66. Ako som rozpoznala svoje pocity menejcennosti
Mám prirodzene veľmi introvertnú osobnosť a už od detstva som nikdy veľa nerozprávala. Najmä pred ľuďmi som bola taká nervózna, že som nedokázala povedať ani slovo. V porovnaní s inými deťmi v mojom veku som mala pomalšie reakcie a menej bystrú myseľ. Moji rodičia, príbuzní a priatelia ma vždy hrešili, hovorili, že pred ostatnými neprehovorím. Hovorili tiež, že v dnešnej spoločnosti sa nenaje ten, kto nevie rozprávať: Silné ruky a pevné nohy sa nevyrovnajú výrečnému jazyku. Moja mladšia sesternica mala sladšie reči ako ja. Všetci chválili, ako dobre rozpráva, a všetci ju mali radi. Cítila som sa veľmi menejcenná, akoby som v každom ohľade nebola taká dobrá ako ostatní a nebola som pohotová. Nenávidela som sa – prečo sa nedokážem tak dobre vyjadorvať ako ostatní? Bola som príliš hlúpa a moja vyjadrovacia schopnosť bola príliš slabá! Vždy som mala pocit, že som o triedu nižšie ako ostatní, a bola som sa čoraz uzavretejšia. V máji 2012 som prijala Božie dielo posledných dní. Jedením a pitím Božích slov som si uvedomila, že Boh má rád čestných ľudí, a vďaka kontaktu s mojimi bratmi a sestrami a pozorovaním ich schopnosti otvoriť svoje srdcia a hovoriť o svojich skúsenostiach, som sa aj ja pomaly snažila otvoriť a hovoriť o svojich myšlienkach. Začala som trochu viac rozprávať.
V januári 2018 som sa cvičila na konanie povinností súvisiace s textami. Hneď na začiatku, keď som videla, že moje sestry majú nejaké problémy pri konaní svojej povinnosti, som mala dosť odvahy na to, aby som ich na ne priamo upozornila, a pri rozprávaní som sa necítila veľmi obmedzene. Avšak, ako som s nimi trávila viac času, zistila som, že všetky moje sestry mali svoje silné stránky a všetky mali nejaké praktické skúsenosti. Najmä sestra Chen Xi sa vyjadrovala veľmi jasne, keď diskutovala o práci alebo hovorila v duchovnom spoločenstve o svojich osobných skúsenostiach. V srdci som cítila závisť. Cítila som, že Chen Xi má dobrú kvalitu a v porovnaní s ňou som bola vo všetkých ohľadoch menejcenná. Neskôr, keď sme sa zhromažďpvali alebo diskutovali o práci, som sa cítila trochu obmedzovaná a neodvážila som sa pohotovo povedať, čo som mala na mysli. Bála som sa, že nebudem hovoriť tak dobre ako ostatní a že sa mi preto budú vysmievať. Jedného marcového dňa Chen Xi povedala, že počas môjho duchovného spoločenstva som hovorila trochu chaoticky. Cítila som sa zahanbená a v srdci mi bolo nesmierne smutno. Neskôr, keď som chodila na zhromaždenia, aby som bola v duchovnom spoločenstve alebo vyjadrovala názory, nechtiac som si spomenula na kritiku Chen Xi. Mala som pocit, že sa neviem vyjadrovať, a bála som sa, že poviem niečo zlé a strápnim sa, preto som sa neodvážila pohotovo vyjadriť svoj vlastný názor. Keďže som nevyjadrila svoj vlastný názor, moje partnerky museli odložiť svoju prácu, aby sa spýtali na môj stav. To brzdilo postup práce. Raz nadriadení s nami diskutovali o práci a ja som mala svoje názory a návrhy. Ale potom som si pomyslela: „Neviem sa vyjadrovať, a ak sa nevyjadrím jasne, čo si o mne pomyslia?“ Slová som už mala na jazyku, ale prehltla som ich. Keď som počula, že názory, ktoré vyjadrila Chen Xi, boli veľmi podobné tomu, čo som si myslela ja, pichlo ma pri srdci: „Pozri sa na ňu! Je veľmi výrečná a netrpí trémou. Prečo sa ja tak neviem vyjadrovať? Nedokážem ani povedať, čo mám na mysli!“ Neskôr som žila v skormútenom stave a ešte viac som sa zaškatuľkovala ako tá, čo sa nevie vyjadrovať, zle rozpráva a má slabú kvalitu. Tiež som reptala – prečo mi Boh nedal výrečný jazyk, zatiaľ čo kvalita Chen Xi je taká dobrá? Časom som rozprávala čoraz menej a pri zhromaždeniach alebo diskusiách o práci som bola často zasnená. Neodvážila som sa hovoriť o žiadnom svojom stave. V skutočnosti, keď som videla, že si neplním svoju povinnosť a nútila som sestry, aby sa zaoberali mojimi pocitmi, cítila som v srdci smútok, ale nevedela som, ako sa z tohto stavu dostať. Nakoniec som už ani nechcela vykonávať prácu s textom, cítila som sa taká utláčaná a trápila som sa. Pretože som nikdy nedokázala zmeniť svoj stav, stratila som dielo Ducha Svätého a moju povinnosť preradili.
