30. Ako som prestala žiarliť na talentovaných ľudí
Vo februári 2021 ma zvolili za cirkevnú vodkyňu. Jedného dňa mi vyšší vodca povedal, že sestra Esther má dobrú kvalitu a je veľmi iniciatívna vo svojich povinnostiach, a že ju mám rozvíjať. Keď som ho to počula povedať, trochu som sa znepokojila a myslela som si, že sestra Esther možno čoskoro bude vykonávať svoje povinnosti lepšie ako ja. Ak by si ju vyšší vodcovia a bratia a sestry všetci veľmi vážili, nakoniec by ma mohli prehliadať a v budúcnosti by sa na mňa s cirkevnými záležitosťami nikto neobracal. Neskôr, hoci som Esther povedala, ako má robiť cirkevnú prácu, nepodelila som sa s ňou o všetky skutočné podrobnosti o situácii v cirkvi a nehovorila som s ňou v duchovnom spoločenstve podrobne o tom, ako konať túto prácu dobre. Videla som, že Esther bola iniciatívna vo svojich povinnostiach. Rýchlo sa oboznámila s prácou a pri konaní svojich povinností dosahovala čoraz lepšie výsledky. Dostávala pochvaly od bratov a sestier a všimli si to aj vyšší vodcovia. Netrvalo dlho a Esther zvolili za cirkevnú vodkyňu a začala so mnou spolupracovať na cirkevnej práci. Keďže som bola na Blízkom východe a bol tam časový posun oproti Filipínam, bratia a sestry mali problém sa so mnou spojiť, a tak vždy kontaktovali Esther, aby viedla zhromaždenia. Videla som ju na každom zhromaždení a bola naozaj iniciatívna vo svojich povinnostiach. Veľmi som na ňu žiarlila a obávala som sa, že bratia a sestry ju budú považovať za iniciatívnejšiu a schopnejšiu odo mňa, a že dokáže urobiť viac práce ako ja, a tak by si ju vážili viac než mňa. Pomyslela som si: „V budúcnosti sa s ňou nesmiem hneď deliť o niektoré svoje skúsenosti z cirkevnej práce. Už teraz veľa rozumie cirkevnej práci a niektorým pravdám, takže ak jej poviem všetko, čomu rozumiem, jedného dňa bude rozumieť cirkevnej práci lepšie ako ja a bude ju robiť lepšie než ja. Potom ju bratia a sestry budú uprednostňovať a obdivovať viac ako mňa a vyšší vodcovia si ju tiež budú viac vážiť a budú si myslieť, že ja už veľmi nestojím za to, aby ma rozvíjali.“ V dôsledku toho som Esther nechcela rozvíjať. Ako plynuli dni, Esther sa stávala vo svojich povinnostiach čoraz iniciatívnejšou. Robila viac práce a zakaždým, keď som bola s ňou, cítila som sa neschopná a skľúčená.
Raz, keďže do cirkvi pribudlo veľa nováčikov, museli sme vytvoriť viac malých skupín na zhromaždenia. Esther a ja sme na tejto úlohe pracovali oddelene. Navonok sa zdalo, že so sestrou dobre spolupracujeme, ale nepovedala som jej, že túto úlohu treba zariadiť rýchlo, a len som sa zamestnávala vlastnou prácou. Pomyslela som si: „Ak dokážem vytvoriť viac skupín a zariadiť, aby sa zhromaždení zúčastnilo viac ľudí, dostanem pochvalu od bratov a sestier.