43. Rázcestie

Kedysi som mala šťastnú rodinu a môj manžel bol ku mne naozaj dobrý. Otvorili sme si rodinnú reštauráciu, ktorej sa celkom darilo. Všetci naši priatelia a príbuzní nám závideli, no ja som napodiv vždy cítila veľkú vnútornú prázdnotu. Každý deň bol úplne rovnaký ako ten predošlý, akoby život nemal zmysel, ale netušila som, ako by som mala správne žiť. Potom, koncom roka 2010, som mala ťažký pôrod, pri ktorom som začala silno krvácať. Nemocnica vtedy oznámila, že som v kritickom stave. Moja mama mi s veľkými obavami pošepkala do ucha: „Zlatko, modli sa k Všemohúcemu Bohu!“ V srdci som vzývala Všemohúceho Boha, aby ma zachránil, akoby som sa držala záchranného lana. Netrvalo dlho a krvácanie sa zastavilo a ja som z celého srdca ďakovala Bohu. Odvtedy som začala každý deň čítať slová Všemohúceho Boha a stále som sa zúčastňovala zhromaždení a hovorila v duchovnom spoločenstve s bratmi a sestrami. Časom som pochopila, že Boh stvoril človeka a že všetko, čo človek má, pochádza od Boha. Musíme veriť v Boha, uctievať Ho a konať svoju povinnosť ako stvorené bytosti; len vtedy má život zmysel. A tak som prijala povinnosť kázať evanjelium a každý deň bol naozaj napĺňajúci. Moja rodina evanjelium neprijala, ale nebola proti mojej viere.

Koncom roka 2012 Čínska komunistická strana spustila ďalšiu zbesilú vlnu potláčania Cirkvi Všemohúceho Boha a vymyslela najrôznejšie nepodložené fámy, aby cirkev falošne obvinila a očiernila. Množstvo rozhlasových a televíznych staníc tieto lži šírilo. Odvtedy sa môj manžel vždy mračil a trucoval, keď som sa vrátila zo zhromaždenia. Jedného dňa okolo obeda som sa po zhromaždení vrátila do reštaurácie a on ma chytil, odtiahol k televízoru a povedal: „Pozri sa na tohto Boha, v ktorého veríš!“ Videla som, že vysielajú všelijaké rúhavé slová Čínskej komunistickej strany a jej fámy a klebety namierené proti Cirkvi Všemohúceho Boha, ktoré boli absolútne nepodložené a prekrúcali pravdu. Veľmi som sa nahnevala, otočila som sa a povedala mu: „Správy sú plné lží. Sú to len nepodložené fámy vymyslené komunistickou stranou. Nadovšetko nenávidia Boha a odporujú Mu a od svojho nástupu k moci brutálne prenasledujú náboženské vyznania. Ako môžeš veriť ich rečiam, ktoré odsudzujú cirkev? Za všetky tie roky podnikania sme toho dosť videli, takže to nie je tak, že by si nevedel, čo sú táto vláda a táto strana zač. Vykonštruovali najrôznejšie nespravodlivé, falošné a vymyslené súdne prípady a sfalšovali správy. O kultúrnej revolúcii ani nebudem hovoriť, ale len v posledných rokoch tu bol incident na Námestí nebeského pokoja, brutálne potlačenie tibetských protestov a tak ďalej. Vždy začnú vymýšľaním lží a prekrúcaním pravdy, aby očiernili nejakú skupinu a vyvolali pobúrenie, a potom nasleduje násilný zásah. S Cirkvou Všemohúceho Boha zaobchádzajú presne tak isto. Toto je obvyklá taktika strany na likvidáciu disentu. Okrem toho, bratia a sestry mali u nás doma zhromaždenia, keď si tu bol. Vieš, že sa len zhromažďujeme, čítame Božie slová, hovoríme v duchovnom spoločenstve o pravde a spievame chválospevy. Sme v akomkoľvek ohľade takí, ako nás vykresľuje strana?