e. Aký bude nádherný konečný osud ľudskej prirodzenosti

Slová z Biblie

„A uvidel som nové nebesá a novú zem, pretože predošlé nebesá i predošlá zem zanikli a more už nebolo. Ja, Ján, som videl sväté mesto, nový Jeruzalem, ako zostupuje od Boha z neba, pripravené ako nevesta ozdobená pre svojho muža. Počul som mohutný hlas z neba, ktorý hovoril: Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi, bude bývať s nimi, oni budú Jeho ľudom a sám Boh bude medzi nimi a bude ich Bohom. A Boh zotrie všetky slzy z ich očí, a nebude viac smrti ani zármutku, ani plaču, ani nebude viac bolesti, lebo to prvé sa pominulo.“ (Zj 21, 1-4)

„A mesto nepotrebovalo, aby mu svietilo slnko či mesiac, pretože ho osvecovala Božia sláva a Baránok bol jeho svetlom. V jeho svetle budú kráčať spasené národy a králi zeme doň prinesú svoju slávu a česť. Jeho brány sa vo dne nebudú zatvárať, pretože tam nikdy nebude noc, a oni doň prinesú slávu a česť národov. Vonkoncom doň nevstúpi nič, čo by ho poškvrnilo, ani ten, kto pácha ohavnosti alebo klame, ale len tí, ktorí sú zapísaní v Baránkovej knihe života. A ukázal mi čistú rieku vody života, priezračnú ako krištáľ, vytekajúcu z Božieho a Baránkovho trónu. V strede cesty a po oboch brehoch rieky stál strom života, ktorý rodil dvanásť druhov ovocia, dával ovocie každý mesiac a lístím stromu uzdravoval národy. A neuvalí sa žiadna kliatba, ale bude v ňom Boží a Baránkov trón a Jeho služobníci Mu budú slúžiť. Uvidia Jeho tvár a na ich čelách bude vyryté Jeho meno. A nebude tam noc, nebudú potrebovať ani lampu, ani svetlo slnka, lebo Pán Boh ich osvieti a budú kraľovať na veky vekov.“ (Zj 21, 23-22, 5)

Slová Všemohúceho Boha posledných dní

Ako sa Moje slová napĺňajú, na zemi sa postupne formuje kráľovstvo a človek sa postupne vracia k normálnosti. A tak je na zemi ustanovené kráľovstvo v Mojom srdci. V tomto kráľovstve všetok Boží ľud obnoví život normálneho človeka. Už tu nie je mrazivá zima, ale nahrádza ju jarný svet miest, v ktorých jar trvá po celý rok. Ľudia už nie sú vystavení bezútešnosti ľudského sveta a už viac nemusia znášať jeho ľadový chlad. Ľudia už medzi sebou nebojujú, krajiny proti sebe nevedú vojny, nie je už žiadne zabíjanie a žiadne krviprelievanie. Všetky krajiny napĺňa radosť a medzi ľuďmi všade vládne vrúcnosť. Prechádzam sa po svete, mám radosť z vrcholu svojho trónu a žijem medzi hviezdami. Anjeli Mi prinášajú nové piesne a nové tance. Už im nestekajú slzy pre ich krehkosť. Už predo Mnou nepočuť plač anjelov, nikto sa Mi už nezveruje so svojím utrpením. Dnes všetci žijete predo Mnou, zajtra budete všetci žiť v Mojom kráľovstve. Nie je to najväčšie požehnanie, aké dávam človeku?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie slová celému vesmíru, 20. kapitola

Keď kráľovstvo úplne zostúpi na zem, všetci ľudia nadobudnú svoju pôvodnú podobu. Boh teda hovorí: „Mám radosť z vrcholu svojho trónu a žijem medzi hviezdami. Anjeli Mi prinášajú nové piesne a nové tance. Už im nestekajú slzy pre ich krehkosť. Už predo Mnou nepočuť plač anjelov, nikto sa Mi už nezveruje so svojím utrpením.“ To značí, že deň, v ktorom Boh získa úplnú slávu, je dňom, keď sa človek teší zo svojho odpočinku; ľudia sa už v dôsledku satanovho vyrušovania nenáhlia, svet prestane napredovať a oni nažívajú v pokoji – obnoví sa nespočetné množstvo hviezd na nebi, slnko, mesiac, hviezdy a všetky pohoria a rieky v nebi a na zemi sa zmenia. A vzhľadom na to, že sa zmenili človek aj Boh, zmenia sa aj všetky veci. To je konečný cieľ Božieho plánu riadenia a to, čo sa napokon dosiahne.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Zjavenia tajomstiev „Božie slová celému vesmíru“, 20. kapitola

