73. Žiť dôstojne, žiť čestne
V roku 2015 som utiekla do zámoria, aby som sa vyhla zatknutiu a prenasledovaniu zo strany ČKS. Popri viere v Boha som aj pracovala. Našla som si prácu pokladníčky vo veľkom supermarkete a bola to moja úplne prvá práca na svete. Vážila som si ju a chcela som ju robiť dobre, ale keďže mi chýbali skúsenosti, a supermarket predával množstvo rôznych vecí, a všetka komunikácia prebiehala v cudzom jazyku, na nič z toho som nebola zvyknutá. Keď som bola pomalá, šéf sa hneval a súril ma, ale keď som pracovala rýchlo, ľahšie som robila chyby a šéf mi nadával za nepozornosť, a keď účty nesedeli, musela som presnú sumu doplatiť. Pri takejto práci som bola každý deň v strese. Dokonca aj v noci sa mi snívalo, že počítam peniaze pri pokladni. V tom čase som každý deň cítila obrovský tlak a naozaj som už nechcela chodiť do práce, ale potom som si pomyslela, aké ťažké bolo nájsť si prácu v zahraničí, a aké ťažké by bolo nájsť si ďalšiu, keby som z tejto odišla. V takejto situácii som to musela jednoducho prehltnúť. Jedného dňa som sa spýtala skúsenej pokladníčky: „Ako sa môžem vyhnúť chybám, keď je tu toľko zákazníkov a toľko sa toho deje?“ Pokladníčka sa na mňa usmiala a povedala: „Chyby sú nevyhnutné. Koniec koncov, kto nerobí chyby? Kľúčové je prísť na to, ako problém vyriešiť. Pozri sa na to takto: Šéfova žena je každý deň zaneprázdnená tak ako by mohla podrobne skúmať každú jednu transakciu? Pokiaľ celková suma sedí so systémom, je to v poriadku. Niekedy, keď si zákazníci kúpia nejaké veci, len zoberiem peniaze bez vystavenia účtenky alebo zaúčtovania. Takto si môžem potichu vyrovnať účty a vyhnúť sa výčitkám alebo aspoň trochu zmenšiť manko.“ Šokovalo ma to. Takže trik, ako sa vyhnúť výčitkám, spočíval v podvádzaní a hraní hier, a všetko bolo len o tom, ako oklamať šéfovu ženu. V srdci som to nedokázala prijať. Verila som v Boha a musela som byť čestným človekom. Nečestnosť a úskoky Boh nenávidí, takže to som nemohla urobiť. Musela som zostať svedomitá a robiť si svoju prácu dobre, takto by som mala pokoj v duši.
Avšak, hoci som bola opatrná a svedomitá, keď bolo veľa zákazníkov a veľa sa toho dialo, chybám sa nedalo vyhnúť. Jedného dňa ma šéf opäť varoval: „Ak urobíš ďalšiu chybu, zaplatíš trojnásobok, alebo odtiaľto vypadneš!“ Keď som počula tie tvrdé slová bez štipky milosrdenstva, okamžite som sa zosypala. Ak by som rýchlo nevymyslela nejaké riešenie, vyhodili by ma. Tak som začala robiť veci tak, ako tá skúsenejšia pokladníčka. Keď som videla nezrovnalosti v účtoch, pri malých nákupoch som len zobrala peniaze bez vystavenia účtenky. Takto sa peniaze vyrovnali a v počítačovom systéme nebol žiadny záznam, a keď bola nezrovnalosť takmer vyrovnaná, vrátila som sa k bežným postupom pri pokladni. Spočiatku som bola veľmi nervózna a bála som sa, že to niekto zistí, keďže pokladňa bola priamo pod bezpečnostnými kamerami, takže ak by niekto sledoval záznam, videl by jasne každý môj pohyb. Niekedy prišiel šéf a spýtal sa: „Prečo ste tomu zákazníkovi nedali účtenku?“ A ja som rýchlo predstierala ľahostajnosť a povedala: „Povedal, že je to len malá suma, tak účtenku nepotrebuje, a ja som zabudla.“ Keď to počul, šéf už nič nepovedal. Zakrývanie nezrovnalostí takto prebiehalo „dokonale“. Ale aj tak som z toho nemala vôbec dobrý pocit. Keď som prišla domov, zvalila som sa na posteľ a premýšľala som o tom, že som veriaca v Boha a že by som mala hovoriť pravdu a byť čestným človekom, ale nikdy som nečakala, že moja hranica sa tak poľahky zrúti pre môj vlastný sebecký záujem. Cítila som sa trochu previnilo a mala som nepokojné svedomie, ale potom som si pomyslela: „Urobila som to len preto, lebo som nemala na výber, potrebovala som si udržať prácu.“ Tak som sa týmto zdôvodnením utešovala.
