11. Ako som prekonala otcovo bránenie a prenasledovanie

Keď som bola malá, obaja moji rodičia verili v Boha. Zo zvedavosti som aj ja čítala nejaké knihy Božích slov a dozvedela som sa, že nebo, zem a všetko stvoril Boh, a že Boh riadi náš osud, život a smrť. V roku 2012 moji rodičia prestali veriť, ale moja stará mama verila stále a čítala so mnou Božie slová. V máji 2021 som formálne prijala Božie dielo posledných dní. Keď som mala veľa práce, využívala som voľný čas na to, aby som chodila na zhromaždenia. Môj otec vtedy nenamietal, pretože som pracovala v kaderníckom priemysle a zarábala osem až desaťtisíc jüanov mesačne. Všetci naši príbuzní a priatelia hovorili, že sa mi darí, a otec bol veľmi šťastný a hrdý, keď to počul. Neskôr, prostredníctvom zhromaždení a čítania Božích slov, som pochopila, že ako stvorená bytosť by som mala konať svoju povinnosť, aby som oplatila Božiu lásku. Pre prácu som však nemala čas na koanie svojej povinnosti. Potom som však premýšľala o tom, ako som vďaka zhromaždeniam s bratmi a sestrami za posledný rok cítila, že je moje srdce naplnené a už nie je prázdne ako predtým. A tak som chcela konať svoju povinnosť na plný úväzok. Obzvlášť som myslela na tieto Božie slová: „Nastanú všetky druhy pohrôm, jedna po druhej, a všetky krajiny a miesta zažijú pohromy: nákaza, hladomor, povodeň, sucho a zemetrasenia sú všade. Tieto pohromy sa nedejú len na jednom či dvoch miestach a neskončia sa za deň či dva, ale skôr sa budú rozširovať po čoraz väčšom území a budú čoraz vážnejšie. Počas tohto obdobia sa začnú jedna po druhej objavovať všetky druhy pohrôm spôsobených hmyzom a všade sa bude vyskytovať fenomén kanibalizmu. To je Môj súd nad nespočetnými krajinami a ľuďmi.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 65. kapitola) Uvedomila som si, že Božie dielo sa chýli ku koncu. Pohromy sú čoraz vážnejšie, najmä v posledných dvoch rokoch, a len keď predstúpime pred Boha, môžeme byť spasení a prežiť. Keďže čas sa kráti, musím sa naliehavo usilovať o pravdu a konať svoju povinnosť. Keď som si to pomyslela, rozhodla som sa konať svoju povinnosť na plný úväzok. V tom období som chodila na zhromaždenia a čítala Božie slová každý deň, a v srdci som cítila radosť, akú som nikdy predtým nepoznala. O dva mesiace neskôr som odišla z práce. Keď otec videl, že nepracujem, nebol vôbec rád. Povedal: „Je dobré, že veríš v Boha, ale nemôžeš len tak nechať prácu. Môžeš sa vrátiť k tomu, ako to bolo predtým, keď si určitý čas pracovala a inokedy chodila na zhromaždenia. Z čoho budeš žiť, keď nebudeš pracovať? Toto je najlepšie obdobie tvojho života na budovanie kariéry. Hovorím to len pre tvoje dobro. Ak ma neposlúchneš, jedného dňa to oľutuješ!“ Keď som počula jeho slová, cítila som sa hrozne. Celý život, už od malička, som ho vo všetkom poslúchala. Ako veľmi by ho ranilo, keby som ho tentoraz neposlúchla? Potom som však pomyslela na to, aké prázdne bolo moje srdce, keď som pracovala, A ako nesmierne naplnená som sa cítila teraz, keď som konala svoju povinnosť. Teraz som chápala, o čo má v živote zmysel a cenu sa usilovať. Okrem toho, Božie dielo sa chýli ku koncu, takže musím využiť ten obmedzený čas, ktorý mám, na usilovanie sa o pravdu. Získať pravdu a život – to je to najdôležitejšie. S týmto vedomím som otcovi povedala: „Na pracovisku je to samá intriga a spory. Tým, že teraz konám svoju povinnosť, kráčam po správnej ceste v živote.“ On sa mi však stále snažil zabrániť veriť v Boha.

