48. Čo mi prinieslo prijímanie vedenia a pomoci
V septembri 2023 ma vybrali, aby som slúžila ako kazateľa, a poverili prácou v niekoľkých cirkvách. Po viac ako dvoch mesiacoch spolupráce sa cirkevný život a práca na polievaní nováčikov zlepšili, a tak ma nadriadená vodkyňa požiadala, aby som sa podelila o dobré spôsoby praktizovania. Bola som so sebou celkom spokojná a mala som pocit, že dokážem urobiť aj nejakú skutočnú prácu. Koncom novembra som si však všimla, že práca na evanjeliu veľmi nepokročila, a tak som zhrnula niektoré problémy a potom som sa o svoje názory a návrhy k týmto problémom podelila s niekoľkými vedúcimi tímov pre evanjelium. Tiež som s nimi hovorila v duchovnom spoločenstve o Božom úmysle, aby mohli s nadšením hlásať evanjelium. Keď som prácu rozdelila, mala som pocit, že sa mi darilo a že som pri práci bola precízna, a tak som sa začala venovať iným veciam. O niekoľko dní neskôr, keď som sa pýtala vedúcich skupín na ich pokrok v práci na evanjeliu, niektorí neodpovedali, zatiaľ čo iní povedali, že sa s evanjelizačnými pracovníkmi stretnú až o pár dní. Keď som videla, že niektorí vedúci skupín spolupracujú, neobťažovala som sa situáciu ďalej skúmať a zisťovať podrobnosti. O vyše desať dní neskôr mi nadriadená vodkyňa napísala list, v ktorom sa pýtala na postup v práci na evanjeliu a na to, prečo nebola účinná, ako spolupracujú evanjelizační pracovníci a aké skutočné problémy som vyriešila. Keďže som od vedúcich skupín nedostala žiadne listy, podrobnosti o postupe v práci na evanjeliu som nepoznala, a tak som nadriadenej vodkyni odpovedala, že keď od nich dostanem listy, podám úplnú správu. Potom som na vedúcich skupín naliehala, aby mi oznámili svoje výsledky. Po niekoľkých naliehaniach mi však stále neodpovedali a ja som sa nahnevala, lebo som sa domnievala, že sú vo svojich povinnostiach neuveriteľne nezodpovední. Keď mi od vodkne jeden za druhým prichádzali listy s otázkami o pokroku práce, bola som čoraz nervóznejšia, ale mala som pocit, že vzhľadom na to, že vedúci skupín nereagujú na moje listy, nemôžem nič robiť. Povedala som svojej vodkyni, že vedúci skupín na moje listy nereagujú, aby vedela, že problém nie je vo mne, ale v nich.
Vodkyňa mi rýchlo odpísala a spýtala sa ma, či rozumiem skutočným problémom a ťažkostiam vedúcich skupín, pričom mi povedala, že pri kontrole mojej práce na základe môjho listu zistila, že svoju povinnosť neberiem dostatočne vážne. Keď sme v práci nedosiahli výsledky, iba som obviňovala druhých a neuvažovala nad vlastnými problémami. Tiež povedala, že ak budem pri sledovaní práce len ponáhľať vedúcich skupín, aby dosiahli výsledky, a nebudem zisťovať skutočné problémy ani dávať ľuďom konkrétne cesty praktizovania, aby som im ich problémy pomohla vyriešiť, nikdy v našej práci nemôžeme dosiahnuť výsledky. Keď som si prečítala jej list, cítila som mierny odpor a pomyslela som si: „Chcem konať prácu dobre, zapojila som sa do práce na evanjeliu, písala listy, s vedúcimi skupín som sa v duchovnom spoločenstve rozpávala o ich stave a nabádala som ich, aby sa mi urýchlene ozvali, ak narazia na nejaké ťažkosti. Ak mi nepovedia, aké sú ich problémy, čo mám robiť? V týchto cirkvách sa predtým vyskytli prerušenia práce v dôsledku masového zatýkania, ale len niečo vyše dvoch mesiacov po mojom príchode došlo k zlepšeniam vo všetkých jej aspektoch. Myslím, že to ukazuje, že už teraz pracujem celkom dobre, ale vy chcete, aby som nad sebou uvažovala? Takéto duchovné spoločenstvo jednoducho nedokážem prijať.