55. Bola som naozaj dobrá vodkyňa?

V máji 2020 som bola vybraná za cirkevnú vodkyňu. O mesiac neskôr boli dve spolupracujúce sestry prepustené. V hodnoteniach, ktoré napísali bratia a sestry, som videla, že tieto dve sestry neriešili problémy a karhali ľudí, takže sa ľudia cítili obmedzovaní. Hovorili, že tie dve sestry konali svoje povinnosti, akoby boli úradníčky, a vycítila som nesympatie bratov a sestier voči nim. Pomyslela som si: „Nie je príliš prísne odhaliť a orezať iných, a zraniť tak ich city? Vôbec to nie je láskavé! Nemôžem byť ako ony, orezávať a kritizovať ľudí na každom kroku. Keď vidím, že majú bratia a sestry problémy, musím byť taktná. Takto budú mať všetci pocit, že sa so mnou dá ľahko vychádzať, že som starostlivá a že som dobrá a chápavá vodkyňa.“ V neskoršom styku s bratmi a sestrami som sa zamerala na to, aby som hovorila jemne, v snahe nezraniť city druhých, a keď sa vyskytli problémy, náležite som s nimi komunikovala a hovorila som jemne a mierne. Málokedy som iných orezávala alebo odhaľovala problémy bratov a sestier. Po nejakom čase ma mnohí bratia a sestry začali chváliť. Hovorili, že som vodkyňa bez pretvárky, že hovorím jemne a dá sa so mnou ľahko vychádzať. Všetka táto chvála od bratov a sestier ma veľmi tešila a odvtedy som sa k ostatným vždy správala takto.

Po nejakom čase interakcie s bratom Li Liangom som zistila, že sa vo svojich povinnostiach vždy usiloval o povesť a postavenie. Bol zodpovedný za prácu na videách a mal viac študovať technológiu tvorby videí, ale myslel si, že učenie sa techník je práca v zákulisí, a tak na to nevynaložil žiadne úsilie, keďže by to nemohol využiť na to, aby sa predviedol. Namiesto toho často pomáhal bratom a sestrám opravovať elektroniku, čo zdržiavalo jeho prácu. Vedela som, že ako vodkyňa musím poukázať na problémy Li Lianga, aby si uvedomil svoje nedostatky a včas ich napravil. Potom som si však pomyslela: „Li Liang má o mne dobrú mienku a celkom sa teší, keď chodím na ich tímové stretnutia. Ak odhalím jeho problémy hneď po tom, čo som sa stala vodkyňou, bude si myslieť, že sa so mnou ťažko vychádza a že mi chýba láska, a to by poškodilo dobrý dojem, ktorý o mne má. Pri poukazovaní na problémy nemôžem byť príliš priama, budem musieť byť taktnejšia.“ Keď som teda videla Li Lianga, jednoducho som povedala: „Ako nadriadení musíme uprednostniť štúdium technológie tvorby videí, inak to ovplyvní pokrok našej práce.“ Li Liang prikývol a vyjadril ochotu zmeniť sa. Neskôr som však zistila, že stále nevynakladá úsilie na štúdium technológie tvorby videí. Chcela som ho odhaliť, ale potom som si pomyslela: „Je mladý a už aj tak je chvályhodné, že dokázal dať bokom svoju prácu, aby konal svoje povinnosti v cirkvi. Čo ak sa po mojom orezaní a odhalení stane negatívnym? Nepovedali by bratia a sestry, že som presne ako tie predchádzajúce vodkyne, ktoré boli prepustené, že len karhám ľudí a chýba mi láska? Nezničilo by to dobrý dojem, ktorý o mne bratia a sestry majú?“ S touto myšlienkou som mu našla video so skúsenostným svedectvom, ktoré zodpovedalo jeho stavu, v nádeji, že sa sám spamätá. Li Liang však len priznal, že sa usiloval o povesť a postavenie, ale neuvedomoval si vážnosť problému. V reakcii na to som mu len jemne poradila, aby sa neusiloval o povesť a postavenie, a potom naďalej konal svoje povinnosti ako zvyčajne, takže v práci na videách nenastal žiadny pokrok. Krátko nato prišli vyšší vodcovia, aby preskúmali prácu, a na základe toho, že správanie Li Lianga pri konaní jeho povinností sa nijako nezmenilo, ho prepustili. Vodcovia sa ma potom opýtali: „Prečo si nehovorila v duchovnom spoločenstve o problémoch, ktoré si u Li Lianga zistila, a neriešila ich? Prečo si ho nepreradila, keď sa na túto úlohu nehodil?