96. Oslobodenie od žiarlivosti
Začiatkom roka 2021 som slúžil ako kazateľ a spolu s bratom Matthewom som zodpovedal za cirkevnú prácu. V tej povinnosti som práve začínal a stále bolo veľa vecí, ktorým som nerozumel, takže som sa od neho často potreboval učiť. V tom čase mi Matthew často hovoril o skazených povahách, ktoré odhalil pri konaní svojej povinnosti. Časom som na neho začal pozerať zvrchu. Myslel som si, že nie som taký skazený ako on a že spolupráca s ním pre mňa nie je prospešná. Myslel som si, že som lepší ako on. Dokonca som si pomyslel: „Ako sa mohol stať kazateľom skôr ako ja? Veď ja som bol jeho vodcom. Ja by som mu mal hovoriť, ako byť kazateľom, a nie naopak. Keďže sa stal kazateľom skôr, všetci si ho viac vážia.“ Jednoducho som to nedokázal prijať a veril som, že to dokážem lepšie ako on. Aby som nad ním vynikol, často som porovnával našu prácu. Napríklad, keď mi Matthew povedal, že nestíha všetku svoju prácu, potešil som sa, lebo som vedel, že ja som si už všetku svoju prácu postíhal a že nadriadení si ma tak budú viac vážiť. Na moje prekvapenie si však Matthew vo svojej práci počínal skvele. Jedného dňa nám vodca pridelil úlohu nájsť niekoľko ľudí, ktorí by sa dali rozvíjať ako polievači. Už za dva dni Matthew našiel troch kandidátov. Spanikáril som a pomyslel si: „Musím sa do toho pustiť. Prinajmenšom sa musím Matthewovi vyrovnať v počte. Inak si vyslúži väčšiu pochvalu ako ja.“ Tak som za tri dni našiel sedem ľudí. Cítil som sa veľmi spokojne, pretože som bol lepší ako Matthew. Ale keď sa ma vodca prišiel opýtať na úroveň kandidátov, usúdil, že ani jeden z nich nie je vhodný, aby slúžil ako polievač, pretože som pri ich výbere nepochopil ich skutočnú úroveň. Ale všetci Matthewovi kandidáti boli považovaní za vhodných – mali kvalitu, dobrú ľudskú prirodzenosť, milovali pravdu a boli ochotní vydať sa Bohu. Tie tri dni práce vyšli navnivoč a ja som sa cítil tak skleslo. Začal som na Matthewa žiarliť. Prečo mal vo svojej povinnosti vždy také dobré výsledky? A prečo ja nie? V našich skupinách nadšene zdieľal Božie slová a dokonca sledoval aj prácu, za ktorú som zodpovedal ja – jednoducho som sa pri ňom nemohol nijako presadiť. Hneval som sa na neho a dokonca som ho začal nenávidieť. Prečo som musel konať svoju povinnosť s ním? Nechcel som, aby bol taký viditeľný, a prial som si, aby v práci nemal výsledky. Stále som súperil o slávu a svoje spôsoby som nezmenil.
