3. Čo som získal zo života vo väzení

Li Ke, Čína

Všemohúci Boh hovorí: „Najväčšou ťažkosťou človeka je, že vždy myslí na svoj osud a vyhliadky a robí si z nich modlu. Človek sa usiluje o Boha kvôli svojmu osudu a vyhliadkam, neuctieva Boha kvôli svojej láske k Nemu. A tak sa pri podmanení človeka treba zaoberať jeho sebectvom, chamtivosťou a vecami, ktoré mu najviac prekážajú v uctievaní Boha. Týmto spôsobom dochádza k podmaneniu človeka. V dôsledku toho je v prvých etapách podmanenia človeka nevyhnutné najprv ho zbaviť divokých ambícií a najfatálnejších slabostí, aby sa odhalilo jeho srdce milujúce Boha a zmenilo jeho poznanie ľudského života, jeho pohľad na Boha a zmysel jeho existencie. Tak sa očisťuje srdce človeka milujúce Boha, čiže ľudské srdce je podmanené.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Obnoviť normálny život človeka a priviesť ho do nádherného konečného osudu) Pri čítaní tohto úryvku z Božích slov som si spomenul na svoju skúsenosť pri zatknutí. Vďaka tomu som si skutočne uvedomil, aké praktické sú Božie slová. Ak sa chce človek prestať prihliadať na svoju budúcnosť a osud a byť schopný podriadiť sa Bohu a milovať Ho, musí v posledných dňoch zakúsiť Boží súd, napomínanie, skúšky a zušľachtenie.

Koncom roka 2012 ma počas kázania evanjelia zatkla polícia ČKS. Počas opakovaných policajných výsluchov a pokusov o vynútenie priznania ma Božie slová viedli, aby som stál pevne za svojím svedectvom a nestal sa Judášom. Polícia nezískala informácie o cirkvi, ktoré chcela, a nakoniec ma odsúdili na tri a pol roka väzenia za „marenie výkonu zákona“. Hoci som sa po zatknutí pripravoval na väzenie, keď som si prečítal rozsudok, v srdci som stále cítil zmätok. V duchu som si počítal dni: „Tri a pol roka – to je viac ako tisíc dní a nocí! Ako to mám prežiť?“ Mal som naozaj obavy, keď som počul jedného bývalého väzňa hovoriť: „Vo väzení je to naozaj temné, a ak nestihneš dokončiť prácu alebo ju neurobíš dobre, zbijú ťa. Slabí tam zomierajú a keď niekto zomrie, je to, akoby zdochol pes – dozorcom je to úplne jedno.“ Trochu som sa bál a myslel som si: „Za tie mesiace, čo som strávil vo vyšetrovacej väzbe, sa mi zhoršilo ochorenie žalúdka a začal som do žalúdka krvácať. Zakaždým, keď idem na toaletu, vychádzajú zo mňa krvné zrazeniny. Nohy a chodidlá mám tiež trochu opuchnuté. Keď mám telo v takomto stave, vyjdem po tých rokoch v neľudskom väzení vyjsť von živý? Ak vo väzení zomriem, nezmeškám deň, keď sa uskutoční Božie kráľovstvo?“ Pri pomyslení na tieto veci som sa neubránil obavám o svoju budúcnosť a v srdci som mal voči Bohu určité nedorozumenia: Používa Boh túto situáciu na to, aby ma odhalil a vyradil? Hoci som vedel, že by som Boha nemal rozumieť nesprávne a že situácia, ktorú zariadil, je to, čo potrebujem, niekoľko dní som mal v srdci zmätok a v noci som nemohol spať. V bolestiach som znova a znova volal k Bohu: „Bože, viem, že by som Ťa nemal chápať nesprávne, ale momentálne som taký slabý. Prosím, daj mi vieru a silu, aby som zvládol situáciu, ktorá ma čaká.“ Po modlitbe som si spomenul na verš zo Starého zákona, kde Boh Jahve hovoril Jozuemu: „Buď silný a maj pevnú odvahu; neboj sa, ani nebuď zúfalý, lebo Jahve, tvoj Boh, je s tebou všade, kam sa pohneš.“ (Joz 1, 9) Tiež som si spomenul na to, čo hovorí Všemohúci Boh: „Zo všetkého, čo sa vo vesmíre deje, neexistuje nič, v čom by som nemal posledné slovo. Existuje niečo, čo nie je v Mojich rukách?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie slová celému vesmíru, 1. kapitola) Boh má zvrchovanosť nad všetkým a všetko riadi, nie je teda môj osud aj vo väzení ČKS stále v Božích rukách? Pri tejto myšlienke som v srdci pocítil oslobodenie.

