17. Dôsledky nekonania povinností podľa princípov
Začiatkom roku 2022 som bola zodpovedná za prácu v desiatich cirkvách. V troch z nich bola kvalita vodcov a diakonov pomerne nízka a cirkevný život nebol dobrý. Okrem toho viacerým ďalším cirkvám chýbali vodcovia a diakoni, takže som narýchlo zorganizovala bratov a sestry, aby urobili voľby. Keďže bratia a sestry dobre nechápali princípy volieb, práca na voľbách postupovala veľmi pomaly. Neskôr si s nami vyšší vodcovia zorganizovali zhromaždenie, aby zistili dôvod pomalého postupu volieb. Mali tiež duchovné spoločenstvo o dôležitosti voľby vodcov a diakonov. Keď som to počula, v mojom srdci zavládol nepokoj. Pomyslela som si: „V cirkvách, za ktoré zodpovedám, chýba toľko vodcov a diakonov. Neukazuje to, že moja pracovná schopnosť je príliš slabá? Čo si o mne pomyslia vodcovia? Takto to nepôjde. Musím čo najskôr zorganizovať doplňujúce voľby, aby sa obsadili prázdne miesta vodcov a diakonov. Týmto všetkým ukážem, že stále dokážem urobiť nejakú skutočnú prácu.“ Následne som narýchlo zorganizovala voľby vodcov a diakonov, ale podrobne som nehovorila v duchovnom spoločenstve o princípoch volieb vodcov a diakonov. Myslela som si, že pokiaľ budú zvolení ľudia relatívne aktívni pri vykonávaní svojej povinnosti a dokážu znášať utrpenie a zaplatiť cenu, bude to v poriadku. Po období tvrdej práce si cirkvi postupne zvolili svojich vodcov a diakonov. Keď som videla tieto „výsledky“, bola som veľmi šťastná. Myslela som si, že teraz už nikto nebude spochybňovať moju pracovnú schopnosť. Nečakala som však, že dve sestry neskôr podali niekoľko hlásení, že jeden z novozvolených vodcov, brat Chen Lin, nemá zmysel pre spravodlivosť, má vážnu pochlebovačskú povahu a nie je vhodný na to, aby bol vodcom. Pomyslela som si: „Každý má nejaké skazenosti a nedostatky. Vaše požiadavky sú privysoké. Ak by sme sa riadili vašimi štandardmi pri posudzovaní ľudí, kedy by sme vôbec dokázali obsadiť všetky pozície vodcov a diakonov?“ Myslela som si, že so zvolením Chen Lina nie je žiadny problém a že problém je v tom, že tie dve sestry nedokázali zaobchádzať s ľuďmi spravodlivo. A tak som sestrám napísala list, aby som s nimi mala duchovné spoločenstvo a pokúsila sa ich presvedčiť. O niekoľko dní mi však sestry napísali znova a povedali: „Pochlebovačská povaha Chen Lina je veľmi vážna. Nechráni prácu cirkvi a nie je vhodný na to, aby bol vodcom.“ V tom čase som však žila v skazenej povahe a naliehavo som chcela, aby boli vodcovia a pracovníci zvolení, a tak som tejto záležitosti nevenovala žiadnu pozornosť.
