9. Úsilie o manželské šťastie prináša utrpenie

Odkedy si pamätám, často som vídala, ako sa otec rozčuľoval na mamu a nadával jej. Keď som vyrástla, mama sa mi často sťažovala na svoje nešťastné manželstvo. Povedala, že po celý čas, čo bola s otcom, nemala čo jesť ani čo na seba, nikdy s ním nebola šťastná a on sa na ňu často rozčuľoval. Často mi hovorievala: „Žena môže byť v živote šťastná, len ak si nájde manžela, ktorý je k nej dobrý.“ Pomyslela som si: „Moja mama si tým sama prešla, takže to, čo hovorí, je pravda. Nech sa stane čokoľvek, nemôžem skončiť ako ona. Musím si nájsť manžela, ktorý sa ku mne bude dobre správať.“ Neskôr sa mi splnilo, čo som si želala, a našla som si manžela s dobrou povahou, ktorý bol ku mne dobrý. Po svadbe mi manžel vo všetkom vychádzal v ústrety, a nikdy na mňa nezvýšil hlas. Vždy, keď prišiel z práce domov a nevidel ma, zavolal mi, aby sa spýtal, kde som, a ponáhľal sa po mňa na bicykli. Veľmi sa o mňa staral aj v bežnom živote a vždy, keď ma videl rozrušenú, spýtal sa: „Čo sa deje? Trápi ťa niečo?“ To, že som si našla takého milujúceho a starostlivého manžela, ma urobilo veľmi šťastnou a cítila som sa v živote spokojná.

V roku 2004 som prijala Božie nové dielo a kázala som evanjelium svojmu manželovi. Neprijal ho, no ani mojej viere neodporoval. Neskôr však môj manžel uveril nepodloženým fámam, ktoré o Cirkvi Všemohúceho Boha vymyslela ČKS, a odvtedy mi začal brániť veriť v Boha. Často sa sťažoval aj na to, že chodím na zhromaždenia. Jedného dňa po návrate z práce mi vážnym tónom povedal: „Na internete sa píše, že viera v Boha ide proti ČKS a že to vláda nepovoľuje. Už viac nemôžeš veriť v Boha!“ Keď som videla jeho nešťastný výraz, vedela som, že ho zaviedli nepodložené fámy, ktoré šírila ČKS. Povedala som mu, že sú to len klamstvá a ohováranie, ale on ma vôbec nepočúval. Jedného večera sa ma manžel ihneď po príchode domov spýtal: „Zase si dnes bola na zhromaždení?“ Povedala som: „Áno.“ Vtedy na mňa skríkol: „Povedal som ti, aby si neverila v Boha, ale ty si proste nedáš povedať! Dnes som na ceste späť videl, ako zatkli jednu učiteľku za to, že verila v Boha. Ktovie, koľko rokov dostane? Ak budeš vo svojej viere pokračovať, skôr či neskôr zatknú aj teba. Potom do toho zatiahnu aj mňa a deti a zničíš našu rodinu!“ Ako to povedal, zahnal sa topánkou a bez ďalších rečí ma začal biť po hlave a nadávať: „Hovoril som ti, aby si ma počúvala, ale ty si nepočúvala! Dnes ťa zabijem!“ Myslela som si, že ma len párkrát udrie, aby si vybil zlosť, ale udrel ma naozaj silno. Z tých úderov sa mi točila hlava a on nevyzeral, že by chcel prestať. Nikdy by mi nenapadlo, že po toľkých rokoch spolu dokáže byť taký bezcitný! Potom môj manžel navádzal deti: „Choďte sa s mamou porozprávať, nech povie, že od dnešného dňa už nebude veriť v Boha. Ak to nepovie, dnes ju ubijem na smrť!“ Moja dcéra začala plakať a prosiť ma. Keď som videla svoje deti plakať, pocítila som slabosť. Pomyslela som si: „Možno by som nateraz mala manželovi povedať, že už nebudem veriť. Ak takto budem ďalej vzdorovať a on sa len ešte viac nahnevá a rozvedie sa so mnou, s touto rodinou bude koniec.“ Potom mi však napadlo: „Nech sa stane čokoľvek, nemôžem zaprieť Božie meno. Povedať, že už nebudem veriť v Boha, by znamenalo zradiť Ho. To nemôžem povedať.