“ Cítila som sa vtedy ukrivdená, vzdorovitá a stále som si mlela svoje. Čím viac som premýšľala, tým negatívnejšia som bola a mala som pocit, že túto povinnosť jednoducho nedokážem konať. Uvedomila som si, že som v nesprávnom stave, ale nedokázala som sa z toho dostať a nevedela som, čo sa mám z tejto situácie naučiť. Neskôr som sa modlila k Bohu a prosila Ho, aby ma viedol k pochopeniu Jeho úmyslu. V jednom videu so skúsenostným svedectvom som našla úryvok z Božích slov, ktorý veľmi súvisel s mojím vtedajším stavom. Všemohúci Boh hovorí: „Niektorí ľudia sa pri konaní svojej povinnosti stretávajú s orezávaním a hovoria: ‚So svojimi obmedzenými schopnosťami, koľko toho môžem naozaj spraviť? Veľa toho nechápem, takže ak chcem tú prácu robiť dobre, nebudem sa musieť učiť za pochodu? Pôjde mi to ľahko? Boh jednoducho nerozumie ľuďom; nie je to vari ako chcieť od vola, aby sa otelil? Nech to robí niekto, kto chápe viac ako ja. Ja to viem robiť len takto – nezvládnem urobiť nič viac.‘ Ľudia pravidelne hovoria takéto veci a premýšľajú o nich, však? (Správne.) Každý si to môže priznať. Nikto nie je dokonalý a nikto nie je anjelom; ľudia nežijú vo vákuu. Každý má tieto myšlienky a odhalenia skazenosti. Každý je schopný zjaviť tieto veci a často žiť v takýchto stavoch, a to nie z vlastnej vôle; nemôže si pomôcť, ale uvažuje takýmto spôsobom. Skôr než sa ľuďom niečo stane, majú celkom normálny stav, ale veci sú iné, keď sa im niečo stane – negatívny stav sa prirodzene zjavuje veľmi ľahko, bez prekážky či obmedzenia a bez podnecovania a nabádania iných; pokiaľ veci, s ktorými sa stretávajú, nie sú v súlade s ich vlastnou vôľou, tieto skazené povahy sa odhaľujú vždy a všade. Prečo sa môžu zjaviť vždy a všade? To dokazuje, že ľudia majú v sebe tento druh skazenej povahy a skazenej prirodzenosti. Skazené povahy ľuďom nevnucujú iní, ani im ich nevštepujú iní, a už vôbec ich neučia, nepodnecujú a nepodporujú iní; namiesto toho ich oni sami majú v sebe. Ak ľudia tieto skazené povahy nevyriešia, nemôžu žiť v správnych, pozitívnych stavoch.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Skutočnú premenu môže priniesť len vyriešenie vlastnej skazenej povahy) Boh hovorí, že keď ľudia nečelia problémom, ich stav je často normálny, ale len čo sa niečo nezhoduje s ich predstavami, nevedia si pomôcť a začnú zjavovať stavy odolávania, vzdoru a nespokojnosti. To je niečo, čo je v prirodzenosti človeka. Po prečítaní Božích slov som ich zvážila vo svetle svojho vlastného stavu. Keď mi vodkyňa vytkla, že prácu na evanjeliu nekonám svedomito a nerobím žiadnu skutočnú prácu, cítila som sa ukrivdená a vzdorovitá. Myslela som si, že robím, čo je v mojich silách. Podieľala som sa na práci a v duchovnom spoločenstve som hovorila s vedúcimi skupín o ich stavoch. Keďže mi nehlásili aktuálnu situáciu, nemohla som nič robiť. Mala som pocit, že vodkyňa vôbec nechápe moju situáciu. Žila som v stave vzdoru a obhajovania sa, čo ukázalo, že neprijímam pravdu. Keď som videla, aký vážny je môj problém, modlila som sa k Bohu: „Ó, Bože, viem, že ma nikto neorezáva preto, aby mi znepríjemnil život. Deje sa to s Tvojím dovolením. Viem, že sú veci, o ktorých by som mala uvažovať a vstúpiť do nich, ale v tejto chvíli ich celkom nechápem. Prosím, osvieť ma a veď, aby som si v tejto záležitosti porozumela a poučila sa.“