Jedného dňa v októbri 2013 ma previezli do väzenia na výkon trestu. V čínskych väzniciach sú väzni len bezplatnými nástrojmi, ktoré môžu využívať na zarábanie peňazí. Väzni pracujú 16 až 17 hodín denne a niekedy, keď treba prácu urýchliť, je to ešte dlhšie; tí, ktorí nestihnú splniť svoje úlohy, sú fyzicky trestaní. Mojou prácou vtedy bolo žehliť určité časti odevov. Musel som držať žehličku v rovnakej polohe viac ako desať hodín denne a musel som pracovať rýchlo. Keďže väznica fungovala ako montážna linka, ak bol jeden človek pomalý, ovplyvnilo to rýchlosť celej výrobnej linky, a ak niekto spôsobil zdržanie, bol potrestaný. Dva prsty sa mi už nedali narovnať z toho, ako som tak dlho pevne zvieral žehličku, a musel som ich narovnávať nasilu. Ako sa hovorí: „Prsty sú spojené so srdcom,“ a niekedy bola bolesť v ruke taká silná, že som v noci nemohol spať. Kvôli obrovskému pracovnému zaťaženiu spolu s krvácaním do žalúdka, ktoré sa ešte úplne nevyliečilo, som bol fyzicky extrémne slabý. Po troch mesiacoch vo väzení som začal pociťovať bolesti chrbta, tlak na hrudníku a dýchavičnosť. Pri pomyslení na dlhý trest, ktorý ma čakal, som sa bál, že ak to takto pôjde ďalej, aj keď nezomriem, zostanem invalidom. Keby som zostal invalidom, život po väzení by bol problematický, a ako by som potom konal svoje povinnosti? Keby som nemohol konať svoje povinnosť, nestratil by som šancu na spásu? Zúfalo som si želal, aby Boh čoskoro potrestal veľkého červeného draka, pretože keby veľký červený drak padol, nemusel by som trpieť tieto útrapy. V tom čase som venoval veľkú pozornosť správam zvonku a keď prišli noví väzni, snažil som sa zistiť, ako to vonku vyzerá, vypytoval som sa, či sa nedejú nejaké katastrofy alebo nepokoje. Ale dni plynuli, situácia vonku zostávala pokojná a ja som sa cítil trochu skľúčený. Prečo Boh netrestá veľkého červeného draka? Ak takto zostanem vo väzení príliš dlho, aj keď nezomriem, zmrzačí ma to! Pri týchto myšlienkach mi srdce naplnila temnota a skormútenosť. V tejto trýzni som sa modlil k Bohu: „Bože, len pomyslenie na to, že mi ochrnú ruky, vo mne vyvoláva takú skormútenosť, a stále sa bojím, že ak zostanem invalidom, nebudem mať v živote žiadne východisko. Tiež sa bojím, že nebudem môcť konať svoje povinnosti, a preto nebudem môcť byť spasený. Bože, prosím, vyveď ma z tohto nesprávneho stavu.“

Jedného dňa som počas prestávky na dvore som si všimol, že hory v diaľke, kedysi žlté a pusté, sa zazelenali bez toho, aby som si to všimol. Keď som sa pozeral na kvety a trávu na horách, preblesklo mi v mysli niekoľko Božích slov: „Svahy sú posiate kvetmi a trávami, no ľalie dodávajú lesk Mojej sláve na zemi pred príchodom jari – môže človek dosiahnuť také veci? Mohol by o Mne svedčiť na zemi pred Mojím návratom? Mohol by sa obetovať v záujme Môjho mena v krajine veľkého červeného draka?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie slová celému vesmíru, 34. kapitola) Znova a znova som uvažoval o týchto Božích slovách a myslel som na to, ako kvety a tráva, hoci sú obyčajné a prosté, nežiadajú od Stvoriteľa nič. Či už zažívajú mrazivé zimy alebo horúce letá, stále rastú a kvitnú rok čo rok podľa zákonov, ktoré im Boh stanovil. Skrášľujú tak zem stvorenú Bohom a vydávajú svedectvo o zázraku Božích skutkov. Boh hovorí: „Svahy sú posiate kvetmi a trávami, no ľalie dodávajú lesk Mojej sláve na zemi pred príchodom jari.“ Jasne som pochopil, že Boh používal tieto slová, aby ma vyviedol z mojej skormútenosti, a cítil som sa dojatý aj zahanbený. Tak ako kvety a tráva, aj ja som len maličká stvorená bytosť, ale neustále som sa dožadoval, aby Boh konal podľa mojich prianí, a keď Boh nesplnil moje požiadavky a nepotrestal veľkého červeného draka, moje srdce sa od Neho vzdialilo. Skutočne mi chýbal rozum! Keď Boh koná svoje dielo, má svoj vlastný plán a Boh pozná správny čas na zničenie veľkého červeného draka. Mal by som nechať Boha, aby všetko ovládal. Navyše, či zostanem invalidom, či prežijem a či budem môcť konať svoje povinnosti, to všetko bolo v Božích rukách. Moje obavy boli zbytočné. Pri pomyslení na tieto veci sa mi srdce trochu upokojilo.

