b. Význam každej z troch etáp Božieho diela

Slová Všemohúceho Boha posledných dní

Počas Veku zákona sa dielo vedenia ľudstva vykonávalo pod Jahveho menom a na zemi sa začala prvá fáza diela. V nej dielo spočívalo v budovaní chrámu a oltára a zákon sa používal na vedenie izraelského ľudu a pôsobenie medzi ním. Tým, že Jahve viedol ľud Izraela, vytvoril základňu pre svoje dielo na zemi. Z tejto základne rozšíril svoje dielo za hranice Izraela, čo znamená, že počnúc Izraelom rozšíril svoje dielo smerom von, takže neskoršie generácie postupne spoznali, že Jahve je Boh, že to Jahve stvoril nebo a zem a všetky veci, a že to Jahve stvoril všetky stvorené bytosti. Svoje dielo šíril prostredníctvom izraelského ľudu smerom von. Izraelská krajina bola prvým svätým miestom Jahveho diela na zemi a práve v izraelskej krajine Boh prvýkrát začal pôsobiť na zemi. Bolo to dielo Veku zákona.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vízia Božieho diela (3)

Dielom, ktoré Jahve uskutočnil na Izraelitoch, ustanovil v ľudstve Božie pozemské miesto pôvodu, ktoré bolo zároveň posvätným miestom, kde bol Boh prítomný. Svoje dielo ohraničil na izraelský národ. Spočiatku nepôsobil mimo Izraela. Namiesto toho si vybral ľudí, ktorých považoval za vhodných, aby obmedzil rozsah svojho diela. Izrael je miesto, kde Boh stvoril Adama a Evu. Z prachu tohto miesta Jahve stvoril človeka. Toto miesto sa stalo základom Jeho diela na zemi. Izraeliti, ktorí boli potomkami Noema a tiež potomkami Adama, boli ľudským základom pre Jahveho dielo na zemi.

V tej dobe dôležitosť, účel a kroky Jahveho diela v Izraeli mali byť počiatkom Jeho diela na celej zemi, ktoré sa z Izraela ako centra postupne rozšírilo na pohanské národy. Podľa tohto princípu Boh pôsobí v celom vesmíre – vytvorí model a potom ho rozšíri, pokým všetci ľudia vo vesmíre neprijmú Jeho evanjelium. Prví Izraeliti boli potomkovia Noema. Dostali dych od Jahveho. Mali dosť rozumu na to, aby sa postarali o základné životné potreby, ale nevedeli, aký je Boh Jahve alebo aké sú Jeho úmysly pre človeka. A už vôbec nevedeli, ako sa majú báť Pána celého stvorenstva. Ak ide o otázku, či jestvovali pravidlá a zákony, ktoré bolo treba dodržiavať,^[a] alebo či existuje povinnosť, ktorú by stvorené bytosti mali plniť pre Stvoriteľa, Adamovi potomkovia o tom nič nevedeli. Vedeli len to, že manžel sa má potiť a namáhať, aby sa postaral o svoju rodinu, a že manželka sa má podriadiť svojmu manželovi a rozmnožovať ľudské pokolenie, ktoré Jahve stvoril. Inými slovami, ľudia, ktorí mali len Jahveho dych a Jeho život, nevedeli nič o tom, ako majú dodržiavať Božie zákony alebo ako uspokojiť Pána všetkého stvorenstva. Vedeli toho veľmi málo. A tak hoci v ich srdciach nebolo nič pokriveného ani zákerného a zriedka bola medzi nimi žiarlivosť a sváry, predsa nepoznali Jahveho, Pána celého stvorenstva, ani Mu nerozumeli. Títo predkovia človeka vedeli len jesť, čo dostali od Jahveho, tešiť sa z toho, ale nevedeli sa Jahveho báť. Nevedeli, že Jahve je ten, ktorému sa musia klaňať na zohnutých kolenách. Ako by sa teda mohli nazývať Jeho stvorenými bytosťami? Keby to tak bolo, neboli by slová „Jahve je Pán celého stvorenstva“ a „On stvoril človeka, aby človek mohol na Neho poukazovať, oslavovať Ho a odzrkadľovať“ vyslovené zbytočne? Ako by ľudia, ktorí nemajú srdcia plné strachu z Jahveho, mohli svedčiť o Jeho sláve? Ako by mohli prejavovať Jeho slávu? Neboli by Jahveho slová: „Stvoril som človeka na svoj obraz“ zbraňou v rukách satana, toho zlého? Neboli by tieto slová znakom hanby pre Jahveho stvorenie človeka? Aby sa táto fáza diela dovŕšila, keď Jahve stvoril ľudí, od Adama až po Noema ich nijako nepoúčal ani neviedol. Až po potope, ktorá zničila svet, začal formálne viesť Izraelitov, ktorí boli potomkami Noema a tiež Adama. Jeho dielo a výroky v Izraeli viedli celý izraelský národ počas jeho života v izraelskej krajine. Týmto ľuďom ukázal, že Jahve nielenže dokázal vdýchnuť dych do človeka, aby mohol mať od Neho život, povstať z prachu a stať sa stvoreným človekom, ale takisto dokázal ľudí spáliť a prekliať ľudstvo. Mohol použiť svoju palicu, aby vládol nad ľudstvom. A tak videli, že Jahve dokáže viesť život človeka na zemi a hovoriť a pôsobiť medzi ľuďmi podľa hodín dňa i noci. Pôsobil len preto, aby Jeho stvorené bytosti vedeli, že človek pochádza z prachu, ktorý On pozdvihol. Stvoril človeka. A nielen to. Najprv pôsobil v Izraeli, aby ostatné národy a ľudia (ktorí v skutočnosti neboli oddelení od Izraela, ale skôr sa od Izraelitov oddelili, avšak stále boli potomkami Adama a Evy) mohli prijať Jahveho evanjelium od Izraela, aby sa všetky stvorené bytosti vo vesmíre mohli báť Jahveho a ctiť si Ho ako veľkého. Keby Jahve nezačal pôsobiť v Izraeli, ale po stvorení ľudí by ich nechal žiť bezstarostný život na zemi, v takom prípade by z hľadiska fyzickej prirodzenosti (prirodzenosť znamená, že človek nikdy nemôže poznať veci, ktoré nevidí, to znamená, že by nevedel, že Jahve stvoril ľudstvo a už vôbec by nevedel, prečo ho stvoril) človek nikdy nevedel, že Jahve stvoril ľudí alebo že je Pánom celého stvorenstva. Keby Jahve stvoril človeka a umiestnil ho na zem, jednoducho si oprášil ruky a odišiel namiesto toho, aby bol medzi ľuďmi a po nejakú dobu ich viedol, celé ľudstvo by sa vrátilo do ničoty. Aj nebo a zem a všetky myriady vecí, ktoré stvoril, i celé ľudstvo by sa vrátilo do ničoty a navyše by ho pošliapal satan. Tak by sa zmarilo Jahveho želanie: „Na zemi, čiže uprostred svojho stvorenstva by mal mať miesto, kde bude stáť, posvätné miesto.“ A tak, keď stvoril ľudí, vedel byť medzi nimi, aby ich viedol v ich živote. Hovoril k nim priamo z ich stredu – to všetko preto, aby uskutočnil svoje želanie a naplnil svoj plán. Jeho pôsobenie v Izraeli malo slúžiť len na uskutočnenie plánu, ktorý vytvoril pred stvorením všetkého, a preto Jeho pôsobenie najprv medzi Izraelitmi a Jeho stvorenie všetkého neboli vo vzájomnom rozpore, ale oboje sa uskutočnilo vďaka Jeho riadeniu, Jeho dielu a Jeho sláve. Uskutočnilo sa to preto, aby sa prehĺbil význam toho, že stvoril ľudí. Viedol život ľudí na zemi počas 2 000 rokov po Noemovi. Vtedy učil ľudí, aby pochopili, ako sa majú báť Jahveho, Pána celého stvorenstva, ako majú viesť svoj život a ako majú ďalej žiť. Učil ich predovšetkým to, ako majú svedčiť o Jahvem, podriadiť sa Mu a báť sa Ho, ba aj chváliť Ho hudbou ako Dávid a jeho kňazi.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dielo vo Veku zákona

