4. Následky nevykonávania skutočnej práce
V cirkvi mám na starosti prácu na evanjeliu. Raz niektorí bratia a sestry nahlásili, že vedúca skupiny Xinyue je arogantná, autokratická a nedokáže dobre spolupracovať s ostatnými ani prijímať návrhy. Všetci sa ňou cítili obmedzovaní a ovplyvnilo to prácu na evanjeliu. Všetci sa ju na to snažili upozorniť a pomôcť jej, ale ona to uznala a prijala len slovne a vôbec sa potom nezmenila. Neskôr sme o tom diskutovali a rozhodli sme sa ju z jej funkcie prepustiť. Bola som z toho naozaj zahanbená, pretože predtým som so Xinyue niekoľkokrát hovorila v duchovnom spoločenstve o jej problémoch, ale na moje prekvapenie, namiesto toho, aby sa jej problémy vyriešili, sa len zhoršili. Donútilo ma to uvažovať a premýšľať o tom, čo bolo skutočnou príčinou. Spomenula som si na časy, keď som túto prácu prvýkrát prevzala. Všimla som si, že skupina Xinyue bola v kázaní evanjelia najúspešnejšia a naozaj sa angažovala vo svojej povinnosti. Mala som o nich dosť vysokú mienku. Najmä keď som videla, aká je Xinyue v práci schopná, mala som pocit, že by s ňou ako vedúcou skupiny nemali byť žiadne väčšie problémy, takže som ich prácu veľmi nesledovala. Hoci mi niektoré sestry nahlásili problémy s touto skupinou, nebrala som ich vážne. Mala som pocit, že keď sa im darí v kázaní evanjelia, aj keď sa vyskytli nejaké problémy, nebolo to nič hrozné. Niekedy, keď som s nimi bola v duchovnom spoločenstve, dala som im len zopár jednoduchých rád a nesledovala som, či sa problémy potom vyriešili. Pamätám si, ako sme raz diskutovali o práci, a všimla som si, že Xinyue a Xiaoli sa nezhodli. Obe boli naozaj arogantné a stáli si za svojimi názormi. Našla som niekoľko Božích slov, ktoré sa týkali ich stavov, aby sme o nich hovorili v duchovnom spoločenstve, a keď som videla, že obe sú schopné uvažovať o sebe a ochotné sa zmeniť, mala som pocit, akoby mi zo srdca spadlo bremeno. Na druhej strane, mali už dlho problémy so spoluprácou, takže som vedela, že jedno duchovné spoločenstvo s nimi problém nevyrieši, a mala by som veci sledovať a zistiť, či sa ich stavy naozaj zmenili. Potom som si však pomyslela, že na to, aby som s nimi bola viac v duchovnom spoločenstve, musela by som nájsť pasáže Božích slov a snažiť sa pochopiť ich stavy, čo je naozaj vyčerpávajúce. Okrem toho si normálne konali svoje povinnosti, takže som si myslela, že bude v poriadku ich nekontrolovať. Tak som to jednoducho nechala tak. Pri inej príležitosti som zas videla, ako sa Xinyue a ďalšia sestra počas duchovného spoločenstva nepohodli. Druhá sestra dala rozumný návrh, ale Xinyue ho odmietla prijať a naďalej trvala na tom, že má pravdu. Tá sestra nakoniec nemala inú možnosť, len ustúpiť. Keď som videla, aká je Xinyue samospravodlivá, chcela som na jej problém poukázať a odhaliť ho, ale potom som pomyslela na čas a energiu, ktoré by som musela vložiť do toho, aby som o tom hovorila v duchovnom spoločenstve, a na ďalšiu prácu, o ktorú som sa ešte musela postarať. Keďže medzi nimi nebol žiadny jasný konflikt ani napätie, možno to nebolo také zlé, ako som si myslela. Čím menej problémov, tým lepšie. Navyše, Xinyue bola vedúcou skupiny, takže ak prejavila nejakú aroganciu, mala by ju dokázať vyriešiť hľadaním. A tak som na jej problém nepoukázala a neodhalila som ho. Keď nad tým všetkým spätne premýšľam, veľmi dobre som si uvedomovala, že Xinyue je arogantná a nevie dobre spolupracovať s ostatnými. Navyše bola vodkyňou, takže tým, že som takú dôležitú záležitosť zmietla zo stola, som bola naozaj nezodpovedná!
