31. Úvahy o pretvarovaní sa
Šiesteho marca 2023 vodkyňa zorganizovala stretnutie s viacerými z nás spolupracovníkov. Zvyčajne som sa na tieto stretnutia tešila, lebo som si myslela, že budeme môcť všetci v duchovnom spoločenstve hovoriť o našom porozumení Božím slovám a ich chápaní, vymieňať si skúsenosti a diskutovať o rôznych problémoch a ťažkostiach, s ktorými sme sa stretli v našej práci, pričom sa budeme navzájom učiť zo svojich predností a nahrádzať tak svoje nedostatky – čo bolo skvelé. No tentoraz som mala trochu obavy. Premýšľala som o tom, ako ma za posledné dva mesiace vodkyňa upozornila na viaceré problémy v mojej práci, konkrétne, že postup práce na evanjeliu je pomalý, že som nedokázala včas rozvíjať ľudí, ktorí boli označení za talentovaných, a dokonca povedala, že keď som na stretnutiach hovorila v duchovnom spoločenstve, vyvyšovala som sa a vystatovala. Dodala tiež, že kráčam po ceste antikrista. Pomyslela som si: „Ak sa ma vodkyňa na tomto stretnutí opýta, ako v poslednom čase veci zažívam a ako som napravila tieto odchýlky, praktizovala pravdu a vstúpila do nej, a dajme tomu, že nebudem vedieť nič povedať, nebude si potom myslieť, že nerobím svoju prácu dobre a že môj vstup do života je úbohý? Ako sa potom na mňa budú pozerať ona a moji spolupracovníci?“ Pri pomyslení na to som bola veľmi nervózna, a tak som začala premýšľať o tom, ktoré úlohy som nesledovala alebo som ich nemala pod kontrolou. Myslela som si, že si v tom musím pred stretnutím rýchlo spraviť jasno. Vodkyňa tiež minule poukázala na môj problém s vyvyšovaním sa a vystatovaním. Hoci som si potom prečítala nejaké Božie slová, nesústredila som sa na uvažovanie o sebe ani na vstup. Premýšľala som: „Ak sa nebudem vedieť podeliť o skutočné porozumenie, nepovie vodkyňa, že ani tvárou v tvár orezávaniu sa nesústredím na to, aby som o sebe uvažovala, a že nie som človek, ktorý sa usiluje o pravdu? Radšej sa znova pozriem na úryvky Božích slov, ktoré som predtým čítala, a budem o nich uvažovať a snažiť sa, aby som dokázala sformulovať nejaké hlboké poznanie. Takto vodkyňa uvidí, že hoci je pri vykonávaní mojej povinnosti veľa problémov a odhaľujem skazené povahy, nakoniec aj tak dokážem do určitej miery stále hľadať pravdu, praktizovať ju a vstupovať do nej. Takto si budem môcť napraviť povesť v jej očiach.“
V deň stretnutia sa s nami vodkyňa, ako zvyčajne, začala rozprávať o našich stavoch. Pomyslela som si: „Nechám hovoriť najprv spolupracovníkov, aby som si vypočula, aké skúsenosti a porozumenie získali. Z ich duchovného spoločenstva môžem načerpať trochu svetla a tiež využiť túto príležitosť na to, aby som sa viac zamyslela nad vlastnou skúsenosťou a porozumením.“ Keď som počula, aké praktické bolo duchovné spoločenstvo mojich spolupracovníkov, trochu som znervóznela a premýšľala som: „Ak nebude moje duchovné spoločenstvo dobré, dojem vedúcej zo mňa sa len zhorší.“ Pre túto myšlienku som sa len ťažko dokázala upokojiť a začala som uvažovať, ako by som sa počas svojho duchovného spoločenstva mohla vyjadriť jasnejšie a hlbšie. Nech som však nad tým akokoľvek uvažovala, moje porozumenie zostalo plytké ako predtým, z čoho som sa cítila trochu skleslo: „Kašlať na to. Jednoducho sa podelím o to, čomu rozumiem.