26. Úvahy o usilovaní sa o postavenie
Počas rokov svojej viery som vykonával najmä povinnosti súvisiace s textom, a časom ma väčšina bratov a sestier začala obdivovať a vzhliadať ku mne. Cítil som, že mi Boh naozaj preukázal milosť, a vo svojej povinnosti som bol vždy motivovaný. Bez porovnávania však nemožno zazrieť rozdiely. Keď som videl bratov a sestry v mojom veku, ktorí sú vo viere podobne dlho a slúžia ako vodcovia a nadriadení, moje zmýšľanie sa zmenilo. Cítil som, že byť vodcom alebo nadriadeným je prestížnejšie a významnejšie, a premýšľal som o tom, aké by to bolo skvelé, keby som sa jedného dňa mohol stať vodcom alebo nadriadeným.
V apríli 2022 som usporadúval dokumenty na vyčistenie ľudí v cirkvi. Raz nás prišla viesť na stretnutí Li Wei. Všimol som si, že je približne v mojom veku, má okolo tridsať rokov. Keď som sa dozvedel, že je oblastnou vodkyňou, bol som ohromený a zároveň som závidel. Premýšľal som: „Li Wei je taká mladá a už je oblastnou vodkyňou! Ak bola vybraná za vodkyňu, musí to znamenať, že má najlepšiu kvalitu a že sa najviac usiluje o pravdu v cirkvách v tejto oblasti. Bratia a sestry k nej určite musia vzhliadať. Keby som sa aj ja mohol stať vodcom alebo nadriadeným ako ona, bratia a sestry by určite vzhliadali aj ku mne.“ Ale keď som pomyslel na to, že po všetkých tých rokoch viery bola najvyššia pozícia, ktorú sa mi podarilo dosiahnuť, len pozícia vedúceho tímu, cítil som sa trochu sklamaný a premýšľal som: „Ak bratia a sestry zistia, že po všetkých tých rokoch viery som nikdy nebol cirkevným vodcom, budú si myslieť, že nie som človek, ktorý sa usiluje o pravdu? Povinnosť každého je usporiadaná a určená Bohom, tak prečo Boh určil, že Li Wei sa môže stať vodkyňou, zatiaľ čo ja môžem vykonávať len povinnosti súvisiace s textami?“ Práve v tom čase sa v cirkvi chystala voľba vodcu. Pomyslel som si: „Verím v Boha už viac ako desať rokov, a po celé tie roky vykonávam povinnosti súvisiace s textami. Rozumiem niektorým pravdám a dokážem vyriešiť niektoré problémy, nemohol by som sa preto aj ja cvičiť za cirkevného vodcu?“ Dúfal som, že ma ostatní odporučia, ale nakoniec to nikto neurobil. Cítil som sa trochu sklamaný. Potom som si však pomyslel: „No, ľudia tu so mnou veľa neboli a dobre ma nepoznajú. Okrem toho som nikdy neslúžil ako vodca alebo pracovník a chýbajú mi pracovné skúsenosti. Keby ma naozaj poverili povinnosťou vodcu, možno by som ju nevykonával dobre.“ Tak som sa tej myšlienky vzdal.
V januári 2023 som kvôli prerozdeleniu práce začal posudzovať články. Keď som uvidel svoju nadriadenú Li Qing, cítil som sa dosť rozrušený a premýšľal som: „Li Qing je v rovnakom veku ako ja. Obaja sme uverili v Boha na vysokej škole, a pred pár rokmi, keď som bol vedúcim tímu, bola Li Qing len členkou tímu. Prešlo len pár rokov a ona teraz dozerá na prácu s textom, zatiaľ čo ja som len členom tímu. Keď bratia a sestry vidia, že Li Qing je taká mladá a už je nadriadená, iste si myslia, že má dobrú kvalitu a usiluje sa o pravdu. Verím v Boha už toľko rokov, tak prečo som ešte nemal príležitosť byť nadriadeným? Kedysi som mal pocit, že mi Boh naozaj preukázal milosť, pretože som vykonával povinnosti súvisiace s textami. V porovnaní s týmito bratmi a sestrami, ktorí môžu slúžiť ako vodcovia, pracovníci alebo nadriadení, som však stále len obyčajný veriaci. Nevyzerá to tak, že sa neusilujem o pravdu? Ak to takto pôjde ďalej, nikto ku mne nebude vzhliadať!“ Pri pomyslení na to sa vo mne začali vynárať sťažnosti: „Prečo Boh preukazuje milosť iným, ale mne nie?“ Keď som potom vykonával svoje povinnosti, začal som byť trochu pasívny. Videl som, ako Li Qing hovorí v duchovnom spoločenstve, aby riešila stavy bratov a sestier a problémy v práci, a keď to robila, všetci pozorne počúvali a niekedy si ľudia dokonca robili poznámky. Pri tomto pohľade sa mi do srdca vkradla zmes žiarlivosti a závisti, ako aj odmietanie prijať túto situáciu, a keď Li Qing hovorila v duchovnom spoločenstve, nechcelo sa mi počúvať. Neskôr som si uvedomil, že môj stav bol nesprávny. Keď som videl, že sa Li Qing stala nadriadenou, cítil som žiarlivosť a neochotu prijať to, a dokonca som sa sťažoval, že ma Boh neurobil nadriadeným. Nechýbala mi v tom podriadenosť Bohu? Tak som hľadal pravdu, aby som vyriešil svoj problém.