Neskôr som u iného väzňa náhodou zbadal knihu s názvom Viera slávnych osobností, ktorá obsahovala príbehy mnohých známych čínskych aj zahraničných evanjelistov, ako boli Hudson Taylor, Robert Morrison, Wang Mingdao, Watchman Nee a ďalší. Nikdy by som nečakal, že v prísne stráženom väzení ČKS nájdem takúto knihu, tak som si ju dychtivo požičal na prečítanie. Krásne svedectvá svätých v priebehu vekov v tejto knihe ma veľmi povzbudili a spomenul som si na Božie slová: „To, čo vám teraz ukladám, prekonáva Mojžiša a zatieňuje Dávida, preto od vás žiadam, aby aj vaše svedectvo prekonalo Mojžiša a aby vaše slová boli silnejšie ako Dávidove. Dávam vám stonásobne viac a žiadam, aby ste sa Mi odplatili rovnako. Musíte vedieť, že som Ten, kto ľudstvu daroval život, a vy zasa tí, ktorí ste život odo Mňa dostali, a preto o Mne musíte svedčiť. Je to vaša povinnosť, ktorou som vás poveril a ktorú by ste pre Mňa mali vykonať. … Rozumiete Mojim tajomstvám na nebesách lepšie než Izaiáš a Ján. Viete viac o Mojej milote a ctihodnosti než všetci svätí minulých vekov. Neprijali ste len Moju pravdu, Moju cestu a Môj život, ale aj vízie a zjavenia, ktoré sú väčšie než tie, ktoré dostal Ján. Chápete mnoho ďalších tajomstiev a uzreli ste aj Moju skutočnú tvár. Prijali ste viac Môjho súdu a viac poznáte Moju spravodlivú povahu. A tak, hoci ste sa narodili v posledných dňoch, rozumiete veciam, ktoré prišli predtým, a veciam minulosti a zažili ste aj dnešné veci, ktoré som osobne vykonal Ja. Nežiadam od vás priveľa, pretože som vám toho toľko dal a vy ste vo Mne tak veľa videli. Žiadam vás teda, aby ste o Mne svedčili svätým z minulých vekov. Je to jediná túžba Môjho srdca.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Čo vieš o viere?) Myslel som na svätých minulých generácií. Oni sa netešili z polievania a zaopatrenia toľkými Božími slovami, z akých som sa tešil ja, ale položili svoje životy, aby podali svedectvo o spáse Pána Ježiša. Niektorí boli ukameňovaní, iní roztrhaní koňmi, niektorí boli rozpílení a iní ukrižovaní hore nohami, ale všetci podali krásne a zvučné svedectvo pre Boha. Ja som sa tešil zo zaopatrenia toľkými slovami Všemohúceho Boha, takže by som mal podať krásne a zvučné svedectvo pre Boha, presne ako to urobili svätí minulých generácií, na zahanbenie satana. Aj toto Boh očakáva od nás, ktorí sme prijali Jeho dielo posledných dní. Pri pomyslení na to som nadobudol odhodlanie nasledovať príklad svätcov minulých generácií. Bol som ochotný vzdorovať svojmu telu a odložiť svoje neprimerané požiadavky voči Bohu, vložiť svoju budúcnosť a osud do Božích rúk a vydať sa na milosť Jeho ovládaniu a usporiadaniu. Aj keby som sa naozaj stal invalidom, stále by som nasledoval Boha až do konca. Navyše, aj keby ma ČKS vo väzení skutočne umučila na smrť, bolo by to prenasledovanie pre spravodlivosť. Je to nádherná vec a nemal by som byť smutný. Namiesto toho by som sa mal spoliehať na Boha, aby som stál pevne za svojím svedectvom. V nasledujúcich dňoch som vedome uvažoval o Božích slovách, na ktoré som si vedel spomenúť, spieval som chválospevy, ktoré som sa naučil, a tiež som zveroval svoje ťažkosti Bohu a vzhliadal k Nemu. Postupne sa mi stav zlepšil.

Myslel som si, že vďaka tejto skúsenosti som dokázal odložiť myšlienky na svoju budúcnosť a osud, ale situácia, ktorá ma postretla, ma odhalila a jasne mi ukázala, že to nebude také jednoduché. V zime roku 2014 kvôli mojej slabosti a extrémne zlým podmienkam vo väzení, kde som si musel umývať vlasy a kúpať sa v studenej vode z vodovodu aj v tuhej zime, som bol takmer stále prechladnutý a tieklo mi z nosa. Postupne mi z častého smrkania popraskali cievky v nose. Spočiatku som krvácal len prerušovane a v malom množstve, ale časom sa krvácanie zhoršovalo, až nakoniec mi pri viacerých príležitostiach tiekla krv z nosa nepretržite, ako voda z vodovodu. Dozorcovia videli, že príliš krvácam, a báli sa, že by som mohol v dielni zomrieť, tak ma poslali do väzenskej nemocnice. Zdravotnícke podmienky vo väzenskej nemocnici však boli veľmi zlé. Lekár mi dal len infúziu a neurobil žiadne opatrenia na zastavenie krvácania. Postavil predo mňa aj plastové vedro a chladne povedal: „Ak budeš krvácať, krvácaj do vedra. Nezašpiň ni tu krvou celú podlahu.