34. Predstavuje láskavosť dobrú ľudskú prirodzenosť?
V auguste 2023 som bol v cirkvi zodpovedný za prácu s textom. Zvyčajne, keď bratia a sestry čelili ťažkostiam vo svojom povolaní alebo práci, trpezlivo som ich viedol a pomáhal im. Po každom duchovnom spoločenstve ma pohľad na všetkých usmiate tváre veľmi tešil a napĺňal spokojnosťou. Cítil som, že ma všetci schvaľujú. Po nejakom čase som si všimol, že sestre Wang Ying, ktorá náš tím viedla, chýbal zmysel pre bremeno v jej povinnosti a k práci pristupovala nedbalo. Keď boli výsledky práce slabé, neprejavila iniciatívu, aby spolu so všetkými zhrnula problémy. Pri svojej každodennej povinnosti len rozkazovala a poverovala prácou druhých. Taktiež nebola usilovná pri výbere kázní a často robila chyby v jednoduchých záležitostiach. Keď ju sestra, s ktorou pracovala, upozornila na jej problémy, slovne ich prijala, no potom bola naďalej povrchná. Spočiatku som jej pomáhal a viedol ju, pretože bola mladá a v Boha verila len krátko. No po nejakom čase som si všimol, že sa veľmi nezmenila. Vedel som, že s ňou musím mať duchovné spoločenstvo a odhaliť jej problémy, aby si uvedomila ich vážnosť. No keď nadišiel čas, aby som ju naozaj odhalil, mal som obavy. Pomyslel som si: „Ak budem hovoriť príliš drsne, nebude si myslieť, že som chladný a bezcitný a nemám pochopenie pre jej slabosti? A ak o mne takto bude hovoriť ostatným bratom a sestrám, nebudú si všetci myslieť, že mi chýba láska a mám slabú ľudskú prirodzenosť? Kto ma potom bude v budúcnosti podporovať? Možno by som ju nemal odhaliť a orezať. Mal by som jej radšej len trpezlivo pomáhať.“ Takže som jej len stručne spomenul, v čom jej práca zaostáva, a poukázal na niektoré jej povrchné správanie pri konaní povinností. Keď to Wang Ying počula, iba priznala, že nemá zmysel pre bremeno, ale neprejavila žiadne uvažovanie ani pochopenie škody, ktorú jej povrchné vykonávanie povinnosti spôsobilo práci. Potom okamžite začala hovoriť o téme, ktorá ju zaujímala, a rozžiarila sa, akoby sa nič nestalo. Keď som videl jej reakciu, vedel som, že to duchovné spoločenstvo s ňou nedosiahlo účinok. No potom som si pomyslel: „Pripomenul som jej to a povedala, že sa zmení, takže ju budem ďalej len pozorovať.“ Neskôr som zistil, že Wang Ying vo svojich povinnostiach stále nemá zmysel pre bremeno. Bol som dosť znepokojený a pomyslel som si, že jej problémy musím prísne odhaliť, inak to vážne ovplyvní prácu. Raz, keď som ju viedol v práci, som ju prísne orezal. Keď som ju videl so sklonenou hlavou, zamračenú a rozrušenú, premýšľal som, či moje poznámky neboli príliš drsné. Pomyslel som si: „Bude si myslieť, že som úplne bezcitný a moje slová sú príliš zraňujúce? Bude mať o mne v budúcnosti stále dobrý dojem?“ Takže som rýchlo prehodil niekoľko slov útechy a povzbudenia a povedal som jej, že byť podrobený orezávaniu je dobrá vec a že by nemala byť negatívna a v budúcnosti by sa mala jednoducho zmeniť. No potom vo svojich povinnostiach stále nemala žiadny zmysel pre bremeno, čo vážne zdržalo prácu. Nakoniec mi nezostalo nič iné, ako ju prepustiť.