Jedného dňa som si prečítal niekoľko Božích slov: „Identitu, postavenie a podstatu Boha nemožno nikdy stotožniť s identitou, postavením a podstatou človeka a tieto veci sa nikdy nezmenia – Boh bude navždy Bohom a človek bude navždy človekom. Ak to človek dokáže pochopiť, čo by mal potom robiť? Mal by sa podriadiť Božej zvrchovanosti a Božím usporiadaniam – to je najrozumnejší spôsob, ako postupovať, a okrem toho niet inej cesty, ktorú si možno zvoliť. Ak sa nepodriadiš, potom si vzdorovitý, a ak vzdoruješ a hádaš sa, potom si nehorázne vzdorovitý a mal by si byť zničený. Schopnosť podriadiť sa Božej zvrchovanosti a usporiadaniu ukazuje, že máš rozum; toto je postoj, ktorý ľudia musia mať, a jedine toto je postoj, ktorý by mali mať stvorené bytosti. Napríklad, povedzme, že máš malú mačku alebo psa – sú tá mačka alebo pes spôsobilí dožadovať sa toho, aby si im kúpil rôzne druhy chutného jedla alebo zábavných hračiek? Existujú nejaké mačky alebo psy, ktoré sú také nerozumné, že by kládli požiadavky svojim majiteľom? (Nie.) A existuje nejaký pes, ktorý by sa rozhodol nebyť so svojím majiteľom po tom, čo by videl, že pes v dome niekoho iného má lepší život ako on? (Nie.) Ich prirodzeným inštinktom je myslieť si: ‚Môj majiteľ mi dáva jedlo a miesto na bývanie, takže preňho musím strážiť dom. Aj keď mi môj majiteľ nedá jedlo alebo mi dá jedlo, ktoré nie je veľmi chutné, stále musím strážiť jeho dom.‘ Pes nemá žiadne iné nepatričné myšlienky o tom, že by prekročil svoje hranice. Či je k nemu jeho majiteľ dobrý alebo nie, pes sa tak teší, kedykoľvek príde jeho majiteľ domov, že neustále vrtí chvostom a je šťastný, ako len môže byť. Či ho má jeho majiteľ rád alebo nie, či mu jeho majiteľ kupuje chutné veci na jedenie alebo nie, vždy sa k svojmu majiteľovi správa rovnako a stále stráži jeho dom. Súdiac podľa toho, nie sú ľudia horší ako psy? (Áno.) Ľudia neustále kladú požiadavky na Boha a neustále Mu vzdorujú. Kde je koreň tohto problému? Je to tým, že ľudia majú skazené povahy, nedokážu zostať na mieste stvorených bytostí, a tak strácajú svoje inštinkty a stávajú sa satanmi; ich inštinkty sa menia na satanský inštinkt odporovať Bohu, odmietať pravdu, páchať zlo a nepodriaďovať sa Bohu. Ako sa dajú obnoviť ich ľudské inštinkty? Musia byť privedení k tomu, aby mali svedomie a rozum, aby robili veci, ktoré má človek robiť, aby konali povinnosť, ktorú majú konať. Je to ako keď pes stráži dom a mačka chytá myši – bez ohľadu na to, ako s nimi ich majiteľ zaobchádza, využívajú všetku silu, ktorú majú, aby tieto veci robili, vkladajú sa do týchto úloh celým srdcom, zostávajú na svojom mieste a plne využívajú svoje inštinkty, a tak ich má majiteľ rád.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Dvanásty bod) Boh odhaľuje, že keď ľudí skazí satan, strácajú svedomie a rozum, a sú plní vzbury voči Bohu. Sú dokonca horší než mačky a psy. Len si pomyslite na mačky a psy: či už ich majiteľ kŕmi dobre alebo zle, či ich nechá spať na pohovke alebo vonku pod odkvapom, vždy sú oddané chytaniu myší alebo stráženiu domu pre svojho pána, a naplno využívajú svoje inštinkty. Keď to porovnám so sebou, hoci som nevykonával povinnosť vodcu alebo pracovníka, aj tak som si užíval polievanie a zaopatrenie Božími slovami rovnako, a keď som čelil ťažkostiam a spoliehal sa na Boha a vzhliadal k Nemu, dostalo sa mi Jeho vedenia a usmernenia. Boh voči mne neprejavil ani najmenšiu zaujatosť, ale ja som mal na Neho stále požiadavky. Keď som videl, že niektorí bratia a sestry boli vybraní za vodcov alebo nadriadených, sťažoval som sa na Boha. Cítil som, že Boh preukazuje milosť iným, ale mne nie. To, že som mal tieto požiadavky na Boha, ukazovalo, že som nemal rozum a že som Bohu vzdoroval. Keď som si tieto veci uvedomil, trochu som sa hanbil, a bol som ochotný zamerať sa na svoju povinnosť a vykonávať ju poctivo.