“ Keď som sa Esther opýtala na postup jej práce, povedala mi, že pre veľké pracovné zaťaženie sa nestihla venovať viacerým ľuďom, ktorí sa potrebovali zhromažďovať. No neponúkla som jej žiadnu pomoc. Keď sa ma vyšší vodcovia pýtali na Estherinu prácu, dokonca som povedala, že sa sťažovala na veľké pracovné zaťaženie. Zdalo sa, že vyšší vodcovia súhlasia s tým, čo som povedala, a cítila som sa veľmi šťastná. Cítila som, že Estherina hodnota v ich očiach klesla, a že si už nebudú myslieť, že má dobré pracovné schopnosti. Iný raz, keď Esther viedla zhromaždenie pre istú skupinu, jeden nováčik mal isté predstavy o Božom diele a zjavení. Esther mi povedala, že nevie, ako hovoriť v duchovnom spoločenstve, aby tieto predstavy rozptýlila. Ja som v skutočnosti vedela, o ktorých pravdách treba hovoriť v duchovnom spoločenstve, aby sa rozptýlili, ale nechcela som, aby sa dozvedela viac. Pomyslela som si: „Už teraz ti to ide dobre. Ak sa naučíš viac a dokážeš tento problém vyriešiť, potom ťa budú všetci bratia a sestry chváliť. Nechcem, aby ťa všetci obdivovali. Hoci sme obe cirkevné vodkyne, ja som bola vodkyňou prvá a chcem byť najlepšia. Ak dokážeš vyriešiť každý problém, s ktorým za tebou ľudia prídu, potom si bratia a sestry budú myslieť, že tvoja práca je efektívnejšia ako moja. Ako by som potom mohla ďalej pracovať?“ A tak som jej nepovedala, ako tento problém vyriešiť. Namiesto toho som jej len povedala, aby sa opýtala vyšších vodcov. Pomyslela som si, že takto si vyšší vodcovia nebudú myslieť, že rozumie pravde, a tak by už o nej nemali takú vysokú mienku. Keď som to urobila, cítila som sa naozaj previnilo, ale aj tak som jej nepomohla. Až keď mi vyšší vodcovia povedali, aby som jej pomohla, konečne som jej povedala, ako tento problém vyriešiť.
Cítila som, že som sa stala naozaj bezcitnou. Naozaj som na Esther nechcela žiarliť, ale nedokázala som sa ovládať. Bola som zo svojich činov smutná a vedela som, že môj stav je hrozný. Keď som si uvedomila svoj problém, čítala som slová Všemohúceho Boha, aby som o sebe uvažovala a porozumela si. Čítala som Božie slová: „Ako cirkevný vodca sa nemáš len naučiť používať pravdu na vyriešenie problémov, ale aj objavovať a rozvíjať talentovaných ľudí, ktorým v žiadnom prípade nesmieš závidieť ani ich nesmieš utláčať. Takéto praktizovanie je prospešné pre prácu cirkvi. Ak dokážeš zabezpečiť rozvoj niekoľkých ľudí hľadajúcich pravdu a dosiahnuť, aby s tebou spolupracovali a dobre vykonávali všetku prácu, až nakoniec budete mať všetci skúsenostné svedectvá, potom si kvalifikovaný vodca alebo pracovník. Ak si schopný všetko zvládnuť podľa princípov, ponúkaš svoju vernosť. Niektorí ľudia sa stále boja, že ostatní sú lepší než oni alebo že ich prevyšujú, že ostatní získajú uznanie, zatiaľ čo ich budú prehliadať, čo ich vedie k tomu, aby na ostatných útočili a vylučovali ich. Nie je to príklad závisti talentovaným ľuďom? Nie je to sebecké a opovrhnutiahodné? Aká je to povaha? Je to surová povaha. Tí, ktorí myslia len na svoje vlastné záujmy, uspokojujú len svoje sebecké túžby a nemyslia na ostatných alebo neprihliadajú na záujmy Božieho domu, majú zlú povahu a Boh ich nemá rád.