20. Počul som Boží hlas
Volám sa Mathieu a narodil som sa do katolíckej rodiny vo francúzskom Lyone. Dielo Všemohúceho Boha v posledných dňoch som prijal pred vyše dvoma rokmi. Úprimne povedané, získal som viac než za tých približne desať rokov, ktoré som strávil ako veriaci v náboženskom spoločenstve. V detstve som mal tradičnú katolícku výchovu: bol som pokrstený, chodil som na omše, prijímal som vkladanie rúk a chodil som na púte. Keď som dospel, uvedomil som si, že katolícki kňazi vždy kázali to isté staré učenie bez akéhokoľvek nového obsahu. Vládla tam chladná atmosféra a viera mnohých veriacich ochabla. Cítil som, že na tomto mieste chýba dielo Ducha Svätého a že tam nemôžem získať život. Odrádzalo ma to. Túžil som nájsť cirkev, v ktorej je dielo Ducha Svätého, kde by som mohol cítiť Pánovu prítomnosť. Rozhodol som sa opustiť katolicizmus a nájsť takúto cirkev. Neskôr som skončil v Ženeve, kde som chodil na univerzitu a pridal som sa k miestnej kresťanskej evanjelikálnej cirkvi. Zistil som však, že pastor len kázal nejaké biblické slová a učenia, vykrikoval nejaké heslá a hovoril o duchovných daroch a teologických teóriách, ktoré boli odtrhnuté od reality. Nebolo tam nič, čo by ma oslovilo alebo mi pomohlo spoznať Pána. Ďalšia vec, ktorú som si všimol a ktorá ma šokovala ešte viac, bolo uctievanie modiel. Portrét hlavného pastora visel hneď vedľa kazateľnice a vždy, keď sa k cirkvi pridal nejaký nováčik, miestny pastor mu kázal pokloniť sa portrétu hlavného pastora. Pastor posielal veriacim každý jeden deň vlastné výklady Písma a bratia a sestry k nim pristupovali ako k svojmu každodennému chlebu, akoby čítali Božie slová. Dokonca ich praktizovali, akoby to boli samotné Božie slová. Bolo mi z toho naozaj nepríjemne. Nezdalo sa mi to správne. Videl som, že Pán v tej cirkvi nie je, a tak som aj túto cirkev opustil. Pýtal som sa sám seba: „Kde je v skutočnosti Pán?“ Cítil som sa naozaj duchovne prázdny a premýšľal som, či ma Pán neodvrhol. Odvtedy som si čítal Bibliu sám doma. Často som čítal tretiu kapitolu Zjavenia a časť, ktorá hovorí o cirkvi vo Filadelfii, vo mne zanechala obzvlášť hlboký dojem. „Keďže si zachoval slovo Mojej trpezlivosti, Ja ťa tiež uchránim pred hodinou pokušenia, ktorá príde na celý svet, aby preverila jeho obyvateľov. Hľa, prichádzam rýchlo; pridŕžaj sa toho, čo máš, aby ti nik nevzal korunu. Z toho, kto zvíťazí, spravím stĺp v chráme svojho Boha a už viac nevyjde.“ (Zj 3, 10-12) Tieto verše ma naozaj potešili, pretože prekypovali tajomstvami a zasľúbeniami. Videl som, že Pán jasne hovorí, že bude existovať jedna cirkev, ktorú Boh schvaľuje, a tou je cirkev vo Filadelfii. Mal som pocit, akoby Pán hovoril: „Som v tejto cirkvi.“ To vo mne vyvolalo otázku: Kde je táto cirkev? Keď som čítal ďalej, videl som toto: „Hľa, stojím pri dverách a klopem: ak nejaký človek počuje Môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu dnu a budem s ním večerať a on so Mnou.“ (Zj 3, 20) Bol som nadšený, keď som čítal, že Pán jasne uviedol, že bude klopať na dvere. Zaujímalo ma, ako presne bude klopať a či to znamená, že sa čoskoro vráti. To ma nesmierne osvietilo a poháňalo to moju túžbu naďalej hľadať.