Po jej prepustení sa ma nadriadený vodca spýtal: „Problémy Wang Ying si si všimol už predtým. Prečo si ju neorezal a neodhalil? Takto sa mohla skôr obrátiť, a keby si zistil, že nečiní pokánie, mohol by si ju prepustiť skôr. Jej neustály povrchný postoj zdržal toľko práce!“ Keď som počul vodcove slová, začal som uvažovať: „Problémy Wang Ying som si všimol už dávno a viackrát som ju na ne upozornil, ale nikdy som nerozobral ich podstatu a len som sa ich povrchne dotkol bez toho, aby som ich riadne riešil. Už predtým som sa správal podobne. Prečo nedokážem poukázať na problémy druhých a odhaliť ich, keď ich zbadám, a vždy sa obávam, že moja prílišná drsnosť zanechá v druhých zlý dojem? V čom je tu presne problém?“ Modlil som sa k Bohu a prosil som Ho, aby ma osvietil, aby som spoznal svoje vlastné problémy.
Neskôr som si prečítal jeden úryvok z Božích slov: „Keď niektorí cirkevní vodcovia vidia, že bratia alebo sestry konajú svoje povinnosti povrchne, nepokarhajú ich, hoci by mali. Keď jasne vidia, že záujmy Božieho domu trpia, netrápia sa tým ani sa na nič nepýtajú a ostatným nespôsobia ani najmenšiu ujmu. V skutočnosti vôbec neberú ohľad na slabosti ľudí; namiesto toho je ich úmyslom a cieľom získať si srdce ľudí. Sú si plne vedomí, že: ‚Pokiaľ to budem robiť a nikoho neurazím, budú si myslieť, že som dobrý vodca. Budú mať o mne dobrú, vysokú mienku. Budú ma schvaľovať a budú ma mať radi.‘ Je im jedno, aké veľké škody sa spôsobia záujmom Božieho domu alebo ako veľmi sa poškodí vstup Božieho vyvoleného národa do života, alebo ako veľmi je narušený život jeho cirkvi; oni len zotrvávajú vo svojej satanskej filozofii a nikoho neurážajú. V ich srdci sa nikdy neobjavia výčitky svedomia. Keď vidia, že niekto spôsobuje narušenia a vyrušenia, nanajvýš s ním prehodia pár slov, bagatelizujú celý problém a tým sa to pre nich končí. Nebudú hovoriť o pravde v duchovnom spoločenstve ani tomuto človeku neukážu podstatu problému, a už vôbec nebudú rozoberať jeho stav. Nikdy nebudú v duchovnom spoločenstve hovoriť o tom, aké sú Božie úmysly. Falošní vodcovia nikdy neodhaľujú ani nerozoberajú chyby, ktorých sa ľudia často dopúšťajú, ani to, aké skazené povahy často odhaľujú. Neriešia žiadne skutočné problémy, ale namiesto toho vždy vyhovejú mylným praktikám ľudí a odhaleniam skazenosti a bez ohľadu na to, akí sú ľudia negatívni alebo slabí, neberú to vážne. Len kážu nejaké slová a učenia a povedia zopár slov napomenutia, aby situáciu povrchne vyriešili, v snahe zachovať harmóniu. Výsledkom je, že Boží vyvolený národ nevie o sebe uvažovať a spoznávať sa, nemá riešenie pre žiadne skazené povahy, ktoré odhaľuje, a žije uprostred slov a učení, predstáv a fantázií bez akéhokoľvek vstupu do života. V srdci dokonca verí: ‚Náš vodca má pre naše slabosti ešte väčšie pochopenie ako Boh. Naše duchovné postavenie je príliš malé na to, aby sme mohli splniť Božie požiadavky. Stačí, ak splníme požiadavky nášho vodcu; podriadením sa nášmu vodcovi sa podriaďujeme Bohu. Ak príde deň, keď ten Zhora prepustí nášho vodcu, ozveme sa; aby sme si udržali svojho vodcu a zabránili jeho prepusteniu, budeme s tým Zhora vyjednávať a prinútime ho, aby súhlasil s našimi požiadavkami. Takto sa odvďačíme svojmu vodcovi.