“ Keď to dopovedal, len sa otočil a odišiel. Krvácanie z nosa sa mi stále vracalo, tak som si zapchal nosné dierky vreckovkami, aby som krvácanie zastavil. Ale keď som mal zapchaté nosné dierky, krv sa mi začala liať z úst. Z nadmerného krvácania som cítil, ako mi z tela pomaly uniká teplo. Krv mi naďalej prerušovane tiekla z nosa a zakrátko som minul celý balíček vreckoviek. Bol som úplne bez síl a nezmohol som sa na nič iné, len nechať krv tiecť z úst a nosa na oblečenie. Zakrátko som mal na hrudi veľkú červenú škvrnu a začínalo mi byť čoraz viac zima. Mohol som sa len slabo opierať o studenú stenu a mal som pocit, akoby sa odpočítavali posledné sekundy môjho života. Hľadel som na strop a myslel som si: „Ak to takto pôjde ďalej, zakrátko vykrvácam. Ak takto zomriem vo väzení, nikto sa o tom nikdy nedozvie. Už nikdy neuvidím svojich bratov a sestry, nieto ešte aby som sa dožil dňa Božej slávy.“ Myslel som tiež na to, ako som sa po tom, čo som našiel Boha, vzdal kariéry a odišiel z domu kvôli prenasledovaniu zo strany ČKS, a ako som si neustále plnil povinnosť v cirkvi. Nikdy by som nečakal, že nakoniec zomriem vo väzení namiesto toho, aby som získal požehnania. Čím viac som o tom premýšľal, tým horšie som sa cítil a srdce mi naplnila bezútešnosť. V bolestiach som sa ticho modlil k Bohu: „Bože, to, čomu čelím, obsahuje Tvoj úmysel, ale moje duchovné postavenie je príliš nízke a keď vidím, že čoskoro zomriem, srdce mám plné bolesti a zúfalstva. Bože, prosím, daj mi vieru a silu, aby som vďaka Tebe mohol byť pevný.“ Po modlitbe som si spomenul na to, čo povedal Jób počas svojich skúšok: „Jahve dal a Jahve vzal; nech je požehnané Jahveho meno.“ (Jób 1, 21) Keď na Jóba prišlo satanovo pokušenie, prišiel o všetok svoj majetok a deti a celé telo mu pokryli boľavé vredy. Tieto veci by boli pre každého neznesiteľnými ranami, ale Jób mal bohabojné srdce. Nereptal proti Bohu ani nezhrešil svojimi ústami, ale namiesto toho to prijal od Boha a veril, že všetko jeho bohatstvo a deti mu dal Boh a hoci to vyzeralo ako lúpež zbojníkov, dopustil to Boh. Preto sa Jób podriadil tomu, že mu Boh vzal a ochotne vrátil Bohu všetko, čo mal, pričom stále chválil Božie sväté meno. Uprostred satanových pokušení Jóbovi jeho viera, podriadenosť a bázeň pred Bohom umožnili stáť pevne za svojím svedectvom pre Boha, zahanbiť satana a získať Božie schválenie a požehnanie. Keď som uvažoval o Jóbovom svedectve, uvedomil som si, že všetko, čo mám, vrátane môjho života, mi dal Boh, že je len správne, aby si to Boh vzal späť, a že by som sa mal podriadiť Božej zvrchovanosti a usporiadaniu. Ale keď som čelil smrti, ocitol som sa v bolesti a zúfalstve a moje srdce bolo neochotné. Videl som, že nemám voči Bohu žiadnu podriadenosť a že moja viera je skutočne úbohá. Keď som si to uvedomil, modlil som sa k Bohu: „Bože, som ochotný vložiť svoj život do Tvojich rúk. Či budem žiť alebo zomriem, som ochotný podriadiť sa Tvojej zvrchovanosti a usporiadaniu.“ Po modlitbe sa mi srdce oveľa viac upokojilo a cítil som, že Boh mi je silnou a mocnou oporou. Keď som úplne zveril svoj život a smrť Bohu, nečakane som uvidel Jeho skutky. Boh vzbudil väzňa, ktorého som nepoznal, aby išiel za riaditeľom väzenskej nemocnice, povedal mu, že som riaditeľov rodák, a požiadal ho, aby mi pomohol. V skutočnosti nie som riaditeľov rodák. Keď riaditeľ prišiel a videl, že som celý od krvi, rýchlo povedal: „Neboj sa, dám ťa previezť do mestskej nemocnice na transfúziu krvi a pohotovostné ošetrenie.“ Ale keď ma väzenskí dozorcovia odviezli do mestskej nemocnice, aby ušetrili náklady, spravili mi len operáciu na zastavenie krvácania a nedostal som transfúziu. Myslel som si, že keď som stratil toľko krvi, dozorcovia určite zariadia, aby som si pár dní oddýchol. Ale nečakane, len čo som zišiel z operačného stola, ma dozorcovia poslali rovno späť do práce v dielni. Mal som závrat, točila sa mi hlava aj celý svet okolo mňa. V srdci som ešte viac nenávidel pohŕdanie ČKS ľudským životom. Kráčal som po správnej životnej ceste tým, že som veril v Boha a kázal evanjelium, a predsa som trpel takú brutalitu zo strany ČKS! Okrem nenávisti som mal srdce plné smútku a myslel som si: „Zdá sa, že tentoraz vo väzení naozaj zomriem a nikdy sa nedožijem dňa, keď sa uskutoční Božie kráľovstvo.“ Uvedomil som si, že môj stav je nesprávny a keď som sa zamyslel nad predchádzajúcimi skúsenosťami, vedel som, že táto choroba je Božia skúška. Bol som ochotný podriadiť sa Božiemu ovládaniu a usporiadaniu a hľadať Jeho úmysel. Neskôr, keď som sa podriadil, som znova videl Božie skutky. Väzenský dozorca z môjho rodného mesta sa dopočul o mojej situácii a prihovoril sa za mňa u vedúceho dielne, aby ma nechal pár dní oddychovať, a nakoniec som sa uzdravil. Videl som Božiu všemohúcnosť a zvrchovanosť a moja viera v Neho o niečo vzrástla. Pochopil som, že to, či budem žiť alebo zomriem, závisí od Boha. Bez ohľadu na to, aký podlý je veľký červený drak alebo ako sa ma snaží zabiť, bez Božieho povolenia mi nikto nemôže vziať život.

