b. Škody a dôsledky, ktoré ľuďom prináša moc, ktorou disponuje skazené ľudstvo

Slová Všemohúceho Boha posledných dní

Od vzniku spoločenských vied sa srdce človeka zaoberá vedou a poznatkami. Z vedy a poznatkov sa potom stali nástroje na ovládanie ľudstva, čím človeka zanechali bez dostatočného priestoru na uctievanie Boha aj bez toľkých priaznivých podmienok na Jeho uctievanie. Boh klesol v srdci človeka na ešte nižšiu pozíciu. Bez toho, aby mal človek v srdci miesto pre Boha je jeho vnútorný svet temný, beznádejný a prázdny. Mnohí vedci z oblasti spoločenských vied, historici a politici následne začali prichádzať s teóriami spoločenskej vedy, evolúcie ľudstva a s ďalšími teóriami, ktoré protirečia pravde o Božom stvorení človeka, aby vyplnili srdce a myseľ ľudstva. A takto počet tých, ktorí veria, že Boh stvoril všetko, ešte viac klesol a pribudlo tých, ktorí veria evolučnej teórii. Čoraz viac ľudí považuje záznamy o Božom diele a Božích slovách z éry Starého zákona za mýty a legendy. Do srdca sa im vkradol nezáujem o Božiu dôstojnosť a veľkosť a stávajú sa ľahostajnými voči Božej existencii a voči princípu, že Boh má zvrchovanosť nad všetkým. Prežitie ľudstva a osud krajín a národov pre nich už nie sú dôležité a človek žije v prázdnom svete, zaujatý iba jedlom, pitím a vyhľadávaním pôžitkov. … Len málo ľudí dnes hľadá, aby zistilo, kde Boh v súčasnosti vykonáva svoje dielo alebo ako má zvrchovanosť nad konečným osudom a ako ho určuje. A tak je ľudská civilizácia bez vedomia človeka čoraz menej schopná držať sa želaní človeka. Veľa ľudí si dokonca uvedomuje, že žijú v takomto svete, a preto sú menej šťastní ako tí, ktorí už zomreli. Dokonca aj ľudia v krajinách, ktoré bývali veľmi civilizované, vyjadrujú takéto sťažnosti. Lebo bez Božieho vedenia, aj keď si vládcovia a sociológovia lámu hlavu, aby zachovali ľudskú civilizáciu, je to márne. Žiadny človek nedokáže vyplniť prázdnotu v srdci človeka, pretože žiadny človek nemôže byť životom človeka a žiadna sociálna teória nemôže človeka oslobodiť od starostí prázdnoty. Veda, poznanie, sloboda, demokracia, potešenie a pohodlie prinášajú človeku len dočasnú útechu. Aj pri týchto veciach človek stále nevyhnutne hreší a sťažuje sa na nespravodlivosť spoločnosti. To, že človek má tieto veci, nemôže zabrániť jeho túžbe a chuti objavovať. Je to preto, lebo človeka stvoril Boh a jeho nezmyselné obety a skúmania mu môžu prinášať len čoraz väčšie strasti a spôsobovať, že človek je v neustálom stave úzkosti, nevie, ako sa postaviť k budúcnosti ľudstva alebo ako čeliť ceste, ktorá je pred ním, a to až do takej miery, že sa človek dokonca začne báť vedy a poznania, a ešte viac sa bojí pocitu prázdnoty. Bez ohľadu na to, či žiješ v slobodnej krajine, alebo v krajine bez ľudských práv, v tomto svete vôbec nemôžeš uniknúť osudu ľudstva. Či si vládcom, alebo ovládaným, si úplne neschopný uniknúť túžbe skúmať osud, záhady a konečný osud ľudstva a už vôbec nie si schopný uniknúť pred nevysvetliteľným pocitom prázdnoty. Takéto javy, ktoré sú spoločné pre celé ľudstvo, nazývajú sociológovia sociálne javy. Nenašiel sa však žiadny veľký človek, ktorý by tieto problémy vyriešil. Človek je v konečnom dôsledku človek a žiadny človek nedokáže nahradiť postavenie a život Boha. To, čo ľudstvo potrebuje, nie je len spravodlivá spoločnosť, v ktorej sú všetci dobre živení, rovní a slobodní; to, čo ľudstvo potrebuje, je Božia spása a Božie zaopatrenie života pre človeka. Iba keď človek získa Božie zaopatrenie života a Božiu spásu, môžu sa vyriešiť jeho potreby, túžba po skúmaní a prázdnota jeho srdca. Ak ľudia nejakej krajiny alebo národa nie sú schopní získať Božiu spásu a opateru, potom takáto krajina alebo národ bude smerovať k úpadku, k temnote, a Boh ju v dôsledku toho zničí.