“ Tak som sa stále modlila k Bohu a prosila Ho, aby mi dal múdrosť a vieru. Potom som pomyslela na jeden úryvok Božích slov: „Každý krok diela, ktoré Boh koná na ľuďoch, sa navonok zdá ako vzájomné pôsobenie medzi ľuďmi, akoby to bol výsledok ľudských opatrení alebo ľudského vyrušovania. Za každým krokom diela a za všetkým, čo sa deje, je však stávka satana uzavretá pred Bohom a vyžaduje si to, aby si ľudia stáli pevne za svojím svedectvom o Bohu. Uveďme si príklad, keď bol skúšaný Jób: v zákulisí satan uzavrel stávku s Bohom a to, čo sa prihodilo Jóbovi, boli ľudské skutky a ľudské vyrušovanie. Za každým krokom diela, ktoré Boh na vás koná, je satanova stávka s Bohom – za tým je boj.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len milovať Boha znamená skutočne veriť v Boha) Osvietenie z Božích slov mi pomohlo pochopiť, že aj keď to vyzeralo, že ma manžel prenasleduje, v skutočnosti za tým boli satanove intrigy. Satan chcel, aby som zaprela Boha a zradila Ho. Nemohla som povedať, že už nebudem veriť v Boha, len zo strachu z manželovho hnevu; musela som si pevne stáť za svojím svedectvom. Potom som bez ohľadu na to, ako veľmi ma deti prosili, zostala ticho. Manžel v úplnom rozhorčení zakričal: „Keďže tvoja matka nič nepovie, dnes večer sa s ňou rozvediem a vyhodím ju. V našom dome nezostane ani o deň dlhšie!“ To ma úplne šokovalo. Nikdy by mi nenapadlo, že by sa naozaj chcel rozviesť. Celé tie roky som s ním bola celým srdcom i dušou, ale len pre moju vieru sa so mnou chcel rozviesť a dokonca chcel, aby som okamžite odišla z domu. Ako by to mohol byť ten manžel, po boku ktorého som žila viac ako desaťročie? Celkom mi to zlomilo srdce. Premýšľala som: „Ak sa rozvedieme, ako prežijem úplne sama, bezmocná a opustená?“ Mala som pocit, akoby mi niekto rezal srdce, a po tvári mi stekali slzy. Pomyslela som si, že ľudí stvoril Boh, že Boh nám dal dych života a zaopatril nás všetkým, čo potrebujeme, takže je úplne prirodzené a oprávnené, aby Ho ľudia uctievali. Cítila som, že nemôžem prestať veriť v Boha, nech sa deje čokoľvek. Vtedy moja dcéra povedala otcovi: „Ak sa rozvediete, ja aj brat chceme ostať s mamou, nie s tebou.“ Až vtedy môj manžel ustúpil a prestal hovoriť o rozvode. Neskôr sa prenasledovanie zo strany ČKS zintenzívnilo a po uliciach boli rozvešané všelijaké kacírstva a bludy, ktoré ohovárali a diskreditovali Cirkev Všemohúceho Boha. Zhoršilo sa aj manželovo prenasledovanie voči mne. Každý deň po práci ma vypočúval a pýtal sa, či stále verím v Boha, a za každú maličkosť sa na mňa rozčúlil. Keď som ho takto videla, bola som veľmi rozrušená. Hoci som verila v Boha a konala svoju povinnosť, stále som sa starala o všetky domáce práce a práce na poli a starala som sa aj o deti. Nemal ma takto prenasledovať. Potom mi však napadlo, „Keby nebolo prenasledovania a nepodložených fám zo strany ČKS, pravdepodobne by sa ku mne takto nesprával. Oklamala ho ČKS. Ak to nebudem znášať, nevyhnutne skončíme rozvodom“. Aby som udržala našu rodinu pokope a zachovala naše manželstvo, bez ohľadu na to, ako veľmi ma manžel prenasledoval, som to so zaťatými zubami znášala a dokonca som prebrala iniciatívu, aby som sa o neho starala a varila mu dobré jedlo. Niekedy to oddialilo moju povinnosť.