‘ Keď majú ľudia v srdci takéto myšlienky, keď si vytvorili takýto vzťah k svojmu vodcovi a v ich srdci vznikol takýto druh závislosti, závisti a uctievania voči ich vodcovi, majú čoraz väčšiu vieru v tohto vodcu a vždy chcú počúvať jeho slová, namiesto toho, aby hľadali pravdu v Božích slovách. Takýto vodca v srdci ľudí takmer zaujal miesto Boha. Ak je vodca ochotný udržiavať takýto vzťah s Božím vyvoleným národom, ak z toho v srdci čerpá pocit potešenia a verí, že Boží vyvolený národ by sa k nemu mal takto správať, potom nie je rozdiel medzi týmto vodcom a Pavlom, už vykročil na cestu antikrista a Boží vyvolený národ sa už týmto antikristom nechal zaviesť a úplne mu chýba schopnosť rozlišovať. Tento vodca vlastne nemá pravdu-realitu a vôbec nenesie bremeno za vstup Božieho vyvoleného ľudu do života. Vie len kázať slová a učenia a udržiavať si vzťahy s ostatnými. Vie sa dobre predvádzať pomocou pokryteckých metód, jeho reč a činy sú v súlade s ľudskými predstavami, a tým ľudí zavádza. Nevie, ako hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde ani spoznať samého seba, a preto je pre neho nemožné viesť ostatných do pravdy-reality. Pracuje len pre povesť a postavenie a hovorí len pekne znejúce slová, ktorými ľudí chytá do pasce. Už dosiahol účinok, že ho ľudia uctievajú a vzhliadajú k nemu, a vážne ovplyvnil a zdržal prácu cirkvi a vstup Božieho vyvoleného národa do života. Nie je takýto človek antikrist?“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Prvý bod: Snažia sa získať ľudské srdcia) Boh odhaľuje, že falošní vodcovia, ktorí nájdu problémy v povinnostiach bratov a sestier, ale neodhalia ich ani neorezávajú, sa nestarajú o to, ako veľmi sa práca oneskorí, alebo o to, aká vážna je podstata týchto problémov. Hovoria len povrchne a nehovoria o pravde v duchovnom spoločenstve, aby vyriešili problémy. Okrem toho sú neustále zhovievaví a tolerantní, čím ostatným dávajú pocit, že sú skutočne milujúci, a snažia sa ich prinútiť, aby ich schvaľovali a podporovali. Robí sa to s cieľom získať si srdcia ľudí a zavádzať ich a je to praktika antikristov. V skutočnosti som bol taký. Keď som videl, že Wang Ying bola vo svojej povinnosti povrchná a nekonala skutočnú prácu, vedel som, že takýto spôsob konania povinnosti vážne zdrží prácu a že ak nebude činiť pokánie, jedinou možnosťou bude ju prepustiť. Ale keď som chcel poukázať na jej problémy, bál som sa, že povie, že nemám pochopenie pre jej slabosti, že som chladný a bezcitný a že mi chýba láska a ľudská prirodzenosť. Aby som si v jej očiach udržal dobrý obraz, jednoducho som sa nedokázal prinútiť ju orezať a