40. Rozlúčka s trpkými rokmi naháňania sa za peniazmi, slávou a ziskom

Xu Fei, Čína

Narodila som sa do obyčajnej vidieckej rodiny a naše životné podmienky boli dosť priemerné. Môj sused bol učiteľ a jeho rodina bola po celé generácie bohatá a vysoko vážená. Veľmi som im závidela. Keď som bola dieťa, susedia jedávali rezance, zatiaľ čo moja rodina si mohla dovoliť len kukuričný chlieb. Keď išli susedia po ceste, všetci dedinčania ich horlivo zdravili, ale s nami prehodili len pár povrchných zdvorilostných fráz. Keď som videla, ako sú susedove deti úhľadne a čisto oblečené, a potom som sa pozrela na svoju obnosenú prešívanú bundu, hanbila som sa stáť pri nich a cítila som sa naozaj menejcenná. Pomyslela som si: „Keď vyrastiem, zarobím nejaké peniaze, aby som zlepšila životné podmienky svojej rodiny, aby sme si mohli dobre žiť a aby si nás ostatní vážili.“ Keď som mala pätnásť rokov, môjho otca odsúdili na sedem rokov väzenia z politických dôvodov. Keďže naša rodina nemala peniaze ani moc, šikanoval nás dokonca aj môj strýko, a dokonca prinútil moju tetu, aby pre maličkosti zbila moju mamu. Keď som to videla, moje srdce sa naplnilo nenávisťou, a ešte viac to posilnilo moju túžbu po peniazoch, pretože som mala pocit, že len keď zbohatneme, prestanú nás ostatní šikanovať. Často som počula ľudí hovoriť: „Chudobný nebojuje s bohatým a bohatý nesúperí s úradníkmi. Bohatí môžu použiť peniaze na to, aby zničili chudobných, a úradník môže chudobného človeka poslať na smrť jediným slovom.“ Pomyslela som si: „Len ak má človek peniaze, môže mať moc a postavenie a nebudú ním pohŕdať ani ho šikanovať. Musím zarobiť peniaze!“ Neskôr som sa dopočula, že si môžem zarobiť ako taxikárka, tak som si urobila vodičský preukaz. Po nejakom čase taxikárčenia som cítila, že nezarábam dosť peňazí, tak som začala pracovať v oblasti predaja v jednej firme, a za uzavretie obchodu som mohla zarobiť tisíce jüanov na províziách. Aby som získala vyššie provízie, trávila som väčšinu času telefonovaním, a aj keď som bola vyčerpaná a točila sa mi hlava, nedopriala som si prestávku. Ani keď som mala zachrípnuté hrdlo, nedla som si prestávku na napitie vody. Pokiaľ bol klient ochotný, išla som kedykoľvek. Niekedy som sa vracala domov uprostred noci a cítila som sa úplne zničená, ale keď som pomyslela na tie tisíce jüanov, ktoré zarobím na províziách po uzavretí obchodu, pocit únavy prešiel.