Neskôr som si v Božích slovách prečítala toto: „Bez ohľadu na to, akú dôležitú prácu vodca alebo pracovník vykonáva a aká je povaha tejto práce, ich prioritou číslo jeden je porozumieť, ako práca prebieha, a mať o tom prehľad. Musia byť osobne prítomní pri sledovaní vecí, klásť otázky a získavať informácie z prvej ruky. Nesmú sa jednoducho len spoliehať na informácie z počutia alebo počúvať hlásenia iných ľudí. Namiesto toho musia na vlastné oči pozorovať situáciu personálu a postup práce a pochopiť, aké sa vyskytujú ťažkosti, či sú niektoré oblasti v rozpore s požiadavkami Zhora, či sa porušujú princípy, či existujú nejaké vyrušenia alebo narušenia, či chýba potrebné vybavenie alebo súvisiace inštruktážne materiály týkajúce sa odbornej práce – o tom všetkom musia mať prehľad. Bez ohľadu na to, koľko hlásení si vypočujú alebo koľko informácií získajú z počutia, ani jedno z toho sa nevyrovná osobnej návšteve; presnejšie a spoľahlivejšie je, keď sa o veciach presvedčia na vlastné oči. Keď sa oboznámia so všetkými aspektmi situácie, budú mať dobrú predstavu o tom, čo sa deje.“ (Slovo, zv. V: Zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (4)) „Vodcovia, ktorí nesú bremeno, vždy dokážu identifikovať problémy bez ohľadu na to, akú prácu kontrolujú. Dokážu identifikovať akékoľvek problémy, ktoré sa týkajú odborných znalostí alebo sú v rozpore s princípmi, pýtať sa na ne a získať o nich prehľad, a keď nejaký objavia, okamžite ho vyriešia. Múdri vodcovia a pracovníci riešia len problémy týkajúce sa práce cirkvi, odborných znalostí a pravdy-princípov. Drobnostiam v každodennom živote nevenujú žiadnu pozornosť. Starajú sa o každý aspekt práce na šírení evanjelia, ktorým ich Boh poveril, pýtajú sa na akékoľvek problémy, ktoré dokážu vnímať alebo objaviť, a kontrolujú ich. Ak nejaký problém nedokážu vyriešiť sami v danom momente, zídu sa s ostatnými vodcami a pracovníkmi, hovoria s nimi v duchovnom spoločenstve, hľadajú pravdy-princípy a premýšľajú o spôsoboch, ako ho vyriešiť. A ak narazia na veľký problém, ktorý naozaj nedokážu vyriešiť, okamžite hľadajú Zhora a nechajú ich, aby ho vyriešili oni. Takíto vodcovia a pracovníci sú ľudia, ktorí konajú zásadovo. Bez ohľadu na to, aké problémy sa vyskytnú, pokiaľ ich videli, nenechajú ich tak; trvajú na tom, aby ich plne pochopili a potom jeden po druhom vyriešili. A aj keď nie sú vyriešené dôkladne, dá sa zaručiť, že sa tieto problémy už neobjavia.“ (Slovo, zv. V: Zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (4)) Keď som videla, čo Boh požaduje od vodcov a pracovníkov, veľmi som sa hanbila. Neniesla som bremeno za prácu na evanjeliu. Nielenže som prácu na evanjeliu včas nesledovala, ale ani som podrobne neporozumela stavom bratov a sestier. Ako napríklad to, že Xinyue bola vedúcou skupiny, ale ťažko sa s ňou spolupracovalo – mala som to vyriešiť prostredníctvom duchovného spoločenstva, ale ja som len v krátkosti poukázala na jej problém bez toho, aby som sa porozprávala s ostatnými a detailne tomu porozumela. Taktiež som neodhalila prirodzenosť jej problému ani jeho následky. Potom som už nezisťovala, či sa zmenila alebo nie. Neuvažovala som o tom, či to bol problém jej povahy-podstaty alebo odhalenie skazenosti, či je vhodná na pozíciu vedúcej skupiny, a o iných podobných detailoch. Takže jej problémy sa nikdy nevyriešili a malo to dopad na prácu na evanjeliu. Neskôr som videla, že Xinyue je stále arogantná, samospravodlivá a autokratická, a vedela som, že by som s ňou o tom mala hovoriť v duchovnom spoločenstve, aby sa to vyriešilo, inak to zdrží prácu. No aj tak som sa o to nepostarala, pretože som nechcela mať starosti. K riešeniu problémov som pristupovala len povrchne, uspokojila som sa s povrchnou prácou, problém som len spomenula a nič viac. Vôbec som nedbala na to, či sa problém skutočne vyriešil alebo nie. Bola som nezodpovedná, nevykonávala som si svoju prácu ani žiadnu skutočnú prácu. Takto sa správa falošná vodkyňa. Cirkev ma poverila vedením práce na evanjeliu v nádeji, že si budem schopná konať svoju povinnosť podľa Božích požiadaviek, že budem vo svojej práci seriózna a zodpovedná, a že použijem pravdy-princípy na vyriešenie rôznych problémov a ťažkostí, s ktorými sa bratia a sestry stretli pri kázaní evanjelia, aby mohla práca na evanjeliu hladko napredovať. Ale namiesto toho, keď sa vyskytli problémy, ktoré bolo treba vyriešiť, neurobila som nič a myslela som si, že čím menej problémov, tým lepšie. Skutočne som konala ako falošná vodkyňa a brzdila som napredovanie práce na evanjeliu. Môj postoj k mojej povinnosti bol Bohu naozaj odporný!
