c. Ako rozpoznať antikristov

Slová Všemohúceho Boha posledných dní

Ako Boh charakterizuje antikristov? Ako tých, ktorí nenávidia pravdu a odporujú Bohu – sú to nepriatelia Boha! Odporovanie pravde, nenávisť voči Bohu a voči všetkým pozitívnym veciam – to nie je chvíľková slabosť alebo hlúposť, s ktorou sa stretávame u bežných ľudí, ani tu nejde o odhalenie nesprávnych myšlienok a názorov, ktoré vznikajú z chvíľkového skresleného chápania; v tom nie je problém. Ten je v tom, že ide o antikristov, nepriateľov Boha, ktorí nenávidia všetky pozitívne veci a všetku pravdu; sú to typy, ktoré nenávidia Boha a odporujú Mu. Ako sa Boh pozerá na takéto typy? Nespasí ich! Títo ľudia opovrhujú pravdou a nenávidia ju, majú prirodzenosť-podstatu antikristov. Rozumiete tomu? To, čo sa tu odhaľuje, je podlosť, surovosť a nenávisť k pravde. Ide o najzávažnejšiu zo satanských pováh medzi skazenými povahami, ktorá predstavuje satanove najtypickejšie a najpodstatnejšie vlastnosti, nie skazené povahy odhaľované bežným skazeným ľudstvom. Antikristi sú sila nepriateľská voči Bohu. Dokážu vyrušovať a ovládať cirkev a majú schopnosť rozložiť a narušiť Božie dielo riadenia. To nie je niečo, čo môžu robiť bežní ľudia so skazenými povahami; takýchto činov sú schopní len antikristi. Nepodceňujte túto záležitosť.

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Šiesty bod

V čase, keď sa Boh ešte nestal telom, závisela miera toho, či človek odoláva Bohu, od toho, či uctieval neviditeľného Boha na nebi a vzhliadal k nemu. Spôsob, akým sa v tom čase definovalo odolávanie Bohu, nebol až taký praktický, pretože človek nemohol vidieť Boha, nevedel, aký presne je Boží obraz ani ako presne Boh koná a hovorí. Človek nemal vôbec žiadne predstavy o Bohu a veril v Boha len neurčito, pretože Boh sa človeku ešte nezjavil. Preto bez ohľadu na to, ako človek veril v Boha vo svojej predstavivosti, Boh človeka neodsúdil ani na neho nekládol príliš vysoké nároky, pretože človek Boha nedokázal vidieť. Keď sa Boh stane telom a príde pôsobiť medzi ľudí, všetci na Neho hľadia a počúvajú Jeho slová, a všetci vidia skutky Boha v tele. V tej chvíli sa všetky ľudské predstavy premenia na penu. Tí, ktorí videli Boha zjaviť sa v tele, nebudú odsúdení, ak sa Mu úmyselne podriadia, zatiaľ čo tí, ktorí Mu zámerne odolávajú, budú považovaní za Božích odporcov. Títo ľudia sú antikristi, nepriatelia, ktorí úmyselne odolávajú Bohu.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Všetci ľudia, ktorí nepoznajú Boha, sú ľuďmi, ktorí Mu odporujú

Každý, kto neverí vo vteleného Boha, je démon a bude tiež zničený. Tí, čo majú vieru, ale nepraktizujú pravdu, tí, čo neveria vo vteleného Boha, a tí, čo vôbec neveria v Božiu existenciu, budú tiež predmetom zničenia. Všetci tí, ktorým bude dovolené zostať, sú ľudia, ktorí podstúpili utrpenie zušľachťovania a obstáli. Títo ľudia skutočne zvládli skúšky. Každý, kto neuznáva Boha, je nepriateľ, teda každý, kto neuznáva vteleného Boha – bez ohľadu na to, či je v tomto prúde alebo mimo neho –, je antikrist!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh a človek vstúpia spolu do odpočinku