“ Ale potom som si pomyslela: „Už teraz som na vodkyňu urobila zlý dojem. Ak bude počuť, aké plytké je moje porozumenie, nebude si myslieť, že nerobím svoju prácu dobre a že nemám žiadny vstup do života, a nebude zvažovať moje pozorovanie či dokonca prepustenie? Ak ma prepustia, ako sa na mňa budú pozerať bratia a sestry? Nie, musím sa ukázať v lepšom svetle.“ Keď na mňa prišiel rad, aby som sa podelila o svoj stav a porozumenie, chcela som ukázať, že je moje porozumenie hlboké, ale čím viac som hovorila, tým to bolo zmätenejšie. Keď som dohovorila, vodkyňa povedala: „Po tom všetkom, čo si povedala, stále neviem určiť, aký je tvoj hlavný stav.“ Jedna spolupracovníčka tiež dodala: „Znieš trochu negatívne. Ak sú tvoje porozumenie a vstup skutočné, nemala by si byť negatívna.“ V tej chvíli mi horela tvár a najradšej by som sa prepadla pod zem. Pomyslela som si: „Super, nielenže som neurobila dobrý dojem, ale ešte viac som sa strápnila.“ Čím viac som o tom premýšľala, tým trápnejšie som sa cítila. Len som dúfala, že sa stretnutie čoskoro skončí. Vodkyňa sa ma potom prestala pýtať na môj stav a začala zisťovať, ako som vyriešila jeden nahlasovací list. Pomyslela som si: „Situáciu ohľadom toho nahlásenia dobre poznám, takže o tom môžem porozprávať a trochu sa predviesť. Do tejto veci však bola zapojená aj sestra, s ktorou som spolupracovala – ak prehovorí ako prvá, nebude si vodkyňa myslieť, že to ona mala o tejto situácii duchovné spoločenstvo a že ju vyriešila? Nie, musím hovoriť prvá. Už som sa strápnila, takže si tentoraz musím napraviť reputáciu.“ Pri tejto myšlienke som sa okamžite zapojila a odpovedala. No v tej dychtivosti ukázať sa v dobrom svetle som sa nakoniec nevyjadrila jasne. Veci nakoniec objasnila sestra, s ktorou som spolupracovala, keď k tomu pridala ďalšie duchovné spoločenstvo. V tej chvíli som sa cítila naozaj zle – chcela som sa chopiť iniciatívy a predviesť sa, no nakoniec som sa strápnila ešte viac. Keď som večer uvažovala o udalostiach toho dňa, proste som nedokázala upokojiť svoju myseľ, hoci som sa o to snažila. Nemohla som si pomôcť a znova som začala premýšľať, ako získať späť svoju stratenú hrdosť. No čím viac som sa na to sústredila, tým viac som bola rozrušená a mala som v hlave zmätok.
Na druhý deň ráno som si počas duchovnej pobožnosti prečítala jeden úryvok z Božích slov: „Často skúmate svoje správanie a úmysly, keď niečo robíte a keď vykonávate svoje povinnosti? (Zriedka.) Ak sa skúmate zriedkavo, dokážete rozpoznať svoje skazené povahy? Dokážete pochopiť svoj pravý stav?“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Po prečítaní Božích slov som sa začala skúmať a uvedomila som si, že moje úmysly na tomto stretnutí neboli správne. Chcela som využiť svoje duchovné spoločenstvo o mojich skúsenostiach a porozumení na to, aby som sa predviedla a urobila na ostatných dojem. Čím viac som uvažovala o svojich úmysloch a správaní, tým viac som cítila, že moje správanie počas stretnutia nieslo prvky nečestnosti a že som sa dopúšťala podvodu. Keď som to skúmala, začala som cítiť vnútorný rozpor. „Mám na dnešnom stretnutí povedať vodkyni o svojom včerajšom stave?“ premýšľala som. „Ak to urobím, ako sa na mňa budú pozerať ona a moji spolupracovníci, keď budú vedieť, že som mala počas stretnutia také opovrhnutiahodné úmysly? Ak to však neurobím, ako sa na mňa bude pozerať Boh?“ Po dlhom zvažovaní som sa rozhodla povedať vodkyni o svojom skutočnom stave z predošlého dňa. Hovorila som s ňou však vtedy v súkromí, pretože som sa príliš hanbila rozoberať to pred spolupracovníkmi.