Vo svetle blesku sa každé zviera zjaví vo svojej pravej podobe. Tak aj človek, osvetlený Mojím svetlom, znovu získal posvätnosť, ktorú kedysi mal. Ó, skazený starý svet! Konečne sa zvalil do špinavej vody a klesajúc pod hladinu sa rozplynul v bahne! Ó, celé ľudstvo, ktoré som sám stvoril! Konečne sa znovu vrátilo do života vo svetle, našlo základ existencie a prestalo sa prebíjať bahnom! Ó, nespočetné množstvo stvorených vecí, ktoré držím vo svojich rukách! Ako by mohli nebyť obnovené prostredníctvom Mojich slov? Ako by mohli plne nerozvinúť svoje funkcie vo svetle? Zem už nie je mŕtvolne nehybná a tichá, nebo už nie je pusté a smutné. Nebo a zem, ktoré už neoddeľuje prázdny priestor, sú spojené do jedného celku, aby sa už nikdy nerozdelili. Pri tejto radostnej príležitosti, v tejto triumfálnej chvíli, sa Moja spravodlivosť a Moja svätosť rozšírili po celom vesmíre a celé ľudstvo ich neprestajne velebí. Nebeské mestá sa smejú od radosti a pozemské kráľovstvo od radosti tancuje. Kto sa v tejto chvíli neteší a kto zároveň neplače? Zem vo svojom prvotnom stave patrí nebu a nebo je spojené so zemou. Človek je šnúrou, ktorá spája nebo a zem, a pre jeho svätosť a obnovu sa nebo už neskrýva pred zemou a zem už nemlčí pred nebom. Tváre ľudstva zdobia radostné úsmevy a v srdciach všetkých ľudí je skrytá ľúbeznosť, ktorá nepozná žiadne hranice. Ľudia sa spolu nehádajú ani sa do seba nepúšťajú. Existujú takí, čo v Mojom svetle nenažívajú pokojne s ostatnými? Existujú takí, ktorí počas Môjho dňa zneucťujú Moje meno? Všetci ľudia ku Mne upriamujú svoj bojazlivý pohľad a vo svojich srdciach ku Mne tajne volajú. Preskúmal som každý čin ľudstva: medzi tými, ktorí boli očistení, nie je nikto, kto je voči Mne vzdorovitý, nikto, kto nado Mnou vynáša súd. Celé ľudstvo je presiaknuté Mojou povahou. Všetci ľudia Ma spoznávajú, približujú sa ku Mne a zbožňujú Ma. V duchu človeka mám pevné miesto, v jeho očiach som pozdvihnutý na ten najvyšší vrchol a prúdim krvou v jeho žilách. Radostné nadšenie v srdci človeka zapĺňa každé miesto na povrchu zeme, vzduch je ostrý a svieži, zem už nepokrýva hustá hmla a slnko oslnivo žiari.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie slová celému vesmíru, 18. kapitola