Potom som hľadala a uvažovala o skutočnom koreni toho, prečo som nevykonávala skutočnú prácu. V Božích slovách som si prečítala toto: „Vodcovia a pracovníci by mali pri svojej práci brať ohľad na Božie úmysly a byť Bohu verní. Najlepší spôsob, ako sa majú správať, je aktívne rozpoznávať a riešiť problémy. Nesmú zostať pasívni, najmä keď majú tieto aktuálne slová a duchovné spoločenstvo ako základ. Namiesto toho by sa mali chopiť iniciatívy, aby dôkladne vyriešili skutočné problémy a ťažkosti duchovným spoločenstvom o pravde a robili svoju prácu presne tak, ako by mali. Mali by pohotovo a iniciatívne sledovať postup práce; nemôžu vždy čakať na príkazy a naliehanie Zhora, kým neochotne začnú konať. Ak sú vodcovia a pracovníci vždy negatívni a pasívni a nevykonávajú skutočnú prácu, nie sú hodní slúžiť ako vodcovia a pracovníci a mali by byť prepustení a im pridelené povinnosti by sa mali upraviť. V súčasnosti je veľa vodcov a pracovníkov, ktorí sú vo svojej práci veľmi pasívni. Trochu práce urobia vždy len po tom, čo im Zhora pošlú príkazy a postrčia ich; inak sa ulievajú a otáľajú. Práca v niektorých cirkvách je dosť chaotická a niektorí ľudia, ktorí tam konajú povinnosti, sú neuveriteľne lajdácki, povrchní a nedosahujú žiadne reálne výsledky. Tieto problémy už majú veľmi vážny a hrozný charakter, ale vodcovia a pracovníci týchto cirkví sa stále správajú ako funkcionári a páni. Nielenže nie sú schopní konať žiadnu reálnu prácu, no nedokážu ani rozpoznať alebo vyriešiť problémy. To paralyzuje prácu cirkvi a spôsobuje jej stagnáciu. Všade, kde je práca cirkvi v hroznom neporiadku a kde nie je ani náznak poriadku, určite vládne falošný vodca alebo antikrist. V každej cirkvi, kde je pri moci falošný vodca, je práca cirkvi v troskách a v úplnom neporiadku – o tom niet pochýb. … Čo sa deje, keď si ľudia myslia, že netreba urobiť žiadnu prácu? (Nenesú bremeno.) Presnejšie povedané, nenesú bremeno; sú tiež veľmi leniví a túžia po pohodlí, robia si čo najviac prestávok, kedykoľvek môžu, a snažia sa vyhýbať akýmkoľvek úlohám navyše. Títo lenivci si často myslia: ‚Prečo by som si mal robiť toľko starostí? Prílišné starosti spôsobia len to, že budem rýchlejšie starnúť. Ako mi prospeje, keď to budem robiť a keď budem toľko pobehovať a vyčerpávať sa? Čo sa stane, ak vyhorím a ochoriem? Nemám peniaze na liečbu. A kto sa o mňa postará, keď budem starý?‘ Títo lenivci sú jednoducho takíto pasívni a zaostalí. Nemajú ani štipku pravdy a nedokážu nič vidieť jasne. Je zrejmé, že je to banda zmätených ľudí, však? Všetci sú popletení, nevnímajú pravdu a nemajú o ňu záujem, tak ako môžu byť spasení? Prečo sú ľudia vždy nedisciplinovaní a leniví, akoby boli živými mŕtvolami? Dotýka sa to otázky ich prirodzenosti. V ľudskej prirodzenosti je istý druh lenivosti. Bez ohľadu na to, akú úlohu ľudia vykonávajú, vždy potrebujú niekoho, kto na nich dohliada a nabáda ich. Niekedy ľudia berú ohľad na telo, túžia po telesnom pohodlí a vždy si niečo nechávajú pre seba – takíto ľudia sú plní diabolských úmyslov a prefíkaných plánov; skutočne sú úplne nanič. Vždy urobia menej, ako by mohli, bez ohľadu na to, akú dôležitú povinnosť práve konajú. Sú nezodpovední a nemajú žiadnu vernosť.