86. Čeliť chorobe je Božia milosť
Od detstva som bola chorľavá. Keď som bola v tínedžerskom veku, začali ma bolieť nohy. Lekár mi povedal, že mám reumatoidnú artritídu a musím sa liečiť. V tom čase bola naša rodina chudobná a na liečbu sme nemali peniaze. Keď bolesť zosilnela, dala som si pár tabletiek proti bolesti. Tiež som nosila viac vrstiev oblečenia alebo som sedávala na vyhrievanej murovanej posteli, aby som si uľavila od bolesti. V dvadsiatich rokoch sa mi stav zhoršil a ochrnula som. Po určitej dobe liečby som síce mohla chodiť, ale keď som veľa chodila, nohy ma naďalej boleli. Neskôr som uverila v Pána Ježiša. Na moje prekvapenie sa mi o viac ako mesiac nohy zázračne uzdravili a ja som bola nesmierne šťastná. Z vďaky za Pánovu milosť som sa veľmi aktívne zapájala do podávania svedectiev a kázania evanjelia, ako to zariadila cirkev. Cítila som, že ak budem podávať svedectvá a kázať evanjelium pre Pána, Boh ma bude naďalej strážiť a ochraňovať a možno dostanem ešte väčšiu milosť. Odvtedy som sa svojej viery držala ako záchranného lana a moje nadšenie pre vieru v Boha výrazne vzrástlo.
V októbri 2006 som prijala Božie dielo posledných dní. Bola som nesmierne nadšená, že môžem privítať návrat Pána Ježiša, a myslela som si: „Boh v posledných dňoch vyjadruje pravdu, aby vykonal dielo spásy. Musím využiť túto príležitosť, aby som konala viac povinností a pripravila si dobré skutky. Pokiaľ budem úprimne veriť v Boha a verne konať svoje povinnosti, Boh ma určite udrží v bezpečí a zdraví po celý život. Keď bude Božie dielo dokončené, aj ja vstúpim do kráľovstva a budem sa tešiť z veľkých požehnaní. To je obrovské požehnanie!“ Krátko po tom, ako som uverila v Boha, som sa začala cvičiť v konaní svojich povinností. Bez ohľadu na to, aké povinnosti cirkev zariadila, poslúchla som. V roku 2012 som odišla z domu a prenajala si byt v meste, aby som konala hostiteľskú povinnosť. Hoci to bolo ťažké a únavné, v srdci som sa nesťažovala. Roky rýchlo plynuli a vodcovia zariadili, aby som mala na starosti niekoľko skupín zhromaždení. Nevedela som bicyklovať, takže som chodila pešo bez ohľadu na vzdialenosť. Niekedy, keď som išla domov na obed a potom som sa vybrala na zhromaždenia, meškala by som, tak som obed jednoducho vynechala. Ani keď ma od prílišnej chôdze boleli nohy, nevadilo mi to. Cítila som, že ak budem napriek útrapám celé tie roky konať svoje povinnosti, Boh si všimne všetko, čo robím, a určite ma ochráni a požehná za moju vernosť pri konaní povinností.
V roku 2019 sa mi bolesť nôh vrátila. Niekedy, keď som príliš veľa chodila, ma kolená tak boleli, že som ich nemohla zohnúť. V noci som si počas spánku nemohla úplne vystrieť nohy a niekedy ma bolesť zobudila. Išla som do nemocnice na vyšetrenie a lekár povedal, že mi treba operačne vymeniť pravý kolenný kĺb. V tom čase moja rodina nemala peniaze na liečbu a ja som konala svoje povinnosti. Pomyslela som si: „Ak budem správne konať svoje povinnosti, možno mi Boh jedného dňa tú chorobu odstráni.“ Takže som nešla na operáciu a namiesto toho som si dávala tabletky proti bolesti a náplasti, aby som bolesť zvládla. V tom čase som niekedy v noci pre bolesť nemohla spať. Cez deň, keď som po dlhom sedení vstala, nemohla som chodiť a musela som si pomaly masírovať nohy, kým som dokázala trochu kráčať.