Večer 1. mája 2018 som sa opäť celým svojím srdcom a dušou modlil k Bohu: „Ó, Bože, prosím, osvieť ma. Viem, že čoskoro prídeš. Prosím, dovoľ mi porozumieť Tvojmu úmyslu.“ Na druhý deň som išiel do práce ako vždy. Cez obednú prestávku som zašiel k brehu Ženevského jazera a sadol som si na lavičku. Potom som si v diaľke niekoho všimol, tak som k nemu podišiel s úmyslom kázať mu evanjelium. Na moje prekvapenie mi povedal: „Brat môj, vieš o tom? Pán sa vrátil a vyjadril milióny slov.“ Keď som to počul, bol som šokovaný a premýšľal som: „Prečo by tento brat hovoril niečo také? Naozaj sa Pán vrátil?“ Keď sme ďalej hovorili v duchovnom spoločenstve, v mysli sa mi vynárala jedna otázka za druhou: „Vrátil sa Pán? Ako sa Pán vrátil?“ Dal mi adresu webovej stránky Cirkvi Všemohúceho Boha a povedal: „Tu si to môžeš hlbšie preskúmať.“
Hneď ako som sa vrátil do kancelárie, otvoril som si webovú stránku Cirkvi Všemohúceho Boha. Úplne prvá vec, ktorú som videl, bola: „Kristus posledných dní sa zjavil v Číne.“ Táto správa ma šokovala a čo bolo ešte prekvapujúcejšie, na webovej stránke boli rôzne druhy kníh vrátane dvoch, ktoré na mňa skutočne zapôsobili: Slovo sa zjavuje v tele a Výroky Krista posledných dní. Naozaj som chcel pochopiť, o čo ide, a tak som klikol na prvú knihu – Slovo sa zjavuje v tele – a prečítal som si jednu pasáž: „Všetok Môj ľud, ktorý Mi slúži, by sa mal zamyslieť nad minulosťou. Bola vaša láska ku Mne poškvrnená nečistotou? Bola vaša vernosť voči Mne čistá a úprimná? Bolo vaše poznanie o Mne pravdivé? Koľko miesta som mal vo vašich srdciach? Naplnil som vaše srdcia úplne? Koľko Mojich slov sa vo vás naplnilo? Nepokúšajte sa Ma oklamať! Tieto veci sú mi dokonale jasné! Vzrástla vaša láska ku Mne, keď dnes zaznel Môj hlas spásy? Očistila sa časť vašej vernosti voči Mne? Prehĺbilo sa vaše poznanie o Mne? Položili chvály z minulosti pevný základ pre vaše dnešné poznanie? Akú časť vo vás obýva Môj Duch? Aké miesto má vo vás Môj obraz? Zapôsobili na vás Moje výroky? Máte naozaj pocit, že nemáte kde skryť svoju hanbu? Naozaj veríte, že nie ste spôsobilí byť Mojím ľudom? Ak vás Moje otázky vôbec nezaujímajú, ukazuje to, že lovíte v kalných vodách, že ste prítomní len do počtu a že v čase, ktorý som predurčil, budete určite vyradení a druhýkrát zhodení do bezodnej jamy. Toto sú Moje slová varovania a každého, kto ich bude brať na ľahkú váhu, zasiahne Môj súd a v určenom čase ho postihne pohroma. Nie je to tak?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie slová celému vesmíru, 4. kapitola) Tieto slová boli pre mňa plné autority, akoby ku mne tvárou v tvár prehovoril samotný Boh a pýtal sa ma: „Máš ku Mne skutočnú lásku? Je tvoja podriadenosť voči Mne úprimná?