Poznámky pod čiarou:

a. Pôvodný text neobsahuje slovné spojenie „ktoré bolo treba dodržiavať“.

Viesť človeka bolo na začiatku, počas starozákonného Veku zákona, ako viesť život dieťaťa. Najstaršie ľudstvo sa novo zrodilo z Jahveho. Boli to Izraeliti. Nechápali, ako sa majú báť Boha ani ako žiť na zemi. To znamená, že Jahve stvoril ľudstvo, čiže Adama a Evu, ale nedal im schopnosti, aby pochopili, ako sa báť Jahveho alebo ako sa riadiť Jahveho zákonmi na zemi. Keby ich Jahve priamo neviedol, nikto by to nemohol vedieť priamo, pretože na začiatku človek takéto schopnosti nemal. Vedel len, že Jahve je Boh, ale pokiaľ ide o to, ako sa Ho báť, aký druh správania sa dá nazývať strachom z Neho, s akou mysľou sa Ho má človek báť alebo čo má obetovať zo strachu k Nemu, človek nemal absolútne žiadnu predstavu. Vedel len, ako sa tešiť z toho, z čoho sa dalo tešiť medzi všetkými vecami, ktoré stvoril Jahve, ale pokiaľ ide o to, aký spôsob života na zemi je hodný stvorenej bytosti, človek nemal ani tušenia. Bez niekoho, kto by ho poučil, bez niekoho, kto by ho osobne viedol, by toto ľudstvo nikdy neviedlo život hodný ľudstva, ale ostalo by v tajnom satanovom zajatí. Jahve stvoril ľudstvo, to znamená, že stvoril predkov ľudstva, Evu a Adama, ale neobdaril ich žiadnym ďalším rozumom ani múdrosťou. Hoci už žili na zemi, nerozumeli takmer ničomu. A tak Jahveho dielo pri stvorení ľudstva bolo dokončené len napoly a zďaleka nebolo úplné. Jahve z hliny vytvoril len model človeka a dal mu svoj dych, ale bez toho, aby človeka obdaril dostatočným odhodlaním báť sa Ho. Na začiatku človek nemal bohabojné srdce ani sa Ho neobával. Človek vedel len počúvať Jeho slová, ale nepoznal základné znalosti o spôsobe života na zemi ani normálne pravidlá spôsobu ľudského života. A tak, hoci Jahve stvoril muža a ženu a dokončil projekt siedmich dní, v žiadnom prípade nedokončil stvorenie človeka, pretože človek bol len plevou a chýbala mu realita ľudského bytia. Vedel len, že to Jahve stvoril ľudstvo, ale netušil, ako sa má riadiť Jeho slovami alebo zákonmi. A tak, keď vzniklo ľudstvo, Jahveho dielo sa ani zďaleka neskončilo. Jahve ešte stále musel naplno viesť ľudstvo k tomu, aby pred Neho predstúpilo, aby bolo schopné spolunažívať na zemi a báť sa Ho a aby dokázalo pod Jeho vedením nastúpiť na správnu cestu žitia normálneho ľudského života na zemi. Iba tak sa úplne dovŕšilo dielo, ktoré sa zásadne konalo pod Jahveho menom, čiže len takto sa úplne dovŕšilo Jahveho dielo stvorenia sveta. Po stvorení ľudstva teda musel niekoľko tisíc rokov usmerňovať spôsob ľudského života na zemi, aby sa ľudstvo mohlo riadiť Jeho nariadeniami a zákonmi a zapájať sa do všetkých činností normálneho ľudského žitia na zemi. Až potom bolo Jahveho dielo úplne dokončené.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vízia Božieho diela (3)