V auguste 2023 ma môj syn vzal ma do nemocnice na röntgen, lebo videl, ako veľmi ma bolia nohy. Lekár sa pozrel na röntgen a povedal: „Prečo ste s liečbou čakali, až kým to bude také vážne? Teraz je váš pravý kolenný kĺb už v zlom stave a oba členkové kĺby sú nekrotické. Lieky a akupunktúra už nepomôžu. Najlepším liečebným plánom je výmena členkových aj kolenných kĺbov. Každé tri mesiace sa vymení jeden kĺb a za rok budete mať po tom. Inak môžete skončiť ochrnutá.“ Keď som počula lekárovu diagnózu, takmer som sa zrútila. Hoci sa mi bolesť nôh za tie roky zhoršila a bola som na to trochu duševne pripravená, nečakala som, že situácia bude taká vážna. Ako by som žila, keby som ochrnula? Mala som hrču v krku a zadržiavala slzy. Po návrate domov som sa zrútila na posteľ ako vyfučaný balón, cítila som sa bezmocná a nevedela som zadržať slzy. Vyliali sa zo mňa šetky moje sťažnosti a nepochopenie voči Bohu: „Keď som znášala bolesť a chodila do hôr zbierať lieskové orechy na predaj, aby som konala hostiteľskú povinnosť, nikdy som sa nesťažovala, nech to bolo akokoľvek ťažké. Neskôr, keď som mala na starosti skupinové zhromaždenia, statočne som čelila vetru a dažďu, nikdy som neodkladala svoje povinnosti a nesťažovala sa na bolesť nôh. Prečo ma Boh neochránil? Teraz mi treba vymeniť kolenný kĺb a moja rodina nemá toľko peňazí! Ale ak nepôjdem na operáciu, hrozí mi ochrnutie.“ V tých dňoch, vždy, keď som pomyslela na bolesť a utrpenie, ktoré som znášala, keď som bola ochrnutá, zovrelo mi srdce a slzy mi nekontrolovateľne tiekli. Keď som videla bratov a sestry, ako dokážu chodiť a behať, aby konali svoju povinnosť, naozaj som im závidela! Prečo som nemohla mať dve zdravé nohy ako všetci ostatní? Myslela som si, že keď verím v Boha, On ma vždy ochráni, ale nikdy som nečakala, že sa stane toto. Keď sa vodkyňa dozvedela o mojej situácii, mala so mnou duchovné spoločenstvo: „Keď nás postihne choroba, je v tom Boží úmysel; necháp Boha nesprávne! Keď ochorieme, musíme uvažovať o skazenostiach a nesprávnych úmysloch a názoroch, ktoré sme zjavili, a poučiť sa z toho.“ Vodkyňa mi tiež poradila, aby som si opakovane čítala konkrétne kapitoly Božích slov, ktoré by mohli riešiť môj stav. Keď odišla, rýchlo som si našla Božie slová na čítanie: „Keď Boh zariadi, aby niekto ochorel, či už veľmi, alebo len mierne, nerobí to preto, aby si ocenil, aké je to byť chorý, ako ti choroba ubližuje, aké nepríjemnosti a problémy ti spôsobuje a aké nespočetné pocity v tebe vyvoláva – Jeho cieľom nie je dosiahnuť, aby si ocenil chorobu vďaka tomu, že budeš sám chorý. Skôr chce, aby si si z nej zobral ponaučenie, naučil sa chápať Božie úmysly, spoznal skazené povahy a nesprávne postoje, ktoré zaujímaš voči Bohu, keď si chorý, a zistil, ako sa podriadiť Božej zvrchovanosti a opatreniam, aby si mohol dosiahnuť skutočnú podriadenosť voči Bohu a dokázal si pevne stáť za svojím svedectvom – toto je úplne kľúčové. Boh ťa chce prostredníctvom choroby zachrániť a očistiť. Čo chce na tebe vyčistiť? Chce očistiť všetky tvoje prehnané túžby a požiadavky na Neho, a dokonca aj rôzne výpočty, súdy a plány, ktoré za každú cenu pripravuješ, aby si prežil a žil. Boh ťa nežiada, aby si plánoval, nežiada ťa, aby si súdil, a nepovoľuje ti, aby si mal voči Nemu prehnané túžby. Žiada len, aby si sa Mu podriadil a pri praktizovaní a prežívaní podriaďovania sa spoznal svoj vlastný postoj voči chorobe a voči týmto telesným stavom, ktoré na teba zosiela, ako aj k vlastným osobným želaniam. Keď budeš tieto veci poznať, dokážeš oceniť, nakoľko je pre teba prospešné, že Boh ti pripravil okolnosti tejto choroby alebo ti zoslal tieto telesné stavy; a dokážeš oceniť, ako ti pomáhajú meniť vlastnú povahu a dosiahnuť spásu a vstup do života.