50. Zaručuje usilovanie sa o vedomosti dobrú budúcnosť?

Rodina a učitelia mi od malička hovorili, že sa mám usilovne učiť a že len ak sa dostanem na vysokú školu, budem mať dobrý život; inak strávim život v utrpení a chudobe. Keď som videla, že moja rodina je chudobná a ľudia v dedine sa na nás pozerajú zvrchu, myslela som si, že ak sa dostanem na vysokú, nájdem si dobrú prácu, a potom sa už na nás ľudia v dedine neodvážia pozerať zvrchu. Spomenula som si na jednu vetu z učebnice základnej školy: „Čítaním človek získa lásku aj bohatstvo.“ Verila som, že ak sa budem usilovne učiť, získam z kníh veľa vedomostí, a čím viac vedomostí a lepšie vzdelanie budem mať, tým budem bohatšia, a že jedine vedomosti môžu zmeniť môj osud. Keď mi rodina hovorila o viere v Boha, slovne som súhlasila, ale v srdci som si myslela: „Teraz je prvoradé štúdium. Poriadne budem veriť až vtedy, keď sa dostanem na vysokú a budem mať dobrú prácu.“ Takže som na zhromaždenia nikdy nechodila. Rodina mi občas ukázala Božie slová, ale čítala som ich len ako rozprávkovú knižku, zatiaľ čo moje srdce sa sústredilo na budovanie skvelej budúcnosti tým, že sa dostanem na vysokú školu.

V tom čase som mala celkom dobré známky a ľudia v dedine ma chválili za dobrý prospech a za to, že som rozumná. Vraveli, že určite uspejem. Príbuzní ma často povzbudzovali, aby som sa usilovne učila, a hovorili, že naša rodina bude mať určite vysokoškoláčku. Keď som to počula, bola som šťastná aj prekvapená. Keďže moja rodina bola chudobná a ostatní sa na nás pozerali zvrchu, cítila som sa medzi ľuďmi naozaj menejcenná, akoby som bola niečo menej než ostatní. Nikdy by som nečakala, že si ma ľudia budú vážiť pre moje dobré známky, a tak sa mi zdalo, že byť sčítaná mi skutočne môže získať obdiv ostatných. Potom som však premýšľala o tom, že moje známky ešte nie sú najlepšie, takže musím na seba zatlačiť a usilovne sa učiť, aby som dosiahla lepšie výsledky. Neskôr som sa dostala na najprestížnejšiu strednú školu v okrese a verila som, že mám veľkú šancu dostať sa na univerzitu. Potom sa na mňa tí, ktorí ma poznajú, určite budú pozerať inými očami. Keď som bola v maturitnom ročníku, učitelia často hovorievali: „Prijímacie skúšky na vysokú školu určujú úroveň vášho života,“ „V dnešnej spoločnosti je tvrdá konkurencia a platí zákon prežitia najsilnejšieho – prežijú len tí, ktorí sa vedia prispôsobiť,“ a „Ak nebudete makať v mladosti, v starobe to oľutujete.“ Uvedomila som si, že dobrú budúcnosť môžem mať len vtedy, ak získam diplom zo špičkovej univerzity, a aby som tento cieľ dosiahla, učila som sa ešte usilovnejšie. Často som vynechávala obedňajšie prestávky, aby som v triede riešila úlohy; aj ísť do jedálne sa mi zdalo ako strata času. Pri každej skúške mi veľmi záležalo na výsledku a poradí. Keď som sa v rebríčku posunula vyššie, tešilo ma to, ale keď sa moje umiestnenie nezlepšilo alebo kleslo, cítila som sa naozaj sklamaná a nepokojná. Hoci som sa usilovne učila, väčšinou som sa v triede umiestňovala len okolo dvanásteho alebo trinásteho miesta a prežívala som veľkú bolesť a tlak. Ale myslela som si, že len ak sa dostanem na vysokú, budem mať dobrý život a už mnou nebudú opovrhovať, takže som sa ďalej usilovne učila a neodvážila som sa ani trochu poľaviť.