V Mojom svetle ľudia opäť vidia svetlo. V Mojom slove nájdu to, čo ich teší. Z východu prichádzam, z východu pochádzam. Keď zažiari Moja sláva, osvieti všetky národy, všetko vyjde na svetlo, nič nezostane v tme. Boží ľud žije s Bohom v kráľovstve nesmierne šťastný život. Vody plesajú radosťou nad blaženým životom ľudu, hory sa tešia s ľudom z Mojej hojnosti. V Mojom kráľovstve sa všetci ľudia usilujú, tvrdo pracujú a preukazujú svoju vernosť. V kráľovstve už niet vzbury ani odporu. Nebesia a zem závisia jeden od druhého, ja a človek k sebe prechovávame hlboké city, skrze sladké šťastie života, opierajúc sa jeden o druhého… V tomto čase formálne začínam svoj život v nebi. Satan už viac nevyrušuje a ľudia vstupujú do odpočinku. V celom vesmíre žije Môj vyvolený ľud v Mojej sláve, nadovšetko požehnaný, nie ako žije človek s človekom, ale ako žije človek s Bohom. Celé ľudstvo prešlo satanovou skazenosťou a okúsilo horké aj sladké z pozemského života. Teraz žije v Mojom svetle. No akoby sa človek nemohol radovať? Ako sa môže človek ľahko vzdať tohto krásneho okamihu a nechať ho uniknúť? Hej, ľudia! Spievajte pieseň vo svojich srdciach a tancujte pre Mňa s radosťou. Pozdvihnite ku Mne svoje úprimné srdcia a darujte Mi ich. Bubnujte a hrajte pre Mňa s radosťou. Svoju radosť vyžarujem do celého vesmíru. Ľuďom zjavím svoju žiarivú tvár. Budem hlasno volať. Presiahnem celý vesmír. Už vládnem medzi ľuďmi! Ľud Ma velebí! Vznášam sa na modrom nebi a ľudia kráčajú so Mnou. Kráčam medzi ľuďmi a Môj ľud sa okolo mňa zhromažďuje! Ľudské srdcia sú radostné, ich piesne otriasajú vesmírom, prerážajú nebesá! Vesmír už nie je zahalený v hmle, už nie je žiadne bahno, žiadne splašky. Svätý ľud vesmíru! Pod Mojím dohľadom ukazuješ svoju pravú tvár. Už ťa nepokrýva špina, ale si svätý, čistý ako nefrit. Všetci ste Moji milovaní, všetci ste Moje potešenie! Všetko sa vracia k životu. Všetci svätí sa vrátili, aby Mi slúžili v nebi, utiahli sa do Môjho vrúcneho objatia. Už neplačú, nestrachujú sa. Ponúkajú Mi seba, vracajú sa ku Mne domov a v tejto svojej domovine Ma budú neprestajne milovať! Nikdy za celú večnosť sa to nezmení! Kde je smútok?! Kde sú slzy?! Kde je telo?! Zem sa pominie, ale nebesá sú večné. Zjavujem sa všetkým národom a všetky národy Ma velebia. Tento život, táto krása, od nepamäti až do konca času, sa nezmení. Taký je život kráľovstva.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie slová celému vesmíru, Radujte sa, všetci ľudia!

„Pohybujem sa nad všetkými ľuďmi a všade sa pozerám. Nič nikdy nevyzerá staro a žiadny človek nie je taký, ako býval. Spočívam na tróne, nakláňam sa nad celým vesmírom…“ Toto je výsledok terajšieho Božieho diela. Celý Boží vyvolený národ sa vracia do svojej pôvodnej podoby, vďaka čomu sú anjeli, ktorí toľko rokov trpeli, oslobodení, keď Boh hovorí, že „ich tváre sú podobné tvári svätca v srdci človeka“. Keďže anjeli pracujú na zemi a slúžia Bohu na zemi, a keďže Božia sláva sa šíri po celom svete, nebo prichádza na zem a zem je vyzdvihnutá do neba. Človek je teda článok, ktorý spája nebo so zemou. Nebo a zem už nie sú od seba oddelené, už nie sú rozdelené, ale spojené v jedno. Na celom svete existujú len Boh a človek. Nie je tam prach ani špina a všetko je obnovené ako malé jahniatko, ktoré leží na zelenej lúke pod oblohou a teší sa z celej Božej milosti. Práve vďaka príchodu zelene zažiari dych života, lebo Boh prichádza na svet, aby žil po boku človeka po celú večnosť, ako keď odznelo z Božích úst, že „môžem opäť pokojne prebývať na Sione“. Je to symbol satanovej porážky, je to deň Božieho odpočinku a tento deň budú všetci ľudia velebiť a hlásať a budú si ho pripomínať. Keď bude Boh odpočívať na tróne, bude to zároveň čas, keď Boh zavŕši svoje dielo na zemi, a práve v tej chvíli sa človeku ukážu všetky Božie tajomstvá. Boh a človek budú navždy v harmónii, nikdy sa nerozdelia – také sú krásne výhľady kráľovstva!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Zjavenia tajomstiev „Božie slová celému vesmíru“, 16. kapitola