Vo Veku zákona dal Jahve Mojžišovi mnoho prikázaní, aby ich odovzdal Izraelitom, ktorí ho nasledovali z Egypta. Tieto prikázania dal Jahve Izraelitom a neboli nijako určené Egypťanom. Mali Izraelitov udržiavať pod kontrolou. V týchto prikázaniach im predložil svoje požiadavky. To, či dodržiavajú sobotu, či si vážia svojich rodičov, či sa klaňajú modlám a podobne, to boli zásady, podľa ktorých ich súdil, či sú hriešni alebo spravodliví. Boli medzi nimi takí, ktorých zasiahol Jahveho oheň. Takí, čo boli ukameňovaní, i takí, čo dostali Jahveho požehnanie. To sa posudzovalo podľa toho, či tieto prikázania dodržiavali alebo nie. Tí, čo nedodržiavali sobotu, boli ukameňovaní. Kňazov, ktorí nedodržiavali sobotu, zasiahol Jahveho oheň. Tí, ktorí si nevážili svojich rodičov, boli tiež ukameňovaní. Za toto všetko Jahve ľudí pochválil. Jahve ustanovil svoje prikázania a zákony, aby ľudia, ktorých viedol v živote, počúvali Jeho slovo, podriadili sa a nevzdorovali Mu. Tieto zákony používal na to, aby mal novonarodené ľudstvo pod kontrolou, aby tým lepšie položil základy pre svoje budúce pôsobenie. Teda podľa diela, ktoré Jahve uskutočnil, sa prvý vek nazýva Vekom zákona. Hoci Jahve vyslovil veľa výrokov a vykonal veľké dielo, ľudí viedol len pozitívne. Učil týchto nevzdelaných ľudí, ako majú byť ľuďmi, ako majú žiť, ako majú pochopiť Jahveho cestu. Jeho dielo prevažne spočívalo v tom, že pobádal ľudí, aby šli Jeho cestou a riadili sa Jeho zákonmi. Pôsobil na ľudí, ktorí boli mierne skazení. Jeho pôsobenie nesiahalo tak ďaleko, aby zmenil ich povahu alebo napredovanie v živote. Chcel len prostredníctvom zákonov udržať ľudí pod kontrolou. Pre vtedajších Izraelitov bol Jahve len Bohom v chráme, Bohom na nebi. Bol oblačným a ohnivým stĺpom. Všetko, čo od nich Jahve požadoval, bolo poslúchať to, čo dnes ľudia poznajú ako Jeho zákony a prikázania – mohli by sme povedať pravidlá –, lebo Jahve ich nechcel premeniť, ale dať im viac vecí, ktoré človek potrebuje, a poučiť ich svojimi ústami, lebo po stvorení človek nemal nič z toho, čím by mal disponovať. A tak Jahve dal ľuďom to, čo potrebovali pre svoj život na zemi. Spôsobil to, že ľudia, ktorých viedol, prekonali svojich predkov, Adama a Evu, lebo to, čo im Jahve dal, prekonalo to, čo dal Adamovi a Eve na začiatku. Nech už Jahve vykonal v Izraeli čokoľvek, cieľom bolo to, aby viedol ľudí a aby ľudia spoznali svojho Stvoriteľa. Nepodmanil si ich ani ich nepremenil. Len ich viedol. Toto je zhrnutie Jahveho diela vo Veku zákona. Je to pozadie, skutočný príbeh, podstata Jeho diela v celej izraelskej krajine a začiatok Jeho 6 000 ročného diela – udržať ľudstvo pod kontrolou Jahveho ruky. Z toho sa zrodilo ďalšie dielo v Jeho 6 000 ročnom pláne riadenia.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dielo vo Veku zákona

Ježiš predstavuje celé dielo Veku milosti. Vtelil sa a bol pribitý na kríž a tiež začal Vek milosti. Bol ukrižovaný, aby zavŕšil dielo vykúpenia, ukončil Vek zákona a započal Vek milosti. Preto Ho volali Najvyšším veliteľom, Obetou za hriech a Vykupiteľom. Preto sa Ježišovo dielo obsahom líšilo od diela Jahveho, hoci v princípe boli rovnaké. Jahve začal Vek zákona, pričom vytvoril základ – východiskový bod – pre Božie dielo na zemi a vydal zákony a prikázania. Sú to dve časti diela, ktoré vykonal, a predstavujú Vek zákona. Dielo, ktoré Ježiš vykonal vo Veku milosti, nespočívalo vo vydávaní zákonov, ale v ich naplnení, čím započal Vek milosti a ukončil Vek zákona, ktorý trval dvetisíc rokov. Vyšliapal cestu a prišiel, aby započal Vek milosti, ale hlavná časť Jeho diela spočívala vo vykúpení. A tak aj Jeho dielo bolo dvojaké: uviedol nový vek a dokončil dielo vykúpenia svojím ukrižovaním, po ktorom odišiel. A tým sa skončil Vek zákona a začal sa Vek milosti.

Dielo, ktoré Ježiš vykonal, bolo v súlade s potrebami človeka tej doby. Jeho úlohou bolo vykúpiť ľudí a odpustiť im hriechy, preto mal povahu plnú pokory, trpezlivosti, lásky, zbožnosti, zhovievavosti, milosrdenstva a láskavosti. Ľuďom priniesol hojnosť milosti a požehnaní i dal im pre radosť všetko, z čoho sa mohli tešiť: pokoj a šťastie, svoju znášanlivosť a lásku, svoje milosrdenstvo a láskavosť. Hojnosť vecí, z ktorých sa ľudia mohli tešiť – pocit pokoja a bezpečia v ich srdci, pocit istoty v duchu a ich závislosť od Ježiša Spasiteľa –, vyplývala z veku, v ktorom žili. Vo Veku milosti satan už skazil človeka, takže naplnenie diela vykúpenia celého ľudstva si vyžadovalo hojnosť milosti, nekonečnú zhovievavosť a trpezlivosť, ba dokonca obetu, ktorá bola dostatočná na to, aby odčinila hriechy ľudstva a mala účinok. Vo Veku milosti ľudia videli len Moju obetu na zmierenie za ich hriechy: Ježiša. Vedeli iba to, že Boh môže byť milosrdný a zhovievavý. Videli iba Ježišovo milosrdenstvo a láskavosť. Dôvod spočíval v tom, že sa narodili vo Veku milosti. A tak skôr, než mohli byť vykúpení, museli zažiť mnohé druhy milosti, ktoré im dal Ježiš, aby z nich mohli mať úžitok. Vďaka milosti, ktorej sa im dostalo, im mohli byť odpustené hriechy a Ježišova zhovievavosť a trpezlivosť im dala príležitosť na vykúpenie. Len vďaka Ježišovej zhovievavosti a trpezlivosti dostali právo prijať odpustenie a prežívať hojnosť milosti, ktorú im Ježiš venoval. Tak ako to povedal Ježiš: Neprišiel som vykúpiť spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa hriešnikom mohli odpustiť hriechy. Keby Ježiš, keď sa stal telom, priniesol povahu súdu, prekliatia a neznášanlivosti voči previneniam človeka, potom by človek nikdy nemal príležitosť na vykúpenie a zostal by navždy hriešny. V takom prípade by sa šesťtisícročný plán riadenia zastavil vo Veku zákona a ten by sa predĺžil o šesťtisíc rokov. Ľudské hriechy by boli len početnejšie a horšie a stvorenie ľudstva by bolo márne. Ľudia by dokázali slúžiť Jahvemu iba pod zákonom, ale ich hriechy by boli väčšie než hriechy prvých stvorených ľudí. Čím viac Ježiš miloval ľudí, odpúšťal im hriechy a prinášal im dostatok milosrdenstva a lásky, tým viac mali ľudia právo, aby ich Ježiš spasil a aby sa mohli nazývať stratenými baránkami, ktorých Ježiš vykúpil za vysokú cenu. Satan nemohol zasahovať do tohto diela, lebo Ježiš sa k svojim nasledovníkom správal tak, ako sa milujúca matka správa k dieťaťu vo svojom lone. Nehneval sa na nich ani nimi nepohŕdal, ale bol plný útechy. Nikdy sa medzi nimi nerozhneval, ale znášal ich hriechy a zatváral oči nad ich hlúposťou a neznalosťou. Povedal: „Odpúšťajte druhým sedemdesiatkrát sedemkrát.“ Jeho srdce tak premenilo srdcia druhých a len takto, vďaka Jeho zhovievavosti, ľudia získali odpustenie za svoje hriechy.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skutočný príbeh diela vo Veku vykúpenia