Potom som uvidela tento úryvok z Božích slov: „Aký je najdôležitejší postoj, ktorý treba zaujať k vlastnému orezaniu, bez ohľadu na okolnosti, ktoré k nemu vedú? Najskôr ho musíš prijať. Bez ohľadu na to, kto a z akého dôvodu ťa orezáva, či to vyznieva tvrdo alebo aký tón a formuláciu použije, mal by si to prijať. Potom by si si mal uvedomiť, čo si urobil zle, akú skazenú povahu si odhalil a či si konal v súlade s pravdou-princípmi. To je postoj, ktorý by si mal mať v prvom rade a predovšetkým. A majú takýto postoj antikristi? Nemajú; z ich postoja od začiatku do konca vyžaruje odolávanie a odpor. Môžu byť s takým postojom pred Bohom ticho a skromne prijať orezávanie? Veruže nemôžu. Tak čo teda spravia? V prvom rade sa budú urputne hádať a ponúkať odôvodnenia, brániť sa a uvádzať dôvody proti zlým skutkom, ktoré vykonali, a proti skazenej povahe, ktorú odhalili, dúfajúc, že získajú pochopenie a odpustenie ľudí, aby nemuseli prevziať žiadnu zodpovednosť ani prijať slová, ktoré ich orezávajú. Aký je ich postoj, keď čelia orezávaniu? ‚Nezhrešil som. Nespravil som nič zlé. Ak som urobil chybu, mal som na to dôvod; ak som urobil chybu, nebolo to úmyselne, nemal by som za ňu niesť zodpovednosť. Ktože už nespraví zopár chýb?‘ Chytajú sa týchto výrokov a fráz, ale nehľadajú pravdu, neuznajú si chyby, ktorých sa dopustili, ani skazené povahy, ktoré odhalili – a rozhodne nepriznávajú, aký bol ich úmysel a cieľ pri páchaní zla. ... Bez ohľadu na to, ako fakty odhalia ich skazenú povahu, oni to neuznávajú ani neprijímajú, ale pokračujú vo svojom vzdore a v odolávaní. Čokoľvek ostatní hovoria, oni to neprijímajú ani neuznávajú, ale myslia si: ‚Uvidíme, kto koho prekoná v rozprávaní, kto je lepší rečník.‘ Toto je jeden z možných postojov, s ktorým sa antikristi stavajú k svojmu orezávaniu.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Ôsma časť)) Vďaka Božím slovám som si uvedomila, že keď čelím orezávaniu, radám a pomoci, bez ohľadu na to, aký postoj alebo tón ostatní zaujmú, a bez ohľadu na to, ako veľmi je to v rozpore s mojimi predstavami, to od Boha musím prijať, podriadiť sa a uvažovať nad svojimi problémami. To je postoj, aký by mal človek mať. Keď antikristi čelia orezávaniu, radám a pomoci, odolávajú, hádajú sa, vzdorujú a dokonca zvaľujú vinu na iných. Nemajú ani najmenšiu ochotu prijať pravdu. Keď som o tom uvažovala vo svetle svojho správania, keď vodkyňa poukázala na moje problémy, odolávala som, neustále som sa v srdci obhajovala a myslela som si, že som zaplatila cenu a vodkyňa ma orezáva bez toho, aby rozumela situácii. Cítila som sa neuveriteľne ukrivdená a myslela som si, že som nemohla urobiť viac. Cítila som nepriateľstvo a vzdor a odhaľovala som povahu plnú odporu k pravde. Spomenula som si, že hoci som na začiatku prácu rozdelila, potom som sa na nej reálne nepodieľala a nesledovala ju. Iba som ľudí súrila, aby dosiahli výsledky, a neobťažovala som sa pochopiť ťažkosti a stavy evanjelizačných pracovníkov. Takýmto vykonávaním práce som si neplnila svoju zodpovednosť. Tiež som neriešila skutočné problémy – teda nekonala som skutočnú prácu. Vodkyňa ma orezávala za problémy, ktoré som mala, ale ja som orezávanie neprijímala a dokonca som odolávala, hádala sa a zvaľovala som zodpovednosť na iných. V podstate som neprijímala pravdu a odporovala som Bohu. Ak by som nečinila pokánie a naďalej žila v tejto neoblomnej povahe, nakoniec by som spôsobila, že by ma Boh znenávidel a vyradil.
