10. Náročná cesta viery vysokoškoláčky
V septembri 2021 som bola v prvom ročníku na vysokej škole. V dôsledku pandémie sme mohli mať len online vyučovanie, ale aj vďaka tejto situácii som na internete spoznala jednu sestru, ktorá ma pozvala na online stretnutia. Keď mi táto sestra svedčila o tom, že Pán Ježiš sa vrátil a je Všemohúci Boh, bola som veľmi nadšená. Počas obdobia svojho skúmania som prečítala veľa slov Všemohúceho Boha a potvrdila som si Božie dielo posledných dní. Veľmi som túžila kázať evanjelium viacerým ľuďom a myslela som na svoju rodinu. Pomyslela som si: „Určite budú veľmi šťastní, keď budú počuť, že Pán sa vrátil.“ Pozvala som rodičov a starú mamu, aby sa spolu so mnou zúčastnili na jednom stretnutí, ale keďže uverili nepodloženým fámam na internete, nikto z nich nebol ochotný hľadať a skúmať. Dokonca mi povedali: „Nechoď na stretnutia Cirkvi Všemohúceho Boha. Stačí chodiť do náboženskej cirkvi,“ a požiadali ma, aby som sa sústredila na štúdium. Keďže som trvala na viere vo Všemohúceho Boha, rodičia sa veľmi nahnevali. Často mi vytrhávali mobil z ruky a nedovoľovali mi zúčastňovať sa na online zhromaždeniach. Mnohokrát som chcela získať svoj telefón späť, ale môj otec bol výbušnej povahy a často na mňa kričal a dokonca ma aj bil. Raz ma za vlasy vyvliekol a vyhodil von. Mama to videla, ale nezastavila ho a dokonca mi nadávala so slovami, že si to zaslúžim a že ma zaviedol falošný kristus. Vedela som, že som nebola zavedená. Pán Ježiš povedal: „Ak vám niekto povie: Hľa, tu je kristus alebo tam, neverte tomu. Lebo povstanú falošní kristovia a falošní proroci a budú ukazovať veľké znamenia a zázraky, takže, ak by to bolo možné, zavádzali by aj vyvolených.“ (Mt 24, 23-24) Falošní kristovia dokážu len napodobňovať Božie predchádzajúce dielo a ukazovať veľké znamenia a zázraky, aby zavádzali ľudí. Boh je však vždy nový a nikdy nie starý. Neopakuje dielo, ktoré vykonal predtým. Boh koná dielo podľa potrieb ľudstva. V posledných dňoch Všemohúci Boh vyjadruje pravdu, aby vykonal dielo súdu a očistil ľudstvo od jeho skazenosti. Falošní kristovia však nedokážu vyjadriť pravdu; nieto ešte očistiť alebo spasiť ľudí. Je to preto, že falošní kristovia v sebe nemajú pravdu. Okrem toho, vďaka čítaniu slov Všemohúceho Boha počas toho obdobia som porozumela mnohým pravdám a tajomstvám, ktorým som predtým nerozumela: dozvedela som sa o tajomstvách Božieho 6 000-ročného plánu riadenia a Jeho vtelenia. Zistila som aj to, ako Boh koná dielo, aby viedol ľudí, ako ľudí očisťuje, ako mení ich skazené povahy, ako ich triedi podľa svojho druhu a podobne. Zo slov, ktoré vyjadril Všemohúci Boh, som pevne uverila, že Pán Ježiš sa vrátil; On je Všemohúci Boh. Povedala som rodičom: „Nech sa stane čokoľvek, nevzdám sa viery vo Všemohúceho Boha.“ Keď mama videla, že trvám na viere vo Všemohúceho Boha, vrazila mi facku. Mama ma predtým nikdy nezbila a bolo mi veľmi ťažko; začala som plakať.