Neskôr ma vybrali za kazateľku a poverili zodpovednosťou za niekoľko cirkví. Niektoré z cirkví boli ďaleko od domova, takže by som sa tam nemohla každý deň vracať, a to ma trochu znepokojovalo. Môj manžel mal v tom čase milenku a niekoľkokrát mi po návrate domov z krčmy povedal, že sa mu jedna žena vyznala a chcela si s ním založiť rodinu. Bála som sa, že keď budem ďaleko od domova a nebudem sa môcť ľahko vrátiť, vzdialim sa od manžela a on sa so mnou určite rozvedie. Ak by sa to stalo, naša rodina by sa rozpadla. Potom som si však spomenula, že táto povinnosť pochádza od Boha a že nemôžem odmietnuť svoju povinnosť len preto, aby som udržala rodinnú harmóniu. Tak som ju prijala. Vtedy som sa raz za dva týždne na pár dní vracala domov a robila som všetky domáce práce aj práce na poli v nádeji, že si týmito snahami pripútam manželovo srdce. Aj keď som vedela, že má milenku, nikdy som ho s tým nekonfrontovala, pretože som sa bála, že by to naozaj viedlo k rozvodu. Tento problém ma často trápil a bola som roztržitá, aj keď som konala svoju povinnosť. Často som to len odbíjala. V jednej cirkvi bol falošný vodca, ktorého mali okamžite odvolať, ale myslela som si, že voľba nového vodcu po jeho odvolaní by si vyžiadala čas, a tak som odvolanie odkladala, aby som si uvoľnila čas na cestu domov. To spôsobilo oneskorenie v práci cirkvi. Inokedy ma vyšší vodca požiadal, aby som pomohla jednej cirkvi pri zaobchádzaní s antikristom. V tom čase niektorí bratia a sestry nedokázali tohto antikrista rozlíšiť, a tak bolo potrebné včas s nimi hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravdách týkajúcich sa rozlišovania. Pomyslela som si: „Aby bratia a sestry získali schopnosť rozlíšiť tohto antikrista, možno sa s nimi v duchovnom spoločenstve bude treba rozprávať pol mesiaca, a aj tak nie je zaručený výsledok. Kedy potom budem môcť ísť domov?“ Tak som povedala vodkyni: „Tento antikrist je príliš prefíkaný a jeho metódy zavádzania ľudí sú sofistikované. Pre bratov a sestry nebude ľahké ho rozlíšiť a ani ja ho nezvládam. Čo keby si našla niekoho iného, kto by sa tým zaoberal?“ Vodkyňa videla, že nie som ochotná spolupracovať, a musela nájsť inú sestru, aby sa tým zaoberala. Pre nedostatočnú rozlišovaciu schopnosť tej sestry však zaobchádzanie s týmto antikristom napredovalo pomaly, čo viedlo k tomu, že zostal v cirkvi a zavádzal a ovládal Boží vyvolený národ viac ako dva mesiace. Všetka práca cirkvi sa zastavila. Neskôr ma pre moju nezodpovednosť v mojej povinnosti a preto, že som vážne oddialila prácu cirkvi, prepustili. Počas jedného zhromaždenia mi jedna sestra povedala: „Na základe tvojho správania by si mala byť izolovaná, aby si sa zamyslela.“ Jej slová mi hlboko prebodli srdce. Často som chodila domov, aby som udržala svoje manželstvo, a odďaľovala som cirkevnú prácu. Skutočne som spáchala zlý skutok a mala by som byť izolovaná, aby som sa zamyslela. Spomenula som si na úryvok Božích slov: „To, ako by si mal zaobchádzať s Božím poverením, je mimoriadne dôležité. Je to veľmi vážna záležitosť. Ak nedokážeš splniť to, čo ti Boh zveril, potom nie si hoden, aby si žil v Jeho prítomnosti, a mal by si prijať svoj trest. Je úplne prirodzené a odôvodnené, že ľudia plnia poverenia, ktoré im Boh zverí. Je to najvyššia zodpovednosť človeka a je to rovnako dôležité ako samotný jeho život. Ak berieš Božie poverenia na ľahkú váhu, je to najvážnejšia zrada Boha. V tomto si úbohejší ako Judáš a mal by si byť prekliaty.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ako spoznať prirodzenosť človeka) Z Božích slov som sa triasla od strachu. Cítila som Boží hnev, akoby ma súdil. Bratia a sestry ma vybrali za kazateľku. Boží úmysel bol, nech vediem bratov a sestry, aby jedli a pili Jeho slová a vstúpili do pravdy. A tiež aby som ich chránila pred vyrušovaním a zavádzaním falošných vodcov a antikristov. Ale moje srdce vôbec nebolo pri mojej povinnosti. Svoje manželstvo a rodinu som kládla nad všetko ostatné a často som chodila domov, aby som si udržala vzťah s manželom. Vedela som, že v cirkvi je falošný vodca, ale včas som ho neodvolala. Pokiaľ ide o odhaleného antikrista, tiež som nebola ochotná tráviť čas duchovným spoločenstvom s bratmi a sestrami o rozlišovaní. Dokonca som sa vyhovárala, že tento antikrist je príliš prefíkaný na to, aby som ho zvládla, a