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Slobodu a oslobodenie možno získať len odvrhnutím svojich skazených pováh) Po prečítaní Božích slov som pocítila hlbokú skľúčenosť. Uvedomila som si, že som človek, ktorý žiarli na talentovaných ľudí. Keď ma vyšší vodcovia požiadali, aby som Esther rozvíjala, videla som, že má talent, vie dobre viesť zhromaždenia a má vo svojej práci dobré výsledky, a tak som na ňu začala žiarliť. Bála som sa, že ma prekoná a bratia a sestry ju budú obdivovať, a obávala som sa, že vyšší vodcovia si ju budú vážiť a že ma preto prestanú rozvíjať. V snahe zabrániť tomu, aby Esther povýšili a rozvíjali za to, že dobre vykonáva svoju povinnosť, som ju potláčala. Veľmi dobre som vedela, že má dobrú kvalitu, ale nerozvíjala som ju a nepovedala som jej, ako vykonávať cirkevnú prácu dobre. Ja som chcela byť jediná, ku ktorej budú ostatní vzhliadať. Keď nedokázala vyriešiť problémy bratov a sestier, hoci som vedela, ako ich vyriešiť, nepovedala som jej to. Navonok som ju povzbudzovala, aby sa opýtala vyšších vodcov, ale v skutočnosti som tým chcela u vyšších vodcov vyvolať o nej zlý dojem, a aby si mysleli, že nerozumie pravde a nemá schopnosť plniť si túto povinnosť. Bola som skutočne zákerná, ľstivá, sebecká a opovrhnutiahodná! Ako cirkevná vodkyňa som mala rozvíjať talentovaných ľudí, keď som ich objavila, a zo všetkých síl som im mala pomáhať, aby konali cirkevnú prácu dobre. Ja som však nebrala ohľad na Boží úmysel a ani na prácu cirkvi. Pracovala som len pre svoju vlastnú povesť a postavenie. Žila som v stave žiarlenia na talent, potláčala som talentovaných jednotlivcov a odmietala som rozvíjať Esther, dokonca som dúfala, že v cirkevnej práci zlyhá. Týmito činmi som odhaľovala svoju zlomyseľnú povahu. Len človek so zlomyseľnou povahou by potláčal svojich bratov a sestry. Ľudia s normálnou ľudskou prirodzenosťou by svojim bratom a sestrám neubližovali. V tej chvíli som si uvedomila, že vo svojej povinnosti konám podľa satanskej povahy a že to je v Božích očiach odporné. Esther má dobrú kvalitu a bola iniciatívna vo svojej povinnosti, a jej rozvíjaním by sa cirkevná práca robila ľahšie a výsledky všetkých aspektov cirkevnej práce by sa zlepšili. Nemala som na ňu žiarliť; namiesto toho som ju mala rozvíjať, pomáhať jej s jej povinnosťou a vykonávať cirkevnú prácu zodpovedne a usilovne. Modlila som sa teda k Bohu: „Bože, už nechcem konať podľa svojej satanskej povahy. Už Ti nechcem vzdorovať ani Ti odporovať. Chcem sa pred Tebou kajať, pomáhať svojej sestre a spolupracovať s ňou, aby sme dobre vykonávali svoje povinnosti.“ Modlila som sa k Bohu znova a znova. Počas tohto obdobia som v srdci cítila obrovskú vinu. Povedala som si, že by som už Esther nemala závidieť – bola to skazená povaha, ktorá Boha netešila. Potom som začala Esther aktívne pomáhať. Denne som s ňou komunikovala a postupne som ju viedla k tomu, ako vykonávať cirkevnú prácu dobre, aby mohla napredovať. Vždy keď ma vyšší vodcovia informovali o práci, ktorú bolo potrebné zrealizovať, diskutovala som s Esther o tom, ako by sa táto práca mala vykonať. Už som sa nebála, že ma prekoná, že ju budú bratia a sestry obdivovať a že ma zatieni. Pri spoločnom konaní našich povinností som s Esther spolupracovala v harmónii a zistila som, že mnohé úlohy boli zrazu ľahšie a že sa zlepšili aj výsledky cirkevnej práce.