Tri mesiace pred prijímačkami sa stalo niečo, čo mnou hlboko otriaslo. V škole sa konal skúšobný test, a jeden študent, ktorý opakoval ročník, nedosiahol hranicu pre prijatie na kľúčovú univerzitu len o pár bodov a nakoniec spáchal samovraždu skokom z výšky. Keď som sa o tom dopočula, veľmi ma to rozrušilo. Mal oveľa viac bodov ako ja, ale len pre pár bodov ukončil svoj život. Sedela som v triede, pozerala som sa okolo seba na lavice zavalené kopami kníh a na spolužiakov, ktorí sa usilovne učili, a zrazu som sa cítila úplne stratená. Neubránila som sa myšlienkam: „Mladý život práve vyhasol pre pár bodov – stojí to za to? Žijeme my študenti len pre výsledky? Sú výsledky dôležitejšie ako život? Môže poradie v skúškach naozaj určovať osud človeka? Prečo sa cez to nedokázal preniesť?“ Keď som pomyslela na to, že sa rovnako ako tento opakujúci študent zúfalo usilujem o vysoký počet bodov, aby som sa dostala na dobrú univerzitu, pýtala som sa sama seba: „Je vysoká škola mojím jediným východiskom? A čo ak sa na univerzitu nedostanem? Môžu vedomosti naozaj zmeniť osud človeka?“ Hlavou mi vírilo množstvo otázok, na ktoré som nepoznala odpoveď. Spomenula som si na starého otca. Bol vzdelaný a prečítal veľa kníh, ale celý život prežil ako roľník. Vedomosti jeho osud nezmenili. Potom je tu moja sesternica. Po skončení vysokej školy išla pracovať do veľkomesta a ľudia v dedine ju obdivovali a chválili, ale ona sa stále sťažovala, že tá práca nie je dosť dobrá. Nevedela som, či po všetkom tom úsilí dopadnem ako môj starý otec, ktorému boli vedomosti na nič, alebo ako sesternica, ktorú ostatní obdivovali, no nikdy nebola spokojná. Čo ak sa naozaj dostanem na dobrú univerzitu, vyštudujem a nájdem si dobrú prácu, a získam obdiv ostatných, potom sa vydám a založím si rodinu – nútila by som svoje deti, aby sa usilovne učili tak ako ja, v snahe dostať sa na univerzitu? Každá generácia opakuje tento životný vzorec, ale je to naozaj jediný spôsob, ako žiť? Neexistuje iná cesta? Cítila som nebývalý zmätok ohľadom cesty, ktorá ma v živote čaká, a nevedela som, prečo žijem, ani o čo by som sa mala usilovať, aby to malo zmysel.

Neskôr som si prečítala slová Všemohúceho Boha a moje pochybnosti sa rozplynuli. Všemohúci Boh hovorí: „V ohromnom priestore vesmíru a nebies žije a rozmnožuje sa nespočetne veľa tvorov, ktoré sa v nekonečnom cykle riadia zákonom života a dodržiavajú jedno nemenné pravidlo. Tí, čo umierajú, berú so sebou príbehy živých, a tí, čo žijú, opakujú tragickú minulosť tých, čo zahynuli. A tak ľudstvo nemôže inak, než sa pýtať: prečo žijeme? A prečo musíme zomrieť? Kto vládne tomuto svetu? A kto stvoril ľudstvo? Stvorila ľudstvo naozaj príroda? Dokáže ľudstvo skutočne ovládať svoj osud? …“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dodatok 3: Človek môže byť spasený jedine v rámci Božieho riadenia) Nehovorili Božie slová presne o pochybnostiach, ktoré som mala? Ale s nikým som sa o tieto najhlbšie myšlienky nepodelila, tak ako to mohol Boh vedieť? Zdalo sa, že Boh rozumie mojim myšlienkam, a čo viac, že pozná súčasný stav života celého ľudstva. V srdci som pocítila Božiu všemohúcnosť a zároveň ma Božie slová priťahovali, aby som čítala ďalej. Boh hovorí: „Od vzniku spoločenských vied sa myseľ človeka zaoberá vedou a poznatkami. Z vedy a poznatkov sa potom stali nástroje na ovládanie ľudstva, čím človeka zanechali bez dostatočného priestoru na uctievanie Boha aj bez toľkých priaznivých podmienok na Jeho uctievanie. Boh klesol v srdci človeka na ešte nižšiu pozíciu. Bez toho, aby mal človek v srdci miesto pre Boha je jeho vnútorný svet temný, beznádejný a prázdny. Mnohí vedci z oblasti spoločenských vied, historici a politici následne začali prichádzať s teóriami spoločenskej vedy, evolúcie ľudstva a s ďalšími teóriami, ktoré protirečia pravde o Božom stvorení človeka, aby vyplnili srdce a myseľ ľudstva. A takto počet tých, ktorí veria, že Boh stvoril všetko, ešte viac klesol a pribudlo tých, ktorí veria evolučnej teórii. Čoraz viac ľudí považuje záznamy o Božom diele a Božích slovách z éry Starého zákona za mýty a legendy. Do srdca sa im vkradol nezáujem o Božiu vznešenosť a veľkosť a stávajú sa ľahostajnými voči Božej existencii a voči princípu, že Boh má zvrchovanosť nad všetkým. Prežitie ľudstva a osud krajín a národov pre nich už nie sú dôležité a človek žije v prázdnom svete, zaujatý iba jedlom, pitím a vyhľadávaním pôžitkov. … Veda, poznanie, sloboda, demokracia, potešenie a pohodlie prinášajú človeku len dočasnú útechu. Aj pri týchto veciach človek stále nevyhnutne hreší a sťažuje sa na nespravodlivosť spoločnosti. To, že človek má tieto veci, nemôže zabrániť jeho túžbe a chuti objavovať. Je to preto, lebo človeka stvoril Boh a jeho nezmyselné obety a skúmania mu môžu prinášať len čoraz väčšie strasti a spôsobovať, že človek je v neustálom stave úzkosti, nevie, ako sa postaviť k budúcnosti ľudstva alebo ako čeliť ceste, ktorá je pred ním, a to až do takej miery, že sa človek dokonca začne báť vedy a poznania, a ešte viac sa bojí pocitu prázdnoty. Bez ohľadu na to, či žiješ v slobodnej krajine, alebo v krajine bez ľudských práv, v tomto svete vôbec nemôžeš uniknúť osudu ľudstva. Či si vládcom, alebo ovládaným, si úplne neschopný uniknúť túžbe skúmať osud, záhady a konečný osud ľudstva a už vôbec nie si schopný uniknúť pred nevysvetliteľným pocitom prázdnoty. Takéto javy, ktoré sú spoločné pre celé ľudstvo, nazývajú sociológovia sociálne javy. Nenašiel sa však žiadny veľký človek, ktorý by tieto problémy vyriešil. Človek je v konečnom dôsledku človek a žiadny človek nedokáže nahradiť postavenie a život Boha. To, čo ľudstvo potrebuje, nie je len spravodlivá spoločnosť, v ktorej sú všetci dobre živení, rovní a slobodní; to, čo ľudstvo potrebuje, je Božia spása a Božie zaopatrenie života pre človeka. Iba keď človek získa Božie zaopatrenie života a Božiu spásu, môžu sa vyriešiť jeho potreby, túžba po skúmaní a prázdnota jeho srdca.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dodatok 2: Boh má zvrchovanosť nad osudom celého ľudstva) Po prečítaní Božích slov som pochopila, že ľudí stvoril Boh, a že koreňom našej prázdnoty a bezmocnosti je to, že Boh už nemá miesto v našich srdciach. Keď sa obzriem späť, v mladosti som verila v existenciu Boha, ale keď som začala chodiť do školy, v učebniciach nebola o Bohu ani zmienka. Písalo sa tam, že ľudia sa vyvinuli z opíc, a tiež, že „vedomosti dokážu zmeniť tvoj osud“, „ostatné snahy sú prízemné, čítaniu sa nič nevyrovná“, a „veda je nadovšetko“. Takéto myšlienky a výroky pochádzajú od satana a vedú ľudí k tomu, aby zbožňovali vedomosti a vedu. Ani neviem ako, ale aj ja som tieto výroky prijala, pripisovala som vedomostiam veľkú hodnotu a považovala ich za nesmierne dôležité, a pri usilovaní sa o vedomosti som začala vieru brať ako niečo druhoradé. Teraz som bola plná zmätku ohľadom života a mnohokrát som cítila nevysvetliteľnú prázdnotu. V skutočnosti to bolo preto, lebo som sa príliš vzdialila od Boha. Hoci mi štúdium rozšírilo vedomosti aj obzory a dostávalo sa mi chvály a obdivu od ostatných, vedomosti nedokázali vyriešiť môj zmätok ohľadom života, ani mi ukázať správnu cestu v živote. Moje srdce ostalo zmätené, bezmocné a ubolené. Čítala som, že Boh hovorí: „Bez toho, aby mal človek v srdci miesto pre Boha je jeho vnútorný svet temný, beznádejný a prázdny.“ „To, čo ľudstvo potrebuje, nie je len spravodlivá spoločnosť, v ktorej sú všetci dobre živení, rovní a slobodní; to, čo ľudstvo potrebuje, je Božia spása a Božie zaopatrenie života pre človeka.“ Pochopila som, že len vierou v Boha a prijatím Jeho spásy sa človek môže oslobodiť od všetkej prázdnoty a bolesti. Odvtedy som vedela, že musím úprimne veriť v Boha a čítať Jeho slová, a že už nemôžem zanedbávať svoju vieru. Začala som chodiť na zhromaždenia raz týždenne a možnosť čítať Božie slová mi prinášala veľký pokoj.