odhaliť. Namiesto toho som jej len povrchne pripomínal, aby do svojich povinností vkladala viac srdca, a neodhalil som prirodzenosť a dôsledky jej konania. Keď som neskôr videl, že Wang Ying je vo svojich povinnostiach stále povrchná, povedal som len niekoľko prísnych slov, ale keď som ju videl so sklonenou hlavou a utrápeným výrazom, začal som sa obávať, čo si o mne pomyslí, tak som rýchlo povedal niekoľko slov útechy a povzbudenia. Výsledkom bolo, že Wang Ying nepovažovala svoje problémy za vážne, vôbec sa nekajala ani nezmenila a nakoniec bola prepustená. Keď som čelil problémom bratov a sestier, vôbec som neuvažoval o tom, ako v duchovnom spoločenstve hovoriť o pravde, aby som ich vyriešil. Sústredil som sa len na to, aby som si v ich očiach udržal obraz láskavého a milujúceho človeka, a neustále som sa maskoval. Teraz som konečne pochopil, že táto takzvaná láska bola falošná. Len som sa snažil zachovať si svoju povesť a postavenie a hľadal som, ako získať obdiv ostatných. Ako nadriadený som mal záväzky hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby som vyriešil problémy bratov a sestier, pomáhať im dobre konať ich povinnosti a chrániť prácu cirkvi. Ale všetko, čo som sa snažil chrániť, bolo moje postavenie v ich srdciach, a zatiaľ čo som sa neustále maskoval za milujúceho človeka, ani v najmenšom som si neplnil svoje povinnosti. Zavádzal som tým ľudí, lákal som ich do pasce a kráčal som po ceste antikrista. Môj spôsob práce skutočne ubližoval bratom a sestrám. Týmto som brzdil prácu cirkvi a konal som zlo! Keď som o tom uvažoval, cítil som sa hlboko zarmútený a vinný a chcel som činiť pokánie.
Neskôr som rozmýšľal: „Myslel som si, že mať dobrú ľudskú prirodzenosť znamená byť chápavý, empatický a tolerantný, zatiaľ čo orezávanie a odhaľovanie problémov druhých je chladné, bezcitné a bez lásky a ľudskej prirodzenosti. Je tento môj názor správny? Čo presne je skutočne dobrá ľudská prirodzenosť?“ Prečítal som si úryvok z Božích slov a moje srdce sa rozjasnilo. Všemohúci Boh hovorí: „Musí existovať štandard pre dobrú ľudskú prirodzenosť. Neznamená to kráčať strednou cestou, nedržať sa princípov, snažiť sa nikoho neuraziť, podlizovať sa všade, kam idete, byť uhladený a úlisný ku každému, koho stretnete, a dosiahnuť, aby o vás všetci hovorili v dobrom. To nie je štandard. Aký je teda štandard? Je to schopnosť podriadiť sa Bohu a pravde. Je to pristupovanie k povinnosti a všetkým druhom ľudí, udalostí a vecí s princípmi a zmyslom pre zodpovednosť. To je jasné každému; každý v tom má vo svojom srdci jasno. Navyše, Boh podrobne skúma srdcia ľudí a pozná ich situáciu, každého jedného z nich; bez ohľadu na to, kto to je, nikto nedokáže oklamať Boha. Niektorí ľudia sa stále vychvaľujú tým, že majú dobrú ľudskú prirodzenosť, nikdy nehovoria zle o druhých a nikdy nepoškodzujú cudzie záujmy, a tvrdia, že nikdy netúžili po cudzom majetku. V prípade sporu týkajúceho sa záujmov