“ Cítil som sa trochu nesvoj, pretože som Bohu slúžil len preto, aby som splnil úlohu, nie z lásky. Vo svojich modlitbách som od Pána neustále niečo vyžadoval a hovoril som: „Ó, Bože, chcem takéto auto, chcem takýto dom, chcem takúto prácu, chcem takúto manželku…“ Uvedomil som si, že to všetko bolo nerozumné. Ešte horšie bolo, že ak Pán neuspokojil moje prehnané túžby, sťažoval som sa na Neho. Tvárou v tvár tomuto odhaleniu som sa nesmierne hanbil, až do takej miery, že som si chcel nájsť miesto, kam by som sa schoval, ako dieťa, ktoré sa skrýva, aby ho rodičia nevyhrešili za zlé správanie. Ale zároveň som bol skutočne šťastný, pretože som mal pocit, akoby so mnou Boh hovoril tvárou v tvár. Cítil som, že to je Boží hlas, pretože iba Boh vidí do ľudských sŕdc. Tieto slová ma odhaľovali takého, aký som naozaj bol, až som zostal bez slov. Nedalo mi to a musel som čítať ďalej. Prečítal som si pomerne dosť pasáží Božích slov. Pamätám si jednu z nich, ktorá vo mne naozaj zanechala dojem. Všemohúci Boh hovorí: „Na všetko pozerám z nadhľadu a z výšky aj všetko riadim. Rovnakým spôsobom som vykonal na zemi spásu. Nie je takej chvíle, kedy by som zo svojho tajného miesta nesledoval každý ľudský krok a všetko, čo ľudia hovoria a robia. Ľudia sú pre Mňa ako otvorené knihy. Vidím a poznám ich všetkých. To tajné miesto je Mojím príbytkom a celá nebeská klenba je miestom, kde spočívam. Satanove sily na Mňa nedosiahnu, lebo som plný majestátu, spravodlivosti a súdu.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie slová celému vesmíru, 5. kapitola) Mal som pocit, že tieto slová sú plné Božej autority. Kto okrem Boha môže vidieť do našich sŕdc? Kto okrem Boha k nám dokáže priamo prehovoriť s takou mocou a autoritou? Boh stvoril ľudstvo a iba Boh vidí veci, ktoré skrývame hlboko v našich srdciach. Bol som si istý, že toto sú slová od Boha, a cítil som obrovské nadšenie. Bol to pocit, aký som nikdy predtým nezažil. V ten deň som toho naozaj veľa prečítal a domov som sa vrátil o tri hodiny neskôr ako zvyčajne. Cítil som, že tieto slová sú skutočne výnimočné. Cestou domov som si neustále opakoval: „Bože, naozaj Ti ďakujem! Spoznal som Tvoj hlas a viem, že si sa vrátil. Bol som svedkom Tvojej autority. Všetka sláva nech patrí Tebe!“ Bol som nesmierne nadšený. Spomenul som si na svoju modlitbu k Bohu z predchádzajúceho večera, v ktorej som Ho prosil, aby mi pomohol porozumieť Jeho úmyslu týkajúcemu sa Jeho návratu. Uvedomil som si, že Boh moju modlitbu vypočul a odpovedal na ňu. Bolo to niečo skutočne neuveriteľné! Zároveň som však mal množstvo otázok, ako napríklad: Ako Pán prišiel? Aké dielo koná? Aby som na tieto otázky získal odpovede, skontaktoval som sa s bratmi a sestrami z Cirkvi Všemohúceho Boha.
