21. Je usilovanie sa len o milosti pravou vierou v Boha?

Predtým, ako som našla Pána Ježiša, som prežila veľa bolesti, utrpenia, zlyhaní a nezdarov. Najprv sa mi predčasne narodili dvojičky, synovia, ktorí neprežili, potom som utrpela sériu neúspechov v podnikaní a ľudia proti mne strojili úklady až do bodu, keď som už nemohla ďalej podnikať. Najťažšie som však znášala zradu od svojho manžela. Všetky tieto rany ma jedna za druhou týrali tak, že som takmer stratila odvahu žiť ďalej. Nádej som uvidela až v roku 2001, keď som našla Pána Ježiša. Keď som našla Pána, začala som čítať Bibliu, chodiť na zhromaždenia, každý deň sa modliť k Pánovi a zverovať Mu svoje bremená a bolesti, a ani som sa nenazdala, moja bolesť a starosti zmizli, a v srdci som cítila pokoj a ľahkosť, aké som nikdy predtým nezažila. Tiež som bola oveľa šťastnejšia a uvoľnenejšia. Neskôr sa mi narodil ďalší syn a môj život sa postupne urovnal. Vďaka týmto zmenám som cítila, že Pán Ježiš je skutočne verný a úžasný, a bola som taká šťastná, že som našla Pána, a bola som Pánovi Ježišovi skutočne vďačná za moju spásu.

V máji 2003 som prijala dielo Všemohúceho Boha v posledných dňoch a privítala som návrat Pána. Dozvedela som sa, že toto je záverečná etapa Božieho diela spásy ľudstva, a že jej cieľom je vyriešiť koreň hriechu človeka a jeho skazené povahy, a nakoniec priviesť spasených do Božieho kráľovstva. Cítila som sa skutočne požehnaná a bola som nesmierne nadšená a šťastná, a rozhodla som sa, že sa budem usilovne snažiť. Potom som sa každý deň modlila a čítala slová Všemohúceho Boha, a nevynechala som žiadne zhromaždenie, nech sa dialo čokoľvek. Hoci manžel mojej viere odporoval, nenechala som sa obmedzovať, doma som vykonávala hostiteľskú povinnosť a vždy, keď som mala čas, kázala som evanjelium. Myslela som si, že keď sa budem s takým nadšením usilovať, Boh ma určite schváli, obdarí ma ešte väčšou milosťou a požehnaním a zaručí mi v budúcnosti pokojný a bezpečný život.

Po nejakom čase môj ročný syn opakovane dostával horúčky, niekedy mal až 39 stupňov Celzia, a trpel aj ťažkou astmou. Niekedy zvracal, lieky nezaberali a musel ísť do nemocnice na nepretržitú infúznu liečbu na niekoľko dní alebo dokonca na pol mesiaca, kým sa mu polepšilo. Pohľad na moje dieťa, ako každý deň dostáva injekcie alebo berie lieky, ako jeho bacuľatá tvárička čoraz viac chudne a stráca svoju predošlú ružovú farbu a žiaru, mi lámal srdce a rozplakal ma, a priala som si len, aby tá choroba postihla radšej mňa. Lekár povedal, že ide o vrodenú alergickú astmu a že táto choroba je dosť problematická, keďže neexistuje žiadny špeciálny plán liečby, len bežná liečba na kontrolu stavu, ale vraj s pribúdajúcim vekom jeho imunitný systém zosilnie a jeho stav sa môže zlepšiť. Počúvanie lekárových nejasných slov ma napĺňalo bolesťou a pocitmi bezmocnosti. Často som sa modlila k Bohu a prosila Ho, aby vyliečil chorobu môjho dieťaťa. Jeho choroba sa však vôbec nezlepšovala a ja som začala mať predstavy a premýšľala som: „Vždy som bola vo svojom úsilí horlivá, každý deň som sa modlila a čítala Božie slová, nikdy som nevynechala zhromaždenia a aktívne som konala svoje povinnosti. Boh by ma mal požehnať, nie? Keď som verila v Pána Ježiša, dostalo sa mi milosti, požehnaní, pokoja a radosti. Prečo Všemohúci Boh nevyliečil chorobu môjho dieťaťa, keď teraz verím v Neho? Boh je všemohúci, nemohol by teda vyliečiť chorobu môjho syna jediným slovom? Prečo Boh nevypočuje moje modlitby?“ Spomenula som si hlavne na dieťa jedného príbuzného, ktorému sa poškodil mozog pre neskorú liečbu vysokej horúčky. Môj syn bol ešte taký malý, a ja som uvažovala, či mu časté vysoké horúčky nepoškodia mozog a neovplyvnia jeho inteligenciu. Už len pomyslenie na to ma napĺňalo srdcervúcou bolesťou. Moje dvojičky, ktoré sa narodili ešte pred ním, zomreli, a lekár povedal, že mám problémy s otehotnením, takže ak by sa niečo stalo môjmu synovi, ako by som žila ďalej? Pri pomyslení na to všetko som sa neubránila horkému plaču, a ako som sa zúfalo modlila k Bohu, plakala som a prosila Ho, aby sa zmiloval a ochránil môjho syna a rýchlo ho uzdravil. Avšak bez ohľadu na to, ako veľmi som sa modlila, zdalo sa, že ma Boh nepočúva. Po čase sa choroba môjho dieťaťa nielenže nezlepšila, ale horúčky začali byť ešte častejšie, a vždy, keď dostal horúčku, nemohol poriadne dýchať, nemohol nič jesť a po jedle zvracal. Vidieť moje dieťa znášať toľko utrpenia v takom útlom veku mi spôsobovalo takmer neznesiteľný žiaľ, a začala som pochybovať o Bohu a premýšľala som: „Keď som verila v Pána Ježiša, vždy na moju modlitbu o chorobe odpovedal uzdravením, ale prečo teraz, keď som uverila vo Všemohúceho Boha, moje modlitby nezaberajú? Verím v niečo nesprávne? Je Všemohúci Boh naozaj navrátený Pán Ježiš?“ Keďže moje dieťa bývalo tak často choré, všetku pozornosť som venovala starostlivosti oň. Nechodila som pravidelne na zhromaždenia, nedokázala som sa sústrediť na jedenie a pitie Božích slov a v modlitbách som nemala čo povedať. Moje srdce sa vzďaľovalo od Boha.