“ Môj manžel sa však nechal nepodloženými fámami komunistickej strany úplne zaviesť, takže bol voči mojim slovám hluchý. Neustále ma karhal a hovoril, že by som mala radšej žiť pekný život a netrvať na viere v Boha a že ak vláda hovorí, že nesmieš mať vieru, tak sa toho mám jednoducho vzdať. Manžel povedal, že ak budem naďalej chodiť na zhromaždenia, roztrieska moju elektrickú motorku, aby som sa tam nemala ako dostať. Dokonca povedal, že ma bude držať zavretú doma. Spočiatku ma to až tak netrápilo. Myslela som si, že moja rodina sa nepodloženými fámami strany nechala zaviesť len dočasne, že ich hnev pramení zo strachu o mňa a že to o pár dní prehrmí. Nebolo to však také jednoduché. V televízii a na internete sa vysielalo čoraz viac fám, ktoré útočili na Cirkev Všemohúceho Boha a očierňovali ju, a kolovalo i množstvo správ o zatýkaní veriacich. Keď to moja rodina videla, začala ma držať ešte viac nakrátko. V snahe prinútiť ma, aby som sa vzdala svojej viery, mi manžel roztrhal knihu Božích slov a rozbil MP3 prehrávač, na ktorom som počúvala chválospevy. Tiež opakoval všetky fámy komunistickej strany našim susedom, aby som im nemohla kázať evanjelium. Aj oni sa nechali zaviesť fámami a vyhýbali sa mi ako malomocnej. Manželovo správanie ma naozaj šokovalo. Vždy bol taký prostý a nevinný – ako sa mohol tak veľmi, tak radikálne zmeniť? Ako mu mohlo po rokoch manželstva tak veľmi chýbať porozumenie a rešpekt? Čas plynul a on ma neustále sekíroval, dokonca zvaľoval všetko, čo sa doma pokazilo, na mňa a moju vieru. Keď sa nášmu podnikaniu prestalo dariť, vinil z toho moju vieru a nechcel ma pustiť do reštaurácie, pretože vraj prineniem smolu. Jeho rodičia sa neustále mračili a karhali ma a často od zlosti trieskali vecami. Bránili mi vychádzať z domu, a len čo som urobila krok von, hneď mi volali a dožadovali sa odpovede, kde a s kým som. V tom čase som bola pod ich neustálym dohľadom. Nemohla som čítať Božie slová ani sa spojiť s bratmi a sestrami. Nemala som absolútne žiadnu osobnú slobodu. Bolo to pre mňa naozaj ťažké a premýšľala som, prečo je také ťažké mať vieru, prečo je to taký boj a kedy už takto nebudem musieť žiť. Niekedy som si myslela, že by som na čas mohla jednoducho prestať chodiť na zhromaždenia a prestať konať svoju povinnosť, ale cítila som, že by to nebolo v súlade s Božím úmyslom. V bolestiach som sa zúfalo modlila k Bohu a prosila Ho, aby ma viedol. Spomenula som si na pasáž Božích slov: „Dnes väčšine ľudí také poznanie chýba. Nazdávajú sa, že utrpenie nemá žiadnu hodnotu a že svet ich odmieta, že ich domáci život sužujú problémy, Bohu sa nepáčia a ich vyhliadky sú pochmúrne. Niektorí ľudia chcú dokonca zomrieť, keď dosiahnu určitú mieru utrpenia. To nie je skutočná láska k Bohu. Takí ľudia sú zbabelci, nemajú žiadnu vytrvalosť, sú slabosi a neschopní! … A tak počas týchto posledných dní musíte svedčiť pre Boha. Nehľadiac na veľkosť vášho utrpenia, mali by ste kráčať až do úplného konca a aj pri poslednom nádychu musíte byť verní Bohu a vydať sa na milosť Božiemu ovládaniu. Iba to znamená skutočne milovať Boha a iba to je silné a hlasné svedectvo.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Iba ak zažiješ bolestné skúšky, môžeš spoznať Božiu milotu) Keď som rozjímala o Božích slovách, bola som naozaj dojatá. Uvedomila som si, že Božím úmyslom nie je, aby sme trpeli, ale aby prostredníctvom prenasledovania a súženia zdokonalil našu vieru, aby sme mali príležitosť podať svedectvo o Bohu. Nemohla som sa podvoliť satanovi len preto, že som sa bála utrpenia; musela som mať vieru v Boha a zostať na tejto ceste až do konca, bez ohľadu na to, aké ťažké to bude.