Ďalšie štyri dni mi rodičia mobil stále nevrátili. Povedali mi, aby som nechodila na vysokú školu a zostala doma, robila domáce práce a starala sa o mladšieho brata a sestru. Tiež ma varovali, aby som pred mladším bratom a sestrou nespomínala nič, čo by súviselo s vierou v Boha. Tvárou v tvár týmto okolnostiam som bola trochu slabá. Cítila som, že mi nikto nerozumie. Nerozumela som Božiemu úmyslu: prečo pre mňa Boh zariadil takúto situáciu? Dokonca som chcela prestať chodiť na zhromaždenia a konať svoju povinnosť. Spomenula som si na dve pasáže Božích slov: „Každý krok diela, ktoré Boh koná na ľuďoch, sa navonok zdá ako vzájomné pôsobenie medzi ľuďmi, akoby to bol výsledok ľudských opatrení alebo ľudského vyrušovania. Za každým krokom diela a za všetkým, čo sa deje, je však stávka satana uzavretá pred Bohom a vyžaduje si to, aby ľudia pevne vytrvali vo svojom svedectve pre Boha. Uveďme si príklad, keď bol skúšaný Jób: v zákulisí satan uzavrel stávku s Bohom a to, čomu čelil Jób, boli skutky a vyrušovanie ľudí. Za každým krokom diela, ktoré Boh na vás koná, je satanova stávka s Bohom – za tým je boj. … Všetko, čo ľudia robia, si vyžaduje určité množstvo krvi ich srdca. Bez skutočného utrpenia nemôžu uspokojiť Boha, ani sa k tomu nepribližujú a vypúšťajú z úst len prázdne heslá!“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len milovať Boha znamená skutočne veriť v Boha) „Nedaj sa odradiť, nebuď slabý, a Ja ti všetko prejavím. Cesta do kráľovstva nie je taká hladká – nič neprichádza tak ľahko! Chceš, aby sa ti ľahko dostalo požehnania, všakže? Dnes bude každý čeliť trpkým skúškam. Bez týchto skúšok sa milujúce srdce, ktoré pre Mňa máte, neposilní a nebudete ku Mne prechovávať pravú lásku. Aj keď tieto skúšky pozostávajú len z drobných okolností, každý musí týmito skúškami prejsť, len ich intenzita sa bude líšiť. Skúšky sú požehnaním odo Mňa. Koľkí z vás predo Mnou často pokľaknú a prosia Ma o požehnanie? Pochabé deti! Vždy si myslíte, že zopár priaznivých slov sa počíta za Moje požehnanie, no nikdy neveríte, že horkosť je Moje požehnanie. Tým, ktorí majú účasť na Mojej horkosti, sa určite dostane aj podiel na Mojej sladkosti. To je Môj prísľub a Moje požehnanie, ktoré vám dávam.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 41. kapitola) Božie slová mi dodali silu a pochopila som, že hoci to navonok vyzeralo tak, že ma rodičia bijú, nadávajú mi a berú mi telefón, aby mi zabránili veriť v Boha, v skutočnosti za tým boli satanove úskoky. Presne ako v prípade Jóba, keď ho satan pokúšal rôznymi spôsobmi, pripravil ho o deti a majetok a jeho telo pokryl boľavými vredmi. Satan to chcel využiť na to, aby Jób zaprel Boha, ale Jób sa nezriekol Božieho mena; namiesto toho stále chválil Božie meno a pevne vytrval vo svojom svedectve o Bohu. Za tým všetkým, čo na mňa doľahlo, boli satanove úskoky a stalo sa to aj s Božím dovolením. Hoci som bola slabá, chcela som pevne vytrvať vo svojom svedectve o Bohu. Bez ohľadu na to, ako ma rodičia bili alebo aké prostriedky použili, aby ma zastavili, musím veriť v Boha a konať si svoju povinnosť. Nemohla som dovoliť, aby satanove úskoky uspeli. Cítila som, že veriť v Boha doma je veľmi ťažké a nedokázala som sa sústrediť na vykonávanie svojej povinnosti. Rozhodla som sa teda odísť z domu.