dokonca radšej utrpia stratu, ako by mali využívať iných, a všetci ostatní si myslia, že sú to dobrí ľudia. Keď však vykonávajú svoje povinnosti v Božom dome, sú ľstiví a úskoční a stále stroja úklady vo svoj prospech. Nikdy nemyslia na záujmy Božieho domu, nikdy nepovažujú za naliehavé tie veci, ktoré za naliehavé považuje Boh, ani nerozmýšľajú tak, ako rozmýšľa Boh, a nikdy nedokážu odložiť bokom svoje vlastné záujmy, aby vykonávali svoje povinnosti. Nikdy nezanechávajú svoje vlastné záujmy. Aj keď vidia, že zlí ľudia páchajú zlo, neodhalia ich; nemajú vôbec žiadne princípy. Čo je to za ľudskú prirodzenosť? Nie je to dobrá ľudská prirodzenosť. Nevenujte pozornosť tomu, čo takíto ľudia hovoria; musíte vidieť, čo žijú, čo zjavujú a aký je ich postoj, keď vykonávajú svoje povinnosti, i to, aký je ich vnútorný stav a čo milujú. Ak ich láska k vlastnej sláve a zisku prevyšuje ich vernosť Bohu, ak ich láska k vlastnej sláve a zisku prevyšuje záujmy Božieho domu, alebo ak ich láska k vlastnej sláve a zisku prevyšuje ohľaduplnosť, ktorú prejavujú voči Bohu, majú potom títo ľudia ľudskú prirodzenosť? Nie sú to ľudia s ľudskou prirodzenosťou.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Keď človek dá svoje srdce Bohu, môže dosiahnuť pravdu) Z Božích slov som pochopil, že dobrá ľudská prirodzenosť sa neurčuje podľa toho, či človek hovorí láskavo a jemne, alebo drsne a priamo. Namiesto toho sa zakladá na tom, či sa človek podriaďuje Bohu a pravde a či zodpovedne koná svoje povinnosti. Rovnako ako niektorí vodcovia a pracovníci, ktorí sú schopní orezávať bratov a sestry za to, že sú vo svojich povinnostiach nezodpovední, a dokážu vo svetle Božích slov odhaliť podstatu a dôsledky ich konania. Hoci sa títo bratia a sestry môžu cítiť rozrušení, keď tieto veci počujú, tí z nich, ktorí sa usilujú o pravdu, môžu túto príležitosť využiť na to, aby o sebe uvažovali a spoznali sa, čo je prospešné tak pre ich vstup do života, ako aj pre plnenie ich povinností. Niektorí ľudia sa môžu zdať láskaví, ale keď vidia, že bratia a sestry konajú v rozpore s princípmi, poškodzujú prácu a potrebujú v tejto veci duchovné spoločenstvo a odhalenie, chránia samých seba a hovoria len príjemné slová, aby s ostatnými zaobchádzali povrchne. Neuvažujú o tom, ako im úprimne pomôcť ani ako chrániť záujmy cirkvi. Sú skutočne sebeckí a prefíkaní a toto nie sú ľudia s dobrou ľudskou prirodzenosťou. Ja som konal rovnako, myslel som len na ochranu svojej vlastnej povesti a postavenia, a keď som videl, že ostatní idú po zlej ceste, ani som im nepodal pomocnú ruku. Myslel som si, že mám dobrú ľudskú prirodzenosť, ale prostredníctvom odhalenia Božích slov a zjavenia faktov som pochopil, že ani zďaleka nie som človekom s dobrou ľudskou prirodzenosťou. Keď som si to uvedomil, cítil som sa hlboko zarmútený a zahanbený a po tvári mi tiekli slzy. Z hĺbky srdca som sa nenávidel a nechcel som sa takto ďalej správať.
