94. Čo som získal vykonávaním skutočnej práce
V novembri 2021 som bol zvolený za cirkevného vodcu. Spočiatku som sa aktívne učil od svojich partnerov a zúčastňoval sa na rôznych úlohách, a hoci to bolo trochu hektické a únavné, cítil som sa naozaj naplnený. Po nejakom čase som zistil, že musím skúmať, sledovať a podieľať sa na riešení problémov v rôznych oblastiach cirkevnej práce a že to zaberá veľa času a energie. Pomyslel som si: „Ak sa skutočne zapojím do každej úlohy, nebudem ešte viac zaneprázdnený a unavený?“ V tom čase som bol zodpovedný za prácu na evanjeliu, ale bolo veľa vecí, ktorým som na začiatku nerozumel, a aby som tú prácu robil dobre, musel som venovať viac času a energie učeniu sa a hľadaniu. Spomenul som si na Mo Li, ktorá už predtým bola vodkyňou a rozumela tomu, ako realizovať a sledovať prácu na evanjeliu lepšie ako ja. Cítil som, že by bolo fajn, keby na prácu na evanjeliu dohliadala ona, a že keď sa o prácu bude starať skúsený človek, bude to pre mňa oveľa jednoduchšie. Potom som Mo Li nechal chvíľu dohliadať na prácu na evanjeliu a na každom zhromaždení som sa jej len pýtal, ako práca na evanjeliu napreduje. Počúval som, ako mi hovorí, že všetka potrebná práca bola zrealizovaná, takže som sa jej nepýtal na podrobnosti a len som jej povedal, aby prácu pozorne sledovala. V tom čase som vedel, že ako vodca musím sledovať podrobnosti práce, ale nechcel som sa príliš vyčerpať. Myslel som si, že je fajn, že to má na starosti Mo Li, takže som sa o prácu na evanjeliu zaujímal len zriedka. O nejaký čas neskôr vyšší vodcovia poslali list, v ktorom sa pýtali, ktorým potenciálnym prijímateľom evanjelia sa môže kázať a ktorým nie. Zostal som zaskočený, keďže som týmto konkrétnym podrobnostiam nerozumel. A tak som sa na to opýtal Mo Li, povedala mi však, že má o tom len všeobecný prehľad a že ani ona nepozná podrobnosti o každom potenciálnom prijímateľovi evanjelia a v skutočnosti ich nesledovala. Keď som to počul, nahneval som sa a pomyslel som si: „Dohliadala si na prácu na evanjeliu, a predsa si neporozumela jej podrobnostiam! Nerobíš skutočnú prácu!“ Neskôr som preskúmal podrobnosti a až vtedy som zistil, že Mo Li zvyčajne realizovala opatrenia týkajúce sa práce na evanjeliu len tak, že si ich prečítala s bratmi a sestrami a že neviedla žiadne podrobné duchovné spoločenstvo ani nerobila opatrenia. Keď som to od bratov a sestier počul, cítil som sa nesvoj a myslel som na to, aká bola Mo Li vo svojich povinnostiach povrchná. Vtedy som si tiež uvedomil, že hlavný problém je vo mne. Zvyčajne som prácu iba organizoval počas zhromaždení a hoci som bratom a sestrám hovoril, aby do svojich povinností vložili viac úsilia a aby sa v ťažkostiach spoliehali na Boha, v skutočnosti som hovoril len učenia a heslá a len zriedka som sa zaujímal o podrobnosti práce, čo bolo podobné, ako keby som si nad tým umyl ruky. Presne ako pri práci na evanjeliu, po zverení úloh Mo Li som len čakal, kým prácu dobre urobí, zatiaľ čo ja som len sedel so založenými rukami a zbieral plody. Ako by som takto mohol dobre konať svoje povinnosti? Všetky problémy s prácou boli spôsobené tým, že som sa oddával pohodliu a bol som povrchný. Pamätám si, že v tom čase tam boli dvaja potenciálni prijímatelia evanjelia, keďže som ich však včas nepreskúmal ani nesledoval, oddialilo to kázanie evanjelia pre nich. Neskôr ma kazateľ varoval: „Si vodcom už mesiac, prečo týmto úlohám stále nerozumieš? Mal by si nad sebou naozaj uvažovať.“