Po svadbe v roku 2002 sme si s manželom otvorili reštauráciu, aby sme zlepšili životné podmienky našej rodiny. V roku 2003 vypukol SARS a po viac ako roku prevádzky reštaurácia nebola zisková, tak sme ju previedli na iného majiteľa. Neuspokojila som sa s takýmto zlyhaním, a tak sme otvorili ďalšiu reštauráciu, ale nakoniec sme ju z rôznych dôvodov nedokázali udržať v prevádzke. Cítila som bolesť a zúfalstvo, ale nebola som ochotná sa vzdať, tak som si povedala: „Kvôli životu mojej rodiny a aby sa na nás ľudia prestali pozerať zvrchu, nemôžem sa tak ľahko vzdať. Musím naďalej tvrdo pracovať. Odmietam prijať, že nedokážem zarobiť peniaze!“ Neskôr sme s manželom otvorili ďalšiu reštauráciu a každý deň sme boli takí zaneprázdnení, že som nikdy nešla spať pred polnocou. Aby sme ušetrili peniaze za ďalšieho zamestnanca, stále som umývala riad, vytierala podlahy a upratovala, aj keď som bola tehotná s druhým dieťaťom, a keď malo moje dieťa jeden mesiac, vrátila som sa pracovať do reštaurácie. Časom bola reštaurácia čoraz rušnejšia a každý deň sme mali desiatky stolov hostí, a ja som musela stále behať okolo a obsluhovať ich. V lete ma z horúčavy často bolievala hlava a mali sme toľko práce, že som sa nemala čas ani napiť vody. Bola som fyzicky aj psychicky vyčerpaná. Ale keď som videla, že sme za deň zarobili viac ako 10 000 jüanov, bola som naozaj šťastná, a myslela som si, že bez ohľadu na to, aké ťažké alebo únavné to bude, všetko to bude stáť za to. Vďaka našej tvrdej práci sme si kúpili nielen auto a dom, ale podarilo sa nám aj niečo ušetriť. Pomyslela som si: „Po všetkých tých rokoch útrap môžem konečne chodiť so vztýčenou hlavou a žiť dôstojne.“ Neskôr si manžel otvoril investičnú spoločnosť a v našom rodnom meste dokonca postavil továreň. Naše zisky boli také veľké, že sa to ani nedalo spočítať. Moje dieťa mi povedalo: „Mami, ockov kufor je plný peňazí!“ Mnoho ľudí sa začalo vtierať do našej priazne a vždy sa našiel niekto, kto pomohol s prácou okolo domu. Dokonca sa s nami chodili rozprávať aj vládni úradníci. Keď som išla po ulici, ľudia ma zdravili už z diaľky, a keď o mne ľudia hovorili, dvíhali palec hore a hovorili aj mojim rodičom: „Vaša dcéra je naozaj šikovná; len za jeden rok postavila tri domy, a to okrem dvoch tovární a reštaurácie, ktoré už postavila v meste! Neuveriteľné!“ Pri počúvaní týchto slov som sa cítila naozaj spokojná a pomyslela som si: „Je skvelé mať peniaze. Konečne môžem svojim rodičom urobiť česť! Človek by mal vždy mieriť vyššie, lebo keď máš peniaze, ľudia sa na teba začnú pozerať v inom svetle. Ako sa hovorí: ‚Keď si chudobný v meste, nikoho nezaujímaš, ale keď si bohatý v horách, nájdeš príbuzných, o ktorých si ani nevedel!‘ Po všetkých tých rokoch tvrdej práce môžem konečne chodiť so vztýčenou hlavou.“

Užívala som si takýto život dva alebo tri roky, ale hoci sme mali peniaze, majetok a všetko, čo sme potrebovali, a reštaurácia, firma aj továrne fungovali hladko, v srdci som stále cítila prázdnotu. Manžel chodil často s klientmi jesť, piť a zabávať sa a často ostával vonku celú noc. Doma bol čoraz zriedkavejšie a o deti sa nestaral. Málokedy sme mali šancu sa čo i len spoločne ako rodina najesť. Získali sme peniaze, ale stratili sme pocit domova. V srdci som mala zmiešané pocity a hlboký pocit nepokoja. Keď som mala voľno, nudila som sa a nemala som čo robiť, len som sa bezcieľne potulovala, aby som zabila čas. Zakrátko manželove investície stroskotali a zadržali ho, pretože bol zapletený do finančnej kauzy. Továreň už ďalej nedokázala fungovať a ukázalo sa, že vedenie spoločnosti spreneverilo desiatky miliónov z fondov, takže sme nemali na výber a museli sme rozpredať autá a majetok, aby sme splatili dlhy. Museli sme predať dokonca aj reštauráciu, ktorú som viedla. Po tejto udalosti si od nás priatelia a príbuzní držali odstup, hľadeli na nás chladne a vysmievali sa nám. Uprostred môjho utrpenia som zistila, že manžel mal pomer. Cítila som sa, akoby do mňa udrel blesk z jasného neba. Všetky tieto zvraty osudu som len ťažko prijímala a v srdci som kričala: „Ó, Bože, je toto môj osud?“ Bola som v takej hlbokej agónii a zúfalstve, že som celé noci nespala a nemala som sa s kým podeliť o bolesť v srdci.