vyhýbala som sa svojej povinnosti. To umožnilo antikristovi zavádzať bratov a sestry v cirkvi. Pre svoje manželstvo a rodinu som k takej dôležitej práci, ako je voľba vodcov a pracovníkov, odvolanie falošných vodcov a zaobchádzanie s antikristom, pristupovala ľahkovážne a nezodpovedne. Poškodilo to prácu cirkvi a uškodilo životom bratov a sestier. Bola som taká sebecká a opovrhnutiahodná! V čom som sa správala ako človek s ľudskou prirodzenosťou? Predstúpila som teda pred Boha a v modlitbe som vyznala svoje hriechy: „Ó, Bože, v úsilí o manželské šťastie som dobre nekonala svoju povinnosť a spáchala som priestupok. Podľa Tvojej spravodlivej povahy si zaslúžim trest. Ty si však so mnou nezaobchádzal podľa mojich priestupkov a stále si mi dával šancu konať svoju povinnosť. Odteraz som k svojej povinnosti ochotná pristupovať s bohabojným srdcom.“

O nejaký čas neskôr sa môj manžel dozvedel, že zatkli ďalších veriacich, a tak sa jeho prenasledovanie voči mne zintenzívnilo. Raz mi v snahe zabrániť mojej viere v Boha spálil všetky šaty. Zúrila som. Neskôr ma prišla navštíviť polícia, aby ma zatkla za nelegálne kázanie, ale v tom čase som nebola doma a podarilo sa mi vyhnúť sa pohrome. Päť mesiacov som sa preto neodvážila ísť domov. Manžel volal mojim príbuzným a snažil sa ma nájsť, a aby ma donútil vrátiť sa domov, dokonca udal moju sesternicu, ktorá tiež verila v Boha. Keď som to počula, bola som šokovaná. Nikdy by som si nepomyslela, že by môj manžel urobil niečo také. Pocítila som, aký je v skutočnosti hrozný a podlý. Ak bol ochotný udať moju sesternicu, neudal by aj mňa? Spomenula som si na obete, ktoré som priniesla na udržanie nášho manželstva, a mala som pocit, že nestáli za to. Ale keď som pomyslela na to, ako sa nemôžem vrátiť domov a naša rodina sa takto rozpadne, a na to, ako by sa šťastné manželstvo, o ktoré som sa vždy usilovala, rozplynulo, stále som cítila veľkú bolesť. Predstúpila som pred Boha v modlitbe dúfajúc, že ma vyvedie z tohto nesprávneho stavu.

Potom som si prečítala úryvok Božích slov: „Manželia vždy považujú manželstvo za významnú udalosť svojho života a kladú naň veľký dôraz. Preto celé svoje životné šťastie vkladajú do manželského života a do svojho partnera a veria, že úsilie o manželské šťastie je jediný cieľ, o ktorý sa treba v tomto živote usilovať. Preto mnohí ľudia vynakladajú veľkú snahu, platia vysokú cenu a prinášajú veľké obete v záujme manželského šťastia. … Dokonca sú aj takí, ktorí po tom, čo uverili v Boha, prijmú svoju povinnosť a poverenie, ktoré im dal Boží dom, ale v záujme zachovania šťastia a spokojnosti v manželstve výrazne zaostávajú, čo sa týka vykonávania povinnosti. Pôvodne sa od nich očakávalo, že budú chodiť kázať evanjelium na nejaké vzdialené miesto a vracať sa domov raz za týždeň alebo raz za dlhší čas, alebo mohli odísť z domu a vykonávať svoju povinnosť na plný úväzok v závislosti od svojej kvality a podmienok v rôznych aspektoch, ale boja sa, že ich partner bude s nimi nespokojný, že ich manželstvo nebude šťastné, alebo že o manželstvo úplne prídu, a pre zachovanie manželského šťastia sa vzdávajú množstva času, ktorý by mali tráviť vykonávaním svojej povinnosti. Pri udržiavaní manželstva sú ešte opatrnejší obzvlášť keď počujú, že ich partner sa ponosuje, znie nespokojne alebo si sťažuje. Robia všetko pre to, aby uspokojili svojho partnera, a tvrdo pracujú na udržaní manželského šťastia a zabránení rozpadu manželstva. Samozrejme, ešte závažnejšie je, že niektorí ľudia odmietajú volanie Božieho domu a odmietajú vykonávať svoju povinnosť, len aby si zachovali svoje manželské šťastie. Keď by mali odísť z domu, aby vykonali svoju povinnosť, nedokážu zniesť odlúčenie od svojho manžela alebo sú ich svokrovci proti ich viere v Boha a proti tomu, že opustia svoju prácu a odídu z domu, aby vykonávali svoju povinnosť, a preto robia kompromisy a vzdávajú sa svojej povinnosti a namiesto toho sa rozhodnú zachovať si manželské šťastie a celistvosť svojho manželstva. Aby si zachovali svoje manželské šťastie a celistvosť svojho manželstva a zabránili rozpadu a zániku svojho manželstva, rozhodnú sa plniť svoje povinnosti a záväzky len v rámci manželského života a vzdajú sa poslania stvorenej bytosti.