Je možné, že tvoja krajina dnes prosperuje, no ak dovolíš svojim ľuďom, aby sa odvrátili od Boha, tvoja krajina bude mať čoraz menej Božieho požehnania, jej civilizácia sa bude čoraz viac rozpadať pod nohami človeka a jej ľudia onedlho povstanú proti Bohu a budú preklínať nebesá. Týmto spôsobom bude osud krajiny nevedomky zničený. Boh pozdvihne silné krajiny, aby čelili krajinám prekliatym Bohom, ba dokonca ich môže vymazať z povrchu zemského. Kľúč k prosperite alebo zániku krajiny alebo národa je to, či ich vládcovia uctievajú Boha a či vedú svojich ľudí k tomu, aby sa priblížili k Bohu a uctievali Ho. No keďže tých, ktorí Boha úprimne hľadajú a uctievajú, je čoraz menej, Boh v tejto záverečnej epoche prejavuje špeciálnu láskavosť krajinám, v ktorých je kresťanstvo štátnym náboženstvom. Tieto krajiny zoskupuje do relatívne spravodlivého svetového tábora, zatiaľ čo ateistické štáty a tie krajiny, ktoré neuctievajú pravého Boha, sa stávajú oponentmi tohto spolku. Boh má takto nielen miesto medzi ľuďmi, kde môže vykonávať svoje dielo, zároveň tiež získava krajiny, ktoré majú spravodlivú autoritu, a umožňuje uvaľovanie sankcií a obmedzení na krajiny, ktoré Mu odporujú. Napriek tomu sa Bohu nedarí získať viac ľudí, ktorí Ho budú uctievať, pretože človek zblúdil priďaleko od Boha a na príliš dlhý čas na Neho zabudol. Na tejto zemi sú iba krajiny, ktoré konajú spravodlivo a odolávajú nespravodlivosti. To je však ďaleko od dosiahnutia Božích prianí, pretože vládcovia žiadnej krajiny nedovolia Bohu, aby vládol ich ľuďom, a politická strana žiadnej krajiny nespojí svojich ľudí, aby vzdali úctu Bohu. Boh stratil svoje oprávnené miesto v srdci každej krajiny, národa a vládnucej strany, ba dokonca aj v srdci každého človeka. Aj keď v tomto svete existujú nejaké spravodlivé sily, akákoľvek vláda, v ktorej Boh nemá miesto v srdci človeka, je veľmi krehká a politická scéna bez Božieho požehnania je v chaose a nedokáže odolať jedinému úderu. Ľudstvo je bez Božieho požehnania ako bez slnka. Bez ohľadu na to, ako usilovne pracujú vládcovia v prospech svojich ľudí a koľko spravodlivých konferencií ľudstvo usporiada, nič z toho nepovedie k zvratu ani nezmení osud ľudstva. Človek verí, že krajina, v ktorej majú ľudia čo jesť a čo si obliecť a v ktorej žijú spoločne v mieri, je dobrá a dobre riadená. Boh si to však nemyslí. Boh verí, že krajinu, v ktorej Ho nikto neuctieva, musí zničiť. Ľudské myšlienky sa vždy príliš odlišujú od tých Božích. Ak teda hlava krajiny neuctieva Boha, jej osud bude veľmi tragický a táto krajina nebude mať konečný osud.

Boh sa nepodieľa na politike človeka, no ovláda osud každej krajiny a národa. Boh ovláda tento svet a celý vesmír. Osud ľudstva a Boží plán sú úzko prepojené a žiadna osoba, krajina ani národ nemôžu uniknúť Božej zvrchovanosti. Ak chce človek poznať svoj osud, musí predstúpiť pred Boha. Boh sa postará o to, aby tí, ktorí Ho nasledujú a uctievajú, prosperovali, a tým, ktorí Mu odolávajú a odmietajú Ho, privodí úpadok a záhubu.

Spomeňte si na scénu z Biblie, keď Boh zničil Sodomu, a tiež si spomeňte na to, ako sa Lótova žena premenila na soľný stĺp. Zamyslite sa nad tým, ako ľudia z Ninive odetí do vrecoviny a posypaní popolom oľutovali a vyznali svoje hriechy. Spomeňte si, aký koniec postihol Židov po tom, čo pred 2 000 rokmi pribili Ježiša na kríž – boli vyhnaní z Izraela a rozutekali sa do krajín po celom svete, mnohých z nich zabili a celý židovský národ bol vystavený bezprecedentnej bolesti vyhladenia svojej krajiny. Pribili Boha na kríž – dopustili sa ohavného hriechu – a vyprovokovali Božiu povahu. Museli zaplatiť za to, čo urobili, a znášať všetky dôsledky svojich činov. Odsúdili Boha, odmietli Ho, preto ich mohol stihnúť len jeden osud: Boží trest. Bol to trpký dôsledok a katastrofa, do ktorej krajinu a národ priviedli ich vládcovia.