Počas svojich duchovných pobožností som čítal Božie slová: „Hlavnou charakteristikou práce falošných vodcov je prázdne táranie o učení a papagájovanie hesiel. Po vydaní svojich príkazov od toho jednoducho dajú ruky preč. Nepýtajú sa na následný vývoj práce; nepýtajú sa, či sa vyskytli nejaké problémy, odchýlky alebo ťažkosti. Svoju prácu považujú za skončenú, len čo ju pridelia. Ako vodca musíš v skutočnosti po zorganizovaní práce sledovať jej postup. Aj keď sa v danej oblasti práce nevyznáš – aj keď ti o nej chýbajú akékoľvek vedomosti – môžeš nájsť spôsob, ako svoju prácu vykonávať. Môžeš si nájsť niekoho, kto to skutočne chápe, kto rozumie danej profesii, aby vykonal posúdenie a predložil návrhy. Na základe jeho návrhov môžeš identifikovať primerané princípy, a tak budeš môcť sledovať prácu. Bez ohľadu na to, či poznáš danú profesiu alebo jej rozumieš, musíš prinajmenšom riadiť prácu, sledovať ju, neustále sa pýtať na jej priebeh a klásť o ňom otázky. Musíš si udržiavať prehľad o týchto záležitostiach; je to tvoja zodpovednosť, je to súčasť tvojej pozície. Nesledovať prácu, nerobiť po priradení práce nič viac a umývať si ruky – to je spôsob, ako to robia falošní vodcovia. Nesledovanie práce alebo neposkytovanie usmernení týkajúcich sa práce, nepýtanie sa na vzniknuté problémy alebo ich neriešenie a žiadny prehľad o pokroku alebo efektívnosti práce – to sú tiež prejavy falošných vodcov.“ (Slovo, zv. V: Zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (4)) „Keďže si falošní vodcovia nič nezisťujú o napredovaní práce, nedokážu pohotovo identifikovať problémy, ktoré v rámci toho vznikajú, a už vôbec ich nevedia riešiť, často to vedie k opakovaným omeškaniam. Keďže ľudia nechápu princípy určitej práce a nenájde sa nikto vhodný, kto by za ňu niesol zodpovednosť alebo by ju riadil, tí, ktorí ju vykonávajú, často prepadajú negativite a pasivite a vyčkávajú, čo vážne ovplyvňuje priebeh práce. Ak by si vodcovia plnili svoje zodpovednosti – riadili by prácu, zabezpečovali jej kontinuitu, dohliadali na ňu a našli by človeka, ktorý rozumie tomu odboru, aby viedol prácu, postupovala by rýchlejšie a nebola by predmetom opakovaných omeškaní. Preto je nevyhnutné, aby vodcovia mali prehľad o stave práce a porozumeli mu. Veľmi dôležité je samozrejme aj to, aby vedeli a mali prehľad o tom, ako práca napreduje, pretože napredovanie ide ruka v ruke s efektívnosťou práce a dosahovaním výsledkov. Ak vodcovia a pracovníci nemajú prehľad o tom, ako napreduje cirkevná práca, nesledujú situáciu ani nedohliadajú na veci, pokrok v cirkevnej práci sa určite spomalí. Je to spôsobené tým, že väčšina ľudí, ktorí konajú povinnosti, sú skutočne darebácki, nemajú zmysel pre bremeno a sú často negatívni, pasívni a povrchní. Ak sa nenájde nikto, kto by mal zmysel pre bremeno a pracovné schopnosti, konkrétnym spôsobom by prevzal zodpovednosť za prácu, včas sa informoval o priebehu práce a viedol, disciplinoval a orezával personál, ktorý koná povinnosti, a dohliadal naň, potom bude úroveň efektivity práce prirodzene veľmi nízka a výsledky práce budú veľmi slabé. Ak to jasne nevidia ani vodcovia a pracovníci, potom sú hlúpi a slepí. Preto sa vodcovia a pracovníci musia okamžite zaoberať priebehom práce, sledovať ho, mať o ňom prehľad, analyzovať problémy, s ktorými sa ľudia pri konaní povinností stretávajú a ktoré treba riešiť, a rozumieť, ktoré problémy treba vyriešiť, aby sa dosiahli lepšie výsledky. Všetky tieto veci sú veľmi dôležité a vodca v týchto záležitostiach musí mať jasno. Pre správne