Neskôr som natrafila na ďalší úryvok z Božích slov: „V cirkvi sú ľudia, ktorí si myslia, že za vynaloženie veľkého úsilia alebo vykonanie niekoľkých riskantných vecí získali zásluhy. Vychádzajúc z ich činov sú v podstate skutočne hodní pochvaly, ale ich povaha a postoj k pravde sú odporné a protivné. Nemajú lásku k pravde, majú k nej odpor. Už len tým sú odporní. Takí ľudia sú bezcenní. Keď Boh vidí, že ľudia sú slabej kvality, že majú určité nedostatky a majú skazené povahy alebo podstatu, ktorá Mu oponuje, nehnusia sa Mu a nedrží ich od seba. To nie je Boží úmysel a nie je to Jeho postoj k človeku. Bohu sa neprotiví slabá kvalita ľudí, neprotiví sa Mu ich pochabosť a neprotiví sa Mu, že majú skazené povahy. Čo sa Bohu na ľuďoch najviac protiví? Keď majú odpor k pravde. Ak máš odpor k pravde, to samé o sebe stačí ako dôvod, že Boh v tebe nikdy nenájde zaľúbenie. To je nemenné. Ak máš odpor k pravde, ak ju nemiluješ, ak je tvoj postoj k pravde ľahostajný, pohŕdavý a arogantný alebo ak ťa pravda dokonca odpudzuje a vyvoláva v tebe odolávanie a odmietanie – ak sa správaš takto, potom je Boh tebou úplne znechutený a ty si zatratený, bez možnosti spásy. Ak vo svojom srdci naozaj miluješ pravdu a máš iba trochu nízku kvalitu a chýba ti pochopenie, si trochu pochabý a často robíš chyby, ale nemáš v úmysle konať zlo a jednoducho si urobil zopár pochabostí; ak si v srdci ochotný počúvať Božie duchovné spoločenstvo o pravde a v srdci po nej túžiš; ak postoj, ktorý zaujímaš pri zaobchádzaní s pravdou a Božími slovami, je postojom úprimnosti a túžby a ak si dokážeš ceniť a vážiť Božie slová – to stačí. Bohu sa takí ľudia páčia. Aj keď si občas trochu pochabý, Boh ťa má stále rád. Boh miluje tvoje srdce, ktoré túži po pravde, a miluje tvoj úprimný postoj k pravde. Preto ti Boh prejavuje milosrdenstvo a stále ti udeľuje milosť. Neberie do úvahy tvoju slabú kvalitu ani tvoju pochabosť a neberie do úvahy ani tvoje priestupky. Keďže tvoj postoj k pravde je úprimný a horlivý a tvoje srdce je úprimné, potom – vzhľadom na úprimnosť tvojho srdca a tento tvoj postoj –, Boh bude k tebe vždy milosrdný a Duch Svätý bude na teba pôsobiť a ty budeš mať nádej na spásu. Na druhej strane, ak si v srdci neoblomný a holduješ pôžitkom, ak máš odpor k pravde, nikdy nedbáš na Božie slová ani na nič, čo sa týka pravdy, a z hĺbky svojho srdca si odolávajúci a pohŕdavý, aký má potom Boh k tebe postoj? Cíti odpor, zhnusenie a neutíchajúci hnev.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Pre dobré plnenie povinnosti je najdôležitejšie pochopiť pravdu) Boh hovorí, že berie postoj ľudí k pravde veľmi vážne. Niektorí ľudia sa pri konaní povinností javia ako schopní zaplatiť cenu a sú aj celkom efektívni, no keď čelia problémom, neprijímajú pravdu a dokonca k nej majú odpor. Boh je tým znechutený. Spomenula som si na posledné dva mesiace, počas ktorých som pri svojej povinnosti zaplatila istú cenu a dosiahla nejaké výsledky. Mala som vtedy pocit, že už konám skutočnú prácu, a tak by mi vodkyňa nemala vyčítať moje problémy. Uvedomila som si však, že Boh sa nepozerá len na to, koľko niekto trpel, koľko práce vykonal alebo aké výsledky dosiahol. Pozerá sa aj na postoj človeka k pravde a na to, či prijíma pravdu. Ak by som pri orezávaní večne odolávala, neprijímala ho, dohadovala sa s Bohom a konala proti Nemu, Bohu by som sa zhnusila a nedostala by som dielo Ducha Svätého. Pochopila som, že žiť s povahou plnou odporu k pravde je naozaj veľmi nebezpečné. Bolo faktom, že práca na evanjeliu bola v tom čase neúčinná, a tak som mala prijať radu svojej vodkyne a skutočne vyriešiť problémy, ktoré v práci na evanjeliu existovali.