Dnes sa Boh vrátil medzi ľudí, aby konal svoje dielo a prvá zastávka v Jeho diele je epitóm diktatúry – Čína, neochvejná bašta ateizmu. Boh si svojou múdrosťou a mocou získal skupinu ľudí. Počas tohto obdobia na Neho všetkými prostriedkami poľovala vládnuca strana Číny a prešiel všetkými druhmi utrpenia. Nemal kde skloniť hlavu, nenašiel útočisko. Napriek tomu stále pokračuje v diele, ktoré chce urobiť – hovorí a vyslovuje slová a šíri evanjelium. Nikto nemôže pochopiť Božiu všemohúcnosť. V Číne, ktorá považuje Boha za svojho nepriateľa, Boh nikdy neprestal vykonávať svoje dielo. Jeho dielo a slovo namiesto toho prijalo viac ľudí, pretože Boh v maximálnej možnej miere prináša spásu každému príslušníkovi ľudstva. Všetci veríme, že žiadna krajina ani sila nemôže zabrániť tomu, čo chce Boh dosiahnuť, a tých, ktorí sa snažia prekážať Jeho dielu, ktorí odolávajú Jeho slovu a vyrušujú a snažia sa skaziť Jeho plán, Boh nakoniec potrestá. Kohokoľvek, kto odoláva Božiemu dielu, Boh vyženie do pekla. Každá krajina, ktorá odoláva Božiemu dielu, bude zničená Bohom. Každý národ, ktorý povstane na odpor Božiemu dielu, Boh vymaže zo zemského povrchu a prestane existovať.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dodatok 2: Boh má zvrchovanosť nad osudom celého ľudstva

