29. Božie slová mi pomohli zbaviť sa mojich obáv
Jedného dňa v polovici novembra 2023 som dostala list od vyššieho vedenia, v ktorom stálo, že bratia a sestry ma zvolili za oblastnú vodkyňu a pýtali sa, či som ochotná prijať túto povinnosť. Tvárou v tvár tejto neočakávanej povinnosti sa mi v srdci všetko zvírilo a pomyslela som si: „Moja kvalita je priemerná a neviem sa dobre vyjadrovať. Hoci som už predtým bola vodkyňou a pracovníčkou, mám isté nedostatky v riešení problémov duchovným spoločenstvom o pravde, a keď som bola kazateľkou, nedokázala som včas prepustiť falošných vodcov, čím som v cirkvi vyvolala zmätok a zanechala som po sebe priestupky. Teraz ma zvolili za oblastnú vodkyňu. Viem, že táto povinnosť si bude vyžadovať, aby som ešte viac riešila problémy duchovným spoločenstvom o pravde, a budem musieť usmerňovať rôzne pracovné záležitosti a vedieť rozlišovať ľudí. Zvládnem to? Ak by som nerozumela pravde-princípom, narušila a vyrušila prácu a nakoniec by ma prepustili, nielenže by sa odhalili moje skutočné schopnosti, ale zanechala by som po sebe aj závažné priestupky a nemusela by som mať dobrý výsledok ani konečný osud.“ Stále som váhala a premýšľala: „Mám to prijať, alebo nie?“ V tú noc som sa prehadzovala v posteli a nemohla som zaspať. Myšlienka na prijatie tejto povinnosti na mňa doliehala ako ťarcha hory a stále som sa bála, že ak svoju povinnosť nebudem konať dobre, budem zjavená a prepustená. Predstúpila som pred Boha, aby som sa modlila: „Bože! Viem, že ma touto povinnosťou povyšuješ a že by som sa mala bezpodmienečne podriadiť, ale stále zvažujem svoju budúcnosť, vyhliadky a cesty a nedokážem sa podriadiť. Prosím, osvieť ma, aby som pochopila Tvoj úmysel.“
Na druhý deň som si počas duchovných pobožností prečítala úryvok z Božích slov: „Všetko, čo sa od vás v súčasnosti vyžaduje, nie sú žiadne dodatočné požiadavky, ale povinnosť človeka, ktorú by mali plniť všetci ľudia. Ak nie ste schopní ani len vykonávať svoju povinnosť alebo ju robiť dobre, nespôsobujete potom sami sebe ťažkosti? Nekoketujete tak so smrťou? Ako by ste mohli očakávať, že vás čaká nejaká budúcnosť a vyhliadky? Božie dielo sa vykonáva v záujme ľudstva a spolupráca človeka zase v záujme Božieho riadenia. Po tom, ako Boh vykonal všetko, čo vykonať mal, sa od človeka vyžaduje, aby bol vo svojom praktizovaní neochvejný a spolupracoval s Bohom. V Božom diele by človek nemal šetriť úsilím, mal by Bohu obetovať svoju oddanosť a nemal by sa oddávať početným predstavám či len tak nečinne sedieť a čakať na smrť. Boh sa dokáže pre človeka obetovať, tak prečo potom človek nedokáže Bohu obetovať svoju oddanosť? Boh je s človekom jedno srdce a jedna myseľ, tak prečo potom človek nemôže s Bohom trochu spolupracovať? Boh vykonáva svoje dielo pre ľudstvo, tak prečo potom človek nedokáže vykonať svoje povinnosti v záujme Božieho riadenia? Božie dielo už zašlo tak ďaleko a vy stále vidíte, no nekonáte, počujete, no nepodnikáte žiadne kroky. Nie sú takíto ľudia terčom záhuby? Boh už človeku obetoval všetko, tak prečo dnes človek nie je schopný vrúcne vykonávať svoju povinnosť? Pre Boha je Jeho dielo najvyššou prioritou a dielo Jeho riadenia je vrcholne dôležité. Najvyššou prioritou pre človeka je uvádzanie Božích slov do praxe a napĺňanie Božích požiadaviek. Tomuto by ste mali všetci porozumieť.