Povedali mi, že Pán sa stal telom ako Syn človeka a že prišiel v tajnosti. Povedali, že vyjadril pravdy a koná nové dielo, a to súd posledných dní, ktorý sa začína od Božieho domu, ako sa prorokuje v Biblii, aby úplne očistil a spasil ľudstvo. V duchovnom spoločenstve so mnou hovorili aj o niektorých biblických veršoch, čo ma naozaj osvietilo, ako napríklad Zjavenie 16:15, „Pozri, prichádzam ako zlodej.“ Ďalej to bol Matúš 24:44, „Buďte aj vy pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete.“ „Syn človeka“ zjavne neodkazuje na Božieho Ducha alebo Jeho duchovné telo, ale na bytosť narodenú z človeka, ktorá má normálnu ľudskú prirodzenosť a Božiu podstatu. Je to presne ako s Pánom Ježišom pred dvetisíc rokmi. Vyzeral ako obyčajný človek, ale vo svojej podstate bol Boh. Potom v duchovnom spoločenstve hovorili aj o Zjavení 3:20, kde sa spomína, ako Pán klope na dvere. Dozvedel som sa, že „klopanie“ znamená, že Pán v posledných dňoch vyjadruje nové slová, aby zaklopal na dvere ľudských sŕdc. Keď skutoční veriaci počujú Pánove slová, dokážu ich rozpoznať ako Boží hlas a sú tými múdrymi pannami, ktoré sú pozdvihnuté pred Boha a ktoré vítajú Pánov návrat. Tým sa napĺňa aj proroctvo Pána Ježiša: „Moje ovce počúvajú Môj hlas a Ja ich poznám a ony Ma nasledujú.“ (Jn 10, 27)
Bol som ohromený. Premýšľal som o tom, že je to už druhýkrát, čo Boh prišiel konať dielo na zemi v tele, a deje sa to práve počas môjho života na tomto svete, keď dýcham ten istý vzduch, a Boh vyzerá presne ako ktorýkoľvek obyčajný človek. Bol som v úžase, bolo to neuveriteľné! Vždy som si totiž myslel, že Boh by mal byť hore na nebi, a nikdy by som si nebol pomyslel, že v posledných dňoch Boh príde na zem v tele, aby hovoril a konal dielo. Potom mi bratia a sestry prečítali niekoľko pasáží Božích slov o Božom vtelení: „‚Vtelenie‘ je Božie zjavenie v tele. Boh koná dielo medzi stvoreným ľudstvom v podobe tela. Keďže je teda Božím vtelením, v prvom rade musí byť telom, telom s normálnou ľudskou prirodzenosťou. To je najzákladnejší predpoklad. Význam Božieho vtelenia v skutočnosti je, že Boh žije a pôsobí v tele, že Boh sa vo svojej samotnej podstate stáva telom, stáva sa osobou.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Podstata tela obývaného Bohom) „Vtelený Boh sa volá Kristus a Kristus je telo, ktoré si obliekol Duch Boží. Toto telo je iné ako ktorýkoľvek človek, ktorý je z tela. Táto odlišnosť spočíva v tom, že Kristus je vtelením Ducha a nie je z tela a krvi. Má normálnu ľudskú prirodzenosť aj úplnú božskú prirodzenosť. Žiadny človek nemá Jeho božskú prirodzenosť. Jeho normálna ľudská prirodzenosť má udržať všetky Jeho normálne činnosti v tele, zatiaľ čo Jeho božská prirodzenosť vykonáva dielo samotného Boha. Či už ide o Jeho ľudskú alebo božskú prirodzenosť, obe sa podriaďujú vôli nebeského Otca. Kristovou podstatou je Duch, čiže božská prirodzenosť. Jeho podstata je teda podstatou samotného Boha. Táto podstata nenaruší Jeho vlastné dielo. Nemohol by urobiť nič, čo zničí Jeho vlastné dielo, ani by nikdy nevyslovil slová, ktoré by boli proti Jeho vlastnej vôli.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Kristovou podstatou je podriadenosť vôli nebeského Otca) Z týchto pasáží Božích slov som videl, že vtelený Boh je Boží Duch, ktorý na seba berie telo a prichádza na zem hovoriť a konať dielo, aby spasil ľudstvo. Kristus navonok vyzerá ako obyčajný človek, jedáva, oblieka sa, žije a spí ako ktokoľvek iný, ale má božskú podstatu. Dokáže prehovoriť k celému ľudstvu v identite a postavení Boha a dokáže vyjadriť pravdy, aké by žiadny človek nikdy vyjadriť nedokázal. Dokáže konať dielo samotného Boha a plniť Božiu vôľu. Navonok nedokážeme spoznať, že je to Boh, ale keď počujeme Jeho hlas, zistíme, že Jeho slová nie sú z tohto sveta. Dokáže objasniť pravdy a tajomstvá, ktoré nikto nikdy nevidel ani nepočul. Dokáže odhaliť najhlbšiu skazenosť ľudstva. To, čo vyjadruje On, vyjadruje samotný Boh. Preto veríme, že On je Boh. Presne ako vtedy, keď prišiel konať dielo Pán Ježiš, navonok vyzeral ako normálny človek, ale bol schopný stať sa obetou za hriech pre celé ľudstvo, aby nás vykúpil z hriechov. Dokázal nám dať pokoj a radosť a hojnosť milosti. Nikto iný okrem Neho by nedokázal konať takýto druh diela, pretože ľudia sú len ľudia a nemajú Božiu podstatu.