Po prijímačkách na vysokú som mala viac času čítať Božie slová a často som trávila čas s bratmi a sestrami a žila cirkevným životom. Videla som, že v cirkvi vládne pravda a že medzi bratmi a sestrami sa nerobia rozdiely v bohatstve či spoločenskom postavení, ani podľa dĺžky viery či veku. Všetci sa môžu otvoriť, hovoriť v duchovnom spoločenstve a navzájom si pomáhať, keď zjavujeme skazenosť, a nepozeráme sa na seba zvrchu ani medzi sebou nesúťažíme. Takýto život sa mi naozaj páčil. Onedlho som dostala list o prijatí na univerzitu a začala som váhať, či mám na ňu nastúpiť. V skutočnosti som na univerzitu veľmi chcela ísť, pretože po všetkých tých rokoch štúdia bolo vždy mojím cieľom sa tam dostať, a nájsť si váženú prácu s dobrým platom a výhodami, aby mnou nepohŕdali a aby som nemusela trpieť chudobou. Ale tiež som sa obávala, že ak pôjdem na vysokú a budem zaneprázdnená štúdiom, nebudem mať čas chodiť na zhromaždenia a čítať Božie slová. V mojej neistote som sa spýtala rodiny a oni povedali: „Predtým, ako sa rozhodneš, by si sa mala úprimne pomodliť k Bohu.“ Potom som Bohu povedala o svojich ťažkostiach a poprosila Ho, aby ma viedol k správnej voľbe.