Neskôr som si prečítal úryvok z Božích slov a našiel som cestu, ako praktizovať. Všemohúci Boh hovorí: „Keď sa stýkaš s druhými, musíš najprv dosiahnuť, aby vnímali tvoje pravé srdce a úprimnosť. Ak sú niečie slová pri rozprávaní, spolupráci a kontakte s inými povrchné, veľkolepé, zdvorilostné, lichotivé, nezodpovedné a vymyslené, alebo ak hovorí len preto, aby si získal priazeň druhého, potom jeho slovám chýba akákoľvek dôveryhodnosť a nie sú ani najmenej úprimné. Je to ich spôsob interakcie s ostatnými, bez ohľadu na to, kto tí ostatní sú. Taký človek nemá úprimné srdce. Nie je to čestný človek. Povedzme, že niekto je v negatívnom stave a úprimne ti povie: ‚Povedz mi presne, prečo som taký negatívny. Jednoducho to nemôžem pochopiť!‘ A predpokladajme, že v srdci naozaj rozumieš jeho problému, no nepovieš mu to a namiesto toho odvetíš: ‚To nič nie je. Nie si negatívny; aj ja sa tak cítim.‘ Tieto slová sú pre toho človeka veľkou útechou, ale tvoj postoj nie je úprimný. Správaš sa k nemu povrchne; aby sa cítil pohodlnejšie a utešenejšie, zdržal si sa úprimného rozhovoru. Nesnažíš sa mu úprimne pomôcť a jasne pomenovať jeho problém, aby mohol zanechať svoju negativitu. Neurobil si to, čo by mal urobiť čestný človek. Bol si k nemu povrchný len v snahe utešiť ho a zabezpečiť, aby medzi vami nedošlo k odcudzeniu ani ku konfliktu – a to nie je to, čo znamená byť čestným človekom. Takže, aby si bol čestným človekom, čo by si mal urobiť, keď sa stretneš s takouto situáciou? Musíš mu povedať, čo si videl a zistil. ‚Poviem ti, čo som videl a čo som zažil. Ty sa rozhodneš, či to, čo hovorím, je správne alebo nesprávne. Ak je to nesprávne, nemusíš to prijať. Ak je to správne, dúfam, že to prijmeš. Ak poviem niečo, čo je pre teba ťažké počuť a čo ťa zraňuje, dúfam, že to dokážeš od Boha prijať. Mojím úmyslom a cieľom je pomôcť ti. Vidím problém jasne: keďže máš pocit, že si bol ponížený, a nikto ti nehladí ego a myslíš si, že sa na teba všetci pozerajú zhora, že na teba útočia a že si nikdy nebol taký ukrivdený, nedokážeš to prijať a stávaš sa negatívnym. Čo si myslíš – je to naozaj to, čo sa deje?‘ A keď to počuje, cíti, že je to naozaj tak. Toto je to, čo máš v skutočnosti v srdci, ale ak nie si čestný človek, nepovieš to. Povieš: ‚Aj ja sa často cítim negatívne‘, a keď ten druhý človek začuje, že každý sa cíti negatívne, pomyslí si, že je normálne, ak je negatívny, a nakoniec svoju negativitu nezanechá. Ak si čestný človek a pomôžeš mu s čestným prístupom a čestným srdcom, môžeš mu pomôcť, aby pochopil pravdu a zanechal svoju negativitu.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Len čestný človek môže žiť pravú ľudskú podobu) Božie slová nám hovoria, že by sme sa k našim bratom a sestrám mali správať s úprimným srdcom a že keď u nich zistíme problémy, mali by sme im úprimne pomáhať a podporovať ich. Táto pomoc nie je viazaná formou ani pravidlami. Ak môžu byť účinné veci ako duchovné spoločenstvo a pripomienky, potom by sme ich mali použiť, ale ak je prirodzenosť ich problémov vážna, potom je potrebné orezávanie, odhalenie a rozoberanie. Mali by sme použiť každú formu duchovného spoločenstva, ktorá dokáže vyriešiť problémy alebo dosiahnuť výsledky. Ak berieme do úvahy len svoju vlastnú pýchu a obraz, vyhýbame sa odhaľovaniu podstaty problémov a hovoríme len nejaké mierne, povrchné slová, aby sme s ľuďmi zaobchádzali povrchne, nepomáhame ľuďom, ale ubližujeme im. Rovnako ako keď som zistil, že Wang Ying vo svojich povinnostiach bola povrchná. Aj keď som jej to pripomínal a snažil sa jej pomôcť, nebrala moje slová vážne. V tomto prípade bolo potrebné ju orezať a vo svetle Božích slov rozobrať prirodzenosť a dôsledky jej povrchného správania, aby si uvedomila vážnosť svojich problémov. Toto by bolo prospešné pre jej vstup. Po pochopení týchto vecí som získal cestu praktizovania, ako pomáhať druhým, a začal som podľa toho praktizovať.