Bratia a sestry tiež v duchovnom spoločenstve hovorili, že Všemohúci Boh je presne ako Pán Ježiš. Navonok vyzerá ako obyčajný človek, ale Jeho podstata je Božia. Koná dielo súdu, ktoré sa začína od Božieho domu, vyjadruje všetky pravdy, ktoré očisťujú ľudstvo a poskytujú mu spásu, a odomyká tajomstvá, ktoré by žiadny človek nikdy odomknúť nedokázal. Najmä veci ako tajomstvá Božieho šesťtisícročného plánu riadenia, tajomstvá troch etáp Božieho diela, toho, ako satan kazí ľudí, ako Boh krok za krokom poskytuje spásu ľudstvu, kto bude spasený a vstúpi do nebeského kráľovstva, kto bude vyradený a potrestaný a tiež Jeho odhalenie satanskej prirodzenosti ľudí – nikto iný okrem Boha by tieto pravdy nedokázal vyjadriť. Žiadny človek by to nedokázal. To dokazuje, že Všemohúci Boh má božskú podstatu a že je Kristom posledných dní. Keď som toto všetko počul, pomohlo mi to porozumieť niektorým pravdám o vtelení a videl som, že Kristus má normálnu ľudskú prirodzenosť aj božskú podstatu. Niektoré moje hmlisté fantázie a predstavy o Bohu sa vyjasnili. Vteleného Boha možno vidieť a dotknúť sa Ho a dokáže sa s ľuďmi rozprávať tvárou v tvár. Pomyslenie na to, že sa Boh v posledných dňoch stáva telom a osobne prichádza na zem vyjadriť slová, aby spasil celé ľudstvo, bolo pre mňa skutočne vzrušujúce a dojímavé. Ale keď som počul, že Boh sa vtelil druhýkrát, aby vykonal dielo súdu, cítil som mierne obavy a trochu som sa bál. Keďže som stále žil v hriechu, premýšľal som, či budem odsúdený a potrestaný, keď sa Pán vráti súdiť ľudstvo. Avšak po tom, čo som s bratmi a sestrami hovoril v duchovnom spoločenstve, dozvedel som sa, že Božie dielo súdu neslúži na to, aby sme boli odsúdení a potrestaní, ale aby sme boli očistení a spasení. V skutočnosti Pán Ježiš vykonal len jednu časť diela spásy. Iba nás zbavil našich hriechov. Naša hriešna prirodzenosť však naďalej existuje. Hoci sa možno vydávame Bohu a navonok robíme nejaké dobré veci, naša prirodzenosť je plná satanských pováh, ako sú arogancia, klamlivosť a neoblomnosť. Často iným závidíme a všetko, čo robíme, robíme pre seba. Sme nesmierne sebeckí. Sme úplne ovládaní a spútaní našimi satanskými povahami a vôbec netušíme, ako uniknúť z pút hriechu. Toto je skutočnosť, ktorú môžeme vidieť každý jeden deň. Boh povedal: „Preto buďte svätí, lebo Ja som Svätý.“ (Lv 11, 45) Tento verš jasne ukazuje, že nie sme hodní vstúpiť do nebeského kráľovstva. Preto Boh v posledných dňoch koná dielo súdu, aby nás očistil a spasil, aby sme sa mohli úplne oslobodiť z pút hriechu a stať sa ľuďmi, ktorí sa boja Boha a podriaďujú sa Mu, ktorí už nehrešia a neodolávajú Bohu. To je cieľ Božieho diela súdu, čím sa napĺňajú proroctvá Pána Ježiša: „Posväť ich svojou pravdou, Tvoje slovo je pravda.“ (Jn 17, 17) „A spoznáte pravdu a pravda vás oslobodí.“ (Jn 8, 32)