Neskôr som dohliadala na prácu niekoľkých cirkví a vyšší vodcovia pridelili sestru Mailyn, aby vykonávala svoje povinnosti v cirkvi, na ktorú som dohliadala. Spočiatku na zhromaždeniach hovorila veľmi málo a bola veľmi tichá, ale neskôr hovorila v duchovnom spoločenstve oveľa viac a jej duchovné spoločenstvo bolo veľmi dobré. Trochu som na ňu žiarlila a robila som si starosti, pretože v Boha verila už dlho, rozumela viacerým pravdám, vedela toho veľa o práci a mala v práci viac skúseností. Myslela som si, že bratia a sestry ju určite budú chváliť a obdivovať. Nechcela som, aby sa to stalo. Jedného dňa som so sestrou Mailyn prediskutovala situáciu v niekoľkých skupinách, na ktoré dohliadala, a opýtala som sa jej na dôvody, prečo bratia a sestry nenavštevovali zhromaždenia pravidelne. Povedala mi, že túto záležitosť skúma, ale napriek tomu, že vykonala veľa práce, stále jej nebolo jasné, v čom je problém. Keď som to počula, mala som pocit, že sa sťažuje, a myslela som si, že má veľa nedostatkov. Keď sa vyšší vodcovia prišli opýtať na prácu, povedala som im: „Mailyn sa rada sťažuje a nie je ochotná vytrvať v plnení si svojich povinností.“ Dokonca som vodcom poslala snímky obrazovky z našej konverzácie, lebo som chcela, aby si mysleli, že sa sťažuje a nie je ochotná prijať rady iných. Tiež som chcela, aby ňou pohŕdali, mňa si vážili viac a mysleli si, že sa ma oplatí rozvíjať viac ako ju. Keď som prejavila tieto myšlienky, uvedomila som si, že môj stav je nesprávny, a tak som sa modlila k Bohu a hľadala u Neho.
Neskôr som čítala Božie slová: „Keď takíto ľudia vidia niekoho, kto je lepší ako oni, snažia sa ho zraziť na kolená, vymýšľajú si o ňom fámy alebo používajú opovrhnutiahodné prostriedky, aby ho očiernili a podkopali jeho autoritu, a dokonca ho pošliapu, a to všetko preto, aby ochránili svoje vlastné postavenie v mysliach ľudí. Aká je to povaha? Toto nie je len arogantná a namyslená povaha – takíto ľudia majú satanskú prirodzenosť-podstatu; je to surová povaha. Útočia na ľudí, ktorí sú lepší a schopnejší ako oni, a vylučujú ich – sú zákerní a podlí. A to, že sa nezastavia pred ničím, aby ľudí zrazili na kolená, ukazuje, že je v nich značná démonická prirodzenosť! Tým, že žijú podľa satanských pováh, znevažujú ľudí, snažia sa ich falošne obviniť a trýznia ich. Nie je to páchanie zla? A napriek tomu, že takto žijú, stále si myslia, že sú v poriadku, že sú dobrí ľudia. Keď však vidia niekoho, kto je schopnejší ako oni, dokážu ho trýzniť a pošliapať. V čom je tu problém? Nie sú ľudia, ktorí páchajú takéto zlé skutky, bezuzdní a svojvoľní? Takíto ľudia myslia len na svoje vlastné záujmy, berú do úvahy len svoje vlastné pocity a jediné, čo chcú, je dosiahnuť svoje vlastné túžby, ambície a ciele. Nestarajú sa o to, koľko škôd spôsobujú práci cirkvi, a radšej by obetovali záujmy Božieho domu, aby ochránili svoje postavenie v mysli ľudí a svoju vlastnú povesť. Nie sú takíto ľudia arogantní a samospravodliví, sebeckí a odporní? Takíto ľudia sú nielen arogantní a samospravodliví, ale sú aj mimoriadne sebeckí a odporní. Vôbec neberú ohľad na Božie úmysly. Majú takíto ľudia bohabojné srdce? Vôbec nemajú bohabojné srdce. Preto konajú svojvoľne a robia, čo sa im zachce, bez akéhokoľvek pocitu viny, bez akéhokoľvek strachu, obáv alebo znepokojenia a bez zváženia následkov. Práve to často robia a tak sa vždy správali. Aká je prirodzenosť tohto správania? Mierne povedané, títo ľudia sú príliš žiarliví a majú príliš silnú túžbu po osobnej povesti a postavení; sú príliš nečestní a zákerní. Povedané drsnejšie, podstata problému spočíva v tom, že títo ľudia vôbec nemajú bohabojné srdce. Neboja sa Boha, veria, že sú nanajvýš dôležití, a každý aspekt seba považujú za vyšší, ako je Boh, a vyšší, ako je pravda. V ich srdci Boh nie je hodný zmienky, je bezvýznamný a nemá tam vôbec žiadne postavenie. Môžu