Po preradení mojej povinnosti mi bolo nesmierne smutno. Začala som uvažovať nad tým, prečo som pri konaní svojej povinnosti taká negatívna a pasívna. Prečítala som si tieto Božie slová: „Všetci ľudia majú v sebe nejaké nesprávne stavy, ako je negativita, slabosť, skormútenosť a krehkosť; alebo majú prízemné zámery; alebo ich neustále trápi ich pýcha, sebecké túžby a osobný záujem; alebo si myslia, že majú chabú kvalitu, a zažívajú nejaké negatívne stavy. Bude pre teba veľmi ťažké získať dielo Ducha Svätého, ak budeš vždy žiť v týchto stavoch. Ak je pre teba ťažké získať dielo Ducha Svätého, potom bude pozitívnych prvkov v tebe málo a negatívne prvky vyjdú von a budú ťa vyrušovať. Ľudia sa vždy spoliehajú na svoju vlastnú vôľu, aby potlačili tieto negatívne stavy, ale bez ohľadu na to, ako ich potláčajú, nemôžu sa ich zbaviť. Hlavným dôvodom je, že ľudia nedokážu dôkladne rozlíšiť tieto negatívne veci; nemôžu jasne vidieť ich podstatu. Preto je pre nich veľmi ťažké vzdorovať telu a satanovi. Ľudia tiež vždy uviaznu v týchto negatívnych, melancholických a zdegenerovaných stavoch a nemodlia sa ani nevzhliadajú k Bohu, ale namiesto toho sa nimi len pretĺkajú. Výsledkom je, že Duch Svätý v nich nepôsobí, a následne nie sú schopní pochopiť pravdu, chýba im cesta vo všetkom, čo robia, a nedokážu jasne vidieť žiadnu záležitosť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Slobodu a oslobodenie možno získať len odvrhnutím svojich skazených pováh) Jedením a pitím Božích slov som si uvedomila, prečo som negatívna: Verila som, že nedokážem hovoriť v duchovnom spoločenstve tak dobre ako ostatní, a tak som sa vymedzila ako tá, čo má slabú kvalitu. Tiež som sa neustále zaoberala tým, ako ma vidia ostatní. Viedlo to k tomu, že som sa neodvážila vyjadriť svoje názory. Trávila som dni schúlená, s pocitom, že som utláčaná, a bez možnosti oslobodenia. Pri konaní svojej povinnosti som nemohla získať dielo Ducha Svätého a nemohla som ani využiť to, čo som kedysi mala. To nielenže obmedzovalo moje partnerky, ale aj spomaľovalo postup našej celkovej práce. V skutočnosti moja kavlita nebola taká zlá, aby som nevidela žiadne problémy, keďže na začiatku som bola schopná urobiť nejakú prácu a vyjadriť niekoľko názorov, ale neskôr, keď som videla, že Chen Xi je lepšia ako ja, a povedala, že moje duchovné spoločenstvo je nejasné, začala som sa neustále obávať, že sa na mňa bude pozerať zhora. Zo strachu, že stratím tvár, som sa už neodvážila vyjadriť svoje vlastné názory. Pretože som taký dlhý čas žila v negatívnom stave, môj duch sa stal temným a skľúčeným, moje povinnosti neprinášali žiadne výsledky, a tak som musela byť preradená. Premyslela som si to a uvedomila som si, že hoci nie som dobrá v slovách, mala by som správne zaobchádzať so svojimi nedostatkami a chybami, a naplno využiť to, čo dokážem. Čo sa týka vecí, ktoré som nedokázala, mala by som sa modliť k Bohu, spoliehať sa na Neho a prijímať silné stránky svojich bratov a sestier, aby som napravila svoje vlastné slabosti. Len takýmto konaním svojej povinnosti som mohla získať Božie vedenie. Postupom času som svoj stav zmenila a vložila som do svojej povinnosti srdce. Keď som veciam nerozumela, hľadala som princípy so svojimi sestrami a spoločne sme študovali príslušné odborné znalosti. Keď som videla oblasti, v ktorých boli moje sestry v duchovnom spoločenstve lepšie ako ja, snažila som sa osvojiť si tieto ich silné stránky, aby som napravila svoje vlastné nedostatky. Postupne sa môj stav zlepšoval a začala som nachádzať nejaké cesty vo svojej povinnosti, ktorá začala prinášať určité výsledky.
