Slová Boha celému vesmíru – 12. kapitola
Keď z východu vyšľahne blesk, je to zároveň presne ten okamih, keď začnem vyslovovať Svoje slová – keď vyšľahne ten blesk, celá obloha je osvetlená a vo všetkých hviezdach prebieha zmena. Celé ľudstvo akoby prešlo očistou. V žiare tohto svetelného lúča z východu sú všetci ľudia odhalení vo svojej pôvodnej forme, oči ľudí sú oslepené, nie sú si istí, čo majú robiť, a už vôbec netušia, ako zakryť svoje škaredé črty. Sú tiež ako zvieratá, utekajúce pred Mojím svetlom a ukrývajúce sa v horských jaskyniach, a predsa nič nedokáže uniknúť pred Mojím svetlom. Všetci ľudia sú ohromení, všetci ľudia čakajú, všetci ľudia sa pozerajú; s príchodom Môjho svetla sa všetci cítia šťastní zo dňa, keď sa narodili, a zároveň ten deň všetci preklínajú. Je pre nich ťažké vyjadriť rozporuplné emócie, slzy sebaobviňovania tvoria rieky a odnesie ich jeden strhujúci prúd za druhým, ktorý v okamihu zmizne bez stopy. Môj deň opäť dolieha na celé ľudstvo, opäť ho prebúdza a dáva mu ďalší nový začiatok. Moje srdce sa vzdúva, hory poskakujú v rytmickom, radostnom sprievode, voda veselo tancuje a vlny bijú o skalnaté útesy. Je ťažké vyjadriť, čo je v Mojom srdci. Spôsobím, že všetko nečisté pod Mojím pohľadom zhorí na popol; spôsobím, že všetci synovia vzdorovitosti zmiznú spred Mojich očí a už nikdy viac nebudú existovať. Nielenže som ustanovil nový začiatok v obydlí veľkého červeného draka, ale ešte viac som sa vložil do nového diela vo vesmíre. Čoskoro sa pozemské kráľovstvá stanú Mojím kráľovstvom a navždy zaniknú kvôli Môjmu kráľovstvu, pretože som už dosiahol víťazstvo a víťazne som sa vrátil. Veľký červený drak vyčerpal všetky mysliteľné prostriedky, aby prekazil Môj plán, v nádeji, že vymaže Moje dielo z povrchu zemského, no môžu Ma jeho úklady odradiť? Môžu ma jeho hrozby zastrašiť tak, aby som stratil istotu? Na nebi ani na zemi nikdy nebola jediná bytosť, ktorú by som nedržal v hrsti. O čo väčšmi to platí o veľkom červenom drakovi, ktorý slúži ako Môj protipól? Nie je to tiež len predmet, ktorým môžem manipulovať vo svojich rukách?
Počas Môjho vtelenia v ľudskom svete ľudstvo pod Mojím vedením nevedomky dospelo až do dnešného dňa a nevedomky Ma aj spoznalo. No pokiaľ ide o to, ako kráčať po ceste, ktorá je pred nami, nik nemá tušenie, nik si nie je vedomý – a už vôbec nik netuší, akým smerom ho táto cesta povedie. Len so Všemohúcim, ktorý nad ním bdie, bude môcť ktokoľvek kráčať po ceste až do konca; len sprevádzaný bleskom na východe bude môcť ktokoľvek prekročiť prah, ktorý vedie do Môjho kráľovstva. Nikto spomedzi ľudí ešte nikdy nevidel Moju tvár, nikto nevidel blesk na východe a už vôbec nikto nepočul výroky z Môjho trónu. V skutočnosti od dávnych čias ani jeden človek neprišiel do priameho kontaktu s Mojou osobou; až dnes, keď som prišiel na svet, Ma ľudia majú možnosť vidieť. No ani teraz Ma ľudia ešte stále nepoznajú, akoby sa len pozerali na Moju tvár a len počuli Môj hlas, ale nechápali Môj význam. Také sú všetky ľudské bytosti. Keďže patríte k Môjmu ľudu, necítite hlbokú hrdosť, keď vidíte Moju tvár? A necítite strašnú hanbu, pretože Ma nepoznáte? Chodím pomedzi ľudí a žijem medzi ľuďmi, lebo som sa stal telom a prišiel som do ľudského sveta. Mojím cieľom nie je len umožniť ľudstvu pozrieť sa na Moje telo, ale predovšetkým umožniť ľudstvu spoznať Ma. Ba čo viac, prostredníctvom svojho vteleného tela usvedčím ľudstvo z jeho hriechov; prostredníctvom Môjho vteleného tela porazím veľkého červeného draka a zničím jeho brloh.