Keď Pán Ježiš začal vykonávať svoje dielo, vymanil sa z „pút“ Veku zákona a prelomil jeho ustanovenia a princípy. Nebolo v Ňom ani stopy po ničom, čo by súviselo so zákonom. Naveky ho odvrhol a už ho viac nedodržiaval a ani od ľudstva už jeho dodržiavanie nevyžadoval. Tu teda vidíš, ako Pán Ježiš v sobotu išiel cez obilné polia, a že neodpočíval. Bol vonku a pracoval, neoddychoval. Toto Jeho konanie bolo v rozpore s predstavami ľudí a povedalo im, že už viac nežije podľa zákona, zbavil sa obmedzení soboty a pred ľudstvom sa zjavil v novom obraze, s novým spôsobom práce. Tento Jeho čin ľuďom povedal, že so sebou priniesol nové dielo – dielo, ktoré sa začalo vymanením spod zákona a odklonom od soboty. Keď Boh vykonával toto nové dielo, už viac nelipol na minulosti, už sa netrápil ustanoveniami Veku zákona. Ani Jeho dielo v predchádzajúcom veku Ho neovplyvnilo. Namiesto toho v sobotu pracoval ako v ktorýkoľvek iný deň a keď boli Jeho učeníci v sobotu hladní, mohli si odtrhnúť kukuričné klasy. Toto všetko bolo v očiach Boha úplne normálne. Pre Boha je prípustné mať pre veľké množstvo diela, ktoré chce vykonať, a nové slová, ktoré chce povedať, nový začiatok. Keď začne niečo nové, nespomína svoje predchádzajúce dielo ani nepokračuje v jeho vykonávaní. Keďže Boh má počas konania diela svoje princípy, keď chce začať nové dielo, je to vtedy, keď chce ľudstvo priviesť do novej etapy svojho diela a keď sa Jeho dielo dostane do vyššej fázy. Ak budú ľudia naďalej konať podľa starých prísloví a ustanovení alebo sa ich ďalej pevne držať, nebude si to pamätať ani to neschváli. Je to preto, lebo už začal nové dielo a vstúpil do novej fázy svojho diela. Keď začne vykonávať nové dielo, zjaví sa ľudstvu v úplne novom obraze, z úplne nového uhla a úplne novým spôsobom, takže ľudia môžu vidieť odlišné aspekty Jeho povahy a to, čo má a čím je. Toto je jeden z cieľov Jeho nového diela.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh III

Bez Ježišovho vykúpenia by ľudia navždy žili v hriechu. Boli by potomkami hriechu, potomkami démonov. Keby to takto pokračovalo, celý svet by sa stal krajinou, kde prebýva satan, jeho sídlom. Dielo vykúpenia si však vyžadovalo prejaviť ľudstvu milosrdenstvo a láskavosť. Iba tak mohlo ľudstvo získať odpustenie a napokon dostať právo, aby ho Boh urobil úplným a naplno ho získal. Bez tejto etapy diela by šesťtisícročný plán riadenia nemohol napredovať. Keby Ježiš nebol ukrižovaný, keby len uzdravoval chorých a vyháňal démonov, ľuďom by nemohli byť úplne odpustené ich hriechy. Za tri a pol roka, ktoré Ježiš strávil vykonávaním svojho diela na zemi, dokončil iba polovicu diela vykúpenia. Keď bol potom pribitý na kríž, stal sa podobou hriešneho tela a bol vydaný tomu, ktorý je stelesnením zla, dokončil dielo ukrižovania a ovládol osud ľudí. Až keď bol vydaný do satanových rúk, vykúpil ľudí. Tridsaťtri a pol roka trpel na zemi, ľudia Ho zosmiešňovali, ohovárali a opúšťali, a to až do takej miery, že nemal kde skloniť hlavu. Nemal miesto odpočinku. Neskôr bol ukrižovaný, pričom celá Jeho bytosť – sväté a nevinné telo – bola priklincovaná na kríž. Znášal všetky druhy utrpenia, aké existujú. Mocní sa Mu posmievali a bičovali Ho a vojaci Mu dokonca pľuli do tváre. On však mlčal a vydržal až do konca. Bezpodmienečne sa podriadil až na smrť a tým vykúpil celé ľudstvo. Až potom mal dovolené si odpočinúť. Dielo, ktoré Ježiš vykonal, predstavuje len Vek milosti. Nepredstavuje Vek zákona a nie je ani náhradou za dielo posledných dní. Toto je podstata Ježišovho diela vo Veku milosti, v druhom veku, ktorým si ľudstvo prešlo – vo Veku vykúpenia.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skutočný príbeh diela vo Veku vykúpenia

Keď Ježiš prišiel do sveta ľudí, započal Vek milosti a ukončil Vek zákona. Počas posledných dní sa Boh opäť stal telom a týmto vtelením ukončil Vek milosti a započal Vek kráľovstva. Všetci tí, ktorí dokážu prijať druhé vtelenie Boha, budú privedení do Veku kráľovstva a navyše budú schopní osobne prijať Božie vedenie. Hoci Ježiš prišiel medzi ľudí a vykonal veľké dielo, len dokončil dielo vykúpenia celého ľudstva a slúžil ako obeta za hriech človeka. Nezbavil človeka celej jeho skazenej povahy. Na to, aby človeka úplne spasil spod vplyvu satana, sa nevyžadovalo len to, aby sa stal obetou za hriech a niesol hriechy človeka. Boh okrem toho musel vykonať väčšie dielo, aby človeka úplne zbavil jeho satanom skazenej povahy. A tak potom, čo boli človeku odpustené jeho hriechy, sa Boh opäť stal telom, aby človeka priviedol do nového veku, a začal dielo napomínania a súdu. Toto dielo priviedlo človeka do vyššej sféry. Všetci, ktorí sa podriadia Jeho nadvláde, sa budú tešiť z vyššej pravdy a dostanú väčšie požehnania. Budú skutočne žiť vo svetle a získajú pravdu, cestu a život.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Predslov