O dva mesiace neskôr bol iný nadriadený, brat Chen Yu, preradený pre svoju zlú kvalitu. Videl som, že sa naskytla ďalšia príležitosť. Keďže Chen Yua prepustili, určite budú musieť zvoliť nového nadriadeného. Medzi bratmi a sestrami, ktorí spolupracovali, som v otázke kvality a pracovných schopností trochu viac vyčnieval. Pravdepodobnosť, že ma vyberú za nadriadeného, bola vyššia. Pomyslel som si: „Musím sa chopiť tejto príležitosti a podať dobrý výkon. Ak ma vyberú a všetci uvidia, že som sa stal nadriadeným v takom mladom veku, určite si budú myslieť, že mám dobrú kvalitu a že sa usilujem o pravdu. To bude také veľkolepé!“ Odvtedy som bol vo svojej povinnosti veľmi proaktívny. Zvolával som všetkých, aby sme študovali techniky, a tiež som sa zúčastňoval diskusií na riešenie pracovných problémov. Raz, keď som konal svoju povinnosť, som pre svoju aroganciu a samospravodlivosť porušil princípy a bol som orezaný. Pomyslel som si: „To, či človek dokáže prijať orezanie, je dôležitým prejavom na posúdenie toho, či prijíma pravdu. Musím byť úprimnejší v poznaní samého seba. Tak budú mať zo mňa všetci dobrý dojem, a potom sa zvýšia šance, že budem vybraný za nadriadeného!“ Tak som odpovedal slovami: „Vaše orezanie je primerané a som ochotný ho prijať. Moja povaha je skutočne príliš arogantná, a ak si všimnete moje problémy, prosím, veďte ma, lebo mi to prospeje.“ Onedlho musel tím vybrať nadriadeného a naozaj ma jeden brat odporučil. Pred záverečnou voľbou ma však vodcovia povýšili do inej povinnosti. Hoci sa moje želanie stať sa nadriadeným nenaplnilo, aj tak som bol veľmi rád, že ma povýšili.
O svojom usilovaní sa o postavenie som začal konečne uvažovať až v septembri 2023, keď som dostal list od vodcov. V liste sa písalo, že nadriadená Li Qing išla nedávno domov k lekárovi, ale pred návratom domov sa sťažovala, že vykonávanie povinností mimo domova je príliš ťažké, a po návrate domov sa už po niečo vyše mesiaci vydala za neverca, a už nechcela vykonávať svoje povinnosti. Bol som šokovaný a premýšľal som: „Li Qing celé tie roky vykonávala svoje povinnosti mimo domova, a slúžila ako nadriadená, čo je veľmi dôležitá práca. Ako mohla zrazu nechať svoju povinnosť a utiecť s nejakým nevercom?“ Táto udalosť ma veľmi ovplyvnila. Začalo mi byť jasné, že mať postavenie ešte neznamená, že sa niekto usiluje o pravdu, ani to neznamená, že ho Boh schvaľuje alebo uznáva. Spomenul som si na tieto Božie slová: „Konečný osud každého človeka neurčujem na základe veku, hodnosti alebo množstva utrpenia, a ešte menej podľa toho, nakoľko je poľutovaniahodný, ale na základe toho, či vlastní pravdu. Žiadna iná možnosť neexistuje.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Priprav si dostatok dobrých skutkov pre svoj konečný osud) Božie slová sú veľmi jasné. Boh určuje výsledky ľudí na základe toho, či vlastnia pravdu, nie na základe ich postavenia, veku, ktorý strávili v službe, alebo toho, koľko si vytrpeli. V podstate som neprijal Božie slová do svojho srdca a neurčil som si pravdu za cieľ svojho úsilia. Hoci som videl mnohých vodcov a pracovníkov, ktorí sa neusilovali o pravdu ani nevykonávali skutočnú prácu, a ktorí sa stali falošnými vodcami a boli prepustení, a hoci som videl, ako niektorí útočia a vylučujú inak zmýšľajúcich v ich tvrdohlavom usilovaní sa o postavenie a stávajú sa antikristami, ktorí sú vypudení, stále som si nič neuvedomil a nevynaložil som úsilie na usilovanie sa o pravdu. Namiesto toho som zostal naďalej upriamený na postavenie. Neustále som sa chcel usilovať o postavenie. Bol som skutočne hlúpy a neoblomný! Až v tejto chvíli som sa rozhodol poriadne hľadať pravdu, aby som vyriešil svoj problém neustáleho usilovania sa o postavenie.