Ak veríš v Boha už mnoho rokov, no nikdy si sa Mu nepodriadil, ak neprijímaš Jeho slová ako celok, a namiesto toho Boha žiadaš, aby sa ti podriadil a konal na základe tvojich predstáv, potom si najväčší vzbúrenec zo všetkých, si pochybovač. Ako by takíto ľudia mohli byť schopní podriadiť sa Božiemu dielu a slovám, ktoré sa nezhodujú s ľudskými predstavami? Najvzdorovitejší zo všetkých sú tí, ktorí sa Bohu zámerne odmietajú podvoliť a odporujú Mu. Sú nepriateľmi Boha, antikristmi. Vždy prechovávajú nepriateľský postoj voči novému Božiemu dielu; nikdy nemajú najmenší sklon podriadiť sa, ani sa nikdy ochotne nepodriadili či nepokorili. Pred ostatnými sú tými, ktorí sú najdomýšľavejší, a nikdy sa nikomu nepodriadia. Pred Bohom sa považujú za majstrov v kázaní „kázní“ a konaní práce na druhých. Nikdy sa nevzdajú „pokladov“ vo svojom vlastníctve; namiesto toho ich berú ako rodinné klenoty, ktoré sa majú uctievať a o ktorých sa má kázať ostatným, a používajú ich na poúčanie tých tupcov, ktorí ich zbožňujú. Určitý počet takýchto ľudí sa nájde aj v cirkvi. Dá sa povedať, že sú „dynastiou nezlomných hrdinov“, ktorí po celé generácie prebývajú v Božom príbytku. Kázanie „kázní“ (učení) považujú za svoju najvyššiu povinnosť. Rok čo rok, generáciu po generácii dôsledne vykonávajú svoju „svätú a nedotknuteľnú“ povinnosť. Nik sa ich neodváži dotknúť; niet človeka, ktorý by sa ich odvážil otvorene pokarhať. Stávajú sa z nich „králi“ v Božom dome a po celé veky nekontrolovateľne tyranizujú iných. Táto banda zlých démonov sa snaží spolupracovať s cieľom zničiť Moje dielo; ako môžem dovoliť, aby títo žijúci démoni jestvovali pred Mojimi očami? Veď ani tí, čo sú podriadení len spolovice, nemôžu vytrvať až do konca, a títo tyrani bez štipky podriadenosti v srdci už vôbec nie! Božie dielo človek nezískava ľahko. Aj keď ľudia vynaložia všetko úsilie, môžu z tohto diela získať len nepatrnú časť, čo im nakoniec umožní stať sa dokonalými. Čo teda s potomkami archanjela, ktorí sa snažia zničiť Božie dielo? Nemajú snáď ešte menšiu nádej, že ich Boh získa?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, čo sa Bohu podriaďujú pravým srdcom, budú Bohom určite získaní

Sú ľudia, ktorí čítajú Bibliu vo veľkých kostoloch a recitujú ju celý deň, ale ani jeden z nich nechápe účel Božieho diela. Ani jeden z nich nie je schopný spoznať Boha a už vôbec nikto z nich nedokáže byť v súlade s Božími úmyslami. Všetci sú to bezcenní, odporní ľudia a každý z nich povýšenecky poučuje „Boha“. Sú to ľudia, ktorí nesú Božiu zástavu, ale vedome Bohu odporujú, ktorí nosia nálepku veriacich v Boha, a pritom jedia telo a pijú krv človeka. Všetci títo ľudia sú zlí diabli, ktorí požierajú dušu človeka, vodcovia démonov, ktorí zámerne vyrušujú vstup ľudí na správnu cestu, a sú kameňmi úrazu, ktoré bránia ľuďom hľadať Boha. Môže sa zdať, že majú „zdravú konštitúciu“, ale ako majú ich nasledovníci vedieť, že nie sú nikto iný ako antikristi, ktorí vedú ľudí k tomu, aby odporovali Bohu? Ako majú ich nasledovníci vedieť, že sú to živí diabli oddaní požieraniu ľudských duší?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Všetci ľudia, ktorí nepoznajú Boha, sú ľuďmi, ktorí Mu odporujú

Pozrite sa na vodcov každej denominácie – všetci sú arogantní a samospravodliví, ich výklady Biblie sú vytrhnuté z kontextu a riadené ich vlastnými predstavami a domnienkami. Všetci sa pri svojej práci spoliehajú na dary a poznanie. Keby vôbec nemohli kázať, nasledovali by ich ľudia? Predsa len majú určité vedomosti a dokážu kázať o nejakých učeniach, alebo vedia, ako si získať iných a využívať nejaké triky. Tak klamú ľudí a privádzajú ich pred seba. Formálne títo ľudia veria v Boha, ale v skutočnosti nasledujú týchto vodcov. Keď sa stretnú s niekým, kto káže pravú cestu, niektorí z nich povedia: „Musím sa o záležitostiach viery poradiť so svojím vodcom.“ Vidíte, ako ľudia dokonca potrebujú súhlas a schválenie iných, pokiaľ ide o vieru v Boha a prijímanie pravej cesty – nie je to znepokojujúce? Čím sa teda stali títo vodcovia? Nestali sa farizejmi, falošnými pastiermi a antikristami? Nestali sa polenami pod nohami, ktoré ľuďom bránia prijať pravú cestu? Takí ľudia sú rovnakého druhu ako Pavol.

Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť

Opakovane sme kázali evanjelium mnohým vodcom v náboženských kruhoch, ale bez ohľadu na to, ako s nimi v duchovnom spoločenstve hovoríme o pravde, neprijímajú ho. Prečo je to tak? Je to preto, lebo ich arogancia sa stala ich druhou prirodzenosťou a Boh už nemá miesto v ich srdciach. Niektorí ľudia by mohli povedať: „Ľudia pod vedením istých pastorov v náboženskom svete majú naozaj veľký zápal; je to, akoby uprostred seba mali Boha.“ Myslíte si, že nadšenie je to isté ako zápal? Bez ohľadu na to, aké vznešené sa teórie týchto pastorov môžu zdať, poznajú Boha? Ak by sa v hĺbke duše skutočne báli Boha, viedli by ľudí k tomu, aby ich nasledovali a vyvyšovali? Boli by schopní ovládať iných? Odvážili by sa im brániť v hľadaní pravdy a skúmaní pravej cesty? Ak veria, že im Božie ovce v skutočnosti patria a že by ich všetci mali počúvať, nepovažujú sa potom za Boha? Takíto ľudia sú ešte horší ako farizeji. Nie sú to skutoční antikristi?

Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Arogantná prirodzenosť človeka je koreňom jeho odolávania Bohu

Pastori a starší náboženského sveta sú všetci ľudia, ktorí študujú biblické poznanie a teológiu; sú to pokryteckí farizeji, ktorí odolávajú Bohu. … Sú tí v kresťanstve a katolicizme, ktorí študujú Bibliu, teológiu a dokonca históriu Božieho diela, skutočne veriacimi? Líšia sa od veriacich a nasledovníkov Boha, o ktorých On hovorí? Sú v Božích očiach veriaci? Nie, oni študujú teológiu, študujú Boha, ale nenasledujú Boha ani o Ňom nesvedčia. Ich štúdium Boha je rovnaké ako u tých, ktorí študujú históriu, filozofiu, právo, biológiu alebo astronómiu. Ide len o to, že nemajú radi vedu ani iné predmety – oni obľubujú konkrétne štúdium teológie. Aký je výsledok toho, že vyhľadávajú útržky a kúsky Božieho diela, aby študovali Boha? Môžu objaviť Božiu existenciu? Nie, nikdy. Môžu pochopiť Božie úmysly? (Nie.) Prečo? Pretože žijú v slovách, v poznaní, vo filozofii, v ľudskej mysli a myšlienkach; nikdy neuvidia Boha ani nebudú osvietení Duchom Svätým. Ako ich Boh charakterizuje? Ako pochybovačov, ako nevercov. Títo neverci a pochybovači sa miešajú v takzvanom kresťanskom spoločenstve, správajú sa ako veriaci v Boha, ako kresťania, ale majú v skutočnosti voči Bohu pravé uctievanie? Majú pravú podriadenosť? (Nie.) Prečo je to tak? Jedna vec je istá: značná časť z nich vo svojom srdci neverí v Božiu existenciu; neveria, že Boh stvoril svet a je zvrchovaný nad všetkými vecami, a ešte menej veria, že Boh sa môže stať telom. Čo znamená táto nevera? Znamená to pochybovať a popierať. Dokonca ani nedúfajú, že proroctvá, ktoré Boh vyslovil, najmä tie, ktoré sa týkajú katakliziem, sa naplnia alebo stanú skutočnosťou. Toto je ich postoj k viere v Boha a je to podstata a pravá tvár ich takzvanej viery. Títo ľudia študujú Boha, pretože sa obzvlášť zaujímajú o predmet a poznanie teológie a o historické fakty Božieho diela; sú rýdzou skupinou intelektuálov, ktorí študujú teológiu. Títo intelektuáli neveria v existenciu Boha, ako teda reagujú, keď Boh prichádza konať dielo, keď sa Božie slová napĺňajú? Aká je ich prvá reakcia, keď počujú, že Boh sa stal telom a začal nové dielo? „Nemožné!“ Odsudzujú každého, kto káže Božie nové meno a Božie nové dielo, a dokonca ho chcú zabiť alebo vyradiť. Aký je to prejav? Nie je to prejav typického antikrista? Aký je rozdiel medzi nimi a vtedajšími farizejmi, veľkňazmi a zákonníkmi? Sú nepriateľskí voči Božiemu dielu, Jeho súdu v posledných dňoch, že sa Boh stane telom a najmä voči naplneniu Božích proroctiev. Veria: „Ak sa nestaneš telom, ak si v podobe duchovného tela, potom si boh; ak si vtelený a staneš sa človekom, potom nie si boh a my ťa neuznávame.“ Čo z toho vyplýva? Znamená to, že pokiaľ sú tu oni, nedovolia Bohu stať sa telom. Nie je to typický antikrist? To je rýdzi antikrist.