Neskôr, keďže som naďalej kázala evanjelium, ma manžel prenasledoval ešte krutejšie. Jedného dňa, keď som sa vrátila domov zo zhromaždenia, poriadne sa do mňa pustil a kričal: „Prečo kážeš hosťom v reštaurácii? Všetci hovoria o tom, že si veriaca. Ako si ma mohla takto ponížiť? Videla si, čo hovoria v televízii. Ak v tom budeš pokračovať, tak čakaj, že ťa zatknú!“ Videla som, že je čoraz viac rozrušený, a tak som mu na to nič neodvetila a len som išla do svojej izby. To, čo som tam videla, ma ohromilo. Roztrhal moje knihy Božích slov a podlaha bola posiata papierom. Práve vtedy prišiel môj svokor, a len čo vošiel, povedal: „Chceli sme, aby sa náš syn oženil a mal dobrý život. Táto rodina bude zničená, ak ťa zatknú pre tvoju vieru. Buď sa svojej viery vzdáš, alebo sa okamžite rozveďte.“ Potom začal hovoriť rúhavé veci. Nedokázala som potlačiť svoj hnev a skočila som mu do reči: „Odkedy som sa vydala do vašej rodiny, správala som sa k vám len s úctou. Nikdy som sa na vás nehnevala ani sa s vami nehádala. Ak som si nesplnila svoju povinnosť voči tejto rodine, máte právo ma pokarhať, ale na mojej viere nie je nič zlé a nemali by ste mi stáť v ceste, nieto ešte rúhať sa Bohu…“ Skôr ako som stihla dohovoriť, výraz jeho tváre sa zmenil a skríkol: „Čo je zlé na tom, že si o tvojom Bohu poviem svoje? Neverím, že si s tebou neporadím!“ Začal ma ťahať za oblečenie v snahe odtiahnuť ma na policajnú stanicu, ale ja som sa mu vytrhla. Keď videl, aká som odhodlaná a že nemienim ustúpiť, s hnevom odišiel. Hneď nato som počula tupý náraz, a práve keď som sa otáčala, uvidela som manžela, ako sa na mňa rúti. Udrel ma priamo do tváre, až ma odhodilo na zem. Videla som všetky hviezdy, v ušiach mi zvonilo a tvár mi horela bolesťou. V hlave som mala úplné prázdno. Naozaj ma šokovalo, že by niečo také urobil. Boli sme spolu takmer desať rokov a nikdy ma neudrel, ale v ten deň to urobil pre moju vieru. Keď som sa naňho pozerala, mala som pocit, akoby to bol cudzí človek. Akoby prišiel o rozum, násilne ma zdvihol z podlahy, pritlačil ma k stene a zúrivo povedal: „Hovorím ti, dnes túto vec vyriešime. Buď sa vzdáš svojej viery, alebo sa okamžite rozvádzame. Povedz mi, budeš ešte veriť alebo nie? Chceš svoju vieru alebo túto rodinu?“ Kým to hovoril, ako zmyslov zbavený ma búchal o stenu. Keď som videla, ako sa tá dôverne známa tvár mení na démonickú, pokojne som odpovedala: „Vyberám si svoju vieru.“ Rozzúrený ma sotil na posteľ a rukami mi pevne zovrel krk. Nemohla som dýchať a chcela som sa mu vytrhnúť, ale bol príliš silný. Nemala som šancu sa mu ubrániť. Ako som bojovala o každý nádych, dostala som naozaj strach a pomyslela som si: „Dnes tu takto asi zomriem.“ Práve vtedy sa zrazu zobudil môj trojročný syn. Vstal a začal volať: „Mami! Mami!“ Keď videl, ako ma manžel škrtí, začal ho biť a strkať doňho, a potom sa zúfalo snažil schúliť sa mi do náručia. Keď to manžel videl, pustil ma a surovo mi povedal: „Keby nebolo nášho syna, dnes by si mi zomrela pod rukami.“ Odišiel a ja som premýšľala nad tým, čo sa práve stalo. Srdce mi zamrzlo ako ľad. Keďže to, že som bola prenasledovaná pre svoju vieru, zasahovalo do jeho osobných záujmov, bol, na moje zdesenie, pripravený ma uškrtiť. Nie je to prejav samotného diabla? Čím viac ma bil, tým viac som videla, aký je to človek, a tým viac som chcela nasledovať Boha až do konca.