Pred vykúpením človeka v ňom bolo zasiatych už mnoho satanových jedov a po tisícročiach, počas ktorých ho satan skazil, má v sebe prirodzenosť, ktorá odoláva Bohu. Keď bol teda človek vykúpený, nebolo to nič iné ako prípad vykúpenia. To znamená, že človek bol odkúpený za vysokú cenu, ale jeho jedovatá prirodzenosť z neho nebola odstránená. Takto špinavý človek musí podstúpiť zmenu skôr, než sa stane hodným slúžiť Bohu. Prostredníctvom tohto diela súdu a napomínania človek úplne spozná špinavú a skazenú podstatu vo svojom vnútri a bude sa môcť úplne zmeniť a stať sa očisteným. Iba tak sa človek môže stať hodným návratu pred Boží trón. Celé súčasné dielo sa vykonáva preto, aby človek mohol byť očistený a zmenený; je to preto, aby človek mohol odvrhnúť svoju skazenosť a byť očistený prostredníctvom súdu a napomínania slova a prostredníctvom zušľachtenia. Namiesto toho, aby sa táto etapa diela považovala za dielo spásy, by bolo vhodnejšie povedať, že ide o dielo očisťovania. V skutočnosti je táto etapa tiež dielom podmaňovania a zároveň druhou etapou v diele spásy. Skrze súd a napomínanie slovom Boh získa človeka a skrze zušľachťovanie, súd a odhaľovanie slovom sa úplne zjavia všetky nečistoty, predstavy, pohnútky a osobné nádeje v srdci človeka. Hoci človek bol vykúpený a boli mu odpustené hriechy, o tomto možno uvažovať len tak, že Boh si nepamätá priestupky človeka a nezaobchádza s ním podľa jeho priestupkov. Avšak, človek žije v tele bez toho, aby bol oslobodený od hriechu, a môže iba pokračovať v hrešení a donekonečna odhaľovať svoje satanské skazené povahy. Toto je život, aký človek vedie, nekonečný cyklus hriechov a odpustenia. Väčšina ľudí cez deň hreší a večer sa vyznáva zo svojich hriechov. A preto aj keď je obeta za hriech pre človeka navždy účinná, nedokáže ho spasiť z hriechu. Dokončila sa iba polovica diela spásy, lebo človek má stále skazené povahy. Napríklad keď ľudia zistili, že sú potomkami Moába, ponosovali sa, prestali sa usilovať o život a stali sa úplne negatívnymi. Nedokazuje to, že človek sa ešte stále nedokáže úplne podriadiť Božej nadvláde? Nie sú presne toto satanské skazené povahy človeka? Keď si nebol podrobený napomínaniu, zdvíhal si ruku vyššie ako všetci ostatní, dokonca vyššie ako Ježiš. A hlasno si kričal: „Buď milovaným synom Božím! Buď Božím dôverníkom! Radšej by sme zomreli ako sa klaňali satanovi! Vzdoruj starému satanovi! Vzdoruj veľkému červenému drakovi! Nech veľký červený drak raz a navždy príde o svoju moc! Nech nás Boh učiní úplnými!“ Vykríkol si hlasnejšie než všetci ostatní. Potom však nadišiel čas napomínania a tvoje skazené povahy boli opäť raz odhalené. Tvoje výkriky ustali a stratil si odhodlanie. To je skazenosť človeka; je to niečo, čo siaha hlbšie ako hriech, niečo, čo zasial satan a čo je v človeku hlboko zakorenené. Pre človeka nie je ľahké uvedomiť si svoje hriechy a nemá ako rozpoznať svoju vlastnú, hlboko zakorenenú prirodzenosť. Len prostredníctvom súdu slova možno tento výsledok dosiahnuť. Iba tak sa môže človek od tejto chvíle postupne meniť.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tajomstvo vtelenia (4)

Kristus posledných dní používa na učenie človeka rôzne pravdy, aby odhalil jeho jadro a rozobral jeho slová a skutky. Tieto slová zahŕňajú rôzne pravdy, napríklad o povinnosti človeka, o tom, ako by sa mal človek podriadiť Bohu, ako by Mu mal byť verný a ako by mal žiť normálnu ľudskú prirodzenosť, ako aj pravdy o Božej múdrosti a Jeho povahe. Všetky tieto slová sú zamerané na jadro človeka a jeho skazené povahy. Predovšetkým tie slová, ktoré odhaľujú, ako človek odmieta Boha, sú ešte viac namierené na to, ako je človek stelesnením satana, a nepriateľskou silou zameranou proti Bohu. Boh pri vykonávaní diela súdu nevysvetľuje naplno prirodzenosť človeka len niekoľkými slovami. Odhaľuje a orezáva dlhodobo. Tieto rôzne spôsoby odhaľovania a orezávania nemožno nahradiť obyčajnými slovami. Namiesto toho sa pravda, ktorú človek absolútne nemá, používa na vykonávanie diela odhaľovania a orezávania. Len takéto spôsoby môžeme nazývať súdom a len prostredníctvom takéhoto súdu môže byť človek podrobený, úplne presvedčený o Bohu a navyše môže získať skutočné poznanie Boha. Dielo súdu privodilo ľudské pochopenie pravej tváre Boha a pravdy o svojej vlastnej vzdorovitosti. Dielo súdu umožnilo človeku získať porozumenie mnohým Božím úmyslom, účelu Božieho diela a tajomstvám, ktoré sú pre neho nepochopiteľné. Zároveň človeku umožnilo pochopiť a spoznať svoju skazenú podstatu a koreň svojej skazenosti a tiež objaviť svoju škaredú tvár. Všetky tieto účinky prináša dielo súdu, pretože podstatou tohto diela je dielo otvárania Božej pravdy, cesty a života všetkým, ktorí v Neho veria. Toto dielo je dielom súdu, ktoré vykonáva Boh.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Kristus koná dielo súdu prostredníctvom pravdy

