79. Konečne môžem pokojne prijať svoju povinnosť
V novembri 2023 som bola zvolená za kazateľku, zodpovednú za prácu dvoch cirkví. Keď som sa o tom dozvedela, bola som dosť prekvapená a trochu nervózna. Pomyslela som si: „Kazatelia majú širokú pôsobnosť a veľkú zodpovednosť. Už predtým som bola kazateľkou, ale keďže som nevykonávala reálnu prácu a oddávala som sa výhodám postavenia, a jednotlivé oblasti práce v cirkvi neprinášali žiadne výsledky, bola som prepustená. Teraz všade dochádza k veľkým vlnám zatýkania zo strany ČKS a prostredie je veľmi nepriaznivé. Ak prácu usporiadam nevhodne a poškodím záujmy Božieho domu, potom budem určite braná na zodpovednosť. Možno budem dokonca prepustená. Ak napácham príliš veľa zla a budem odhalená a vyradená, potom prídem o svoju šancu na spásu. Nezostanem v takom prípade po všetkých tých rokoch viery v Boha s prázdnymi rukami – presne ako keď sa snažíte vodu košom načierať? Bolo by lepšie byť zodpovedná len za jednu cirkev ako vodkyňa. Tak by som nebola až tak na rane.“ Plánovala som napísať list vyššiemu vedeniu, aby som im vysvetlila, že ťažšie chápem veci a že by mali nájsť iného kandidáta, aby som nebrzdila prácu cirkvi a život-vstup mojich bratov a sestier. Avšak potom som si pomyslela: „Boh má zvrchovanosť nad osobami, udalosťami a vecami, s ktorými sa každý deň stretávam, a usporadúva ich. Predtým som v konaní tejto povinnosti zlyhala. Mohlo by to byť tak, že mi Boh dáva šancu na pokánie tým, že budem túto povinnosť konať opäť? Navyše, mnohí bratia a sestry boli zatknutí a pre prácu cirkvi sú potrební ľudia. V tejto chvíli nemôžem ísť proti svojmu svedomiu a odmietnuť túto povinnosť. To by Boha príliš zranilo.“ Chcela som uspokojiť Boha, ale tiež som sa bála, že si nebudem riadne konať svoju povinnosť a budem braná na zodpovednosť. Vnútorne som mala veľmi zmiešané pocity a v tú noc som sa prehadzovala v posteli a nemohla som zaspať, pričom som cítila, akoby mi srdce drvil veľký balvan.
Na druhý deň ráno som sa otvorila sestre, s ktorou som spolupracovala, Wang Nan, a hľadala som s ňou ohľadom môjho stavu. Vyhľadala mi úryvok z Božích slov. Boh hovorí: „Antikristi vo svojom srdci prechovávajú tieto veci, ktoré sú všetky nepochopením, odporom, súdením a odolávaním voči Bohu. Chýba im akákoľvek znalosť Božieho diela. Pri skúmaní Božích slov, pri skúmaní Božej povahy, identity a podstaty dochádzajú k takýmto záverom. Antikristi tieto veci pochovávajú hlboko vo svojom srdci a napomínajú sami seba: ‚Opatrnosti nikdy nie je dosť; najlepšie je držať sa v úzadí; klinec, ktorý vytŕča, treba zatĺcť; a byť na vrchole znamená byť sám! Bez ohľadu na to, kedy, nikdy nebuď tým klincom, ktorý vytŕča, nikdy nelez príliš vysoko; čím vyššie vylezieš, tým tvrdšie dopadneš.‘ Neveria, že Božie slová sú pravdou, a neveria, že Božia povaha je spravodlivá a svätá. Na to všetko sa pozerajú cez ľudské predstavy a domnienky a k Božiemu dielu pristupujú s ľudským pohľadom, ľudskými myšlienkami a ľudskou ľstivosťou, pričom na vymedzenie Božej povahy, identity a podstaty používajú logiku a myslenie satana. Je zrejmé, že antikristi nielenže neprijímajú a neuznávajú Božiu povahu, identitu a podstatu; naopak, sú plní predstáv, odporu a vzdorovitosti voči Bohu a nemajú o Ňom ani štipku skutočného poznania. Definícia Božieho diela, Božej povahy a Božej lásky je pre antikristov otáznikom – pochybnosťou a sú vo vzťahu k nej plní skepsy a plní popierania a hanobenia; tak čo potom s Jeho identitou? Božia povaha predstavuje Božiu identitu; s takýmto pohľadom na Božiu povahu, aký majú oni, je ich pohľad na Božiu identitu samozrejmý – priame popieranie. To je podstata antikristov.