V októbri 2023 som si všimol, že sestra Zhou Xin bola vo svojich povinnostiach nezodpovedná. Niekoľko rokov konala prácu s textom, zatiaľ čo ostatní bratia a sestry len začínali, no sústredila sa len na svoje vlastné úlohy a neprejavovala žiaden zmysel pre bremeno celkovej práce. O tomto probléme som s ňou už predtým hovoril v duchovnom spoločenstve, ale nezískala žiadny vstup. Zvažoval som, že rozoberiem prirodzenosť jej konania, aby sa mohla obrátiť. Ale keď som pomyslel na to, že poukážem na jej problémy, mal som nejaké obavy: „Zhou Xin bola nedávno v zlom stave, takže ak by som mal poukázať na jej problémy a odhaliť ich, nemyslela by si, že som bezohľadný a chýba mi ľudská prirodzenosť? Ak by sa to stalo, určite by si o mne urobila zlý dojem.“ Keď mi napadli tieto myšlienky, zaváhal som a premýšľal som, či by som sa mal zdržať jej odhalenia a orezania. Ako som o tom premýšľal, zrazu som si vybavil, ako som predtým zlyhal s Wang Ying, a spomenul som si na úryvok z Božích slov, ktorý som predtým čítal: „Ak si čestný človek a pomôžeš mu s čestným prístupom a čestným srdcom, môžeš mu pomôcť, aby pochopil pravdu a zanechal svoju negativitu.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Len čestný človek môže žiť pravú ľudskú podobu) Nemohol som si pomôcť a spýtal som sa sám seba: „Zdržiavam sa odhalenia problémov Zhou Xin kvôli nej?“ V skutočnosti nie. Bál som sa, že Zhou Xin by si o mne mohla myslieť, že som príliš drsný a nemám pochopenie pre jej slabosti, takže moje váhanie pramenilo z mojej túžby udržať si v jej očiach dobrý dojem. Tiež som premýšľal nad tým, že tá sestra žila so sebeckou a opovrhnutiahodnou skazenou povahou, bola nezodpovedná vo svojich povinnostiach a už zdržala prácu. Mala by šancu obrátiť sa, len ak by som jej tento problém odhalil a pomohol jej uvedomiť si jeho vážnosť. Aj keby sa mohla cítiť, akoby jej to prebodlo srdce, a v tej chvíli by sa jej to ťažko prijímalo, stále by som sa jej úprimne snažil pomôcť a mal by som čisté svedomie. Neskôr, počas zhromaždenia, som na základe Božích slov odhalil prirodzenosť a dôsledky toho, že sa sústreďovala len na svoju vlastnú prácu a zanedbávala tú celkovú. Videl som, že bola dosť rozrušená, ale po duchovnom spoločenstve povedala, že si svoje problémy do istej miery uvedomovala, akurát ich nebrala vážne, a že vďaka tomuto rozobratiu konečne pochopila, aké vážne sú. Uvedomila si, že ju netrápilo, že práca stojí, ani nevenovala pozornosť riešeniu týchto problémov, hoci vedela, že existujú. Tiež si uvedomila, že bola ľahostajná a bezstarostná, čím zdržala prácu, a že bola skutočne sebecká a opovrhnutiahodná a musí vážne uvažovať a zmeniť sa. Bol som dosť potešený, keď som videl, že táto sestra dospela k takémuto pochopeniu, a cítil som, že som konečne raz niekomu naozaj pomohol.
Vďaka tejto skúsenosti som pochopil niektoré princípy posudzovania dobroty ľudskej prirodzenosti a tiež som jasne videl, že to, že som úprimne nepomáhal druhým, moje váhanie poukázať na problémy a to, že som chránil len sám seba a nezastával sa práce cirkvi, bolo prejavom slabej ľudskej prirodzenosti. Zároveň som sa naučil, čo skutočne znamená pomáhať druhým s láskou. Bohu vďaka!