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Siedmy bod: Sú podlí, zákerní a nečestní (Tretia časť)

Existuje ďalší prejav antikristov v rámci ich zaobchádzania s vteleným Bohom: Hovoria: „Len čo som uvidel, že kristus je obyčajný človek, v mojej mysli sa vytvorili predstavy. Slovo sa zjavuje v tele je vyjadrením boha; je to pravda a ja to uznávam. Mám výtlačok knihy Slovo sa zjavuje v tele a to mi stačí. Nepotrebujem mať kontakt s kristom. Ak mám predstavy, negativitu alebo slabosť, môžem ich vyriešiť len čítaním božieho slova. Ak mám kontakt s vteleným bohom, je ľahké vytvoriť si predstavy, a to ukáže, že som príliš hlboko skazený. Ak ma náhodou boh odsúdi, nebudem mať žiadnu nádej na spásu. Takže je lepšie, ak si len sám čítam božie slovo. Ľudí môže spasiť boh v nebi.“ Práve súčasné slová a duchovné spoločenstvo Boha, najmä tie slová, ktoré odhaľujú povahu a podstatu antikristov, najviac pichajú antikristov pri srdci a sú pre nich najbolestivejšie. Toto sú slová, ktoré sú antikristi najmenej ochotní čítať. Preto si antikristi vo svojom srdci želajú, aby Boh čoskoro opustil zem, aby mohli vládnuť na zemi vlastnou mocou. Veria, že telo, v ktorom je Boh vtelený, tento obyčajný človek, je pre nich nadbytočný. Vždy uvažujú: „Predtým, ako som počúval kristove kázne, mal som pocit, že všetkému rozumiem a že som vo všetkých ohľadoch v poriadku, ale po vypočutí kristových kázní je to iné. Teraz mám pocit, akoby som nič nemal, cítim sa taký bezvýznamný a úbohý.“ Preto usudzujú, že Kristove slová neodhaľujú ich, ale iných, a myslia si, že nie je potrebné počúvať Kristove kázne, že stačí čítať knihu Slovo sa zjavuje v tele. V srdciach antikristov je hlavným úmyslom poprieť fakt, že sa Boh stal telom, poprieť fakt, že Kristus vyjadruje pravdu. Myslia si, že takto majú nádej na spásu prostredníctvom svojej viery v Boha a môžu vládnuť ako králi v cirkvi, čím uspokoja svoj pôvodný úmysel viery v Boha. Antikristi majú vrodenú prirodzenosť odporu voči Bohu; sú s vteleným Bohom takí nezlučiteľní ako oheň a voda, vo večnom nesúlade. Myslia si, že každý deň, keď Kristus existuje, je dňom, keď bude pre nich ťažké zažiariť, a že sú v nebezpečenstve, že budú odsúdení, vyradení, zničení a potrestaní. Pokiaľ Kristus nehovorí a nepracuje, a pokiaľ Boží vyvolený ľud nevzhliada ku Kristovi, potom majú antikristi príležitosť. Majú šancu predviesť svoje schopnosti. Mávnutím ruky prejdú masy ľudí na ich stranu a antikristi môžu vládnuť ako králi. Prirodzenosť-podstata antikristov spočíva v odpore k pravde a nenávisti voči Kristovi. Súťažia s Kristom o to, kto je talentovanejší alebo kto je schopnejší; súťažia s Kristom o to, koho slová majú väčšiu moc a koho schopnosti sú väčšie. Keďže robia to isté čo Kristus, chcú, aby ostatní videli, že hoci sú oni aj On ľudia, Kristus nemá o nič lepšie schopnosti a vzdelanie ako obyčajný človek. Antikristi súťažia s Kristom v každom ohľade, súperia o to, kto je lepší, a snažia sa z každého uhla poprieť fakt, že Kristus je Boh, že je stelesnením Božieho Ducha a že je stelesnením pravdy. Vymýšľajú tiež rôzne spôsoby a prostriedky v každej oblasti, aby zabránili Kristovi vládnuť medzi Božím vyvoleným ľudom, aby zabránili hlásaniu alebo uplatňovaniu Kristových slov medzi Božím vyvoleným ľudom. Dokonca chcú zabrániť tomu, aby sa veci, ktoré Kristus robí, a Jeho požiadavky na ľudí a nádeje v nich medzi Božím vyvoleným ľudom uskutočnili. Akoby boli v Kristovej prítomnosti odstrčení, odsúdení a odmietnutí cirkvou – skupina ľudí odsunutá do tmavého kúta. V rôznych prejavoch antikristov môžeme vidieť, že svojou podstatou a povahou sú nezmieriteľní s Kristom – nemôžu s Ním byť pod jednou oblohou! Antikristi sú nepriateľskí voči Bohu už od narodenia; sú tu špeciálne na to, aby odporovali Kristovi, a chcú Krista poraziť a premôcť. Chcú, aby všetka práca, ktorú Kristus vykonáva, bola márna a nanič, aby Kristus nakoniec nezískal veľa ľudí a aby bez ohľadu na to, kde pracuje, nedosiahol žiadne výsledky. Až potom budú antikristi šťastní. Ak Kristus vyjadruje pravdy a ľudia sú po nich smädní, hľadajú ich, s radosťou ich prijímajú, sú ochotní vydať sa Kristovi, zanechať všetko a hlásať Kristovo evanjelium, potom antikristi prepadajú skormútenosti a majú pocit, že zajtrajšok nemá nádej, že nikdy nebudú mať šancu zažiariť, akoby boli uvrhnutí do pekla. Keď sa pozrieme na tieto prejavy antikristov, vštepil im túto ich podstatu bojovať proti Bohu a prechovávať voči Nemu nepriateľstvo niekto iný? Rozhodne nie; narodili sa s ňou. Preto sú antikristi typom ľudí, ktorí sú od narodenia reinkarnáciou diabla; sú diablom, ktorý prišiel na zem. Nikdy nemôžu prijať pravdu a nikdy neprijmú Krista, nebudú Ho velebiť ani pre Neho svedčiť. Hoci navonok neuvidíte, že by verejne súdili alebo odsudzovali Krista, a hoci môžu poslušne vynaložiť určité úsilie a zaplatiť cenu, len čo budú mať príležitosť, keď dozreje čas, nezmieriteľnosť antikristov s Bohom sa prejaví. Fakt, že antikristi bojujú proti Bohu a zakladajú nezávislé kráľovstvo, sa stane verejným. Všetky tieto veci sa už stali na miestach, kde sú antikristi, a sú obzvlášť časté v týchto rokoch, keď Boh koná svoje dielo súdu posledných dní. Mnohí ľudia ich zažili a boli ich svedkami.