Neskôr mi prišli pomôcť a podporiť ma nejaké sestry a našli pre mňa na čítanie niekoľko pasáží z Božích slov. Čítala som tieto slová Všemohúceho Boha: „Každý krok diela, ktoré Boh koná na ľuďoch, sa navonok zdá ako vzájomné pôsobenie medzi ľuďmi, akoby to bol výsledok ľudských opatrení alebo ľudského vyrušovania. Za každým krokom diela a za všetkým, čo sa deje, je však stávka satana uzavretá pred Bohom a vyžaduje si to, aby si ľudia stáli pevne za svojím svedectvom o Bohu. Uveďme si príklad, keď bol skúšaný Jób: v zákulisí satan uzavrel stávku s Bohom a to, čo sa prihodilo Jóbovi, boli ľudské skutky a ľudské vyrušovanie. Za každým krokom diela, ktoré Boh na vás koná, je satanova stávka s Bohom – za tým je boj. … Všetko, čo ľudia robia, si vyžaduje určité množstvo krvi z ich srdca. Bez skutočného utrpenia nemôžu uspokojiť Boha, ani sa k tomu nepriblížia a vypúšťajú z úst len prázdne heslá! Dokážu tieto prázdne heslá uspokojiť Boha? Keď v duchovnej sfére bojuje Boh so satanom, ako by si mal uspokojiť Boha a pevne si stáť za svojím svedectvom pre Neho? Mal by si vedieť, že všetko, čo sa ti stane, je veľkou skúškou a časom, kedy Boh potrebuje, aby si podal svedectvo.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len milovať Boha znamená skutočne veriť v Boha) Jedna zo sestier povedala: „V našich životoch sa stane veľa vecí, ktoré nás sklamú, a za každou z nich je duchovný boj. Na jednej strane stojí Boh a podrobuje nás skúškam, aby videl, či v Neho máme vieru a či si dokážeme pevne stáť za svojím svedectvom. Na druhej strane stojí satan, ktorý na nás útočí a pokúša nás s cieľom prinútiť nás pochybovať o Božom diele a potom Boha zaprieť a zradiť. Presne to sa stalo aj Jóbovi. Navonok sa len zdalo, že mu lupiči vzali majetok a že bol pokrytý boľavými vredmi, ale v skutočnosti sa to satan stavil s Bohom, len aby videl, na čiu stranu sa Jób postaví. Všemohúci Boh dnes prišiel, aby vyjadril pravdu a spasil nás, a satan to nemôže zniesť. Preto satan používa choroby našich detí, aby na nás útočil a vyrušoval nás, pričom sa nás snaží prinútiť pochybovať o Bohu alebo Ho dokonca zaprieť a opustiť. Musíme sa viac modliť a spoliehať na Boha, aby sme prekukli satanove ľsti.“ Keď som si vypočula sestrino duchovné spoločenstvo, uvažovala som o svojom správaní a veciach, ktoré som zjavovala, a videla som, že nemám skutočnú vieru ani podriadenosť voči Bohu, a že nemám ani schopnosť rozlíšiť satanove ľsti. Vo svojej viere som sa spoliehala len na svoje nadšenie a na základe svojich predstáv a domnienok som si myslela, že Pán Ježiš uzdravoval chorých, vyháňal démonov a dával milosť a požehnania, a že keďže Všemohúci Boh je navrátený Pán Ježiš, určite dokáže robiť znamenia a zázraky, aby uzdravoval chorých a vyháňal démonov, takže som sa neustále modlila k Bohu a prosila Ho, aby uzdravil moje dieťa. Myslela som si, že Boh určite vezme do úvahy moje horlivé úsilie a moje dieťa rýchlo uzdraví. Keď však bola realita úplným opakom toho, čo som si myslela, a stav môjho dieťaťa sa nielenže nezlepšil, ale zhoršil, začala som pochybovať o Bohu a stratila som motiváciu modliť sa, chodiť na zhromaždenia a konať svoje povinnosti. Odhalila som toľko skazenosti bez toho, aby som si to vôbec uvedomovala. Dokonca som si myslela, že moje idey sú úplne správne, ale uvedomila som si, že som bola vo viere v Boha úplne zmätená! Keď som si uvedomila svoje nedostatky, vedome som jedla a pila viac Božích slov a chodila som na viac zhromaždení. Tiež som sa modlila k Bohu a prosila Ho, aby ma viedol k tomu, aby som si z choroby svojho dieťaťa vzala ponaučenie.