Počas svojho hľadania som si spomenula na úryvok z Božích slov a vyhľadala som si ho. Boh hovorí: „Nezúčastňujú sa na žiadnej reálnej práci, nedodržiavajú ani nedávajú pokyny a nevedú vyšetrovania ani výskum, aby vyriešili problémy. Plnia si povinnosti vodcu? Dá sa cirkevná práca vykonávať takýmto spôsobom dobre? Keď sa ich tí Zhora opýtajú, ako pokračuje práca, povedia: ‚Všetka cirkevná práca normálne napreduje. Na každú pracovnú úlohu dohliada jeden nadriadený.‘ Ak sa ich pýtajú ďalej, či sú v práci nejaké problémy, odpovedajú: ‚Neviem. Pravdepodobne žiadne problémy nie sú!‘ To je postoj, ktorý majú k práci falošní vodcovia. Ako vodca vykazuješ absolútnu nezodpovednosť za pridelenú prácu; všetko je delegované na iných bez akejkoľvek následnej kontroly, otázok alebo pomoci pri riešení problémov z tvojej strany – len tak si tam sedíš so založenými rukami a rozdávaš úlohy. Nezanedbávaš tým svoju zodpovednosť? Nesprávaš sa ako funkcionár? Ak niekto nevykonáva žiadnu konkrétnu prácu, nesleduje ju, nerieši skutočné problémy – nie sú takíto vodcovia len na ozdobu? Nie sú falošnými vodcami? Sú priam stelesnením falošného vodcu.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (4)) Božie slová odhalili môj vtedajší stav: práca na evanjeliu je jednou z hlavných úloh, ktorú majú vodcovia sledovať, a bola to moja zodpovednosť, ale po rozdelení práce som si myslela, že je to už záležitosť vedúcich skupín. Myslela som si, že stačí čakať na výsledky, a nesústredila som sa na to, aby som pochopila stav vedúcich skupín, ani na problémy, ktoré sa pri konaní ich povinností objavili. Keď sa ma však vodkyňa pýtala na postup v práci, povedala som, že vedúci skupín sa mi ešte neozvali. Bola som to jednoznačne ja, kto mal tú prácu na starosti, ale podrobne som nesledovala jej priebeh a môj prístup bol pasívny. Nebolo to správanie falošnej vodkyne? V tom momente som v srdci konečne dokázala prijať radu vodkyne. Potom som uvidela úryvok z Božích slov, v ktorom sa písalo: „Čo znamená dohľad? Dohľad zahŕňa kontrolovanie a usmerňovanie. Okrem iného to znamená konkrétne sa do detailov pýtať na prácu, spoznať a pochopiť priebeh práce a slabé miesta v práci, pochopiť, kto je vo svojej práci zodpovedný a kto nie a tiež to, kto je schopný prácu vykonávať a kto nie. Dohľad si niekedy vyžaduje konzultovať, pochopiť a preverovať situáciu. Niekedy si vyžaduje osobný rozhovor alebo priamu kontrolu. Častejšie samozrejme zahŕňa priame duchovné spoločenstvo so zodpovednými osobami, pýtanie sa na realizáciu práce, ťažkosti a problémy, ktoré sa vyskytli, a podobne. Pri vykonávaní dohľadu môžete prísť na to, ktorí ľudia sa k svojej práci hlásia len navonok a veci robia len povrchne, ktorí ľudia nevedia realizovať konkrétne úlohy, ktorí ľudia ich vedia realizovať, ale nerobia reálnu prácu a iné podobné problémy. Najlepšie je, ak sa tieto zistené problémy dajú vyriešiť včas. Čo je účelom dohľadu? Je ním lepšie realizovanie pracovných opatrení, aby sa zistilo, či je práca, ktorú ste zadali, primeraná, či nie sú prítomné nejaké pochybenia alebo veci, ktoré ste nevzali do úvahy, či sú nejaké oblasti, ktoré nie sú v súlade s princípmi, či existujú nejaké skreslené aspekty alebo oblasti, v ktorých sa urobili chyby, a tak ďalej – všetky tieto problémy sa dajú zistiť v rámci procesu vykonávania dohľadu. Ak však zostaneš doma a nebudeš vykonávať túto špecifickú prácu, môžeš tieto problémy odhaliť? (Nie.) Na mnohé problémy sa treba pýtať, všímať si ich a porozumieť im na mieste, aby sa o nich vedelo a boli pochopené.