To, čo nasledovalo, nebolo také jednoduché, ako som si myslela. Keď som odišla, moja rodina to nahlásila na polícii s tým, že som nezvestná, a že ak by ma niekto videl, môže zavolať políciu. Bála som sa, že ak to bude takto pokračovať, prinesie to problémy bratom a sestrám a cirkvi. Tak som im zavolala a povedala, že sa jedného dňa vrátim. Odmietali s tým prestať. Išli do domu jednej sestry a pýtali sa jej, kde som. Dokonca sa sestre vyhrážali. Keďže som nechcela do toho sestru zatiahnuť, nezostávalo mi nič iné, len ísť domov. Keď som prišla domov, videla som, ako sa okolo nášho domu zhromaždilo množstvo dedinčanov a príbuzných. Rodičia zavolali médiá. Médiá sa pýtali: „Kde si bola? Prečo si odišla od rodičov? Prečo si neprišla domov?“ Povedali tiež veľa nepríjemných vecí, tvrdili, že si nectím rodičov, že som neposlušné dieťa a že mi nezáleží na štúdiu. V tom čase bol každý v mojom okolí neverec. Nikto mi nerozumel. Cítila som sa veľmi osamelá, úplne sama, a tak som sa v duchu modlila k Bohu: „Drahý Bože, bez ohľadu na to, čo sa stane ďalej, prosím ťa, daj mi odvahu čeliť tomuto všetkému.“ Spomenula som si na pasáž Božích slov, ktorú som čítala predtým: „Za pravdu musíš znášať ťažkosti, musíš sa pravde obetovať, musíš pre pravdu strpieť poníženie a musíš podstúpiť viac utrpenia, aby si získal viac pravdy. Toto by si mal urobiť. Pravdu nesmieš odhodiť pre potešenie z rodinnej harmónie a nesmieš stratiť celoživotnú dôstojnosť a integritu pre dočasný pôžitok. Mal by si sa usilovať o všetko, čo je krásne a dobré, a mal by si sa usilovať o cestu života, ktorá je zmysluplnejšia.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skúsenosti Petra: Jeho poznanie o napomínaní a súde) Z Božích slov som porozumela tomu, že pre pravdu musím trpieť a znášať poníženie a musím mať vieru v Boha a nikdy nesmiem zanechať svoju vieru vo Všemohúceho Boha. Boh veľa vytrpel, aby spasil ľudstvo: bol odsúdený a prenasledovaný vládou ČKS a zavrhla Ho celá generácia. Boh pre ľudstvo obetoval až príliš veľa. Užívala som si polievanie a zaopatrenie toľkými Božími slovami; čo oproti tomu znamená táto troška utrpenia? Navyše, kým som trpela túto bolesť, Boh bol po mojom boku. Boh ma usmerňoval a viedol. Keď som tomu porozumela, mala som v srdci vieru a silu a už som sa necítila osamelá. Tiež ma už nezaujímalo, čo si o mne títo ľudia myslia. Strýko a moja rodina ma nútili poskytnúť rozhovor. Bez ohľadu na to, čo som povedala, neverili mi. Neskôr ma rodina začala sledovať. Zamykali dvere zvonka, aj keď som spala. Bola som nesmierne smutná. Neurobila som nič zlé. Iba som verila v Boha a konala svoju povinnosť, ale takto sa ku mne správali.
Keď som sa cítila smutná a utrápená, zrazu prišiel do mojej izby mladší brat s tým, že mi chce robiť spoločnosť. Dal mi starý mobil a pomohol mi pripojiť sa na internet. Pozrela som si video s čítaním Božích slov s názvom „Iba ak zažiješ bolestné skúšky, môžeš spoznať Božiu milotu“. Všemohúci Boh hovorí: „Ako veľmi dnes miluješ Boha? Koľko vieš o všetkom, čo Boh v tebe vykonal? To sú lekcie, ktoré by si sa mal naučiť. Keď Boh prichádza na zem, každý Jeho čin v človeku a všetko, čo dovoľuje, aby človek videl, má človeka podnietiť, aby Ho miloval a skutočne poznal. To, že človek môže trpieť pre Boha a to, že dokázal zájsť takto ďaleko, je na jednej strane spôsobené Božou láskou a na strane druhej Božou spásou. Ešte viac je to však kvôli súdu a dielu napomínania, ktoré Boh vykonal v človeku. Ak ste bez súdu, napomínania a Božích skúšok a ak vám Boh neprivodil utrpenie, tak potom, pri všetkej úprimnosti, skutočne nebudete milovať Boha. Čím je väčšie Božie dielo v človeku, a čím väčšie je utrpenie človeka, tým väčšmi to demonštruje, aké zmysluplné je Božie dielo, a tým viac je srdce človeka