Žiť v odpočinku znamená žiť bez vojny, bez nečistoty a bez pretrvávajúcej nespravodlivosti. To znamená, že ide o život bez satanových vyrušení (tu sa pod „satanom“ myslia nepriateľské sily) a satanovej skazenosti. Je oslobodený od preniknutia akejkoľvek sily, ktorá by bola v opozícii voči Bohu; je to život, v ktorom je všetko zatriedené podľa svojho druhu a môže uctievať Stvoriteľa, a v ktorom sú nebo i zem úplne pokojné – toto znamenajú slová „život ľudí v odpočinku“. Keď bude Boh odpočívať, na zemi už nebude pretrvávať nespravodlivosť, ani nebude dochádzať k prenikaniu nepriateľských síl, a ľudstvo vstúpi do novej ríše – nebude to už ľudstvo skazené satanom, ale ľudstvo zachránené po tom, čo ho skazil satan. Deň odpočinku ľudstva bude aj dňom Božieho odpočinku. Boh prišiel o odpočinok v dôsledku neschopnosti ľudstva vstúpiť do odpočinku, nie preto, že pôvodne nedokázal odpočívať. Vstúpiť do odpočinku neznamená, že sa všetko zastaví alebo sa prestane rozvíjať. Neznamená to ani to, že Boh prestane konať alebo ľudia prestanú žiť. Znamením vstúpenia do odpočinku bude, keď bude zničený satan, keď budú potrestaní a vyhladení tí zlí ľudia, ktorí sa k nemu pridali a konali zlo, a keď prestanú existovať všetky sily nepriateľské voči Bohu. Keď Boh vstúpi do odpočinku, znamená to, že už viac nebude vykonávať svoje dielo spásy ľudstva. Keď ľudstvo vstúpi do odpočinku, znamená to, že celé ľudstvo bude žiť v Božom svetle a Jeho požehnaní, zbavené satanovej skazenosti, a už sa nebude diať žiadna nespravodlivosť. V rukách Božej starostlivosti budú ľudia na zemi žiť normálne. Keď Boh a ľudstvo spolu vstúpia do odpočinku, znamená to, že ľudstvo je zachránené a satan zničený, a že je úplne dokončené Božie dielo v človeku. Boh už nebude ďalej konať v ľuďoch a oni už nebudú žiť v satanovej moci. Boh tak už nebude zaneprázdnený a ľudia už nebudú v neustálom pohybe. Boh a ľudstvo naraz vstúpia do odpočinku. Boh sa vráti na svoje pôvodné miesto a rovnako sa na svoje príslušné miesto vráti aj každý človek. To sú konečné osudy, kde budú Boh a ľudia prebývať po skončení Božieho riadenia. Boh má svoj konečný osud a ľudstvo má svoj konečný osud. Počas odpočinku bude Boh naďalej viesť všetkých ľudí v ich životoch na zemi a kým budú v Jeho svetle, budú uctievať jediného skutočného Boha v nebi. Boh už viac nebude žiť medzi ľuďmi a ani ľudia nebudú môcť žiť s Bohom v mieste Jeho konečného osudu. Boh a ľudia nemôžu žiť v tej istej ríši, majú skôr svoje vlastné spôsoby života. Boh je Ten, kto vedie celé ľudstvo, a celé ľudstvo je kryštalizáciou Božieho diela riadenia. Ľudia sú tými, ktorí sú vedení, a nie sú tej istej podstaty ako Boh. „Odpočívať“ znamená vrátiť sa na svoje pôvodné miesto. Preto keď Boh vstúpi do odpočinku, znamená to, že sa vrátil na svoje pôvodné miesto. Už nebude ďalej žiť na zemi alebo medzi ľuďmi, aby zdieľal ich radosť a utrpenie. Keď ľudia vstúpia do odpočinku, znamená to, že sa stali pravými stvorenými bytosťami. Budú uctievať Boha zo zeme a žiť normálnym ľudským životom. Ľudia už nebudú Bohu vzdorovať a nebudú Mu odolávať, ale vrátia sa k pôvodnému životu Adama a Evy. Také budú jednotlivé životy a konečné osudy Boha a ľudí po tom, čo vstúpia do odpočinku. Vojna medzi satanom a Bohom nevyhnutne smeruje k porážke satana. Podobne nevyhnutne vstúpi Boh do odpočinku po tom, čo dokončí svoje dielo riadenia, a po tom, čo bude ľudstvo úplne spasené a tiež vstúpi do odpočinku. Miesto odpočinku ľudstva je na zemi a Božie miesto odpočinku je v nebi. Kým ľudia uctievajú Boha v odpočinku, budú žiť na zemi, a kým Boh vedie ľudstvo v odpočinku, bude ho viesť z neba, nie zo zeme. Boh bude naďalej Duchom, zatiaľ čo ľudia budú naďalej telom. Boh a ľudia odpočívajú rôznym spôsobom. Pokiaľ odpočíva Boh, príde a zjaví sa medzi ľuďmi; pokiaľ odpočívajú ľudia, Boh ich bude viesť k návšteve neba, ako aj radosti zo života tam. Po tom, čo Boh a ľudstvo vstúpia do odpočinku, satan prestane existovať. Podobne prestanú existovať aj zlí ľudia. Skôr než Boh a ľudstvo vstúpia do odpočinku, budú zničení tí zlí ľudia, ktorí kedysi prenasledovali Boha na zemi, ako aj nepriatelia, ktorí Mu tam vzdorovali; zničia ich veľké pohromy posledných dní. Keď budú títo zlí ľudia úplne vyhladení, zem už nikdy nebude poznať satanovo vyrušovanie. Až vtedy ľudstvo dosiahne úplnú spásu a Boh úplne dokončí svoje dielo. Toto sú predpoklady na to, aby Boh a ľudstvo mohli vstúpiť do odpočinku.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh a človek vstúpia spolu do odpočinku