“ Tvár mi horela a uvedomila som si, že vinu za prepustenie Li Lianga nemôžem zvaliť na nikoho iného. Keby som včas odhalila povahu a následky jeho usilovania sa o povesť a postavenie v jeho povinnosti a pomohla mu spoznať samého seba, je možné, že by k tomuto nedošlo. Cítila som veľkú ľútosť. Potichu som sa modlila k Bohu: „Bože, veľmi dobre som si uvedomovala, že Li Liang sa usiloval o povesť a postavenie, že mu v jeho povinnostiach chýbali princípy a že som ho mala odhaliť a orezať. Obávala som sa však, že by si o mne urobil zlý dojem, a tak som nepoukázala na jeho problémy ani som ho neodhalila, čo viedlo k stratám v práci. Bože, prosím, osvieť a veď ma, aby som spoznala svoju skazenú povahu.“

Pri svojom hľadaní som si spomenula na video so skúsenostným svedectvom, ktoré som videla, s názvom Čo sa skrýva za „dobrým imidžom“. Otvorila som ho a prečítala som si tento úryvok z Božích slov: „Keď niektorí cirkevní vodcovia vidia, že bratia alebo sestry konajú svoje povinnosti povrchne, nepokarhajú ich, hoci by mali. Keď jasne vidia, že záujmy Božieho domu trpia, netrápia sa pre to ani sa na nič nepýtajú a ostatných ani trochu neurazia. V skutočnosti vôbec neberú ohľad na slabosti ľudí; namiesto toho je ich úmyslom a cieľom získať si srdcia ľudí. Sú si plne vedomí: ‚Pokiaľ to budem robiť a nikoho neurazím, budú si myslieť, že som dobrý vodca. Budú mať o mne dobrú, vysokú mienku. Budú ma schvaľovať a budú ma mať radi.‘ Je im jedno, aké veľké škody budú spôsobené záujmom Božieho domu alebo ako veľmi sa poškodí vstup Božieho vyvoleného ľudu do života, či ako veľmi je vyrušený ich cirkevný život; oni len zotrvávajú vo svojej satanskej filozofii a nikoho neurážajú. V ich srdci sa nikdy neobjavia výčitky svedomia. Keď vidia, že niekto spôsobuje narušenia a vyrušenia, nanajvýš s ním prehodia pár slov, bagatelizujú celý problém a tým sa to pre nich končí. Nebudú hovoriť o pravde v duchovnom spoločenstve ani tomuto človeku neukážu podstatu problému, a už vôbec nebudú rozoberať jeho stav. Nikdy nebudú v duchovnom spoločenstve hovoriť o tom, aké sú Božie úmysly. Falošní vodcovia nikdy neodhaľujú ani nerozoberajú chyby, ktorých sa ľudia často dopúšťajú, ani to, aké skazené povahy často odhaľujú. Neriešia žiadne skutočné problémy, ale namiesto toho sú zakaždým zhovievaví k mylným praktikám ľudí a odhaleniam skazenosti a bez ohľadu na to, akí sú ľudia negatívni alebo slabí, neberú to vážne. Len kážu nejaké slová a učenia a povedia zopár slov nabádania, aby v snahe zachovať harmóniu situáciu povrchne vyriešili. Výsledkom je, že Boží vyvolený ľud nevie o sebe uvažovať a spoznávať sa, nemá riešenie pre žiadne skazené povahy, ktoré odhaľuje, a žije uprostred slov a učení, predstáv a fantázií, bez akéhokoľvek vstupu do života. V srdciach dokonca veria: ‚Náš vodca má pre naše slabosti ešte väčšie pochopenie ako Boh. Naše duchovné postavenie je príliš malé na to, aby sme mohli splniť Božie požiadavky. Stačí, ak splníme požiadavky nášho vodcu; podriadením sa nášmu vodcovi sa podriaďujeme Bohu. Ak príde deň, keď Zhora prepustia nášho vodcu, ozveme sa; aby sme si svojho vodcu udržali a zabránili jeho prepusteniu, budeme so Zhora vyjednávať a prinútime ich, aby súhlasili s našimi požiadavkami. Takto sa odvďačíme svojmu vodcovi.