Na druhý deň za mnou prišla svokra a hneď ako vošla, povedala: „Nemohla by si jednoducho prestať veriť v Boha? Viem, že viera je dobrá vec, ale znamená to, že ťa strana zatkne a urobí ti hrozné veci. Čo ty na to?“ Povedala som: „Viete, aký ťažký som mala pôrod; nemocnica vtedy oznámila, že som v kritickom stave. Bol to Všemohúci Boh, kto zachránil mňa aj môjho syna. Musím Bohu odplatiť Jeho lásku; nemôžem konať bez svedomia. Všemohúci Boh je jediný pravý Boh, ktorý stvoril nebo, zem a všetko, a On je Spasiteľ, ktorý sa vrátil, aby spasil ľudstvo. Pohromy sú čoraz väčšie a len Boh môže spasiť ľudí. Aj keď nás zatknú a budeme trpieť pre nasledovanie Boha, bude to len dočasné. Bolo by to lepšie ako ísť so satanom do pekla.“ Odpovedala: „Chápem, čo hovoríš, ale ako žena musíš myslieť na svoje dieťa a manžela. Tvoj syn je ešte maličký. Naozaj by si ho dokázala len tak odhodiť?“ Keď som počula jej slová, naozaj sa mi chcelo plakať, ale slzy neprichádzali. Pomyslela som si: „Som to naozaj ja, kto ho odhadzuje? Je to komunistická strana, ktorá zatýka a prenasleduje veriacich. A je to váš syn, kto verí nepodloženým fámam strany, trvá na rozvode a rozbíja túto rodinu. Ako z toho môžete viniť moju vieru?“ Keď som sa však na ňu pozrela, s hlavou plnou šedín a uboleným výrazom v tvári, a keď som pomyslela na to, že by môjmu synovi v takom útlom veku vzali mamu, cítila som sa čoraz mizernejšie. Začala som trochu slabnúť. V tichosti som volala k Bohu a prosila Ho, aby ma viedol. Spomenula som si na pasáž Jeho slov: „Každý krok diela, ktoré Boh koná na ľuďoch, sa navonok zdá ako vzájomné pôsobenie medzi ľuďmi, akoby to bol výsledok ľudských opatrení alebo ľudského vyrušovania. Za každým krokom diela a za všetkým, čo sa deje, je však stávka satana uzavretá pred Bohom a vyžaduje si to, aby si ľudia stáli pevne za svojím svedectvom o Bohu. Uveďme si príklad, keď bol skúšaný Jób: v zákulisí satan uzavrel stávku s Bohom a to, čo sa prihodilo Jóbovi, boli ľudské skutky a ľudské vyrušovanie. Za každým krokom diela, ktoré Boh na vás koná, je satanova stávka s Bohom – za tým je boj. … Keď v duchovnej sfére bojuje Boh so satanom, ako by si mal uspokojiť Boha a pevne si stáť za svojím svedectvom pre Neho? Mal by si vedieť, že všetko, čo sa ti stane, je veľkou skúškou a časom, kedy Boh potrebuje, aby si podal svedectvo.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len milovať Boha znamená skutočne veriť v Boha) Premýšľala som o Božích slovách a videla som, že navonok všetko, čo sa mi dnes dialo, vyzeralo, akoby mi ľudia stáli v ceste a prenasledovali ma, ale za tým všetkým boli satanove triky. Satan využíval moju rodinu, aby mi bránil, aby ma vyrušoval, využíval moje city k synovi a členom rodiny, aby sa mi vyhrážal, a snažil sa ma prinútiť zradiť Boha a prísť o šancu na spásu. Vedela som, že nesmiem naletieť na satanove triky; musela som mať vieru v Boha, stáť si pevne za svojím svedectvom a zahanbiť satana. A tak som svokre povedala: „Človek bol stvorený Bohom, takže by sme mali mať vieru a uctievať Ho. Okrem toho, môj život mi dal Boh, takže bez ohľadu na to, čo sa stane, budem Ho nasledovať až do konca. Nestrácajte energiu snahou presvedčiť ma o opaku.“ Potriasla hlavou, a potom sa otočila a odišla.