Nedokázala som prijať, že všetky tie roky mojej tvrdej práce vyšli navnivoč, tak som chcela nájsť niekoho, s kým by som otvorila továreň. Ale nikoho vhodného som nenašla, tak som si požičala peniaze na auto a začala som jazdiť taxíkom, aby som zarobila. Pre moju šetrnosť, neustále psychické vypätie, zlú stravu a nedostatok spánku mi stvrdli cievy a začala som mať vysokú hladinu lipodov v krvi a vysoký krvný tlak. Vytvorili sa mi aj uzliny na štítnej žľaze. Neskôr sa moje zdravie ešte viac zhoršilo. Vo vetre mi slzili oči, zrak sa mi rozmazával, a tiež som často mala pocit ťažkej hlavy a tlak na hrudi. Keď boli bolesti hlavy silné, musela som šoférovať tak, že som si jednou rukou držala zátylok a druhú som mala na volante. Nečakala som, že o dva roky neskôr mi synovec ukradne všetky peniaze, ktoré som zarobila jazdením. A tak zrazu boli preč moje úspory, ktorým som obetovala roky života. Cítila som sa úplne zdrvená a bezmocná. Nakoniec to moje telo už nevydržalo a musela som prestať a oddychovať, aby som sa zotavila. V tichej samote som premýšľala: „Celé tie roky som tak tvrdo pracovala, aby som zarobila peniaze, ale nakoniec som nezískala nič, len telo plné chorôb. Som odsúdená na to, aby som v živote nič nezarobila? V mojej bolesti, keď som bojovala na pokraji zúfalstva, sa ku mne dostalo evanjelium posledných dní Všemohúceho Boha.

V marci 2021 mi jedna priateľka svedčila o evanjeliu posledných dní Všemohúceho Boha a povedala, že Boh sa znova vtelil a vykonal novú etapu diela, a že vyjadruje slová, aby súdil a očistil ľudí, čím nakoniec navráti ľuďom podobu, v akej ich Boh pôvodne stvoril, a obnoví ľudský život tak, ako to bolo v rajskej záhrade. Keď som to počula, cítila som sa naozaj šťastná, a po období skúmania som prijala Božie nové dielo. Neskôr som čítala Božie slová: „Boh používa svoj život na zaopatrenie všetkých vecí, živých aj neživých. Privádza všetko do správneho poriadku vďaka svojej moci a autorite. To je skutočnosť, ktorú si nik nedokáže predstaviť ani jej porozumieť. Tieto nepochopiteľné skutočnosti sú presným prejavom a dôkazom o Božej životnej sile. A teraz Mi dovoľ, aby som ti prezradil tajomstvo: veľkosť Božieho života a moc Jeho života sú pre akúkoľvek stvorenú bytosť nepochopiteľné. Je to tak teraz, ako to bolo v minulosti, a bude to tak aj v budúcnosti. Druhé tajomstvo, ktoré ti prezradím, je toto: zdroj života pre všetky stvorenia pochádza od Boha. Nech sa akokoľvek líšia svojou životnou formou alebo štruktúrou a bez ohľadu na to, akým druhom živej bytosti sú, žiadny tvor nemôže ísť proti životnej dráhe, ktorú určil Boh. V každom prípade si prajem len to, aby človek pochopil toto: bez Božej starostlivosti, ochrany a zaopatrenia človek nemôže prijať všetko, čo má prijať, bez ohľadu na to, ako dôsledne sa usiluje alebo ako húževnato zápasí. Bez zaopatrenia života od Boha človek stráca hodnotu žitia a zmysel života. Ako by Boh mohol dovoliť, aby bol človek, ktorý ľahkovážne mrhá hodnotou svojho života, taký bezstarostný? Ako som už povedal: nezabúdaj, že Boh je zdrojom tvojho života.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh je zdrojom života človeka) Po prečítaní Božích slov som bola hlboko dojatá a pochopila som, že Boh je zvrchovaný nad všetkým a riadi osud ľudstva. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa ľudia snažia, nemôžu získať to, čo im Boh nepredurčil. Myslela som si, že moje ruky sú rovnako šikovné ako ruky iných, a že ak niečo dokážu iní, dokážem to aj ja. Ale po všetkých tých rokoch tvrdej práce, hoci som zarobila peniaze a podarilo sa mi získať autá, nehnuteľnosť, firmu a majetok, práve keď som dosiahla malý úspech, všetko sa v okamihu rozplynulo, a neskôr mi zarobené peniaze za dva roky taxikárčenia ukradol synovec. Konečne som porozumela tomu, že ľudia nemôžu zmeniť svoj osud a že v tomto živote nemôžem získať to, čo mi nie je súdené, bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažím. Keď som si to uvedomila, moje srdce sa konečne utíšilo a pocítila som úľavu. Žila som v takej bolesti, pretože som neuznávala Božiu zvrchovanosť a vždy som bojovala proti osudu. Po prečítaní Božích slov som porozumela, že všetko je predurčené Bohom a že som len bezvýznamná stvorená bytosť a mala by som sa podriadiť Božej zvrchovanosti a usporiadaniam.