Jedného dňa som si počas duchovných pobožností prečítala niekoľko pasáží z Božích slov a do istej miery som porozumela Božiemu dielu. Všemohúci Boh hovorí: „V predstavách človeka musí Boh vždy ukazovať znamenia a zázraky, musí vždy uzdravovať chorých a vyháňať démonov a vždy musí byť ako Ježiš. Tentoraz však Boh taký vôbec nie je. Ak by Boh počas posledných dní stále ukazoval znamenia a zázraky a stále by vyháňal démonov a uzdravoval chorých, ak by robil presne to isté ako Ježiš, potom by Boh opakoval to isté dielo a Ježišovo dielo by nemalo žiaden význam či hodnotu. Boh teda vykonáva v každom veku jednu etapu diela. Každú dokončenú etapu Božieho diela čoskoro napodobnia zlí duchovia, a keď satan začne kráčať Bohu v pätách, Boh zmení metódu. Keď Boh dokončí jednu etapu svojho diela, napodobňujú ju zlí duchovia. V tomto musíte mať jasno. Prečo je dnešné Božie dielo iné ako dielo Ježišovo? Prečo Boh dnes neukazuje znamenia a zázraky, nevyháňa démonov a neuzdravuje chorých? Pokiaľ by bolo Ježišovo dielo rovnaké ako dielo konané počas Veku zákona, mohol by Ježiš reprezentovať Boha Veku milosti? Mohol by dokončiť dielo ukrižovania? Keby, ako vo Veku zákona, Ježiš vošiel do chrámu a zachovával sobotu, potom by Ho nikto neprenasledoval a všetci by Ho prijali. Ak by to tak bolo, mohol byť ukrižovaný? Mohol by dokončiť dielo vykúpenia? Aký zmysel by malo, keby vtelený Boh posledných dní ukazoval znamenia a zázraky, ako to robil Ježiš? Iba ak Boh počas posledných dní vykoná ďalšiu časť svojho diela, tú, ktorá predstavuje časť Jeho plánu riadenia, môže človek získať hlbšie poznanie Boha, a len potom môže byť Boží plán riadenia dokončený.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Poznanie súčasného Božieho diela) „Dielom, ktoré vykonal Boh v tomto veku, je najmä poskytovanie slov pre život človeka, odhalenie ľudskej prirodzenosti-podstaty a jeho skazenej povahy a odstránenie náboženských predstáv, feudálneho myslenia a zastaraného myslenia. Poznanie a kultúra človeka musia byť očistené tým, že sú odhalené Božími slovami. V posledných dňoch Boh používa slová, nie znamenia a zázraky, na to, aby človeka zdokonalil. Svoje slová používa na odhaľovanie človeka, na súdenie človeka, na napomínanie človeka a na to, aby človeka zdokonalil, aby v Božích slovách človek uvidel Božiu múdrosť a milotu a pochopil Božiu povahu, a aby tak skrze Božie slová človek pozoroval Božie skutky.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Poznanie súčasného Božieho diela) „Dnes by vám všetkým malo byť jasné, že v posledných dňoch je to predovšetkým skutočnosť, že ‚Slovo sa telom stáva‘, čo Boh vykonáva. Prostredníctvom svojho skutočného pôsobenia na zemi spôsobuje, že Ho človek spoznáva, prichádza s Ním do styku a vidí Jeho praktické skutky. Spôsobuje, že človek jasne vidí, že je schopný ukazovať znamenia a zázraky a že sú aj chvíle, keď toho schopný nie je; to závisí od veku. Z toho môžeš vidieť, že Boh nie je neschopný ukazovať znamenia a zázraky, ale namiesto toho mení svoj spôsob výkonu podľa diela, ktoré treba vykonať, a podľa veku. V súčasnom štádiu diela neukazuje znamenia a zázraky. To, že isté znamenia a zázraky ukázal v Ježišovom veku, bolo preto, lebo Jeho dielo v tom veku bolo iné. Boh dnes toto dielo nekoná a niektorí ľudia veria, že nie je schopný ukazovať znamenia a zázraky, alebo si myslia, že ak znamenia a zázraky neukazuje, potom nie je Bohom. Nie je to chybný záver? Prejavovať znamenia a zázraky Boh schopný je, ale koná v inom veku, a preto také dielo nekoná. Keďže toto je iný vek, a keďže toto je iná etapa Božieho diela, skutky, ktoré Boh vyjavil, sú tiež odlišné. Viera človeka v Boha nie je viera v znamenia a divy, ani viera v zázraky, ale viera v Jeho praktické dielo v novom veku. Človek spoznáva Boha prostredníctvom spôsobu, akým Boh koná, a toto poznanie v človeku