plnenie si povinností sa nesmiete správať ako falošný vodca, ktorý urobí niečo povrchne a potom si myslí, že si svoju povinnosť splnil. Falošní vodcovia sú vo svojej práci nedbalí a lajdácki, nemajú zmysel pre zodpovednosť a neriešia problémy, keď sa vyskytnú. Bez ohľadu na to, akú prácu robia, sa len kĺžu po jej povrchu a pristupujú k nej povrchne; hovoria len vznešené slová, tárajú o učení, vedú prázdne reči a robia si prácu len naoko. Všeobecne povedané, toto je stav toho, ako falošní vodcovia pracujú. Hoci v porovnaní s antikristami nerobia nič zjavne zlé a nerobia zlo úmyselne, keď sa pozriete na účinnosť ich práce, je na mieste ich charakterizovať ako povrchných, ako takých, čo nenesú bremeno, a ako nezodpovedných voči svojej povinnosti bez akejkoľvek oddanosti voči nej.“ (Slovo, zv. V: Zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (4)) Božie slová poukázali na to, aký postoj by mali mať vodcovia a pracovníci k svojej práci, a to aktívne sledovať, zisťovať a skúmať pokrok v práci a riešiť rôzne problémy a ťažkosti, čím sa zabezpečí plynulý pokrok práce. Toto sú zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Aj keď je niekto neskúsený, môže hľadať u tých, ktorí rozumejú odborným zručnostiam, a nájsť prostredníctvom toho princípy praktizovania, aby bol schopný sledovať prácu. Falošný vodca však nepozná súčasný stav ani pokrok práce a nechápe, aké výsledky by mala každá úloha dosiahnuť, ani ako sa ľuďom darí. Pracuje povrchne a nedbanlivo, veci robí len naoko a nevykonáva skutočnú prácu, čo spôsobuje, že práca nenapreduje. To, čo Boh odhalil, bolo presne moje správanie. Pri práci na evanjeliu som sa vyhováral na svoj počiatočný nedostatok porozumenia a zveril som dohľad nad ňou Mo Li. Myslel som si, že keďže už bola vodkyňou a bola oboznámená s prácou na evanjeliu, mala by byť schopná vziať to na svoje plecia, neskôr som však v skutočnosti nesledoval ani nezisťoval, koľko je potenciálnych prijímateľov evanjelia, ktorým by sa dalo kázať, ani aké problémy či ťažkosti mali bratia a sestry pri svojich povinnostiach. Dokonca som si myslel, že keďže Mo Li povedala, že všetka práca bola zrealizovaná, a nespomenula žiadne ťažkosti, nemusím si robiť veľké starosti, a tak som sa nepodieľal na práci na evanjeliu. Ako vodca som mal byť zodpovedný za sledovanie, skúmanie a dohliadanie na pokrok a stav všetkých oblastí práce, a aj keď som nechal Mo Li dohliadať na prácu na evanjeliu, stále som mal sledovať, kontrolovať a skúmať podrobnosti. Ak práca neprinášala výsledky, musel som nájsť príčiny a včas vyriešiť problémy a ťažkosti. Ja som však prácu presunul na iných a začal som k nej pristupovať tak, že som dal od nej ruky preč, a v dôsledku toho sa práca na evanjeliu oneskorila. Navonok to vyzeralo, že konám svoje povinnosti bez toho, aby som páchal nejaké zjavné zlo alebo vyrušoval, ale ako vodca som vyhovoval telu a nevykonával som skutočnú prácu, a to viedlo k tomu, že práca na evanjeliu neprinášala výsledky. Bol som falošný vodca a nebol som vôbec hoden tejto povinnosti. Keď som na to pomyslel, cítil som hlbokú ľútosť. Takto to už ďalej nešlo a musel som rýchlo zmeniť svoj postoj k svojim povinnostiam. Potom som začal prácu na evanjeliu skutočne sledovať, a keď som v práci objavil problémy, hovoril som o nich v duchovnom spoločenstve, aby som ich vyriešil. Práca na evanjeliu postupne začala prinášať výsledky. Po nejakom čase v práci som si myslel, že som sa trochu zmenil, na moje prekvapenie som však bol onedlho opäť odhalený.