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (10)) Božie slová odhalili môj stav. Od detstva ma ovplyvňovali rodinné hodnoty, verila som, že šťastie ženy v živote závisí od toho, či je jej manželstvo šťastné a či ju manžel miluje. Úsilie o šťastnú rodinu som považovala za svoj životný cieľ. Žila som podľa satanských myšlienok, ako: „Život je vzácny; láska ešte viac,“ a „Kiež by som si získala srdce, ktoré mi je verné, a kiež by sme sa nikdy nerozišli až do konca našich dní.“ Urobila som si z manžela najdôležitejšiu osobu vo svojom živote a zverila som mu svoje celoživotné šťastie. Predtým, ako som našla Boha, som sa v snahe o šťastné manželstvo úplne oddala manželovi a rodine. Potom, ako som našla Boha, ma môj manžel, ovplyvnený nepodloženými fámami šírenými ČKS, začal prenasledovať a zakazovať mi veriť v Boha, a dokonca sa mi vyhrážal rozvodom a uchýlil sa voči mne k násiliu. Aby som o toto naše manželstvo neprišla, stále som mlčky trpela a obetovala som sa, len aby som všetko zachránila, a aj keď sa ku mne správal chladne a posmieval sa mi, stále som sa ho aktívne snažila potešiť, trávila som viac času starostlivosťou o domácnosť a zanedbávala som povinnosti, ktoré som mala konať. Najmä keď som bola kazateľkou, jasne som si uvedomovala, že táto povinnosť je kľúčová a že zahŕňa prácu niekoľkých cirkví, ale obávala som sa, že by sa naše manželstvo rozpadlo, a tak som často chodila domov, aby som si udržala vzťah s manželom, a nemohla som sa svojim povinnostiam venovať z celého srdca. Keď sa v cirkvách objavili antikristi a falošní vodcovia, nezaoberala som sa nimi včas, pretože som sa snažila udržať svoju rodinu pohromade, a to oddialilo prácu cirkvi. Aby som si zachovala vzťah s manželom a zachránila naše manželstvo, svoje záväzky a povinnosti som úplne hodila za hlavu a spáchala som vážne priestupky. Videla som, aká som bola neoblomná a sebecká. Po uvažovaní som sa začala skutočne nenávidieť.

Neskôr som si prečítala niekoľko Božích slov: „Boh pre teba ustanovil manželstvo len preto, aby si sa naučil plniť si svoje zodpovednosti, naučil sa žiť v pokoji s druhým človekom a zdieľať spoločný život, aby si zažil, aký je spoločný život s partnerom a ako zvládať všetky veci, s ktorými sa spoločne stretnete, aby bol tvoj život bohatší a rôznorodejší. Nepredáva ťa však do manželstva a, samozrejme, nepredáva ťa ani tvojmu partnerovi, aby si bol jeho otrokom. Nie si jeho otrokom a on nie je tvojím pánom. Ste si rovní. Máš voči svojmu partnerovi len zodpovednosti manželky (alebo manžela), a keď si tieto zodpovednosti plníš, Boh ťa považuje za manželku (alebo manžela), ktorá/-ý je na požadovanej úrovni. Ak veríš v Boha a usiluješ sa o pravdu, dokážeš vykonávať svoju povinnosť, často sa zúčastňuješ na zhromaždeniach, čítaš a modlíš sa Božie slová a prichádzaš pred Boha, potom sú to veci, ktoré Boh prijíma a ktoré by stvorená bytosť mala robiť, a je to normálny život, ktorý by stvorená bytosť mala žiť. Nie je na tom nič zahanbujúce a nemusíš mať ani pocit, že svojmu partnerovi niečo dlhuješ, pretože žiješ takýto život – nič mu nedlhuješ. Ak chceš, je tvojou povinnosťou podať svedectvo o Božom diele svojmu partnerovi. Ak však neverí v Boha, nie je rovnakého zmýšľania ako ty a nie je na rovnakej ceste, potom mu nemusíš a ani nie si povinný nič hovoriť ani vysvetľovať a ani podávať informácie o svojej viere alebo ceste, ktorú nasleduješ, ba nemá ani žiadne právo o tom vedieť. Jeho zodpovednosťou a povinnosťou je podporovať ťa, povzbudzovať a obraňovať. Ak to nedokáže, potom nemá ľudskú prirodzenosť. Prečo? Pretože nasleduješ správnu cestu a vďaka tomu, že si na správnej ceste, tvoja rodina a tvoj partner sú požehnaní a užívajú si Božiu milosť spolu s tebou. Tvoj partner by ti za to mal byť jedine vďačný, a nie ťa diskriminovať alebo šikanovať pre tvoju vieru, alebo preto, lebo si prenasledovaný, a nie veriť, že by si mal robiť viac domácich prác a iných vecí, alebo že mu niečo dlhuješ. Ty mu nič nedlhuješ po citovej, duchovnej ani žiadnej inej stránke – on dlží tebe. Vďaka tvojej viere v Boha sa môže tešiť z ďalšej milosti a z požehnaní od Boha a tieto veci získava výnimočne. Čo mám na mysli, keď hovorím ‚tieto veci získava výnimočne‘? Myslím tým, že takýto človek si tieto veci nezaslúži získať a nemal by ich získať. Prečo by ich nemal získať? Pretože nenasleduje Boha ani Ho neuznáva, a preto milosť, ktorú si užíva, prichádza vďaka tvojej viere