Neskôr som pri svojich úvahách o tom, čo som počas stretnutia zjavila, premýšľala, ako Boh odhaľuje pokrytectvo farizejov, a našla som tieto Božie slová: „Ako sa opisujú farizeji? Sú to ľudia, ktorí sú pokryteckí, úplne falošní a pretvarujú sa vo všetkom, čo robia. Na čo sa hrajú? Predstierajú, že sú dobrí, láskaví a pozitívni. Sú takí aj naozaj? Rozhodne nie. Keďže sú to pokrytci, všetko, čo sa v nich prejavuje a zjavuje, je falošné a je to všetko len pretvárka – nie ich pravá tvár. Kde sa skrýva ich pravá tvár? Skrýva sa hlboko v ich srdciach, kde ju nikto iný nikdy neuvidí. Navonok všetko len hrajú a všetko je falošné, no oklamať môžu len ľudí; Boha neoklamú. Ak sa ľudia neusilujú o pravdu a nepraktizujú ani nezažívajú Božie slová, nemôžu skutočne pochopiť pravdu, a tak bez ohľadu na to, ako milo ich slová znejú, nie sú pravdou-realitou, ale len slovami a učeniami. Niektorí ľudia za zameriavajú len na omieľanie slov a učení a opičia sa po každom, kto káže tie najvznešenejšie kázne, takže ich prednes slov a učení sa len v priebehu niekoľkých rokoch stáva čoraz pokročilejším, mnohí k nim majú obdiv a úctu a oni sa potom začnú maskovať a dávať si veľký pozor na to, čo hovoria a robia, čím sa javia ako mimoriadne zbožní a duchovní. Používajú tieto takzvané duchovné teórie, aby sa zamaskovali. Je to to jediné, o čom hovoria, kamkoľvek prídu – o falošných veciach, ktoré vyhovujú ľudským predstavám, no nemajú žiadnu pravdu-realitu. A pomocou kázania týchto vecí, ktoré sú v zhode s ľudskými predstavami a vkusom, zavádzajú mnohých ľudí. Iným sa takíto ľudia môžu zdať zbožní a pokorní, no je to vlastne faloš; hoci sa javia ako tolerantní, trpezliví a milujúci, v skutočnosti je to pretvárka, a hoci tvrdia, že milujú Boha, v skutočnosti to iba hrajú. Ostatní si o takýchto ľuďoch myslia, že sú svätí, no oni sú vlastne falošní. Kde možno nájsť človeka, ktorý je skutočne svätý? Ľudská svätosť – samá faloš. Je to všetko len hra, pretvárka. Navonok sa zdajú verní Bohu, no v skutočnosti to len hrajú, aby to videli ostatní. Keď sa nik nepozerá, nie sú ani trochu verní a všetko, čo robia, je povrchné. Naoko sa vydávajú Bohu a zanechali svoje rodiny aj kariéry. Čo ale robia v skrytosti? V cirkvi si vedú svoj vlastný podnik a prevádzku, profitujú z nej a pod zámienkou práce pre Boha tajne kradnú milodary… Títo ľudia sú novodobí pokryteckí farizeji.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Šesť ukazovateľov rastu života) Božie slová odhaľujú, že farizeji sú pokryteckí a že sú majstrami v pretvárke. Ich reči a skutky sú poháňané postrannými úmyslami a cieľmi. Nenasledujú Božiu cestu, ale namiesto toho kážu slová a učenia, aby sa predviedli. Používajú navonok dobré správanie, aby sa prikrášlili a pekne zamaskovali, a vďaka tomu sa javia ako pokorní, milujúci a trpezliví voči ostatným. Dokonca stoja na rohoch ulíc a modlia sa, aby ostatní videli ich zbožnosť a vnímali ich ako ľudí, ktorí milujú Boha. Farizeji sa pretvarujú a prikrášľujú s úmyslom a cieľom zavádzať ostatných a získať si obdiv a podporu ľudí, a to všetko preto, aby si udržali svoje vlastné postavenie. Keď