Neskôr som si počas duchovnej pobožnosti prečítal tieto Božie slová: „Prečo si tak ceníš postavenie? Aké výhody môžeš vďaka postaveniu získať? Ak by ti postavenie prinieslo katastrofu, ťažkosti, rozpaky a bolesť, stále by si si ho cenil? (Nie.) Z postavenia plynie množstvo výhod, sú to veci ako závisť, rešpekt, úcta a lichôtky od iných ľudí, rovnako ako ich obdiv a uznanie. Tvoje postavenie ti prináša aj pocit nadradenosti a privilegovanosti, čo ti dáva hrdosť a pocit vlastnej hodnoty. Navyše si môžeš užívať aj veci, ktoré iní nemôžu, napríklad výhody postavenia a osobitné zaobchádzanie. Sú to veci, na ktoré sa neodvažuješ ani pomyslieť, také, po ktorých túžiš vo svojich snoch. Ceníš si tieto veci? Ak je postavenie len prázdne, bez reálneho významu a jeho obhajoba neslúži žiadnemu reálnemu zmyslu, nie je vari hlúpe ceniť si ho? Ak sa dokážeš vzdať vecí ako sú záujmy a pôžitky tela, potom ťa sláva, zisk a postavenie nebudú viac zväzovať.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Ôsmy bod (Druhá časť)) „Keď máš postavenie v mysli niekoho iného, pri styku s tebou je k tebe úctivý a je obzvlášť zdvorilý, keď s tebou hovorí. Vždy k tebe vzhliada a vo všetkom ti dáva prednosť, ustupuje ti, lichotí ti a poslúcha ťa. Vo všetkom ťa vyhľadáva a nechá ťa rozhodovať. A ty preto pociťuješ pôžitok – cítiš, že si nadradený a lepší ako všetci ostatní. Toto je ten pocit, keď máš postavenie v niečej mysli; všetci ľudia si tento pocit radi užívajú. Preto ľudia súperia o postavenie a všetci si želajú mať postavenie v mysliach druhých, aby si ich iní vážili a zbožňovali ich. Keby z toho nemali taký pôžitok, o postavenie by sa neusilovali. Napríklad, ak nemáš postavenie v mysli niekoho iného, počas rozhovoru s tebou sa k tebe bude správať ako k seberovnému a bude ťa stavať na rovnakú úroveň ako seba. Keď to bude potrebné, bude ti odporovať bez toho, aby bol k tebe zdvorilý alebo úctivý, a možno odíde skôr, ako dohovoríš. Nebudeš sa preto cítiť nepríjemne? Nemáš rád, keď sa k tebe ľudia takto správajú; máš rád, keď ti lichotia, vzhliadajú k tebe a pri každej príležitosti ťa zbožňujú. Páči sa ti, keď si stredobodom všetkého, všetko sa točí okolo teba a všetci ťa počúvajú, vzhliadajú k tebe a podriaďujú sa tvojmu vedeniu. Neznamená to, že chceš vládnuť ako kráľ? Tvoje slová a činy sú poháňané úsilím o postavenie a jeho získavaním, bojuješ a naťahuješ sa oň a súperíš oň s ostatnými. Tvojím cieľom je zmocniť sa postavenia a dosiahnuť, aby ťa Boží vyvolený ľud počúval, podporoval a zbožňoval. Keď sa raz zmocníš tohto postavenia, získaš moc a môžeš si užívať výhody postavenia, zbožňovanie zo strany ostatných a všetky ostatné výhody, ktoré s týmto postavením súvisia.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Princípy, podľa ktorých by si mal človek počínať) Po prečítaní Božích slov som porozumel tomu, že dôvod, prečo som závidel Li Wei ako vodkyni a Li Qing ako nadriadenej, bol v skutočnosti ten, že som závidel, ako ich po tom, čo sa stali vodkyňou a nadriadenou, ostatní podporovali a obdivovali. Závidel som pocit nadradenosti a výhody, ktoré prichádzali s postavením. Presne ako predtým, než som začal veriť v Boha, vídal som vodcov vo svete a videl som, že ich všetci s rešpektom zdravia, že bez ohľadu na to, aký názor vyjadrili, ich podriadení poslúchli a vyhoveli, a že mali v dave silný pocit nadradenosti. Myslel som si, že len takýto život robí človeka dôstojným a úspešným. Keď som začal veriť v Boha, videl som, ako sa Li Wei a Li Qing stali vodkyňou a nadriadenou v mladom veku, a myslel som si, že ich všetci bratia a sestry obdivujú a závidia im, chvália ich za ich dobrú kvalitu a usilovanie sa o pravdu, a tak som túžil stať sa tiež vodcom alebo pracovníkom. Tak by som mohol získať obdiv a závisť bratov a sestier, a keby som hovoril v dave, pozorne by ma počúvali. Aký dôstojný a významný by bol taký život! Videl som, že moja túžba byť vodcom alebo nadriadeným nebola o tom, aby som niesol ťažké bremeno a bral ohľad na Božie úmysly, ale skôr o tom, že som chcel získať postavenie a mať prestíž medzi ostatnými, užívať si podporu a obdiv bratov a sestier. Nebolo to to isté, ako keď sa neverci usilujú o mocenské a vedúce pozície? To, o čo som sa usiloval, bolo oddávanie sa výhodám postavenia. Ako by som takto mohol získať pravdu a byť spasený?