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Desiaty bod (Štvrtá časť)

Podstatou správania antikristov je neustále používanie rôznych prostriedkov a metód na uspokojenie ich ambícií a túžob, na zavádzanie a lákanie ľudí do osídel a na získanie vysokého postavenia, aby ich ľudia nasledovali a uctievali. Je možné, že v hĺbke svojho srdca nesúperia úmyselne s Bohom o ľudstvo, ale jedna vec je istá: Hoci nesúperia s Bohom o ľudí, aj tak si želajú mať medzi nimi postavenie a moc. Aj keď príde deň, keď si uvedomia, že súperia s Bohom o postavenie a trochu sa ovládnu, naďalej budú používať rôzne metódy na dosiahnutie postavenia a povesti; v srdci im je jasné, že si zabezpečia legitímne postavenie, ak si získajú schválenie a obdiv niektorých ľudí. V skratke, hoci sa zdá, že všetko, čo antikristi robia, vyzerá ako konanie ich povinností, dôsledkom je zavádzanie ľudí, aby ich uctievali a nasledovali – v takom prípade je konanie povinnosti týmto spôsobom vyvyšovaním sa a svedčením o sebe samých. Ich ambícia ovládať ľudí a získať postavenie a moc v cirkvi sa nikdy nezmení. Sú to rýdzi antikristi. Nezáleží na tom, čo Boh hovorí alebo robí, a nezáleží na tom, čo od ľudí žiada, antikristi nerobia to, čo by mali, ani nekonajú svoje povinnosti spôsobom, ktorý zodpovedá Jeho slovám a požiadavkám, ani sa nevzdávajú svojej snahy o moc a postavenie v dôsledku pochopenia akejkoľvek pravdy. Ich ambície a túžby vždy pretrvávajú, stále zamestnávajú ich srdcia a ovládajú celú ich bytosť, riadia ich správanie a myšlienky a určujú cestu, po ktorej kráčajú. Sú to rýdzi antikristi. Čo sa u antikristov prejavuje najviac? Niektorí ľudia hovoria: „Antikristi súperia s Bohom, aby získali ľudí, neuznávajú Boha.“ Nie je to tak, že by neuznávali Boha; vo svojich srdciach Ho skutočne uznávajú a veria v Jeho existenciu. Sú ochotní Ho nasledovať a chcú sa usilovať o pravdu, nemôžu si však pomôcť, a tak dokážu konať zlo. Hoci môžu povedať veľa vecí, ktoré znejú dobre, jedna vec zostane stále rovnaká: Ich ambícia a túžba po moci a postavení sa nikdy nezmení. Nikdy sa nevzdajú svojej snahy o moc a postavenie kvôli neúspechu alebo prekážke, alebo preto, že ich Boh odsunul bokom či opustil. Taká je prirodzenosť antikristov. Tak čo povieš, vyskytol sa niekedy antikrist, ktorý zmenil svoje spôsoby a začal sa usilovať o pravdu, pretože trpel ťažkosťami alebo pochopil trochu pravdy a získal trochu poznania o Bohu – existujú takí ľudia? Nikdy sme to nevideli. Ambícia antikristov a ich snaha o postavenie a moc sa nikdy nezmení, a keď sa raz zmocnia moci, nikdy sa jej nevzdajú; to presne určuje ich prirodzenosť-podstatu. V Božom označení týchto ľudí za antikristov nie je ani najmenšia nepresnosť; je to určené ich samotnou prirodzenosťou-podstatou. Niektorí ľudia si možno myslia, že antikristi sa snažia súperiť s Bohom o ľudstvo. Niekedy s Ním však antikristi nemusia nevyhnutne súperiť; ich poznanie, chápanie a potreba postavenia a moci sú odlišné od potrieb normálnych ľudí. Normálni ľudia môžu byť niekedy márniví; môžu sa snažiť získať si u ostatných uznanie, urobiť na nich dobrý dojem a súperiť o lepšiu pozíciu. To je ambícia normálnych ľudí. Ak sú odvolaní z vedenia a stratia svoje