Krátko nato som dostala list od vyšších vodcov, v ktorom stálo: „Pochlebovačská povaha Chen Lina je veľmi vážna. Nechráni prácu cirkvi a ani teraz neprejavuje žiadne známky pokánia. Podľa princípov nie je vhodný na to, aby bol vodcom.“ V momente, keď som si prečítala list, uvedomila som si, že sestry predtým poslali niekoľko listov, aby nahlásili problémy s Chen Linom, ale ja som ich nebrala vážne a nehľadala som, a dokonca som voči tomu cítila nesmierne odolávanie. Videla som, že som bola príliš arogantná a samospravodlivá! Neprijala som návrhy ostatných a konala som podľa vlastnej vôle. V tej chvíli som sa tak hanbila, že by som sa najradšej prepadla pod zem. Tvár mi horela od hanby a myšlienky sa mi začali preháňať hlavou: „Je so mnou koniec. Teraz vyšší vodcovia vedia, že svoju povinnosť nekonám v súlade s princípmi. Možno budú vyšetrovať, aby zistili, aký je môj výkon. Nebudem v takom prípade prepustená?“ Tých pár dní som sa cítila napätá a znepokojená. Spomenula som si na Božie slová: „Ak máš príležitosť konať podľa svojej vlastnej vôle, máš aj príležitosť hľadať pravdu a mal by si používať pravdu ako princíp pre svoje konanie.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Čo znamená usilovať sa o pravdu (15)) Keď som uvažovala nad Božími slovami, cítila som v srdci takú bolesť, akoby ma niekto bodal nožom. Áno, mala som príležitosť hľadať pravdu, ale keďže som sa o ňu neusilovala, nehľadala som princípy a vo svojich povinnostiach som konala podľa vlastnej vôle. To narušilo a vyrušilo prácu. Počas tohto obdobia som bola dychtivá po rýchlom úspechu s voľbami a nehľadala som princípy, čo spôsobilo, že bola zvolená nesprávna osoba. Keď na to moji bratia a sestry poukázali, neuvažovala som nad sebou a nenapravila som problém. Ako sa to už len dalo považovať za konanie povinnosti? Avšak nezískala som žiadne porozumenie svojej prirodzenosti ani ceste, po ktorej som kráčala, a čoskoro nato sa môj starý problém zopakoval. V tom čase poslali vyšší vodcovia list, v ktorom stálo, že každá cirkev musí poskytnúť niekoľko talentovaných ľudí, aby konali povinnosti v iných oblastiach a prispeli tak svojím dielom k práci na evanjeliu. Následne som narýchlo skontrolovala kandidátov. Keď som si prečítala zoznam mien, ktoré som skontrolovala, cítila som sa naozaj šťastná. Neubránila som sa myšlienke: „Nie je to vari tak, že poskytnutie väčšieho počtu ľudí silnejšie demonštruje moju pracovnú schopnosť? Musím sa snažiť, aby vyšší vodcovia videli, že stále dokážem robiť nejakú skutočnú prácu.“ V tom čase bol na zozname jeden brat, ktorý mal pre svoju vieru v Boha záznam o zatknutí. Nebolo jasné, či po ňom nepátrajú a či by pre neho bolo nebezpečné ísť na dlhú cestu. Cítila som sa trochu nesvoja, ale aby som poskytla viac talentovaných ľudí, aby vodcovia videli, že moja práca prináša výsledky, zariadila som, aby tento brat vykonával povinnosti v inej oblasti. Nečakala som, že ho na ceste za konaním povinností zatknú. Krátko nato vyšší vodcovia napísali, že niekoľko ľudí, ktorých sme poskytli, nie je vhodných na konanie povinností v iných oblastiach. Pripomenuli nám, aby sme konali podľa princípov a neposkytovali ľudí na základe nadšenia. Keď som si prečítala list, chcela som sa prepadnúť od hanby pod zem. Naozaj som sa chcela utiahnuť niekam do diery. Držiac sa za srdce, pýtala som sa samej seba: „Takto vykonávam svoju povinnosť? Veď toto je do očí bijúce narúšanie a vyrušovanie!“ V úzkosti som predstúpila pred Boha, aby som sa modlila, a prosila som Ho, aby ma osvietil a viedol k pochopeniu mojej vlastnej skazenej povahy.