Neskôr som si prečítal ďalší úryvok z Božích slov: „Boh má rád ľudí, ktorí sa usilujú o pravdu, a to, čo sa Mu z ľudských činností najviac hnusí, je usilovanie sa o slávu, zisk a postavenie. Niektorí ľudia si skutočne cenia postavenie a povesť, sú na ne hlboko naviazaní a nedokážu sa ich vzdať. Vždy majú pocit, že bez nich v živote niet žiadnej radosti ani nádeje – že v tomto živote majú nádej len vtedy, keď žijú pre postavenie a povesť –, a aj keď majú trochu slávy, budú bojovať ďalej a nikdy sa nevzdajú. Ak takto zmýšľaš a máš takýto názor a ak je tvoje srdce plné takýchto vecí, potom nie si schopný milovať pravdu a usilovať sa o ňu. Nemáš správne smerovanie a ciele vo viere v Boha a nedokážeš sa usilovať o spoznávanie seba samého, odvrhnutie skazenosti a žitie obrazu človeka; pri konaní svojej povinnosti zanedbávaš veci, nemáš žiadny zmysel pre zodpovednosť a uspokojíš sa len s tým, že nepáchaš zlo, nevyrušuješ a nie si vyčistený. Mohli by takíto ľudia konať svoju povinnosť na požadovanej úrovni? A mohli by byť Bohom spasení? Nemožné. Keď konáš kvôli povesti a postaveniu, dokonca si myslíš: ‚Pokiaľ to, čo robím, nie je zlý skutok a nepredstavuje vyrušenie, napriek môjmu nesprávnemu motívu to nikto nemôže vidieť ani ma odsúdiť.‘ Nevieš, že Boh všetko podrobne skúma. Ak neprijímaš ani nepraktizuješ pravdu a Boh ťa zavrhne, je s tebou koniec. Všetci, ktorí nemajú bohabojné srdcia, si myslia, že sú múdri, no v skutočnosti ani nevedia, kedy Ho urazili. Niektorí ľudia tieto veci nevidia jasne; myslia si: ‚Usilujem sa o povesť a postavenie len preto, aby som urobil viac a aby som prevzal viac zodpovednosti. Nepredstavuje to narušenie ani vyrušenie práce cirkvi a určite to nepoškodzuje záujmy Božieho domu. Nie je to veľký problém. Jednoducho milujem postavenie a chránim si to svoje, ale to nie je zlý skutok.‘ Navonok sa takéto usilovanie nemusí zdať ako zlý skutok, ale k čomu to nakoniec vedie? Získajú takíto ľudia pravdu? Dosiahnu spásu? Rozhodne nie. Usilovanie sa o povesť a postavenie teda nie je tá správna cesta – ide presne opačným smerom ako cesta usilovania sa o pravdu. Súhrnne povedané, bez ohľadu na to, akým smerom sa uberá tvoje úsilie alebo aký je jeho cieľ, ak neuvažuješ o úsilí o postavenie a povesť a ak je pre vás veľmi ťažké odložiť to bokom, potom to ovplyvní váš vstup do života. Pokiaľ má postavenie miesto vo tvojom srdci, bude plne schopné ovládať a ovplyvňovať smerovanie tvojho života a cieľ tvojho úsilia, a v takom prípade bude pre teba veľmi ťažké vstúpiť do pravdy-reality, nehovoriac o dosiahnutí zmien v tvojej povahe; o tom, či ste nakoniec schopní získať Božie schválenie, samozrejme, nie je potrebné ani hovoriť. Ba čo viac, ak nikdy nebudeš schopný vzdať sa svojho úsilia o získanie postavenia, ovplyvní to tvoju schopnosť konať svoju povinnosť spôsobom, aby to bolo na požadovanej úrovni, čo vám veľmi sťaží možnosť stať sa stvorenou bytosťou na požadovanej úrovni. Prečo to hovorím? Nie je nič, čo Boh neznáša viac, ako to, keď sa ľudia usilujú o postavenie, pretože úsilie o postavenie je satanská povaha, je to zlá cesta, ktorá má pôvod v skazenosti satana, je to niečo, čo Boh odsudzuje, a je to presne to, čo bude Boh súdiť a očisťovať. Boh