Jedného dňa mi otec poslal správu: „Nesklam ma.“ Okamžite mi po tvári začali stekať slzy. Pomyslela som si: „Celé tie roky otec chcel, aby som vynikala nad ostatnými. Zaplatil vysokú cenu, aby ma vychoval. Teraz, keď už nepracujem, jeho nádeje sú zmarené. Musí cítiť takú bolesť! Som už dospelá, ale stále mu robím starosti. Nie je to odo mňa neúctivé? Už od malička mi otec kúpil všetko, čo som chcela; vždy ma rozmaznával. Ak už v budúcnosti nebudem pracovať, sklamem ho po všetkom tom úsilí a výdavkoch, ktoré do mňa vložil. Čo si o mne pomyslia naši príbuzní a priatelia?“ V tomto negatívnom stave som si spomenula na úryvok Božích slov, tak som si ho vyhľadala, aby som si ho prečítala. Všemohúci Boh hovorí: „Povedzte Mi, od koho pochádza všetko, čo sa týka človeka? Kto nesie najväčšie bremeno za jeho život? (Boh.) Jedine Boh miluje ľudí najviac. Naozaj ľudí milujú ich rodičia a príbuzní? Je láska, ktorou ich zahŕňajú, pravou láskou? Môže ľudí zachrániť pred vplyvom satana? Nemôže. Ľudia sú otupení a nechápaví, nedokážu tieto veci vidieť jasne a stále len hovoria: ‚Ja jednoducho necítim, ako ma Boh miluje. Tak či onak, najviac ma milujú matka a otec. Platia mi štúdium a umožňujú mi učiť sa technické zručnosti, aby zo mňa niečo bolo, keď vyrastiem, aby som prekonal ostatných a stal sa hviezdou, celebritou. Moji rodičia míňajú na môj rozvoj toľko peňazí a podporujú ma v mojom vzdelávaní, pričom šetria na jedle. Aká je to veľká láska! Navždy budem ich dlžníkom!‘ Myslíte si, že toto je láska? Aké sú dôsledky toho, že ťa rodičia tlačia, aby si prekonal ostatných, stal sa svetovou celebritou, mal dobrú prácu a začlenil sa do sveta? Neúnavne ťa nútia, aby si sa snažil prekonať ostatných, prinášal česť svojej rodine a pridal sa k zlým trendom sveta. V dôsledku toho padáš do víru hriechu, dostávaš sa do záhuby a hynieš, pričom ťa pohltí satan. Je to láska? Nie je to láska, škodí ti to a ničí ťa to. Ak jedného dňa klesneš tak hlboko, že prekročíš bod, z ktorého niet návratu, tak hlboko, že sa z toho nedokážeš vymaniť a zostúpiš do pekla, až potom si uvedomíš: ‚Och, rodičovská láska je telesná láska a nie je prospešná pre vieru v Boha ani pre získanie pravdy – nie je to pravá láska!‘ Možno ste si to ešte neuvedomili. Niektorí ľudia hovoria: ‚Necítim, ako ma Boh miluje. Stále mám pocit, že moja matka ma miluje najviac. Je mi na svete najbližšia. Existuje pieseň s názvom „Mama je na svete najlepšia“. To zodpovedá realite; toto tvrdenie je absolútne pravdivé!‘ Jedného dňa, keď budeš mať skutočný život-vstup a keď získaš pravdu, povieš: ‚Moja matka ma nemiluje najviac, ani môj otec. Boh ma miluje najviac a On je mojím najdrahším milovaným, pretože mi dal život a vždy ma vedie, zaopatruje ma a spasil ma spod vplyvu satana. Jedine Boh je Ten, kto poskytuje ľuďom život, On vedie ľudí a má zvrchovanosť nad všetkým.‘ Až keď pochopíš pravdu a úplne získaš pravdu, dokážeš hlboko oceniť tieto slová.