Potom som čítala Božie slová: „V obrovskom priestore sveta oceány zanášajú polia a polia sa vylievajú do oceánov, nespočetne veľa ráz. Okrem Neho, ktorý má zvrchovanosť nad všetkým medzi všetkými vecami, niet nikoho, kto dokáže viesť a riadiť túto ľudskú rasu. Neexistuje žiaden ‚mocný‘, ktorý by drel alebo robil prípravy pre túto ľudskú rasu, a už vôbec niet nikoho, kto dokáže viesť túto ľudskú rasu k tomu, aby sa pohla smerom ku konečnému osudu svetla a oslobodila sa od nespravodlivostí ľudského sveta. Boh narieka nad budúcnosťou ľudstva, smúti nad jeho pádom a trápi ho, že ľudstvo krok za krokom pochoduje k úpadku a smerom k ceste, z ktorej niet návratu.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh je zdrojom života človeka)Ľudstvo opustilo zaopatrenie života od Všemohúceho, nepozná zmysel existencie, ale napriek tomu sa bojí smrti. Sú bez pomoci a bez opory, a predsa sa stále zdráhajú zavrieť oči, a zoceľujú sa, aby podopierali svoje telá, s duchmi, ktorým úplne chýba akýkoľvek pocit, a živoria vo svojej nízkej existencii na tomto svete. Žiješ týmto spôsobom – bez nádeje, rovnako ako ostatní, bez cieľa. Iba jediný, legendárny svätý, zachráni ľudí, ktorí stonajú uprostred svojho utrpenia a zúfalo túžia po Jeho príchode. Takéto presvedčenie už dlhý čas ostáva nenaplnené u ľudí, ktorým chýba uvedomenie. Napriek tomu však po Jeho príchode stále túžia. Všemohúci je milosrdný k týmto ľuďom, ktorí hlboko trpeli. Zároveň má odpor k týmto ľuďom, ktorým úplne chýba vedomie, pretože musí príliš dlho čakať, kým dostane odpoveď od ľudí. Chce hľadať, hľadať tvoje srdce a tvojho ducha, a priniesť ti vodu a jedlo, aby si sa prebudil a aby si už nebol smädný ani nehladoval. Keď si unavený a keď cítiš niečo z pochmúrnosti tohto sveta, necíť sa stratený, neplač. Všemohúci Boh, Strážca, kedykoľvek uvíta tvoj príchod. Drží stráž po tvojom boku. Čaká na teba, kým sa obrátiš späť, čaká na deň, keď sa ti zrazu vráti pamäť: keď si uvedomíš, že pochádzaš od Boha a že v nejakom neznámom čase si stratil svoje smerovanie, v nejakom neznámom čase si po ceste stratil vedomie a v nejakom neznámom čase si mal ‚otca‘; keď si navyše uvedomíš, že Všemohúci vždy držal stráž a čakal tam veľmi, veľmi dlhý čas na tvoj návrat. Zúfalo túžil, čakajúc na reakciu bez odpovede. Jeho stráž je neoceniteľná a drží ju pre samotné ľudské srdce a ľudský duch. Možno je Jeho stráž nekonečná alebo sa možno skončila. Ty by si však mal presne vedieť, kde sa práve teraz nachádza tvoje srdce a tvoj duch.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Povzdych Všemohúceho) Po prečítaní Božích slov som bola hlboko dojatá a naplnil ma pocit tepla. Uvedomila som si, že Boh celý čas čakal na môj návrat. Spočiatku som sa v honbe za peniazmi sústredila len na jedno a nemyslela som na nič iné, len na peniaze, peniaze, peniaze! Od otvorenia našej reštaurácie až po krach našej investičnej spoločnosti, spolu s chladnými pohľadmi priateľov a príbuzných a manželovou neverou, mi všetky tieto veci spôsobovali takú bolesť a zúfalstvo, že som dospela do bodu, keď som chcela zomrieť. Keď som však pomyslela na starších a deti doma, vzdala som sa myšlienky vziať si život. Neskôr, keď som jazdila taxíkom, ma často trápili bolesti hlavy, a aj keď môj krvný tlak dosahoval 170, nedokázala som sa prinútiť zastaviť a oddýchnuť si. Aby som získala slávu a zisk a aby si ma ostatní vysoko cenili, nútila som sa napriek svojej chorobe naďalej zarábať peniaze. Spomenula som si na kolegu, ktorý jeden deň jazdil, ale na druhý deň dostal mŕtvicu a zomrel. Mne sa však nikdy nestala žiadna nehoda. To všetko bola Božia starostlivosť a ochrana. Bola som na dne svojho života. Rodinné podniky skrachovali, manžel ma podviedol, priatelia a príbuzní sa ku mne správali chladne, a dokonca aj moju mamu zaujímala len svadba jej vnuka a mňa ignorovala. Všetky tieto veci mi ukázali, že keď na to príde, ľuďom záleží len na peniazoch a výhodách, a že v skutočnosti neexistuje žiadna rodinná náklonnosť. V mojej bolesti a bezmocnosti ku mne prišlo Božie dielo posledných dní a ja som počula Boží hlas a vrátila som sa pred Neho. Keď som si tým prešla, videla som, že Boh na mňa ticho dával pozor a chránil ma, a cítila som Jeho skutočnú lásku.