“ (Slovo, zv. V: Zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (26)) „Žiadni falošní vodcovia nikdy nevykonávajú skutočnú prácu. Svoju vodcovskú úlohu považujú za nejakú mocenskú pozíciu, užívajú si výhody postavenia a vnímajú povinnosť a prácu, ktorú by mali ako vodcovia konať, ako príťaž a otravu. V srdciach naplno odolávajú práci cirkvi: keď sa od nich žiada, aby dohliadali na prácu a zisťovali, aké problémy si vyžadujú sledovanie a riešenie, sú plní neochoty. Toto je práca, ktorú majú vodcovia a pracovníci robiť, je to ich práca. Ak to nerobíš a nechceš to robiť, prečo stále chceš byť vodcom alebo pracovníkom? Konáš svoju povinnosť, aby si bral ohľad na Božie úmysly, alebo aby si bol funkcionárom a užíval si výhody postavenia? Ak si sa stal vodcom len preto, aby si mohol mať nejakú funkcionársku pozíciu, nie je to trochu nehanebné? Ľudia tohto druhu majú ten najnižší charakter, nemajú žiadnu dôstojnosť a sú nehanební. Ak si chceš užívať telesné pohodlie, mal by si sa ponáhľať späť do sveta a bojovať, brať silou a zmocňovať sa, ako len môžeš, a nikto ti do toho nebude zasahovať. Boží dom je miesto, kde si Boží vyvolený ľud koná svoje povinnosti a uctieva Boha a kde sa ľudia usilujú o pravdu a získavajú spásu. Nie je to miesto, kde by sa niekto oddával telesnému pohodliu, a už vôbec nie miesto, ktoré ľuďom umožňuje žiť si ako princovia. Falošní vodcovia nepoznajú hanbu, sú úplne nehanební a nemajú rozum. Bez ohľadu na to, aká konkrétna práca sa im pridelí, neberú ju vážne a odsúvajú ju na vedľajšiu koľaj, a hoci slovne veľmi dobre odpovedajú, neurobia nič skutočné. Nie je to nemorálne? … Bez ohľadu na to, akú prácu niektorí ľudia robia alebo akú povinnosť vykonávajú, v tom nie sú dobrí, je to na nich priveľa, nevedia plniť žiadne záväzky ani zodpovednosti, ktoré by si ľudia mali plniť. Nie sú odpadom? Sú ešte stále hodní toho, aby boli nazývaní ľuďmi? Je s výnimkou prostoduchých a duševne či telesne postihnutých ľudí nažive niekto, kto by si nemal konať svoje povinnosti a plniť svoje zodpovednosti? Takýto človek je však neustále úskočný, ulieva sa a nechce si plniť svoje zodpovednosti, z čoho vyplýva, že sa nechce správať ako poriadny človek. Boh mu dal možnosť byť ľudskou bytosťou a dal mu kvalitu a dary, no on ich nedokáže využiť pri plnení svojej povinnosti. Nerobí nič, ale chce si užívať na každom kroku. Je taký človek hodný toho, aby sa nazýval ľudskou bytosťou? Bez ohľadu na to, aká práca mu je zverená – či je dôležitá, alebo obyčajná, ťažká, alebo jednoduchá –, vždy je povrchný, lenivý a úlisný. Keď sa vyskytnú problémy, snaží sa zodpovednosť za ne preniesť na iných ľudí; nepreberá žiadnu zodpovednosť a naďalej chce žiť ako parazit. Nie je zbytočným odpadom?“ (Slovo, zv. V: Zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (8)) Jeho slová ma naozaj zaboleli. Celý ten čas Boh podrobne hovoril v duchovnom spoločenstve o zodpovednostiach vodcov a pracovníkov, ale ja som do toho vôbec nevstúpila. Poľavovala som, bola som nezodpovedná, oddávala som sa telu a v mojej povinnosti som nedosahovala žiadne výsledky. Bola som ten typ parazita a naničhodníka, ktorého Boh odhaľuje. Pri riešení problému s Xinyue som si bola veľmi dobre vedomá toho, že sa tá záležitosť nevyriešila, ale ja som len ľstivo robila to, čo by mi ušetrilo starosti. Uvedomila som si, že som vo svojej povinnosti často neefektívna, pretože som bola príliš lenivá a vždy som sa oddávala telu. Spočiatku, keď mali ostatní problémy pri kázaní evanjelia, alebo si neboli istí nejakými princípmi, hovorila som s nimi v duchovnom spoločenstve, aby som tieto problémy vyriešila. Niektorí z nich však napredovali pomaly alebo mali zložité problémy, a tak som mala pocit, že je to priveľa starostí a je príliš vyčerpávajúce im pomáhať. Musela by som hľadať a uvažovať a trpezlivo s nimi hovoriť v duchovnom spoločenstve, takže som sa rozhodla tomu vyhnúť, pričom som riešila len do očí bijúce problémy a tie ťažké som odkladala. Zľahčovala som veľké problémy a tie malé som ignorovala. Takže veľa problémov sa nikdy nevyriešilo. Celý čas som ulahodzovala telu bez toho, aby som veci skutočne napravila. V dôsledku toho v práci na evanjeliu už dlho nedošlo k žiadnemu pokroku. Bolo to úplne preto, že som bola od prirodzenosti lenivá, cenila som si telo a nebola som vo svojej povinnosti oddaná ani zodpovedná. Spomenula som si na Božie slová: „Je to vážne zanedbanie zodpovednosti! Stratil si postoj a zodpovednosť, ktoré patria k úlohe vodcu alebo pracovníka, pokiaľ ide o to, ako by sa malo zaobchádzať s povinnosťou.