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (3)) Ako som uvažovala nad Božími slovami, rozjasnilo sa mi: „Keď ma postihla táto choroba, bol v tom Boží dobrý úmysel. Boh sa ma nesnaží vyradiť ani ma nevedie k tomu, aby som nachádzala zmysel v bolesti a vo všetkých tých nespočetných pocitoch, ktoré choroba priniesla, ale očistiť nečistoty v mojej viere za celé roky.“ Potom som v srdci uvažovala: „Čo chce Boh vo mne očistiť?“ Uvedomila som si, že po celý čas bola moja viera v Boha predovšetkým o hľadaní milosti a nádeji na dobré zdravie a pokojný život. Spočiatku, keď mi Boh udelil milosť, bola som veľmi šťastná a plná energie, keď som sa vo svojej viere odovzdávala Bohu. Ale teraz, tvárou v tvár ťažkej reumatoidnej artritíde a vyhliadke na ochrnutie, som sa hádala s Bohom a sťažovala sa, prečo ma neochránil. Videla som, že moja viera sa nelíši od viery ľudí v náboženstve – len som prosila Boha o milosť a požehnania bez toho, aby som v Neho úprimne verila a usilovala sa o pravdu. Keď som si to uvedomila, zmocnil sa ma pocit viny a sebaodsudzovania. Modlila som sa k Bohu: „Bože, za tie roky, čo v Teba verím, som sa riadila nesprávnymi názormi a išla som zlou cestou. Dovolil si, aby ma postihla choroba, a v tom je Tvoj dobrý úmysel. Som ochotná hľadať pravdu a dôkladne nad sebou uvažovať.“
Pri svojom hľadaní som narazila na dva úryvky Božích slov a do istej miery som pochopila svoj stav. Boh hovorí: „Mnohí vo Mňa veria len preto, aby som ich mohol vyliečiť. Mnohí vo Mňa veria len preto, aby som použil svoju moc na vyhnanie nečistých duchov z ich tela. Mnohí vo Mňa veria jednoducho preto, aby odo Mňa mohli dostať pokoj a radosť. Mnohí vo Mňa veria, len aby odo Mňa požadovali viac materiálneho bohatstva. Mnohí vo Mňa veria, len aby strávili tento život v pokoji a vo svete, ktorý príde, žili v bezpečí a zdraví. Mnohí vo Mňa veria, aby sa vyhli utrpeniu pekla a dostali nebeské požehnania. Mnohí vo Mňa veria len kvôli dočasnému pohodliu a nesnažia sa získať nič vo svete, ktorý príde. Keď ľuďom dám svoj hnev a vezmem im všetku radosť a pokoj, ktorý kedysi mali, začnú pochybovať. Keď ľuďom dám utrpenie pekla a vezmem si späť požehnania neba, rozzúria sa. Keď Ma ľudia požiadajú, aby som ich vyliečil, a ja si ich nevšímam a cítim k nim nenávisť, odídu odo Mňa, aby namiesto toho hľadali cestu zlej medicíny a mágie. Keď im zoberiem všetko, čo odo Mňa požadujú, všetci bez stopy zmiznú. Preto hovorím, že ľudia vo Mňa veria, lebo Moja milosť je príliš hojná a pretože je príliš veľa výhod, ktoré možno získať.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Čo vieš o viere?) „Vzťah človeka k Bohu je len vzťahom očividného vlastného záujmu. Je to vzťah medzi prijímateľom a darcom požehnaní. Povedané na rovinu, je to vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Zamestnanec tvrdo pracuje len preto, aby od zamestnávateľa dostal odmenu. V takomto vzťahu založenom na záujmoch niet príbuzenskej náklonnosti, je to len obchod. Niet milujúceho ani milovaného, sú len milodary a milosrdenstvo. Niet pochopenia, je len bezmocné potlačené rozhorčenie a klamstvo. Niet žiadnej intimity, je len neprekročiteľná priepasť.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dodatok 3: Človek môže byť spasený jedine v rámci Božieho riadenia) Po prečítaní Božích slov som cítila, ako mi prenikajú do srdca, a pocítila som bolesť, akoby ma Boh súdil tvárou v tvár a živo a podrobne odhaľoval môj stav. Uvedomila som si, že moja viera v Boha a konanie mojich povinností mali za cieľ, aby ma Boh udržal v bezpečí, doprial mi pokojný život a dal mi dobré zdravie. Je to presne tak, ako to Boh odhalil: „Mnohí vo Mňa veria len preto, aby som ich mohol vyliečiť.