Neskôr som si prečítala tieto Božie slová: „Bez ohľadu na to, ako zaneprázdnení sa zdajú navonok, ako ďaleko cestujú, koľko obetujú, čoho sa vzdávajú a ako sa vydávajú, môžu byť ľudia, ktorí hovoria a konajú len kvôli postaveniu, považovaní za tých, ktorí sa usilujú o pravdu? Rozhodne nie. Kvôli postaveniu zaplatia akúkoľvek cenu. Kvôli postaveniu znesú akékoľvek útrapy. Kvôli postaveniu sa nezastavia pred ničím. Snažia sa nájsť na iných špinu, falošne ich obviniť alebo im sťažovať život, pričom šliapu po iných ľuďoch. Neboja sa dokonca ani rizika trestu a odplaty; konajú kvôli postaveniu bez ohľadu na následky. O čo sa takíto ľudia usilujú? (O postavenie.) Kde je podobnosť s Pavlom? (V usilovaní sa o korunu.) Usilujú sa o korunu spravodlivosti, usilujú sa o postavenie, slávu a zisk a považujú usilovanie sa o postavenie, slávu a zisk za legitímne úsilie, namiesto toho, aby sa usilovali o pravdu. Aká je najhlavnejšia črta takýchto ľudí? Je to to, že v každom ohľade konajú kvôli postaveniu, sláve a zisku.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Praktizovanie pravdy je jediná cesta, ako získať vstup do života) „Ak sa antikristom útočí alebo siaha na ich povesť alebo postavenie, berú to ešte vážnejšie, ako keby sa niekto pokúšal pripraviť ich o život. Bez ohľadu na to, koľko kázní si vypočujú alebo koľko Božích slov prečítajú, nebudú cítiť smútok ani ľútosť nad tým, že nikdy nepraktizovali pravdu a vydali sa na cestu antikristov, ba ani nad tým, že majú prirodzenosť-podstatu antikristov. Namiesto toho si neustále lámu hlavu nad tým, ako získať postavenie a zlepšiť svoju povesť. Dá sa povedať, že všetko, čo antikristi robia, robia preto, aby sa predvádzali pred ostatnými, a nerobia to pred Bohom. Prečo to hovorím? Pretože títo ľudia sú tak zaľúbení do postavenia, že ho považujú za svoj život, za svoj celoživotný cieľ. Okrem toho, keďže tak veľmi milujú postavenie, nikdy neveria v existenciu pravdy a dokonca sa dá povedať, že v sebe nemajú vôbec žiadnu vieru v Božiu existenciu. Preto bez ohľadu na to, ako kalkulujú, aby získali reputáciu a postavenie, a bez ohľadu na to, ako sa snažia používať falošné vystupovanie, aby oklamali ľudí a Boha, v hĺbke srdca nemajú žiadne povedomie ani výčitky a už vonkoncom žiadnu úzkosť. Vo svojom neustálom úsilí o povesť a postavenie tiež nehanebne popierajú to, čo urobil Boh. Prečo to hovorím? Antikristi v hĺbke srdca veria: ‚Všetku povesť a postavenie si človek získava vlastnou snahou. Iba získaním pevnej opory medzi ľuďmi a získaním povesti a postavenia sa môžu tešiť z božích požehnaní. Život má hodnotu iba vtedy, keď ľudia získajú absolútnu moc a postavenie. Iba to znamená žiť ako človek. Naproti tomu by bolo zbytočné žiť spôsobom, o ktorom sa hovorí v božom slove – podriadiť sa božej zvrchovanosti a božím opatreniam vo všetkom, ochotne sa postaviť do pozície stvorenej bytosti a žiť ako normálny človek – k takému človeku by nikto nevzhliadal. Postavenie, povesť a šťastie si človek musí vydobyť vlastnými snahami; musí o ne bojovať a uchopiť ich s pozitívnym a aktívnym prístupom. Nikto iný ti ich nedá – pasívne vyčkávanie môže viesť len k neúspechu.‘ Takto kalkulujú antikristi. Taká je povaha antikristov. Ak dúfate, že antikristi prijmú pravdu, priznajú si chyby a budú sa skutočne kajať, je to nemožné – vôbec to nedokážu. Antikristi majú prirodzenosť-podstatu satana a nenávidia pravdu, takže kamkoľvek pôjdu – aj keby išli na kraj sveta –, ich ambícia usilovať sa o povesť a postavenie sa nikdy nezmení, rovnako ako sa nezmenia ich názory na veci ani cesta, po ktorej kráčajú.