‘ Keď majú ľudia v srdci takéto myšlienky, keď si k svojmu vodcovi vytvorili takýto vzťah a v ich srdci vznikol k ich vodcovi takýto druh závislosti, obdivu a uctievania, majú čoraz väčšiu vieru v tohto vodcu a vždy chcú počúvať jeho slová, namiesto toho, aby hľadali pravdu v Božích slovách. Takýto vodca v srdci ľudí takmer zaujal miesto Boha. Ak je vodca ochotný udržiavať takýto vzťah s Božím vyvoleným ľudom, ak z toho v srdci čerpá pocit potešenia a verí, že Boží vyvolený ľud by sa k nemu mal správať takto, potom nie je rozdiel medzi týmto vodcom a Pavlom, on už vykročil na cestu antikrista a Boží vyvolený ľud sa už týmto antikristom nechal zaviesť a úplne mu chýba schopnosť rozlišovať.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Prvý bod: Snažia sa získať si ľudské srdcia) Po prečítaní týchto Božích slov som o sebe uvažovala. Veľmi dobre som si uvedomovala, že bratia a sestry, poháňaní svojimi skazenými povahami, vo svojich povinnostiach brzdili prácu cirkvi, a predsa som ich neodhalila ani neorezala, len som im namiesto toho povedala zopár pekných slov, aby som ich povzbudila. Robila som to preto, aby ma ľudia vnímali ako starostlivú a chápavú vodkyňu. Bol to prejav snahy získať si srdcia ľudí, ako to odhalil Boh. Uvažovala som o svojich interakciách s Li Liangom. Už dávno som si všimla, že sa usiloval o povesť a postavenie, že sa odchyľoval od svojich povinností ako nadriadený a že to spomaľovalo celkové napredovanie práce. Tiež som vedela, že potrebuje včasné vedenie a nápravu, ale obávala som sa, že ak odhalím jeho problémy, povie, že nie som láskavá a že som vo svojich požiadavkách príliš prísna, takže som hovorila len jemne. Vždy som mu len pripomenula a povzbudila ho, aby sa neusiloval o povesť a postavenie, ale aby sa zameral na svoju hlavnú povinnosť. Li Liang si svoje problémy neuvedomil, ale ani potom som jeho problémy neodhalila ani nerozobrala. Namiesto toho som skúsila nepriamy prístup a poslala som mu video so skúsenostným svedectvom, aby sa sám spamätal. Videla som problémy svojich bratov a sestier, ale nikdy som ich neodhalila, a to len preto, aby ma všetci vnímali ako starostlivú, ako niekoho, s kým je ľahké vyjsť, a ako dobrú vodkyňu, ktorá je k ostatným chápavá. Robila som to, aby som si získala srdcia ľudí. Skutočne som kráčala po ceste antikrista! Z pozície vodkyne malo byť mojou povinnosťou hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, riešiť problémy mojich bratov a sestier, a chrániť prácu cirkvi. Ja som sa však len prizerala, ako Li Liang žije v skazenej povahe a zdržiava prácu, a nehovorila som s ním v duchovnom spoločenstve, neviedla som ho, neodhalila ani neorezala. Vôbec som si neplnila svoje zodpovednosti. Mala som vôbec nejakú ľudskú prirodzenosť? Aby som si v očiach iných udržala imidž „dobrej vodkyne“, nebrala som ohľad na záujmy cirkvi. Bola som skutočne sebecká a opovrhnutiahodná! Keď som si to uvedomila, cítila som veľkú ľútosť a vinu. Keď som opäť uvidela Li Lianga, otvorila som sa mu a odhalila a rozobrala som jeho problémy. Povedal: „Málokedy vidím, že by si nás upozornila na problémy. Vždy hovoríš tak jemne, a to nie je prospešné ani pre nás, ani pre prácu cirkvi. Je skvelé, že si to dnes spomenula. Spoznal som povahu a následky usilovania sa o povesť a postavenie.“ Keď som to počula, cítila som sa naozaj zahanbená. Li Liang o mne nemal zlý dojem pre to, že som poukázala na jeho problémy. Naopak, dokázal prijať toto vedenie a uvažovať o sebe. Uvedomila som si, že ak vidím problémy, ale ľudí neodhalím a nevediem ich, skutočne im to ubližuje!