tí, ktorí vo svojom srdci nemajú miesto pre Boha a ktorí nemajú bohabojné srdce, uvádzať pravdu do praxe? Rozhodne nie. Keď teda zvyčajne veselo chodia okolo, zamestnávajú sa a vynakladajú dosť veľa energie, čo robia? Títo ľudia dokonca tvrdia, že zanechali všetko, aby sa vydávali Bohu a veľa trpeli, no v skutočnosti je motívom, princípom a cieľom všetkých ich činov ich vlastné postavenie a prestíž a ochrana všetkých ich záujmov. Povedali by ste, že takýto človek je hrozný, alebo nepovedali? Akí ľudia veria v Boha už mnoho rokov, ale nemajú bohabojné srdce? Nie sú arogantní? Nie sú to satani? A ktorým veciam najviac chýba bohabojné srdce? Okrem zvierat sú to zlí ľudia a antikristi, diabli a satanovo plemä. Vôbec neprijímajú pravdu; sú úplne bez bohabojného srdca. Sú schopní akéhokoľvek zla; sú nepriateľmi Boha a nepriateľmi Jeho vyvoleného národa.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Päť podmienok, ktoré treba splniť, aby sme sa vydali na správnu cestu viery v Boha) Božie slová odhalili môj skutočný stav. Žiarlila som na bratov a sestry, ktorých práca prinášala lepšie výsledky ako moja, a dokonca som na nich útočila a vylučovala ich, aby som si udržala svoju povesť a postavenie. Hoci som vedela, že konajú svoje povinnosti, aby uspokojili Boha, nebrala som ohľad na Božie úmysly. Chcela som len konať svoju povinnosť tak, aby som si získala obdiv iných a aby ku mne vzhliadali, namiesto toho, aby som robila cirkevnú prácu dobre a brala ohľad na Božie úmysly. Keď som si uvedomila, že Mailyn verí v Boha už dlho, má kvalitu a pracovnú schopnosť, a že má tiež silný pocit bremena za svoju povinnosť, začala som na ňu žiarliť a obávala som sa, že ma prekoná. Súdila som ju pred vyššími vodcami a hovorila som, že sa neustále sťažuje na svoju povinnosť, zatiaľ čo v skutočnosti mi Mailyn len povedala, že vo svojej povinnosti čelí ťažkostiam, a že hoci urobila veľa, stále tie problémy nevyriešila. Ja som však vyšším vodcom klamala, keď som povedala, že sa sťažuje. Mojím cieľom bolo, aby si vyšší vodcovia mysleli, že sa ju neoplatí rozvíjať, a snažila som sa zničiť obraz, ktorý o nej vodcovia mali. Takto by o nej vodcovia nemali vysokú mienku ani by ju nerozvíjali a ja by som sa nemusela obávať, že ma prekoná. V skutočnosti som svoju sestru ohovárala kvôli svojej povesti a postaveniu. Bola som nesmierne zákerná a zlomyseľná! Ako cirkevná vodkyňa som mala harmonicky spolupracovať so svojimi bratmi a sestrami, aby sme sa mohli navzájom dopĺňať v našich silných a slabých stránkach, a mala som si plniť svoje zodpovednosti a povinnosti. Nemala som sa k svojim bratom a sestrám správať ako ku konkurentom. Mne však záležalo len na mojej povesti a mojom postavení. Chcela som byť jediná, ktorú budú ostatní obdivovať. Navonok sa zdalo, že mám pocit bremena za prácu cirkvi, ale nemala som bohabojné srdce. Keď som videla, že Mailyn je talentovaná, začala som žiarliť a odmietala som dovoliť, aby ma prekonala. V snahe dosiahnuť svoje ciele som jej dokonca odmietla pomoc, aj keď som jasne vedela, že vo svojej povinnosti čelí ťažkostiam. Bola som ochotná poškodiť prácu cirkvi, len aby som chránila svoju slávu, zisk a postavenie. Bola som zhrozená z arogantnej a zlomyseľnej povahy, ktorú som odhalila. Nebrala som ohľad na prácu cirkvi, ale namiesto toho som sa venovala vlastnému podniku. Toto bolo Bohu skutočne odporné! Premýšľala som o tom, ako rýchlo sa evanjelium o kráľovstve šíri, o tom, ako sa všade zakladá toľko cirkví, a o naliehavej potrebe viacerých ľudí, ktorí by polievali nováčikov a viedli cirkvi. Moje myšlienky však boli podlé. Snažila som sa len chrániť svoju povesť a svoje postavenie, a keď som videla talentovaných ľudí, nielenže som ich nerozvíjala, ale vylučovala som ich a potláčala. Odporovala som Bohu, narúšala som prácu na evanjeliu a spôsobovala vyrušenie. Človek s