v Boha. Spolu s tebou má prospech a s tebou si užíva požehnania, a preto je len správne, aby ti bol vďačný… Tí, ktorí neveria, stále nie sú spokojní, a dokonca potláčajú a šikanujú tých, ktorí v Boha veria. Už prenasledovanie, ktorému sú veriaci vystavení zo strany štátu a spoločnosti, je pre nich katastrofou, a ich rodinní príslušníci napriek tomu vynakladajú ešte väčšie úsilie a stupňujú tlak. Ak za takýchto okolností stále veríš, že si ich sklamal a si ochotný stať sa otrokom svojho manželstva, potom je to naozaj niečo, čo by si nemal robiť. Nepodporujú teda tvoju vieru v Boha – je to v poriadku. Neobraňujú teda tvoju vieru v Boha – tiež v poriadku. Majú slobodu tieto veci nerobiť. Pre tvoju vieru v Boha by sa k tebe však nemali správať ako k otrokovi. Nie si otrokom, si ľudskou bytosťou, dôstojným a čestným človekom. Prinajmenšom si stvorenou bytosťou pred Bohom a nie niekoho otrokom. Ak musíš byť otrokom, potom môžeš byť len otrokom pravdy, otrokom Boha, a nie otrokom nejakého človeka, a už vôbec by tvojím pánom nemal byť tvoj manželský partner. Čo sa týka vzťahov v telesnom svete, okrem rodičov je ti na tomto svete najbližší tvoj manželský partner. Aj tak sa však len preto, že veríš v Boha, k tebe správa ako k nepriateľovi, útočí na teba a prenasleduje ťa. Namieta voči tvojej účasti na zhromaždeniach, a ak počuje nejaké klebety, príde domov a hneď ti vynadá a bije ťa. Aj keď sa modlíš alebo čítaš Božie slová doma a vôbec to neovplyvňuje jeho normálny život, aj tak ti bude nadávať, odporovať ti a dokonca ťa biť. Povedz mi, čo je to za stvorenie? Nie je to démon? Je to človek, ktorý ti je najbližší? Zaslúži si niekto takýto, aby si si voči nemu plnil hocijakú zodpovednosť? (Nie.) A tak niektorí ľudia, ktorí sú v takomto manželstve, sú svojmu partnerovi stále naporúdzi a sú ochotní obetovať všetko, obetovať čas, ktorý by mali stráviť vykonávaním svojej povinnosti, príležitosť vykonávať svoju povinnosť a dokonca aj svoju príležitosť dosiahnuť spásu. Nemali by robiť tieto veci a prinajmenšom by sa mali vzdať takýchto myšlienok.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (11)) Z Božích slov som pochopila, že Boh ustanovil manželstvo, aby sa ľudia naučili plniť si záväzky a zažili bohatý život, nie aby boli otrokmi manželstva. Pri plnení záväzkov v manželstve by mali existovať princípy. Ak má druhá osoba dobrú ľudskú prirodzenosť a podporuje našu vieru v Boha, potom si môžeme plniť svoje záväzky v rámci manželstva. Ak nám však druhá osoba bráni vo viere v Boha a dokonca nás prenasleduje alebo odsudzuje, potom sa tento diabol prejavuje a jeho podstata nenávidí Boha. V tomto prípade si nemusíme plniť svoje záväzky. Ak človek nedokáže rozlíšiť medzi dobrom a zlom a napriek tomu sa chce držať takého manželského partnera, potom je úplne hlúpy a nevedomý! Moja viera v Boha a konanie povinnosti stvorenej bytosti sa stretáva s Božím schválením a je tou najspravodlivejšou vecou, ale môj manžel ma nielenže nepodporoval, ale zaobchádzal so mnou ako s nepriateľom, bil ma, nadával mi a vyhrážal sa mi rozvodom, aby ma prinútil zanechať vieru v Boha. Fakty jasne odhalili, že môj manžel nenávidel Boha a že jeho podstata bola diabolská. Dobre vedel, že ma ČKS prenasleduje a že by ma mohli kedykoľvek zatknúť, keby som sa vrátila domov, napriek tomu udal moju sesternicu, aby sa ma pokúsil prinútiť vrátiť sa domov. Neukázal žiadny záujem o môj život či smrť! Bol naozaj sebecký a zlomyseľný! Neskôr som si uvedomila, že predtým, keď sa ku mne správal dobre, to bolo preto, lebo som sa mohla starať o našu rodinu a jeho matku, čo mu prospievalo; inak by sa so mnou už dávno rozviedol. Naozaj ma nemiloval, a v jeho očiach som bola len nástrojom, ktorý využíval. Ale ja som ho vždy považovala za svoju oporu a zverila som mu všetko svoje šťastie. Dokonca som odložila svoje povinnosti, aby som si ho udržala a získala si jeho priazeň. Keď som si to pomyslela, uvedomila som si, že som bola oklamaná, a videla som, aká som bola slepá! Teraz mi bolo jasné, že podstata môjho manžela je diabolská a že nenávidí Boha. Ako by som mohla nájsť šťastie s niekým, kto nenávidí Boha? Nielenže by som s ním nenašla šťastie, ale ešte by mi viac ublížil. Už viac ma nemohol obmedzovať. Musela som sa usilovne usilovať o pravdu a zo všetkých síl sa snažiť plniť si svoje povinnosti.