V júni 2021 som sa v cirkvi stala vodkyňou a spolu s bratom Li Yangom sme prevzali zodpovednosť za prácu na evanjeliu v cirkvi. Li Yang konal povinnosti na evanjeliu mnoho rokov, bol veľmi dobrý v slovách a rýchlo mu to myslelo. Pri práci s ním som sa cítila trochu obmedzovaná. Raz sme diskutovali o tom, ako kázať evanjelium potenciálnym prijímateľom. Mala som nejaké nápady, ale keď som si pomyslela, že Li Yang má viac skúseností s kázaním evanjelia ako ja, obávala som sa, čo si o mne pomyslí, ak nebudem vedieť dobre hovoriť v duchovnom spoločenstve, a tak som sa stiahla. Potom som si uvedomila, že pri komunikácii o práci by obe strany mali vyjadriť svoje názory a dopĺňať sa, a tak som povedala, čo som si myslela. Ale keď som hovorila, bola som veľmi nervózna a nevyjadrovala som sa jasne. Li Yang počúval a potom poukázal na niektoré moje nedostatky. V tej chvíli som si želala, aby sa podo mnou otvorila zem a pohltila ma. Pomyslela som si: „Nedokážem ani jasne hovoriť o princípoch kázania evanjelia, čo si o mne pomyslia moji bratia a sestry? Je to také trápne!“ Keď som potom opäť prišla do kontaktu s Li Yangom, mala som pocit, akoby mi srdce drvila hromada skál. Cítila som takú ťarchu a svoje názory som začala predkladať zriedka a len som sedela bokom ako pozorovateľka. Neskôr som si všimla, že Li Yang sa pri kázaní evanjelia spoliehal na skúsenosti namiesto hľadania princípov a že neprijímal návrhy iných ľudí. To brzdilo našu prácu na evanjeliu a chcela som ho na to upozorniť, ale potom som si pomyslela: „Li Yang je oveľa výrečnejší ako ja. Ak predloží iný názor a ja nebudem schopná jasne hovoriť v duchovnom spoločenstve, nestratím tvár ešte viac?“ Tak som neodhalila jeho problémy, čo viedlo k oneskoreniu postupu práce na evanjeliu. Neskôr som narazila na mnohé ťažkosti vo svojej práci na evanjeliu a práca neprinášala žiadne ovocie. Cítila som sa nesmierne vystresovaná a potom som premýšľala o tom, aká som nevýrečná a ako ťažko sa mi jasne vyjadruje. To ma ešte viac utvrdilo v tom, že nedokážem dobre konať povinnosť vodkyne, a dokonca som uvažovala o odstúpení. Môj stav sa neustále zhoršoval, až som bola nakoniec prepustená.