neznáša nič väčšmi, ako keď sa ľudia usilujú o postavenie, a ty oň napriek tomu stále zaťato súperíš, neochvejne si ho ctíš a chrániš a vždy sa ho snažíš získať pre seba. Vari nie je v tomto všetkom akýsi druh nepriateľstva voči Bohu? Postavenie ľuďom neurčuje Boh; Boh poskytuje ľuďom pravdu, cestu a život, tak aby sa nakoniec stali stvorenými bytosťami na požadovanej úrovni, malé a bezvýznamné stvorené bytosti – nie niekto, kto má postavenie a prestíž a koho uctievajú tisíce ľudí. A tak nezáleží na tom, z akej perspektívy sa na to pozeráme, hľadanie postavenia je cesta k zničeniu. Je jedno, aké rozumné ospravedlnenie máš pre svoje usilovanie sa o postavenie, táto cesta je aj tak nesprávna a Boh ju neschvaľuje. Nezáleží na tom, ako veľmi sa snažíš alebo akú vysokú cenu platíš, ak túžiš po postavení, Boh ti ho nedá; ak ti ho Boh nedá, nepodarí sa ti vybojovať si ho a ak budeš v boji pokračovať, výsledok bude len jeden: budeš zjavený a vyradený – budeš na ceste k zničeniu.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Tretia časť)) Božie slová jasne vysvetľujú škody a následky spojené s usilovaním sa o postavenie. Ak je človek neustále upriamený na postavenie, potom aj keď sa zdá, že nespôsobuje žiadne zjavné narušenia alebo vyrušenia, stále mu to bude brániť v dobrom vykonávaní povinností, a navyše to oddiali jeho usilovanie sa o premenu povahy a spásu. Keď som uvažoval o svojom správaní, videl som, že hoci sa zdalo, že nerobím nič, čo by vyrušovalo alebo narúšalo prácu cirkvi, moje srdce neustále obývala túžba po postavení. Keď som videl, že Li Wei sa stala vodkyňou a že Li Qing sa stala nadriadenou, moje srdce stratilo rovnováhu, a cítil som sa sklamaný a rozrušený, že som nebol povýšený. Tiež som sa sťažoval, že Boh preukazuje milosť iným, ale mne nie. Najmä keď som videl, že Li Qing sa stala nadriadenou, zatiaľ čo ja som bol stále len členom tímu, začal som žiarliť, odmietal som to a nechcel som počúvať jej duchovné spoločenstvo, a prestal som vkladať srdce do svojej povinnosti. Po tom, čo bol Chen Yu preradený vo svojej povinnosti, aktívne som sa snažil prezentovať, aby ma vybrali za nadriadeného. Keď moja arogancia a samospravodlivosť v povinnosti viedli k tomu, že som bol orezaný, predstieral som, že sám seba poznám, aby si ostatní mysleli, že dokážem prijať pravdu, a dúfal som, že za mňa budú vo voľbách hlasovať. Uvedomil som si, že všetky moje úmysly a činy smerovali k získaniu postavenia a že kráčam po ceste antikrista! Z Božích slov som tiež porozumel, že Boh vyjadruje pravdu na spásu ľudí v nádeji, že sa ľudia budú náležite usilovať o pravdu a zmenu povahy a nakoniec sa stanú stvorenými bytosťami na požadovanej úrovni, a že to nerobí preto, aby sa z nich stali ľudia s akoukoľvek prestížou alebo postavením. Nerozumel som Božím úmyslom. Vždy som bol nespokojný s tým, že som len obyčajný veriaci, a nesústredil som sa na usilovanie sa o pravdu; vždy som chcel hľadať postavenie, aby ma ostatní obdivovali a uctievali. To bolo úplne v rozpore s Božími úmyslami. Keby som takto pokračoval, moja život-povaha by sa nikdy nemohla zmeniť, nikdy by som nevykonával svoje povinnosti na požadovanej úrovni, a nakoniec by som skončil tak, že by som bol vyradený.