dobrou ľudskou prirodzenosťou by bol šťastný, keby videl viac ľudí, ktorí povstávajú, aby spolupracovali na cirkevnej práci, a iba antikristi a zlí ľudia sa cítia ohrození, keď vidia iných, ktorí sú schopnejší ako oni, pričom útočia na ostatných a vylučujú ich, aby si udržali svoju povesť a postavenie. V srdci som nemala miesto pre Boha ani bohabojné srdce. Príliš som si cenila povesť a postavenie. V snahe naplniť svoje ambície a túžby som Mailyn nielenže nepomohla, ale používala som taktiky na jej potláčanie, čo ovplyvnilo jej schopnosť dobre konať svoje povinnosti. Povaha, ktorú som odhalila, bola povahou antikrista. Odolávala som Bohu. Keby som takto pokračovala bez pokánia, Boh by ma určite opustil. A tak som otvorila svoje srdce Bohu, modlila som sa a prosila o Jeho odpustenie. Tiež som prosila Boha, aby ma osvietil a osvetlil, aby som porozumela Jeho úmyslu a našla cestu praktizovania.
Neskôr som si prečítala jednu pasáž z Božích slov: „Ak si naozaj schopný ukázať, že prihliadaš na Božie úmysly, budeš vedieť spravodlivo zaobchádzať s ostatnými ľuďmi. Neuľahčí to tvoju prácu, ak odporučíš dobrého človeka a umožníš mu, aby prešiel výcvikom a vykonával povinnosť, vďaka čomu bude Boží dom bohatší o talentovaného človeka? Nebude to tvoj prejav vernosti pri plnení tvojej povinnosti? Je to dobrý skutok pred Bohom; je to minimálne svedomie a rozum, ktorý by mali mať tí, čo slúžia ako vodcovia. Tí, ktorí sú schopní uvádzať pravdu do praxe, môžu prijať Božie podrobné skúmanie vo veciach, ktoré robia. Keď prijmeš Božie podrobné skúmanie, tvoje srdce sa napraví. Ak vždy robíš veci len preto, aby ich videli druhí, vždy chceš získať chválu a obdiv druhých a neprijímaš Božie podrobné skúmanie, je potom Boh stále v tvojom srdci? Takíto ľudia nemajú bohabojné srdce. Nerob vždy veci pre vlastné dobro a neprihliadaj stále na vlastné záujmy; neprihliadaj na záujmy človeka a nemysli na vlastnú hrdosť, povesť a postavenie. Najprv musíš zohľadniť záujmy Božieho domu a spraviť z nich svoju prioritu. Mal by si brať ohľad na Božie úmysly a najprv pouvažovať o tom, či sa pri vykonávaní tvojej povinnosti vyskytli nejaké nečistoty, či si bol verný, splnil si si svoje povinnosti a dal do toho všetko, a tiež o tom, či si z celého srdca rozmýšľal o svojej povinnosti a cirkevnej práci. Tieto veci musíš zvažovať. Ak o nich budeš často rozmýšľať a pochopíš ich, bude pre teba ľahšie dobre vykonávať svoju povinnosť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Slobodu a oslobodenie možno získať len odvrhnutím svojich skazených pováh) Po prečítaní Božích slov som si uvedomila, že ako cirkevná vodkyňa musím vo svojich povinnostiach brať ohľad na Boží úmysel a vždy klásť prácu cirkvi na prvé miesto. Keď vidím bratov a sestry s dobrou kvalitou a pracovnou schopnosťou, nemala by som žiarliť ani ich vylučovať kvôli vlastnej sláve, zisku a postaveniu, ale miesto toho by som im mala poskytnúť odporúčania a rozvíjať ich, a pomáhať im plniť si svoje povinnosti, aby mohli rýchlejšie rásť. To bola moja povinnosť a zodpovednosť. Mala by som praktizovať podľa Božích slov, oslobodiť sa z pút slávy, zisku a postavenia, ako aj od žiarlivosti, odložiť vlastné záujmy, úprimne rozvíjať bratov a sestry a plniť si svoju povinnosť, aby som uspokojila Boha. Keď som porozumela Božiemu úmyslu, začala som naprávať svoje úmysly a neustále som si pripomínala, že Boh neznáša žiarlivosť. Keď som s Mailyn opäť diskutovala o práci, upokojila som sa, aby som si ju vypočula, a zo všetkých síl som sa snažila prejaviť o ňu záujem a pomôcť jej s akýmikoľvek ťažkosťami, ktoré mala, a hovorila som v duchovnom spoločenstve o podobných skúsenostiach, ktoré som zažila. Tiež som sa s ňou podelila o dobré metódy, ktoré som získala zo svojej práce. Keď som takto praktizovala, cítila som skutočný pokoj a práca rýchlo priniesla dobré výsledky.