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Desiaty bod (Šiesta časť)) Boh odhalil, že antikristi nepriznávajú, že Božie slová sú pravdou. Neveria v Božiu spravodlivosť a už vôbec neveria, že v Božom dome vládne pravda. Spoliehajú sa na svoje predstavy a domnienky, aby posúdili a vymedzili Božiu identitu a podstatu, a sú plní pochybností o Božej spravodlivosti. Popierajú Božiu dôveryhodnosť a spravodlivosť a veria, že Boh nie je férový a spravodlivý. Rúhajú sa Bohu. Keď som sa porovnala s odhalením v Božích slovách, videla som, že povaha, ktorú som odhalila, bola totožná s povahou antikrista. Bola som v týchto voľbách zvolená za kazateľku, ale moje srdce bolo plné ostražitosti voči Bohu a pochybností o Ňom. Obávala som sa, že keďže moja pôsobnosť a zodpovednosť budú príliš veľké, ak svoju povinnosť dobre nebudem konať a naruším prácu cirkvi, nielenže budem prepustená, ale bude mi tiež hroziť vyradenie. Na Božie dielo som nazerala vlastným rozumom, predstavami a domnienkami, a mylne som verila, že ak pri konaní svojej povinnosti nesiem veľkú zodpovednosť, budem rýchlo odhalená, a tak som si hľadala výhovorky, aby som svoju povinnosť odmietla. Nerozumela som Božej spravodlivej povahe a myslela som si, že Boží dom je rovnaký ako svet, ktorému chýba férovosť a spravodlivosť. To je rúhanie sa Bohu. Premýšľala som o tom, ako Boží dom prepúšťa a vyraďuje ľudí podľa princípov. Nie je to tak, že budete vyradení len preto, že ste prácu nekonali dobre – závisí to od okolností. Niektorí ľudia sú prepustení preto, lebo sa v ich povinnosti objavia problémy a odchýlky a ani po tom, čo im bolo viackrát poskytnuté duchovné spoločenstvo a pomoc, sa nenapravia. Je to rovnaké, ako keď som predtým bola kazateľkou a nerobila reálnu prácu. Počas tohto obdobia so mnou vodcovia a pracovníci boli v duchovnom spoločenstve a pomáhali mi, ale nikdy som sa nezmenila a do práce som vniesla narušenie, takže som bola prepustená. Prepustenie však nie je to isté ako vyradenie. Keď som o sebe uvažovala a prešla som určitým pokáním a zmenou, cirkev mi opäť pridelila vhodnú povinnosť. Videla som, že prepustenie je pre Boha jedným zo spôsobov, ako ma spasiť. Kvalita niektorých ľudí je dosť slabá a nestačia na určitú prácu. Vtedy môžu byť preradení na vhodnú povinnosť, čo je prospešné pre ich život-vstup a prácu cirkvi. Zlí ľudia a antikristi však vo svojej povinnosti neustále spôsobujú narušenia a vyrušenia. Bez ohľadu na to, ako sa s nimi hovorí v duchovnom spoločenstve, nikdy sa nenapravia; tvrdošijne odmietajú činiť pokánie a páchajú množstvo zlých skutkov. Cirkev sa potom od nich musí vyčistiť alebo z nej musia byť vypudení. Boží dom s ľuďmi zaobchádza podľa princípov. Vládnu v ňom pravda a spravodlivosť. Na osoby a veci som musela nazerať v súlade s Božími slovami. To, že mi Boh tentoraz preukázal milosť a opäť mi dal konať povinnosť kazateľky, znamenalo, že mi dáva šancu na pokánie a zmenu. Bola to Božia láska a nemala by som byť voči Bohu ostražitá a nesprávne Mu rozumieť. Modlila som sa k Bohu, ochotná napraviť sa, a hľadala som pravdu, aby som vyriešila svoje vlastné problémy.