vytvára vieru v Boha, teda vieru v Božie dielo a skutky. V tejto fáze diela Boh najmä rozpráva. Nečakaj, že uvidíš znamenia a zázraky: žiadne neuvidíš! To preto, lebo si sa nenarodil vo Veku milosti. Keby áno, bol by si videl znamenia a zázraky, no narodil si sa počas posledných dní, a tak vidíš iba praktickosť a normálnosť Boha. Neočakávaj, že v posledných dňoch uvidíš nadprirodzeného Ježiša. Si schopný vidieť len praktického vteleného Boha, ktorý sa nelíši od žiadnej normálnej ľudskej bytosti. V každom veku Boh objasňuje rôzne skutky. V každom veku objasňuje časť Božích skutkov a dielo každého veku predstavuje jednu časť Božej povahy a jednu časť Božích skutkov. Skutky, ktoré objasňuje, sa menia podľa veku, v ktorom pôsobí, ale všetky dávajú človeku hlbšie poznanie Boha, vieru v Boha, ktorá je pravdivejšia a viac pri zemi. Človek verí v Boha pre všetky Božie skutky, pretože Boh je taký úžasný, taký veľký, pretože je všemohúci a nevyspytateľný.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Poznanie súčasného Božieho diela)

Po prečítaní Božích slov sa mi v srdci veľmi rozjasnilo. Keď Boh koná dielo posledných dní, nie je to tak, že by nemohol robiť znamenia a zázraky, ale skôr tak, že v tomto poslednom veku Boh už takýmto spôsobom nepracuje. To, čo Boh teraz koná, je dielo, v ktorom používa slová na zdokonalenie a očistenie ľudí. Prostredníctvom svojich slov odhaľuje veci, ako sú satanské skazené povahy ľudí, staré myšlienky ľudí a rôzne náboženské predstavy ľudí o Bohu, čím ľuďom umožňuje odvrhnúť ich satanské skazené povahy. Keby Božie dielo v posledných dňoch stále spočívalo v uzdravovaní chorých, vyháňaní démonov a robení znamení a zázrakov, čo by ľuďom umožnilo vidieť Boha ako obzvlášť nadprirodzeného, skazené povahy ľudí a ich vzbura a odolávanie voči Bohu by sa neodhalili ľahko, a nikdy by sme si neuvedomili svoje skazené povahy, nieto ešte aby sme boli očistení a premenení. Presne ako v mojom prípade: keby sa moje dieťa z choroby vyliečilo hneď po mojej modlitbe, nemala by som o Bohu žiadne predstavy ani by som o Ňom nepochybovala, a myslela by som si, že mám v Boha veľkú vieru a že sa skutočne usilujem. Keď sa však z choroby nevyliečilo, vytvorila som si o Bohu predstavy a začala som Mu nesprávne rozumieť. Sťažovala som sa, že nepočúva moje modlitby, a dokonca som o Ňom pochybovala. Nechcela som sa modliť ani chodiť na zhromaždenia a moje počiatočné nadšenie sa rýchlo vytratilo. Tvárou v tvár faktom sa moja skazenosť, vzdorovitosť a predstavy o Bohu naplno odhalili. Až vtedy som si uvedomila, že môj pohľad, podľa ktorého som posudzovala, či je niečo Božie dielo na základe toho, či sa dejú znamenia a zázraky alebo či sa uzdravujú choroby a vyháňajú démoni, bol mylný. Boh koná v každom veku etapu diela a nový vek vyžaduje nové dielo. Vo Veku milosti Pán Ježiš vykonával dielo vykúpenia a uzdravoval chorých, vyháňal démonov a robil niektoré znamenia a zázraky. Teraz je však Vek kráľovstva, posledný vek, a Boh vykonáva dielo súdu a očistenia ľudí prostredníctvom svojich slov, čím zadeľuje všetkých ľudí podľa ich druhu, potom odmeňuje dobrých a trestá zlých a končí tento starý vek. Keby Všemohúci Boh stále pracoval tak ako Pán Ježiš, ukazoval znamenia a zázraky, uzdravoval chorých a vyháňal démonov, neopakoval by vari svoje dielo? Ako by sa potom mohol tento vek ukončiť? Navyše, zlí duchovia môžu tiež napodobňovať dielo, ktoré vykonal Boh, a keby som posudzovala, či je niečo Božie dielo podľa toho, či sa ukazujú znamenia a zázraky, alebo či dochádza k uzdravovaniu chorôb u ľudí, nakoniec by som považovala dielo satana a zlých duchov za Božie dielo a rúhala by som sa Bohu! Naoko som prijala dielo Všemohúceho Boha posledných dní, ale Bohu som v skutočnosti nerozumela a stále som na najnovšie Božie dielo hľadela tak, že som sa vo Veku milosti usilovala nasýtiť