Po prepustení mi bolo nesmierne smutno a uvažovala som nad sebou: „Prečo sa vždy cítim obmedzovaná, keď som s výrečnými a pohotovými ľuďmi?“ Jedného dňa som počas svojich duchovných pobožností videla vo videu so skúsenostným svedectvom dva úryvky z Božích slov a bola som naozaj dojatá. Všemohúci Boh hovorí: „Sú ľudia, ktorí ako deti vyzerali obyčajne, ťažko sa vyjadrovali a neboli veľmi bystrí, čo viedlo k tomu, že ich ostatní v ich rodinách a sociálnom prostredí hodnotili dosť nepriaznivo a hovorili veci ako: ‚To dieťa je nechápavé, pomalé a nešikovné v rozprávaní. Pozrite sa na deti iných ľudí, ktoré sú také výrečné, že si dokážu omotať ľudí okolo malíčka. Zatiaľ čo toto dieťa sa celý deň iba odúva. Nevie, čo povedať, keď sa stretne s ľuďmi, nevie sa vyjadriť ani obhájiť, keď urobí niečo nesprávne, a nedokáže ľudí pobaviť. To dieťa je hlúpe.‘ Vravia to rodičia, príbuzní i priatelia a vravia to aj ich učitelia. Takéto prostredie vyvíja na týchto jedincov určitý neviditeľný tlak. V dôsledku zažívania týchto prostredí sa u nich nevedome vyvinie určitý druh zmýšľania. Aký druh zmýšľania? Myslia si, že nevyzerajú dobre, nie sú veľmi sympatickí a že ostatní nikdy nie sú radi, keď ich vidia. Veria, že nie sú dobrí v učení, sú pomalí, a vždy sa hanbia otvoriť ústa a hovoriť pred ostatnými. Sú príliš zahanbení, aby poďakovali, keď im niekto niečo dá, a myslia si: ‚Prečo mám vždy taký zviazaný jazyk? Prečo sú ostatní takí výreční? Som jednoducho hlúpy!‘ … Keď vyrastú v takomto prostredí, táto mentalita menejcennosti ich postupne ovládne. Zmení sa na akúsi pretrvávajúcu emóciu, ktorá sa vám zamotá do srdca a naplní vám myseľ. Bez ohľadu na to, či ste už dospelí, či ste odišli do sveta, či ste ženatí alebo etablovaní vo svojej kariére, a bez ohľadu na vaše sociálne postavenie je nemožné zbaviť sa tohto pocitu menejcennosti, ktorý bol zasadený vo vašom prostredí, keď ste vyrastali. Dokonca aj potom, čo začnete veriť v Boha a vstúpite do cirkvi, si stále myslíte, že máte priemerný vzhľad, slabú intelektuálnu kvalitu, ste nevýreční a nedokážete nič urobiť. Myslíte si: ‚Budem robiť len to, čo môžem. Nemusím ašpirovať na to, aby som bol vodcom, nepotrebujem sa usilovať o hlboké pravdy, len sa uspokojím s tým, že budem ten najmenej významný a nechám ostatných, aby sa ku mne správali, ako chcú.‘ … Tento pocit menejcennosti možno nemáš vrodený, ale na inej úrovni, pretože si bol vzhľadom na tvoje rodinné prostredie a prostredie, v ktorom si vyrastal, vystavený miernym ranám alebo nevhodným úsudkom, a to v tebe vyvolalo pocit menejcennosti.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (1)) „Keď máte pocity menejcennosti vštepené hlboko v srdci, majú na vás nielen hlboký vplyv, ale ovládajú aj vaše názory na ľudí a veci, ako aj vaše správanie a činy. Ako teda vnímajú ľudí a veci tí, ktorých ovládajú pocity menejcennosti? Považujú iných ľudí za lepších, ako sú oni sami, a antikristov tiež pokladajú za lepších, ako sú oni sami. Aj keď antikristi majú zlé povahy a chabú ľudskú prirodzenosť, stále sa k nim správajú ako k ľuďom, ktorých treba napodobňovať, a ku vzorom, od ktorých sa môžu učiť. Dokonca si vravia: ‚Pozri, hoci majú nedobrú povahu a zlú ľudskú prirodzenosť, sú nadaní a schopnejší v práci ako ja. Dokážu pohodlne ukázať svoje schopnosti pred ostatnými a hovoriť pred veľkým počtom ľudí bez toho, aby sa červenali alebo aby im búšilo srdce. Skutočne majú odvahu. Nedokážem sa im vyrovnať. Jednoducho nie som dosť odvážny.