schopné skutočne milovať Boha. Ako človek dospeje k tomu, že sa naučí milovať Boha? Bez utrpenia a bez zušľachtenia, bez bolestivých skúšok – a navyše ak by všetko, čo Boh dal človeku, boli milosť, láskavá dobrotivosť a milosrdenstvo – dokázal by si dospieť do stavu, keď budeš skutočne milovať Boha? Na jednej strane, počas Božích skúšok človek spoznáva svoje nedostatky a začína vidieť, že je bezvýznamný, opovrhnutiahodný, podradný, že nemá nič a že je ničím; na druhej strane, Boh pripravuje počas skúšok pre človeka určité prostredia, v rámci ktorých je človek lepšie schopný zažiť Božiu milotu. Hoci je bolesť človeka veľká a niekedy neprekonateľná – dokonca dosahuje zničujúci zármutok – keď ju zažije, človek vidí, aké milé je Božie dielo v ňom, a len na tomto základe sa v ňom zrodí skutočná láska k Bohu.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo) Hoci som sa v tejto ťažkej situácii cítila slabá, Božie slová ma inšpirovali. Porozumela som tomu, že ak by všetko, čo ma postretlo, išlo hladko a nemala by som žiadne ťažkosti a jediné, čo by som dostávala, by boli Božia milosť, milosrdenstvo a láska, potom by bolo moje porozumenie Božiemu dielu až príliš obmedzené. Utrpenie a skúšky tu boli na to, aby zdokonalili moju vieru v Boha. Mala som pocit, že nedokážem zniesť, ako ma moja rodina obmedzuje a prenasleduje, a ako ma ľudia v mojom okolí znevažujú a pozerajú sa na mňa zvrchu. Bolo to, akoby som žila vo väzení bez cesty von. Prostredníctvom tejto situácie som si však uvedomila svoje nedostatky. Videla som, že som príliš slabá a môj duchovný vzrast je primalý. Keď som na začiatku uverila vo Všemohúceho Boha, cítila som, že mám v Boha veľkú vieru a že dokážem čeliť akejkoľvek situácii, ktorá by ma postretla. Keď som však naozaj musela čeliť utrpeniu a ťažkostiam, cítila som, že to je veľmi ťažké a dokonca som sa v srdci sťažovala, prečo Boh dopustil, aby ma postretla takáto situácia. V tom čase som skutočne porozumela svojim vlastným nedostatkom a pochopila som, že len ak zažijem situáciu plnú utrpenia, môžem sama sebe skutočne porozumieť a mať skutočnú lásku k Bohu.
Neskôr ma rodičia násilím vzali k pastorovi a požiadali ho, aby sa za mňa modlil. Tiež ma nútili študovať s nimi Bibliu v snahe prinútiť ma, aby som sa vzdala svojej viery vo Všemohúceho Boha. Povedali: „Bola si zavedená. Si stratený márnotratný syn. Ak sa dokážeš vrátiť a prísť späť k svojim rodičom, Pán bude nad tebou stále bdieť. Ak budeš naďalej vzdorovať, Pán nad tebou nebude bdieť. Musíš byť dobrým úctivým dieťaťom a svojich rodičov rešpektovať a milovať. Teraz kráčaš po nesprávnej ceste!“ Vedela som, že toto je satanovo pokušenie. Hovorili, že som bola zavedená a uverila som nesprávnej veci, ale ja som prostredníctvom čítania slov Všemohúceho Boha porozumela niektorým pravdám a pevne som verila, že Pán Ježiš sa vrátil; On je Všemohúci Boh. Počula som Boží hlas a vrátila som sa do Božieho domu. Nebola som zavedená. Vedela som, že nie je ľahké veriť v pravého Boha. Je to presne ako u ľudí vo Veku milosti, ktorí verili v Pána Ježiša. V tom čase mnohí ľudia hovorili, že veriť v Pána Ježiša je nesprávne, a niektorí ľudia nasledovali farizejov a zavrhli Ho. Avšak Pán Ježiš nakoniec dokončil dielo ukrižovania a vykúpenia celého ľudstva. Učeníci, ktorí Ho nasledovali, sa nestarali o to, čo hovoria iní. Boli ochotní znášať utrpenie a obetovali by svoje životy, len aby nasledovali Pána až na koniec cesty. Teraz som počula Boží hlas a porozumela som mnohým pravdám a tajomstvám a nechcela som sa už vrátiť k náboženstvu. V náboženstve nie je žiadne nové svetlo a nie je tam ani dielo Ducha Svätého. V náboženstve nikdy nezískaš pravdu a život. Hovorili tie slová len preto, aby mi zabránili nasledovať Boha, ale vôbec ma to neovplyvnilo.