Potom sme si prečítali ďalších pár pasáží. Božie slová znejú: „Hoci Ježiš prišiel medzi ľudí a vykonal veľké dielo, len dokončil dielo vykúpenia celého ľudstva a slúžil ako obeta za hriech človeka. Nezbavil človeka celej jeho skazenej povahy. Na to, aby človeka úplne spasil spod vplyvu satana, sa nevyžadovalo len to, aby sa stal obetou za hriech a niesol hriechy človeka. Boh okrem toho musel vykonať väčšie dielo, aby človeka úplne zbavil jeho satanom skazenej povahy. A tak potom, čo boli človeku odpustené jeho hriechy, sa Boh opäť stal telom, aby človeka priviedol do nového veku, a začal dielo napomínania a súdu. Toto dielo priviedlo človeka do vyššej sféry. Všetci, ktorí sa podriadia Jeho nadvláde, sa budú tešiť z vyššej pravdy a dostanú väčšie požehnania. Budú skutočne žiť vo svetle a získajú pravdu, cestu a život.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Predslov) „Kristus posledných dní používa na učenie človeka rôzne pravdy, aby odhalil jeho jadro a rozobral jeho slová a skutky. Tieto slová zahŕňajú rôzne pravdy, napríklad o povinnosti človeka, o tom, ako by sa mal človek podriadiť Bohu, ako by Mu mal byť verný a ako by mal žiť normálnu ľudskú prirodzenosť, ako aj pravdy o Božej múdrosti a Jeho povahe. Všetky tieto slová sú zamerané na jadro človeka a jeho skazené povahy. Predovšetkým tie slová, ktoré odhaľujú, ako človek odmieta Boha, sú ešte viac namierené na to, ako je človek stelesnením satana, a nepriateľskou silou zameranou proti Bohu. Boh pri vykonávaní diela súdu nevysvetľuje naplno prirodzenosť človeka len niekoľkými slovami. Odhaľuje a orezáva dlhodobo. Tieto rôzne spôsoby odhaľovania a orezávania nemožno nahradiť obyčajnými slovami. Namiesto toho sa pravda, ktorú človek absolútne nemá, používa na vykonávanie diela odhaľovania a orezávania. Len takéto spôsoby môžeme nazývať súdom a len prostredníctvom takéhoto súdu môže byť človek podrobený, úplne presvedčený o Bohu a navyše môže získať skutočné poznanie Boha. Dielo súdu privodilo ľudské pochopenie pravej tváre Boha a pravdy o svojej vlastnej vzdorovitosti. Dielo súdu umožnilo človeku získať porozumenie mnohým Božím úmyslom, účelu Božieho diela a tajomstvám, ktoré sú pre neho nepochopiteľné. Zároveň človeku umožnilo pochopiť a spoznať svoju skazenú podstatu a koreň svojej skazenosti a tiež objaviť svoju škaredú tvár. Všetky tieto účinky prináša dielo súdu, pretože podstatou tohto diela je dielo otvárania Božej pravdy, cesty a života všetkým, ktorí v Neho veria. Toto dielo je dielom súdu, ktoré vykonáva Boh.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Kristus koná dielo súdu prostredníctvom pravdy) Potom jeden brat v duchovnom spoločenstve povedal: „V posledných dňoch Všemohúci Boh vyjadruje pravdy, aby súdil a očisťoval ľudstvo. Božie slová odhaľujú a súdia našu satanskú prirodzenosť, ako aj pravdu o našej skazenosti, a On rieši naše skazené povahy a hriešnu prirodzenosť prostredníctvom skúšok a zušľachtenia, aby sme jasne videli, ako hlboko satan skazil ľudstvo, a videli aroganciu, nepoctivosť a klamlivosť v našej prirodzenosti. Najsmutnejšie na tom je, že hoci možno veríme v Boha, vydávame sa Mu a navonok robíme nejaké dobré veci, tieto