Krátko nato som zistila, že nadriadenej pre prácu na polievaní, Xue Mei, chýbal pocit bremena v jej povinnostiach a oddávala sa telesnému pohodliu. Prácu, ktorú mala vykonať, presunula na polievačov bez toho, aby sledovala alebo kontrolovala konkrétne detaily. Dokonca ani nevedela o tom, ako prebiehajú zhromaždenia nováčikov. Pomyslela som si: „Na to, aby človek mohol robiť prácu na polievaní, musí mať aspoň pocit bremena a zodpovednosti. Jej spôsob konania svojej povinností zdrží prácu cirkvi a zabrzdí rast životov nováčikov, takže s ňou musím hovoriť v duchovnom spoločenstve o povahe a následkoch jej oddávania sa pohodliu, aby som jej pomohla zmeniť postoj k svojim povinnostiam.“ Pootom som si však pomyslela: „Bola som to ja, kto s ňou hovoril v duchovnom spoločenstve a odhalil ju, keď bola prepustená ako vedúca tímu. Od jej prepustenia mám pocit, že sa mi veľmi odcudzila. Ak opäť odhalím jej problémy, bude si myslieť, že ju vždy odhaľujem a orezávam a že nie som láskavá? Keby sa to stalo, jej mienka o mne by sa ešte zhoršila. Nechám to tak. Radšej nebudem robiť veci medzi nami ešte trápnejšími.“ Keď som Xue Mei opäť uvidela, len som jej nenútene povedala: „Výsledky práce na polievaní v poslednom čase nie sú veľmi dobré. Musíme rýchlo zmeniť svoj postoj k svojim povinnostiam a prevziať väčšiu zodpovednosť!“ Po týchto slovách Xue Mei sklonila hlavu a povedala: „Nemala som vo svojich povinnostiach pocit bremena; musím to okamžite zmeniť.“ Videla som, že sa cíti nepríjemne, a pomyslela som si, že jej nechám čas, aby o tom pouvažovala. Neskôr Xue Mei naďalej otáľala pri konaní svojich povinností bez akéhokoľvek pocitu bremena. To viedlo k tomu, že čoraz viac nováčikov sa nezhromažďovalo pravidelne, čo vážne zdržiavalo prácu na polievaní. Vyššie vedenie preskúmalo moje dlhodobo nemenné správanie a zistilo, že vo svojich povinnostiach som si chránila len svoju tvár a postavenie, a že aj keď som videla problémy svojich bratov a sestier, neodhalila som ich ani som ich neorezala. Videli, že vôbec nechránim záujmy Božieho domu, že včas neriešim nedostatočný pokrok v rôznych oblastiach práce cirkvi a že nerobím žiadnu skutočnú prácu. V dôsledku toho som bola na základe princípov prepustená. Po prepustení som cítila veľkú ľútosť a vinu. To, že rôzne oblasti práce cirkvi utrpeli straty, bolo všetko dôsledkom toho, že som sa usilovala o povesť a postavenie a nechránila som záujmy cirkvi. Premýšľala som o tom, ako sa Xue Mei dlhodobo správala, a o tom, že už nie je vhodná na to, aby bola nadriadenou, a že ju treba okamžite prepustiť. Prediskutovala som to teda s vodcami a prepustila som ju.