V tú noc môj manžel zistil, že stále čítam Božie slová, a veľmi sa nahneval. Povedal: „Ty máš ešte stále tú drzosť toto robiť? Nevieš, že ťa za to hodia za mreže? Je ti jedno, či budeš žiť alebo zomrieš? Ak je ti to jedno, fajn, ale mňa a naše dieťa z toho vynechaj. Keby som bol vedel, že sa z teba stane veriaca, nikdy by som si ťa nevzal!“ Potom ma vystrčil z domu a nenávistne povedal: „Ak sa chceš naďalej držať svojej viery, tak vypadni z tohto domu!“ Potom zabuchol dvere a zamkol ich. Keď som videla, aký je môj manžel bezcitný, a počula som, ako môj syn z plných pľúc kričí „Mami“, išlo mi puknúť srdce. Bolo neskoro, po druhej hodine ráno, a ja som pri sebe nemala žiadne peniaze. V tej chvíli som premýšľala, či naozaj odchádzam z domu a navždy opúšťam svojho syna. Nevedela som, čo mám robiť, a keď som nad tým premýšľala, cítila som sa neuveriteľne opustená. Uvedomila som si, že mám pri sebe telefón, a tak som zavolala mame. Len čo som začula jej hlas, po tvári mi začali stekať slzy a všetka bolesť a krivdy, ktoré som tak dlho potláčala, vyplávali na povrch. Mama sa snažila potlačiť svoj vlastný plač a povedala: „Zlatko, upokoj sa. Nepriviedol by ťa až sem, aby ťa potom opustil. Len v Neho ver a spoliehaj sa na Neho.“ Keď ma mama upokojovala, povzbudzovala a hovorila mi, aby som verila v Boha a dôverovala Mu, bolesť v mojom srdci sa zmiernila.

Na druhý deň som sa uzimená a hladná bezcieľne túlala ulicami, keď som náhodou narazila na jednu sestru. Vzala ma k sebe domov a prečítala mi niekoľko pasáží Božích slov, ktoré mi pomohli pochopiť to, čím som prechádzala. Všemohúci Boh hovorí: „Ako by v tejto temnej spoločnosti, kde sú démoni nemilosrdní a neľudskí, mohol kráľ diablov, ktorý zabíja ľudí bez mihnutia oka, tolerovať existenciu Boha, ktorý je milý, láskavý a tiež svätý? Ako by mohol tlieskať a jasať nad Jeho príchodom? Títo lokaji! Odplácajú láskavosť nenávisťou, už dávno sa začali správať k Bohu ako k nepriateľovi, zneužívajú Ho, sú nanajvýš barbarskí, nemajú k Bohu najmenšiu úctu, útočia a plienia, stratili cit pre svedomie, idú proti svedomiu a pokúšajú nevinné ľudstvo do omámenia. Akí starovekí predkovia? Akí milovaní vodcovia? Všetci sú to darebáci, ktorí sa stavajú proti Bohu! Ich zásahy zanechali všetko pod nebom v temnote a chaose! Aká náboženská sloboda? Aké legitímne práva a záujmy občanov? Všetko sú to triky, ktoré majú zamaskovať zlo! … Prečo tak naskrz klásť Božiemu dielu prekážky? Prečo používať rôzne triky na oklamanie Božieho ľudu? Kde je skutočná sloboda a zákonité práva a záujmy? Kde je spravodlivosť? Kde je útecha? Kde je vrelosť? Prečo podvádzať Boží národ klamlivými intrigami? Prečo potláčať Boží príchod silou? Prečo nedovoliť Bohu, aby sa slobodne pohyboval po zemi, ktorú stvoril? Prečo prenasledovať Boha, až kým si nebude mať kde hlavu zložiť?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dielo a vstup (8)) „Boh týchto ľudí, tak zaťažených utrpením, prebudí, aby precitli až do plného vedomia, vyšli z hmly a odmietli veľkého červeného draka. Zobudia sa zo svojho sna, spoznajú jadro veľkého červeného draka, stanú sa schopnými odovzdať celé svoje srdce Bohu, povstanú z útlaku temných síl, postavia sa na východe sveta a stanú sa dôkazom Božieho víťazstva. Iba tak Boh získa svoju slávu.