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a praktizovanie človeka) Keď som si prečítala Božie slová, pochopila som, že táto povinnosť je Božím povýšením a mojou zodpovednosťou, ktorej sa nemôžem vyhnúť. Ak by som sa tejto povinnosti vyhýbala alebo ju odmietala, aby som si ochránila svoju budúcnosť a konečný osud, potom by som stratila samotný zmysel svojej existencie ako stvorenej bytosti, a ak by sa to stalo, tak by viera v Boha až do konca nakoniec aj tak neviedla k Jeho schváleniu. Spomenula som si na čas, keď som bola kazateľkou. Narušila a vyrušila som vtedy prácu a spáchala priestupky, no Boh so mnou nezaobchádzal podľa mojich priestupkov. Teraz mi cirkev stále dávala príležitosť konať povinnosť vodkyne, takže som sa jej už nemohla vyhýbať. Pomyslela som si: „Mám isté nedostatky v riešení problémov prostredníctvom duchovného spoločenstva o pravde. V úlohe vodkyne budem čeliť všelijakým ťažkostiam a problémom, a tak budem mať veľa príležitostí praktizovať riešenie problémov pomocou pravdy. Nie je to pre mňa lepší spôsob, ako sa cvičiť a napraviť svoje nedostatky? Nielenže si zlepším svoje odborné zručnosti v rôznych úlohách, ale urobím aj pokrok v rozlišovaní ľudí. Zároveň ma to bude motivovať, aby som sa pri svojej povinnosti zamerala na usilovanie sa o pravdu a odvrhla svoju skazenú povahu. Neprejavuje mi tým Boh priazeň?“ Uvedomila som si, aká veľkmi veľká je Božia láska, a vedela som, že ak zostanem sebecká a opovrhnutiahodná a budem sa snažiť chrániť tým, že odmietnem svoju povinnosť, tak tým zradím Božie úporné úmysly. Tým by mi skutočne chýbala ľudskosť!
Spomenula som si na úryvok z Božích slov: „Medzi povinnosťou človeka a tým, či dostane požehnania alebo ho postihne nešťastie, nie je žiadna súvislosť. Povinnosť je to, čo má človek plniť. Je to jeho poslanie zoslané z neba a človek by ho mal vykonávať bez toho, aby hľadal kompenzáciu, a bez podmienok či dôvodov. Len to možno nazývať vykonávaním povinnosti. Prijímanie požehnaní sa týka požehnaní, ktoré človek požíva, keď je zdokonalený po tom, ako zakúsi súd. Utrpenie nešťastia sa týka trestu, ktorý človek dostane, keď sa jeho povaha nezmení po tom, čo prešiel napomínaním a súdom – teda keď nie sú zdokonalení. No bez ohľadu na to, či stvorené bytosti dostanú požehnania alebo ich postihne nešťastie, majú konať svoju povinnosť, robiť to, čo musia a čoho sú schopné. To je to najmenšie, čo by mal robiť človek, ktorý sa usiluje o Boha. Nemal by si vykonávať svoju povinnosť len preto, aby si dostal požehnania, a nemal by si odmietať vykonávanie svojej povinnosti zo strachu, že ťa postihne nešťastie. Chcem vám povedať toto: Vykonávanie povinnosti je to, čo by mal človek robiť, a ak nie je schopný vykonávať svoju povinnosť, potom je to jeho vzdorovitosť. Človek sa postupne mení práve pri tom, ako koná svoju povinnosť, a práve v tomto procese preukazuje svoju vernosť. Čím viac si teda dokážeš plniť svoju povinnosť, tým viac pravdy dostaneš a tým skutočnejší bude tvoj výraz.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Rozdiel medzi službou vteleného Boha a povinnosťou človeka) Božie slová nám jasne hovoria, že bez ohľadu na to, aká je povinnosť človeka, nemá to nič spoločné so získavaním požehnaní alebo trpením nešťastia. Konať si svoju povinnosť je pre stvorenú bytosť úplne prirodzené a oprávnené, je to naša ľudská zodpovednosť a ľudia by to mali bezpodmienečne prijať a poslúchať. Mylne som si myslela, že vodcovia bývajú rýchlo zjavení a vyradení, ale ak by som sa neusilovala o pravdu a kráčala po zlej ceste, neskončila by som vlastne rovnako zjavená a vyradená, aj keby som sa vodkyňou nestala? Boh už dávno povedal, že konanie vlastnej povinnosti nemá nič spoločné so získavaním požehnaní ani trpením nešťastia a že dôležité je, či sa človek usiluje o pravdu a miluje ju. Keďže ma bratia a sestry nominovali za oblastnú vodkyňu, mala by som to najprv prijať a praktizovať, a čo sa týka problémov a nedostatkov v mojej povinnosti, mohla by som hľadať riešenia spolu s mojimi partnerskými sestrami, pričom ak by v niektorých oblastiach stále nebolo jasno, mohla by som tiež požiadať o usmernenie od vyšších vodcov. Takže som odpísala, že som ochotná túto povinnosť konať. Keď som takto praktizovala, cítila som sa v srdci istá a pokojná.