Na moje prekvapenie, počas nasledujúcich dní sa mi stali nečakané veci. Niektorí zákazníci dokonca vymenili cenovky na tovare, a pretože niektoré veci nemali čiarové kódy a ja som niektoré náradie nepoznala, nakoniec sa vec za 55 dolárov predala za 5. Bol tam aj šek v hodnote vyše 400 dolárov, ktorý som prijala bez podpisu zákazníka. Šéf sa o všetkých týchto incidentoch dozvedel. Bola som celkom zarazená a myslela som si: „Ako som mohla urobiť toľko chýb s takými veľkými sumami?“ Keď sa o tom šéf dozvedel, tvrdo povedal: „Skončila si. Neskôr si pozriem záznam z kamier, aby som videl, ako si urobila tieto chyby. Ak sa peniaze nevrátia, zaplatíš trojnásobok!“ Vtedy som cítila, že je so mnou koniec, že môžem prísť o prácu, a že všetky ťažko zarobené peniaze budem musieť vrátiť. Mala som pocit, že sa všetko rúca. Keď som prišla domov, nevedela som sa upokojiť a cítila som sa bezmocná. Nevedela som, ako tieto straty nahradiť, ale uvedomila som si, že v týchto situáciách bol Boží úmysel, tak som predstúpila pred Boha, modlila sa a prosila som Ho, aby ma viedol a osvietil, aby som pochopila Jeho úmysel a vedela, ako správne konať. Po modlitbe som si prečítala úryvok z Božích slov: „Mali by ste vedieť, že Boh má rád čestných ľudí. Boh má podstatu vernosti, a preto sa Jeho slovám dá vždy dôverovať; aj Jeho činy sú bezchybné a nespochybniteľné, a preto má Boh rád tých, ktorí sú k Nemu absolútne čestní. Čestnosť znamená odovzdať svoje srdce Bohu, nebyť v ničom voči Bohu falošný, vo všetkom byť pred Ním otvorený, nikdy neskrývať fakty, nesnažiť sa oklamať svojich nadriadených ani podriadených a nerobiť veci, ktoré sú len pokusmi o získanie Božej priazne. Skrátka, čestnosť znamená byť čistý vo svojich skutkoch i slovách a neklamať ani Boha, ani človeka.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tri napomenutia) Áno. Božia podstata je svätá a verná a On hovorí pravdivo. Boh miluje čestných ľudí. Hovorí nám, že len ak budeme čestní ľudia, môžeme byť spasení a vstúpiť do nebeského kráľovstva. Ako kresťanka by som mala praktizovať byť čestným človekom podľa Božích slov, prijímať Božie podrobné skúmanie vo všetkých veciach, nazývať veci pravými menami a nikdy nebyť nečestná. Pri kontakte a práci s ostatnými by som sa mala snažiť byť dôveryhodná, aby sa ostatní cítili bezpečne a mohli mi dôverovať. Takýto život prináša dôstojnosť a je v súlade s Božími úmyslami. Ale v tom čase, aby som sa vyhla nadávkam od šéfa alebo odhaleniu svojich chýb, som začala konať nečestne, presne ako neverci. Predávala som tovar, brala peniaze a nevydávala účtenky, aby som zakryla nezrovnalosti. Používala som tieto opovrhnutiahodné prostriedky, aby som oklamala šéfa a podviedla ľudí. Hoci som mala výčitky svedomia, stále som sa utešovala nejakými vznešenými výhovorkami. Ľudia si možno hneď nevšimnú, čo som urobila, ale Boh všetko podrobne a jasne skúma. V tej chvíli som lepšie pochopila Boží úmysel a požiadavky. Uvedomila som si, že byť čestným človekom odráža pravú ľudskú podobu, a tiež som spoznala, že tieto nedávne prekážky a neúspechy boli Božím spôsobom, ako ma upozorniť a varovať, aby som nepokračovala po zlej ceste.