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Čo vieš o viere?) Keď sa obzriem späť, keď som po uverení v Pána Ježiša bola uzdravená z choroby, držala som sa Ho ako záchranného lana a pevne som verila, že Boh je Boh, ktorý žehná ľuďom. Myslela som si, že pokiaľ budem skutočne veriť v Boha, viac trpieť a viac sa Mu vydávať, Boh ma udrží v dobrom zdraví a dopraje mi pokojný život bez chorôb a pohrôm. Po prijatí diela Všemohúceho Boha v posledných dňoch som sa ešte s väčším nadšením vydávala Bohu. Aby som konala svoje povinnosti, prenajala som si byt mimo domova, aby som hostila bratov a sestry. Neskôr, keď som bola zodpovedná za skupinové zhromaždenia, som statočne čelila každému počasiu a veľkým vzdialenostiam, veriac, že Boh uvidí moju zodpovednosť a vernosť pri konaní mojich povinností a určite ma bude po celý život ochraňovať. Ale tentoraz, tvárou v tvár ťažkej chorobe a vyhliadke na ochrnutie, som sa obrátila proti Bohu, nahnevane som sa na Neho sťažovala a využívala svoje obete a to, ako som sa vydávala, na to, aby som sa s Ním hádala a vyrovnávala si účty, presne tak, ako to odhalili Božie slová: „Tí, ktorí nemajú ľudskú prirodzenosť, sú úplne neschopní úprimne milovať Boha. Keď je prostredie pohodlné alebo ak pred sebou majú vidinu nejakého zisku, sú voči Bohu úplne poslušní, ale len čo sú ich túžby ohrozené alebo nakoniec zmarené, okamžite povstanú na odpor. Aj v priebehu jedinej noci sa dokážu zmeniť z usmiateho ‚dobrotivého‘ človeka na divoko vyzerajúceho kata.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a praktizovanie človeka) Keď mi Boh udelil milosť, bola som Mu úplne podriadená. Ale keď ma na chvíľu neuspokojil, sťažovala som sa na Neho. Nebola som úplne bez svedomia? Takto veriť a pritom stále dúfať, že dostanem od Boha požehnania a vstúpim do nebeského kráľovstva, bola som naozaj nehanebná! Táto choroba ma dôkladne zjavila. Videla som, že moja viera v Boha a vykonávanie mojej povinnosti za tie roky neboli vôbec úprimné. Snažila som sa preto, aby ma Boh uzdravil a aby som dostala požehnania. Svoje obete a to, ako som sa vydávala, som využívala na to, aby som sa pokúsila vyjednávať s Bohom. Navonok sa zdalo, že držím krok s novým Božím dielom, ale môj pohľad na to, o čo sa usilovať, sa nezmenil. Stále som sa usilovala o milosť a požehnania ako tí vo Veku milosti a verila som len preto, aby som sa nasýtila chlebom. Predtým som mala duchovné spoločenstvo s bratmi a sestrami a povedala som, že Boh už nekoná dielo Veku milosti, že v posledných dňoch Boh koná dielo súdu a očisťuje ľudí, a že len usilovaním sa o pravdu a zmenou v živote-povahe môžeme byť spasení a vstúpiť do kráľovstva. Ale ja som sa neusilovala o pravdu ani o zmenu vo svojej povahe; namiesto toho som sa sústredila výlučne na usilovanie sa o milosť a požehnania. Čo som mohla získať z takejto viery v Boha? Nakoniec, ak by som nedokázala pochopiť pravdu a moja skazená povaha by sa nedokázala zmeniť, nebola by som aj tak zničená? Potom som pomyslela na Pavla. Veril v Boha s osobnými motívmi a nečistotami, využíval svoje vydávanie sa, úsilie a tvrdú prácu na to, aby sa pokúsil vyjednávať s Bohom, otvorene sa Bohu vyhrážal a žiadal od Neho korunu spravodlivosti, čím provokoval Božiu povahu a dostal Jeho spravodlivý trest. Nebolo moje úsilie v podstate rovnaké ako Pavlovo? Potom, ako som bola zaneprázdnená a vydávala sa Bohu, som žiadala, aby ma Boh uzdravil a udržal v zdraví. Keď Boh nekonal podľa mojich želaní, hádala som sa s Ním a kričala na Neho. Toto bolo odolávanie Bohu. Pri pomyslení na toto všetko som pocítila hlboký smútok a ronila som slzy ľútosti. Spomenula som si, ako som bola v dvadsiatich rokoch ochrnutá viac ako dva mesiace; lekári povedali, že môj stav je nevyliečiteľný, no ja som dokázala znova stáť a chodiť. Bol to