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ak má človek získať pravdu, musí si vziať ponaučenia od ľudí, z udalostí a vecí v blízkom okolí) Kedysi som si myslela, že všetka tá energia a peniaze, ktoré otec vložil do mojej výchovy, boli prejavom lásky. Ale po prečítaní Božích slov som pochopila, že to, čo ku mne otec cítil, nebola pravá láska. Jeho cieľom bolo prinútiť ma, aby som sa telom i dušou vrhla do budovania kariéry, zarábala viac peňazí a vynikala nad ostatnými, aby som si získala obdiv a závisť našich príbuzných a priateľov a robila mu dobré meno. Premýšľala som o tom, že keď som pracovala, mohla som sa zúčastňovať na zhromaždení len raz týždenne a vôbec som nemala čas na konanie svojej povinnosti. Všetok čas a energiu som venovala práci, zarábaniu peňazí a porovnávaniu sa s priateľmi a kolegami. Moja myseľ bola pohltená tým, ako zarobiť peniaze, a aby som ich zarobila viac, intrigovala som proti svojim kolegom a klamala zákazníkov. Moju myseľ úplne ovládala sláva a zisk a moje srdce bolo čoraz prázdnejšie a ubolenejšie. Len vďaka Božej láske a spáse som mala to šťastie prijať Božie dielo posledných dní, prísť do cirkvi a začať konať svoju povinnosť. Už som nežila v zlých svetských trendoch a nehnala sa za slávou a ziskom. Keby som nekonala svoju povinnosť, stále by som bola uväznená vo víre slávy a zisku; stávala by som sa čoraz podlejšou a úplne by som stratila šancu na spásu. Keď som si to uvedomila, v srdci som sa rozhodla: Bezpodmienečne musím v cirkvi riadne konať svoju povinnosť. Spomenula som si na Božie slová: „Ak majú tvoji rodičia chabú ľudskú prirodzenosť, ak ti neustále bránia veriť v Boha a konať tvoju povinnosť, a ak ťa dokonca nenávidia a preklínajú, pretože veríš v Boha, čo by si mal robiť? Aká je pravda, ktorú by si mal praktizovať? (Odmietnutie.) V takom prípade ich musíš odmietnuť. Už nemáš žiadny záväzok prejavovať im synovskú úctu. Ak veria v Boha, potom sú rodina, tvoji rodičia. Ak v Boha neveria a dokonca sa Bohu vzpierajú, potom kráčate po rôznych cestách. Veria v satana a uctievajú kráľa diabla a kráčajú po ceste satana; sú na inej ceste ako ty. Už nie ste rodina. Považujú veriacich v Boha za svojich protivníkov a nepriateľov, takže už nemáš žiadny záväzok starať sa o nich a musíš sa od nich úplne odstrihnúť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Čo je pravda-realita?) Po prečítaní Božích slov som pochopila, že ja a môj otec sme na dvoch odlišných cestách: Môj otec tvrdo pracoval, aby zarobil peniaze, a hnal sa za slávou a ziskom, aby k nemu ostatní vzhliadali; bol na satanovej ceste. Zatiaľ čo ja som verila v Boha a konala svoju povinnosť; bola som na ceste usilovania sa o pravdu a spásu. Predtým som žila vo svojich telesných emóciách a myslela si, že tým, že som odišla z práce, som otcovi ublížila, sklamala ho a vždy ho len zradím. Ale dnes, po prečítaní Božích slov, som voči otcovi získala určité rozlišovanie. Neveril v Boha a dokonca sa mi snažil zabrániť veriť. Neboli sme na rovnakej ceste, takže som sa už na neho nemohla pozerať z pohľadu telesného príbuzného. Keď som si to uvedomila, moje emócie ma už viac neobmedzovali.