V tom čase som dohliadal na prácu sestry Anais, ktorá bola cirkevnou vodkyňou. Bola v zlom stave, pretože sa jej v povinnosti nedarilo, a tak ma vodca poslal, aby som ju šiel podporiť. Ale keď som ju kontaktoval, povedala mi, že už vyhľadala Matthewa, aby s ním hľadala a mala duchovné spoločenstvo, a Matthew sa s ňou už podelil o Božie slová a pomohol jej vyriešiť jej problém. Cítil som sa neviditeľný. Vôbec sa mi nepáčilo, že sa Matthew miešal do mojej práce. Tento cirkevný vodca bol pod mojím dohľadom a nechcel som, aby si ľudia mysleli, že si neplním svoju povinnosť a neriešim problémy. Čím viac som o tom premýšľal, tým viac som sa hneval a naozaj som už s Matthewom nechcel spolupracovať. Chcel som pracovať sám, pretože potom by si ma ľudia všimli. Potom som sa mu snažil pri konaní svojich povinností vyhýbať. Raz ma Matthew požiadal, aby sme na zhromaždení prediskutovali problém, ktorý sme potrebovali vyriešiť. Volal mi a písal správy, ale ja som ho úmyselne ignoroval. Nechcel som s ním o ničom diskutovať. Keď sa ma pýtal na pracovné situácie, neodpovedal som mu včas, a keď ma požiadal, aby som mal na zhromaždení duchovné spoločenstvo, úmyselne som mlčal a nechal som ho viesť spoločenstvo samého. Pomyslel som si: „Koniec koncov, pokiaľ si tu ty, bratia a sestry si ma nevšimnú. Tak aký má zmysel, aby som mal duchovné spoločenstvo ja?“ Počas jedného zhromaždenia sa ma Matthew po skončení svojho duchovného spoločenstva opýtal na môj názor. Myslel som si, že mal príliš dlhé duchovné spoločenstvo a povedal všetko, čo som chcel povedať ja, takže som bol dosť nespokojný. Tak som mu povedal: „Duchovné spoločenstvo vedieš arogantnou povahou. Neodhalil si svoju vlastnú skazenú prirodzenosť, a len si nejasne hovoril o niektorých svojich poznatkoch. Povedal si len hlavné body, ale nešiel si do podrobností.“ Vedel som, že to, čo som povedal, nie je presné – povedal som to úmyselne. Chcel som len potlačiť jeho nadšenie, aby v budúcich zhromaždeniach toľko nerozprával. Keď mi posielal správy, v ktorých sa pýtal, ako sa mám, alebo sa informoval o iných veciach, neodpovedal som. Myslel som si, že potom pochopí, že s ním nechcem spolupracovať. Dokonca som chcel, aby mi prestal posielať správy. Chcel som len, aby odišiel a dal mi priestor, aby som mohol ukázať, čo viem. Tiež som chcel konať svoju povinnosť na plný úväzok ako on, aby som bol bratom a sestrám k dispozícii vždy, keď ma budú potrebovať. Takto by si ma všetci vysoko vážili. Preto som chcel dať výpoveď vo svojej svetskej práci a úplne sa venovať svojej povinnosti, ale stále som potreboval prácu, aby som si zarobil na živobytie a uživil rodinu. Cítil som sa dosť frustrovaný, že sa nemôžem venovať svojej povinnosti na plný úväzok ako Matthew. Dokonca som si pomyslel: „Mohol by som prestať byť kazateľom. Takto nebudem musieť s Matthewom spolupracovať. Nebudem pod jeho vplyvom, ak prejdem k inej povinnosti, a budem mať šancu presadiť sa.