Poznatky o starovekej kultúre a histórii trvajúcej niekoľko tisíc rokov zablokovali myslenie, predstavy a duševný rozhľad človeka natoľko, až sa stali nepriepustnými a nerozložiteľnými^[1]. Ľudia žijú v osemnástom kruhu pekla, kde, akoby zahnaní Bohom do temnice, nikdy neuzrú svetlo. Feudálne myslenie tak utláča ľudí, že sotva dýchajú a dusia sa. Nemajú ani štipku sily odporovať, len mlčky trpia a trpia… Nikto sa nikdy neodvážil bojovať alebo sa postaviť za spravodlivosť a nestrannosť. Ľudia jednoducho žijú horšie ako zvieratá, bití a týraní feudálnou morálkou, deň čo deň a rok čo rok. Nikdy im nenapadlo hľadať Boha, aby si mohli užívať šťastie v ľudskom svete. Ľudia akoby boli ubití do takej miery, že sú ako opadané jesenné lístie, zvädnuté, vysušené a žltohnedé. Už dávno stratili pamäť, žijú bezmocní v pekle zvanom ľudský svet a čakajú na príchod posledného dňa, aby zahynuli spolu s týmto peklom, akoby posledný deň, po ktorom túžia, bol dňom, keď sa človek dočká pokojného oddychu. Feudálna morálka doviedla život človeka do „podsvetia“, čím ešte viac oslabila silu človeka vzdorovať. Rôzne typy útlaku nútia človeka k tomu, aby sa krok za krokom prepadal hlbšie do „podsvetia“, čoraz ďalej a ďalej od Boha, až sa dnes stal pre Boha úplným cudzincom, a keď sa stretnú, človek sa Mu rýchlo vyhne. Človek na Neho neberie ohľad a necháva Ho stáť osamoteného bokom, akoby Ho nikdy predtým nepoznal a nevidel. … Poznatky o starovekej kultúre nenápadne ukradli človeka z Božej prítomnosti a vydali ho kráľovi diablov a jeho potomstvu. Štyri knihy a päť klasických textov^[a] preniesli myslenie a predstavy človeka do ďalšieho veku vzdoru, v dôsledku čoho človek ešte viac než predtým obdivuje autorov Kníh Klasických textov, a preto si vytvára ešte nepresnejšie predstavy o Bohu. Človek nevie o tom, že kráľ diablov bezcitne vyhnal Boha z jeho srdca a naplnil ho triumfálnou škodoradosťou. Odvtedy má človek škaredú dušu a vzhľad kráľa diablov. Nenávisť k Bohu naplnila jeho hruď a zlomyseľná zákernosť kráľa diablov sa v človeku šírila deň za dňom, až kým ho úplne nepohltila. Človeku už nezostal ani kúsok slobody a nemal nijakú možnosť vymaniť sa z osídiel kráľa diablov. Nemal inú možnosť, ako sa nechať na mieste zajať, vzdať sa a podriadene padnúť v jeho prítomnosti. Kedysi dávno, keď boli ľudské srdce a duša ešte v plienkach, kráľ diablov zasadil do človeka semeno nádoru ateizmu a učil ho takým bludom ako: „Študuj vedu a techniku, realizuj štyri modernizácie, na svete neexistuje nič také ako Boh.“ Pri každej príležitosti navyše kričí: „Spoliehajme sa na našu usilovnú prácu pri budovaní krásnej vlasti“ a žiada od každého človeka, aby sa od detstva pripravoval na vernú službu svojej krajine. Človek bol nevedomky privedený do jeho prítomnosti, kde si kráľ diablov bez váhania prisvojil všetky zásluhy (teda zásluhy patriace Bohu za to, že drží celé ľudstvo vo svojich rukách). Nikdy nemal pocit hanby. Navyše sa bezostyšne zmocnil Božieho ľudu a vtiahol ho späť do svojho domu, kde vyskočil na stôl ako myš a prinútil človeka, aby sa mu klaňal ako Bohu. Aký zúfalec! Vykrikuje škandalózne, šokujúce veci, ako napríklad: „Na svete nie je nič také ako Boh. Vietor vzniká premenami podliehajúcimi prírodným zákonom; dážď vzniká, keď sa vodná para pri nízkej teplote kondenzuje na kvapky, ktoré padajú na zem; zemetrasenie je chvenie zemského povrchu v dôsledku geologických zmien; sucho je dôsledkom suchého vzduchu spôsobeného nukleónovými trhlinami na povrchu Slnka. Ide o prírodné javy. Kde je v tom všetkom vyššia moc?“ Nájdu sa dokonca aj takí, ktorí vykrikujú výroky, ako je tento, výroky, ktoré by nemali zaznievať: „Človek sa v dávnej minulosti vyvinul z opíc a dnešný svet je výsledkom po sebe nasledujúcich primitívnych spoločností, ktoré začali približne pred jedným eónom. To, či krajina bude prekvitať, alebo upadať, je plne v rukách jej obyvateľov.“ Satan v zákulisí núti človeka, aby si ho zavesil na stenu alebo položil na stôl, vzdával mu hold a prinášal obety. Keď kričí: „Boh neexistuje,“ zároveň sa stavia do úlohy Boha, bez okolkov Ho vytláča za hranice zeme a stojac na Jeho mieste preberá úlohu kráľa diablov. Aké nezmyselné! Človek ho musí nenávidieť až do špiku kostí. Zdá sa, že Boh a on sú úhlavnými nepriateľmi a že títo dvaja nemôžu spolu existovať. Plánuje vyhnať Boha, zatiaľ čo sa slobodne potuluje mimo dosahu zákona^[2]. Taký je to kráľ diablov! Ako možno tolerovať jeho existenciu? Nedá si pokoj, kým nenarobí v Božom diele poriadny chaos a nezanechá ho celé v úplnom zmätku^[3], akoby sa chcel stavať proti Bohu až do trpkého konca – kým buď ryba neumrie, alebo sa sieť nepretrhne, zámerne sa stavia proti Bohu a tlačí sa stále bližšie. Jeho ohavná tvár sa už dávno úplne odhalila, teraz je pomliaždená a dobitá^[4] a v žalostnom stave, no napriek tomu vo svojej nenávisti voči Bohu nepoľavuje, akoby sa nenávisť nahromadená v jeho srdci dala zmierniť len tým, že pohltí Boha v jednom kuse. Ako môžeme tolerovať tohto Božieho nepriateľa? Naše životné želanie sa naplní jedine vtedy, ak bude zničený a úplne vyhladený. Ako mu môžeme dovoliť, aby naďalej bezuzdne vyčíňal? Skazil človeka do takej miery, že človek nepozná nebeské slnko, stal sa otupeným a necitlivým. Človek stratil normálny ľudský rozum. Prečo neobetujeme celú svoju bytosť, aby sme ho zničili a spálili, zbavili sa tak všetkých starostí o budúcnosť a umožnili Božiemu dielu skôr dosiahnuť neslýchanú nádheru? Táto banda darebákov prišla do sveta ľudí a uvrhla ho do chaosu. Priviedli všetkých ľudí na okraj priepasti a tajne ich plánujú zhodiť dolu, aby ich rozbili na kusy a potom mohli zožrať ich mŕtvoly. Márne dúfajú, že sa im podarí rozložiť Boží plán a pustiť sa s Ním do zápasu, pričom všetko stavajú na jediný hod kockou^[5]. Nie je to vôbec jednoduché! Kríž bol predsa pripravený pre kráľa diablov, ktorý je vinný z tých najodpornejších zločinov. Boh na kríž nepatrí. Už ho odhodil bokom pre diabla. Boh už dávno zvíťazil a viac nesmúti nad hriechmi ľudstva, ale prinesie celému ľudstvu spásu.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dielo a vstup (7)

Poznámky pod čiarou:

1. „Nerozložiteľní“ sa tu myslí ako satira, znamená to, že ľudia sú ustrnutí vo svojich vedomostiach, kultúre a duchovnom rozhľade.

2. „Slobodne sa potuluje mimo dosahu zákona“ naznačuje, že diabol sa besnie a vyčíňa.

3. „V úplnom zmätku“ odkazuje na to, ako je diablovo násilné správanie neznesiteľné na pohľad.

4. „Pomliaždená a dobitá“ odkazuje na mrzkú tvár kráľa diablov.

5. „Všetko stavajú na jediný hod kockou“ znamená vložiť všetky peniaze na jedinú stávku v nádeji na výhru. Je to metafora pre diablove zlovestné a nekalé plány. Výraz sa používa posmešne.

a. Štyri knihy a päť klasických textov sú smerodajné knihy konfucianizmu v Číne.