som uvažovala o tom, čo som zjavila, uvedomila som si, že som bola ako farizeji. Na poslednom stretnutí vodkyňa poukázala na problémy v mojej práci. Keďže som sa obávala jej negatívneho názoru na mňa, chcela som na tomto stretnutí podať lepší výkon, aby som si v jej očiach napravila povesť. Niektoré úlohy som nevyriešila správne a nepochopila som detaily. Zo strachu, že to vodkyňa prekukne, som rýchlo podnikla kroky, aby som sa pozrela na detaily, a v práci a na stretnutiach som bola usilovnejšia než zvyčajne. Mojím cieľom bolo, aby si vodkyňa myslela, že stále dokážem urobiť nejakú skutočnú prácu. Videla som, že moje usilovné snahy sledovať prácu a hovoriť v duchovnom spoločenstve o riešení problémov neboli kvôli tomu, aby som dobre konala povinnosť a brala ohľad na Božie úmysly, ale skôr preto, aby som si napravila povesť v očiach vodkyne a získala obdiv spolupracovníkov. Bola som skutočne sebecká a nečestná! Keď som uvažovala o svojich prejavoch pri konaní povinnosti, uvedomila som si, že mnohokrát som konala tak, aby som si chránila hrdosť a dobre sa prezentovala pred ostatnými. Boli dokonca prípady, keď vodkyňa kontrolovala postup práce, a ja som ešte niektoré úlohy neurobila, no v obave, že by mohla povedať, že som neefektívna, som klamala a tvrdila, že to už sledujem, a potom som sa ponáhľala tú prácu urobiť. Keď som uvažovala o tom, čo som väčšinu času zjavovala, a o svojom výkone počas stretnutia, cítila som sa dosť rozrušená. Zakrývala som sa, pretvarovala a bola som pokrytecká, aby som si ochránila hrdosť. Aký bol rozdiel medzi mnou a farizejmi?
Neskôr som si vyhľadala niekoľko úryvkov Božích slov týkajúcich sa môjho stavu a konkrétne jeden z nich ma hlboko dojal. Všemohúci Boh hovorí: „Antikristi sú celkom precitlivení, pokiaľ ide o ich postavenie medzi ostatnými ľuďmi. Keď sú v skupine, neveria, že ich vek a fyzické zdravie majú nejaký význam. Veria, že význam má to, ako ich vidí väčšina, či im väčšina venuje čas a vyhradzuje im miesto vo svojich rečiach a činoch, či majú vysoké alebo obyčajné postavenie a pozíciu v srdciach väčšiny, či ich väčšina považuje za vysoko postavených, obyčajných alebo za nič výnimočné a podobne; ako vníma väčšina ich zásluhy z hľadiska viery v Boha, akú váhu majú ich slová medzi ľuďmi, teda koľko ľudí ich schvaľuje, koľko ľudí ich chváli, dáva im palec hore, pozorne ich počúva a berie si k srdcu, keď niečo povedia; okrem toho, či ich väčšina považuje za ľudí s veľkou alebo malou vierou, aké je ich odhodlanie znášať utrpenie, ako veľmi sa vzdávajú a vydávajú, aký je ich prínos pre Boží dom, či je pozícia, ktorú v Božom dome zastávajú, vysoká alebo nízka, čo v minulosti vytrpeli a aké dôležité veci urobili – to sú veci, na ktorých im najviac záleží. … Antikristi sa zameriavajú najmä na to, aby si dali záležať pri kázaní a pri vysvetľovaní Božích slov, a to tak, aby sa predviedli a aby ostatní mali o nich vysokú mienku. Keď sa o to usilujú, nehľadajú, ako pochopiť pravdu alebo ako vstúpiť do pravdy-reality, ale skôr premýšľajú, ako si tieto slová zapamätať, ako ukázať svoje prednosti ešte väčšiemu počtu ľudí, aby ešte viac ľudí spoznalo, že sú naozaj niečím, že nie sú len obyčajnými ľuďmi, že sú schopní a že sú nad obyčajnými ľuďmi. Antikristi, ktorí prechovávajú takéto druhy myšlienok, zámerov a názorov, žijú medzi ľuďmi a robia všetky možné veci. Keďže majú tieto názory a keďže majú tieto úsilia a ambície, nemôžu si pomôcť a vyvolávajú dojem, že majú dobré správanie, správne výroky a dobré činy všetkého druhu, veľké i malé.