V prvej polovici roku 2022 som v cirkvi konala svoje povinnosti a aktívne som kázala evanjelium svojim priateľom a príbuzným a privádzala ich pred Boha. V srdci som cítila hlboké naplnenie. Neskôr som čítala Božie slová: „‚Peniaze točia svetom‘ je filozofia satana. Medzi ľuďmi, v každej spoločnosti je to veľmi prevládajúce. Dalo by sa povedať, že je to trend. Je to preto, že to bolo vštepené do srdca každého jedného človeka, ktorý toto príslovie spočiatku neprijal, no keď prišiel do kontaktu so skutočným životom, ticho ho akceptoval a začal mať pocit, že tieto slová sú skutočne pravdivé. Nie je to proces, v ktorom satan kazí človeka? Možno ľudia nemajú rovnakú mieru skúsenostných poznaní tohto príslovia, ale každý si ho vykladá a uznáva ho inak na základe vecí, ktoré sa dejú v jeho okolí, a na základe svojich vlastných osobných skúseností. Nie je to tak? Bez ohľadu na to, koľko skúseností má niekto s týmto príslovím, aký negatívny vplyv to môže mať na srdce človeka? Niečo sa odhaľuje cez ľudskú povahu ľudí na tomto svete vrátane každého jedného z vás. Čo je to? Je to uctievanie peňazí. Je ťažké odstrániť to zo srdca človeka? Je to veľmi ťažké! Zdá sa, že skazenosť človeka spôsobená satanom je skutočne hlboká! Satan používa peniaze na to, aby zvádzal ľudí, a všetkých ich kazí tak, aby uctievali peniaze a materiálne veci. A ako sa toto uctievanie peňazí u ľudí prejavuje? Nemyslíte si, že v tomto svete by ste bez peňazí neprežili a že by ste bez nich nevydržali ani deň? To, koľko majú ľudia peňazí, určuje, aké vysoké je ich postavenie a akí sú vážení. Chudobní nemajú pocit, že môžu chodiť so vztýčenou hlavou, zatiaľ čo bohatí majú vysoké postavenie, chodia so vztýčenou hlavou, môžu hovoriť nahlas a žiť arogantne a nespútane. Čo tento výrok a trend prinášajú ľuďom? Nie je pravda, že mnohí ľudia sú ochotní priniesť akúkoľvek obetu, aby zarobili peniaze? Nestráca mnoho ľudí svoju dôstojnosť a integritu v usilovaní sa za väčším množstvom peňazí? Nestráca mnoho ľudí pre peniaze príležitosť konať svoju povinnosť a nasledovať Boha? Nie je strata možnosti získať pravdu a byť spasení pre ľudí tou najväčšou zo všetkých strát? Len použitím tejto metódy a tohto výroku kazí satan človeka do takejto miery. Nie je satanov úmysel zlovestný? Nie je to zlomyseľný trik?(Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný V)Satan používa slávu a zisk, aby ovládal myšlienky ľudí, núti ich myslieť na nič iné, len na tieto dve veci a privádza ich k tomu, že bojujú o slávu a zisk, prežívajú útrapy kvôli sláve a zisku, znášajú ponižovanie a nesú ťažké bremená kvôli sláve a zisku, obetujú všetko, čo majú, kvôli sláve a zisku a vynesú každý súd alebo prijmú akékoľvek rozhodnutie, aby dosiahli slávu a zisk. Satan takto kladie na ľudí neviditeľné putá a s týmito putami na sebe nemajú schopnosť ani odvahu oslobodiť sa. Nevedomky nosia tieto putá, vlečúc sa vpred, krok za krokom, s veľkými ťažkosťami. Ľudstvo sa pre túto slávu a zisk vzďaľuje od Boha, zrádza Ho a je čoraz podlejšie. Uprostred satanovej slávy a zisku týmto spôsobom dochádza k ničeniu jednej generácie za druhou. Keď