Neskôr som sa v hostiteľskej domácnosti stretla s dvoma bratmi. Jeden brat mi do očí povedal, že som talentovaná osoba, ktorú možno rozvíjať, povedal, že vo svojich povinnostiach dokážem zniesť utrpenie a zaplatiť cenu a že som len mladá, takže je pochopiteľné, že sa mi pri veľkom pracovnom zaťažení v cirkvi nedarilo. Druhý brat s tým tiež súhlasil. Spomenula som si, že predtým, ako som bola prepustená, ma mnohí bratia a sestry do očí chválili, hovorili, že som vodkyňa bez pretvárky, ktorá hovorí jemne a s ktorou sa dá ľahko vychádzať. Aj teraz, keď som práci cirkvi spôsobila také veľké straty, bratia a sestry o mne stále nezískali rozlišovanie a zastávali sa ma. Nezaviedla som ich všetkých? Pri pomyslení na to som pocítila strach, a tak som sa modlila k Bohu a prosila Ho, aby ma osvietil a viedol k spoznaniu mojich problémov. Neskôr som si prečítala úryvok z Božích slov: „Niektorí ľudia si myslia, že dobre píšu, že sú zruční spisovatelia; iní si myslia, že sú dobrí vodcovia, že sú piliermi, ktoré podporujú cirkev; ďalší si myslia, že sú dobrí ľudia. Hneď ako títo ľudia z nejakého dôvodu prídu o svoj dobrý obraz o sebe, lámu si hlavu v snahe situáciu napraviť, investujú do toho veľa myšlienok a zaplatia za to cenu. Nikdy však necítia hanbu, výčitky svedomia ani pocit dlhu voči Bohu za nesprávne cesty, ktorými sa vydali, alebo za rôzne veci, ktoré urobili proti pravde. Nikdy nemajú takýto pocit. Používajú všelijaké taktiky na zavádzanie ľudí a získavanie si ich sŕdc. Je toto konanie povinnosti stvorenej bytosti? Absolútne nie. Je to práca, ktorú by mali robiť cirkevní vodcovia? V žiadnom prípade. … Títo ľudia sa oháňajú zástavou konania povinnosti vodcu, ale nerobia to, čo by vodca robiť mal. To, čo robia, vôbec nie je výkon povinnosti vodcu, je to hranie úlohy antikrista, zastupovanie satana pri vyrušovaní a ničení práce Božieho domu a zavádzanie Božieho vyvoleného ľudu, aby sa vyhýbal pravej ceste a Bohu. Všetky ich činy a správanie odhaľujú povahu a prirodzenosť satana a výsledkom je, že ľudia sa vyhýbajú Bohu, odmietajú pravdu a Boha a uctievajú a nasledujú ich. Jedného dňa, keď ľudí úplne zavedú a dostanú ich pod svoju kontrolu, ich ľudia začnú uctievať, nasledovať a poslúchať. Vtedy dosiahnu svoj cieľ, ktorým je polapenie sŕdc ľudí. Sú cirkevnými vodcami, nerobia však prácu, ktorú im Boh zveril; nerobia prácu vodcov a pracovníkov. Namiesto toho pôsobia na Boží vyvolený ľud tak, že ho zavádzajú, lapajú do pasce a ovládajú, pričom ovečky, ktoré jasne patria Bohu, berú do vlastných rúk, pod svoju kontrolu. Nie sú to zlodeji a banditi? Tým, že takto súperia s Bohom o Jeho vyvolený ľud, neslúžia ako služobníci satana? Nie sú takíto antikristi Božími nepriateľmi? Nie sú nepriateľmi Jeho vyvoleného ľudu? (Sú.) Sú nimi na sto percent. Sú nepriateľmi Boha a Jeho vyvoleného ľudu; o tom niet akýchkoľvek pochybností.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Prvý bod: Snažia sa získať si ľudské srdcia) Boh odhaľuje, že ak si vodca alebo pracovník neplní svoje povinnosti a zodpovednosti a neodhalí bratov a sestry, keď vidí, že vo svojich povinnostiach zišli na nesprávnu cestu a spôsobujú straty v práci cirkvi, ale namiesto toho používa úskoky, aby si ľudí získal a zavádzal ich, s cieľom vytvoriť si v ich srdciach priaznivý imidž, aby ho ľudia obdivovali a vzhliadali k nemu, potom v podstate súperí s Bohom o Jeho vyvolený ľud a kráča po ceste antikrista. Keď som uvažovala o čase, keď som bola vodkyňou, na to, aby som si v srdciach bratov a sestier vytvorila imidž „dobrej vodkyne“ a aby ma všetci obdivovali a vzhliadali ku mne, som ich ani vtedy, keď som videla, že žijú v skazených povahách a brzdia prácu cirkvi, neodhalila a neorezala, len som s nimi jemne hovorila v duchovnom spoločenstve, zľahka ich upozorňovala a povzbudzovala. To viedlo k tomu, že ma bratia a sestry obdivovali a chválili ma ako dobrú a chápavú vodkyňu. Dokonca aj keď som spôsobila vážne straty v práci cirkvi a bola som prepustená, stále ma nedokázali rozlíšiť a dokonca hovorili, že sa mi nedarilo