Neskôr som si prečítala úryvok Božích slov, ktorý mi veľmi pomohla. Všemohúci Boh hovorí: „Je poznanie niečo, čo každý považuje za pozitívnu vec? Prinajmenšom si ľudia myslia, že význam slova poznanie je skôr pozitívny ako negatívny. Prečo tu teda spomíname, že satan používa poznanie a vedomosti aby skazil človeka? Nie je evolučná teória aspektom poznania? Nie sú Newtonove vedecké zákony súčasťou poznania? Zemská príťažlivosť je tiež súčasťou poznania, však? (Áno.) Prečo je teda poznanie uvedené medzi vecami, ktoré satan používa na skazenie ľudstva? Aký máte na to názor? Má poznanie v sebe čo i len kúsok pravdy? (Nie.) Čo je potom podstatou poznania? Na základe čoho prebieha učenie sa všetkých vedomostí, ktoré človek získa? Je založené na evolučnej teórii? Nie je poznanie, ktoré človek získal skúmaním a zhrnutím, založené na ateizme? Majú niektoré z týchto vedomostí spojenie s Bohom? Súvisí to s uctievaním Boha? Súvisí to s pravdou? (Nie.) Ako teda satan používa poznanie, aby skazil človeka? Práve som povedal, že žiadne z týchto vedomostí nie sú spojené s uctievaním Boha ani s pravdou. Niektorí ľudia o tom premýšľajú takto: ‚Poznanie možno nemá nič spoločné s pravdou, ale napriek tomu nekazí ľudí.‘ Aký máte na to názor? Naučilo ťa poznanie, že šťastie človeka musia vytvoriť jeho vlastné dve ruky? Naučilo ťa poznanie, že osud človeka je v jeho vlastných rukách? (Áno.) Čo je to za reči? (Sú to diabolské reči.) Presne tak! Sú to diabolské reči! Poznanie je komplikovanou témou na diskusiu. Môžete jednoducho povedať, že oblasť poznania nie je nič iné než vedomosti. Je to oblasť poznania, ktorá sa učí na základe neuctievania Boha a nepochopenia, že Boh stvoril všetky veci. Keď ľudia študujú tento typ poznania, nevidia, že Boh má zvrchovanosť nad všetkými vecami a že Boh je zodpovedný za všetky veci alebo ich riadi. Namiesto toho sa venujú len nekonečnému výskumu a prieskumu tejto oblasti poznania a hľadaniu odpovedí založených na vedomostiach. Nie je však pravda, že ak ľudia neveria v Boha a namiesto toho sa venujú iba výskumu, nikdy nenájdu pravdivé odpovede? Vedomosti ti môžu poskytnúť len živobytie, prácu a príjem, aby si nehladoval, ale nikdy ťa neprinútia uctievať Boha a nikdy ťa nebudú držať ďaleko od zla. Čím viac ľudia študujú poznanie, tým viac túžia vzdorovať Bohu, podrobovať Ho štúdiu, skúšať Ho a odporovať Mu. Takže čo teraz vidíme, že poznanie učí ľudí? Všetko je to filozofia satana. Majú filozofie a pravidlá prežitia, ktoré satan šíri medzi skazenými ľuďmi, nejaký vzťah k pravde? Nemajú nič spoločné s pravdou a v skutočnosti sú opakom pravdy.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný V) Boh odhaľuje, ako satan využíva vedomosti ako trik na skazenie ľudí. Videla som, že praktické vedomosti nám môžu pomôcť získať základný zdravý rozum, a že nám môžu pomôcť v práci a v živote, ale počas učenia nám satan vštepuje ateizmus, evolucionizmus, marxizmus a iné ideológie. Tie nás vedú k tomu, aby sme čoraz viac popierali Boha a vzdorovali Mu, a aby sme sa od Neho čoraz viac vzďaľovali. Spomenula som si, ako jedna sestra hovorila, že jej dcéra v mladosti verila v existenciu Boha a nasledovala ju vo viere, ale neskôr, keď išla na univerzitu a sestra s ňou hovorila o viere v Boha, jej dcéra už existenciu Boha neuznávala. V skutočnosti som na tom bola rovnako. Keď som bola malá, verila som v existenciu Boha, ale v učebniciach a v učive vyučovanom v škole sa slovo „Boh“ nikdy nespomínalo, a všetko bolo len o materializme a evolučnej teórii, hovorilo sa, že všetko na svete vzniklo prirodzene a že ľudia sa vyvinuli z opíc, čo spôsobilo, že som začala pochybovať o existencii Boha. Uvedomila som si, že satan skutočne využíva vedomosti na to, aby zavádzal a kazil ľudí. Ale v tom čase som si to neuvedomovala a stále som túžila po vedomostiach, chcela som ďalej plávať v oceáne vedomostí. Netušila som, že je to trik, ktorý satan používa na zavádzanie a kazenie ľudí. Je to presne ako v prípade žaby, ktorá sa varí zaživa v postupne sa zohrievajúcej vode – ak človek nie je ostražitý a nedostane sa z vody dostatočne skoro, keď ho satan napokon pohltí, ani si to neuvedomí. Vedomosti vyučované na univerzitách sú čisto ateistické, a čím viac som sa učila, tým hlbšie som bola otrávená. Keby sa zo mňa nakoniec stal človek, ktorý popiera Boha, pretože má priveľa vedomostí, bolo by už príliš neskoro. Nezničila by som tým samu seba? Následky toho boli desivé!