Po niekoľkých tisícoch rokov skazenosti je človek ochromený a otupený. Stal sa z neho démon, ktorý odporuje Bohu až do tej miery, že sa vzdorovitosť človeka voči Bohu zdokumentovala v historických knihách. Dokonca ani sám človek nedokáže úplne vysvetliť svoje vzdorovité správanie, pretože satan človeka hlboko skazil a zviedol ho na scestie do takej miery, že nevie, kam sa má obrátiť. Dokonca aj dnes človek stále zrádza Boha. Keď človek vidí Boha, zrádza Ho, a keď Ho nevidí, aj tak Ho zrádza. Naďalej Ho zrádzajú aj tí, ktorí boli svedkami Božej kliatby a Božieho hnevu. A tak hovorím, že ľudský rozum stratil svoju pôvodnú funkciu, rovnako ako aj svedomie človeka. Človek, na ktorého sa pozerám, je zviera v ľudskom šate, je to jedovatý had, a bez ohľadu na to, ako úboho sa snaží tváriť pred Mojimi očami, nikdy k nemu nebudem milosrdný, pretože človek nedokáže vidieť rozdiely medzi čiernou a bielou, medzi pravdou a nepravdou. Ľudský rozum je taký otupený, no i napriek tomu túži po požehnaní. Ľudská prirodzenosť je taká hanebná, ale napriek tomu túži po zvrchovanosti kráľa. Komu by mohol človek kraľovať s takýmto rozumom? Ako by mohol s takou ľudskou prirodzenosťou sedieť na tróne? Človek sa vôbec nehanbí! Je to namyslený úbožiak! Navrhujem tým z vás, ktorí chcú získať požehnanie, aby najskôr zobrali zrkadlo a pozreli sa na svoj vlastný škaredý odraz – si hodný byť kráľom? Vyzeráš ako niekto, kto by mohol získať požehnanie? Tvoja povaha sa ani trochu nezmenila a do praxe si neuviedol ani kúsok pravdy, a predsa túžiš po nádhernom zajtrajšku. Klameš sám seba! Človek, ktorý sa narodil do takej špinavej krajiny, bol v závažnej miere nakazený spoločnosťou. Formovala ho feudálna etika a dostal vzdelanie na „inštitúciách vyššieho vzdelávania“. Spiatočnícke myslenie, skazená morálka, prízemný pohľad na život, opovrhnutiahodná filozofia pre svetské záležitosti, úplne bezcenná existencia a podlé zvyky a každodenný život – to všetko vážne zasahovalo srdce človeka a vážne poškodzovalo jeho svedomie a útočilo naň. Výsledkom toho je, že človek sa čoraz viac vzďaľuje od Boha a čoraz viac Mu odporuje. Ľudská povaha je každým dňom bezohľadnejšia a niet jedinej osoby, ktorá sa pre Boha niečoho ochotne vzdáva, niet jedinej osoby, ktorá sa Mu ochotne podriaďuje, a už vôbec niet jedinej osoby, ktorá ochotne hľadá Božie zjavenie. Namiesto toho sa človek úplne bez zábran usiluje o potešenie v satanovej moci a bez obmedzení kazí svoje telo v špine. Aj keď tí, ktorí žijú v temnote, počujú pravdu, netúžia ju praktizovať, a nie sú naklonení hľadať, dokonca ani keď vidia, že Boh sa už zjavil. Ako by mohlo mať takéto zvrhlé ľudstvo nejaký priestor na spásu? Ako by mohlo takéto dekadentné ľudstvo žiť vo svetle?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Zostať nezmenený v povahe znamená byť nepriateľom Boha