postavenie, bude to pre nich ťažké, ale so zmenou prostredia, s nejakým rastom ich duchovného postavenia, s nejakým dosiahnutím vstupu do pravdy alebo so získaním hlbšieho pochopenia pravdy ich ambície postupne ochladnú. Dôjde k zmene na ceste, ktorou sa uberajú, a v smere, ktorým postupujú, a ich snaha o postavenie a moc slabne. Aj ich túžby sa postupne zmenšujú. Antikristi sú však iní: nikdy by sa nevzdali svojej snahy o postavenie a moc. V každom danom čase, v akomkoľvek prostredí a bez ohľadu na to, akých ľudí majú okolo seba a akí sú starí, sa ich ambície a túžby nikdy nezmenia. Čo naznačuje, že ich ambície sa nikdy nezmenia? Povedzme napríklad, že sú vodcom cirkvi. Vo svojich srdciach neustále premýšľajú o tom, ako môžu všetkých v cirkvi ovládať. Ak sú preložení do inej cirkvi, kde nie sú vodcom, budú ochotne normálnym nasledovníkom? Určite nie. Stále budú premýšľať o tom, ako získať postavenie a ako všetkých ovládať. Nech idú kamkoľvek, želajú si vládnuť ako kráľ. Aj keby ich dali na miesto bez ľudí, do stáda oviec, stále by chceli viesť stádo. Keby ich dali medzi mačky a psy, chceli by byť kráľom mačiek a psov a vládnuť zvieratám. Sú pohltení ambíciami, však? Nie je povaha takýchto ľudí démonická? Nie sú to povahy satana? Satan je presne taká bytosť. V nebi sa chcel satan rovnať Bohu a po tom, čo bol zvrhnutý na zem, sa vždy snažil ovládať človeka, prinútiť ho, aby ho uctieval a zaobchádzal s ním ako s Bohom. Antikristi vždy chcú ovládať ľudí, pretože majú satanskú prirodzenosť; žijú podľa svojej satanskej povahy, ktorá už prekročila hranice rozumu normálnych ľudí. Nie je to trochu nenormálne? Na čo sa táto nenormálnosť vzťahuje? Znamená to, že ich správanie by sa nemalo vyskytovať v normálnej ľudskej prirodzenosti. Tak teda aké je to správanie? Čo ho ovláda? Ovláda ho ich prirodzenosť. Majú podstatu zlého ducha a sú odlišní od normálneho skazeného ľudstva. V tom je ten rozdiel. To, že sa antikristi vo svojej snahe o moc a postavenie nezastavia pred ničím, nielenže odhaľuje ich prirodzenosť-podstatu, ale tiež ukazuje ľuďom, že ich ohavná tvár je presne tvárou satana a démonov. Nielenže súperia s ľuďmi o postavenie, takisto sa odvažujú súperiť o postavenie aj s Bohom. Uspokoja sa len vtedy, keď si vezmú Boží vyvolený národ pre seba a budú ho mať úplne pod svojou kontrolou. Nezáleží na tom, v ktorej cirkvi alebo skupine ľudí sa antikristi nachádzajú, chcú získať postavenie, držať moc a prinútiť ľudí, aby ich počúvali. Bez ohľadu na to, či sú ľudia ochotní alebo či súhlasia, antikristi chcú mať posledné slovo a ide im o to, aby ich ľudia poslúchali a prijímali. Nie je to prirodzenosť antikrista? Sú ľudia ochotní ich počúvať? Volia ich a odporúčajú ich? Nie. Antikristi však chcú mať stále posledné slovo. Nezáleží na tom, či ľudia súhlasia alebo nie, antikristi chcú hovoriť a konať v ich mene, chcú byť v centre pozornosti. Dokonca sa snažia nanútiť svoje nápady iným ľuďom, a ak ich tí neprijmú, antikristi si lámu hlavu, ako ich prinútiť, aby ich prijali. Aký je toto problém? Toto je nehanebnosť a drzosť. Takíto ľudia sú rýdzi antikristi a bez ohľadu na to, či sú vodcami alebo nie, sú to tak či tak antikristi. Majú prirodzenosť-podstatu antikrista.