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dielo a vstup (6)) Božie slová mi pomohli pochopiť, že Boh sa v posledných dňoch stal telom a prišiel na zem, aby konal dielo a vyjadroval pravdu s cieľom očistiť a spasiť človeka. Komunistická strana sa bojí, že všetci prijmú pravdu, budú nasledovať Boha a budú Ním spasení, lebo potom by sa oslobodili od jej kontroly a ubližovania. Preto tak šialene potláča a zatýka veriacich a vytvára najrôznejšie fámy, aby odsúdila a ohovorila Cirkev Všemohúceho Boha, čím zavádza a podnecuje ľudí, aby spolu s ňou popierali Boha a odporovali Mu. Komunistická strana je vskutku ohavná! Moja rodina sa ku mne takto správala len preto, lebo sa nechala zaviesť komunistickou stranou. Strana využíva všetky tieto fámy a klamstvá, aby ľudí balamutila, aby všetci spolu s ňou odporovali Bohu a nakoniec skončili potrestaní v pekle. To bol satanov trik. V tej chvíli mi bolo úplne jasné, že komunistická strana je len svorka démonov, ktorí odporujú Bohu a ubližujú ľuďom. Vedela som, že nesmiem naletieť na jej triky, a bez ohľadu na to, ako ma moja rodina prenasledovala, nikdy by som Boha nemohla zradiť; musela som Ho naďalej nasledovať a konať svoju povinnosť.

Neskôr, aby ma prinútil vzdať sa viery, môj manžel zavolal niektorým mojim príbuzným a priateľom z môjho rodného mesta a požiadal ich, aby ma presvedčili. Zavolali mi a podávali si telefón, pričom ma jeden po druhom vypočúvali. Môj starší brat povedal: „V takom mladom veku môžeš robiť čokoľvek. Prečo to musí byť práve viera v Boha? Si žena v domácnosti, takže je tvoja zodpovednosť mať deti a starať sa o rodinu. Načo sa vôbec obťažovať vierou v Boha? Ak to urobíš, komunistická strana ťa zatkne a hodí ťa za mreže. Sme len obyčajní ľudia – ako s tým vôbec môžeme bojovať?“ Moja teta si vzala telefón a kričala na mňa: „Zbláznila si sa? Dobrý domov by sa nemal rozbiť kvôli tvojej viere! Nezáleží ti na tvojej rodine? Si neuveriteľne tvrdohlavá!“ Ďalšia teta na mňa kričala: „Ste manželia len krátko a tvoj syn je ešte taký malý. Ak skončíš vo väzení, čo s ním bude? Len si daj poradiť – je to pre tvoje vlastné dobro!“ Potom starší brat schmatol telefón a dodal: „Ak na tom budeš trvať, tvoj manžel sa s tebou rozvedie, a potom ani nemysli na to, že sa k nám vrátiš. Prerušíme s tebou všetky styky!“ Dokonca aj moja osemdesiatročná stará mama s plačom do telefónu povedala: „Nesmieš v to veriť. Čo ak ťa zatknú? Počúvaj ma. Chceme pre teba to najlepšie.“ Po zložení telefónu som bola naozaj rozrušená. Chcela som im toho toľko povedať, napríklad: „Hovoríte, že je to pre moje vlastné dobro, ale je to naozaj tak? Keby ma Všemohúci Boh nezachránil, už dávno by som bola mŕtva. Bola by som tu dnes vôbec? Kto v skutočnosti rozbíja tento dobrý domov? Kto v skutočnosti ničí túto rodinu? Je to komunistická strana, nie ja. Komunistická strana zatýka a prenasleduje veriacich, ale vy namiesto toho, aby ste stranu nenávideli, stojíte na jej strane, prenasledujete ma a snažíte sa ma prinútiť zradiť Boha, dokonca sa mi vyhrážate, že so mnou prerušíte všetky styky a zrieknete sa ma. Ako môžete nerozoznať dobré od zlého? Naozaj pre mňa chcete to najlepšie? Čo ste to za rodinu? Môj život mi daroval Boh, tak čo je zlé na tom, že konám svoju povinnosť, aby som Bohu odplatila Jeho lásku? Čo je zlé na tom, že mám vieru a kráčam po správnej životnej ceste?“ Moja rodina mi niekoľko dní neustále vyvolávala a dohovárala. Naozaj som trpela, a tak som sa vrúcne modlila k Bohu a prosila Ho, aby bdel nad mojím srdcom. Nakoniec som naďalej chodila na zhromaždenia a konala svoju povinnosť.