Jedného dňa som si prečítala ďalšie Božie slová a získala som určité pochopenie Božej zvrchovanosti. Všemohúci Boh hovorí: „Odkedy prídeš s plačom na tento svet, začneš si plniť svoje povinnosti. V záujme Božieho plánu a Jeho predurčenia zohrávaš svoju úlohu a začínaš svoju životnú cestu. Bez ohľadu na tvoj pôvod a cestu, ktorú máš pred sebou, v každom prípade nikto nemôže uniknúť ovládaniam a usporiadaniam nebies a nikto nemôže riadiť svoj vlastný osud, pretože len On, ktorý je zvrchovaný nad všetkými vecami, je schopný takéhoto diela.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh je zdrojom života človeka) Pochopila som, že osud človeka je v Božích rukách a že ľudia nemajú schopnosť zmeniť svoj osud. Ako sa bude vyvíjať môj osud, akú prácu budem robiť, aký budem mať život, a či budem chudobná alebo bohatá – to všetko podlieha Božiemu predurčeniu a zvrchovanosti a ja to nemôžem zmeniť, a už vôbec sa to nedá zmeniť len prostredníctvom vedomostí alebo diplomu. Presne ako môj starý otec; Boh ho predurčil, aby bol roľníkom, a hoci prečítal veľa kníh a veľa sa naučil, jeho osud to zmeniť nedokázalo. Uvedomila som si, že osud človeka naozaj nie je v jeho vlastných rukách, a že vyššie vzdelanie nevedie nutne k dobrej práci. Chcela som zmeniť svoj osud štúdiom, ale tá myšlienka bola skutočne hlúpa. Keď som si to uvedomila, bola som ochotná zveriť sa Bohu a podriadiť sa Božej zvrchovanosti a usporiadaniam.

V tom čase som tiež čítala viac Božích slov a jeden úryvok na mňa obzvlášť hlboko zapôsobil. Všemohúci Boh hovorí: „Mladí ľudia by nemali byť bez ašpirácií, motivácie a silného ducha snažiaceho sa o posun nahor. Nemali by byť skľúčení nad svojimi vyhliadkami ani nestrácať nádej v živote ani vieru v budúcnosť. Mali by mať vytrvalosť a pokračovať po ceste pravdy, ktorú si teraz vybrali – uskutočniť svoje želanie vydať celé svoje životy Mne. Nemali by byť bez pravdy ani zakrývať pokrytectvo a nespravodlivosť – mali by si pevne stáť za svojím správnym postojom. Nemali by sa nechať unášať, ale mali by mať ducha, aby sa odvážili prinášať obete a bojovať za spravodlivosť a pravdu. Mladí ľudia by mali mať odvahu nepodľahnúť utlačovaniu silami temnoty a transformovať význam svojej existencie. Nemali by pasívne prijímať veci, ba čo viac, mali by mať ducha otvorenosti a úprimnosti a odpúšťania voči svojim bratom a sestrám. Samozrejme, toto sú Moje požiadavky na každého a Moje nabádanie každého. Ba čo viac, toto sú Moje chlácholivé slová pre všetkých mladých ľudí. Mali by ste praktizovať podľa Mojich slov. Mladí ľudia by hlavne nemali byť bez odhodlania jasne rozlišovať, ako sa veci majú, a hľadať spravodlivosť a pravdu. Mali by ste sa usilovať o všetky krásne a dobré veci a získať realitu všetkých pozitívnych vecí. Navyše by ste mali byť zodpovední za svoj vlastný život a nesmiete ho brať ľahkovážne. Ľudia, ktorí prišli na svet, Ma len zriedka stretnú. Je tiež zriedkavosťou mať príležitosť hľadať a získať pravdu. Prečo by ste si necenili tento nádherný čas ako správnu cestu, o ktorú sa usilovať v tomto živote? A prečo ste vždy takí odmietaví k pravde a spravodlivosti? … Vaše životy by mali byť plné spravodlivosti, pravdy a svätosti. Nemali by byť v takom mladom veku také zvrátené, že nakoniec spadnete do podsvetia. Nemáte pocit, že by to bolo strašné nešťastie? Nemáte pocit, že by to bolo strašne nespravodlivé?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slová pre mladých a starých) Tieto Božie slová mi pomohli nájsť správny smer v živote. Boh je zdrojom všetkej krásy a dobra. Verím v Boha a čítam Jeho slová, a vďaka nim dokážem rozlíšiť pozitívne veci od negatívnych a rozoznať rôzne zlé trendy, a tiež viem, ako žiť normálnu ľudskú prirodzenosť a tak ďalej. To všetko sú veci, ktoré potrebujem pre svoj duchovný život. Keby som sa neusilovala o pravdu a radšej by som sa naďalej usilovala o vedomosti, ovplyvňovali by ma len všelijaké satanské filozofie a jedy a bola by som čoraz skazenejšia. Presne ako keď som bola v škole: jasne som vedela, že moje známky sú priemerné, ale nebola som ochotná to prijať a veľmi tvrdo som sa učila, aby som sa dostala na dobrú univerzitu. Výsledkom bolo, že som sa trápila a vzďaľovala sa čoraz viac od Boha. Pôvodne nás stvoril Boh a mali by sme v Neho veriť a usilovať sa o pravdu, ale pretože ma lákal a zavádzal satan, poznala som len chodenie do školy a učenie sa, a nechápala som, že by som mala veriť v Boha a uctievať Ho, a nechápala som, že v živote by malo ísť o usilovanie sa o pravdu a spásu. Bola som úplne sústredená na svoje štúdium a premrhala som toľko času. Videla som, že Boh vyjadril toľko právd a že je toho stále toľko, čomu nerozumiem, a naplnilo ma to ľútosťou. Keby som sa len o pár rokov skôr poriadne zhromažďovala, nepochopila by som viac právd? Keby som pokračovala na univerzite ešte pár rokov, Božie dielo by sa už možno skončilo, a tak by som určite premárnila svoju šancu na spásu. Po prečítaní Božích slov som pocítila Boží naliehavý úmysel. Boh čaká, kým sa ľudstvo vráti pred Neho a prijme Jeho spásu, aby už viac netrpelo satanovým ubližovaním. Nemohla som premeškať túto príležitosť.