Myslel som na to, ako som sa pri všetkých týchto príležitostiach, tvárou v tvár týmto situáciám, obával o svoju budúcnosť a osud, a vždy som sa bál, že ak zomriem, nebudem môcť byť spasený. Uvedomil som si, že situácie, ktoré Boh pripravil, neboli len na to, aby mi ukázali podlosť ČKS, ale aj preto, aby som pochopil svoju vlastnú skazenú povahu. Spomenul som si na Božie slová: „Ľudia sa vo svojej viere v Boha snažia získať požehnania pre budúcnosť. To je cieľ ich viery. Všetci majú tento úmysel a túto nádej, no skazenosť v ich prirodzenosti musí byť odstránená prostredníctvom skúšok a zušľachťovania. Ak ľudia v ktorýchkoľvek aspektoch nie sú očistení a zjavujú skazenosť, sú to aspekty, v ktorých musia byť zušľachťovaní – to je Božie opatrenie. Boh pre teba pripravuje prostredie a núti ťa v ňom k zušľachťovaniu, aby si mohol spoznať vlastnú skazenosť. Nakoniec dosiahneš bod, keď sa chceš vzdať svojich plánov a túžob a podriadiť sa Božej zvrchovanosti a opatreniu, aj keď to znamená zomrieť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Keď som uvažoval o Božích slovách a porovnával ich s vlastnými skúsenosťami, uvedomil som si, že len prostredníctvom zušľachtenia môže človek jasne vidieť svoje skutočné duchovné postavenie a poznať svoju skazenosť. Predtým som si vždy myslel, že ak som opustil rodinu a kariéru, aby som si plnil povinnosť, a čelil som zatknutiu a prenasledovaniu veľkého červeného draka a nezradil som Boha, stal som sa úprimným veriacim. Ale v tejto situácii som konečne videl, že verím v Boha len kvôli dobrej budúcnosti a konečnému osudu, a že nechcem Boha úprimne uspokojiť. Takže keď som videl, že nemôžem získať požehnania, ostal som negatívny a utrápený. Keď som sa prvýkrát dozvedel o svojom triapolročnom treste, myslel som na to, aké vážne je moje krvácanie do žalúdka a aký som fyzicky slabý. Bál som sa, že zomriem vo väzení a nikdy sa nedožijem dňa, keď sa uskutoční kráľovstvo. Kvôli tomu som sa tak trápil, že som nemohol spať, a dokonca som nesprávne chápal, že Boh používa túto situáciu, aby ma vyradil. Po nástupe do väzenia som kvôli obrovskej drine nemohol narovnať prsty a bál som sa, že ak zostanem invalidom, nebudem mať v živote žiadne východisko. Tiež som sa bál, že nebudem môcť konať svoju povinnosť, takže nebudem môcť byť spasený, preto som túžil po tom, aby Boh čo najskôr zničil veľkého červeného draka, a žil som v stave skormútenosti. Neskôr, kvôli môjmu neustálemu krvácaniu z nosa, som sa bál, že by som mohol zomrieť, a cítil som sa utrápený a zúbožený, dokonca som ľutoval, že som odišiel z domu, aby som si plnil povinnosť. Až vtedy som videl, že pri udržiavaní svojej viery a konaní povinnosti som vôbec nepraktizoval pravdu ani sa nepodriaďoval Bohu, ani som sa nesnažil splatiť Božiu lásku. Namiesto toho som využíval konanie povinnosti na to, aby som sa pokúsil získať Božiu milosť a požehnania a aby som sa pokúsil získať dobrý výsledok a konečný osud. Hoci som sa skrýval pod zámienkou vydávania sa Bohu, v podstate som sa snažil uspokojiť svoju vlastnú túžbu po požehnaní. Tým, že som si takto konal povinnosť, snažil som sa obchodovať s Bohom a snažil som sa Ho využiť a oklamať. Kde v tom bolo nejaké svedomie či rozum? Keby Boh nepoužil prenasledovanie veľkého červeného draka na to, aby ma odhalil a zušľachtil, naďalej by som veril v Boha a konal si povinnosť s úmyslom získať požehnanie. Nakoniec by som skončil ako Pavol, ktorý bral svoje vydávanie sa a obety ako kapitál na to, aby žiadal od Boha milosť, a bez hanby hovoril: „Bojoval som dobrý boj, prišiel som na koniec svojej cesty, zachoval som si vieru: odteraz je pre mňa pripravený veniec spravodlivosti.