chlebom. Len som sa snažila kráčať po starej ceste v nových topánkach. Takáto viera nezískava Božie schválenie. Božie dielo v posledných dňoch nemá za cieľ zdokonaľovať ľudí prostredníctvom znamení a zázrakov, ale skôr prostredníctvom Jeho slov. Toto je skutočne Božia všemohúcnosť a múdrosť! Keby sa ukazovali znamenia a zázraky, všetci ľudia by uverili, keď by ich videli, a nebol by žiadny odpor, ale ako by potom bolo možné rozlíšiť medzi capmi a ovcami, kúkoľom a pšenicou, pravými a falošnými veriacimi a dobrými a zlými služobníkmi? Ako by mohol Boh konať dielo zdokonaľovania, zjavovania a vyraďovania ľudí? Všemohúci Boh teraz koná dielo tým, že vyjadruje pravdu, aby si ľudí podmanil a spasil ich, a neukazuje znamenia a zázraky. Pozerá sa len na to, či ľudia dokážu prijať pravdu, a takto môžu byť spasení len tí, ktorí skutočne veria v Boha, a tí, ktorí patria diablovi satanovi, budú zjavení a vyradení. Vidím, že čím je Božie dielo normálnejšie a praktickejšie, tým viac je v ňom Jeho múdrosti. Takýto Boží spôsob práce je skutočne úžasný! Bez tohto zjavenia faktov a odhalenia Božích slov by som si nikdy neuvedomila, že moja viera v Boha je hmlistá a plná predstáv, ani že Bohu stále odporujem a vzdorujem, a už vôbec by som nezískala porozumenie Božiemu praktickému dielu. V tej chvíli som v srdci pocítila veľkú úľavu a oslobodenie a už som zúfalo nedúfala, že Boh ukáže znamenia a zázraky, aby zbavil moje dieťa choroby.

Prostredníctvom choroby svojho dieťaťa som si uvedomila môj mylný pohľad na vieru v Boha. Potom som začala uvažovať: aký je správny pohľad na vieru v Boha? Čítala som Božie slová: „Rozumiete, čo je to viera v Boha? Znamená viera v Boha to, že vidíme znamenia a zázraky? Znamená to vystúpiť do neba? Veriť v Boha nie je vôbec jednoduché. Tieto náboženské praktiky by sa mali zrušiť. Snaha uzdravovať chorých a vyháňať démonov, sústrediť sa na znamenia a zázraky, túžiť po väčšej Božej milosti, pokoji a radosti, hľadanie možností a pohodlia tela – to sú náboženské praktiky a tie sú nejasným druhom viery. Čo je dnes skutočná viera v Boha? Je to prijatie Božieho slova ako svojho života-reality a poznanie Boha z Jeho slova s cieľom dosiahnuť skutočnú lásku k Nemu. Aby bolo jasné: viera v Boha je na to, aby si sa mohol podriadiť Bohu, milovať Ho a plniť povinnosti, ktoré by mala plniť stvorená bytosť. To je cieľom viery v Boha. Musíš dospieť k poznaniu Božej miloty, toho, koľkej úcty je Boh hoden, ako Boh vo svojich stvorených bytostiach koná dielo spásy a zdokonaľuje ich – to sú holé základy tvojej viery v Boha. A tá je predovšetkým prechodom zo života tela do života lásky k Bohu, zo života v skazenosti k životu podľa Božích slov. Znamená to vyjsť z moci satana a žiť v Božej starostlivosti a ochrane. Je to schopnosť podriadiť sa Bohu a nie telu. Znamená to dovoliť Bohu, aby získal celé tvoje srdce, zdokonalil ťa a aby si sa oslobodil od skazenej satanskej povahy. Viera v Boha je na to, aby sa v tebe mohla prejaviť Božia moc a sláva, mohol si nasledovať Božiu vôľu a uskutočniť Boží plán a aby si mohol vydať svedectvo o Bohu pred satanom. Viera v Boha by sa nemala odvíjať od túžby vidieť znamenia a zázraky ani by nemala byť pre tvoje osobné telo. Mala by byť o snahe spoznať Boha, dokázať podriadiť sa Bohu a podobne ako Peter sa Mu podriaďovať až do svojej smrti. To sú hlavné ciele viery v Boha. … Ak sa vo svojej viere v Boha stále snažíš vidieť znamenia a zázraky, potom je pohľad na túto vieru v Boha nesprávny. Viera v Boha je predovšetkým prijatie Božieho slova ako života-reality. Cieľ Boha sa dosahuje len tým, že sa slová z Božích úst uvádzajú do praxe a uskutočňujú sa v tvojom vnútri. Pri viere v Boha by sa mal človek usilovať o to, aby ho Boh zdokonalil, aby sa dokázal podriadiť Bohu a o to, aby sa Mu úplne podriadil. Ak sa dokážeš podriadiť Bohu bez sťažovania, brať ohľad na Božie úmysly, dosiahnuť Petrovo duchovné postavenie a jeho spôsoby, o ktorých hovorí Boh, potom to znamená, že si dosiahol úspech vo viere v Boha, a že si ťa Boh získal.