sa teraz pozrieme na satanovo konanie, nie sú jeho zákerné motívy načisto nenávideniahodné? Možno dnes ešte stále nedokážete prezrieť satanove zákerné motívy, pretože si myslíte, že bez slávy a zisku by život nemal žiadny zmysel a ľudia by už nedokázali vidieť cestu vpred, nedokázali by vidieť svoje ciele a ich budúcnosť by sa stala temnou, nejasnou a ponurou. Pomaly si však všetci jedného dňa uvedomíte, že sláva a zisk sú masívne putá, ktoré satan kladie na človeka. Keď príde ten deň, úplne sa vzoprieš satanovej nadvláde a úplne odoláš putám, ktoré ti priniesol satan. Keď si budeš želať oslobodiť sa od všetkých týchto vecí, ktoré ti satan vštepil, potom sa so satanom úplne rozídeš a budeš skutočne nenávidieť všetko, čo ti satan priniesol. Až potom dosiahneš skutočnú lásku a túžbu po Bohu.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VI) Božie slová jasne vysvetľujú koreň ľudského utrpenia. Ľudia prežijú svoje životy naháňaním sa za peniazmi, slávou a ziskom. Tieto veci sú neviditeľné putá, ktoré ľuďom nasadil satan, čím núti ľudí slepo sa usilovať o peniaze, slávu a zisk, dokonca až do tej miery, že obetujú všetko, a nakoniec sa vzdialia od Boha a zradia Ho. Bola som pod vplyvom satanových jedov, a žila som podľa názorov, že „peniaze nie sú všetko, ale bez nich nezmôžeš nič“, „peniaze hýbu svetom“ a „ľudia musia mať odvahu, aby bojovali o svoju dôstojnosť“, a urobila som si z peňazí, slávy a zisku cieľ svojho úsilia. Od detstva som verila, že ak budem mať peniaze, môžem mať všetko, chodiť so vztýčenou hlavou a byť obdivovaná. Aby som zarobila veľké peniaze a vynikla, predávala som tovar na ulici, jazdila som taxíkom a pracovala v predaji, a keď som sa vydala, otvorila som si reštauráciu. Po každom jednom zlyhaní som odmietla ustúpiť. Aby som ušetrila peniaze, zamestnala som o jedného zamestnanca menej a pracovala som v reštaurácii ešte deň pred pôrodom. Keď som išla na kontrolu, lekár povedal, že moje dieťa má nedostatok kyslíka a navrhol, aby som išla do nemocnice na kyslík, ale aby som ušetrila peniaze, nešla som, v dôsledku čoho sa moje dieťa narodilo s hypoxiou mozgu a muselo byť umiestnené do inkubátora. Celé dni som drela od svitu do mrku, aby som zarobila peniaze. Čosi sa mi podarilo zarobiť, ale manžel ma podvádzal a nakoniec sa naša rodina rozpadla, a ja som skončila s úplne chorľavým telom. Na vlastnej koži som zažila, ako satan používal neviditeľné putá slávy a zisku, aby ma ovládal, čím mi znemožnil oslobodiť sa a spôsobil, že som žila vo veľkej bolesti. Cítila som hrôzu, keď som spomínala na ten čas, pretože som pri honbe za peniazmi, slávou a ziskom takmer prišla o život. Keby nebolo Božej starostlivosti a ochrany, neviem, kde by som skončila a zahynula. Keď na to spomínam, chvíľkovo som si získala obdiv a rešpekt iných tým, že som sa usilovala o peniaze, slávu a zisk, ale nakoniec to bolo všetko márne. Keby som pokračovala touto cestou, privodila by som si len nekonečnú bolesť, a nakoniec by ma pohltil satan. Toto uvedomenie ma trochu vydesilo a stala som sa ochotnou vzdať sa peňazí, slávy a zisku a náležite nasledovať Boha.