O týždeň neskôr som pod nátlakom rodičov začala opäť chodiť na vysokú školu. Mama často šírila nepodložené fámy, aby odsudzovala Boha, a nazývala ma neposlušnou. Ani moji spolužiaci mi nerozumeli, mysleli si o mne zlé veci a pozerali sa na mňa zvrchu. Dokonca aj riaditeľ vysokej školy povedal: „Si v cirkvi nejaká vodkyňa? Nesmieš nikoho zo svojich spolužiakov žiadať, aby chodil na vaše zhromaždenia. Tvojej mame na tebe tak veľmi záleží. Mala by si sa sústrediť na štúdium a poslúchať svojich rodičov. Inak ťa z vysokej školy vylúčia. Ak chceš veriť v Boha, môžeš ísť do náboženskej cirkvi a modliť sa k Ježišovi tam. To bude stačiť.“ Rodičia ani riaditeľ mi nedovolili chodiť na zhromaždenia Cirkvi Všemohúceho Boha. Našli niekoho, kto ma každý deň sledoval. Učitelia, spolužiaci, priatelia, rodina a dokonca aj školská ochranka, tí všetci ma sledovali. Rodičia ma vždy načas vozili na vysokú školu a vyzdvihovali ma z nej. Ak mama skončila v práci neskôr, požiadala školskú ochranku, aby na mňa dozrela. Musela som na mamu čakať pri riaditeľni. Mama sa bála, že budem naďalej veriť v Boha, a varovala ma: „Ak zistím, že opäť veríš v Boha, poviem to polícii a oni zatknú všetkých ostatných, ktorí s tebou veria vo Všemohúceho Boha!“ Keď som počula tieto slová, pomyslela som si: „Si ty ešte vôbec moja mama? Ovládaš všetko, čo sa ma týka, a vôbec ťa nezaujíma, ako sa cítim.“ Moja teta tiež povedala: „Ak čo i len pomyslíš na útek, zlomíme ti nohy a uvidíme, či dokážeš bežať!“ Počas tohto obdobia som nemohla chodiť na zhromaždenia ani konať svoju povinnosť. Každý deň som prežívala hlboké trápenie. Niekedy som si dokonca pomyslela: „Bolo by lepšie zomrieť, ako takto žiť!“ Uvedomila som si, že tieto myšlienky pochádzajú od satana, a tak som si povedala: nech sa stane čokoľvek, mala by som sa spoliehať na Boha, aby som tomu dokázala čeliť.