Jedného rána som videla video so skúsenostným svedectvom s názvom „Čo sa skrýva za odmietaním vodcovskej pozície“ a vo videu bol úryvok z Božích slov, ktorý veľmi vystihoval môj stav. Všemohúci Boh hovorí: „Keď ľuďom jednoduchým spôsobom upravia ich povinnosť, mali by sa k tomu postaviť poslušne, urobiť to, čo im Boží dom prikáže, konať podľa svojich schopností a nech robia čokoľvek, mali by to robiť tak dobre, ako to je v ich moci, s celým svojím srdcom a silou. To, čo Boh urobil, nie je chybou. Takúto jednoduchú pravdu môžu praktizovať ľudia s trochou svedomia a rozumu, čo je však nad schopnosti antikristov. Keď príde na úpravu pridelených povinností, antikristi budú hneď argumentovať, mudrovať, postavia sa na odpor a v hĺbke duše to odmietnu prijať. Čo majú vo svojom srdci? Podozrievavosť a pochybnosti a následne chcú pomocou najrôznejších metód od ostatných niečo zistiť. … Prečo by jednoduchú vec tak komplikovali? Má to len jeden dôvod: Antikristi nikdy nedodržiavajú opatrenia Božieho domu a svoju povinnosť, slávu, zisk a postavenie vždy úzko spájajú s nádejou na získanie požehnaní a svojho budúceho konečného osudu, akoby po strate svojej povesti a postavenia nemali nádej na získanie požehnaní a odmien, čo im pripadá, akoby prišli o svoje životy. Myslia si: ‚Musím byť opatrný, nesmiem byť ľahkovážny! Boží dom, bratia a sestry, vodcovia a pracovníci, ba dokonca ani boh nie sú tými, na ktorých sa dá spoľahnúť. Nemôžem dôverovať nikomu z nich. Osoba, na ktorú sa môžeš najviac spoľahnúť a ktorá si dôveru najviac zaslúži, si ty sám. Ak si pre seba nič neplánuješ, kto sa potom o teba postará? Kto bude uvažovať o tvojej budúcnosti? Kto bude uvažovať o tom, či dostaneš požehnania? Preto si musím vo vlastnom záujme robiť starostlivé plány a výpočty. Nemôžem robiť chyby ani byť čo i len trochu nepozorný, pretože čo urobím, ak sa ma niekto pokúsi využiť?‘ Preto sa chránia pred vodcami a pracovníkmi Božieho domu v obave, že ich niekto rozlíši alebo zistí, akí sú, a potom budú prepustení a ich sen o požehnaniach sa rozplynie. Myslia si, že si musia udržať svoju povesť a postavenie, aby mali nádej na získanie požehnaní. Antikrist považuje požehnanie za väčšiu vec než je nebo a život, za dôležitejšiu než usilovanie sa o pravdu, zmena povahy alebo osobná spása a dôležitejšiu než dobre konať svoju povinnosť a byť stvorenou bytosťou, ktorá je podľa normy. Myslí si, že byť stvorenou bytosťou podľa normy, ktorá dobre koná svoju povinnosť a je spasená, sú všetko malichernosti, ktoré sotva stoja za zmienku alebo komentár, zatiaľ čo získanie požehnaní je jediná vec v celom ich živote, na ktorú nemožno nikdy zabudnúť. S čímkoľvek sa stretne, nech je to akékoľvek veľké či malé, spája to s požehnaním, je neuveriteľne opatrný a pozorný a vždy si necháva zadné dvierka.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Dvanásty bod) Z Božích slov som videla, že keď nejakého antikrista v rámci jeho povinnosti preradia, neuvažuje o tom, ako sa podriadiť Bohu a uspokojiť Jeho úmysel, ale najprv zvažuje, či táto povinnosť prospeje jeho povesti alebo postaveniu, alebo či ovplyvní jeho výsledok a konečný osud. Videla som, že antikristi veria v Boha kvôli požehnaniam a zisku a že získavanie požehnaní považujú za dôležitejšie ako dobré konanie si svojej povinnosti. Pomyslela som si: „Neodhalila som pri preradení v rámci v mojej povinnosti to isté, čo antikristi?“ Mala som byť vďačná za Božie povýšenie, že mi dovolil cvičiť sa ako oblastná vodkyňa, a mala som si dobre konať svoju povinnosť, aby som uspokojila Boha. Ale stále som sa pýtala sama seba: „Keď som bola kazateľkou, spáchala som priestupky, pretože som včas neprepustila falošných vodcov. Ak sa stanem oblastnou vodkyňou a budem mať viac zodpovednosti, nebudem náchylnejšia páchať priestupky a zjavená rýchlejšie? Ak sa niečo pokazí, moja nádej na požehnania vo viere bude zničená.