Neskôr som čítala ďalšie Božie slová: „Ľudia by ako stvorené bytosti mali vykonávať svoje povinnosti, a len tak môžu získať odobrenie od Stvoriteľa. Stvorené bytosti žijú pod Stvoriteľovou nadvládou a prijímajú všetko, čo im Boh poskytuje a všetko, čo pochádza od Boha, preto by si mali plniť svoje povinnosti a záväzky. Je to úplne prirodzené a oprávnené a bolo to ustanovené Bohom. Na tom možno vidieť, že vykonávať povinnosti stvorenej bytosti je pre ľudí spravodlivejšie, krajšie a vznešenejšie než čokoľvek iné, čo robia počas svojho života na tomto ľudskom svete; medzi ľuďmi neexistuje nič zmysluplnejšie a cennejšie a nič nevnáša väčší zmysel a hodnotu do života stvoreného človeka, než vykonávať povinnosti stvorenej bytosti. Len tí ľudia na zemi, ktorí pravdivo a úprimne vykonávajú povinnosti stvorenej bytosti, sú tí, ktorí sa podriaďujú Stvoriteľovi. Táto skupina sa neriadi svetskými trendmi; podriaďujú sa Božiemu vedeniu a usmerňovaniu, počúvajú len slová Stvoriteľa, prijímajú pravdy vyjadrené Stvoriteľom a žijú podľa Stvoriteľových slov. Toto najpravdivejšie, najhlasnejšie svedectvo je tým najlepším svedectvom viery v Boha. To, že stvorená bytosť dokáže vykonávať povinnosť stvorenej bytosti, dokáže uspokojiť Stvoriteľa, je tá najkrajšia vec medzi ľuďmi a je to niečo, čo by sa medzi nimi malo šíriť ako príbeh, ktorý si zaslúži pochvalu. Stvorené bytosti by mali bezpodmienečne prijať všetko, čo im Stvoriteľ zverí; pre ľudstvo je to záležitosťou šťastia i výsady a pre všetkých, ktorí sú schopní vykonávať povinnosť stvorenej bytosti, neexistuje nič krajšie a viac hodné zapamätania – je to niečo pozitívne.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Siedma časť)) Toľko som trpela pri úsilí za peniazmi, slávou a ziskom a žila som v hlbokej prázdnote a bolesti, a dokonca som vážne ochorela, ale boli to Božie slová, vďaka ktorým som porozumela pravde a prekukla satanove zlomyseľné úmysly ubližovať ľuďom. Videla som Božiu lásku a spásu pre ľudí. Božie slová mi dali smerovanie a zabránili mi pokračovať po nesprávnej ceste. Videla som, že aj ľudia okolo mňa žijú v bolesti z úsilia za peniazmi, slávou a ziskom a chcela som svedčiť o Božej láske a Jeho spáse pre mňa, aby aj tí, ktorí prechádzali tým istým, čím som prešla ja, mohli uniknúť svojmu utrpeniu, a mali príležitosť prijať Božie slová a byť spasení Bohom.