V decembri 2022 som musela odísť z domu, pretože som bola veľmi zaneprázdnená povinnosťou a domov som sa vracala len raz týždenne. Raz, keď som prišla domov, mi otec prísne povedal: „Kedy si nájdeš prácu? Ak nebudeš pracovať, tak tu neostávaj. Vráť sa do našej rodnej dediny!“ Začala som sa báť: „Ak ho neposlúchnem, naozaj ma pošle späť do rodnej dediny? Budem potom ešte môcť konať svoju povinnosť?“ Potom som sa vždy vykradla von, aby som konala svoju povinnosť. Raz, keď som sa chystala odísť konať svoju povinnosť, otec ma zbadal. Ostro povedal: „Ak sa znova vykradneš von, už sa nevracaj. Ak to urobíš, polámem ti nohy! Nerobím si srandu. Len to skús!“ Trochu som sa zľakla a pomyslela si: „Ak odídem a potom sa vrátim, naozaj mi poláme nohy? Mám pokračovať v povinnosti alebo nie?“ Cítila som sa veľmi rozpoltená a uvažovala som: „Ale ak nepôjdem, čo bude s mojou povinnosťou? Práca v cirkvi je taká hektická a ak sa nevrátim včas, prácu to zdrží.“ Modlila som sa k Bohu a hľadala. Potom som si spomenula na Božie slová: „Bez ohľadu na to, čo sa ti stane, či už ide o skúšanie alebo skúšku, alebo si orezávaný, a bez ohľadu na to, ako s tebou ľudia zaobchádzajú, mal by si tieto veci najprv odložiť bokom a predstúpiť pred Boha, vrúcne sa modliť a hľadať pravdu, aby si mohol upraviť svoj stav. Toto by si mal urobiť ako prvé. Mal by si povedať: ‚Bez ohľadu na to, aká veľká je táto záležitosť, aj keby sa samotné nebo zrútilo, musím dobre konať svoju povinnosť. Kým dýcham, nevzdám sa svojej povinnosti.‘ Ako teda môžeš dobre konať svoju povinnosť? Nemôžeš ju konať povrchne, ani byť fyzicky prítomný, zatiaľ čo tvoja myseľ blúdi – musíš na svoju povinnosť sústrediť svoje srdce a myseľ.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Vstup do života sa začína vykonávaním povinnosti) Božie slová mi dodali vieru. Bez ohľadu na to, čo sa stane, aj keby mi otec naozaj polámal nohy, musela som si splniť svoju zodpovednosť a nemohla som sa vzdať svojej povinnosti. Pri tej myšlienke som okamžite pocítila prílev sily a odišla som z domu, aby som konala svoju povinnosť. Keď som neskôr znova prišla domov, otec ma neudrel, ale stále sa ma snažil presvedčiť, aby som išla pracovať. Ja som sa ním však nenechala obmedzovať a pokračovala som v konaní svojej povinnosti.

Vo februári 2023 som sa mesiac nevrátila domov, pretože som bola veľmi zaneprázdnená povinnosťou a veľký červený drak kruto prenasledoval a zatýkal veriacich. Otec nahnevane povedal: „Tentoraz ťa pripútam reťazou, aby si nemohla odísť!“ Nikdy predtým so mnou otec takto nehovoril, ani keď som bola malá – očervenel v tvári a žily na krku mu navreli od hnevu. Bola som vydesená. V ten večer mi mladšia sestra s plačom povedala: „Sestri, neodchádzaj. Otec do toho stále rýpe, vždy keď si preč. Na mamu a na mňa vôbec nemyslíš.“ Na druhý deň, keď som sa chystala odísť konať svoju povinnosť, mama ma zastavila a povedala: „Len počúvni otca a nájdi si zatiaľ prácu! Prečo si taká tvrdohlavá?“ Cítila som sa v srdci veľmi slabá. Pomyslela som si: „Mama a sestra predtým nikdy nenamietali proti mojej viere ani povinnosti, ale teraz sú na otcovej strane. Ak budem ďalej konať svoju povinnosť, otec sa bude s mamou hádať každý deň. Čo ak sa ich vzťah rozpadne a rozvedú sa? Ak neposlúchnem otca, budem môcť v tomto dome ešte vôbec zostať?“ Trochu som sa obávala a bála, a uvažovala som, že sa zamestnám a vzdám sa povinnosti. Ale za posledných pár mesiacov, čo som konala svoju povinnosť, som v srdci cítila pokoj a radosť. Teraz prichádzajú všelijaké pohromy a Božie dielo sa chýli ku koncu. Nechcela som premeškať príležitosť prijať Božiu spásu. Tak som sa modlila k Bohu: „Ó, Bože, moje srdce je slabé a bolí. Bojím sa, že sa táto rodina naozaj rozpadne, ale nechcem byť obmedzovaná. Prosím, daj mi vieru, aby som si pevne stála za svojím svedectvom.