“ Ale keď som skutočne zvažoval odchod, cítil som sa trochu previnilo a nevedel som, čo robiť. Modlil som sa k Bohu a prosil som Ho, aby mi pomohol pochopiť môj stav. Spomenul som si na úryvok z Božích slov, v ktorom sa hovorí: „Povinnosti pochádzajú od Boha; sú to záväzky a poverenia, ktoré Boh zveruje človeku. Ako ich má potom človek chápať? ‚Keďže toto je moja povinnosť a poverenie, ktoré mi zveril Boh, je to môj záväzok a zodpovednosť. Je len správne, že ju prijímam ako svoju záväznú povinnosť. Nemôžem ju odriecť ani odmietnuť; nemôžem si len tak vyberať. To, čo mi pripadne, je určite to, čo by som mal robiť. Nejde o to, že nie som oprávnený vybrať si – ide o to, že by som si nemal vyberať. To je rozum, ktorý by stvorená bytosť mala mať‘.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Prostredníctvom Božích slov som si uvedomil, že naše povinnosti nám udeľuje Boh. Mal by som sa držať svojej povinnosti a plniť si svoju zodpovednosť. Nemal by som sa vyhýbať zodpovednosti a byť prieberčivý. Toto bol rozum, ktorý som mal mať. Ale keďže moja ctižiadostivá túžba prekonať Matthewa nebola uspokojená, chcel som zanechať svoju povinnosť. To bolo pre Boha také zraňujúce! Svoju povinnosť som nepovažoval za zodpovednosť, ale skôr ako spôsob, ako sa presadiť, a prostriedok na získanie rešpektu a obdivu. Chcel som opustiť svoju prácu a konať svoju povinnosť na plný úväzok nie preto, aby som plnením tej povinnosti uspokojil Boha, ale skôr preto, aby som súperil o postavenie so svojím partnerom a prekonal ho. Keď som z praktických dôvodov nemohol konať svoju povinnosť na plný úväzok, chcel som prejsť k inej povinnosti, aby som dostal šancu presadiť sa. Skutočnosť mi ukázala, že všetko, čo som konal, nebolo v skutočnosti preto, aby som konal svoju povinnosť, ale skôr preto, aby som využil svoju povinnosť ako príležitosť na usilovanie sa o slávu a zisk. Boh nenávidí takéto správanie.
Neskôr som narazil na niektoré Božie slová: „Ľudstvo je kruté! Intrigy a úklady, urvať a schmatnúť jeden druhému, boj o slávu a bohatstvo, vzájomné vraždenie – kedy sa to vôbec skončí? Napriek státisícom slov, ktoré Boh vyslovil, nikto neprišiel k rozumu. Ľudia konajú v záujme svojich rodín, synov a dcér, v záujme svojej kariéry, budúcich vyhliadok, postavenia, márnomyseľnosti a peňazí, v záujme jedla, oblečenia a tela. Existuje však niekto, kto koná skutočne v záujme Boha? Dokonca aj medzi tými, ktorí konajú pre Boha, je len málo takých, ktorí Boha poznajú. Koľko ľudí nekoná z vlastných záujmov? Koľkíže neutláčajú či nevylučujú ostatných, aby ochránili svoje vlastné postavenie? A tak bol Boh nespočetnekrát násilne odsúdený na smrť a nespočetní barbarskí sudcovia Boha odsúdili a znova Ho pribili na kríž. Koľkých možno nazvať spravodlivými, pretože skutočne konajú v záujme Boha?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Zlí budú určite potrestaní) „Niektorí ľudia sa stále boja, že ostatní sú lepší než oni alebo že ich prevyšujú, že ostatní získajú uznanie, zatiaľ čo ich budú prehliadať, čo ich vedie k tomu, aby na ostatných útočili a vylučovali ich. Nie je to príklad závisti talentovaným ľuďom? Nie je to sebecké a opovrhnutiahodné? Aká je to povaha? To je zlomyseľnosť! Tí, ktorí myslia len na svoje vlastné záujmy, uspokojujú len svoje sebecké túžby a nemyslia na ostatných alebo