Boh, kto ma celý čas ochraňoval. Hoci mi zostala pretrvávajúca bolesť v nohe, práve pre túto chorobu som predstúpila pred Boha a uverila v Pána Ježiša. Neskôr Boh pôsobil prostredníctvom bratov a sestier, aby mi kázali evanjelium, a ja som mala opäť to šťastie prijať Božie evanjelium posledných dní, tešiac sa z polievania a zaopatrenia Božích slov. Boh mi prejavil toľko lásky! Ale teraz, pretože ma Boh neuzdravil tak, ako som chcela, som Mu vzdorovala a sťažovala sa na Neho. Bola som úplne bez svedomia! V srdci som sa potichu modlila: „Bože, Tvoje slová prebudili moje otupené srdce. Až teraz si uvedomujem, že som sa vo svojej viere pokúšala s Tebou vyjednávať. Tešila som sa z toľkého polievania a zaopatrenia Tvojho slova, no nepomyslela som na splatenie Tvojej lásky; namiesto toho som Ťa nechápala a sťažovala sa na Teba. Naozaj mi chýba ľudská prirodzenosť! Bože, som ochotná kajať sa a zmeniť sa.“
Potom som si prečítala tieto Božie slová: „Jób nehovoril o obchodovaní s Bohom a nekládol na Boha žiadne požiadavky ani nároky. Chválil Božie meno z dôvodu veľkej Božej moci a autority pri riadení všetkých vecí, a nie preto, či získal požehnanie alebo ho zasiahla pohroma. Veril, že bez ohľadu na to, či Boh ľudí požehná alebo na nich zošle pohromu, Božia moc a autorita sa nezmenia, a že Božie meno by sa preto malo chváliť bez ohľadu na okolnosti daného človeka. To, že človek je požehnaný Bohom, je pre Božiu zvrchovanosť, a keď človeka postihne pohroma, tak aj to je pre Božiu zvrchovanosť. Božia moc a autorita ovládajú a usporadúvajú všetko, čo sa týka človeka; vrtochy ľudského šťastia sú prejavom Božej moci a autority a je jedno, z akého pohľadu sa to vníma, Božie meno by sa malo chváliť. To je to, čo Jób zažil a spoznal počas rokov svojho života. Všetky Jóbove myšlienky a činy sa dostali k Božím ušiam a pred Boha a Boh ich považoval za dôležité. Boh si cenil toto Jóbovo poznanie a vážil si ho za to, že má také srdce. Toto srdce vždy a všade očakávalo Boží príkaz a bez ohľadu na čas alebo miesto privítalo všetko, čo sa mu prihodilo. Jób na Boha nekládol žiadne požiadavky. Od seba vyžadoval čakať na všetky opatrenia, ktoré prišli od Boha, prijímať ich, čeliť im a podriadiť sa im. Jób veril, že je to jeho povinnosť, a bolo to presne to, čo Boh chcel.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh II) Po prečítaní Božích slov som sa hlboko hanbila; želala som si, aby som sa mohla jednoducho vypariť. Jób veril v Boha bez akýchkoľvek osobných motívov či nečistôt, nebral ohľad na to, či získa požehnania, alebo bude čeliť nešťastiu. Bez ohľadu na to, či Boh dával, alebo bral, nesťažoval sa. Stál v postavení stvorenej bytosti, podriaďoval sa Bohu a uctieval Ho. Počas svojich skúšok prišiel o všetok majetok, svoje deti a dokonca trpel bolestivými hnisavými vredmi po celom tele. Jeho utrpenie bolo nesmierne! Ani keď sedel v popole a škrabal si rany črepom, na Boha sa nesťažoval, ani Ho neprosil, aby zmiernil jeho utrpenie. Stále dokázal chváliť Božie meno a pevne si stál za svojím svedectvom o Bohu. Keď som pomyslela na Jóbovu ľudskú prirodzenosť a rozum, hlboko som sa hanbila. Keď som tie roky, čo verím v Boha, dostala Božie požehnania, s radosťou v srdci som ďakovala Bohu. Ale keď sa mi stav nôh zhoršil, sťažovala som sa na Boha a chcela som sa s Ním hádať a vybavovať si s Ním účty. Keď som premýšľala o svojom správaní, nenávidela som sa a cítila som sa hlboko zaviazaná Bohu! Hoci som na míle vzdialená od Jóba, chýba mi jeho ľudská prirodzenosť a jeho veľká viera, bola som ochotná nasledovať Jóbov príklad. Bez ohľadu na to, čo by sa stalo s mojím telom, aj keby som ochrnula alebo zomrela, nesťažovala by som sa na Boha; konala by som svoju povinnosť, aby som splatila Božiu lásku.