Neskôr som sa na vysokej škole stretla s kamarátkou. Aj ona verí vo Všemohúceho Boha. Dala mi svoj telefón a požiadala ma, aby som kontaktovala sestru Chloe. Sestra Chloe mi porozprávala dej filmu Môj príbeh, náš príbeh, v ktorom si bratia vo väzení odovzdávali Božie slová. Povedala: „Niektorí z týchto bratov boli uväznení desať rokov. Nemali žiadnu povinnosť, ktorú by mohli konať, a nemali žiadny cirkevný život, ale nikdy nestratili vieru v Boha. Vo väzení sa neustále modlili k Bohu a spoliehali sa na Neho a videli Božie skutky a cítili Božiu lásku a vodcovstvo.“ Pomyslela som na tých bratov vo väzení, z ktorých niektorí tam boli už desaťročie, zatiaľ čo ja som čelila len prekážkam a obmedzeniam zo strany mojej rodiny. Uvedomila som si, že by som nemala byť taká slabá. Aj ja som musela mať vieru v Boha. Prečítala som si niekoľko odsekov zo slov Všemohúceho Boha: „Je normálne, že ľudia sú počas prechádzania skúškami, slabí, vo vnútri negatívni, nerozumejú Božím úmyslom alebo nemajú jasno v ceste praktizovania. V každom prípade však musíš mať vieru v Božie dielo a, rovnako ako Jób, nesmieš zapierať Boha. Hoci bol Jób slabý a preklial deň svojho narodenia, nepopieral, že všetko čo ľudia po narodení vlastnia, im dáva Jahve a že Jahve je tiež Tým, ktorý ich berie. Bez ohľadu na to, akým skúškam bol vystavený, toto presvedčenie si zachoval. Bez ohľadu na to, aké zušľachťovanie Božími slovami v rámci svojich skúseností podstupuješ, Boh v konečnom dôsledku chce tvoju vieru a srdce milujúce Boha. To, čo zdokonaľuje tým, že koná týmto spôsobom, je viera, láska a odhodlanie ľudí. Boh koná na ľuďoch dielo zdokonaľovania, no oni to nevidia ani sa toho nemôžu dotknúť. Za takýchto okolností je potrebná viera. Keď niečo nie je vidieť voľným okom, je potrebná viera. Keď sa nedokážeš vzdať svojich vlastných predstáv, je potrebná viera. Keď nemáš jasno v Božom diele, vyžaduje sa od teba, aby si mal vieru a aby si zaujal pevný postoj a pevne si stál za svojím svedectvom. Keď Jób dospel do tohto bodu, zjavil sa mu Boh a prehovoril k nemu. To znamená, že len keď budeš mať vieru, budeš schopný uvidieť Boha. Keď budeš mať vieru, Boh ťa zdokonalí, a ak nemáš vieru, Boh to nemôže urobiť. … Na čo sa vzťahuje viera? Viera znamená skutočné presvedčenie a úprimné srdce, ktoré by ľudia mali mať vtedy, keď niečo nemôžu vidieť alebo sa niečoho nemôžu dotknúť, keď sa Božie dielo nezhoduje s ľudskými predstavami a je mimo ľudského dosahu. To je viera, o ktorej hovorím.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tí, ktorí majú byť zdokonalení, musia prejsť zušľachťovaním) „Ako by si mal pri konfrontácii s problémami v skutočnom živote chápať a oceňovať Božiu autoritu a Jeho zvrchovanosť? Keď sa stretávaš s týmito problémami a nevieš, ako im rozumieť, ako ich zvládať a zažívať, aký postoj by si mal zaujať, aby si preukázal, že máš úmysel a túžbu podriadiť sa Božej zvrchovanosti a Božím opatreniam a že máš realitu podriadenosti? Najprv sa musíš naučiť čakať, potom sa musíš naučiť hľadať a následne sa musíš naučiť podriadiť sa. ‚Čakať‘ znamená počkať na Boží čas, očakávať ľudí, udalosti a veci, ktoré pre teba usporiadal a čakať na Jeho úmysly, ktoré sa ti postupne zjavia. ‚Hľadať‘ znamená skúmať a pochopiť Božie úporné úmysly prostredníctvom osôb, udalostí a vecí, ktoré ovláda, a pochopiť pravdy v nich, pochopiť, čo by ľudia mali robiť a akých ciest by sa mali držať a aké výsledky chce Boh v ľuďoch docieliť a aké výsledky chce v nich dosiahnuť. ‚Podriadiť sa‘, samozrejme, znamená prijať osoby, udalosti a veci, ktoré Boh nariadil, prijať Jeho zvrchovanosť a prostredníctvom toho zažiť, akú má Stvoriteľ zvrchovanosť nad ľudským osudom, ako dáva človeku svoj život a ako do človeka vkladá pravdu.