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Tretia časť)) Božie slová odhaľujú, že antikristi považujú povesť a postavenie za dôležitejšie než samotný život. Nech robia čokoľvek, vždy sa snažia posilniť svoju povesť. Považujú povesť a postavenie za cieľ a smer svojho úsilia a sú ochotní zaplatiť akúkoľvek cenu za postavenie. Konajú podľa vlastnej vôle a vôbec nehľadajú pravdu-princípy. Robia veci tak, aby to bolo čo najprospešnejšie pre ich vlastnú slávu, zisk a postavenie. Nebolo moje správanie počas tohto obdobia presne takéto? Hoci som navonok dokázala znášať ťažkosti a prinášať obete pri konaní svojej povinnosti, všetko, čo som robila, bolo pre slávu, zisk a postavenie. Či už to bolo volenie vodcov a diakonov alebo poskytovanie talentovaných ľudí, bola som dychtivá po rýchlom úspechu. Chcela som bratom a sestrám ukázať, že v konaní svojej povinnosti dosahujem výsledky a že mám pracovné schopnosti, a tak si získať obdiv a schválenie všetkých. Keď sa nedali zvoliť vhodní vodcovia alebo diakoni, uvedomila som si, že som mala s bratmi a sestrami hovoriť v duchovnom spoločenstve o princípoch volieb, ale aby som ukázala vyšším vodcom, že dokážem rýchlo dokončiť voľby vodcov a diakonov, bola som príliš dychtivá po rýchlom úspechu a nevykonala som voľby podľa princípov. Keď moje sestry poukázali na to, že sme zvolili nevhodnú osobu, neprijala som to a dokonca som si myslela, že ich požiadavky sú príliš prísne. Potom som hľadala spôsoby, ako ich presvedčiť a dokázať, že ľudia, ktorých sme zvolili, sú vhodní. Ako vodkyňa som v takej dôležitej veci, akou sú cirkevné voľby, konala v rozpore s princípmi, len aby som si ochránila vlastnú slávu, zisk a postavenie, čo bolo očividné klamanie Boha a odporovanie Mu. Okrem toho, v záležitosti poskytovania talentovaných ľudí by osoba, ktorá skutočne berie ohľad na Božie úmysly, zdieľala Božie starosti a poskytla spôsobilých ľudí, aby prispeli svojím dielom k evanjeliu o kráľovstve. Avšak, aby som ukázala ľuďom, že mám pracovnú schopnosť, zaradila som na zoznam aj niektorých ľudí, o ktorých som zjavne nemala jasné poznanie, len aby som doplnila počet. Presne ako tento brat so záznamom o zatknutí. Nebola som si istá jeho situáciou, a tak som pre istotu mala pokračovať v pozorovaní toho, čo sa s ním deje. Avšak, pretože som len chcela poskytnúť viac ľudí, aby som si zachovala vlastnú tvár a postavenie, brat bol nakoniec zatknutý. Uvidela som, že som sa usilovala o povesť a postavenie a nekonala som podľa princípov, a dokonca som ignorovala bezpečnosť svojich bratov a sestier, aby som si zachovala vlastnú tvár a postavenie, nehovoriac o tom, že som nebrala do úvahy záujmy cirkvi. Ublížila som svojim bratom a sestrám. Kráčala som po ceste antikristov. Ak by som sa nekajala, Boh by ma zavrhol a vyradil.
Neskôr som si prečítala viac Božích slov: „Niektorí ľudia sa oháňajú tým, že konajú prácu cirkvi, no usilujú sa o svoju osobnú slávu, zisk a postavenie, venujú sa vlastnému podniku, vytvárajú si svoju vlastnú malú skupinu, svoje vlastné malé kráľovstvo – koná takýto človek svoju povinnosť? Všetka práca, ktorú konajú, v podstate narúša, vyrušuje a ničí prácu cirkvi. Aký je dôsledok ich úsilia o slávu, zisk a postavenie? Po prvé, má to vplyv na to, ako Boží vyvolený ľud normálne je a pije Božie slovo a chápe pravdu, bráni mu to vo vstupe do života, nedovoľuje mu to vstúpiť na správnu cestu viery v Boha a privádza ho to na nesprávnu cestu – a to vyvoleným škodí a privádza ich do záhuby. A čo to v konečnom dôsledku robí s prácou cirkvi? Je to vyrušovanie, zničenie a rozvracanie. Toto je dôsledok, ktorý prináša úsilie ľudí o slávu, zisk