Potom som začala uvažovať a pýtať sa samej seba: „Prečo som bola ochotná nasledovať ostatných v nečestnosti? Čo ma malo v moci?“ Pri hľadaní som si prečítala Božie slová, ktoré hovoria: „Prečo sa ľudia hrajú na to, že sú zradní? Je to preto, aby dosiahli svoje vlastné zámery, naplnili svoje vlastné ciele, a tak používajú zákerné prostriedky. Keď to robia, nie sú otvorení ani priamočiari a nie sú to čestní ľudia. Práve v týchto chvíľach ľudia zjavujú svoju zákernosť a prefíkanosť alebo svoju zlomyseľnosť a opovrhnutiahodnosť. S týmito skazenými povahami v srdci majú ľudia pocit, že je mimoriadne ťažké byť čestným človekom. Práve v tom spočíva problém s čestnosťou. No ak si niekto, kto miluje pravdu a kto je schopný prijať pravdu, potom byť čestným človekom nebude príliš ťažké. Budeš mať pocit, že je to oveľa jednoduchšie. Tí, ktorí majú osobnú skúsenosť, veľmi dobre vedia, že najväčšími prekážkami v tom, aby bol človek čestný, sú jeho zákernosť, zradnosť, zlomyseľnosť a opovrhnutiahodné úmysly. Pokiaľ tieto skazené povahy pretrvávajú, byť čestným človekom bude príliš ťažké.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Najzákladnejšia prax, ako byť úprimným človekom) Pri uvažovaní o Božích slovách som sa hlboko zamyslela. Ukázalo sa, že som konala nečestne, aby som ochránila svoje osobné záujmy. Keď som čelila stratám peňazí a hrdosti a dokonca riziku straty práce, začala som konať nečestne a podvodne a dokonca som poškodila záujmy iných, aby som zakryla svoje chyby. Čo je horšie, ani výčitky svedomia ma neprebudili. Myslela som si, že všetci takto podvádzajú, takže moje konanie nebolo cez čiaru. Keď som urobila chyby, využívala som ľsti a konala nečestne a nehanbila som sa, ale namiesto toho som si našla vznešené ospravedlnenia. Skutočne mi chýbala ľudská prirodzenosť! Žila som podľa svojej satanskej skazenej povahy, klamala som a podvádzala. Boh ma preto nenávidel a spôsobilo mi to veľkú bolesť. Len ak sa budem kajať pred Bohom a sústrediť sa na svoju pravdovravnosť a čestnosť, môžem nájsť pokoj a necítiť sa vyčerpaná. Boh používal tieto situácie, aby prebudil moje otupené srdce a ja som už nemohla klamať ani podvádzať. Strata peňazí a hrdosti bola jedna vec, ale strata dôstojnosti a integrity bola úplne iná. S touto myšlienkou som sa rozhodla prevziať zodpovednosť a tiež svoj plat za ten mesiac použiť na náhradu týchto strát. Nečakane ostatní zamestnanci v supermarkete spoznali osobu, ktorá nepodpísala šek, sledovaním záznamu z kamier a našli spôsob, ako ju vypátrať. Pokiaľ ide o náradie, ktoré som zle predala, šéfova žena povedala, že aj zákazníci majú určitú zodpovednosť a že keďže som bola mladá, naozaj sa odo mňa nemohlo očakávať, že spoznám nejaké náradie, takže ma požiadali, aby som nahradila len polovicu sumy. Tieto problémy sa nakoniec ľahko vyriešili. Vedela som, že to Boh ovládal a usporiadal ľudí, udalosti a veci okolo mňa, aby mi pomohol. Vyjadrila som Bohu svoju úprimnú vďaku a chválu a moja viera v to, že som čestným človekom, sa posilnila.