Neskôr, pri uvažovaní, som si uvedomil, že moje neustále úsilie o postavenie pramenilo z môjho nesprávneho názoru. Veril som, že vodcovia a nadriadení sú tí, ktorí sa v skupine najviac usilujú o pravdu, a že keďže som bol vždy len obyčajný veriaci a nikdy som nebol vodcom ani nadriadeným, znamenalo to, že sa neusilujem o pravdu a že ma Boh neschvaľuje. Čítaním Božích slov som získal určitú schopnosť tento mylný názor rozlíšiť. Všemohúci Boh hovorí: „Keď bratia a sestry niekoho zvolia za vodcu alebo keď Boží dom niekoho povýši, aby odviedol určitú prácu alebo vykonal určitú povinnosť, neznamená to, že má zvláštne postavenie alebo pozíciu, ani že pravdy, ktorým rozumie, sú hlbšie a početnejšie ako u iných ľudí – a už vôbec nie, že tento človek je schopný podriadiť sa Bohu a nezradí Ho. Určite to tiež neznamená, že pozná Boha a že ide o niekoho, kto sa Boha bojí. V skutočnosti nič z toho nedosiahol. Povýšenie a rozvíjanie je iba povýšením a rozvíjaním v priamočiarom zmysle a neznamená to, že Boh ho určil vopred a považoval za hodný. Jeho povýšenie a rozvíjanie jednoducho znamená, že bol povýšený a čaká na rozvíjanie. A konečný výsledok tohto rozvíjania závisí od toho, či sa tento človek usiluje o pravdu a či je schopný zvoliť si cestu usilovania sa o pravdu.“ (Slovo, zv. V: Zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (5)) Po prečítaní Božích slov som mal v srdci jasnejšie. To, že je niekto vybraný za vodcu alebo nadriadeného, neznamená, že sa usiluje o pravdu, ani to neznamená, že kráča po ceste usilovania sa o pravdu. Jednoducho to znamená, že tento človek je ochotný sa usilovať, vlastní určitú kvalitu a spĺňa podmienky na to, aby bol vybraný a použitý Božím domom, takže cirkev mu dáva príležitosť lepšie sa vycvičiť. Avšak to, či sa tento človek nakoniec dokáže vydať na cestu usilovania sa o pravdu, a či dokáže získať pravdu a vstúpiť do reality, závisí od toho, či sa skutočne usiluje o pravdu a po akej ceste kráča. Vezmime si napríklad Li Qing. Pôvodne bola vybraná za nadriadenú, pretože mala vo svojich povinnostiach zmysel pre bremeno, ale po tom, čo sa ňou stala, sa nesústredila na usilovanie sa o pravdu a začala sa vyžívať vo výhodách postavenia. Zriedkavo hovorila o skazených povahách, ktoré odhaľovala pri svojich povinnostiach, alebo o tom, ako hľadala pravdu, aby ich vyriešila. Užívala si postavenie nadriadenej a usmerňovanie práce a vychutnávala si obdiv a podporu ľudí. Keď ochorela, myslela si, že vykonávanie povinností mimo domova je príliš ťažké, a nakoniec sa vzdala svojich povinností, išla domov a vydala sa. Spomenul som si aj na nedávnu dobu, keď zatkli jedného vodcu, ktorý veril v Boha dlhé roky. V strachu, že bude odsúdený, a neschopný opustiť svoje deti, podpísal „Tri vyhlásenia“ a zradil Boha. Tieto skutočnosti mi ukázali, že mať postavenie neznamená, že sa človek usiluje o pravdu alebo že má pravda-reality, a už vôbec nie, že ho Boh schvaľuje alebo uznáva. Usilovanie sa o pravdu je jediná cesta k spáse a zdokonaleniu, a pokiaľ sa človek aj bez postavenia úprimne usiluje o pravdu a koná svoje povinnosti, stále môže získať Božie osvietenie a vedenie, porozumieť pravde a vstúpiť do reality. Potom som uvažoval: „Prečo som po všetkých tých rokoch viery v Boha nebol vybraný za vodcu alebo nadriadeného? Čo mi presne chýba?“ Byť vodcom alebo nadriadeným si vyžaduje, aby mal človek kvalitu na chápanie pravdy, aby pochopil princípy v povinnostiach a mal zmysel pre bremeno a pracovné schopnosti. Hoci som mal určitú schopnosť chápania Božích slov, zistil som, že ma premáha telo, že mi v povinnostiach chýba zmysel pre bremeno a že mám slabé pracovné schopnosti. Keď bolo priveľa práce, bol som roztržitý a nedokázal som sa zamerať na kľúčové body, a nebol som dobrý ani v odhaľovaní a riešení problémov. Súdiac podľa tohto správania som sa naozaj nehodil na vodcu alebo nadriadeného. Okrem toho som počas tohto obdobia uvažovania videl, že po celé roky viery som sa neustále usiloval o povesť a postavenie, a že vôbec nie som človek, ktorý sa usiluje o pravdu. Ani v tomto bode som nemal žiadnu pravdu-realitu a nedokázal som hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby som vyriešil skutočné problémy bratov a sestier. Takže bolo naozaj vhodné, že som nebol vybraný za vodcu alebo nadriadeného. Tým, že mi cirkev zariadila vykonávanie povinností súvisiacich s textom, mi Boh preukazoval milosť a povyšoval ma, a mal by som Bohu ďakovať.