‘ Čo to spôsobilo? Treba povedať, že jedným z dôvodov je, že vaše pocity menejcennosti ovplyvnili váš úsudok o podstate ľudí, ako aj váš pohľad a stanovisko, pokiaľ ide o nazeranie na iných ľudí. Nie je to tak? (Je.) Ako teda pocity menejcennosti ovplyvňujú vaše správanie? Vravíte si: ‚Narodil som sa hlúpy, bez nadaní a silných stránok, a všetko sa učím pomaly. Pozrite sa na tamtoho človeka: hoci niekedy spôsobuje narušenia a vyrušenia a koná svojvoľne a bezohľadne, aspoň je nadaný a má silné stránky. Kamkoľvek idete, je to typ človeka, ktorého ľudia chcú využiť, a ja taký nie som.‘ Kedykoľvek sa niečo stane, prvá vec, ktorú urobíte, je, že nad sebou vynesiete ortieľ a uzavriete sa. Nech už ide o akýkoľvek problém, ustupujete a vyhýbate sa prevzatiu iniciatívy a bojíte sa prevziať zodpovednosť. Hovoríte si: ‚Narodil som sa hlúpy. Bez ohľadu na to, kam idem, nikto ma nemá rád. Nemôžem vystrkovať krk, nesmiem predvádzať svoje bezvýznamné schopnosti. Ak ma niekto odporučí, dokazuje to, že som v poriadku. No ak ma nikto neodporučí, nebolo by správne, keby som prevzal iniciatívu a povedal, že sa môžem ujať danej práce a urobiť ju dobre. Ak si tým nie som istý, nemôžem povedať, že som – čo ak to pokazím, čo by som potom urobil? Čo keby som bol orezaný? Veľmi by som sa hanbil! Nebolo by to ponižujúce? Nemôžem dopustiť, aby sa mi to stalo.‘ Pozrite sa – neovplyvnilo to vaše správanie? Do určitej miery je váš postoj k tomu, ako sa správate, ovplyvnený a ovládaný vašimi pocitmi menejcennosti. Do istej miery to možno nazvať dôsledkom vašich pocitov menejcennosti.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (1)) Boh odhalil, že niektorí ľudia sa od detstva nevedia vyjadrovať a nie sú takí pohotoví ako ostatní, a doma i v spoločnosti dostávajú nepriaznivé hodnotenia. To v nich vyvoláva pocit menejcennosti. Keď som si spomenula, ako som ako dieťa nerada rozprávala, bola som nechápavá a introvertná a príbuzní, priatelia, učitelia, spolužiaci a dokonca aj moja matka ma nazývali nevýrečnou, cítila som sa veľmi menejcenná a neustále som mala pocit, že som o triedu nižšie ako ostatní. Hoci po tom, ako som začala veriť v Boha, som sa čítaním Božích slov dokázala otvoriť a so svojimi bratmi a sestrami hovoriť o tom, čo som mala na mysli, keď som stretla niekoho takého nadaného, výrečného a pohotového ako Chen Xi, nevedome som sa cítila menejcenná. Pri diskusii o našej práci som sa neodvážila vyjadriť svoj názor a pri zhromaždeniach, keď sme hovorili v duchovnom spoločenstve o Božích slovách, som sa neodvážila podeliť o svoje chápanie a porozumenie. Keď sme s Li Yangom spolupracovali a spoločne zodpovedali za prácu na evanjeliu, videla som, že konal svoju povinnosť so skazenou povahou a brzdil prácu na evanjeliu, a vedela som, že by som ho mala odhaliť. Obávala som sa však, že nebudem schopná hovoriť jasne, a ak by predložil iný názor a ja by som ho nedokázala vyvrátiť, stratila by som tvár. Tak som sa nečinne prizerala, ako sa brzdí práca na evanjeliu a neodvážila som sa s Li Yangom hovoriť v duchovnom spoločenstve. Neskôr práca na evanjeliu narazila na mnohé ťažkosti a ja som cítila, že keďže nie som výrečná a nedokážem sa jasne vyjadriť, nie som schopná vykonávať povinnosť vodkyne. Dokonca som uvažovala o odstúpení a vzdaní sa. Žijúc v pocitoch menejcennosti som nebola schopná normálne konať svoju povinnosť a nemohla som praktizovať pravdu. Nielenže to spôsobilo stratu v mojom živote, ale moja práca neprinášala ovocie a nakoniec som bola prepustená. Ak by som naďalej žila v tomto stave bez toho, aby som ho zmenila, nedokázala by som dobre konať žiadnu povinnosť, a nakoniec by ma Boh vyradil. Keď som to pochopila, bolo mi nesmierne smutno. Nechcela som naďalej žiť v pocitoch menejcennosti, a musela som správne zaobchádzať so svojimi vlastnými nedostatkami a chybami.