Boh koná dielo súdu a napomínania, aby o Ňom človek mohol získať poznanie a tiež v záujme svojho svedectva. Bez Jeho súdu nad skazenou ľudskou povahou by človek nemohol spoznať Jeho spravodlivú povahu, ktorá nestrpí žiadne urážky, a ani by nebol schopný premeniť svoje staré poznanie Boha na nové. V záujme svojho svedectva a riadenia zverejňuje svoju úplnosť a umožňuje tak človeku – prostredníctvom svojho verejného zjavenia – dospieť k poznaniu Boha, mať zmenenú povahu a podať o Bohu zvučné svedectvo. Zmena povahy človeka sa dosahuje skrze rôzne druhy Božieho diela. Bez týchto zmien povahy by človek nebol schopný vydávať svedectvo o Bohu a byť v súlade s Božími úmyslami. Zmena povahy človeka znamená, že človek bol oslobodený zo satanovho otroctva a z vplyvu temnoty a skutočne sa stal vzorom a ukážkou Božieho diela, Božím svedkom a človekom, ktorý je v súlade s Božími úmyslami. Vtelený Boh dnes prišiel na zem konať svoje dielo a vyžaduje, aby o Ňom človek získal poznanie, aby sa Mu podriadil a svedčil o Ňom – človek má spoznať Božie praktické a normálne dielo, má sa podriadiť všetkým Jeho slovám a dielu, ktoré nie sú v súlade s predstavami človeka, a má vydávať svedectvo o celom diele, ktoré koná na spasenie človeka, ako aj o všetkých Jeho skutkoch podmanenia človeka. Tí, ktorí vydávajú o Bohu svedectvo, musia mať o Ňom poznanie. Len takéto svedectvo je presné a praktické a len takéto svedectvo môže zahanbiť satana. Boh používa tých, ktorí Ho spoznali skrze Jeho súd, napomínanie a orezávanie, aby o Ňom vydali svedectvo. Používa tých, ktorých skazil satan, i tých, ktorých povaha sa zmenila a ktorí tak získali Jeho požehnania. Nepotrebuje, aby Ho človek chválil ústami, ani chválu a svedectvo ľudí satanovho druhu, ktorých nespasil. Spôsobilí vydávať o Ňom svedectvo sú iba tí, ktorí poznajú Boha, a len tí, ktorých povaha sa zmenila, sú spôsobilí vydávať o Ňom svedectvo. Boh nedovolí, aby človek zámerne hanobil Jeho meno.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Svedectvo o Bohu môžu vydať len tí, ktorí Ho poznajú

Slová, ktoré dnes hovorím, majú súdiť ľudské hriechy, ľudskú nespravodlivosť a preklínať vzdorovitosť človeka. Ľudská nepoctivosť a klamlivosť, ľudské slová a skutky – všetko, čo je v rozpore s Božími úmyslami, musí byť podrobené súdu a všetka ľudská vzdorovitosť je označená za hriech. Jeho slová sa sústreďujú na princípy súdu; používa súd ľudskej nespravodlivosti, prekliatie ľudskej vzdorovitosti a odhalenie všetkých škaredých ľudských tvárí, aby prejavil svoju spravodlivú povahu. Svätosť je stvárnením Jeho spravodlivej povahy a Jeho svätosť je v skutočnosti Jeho spravodlivou povahou. Vaše skazené povahy sú kontextom dnešných slov – hovorím a súdim a konám podľa nich dielo podmanenia. Len toto je praktické dielo a len takýmto spôsobom môže byť Božia svätosť naplno zvýraznená. Ak v tebe nie je ani náznak skazenej povahy, potom ťa Boh nebude súdiť, ani ti nebude ukazovať svoju spravodlivú povahu. Keďže máš skazenú povahu, Boh ťa nenechá odísť, a práve tým sa prejavuje Jeho svätosť. Ak by Boh videl, že ľudská špina a vzdorovitosť sú príliš veľké, ale neprehovoril by, ani ťa nesúdil, ani ťa nenapomínal za tvoju nespravodlivosť, potom by to dokazovalo, že nie je Bohom, pretože by neprechovával nenávisť voči hriechu; bol by rovnako špinavý ako človek. Dnes ťa súdim pre tvoju špinavosť a napomínam ťa pre tvoju skazenosť a vzdorovitosť. Nevystatujem sa pred vami svojou mocou ani vás úmyselne neutláčam; robím to preto, lebo vy, ktorí ste sa narodili v tejto krajine špiny, ste tak vážne poznačení špinou. Jednoducho ste stratili svoju bezúhonnosť a ľudskú prirodzenosť ako prasatá, ktoré žijú na špinavých miestach. To pre vašu špinu a skazenosť vás súdim a vylievam si na vás svoj hnev. Práve vďaka súdu týchto slov ste mohli pochopiť, že Boh je spravodlivým Bohom a že Boh je svätým Bohom. Práve pre svoju svätosť a spravodlivosť vás súdi a rozpútava na vás svoj hnev. Práve preto, že vidí vzdorovitosť ľudstva, zjavuje svoju spravodlivú povahu. Špina a skazenosť ľudstva zviditeľňujú Jeho svätosť. To stačí na to, aby sa ukázalo, že On je samotný Boh, ktorý je svätý a nepoškvrnený, a predsa žije v krajine špiny.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Ako sú dosiahnuté účinky druhého kroku diela podmanenia

Pravdou je, že dielo, ktoré sa teraz vykonáva, má spôsobiť to, aby ľudia vzdorovali satanovi, svojmu dávnemu predkovi. Všetky súdy slovom majú za cieľ odhaliť skazenú povahu ľudstva a umožniť ľuďom pochopiť podstatu života. Tieto opakované súdy bodajú do ľudských sŕdc. Každý súd sa priamo týka ich osudu a má zraniť ich srdcia, aby sa toho všetkého mohli vzdať, a tak spoznať život, spoznať tento nečistý svet, spoznať Božiu múdrosť a všemohúcnosť a tiež spoznať ľudstvo, ktoré je skazené satanom. Čím viac napomínania a súdov je takýchto, tým viac môže byť jeho srdce zranené a tým viac sa môže prebudiť jeho duša. Prebudenie duchov týchto mimoriadne skazených a najhlbšie podvedených ľudí je cieľom takéhoto súdu. Človek nemá ducha, to znamená, že jeho duch dávno zomrel a nevie, že existuje nebo, nevie, že existuje Boh, a určite nevie, že sa zmieta v priepasti smrti, ako by teda mohol vedieť, že žije v tomto diabolskom pekle na zemi? Ako by mohol vedieť, že táto jeho hnijúca mŕtvola sa vďaka satanovej skazenosti prepadla do podsvetia smrti? Ako by mohol vedieť, že všetko na zemi je už dávno ľudstvom nezvratne zničené? Ako by mohol vedieť, že Stvoriteľ dnes prišiel na zem a hľadá skupinu skazených ľudí, ktorých môže zachrániť? Aj keď človek zažije všetky možné zušľachťovania a súdy, jeho otupené vedomie sa len ťažko prebúdza a vlastne prakticky nereaguje. Ľudstvo je také zdegenerované! A hoci sa tento druh súdu podobá krutému krupobitiu, ktoré padá z neba, je pre človeka najväčším prínosom. Keby nebolo takéhoto súdenia, nebolo by žiadneho výsledku a bolo by absolútne nemožné zachrániť ľudí z priepasti utrpenia. Keby nebolo tohto diela, bolo by pre ľudí veľmi ťažké vyjsť z podsvetia, pretože ich srdcia už dávno zomreli, a ich duše už dávno rozdupal satan. Záchrana vás, ktorí ste klesli do najhlbších hlbín degenerácie, si vyžaduje, aby som vás namáhavo vyzýval a súdil, len tak bude možné prebudiť vaše zamrznuté srdcia.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Zmysluplný život môžu viesť len tí zdokonalení