a postavenie. Keď takto konajú svoju povinnosť, nemožno to nazvať kráčaním po ceste antikrista? Keď Boh žiada, aby ľudia odložili bokom slávu, zisk a postavenie, neznamená to, že ľudí zbavuje práva na voľbu; je to skôr preto, lebo ľudia pri úsilí o slávu, zisk a postavenie narúšajú a vyrušujú prácu cirkvi a vstup Božieho vyvoleného ľudu do života, a dokonca to môže ešte viac ľudí ovplyvniť v tom, ako jedia a pijú Božie slová, rozumejú pravde, a tak dosahujú Božiu spásu. To je nesporný fakt. Keď sa ľudia usilujú o vlastnú slávu, zisk a postavenie, je isté, že sa nebudú usilovať o pravdu a nebudú verne plniť svoju povinnosť. Budú hovoriť a konať len pre slávu, zisk a postavenie a všetka práca, ktorú konajú, je bez najmenšej výnimky pre tieto veci. Správať sa a konať takýmto spôsobom bezpochyby znamená kráčať po ceste antikristov; je to narúšanie a vyrušovanie Božieho diela a všetky rôzne dôsledky takéhoto správania a konania bránia šíreniu evanjelia o kráľovstve a vykonávaniu Božej vôle v cirkvi. S istotou teda možno povedať, že cesta, po ktorej kráčajú tí, čo sa usilujú o slávu, zisk a postavenie, je cestou odolávania Bohu. Je to úmyselné odolávanie Bohu a Jeho odmietanie – je to spolupráca so satanom pri odolávaní Bohu a stavanie sa Mu na odpor. Taký je charakter ľudského úsilia o slávu, zisk a postavenie. Chyba u ľudí, ktorí sa usilujú o svoje vlastné záujmy, je tá, že ciele, o ktoré sa usilujú, sú cieľmi satana a sú to podlé a nespravodlivé ciele. Keď sa ľudia usilujú o osobné záujmy, ako sú sláva, zisk a postavenie, nevedomky sa stávajú nástrojom satana, stávajú sa pre satana ventilom a navyše sa stávajú stelesnením satana. V cirkvi zohrávajú negatívnu úlohu; voči práci cirkvi, normálnemu cirkevnému životu a normálnemu úsiliu Božieho vyvoleného ľudu je ich účinok vyrušujúci a škodlivý; majú nepriaznivý a negatívny účinok.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Prvá časť)) Keď som porovnala svoje vlastné správanie so správaním antikristov, ktorých odhalil Boh, videla som, že sú rovnaké. Využila som príležitosti, ktoré sa naskytli pri voľbe vodcov a diakonov a pri poskytovaní talentovaných ľudí, aby som sa venovala vlastnému podniku, a snažila som sa ukázať ľuďom, že mám pracovnú schopnosť, a dosiahnuť svoj cieľ, aby ma ľudia obdivovali. Hoci navonok to vyzeralo, akoby som konala svoju povinnosť s veľkým nadšením, vo vnútri som bola naplnená vlastnými ambíciami a túžbami. Aby som sa usilovala o slávu, zisk a postavenie, bola som povrchná a pri dôležitej práci cirkvi som sa uchyľovala ku klamstvu. Aký bol rozdiel medzi týmto mojím správaním a správaním antikrista? Voľby vodcov a diakonov aj poskytovanie talentovaných ľudí sa konajú v záujme práce cirkvi a šírenia evanjelia. Cieľom rozhodne nie je zvoliť niekoľko nevhodných ľudí, len aby sa doplnil počet. Ak sú na prácu zvolení nevhodní ľudia, nielenže to neprispeje k pokroku v práci na evanjeliu, ale dokonca to bude predstavovať narušenia a vyrušenia, ktoré ublíži bratom a sestrám. Považovala som slávu, zisk a postavenie za dôležitejšie než čokoľvek iné. Svoju povinnosť som si vôbec nebrala k srdcu, nehovoriac o tom, že by som mala čo i len náznak bohabojného srdca. Tento druh postoja k mojej povinnosti skutočne vzbudzuje Božie zhnusenie! Ak by som sa nekajala, Boh by ma vyradil. Predtým som vždy verila, že čím rýchlejšie budú zvolení vodcovia a diakoni, tým lepšie, a čím viac talentovaných ľudí sa poskytovalo, tým viac ma Boh schvaľoval. Tento názor je absurdný. Boh si cení to, či pri konaní našej povinnosti berieme ohľad na Božie úmysly a konáme v súlade s princípmi.