O niekoľko mesiacov neskôr som bol preložený do inej cirkvi, aby som bol vodcom, pričom mojou hlavnou zodpovednosťou bolo dohliadať v cirkvi na prácu na odstránení. Videl som, že niektoré materiály na odstránenie pochybovačov a zlých ľudí sú neúplné a potrebujú ďalšie faktické dôkazy, a tak som s bratmi a sestrami, ktorí vykonávali prácu na odstránení, hovoril v duchovnom spoločenstve. Keďže však s výcvikom len začali, nechápali princípy a nedokázali sa zorientovať v kľúčových bodoch, čo viedlo k tomu, že materiály, ktoré doplnili, boli neúplné a museli sa neustále vracať na prepracovanie. Raz som videl, že materiálom, ktoré doplnili, stále chýbajú podrobnosti, a pomyslel som si: „O týchto princípoch som hovoril v duchovnom spoločenstve už viackrát. Hoci im teoreticky rozumejú, keď sa v praxi stretnú s rôznymi situáciami, nevedia, čo robiť. Zdá sa, že ich musím skutočne viesť pri zostavovaní nejakých materiálov, aby som ich do toho dostal. Takto by svoje povinnosti konali efektívnejšie.“ Potom som si to však rozmyslel: „Ak im pomôžem dať dokopy materiály na odstránenie, zaberie to veľa času a energie. Už teraz som taký zaneprázdnený svojimi povinnosťami, takže ktovie, aké by to bolo vyčerpávajúce? Okrem toho, ja tieto úlohy nezanedbávam; potrebujú výcvik a malo by byťv poriadku, ak na nich budem len dohliadať a kontrolovať ich. Len tak môžu urobiť nejaký pokrok.“ S týmito myšlienkami som im poskytol len duchovné spoločenstvo a analýzu, a nechal som ich, aby si tieto materiály doplnili sami. V doplnených materiáloch však stále boli medzery a množstvo materiálov sa muselo neustále prepracovávať, čo vážne spomaľovalo pokrok. Neskôr, počas zhromaždenia, sa vyšší vodcovia dozvedeli, ako prebieha práca na odstránení, a upozornili ma: „Hoci si bratom a sestrám poskytol duchovné spoločenstvo a analýzu týkajúce sa týchto úloh, každý z týchto materiálov museli niekoľkokrát dopĺňať, čo výrazne oddialilo pokrok. Teraz sa s nimi musíš zapojiť do zhromažďovania a usporadúvania týchto materiálov, skutočne im poskytovať výcvik a zvýšiť efektivitu ich povinností. Aj toto je zodpovednosť vodcu.“ Keď som počul, ako ma na to vodcovia upozorňujú, cítil som sa trochu previnilo. Keby som sa na tejto úlohe skutočne podieľal, práca by sa tak veľmi neoneskorila.