“ Potom som si vyhľadala Božie slová, aby som si ich prečítala. Boh hovorí: „Musíš vydržať všetko; pre Mňa musíš byť pripravený všetko zanechať a nasledovať Ma zo všetkých síl a buď pripravený zaplatiť akúkoľvek cenu. Teraz nastal čas, keď ťa skúšam: Ponúkneš Mi svoju vernosť? Môžeš Ma verne nasledovať až na koniec cesty? Neboj sa; kto by so Mnou ako tvojou podporou mohol túto cestu zahatať? Pamätaj na to! Pamätaj! Všetko obsahuje Moje dobré úmysly a je pod Mojím podrobným skúmaním. Môžeš nasledovať Moje slovo vo všetkom, čo hovoríš a robíš? Keď na teba prídu skúšky ohňom, pokľakneš a budeš kričať? Alebo sa budeš krčiť, neschopný pohnúť sa vpred?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 10. kapitola) „Musíš mať v sebe Moju odvahu a musíš mať princípy, keď čelíš príbuzným, ktorí neveria. Kvôli Mne však nesmieš podľahnúť žiadnym temným silám. Spoliehaj sa na Moju múdrosť, aby si kráčal dokonalou cestou; nedovoľ, aby sa ťa zmocnilo akékoľvek zo satanových sprisahaní. Urob všetko, čo môžeš, aby si svoje srdce položil predo Mňa, a Ja ťa uteším a prinesiem ti pokoj a radosť. Nesnaž sa byť pred ostatnými ľuďmi niekým; či to, že Mňa robíš spokojným, nemá väčšiu hodnotu a váhu? Nebudeš vďaka tomu, že Ma uspokojíš, ešte viac naplnený večným a celoživotným pokojom a šťastím?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 10. kapitola) Božie slová mi dodali vieru. Nemala by som sa báť toho či onoho; musím mať vieru v Boha. Nemohla som sa vzdať povinnosti len preto, že som sa bála, aby sa moja rodina nerozpadla. Videla som, že moje citové puto k rodine je príliš silné. Neodovzdala som svoje srdce úplne Bohu a nemala som odhodlanie všetko zanechať a nasledovať Ho. Kde bola moja vernosť Bohu? Bez ohľadu na to, aké to bolo ťažké, musela som sa spoliehať na Boha a svedčiť o Ňom. Boh má zvrchovanosť nad manželstvami a osudmi ľudí; každý má svoj vlastný osud. Čo sa stane s manželstvom mojich rodičov a či sa táto rodina rozpadne, záleží na Bohu. Aj to, ako sa môj osud v budúcnosti vyvinie, je v Božích rukách; otec nemá posledné slovo. Musím sa držať svojej povinnosti a uspokojiť Boha. Keby som poslúchla otca a prestala konať svoju povinnosť, nemusela by som trpieť prenasledovanie zo strany rodiny, ale to by znamenalo zradiť Boha a to by bola večná bolesť!

Prešiel ďalší deň. Skoro ráno som sa chystala odísť konať svoju povinnosť. Na moje prekvapenie otec vstal o štvrtej alebo piatej ráno, aby ma strážil. Niečo po šiestej prišiel do mojej izby a pustil video s nepodloženými fámami ČKS očierňujúcimi Cirkev Všemohúceho Boha. Vedela som, že tie správy nie sú pravdivé, najmä preto, lebo som po takom dlhom čase konania povinnosti pochopila niektoré pravdy, takže ma tie nepodložené fámy neovplyvnili. Keď otec videl, že môj postoj sa nezmenil, snažil sa ma presvedčiť slovami: „V poslednom čase sa o teba tak bojím a strachujem. Vychoval som ťa vlastnými rukami. Robím to len pre tvoje dobro – ublížil by som ti niekedy? Ak pôjdeš teraz do práce, kúpim ti nový telefón za viac ako desaťtisíc jüanov. Keď bude mať tvoja mladšia sestra prázdniny, dám vám peniaze, aby ste si mohli urobiť výlet do Sanye.“ Keď som to počula otca hovoriť, mala som pocit, že ak ho tentoraz neposlúchnem, naozaj ho sklamem. Vedela som však aj to, že veriť v Boha a konať svoju povinnosť je tá správna životná cesta a nemôžem sa jej vzdať. Bola som rozpoltená. Uvedomila som si, že môj stav je nesprávny, a tak som sa v srdci modlila k Bohu a prosila Ho, aby ochránil moje srdce pred vplyvom otcových slov. Otec videl, že nič nehovorím, a vrátil sa do obývačky.