len preto, že som mladá. Niektorí so mnou dokonca súcitili a zastávali sa ma. Ako vodkyňa som neviedla ľudí pred Boha. Namiesto toho som využívala svoje povinnosti ako príležitosť získať si srdcia ľudí, aby ku mne vzhliadali a držali mi miesto vo svojich srdciach. V čom sa moje činy líšili od činov banditov a zlodejov, ktorých Boh odhalil? Možno sa zdalo, že Li Liang a Xue Mei poškodzujú prácu cirkvi tým, že nepraktizujú pravdu, ale v skutočnosti som to bola ja, kto im to toleroval a kryl ich. Bola som ochotná radšej obetovať záujmy cirkvi, len aby som ochránila svoju povesť a postavenie, a kráčala som po ceste antikrista. To je niečo, čo uráža Božiu povahu! Moje prepustenie bola Božia spravodlivosť a keby som nečinila pokánie, nakoniec by som bola Bohom odsúdená a vyradená. Keď som si to všetko uvedomila, pocítila som strach a modlila som sa k Bohu: „Bože, ťahala som ľuďom medové motúzy popod nos, aby som si ich získala a ochránila svoju pýchu a postavenie. Kráčam po ceste antikrista. Bože! Už nechcem páchať zlo a vzdorovať Ti; chcem činiť pokánie.“

Keď som nad tým uvažovala, uvedomila som si, že zastávam ďalší mylný názor. Myslela som si, že hovoriť jemne, zvoliť mäkký prístup a neodhaľovať ani neorezávať ľudí znamená, že som k nim láskavá, zatiaľ čo odhaľovanie a orezávanie ľudí je prísne a neohľaduplné. Pri svojom hľadaní a rozjímaní som si prečítala niekoľko úryvkov Božích slov: „Boží vyvolený ľud by mal mať prinajmenšom svedomie a rozum a mal by komunikovať, združovať sa a spolupracovať s ostatnými podľa princípov a noriem, ktoré Boh od ľudí vyžaduje. To je najlepší prístup. To dokáže uspokojiť Boha. Aké sú teda pravdy-princípy, ktoré požaduje Boh? Aby mali ľudia pochopenie pre iných ľudí, keď sú slabí a negatívni, aby boli ohľaduplní k ich bolesti a ťažkostiam a potom sa o tieto veci zaujímali, ponúkali ľuďom pomoc a podporu a čítali im Božie slová, ktoré im pomôžu vyriešiť ich problémy, čím im umožnia, aby pochopili Božie úmysly a už viac neboli slabí, a privedú ich pred Boha. Nie je tento spôsob praktizovania v súlade s princípmi? Praktizovanie týmto spôsobom je v súlade s pravdami-princípmi. Prirodzene, vzťahy tohto druhu sú ešte viac v súlade s pravdami-princípmi. Keď ľudia úmyselne spôsobujú vyrušenia a narušenia, alebo sú pri vykonávaní svojej povinnosti úmyselne povrchní, ak to vidíš a dokážeš ich na tieto veci upozorniť, pokarhať ich a pomôcť im v súlade s princípmi, potom je to v súlade s pravdami-princípmi.“ (Slovo, zv. V: Zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (14)) „Pokiaľ ide o proaktívnu stránku, ako sa dá vyjadrovať konštruktívne? Prevažne povzbudzovaním, usmerňovaním, vedením, nabádaním, pochopením a utešovaním. V určitých zvláštnych prípadoch je tiež potrebné priamo odhaliť chyby druhých ľudí a orezávať ich, aby získali poznatky o pravde a túžili sa kajať. Len potom dosiahneme patričný účinok. Tento spôsob praktizovania je pre ľudí veľkým prínosom. Je to pre nich skutočná pomoc a je to pre nich aj konštruktívne, pravda?“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Čo znamená usilovať sa o pravdu (3)) Po prečítaní Božích slov som pochopila, že orezávať ľudí neznamená, že je človek prísny. Naopak, je to prospešné pre ich život-vstup a pre dobré konanie ich povinností a môže to ľuďom pomôcť konať podľa princípov. Tiež som pochopila, že v prístupe k bratom a sestrám by sme mali mať princípy. Ak je druhá osoba dočasne negatívna a slabá, mali by sme s ňou s láskou hovoriť v duchovnom spoločenstve a pomôcť jej podľa jej duchovného vzrastu, nenechať ju naďalej v ťažkostiach a poskytnúť jej cestu praktizovania a vstupu. Pokiaľ však ide o ľudí s vážnymi skazenými povahami, ktorí napriek mnohým rozhovorom v duchovnom spoločenstve naďalej bez akejkoľvek zmeny narúšajú a vyrušujú prácu cirkvi, musíme ich odhaliť a orezať podľa Božích slov, aby si mohli uvedomiť svoje problémy a povahu a následky konania svojich povinností na základe skazenej povahy. To je to, čo znamená ľuďom skutočne pomáhať. Pochopila som tiež, že byť prísny voči