“ (2 Tim 4, 7-8) Keby som takto veril až do úplného konca, nemohol by som získať pravdu a byť spasený a nakoniec by som si privodil len skazu. Konečne som pochopil Boží starostlivý úmysel – používal takúto situáciu, aby ma zušľachtil a očistil od mojej skazenosti a nečistôt. Skutočne som cítil, že hoci Božie činy neboli v súlade s mojou vôľou, všetky boli pre mňa láskou a spásou. Zároveň som cítil Božie milosrdenstvo a ochranu voči mne. Keď som dostal rozsudok a bál som sa, že z väzenia nevyjdem živý, práve Boh ma osvietil a viedol prostredníctvom svojich slov a dal mi vieru, aby som zvládol drsné prostredie väzenia. Keď som sa bál, že zostanem invalidom a nebudem môcť prežiť, Boh ma viedol prostredníctvom kvetov a trávy a prostredníctvom skutkov svätých minulých generácií v tej knihe. Povzbudil ma tak, aby som mal odhodlanie ísť ďalej. Keď som nekontrolovateľne krvácal a hrozila mi smrť, Boh vzbudil neznámeho väzňa, ktorý išiel za riaditeľom, bol som zachránený a prežil som. Často som myslel na slová v „Povzdychu Všemohúceho“, kde Boh hovorí: „Drží stráž po tvojom boku.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo) Hlboko som cítil, že v časoch krízy je jedine Boh mojou oporou a mojím jediným útočiskom! Myslel som na to, ako som za celé tie roky viery v Boha nikdy nedal Jemu svoje pravé srdce. Snažil som sa uzavrieť obchod s Bohom tým, že som si plnil len trošku zo svojich povinností, ale Boh so mnou nezaobchádzal podľa mojej vzbury, a v časoch ťažkostí, keď som na Boha volal, bol stále so mnou. Tiež ma viedol a usmerňoval prostredníctvom svojich slov a vzbudzoval rôzne osoby, udalosti a veci, aby mi pomohli. V tej chvíli sa v mojom srdci zdvihla ľútosť a sebaobviňovanie a ticho som sa modlil k Bohu: „Bože, neusiloval som sa o pravdu správne a platil som cenu len za svoju budúcnosť a osud. Ak dokážem prežiť a odísť, určite sa budem o pravdu usilovať správne a nedovolím, aby Tvoja spása voči mne vyšla nazmar. Aj keď nebudem mať dobrý konečný osud, budem si naďalej dobre konať svoju povinnosť a splatím Ti Tvoju lásku!“

Keď som prešiel touto skúsenosťou, lepšie som pochopil význam toho, že Boh používa veľkého červeného draka na to, aby Mu slúžil. Keby som na vlastnej koži nezažil prenasledovanie veľkého červeného draka, nevidel by som tak jasne jeho démonskú podstatu, ani by sa nezväčšila moja viera v Boha a podriadenosť voči Nemu, a nezískal by som skutočné pochopenie svojej skazenej povahy. Skutočne som zažil, že Božie dielo záchrany ľudí je také praktické a také múdre! Tiež som pochopil, že veľký červený drak vzdoruje Bohu a ubližuje Božím vyvoleným takým zbesilým spôsobom, a že Boh ho už dávno chcel zničiť, ale pretože nás, túto skupinu ľudí, ešte Boh neurobil úplnými, potrebuje ho stále používať na to, aby Mu slúžil. Keď to dokončí, príde jeho koniec.

9. novembra 2015 ma po odpykaní trestu prepustili. Dvaja dozorcovia ma eskortovali k väzenskej bráne a jeden z dozorcov sa ma opýtal: „Budeš veriť v Boha aj po tom, čo odídeš? Ak áno, skončíš tu znova!“ Pevne som povedal: „Viera v Boha je moja sloboda!“ Dvaja dozorcovia sa na mňa prekvapene pozreli a potom len pokrútili hlavami. Len niečo vyše desať dní po prepustení ma kontaktovali bratia a sestry a opäť som sa pripojil k tým, ktorí hlásajú evanjelium o kráľovstve.