Počas zhromaždenia sme čítali Božie slová: „Existuje aj ďalší typ falošného vodcu, o ktorom sme často hovorili počas duchovného spoločenstva na tému ‚zodpovednosti vodcov a pracovníkov‘. Tento typ má určitú kvalitu, nie je hlúpy, vo svojej práci má spôsoby, metódy a plány na riešenie problémov, a keď dostane nejakú prácu, dokáže ju zrealizovať takmer na požadovanej úrovni. Dokáže odhaliť akékoľvek problémy, ktoré sa v práci vyskytnú, a niektoré z nich vie aj vyriešiť, a keď počuje o problémoch, ktoré niektorí ľudia hlásia, alebo pozoruje, ako sa niektorí ľudia správajú, prejavujú, rozprávajú a konajú, v srdci na to zareaguje a má vlastný názor a postoj. Samozrejme, ak sa títo ľudia usilujú o pravdu a majú bremeno, všetky tieto problémy sa dajú vyriešiť. Lenže problémy v práci, za ktorú je zodpovedný typ človeka, o ktorom dnes hovoríme v duchovnom spoločenstve, nečakane zostávajú nevyriešené. Prečo je to tak? Je to preto, lebo títo ľudia nevykonávajú skutočnú prácu. Milujú pohodlie a nenávidia tvrdú prácu, snažia sa len povrchne, radi leňošia a užívajú si výhody postavenia a radi ľuďom rozkazujú, pričom len trochu pohnú ústami, dajú nejaké návrhy a potom svoju prácu považujú za hotovú. Žiadnu skutočnú prácu cirkvi ani kritickú prácu, ktorú im Boh zveruje, si neberú k srdcu – nemajú tento pocit bremena, a aj keď Boží dom tieto veci opakovane zdôrazňuje, stále si ich neberú k srdcu. Napríklad nechcú zasahovať do filmovej produkcie alebo práce s textom Božieho domu ani sa na ne pýtať a neželajú si ani zisťovať, ako tieto druhy práce postupujú a aké výsledky dosahujú. Len sa nepriamo informujú, a keď zistia, že ľudia sú touto prácou zaneprázdnení a vykonávajú ju, ďalej sa o to nestarajú. Aj keď veľmi dobre vedia, že v práci sú problémy, stále o nich nechcú hovoriť v duchovnom spoločenstve a riešiť ich, ani sa nedopytujú či nepreverujú, ako si ľudia konajú svoje povinnosti. Prečo sa na tieto veci nepýtajú alebo ich neskúmajú? Myslia si, že ak ich budú skúmať, bude na nich čakať veľa problémov, ktoré budú musieť vyriešiť, a s tým by mali príliš veľa starostí. Život by bol príliš vyčerpávajúci, keby museli neustále riešiť problémy! Ak sa príliš znepokojujú, prestane im chutiť, nebudú môcť dobre spať, ich telo sa bude cítiť unavené a život sa stane mizerným. Preto keď vidia problém, podľa možnosti sa mu vyhnú a ignorujú ho. V čom spočíva problém s týmto typom človeka? (Je príliš lenivý.) Povedzte Mi, kto má vážny problém: leniví ľudia, alebo ľudia slabej kvality? (Leniví ľudia.) Prečo majú leniví ľudia vážny problém? (Ľudia slabej kvality nemôžu byť vodcami ani pracovníkmi, ale môžu byť do určitej miery efektívni, keď konajú povinnosť, ktorá je v rámci ich schopností. Ľudia, ktorí sú leniví, však nedokážu urobiť nič; aj keď majú kvalitu, nemá to žiaden účinok.) Leniví ľudia nedokážu urobiť nič. Aby sme to zhrnuli do dvoch slov, sú to zbytoční ľudia; majú postihnutie druhého stupňa. Bez ohľadu na to, aká dobrá je kvalita lenivých ľudí, je len na ozdobu; hoci majú dobrú kvalitu, je to nanič. Sú príliš leniví – vedia, čo majú robiť, ale nerobia to, a hoci vedia, že niečo je problém, nehľadajú pravdu, aby ho vyriešili, a hoci vedia, aké útrapy by mali znášať, aby bola práca účinná, nie sú ochotní znášať tieto útrapy, ktoré stoja za to –, takže nedokážu získať žiadne pravdy a nedokážu vykonávať žiadnu skutočnú prácu. Nechcú znášať útrapy, ktoré by ľudia mali znášať; vedia sa len oddávať