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Piaty bod: Zavádzajú, lákajú, vyhrážajú sa a ovládajú ľudí

Najväčší záujem majú o materiálne veci, peniaze a postavenie. Určite nie sú takí, ako hovoria navonok: „Verím v boha. Neusilujem sa o svet a nebažím po peniazoch.“ Rozhodne nie sú takí, ako hovoria. Prečo sa zo všetkých síl usilujú o postavenie a udržiavajú si ho? Pretože chcú vlastniť alebo ovládať všetko, nad čím majú právomoc – najmä peniaze a materiálne veci a zmocniť sa toho. Užívajú si tieto peniaze a materiálne veci, akoby to boli výhody ich postavenia. Sú to praví potomkovia archanjela, ktorí majú prirodzenosť-podstatu satana podľa mena aj v skutočnosti. Všetci, ktorí sa usilujú o postavenie a cenia si peniaze, majú určite problém so svojou povahou-podstatou. Nie je to také jednoduché, že majú len povahu antikrista: Majú veľké ambície. Chcú ovládať peniaze Božieho domu. Ak sú zodpovední za nejakú pracovnú úlohu, v prvom rade nedovolia ostatným zasahovať, ani neprijmú otázky alebo dohľad Zhora; okrem toho, keď sú vedúcimi akejkoľvek pracovnej úlohy, nájdu spôsoby, ako sa predvádzať, chrániť sa a povyšovať sa. Vždy chcú vyniknúť, stať sa ľuďmi, ktorí vládnu nad ostatnými a ovládajú ich. Chcú tiež mať v rukách moc a bojovať o vyššie postavenie, a dokonca ovládať každú časť Božieho domu – najmä jeho peniaze. Antikristi majú mimoriadnu lásku k peniazom. Keď ich vidia, oči sa im rozžiaria; stále o nich rozmýšľajú a usilujú sa o ne. To všetko sú znaky a signály antikristov. Ak s nimi hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde alebo sa snažíš dozvedieť o stave bratov a sestier a pýtaš sa napríklad, koľkí z nich sú slabí a negatívni, aké výsledky dosahuje každý z nich vo svojej povinnosti a ktorí z nich sa na svoju povinnosť nehodia, antikristov to nebude zaujímať. Ale pokiaľ ide o Božie obety – množstvo peňazí, kto ich ochraňuje, kde sú uložené, ich heslá a tak ďalej – to je to, na čom im záleží najviac. Antikrist sa v týchto veciach výnimočne vyzná. Pozná ich ako vlastnú dlaň. Aj to je znakom antikrista. Antikristi sú najlepší v hovorení pekných rečí, ale nekonajú skutočnú prácu. Namiesto toho sú neustále zaujatí myšlienkami na užívanie si Božích obiet. Povedzte Mi, nie sú antikristi nemorálni? Nemajú vôbec žiadnu ľudskú prirodzenosť – sú to rýdzi diabli.

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Ôsmy bod (Druhá časť)