Hoci ľudských bytostí, ktoré obývajú zem, je toľko ako hviezd, poznám ich všetky tak jasne ako vlastnú dlaň. A hoci ľudských bytostí, ktoré Ma „milujú“, je tiež nespočetne veľa ako zrniek piesku v mori, iba niekoľko z nich som si vyvolil: iba tých, ktorí sa usilujú o jasné svetlo, ktorí sú mimo tých, ktorí Ma „milujú“. Človeka nepreceňujem ani nepodceňujem, skôr kladiem na človeka požiadavky podľa jeho prirodzených vlastností, a preto potrebujem takého človeka, ktorý Ma úprimne hľadá, aby som mohol dosiahnuť svoj cieľ, ktorým je vyvoliť si ľudí. V horách je nespočetné množstvo divých zvierat, no všetky sú predo Mnou krotké ako ovečky. Pod vlnami sa ukrývajú nevyspytateľné tajomstvá, ale zjavujú sa Mi tak jasne ako všetko na zemskom povrchu. Hore v nebesiach sú svety, ktoré človek nikdy nedosiahne, ale ja sa v týchto nedostupných svetoch voľne pohybujem. Človek Ma nikdy nespoznal vo svetle, ale videl Ma iba vo svete temnoty. Nie ste dnes presne v rovnakej situácii? Veď práve pri vyvrcholení besnenia veľkého červeného draka som formálne prijal telo, aby som vykonal svoje dielo. Keď veľký červený drak prvýkrát odhalil svoju pravú podobu, vydal som svedectvo o svojom mene. Keď som kráčal po cestách ľudstva, ani jedna bytosť, ani jeden človek nebol prebudený do bdelosti, takže keď som sa vtelil do ľudského sveta, nikto o tom nevedel. Keď som sa však vo svojom vtelenom tele začal venovať svojmu dielu, ľudia sa prebudili a Môj hromový hlas ich vytrhol zo sna a od tohto okamihu začali žiť pod Mojím vedením. Medzi svojím ľudom som opäť započal nové dielo. Povedal som, že Moje dielo na zemi nie je dokončené, čo stačí na to, aby som ukázal, že Môj ľud, o ktorom som hovoril, nie je ten, ktorý potrebujem vo svojom srdci, no napriek tomu si z neho niektorých vyberám. Z toho je zrejmé, že svojmu ľudu nielen umožňujem spoznať vteleného Boha, ale zároveň ho aj očisťujem. Pre prísnosť Mojich správnych ustanovení je veľká väčšina ľudí stále v ohrození, že ich vyradím. Ak nevynaložíš čo najväčšie úsilie, aby si orezal sám seba a ovládol svoje telo – pokiaľ to neurobíš, iste sa staneš predmetom, ktorý zavrhujem, a uvrhnem ťa do pekla, tak ako sa aj Pavlovi priamo z Mojich rúk dostalo napomínania, z ktorého nebolo úniku. Vzali ste si niečo z Mojich slov? Tak ako predtým, Mojím zámerom je očistiť cirkev, pokračovať v očisťovaní ľudí, ktorých potrebujem, pretože som samotný Boh, ktorý je naskrze svätý a nepoškvrnený. Nielenže sa postarám o to, aby Môj chrám žiaril dúhovými farbami, ale aby bol aj dokonale čistý a aby jeho vnútro zodpovedalo jeho zovňajšku. V Mojej prítomnosti by sa mal každý z vás zamyslieť nad tým, čo urobil v minulosti, a rozhodnúť sa, či sa dnes dokáže odhodlať a poskytnúť Mi dokonalé uspokojenie v Mojom srdci.
Človek Ma nielenže nepozná v Mojom tele, ale navyše nepochopil svoje vlastné ja, ktoré prebýva vo fyzickom tele. Ľudia Ma už toľké roky klamú a správajú sa ku Mne ako k hosťovi zvonka. Toľkokrát predo Mnou zatvorili „dvere svojich príbytkov“, toľkokrát, keď stáli predo Mnou, Mi nevenovali pozornosť, toľkokrát sa Ma zriekli pred inými ľuďmi, toľkokrát Ma zapreli pred diablami a toľkokrát na Mňa zaútočili svojimi hašterivými ústami. Ja však neberiem ohľad na slabosti človeka a pre jeho vzburu nežiadam zub za zub. Jediné, čo som urobil, bolo to, že som použil liek na jeho choroby, aby som vyliečil jeho nevyliečiteľné ochorenia, a tak mu prinavrátil zdravie, aby Ma mohol spoznať. Či nebolo všetko, čo som urobil, v záujme toho, aby ľudstvo prežilo a aby dostalo šancu na život? Mnohokrát som prišiel do sveta ľudí, ale keďže som na svet prišiel osobne, ľudia Mi nevenovali žiadnu pozornosť; namiesto toho každý konal, ako uznal za vhodné, a hľadal východisko sám pre seba. Netušia, že každá cesta pod nebesami pochádza z Mojich rúk! Nevedia, že všetko, čo je pod nebesami, je podriadené Môjmu poriadku! Kto z vás si trúfa prechovávať vo svojom srdci zášť? Kto z vás si trúfa ľahkovážne dosiahnuť dohodu? Ja som len pokojne vykonával svoje dielo medzi ľuďmi – to je všetko. Keby som počas svojho vtelenia nesúcitil s ľudskou slabosťou, celé ľudstvo by sa len pre Moje vtelenie na smrť vyľakalo a prepadlo do podsvetia. Len vďaka tomu, že som sa pokoril a ukryl, ľudstvo uniklo katastrofe, dočkalo sa vyslobodenia z Môjho napomínania a dospelo tak až k dnešku. Pamätajúc na to, aké ťažké bolo dospieť až k dnešku, nemali by ste si o to viac vážiť zajtrajšok, ktorý ešte len príde?
8. marca 1992