Neskôr som premýšľal: „Prečo sa cítim tak mizerne a skľúčene, keď ide o moju budúcnosť a osud, až do tej miery, že sa hádam s Bohom a nedokážem sa skutočne podriadiť Jeho ovládaniu a usporiadaniu? Čo ma v skutočnosti ovláda?“ Počas svojich duchovných pobožností som čítal Božie slová: „Skôr než ľudia zažijú Božie dielo a porozumejú pravde, zmocňuje sa ich a zvnútra ich ovláda satanova prirodzenosť. Čo konkrétne zahŕňa táto prirodzenosť? Napríklad, prečo si sebecký? Prečo si chrániš svoje postavenie? Prečo si taký ovplyvnený svojimi pocitmi? Prečo sa ti páčia tie nespravodlivé a zlé veci? Na základe čoho sa ti takéto veci páčia? Odkiaľ tieto veci pochádzajú? Prečo sa ti páčia a prijímaš ich? Teraz ste už všetci porozumeli, že hlavným dôvodom je to, že v človeku sú satanove jedy. Čo sú teda satanove jedy? Ako môžu byť vyjadrené? Ak sa napríklad opýtaš: ‚Ako by mali ľudia žiť? Pre čo by mali ľudia žiť?‘, všetci odpovedia: ‚Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert.‘ Len táto jediná veta vyjadruje samotný koreň problému. Satanova filozofia a logika sa stali životom ľudí. Bez ohľadu na to, o čo sa ľudia usilujú, v skutočnosti to robia pre seba – a tak všetci žijú pre seba. ‚Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert‘ – to je životná filozofia človeka a predstavuje aj ľudskú prirodzenosť. Tieto slová sa už stali prirodzenosťou skazeného ľudstva a sú pravým obrazom satanskej prirodzenosti skazeného ľudstva. Táto satanská prirodzenosť sa úplne stala základom existencie skazeného ľudstva. Skazené ľudstvo žije podľa tohto satanovho jedu už niekoľko tisíc rokov až dodnes.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ako kráčať Petrovou cestou) Po prečítaní tohto úryvku z Božích slov som pochopil, že moje obavy o budúcnosť a osud v mojej viere a povinnostiach neboli len jednoduchým odhalením skazenej povahy, ale hlavne preto, že som mal v sebe satanskú prirodzenosť. Žil som podľa satanských filozofií „Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert“ a „Bez odmeny ani prstom nepohni“, a vo všetkom, čo som robil, som sa riadil princípmi vlastného záujmu. Bol som skutočne sebecký a opovrhnutiahodný. Vzdal som sa všetkého, aby som si plnil povinnosti, ale v skutočnosti som hľadal osobný zisk a snažil som sa o výmenu, aby som získal požehnanie vstupu do nebeského kráľovstva. Pamätám si, keď mi niekto prvýkrát kázal evanjelium o Pánovi Ježišovi. Počul som, že viera v Pána prinesie milosť a požehnania a že moja duša bude spasená a po smrti pôjde do neba. Tak som uveril v Pána. Po prijatí Božieho diela posledných dní som sa dozvedel, že Boh dôkladne očistí a spasí ľudí a privedie ich do ďalšieho veku, a tak som bol nesmierne nadšený. Aby som získal budúce požehnania, odhodlane som sa vzdal rodiny a kariéry a rozhodol som sa plniť si svoje povinnosti na plný úväzok. Po viac ako roku viery vo Všemohúceho Boha ma zatkli za kázanie evanjelia. Po prepustení na kauciu mi polícia obmedzila pohyb, zakázala mi opustiť miestnu oblasť a požadovala, aby som bol kedykoľvek k dispozícii, inak ma uvrhnú do väzenia. Ja som sa však aj tak rozhodol plniť si svoje povinnosti inde, pretože som si myslel, že takto si ma Boh zapamätá a získam Jeho požehnania. Ale keď ma znova zatkli, odsúdili na tri a pol roka a čelil som hrozbe invalidity alebo smrti vo väzení. Cítil som, že moje nádeje na získanie požehnania boli zmarené, a tak ma naplnila bolesť a bezútešnosť, a dokonca som ľutoval, že som odišiel inam plniť si povinnosti. Myslel som si, že po tom, čo som zaplatil takú cenu, by ma Boh nemal nechať zomrieť a že by mi mal dopriať dobrý konečný osud. Uvedomil som si, že žitím podľa týchto satanských jedov som sa stal hlboko sebeckým, bažil som len po vlastnom zisku. Nemal som pred Bohom žiadnu bázeň ani podriadenosť. Ako stvorená bytosť mám nevyhnutnú zodpovednosť veriť v Boha a plniť si svoje povinnosti, a predsa všetky moje myšlienky a túžby boli len pre moje vlastné dobro. Chcel som využiť svoje povinnosti ako šancu pokúsiť sa obchodovať s Bohom a uskutočniť svoj sen o požehnaní. Bolo to odo mňa skutočne sebecké a opovrhnutiahodné! Myslel som na to, ako sa Boh dvakrát stal telom, aby spasil ľudstvo, stretával sa s odmietaním a ohováraním zo strany sveta a znášal nepochopenie, sťažnosti a dokonca vykorisťovanie od tých, ktorí veria v Boha. A predsa Boh nikdy od ľudí nič nežiadal, a už vôbec nikoho nežiadal, aby Mu to splatil. Iba vyjadruje pravdu, aby polieval a zaopatril ľudí, a ticho čaká na ich návrat. Božia láska je skutočne nezištná! Myslel som na to, koľko Božích slov som zjedol a vypil a koľko som od Boha prijal, a predsa som nikdy nepomyslel na to, že by som Božiu lásku splatil riadnym plnením svojich povinností. Sústredil som sa len na to, aby mi Boh dal dobrý konečný osud, a keď som to nedostal, stal som sa negatívnym a utrápeným, a dokonca som ľutoval cenu, ktorú som zaplatil. Cítil som hlboké sebaobviňovanie a vinu a nenávidel som sa za to, že mi tak chýba svedomie a ľudská prirodzenosť!