ľuďom znamená hlavne to, že sa k nim nesprávame férovo – hneď ako človek objaví nejakú malú odchýlku alebo chybu bez toho, aby preskúmal kontext alebo zvážil stavy a ťažkosti bratov a sestier, a bez toho, aby bral do úvahy ich duchovný vzrast, bezhlavo vybuchne a začne ľuďí karhať. Odhaľovanie a orezávanie ľudí však znamená, že keď zistíme, že bratia a sestry konajú proti princípom alebo vyrušujú prácu cirkvi tým, že konajú na základe skazených pováh, dokážeme sa oprieť o Božie slová, aby sme ich viedli, orezali, hovorili s nimi v duchovnom spoločenstve a pomohli im, aby si uvedomili svoje problémy, včas napravili svoje stavy a dobre konali svoje povinnosti. Je to prospešné pre vstup bratov a sestier do života, ako aj pre prácu cirkvi, a neznamená to, že sme voči nim prísni. Presne tak, ako som sa správala k Li Liangovi a Xue Mei, myslela som si, že orezávať a odhaľovať ich by bolo príliš prísne a neláskavé a že by som ich mala len jemne povzbudiť. Výsledkom bolo, že nezískali žiadne porozumenie svojich skazených pováh, a to prinieslo straty práci cirkvi. Uvedomila som si, že takéto konanie im nepomohlo, ale skôr im ublížilo. Nebola to skutočná láska. Názory, ktoré som zastávala, boli skutočne absurdné a neboli v súlade s pravdou!

Neskôr som si prečítala ďalšie z Božích slov: „Ak vždy robíš veci len preto, aby ich videli druhí, vždy chceš získať chválu a obdiv druhých a neprijímaš Božie podrobné skúmanie, je potom Boh stále v tvojom srdci? Takíto ľudia nemajú bohabojné srdce. Nerob vždy veci pre vlastné dobro a neprihliadaj stále na vlastné záujmy; neprihliadaj na záujmy človeka a nemysli na vlastnú hrdosť, povesť a postavenie. Najprv musíš zohľadniť záujmy Božieho domu a spraviť z nich svoju prioritu. Mal by si brať ohľad na Božie úmysly.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Slobodu a oslobodenie možno získať len odvrhnutím svojich skazených pováh) „Niektorí vodcovia a pracovníci radi pomáhajú ľuďom prostredníctvom nabádania, niektorí prostredníctvom motivácie a iní prostredníctvom odhaľovania, obviňovania a orezávania. Bez ohľadu na metódu, ktorú používajú, ak ťa táto metóda dokáže skutočne priviesť k vstupu do pravdy-reality, vyriešiť tvoje skutočné ťažkosti, a tak ti umožniť pochopiť, aké sú Božie úmysly, a tým aj spoznať samého seba a nájsť cestu pre praktizovanie, potom keď budeš v budúcnosti čeliť podobným situáciám, budeš mať cestu, ktorou sa môžeš vydať. Preto najzákladnejším štandardom na posúdenie, či je vodca alebo pracovník na požadovanej úrovni, je to, či dokáže použiť pravdu na riešenie problémov a ťažkostí ľudí, a tak im umožniť pochopiť pravdu a získať cestu praktizovania.“ (Slovo, zv. V: Zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (2)) Po prečítaní Božích slov som našla cestu praktizovania. Vo svojich povinnostiach som musela uprednostniť záujmy cirkvi a nebrať ohľad na svoje osobné postavenie ani imidž. Musela som byť schopná viesť bratov a sestry k tomu, aby hľadali pravdu, uvažovali o svojich nedostatkoch a uvedomovali si ich, keď čelia problémom, aby mohli konať svoje povinnosti podľa princípov. Keď zistím, že niekto narúša a vyrušuje prácu cirkvi, musím s ním včas hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby som problém vyriešila, a ak je to potrebné, musím ľudí orezať a odhaliť, aby som zabezpečila hladký priebeh práce. Iba takto si plním svoje zodpovednosti ako vodkyňa. Premýšľala som o tom, ako Boh, aby nás spasil, nehovorí len utešujúce a povzbudzujúce slová, ale hovorí aj podľa potrieb našej skazenej ľudskej prirodzenosti a vyjadruje pravdu, aby súdil a odhalil našu vzdorovitosť, aby sme mohli spoznať svoju skazenú prirodzenosť, vyznať sa zo svojich hriechov a činiť pokánie pred Bohom. Bez ohľadu na to, či sú Božie slová pripomienkami a nabádaniami, alebo prísnymi odhaleniami a súdmi, konečným cieľom je očistiť nás a premeniť, aby sme mohli dosiahnuť spásu. Od toho momentu som musela praktizovať pravdu, nebrať viac ohľad na svoj imidž a uprednostniť prácu cirkvi a život-vstup mojich bratov a sestier.