Ako by mal Boží vyvolený národ zaobchádzať s antikristmi? Musí ich rozlíšiť, odhaliť, nahlásiť a zavrhnúť. Len tak sa dá zaručiť, že budú Boha nasledovať až do samého konca a vstúpia na správnu cestu viery v Boha. Antikristi nie sú tvoji vodcovia, nech už ostatných akokoľvek zviedli, aby si ich zvolili za vodcu. Neuznávaj ich a neprijímaj ich vedenie – musíš ich rozlíšiť a zavrhnúť, pretože ti nemôžu pomôcť pochopiť pravdu ani ťa podporiť či zaopatriť. To sú fakty. Ak ťa nemôžu viesť do pravdy-reality, nie sú spôsobilí byť vodcami alebo pracovníkmi. A ak ťa nemôžu viesť k pochopeniu pravdy a zažívaniu Božieho diela, sú to tí, ktorí odporujú Bohu, a ty by si ich mal rozlíšiť, odhaliť a zavrhnúť. Všetko, čo robia, slúži na to, aby ťa zviedli k ich nasledovaniu a aby si sa pridal k ich klike s cieľom podkopať a narušiť dielo cirkvi, aby ťa vtiahli do kráčania cestou antikristov, ako to robia oni. Chcú ťa zavliecť do pekla! Ak ich nedokážeš rozpoznať a veríš, že by si ich mal poslúchať a robiť im ústupky, pretože sú tvojimi vodcami, potom si niekým, kto zrádza pravdu aj Boha – a takí ľudia nemôžu byť spasení. Ak chcete byť spasení, musíte nielen prekonať prekážku veľkého červeného draka, byť schopní ho rozlíšiť, prekuknúť jeho ohavnú tvár a úplne sa proti nemu vzbúriť – musíte prekonať aj prekážku antikristov. V cirkvi je antikrist nielen nepriateľom Boha, ale aj nepriateľom Božieho vyvoleného národa. Ak ho nedokážete rozlíšiť, ľahko sa môžete nechať zviesť a získať na jeho stranu, kráčať cestou antikrista a byť Bohom prekliati a potrestaní. Ak sa to stane, vaša viera v Boha úplne zlyhala. Čo musia ľudia mať, aby im bola udelená spása? Po prvé musia rozumieť mnohým pravdám a byť schopní rozlíšiť podstatu, povahu a cestu antikrista. To je ten jediný spôsob, ako zaručiť, že pri viere v Boha nebudú uctievať ani nasledovať ľudí, a jediný spôsob, ako nasledovať Boha až do samého konca. Len ľudia, ktorí dokážu rozlíšiť antikrista, môžu skutočne veriť v Boha, nasledovať Ho a svedčiť o Ňom. Niektorí potom povedia: „Čo mám robiť, ak mi v tejto veci chýba pravda?“ Musíš sa čo najrýchlejšie vybaviť pravdou a naučiť sa vidieť do ľudí a vecí. Rozlíšiť antikrista nie je jednoduchá záležitosť a vyžaduje si to schopnosť jasne vidieť ich podstatu a prehliadnuť intrigy, triky, úmysly a ciele za všetkým, čo robia. Takto nimi nebudeš zvedený ani ovládaný a môžeš pevne stáť, bezpečne sa usilovať o pravdu a vytrvať na ceste usilovania sa o pravdu a dosiahnutia spásy. Ak túto prekážku antikristov nedokážeš prekonať, potom sa dá povedať, že si vo veľkom nebezpečenstve a ľahko sa môžeš nechať zviesť a zajať antikristom a žiť pod vplyvom satana. Je možné, že niektorí z vás prekážajú a hádžu polená pod nohy ľuďom, ktorí sa usilujú o pravdu, a sú ich nepriateľmi. Prijímate to? Niektorí sa tejto skutočnosti neodvážia čeliť ani ju prijať ako fakt. Ale zavádzanie ľudí antikristmi sa v cirkvách skutočne deje a deje sa často; ide len o to, že ľudia to nedokážu rozlíšiť. Ak neprejdeš touto skúškou – skúškou antikristov, potom si nimi buď zvedený a ovládaný, alebo ťa nútia trpieť, mučia, vytláčajú, potláčajú a zneužívajú. Nakoniec tvoj úbohý malý život dlho nevydrží a schradne a ty stratíš vieru v Boha a povieš si: „Boh ani nie je spravodlivý! Kde je boh? Na tomto svete neexistuje žiadna spravodlivosť ani svetlo a neexistuje nič také ako božia spása ľudstva. To už radšej budem chodiť do práce a zarábať peniaze!“ Popieraš Boha, odchádzaš od Neho a už neveríš, že existuje; akákoľvek nádej, že dosiahneš spásu, je úplne preč. Takže ak sa chceš dostať tam, kde ti môže byť udelená spása, prvou skúškou, ktorou si musíš prejsť, je skúška schopnosti vnímať a prekuknúť satana, a musíš mať aj odvahu vstať, odhaliť a zanechať ho. Kde je teda satan? Satan je po tvojom boku a všade okolo teba; možno dokonca žije v tvojom srdci. Ak žiješ v satanovej povahe, dá sa povedať, že si zo Satana. Zlých duchov z duchovnej sféry nemôžeš vidieť ani sa ich dotknúť, ale satani a živí diabli, ktorí existujú v skutočnom živote, sú všade. Každý človek, ktorý má odpor k pravde, je zlý, a každý vodca alebo pracovník, ktorý neprijíma pravdu, je antikrist alebo falošný vodca. Nie sú takíto ľudia satani a živí diabli? Títo ľudia môžu byť práve tí, ktorých uctievaš a ku ktorým vzhliadaš; môžu to byť ľudia, ktorí ťa vedú, alebo ľudia, ktorých si dlho obdivoval, ktorým si dôveroval, na ktorých si sa spoliehal a v ktorých si v srdci dúfal. V skutočnosti sú to však prekážky a kamene úrazu, ktoré ti stoja v ceste a bránia v usilovaní sa o pravdu a dosiahnutí spásy; sú to falošní vodcovia a antikristi. Môžu prevziať kontrolu nad tvojím životom a cestou, ktorou kráčaš, a môžu zničiť tvoju šancu na udelenie spásy. Ak ich nedokážeš rozlíšiť a prehliadnuť, potom v ktoromkoľvek okamihu môžeš byť zvedený a zajatý, takže si vo veľkom nebezpečenstve. A ak sa z tohto nebezpečenstva nedokážeš vymaniť, si satanovou obeťou. Každopádne, ľudia, ktorí sú zvedení a ovládaní a stanú sa nasledovníkmi antikrista, nikdy nemôžu dosiahnuť spásu. Pretože nemilujú pravdu ani sa o ňu neusilujú, nemožno predísť výsledku, v ktorom sú zvedení a nasledujú antikrista.

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Tretí bod: Vylučujú a napádajú tých, ktorí sa usilujú o pravdu

Súvisiace skúsenostné svedectvá

Na vlásku