pohodliu, vychutnávať si chvíle radosti a voľna a užívať si slobodný a uvoľnený život. Nie sú zbytoční? Ľudia, ktorí nedokážu znášať útrapy, si nezaslúžia žiť. Tí, ktorí chcú neustále žiť život príživníkov, sú ľudia bez svedomia a rozumu; sú to zvery a takíto ľudia nie sú vhodní ani na vykonávanie práce. Keďže nedokážu znášať útrapy, aj keď vykonávajú prácu, nie sú schopní robiť ju dobre, a ak chcú získať pravdu, nádej, že sa im to podarí, je ešte menšia. Niekto, kto nedokáže trpieť a nemiluje pravdu, je zbytočný človek; nie je spôsobilý ani na vykonávanie práce. Je to zver bez štipky ľudskej prirodzenosti. Takíto ľudia musia byť vyradení; len to je v súlade s Božími úmyslami.“ (Slovo, zv. V: Zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (8)) Boh odhaľuje, že hlavným dôvodom, prečo falošní vodcovia nevykonávajú skutočnú prácu, je lenivosť. Oddávajú sa telesnému pohodliu, radi iným rozkazujú a nechcú riešiť problémy, ani keď ich vidia. Nemajú pocit bremena ani zodpovednosti za svoje povinnosti a bez ohľadu na to, aká dobrá je ich kvalita, sú stále nanič. Mal som pocit, že rôzne prejavy správania falošných vodcov, ktoré Boh odhalil, boli opismi môjho vlastného správania. V poslednom čase spočívala moja povinnosť len v tom, že som iným rozkazoval. Mal som len plné ústa rečí a vždy som sa len povrchne pýtal, ako veci idú. Neusiloval som sa o výsledky ani som neriešil problémy a v podstate som nevykonával skutočnú prácu, ale som si len užíval výhody svojho postavenia. Konkrétne som videl, že Boh hovorí, že leniví ľudia majú problémy s charakterom, že nie sú ochotní trpieť a zaplatiť cenu pri svojich povinnostiach, chýba im svedomie a rozum, že ani ich práca nie je na požadovanej úrovni a že Boh má k takýmto ľuďom skutočne odpor. To ma veľmi zarmútilo. Nielenže som do svojej povinnosti nevložil svoje srdce a silu a nesplnil si svoje zodpovednosti, no stal som sa aj človekom, ku ktorému má Boh odpor. To, že som mohol konať povinnosť vodcu, bolo už samo osebe veľkým povýšením od Boha a bola to príležitosť na výcvik, ktorú mi Boh dal. Mal by som urobiť všetko, čo je v mojich silách, aby som si túto povinnosť splnil, a prospelo by to aj môjmu životnému rastu. Bolo mi jasné, že bratia a sestry, ktorí usporadúvali materiály na vyčistenie ľudí, len začali s výcvikom a že nechápali princípy, a dokonca aj po niekoľkých kolách dopĺňania boli materiály stále neúplné. Keby to takto pokračovalo, zdržalo by to prácu. Mal som sa nad touto záležitosťou viac zamyslieť a podrobne ich viesť. Musel som sa s nimi osobne zapojiť do zostavovania nejakých materiálov, aby čo najskôr pochopili princípy. Cítil som však, že by to zabralo veľa času a energie, čo by znamenalo telesné utrpenie a únavu, takže som tento problém v skutočnosti vyriešiť nechcel. Dokonca som sa vyhováral, že potrebujú trénovať sami, aby sa zlepšili. V dôsledku toho nebolo niekoľko materiálov dlhší čas doplnených. V skutočnosti by sa tieto problémy dali vyriešiť, keby som sa nad tým viac zamyslel a zaplatil cenu, ja som však bol príliš lenivý a pri svojich povinnostiach som myslel len na svoje telo. Mal som povrchný postoj a necítil som žiadne bremeno ani zodpovednosť za prácu, a v dôsledku toho sa práca na odstránení oneskorila. Keby som takto pokračoval, Boh by ma skôr či neskôr vyradil. Nemohol som pokračovať tak ako doteraz. Mal by som vziať svoje zodpovednosti na svoje plecia a dobre konať svoje povinnosti podľa Božích požiadaviek.