“ Aby som si ochránila svoju budúcnosť a konečný osud, chcela som sa tejto povinnosti vyhnúť. Bolo to normálne preradenie v mojej povinnosti, ale mylne som verila, že Boh ma chce prostredníctvom tejto povinnosti zjaviť a vyradiť. Nepochopila som Boha zle? V minulosti som si myslela, že moje srdce vo viere je čisté, a bez ohľadu na to, akú povinnosť pre mňa cirkev zariadila, dokázala som sa podriadiť, ale to bolo len preto, že to nezasahovalo do mojich záujmov. Teraz, keď som cítila, že táto povinnosť zasahuje do mojej budúcnosti a konečného osudu, chcela som ju odmietnuť. Videla som, že mi úplne chýba ľudská prirodzenosť a že som len opovrhnutiahodný a malodušný človek, ktorý hľadá len zisk! V skutočnosti ma z úlohy kazateľky neprepustili pre moje postavenie, ale preto, že som sa usilovala o povesť a postavenie a nekonala som skutočnú prácu. No Boží dom ma za to nevyradil a namiesto toho mi dal šancu uvažovať a činiť pokánie a naďalej mi zariaďoval povinnosti. Tiež som myslela na tých antikristov vypudených z cirkvi, ktorí neboli zjavení a vyradení len pre svoje vysoké pozície, ale preto, že sa vždy usilovali len o povesť a postavenie, vytvárali kliky a podnecovali žiarlivosť a sváry, čím narúšali a vyrušovali prácu. Dokonca aj potom, čo im bolo poskytnuté duchovné spoločenstvo, absolútne odmietli činiť pokánie a až potom boli nakoniec vyradení. Z toho som videla, že ak sa človek neusiluje o pravdu, bude zjavený a vyradený bez ohľadu na to, akú povinnosť koná.
Potom som sa sama seba spýtala: „Aké ďalšie nesprávne názory môžu spôsobovať moju neochotu byť oblastnou vodkyňou?“ Neskôr som si uvedomila, že som cítila, že byť oblastnou vodkyňou znamená byť zodpovedná za všetku prácu a že musím vedieť usmerňovať odborné zručnosti v rôznych pracovných záležitostí a vedieť rozlišovať ľudí, inak by som na túto povinnosť nestačila. Lenže v oblasti technických zručností som mala veľké nedostatky. Preto som sa neustále chcela tejto povinnosti vyhnúť. Bol tento názor v súlade s pravdou? Spomenula som si na Božie slová: „Ako vodca musíš po zorganizovaní práce sledovať jej postup. Aj keď sa v danej oblasti práce nevyznáš – aj keď ti o nej chýbajú akékoľvek vedomosti – môžeš nájsť spôsob, ako svoju prácu vykonávať. Môžeš si nájsť niekoho, kto to skutočne chápe, kto rozumie danej profesii, aby vykonal posúdenie a predložil návrhy. Na základe jeho návrhov môžeš identifikovať primerané princípy, a tak budeš môcť sledovať prácu.“ (Slovo, zv. V: Zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (4)) Božie slová mi ukázali cestu, ako praktizovať. Hoci mi stále chýbalo majstrovstvo v mnohých technických oblastiach mojej úlohy oblastnej vodkyne, Boh nikdy nepovedal, že človek musí ovládať každú zručnosť, aby mohol konať túto povinnosť. Boží úmysel bol, aby som sa počas skutočného výcviku zamerala na hľadanie pravdy-princípov, nech napravím svoje nedostatky a postupne vstúpim do pravdy-realít. Mala som nedostatky v oblasti technických zručností, takže by som mala hľadať spoluprácu u bratov a sestier, ktorí týmto veciam rozumeli a s ktorými by sme spoločne dokázali hľadať pravdu-princípy na riešenie odchýlok a problémov v našej práci, a ak by boli veci, ktorým by som naozaj nerozumela, mohla by som požiadať o pomoc vyššie vedenie. Ak by som sa naozaj snažila čo najlepšie spolupracovať a nakoniec by som aj tak zistila, že moje duchovné postavenie a kvalita na túto povinnosť naozaj nestačia, potom by som mohla odstúpiť a požiadať vodcov, aby mi pridelili vhodnejšiu povinnosť. Pochopenie Božieho úmyslu mi naozaj rozjasnilo srdce a ja som sa zbavila svojich obáv.