neprihliadajú na záujmy Božieho domu, majú zlú povahu a Boh ich nemiluje. Ak si naozaj schopný ukázať, že prihliadaš na Božie úmysly, budeš vedieť spravodlivo zaobchádzať s ostatnými ľuďmi. Neuľahčí to tvoju prácu, ak odporučíš dobrého človeka a umožníš mu, aby prešiel výcvikom a vykonával povinnosť, vďaka čomu bude Boží dom bohatší o talentovaného človeka? Nebude to tvoj prejav vernosti pri plnení tvojej povinnosti? Je to dobrý skutok pred Bohom; je to minimálne svedomie a rozum, ktorý by mali mať tí, čo slúžia ako vodcovia.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Slobodu a oslobodenie možno získať len odvrhnutím svojich skazených pováh) Prostredníctvom Božích slov som pochopil svoj súčasný stav. Boh hovorí: „Niektorí ľudia sa stále boja, že ostatní sú lepší než oni alebo že ich prevyšujú, že ostatní získajú uznanie, zatiaľ čo ich budú prehliadať, čo ich vedie k tomu, aby na ostatných útočili a vylučovali ich. Nie je to príklad závisti talentovaným ľuďom? Nie je to sebecké a opovrhnutiahodné? Aká je to povaha? To je zlomyseľnosť!“ Tieto slová boli naozaj pravdivé a odhalili môj skutočný stav. Keď som videl, že môj partner mal vo svojej povinnosti lepšie výsledky ako ja, a že lepšie riešil problémy bratov a sestier, mal som pocit, že je lepší ako ja a že sa pri ňom nikdy nepresadím. Tak som na neho žiarlil, vylučoval som ho a nechcel som s ním spolupracovať. Úmyselne som ignoroval jeho správy a nedvíhal som mu telefón. Keď mal duchovné spoločenstvo o svojom skúsenostnom porozumení, nespolupracoval som s ním pri udržiavaní cirkevného života, namiesto toho som sa snažil poukázať na jeho chyby. Dokonca som ho úmyselne nazval arogantným a útočil som na neho, aby bol menej nadšený a prestal sa presadzovať a prekonávať ma. Bol som taký zlomyseľný. Zakaždým, keď som s ním musel vykonávať svoju povinnosť, cítil som sa tak utrápene. Vždy som s ním chcel súťažiť a vôbec som nedokázal zachovať pokoj. Bolo to presne tak, ako povedal Boh: „Ľudstvo je kruté! Intrigy a úklady, urvať a schmatnúť jeden druhému, boj o slávu a bohatstvo, vzájomné vraždenie – kedy sa to vôbec skončí?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Zlí budú určite potrestaní) Keďže moja túžba po sláve a postavení nebola nikdy uspokojená, začal som nenávidieť svojho partnera. Chcel som sa od neho len dostať preč a zbaviť sa ho, aby som mohol pracovať sám. Dokonca som premýšľal o tom, že zanechám svoju povinnosť. Uvedomil som si, že som bol zlomyseľný a chýbala mi ľudská prirodzenosť. Pri konaní svojej povinnosti som vždy bral ohľad len na seba, nie na prácu cirkvi. Aj keď sa práca cirkvi oneskorila, neznepokojovalo ma to ani som sa netrápil. Aký sebecký a opovrhnutiahodný som bol! Tiež som premýšľal nad tým, prečo som s Matthewom nemohol mať jednoduchú a harmonickú spoluprácu. Uvedomil som si, že som vo svojej viere vykročil na nesprávnu cestu kvôli svojej satanskej povahe. Ak by som nehľadal pravdu a neriešil svoju skazenú povahu, stratil by som dielo Ducha Svätého a upadol by som do temnoty. Niekoľkokrát som sa modlil k Bohu, prosil som Ho, aby mi pomohol pochopiť a vyriešiť moju skazenú povahu.