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Desiata časť)) Božie slová odhaľujú, že antikristi konajú svoje povinnosti výlučne preto, aby sa usilovali o vysoké postavenie medzi ľuďmi, s cieľom získať ich schválenie a obdiv prostredníctvom svojich slov a činov. Aby si zabezpečili svoje postavenie, zanechávajú veci a vydávajú sa, znášajú utrpenie a platia cenu, pričom konajú mnoho dobrých skutkov. Vynakladajú úsilie aj na Božie slová, vyzbrojujú sa slovami a učeniami, aby ich mohli kázať pred ostatnými. Keď som sa s nimi porovnala, uvedomila som si, že som rovnaká. Nadovšetko som uprednostňovala svoju hrdosť a postavenie. Keď sa odhalili moje nedostatky a problémy pri konaní povinností, skúšala som všetky možné spôsoby, aby som získala späť svoje postavenie. Očividne som sa nesústredila na uvažovanie o probléme môjho vyvyšovania sa a vystatovania ani som nemala skutočné porozumenie, ale napriek tomu som sa snažila zamaskovať a prikrášliť, čím som klamala bratov a sestry. Videla som, aká som nečestná. Robiť veci takto bolo v podstate klamaním Boha, niečo, čo On neznáša a odsudzuje. Pri pomyslení na to som pocítila strach, uvedomujúc si, že ak nezmením svoj stav, Boh ma zavrhne.
Neskôr som uvažovala o tom, ako som si vždy chcela udržať dobrý obraz v očiach ľudí, a uvedomila som si, že ma ovládajú satanské jedy ako „ľudia potrebujú hrdosť tak, ako strom potrebuje kôru“, a „človek zanecháva svoje meno všade, kde sa zdržiava, tak ako vták zanecháva svoje volanie všade, kde lieta“. Spomenula som si, že Boh nedávno hovoril o tomto aspekte pravdy v duchovnom spoločenstve, tak som si našla príslušné úryvky Božích slov, aby som si ich prečítala. Všemohúci Boh hovorí: „Príslovie ‚ľudia potrebujú svoju tvár tak, ako strom potrebuje kôru‘ má za cieľ dosiahnuť, aby ľudia prikladali dôležitosť žitiu svojej svetlej a nablýskanej stránky a robili viac vecí, vďaka ktorým vyzerajú dobre – namiesto toho, aby robili veci, ktoré sú zlé alebo nečestné, alebo odhaľovali svoju škaredú stránku – a zabrániť im žiť život, ktorý nie je úctyhodný ani dôstojný. Človek kvôli svojej tvári, kvôli vylepšovaniu svojho imidžu nemôže o sebe hovoriť ako o niekom, kto je úplne bezcenný, nieto ešte hovoriť iným o svojej temnej stránke a hanebných aspektoch, pretože človek musí žiť úctyhodný a dôstojný život. A aby mal človek dôstojnosť, potrebuje hrdosť, a aby mal tvár, musí sa pretvarovať a prikrášľovať. Nie je to v rozpore s tým, byť čestným človekom? (Áno.) Keď si čestným človekom, už si sa vzdal príslovia ‚ľudia potrebujú svoju tvár tak, ako strom potrebuje kôru‘. Ak chceš byť čestným človekom, neprikladaj dôležitosť svojmu imidžu; imidž človeka nestojí ani za deravý groš. Tvárou v tvár