Raz som sa otvorila jednej sestre o svojom stave a ťažkostiach. Našla mi úryvok Božích slov. Boh povedal: „To, ako si antikristi cenia svoju povesť a postavenie, presahuje rámec obyčajných ľudí a je to niečo v ich samotnej povahe-podstate; nie je to dočasný záujem ani prechodný vplyv ich okolia – je to niečo v ich živote, v ich kostiach, a je to teda ich podstata. Znamená to, že pri všetkom, čo antikristi robia, berú do úvahy predovšetkým svoju vlastnú povesť a postavenie, nič iné. Pre antikristov je povesť a postavenie ich životom a cieľom, o ktorý sa usilujú celý svoj život. Vo všetkom, čo robia, je ich prvou úvahou: ‚Čo sa stane s mojím postavením? A s mojou povesťou? Ak to urobím, budem mať vďaka tomu dobrú povesť? Zvýši to moje postavenie v očiach ľudí?‘ To je prvá vec, na ktorú myslia, čo je dostatočným dôkazom, že majú povahu a podstatu antikristov – len ztohto dôvodu vnímajú veci takto. Dá sa povedať, že pre antikristov nie sú povesť a postavenie nejakou dodatočnou požiadavkou a už vôbec nie vecami, ktoré sú im cudzie, bez ktorých by sa zaobišli. Sú súčasťou prirodzenosti antikristov, sú v ich kostiach, v ich krvi, sú im vrodené. Antikristom nie je ľahostajné, či majú povesť a postavenie; to nie je ich postoj. Aký je teda ich postoj? Povesť a postavenie sú úzko spojené s ich každodenným životom, s ich každodenným stavom, s tým, o čo sa denne usilujú.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Tretia časť)) Po prečítaní Božích slov som pochopila, že rovnako ako antikrist som kládla príliš veľký dôraz na povesť a postavenie. Odmalička som mala pocit, že sa neviem vyjadrovať a nie som taká dobrá v rozprávaní ako ostatní. Keď som pri konaní svojej povinnosti stretla výrečných ľudí, cítila som sa veľmi menejcenná. Najmä keď boli odhalené moje vlastné nedostatky a chyby a ja som stratila tvár, cítila som sa ešte skormútenejšia a vymedzila som sa ako tá, čo má slabú kvalitu, ale nehľadala som pravdu, aby som vyriešila svoj problém. Dbala som len na záchranu svojej tváre a nekonala som dobre svoju povinnosť. Premýšľala som o tom, ako ma Boh požehnal príležitosťou vycvičiť sa za vodkyňu v cirkvi, a zariadil, aby so mnou pracovali výreční, skúsení bratia a sestry. Boží úmysel bol, aby som prijala silné stránky ostatných a nahradila tak svoje nedostatky a chyby. To bolo pre mňa také prospešné pri chápaní pravdy a zlepšovaní mojich odborných znalostí. Avšak nesnažila som sa hľadať pravdu, aby som dobre konala svoju povinnosť, ale bola som zameraná výlučne na svoj obraz v srdciach iných ľudí. Keď som videla, že nie som taká dobrá ako ostatní, cítila som sa menejcenná a obmedzovaná, žila som v negatívnom stave, bez snahy napredovať. Keď som videla, ako Li Yang narúša a vyrušuje prácu cirkvi, neodvážila som sa nič povedať, a nesplnila som zodpovednosti, ktoré som mala splniť. Bola som presne ako antikrist, kládla som veľký dôraz na tvár a postavenie, zatiaľ čo som vôbec nebránila prácu cirkvi. Naozaj som nemala ani štipku ľudskej prirodzenosti! Moje dve prepustenia boli výsledkom Božej spravodlivosti.