Potom som uvidel úryvok Božích slov: „Aké je motto antikristov, v akejkoľvek skupine sú? ‚Musím súperiť! Súperiť! Súperiť! Musím súperiť, aby som bol najvyšší a najväčší!‘ Toto je povaha antikristov; všade, kam idú, súperia a snažia sa dosiahnuť svoje ciele. Sú služobníkmi satana a vyrušujú prácu cirkvi. Povaha antikristov je nasledovná: Najprv sa rozhliadajú po cirkvi, aby videli, kto už verí v Boha mnoho rokov a má kapitál, kto má nejaké dary alebo talenty, kto bratom a sestrám prospel v ich vstupe do života, kto má väčšiu prestíž, kto je služobne starší, o kom bratia a sestry hovoria v dobrom a kto má viac pozitívnych vecí. Títo ľudia majú byť ich konkurenciou. Stručne povedané, vždy, keď sú antikristi v skupine ľudí, robia toto: súperia o postavenie, súperia o dobrú povesť a súperia o to, aby mali vo veciach posledné slovo a mali právo rozhodovať v skupine, čo ich robí šťastnými, len čo to získajú. … Takáto namyslená, odporná a nerozumná je povaha antikristov. Nemajú ani svedomie, ani rozum, a dokonca ani štipku pravdy. Na činoch a skutkoch antikrista možno vidieť, že im v tom, čo robia, úplne chýba rozum normálneho človeka, a hoci s nimi človek môže hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, neprijímajú ju. Nech je to, čo hovoríš, akokoľvek správne, neobstojí to u nich. Jedinými vecami, o ktorú sa radi usilujú, sú povesť a postavenie, ktoré uctievajú. Pokiaľ si môžu užívať výhody postavenia, sú spokojní, a veria, že práve to je hodnota ich existencie. V akejkoľvek skupine ľudí sa nachádzajú, musia im ukázať ‚svetlo‘ a ‚teplo‘, ktoré poskytujú, ako aj svoje talenty a svoju jedinečnosť. A keďže sa považujú za výnimočných, prirodzene si myslia, že by sa s nimi malo zaobchádzať lepšie ako s obyčajnými ľuďmi, že by od ľudí mali dostávať podporu a obdiv a že by k nim ľudia mali vzhliadať, uctievať ich – myslia si, že im toto všetko patrí. Nie sú takíto ľudia bezočiví a nehanební? Nie je problém mať takýchto ľudí v cirkvi?“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Tretia časť)) Prostredníctvom Božích slov som si uvedomil závažnosť svojho konania. Ukázalo sa, že keď som vo svojej povinnosti hľadal slávu, postavenie a obdiv ostatných, prejavoval som povahu antikrista. Keď som videl, že Matthewovo duchovné spoločenstvo o pravde bolo osvecujúce a že mal vo svojej povinnosti výsledky, a že ho všetci bratia a sestry chválili a chodili za ním s otázkami, žiarlil som na neho. Aby som ho prekonal a získal si miesto v srdciach ostatných, dokonca som premýšľal o tom, že opustím svoju prácu, aby som konal svoju povinnosť na plný úväzok, aby som bol k dispozícii vždy, keď ma niekto bude potrebovať, a riešil ich problémy. Takto by si ma bratia a sestry vysoko vážili a môj partner by už v ich srdciach nemal osobitné miesto. Zakaždým, keď som vykonával povinnosti s Matthewom, vždy som mal pocit, že žijem v jeho tieni a nemám šancu sa presadiť. Vôbec sa mi nepáčilo, ako si vždy získaval obdiv a chválu bratov a sestier, a dokonca som dúfal, že mu nikto neodpovie, keď bude posielať správy do skupinového četu. Kvôli nemu si ma nikto z bratov a sestier nevšímal, tak som všetok svoj čas trávil súperením s ním, v nádeji, že ho prekonám a prinútim bratov a sestry, aby ma obdivovali a uctievali. Takéto správanie som často prejavoval vo svojej snahe získať slávu a postavenie. Keď moja ambícia a túžba neboli opakovane uspokojené, myslel som si, že nemám žiadnu šancu presadiť sa, a chcel som prestať byť kazateľom, myslel som si, že v inej povinnosti budem mať šancu urobiť si meno. Uvedomil som si, že moja posadnutosť slávou a postavením sa vymkla spod kontroly. Bol som presne ako antikrist vo svojej láske k sláve a postaveniu – táto túžba bola hlboko vo mne zakorenená, bola vlastná mojej prirodzenosti. Uvedomil som si, že cesta, po ktorej kráčam, je mimoriadne nebezpečná. Božia povaha je neuraziteľná – On je spravodlivý. Ak by som sa nehľadal zmeny, a sústredil sa len na súperenie o slávu a postavenie bez najmenšej myšlienky na prácu cirkvi, Boh by ma zavrhol a vyradil. Cítil som hlboké znechutenie voči sebe samému a už som nechcel súperiť o slávu a postavenie so svojím partnerom. Modlil som sa k Bohu, prosil som Ho, aby mi pomohol oslobodiť sa od pút a obmedzení mojej satanskej povahy.