Ľudia nie sú nikým iným ako Mojimi nepriateľmi. Ľudia sú tí zlí, ktorí sa vzpierajú a vzdorujú Mi. Ľudia nie sú ničím iným ako potomstvom toho zlého, ktorého som preklial. Ľudia nie sú ničím iným než potomkami archanjela, ktorý Ma zradil. Ľudia nie sú ničím iným ako dedičstvom zlého diabla, ktorého som dávno zavrhol, a odvtedy je Mojím nezmieriteľným nepriateľom. Obloha nad celým ľudstvom je kalná a tmavá, bez najmenšieho náznaku svetla a ľudský svet sa ponoril do ponurej tmy, takže človek, ktorý v ňom žije, nedokáže vidieť ani svoju ruku natiahnutú pred vlastnou tvárou, či slnko, keď zodvihne hlavu. Bahnitá cesta plná výmoľov sa kľukatí pod jeho nohami. Celá krajina je posiata mŕtvolami. Temné zákutia sú plné ľudských pozostatkov, v chladných a tienistých kútoch sa usadili davy démonov. A všade v ľudskom svete sa pohybujú hordy démonov. Potomkovia najrôznejších zverí, pokrytí špinou, sú zomknutí v urputnom boji, z ktorého sa ozýva srdcervúci zvuk. Kam pôjde človek hľadať životné šťastie v takýchto časoch, v takomto svete, v takomto „pozemskom raji“? Kde by mohol človek nájsť svoj životný konečný osud? Ľudstvo už dávno pošliapali satanove nohy, od začiatku bolo len akýmsi hercom, ktorý stvárňoval obraz satana. Viac než to, ľudstvo je stelesnením satana a slúži ako hlasný a jasný dôkaz, ktorý podáva svedectvo o satanovi. Ako môže taká ľudská rasa, taká tlupa zdegenerovanej spodiny, taký potomok tejto skazenej ľudskej rodiny podávať svedectvo o Bohu? Odkiaľ pochádza Moja sláva? Kde je možné začať hovoriť o Mojom svedectve? Nepriateľ, ktorý skazil ľudstvo a postavil sa Mi, už ľudstvo vzal a pošpinil ho – to ľudstvo, ktoré som stvoril dávno predtým a ktoré bolo naplnené Mojou slávou a Mojím žitím. Obral Ma o Moju slávu a do človeka vpustil jed plný satanovho hnusu a šťavy z ovocia stromu poznania dobra a zla. Na počiatku som stvoril ľudstvo. To znamená, že som stvoril Adama, predka ľudstva. Obdaril som ho tvarom a obrazom, prekypoval energiou, vitalitou, a navyše bol v spoločnosti Mojej slávy. Bol to slávny deň, keď som stvoril človeka. Potom som z Adamovho tela stvoril Evu a aj ona bola predkom človeka, a tak ľudia, ktorých som stvoril, mali Môj dych a prekypovali Mojou slávou. Adam sa pôvodne narodil z Mojej ruky a predstavoval Môj obraz. Pôvodným zámerom pri stvorení „Adama“ bolo stvoriť bytosť, ktorá by niesla Moju životnú energiu, Moju slávu, mala tvar, obraz, ducha a dych. On bol jedinou stvorenou bytosťou s duchom, ktorá Ma mohla reprezentovať, niesť Môj obraz a prijímať Môj dych. Na počiatku bola Eva druhým človekom obdareným dychom, ktorej stvorenie ustanovil. Pôvodným zámerom pri stvorení „Evy“ bolo stvorenie bytosti, ktorá bude pokračovať v Mojej sláve, bude niesť Moju vitalitu, a navyše bude obdarená Mojou slávou. Eva vzišla z Adama, a tak aj ona niesla Môj obraz a bola druhým človekom stvoreným na Môj obraz. Pôvodne mala „Eva“ slúžiť ako živá bytosť s duchom z mäsa a kostí, Moje druhé svedectvo, ako aj Môj druhý obraz medzi ľudstvom. Boli to predkovia ľudstva, čistý a vzácny poklad človeka, a od začiatku to boli živé bytosti obdarené duchom. Avšak diabol pošliapal a zajal potomstvo ľudských predkov, ponoril ľudský svet do úplnej temnoty a spôsobil, že potomstvo viac neverí v Moju existenciu. Ešte odpornejšie je, že tak ako diabol kazí ľudí a pošliapava ich, kruto vytrháva Moju slávu, Moje svedectvo, vitalitu, ktorú som im dal, dych a život, ktorý som do nich vdýchol, všetku Moju slávu v ľudskom svete a všetku krv srdca, ktorú som za ľudstvo vylial. Ľudstvo už nežije vo svetle. Ľudia stratili všetko, čím som ich obdaril, a odhodili slávu, ktorú som im dal. Ako môžu uznať, že som Pánom všetkých stvorených bytostí? Ako môžu naďalej veriť v Moju existenciu v nebi? Ako môžu objaviť prejavy Mojej slávy na zemi? Ako môžu títo vnuci a vnučky brať Boha, ktorého sa ich vlastní predkovia báli, za Pána, ktorý ich stvoril? Títo úbohí vnuci a vnučky veľkoryso „odovzdali“ diablovi slávu, obraz a svedectvo, ktoré som dal Adamovi a Eve, ako aj život, ktorým som ľudstvo obdaril, a na ktorom závisí ich existencia. Vôbec si neuvedomujú prítomnosť diabla a dávajú mu všetku Moju slávu. Nie sú teda „spodinou“? Ako môže také ľudstvo, takí zlí démoni, také chodiace mŕtvoly, také satanské postavy a Moji nepriatelia ctiť Moju slávu? Získam späť svoju slávu, získam späť svoje svedectvo, ktoré existuje medzi ľuďmi, a všetko, čo Mi kedysi patrilo a čo som dal ľudstvu už dávno. Úplne si ľudstvo podmaním. Mal by si však vedieť, že ľudia, ktorých som stvoril, boli svätí a niesli Môj obraz a Moju slávu. Nepatrili satanovi, ani ich nepošliapal. Boli Mojím čistým prejavom bez najmenšej stopy satanovho jedu. A tak ľudstvu oznamujem, že chcem len to, čo som stvoril svojou rukou, svätých, ktorých milujem, a ktorí nepatria nikomu inému. Budem sa z nich tešiť a pokladať ich za svoju slávu. Avšak nechcem ľudstvo skazené satanom, ktoré je dnes v područí satana, a už nie je Mojím pôvodným stvorením. Pretože mám v úmysle získať späť svoju slávu, ktorá v ľudskom svete existuje. Úplne si podmaním tých, ktorí medzi ľudstvom prežili na dôkaz Mojej slávy pri porážke satana. Jedine svoje svedectvo považujem za vykryštalizovanie svojho Ja, ako predmet Môjho potešenia. To je Môj úmysel.