Potom som si prečítala úryvok z Božích slov: „Čo sa týka manželstva, bez ohľadu na to, aké trhliny sa objavia alebo aké dôsledky vzniknú, či manželstvo pretrvá alebo nie, či začneš nový život v rámci svojho manželstva alebo či sa tvoje manželstvo skončí priamo na mieste, tvoje manželstvo nie je tvojím konečným osudom a nie je ním ani tvoj manželský partner. Boh ho len ustanovil, aby sa objavil v tvojom živote a tvojej existencii a zohral úlohu sprievodu na tvojej ceste životom. Ak ťa dokáže sprevádzať až na koniec cesty a dostať sa s tebou až na úplný koniec, potom neexistuje nič lepšie a mal by si ďakovať Bohu za Jeho milosť. Ak sa počas manželstva vyskytne nejaký problém, či už sa objavia trhliny, alebo sa stane niečo, čo sa ti nepáči, a nakoniec sa vaše manželstvo skončí, neznamená to, že už nemáš konečný osud, že tvoj život je teraz uvrhnutý do temnoty alebo že neexistuje svetlo a ty nemáš žiadnu budúcnosť. Je možné, že koniec tvojho manželstva je začiatkom skvelejšieho života. To všetko je v Božích rukách a je na Bohu, aby to ovládal a usporiadal. Je možné, že ukončenie manželstva ti umožní hlbšie ho pochopiť a oceniť a hlbšie mu porozumieť. Samozrejme, môže sa stať, že pre teba bude koniec manželstva dôležitým zlomom v tvojich životných cieľoch, v tvojom smerovaní a na ceste, po ktorej kráčaš. To, čo ti to prinesie, nebudú pochmúrne spomienky a už vôbec nie bolestné spomienky ani to nebudú samé negatívne zážitky a výsledky, ale skôr ti to prinesie pozitívne skúsenosti, ktoré by si nemohol mať, keby si bol stále v manželstve. Ak by tvoje manželstvo pokračovalo, možno by si až do konca svojich dní žil ten obyčajný, priemerný a nudný život. Ak sa však tvoje manželstvo skončí a rozpadne, nemusí to byť nevyhnutne zlá vec. Predtým ťa obmedzovalo šťastie a záväzky tvojho manželstva, ako aj emócie alebo spôsob života, ktorý si prežíval v súvislosti so záujmom o svojho manželského partnera, s jeho opatrovaním a tiež ohľaduplnosťou, starostlivosťou a obavami o neho. Počnúc dňom konca tvojho manželstva však všetky okolnosti tvojho života, tvoje životné ciele a životné úsilia prejdú dôkladnou a úplnou zmenou a treba povedať, že túto zmenu ti prinieslo ukončenie tvojho manželstva. Je možné, že Boh má v úmysle, aby si z manželstva získal tento výsledok, túto zmenu a tento prechod, a preto ich pre teba ustanovil, a je Božím úmyslom, aby si ich získal, a preto ťa vedie k ukončeniu manželstva. Hoci si bol zranený a prešiel si si kľukatou cestou a hoci si v rámci manželstva urobil niekoľko zbytočných obetí a kompromisov, to, čo nakoniec dostaneš, sa nedá získať v rámci života v manželstve.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (11)) Po prečítaní Božích slov sa mi v srdci rozjasnilo. Boh ustanovil manželstvo pre ľudí, ale manželstvo nie je konečným osudom ľudí. Či už je manželstvo človeka šťastné a naplnené, alebo či sa rozpadlo a skončilo, to nemá nič spoločné s tým, či ten človek bude mať dobrý konečný osud, ani neurčuje, či bude jeho život šťastný. Ja som však považovala manželstvo za svoj konečný osud a manžela za svoju oporu, takže keď som videla, že sa moje manželstvo rozpadá a sotva existuje, mala som pocit, že už nemám konečný osud ani oporu. Moje srdce oťaželo a cítila som sa osamelá a bezmocná, a nevedela som, ako čeliť svojmu budúcemu životu. Teraz som si uvedomila, že moje názory sa nezhodovali s pravdou. Z Božích slov som videla, že rozpad manželstva neznamená, že človek nemá budúcnosť, alebo že život bude pochmúrny; môže to byť začiatok oveľa krajšieho života. V minulosti som pre udržanie šťastného manželstva robila všetky domáce a vonkajšie práce a celé dni som pracovala, až ma bolel chrbát, a tiež som musela sledovať nálady svojho manžela. Ale horšie bolo, že som sa nemohla naplno