Potom som si prečítala Božie slová a uvedomila som si, že to, že mi otec bráni veriť v Boha, je satanovo vyrušovanie. Všemohúci Boh hovorí: „Keď ľudia ešte len musia byť spasení, satan často vyrušuje, ba dokonca ovláda ich životy. Inými slovami, ľudia, ktorí neboli spasení, sú satanovými väzňami, nemajú slobodu, satan sa ich nevzdal, nie sú spôsobilí ani oprávnení uctievať Boha a satan ich zblízka prenasleduje a zlovoľne na nich útočí. Takíto ľudia nemajú žiadne šťastie, o ktorom by mohli hovoriť, nemajú právo na normálnu existenciu, o ktorom by mohli hovoriť, a navyše nemajú žiadnu dôstojnosť, o ktorej by mohli hovoriť.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh II) „Boh má mnoho prostriedkov a spôsobov skúšania človeka, ale každý z nich vyžaduje ‚spoluprácu‘ Božieho nepriateľa – satana. To znamená, že keď dal Boh človeku zbrane, s ktorými môže bojovať so satanom, odovzdáva človeka satanovi a dovoľuje satanovi ‚skúšať‘ jeho duchovné postavenie. Ak sa človek dokáže vymaniť zo satanových bojových šíkov, dokáže uniknúť satanovmu obkľúčeniu a prežiť, potom zloží skúšku. Ak sa mu však nepodarí utiecť zo satanovej bojovej formácie a podvolí sa satanovi, skúškou neprejde. Bez ohľadu na to, ktorý aspekt človeka Boh skúma, kritériom Jeho skúmania je to, či človek stojí pevne za svojím svedectvom, keď ho satan napadne, a či opustil Boha, kapituloval a vzdal sa satanovi, keď ho chytil do svojich osídiel. Dá sa povedať, že to, či človek môže alebo nemôže byť zachránený, závisí od toho, či môže premôcť a poraziť satana. A jeho schopnosť získať slobodu závisí od toho, či je schopný sám od seba pozdvihnúť zbrane, ktoré mu dal Boh, aby premohol satanovo zajatie, čím by satan úplne stratil nádej a nechal ho na pokoji. Ak satan opustí nádej a niekoho sa zriekne, znamená to, že sa už nikdy nepokúsi vziať túto osobu Bohu, už nikdy ju neobviní a nevyruší a už nikdy ju nebude svojvoľne mučiť ani na ňu útočiť. Jedine niekto taký bude skutočne získaný Bohom. To je celý proces, ktorým Boh získava ľudí.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh II) Po prečítaní Božích slov som pochopila, že som ešte úplne nevyšla zo satanových bojových formácií. Satan stále využíval môjho otca, aby ma neustále vyrušoval a kŕmil ma vykonštruovanými fámami ČKS. Keď videl, že nepočúvam, použil rodinnú náklonnosť a sladké reči, skúšal každú taktiku, po dobrom aj po zlom, v snahe prinútiť ma zradiť Boha. Bolo to také odporné! Spomenula som si na to, keď Jób čelil satanovým pokušeniam. Všetky jeho stáda oviec a dobytka, ktoré pokrývali kopce, boli preč, bol pokrytý boľavými vredmi a jeho žena naňho naliehala, aby zanechal Boha. Ale Jób povedal: „Jahve dal a Jahve vzal; nech je požehnané Jahveho meno.“ (Jób 1, 21) „Vari máme prijímať z Božej ruky len dobro a nemáme prijímať nepriazeň?“ (Jób, 2, 10) Keď Jób čelil svojej skúške, nezanechal Boha a stál pevne za svojím svedectvom o Bohu. Musela som nasledovať Jóbov príklad, prekonať satana použitím zbrane Božích slov uprostred jeho obkľúčenia a stáť pevne za svojím svedectvom o Bohu. Modlila som sa k Bohu a urobila som rozhodnutie, pričom som Ho prosila, aby mi dal vieru pevne stáť za svojím svedectvom.