Jedného dňa, onedlho potom, ma zrazu kontaktoval priateľ, ktorý so mnou kedysi pracoval na jednom projekte, a povedal: „Znova zvolaj svojich zamestnancov a priveď ich do práce! Teraz zarábam 200 000 až 300 000 jüanov ročne. O firmu sa starať nemusíš, len si rieš svoju stránku vecí. Si v podnikaní lepšia ako ja, takže určite zarobíš veľa peňazí.“ Keď som to počula, cítila som trochu závisť a pokušenie. Pri práci na projektoch v minulosti som musela kontaktovať firmy a riešiť obchodné záležitosti sama, ale teraz by som len musela viesť svoj tím a mohla by som zarobiť celkom dosť peňazí. Podvedome som si pomyslela: „Oni zarábajú každý mesiac celkom dosť peňazí, takže ak budem s nimi pracovať, aj ja by som mala zarobiť veľa. Teraz sotva vyjdem s peniazmi a som po uši zadlžená. Všetci poznajú moju situáciu, takže ak do toho nepôjdem, budú sa mi všetci za chrbtom vysmievať a zosmiešňovať ma?“ Ale potom som si pomyslela: „Ak budem s nimi pracovať na projektoch, nebudem môcť náležite veriť v Boha a konať svoje povinnosti a hrozilo by mi, že sa od Boha vzdialim.“ Pri spomienke na tie bolestivé dni som nechcela opakovať tie isté chyby. Cítila som bolesť a rozpoltenosť a modlila som sa k Bohu: „Bože, nechcem sa od Teba vzdialiť. Prosím, veď ma.“ Po modlitbe som premýšľala o všetkých vzostupoch a pádoch, ktorými som predtým prešla. Keď som bola v najväčšej bolesti a bezmocná, Boh ma obdaril milosťou, viedol ma, aby som pred Neho predstúpila, a použil svoje slová, aby ma viedol, a umožnil mi uvedomiť si, že život človeka, či už chudobného alebo bohatého, je celý pod Božím predurčením bez ohľadu na to, koľko má bohatstva. To mi umožnilo získať určité pochopenie Božej zvrchovanosti a dostať sa z bolesti. Mala som to šťastie, že som mohla konať svoju povinnosť ako stvorená bytosť, a to bolo Božie vyvýšenie a milosť voči mne. Keby som sa naďalej usilovala o peniaze, slávu a zisk, zlyhala by som v napĺňaní Božej lásky a Jeho starostlivých úmyslov so mnou. Po dlhom zvažovaní som ponuku priateľa odmietla. Neskôr, bez ohľadu na to, ako sa ma snažili presvedčiť, moje srdce zostalo pevné. Bola som rozhodnutá, že už nikdy neopustím Boha, aby som sa usilovala o peniaze, slávu a zisk. Chcela som náležite veriť v Boha, dobre konať svoje povinnosti a splatiť Božiu lásku. Odvtedy konám svoje povinnosti v cirkvi. Bohu vďaka!

Predchádzajúci:  38. Problémy pri polievaní nováčikov

Ďalší:  50. Kto mi stojí v ceste do nebeského kráľovstva?

Nastavenia

  • Text
  • Témy

Jedna farba

Témy

Písma

Veľkosť písma

Medzery medzi riadkami

Medzery medzi riadkami

Šírka strany

Obsah

Hľadať

  • Vyhľadávať v tomto texte
  • Vyhľadávať v tejto knihe

Connect with us on Messenger