Prečítala som si ďalšie Božie slová, ktoré ma naozaj inšpirovali. Boh hovorí: „Ak máš vysoké postavenie, skvelú povesť, bohaté vedomosti, množstvo majetku a podporu mnohých ľudí, no tieto veci ťa naďalej netrápia a stále prichádzaš pred Boha, aby si prijal Jeho volanie a poverenie a urobil, čo od teba žiada, potom to, čo urobíš, bude mať najväčší význam na zemi a bude to ten najspravodlivejší čin ľudstva. Ak volanie Boha odmietneš kvôli svojmu postaveniu a vlastným cieľom, všetko, čo urobíš, bude prekliate Bohom a Boh k tomu bude dokonca mať odpor.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dodatok 2: Boh má zvrchovanosť nad osudom celého ľudstva) Boh jasne uvádza, aký druh ľudí získa Jeho schválenie a požehnania, a aký druh ľudí Ním bude prekliaty a nenávidený. Tí, ktorí prijmú Božie poverenie bez ohľadu na akékoľvek prekážky a obetujú Bohu svoje telo i myseľ, sú tí, ktorí získajú Božie schválenie a požehnania. Ak niekto odmietne Božie poverenie kvôli usilovaniu sa o osobné záujmy, je to vzbura voči Bohu a takýto človek je Bohom zavrhnutý. Premýšľala som o tom, že ak by som sa ako stvorená bytosť usilovala len o vedomosti a nie o pravdu, potom by som nadarmo mrhala dychom života, ktorý mi dal Boh. Keby som tieto roky mohla využiť na konanie svojej povinnosti ako stvorená bytosť namiesto štúdia na univerzite – a povedať viacerým ľuďom dobrú správu o tom, že Boh prišiel vykonať dielo spásy ľudstva, a pomôcť viacerým strateným ľuďom, ako som ja, vrátiť sa pred Boha – potom by to bola tá najzmysluplnejšia vec, akú môžem urobiť. Spomenula som si na Petra. Odmalička vynikal v štúdiu a mal príkladné správanie, a jeho rodičia dúfali, že akademicky uspeje a presadí sa vo svete, ale Peter sa neusiloval o ďalšie vedomosti či vyššie vzdelanie, aby získal slávu, zisk a postavenie. Radšej sa rozhodol veriť v Boha a kázať. Napriek odporu rodičov po skončení strednej školy zanechal štúdium. Hoci sa živil rybolovom a žil obyčajným životom, pre svoju túžbu po Bohu sa neustále snažil spoznávať a milovať Boha, a nakoniec získal Božie schválenie. Petrovo úsilie si získalo môj obdiv, a zároveň ma to inšpirovalo a dalo mi to odhodlanie vzdať sa univerzity.

Ani som sa nenazdala a prišiel deň zápisu na univerzitu. Zavolala mi spolužiačka a navrhla, aby sme sa išli zapísať spolu, ale povedala som jej, že na univerzitu nepôjdem. Potom za mnou jeden za druhým prichádzali spolužiaci, kamaráti a neveriaci príbuzní a snažili sa ma presvedčiť. Niektorí hovorili: „Bez titulu si vo svete nenájdeš dobrú prácu.“ Iní vraveli: „Niektorí ľudia sa chcú dostať na vysokú, ale nemôžu. A pozri na seba: ty si sa dostala, ale rozhodla si sa nejsť? Zbláznila si sa?“ Môj starší brat tiež povedal, že ak pôjdem na univerzitu, dá mi tritisíc jüanov, a že mi kúpi dobrý mobil. Bola som trochu smutná a slabá, pretože som cítila, že kedysi som bola v ich očiach poslušné a rozumné dieťa, premiantka s výbornými známkami a nádejná mladá osoba so sľubnou budúcnosťou, no teraz ma považovali za niekoho, kto sa zbláznil a je neposlušný. Cítila som sa trochu nepríjemne. Ale vďaka Božej ochrane, keď som pomyslela na to, že som na správnej životnej ceste, a že si vyberám tú najspravodlivejšiu vec, znova ma naplnila viera. Mohli si myslieť a hovoriť, čo chceli; ja som chcela naďalej chodiť na zhromaždenia a konať svoju povinnosť ako zvyčajne. V tom čase som veľmi rada spievala chválospev Božích slov s názvom „Mali by ste sa vzdať všetkého pre pravdu“:

1  Ako ľudská bytosť a človek, ktorý sa usiluje o Boha, musíš zvážiť svoj život a pristupovať k nemu starostlivo – berúc do úvahy, ako by si sa mal obetovať Bohu, ako by si mal v Neho mať zmysluplnejšiu vieru a – keďže Boha miluješ – ako by si Ho mal milovať spôsobom, ktorý je čistejší, krajší a lepší. Dnes nemôžeš byť len spokojný s tým, ako si podmanený, ale musíš zvážiť, ako by si mal kráčať po ceste, ktorá leží pred tebou. Musíš mať odhodlanie a odvahu byť zdokonalený. Za pravdu musíš znášať ťažkosti, musíš sa pravde obetovať, musíš pre pravdu strpieť poníženie a musíš podstúpiť viac utrpenia, aby si získal viac pravdy. Toto by si mal urobiť.