Následne som sa modlila k Bohu, aby som hľadala cestu praktizovania. Prečítala som si Božie slová: „Bez ohľadu na to, akú povinnosť vykonávate, musíte hľadať pravdu-princípy, pochopiť Božie úmysly, vedieť, aké sú Jeho požiadavky k tej či onej povinnosti, a pochopiť, aké výsledky by ste mali dosiahnuť prostredníctvom vykonávania tejto povinnosti. Len tak môžete konať v súlade s princípmi. Pri vykonávaní svojej povinnosti sa nikdy nesmieš riadiť tým, čomu dávaš prednosť, nemôžeš robiť, čo by si chcel, čo by si rád robil alebo vďaka čomu by si vyzeral dobre. To je konanie v súlade s vlastnou vôľou. Ak sa pri vykonávaní svojej povinnosti spoliehaš na vlastnú vôľu v domnienke, že je to to, čo Boh žiada a čo Ho urobí šťastným, a ak Mu svoje osobné voľby násilne vnucuješ alebo ich praktizuješ, ako keby boli pravdou, a dodržiavaš ich, ako keby boli pravdou-princípmi, nie je to snáď chyba? To nie je vykonávanie tvojej povinnosti a Boh si jej vykonávanie týmto spôsobom nebude pamätať. Niektorí ľudia nerozumejú pravde a nevedia, čo to znamená dobre si plniť svoje povinnosti. Majú pocit, že sa vynaložili maximálne úsilie a dali do toho svoje srdce, vzdorovali svojmu telu a trpeli, ale prečo potom nikdy nedokážu konať svoju povinnosť spôsobom, ktorý je na požadovanej úrovni? Prečo je Boh vždy nespokojný? Kde urobili títo ľudia chybu? Ich chybou bolo, že nehľadali Božie požiadavky a namiesto toho konali podľa vlastných myšlienok – to je dôvod. Svoje túžby, voľby a sebecké motívy považovali za pravdu, ako keby boli tým, čo Boh miluje, ako keby šlo o Jeho štandardy a požiadavky. Považovali to, v čo verili, za správne, dobré a krásne, takže to pre nich bola pravda; to je chyba. Aj keď by si ľudia mohli niekedy myslieť, že niečo je správne a je to v súlade s pravdou, nemusí to znamenať, že je to v súlade s Božími úmyslami. Čím viac si ľudia o niečom myslia, že to je správne, tým obozretnejší by mali byť a tým viac by mali hľadať pravdu, aby zistili, či to, čo si myslia, spĺňa Božie požiadavky. Ak je to v priamom protiklade s Jeho požiadavkami a slovami, potom to je neprijateľné, aj keď si myslíš, že to je správne. Je to len ľudská myšlienka a bez ohľadu na to, za aké správne to považuješ, nebude to v súlade s pravdou. To, či je niečo správne, alebo nesprávne, musí byť určené podľa Božích slov. Je jedno, za aké správne niečo považuješ – ak to nemá základ v Božích slovách, je to nesprávne a musíš to zahodiť. Prijateľné to je, len ak je to v súlade s pravdou a len pri takomto dodržiavaní pravdy-princípov môže byť tvoje vykonávanie povinnosti na požadovanej úrovni. Len čo je povinnosť? Je to poverenie, ktoré ľuďom zveril Boh, je to časť práce Božieho domu a je to zodpovednosť a záväzok, ktorý by mal mať každý z Božieho vyvoleného ľudu. Je povinnosť tvoja kariéra? Je to osobná rodinná záležitosť? Je správne povedať, že keď ti pridelia povinnosť, stane sa tvojou osobnou záležitosťou? Vôbec to nie je tak. Ako by si si teda mal plniť svoju povinnosť? Konaním v súlade s Božími požiadavkami, slovami a štandardmi a založením svojho správania na pravde-princípoch, nie na subjektívnych ľudských túžbach.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Iba hľadaním pravdy-princípov môže človek dobre plniť svoju povinnosť) Z Božích slov som pochopila, že na to, aby sme si dobre plnili svoju povinnosť a uspokojovali Boha, musíme si najprv napraviť svoje úmysly, vzdať sa osobných ambícií a túžob a nekonať v záujme slávy, zisku a postavenia. Ani by sme nemali považovať svoje vlastné nápady a preferencie za pravdu-princípy. Namiesto toho by sme mali hľadať Božie požiadavky a konať svoju povinnosť v súlade s Božími úmyslami. Len tak môžeme konať zásadovým spôsobom. V Božom dome existujú pre každý druh povinnosti pravda-princípy, ktoré sa naň vzťahujú. Napríklad, keď cirkev volí vodcov a diakonov, musíme hľadať princípy a štandardy pre voľbu vodcov a diakonov. Po prvé, musia to byť ľudia, ktorí sa usilujú o pravdu, majú dobrú ľudskú prirodzenosť a zmysel pre spravodlivosť. Skazené povahy niektorých bratov a sestier môžu byť o niečo vážnejšie, no aj tak dokážu prijať pravdu a po orezávaní dokážu pochopiť samých seba a usilujú sa o splnenie Božích požiadaviek. Zvolenie tohto typu osoby za vodcu je v súlade s princípmi. Naopak, niektorí ľudia majú dobrú myseľ, dary a vonkajšie nadšenie a pri konaní svojej povinnosti dokážu znášať utrpenie, ale nemajú žiadny vlastný vstup do života; pri konaní svojej povinnosti sa slepo usilujú o slávu, zisk a postavenie a chrlia slová a učenia, aby zavádzali ľudí. Keď sú orezávaní, stále nechápu samých seba. Ak je tento typ osoby vodcom, nedokáže vyriešiť žiadne problémy a len ublíži bratom a sestrám a práci cirkvi.