Neskôr som si prečítal úryvok z Božích slov a lepšie som porozumel Božím úmyslom a požiadavkám. Všemohúci Boh hovorí: „Keď Boh vyžaduje, aby ľudia plnili svoju povinnosť, nežiada od nich, aby splnili určitý počet úloh, dosiahli nejaké veľké úspechy či podali nejaké prelomové výkony. Boh chce, aby ľudia boli schopní urobiť vecným spôsobom všetko, čo je v ich silách, a žiť podľa Jeho slov. Boh nepotrebuje, aby si bol veľký alebo vznešený, alebo aby si robil nejaké zázraky, a nechce v tebe vidieť ani žiadne príjemné prekvapenia. On takéto veci nepotrebuje. Všetko, čo Boh potrebuje, je, aby si praktizoval podľa Jeho slov praktickým spôsobom. Keď porozumieš Božím slovám, konaj podľa nich a uskutočňuj ich, alebo keď si vypočuješ Božie slová, dobre si ich zapamätaj, a keď príde čas na praktizovanie, rob to podľa Božích slov. Nech sa stanú tvojím životom, tvojimi realitami a tým, čo žiješ. Tak bude Boh spokojný. … Samozrejme, nasleduješ Boha, pretože si ťa Boh vyvolil – ale aký je význam toho, že si ťa Boh vyvolil? Znamená to zmeniť ťa na človeka, ktorý dôveruje Bohu, ktorý Boha úprimne nasleduje, ktorý dokáže pre Boha všetko zanechať, ktorý je schopný nasledovať Božiu cestu a ktorý odvrhol svoje satanské povahy a už nenasleduje satana ani nežije v jeho moci.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Náležité plnenie si povinnosti si vyžaduje harmonickú spoluprácu) Božie slovo je plné pripomenutí, nabádaní a napomenutí a všetko sú to úprimné rady z Božieho najhlbšieho srdca ľuďom. Bol som hlboko dojatý. Boh si vyberá ľudí, aby Ho nasledovali, s nádejou, že sa budú usilovať o pravdu a zmenu povahy, podriadia sa Jeho zvrchovanosti a usporiadaniam a spokojne a verne budú dobre vykonávať svoje povinnosti. Takto bude Boh spokojný. Prácu Božieho domu nemôže dokončiť len jeden človek, vyžaduje si vodcov a pracovníkov, aby dohliadali na prácu, ako aj bratov a sestry na vykonávanie konkrétnych úloh. Len tak môže práca cirkvi normálne napredovať. To, že mi cirkev zariadila vykonávanie povinností súvisiacich s textami, bolo založené na komplexnom hodnotení môjho talentu, ľudskej prirodzenosti a kvality, a ja by som sa mal podriadiť a svoju povinnosť dobre vykonávať. To bol rozum, ktorý som mal mať. Keď som týmto veciam porozumel, cítil som sa oveľa oslobodenejší a pokojnejší, a keď som videl bratov a sestry v rovnakom veku alebo mladších, alebo ktorí verili v Boha kratšie ako ja, ako sa stávajú vodcami alebo nadriadenými, už som necítil zatrpknutosť ani skormútenosť či sklamanie z toho, že som sa nestal vodcom alebo pracovníkom. Teraz venujem väčšiu pozornosť skazeným povahám, ktoré odhaľujem, a počas duchovnej pobožnosti hľadám pravdu, aby som ich vyriešil. Sústredím sa tiež na to, aby som do svojich povinností vkladal viac úsilia. Aktívne upozorňujem na akékoľvek problémy, ktoré v práci vidím, a diskutujem o nich, a sústredím sa na to, ako spolupracovať s bratmi a sestrami, aby sme mohli dobre vykonávať svoje povinnosti. Keďže bolo moje zmýšľanie napravené, po čase som dosiahol určité zisky vo svojom vstupe do života aj vo svojich povinnostiach. Bohu vďaka!