“ (Slovo, zv. V: Povinnosti vodcov a pracovníkov. Povinnosti vodcov a pracovníkov (10)) Skrze Božie slová som pochopila, že dohliadať na prácu neznamená len rozdeľovať prácu iným a potom čakať na výsledky, no skôr sa na nej naozaj podieľať a zisťovať, aké skutočné problémy bránia jej postupu. Je práca nevhodne pridelená, sú bratia a sestry v zlom stave alebo majú ľudia nesprávny postoj ku konaniu svojich povinností? Vodcovia musia týmto veciam porozumieť, do detailov ich pochopiť a hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby ich mohli včas vyriešiť. To je to, čo znamená konať skutočnú prácu. Uvažovala som o tom, ako som prácu len rozdelila vedúcim skupín a potom som na nich neustále tlačila, aby dosiahli výsledky – ani v najmenšom som si neplnila svoju zodpovednosť ako vodkyňa. Vôbec som sa nelíšila od úradníkov veľkého červeného draka, ktorí sa len držia svojho postavenia, ale nikdy nekonajú skutočnú prácu. Bez ohľadu na to, na akej práci taký úradník pracuje, vždy len vykrikuje heslá, odovzdáva pokyny od nadriadených podriadeným a koná prácu len preto, aby dobre vyzeral. Aj ja som prácu sledovala len preto, aby som mohla podať správu svojej vodkyni, a nie preto, aby som riešila skutočné problémy a ťažkosti v práci na evanjeliu. Takýto postoj k práci sa Bohu hnusí. Ak by som svoj postoj nezmenila, uškodila by som práci cirkvi a pri konaní svojej povinnosti by som tým páchala zlo. Potom som začala konať podľa Božích slov a rýchlo som pracovala na náprave svojich odchýlok. Keď som situáciu skutočne pochopila, zistila som, že v niektorých cirkvách chýbajú evanjelizační pracovníci, niektorí vedúci skupín neprideľujú prácu dostatočne rýchlo, čo vedie k pomalému postupu, a niektorí bratia a sestry nemôžu normálne konať svoju povinnosť, pretože ich zatýka a sleduje ČKS. Pre tieto a mnohé ďalšie problémy bola práca na evanjeliu neúčinná. Potom som tieto problémy jeden po druhom v duchovnom spoločenstve vyriešila. Prestala som hľadať výhovorky, aby som presunula zodpovednosť na iných, prestala som sa sústreďovať na to, čo robia alebo nerobia ostatní, a namiesto toho som sa zamerala na konanie svojej povinnosti podľa princípov a na to, aby som konala viac skutočnej práce. Po období spolupráce sa práca na evanjeliu začala zlepšovať. Bola som nesmierne šťastná – nikdy som si nemyslela, že keď napravím svoj stav a začnem skutočne pracovať, uvidím Božie vedenie.
Vďaka tejto skúsenosti som sa naučila, že orezávanie, usmernenie a pomoc pochádzajú od Boha a sú to pozitívne veci, ktoré nám pomáhajú napraviť odchýlky v našich povinnostiach a umožňujú nám ich konať na požadovanej úrovni. Pomáhajú nám tiež spoznať a vyriešiť naše skazené povahy. Za tým všetkým stoja dobré Božie úmysly. V dôsledku tejto skúsenosti som na vlastnej koži spoznala prínosy prijímania orezávania, rád a pomoci a tiež som sa naučila, ako sledovať prácu a ako na ňu dohliadať. Vďaka Bohu za Jeho vedenie!