Neskôr sme odporučili sestre Li Ling, aby išla konať povinnosti do inej oblasti. Len niekoľko dní pred odchodom sestry napísali niektorí bratia a sestry list s hlásením, že Li Ling nenesie bremeno pri konaní svojej povinnosti, nerobí skutočnú prácu a je dosť arogantná. Vždy nemala rada dve sestry, s ktorými pracovala, a často ich pred ostatnými bratmi a sestrami súdila a ponižovala, čo viedlo k tomu, že si o nich ostatní vytvorili predsudky. To spôsobilo v tíme vyrušenie a obe sestry v dôsledku toho upadli do negativity. Narýchlo som napísala sestrám, ktoré sa zaoberali hlásením, a požiadala som ich, aby problémy s Li Ling odhalili len stručne, aby sa Li Ling mohla rýchlo vydať na cestu. Následne som si uvedomila, že môj stav nie je správny. Bol dôvod, prečo som sa tak ponáhľala, naozaj ten, že som chcela poskytnúť talentovaných ľudí do Božieho domu? Nebolo to preto, že som si myslela, že poskytnutím jedného talentovaného človeka navyše budem vyzerať dobre? Spomenula som si na Božie slová: „Vykonávať svoju povinnosť vlastne nie je zložité a nie je ťažké ani konať ju oddane a na požadovanej úrovni. Nemusíš obetovať svoj život ani robiť nič špeciálne alebo ťažké, stačí len, ak budeš poslušne a skromne nasledovať Božie slová a pokyny, nebudeš mať svoje vlastné nápady ani venovať sa vlastnému podniku, ale kráčať cestou usilovania sa o pravdu. Ak to ľudia dokážu, budú mať v podstate ľudskú podobu. Keď majú pravú podriadenosť Bohu a stali sa čestnými ľuďmi, budú mať podobu pravej ľudskej bytosti.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Náležité plnenie si povinnosti si vyžaduje harmonickú spoluprácu) Z Božích slov som pochopila, že povinnosť nie je osobná záležitosť, ale poverenie, ktoré človeku dáva Boh. Mali by sme ju konať v súlade s Božími požiadavkami a pravdou-princípmi. Iba tak budeme v súlade s Božími úmyslami. Mala by som sa vzdať svojich úmyslov a prestať si všímať, či ma ostatní obdivujú alebo nie. Musím sa sústrediť na hľadanie pravdy a dobré plnenie svojej povinnosti v súlade s princípmi. To znamená venovať sa správnemu dielu a kráčať po pravej ceste. Ak by som v záujme vlastnej slávy, zisku a postavenia vážne neoverila a neriešila problémy s Li Ling, konala by som v jasnom rozpore s princípmi. Keď som si to pomyslela, uvedomila som si, že nemôžem ďalej brať do úvahy svoju vlastnú povesť a postavenie, a narýchlo som napísala list, v ktorom som požiadala svojich bratov a sestry, aby overili list s hlásením. Po overení sa potvrdilo, že Li Ling nedokázala pristupovať k ľuďom spravodlivo, a že mala sklon ľudí znevažovať a posudzovať, a že nedokáže harmonicky spolupracovať s ľuďmi a nenesie bremeno pri konaní svojej povinnosti. Keď boli problémy Li Ling odhalené a bola prepustená, neuvažovala o sebe, neprijala to a vyjadrila nespokojnosť. Preto sme ju nenechali konať povinnosti v inej oblasti. Prostredníctvom svojej skúsenosti som si uvedomila, že pri konaní našich povinností si musíme napraviť svoje úmysly, vzdať sa vlastných túžob a konať v súlade s pravdou-princípmi. Iba vtedy pocítime v srdci ľahkosť a pokoj.