2  Pravdu nesmieš odhodiť pre potešenie z rodinnej harmónie a nesmieš stratiť celoživotnú dôstojnosť a integritu pre dočasný pôžitok. Mal by si sa usilovať o všetko, čo je krásne a dobré, a mal by si sa usilovať o cestu života, ktorá je zmysluplnejšia. Ak vedieš takýto všedný a svetský život a nemáš žiadny cieľ, o ktorý by si sa usiloval, nie je to mrhanie tvojím životom? Čo môžeš z takého života získať? Mal by si zanechať všetky telesné pôžitky kvôli jednej pravde a nemal by si odhodiť všetky pravdy kvôli malému pôžitku. Takíto ľudia nemajú integritu ani dôstojnosť. Ich existencia nemá zmysel!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skúsenosti Petra: Jeho poznanie o napomínaní a súde

Z Božích slov som videla, že Boh dúfa, že budeme žiť pre usilovanie sa o pravdu a pre to, čo je spravodlivé, a ak sa vzdáme pravdy kvôli dočasnému potešeniu, potom strácame svoju dôstojnosť, a čo je dôležitejšie, aj hodnotu a zmysel života. Kedysi som nevedela, čo je zmysluplný život. Myslela som si, že štúdium vedomostí v škole, prijatie na dobrú univerzitu a sľubná budúcnosť mi získajú obdiv ostatných, a že to bude znamenať, že som v živote niečo dosiahla. Ale nečakane, po dlhých rokoch štúdia, nielenže ma nič z toho nenaučilo, ako sa správať, ale ešte som aj zablúdila. Dokonca som zabudla, že pochádzam od Boha a že tento dych života mi dal Boh, a nechala som si ubližovať a klamať satanom. Nakoniec som sa takmer stala ako satan, odolávala som Bohu a popierala Ho, a žila som bez akejkoľvek hodnoty či dôstojnosti. Teraz som si volila kráčať po ceste viery v Boha a usilovania sa o pravdu. Hoci mi rodina a priatelia nerozumeli a ohovárali ma, a v budúcnosti možno nebudem žiť v bohatstve ani nezískam obdiv ľudí, vierou v Boha a konaním svojej povinnosti môžem pochopiť pravdu a získať život. Toto je tá najzmysluplnejšia vec, a toto utrpenie nie je márne. Takže bez ohľadu na to, ako sa ma snažili presvedčiť, nezakolísala som, a vedela som, že túto silu mi dal Boh.