Potom som narazil na tento úryvok Božích slov: „Bez ohľadu na to, akým smerom sa uberá tvoje úsilie alebo aký je jeho cieľ, ak neuvažuješ o úsilí o postavenie a povesť a ak je pre vás veľmi ťažké odložiť to bokom, potom to ovplyvní váš vstup do života. Pokiaľ má postavenie miesto vo tvojom srdci, bude plne schopné ovládať a ovplyvňovať smerovanie tvojho života a cieľ tvojho úsilia, a v takom prípade bude pre teba veľmi ťažké vstúpiť do pravdy-reality, nehovoriac o dosiahnutí zmien v tvojej povahe; o tom, či ste nakoniec schopní získať Božie schválenie, samozrejme, nie je potrebné ani hovoriť. Ba čo viac, ak nikdy nebudeš schopný vzdať sa svojho úsilia o získanie postavenia, ovplyvní to tvoju schopnosť konať svoju povinnosť spôsobom, aby to bolo na požadovanej úrovni, čo vám veľmi sťaží možnosť stať sa stvorenou bytosťou na požadovanej úrovni. Prečo to hovorím? Nie je nič, čo Boh neznáša viac, ako to, keď sa ľudia usilujú o postavenie, pretože úsilie o postavenie je satanská povaha, je to zlá cesta, ktorá má pôvod v skazenosti satana, je to niečo, čo Boh odsudzuje, a je to presne to, čo bude Boh súdiť a očisťovať. Boh neznáša nič väčšmi, ako keď sa ľudia usilujú o postavenie, a ty oň napriek tomu stále zaťato súperíš, neochvejne si ho ctíš a chrániš a vždy sa ho snažíš získať pre seba. Vari nie je v tomto všetkom akýsi druh nepriateľstva voči Bohu? Postavenie ľuďom neurčuje Boh; Boh poskytuje ľuďom pravdu, cestu a život, tak aby sa nakoniec stali stvorenými bytosťami na požadovanej úrovni, malé a bezvýznamné stvorené bytosti – nie niekto, kto má postavenie a prestíž a koho uctievajú tisíce ľudí. A tak nezáleží na tom, z akej perspektívy sa na to pozeráme, hľadanie postavenia je cesta k zničeniu. Je jedno, aké rozumné ospravedlnenie máš pre svoje usilovanie sa o postavenie, táto cesta je aj tak nesprávna a Boh ju neschvaľuje. Nezáleží na tom, ako veľmi sa snažíš alebo akú vysokú cenu platíš, ak túžiš po postavení, Boh ti ho nedá; ak ti ho Boh nedá, nepodarí sa ti vybojovať si ho a ak budeš v boji pokračovať, výsledok bude len jeden: budeš zjavený a vyradený – budeš na ceste k zničeniu.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Tretia časť)) Prostredníctvom Božích slov som uvidel, že moje neustále usilovanie sa o postavenie nielenže bránilo mojej schopnosti dobre konať svoju povinnosť, ale tiež mi bránilo v tom, aby som spĺňal normu ako stvorená bytosť. Pretože som vždy hľadal postavenie, vždy som sa snažil prekonať Matthewa a získať od všetkých obdiv, a vždy som súperil a súťažil, stával som sa čoraz zlomyseľnejším a chýbala mi normálna ľudská prirodzenosť. Videl som, že hľadanie slávy a postavenia nie je správna cesta, a že je to cesta odporu voči Bohu, ktorá vedie do skazy. Vzhľadom na to, že som sa považoval za veriaceho a stvorenú bytosť, mal by som sa sústrediť na usilovanie sa o pravdu a prestať sa trápiť pre niečo tak zbytočné, ako je úsilie o slávu a postavenie. Len tak som sa mohol vyhnúť konaniu zla a odolávaniu Bohu. Tak som sa modlil k Bohu so slovami: „Drahý Bože! Spoznal som svoju vlastnú satanskú prirodzenosť. Pre moju posadnutosť povesťou a postavením často žiarlim na Matthewa a nechcem s ním spolupracovať. Drahý Bože! Som ochotný kajať sa pred Tebou a už viac nehľadať slávu a postavenie. Želám si len riadne sa usilovať o pravdu a dobre konať svoju povinnosť. Prosím, veď ma a pomôž mi, Bože.“