pravde by sa mal človek odhaliť, nie sa pretvarovať alebo vytvárať vonkajšie zdanie. Človek musí Bohu odhaliť svoje skutočné myšlienky, chyby, ktoré urobil, aspekty, ktoré porušujú pravdu-princípy, a tak ďalej a tiež tieto veci odkryť pred svojimi bratmi a sestrami. Nejde o to žiť pre svoju tvár, ale skôr o to žiť preto, aby bol človek čestný, žiť pre usilovanie sa o pravdu, žiť preto, aby bol pravou stvorenou bytosťou, a žiť pre uspokojenie Boha a to, aby bol spasený. Keď však nerozumieš tejto pravde a nerozumieš Božím úmyslom, v tvojom srdci majú tendenciu prevládať veci, ktoré ti vštepila tvoja rodina. Takže keď urobíš niečo nesprávne, zakryješ to a pretvaruješ sa, pričom si myslíš: ‚O tomto nemôžem nikomu povedať a nedovolím ani nikomu inému, kto o tom vie, aby o tom hovoril ľuďom. Ak to niekto z vás niekomu povie, nedarujem mu to. Moja tvár je na prvom mieste. Nežijeme pre nič iné než pre svoju tvár, ktorá je dôležitejšia než čokoľvek iné. Ak človek nemá tvár, stráca všetku svoju dôstojnosť. Takže nemôžeš hovoriť pravdivo, musíš predstierať, musíš veci zakrývať, inak už nebudeš mať tvár ani dôstojnosť a tvoj život bude bezcenný. Ak ťa nikto nerešpektuje, potom si len bezcenný, si len nula.‘ Je takýmto praktizovaním možné dosiahnuť to, že budeš čestným človekom? Je možné byť úplne otvorený a rozoberať sa? (Nie, nie je.) Je zrejmé, že týmto sa držíš príslovia ‚ľudia potrebujú svoju tvár tak, ako strom potrebuje kôru‘, ktoré ti vštepila tvoja rodina.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (12)) „Rodina nás neformuje iba jedným či dvoma prísloviami, ale celým radom známych citátov a aforizmov. Nespomínajú napríklad starší členovia tvojej rodiny alebo tvoji rodičia často príslovie ‚človek zanecháva svoje meno všade, kde sa zdržiava, tak ako húska vydáva svoje volanie všade, kadiaľ letí‘? (Áno.) Vravia ti tým: ‚Ľudia musia žiť pre svoju povesť. Ľudia vo svojom živote nehľadajú nič iné, než aby si medzi inými vytvorili dobrú povesť a spravili dobrý dojem. Kamkoľvek sa pohneš, buď štedrejší vo svojom rozdávaní pozdravov, zdvorilostí a komplimentov a hovor viac milých slov. Neurážaj ľudí, no rob namiesto toho viacej dobrých skutkov a láskavých činov.‘ Tento špecifický následok formovania rodinou má určitý vplyv na správanie ľudí alebo princípov správania, čo nevyhnutne vedie k tomu, že pripisujú veľký význam sláve a zisku. Znamená to, že pripisujú veľký význam svojej vlastnej povesti, prestíži, dojmu, ktorý v mysliach ľudí vytvárajú, a tomu, ako druhí hodnotia každý ich čin a názor, ktorý vyjadrujú. Kladením veľkého dôrazu na slávu a zisk však nevedomky kladieš malý dôraz na to, či je povinnosť, ktorú konáš, v súlade s pravdou a princípmi, či uspokojuješ Boha a či si svoju povinnosť plníš primerane. Vnímaš tieto veci ako menej významné a druhoradejšie, zatiaľ čo príslovie ‚človek zanecháva svoje meno všade, kde sa zdržiava, tak ako húska vydáva svoje volanie všade, kadiaľ letí‘, ktoré ti vštepila rodina, sa pre teba stáva mimoriadne dôležitým. … Všetko, čo robíš, nerobíš kvôli praktizovaniu pravdy ani preto, aby si uspokojil Boha, ale kvôli vlastnej