Keď som sa pripravovala prevziať povinnosť kazateľky, moje srdce bolo stále trochu ako na ihlách. Zhodou okolností bola sestra Liu Xin predtým tiež v tomto stave, takže mi vyhľadala na prečítanie niekoľko článkov so skúsenostnými svedectvami, a úryvok z Božích slov, ktorý v nich citovali, mi veľmi pomohol. Všemohúci Boh hovorí: „Niektorí ľudia sa boja prevziať zodpovednosť pri vykonávaní svojej povinnosti. Ak im cirkev zadá prácu, ktorú majú urobiť, najprv zvážia, či si táto práca vyžaduje prevzatie zodpovednosti, a ak áno, tak tú prácu neprijmú. Ich podmienkami pre vykonávanie povinnosti je, po prvé, že to musí byť pohodová práca; po druhé, že nie je náročná ani únavná; a po tretie, že bez ohľadu na to, čo robia, nepreberajú žiadnu zodpovednosť. To je jediný druh povinnosti, ktorý na seba berú. Čo je to za človeka? Nie je to úlisný, nečestný človek? Nechce niesť ani tú najmenšiu zodpovednosť. Dokonca sa bojí, že lístie padajúce zo stromov mu rozbije lebku. Akú povinnosť môže takýto človek vykonávať? Aký úžitok by z neho mohol byť v Božom dome? Práca v Božom dome súvisí s prácou boja proti satanovi, ako aj so šírením evanjelia o kráľovstve. Ktorá povinnosť nie je spojená so záväzkami? Povedali by ste, že byť vodcom nesie so sebou zodpovednosť? Nie sú jeho zodpovednosti o to väčšie a nemusí niesť o to väčšiu zodpovednosť? Bez ohľadu na to, či kážeš evanjelium, svedčíš, natáčaš videá a tak ďalej – bez ohľadu na to, akú prácu vykonávaš – pokiaľ sa týka pravdy-princípov, nesie so sebou zodpovednosti. Ak je plnenie tvojej povinnosti bez princípov, ovplyvní to prácu Božieho domu, a ak sa bojíš prevziať zodpovednosť, potom nemôžeš vykonávať žiadnu povinnosť. Je druh človeka, ktorý sa bojí prevziať zodpovednosť pri konaní svojej povinnosti, zbabelý alebo je problém v jeho povahe? Musíš to vedieť rozlíšiť. V skutočnosti nejde o otázku zbabelosti. Ako to, že sú takí odvážni, pokiaľ ide o zbohatnutie alebo keď robia niečo vo vlastný prospech? Pre tieto veci podstúpia akékoľvek riziko. Ale keď robia veci pre cirkev, pre Boží dom, nepodstúpia vôbec žiadne riziko. Takíto ľudia sú sebeckí a opovrhnutiahodní, tí najfalošnejší zo všetkých. Každý, kto pri vykonávaní povinnosti nepreberá zodpovednosť, nie je ani trochu úprimný k Bohu, nehovoriac o jeho vernosti. Aký človek sa odváži prevziať zodpovednosť? Kto má odvahu vziať na seba ťažké bremeno? Ten, kto sa ujme vedenia a odvážne sa vydáva vpred v najrozhodujúcejšej chvíli práce Božieho domu, kto odvážne berie na seba ťažké bremeno a nebojí sa znášať ťažkosti a nebezpečenstvo, keď vidí dielo, ktoré je najdôležitejšie a rozhodujúce. To je človek verný Bohu, dobrý Kristov vojak. Je to azda tak, že každý, kto sa bojí prevziať zodpovednosť vo svojej povinnosti, to robí preto, že nerozumie pravde? Nie; ide o problém v jeho ľudskej prirodzenosti. Nemá zmysel pre spravodlivosť ani zodpovednosť, je to sebecký a opovrhnutiahodný človek. Nie je to úprimný veriaci v Boha a pravdu neprijíma ani v najmenšom. Už len z tohto dôvodu nemôže byť spasený. Veriaci v Boha musia zaplatiť veľkú cenu, aby získali pravdu, a pri jej praktizovaní narazia na mnohé prekážky. Musia zanechať veci, opustiť svoje telesné záujmy a znášať určité utrpenie. Až potom budú schopní uviesť pravdu do praxe. Môže teda praktizovať pravdu tento druh človeka, ktorý sa bojí prevziať zodpovednosť? Rozhodne nemôže praktizovať pravdu, nieto ju ešte získať. Bojí sa praktizovať pravdu, utrpieť stratu na svojich záujmoch; bojí sa poníženia, ohovárania a súdenia, a neodváži sa praktizovať pravdu. V dôsledku toho ju nemôžu získať a bez ohľadu na to, koľko rokov veria v Boha, nemôžu dosiahnuť Jeho spásu.