“ (Slovo, zv. V: Zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (26)) „Je taký človek hodný toho, aby sa nazýval ľudskou bytosťou?“ (Slovo, zv. V: Zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (8)) Bola som vodkyňou, takže bolo mojou zodpovednosťou urobiť všetko, čo som mohla, aby som vyriešila problémy, ktoré som objavila. Ja som však jednoducho nechcela kráčať po správnej ceste – vždy som myslela len na svoje vlastné pohodlie. Vždy, keď som mala skutočne konať a urobiť nejakú skutočnú prácu, vycúvala som. To poškodilo prácu cirkvi a život-vstup bratov a sestier. To, že som svoju povinnosť konala takýmto spôsobom, bolo veľmi nedbanlivé! Pomyslela som na to, ako Boh vo svojom diele v posledných dňoch vyjadril milióny slov, aby vyriešil ľudskú skazenosť, ako pripomína a nabáda, súdi a napomína, varuje a odhaľuje, pričom využíva všetky prostriedky, aby s nami do detailov hovoril v duchovnom spoločenstve, z obavy, že by sme neporozumeli a neboli schopní vstúpiť do pravdy. V snahe spasiť ľudstvo, tak hlboko skazené satanom, sa toľko trápil a trpel, vylial toľko Svojej krvi srdca a zaplatil obrovskú cenu. Ale hoci som sa tešila zo zaopatrenia toľkou pravdou od Boha, prevzala som dôležitú prácu v cirkvi bez toho, aby som myslela na odplatenie Jeho lásky. Nebola som schopná trochu trpieť ani zaplatiť čo i len malú cenu za svoju povinnosť. Hneď ako som mala vážne konať a urobiť nejakú skutočnú prácu, utiekla som. Vždy som chcela Božie odmeny a požehnania výmenou za minimálnu námahu. Bola som taká sebecká a odporná, nemala som svedomie ani rozum. V tom momente som konečne videla, že neustále branie ohľadu na telo a oddávanie sa pohodliu znamenalo žiť bez dôstojnosti a byť nespoľahlivou. Bola som lenivá vodkyňa, falošná vodkyňa. Takéto konanie povinnosti mi poskytlo dočasné pohodlie, ale pre svoju lenivosť som neustále prichádzala o šance získať pravdu a Boh by ma nakoniec odhalil a vyradil. Ušetrila som si trochu námahy, ale stratila som veľa, bola som taká pochabá! Spomenula som si na niečo, čo hovorí Biblia: „Hlupákov privedie bohatstvo do záhuby.“ (Prís 1, 32) Poznala som niektorých bratov a sestry, ktorí boli prepustení, pretože vždy brali ohľad na telo a oddávali sa pohodliu bez toho, aby konali skutočnú prácu. Oddávanie sa pohodliu sa Bohu hnusí a mohlo by to dokonca zničiť našu šancu na spásu. Boh je svätý a spravodlivý a podrobne skúma, aké mám vo svojej povinnosti úmysly. Nemohla som si ďalej konať svoju povinnosť takýmto spôsobom. Boží dom nie je pre mňa miestom, kde by som sa mala oddávať telesnému pohodliu, je to miesto, kde si mám plniť svoju povinnosť a praktizovať pravdu. Keďže som túto povinnosť prijala, mala by som dať všetko do toho, aby som ju vykonávala dobre. V pokání som sa modlila k Bohu: „Bože, ďakujem Ti, že si pripravil túto situáciu, aby si mi ukázal, že som sa vo svojej povinnosti oddávala telesnému pohodliu a vôbec som nebola zodpovedná. Odteraz chcem urobiť všetko pre to, aby som vo svojej povinnosti skutočne pracovala.“
Potom, vďaka čítaniu Božích slov, hľadaniu a uvažovaniu, som videla, že v sebe prechovávam ďalší mylný názor. Všemohúci Boh hovorí: „Vodcovia a pracovníci si musia urobiť prehľad o nadriadených dôležitých prác, režiséroch evanjelia, každom vedúcom tímu, režiséroch tímov pre filmovú produkciu a tak ďalej na základe rôznych zdrojov a intenzívnejšie týchto ľudí pozorovať a skúmať, kým si nimi nebudú istí. Iba takýmto starostlivým prideľovaním povinností ľuďom môžu zabezpečiť, že opatrenia budú vhodné a ľudia vo svojich povinnostiach budú efektívni. Niektorí ľudia hovoria: ‚Dokonca aj neverci hovoria: „Nepodozrievaj toho, koho zamestnávaš, a nezamestnávaj toho, koho podozrievaš.