Manžel mi dal dohodu o rozvode, ktorú sám spísal, a povedal: „Ak si chceš zachovať svoju vieru, rozveďme sa. Po odlúčení nebudeš smieť vídať nášho syna. Ak si však ochotná prestať veriť vo Všemohúceho Boha, budem sa tváriť, akoby sa nikdy nič nestalo.“ Vzala som ju a pozrela sa na ňu: Manžel a manželka nemajú spoločné úspory, spoločný podnik ani spoločný majetok; manžel dostane syna do opatery a manželka odíde s prázdnymi rukami. Ak by som však s rozvodom nesúhlasila, udal by mňa aj moju mamu na polícii a nahlásil nás ako veriace vo Všemohúceho Boha. Videla som, že to všetko mal už dávno naplánované, tajne previedol všetko, čo sme vlastnili, aby sme pri rozvode nemali žiadny spoločný majetok. Pohľad na dohodu o rozvode v mojich rukách ma znovu naplnil utrpením. Keby som ten papier podpísala, znamenalo by to, že odídem z tohto domu a už nikdy neuvidím svojho syna. Bol taký malý – nezniesla som predstavu, že sa od neho odlúčim. Prežívala som nesmierne muky. Volala som k Bohu a prosila Ho, aby ma viedol, aby som dokázala pevne stáť. Vtedy som si spomenula na tieto pasáže z Božích slov: „Je normálne, že ľudia sú počas prechádzania skúškami, slabí, vo vnútri negatívni, nerozumejú Božím úmyslom alebo nemajú jasno v ceste praktizovania. V každom prípade však musíš mať vieru v Božie dielo a, rovnako ako Jób, nesmieš zapierať Boha. … Bez ohľadu na to, aké zušľachťovanie Božími slovami v rámci svojich skúseností podstupuješ, Boh v konečnom dôsledku chce tvoju vieru a srdce milujúce Boha. To, čo zdokonaľuje tým, že koná týmto spôsobom, je viera, láska a odhodlanie ľudí.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, ktorí majú byť zdokonalení, musia prejsť zušľachťovaním) „Za pravdu musíš znášať ťažkosti, musíš sa pravde obetovať, musíš pre pravdu strpieť poníženie a musíš podstúpiť viac utrpenia, aby si získal viac pravdy. Toto by si mal urobiť. Pravdu nesmieš odhodiť pre potešenie z rodinnej harmónie a nesmieš stratiť celoživotnú dôstojnosť a integritu pre dočasný pôžitok. Mal by si sa usilovať o všetko, čo je krásne a dobré, a mal by si sa usilovať o cestu života, ktorá je zmysluplnejšia.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skúsenosti Petra: Jeho poznanie o napomínaní a súde) Božie slová ma utešili a povzbudili, a ukázali mi cestu praktizovania. Uvedomila som si, že to, že sa mi manžel vyhrážal rozvodom, bolo niečo, čo Boh dopustil. Spomenula som si na to, keď bol skúšaný Jób. Banditi ho obrali o všetko, čo vlastnil, a všetky jeho deti zomreli v priebehu jednej noci. Sedel v kope popola, pokrytý vredmi. Dokonca ho zavrhla i jeho vlastná manželka a jeho priatelia sa mu vysmievali a súdili ho. On však tvárou v tvár všetkému tomuto utrpeniu stále chválil Boha slovami: „Jahve dal a Jahve vzal; nech je požehnané Jahveho meno.“ (Jób 1, 21) Len to je skutočná viera. Zložila som slávnostný sľub a odhodlane som Bohu povedala, že Ho budem nasledovať až do konca bez ohľadu na to, čo sa stane. Keď som však čelila manželovým vyhrážkam, uviazla som v negativite a slabosti. To nebola skutočná viera v Boha. Odkedy si manžel vypočul nepodložené fámy strany, nielenže mi roztrhal knihy Božích slov, ale bol ku mne aj násilný a takmer ma uškrtil. V strachu, že pre moju vieru bude do toho zapletený aj on, sa chcel nielen rozviesť, ale chcel ma nechať bez peňazí a odlúčiť ma od syna. Keby som nesúhlasila, udal by ma. Čo to bolo za manžela? Nepripomínal skôr démona? Spomenula som si na slová, ktoré povedal Boh: „Veriaci a neverci svojou podstatou nie sú zlučiteľní. Skôr si navzájom odporujú.