povesti. Čím sa tak vlastne stalo všetko, čo robíš? Prakticky sa to stalo náboženským činom. Čo sa stalo s tvojou podstatou? Stal si sa typickým príkladom farizeja. Čo sa stalo s tvojou cestou? Stala sa cestou antikristov. Takto to definuje Boh. Podstata všetkého, čo robíš, sa teda poškvrnila a už viac nie je tá istá; nepraktizuješ pravdu ani sa o ňu neusiluješ, no namiesto toho sa usiluješ o slávu a zisk. A pokiaľ ide o Boha, vykonávanie tvojej povinnosti je nakoniec jedným slovom nedostatočné. Prečo je to tak? Pretože sa venuješ len vlastnej povesti a nie tomu, čo ti Boh zveril, ani svojej povinnosti ako stvorenej bytosti.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (12)) Božie slová presne odhalili môj stav. Celý čas som žila podľa satanských filozofií a zákonov: „ľudia potrebujú hrdosť tak, ako strom potrebuje kôru.“ a „človek zanecháva svoje meno všade, kde sa zdržiava, tak ako vták zanecháva svoje volanie všade, kde lieta“. Keď som bola mladá, moji rodičia často hovorievali: „Ľudia žijú pre svoju hrdosť,“ a tiež veci ako: „Pozri sa na dieťa toho a toho, robí hanbu svojim rodičom.“ Odvtedy som začala chápať, že je dôležité chrániť svoju hrdosť a dobrú povesť. Naučila som sa, že pri interakcii s ostatnými by som si mala všímať ich výrazy a nálady a prispôsobovať svoje slová a činy ich preferenciám. Keď mi to pomohlo získať chválu od okolia a vybudovať si dobrú povesť, ešte viac som sa stotožnila s týmito satanskými filozofiami a zákonmi a verila som, že takýto život prináša česť. Keď som uverila v Boha, tiež som často hovorila a konala v záujme ochrany svojej hrdosti, pričom som si neustále chcela vybudovať dobrý obraz v srdciach bratov a sestier a získať ich obdiv. Na poslednom stretnutí vodkyňa poukázala na mnohé moje problémy. Aby som získala späť svoju hrdosť a ukázala vodkyni, že som sa zmenila, počas celého stretnutia som sa pretvarovala a zakrývala, neochotná odhaliť svoj skutočný stav a nedostatky v práci. Aj keď boli moje problémy odhalené a bola som prekuknutá, stále som sa snažila nájsť spôsoby, ako získať späť svoju stratenú tvár. Usilovanie sa o hrdosť a postavenie ma robilo čoraz pokryteckejšou a nečestnejšou. Pri všetkom, čo som robila, som sa sústredila na to, ako si udržať hrdosť a postavenie, bez toho, aby som brala ohľad na záujmy Božieho domu. Nevynakladala som úsilie ani na pravdu-princípy a v povinnostiach mi chýbal zmysel pre bremeno a zodpovednosť. Presne ako na tomto stretnutí: zakrývala som svoj skutočný stav a nedostatky v práci. Vodkyňa nedokázala identifikovať moje problémy, takže mi nemohla pomôcť, a odchýlky a medzery v mojej práci sa nemohli včas riešiť. Vtedy som si uvedomila, že žiť podľa týchto satanských jedov a usilovať sa o hrdosť a postavenie nie je správna cesta; vedie to ľudí len k tomu, aby vzdorovali Bohu, odporovali Mu a aby Ním boli nakoniec vyradení. Keď som si to uvedomila, už som nebola ochotná nechať sa ďalej kaziť a využívať satanom, čo by zničilo moju šancu získať pravdu a byť spasená. Chcela som odsunúť svoju hrdosť a postavenie bokom a usilovať sa byť čestným človekom podľa Božích požiadaviek.