“ Ako môže byť Boží dom taký nedôverčivý? Všetci sú veriaci; akí zlí už len môžu byť? Nie sú to všetko dobrí ľudia? Prečo ich Boží dom musí spoznávať, dohliadať na nich a pozorovať ich?‘ Sú tieto slová platné? Sú problematické? (Áno.) Je v súlade s princípmi do hĺbky niekoho spoznávať, pozorovať ho a byť s ním v blízkom kontakte? Je to v úplnom súlade s princípmi. S ktorými princípmi je to v súlade? (Štvrtý bod zodpovedností vodcov a pracovníkov: ‚Mať neustály prehľad o situácii nadriadených jednotlivých prác a personálu zodpovedného za rôzne dôležité úlohy a v prípade potreby im včas upraviť pridelenia povinnosti alebo ich prepustiť, aby sa predišlo stratám spôsobeným výberom nevhodných ľudí alebo aby sa tieto straty zmiernili a aby sa zabezpečil efektívny a plynulý priebeh práce.‘) Toto je dobrý referenčný bod, ale aký je skutočný dôvod, prečo sa to robí? Je to preto, lebo ľudia majú skazené povahy. Hoci dnes mnohí ľudia konajú povinnosť, je len málo tých, ktorí sa usilujú o pravdu. Len veľmi málo ľudí sa usiluje o pravdu a vstupuje pri konaní svojej povinnosti do reality; väčšina z nich ešte stále nerobí veci podľa princípov, ešte stále to nie sú ľudia, ktorí sa skutočne podriaďujú Bohu; to len tvrdia, že milujú pravdu, že sú ochotní usilovať sa a snažiť sa o pravdu, ale ešte stále nie je známe, ako dlho im toto odhodlanie vydrží. Ľudia, ktorí sa neusilujú o pravdu, môžu kedykoľvek a kdekoľvek odhaliť svoju skazenú povahu. Chýba im akýkoľvek zmysel pre zodpovednosť voči svojej povinnosti, často sú povrchní, konajú, ako sa im zachce, a dokonca nedokážu prijať ani orezávanie. Len čo sa stanú negatívnymi a slabými, majú tendenciu zanechať svoju prácu – to sa stáva často, nič nie je bežnejšie; takto sa správajú všetci, ktorí sa neusilujú o pravdu. Keď teda ľudia ešte nezískali pravdu, sú nespoľahliví a nedôveryhodní. Čo znamená, že sú nedôveryhodní? Znamená to, že keď sa stretnú s ťažkosťami alebo neúspechmi, pravdepodobne upadnú a stanú sa negatívnymi a slabými. Je niekto, kto je často negatívny a slabý, dôveryhodným človekom? Určite nie. Ľudia, ktorí chápu pravdu, sú však iní. Ľudia, ktorí skutočne chápu pravdu, musia mať bohabojné srdce a srdce podriadené Bohu, a len ľudia s bohabojným srdcom sú dôveryhodní ľudia; ľudia bez bohabojného srdca nie sú dôveryhodní. Ako sa má pristupovať k ľuďom bez bohabojného srdca? Samozrejme, treba im poskytnúť láskyplnú pomoc a podporu. Pri konaní svojej povinnosti by mali byť viac kontrolovaní a malo by sa im poskytovať viac pomoci a usmernení; len tak možno zaručiť, že budú svoju povinnosť konať efektívne. A čo je cieľom takéhoto konania? Hlavným cieľom je podporovať dielo Božieho domu. Vedľajším cieľom je, aby sa pohotovo identifikovali problémy, aby sa im pohotovo poskytla podpora či orezávanie, aby sa dali do poriadku ich odchýlky a napravili ich slabiny a nedostatky. To je pre ľudí prospešné; nie je v tom nič zlomyseľné. Dohľad nad ľuďmi, ich pozorovanie, snaha pochopiť ich – to všetko slúži na to, aby sa im pomohlo vstúpiť na správnu cestu viery v Boha, aby sa im umožnilo konať ich povinnosť tak, ako žiada Boh, a podľa princípu, a aby sa im zabránilo spôsobovať akékoľvek vyrušenia a narušenia a konať zbytočnú prácu. Cieľom tohto konania je výlučne prejaviť zodpovednosť voči nim a voči dielu Božieho domu; nie je v tom žiadna zloba.