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie slovo dosiahne všetko) Vďaka Božím slovám som porozumela správnemu pohľadu na vieru v Boha. Cieľom viery v Boha nie je získavanie milosti a požehnaní ani pokojného a bezstarostného života tela. To nie je skutočná viera v Boha. Boh dúfa, že sa dokážeme usilovať o pravdu, žiť podľa Jeho slov v každej situácii, ktorá sa nám prihodí, a používať naše skutočné žitie na podávanie svedectva o Bohu a na Jeho oslavu. To je skutočná viera v Boha. Sústredila som sa výlučne na nádej, že sa choroba môjho dieťaťa vylieči, no nevedela som, aký je Boží úmysel, ani ako si mám pevne stáť za svojím svedectvom o Bohu. Úplne som sa vyžívala vo svojej skazenej povahe, súdila a vymedzovala som Boha na základe vlastných predstáv, a dokonca som o Ňom pochybovala a popierala Božie dielo. Kde som mala nejakú úprimnosť alebo podriadenosť voči Bohu? Skutočne som nemala vôbec žiadne svedectvo! Keď bolo moje dieťa choré, Boh tiež podrobne skúmal môj postoj, aby videl, či je moja viera a podriadenosť k Nemu skutočná. Musela som odložiť svoje vlastné predstavy a bez ohľadu na to, čo sa stane s chorobou môjho dieťaťa, nemohla som byť stále taká negatívna, slabá alebo sa vzďaľovať od Boha.

Predsavzatia sa robia ľahko, ale oveľa ťažšie je skutočne praktizovať pravdu. Jedného popoludnia, práve keď sme sa mali zhromaždiť, mal môj syn opäť horúčku, a ja som si v srdci jasne uvedomila, že to sa ma satan snaží pokúšať a snaží sa ma prinútiť zanechať zhromaždenie. Spomenula som si na Božie slová: „Ak nedokážeš podať svedectvo pred satanom, satan sa ti bude smiať, bude si z teba uťahovať, považovať ťa za bábku, často z teba bude robiť blázna a bude ťa privádzať do šialenstva.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len milovať Boha znamená skutočne veriť v Boha) Satan vedel, že sa najviac bojím o svoje dieťa, a tak neustále využíval chorobu môjho dieťaťa, aby sa ma snažil vyrušovať a brániť mi v zhromažďovaní. V minulosti som nerozumela pravde a nedokázala som prekuknúť satanove ľsti, a zakaždým, keď nastal rozpor medzi zhromaždením a chorobou môjho dieťaťa, spanikárila som a rýchlo som vynechala zhromaždenie, aby som vzala syna k lekárovi, pričom som sa nechala vodiť za nos satanom. Keď som nemala zhromaždenie, moje dieťa nemalo horúčku, ale len čo som ho mala, dostalo ju. Čím viac som o tom premýšľala, tým jasnejšie mi bolo, že je to čisto satanova lesť, a vedela som, že sa už nemôžem nechať zväzovať a ovládať satanom. V srdci som sa modlila k Bohu: „Bože, nechcem sa už nechať klamať ani trýzniť satanom. Chcem sa zhromažďovať so svojimi bratmi a sestrami. Prosím, pomôž mi.“ Po modlitbe sa moje srdce trochu upokojilo. Skontrolovala som syna, horúčku mal len miernu a zdalo sa, že má dobrú náladu, tak som ho nechala so svokrou, poprosila som ju, aby mu dala liek proti horúčke, a išla som na zhromaždenie. Na moje prekvapenie som po zhromaždení prišla domov a videla som svoje dieťa, ako sa veselo hrá s hračkami. Svokra povedala, že horúčka ustúpila bez liekov. Bola som taká šťastná a dojatá, že som sa rozplakala. Myslela som na to, ako predtým synova horúčka nikdy neustupovala a ako sme museli chodiť do nemocnice na infúzie, aby sa mu polepšilo, ale tentoraz horúčka ustúpila úplne bez liekov. Sotva som tomu mohla uveriť a v srdci som neustále ďakovala Bohu a chválila Ho. Cez túto skúsenosť som tiež porozumela tomu, že hoci som sa spočiatku, keď bolo moje dieťa choré, modlila k Bohu, Boh ho neuzdravil a bola v tom Božia múdrosť. V tom čase bolo moje srdce plné predstáv, domnienok a vymedzení voči Bohu a vôbec som nerozumela Božiemu dielu v posledných dňoch, ktoré si