Prečítala som si ešte niekoľko úryvkov Božích slov a získala som o sebe určité pochopenie. Všemohúci Boh hovorí: „Za pravdu musíš znášať ťažkosti, musíš sa pravde obetovať, musíš pre pravdu strpieť poníženie a musíš podstúpiť viac utrpenia, aby si získal viac pravdy. Toto by si mal urobiť. Pravdu nesmieš odhodiť pre potešenie z rodinnej harmónie a nesmieš stratiť celoživotnú dôstojnosť a integritu pre dočasný pôžitok. Mal by si sa usilovať o všetko, čo je krásne a dobré, a mal by si sa usilovať o cestu života, ktorá je zmysluplnejšia. Ak vedieš takýto všedný a svetský život a nemáš žiadny cieľ, o ktorý by si sa usiloval, nie je to mrhanie tvojím životom? Čo môžeš z takého života získať? Mal by si zanechať všetky telesné pôžitky kvôli jednej pravde a nemal by si odhodiť všetky pravdy kvôli malému pôžitku. Takíto ľudia nemajú integritu ani dôstojnosť. Ich existencia nemá zmysel!“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skúsenosti Petra: Jeho poznanie o napomínaní a súde) „Celé tieto roky Ma nasledujete, no nepreukázali ste Mi ani štipku vernosti. Namiesto toho sa točíte okolo ľudí, ktorých milujete, a vecí, ktoré vám prinášajú radosť – a to až do takej miery, že zakaždým a všade, kam idete, ich uchovávate blízko svojho srdca a nikdy ich neopúšťate. Vždy, keď sa nadchnete alebo zapálite pre nejakú milovanú vec, stáva sa tak počas toho, keď Ma nasledujete, či dokonca keď počúvate Moje slová. Preto hovorím, že vernosť, ktorú od vás žiadam, v skutočnosti venujete tomu, aby ste boli verní svojim ‚domácim miláčikom‘ a vážili si práve ich. Aj keď Mi možno niečo obetujete, nie je to všetko, čo máte, a neznamená to ani, že ste Mi skutočne verní.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Komu presne si verný?) Po prečítaní Božích slov som pochopila, že musím trpieť pre pravdu a že by som nemala odhodiť pravdu len preto, aby som si užívala rodinnú harmóniu. Celý čas, čo som verila v Boha a konala svoju povinnosť, som sa opatrne snažila udržať túto rodinu, pretože som sa bála, že sa môj vzťah s nimi rozpadne a nebudem sa môcť vrátiť domov. Tvárou v tvár otcovmu opakovanému presviedčaniu a vyhrážkam som sa vo vnútri cítila veľmi slabá a ocitla som sa v dileme, váhala som, či mám znova odísť a konať svoju povinnosť. Videla som, že som bola vždy verná tejto rodine, nie Bohu, a určite som nekládla usilovanie sa o pravdu na prvé miesto. Pretože moja citová väzba k rodine bola taká silná, niekoľkokrát som podľahla satanovým pokušeniam a takmer som zradila Boha. Až vtedy som uvidela, že satan núti ľudí žiť v rodinných väzbách, oddávať sa telu a nakoniec stratiť šancu na spásu. Božím úmyslom je, aby sme konali svoju povinnosť ako stvorené bytosti, usilovali sa o pravdu, žili pravú ľudskú podobu a dosiahli spásu. Keby som tentoraz poslúchla otca a išla do práce len preto, aby som si ochránila svoje telesné záujmy, možno by som si užívala rodinnú harmóniu, ale stratila by som príležitosť získať pravdu. Čo by to bolo iné ako prázdnota a bolesť? Musela som si vybrať správnu cestu. Jedného rána musel otec zrazu pre niečo odísť. Využila som príležitosť, aby som odišla a znova konala svoju povinnosť.

O dva mesiace neskôr som dostala list z cirkvi, v ktorom stálo, že ma otec udal na polícii, a udal aj moju starú mamu a bratov a sestry v našej rodnej dedine, čo viedlo k tomu, že ich všetkých zatkli. Môj otec používal všetky možné metódy, aby ma zúrivo prenasledoval a bránil mi v konaní povinnosti. Keď videl, že nepočúvam, úplne sa obrátil proti mne a zalarmoval políciu, pričom udal dokonca aj moju starú mamu. Jeho podstata je diabolská! Keď som jasne uvidela jeho podstatu, moje emócie ma už viac neobmedzovali. Od toho dňa som sa už nikdy nevrátila domov. Odvtedy konám svoju povinnosť na plný úväzok. Ďakujem Bohu, že ma viedol k správnej voľbe!