Trvalo desaťtisíce rokov, kým sa ľudstvo dostalo tam, kde je dnes, ale ľudstvo, ktoré som stvoril na začiatku, už dávno podľahlo úpadku. Ľudstvo už nie je ľudstvom, po ktorom túžim, a preto v Mojich očiach ľudia už dávno prestali byť nazývaní ľudstvom. Sú skôr spodinou ľudstva v zajatí satana, zhnité chodiace mŕtvoly obývané satanom, ktorými sa satan sám odieva. Ľudia neveria v Moju existenciu, ani nevítajú Môj príchod. Ľudstvo len s nevôľou reaguje na Moje požiadavky, dočasne na ne pristupuje, a úprimne so Mnou nezdieľa radosti a bolesti života. Keďže ľudia Ma považujú za nevyspytateľného, neochotne sa na Mňa usmievajú, líškajú sa tomu, kto je pri moci, pretože nevedia nič o Mojom diele, a už vôbec nie o Mojich súčasných úmysloch. Budem k vám úprimný: Keď nadíde deň, bude utrpenie tých, ktorí Ma uctievajú, znesiteľnejšie než vaše. Sila vašej viery vo Mňa v skutočnosti neprekračuje Jóbovu vieru, vašu vieru prekračuje dokonca aj viera židovských farizejov – a tak keď nastane deň ohňa, budete trpieť oveľa horšie než farizeji, keď ich pokarhal Ježiš, viac než tých 250 vodcov, ktorí odporovali Mojžišovi, a viac než Sodoma v horiacich zničujúcich plameňoch.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Čo znamená byť skutočným človekom

Tí, ktorí sú z diablov, žijú všetci sami pre seba. Ich pohľad na život a mottá sú odvodené hlavne zo satanových prísloví, ako sú napríklad: „Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert“, „Človek umiera pre bohatstvo tak ako vtáci pre zrno“ a podobné mylné predstavy. Slová, ktoré hovoria tí diabolskí králi, veľké postavy a filozofi, sa stali podstatou ľudského života. Ľudským životom sa stala hlavne väčšina slov Konfucia, ktorého Číňania ospevovali ako „mudrca“. Potom sú tu aj slávne budhistické a taoistické príslovia a klasické slová, ktoré rôzne slávne postavy často opakovali. Sú to všetko súhrny satanových filozofií a satanovej prirodzenosti a tiež najlepšie ilustrácie a vysvetlenia jeho prirodzenosti. Tieto jedy, ktoré boli vštepené do srdca človeka, pochádzajú od satana a žiadny z nich nepochádza od Boha. Takéto diabolské slová sú zároveň v priamom protiklade k Božiemu slovu. Je úplne jasné, že reality všetkých pozitívnych vecí pochádzajú od Boha, a všetky negatívne veci, ktoré človeka otravujú, pochádzajú od satana. Prirodzenosť človeka a to, komu patrí, teda dokážeš rozpoznať, keď sa pozrieš na jeho názor na život a na jeho hodnoty. Satan kazí ľudí prostredníctvom vzdelania a ovplyvňovania národnými vládami, slávnymi ľuďmi a velikánmi. Ich diabolské slová sa stali životom a prirodzenosťou človeka. „Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert“ je dobre známe satanské príslovie, ktoré prenikalo do každého a stalo sa jeho životom. Existujú aj iné slová filozofie pre svetské záležitosti, ktoré sú podobné. Satan využíva tradičnú kultúru každého národa na to, aby ľudí vychovával, zavádzal a kazil, čím spôsobuje, že ľudstvo sa rúti do bezhraničnej priepasti zničenia a nakoniec bude zničené Bohom, pretože slúži satanovi a odoláva Bohu.

Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Ako spoznať prirodzenosť človeka

Satan používa najrôznejšie vedecké zistenia a závery, aby človeka zavádzal, a okrem toho používa vedu ako prostriedok vykonávania nehanebného ničenia a využívania životného prostredia, ktoré dal človeku Boh. Robí to pod zámienkou, že ak človek vykonáva vedecký výskum, jeho životné prostredie a kvalita života sa budú nepretržite zlepšovať, a že účelom vedeckého rozvoja je uspokojovať denne sa zväčšujúce materiálne potreby ľudí a ich potrebu neustále zlepšovať svoju kvalitu života. Toto je teoretický základ satanovho rozvoja vedy. Čo však veda priniesla ľudstvu? Nie je naše životné prostredie a životné prostredie celého ľudstva znečistené? Nie je znečistený vzduch, ktorý človek dýcha? Nie je znečistená voda, ktorú pijeme? Je potrava, ktorú jeme, stále organická a prírodná? Väčšina obilnín a zeleniny je geneticky modifikovaná, pri ich pestovaní sa používa hnojivo a niektoré odrody vznikli pomocou vedy. Zelenina a ovocie, ktoré jeme, už nie sú prírodného pôvodu. Dokonca ani vajcia prírodného pôvodu sa nehľadajú ľahko a už nechutia ako kedysi, keďže už boli spracované satanovou takzvanou vedou. Keď sa na to pozrieme všeobecne, celá atmosféra bola zničená a znečistená. Takzvané vedecké úspechy zničili pohoria, jazerá, lesy, rieky, oceány a všetko nad zemou i pod ňou. Stručne povedané, celé prírodné prostredie, životné prostredie, ktoré dal ľudstvu Boh, zničila a zruinovala takzvaná veda. Hoci mnoho ľudí dostalo to, v čo vždy dúfalo, pokiaľ ide o kvalitu života, ktorú hľadajú, a uspokojili svoje túžby a telo, prostredie, v ktorom človek žije, v podstate zničili a zruinovali rôzne „úspechy“, ktoré priniesla veda. Teraz už viac nemáme právo nadýchnuť sa čistého vzduchu. Nie je to pre človeka smutné? Môžeme ešte hovoriť o nejakom šťastí pre človeka, keď musí žiť v takomto priestore? Tento priestor a životné prostredie, v ktorom človek žije, od samého začiatku stvoril pre človeka Boh. Vodu, ktorú ľudia pijú, vzduch, ktorý dýchajú, rôzne potraviny, ktoré jedia, ako aj rastliny a živé bytosti, a dokonca aj pohoria, jazerá a oceány – každú časť tohto životného prostredia dal človeku Boh. Je to prirodzené a prebieha to v súlade s prírodným zákonom, ktorý stanovil Boh. Bez vedy by ľudia stále používali metódy, ktoré im udelil Boh, vedeli by sa tešiť zo všetkého, čo je pôvodné a prírodné, a boli by šťastní. Toto všetko však teraz zruinoval satan. Základný životný priestor človeka už nie je pôvodný. Nikto však nevie prísť na to, čo to spôsobilo alebo ako k tomu došlo, a veľa ľudí pristupuje k vede a chápe ju prostredníctvom myšlienok, ktoré im vštepil satan. Nie je to úplne ohavné a poľutovaniahodné? Keďže satan teraz prevzal priestor, v ktorom ľudia existujú, ako aj ich životné prostredie, a skazil ich, aby sa dostali do tohto stavu, a keďže ľudstvo sa naďalej vyvíja týmto spôsobom, je potrebné, aby Boh týchto ľudí osobne zničil? Ak sa ľudia budú vyvíjať takto, akým smerom sa vydajú? (Budú vyhubení.) Ako budú vyhubení? Ľudia okrem nenásytného hľadania slávy a zisku nepretržite vykonávajú vedecký výskum, veľmi sa do výskumu zahlbujú a potom neustále konajú tak, aby uspokojili vlastné materiálne potreby a túžby. Aké to má potom pre človeka dôsledky? V prvom rade je narušená ekologická rovnováha, toto nevyvážené prostredie vtedy znečisťuje a poškodzuje telá a vnútorné orgány ľudí a po svete sa šíria rôzne infekčné choroby a epidémie. Nie je pravda, že to je teraz situácia, nad ktorou človek nemá kontrolu? Teraz, keď to chápete, dokážete si uvedomiť, ako to pre ľudstvo skončí, ak nebude nasledovať Boha, ale bude vždy týmto spôsobom nasledovať satana – s použitím vedomostí na neustále obohacovanie sa, s použitím vedy na neustále skúmanie budúcnosti ľudského života a s použitím tejto metódy na ďalší život? Ľudstvo prirodzene vyhynie – ľudstvo sa krok za krokom blíži k zničeniu, k vlastnému zničeniu! Neničí týmto ľudstvo samé seba? A nie je to azda dôsledok vedeckého pokroku? Teraz sa zdá, ako keby bola veda nejaký zázračný elixír, ktorý satan pripravil pre človeka, takže keď sa pokúsite rozlišovať veci, robíte to v hmlistom opare. Bez ohľadu na to, ako pozorne sa dívate, nevidíte veci jasne, a bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažíte, nedokážete ich pochopiť. Satan však používa meno vedy, aby povzbudil tvoj apetít a vodil ťa za nos – krok za krokom – smerom k priepasti a smrti. A keďže je to tak, ľudia jasne uvidia, že k zničeniu človeka v skutočnosti došlo rukou satana – satan je osnovateľ.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VI

Súvisiace chválospevy

Tí, ktorí provokujú Božiu povahu, musia byť potrestaní