V januári 2024 sa vyššie vedenie dozvedelo, že výsledky práce na polievaní, na ktorú som dohliadala, neboli dobré a že polievači neurobili žiadny pokrok a nezameriavali sa na rozvíjanie nováčikov, takže nám napísalo s otázkou, či tieto problémy máme a ako sledujeme prácu na polievaní. Zľakla som sa a pomyslela som si: „Za prácu na polievaní som zodpovedná hlavne ja a každý deň som bola zaneprázdnená. Ako je možné, že som si všetky tieto problémy v práci nevšimla? Zdá sa, že moja pracovná schopnosť je naozaj nedostatočná.“ Znovu som sa začala obávať a premýšľala som: „Ak polievači nebudú dobre polievať nováčikov a oni odídu, nespácham tým priestupok? Neznamenalo by to, že nebudem mať dobrý výsledok?“ Uvedomila som si, že opäť zvažujem svoj výsledok a konečný osud, a spomenula som si na Božie slová: „Každý z vás by si mal plniť svoje povinnosti s otvoreným a úprimným srdcom, a byť ochotný zaplatiť akúkoľvek potrebnú cenu. Ako ste povedali, keď príde ten deň, Boh nebude zle zaobchádzať s nikým, kto trpel alebo zaplatil cenu za Neho. Takéto presvedčenie je hodné toho, aby ste sa ho držali, a je správne, aby ste na neho nikdy nezabudli. Len takto môžem upokojiť svoju myseľ v súvislosti s vami. V opačnom prípade budete navždy ľuďmi, kvôli ktorým Ja nebudem mať pokoj, a navždy budete predmetom Môjho znechutenia. Ak sa vy všetci dokážete riadiť svojím svedomím a dáte Mi svoje všetko, nešetriac námahou pre Moje dielo, a venujete svoju celoživotnú energiu Mojej práci na evanjeliu, či nebude Moje srdce často skákať od radosti kvôli vám? Takto budem môcť uviesť celú svoju myseľ pri pomyslení na vás do pokoja, však?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. O konečnom osude) Boží úmysel je zdokonaliť nás, aby sme pri konaní svojich povinností mohli vstúpiť do všetkých aspektov pravdy. Uvažovala som o svojom zlyhaní pri konaní skutočnej práce. Včas som neriešila odchýlky a problémy v práci na polievaní, čo ovplyvnilo efektívnosť polievania nováčikov. Musela som tieto odchýlky a problémy rýchlo napraviť a vyriešiť. Len takto som mohla skutočne plniť svoju zodpovednosť. Takže som úprimne nahlásila vyššiemu vedeniu odchýlky a problémy vo svojej práci a skutočne som riešila stavy polievačov a problémy nováčikov. Polievači si tiež uvedomili, aké je dôležité, aby sa vybavili pravdou, a našli cestu k praktizovaniu vo svojich povinnostiach. Pocítila som, že ak sa dokážeme zbaviť svojich pocitov ostražitosti voči Bohu, nebudeme zvažovať svoju budúcnosť a konečný osud a oddáme svoje srdcia svojim povinnostiam, potom pri konaní svojich povinností budeme schopní vidieť Božie vedenie.