podmaňuje a zdokonaľuje ľudí prostredníctvom Božích slov, a nemala som žiadnu schopnosť rozlišovať satanove pokušenia a vyrušovania. A tak Boh dopustil, aby ku mne satanove vyrušovania a pokušenia naďalej prichádzali, aby ma očistil a aby som mohla porozumieť pravde a spoznať Boha. V tomto procese som zjavila predstavy, mylné porozumenie, sťažnosti a pochybnosti voči Bohu a Boh potom použil svoje slová, aby ma osvietil a viedol, pričom odhaľoval a súdil moje predstavy a skazenosť. To mi umožnilo porozumieť normálnej a praktickej prirodzenosti Božieho diela v posledných dňoch a spoznať vlastnú vzburu a odolávanie a tiež mi to pomohlo naučiť sa rozlišovať satanove ľsti. Nakoniec som dokázala odložiť svoje predstavy, vzdorovať svojmu telu a praktizovať pravdu. Videla som, že Boh, ktorý takto koná dielo, je skutočne všemohúci a praktický a nesmierne múdry. Prostredníctvom tejto skúsenosti som skutočne spoznala autoritu a moc Božích slov a videla som, ako Boh používa praktické slová a praktické dielo na to, aby si ľudí podmanil, zdokonalil ich a získal ich srdcia. To, že Boh koná dielo v posledných dňoch takýmto spôsobom, je oveľa zmysluplnejšie ako ukazovanie znamení a zázrakov. Pripomenulo mi to jednu pasáž z Božích slov: „V diele posledných dní je moc slova väčšia ako moc prejavov znamení a zázrakov a autorita slova prevyšuje autoritu znamení a zázrakov.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tajomstvo vtelenia (4)) Tieto slová sú také skutočné!

Neskôr som si prečítala ďalšie dve pasáže z Božích slov a do určitej miery som porozumela svojej skazenej povahe. Všemohúci Boh hovorí: „Veľmi mnohí vo Mňa veria len preto, aby som ich mohol vyliečiť. Veľmi mnohí vo Mňa veria len preto, aby som použil svoju moc na vyhnanie nečistých duchov z ich tiel. Veľmi mnohí vo Mňa veria jednoducho preto, aby odo Mňa mohli dostať pokoj a radosť. Veľmi mnohí vo Mňa veria, len aby odo Mňa požadovali viac materiálneho bohatstva. Veľmi mnohí vo Mňa veria, len aby strávili tento život v pokoji a vo svete, ktorý príde, žili v bezpečí a zdraví. Veľmi mnohí vo Mňa veria, aby sa vyhli utrpeniu pekla a dostali nebeské požehnania. Veľmi mnohí vo Mňa veria len kvôli dočasnému pohodliu a nesnažia sa získať nič vo svete, ktorý príde. Keď ľuďom dávam svoj hnev a beriem im všetku radosť a pokoj, ktoré kedysi mali, začínajú pochybovať. Keď ľuďom dávam utrpenie pekla a beriem si späť požehnania neba, rozzúria sa. Keď Ma ľudia žiadajú, aby som ich vyliečil, a Ja si ich nevšímam a cítim k nim odpor, odídu odo Mňa, aby namiesto toho hľadali cestu zlej medicíny a mágie. Keď im beriem všetko, čo odo Mňa požadovali, všetci bez stopy zmiznú. Preto hovorím, že ľudia vo Mňa veria, lebo Moja milosť je príliš hojná a pretože je príliš veľa výhod, ktoré možno získať.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Čo vieš o viere?) „Mali by ste pochopiť, prečo vo Mňa veríte – ak chcete byť len Mojimi učňami alebo pacientmi, alebo ak sa chcete stať Mojimi svätými na nebesiach, potom nemá zmysel, aby ste Ma nasledovali. Nasledovať Ma takým spôsobom by bolo len plytvaním energie. Takáto viera vo Mňa by bola len márnením vášho času a premrhaním vašej mladosti. A nakoniec by ste nedostali nič. Nebolo by to zbytočné? Už dávno som zanechal Židov a už nie som lekárom človeka ani jeho liekom. Už nie som ťažným zvieraťom, ktoré by človek mohol podľa svojej vôle hnať alebo porážať. Prišiel som medzi ľudí, aby som ich súdil a napomínal, aby Ma človek mohol spoznať. Mal by si vedieť, že kedysi som vykonal dielo vykúpenia. Kedysi som bol Ježišom, no nemohol som Ním zostať navždy. Rovnako ako som bol kedysi Jahvem a neskôr som sa stal Ježišom. Som Bohom ľudstva, Pánom tvorstva, ale nemôžem naveky zostať Ježišom ani Jahvem. Bol som niekým, koho človek považuje za lekára. Nemožno však povedať, že Boh je len lekárom ľudstva. Ak máš teda na svoju vieru vo Mňa staré názory, nič nedosiahneš. Je jedno, ako Ma dnes chváliš: ‚Ako veľmi Boh miluje človeka. Lieči ma a dáva mi požehnanie, pokoj a radosť. Aký dobrý je Boh k človeku. Keď v Neho budeme veriť, nemusíme sa obávať o peniaze a bohatstvo…‘ Aj tak nemôžem narušiť svoje pôvodné dielo. Ak vo Mňa dnes veríš, získaš len Moju slávu a budeš hodný, aby si o Mne svedčil. Všetko ostatné bude druhoradé. Toto musíš jednoznačne vedieť.