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Ôsmy bod (Prvá časť)) Boh hovorí, že tí, ktorí sa boja prevziať zodpovednosť pri konaní svojej povinnosti, sú sebeckí, opovrhnutiahodní, zradní a ľstiví. Tento typ ľudí nemá žiadnu ľudskosť; nie sú to skutoční veriaci v Boha. Boh ich môže len zavrhnúť a vyradiť. Premýšľala som nad svojím nedávnym správaním. Videla som, že som presne ten typ človeka, ktorého Boh odhalil, taký, čo sa bojí, že mu lístie padajúce zo stromov rozbije hlavu. Keď som bola zvolená za kazateľku, hoci som si bola vedomá, že prostredie je nepriaznivé a že v rôznych oblastiach práce chýbajú ľudia, bola som sebecká a opovrhnutiahodná a chránila som samu seba. Oháňala som sa heslom ochrany práce cirkvi a života-vstupu mojich bratov a sestier, aby som skryto odmietla svoju povinnosť, a dokonca som verila, že konám múdro. V skutočnosti bola každá moja myšlienka len v môj vlastný prospech. Videla som, že moja povaha je skutočne zradná a ľstivá! Žila som podľa satanských jedov „bez odmeny ani prstom nepohni“ a „každý sám za seba a ostatných nech vezme čert“. Čokoľvek som robila, robila som pre seba. Verila som v Boha, ale Boh nebol v mojom srdci – bola som presne ako pochybovači. Ak by som sa nezmenila, zničila by som samu seba. Tí bratia a sestry, ktorí skutočne veria v Boha a sú Mu verní, dokážu brať ohľad na Božie úmysly. Nech je vonkajšie prostredie akokoľvek nepriaznivé, sú ochotní vziať na seba ťažké bremeno a šíriť evanjelium o kráľovstve a aktívne konajú svoju povinnosť bez ohľadu na osobné zisky či straty. Niektorí bratia a sestry dokonca robia viacero prác: jeden človek preberá niekoľko povinností, trpí a prináša obete, a nakoniec dosahuje dobré výsledky. Keď som to však porovnala so sebou, chcela som odmietnuť svoju povinnosť v kľúčovom čase, keď boli na prácu Božieho domu potrební ľudia. Úplne mi chýbalo svedomie! Spomenula som si, ako som bola predtým prepustená zo svojej povinnosti pre oddávanie sa výhodám postavenia a nevykonávanie skutočnej práce. Boh so mnou nezaobchádzal podľa mojich priestupkov, ale dokonca mi dal šancu na pokánie. Mala by som si to vážiť o to viac, prijať túto povinnosť a vziať na seba túto zodpovednosť. Keď som porozumela Božiemu úmyslu, bola som ochotná prijať túto povinnosť z celého srdca.
Neskôr som opäť predstúpila pred Boha a modlila sa k Nemu, aby som hľadala, čo ma pri konaní mojej povinnosti núti neustále premýšľať a plánovať si vlastnú cestu von. Prečítala som si Božie slová: „Nie náhodou sú antikristi schopní konať svoju povinnosť – absolútne ju konajú s vlastnými úmyslami a cieľmi a túžbou získať požehnania. Bez ohľadu na to, akú povinnosť konajú, ich cieľ a postoj sú samozrejme neoddeliteľné od získania požehnaní, dobrého konečného osudu a dobrých vyhliadok a osudu, na ktoré myslia a ktorými sa zaoberajú vo dne v noci. Sú ako obchodníci, ktorí nehovoria o ničom inom len o svojej práci. Všetko, čo antikristi robia, sa spája so slávou, ziskom a postavením – všetko sa spája so získaním požehnaní, vyhliadok a osudu. Hlboko v srdci sú plní takýchto vecí; to je prirodzenosť-podstata antikristov. Práve pre takúto prirodzenosť-podstatu sú ostatní schopní jasne vidieť, že ich definitívnym koncom je, že budú vyradení.