Počas svojich pobožností som narazil na tento úryvok Božích slov: „Aké sú vaše princípy počínania si? Mali by ste si počínať podľa svojej pozície, nájsť si svoje náležité miesto a dobre konať povinnosť, ktorú by ste mali konať; len tak budeš osobou s rozumom. Ak si napríklad zbehlý v určitých odborných zručnostiach a chápeš princípy, mal by si prevziať svoju zodpovednosť a vykonať riadnu previerku v tejto oblasti; ak dokážeš poskytnúť nápady a postrehy, inšpirovať ostatných, aby konali svoje povinnosti lepšie, mal by si poskytovať nápady. Ak si dokážeš nájsť správne miesto a spolupracovať harmonicky so svojimi bratmi a sestrami, budeš si plniť svoju povinnosť – to je to, čo znamená počínať si podľa svojej pozície.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Princípy, podľa ktorých by si mal človek počínať) Božie slová mi ukázali cestu praktizovania. „Som obyčajný človek – mal by som sa usilovať stať sa pravou stvorenou bytosťou, stáť na svojom správnom mieste a harmonicky spolupracovať s ostatnými a konať svoju povinnosť najlepšie, ako viem. Iba to je tá správna cesta.“ Spomenul som si, ako Boh nechal Adama pomenovať zvieratá, a súhlasil s menami, ktoré Adam vymyslel – neodmietol Adama a nevymyslel vlastné mená, aby ukázal, o koľko je väčší, ale prijal Adamove rozhodnutia. To mi ukázalo, že Božia pokora a skrytosť sú naozaj hodné lásky. Boh je najvyšší, Stvoriteľ, a predsa sa pokorne skrýva. A ja, ja som len obyčajná stvorená bytosť, ale vždy som sa rád predvádzal, aby som si získal rešpekt ostatných, a dokonca som sa snažil potlačiť tých, ktorí mali vo svojej povinnosti dobré výsledky, a to pre vlastné postaveniu a povesť. Bol som príliš arogantný a nerozumný! Tak veľmi som ľutoval, čo som urobil, a tak som predstúpil pred Boha, aby som sa kajal, a modlil som sa k Nemu, prosil Ho, aby mi dal odvahu odhaliť sa pred mojím partnerom.
Neskôr som nabral odvahu a ospravedlnil som sa Matthewovi, odhalil som svoju povahu antikrista, ktorá sa prejavila v mojej túžbe tajne s ním súperiť o slávu a postavenie. Po takomto praktizovaní som sa cítil oveľa pokojnejšie. Neskôr Matthew našiel niekoľko Božích slov, ktoré sa týkali môjho stavu, a tie mi naozaj pomohli. Bol som Bohu taký vďačný! Modlil som sa k Nemu a rozhodol som sa, že sa budem správať tak, ako žiada. Potom som prestal ignorovať správy od svojho partnera a začal som ho aktívne informovať o stave všetkých projektov, za ktoré som zodpovedal, aby mohol rozumieť mojej práci, dohliadať na mňa a pomáhať mi. Spoločne sme diskutovali o našej práci a na zhromaždeniach sme spolupracovali v duchovnom spoločenstve. Navzájom sme sa dopĺňali a ako tím sme podporovali cirkevnú prácu. Bohu vďaka!