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Čo vieš o viere?) Pri uvažovaní nad Božími slovami som videla tie opovrhnutiahodné úmysly vo svojej viere. Keď som predtým verila v Pána Ježiša, užívala som si milosť, pokoj a radosť, ktoré mi Pán dával, a tak som si myslela, že som vo viere v Pána skutočne požehnaná. Keď som však našla Všemohúceho Boha, videla som, ako Boh vyjadruje pravdu, aby spasil ľudí a nakoniec ich priviedol do nebeského kráľovstva, a tak som sa stala vo svojom úsilí ešte aktívnejšou. Každý deň som jedla a pila Božie slová a modlila som sa k Bohu, nikdy som nemeškala na zhromaždenia a tiež som kázala evanjelium a vykonávala hostiteľskú povinnosť. Všetky tieto veci som robila, aby som potešila Boha, a myslela som si, že ma Boh preto obdarí ešte väčšou milosťou a požehnaním. Pochopila som, že verím v Boha len preto, aby som Ho využila na uspokojenie svojej túžby po požehnaniach. Vôbec ma nezaujímalo, aké dielo Boh koná, ani som sa nestarala o to, čo Boh od ľudí vyžaduje, ako by ľudia mali veriť v Boha, aby boli v súlade s Jeho úmyslami a uspokojili Ho, aký druh ľudí môže vstúpiť do kráľovstva, či moja viera získala Božie schválenie, alebo aký je správny pohľad na vieru v Boha. Nič z toho som nevedela, ani som o týchto veciach nikdy nepremýšľala. Spoliehala som sa len na svoje nadšenie, že sa budem zhromažďovať a kázať evanjelium, a myslela som si, že tým uspokojujem Boha a mala by som preto dostať Jeho požehnania. Keď malo moje dieťa vysokú horúčku, ktorá neklesala, milosť a požehnania, o ktoré som sa modlila, nebolo nikde vidieť. Ja som však nehľadala pravdu ani som o sebe neuvažovala. Namiesto toho som v srdci pochybovala o Bohu a popierala Jeho dielo. Videla som, že moja túžba po požehnaniach je príliš silná. Boh je Stvoriteľ a ja som stvorená bytosť, takže je úplne prirodzené a oprávnené, aby stvorená bytosť verila v Boha a konala si svoju povinnosť. Nemala by som sa snažiť uzatvárať s Bohom obchody, a už vôbec nie klásť Mu nerozumné požiadavky. Teraz som skutočne porozumela tomu, že v chorobe môjho dieťaťa boli Božie dobré úmysly. Umožnilo mi to uvažovať o svojej satanskej povahe a mylných pohľadoch na vieru a porozumieť im. Tiež som si uvedomila, že pri posudzovaní, či je niečo naozaj Božím dielom, by sa nemalo vychádzať z toho, či sa ukazujú znamenia a zázraky alebo či dochádza k uzdravovaniu chorých a vyháňaniu démonov, alebo či sa udeľujú milosť a požehnania, ale skôr z toho, či sa prostredníctvom tohto diela dá vyjadriť pravda, či môže viesť ľudí k tomu, aby ešte viac rozumeli Bohu, či toto dielo dokáže očistiť a premeniť satanské skazené povahy ľudí, a či dokáže ľudí spasiť a zdokonaliť ich. Ak dokáže dosiahnuť tieto účinky, potom je to určite Božie dielo.

Keď som si prešla chorobou svojho dieťaťa, do určitej miery som porozumela Božiemu dielu a vo svojej viere som získala správne názory a správne úsilie. Toto je pre mňa Božia skutočná spása a Jeho veľká láska ku mne. Táto láska je nespočetnekrát väčšia ako milosť a požehnania, o ktoré som predtým prosila. Z hĺbky srdca som ďakovala Bohu! Keď som si to uvedomila, cítila som sa zahanbene a previnilo za to, že som vo svojej viere hľadala len milosť a požehnania a že som sa neusilovala o pravdu, a že som bola skutočne hlúpa, nevedomá a slepá! Musím sa vzdať svojich úmyslov získať požehnania a vo svojej viere kráčať po správnej ceste.