Neskôr som čítal viac Božích slov a získal som isté cesty, ako vodcovia a pracovníci vykonávajú skutočnú prácu. Všemohúci Boh hovorí: „Pri poskytovaní počiatočného vedenia pre nejakú úlohu by sa okrem ponúknutia konkrétnych vykonávacích plánov pre osobitné situácie malo vodcom a pracovníkom s priemernou kvalitou a relatívne slabou pracovnou schopnosťou poskytnúť konkrétnejšie a podrobnejšie vedenie. Hoci títo ľudia možno v zmysle učenia chápu princípy a konkrétne plány na vykonávanie nejakej úlohy, pri samotnom vykonávaní stále nevedia, ako ich uviesť do praxe. Ako by ste mali zaobchádzať s tými niekoľkými vodcami a pracovníkmi, ktorí majú slabú kvalitu a chýba im pracovná schopnosť? … Musíš si plniť zodpovednosti, ktoré máš; musíš brať ohľad na cirkvi, ktoré majú na starosti tí, čo sú pomerne slabí a majú pomerne slabú pracovnú schopnosť. Vodcovia a pracovníci musia týmto záležitostiam venovať osobitnú pozornosť a poskytovať osobitné vedenie. Na čo sa vzťahuje osobitné vedenie? Okrem duchovného spoločenstva o pravde musíš poskytnúť aj konkrétnejšie a podrobnejšie smerovanie a pomoc, čo si vyžaduje viac úsilia v komunikácii. Ak im vysvetlíš prácu a oni stále nerozumejú a nevedia, ako ju vykonať, alebo aj keď to chápu v zmysle učenia a zdá sa, že vedia, ako ju vykonať, ale ty si stále nie si istý a trochu sa obávaš, ako bude prebiehať samotné vykonávanie, čo by si mal vtedy urobiť? Musíš osobne ísť priamo do miestnej cirkvi, aby si ich viedol a vykonal tú úlohu s nimi. Hovor im o princípoch a zároveň rob konkrétne opatrenia týkajúce sa úloh, ktoré treba urobiť podľa požiadaviek pracovných opatrení, ako napríklad čo urobiť najprv a čo potom a ako správne prideliť ľudí – všetko toto poriadne zorganizuj. Toto je praktické vedenie v práci, na rozdiel od púheho kričania hesiel alebo náhodného rozkazovania, a poučovania ľudí nejakými učeniami a následného považovania tvojej práce za hotovú – to nie je prejav vykonávania konkrétnej práce a kričanie hesiel a rozkazovanie ľuďom nie sú zodpovednosťou vodcov a pracovníkov. Až keď miestni cirkevní vodcovia alebo nadriadení dokážu prevziať prácu, práca sa dostane na správnu koľaj a v podstate nebudú žiadne väčšie problémy, až vtedy môže vodca alebo pracovník odísť. Toto je prvá konkrétna úloha spomenutá v deviatej zodpovednosti vodcov a pracovníkov pri vykonávaní pracovných opatrení – poskytovanie vedenia. Ako by sa teda malo presne poskytovať vedenie? Vodcovia a pracovníci by mali najprv začať aktívne premýšľať a hovoriť v duchovnom spoločenstve o pracovných opatreniach, spoznať a pochopiť rôzne konkrétne požiadavky pracovných opatrení, porozumieť princípom v rámci pracovných opatrení a osvojiť si ich. Potom by mali byť v duchovnom spoločenstve s vodcami a pracovníkmi na všetkých úrovniach o konkrétnych plánoch na vykonávanie pracovných opatrení. Okrem toho by mali poskytnúť konkrétne plány vykonávania pre osobitné situácie a nakoniec by mali poskytnúť podrobnejšiu a konkrétnejšiu pomoc a usmernenie vodcom a pracovníkom, ktorí sú pomerne slabí a majú pomerne slabú kvalitu. Ak niektorí vodcovia a pracovníci vôbec nedokážu úlohu vykonať, čo by sa malo v takýchto situáciách robiť? Vodcovia a pracovníci vyššej úrovne by mali ísť priamo do cirkvi a osobne sa zúčastniť na úlohe, riešiť skutočné problémy prostredníctvom duchovného spoločenstva o pravde a naučiť ich, ako robiť prácu a ako ju vykonávať podľa princípov.