Zakrátko som bola opäť vybraná za vodkyňu. Raz som bola na stretnutí s niekoľkými vedúcimi tímov a všimla som si, že jedna vedúca tímu je pomalá pri realizácii práce. Keď som sa jej opýtala na dôvod, zvalila vinu na iných. Videla som ľahostajný postoj tejto vedúcej tímu k jej povinnostiam a to, že hoci sa jej práca zdržala, stále si neuvedomovala svoj problém. Vedela som, že musím odhaliť jej problémy, aby spoznala svoju skazenú povahu a zmenila svoj postoj k povinnostiam. Potom som však pomyslela na to, že ma práve vybrali za vodkyňu, a premýšľala som: „Čo si o mne pomyslí, ak odhalím jej problémy hneď po tom, čo som sa stala vodkyňou? V minulosti sme boli obe vedúce tímov a keď sme spoločne konali svoje povinnosti, mala o mne celkom dobrú mienku. Možno by bolo najlepšie, keby som jej problém len v krátkosti spomenula.“ Potom som si však spomenula na svoje predchádzajúce zlyhanie v pozícii vodkyne, ktoré bolo spôsobené mojou neustálou snahou chrániť si imidž a tým, že som ľudí neodhaľovala a neorezávala, a na to, ako to uškodilo práci cirkvi. Prečo som sa chcela stále chrániť a nepraktizovať pravdu, keď som čelila problémom? Spomenula som si na niektoré Božie slová: „Nerob vždy veci pre vlastné dobro a neprihliadaj stále na vlastné záujmy; neprihliadaj na záujmy človeka a nemysli na vlastnú hrdosť, povesť a postavenie. Najprv musíš zohľadniť záujmy Božieho domu a spraviť z nich svoju prioritu. Mal by si brať ohľad na Božie úmysly a najprv pouvažovať o tom, či sa pri vykonávaní tvojej povinnosti vyskytli nejaké nečistoty, či si bol verný, splnil si si svoje povinnosti a dal do toho všetko, a tiež o tom, či si z celého srdca rozmýšľal o svojej povinnosti a cirkevnej práci.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Slobodu a oslobodenie možno získať len odvrhnutím svojich skazených pováh) S touto myšlienkou som sa oprela o Božie slová a odhalila a rozobrala som povahu a následky povrchného prístupu tejto vedúcej tímu k jej povinnostiam. Keď som s ňou hovorila v duchovnom spoločenstve, priznala, že bola vo svojich povinnostiach naozaj povrchná a že to nebolo tak, že by ich nedokázala robiť, ale jednoducho do toho nevkladala srdce a robila to len tak naoko. Tiež povedala, že od tej chvíle je ochotná veci zmeniť a náležite konať svoje povinnosti. Keď som videla, že táto vedúca tímu dokázala získať nejaké poznanie seba samej, uvedomila som si, aké úžasné je praktizovať podľa Božích slov! Keď som si neskôr uvedomila, že si chcem pri konaní svojich povinností chrániť svoj imidž, vedome som sa modlila k Bohu, aby som dokázala vzdorovať svojmu telu, a čerpala som z Božích slov, aby som poskytla včasné vedenie a pomoc, čím som viedla bratov a sestry k tomu, aby o sebe uvažovali a spoznali sa. Po nejakom čase takéhoto praktizovania som videla, že bratia a sestry o mne nielenže nemajú negatívnu mienku pre to, že som poukazovala na problémy a odhaľovala ich, ale namiesto toho o sebe dokážu uvažovať a spoznať sa, a ich postoje k povinnostiam sa tiež zmenili k lepšiemu. Tiež som cítila, že som urobila o niečo väčší pokrok ako predtým. To, že som dokázala dospieť k týmto zisteniam a zmenám, bolo výlučne vďaka vedeniu Božích slov. Bohu vďaka!