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný III) Po prečítaní Božích slov som si uvedomila, že keď na mňa doľahlo prenasledovanie a prekážky zo strany rodiny a učiteľov, hoci som pociťovala slabosť, nesmela som stratiť vieru v Boha, zaprieť Boha, ani sa na Boha sťažovať. Musela som napodobniť Jóba. Hoci Jób preklial deň svojho narodenia, keď na neho doľahli skúšky, nikdy nezaprel Boha ani sa na Boha nesťažoval. Ja som sa však na Boha sťažovala zakaždým, keď som čelila tomuto prenasledovaniu: prečo dopustil, aby na mňa toto všetko doľahlo? Bola som ochotná konať svoju povinnosť, tak prečo na mňa doľahlo toto utrpenie a poníženie? Nechcela som zažívať tieto situácie a chcela som pred nimi ujsť. Nedokázala som sa Bohu v takýchto situáciách podriadiť. Avšak Božie slová výslovne uvádzajú, že keď nás postretne nejaká situácia, musíme najprv čakať a potom hľadať a podriadiť sa. Musím sa naučiť čakať, hľadať, aký je Boží úmysel, a nakoniec prijať všetky osoby, udalosti a veci, ktoré Boh usporiadal, a podriadiť sa im. Všetko, čo Boh usporiada, je dobré. Musím sa viac modliť a všetko zveriť Bohu. V duchu som sa modlila k Bohu: „Drahý Bože, aj keď sú pre mňa takéto situácie ťažké a v srdci cítim slabosť, Tvoje slová mi dodali silu a Tvoje slová priniesli môjmu srdcu pokoj. Som ochotná Ti všetko zveriť.“
V nasledujúcich dňoch moja mama naďalej neustále odporovala Všemohúcemu Bohu a odsudzovala Ho. Každý večer všetkých prinútila, aby sa za mňa modlili, a vo svojich modlitbách sa dokonca rúhala Bohu. Jej slová ma bodali priamo do srdca ako dýka. Nedokázala som zniesť tie slová, ktoré odsudzovali Boha a odporovali Mu. A potom tu bol môj otec. Keď sa opil, nadával mi a dokonca ma aj bil, pretože som verila v Boha. Neskôr som si prečítala jednu pasáž Božích slov: „V súčasnosti tí, čo sa usilujú, aj tí, čo nie, sú dva typy ľudí, ktorých konečné osudy sú odlišné. Tí, ktorí sa usilujú poznať pravdu a praktizujú ju, sú tí, ktorým Boh prinesie spásu. Tí, ktorí nepoznajú pravú cestu, sú démoni a nepriatelia. Sú to potomkovia archanjela a budú predmetmi zničenia. Dokonca aj tí, ktorí zbožne veria v hmlistého Boha – nie sú to tiež démoni? … Každý, kto neverí vo vteleného Boha, je démon a bude tiež zničený. Tí, čo majú vieru, ale nepraktizujú pravdu, tí, čo neveria vo vteleného Boha, a tí, čo vôbec neveria v Božiu existenciu, budú tiež predmetom zničenia. Všetci tí, ktorým bude dovolené zostať, sú ľudia, ktorí podstúpili utrpenie zušľachťovania a obstáli. Títo ľudia skutočne zvládli skúšky. Každý, kto neuznáva Boha, je nepriateľ, teda každý, kto neuznáva vteleného Boha – bez ohľadu na to, či je v tomto prúde alebo mimo neho –, je antikrist! Kto sú satani, kto sú démoni a kto sú Boží nepriatelia, ak nie odporcovia neveriaci v Boha? Nie sú to tí ľudia, čo sú vzdorovití voči Bohu?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh a človek vstúpia spolu do odpočinku) Z Božích slov som porozumela tomu, že moji rodičia a ja kráčame po úplne odlišných cestách. Moji rodičia neprijali vteleného Boha a dokonca Mu odolávali a odsudzovali Ho. Najmä moja mama sa neustále rúhala Bohu a odsudzovala Ho. Vo svojej samotnej podstate odporujú Bohu; sú to Boží nepriatelia a sú to diabli a satani. Nakoniec budú vystavení zničeniu od Boha. Už som sa nimi nemohla nechať zväzovať.