Boh vo Veku kráľovstva používa slová, aby uviedol nový vek, zmenil prostriedky, ktorými pôsobí a konal dielo celého veku. Toto je princíp, ktorým Boh pôsobí vo Veku slova. Stal sa telom a hovorí z rôznych pohľadov, čím umožňuje človeku naozaj uzrieť Boha, ktorý je Slovom zjavujúcim sa v tele, a uzrieť Jeho múdrosť a ohromnosť. Boh koná týmto spôsobom, aby lepšie dosiahol ciele, ktorými sú podmanenie ľudí, zdokonalenie ľudí a vyradenie ľudí. Toto je pravý význam používania slov pre dielo vo Veku slova. Skrze slová ľudia spoznávajú Božie dielo, Božiu povahu, jadro človeka a to, do čoho by mal človek vstúpiť. Slovami sa dosahuje celé dielo, ktoré chce Boh vykonať vo Veku slova. Slovami Boh zjavuje, vyraďuje a skúša ľudí. Ľudia videli tieto slová, počuli tieto slová a spoznali existenciu týchto slov. V dôsledku toho uverili v Božiu existenciu, v Božiu všemohúcnosť a múdrosť a v Božie srdce, ktoré miluje človeka a ktoré ho spasí. Pojem „slová“ môže byť obyčajný a jednoduchý, ale slová vychádzajúce z úst vteleného Boha trasú vesmírom, menia ľudské srdcia, menia ich predstavy a staré povahy a menia aj to, ako sa kedysi javil celý svet. V priebehu vekov takto koná dielo len dnešný Boh. Len On takto hovorí a takto spasí človeka. Od tejto chvíle žije človek pod vedením Božích slov, uprostred pastierstva a zaopatrenia Jeho slov; všetci ľudia žijú vo svete Božích slov, uprostred kliatob a požehnaní Božích slov, a väčšina ľudí žije pod súdom a napomínaním Jeho slov. Všetky tieto slová a toto dielo sú určené na spásu človeka, na splnenie Božej vôle a na zmenu pôvodnej podoby sveta starého stvorenia. Boh stvoril svet pomocou slov, vedie všetkých ľudí vo vesmíre pomocou slov, podmaňuje si ich a prináša im spásu pomocou slov a nakoniec použije slová, aby ukončil celý starý svet, a tak zavŕši celý svoj plán riadenia.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vek kráľovstva je Vekom slova

V posledných dňoch Boh zásadne používa slovo, aby človeka zdokonalil. Nepoužíva znamenia a zázraky na to, aby človeka utláčal alebo presviedčal. To nemôže jasne ukázať Božiu moc. Keby Boh iba ukazoval znamenia a zázraky, potom by bolo nemožné objasniť Božiu praktickosť, a teda ani zdokonaliť človeka. Boh človeka nezdokonaľuje znameniami a zázrakmi, ale používa slovo na to, aby človeka polieval a viedol ako pastier. Potom bude človek úplne podriadený a bude poznať Boha. To je cieľom diela, ktoré koná a slov, ktoré hovorí. Boh nepoužíva metódu ukazovania znamení a zázrakov, aby zdokonalil človeka – používa slová a mnoho rôznych metód pôsobenia, aby človeka zdokonalil. Či už ho zušľachťuje, orezáva alebo mu poskytuje slová, Boh hovorí z mnohých rôznych hľadísk, aby zdokonalil človeka a dal mu lepšie poznať Božie dielo, múdrosť a úžasnosť. … Už som povedal, že skupina víťazov bude získaná z východu. Víťazov, ktorí vyjdú z veľkého súženia. Čo znamenajú tieto slová? Znamenajú, že títo ľudia, ktorí sú získaní, sa skutočne podriadili až po tom, čo podstúpili súd, napomínanie, orezávanie a všetky spôsoby zušľachťovania. Viera týchto ľudí nie je hmlistá, ale praktická. Nevideli žiadne znamenia a zázraky ani žiadne divy. Nie sú schopní hovoriť vznešené slová a učenia ani hlásať hlboké poznatky. Namiesto toho majú realitu a Božie slová a praktické a pravé poznanie Boha. Nedokáže táto skupina lepšie zjaviť veľkú Božiu moc?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie slovo dosiahne všetko

V Jeho záverečnom diele, ktorým Boh uzatvára tento vek, Božia povaha je povahou napomínania a súdu, v ktorom Boh zjavuje všetko, čo je nespravodlivé, aby verejne súdil nespočetné množstvo ľudí a zdokonalil tých, ktorí Ho úprimne milujú. Iba takáto povaha môže ukončiť tento vek. Posledné dni už nastali. Všetky veci sú zatriedené podľa svojho druhu a rozdelené do rôznych kategórií na základe ich odlišných vlastností. Práve v tomto čase Boh zjavuje výsledky a konečné osudy ľudí. Ak ľudia nezažijú napomínanie a súd, potom nemôže byť odhalená ich vzdorovitosť a nespravodlivosť. Iba prostredníctvom napomínania a súdu možno zjaviť výsledky všetkých vecí. Ľudia ukážu svoju pravú tvár len vtedy, keď sú napomínaní a súdení. Zlo bude spojené so zlom, dobro s dobrom a všetci ľudia budú zatriedení podľa svojho druhu. Prostredníctvom napomínania a súdu sa zjavia výsledky všetkých vecí, takže zlo môže byť potrestané a dobro odmenené a nespočetné množstvo ľudí sa poddá Božej nadvláde. Celé toto dielo sa musí dosiahnuť prostredníctvom spravodlivého napomínania a súdu. Keďže skazenosť ľudí dosiahla svoj vrchol a ich vzdorovitosť je nesmierne vážna, iba spravodlivá Božia povaha, ktorá je zložená hlavne z napomínania a súdu a ktorá sa zjavuje počas posledných dní, môže ľudí úplne premeniť a urobiť úplnými a zjaviť zlo, a všetci nespravodliví tak budú prísne potrestaní. Preto je takáto povaha preniknutá významom veku. Božia povaha sa zjavuje a odhaľuje v záujme diela každého nového veku. Nie je to tak, že by Boh zjavoval svoju povahu svojvoľne a bez významu. Predpokladajme, že v posledných dňoch zjavovania výsledkov ľudí by Boh stále miloval ľudí s nekonečným milosrdenstvom a láskavosťou a naďalej by bol voči nim milujúci, nepodroboval by ich spravodlivému súdu, ale skôr by im prejavoval toleranciu, trpezlivosť a odpustenie a odpúšťal by im bez ohľadu na to, aké ťažké by boli ich hriechy, bez jediného náznaku spravodlivého súdu: Kedy by sa potom celé Božie riadenie vôbec skončilo? Kedy by takáto povaha dokázala priviesť ľudí ku vhodnému konečnému osudu ľudstva? Vezmime si napríklad sudcu, ktorý je k ľuďom vždy láskavý, milujúceho sudcu s láskavou tvárou a jemným srdcom. Miluje ľudí bez ohľadu na to, aké zločiny spáchali, a je k ľuďom láskavý a zhovievavý bez ohľadu na to, čo sú zač. V takom prípade, kedy bude vôbec schopný vyniesť spravodlivý rozsudok? Počas posledných dní môže len spravodlivý súd zatriediť ľudí podľa ich druhu a priviesť ich do novej sféry. Takto sa celý vek končí skrze spravodlivú Božiu povahu súdu a napomínania.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vízia Božieho diela (3)