veci nerobíme z lásky k Bohu ani z podriadenosti voči Nemu, ale preto, aby sme boli požehnaní a odmenení, a robíme ich len preto, aby sme s Bohom uzatvárali obchody. Vo chvíli, keď Božie dielo nie je v súlade s našimi myšlienkami a predstavami, zapierame a odmietame Boha, presne tak, ako to robili farizeji. Keď čelíme skúškam a súženiam, sťažujeme sa na Boha. To všetko ukazuje, že stále žijeme so skazenými satanskými povahami a že sme stále zo satana. Ako by sa takýto človek mohol dostať do Božieho kráľovstva? Práve súd a odhalenie v Božích slovách nám umožňujú vidieť pravdu o našej skazenosti, to, že nie sme schopní nasledovať Božiu vôľu a že žiadny z našich skutkov ani činov Ho neuspokojuje. Potom sme naplnení výčitkami svedomia, robíme pred Bohom pokánie a sme ochotní počínať si a robiť veci v súlade s Božími slovami. Tým, že podstupujeme Boží súd a napomínanie, vidíme, že Božia povaha sa neskladá len z lásky a milosrdenstva, ale je v nej aj spravodlivosť, majestát, hnev a zatratenie. Začíname mať aspoň trochu bohabojné srdce a dokážeme vedome vzdorovať telu a praktizovať Božie slová. Nadobúdame určitú podriadenosť voči Bohu a naša život-povaha sa začína meniť. Potom skutočne pocítime, že Boží súd, napomínanie, skúšky a zušľachtenie sú Jeho najväčšou spásou a najväčšou láskou k nám.“
Keď som to od tohto brata počul, uvedomil som si, aký hlboký význam má Božie dielo súdu v posledných dňoch. Bez toho, aby sme zažili Boží súd posledných dní, nikdy nedokážeme porozumieť pravde o našej skazenosti ani dospieť k skutočnému pokániu. Presne ako ja: každý deň som sa modlil a vyznával sa Pánovi, no potom som aj tak znova páchal tie isté hriechy. Úplne ma ovládala moja skazená prirodzenosť; ako by som sa v takomto stave vôbec mohol dostať do nebeského kráľovstva a získať Božie schválenie? Predtým som si vždy myslel, že pokiaľ sa navonok správam dobre, Boh ma schváli. Teraz som však pochopil, že Boh chce, aby sa zmenili tie satanské veci v nás. Vtedy som si uvedomil, aké dôležité je pre nás dielo súdu, že bez tejto etapy diela by nikto nemohol byť spasený. Boh v posledných dňoch vyjadruje pravdu a koná dielo súdu, aby očistil naše skazené povahy, aby sme mohli byť v súlade s Bohom a dostať sa do Jeho kráľovstva. Božia láska je taká pravá a taká skutočná!
Vďaka čítaniu slov Všemohúceho Boha som nadobudol úplnú istotu, že Všemohúci Boh je navrátený Pán Ježiš. On je Kristus posledných dní. Niet o tom najmenších pochybností. Odvtedy som sa zúčastňoval na cirkevnom živote, každý deň som hovoril v duchovnom spoločenstve s bratmi a sestrami a učil som sa spoznávať Boha. Už som neveril v hmlistého Boha zo svojich predstáv tak ako kedysi, ale v praktického Boha v tele, ktorý kráča a koná dielo medzi ľudstvom, ktorý dokáže vyjadriť pravdu kedykoľvek a kdekoľvek. Počul som Boží hlas, tešil som sa z hojného polievania a zaopatrenia, ktoré mi poskytli Jeho slová, a okúsil som dielo Ducha Svätého. Skutočne som prišiel k Pánovi. Ďakujem Všemohúcemu Bohu za Jeho spásu!