Keď človek vstúpi do večného konečného osudu, bude uctievať Stvoriteľa, a pretože človek už bude spasený a vstúpi do večnosti, nebude sa viac usilovať o žiadne ciele, a ešte menej sa bude musieť obávať, že ho bude obliehať satan. V tom čase každý človek zostane na svojom mieste a bude vykonávať svoju povinnosť, a aj keď nebude napomínaný alebo súdený, každý bude vykonávať svoju povinnosť. V tom čase bude človek stvorenou bytosťou, pokiaľ ide o identitu aj postavenie. Nebudú sa viac robiť rozdiely medzi vysoko a nízko postavenými, jednoducho bude každý vykonávať inú funkciu. Človek však bude naďalej žiť v konečnom osude, ktorý je usporiadaný a pre ľudstvo vhodný. Človek bude vykonávať svoju povinnosť kvôli uctievaniu Stvoriteľa a práve toto ľudstvo bude ľudstvom večnosti. V tom čase človek získa život osvetlený Bohom, život v Božej starostlivosti a pod Božou ochranou, a bude žiť spolu s Bohom. Ľudstvo povedie normálny život na zemi a všetci ľudia vstúpia na správnu cestu. Šesťtisícročný plán riadenia úplne porazí satana, čo znamená, že Boh obnoví pôvodný obraz človeka po jeho stvorení na zemi, a tým budú uspokojené pôvodné Božie úmysly.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Obnoviť normálny život človeka a priviesť ho do nádherného konečného osudu

Keď sa ľudia obnovia na svoju pôvodnú podobu a budú si môcť plniť svoje príslušné povinnosti, keď sa budú zdržiavať na svojich vlastných miestach a podriadia sa všetkým Božím opatreniam, Boh získa na zemi skupinu ľudí, ktorí Ho uctievajú, a tiež na zemi založí kráľovstvo, ktoré Ho uctieva. Získa na zemi večné víťazstvo a všetci tí, ktorí sa Mu postavia na odpor, na celú večnosť zahynú. Obnoví sa tak Jeho pôvodný úmysel pri stvorení ľudstva. Obnoví sa tak Jeho úmysel pri stvorení všetkých vecí. Obnoví sa aj Jeho autorita na zemi, medzi všetkými vecami a medzi Jeho nepriateľmi. Budú to symboly Jeho úplného víťazstva. Ľudstvo od toho okamihu vstúpi do odpočinku a začne kráčať životom po správnej ceste. Boh tiež vstúpi do večného odpočinku spolu s ľudstvom a začne večný život, ktorý bude žiť On sám aj ľudia. Nečistota a vzdorovitosť na zemi zmiznú a rozplynie sa aj všetko kvílenie. Na svete zanikne všetko, čo sa stavia proti Bohu. Zostanú len Boh a tí ľudia, ktorým priniesol spásu; zostane len Jeho stvorenstvo.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh a človek vstúpia spolu do odpočinku