Potom som si prečítala ďalší úryvok z Božích slov: „Bez ohľadu na to, s akými problémami sa stretneš, musíš hľadať pravdu, aby si ich vyriešil; v žiadnom prípade sa nesmieš pretvarovať ani iným ukazovať falošný obraz. Či už ide o tvoje nedostatky, nedokonalosti, chyby alebo skazené povahy, musíš sa otvoriť a hovoriť o všetkých týchto veciach v duchovnom spoločenstve. Nezakrývaj ich. Naučiť sa otvoriť je prvým krokom k vstupu do života a je to prvá prekážka, ktorú je najťažšie zdolať. Keď túto prekážku zdoláš, vstúpiť do pravdy bude ľahké. Keď urobíš tento krok, čo to bude znamenať? Bude to znamenať, že otváraš svoje srdce, úplne sa odhaľuješ a otváraš o každej svojej časti – či už dobrej alebo zlej, pozitívnej alebo negatívnej – a vynášaš to na svetlo, aby to videli ostatní ľudia aj Boh, pričom pred Bohom nič neskrývaš ani nezatajuješ, nepoužívaš voči Bohu žiadnu pretvárku, zradnosť ani klamstvo a rovnako úprimný si aj k iným ľuďom. Takto budeš žiť vo svetle; nielenže ťa Boh bude podrobne skúmať, ale aj ostatní ľudia uvidia, že tvoje konanie má princípy a transparentnosť. Nemusíš používať žiadne prostriedky na ochranu svojej povesti, obrazu a postavenia a nemusíš svoje chyby nijako zatajovať ani zakrývať. Nemusíš vynakladať toto zbytočné úsilie. Ak sa dokážeš týchto vecí vzdať, tvoj život bude veľmi uvoľnený, bez obmedzení a bolesti a budeš žiť úplne vo svetle.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Po prečítaní Božích slov som porozumela, že cesta k zbaveniu sa pýchy a postavenia začína tým, že budem čestným človekom. To znamená, že nemôžem zakrývať ani maskovať svoje nedostatky a skazenosť, ale musím byť otvorená a hľadať pravdu, aby som ich vyriešila. Iba tak som mohla mať príležitosť odvrhnúť svoje skazené povahy, napraviť si mylné názory na to, o čo sa usilovať, a konať svoje povinnosti tak, aby som hájila záujmy Božieho domu.
V auguste 2023 som v dôsledku zmeny v pridelení svojich povinností začala spolupracovať so sestrou Zhang Qin a prevzala som zodpovednosť za jednu cirkev. Keďže som po prevzatí práce nepoznala niektoré jej aspekty, veľmi som chcela požiadať Zhang Qin o pomoc. Obávala som sa však, že ak to spravím, odhalí to moje nedostatky a myslela som si, že by mohla povedať: „Už si v minulosti bola cirkevnou vodkyňou, ako to, že sa zdá, že nič nevieš? To je naozaj úbohé.“ Keď sa u mňa zjavili tieto myšlienky, nechala som si ten problém pre seba a pomyslela som si: „Kašlať na to. Prídem na to sama.“ Prešlo pár dní a stále tam boli aspekty práce, ktorým som nerozumela. Začala som pociťovať úzkosť a vtedy som si uvedomila, že moja neochota opýtať sa Zhang Qin bola len ďalším spôsobom, ako si ochrániť hrdosť a pretvarovať sa. Spomenula som si na jeden úryvok z Božích slov: „Mal by si najprv myslieť na záujmy Božieho domu, brať ohľad na Božie úmysly a zohľadňovať prácu cirkvi. Daj tieto veci na prvé miesto; až potom môžeš premýšľať o stabilite svojho postavenia alebo o tom, ako ťa vnímajú ostatní.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Slobodu a oslobodenie možno získať len odvrhnutím svojich skazených pováh) Ticho som sa modlila, neochotná ďalej žiť pre svoju hrdosť. Na aspekty, ktorým som nerozumela, alebo problémy, ktoré som len ťažko chápala, som sa išla opýtať Zhang Qin. Prostredníctvom jej duchovného spoločenstva som našla cestu vpred. Počas následnej spolupráce sa vyskytli chvíle, keď som nerozumela určitým aspektom alebo som mala v práci odchýlky, a občas som stále chcela hovoriť veci alebo zakrývať svoje nedostatky v záujme zachovania hrdosti. Keď som si však spomenula, že Boh má rád čestných ľudí a neznáša nečestných, uvedomila som si, že musím praktizovať pravdu a byť čestným človekom podľa Božích požiadaviek. Iba tak som mohla odvrhnúť skazené povahy pretvárky a pokrytectva. S týmto vedomím som bola ochotná vzdorovať sebe samej, otvorene hovoriť o svojich nedostatkoch a skazenosti a už som sa necítila taká obmedzovaná či zväzovaná obavami o ochranu svojej hrdosti. Bohu vďaka!