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh a človek vstúpia spolu do odpočinku) Videla som, že sa mi manžel vyhráža rozvodom, pretože počúval komunistickú stranu a nenávidel Boha. Takže hoci sme boli manželia, on nasledoval stranu a bol na ceste, ktorá ide proti Bohu a vedie priamo do pekla, zatiaľ čo ja som bola na ceste nasledovania Boha, aby som získala pravdu a večný život. Veriaci a neverci sú na odlišných cestách. Vedela som, že už mu nesmiem dovoliť, aby ma obmedzoval. Čím viac ma prenasledoval, tým viac som bola odhodlaná nasledovať Boha až do konca, stáť si pevne za svojím svedectvom a zahanbiť satana. A tak som mu povedala, že s rozvodom súhlasím.

V deň, keď sme išli na úrad sfinalizovať rozvod, neubránila som sa úzkosti z toho, že mi nič nezostane. Z čoho budem potom žiť? Keď som pomyslela na to, ako neuveriteľne tvrdo som celé tie roky pracovala pre náš domov a náš podnik, a nakoniec mi nezostalo nič, bolo naozaj ťažké sa s tým zmieriť. Potom som si spomenula na Božie slová: „Dokážeš sa kvôli Mne vzdať úvah, plánov alebo príprav tvojej budúcej cesty k prežitiu?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Veľmi závažný problém: Zrada (2)) Táto Božia otázka ma naozaj zahanbila. Všetci hovoria, že súženie preveruje úprimnosť, ale keď som prenasledovaniu a súženiu čelila ja, myslela som len na svoje osobné záujmy. Bola to skutočná viera v Boha? Všetko, čo sa ma týkalo, bolo v Božích rukách, a tak som bola odhodlaná podriadiť sa Jeho ovládaniu a usporiadaniam a prestať sa obávať o svoje východisko. Keď sme s manželom podpísali všetky papiere, opýtala som sa ho: „Prečo si bol taký odhodlaný rozviesť sa?“ Odvetil: „Môj bratranec mi povedal, že vláda vydala tajné dokumenty, v ktorých sa hovorí, že veriaci vo Všemohúceho Boha sú ostro sledovaní zločinci a že každý člen strany, u ktorého sa zistí, že má v rodine veriaceho, bude zo strany okamžite vylúčený, štátni úradníci budú prepustení, ich deti sa nedostanú na univerzitu, ich rodičom zrušia dôchodky a rodinný majetok im zhabú. Kedysi to bolo tak, že bol do toho zatiahnutý celý rod zločinca; teraz, ak človek verí vo Všemohúceho Boha, budú do toho zatiahnutí všetci jeho príbuzní. Musel som ťa nechať ísť, aby som ochránil všetkých ostatných. Inak by môjho staršieho brata vyhodili zo strany.“ Jeho slová ma veľmi nahnevali. Boh prišiel spasiť ľudstvo, čo je úžasná vec a požehnanie pre celé ľudstvo. Ale komunistická strana šialene odporuje Bohu a nenávidí Ho. Využíva všetky opovrhnutiahodné prostriedky, aby narušila a zničila Božie dielo, a nezastaví sa pred ničím. Je to svorka vražedných, chladnokrvných démonov! Skutočne som uvidela pravú tvár veľkého červeného draka a už som sa ním nenechala podvádzať a klamať. Rozhodla som sa dobre konať svoju povinnosť, aby som Bohu odplatila Jeho lásku a zahanbila satana. Potom som odišla z domu a pokračovala v konaní svojej povinnosti a kázaní evanjelia. Bohu vďaka!