“ (Slovo, zv. V: Zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (10)) Boh poukázal na cestu praktizovania toho, ako vodcovia a pracovníci vykonávajú skutočnú prácu. Bratom a sestrám, ktorí nechápu princípy a majú slabé pracovné schopnosti, by sme mali poskytnúť podrobnejšiu a konkrétnejšiu pomoc a vedenie. Toto Boh vyžaduje od vodcov a pracovníkov. Týmto bratom a sestrám, ktorí práve začali s výcvikom v práci na odstránení a ešte nepochopili princípy, som mal poskytnúť podrobné, špecifické vedenie a osobne ich učiť v reálnych pracovných situáciách. Ja som však dbal na svoje telo a nevykonával som žiadnu skutočnú prácu, ktorú bolo treba urobiť, čím som prácu oneskoril. Bolo to vážne zanedbanie mojej povinnosti. Bol som v cirkvi zodpovedný za prácu na odstránení, takže som musel z cirkvi odstrániť pochybovačov, ako aj zlých ľudí a antikristov, ktorí narúšali a vyrušovali cirkevný život, aby bratia a sestry mohli mať dobrý cirkevný život, lepšie hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde a rásť v živote. Keďže som však nevykonával skutočnú prácu, ľudia, ktorí mali byť z cirkvi odstránení, neboli odstránení včas, čo poškodilo prácu cirkvi. Tým som v podstate páchal zlo. Od tej chvíle som chcel svoju povinnosť konať dobre podľa Božích požiadaviek a promptne poskytovať duchovné spoločenstvo a vedenie bratom a sestrám, aby mohli rýchlo pochopiť princípy a plniť si svoje povinnosti.
Onedlho nato vyšší vodcovia vrátili niektoré materiály týkajúce sa odstránenia, ktoré bolo nutné urýchlene doplniť o faktické dôkazy. Rozmýšľal som, že to pridelím bratom a sestrám, ale uvedomil som si, že stále nechápu princípy a že ak ich nechám tieto materiály dopĺňať, určite to oddiali pokrok. A tak som k nim išiel a spoločne s nimi som analyzoval a viedol duchovné spoločenstvo o princípoch. Na základe problémov, na ktoré upozornili vodcovia, som ich nechal, aby najprv vyjadrili svoje názory, a potom som čerpal z princípov, aby som s nimi hovoril v duchovnom spoločenstve o tom, čo im chýba, čo im umožnilo pochopiť niektoré princípy. Zistil som, že keď som chcel dobre konať svoju povinnosť, necítil som sa až taký unavený, a bratia a sestry tiež urobili pokrok vo svojich povinnostiach. Takéto praktizovanie mi prinieslo pokoj v duši. Tým, že som s bratmi a sestrami analyzoval materiály, som tiež viac porozumel princípom rozlišovania ľudí. Všetky tieto výsledky boli dosiahnuté vykonávaním skutočnej práce.
Prostredníctvom tejto skúsenosti som pochopil, že pre vodcov a pracovníkov je skutočne dôležité vykonávať skutočnú prácu, pretože to priamo ovplyvňuje pokrok cirkevnej práce. Zároveň som si tiež uvedomil, že keď ľudia skutočne konajú svoje povinnosti v súlade s Božími požiadavkami, môžu dosiahnuť nejaké výsledky. Bohu vďaka!