“ (Slovo, zv. V: Zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (7)) Božie slová nám ukazujú jeden z princípov praktizovania v našej práci. Mali by sme pozorne sledovať, kontrolovať a dohliadať na bratov a sestry v našej pôsobnosti, najmä na tých, ktorí vykonávajú kľúčovú prácu, pretože každý má skazené povahy a chýba mu pravda-realita, a nedokáže inak, len konať na základe skazenosti. Nemôžeme nikomu slepo dôverovať ani od toho dávať ruky preč – to ukazuje, že sme v našej práci nezodpovední. Ja som bola presne taká. Niekedy ma ostatní upozornili na moje problémy, a v danej chvíli som bola odhodlaná sa zmeniť, ale často to bola len vlna nadšenia. Keď som podľa toho mala skutočne konať, stále som bola obmedzovaná skazenými povahami a nebola som schopná praktizovať pravdu. Preto som potrebovala dohľad a pomoc ostatných, aby som lepšie praktizovala a vstúpila. Každý má nedostatky a nedokáže pochopiť pravdy-princípy, takže je nevyhnutné, že sa v našich povinnostiach objavia nejaké odchýlky alebo že niečo prehliadneme, a niekedy prejavíme skazenosť a konáme svojvoľne. V takých chvíľach musia vodcovia dohliadať a veci sledovať, do hĺbky musia porozumieť tomu, ako ľuďom idú ich povinnosti, nachádzať problémy a naprávať odchýlky, a zabrániť tomu, aby práca cirkvi utrpela škodu. Ja som však bola naozaj slepá a pochabá. Videla som, že Xinyue sa zdá byť vo svojej povinnosti aktívna a darí sa jej v kázaní evanjelia, takže som si o ňu nerobila starosti. Odovzdala som jej takú dôležitú prácu a potom som na to už ani nepomyslela. Môj partner spomenul, že v skupine sú problémy, ale nebrala som to vážne. Keď som sa dozvedela, že Xinyue je arogantná a nespolupracuje dobre s ostatnými, nepreskúmala som to podrobnejšie. Myslela som si, že keďže je vedúcou skupiny, po niekoľkých jednoduchých radách bude hľadať a vstúpi, a že si s tým nemusím robiť starosti. Veci však dopadli úplne inak, ako som si predstavovala. Osoba, o ktorú som sa najmenej obávala, mala tie najvážnejšie problémy. V dôsledku jej arogantnej povahy boli ostatní obmedzovaní a nemohli si normálne konať svoje povinnosti. To všetko vzišlo z toho, že som nevykonávala skutočnú prácu a nepozerala som sa na veci a ľudí cez Božie slová. Neskôr sme preskúmali prácu tejto skupiny a zistili sme, že má stále nejaké problémy. Kázaním evanjelia získali veľa ľudí, ale niektorí z týchto nováčikov neboli v súlade s princípmi. Niektorí nemali dobrú ľudskú prirodzenosť a museli byť odstránení, čo nielenže plytvalo zdrojmi, ale pre cirkev to znamenalo aj starosti. Čím viac som ich prácu sledovala, tým viac konkrétnych problémov som nachádzala, a tým viac som videla, že som predtým nekonala skutočnú prácu. Pozerala som sa len na povrch – keď sa zdalo, že práca hladko napreduje, myslela som si, že nikto nemá vo svojej povinnosti problémy. Pozerala som sa na veci tak povrchne. Videla som, aké úbohé je, že nerozumiem pravde, a upozornila som sa, že v budúcnosti sa budem musieť pozerať na veci podľa pravdy, plniť si svoje zodpovednosti a dohliadať na prácu tých, ktorých mám v pôsobnosti. Tiež som pocítila, aká dôležitá v skutočnosti je Božia požiadavka, aby vodcovia vykonávali podrobnú a konkrétnu prácu osobne. Skutočne nám to pomáha vykročiť na cestu k vykonávaniu našich povinností na požadovanej úrovni.
Potom som si prečítala viac Božích slov: „Ak naozaj máš určitú kvalitu, ovládaš odborné zručnosti v rámci svojej zodpovednosti a nie si vo svojej profesii laik, potom sa stačí držať jedného slovného spojenia a dokážeš byť verný svojej povinnosti. Ktoré slovné spojenie to je? ‚Vlož do toho srdce.‘ Ak vložíš srdce do vecí a do ľudí, tak vo svojej povinnosti dokážeš byť verný a zodpovedný. Dá sa toto slovné spojenie praktizovať ľahko? Ako ho uviesť do praxe? Neznamená to počúvať ušami ani premýšľať mysľou – znamená to používať srdce. Ak človek dokáže skutočne používať svoje srdce, keď jeho oči vidia, ako niekto niečo robí, nejakým spôsobom koná alebo má na niečo nejakú reakciu, alebo keď jeho uši počujú názory či argumenty niektorých ľudí, pretože na premýšľanie a uvažovanie používa svoje srdce, v jeho mysli sa zrodia nejaké myšlienky, názory a postoje. Tieto myšlienky, názory a postoje mu umožnia získať hlboké, konkrétne a správne pochopenie danej osoby alebo veci a zároveň podnietia vhodné a správne úsudky a princípy. Iba to, že má človek tieto prejavy používania srdca, znamená, že je verný svojej povinnosti.