Neskôr ma chcel syn vziať do Pekingu na prehliadku. Pred odchodom som sa podriadene pomodlila k Bohu: „Všemohúci Bože, ďakujem Ti! Je to Tvoje milosrdenstvo, ktoré ma udržalo nažive až dodnes. Nebyť Tvojej ochrany, už dávno by som zomrela. Ale nemám svedomie; nevedela som byť vďačná ani splatiť Tvoju lásku. Tieto roky som sa neustále pokúšala s Tebou vyjednávať, vzdorovala som ti a odolávala. Bože, nezaobchádzal si so mnou podľa mojich priestupkov, ale dal si mi šancu kajať sa. Som ochotná sa skutočne kajať. Bez ohľadu na to, akú diagnózu sa v Pekingu dozviem, podriadim sa Tvojmu ovládaniu a usporiadaniu. Aj keby som ochrnula alebo zomrela, je to Tvoja spravodlivosť; čokoľvek zariadiš, je dobré.“ Po modlitbe som sa cítila veľmi pokojne a uvoľnene. Keď som prišla do Pekingu, lekár povedal, že môj stav je veľmi vážny. Časť kosti na vnútornej strane pravého kolena mi už sčernela a bola nekrotická, a ak by sa to zhoršilo, mohla by sa z toho vyvinúť rakovina kostí, a ak by som nešla čoskoro na operáciu, už by nebola žiadna nádej. Keď som to počula, nebála som sa tak ako predtým. Len som myslela na to, aby som sa podriadila Božiemu ovládaniu a usporiadaniu. Keďže vedľajšie účinky operácie boli veľmi vážne a bolo by to príliš bolestivé, nešla som na operáciu a pred návratom domov som si len zaobstarala nejaké lieky. V tú noc, keď som sa vrátila z Pekingu, som sedela na posteli a masírovala si nohy, mysliac si: „Skúsim, či si dokážem vystrieť nohy.“ Pokúsila som sa ich pomaly natiahnuť, a na moje prekvapenie sa naozaj vystreli! Pomaly som ich zohla a znova som ich skúsila natiahnuť, a zas sa vystrela! Bola som nesmierne šťastná!
V nasledujúcich dňoch ma nohy postupne prestávali bolieť a mohla som chodiť ľahšie ako predtým. Bratia a sestry povedali, že mám vzpriamenejší postoj a vyzerám zdravšie. Hoci moje nohy stále nie sú také dobré ako u väčšiny ľudí, som veľmi spokojná a som Bohu hlboko vďačná. Videla som, že Boh použil túto chorobu na očistenie nečistôt v mojej viere. Bola som príliš neoblomná. Všetky tie roky som verila v Boha, zatiaľ čo som sa držala náboženských názorov, usilujúc sa o požehnania a milosť, namiesto toho, aby som sa sústredila na usilovanie sa o pravdu. Moja skazená povaha sa za tie roky viery v Boha veľmi nezmenila a premárnila som viac ako desaťročie. Odteraz by som sa mala úprimne usilovať o pravdu a nepokúšať sa vyjednávať s Bohom. Teraz mi cirkev opäť pridelila na starosť malé skupinové zhromaždenie, a som za to Bohu hlboko vďačná. Premýšľam o tom, ako verne plniť svoju povinnosť, vkladať do nej čo najviac, bez toho, aby vo mne zostal pocit dlhu či ľútosti.
Po tejto skúsenosti si uvedomujem, že táto choroba je pre mňa Božia milosť a požehnanie. Prostredníctvom nej som predstúpila pred Boha a zjavila svoje mylné názory na usilovanie sa o požehnania prostredníctvom viery. Odhalenie Božích slov mi pomohlo vidieť, že vo svojej viere som sa len snažila nasýtiť chlebom, a moje úsilie a to, ako som sa vydávala, boli pokusom vyjednávať s Bohom, nie skutočnou vierou. Práve prostredníctvom Božích slov sa moje mylné názory na vieru v Neho do istej miery zmenili. Bohu vďaka!