Potom som na univerzitu nešla a namiesto toho som konala svoju povinnosť v cirkvi. Prostredníctvom Božieho duchovného spoločenstva a odhalenia som hlbšie pochopila svoje usilovanie sa o vedomosti. Všemohúci Boh hovorí: „Počas procesu, keď ľudia získavajú vedomosti, po akej ceste ich chce satan vlastne viesť tým, že používa najrôznejšie metódy, či už ide o rozprávanie príbehov, jednoduché poskytnutie nejakej vedomosti, alebo o to, že im umožní uspokojiť ich túžby či ašpirácie? Ľudia si myslia, že na získavaní vedomostí nie je nič zlé a že je to úplne prirodzené a odôvodnené. Ak sa to povie príťažlivým spôsobom, stanoviť si vznešené ašpirácie alebo mať ambície znamená mať motiváciu a to by mala byť v živote tá správna cesta. Ak človek dokáže uskutočniť svoje vlastné ašpirácie alebo si počas svojho života vybudovať úspešnú kariéru, nie je to veľkolepejší spôsob žitia? Takto môže človek nielen vzdať česť svojim predkom, ale má aj šancu zanechať po sebe stopu pre budúce generácie – nie je to dobrá vec? Je to dobrá vec v očiach svetských ľudí a pre nich by to malo byť správne a pozitívne. Vedie však satan so svojimi zákernými úmyslami ľudí takouto cestou a to je všetko? Samozrejme, nie. V skutočnosti je jedno, aké má človek veľkolepé ašpirácie, aké realistické sú jeho túžby alebo aké správne môžu byť – všetko, čo chce človek dosiahnuť, a všetko, čo hľadá, je neoddeliteľne spojené s dvomi slovami. Tieto dve slová sú životne dôležité pre každého človeka počas celého jeho života a sú to veci, ktoré má satan v úmysle človeku vštepiť. Ktoré dve slová to sú? ‚Sláva‘ a ‚zisk‘. Satan používa veľmi miernu metódu – metódu, ktorá je v dokonalej zhode s predstavami ľudí a ktorá nie je veľmi agresívna, aby ľudia nevedomky prijali jeho prostriedky a zákony prežitia, vytvorili si životné ciele a životné smerovania a začali mať životné ašpirácie. Bez ohľadu na to, ako vznešene môžu znieť opisy životných ašpirácií ľudí, tieto ašpirácie sa vždy točia okolo slávy a zisku. Všetko, za čím sa nejaký veľký alebo slávny človek – vlastne každý človek – v celom svojom živote ženie, súvisí len s týmito dvomi slovami: ‚sláva‘ a ‚zisk‘. Ľudia si myslia, že keď raz majú slávu a zisk, majú kapitál na to, aby si užívali vysoké postavenie a veľké bohatstvo a vychutnávali si život. Myslia si, že keď raz majú slávu a zisk, majú kapitál na to, aby hľadali pôžitok a oddávali sa samopašnej telesnej rozkoši. Kvôli sláve a zisku, po ktorých túžia, ľudia s potešením nevedomky odovzdajú satanovi svoje telá, srdcia a dokonca všetko, čo majú, vrátane svojich vyhliadok a osudov. Robia to bez výhrad, bez toho, aby čo i len na okamih zapochybovali a bez toho, aby vedeli, že majú získať späť všetko, čo raz mali. Môžu si ľudia nad sebou zachovať kontrolu, keď sa odovzdajú satanovi a stanú sa takýmto spôsobom voči nemu verní? Určite nie. Satan ich úplne a načisto ovláda. Úplne a načisto sa ponorili do tohto bahna a nedokážu sa vyslobodiť.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VI) Po prečítaní Božích slov som si konečne uvedomila, že ma satan nalákal na nesprávnu cestu usilovania sa o slávu a zisk. Satan je skutočne zákerný a podlý: Najprv použije niečo, čo sa zdá byť legitímne, a prinúti ľudí študovať a učiť sa vedomosti, a potom, v procese učenia, bez toho, aby sme si to všimli, vštepuje do sŕdc ľudí rôzne satanské myšlienky a výroky, ako napríklad „vedomosti dokážu zmeniť tvoj osud“, „ostatné snahy sú prízemné, čítaniu sa nič nevyrovná“, „vynikni nad ostatnými a ucti si tak svojich predkov“, a „tí, čo pracujú rozumom, budú vládnuť, a tí, čo pracujú rukami, budú slúžiť“. Tieto myšlienky nás nútia uctievať vedomosti a usilovať sa o slávu a zisk, mysliac si, že získanie vyššieho vzdelania povedie k dobrej práci, prinesie česť našim predkom, a umožní nám uniknúť životu plnému driny. Takže som si myslela, že tým, že pôjdem na vysokú, môžem zmeniť svoj osud, a dosiahnuť to, čo ľudia nazývajú dobrým životom. Začala som sa sústreďovať na body a poradie v skúškach, a často som bola frustrovaná a skľúčená, keď moje úsilie neviedlo k dobrým známkam. Hoci som mnohokrát cítila, že život študenta je prázdny a únavný, alebo som cítila bolesť zo súťaženia s ostatnými o poradie, stále som bola ochotná pre tento cieľ trpieť a drieť, a nevedela som, že sa mám oslobodiť a odolať. Spomenula som si na svoju spolusediacu. Často sa učila dlho do noci v snahe dostať sa na dobrú univerzitu, ale z nadmernej úzkosti dostala zvláštnu chorobu. Nakoniec musela prerušiť štúdium, aby sa zotavila. Potom tu bol ten študent, ktorý opakoval ročník a skočil a zabil sa. Ostatným sa zdalo, že ide len o malý rozdiel v bodoch, ale on si tie body cenil viac ako vlastný život. Nakoniec sa rozhodol skočiť. Aj za tým bolo usilovanie sa o slávu a zisk. Z týchto skutočností som videla satanove zákerné úmysly, ktorými navádza ľudí na usilovanie sa o slávu a zisk. Satan nás nielen odvádza od Boha, ale nás aj trýzni a zahráva sa s nami, ako sa mu zachce, až kým nás nakoniec nepohltí. Keby to Boh neodhalil, nikdy by som jasne nevidela, že sláva a zisk sú triky, ktoré satan používa na kazenie ľudí, a naďalej by som pre slávu a zisk znášala všemožné zbytočné útrapy, a navyše by som sa vzdialila od Boha a zatvorila si dvere pred Jeho spásou. Viac ako desať rokov som sa usilovne učila, aby som získala obdiv ostatných, a zanedbávala som, ba dokonca som zabudla na vieru v Boha. Keby nebolo Božej lásky a toho, že zariadil, aby mi bratia a sestry pomohli a priviedli ma do cirkevného života, neviem, ako dlho by som ešte v zmätku blúdila.

Za posledných pár rokov som vďaka konaniu povinnosti a čítaniu Božích slov čoraz viac chápala, že cesta viery v Boha je tá správna životná cesta. Boh nám odhalil všetky tajomstvá pravdy, napríklad: ako sa ľudstvo vyvíjalo až do dnešného dňa, odkiaľ ľudia pochádzajú a kam smerujú, pravdu o tom, ako satan skazil ľudstvo, ako vyriešiť skazené povahy a žiť pravú ľudskú podobu, ako spoznávať a uctievať Boha, ako sa stať stvorenou bytosťou na požadovanej úrovni, a tak ďalej. V pravdách, ktoré Boh vyjadril, som videla životný smer, a našla som hodnotu svojho života. Som skutočne vďačná, že ku mne prišla Božia spása, a umožnila mi vrátiť sa pred Neho. Bohu vďaka!