Tí, ktorí sú schopní stáť pevne počas Božieho diela súdu a napomínania v posledných dňoch – teda počas záverečného diela očistenia –, budú tí, ktorí vstúpia do konečného odpočinku spolu s Bohom. A tak sa všetci, ktorí vstúpia do odpočinku, vymania spod vplyvu satana a budú získaní Bohom až po tom, čo podstúpia Jeho záverečné dielo očistenia. Títo ľudia, ktorí budú napokon získaní Bohom, vstúpia do konečného odpočinku. Boh v podstate koná dielo napomínania a súdu, aby očistil ľudstvo, a v záujme konečného dňa odpočinku. Inak by žiadni členovia ľudstva nemohli byť zatriedení podľa svojho druhu ani vstúpiť do odpočinku. Toto dielo je jedinou cestou ľudstva, ako vstúpiť do odpočinku. Len Božie dielo očistenia očistí ľudí od ich nespravodlivosti a len Jeho dielo napomínania a súdu odhalí v ľudstve všetko vzdorovité, čím rozlíši tých, ktorí môžu byť spasení, od tých, ktorí nemôžu, a tých, ktorí môžu zostať, od tých, ktorí nemôžu. Keď sa toto dielo skončí, všetci tí ľudia, ktorí môžu zostať, budú očistení a vstúpia do vyššej ríše ľudstva, v ktorej si budú vychutnávať úžasnejší druhý ľudský život na zemi. Inými slovami, vstúpia do dňa odpočinku ľudstva a budú žiť spolu s Bohom. Po napomenutí a súdení tých, ktorí nemôžu zostať, sa úplne prejaví ich pravá tvár. Všetci budú potom zničení a podobne ako satan, nebudú môcť prežiť na zemi. Ľudstvo budúcnosti už nebude zahŕňať žiadnych ľudí tohto druhu. Takíto ľudia nie sú spôsobilí na vstup do krajiny konečného odpočinku ani na vstup do dňa odpočinku, ktorý bude zdieľať Boh s ľudstvom, pretože ich neminie trest, sú zlí a nie sú to spravodliví ľudia. Kedysi boli vykúpení a boli tiež súdení a napomínaní. Kedysi tiež pracovali pre Boha. Keď však nadíde posledný deň, aj tak budú v dôsledku svojej zloby vyradení a zničení. Bude to tiež pre ich vzdorovitosť a neschopnosť byť vykúpení. Už nikdy sa v budúcom svete nevrátia do života a už nebudú žiť medzi budúcou ľudskou rasou. Či už ide o duchov mŕtvych alebo o ľudí, ktorí ešte žijú v tele, všetci zlosynovia a všetci tí, ktorí neboli spasení, budú zničení, keď posvätení spomedzi ľudí vstúpia do odpočinku. Čo sa týka týchto zlých duchov a ľudí, alebo duchov spravodlivých a tých, ktorí konajú spravodlivosť, budú nakoniec zničení všetci tí, ktorí sú zlí, bez ohľadu na to, v akom veku sa nachádzajú, a všetci spravodliví prežijú. O tom, či človek alebo duch získa spásu, sa úplne nerozhodne na základe diela posledného veku. Rozhodne sa o tom skôr na základe toho, či odporovali a vzdorovali Bohu. Určite neminie trest ľudí v predošlom veku, ktorí páchali zlo a nemohli dosiahnuť spásu. A trest neminie ani tých, ktorí páchajú zlo a nemôžu byť spasení v súčasnom veku. Ľudia sa rozdeľujú do kategórií na základe konania dobra a zla, nie podľa veku, v ktorom žijú. Po takomto rozdelení do kategórií nebudú potrestaní ani odmenení okamžite. Boh totiž vykoná svoje dielo potrestania zla a odmenenia dobra až po tom, čo dokončí svoje dielo podmanenia v posledných dňoch. V skutočnosti rozdeľuje ľudí na dobrých a zlých od momentu, keď začal konať svoje dielo spásy ľudstva. Akurát odmení spravodlivých a potrestá zlých až po tom, čo dokončí svoje dielo. Nie je to tak, že ich rozdelí do kategórií po dokončení svojho diela a potom sa okamžite pustí do úlohy trestania zla a odmeňovania dobra. Túto úlohu skôr vykoná až vtedy, keď bude Jeho dielo úplne dokončené. Jediným cieľom Božieho konečného diela trestania zla a odmeňovania dobra je dôkladne očistiť všetkých ľudí, aby mohol priviesť do večného odpočinku úplne sväté ľudstvo. Táto etapa Jeho diela je najzásadnejšia. Je to konečná etapa celého Jeho diela riadenia. Ak by Boh nezničil tých zlých, ale dovolil im zostať, potom by celé ľudstvo stále nebolo schopné vstúpiť do odpočinku a Boh by ho nemohol priviesť do lepšej ríše. Také dielo by nebolo úplne dokončené. Keď sa Jeho dielo dokončí, celé ľudstvo bude úplne posvätené. Iba takýmto spôsobom bude môcť Boh pokojne žiť v odpočinku.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh a človek vstúpia spolu do odpočinku

Súvisiace kázne

Pán Ježiš vykúpil ľudstvo, tak prečo by pri svojom návrate v posledných dňoch konal dielo súdu?