venovať svojim povinnostiam. Len som to odbíjala, a to oddialilo prácu cirkvi. Často som sa cítila nesvoja, akoby mi na srdci ležal kameň, a žila som v stave bolesti a vyčerpania. Honba za manželským šťastím mi priniesla len viac duchovného útlaku a bolesti. V posledných mesiacoch som pre prenasledovanie zo strany ČKS nemohla ísť domov a keď som si upokojila srdce, aby som konala svoje povinnosti, moje telo sa cítilo menej unavené a moje srdce sa cítilo oveľa ľahšie ako predtým. Keď som sa upokojila, aby som jedla a pila Božie slová a žila cirkevný život s bratmi a sestrami, dokázala som pochopiť niektoré pravdy a moje srdce bolo naplnené radosťou. To bolo pre môj život naozaj prospešné. Teraz, hoci som nemala spoločnosť a starostlivosť svojho manžela, keď som čelila ťažkostiam a bolesti, modlila som sa k Bohu, a s vedením Božích slov cítila som, že Boh je priamo po mojom boku a že On je moja pravá opora. Keď som tieto veci pochopila, už som sa viac nestrachovala o udržanie svojho manželstva, a moje srdce, ktoré bolo tak dlho utláčané, sa oslobodilo. Neskôr som si naďalej plnila svoje povinnosti v iných regiónoch a nevrátila som sa domov.

Jedného dňa o tri roky neskôr som si naplánovala stretnutie so sestrou v parku a cestou ma uvidel manželov švagor. Bol veľmi prekvapený a povedal, že ma hľadal. Jeho žena dostala rakovinu a mohla kedykoľvek zomrieť, a stále ma nabádal, aby som prišla k nemu domov. Spomenula som si, ako môj manžel často volal našej dcére, aby sa spýtal, kde som, chodil ma hľadať aj k mojej matke a stále volal príbuzným, aby ma našiel. Ak by som išla do domu jeho sestry, dozvedel by sa to takmer okamžite. Čo ak by ma manžel uvidel a prosil, aby som zostala doma? Myslela som na svoju starnúcu svokru a na to, že ak by zomrela jeho sestra, jeho život by bol dosť ťažký. Predsa len sme boli manželmi toľko rokov a ja som bola preč takmer tri roky, takže by ma stále prenasledoval ako predtým? Keď som o tom premýšľala, stále som bola rozpoltená, tak som sa potichu modlila k Bohu a prosila Ho, aby ma viedol a usmerňoval. Po modlitbe som si spomenula na úryvok z Božích slov: „Môžu sa zvery a diabli stať ľuďmi? Je to nemožné. Donútiť veľkého červeného draka, aby odložil mäsiarsky nôž, je nemožné; jeho prirodzenosťou je prirodzenosť diabla – zabíja ľudí bez mihnutia oka. Diabli a satan sú z rovnakého cesta. Tak, ako vnímate veľkého červeného draka, by ste mali vnímať tieto zvery a diablov; to je správne. Ak diablov vnímate inak ako satana a veľkého červeného draka, dokazuje to, že ešte stále ste dôkladne nepochopili podstatu diablov; ak sa k nim stále správate ako k ľuďom, veríte, že majú ľudskú prirodzenosť, nejaké chvályhodné vlastnosti a stále môžu byť vykúpení, a stále im potrebujete dávať šance, potom ste nevedomí, opäť ste im sadli na lep a budete za to musieť zaplatiť cenu.“ (Slovo, zv. VII: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (15)) Diabol je vždy diabol a nikdy sa nestane človekom. Môj manžel nenávidel Boha a odporoval Mu a jeho podstata bola diabolská. Nemohla som súcitiť s manželom, inak by mi len ublížil. Nech sa deje čokoľvek, nemohla som sa vrátiť. Potom som pomyslela na Božie naliehavé úmysly. Boh dúfa, že čo najskôr pred Neho príde viac ľudí a prijme Jeho spásu, takže v tejto kritickej chvíli som musela urobiť všetko, čo bolo v mojich silách, aby som spolupracovala na práci na evanjeliu. Mala som výčitky, že som si v minulosti nekonala dobre svoje povinnosti, pretože som sa usilovala o manželské šťastie. Teraz som to musela vynahradiť a byť vo svojich povinnostiach verná, aby som oplatila Božiu lásku. Pokračujúc ďalej som sa venovala práci na polievaní nováčikov a cítila som sa uvoľnene a pokojne. Úprimne som vďačná Bohu za to, že ma zachránil pred bolesťou manželstva.