“ (Slovo, zv. V: Zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (7)) Božie slová mi ukázali cestu praktizovania. Ak som chcela dobre konať svoju povinnosť, musela som sa naučiť byť pozorná a zodpovedná. Musela som prejsť k činom, aby všetko, čo som videla a počula, vstúpilo do môjho srdca, a aby som vo svojej povinnosti objavovala problémy. Inak by som k veciam pristupovala len povrchne a bola slepá voči akýmkoľvek problémom. Tiež som musela urobiť všetko, čo bolo v mojich silách, aby som vyriešila problémy, ktoré som našla, hľadať pomoc u tých nado mnou, keď som niečo nevedela vyriešiť, urobiť a dosiahnuť všetko, čo som mohla, plniť si svoje zodpovednosti, mať čisté svedomie a prijať Božie podrobné skúmanie. Vo svojej povinnosti som sa nemohla spoliehať na svoje predstavy a fantázie. Musela som sa riadiť pravdami-princípmi a Božími požiadavkami, kým sa problémy nevyriešia. Hoci bolo v našej práci stále veľa problémov, musela som urobiť všetko pre to, aby som ich vyriešila, a bez ohľadu na to, ako dobre to išlo, najprv som sa musela naučiť vložiť do toho srdce a plniť si svoje zodpovednosti. Práca na evanjeliu je pre Boží dom dôležitá, a ak by som v tomto kritickom okamihu posledných dní naďalej brala svoju povinnosť na ľahkú váhu, oddávala sa pohodliu a chránila si vlastné záujmy, bol by to sebecký, opovrhnutiahodný spôsob života. A tak som sa modlila k Bohu: „Bože, môj duchovný vzrast je malý a nemám dobrú kvalitu, ale chcem dať do svojej povinnosti všetko a praktizovať podľa Tvojich požiadaviek.“
Neskôr som zistila, že práca cirkvi na evanjeliu nie je veľmi efektívna, hlavne preto, že niektorí evanjelizační pracovníci boli noví a nemali jasno v pravdách týkajúcich sa podávania svedectva o Božom diele. Preto som zariadila, aby tam išla Li Mei a poskytla im nejaký skutočný návod. Spočiatku som trávila čas analyzovaním náboženských predstáv potenciálnych prijímateľov evanjelia a s Li Mei som sa snažila porozumieť problémom evanjelizačných pracovníkov. Avšak neskôr, keď som mala vo vlastnej práci veľa zhonu, premýšľala som nad tým, že všetky tieto problémy odovzdám Li Mei, aby som si s nimi nemusela robiť príliš veľké starosti. Keď mi táto myšlienka napadla, cítila som sa previnilo. Výsledky kázania evanjelia neboli veľmi dobré a Li Mei to chcela so mnou prediskutovať po tom, čo tam išla a dozvedela sa o týchto problémoch, ale ja som dúfala, že tú ťažkú prácu presuniem na ňu, ako nejaký byrokrat. Bolo to opovrhnutiahodné. A tak som sa modlila k Bohu a vedome vzdorovala telu. Keď mi Li Mei dala spätnú väzbu k problémom, skutočne som sa do toho zapojila, hovorila som s ňou v duchovnom spoločenstve a hľadala pravdu, aby sme tieto problémy vyriešili. Vďaka tejto skutočnej spolupráci som mohla rýchlejšie porozumieť práci a pokroku skupiny a včas nájsť a vyriešiť problémy a ťažkosti evanjelizačných pracovníkov. Prostredníctvom tejto skutočnej spolupráce som videla Božie vedenie. Niektorí noví evanjelizační pracovníci postupne pochopili princípy, výsledky kázania evanjelia boli čoraz lepšie a niektorí nováčikovia vzali na seba povinnosti krátko po tom, čo prijali Božie nové dielo. Hoci som v poslednom čase vynakladala viac času a energie, keď do svojej povinnosti skutočne vložím srdce, nezdá sa mi to ťažké ani únavné. V skutočnosti som sa vybavila viacerými pravdami-princípmi, a tým, že sa pri problémoch stíšim pred Bohom v modlitbe a hľadám, som sa k Bohu viac priblížila a vo svojej povinnosti som sústredenejšia. Vo svojej povinnosti mám stále veľa nedostatkov. Mám ešte ďaleko od toho, aby som ju vykonávala spôsobom, ktorý zodpovedá požadovanému štandardu. Prostredníctvom svojich skúseností som však uvažovala a poučila sa zo svojho problému, že nekonám skutočnú prácu, a mám smerovanie, ako by som si mala konať svoju povinnosť v budúcnosti. Za všetko, čo som získala, vďačím osvieteniu a vedeniu Božích slov.