Prečítala som si ďalšiu pasáž slov Všemohúceho Boha: „Bez ohľadu na to, aký ‚nesmierne mocný‘ je satan, aký je trúfalý a ambiciózny, aká veľká je jeho schopnosť spôsobovať škodu, aké rozsiahle sú jeho schopnosti kaziť a lákať človeka, aké chytré sú triky a intrigy, ktorými zastrašuje človeka, alebo aké rozmanité sú formy jeho existencie, nikdy nedokázal stvoriť jedinú živú bytosť, stanoviť zákony alebo pravidlá pre existenciu všetkých vecí, ani vládnuť či mať zvrchovanosť nad akýmkoľvek predmetom, či už živým alebo neživým. Vo vesmíre a na oblohe neexistuje jediná osoba ani vec, ktorá ním bola privedená k bytiu alebo ktorá existuje vďaka nemu; neexistuje jediná osoba ani vec, ktorá je pod jeho zvrchovanosťou alebo ktorú ovláda. Naopak, nielenže musí existovať pod Božou nadvládou, ale musí aj poslúchať všetky Božie príkazy a nariadenia. Bez Božieho dovolenia sa satan nemôže len tak ľahko dotknúť ani kvapky vody či zrnka piesku na zemi; bez Božieho dovolenia sa satan nemôže zahrávať ani s mravcami na zemi, nieto ešte s ľudstvom, ktoré stvoril Boh. V Božích očiach je satan podradnejší ako ľalie na vrchu, ako vtáky lietajúce vo vzduchu, ako ryby v mori a ako červy na zemi. Jeho úlohou medzi všetkými vecami je slúžiť všetkým veciam, slúžiť ľudstvu a slúžiť Božiemu dielu a Jeho plánu riadenia. Bez ohľadu na to, aká zlomyseľná je jeho prirodzenosť a aká podlá je jeho podstata, jediné, čo môže robiť, je poslušne plniť svoju funkciu: poskytovať službu Bohu – dobre slúžiť ako protipól. Také je jadro a pôvodné postavenie satana. Jeho podstata nemá nič spoločné so životom, s mocou ani autoritou; je len hračkou v Božích rukách, len strojom, ktorý Boh používa na službu!“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný I) Božie slová mi dodali vieru a silu. Teraz som bola obklopená ľuďmi, ktorí neverili v Boha, a moji rodičia prichádzali s najrôznejšími spôsobmi, ako mi zabrániť veriť v Boha. Či už som bola na vysokej škole, alebo doma, každý deň ma sledovali a používali množstvo úskokov a metód v snahe zabrániť mi čítať Božie slová alebo sa modliť. Úplne ovládali môj život. Avšak Božie slová mi dali nádej. Porozumela som tomu, že bez ohľadu na to, akí mocní sa navonok zdali byť, Boh má zvrchovanosť nad všetkým a všetko riadi. Všetko, čo sa ma týka, je v Božích rukách. Bez ohľadu na to, ako satan využíva moju rodinu, aby ma vyrušoval, satan len poskytuje službu Bohu. Keby sa tieto veci nestali, nedokázala by som prekuknúť podstatu mojej rodiny, ktorá odporuje Bohu. Zažívanie prenasledovania zo strany mojej rodiny ešte viac posilnilo moje odhodlanie nasledovať Boha. Bez ohľadu na to, aké to bolo ťažké, mala by som sa spoliehať na Boha a pevne vytrvať vo svojom svedectve. Keď som tomu porozumela, už som sa v srdci nebála.
Neskôr, keďže som mala príliš veľa poznámok z vyučovania, mi rodičia kúpili notebook. Keďže škola bola plná bezpečnostných kamier a moji priatelia a spolužiaci ma sledovali, mohla som si notebook vziať len na toaletu a pripojiť sa na školskú Wi-Fi, aby som si pozrela nejaké videá so skúsenostnými svedectvami a videá s chválospevmi na chválu Boha. Moja rodina požiadala mojich priateľov, aby ma sledovali, takže som nemohla slobodne čítať Božie slová a nemohla som viesť cirkevný život; nieto ešte plniť si povinnosť stvorenej bytosti. Cítila som, že takýto život nemá žiadny zmysel. A tak som jedného dňa skoro ráno utiekla z domu. Teraz som sa vymanila z pút svojej rodiny a môžem žiť cirkevný život so svojimi bratmi a sestrami. Môžem slobodne čítať Božie slová a vykonávať svoju povinnosť, a moje srdce je mimoriadne pokojné a oslobodené. Som Bohu taká vďačná za Jeho spásu!