Raz mi Mailyn poslala správu, že je veľmi rozrušená, pretože niektorí nováčikovia stále nenavštevovali zhromaždenia pravidelne. Keď som videla jej správu, cítila som sa previnilo, pretože mi to pripomenulo časy, keď som na ňu žiarlila. V minulosti, keď sa vo svojich povinnostiach stretla s ťažkosťami, nielenže som jej nepomohla, ale tiež som ju pred vodcami súdila a hovorila som, že sa pri vykonávaní svojej povinnosti neustále sťažuje. Moje sebectvo ju hlboko zranilo. Od toho dňa som ju často utešovala a povzbudzovala, hovorila som jej, aby si nerobila starosti, a aktívne som s ňou spolupracovala. Už ma nezaujímalo, či sú jej výsledky pri konaní povinností lepšie ako moje, alebo či vynikne viac ako ja. Netrvalo dlho a Mailyn bola zvolená, aby dohliadala na prácu na evanjeliu, a spolu so mnou mala byť zodpovedná za sledovanie práce na evanjeliu v cirkvách. Kedykoľvek sa v práci na evanjeliu vyskytli problémy alebo ťažkosti, spoločne sme diskutovali o riešeniach a často sme sa úprimne rozprávali od srdca. Už som na ňu nežiarlila a neboli medzi nami žiadne bariéry. Odvtedy cítim v srdci väčšiu ľahkosť. Cez svoju skúsenosť som si uvedomila, že sa naozaj musím vzdať túžby po povesti a postavení, pretože len vtedy si môžem plniť svoje povinnosti podľa Božích požiadaviek. Už som s bratmi a sestrami nechcela súťažiť o povesť a postavenie, pretože som vedela, že čím viac sa budem usilovať o povesť a postavenie, tým viac sa vzdialim od Boha. Takýmto konaním by som vždy žila len v skazenej povahe a nedokázala by som konať cirkevnú prácu dobre ani si plniť svoje povinnosti. Odvtedy, vždy keď boli v cirkvi nováčikovia, ktorých bolo potrebné rozvíjať, zo všetkých síl som sa im snažila pomôcť. Hoci som niekedy stále prejavovala žiarlivosť, opovrhovala som sebou. Upokojovala som si srdce a modlila sa k Bohu a prosila som Ho, aby chránil moje srdce, nech ma už neobmedzujú skazené myšlienky. Po takejto modlitbe našlo moje srdce pokoj, už som na iných nežiarlila ani som sa nebála, že ma prekonajú, a chcela som len pomáhať svojim bratom a sestrám, dobre s nimi spolupracovať a plniť si svoje povinnosti.
Bolo to vedenie slov Všemohúceho Boha, ktoré mi umožnilo uvedomiť si svoju skazenú povahu – žiarlivosť na talentovaných ľudí, a spoznať, že Boh neznáša ľudí, ako som ja. Teraz dokážem vzdorovať svojmu telu a praktizovať podľa Božích slov, úprimne pomáhať svojim bratom a sestrám a podporovať ich, a robiť veci, ktoré sú na prospech cirkevnej práci a mojim bratom a sestrám. To všetko je Božia spása.