Pod Božím vedením som si potom spomenul na úryvok z Božích slov: „Si stvorená bytosť – samozrejme, mal by si uctievať Boha a usilovať sa o zmysluplný život. Ak Boha neuctievaš, ale žiješ vo svojom špinavom tele, nie si len zviera odeté do ľudských šiat? Keďže si ľudská bytosť, mal by si sa vydať Bohu a znášať všetko utrpenie! S radosťou a istotou by si mal prijať tú trochu utrpenia, ktorej si dnes vystavený, a žiť zmysluplný život, tak ako Jób a Peter. … Ste ľudia, ktorí sa usilujú o správnu cestu, ľudia, ktorí hľadajú zlepšenie. Ste ľudia, ktorí povstali v krajine veľkého červeného draka, ľudia, ktorých Boh nazýva spravodlivými. Nie je to snáď ten najzmysluplnejší život?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Praktizovanie (2)) Božie slová mi ukázali smer, ako ísť vpred. Pochopil som, že ako stvorená bytosť by som sa mal usilovať o pravdu, uctievať Boha, plniť funkciu stvorenej bytosti a žiť zmysluplný život. Toto je tá správna životná cesta! Rozhodol som sa, že sa už viac nebudem snažiť obchodovať s Bohom a že budem stáť v pozícii stvorenej bytosti, dobre si plniť svoju povinnosť a snažiť sa Boha milovať a uspokojiť.

Už je to deväť rokov, čo som vyšiel z väzenia, a kedykoľvek si spomeniem na túto svoju skúsenosť, prežívam silné a zmiešané pocity. Keby som nezažil túto situáciu, neuvedomil by som si, aké nízke bolo moje duchovné postavenie, ani akú malú vieru som mal v Boha, nieto ešte aby som pochopil svoju sebeckú a opovrhnutiahodnú skazenú povahu a svoje pomýlené snahy. Zároveň som pochopil, že Boh používal veľkého červeného draka, aby Mu slúžil, a robil to preto, aby ma odhalil a očistil moju satanskú povahu, čím premenil moje mylné názory na usilovanie sa o požehnania v mojej viere a primäl ma vzdať sa mnohých obáv o svoju budúcnosť a osud. To sú veci, ktoré by som v pohodlnom prostredí nemohol získať. Zatýkanie veriacich zo strany ČKS je teraz čoraz tvrdšie a často počúvam o bratoch a sestrách, ktorí sú zatýkaní a odsudzovaní, a niektorí boli dokonca ubití na smrť. Niekedy premýšľam o tom, ako starnem a ako moje zdravie už nie je také dobré, ako bývalo. Už som bol dvakrát zatknutý a ak ma zatknú znova, určite dostanem vysoký trest. Je veľmi pravdepodobné, že by som vo väzení zomrel a nedožil sa dňa, keď sa uskutoční kráľovstvo. Ale keď myslím na Božie vedenie a skutky, ktoré som zažil, mám oveľa pokojnejšie a vyrovnanejšie srdce. Spomeniem si na jeden cirkevný chválospev, ktorý často spievam a ktorý ma veľmi povzbudil. „Nasledujúc Krista sa nikdy neobzriem späť, aj keby som mal zomrieť“: „Syn človeka posledných dní vyjadruje pravdu a prebúdza nespočetné srdcia. Vidím, že všetky Božie slová sú pravda, preto Ho nasledujem. Satan, veľký červený drak, šialene utláča a zatýka Boží vyvolený ľud. Tí, ktorí nasledujú Krista a konajú svoje povinnosti, tak robia s nasadením svojich životov. Jedného dňa môžem byť zatknutý a prenasledovaný za svedectvo o Bohu. Vo svojom srdci jasne chápem, že toto je prenasledovanie pre spravodlivosť. Jedného dňa môžem byť zatknutý a uväznený za kázanie evanjelia. Toto je utrpenie, ktoré Boh ustanovil pre tých, ktorí Ho nasledujú. Neviem, ako dlho ešte môžem kráčať po tejto ceste kázania evanjelia, ale kým žijem, budem hlásať Božie slová a svedčiť o Kristovi. Vydávam sa len preto, aby som sa usiloval o pravdu a dokončil Božie poverenie. V tomto živote nasledovanie Krista a svedectvo o Ňom napĺňajú moje srdce hrdosťou. Aj keby som nemohol vidieť deň, keď sa kráľovstvo uskutoční, to, že dnes môžem podať svedectvo a ponížiť satana, mi stačí. Boh je so mnou v prenasledovaní a súžení; On je mojou oporou. Možno môj život zmizne ako pominuteľný ohňostroj, ale zomrieť ako mučeník pre Boha znamená podať zvučné svedectvo. Venoval som svoju skromnú silu na šírenie evanjelia o kráľovstve. Nemám žiadne sťažnosti a nič neľutujem. Keďže môžem podať svedectvo o Bohu, môj život nebol márny. Toto je Božie ustanovenie a ja Mu vzdávam chválu a vďaku.“ (Nasledujme Baránka a spievajme nové piesne) Viem, že cesta predo mnou je plná mnohých ťažkostí a prekážok, ale bez ohľadu na to, aké skúšky a súženia zažijem alebo či budem mať dobrú budúcnosť alebo konečný osud, podriadim sa Božej zvrchovanosti a usporiadaniam, budem si plniť povinnosť a usilovať sa žiť text tejto piesne vo svojom každodennom živote.