Jednu noc som pri kontrole účtov zistila, že mi chýba osem dolárov. Pomyslela som si: „Dala som včera večer príliš veľa peňazí do pokladnice? Nie. Je možné, že sa nezarátali nejaké poukážky? Nie. Je v účtoch chyba? Nie.“ Premýšľala som o tom z každého uhla, ale stále som nevedela prísť na to, kde je chyba. Cítila som vlnu úzkosti a pri pomyslení na to, ako mi na druhý deň vynadá šéfova žena, som pocítila zúfalstvo a úzkosť. Môj šéf povedal, že ak urobím ďalšiu chybu, vyhodí ma, a teraz, keď som ju spravila, nebola som si istá, či si prácu udržím. Ale potom som si pomyslela: „Šéfova žena zvyčajne kontroluje účty len každé dva až tri dni, takže dnes by ich asi nekontrolovala. Zajtra môžem nájsť príležitosť, ako tie peniaze ‚doplniť‘, takto mi nebudú nadávať ani ma nevyhodia z práce.“ Ale keď som si spomenula, ako som si pred Bohom predsavzala hovoriť pravdu a byť čestná, cítila som sa trochu previnilo. Po príchode domov som Bohu v modlitbe povedala o svojich ťažkostiach a prosila som Ho, aby ma opäť viedol a ukázal mi cestu vpred. Po modlitbe som si prečítala, že Božie slová hovoria: „Keď ľudia žijú v tomto svete, pod vplyvom satana, riadení a ovládaní jeho silou, je pre nich nemožné, aby boli čestní. Môžu sa stať len čoraz viac nečestnými. Byť čestným človekom žijúcim uprostred tohto skazeného ľudstva skutočne zahŕňa mnoho ťažkostí, ako aj vysmievanie, pošpiňovanie, súdenie, dokonca vylučovanie a vyháňanie zo strany nevercov, diabolských kráľov a živých démonov. Je teda možné prežiť ako čestný človek v tomto svete? Existuje vôbec priestor na to, aby sme v tomto svete prežili? Áno, existuje. Určite dokážeme prežiť. Boh nás predurčil a vyvolil a určite nám otvára cestu von. Veríme v Boha a nasledujeme Ho úplne pod Jeho vedením a žijeme úplne z dychu a života, ktoré nám dal. Keďže sme prijali pravdu Božích slov, máme nové pravidlá na to, ako žiť, a nové ciele pre svoj život. Základy nášho života sa zmenili. Prijali sme nový spôsob života, nový spôsob počínania si, a to výlučne preto, aby sme získali pravdu a boli spasení. To znamená, že sme prijali nový spôsob života: žijeme tak, aby sme dobre vykonávali svoje povinnosti a uspokojovali Boha. To nemá vôbec nič spoločné s tým, čo jeme, čo si obliekame alebo kde bývame; je to to, čo potrebujú naše srdcia.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Najzákladnejšia prax, ako byť úprimným človekom) „Bez ohľadu na rozdiely v schopnostiach, inteligencii a sile vôle sú si všetci ľudia rovní pred osudom, ktorý nerozlišuje medzi veľkými a malými, vysokými a nízkymi, vznešenými a priemernými. O tom, aké povolanie človek vykonáva, čím sa živí a koľko bohatstva v živote nazhromaždí, nerozhodujú jeho rodičia, talent, úsilie ani ambície, ale predurčuje ich Stvoriteľ.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný III) Pri čítaní týchto Božích slov som sa cítila naozaj pokojne. V tejto zlej spoločnosti ľudia prežívajú spoliehaním sa na satanove filozofie pre svetské záležitosti. V záujme vlastných záujmov sa navzájom klameme a platí zásada „oko za oko, zub za zub“. Zdá sa, že ak takto nebudeme konať, niet cesty, ako prežiť. Verím v Boha a viem, že môj život pochádza od Neho, že Boh je zvrchovaný nad mojím osudom, a že skutočnosť, že žijem a dýcham, je vďaka Božej zvrchovanosti a ochrane. Typ práce, ktorú mám, závisí od Božích nariadení a usporiadaní, nie od jednotlivca. Prečo by som si mala stále lámať hlavu a snažiť sa bojovať o veci nečestnosťou? Nie je lepšie mať otvorené srdce, robiť to, čo musím, a všetko zveriť Bohu? S touto myšlienkou som sa cítila oveľa pokojnejšie a bola som odhodlaná byť čestným človekom a prijímať Božie podrobné skúmanie vo všetkom, čo som robila. Keďže som urobila chyby, musela som prevziať zodpovednosť, a pokiaľ ide o to, ako to nahradiť a či si budem môcť udržať túto prácu, tieto veci boli všetky v Božích rukách a bola som ochotná podriadiť sa Božej zvrchovanosti a usporiadaniam.