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Siedma časť)) Boh odhaľuje, že antikristi do svojej viery v Boha vnášajú úmysel získať požehnanie a snažia sa s Bohom zjednávať. V Boha vôbec neveria preto, aby sa usilovali o zmenu svojich pováh alebo získali pravdu. Kráčajú po nesprávnej ceste a ich konečným výsledkom bude vyradenie. Keď som sa porovnala s Božími slovami, videla som, že perspektíva za mojím úsilím bola totožná s perspektívou antikrista. Od chvíle, keď som začala veriť v Boha, až doteraz som mala vždy len jeden cieľ: získať požehnanie. Premýšľala som, ako som predtým, len aby som mala dobrý výsledok a konečný osud a bola v budúcnosti spasená a prežila, bola ochotná veriť v Boha a konať svoju povinnosť bez ohľadu na to, ako ma moja rodina prenasledovala, a to aj keby som musela rodinu opustiť. Raz ma takmer zatkla polícia, no ani potom som necúvla a aktívne som ďalej konala svoju povinnosť presne tak ako predtým. Teraz, keď ma povinnosť kazateľky opäť volala, bála som sa, že ju nebudem konať dobre, že budem braná na zodpovednosť a že nebudem mať dobrý výsledok, a tak som chcela túto povinnosť odmietnuť, aby som sa ochránila. Bez ohľadu na to, či som bola ochotná konať svoju povinnosť alebo nie, prvá vec, ktorú som zvažovala, boli moje vlastné záujmy, a to všetko len preto, aby som získala požehnania. Videla som, že moja prirodzenosť je sebecká a ľstivá a že moja viera v Boha bola v skutočnosti snahou s Bohom zjednávať a oklamať Ho. Do svojej viery v Boha som vniesla úmysel získať požehnania a nedokázala som jednoducho konať svoju povinnosť, aby som Boha uspokojila. Vydala som sa Bohu len vtedy, keď z toho plynuli nejaké výhody. Konanie mojej povinnosti takýmto spôsobom bolo čisto obchodnou záležitosťou a nebola v tom vôbec žiadna úprimnosť. Perspektíva za mojím úsilím bola v mojej viere v Boha mylná a cesta, po ktorej som kráčala, viedla opačným smerom, než aké sú Božie požiadavky. Ako by som mohla byť spasená, keby som takto pokračovala? Ak by som sa nenapravila, nakoniec by ma Boh vyradil.
Neskôr som si prečítala Božie slová: „Ako by sa teda mal správať čestný človek? Mal by sa podriadiť Božiemu usporiadaniu, byť oddaný povinnosti, ktorú má vykonávať, a snažiť sa uspokojiť Božie úmysly. To sa prejavuje niekoľkými spôsobmi: Jedným z nich je prijať svoju povinnosť s čestným srdcom, neprihliadať na svoje telesné záujmy, nebyť v nej polovičatý a neintrigovať vo svoj vlastný prospech. To sú prejavy čestnosti. Ďalším je vložiť celé svoje srdce a silu do dobrého vykonávania svojej povinnosti, správne plniť úlohy, ktoré ti zveril Boží dom, a vložiť do svojej povinnosti srdce a lásku, aby si uspokojil Boha. Takto sa prejavuje čestný človek pri vykonávaní svojej povinnosti.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Porozumela som, že ak má byť človek čestný, mal by mať najprv čestné srdce a dobre konať svoju povinnosť len preto, aby uspokojil Boha, bez toho, aby bral ohľad na seba alebo si pre seba niečo plánoval. Avšak pri konaní svojej povinnosti som na každom kroku spriadala plány pre seba. Moje srdce bolo príliš ľstivé! Spomenula som si na Noema. Mal prosté a čestné srdce. Keď mu Boh prikázal postaviť archu, dokázal brať ohľad na Božie srdce a prijať Božie poverenie. Bol poslušný a podriadený a nemyslel na požehnania ani nešťastie; nakoniec dokončil archu v súlade s Božími požiadavkami. Hoci nie som hodná toho, aby som sa porovnávala s Noemom, musím ho napodobniť a byť poslušným a podriadeným človekom, prijať svoju povinnosť s prostým a čestným srdcom, robiť, čo je v mojich silách, aby som vykonala to, čoho som schopná, a usilovať sa splniť požiadavky na to, aby som bola čestným človekom. O dva dni neskôr som vodcom odpovedala, že som ochotná konať povinnosť kazateľky.