Neskôr som si prečítala ďalšie dva úryvky Božích slov a uvedomila som si, že existuje ďalší dôvod, prečo žijem v stave menejcennosti. Nedokázala som totiž rozlíšiť, čo je dobrá kvalita a čo je slabá kvalita. Prečítala som si tieto Božie slová: „Ako by sa mala merať kvalita ľudí? Mala by sa merať podľa toho, do akej miery rozumejú Božím slovám a pravde. To je najpresnejší spôsob, ako to urobiť. Niektorí ľudia sú výreční, pohotoví a obzvlášť zruční v zaobchádzaní s inými ľuďmi – no keď počúvajú kázne, nikdy nič nepochopia, a keď čítajú Božie slová, nerozumejú im. Keď hovoria o svojich skúsenostných svedectvách, vždy hovoria slová a učenia, čím zjavujú, že sú obyčajní amatéri, a dávajú druhým pocit, že nemajú žiadne duchovné pochopenie. Sú to ľudia s chabou kvalitou.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Pre plnenie povinnosti je najdôležitejšie pochopiť pravdu) „Usilovanie sa o pravdu je najdôležitejšia vec bez ohľadu na to, z akého uhla pohľadu sa na to pozeráš. Môžeš sa vyhnúť chybám a nedostatkom ľudskej prirodzenosti, ale nikdy sa nemôžeš vyhnúť ceste usilovania sa o pravdu. Bez ohľadu na to, aká dokonalá či ušľachtilá je tvoja ľudská prirodzenosť alebo či máš snáď menej chýb a nedostatkov a viac silných stránok ako iní ľudia, neznamená to, že rozumieš pravde, ani to nemôže nahradiť tvoje úsilie o pravdu. Naopak, ak sa usiluješ o pravdu, rozumieš mnohému z pravdy a primerane hlboko a prakticky ju chápeš, vykompenzuje to mnohé nedostatky a problémy v tvojej ľudskej prirodzenosti. Povedzme napríklad, že si plachý a introvertný, zajakávaš sa a nie si veľmi vzdelaný – to znamená, že máš veľa chýb a nedostatkov – ale máš praktické skúsenosti a hoci sa pri rozprávaní zajakávaš, stále dokážeš jasne hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde a toto duchovné spoločenstvo povznáša všetkých, ktorí ho počujú, rieši problémy, umožňuje ľuďom vymaniť sa z negativity a oslobodzuje ich od sťažností a nepochopení ohľadom Boha. Vidíš, hoci svoje slová jachtáš, aj tak môžu vyriešiť problémy – aké sú tieto slová dôležité! Keď ich počujú laici, hovoria, že si neokrôchanec, pri rozprávaní nedodržiavaš pravidlá gramatiky a slová, ktoré používaš, tiež nie sú niekedy skutočne vhodné. Je možné, že používaš nárečie alebo jednoduchý jazyk a že tvoje slová nemajú triedu a štýl ako slová vysoko vzdelaných ľudí, ktorí hovoria veľmi výrečne. Tvoje duchovné spoločenstvo však obsahuje pravdu-realitu, dokáže vyriešiť ľudské ťažkosti a keď ho ľudia počujú, všetky temné mraky okolo nich sa rozplynú a všetky ich problémy sa vyriešia. Čo myslíš, nie je pochopenie pravdy dôležité? (Je.)“ (Slovo, zv. VII: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (3)) Z Božích slov som pochopila, že mať dobrú kvalitu neznamená, že niekto má silnú stránku v určitej oblasti; ani to, že niekto, kto je výrečný, pohotový a zručný v jednaní s inými ľuďmi, má dobrú kvalitu. To sú len vrodené vlastnosti, ktoré ľudia majú. Mať skutočne dobrú kvalitu znamená, že človek dokáže chápať Božie slová. Človek s dobrou kvalitou je schopný chápať Božie slová a porozumieť pravde-princípom; keď hovorí v duchovnom spoločenstve o Božích slovách, dokáže ich spojiť so stavmi a ťažkosťami ľudí a ukázať cestu praktizovania. Aj keď na povrchu môžu