Na druhý deň, keď som bola v službe pri pokladni, som náhodou mala príležitosť nevydať účtenku, čo znamenalo, že by som mohla nahradiť ten osemdolárový schodok. V srdci som opäť cítila chvenie a práve keď som sa chystala konať, zrazu som si spomenula na tieto Božie slová: „Mal by si byť nevinným človekom; nesnaž sa byť prefíkaný a nebuď nečestným človekom. (Tu vás opätovne žiadam, aby ste boli čestnými ľuďmi.)“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Priestupky privedú človeka do pekla) Uvedomila som si, že Boh mi pripomína, aby som bola čestným človekom, a nie nečestná. Nečestní ľudia sú hanební. Spomenula som si na Božie slová: „Boh vo všetkom, čo sa ľuďom deje, potrebuje, aby si pevne stáli za svojím svedectvom o Ňom. Aj keď teraz sa ti nič významné nedeje a nepodávaš veľké svedectvo, všetky detaily tvojho každodenného života sa týkajú svedectva o Bohu. Ak si dokážeš získať obdiv bratov a sestier, rodinných príslušníkov a svojho okolia, ak jedného dňa neverci prídu a budú obdivovať všetko, čo robíš, a uvedomia si, že všetko, čo Boh robí, je úžasné, vtedy budeš podávať svedectvo. Aj keď tomu vôbec nerozumieš a nemáš dostatočné kvality, prostredníctvom toho, ako ťa Boh zdokonaľuje, Ho môžeš uspokojiť a brať ohľad na Jeho úmysly, a tak ukázať iným, aké dielo vykonal na tých najbiednejších ľuďoch. Keď ľudia spoznajú Boha a premôžu satana, pričom sú do veľkej miery verní Bohu, nikto nie je odhodlanejší ako táto skupina ľudí a toto je najväčšie svedectvo.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len milovať Boha znamená skutočne veriť v Boha) Pochopila som, že v tejto chvíli ma Boh podrobne skúma, aby videl, či dokážem praktizovať pravdu. Hoci sa nezdalo, že je to niečo veľké, v tejto voľbe a v tomto čine išlo o svedectvo. Dobre som vedela, že Boh má rád čestných ľudí, ale ja som stále žila podľa satanských princípov prežitia, používala som triky a klamstvá. Nerobila som tým hanbu Božiemu menu? Hoci by som nebola schopná vydať žiadne veľké svedectvo, musela som praktizovať pravdu v malých veciach, ktoré mi prichádzali do cesty v každodennom živote. Keď som pochopila Boží úmysel, pevne som sa rozhodla, že bez ohľadu na situáciu, budem čestným človekom a uspokojím Boha. Potom som prestala premýšľať o tom, ako zakryť ten osemdolárový schodok, a začala som usilovne pracovať. Deň takto ubehol a keď večer prišiel čas spočítať účty, potichu som sa modlila k Bohu a pripravila som sa na možnosť, že prídem o peniaze. Po modlitbe som začala počítať peniaze a na moje prekvapenie suma presne sedela! Bola som ohromená. Večer predtým mi určite chýbalo osem dolárov, tak ako mohla byť celková suma teraz presná? Prepočítala som to ešte niekoľkokrát a nebolo o tom pochýb, suma bola presne správna! Cítila som veľkú vďačnosť voči Bohu a uľavilo sa mi, že som sa neuchýlila k podvodu. Cítila som v srdci pokoj za to, že som praktizovala čestnosť podľa Božích slov.
Odvtedy, bez ohľadu na to, aké problémy v práci nastali alebo či som za niečo musela prevziať zodpovednosť, proaktívne som komunikovala so šéfom, aby som ich vyriešila. Môj šéf a kolegovia ma chválili za usilovnosť a zodpovednosť v práci a o niekoľko mesiacov neskôr mi šéf zvýšil plat. Neskôr som sa šéfa spýtala, či by som si mohla skrátiť pracovný čas, a na moje prekvapenie, môj šéf, ktorý bol zvyčajne na zamestnancov prísny, mi s radosťou vyhovel. Jedného dňa som nechtiac započula rozhovor medzi pokladníčkou a iným zamestnancom. Pokladníčka povedala: „Šéf je taký zaujatý; na Meredith je taký mäkký, zvyšuje jej plat, skracuje jej pracovný čas a dokonca jej dovoľuje upraviť si rozvrh. Mne len zamietne každú požiadavku.“ Zamestnanec odpovedal: „No, kto by nechcel pracovať s niekým, kto je čestný, vytrvalý a pri kom sa ostatní cítia uvoľnene?“ Keď som to počula, ďakovala som Bohu a chválila Ho z hĺbky srdca, pretože som vedela, že kritika môjho šéfa sa zmenila na rešpekt a starostlivosť, nie preto, že by som bola dobrá, ale preto, že ma zmenili Božie slová. Keď som praktizovala čestnosť podľa Božích slov, znovu som získala svoju ľudskú dôstojnosť a vyslúžila som si rešpekt ostatných. Hlboko vnútri som cítila, že Božie slová sú pravda a že sú kritériami pre ľudské správanie a vystupovanie. Je naozaj úžasné konať podľa Božích slov!