Neskôr prišiel list od vyšších vodcov, v ktorom sa písalo, že práca jednej cirkvi bola po veľkej vlne zatýkania ochromená a bolo treba vyriešiť následky. Pýtali sa ma, či by som to zvládla. Keď som si ten list prečítala, zovrelo mi srdce: „Ak túto prácu neurobím dobre, ja budem tá, ktorá ponesie konečnú zodpovednosť.“ Uvedomila som si, že táto myšlienka je nesprávna a že sa stále bojím prevziať zodpovednosť. Prečítala som si Božie slová: „Musíš pozitívne a proaktívne spolupracovať, vynaložiť všetko úsilie, aby si dobre vykonával povinnosť, ktorú máš vykonávať, a aby si si plnil svoje zodpovednosti a záväzky. To je to, čo by mala stvorená bytosť robiť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Len usilovaním sa o pravdu možno vyriešiť predstavy a nesprávne pochopenie Boha) „Ak skutočne máš zmysel pre bremeno a veríš, že vykonávanie tvojej povinnosti je plnením tvojej osobnej zodpovednosti, že by si bol zvieraťom a nezaslúžil by si si žiť, keby si nevykonával svoju povinnosť, a že môžeš mať čisté svedomie a byť hoden nazývať sa človekom, len ak dobre vykonávaš svoju povinnosť – ak máš tento zmysel pre bremeno, keď vykonávaš svoju povinnosť, potom budeš schopný robiť všetko svedomito, hľadať pravdu a robiť veci podľa princípov a dobre vykonávať svoju povinnosť a uspokojiť Boha. Ak si hodný poslania, ktoré ti Boh dal, všetkého, čo Boh za teba obetoval, a Jeho očakávaní od teba, potom je tebou vynaložené úsilie skutočné.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Na riadne plnenie povinnosti treba mať aspoň svedomie a rozum) Božie slová mi ukázali cestu praktizovania. Musela som si pozitívne a iniciatívne plniť svoju povinnosť. Práca tejto cirkvi bola ochromená a vyžadovala si podrobné plánovanie a opatrenia; prácu súvisiacu s následkami bolo tiež potrebné vyriešiť čo najrýchlejšie. Bolo mojou zodpovednosťou chrániť záujmy Božieho domu a zaistiť bezpečnosť mojich bratov a sestier. Ak by som naďalej zvažovala svoju vlastnú cestu von a nekonala by som svoju povinnosť zo strachu z prevzatia zodpovednosti, potom by som nebola hodná byť človekom.
Následne som do tej cirkvi išla, aby som sa postarala o prácu súvisiacu s následkami. Počas tohto obdobia som narazila na mnoho ťažkostí a vo veciach, ktorým som nerozumela, som sa spoliehala na Boha, hľadala som pomoc u vyššieho vedenia a harmonicky som spolupracovala so svojimi bratmi a sestrami. Neskôr boli pod Božím vedením knihy Božích slov bezpečne prevezené a moji bratia a sestry konali svoje povinnosti podľa svojich najlepších schopností. Hoci práca na evanjeliu stále nenapredovala, venovala som jej všetku svoju silu a už som sa nebála prevziať zodpovednosť. Vedela som, že je to moja povinnosť a zodpovednosť a to, čo by som po správnosti mala robiť. Keď som nad tým premýšľala, cítila som sa pokojne a vyrovnane. Prečítala som si ďalšie Božie slová: „Nateraz sa nezameriavaj na to, aký bude tvoj konečný osud alebo výsledok, čo sa stane a čo prinesie budúcnosť ani či sa dokážeš vyhnúť pohrome a smrti – na tieto veci nemysli ani o ne nežiadaj. Len sa sústreď na Božie slová a požiadavky, usiluj sa o pravdu, dobre vykonávaj svoju povinnosť, uspokoj Božie úmysly a naplň Božie šesťtisícročné čakanie a šesťtisíc rokov Božieho očakávania. Dopraj Bohu trochu útechy. Dovoľ Mu, aby v tebe videl nádej a aby sa v tebe splnili Jeho želania. Povedz Mi, zaobchádzal by s tebou Boh nespravodlivo, keby si to urobil? Samozrejme, že nie! A aj keď konečné výsledky nie sú, ako by si si želal, ako by si sa mal ako stvorená bytosť postaviť k tejto skutočnosti? Mal by si sa bez osobných plánov vo všetkom podriadiť Božiemu ovládaniu a usporiadaniu. Nemali by stvorené bytosti zaujať tento postoj? (Áno.) Je správne mať toto myslenie.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Prečo sa musí človek usilovať o pravdu) Po vypočutí si týchto úprimných Božích slov som pocítila Božie úporné úmysly pri spáse ľudí a v srdci ma to veľmi dojalo. Boží šesťtisícročný plán riadenia je celý len na spásu ľudstva. Boh dúfa, že sa budeme úprimne usilovať o pravdu a o zmenu našich pováh, že budeme žiť skutočnú ľudskú podobu a že sa dokážeme riadiť Božími slovami, podriadiť sa Bohu a uctievať Ho. Takto bude Božie srdce utešené. Bez ohľadu na to, aký bude môj výsledok v budúcnosti, tým kľúčovým, čo musím práve teraz urobiť, je usilovať sa o pravdu a dobre konať svoju povinnosť, aby som uspokojila Boha. Bohu vďaka!