mať nejaké nedostatky a ich schopnosť vyjadrovať sa nemusí byť veľmi dobrá, stále dokážu riešiť skutočné problémy ľudí a duchovne ich budovať. V minulosti som sa pri posudzovaní vecí vždy spoliehala na svoje predstavy a fantázie. Keď som videla, že nie som dobrá v slovách, žila som v stave menejcennosti, vymedzila som sa ako tá, čo má slabú kvalitu, a na každom kroku som bola obmedzovaná tvárou a postavením. Nerobila som prácu, ktorú som bola schopná robiť, a nakoniec som stratila dielo Ducha Svätého a bola som prepustená. Spomenula som si na niektorých bratov a sestry. Hoci nie sú dobrí v slovách, sú schopní spoliehať sa na Boha a vzhliadať k Nemu pri konaní svojej povinnosti. Ak nerozumejú nejakému problému, sú schopní hľadať u iných a hovoriť s nimi v duchovnom spoločenstve, a po určitom čase ukážu nejaké zlepšenie. Z toho som videla, že či je človek dobrý v slovách alebo nie, vôbec nie je dôležité. Kľúčové je chápanie a praktizovanie pravdy. Premýšľala som o tom, ako sa neviem vyjadrovať a som trochu nechápavá, a keď som videla ľudí, ktorí boli lepší v slovách ako ja, znervóznela som a dostala som trému. Avšak mala som určitú schopnosť chápať Božie slová a mala som nejaké myšlienky a nápady týkajúce sa problémov v mojej povinnosti; dokázala som vyriešiť niektoré problémy. Vôbec to nebolo tak, že by moja kvalita bola taká slabá, že by som nemala žiadne vlastné myšlienky alebo názory. Avšak, hneď ako som uvidela niekoho, kto bol lepší v slovách ako ja, žila som v pocitoch menejcennosti. Pri konaní svojej povinnosti som sa stiahla do svojej ulity a neodvážila som sa ani prehovoriť. Vôbec som sa nepozerala na ľudí a veci v súlade s Božími slovami. Musela som zmeniť svoje mylné názory a prestať závidieť a vážiť si tých, ktorí sú navonok výreční.
V januári 2024 som potrebovala naučiť Wang Ling, vodkyňu tímu pre evanjelium, jednu počítačovú techniku. Keď som si pomyslela, aká dobrá je Wang Ling v slovách, moje srdce bolo trochu nervózne, keď som ju učila. Premýšľala som, ako sa vyjadriť, aby mi rozumela, ale keď som sa dostala k najkritickejšiemu bodu, povedala, že mi nerozumie. V tej chvíli mi bolo trochu smutno a mala som pocit, že na to nemám, tak som sa ticho modlila k Bohu. Uvedomila som si, že som opäť zjavila stav menejcennosti, a cítila som sa obmedzovaná, keď som videla, že Wang Ling je lepšia v slovách ako ja. Spomenula som si na minulosť, keď som vždy žila v stave menejcennosti a nebola som schopná normálne konať svoju povinnosť, a nechala som si ujsť mnoho príležitostí praktizovať pravdu. Tentoraz som už nemohla konať ako predtým, vždy berúc do úvahy svoju vlastnú tvár a postavenie. Keď som takto premýšľala, moje srdce sa upokojilo, a spýtala som sa Wang Ling, ktoré časti nechápe a aké ťažkosti má pri učení sa techniky. Vďaka komunikácii s Wang Ling a trpezlivému vedeniu sa nakoniec tú zručnosť naučila. Obe sme boli nesmierne šťastné. Teraz môžem normálne konať svoju povinnosť bez toho, aby ma obmedzovali pocity menejcennosti, a v srdci som Bohu veľmi vďačná! Po týchto skúsenostiach som videla, že tvárou v tvár problémom je hľadanie pravdy a chápanie pravdy absolútne kľúčové. Len pohľadom na ľudí a veci v súlade s Božími slovami sa môžeme zbaviť negatívnych emócií a žiť v oslobodení a slobode.
