Iba ak zažiješ bolestné skúšky, môžeš spoznať Božiu milotu
Ako veľmi dnes miluješ Boha? Koľko vieš o všetkom, čo Boh na tebe vykonal? To sú lekcie, ktoré by si sa mal naučiť. Keď Boh prichádza na zem, každý Jeho čin na človeku a všetko, čo dovoľuje, aby človek videl, má človeka podnietiť, aby Ho miloval a skutočne poznal. To, že človek môže trpieť pre Boha a to, že dokázal zájsť takto ďaleko, je na jednej strane spôsobené Božou láskou a na strane druhej Božou spásou. Ešte viac je to však kvôli súdu a dielu napomínania, ktoré Boh vykonal na človeku. Ak ste bez súdu, napomínania a Božích skúšok a ak vám Boh neprivodil utrpenie, tak potom, pri všetkej úprimnosti, skutočne nebudete milovať Boha. Čím je väčšie Božie dielo na človeku, čím väčšie je utrpenie človeka, tým väčšmi to demonštruje, aké zmysluplné je Božie dielo, a tým viac je srdce človeka schopné skutočne milovať Boha. Ako človek dospeje k tomu, že sa naučí milovať Boha? Bez ťažkostí a bez zušľachtenia, bez bolestivých skúšok – a navyše ak by všetko, čo Boh udelil človeku, boli milosť, láskavá dobrotivosť a milosrdenstvo – dokázal by si dospieť do stavu, keď budeš skutočne milovať Boha? Na jednej strane, počas Božích skúšok človek spoznáva svoje nedostatky a začína vidieť, že je bezvýznamný, opovrhnutiahodný, podradný, že nemá nič a že je ničím; na druhej strane, Boh pripravuje počas skúšok pre človeka určité prostredia, v rámci ktorých je človek lepšie schopný zažiť Božiu milotu. Hoci je bolesť človeka veľká a niekedy neprekonateľná – dokonca dosahuje zničujúci zármutok – keď ju zažije, človek vidí, aké milé je Božie dielo na ňom, a len na tomto základe sa v ňom zrodí skutočná láska k Bohu. Človek dnes vidí, že len s milosťou, láskavosťou a milosrdenstvom Boha nedokáže skutočne spoznať seba, nieto ešte spoznať jadro človeka a že iba skrz Boží súd a zušľachťovanie, a počas samotného procesu zušľachťovania, človek dokáže spoznať svoje nedostatky a vidieť, že nemá nič. Takže láska človeka k Bohu je budovaná na základoch Božieho zušľachťovania a súdu. Ak si užívaš iba Božiu milosť, máš pokojný rodinný život alebo hmotné požehnania, to neznamená, že si získal Boha, ani to neznamená, že si bol úspešný vo svojej viere v Boha. Boh už prišiel v tele, aby vykonal etapu svojho diela venovanú milosti a skutočne dožičil človeku hmotné požehnania, ale človek sa nezdokonalí iba s pomocou milosti, láskavosti a milosrdenstva. V rámci svojich skúseností človek okúsi aj niečo z Božej lásky a vidí láskavosť a milosrdenstvo Boha, ale po určitom čase vidí, že Božia milosť a Jeho láskavosť a milosrdenstvo ho nedokážu zdokonaliť, nedokážu odhaliť to, čo je v človeku skazené a nedokážu človeka zbaviť jeho skazenej povahy, alebo zdokonaliť ľudskú lásku a vieru. Dielo Božej milosti bolo dielom jednej éry a človek sa nemôže spoliehať, že spozná Boha tým, že bude mať pôžitok z Jeho milosti.
Akým spôsobom Boh dosahuje dokonalosť človeka? Dosahuje ju svojou spravodlivou povahou. Božiu povahu tvoria predovšetkým spravodlivosť, hnev, majestát, súd a prekliatie, pričom Boh človeka zdokonaľuje predovšetkým svojím súdom. Niektorí ľudia nerozumejú a pýtajú sa, prečo Boh dokáže človeka zdokonaliť iba skrz súd a kliatbu. Hovoria: „Ak by Boh preklial človeka, nezahynul by človek? Ak by Boh súdil človeka, nebol by človek odsúdený? Tak ako môže byť stále zdokonalený?“ Také slová vychádzajú z úst ľudí, ktorí nepoznajú Božie dielo. To, čo Boh preklína, je vzdorovitosť človeka, a to, čo súdi, sú hriechy človeka. Hoci hovorí príkro, vôbec nešetrí city človeka a odhaľuje všetko, čo je v človeku, odhaľujúc cez niektoré prísne slová to, čo je v človeku podstatné, cez tento súd poskytuje človeku hlboké poznanie podstaty tela, a tak sa človek podriadi Bohu. Telo človeka patrí hriechu a satanovi, je vzdorovité a je predmetom Božieho napomínania. Aby teda človek mohol spoznať sám seba, musia naňho prísť slová Božieho súdu a človek musí byť vystavený najrôznejším spôsobom zušľachťovania, len potom môže byť Božie dielo účinné.
Z toho, čo Boh povedal, vyplýva, že telo človeka už odsúdil. Nie sú potom tieto slová slovami prekliatia? Slová vyrieknuté Bohom odhaľujú pravú tvár človeka, a práve prostredníctvom takého odhaľovania je človek súdený, a keď vidí, že nedokáže uspokojiť Božie úmysly, vo svojom vnútri cíti smútok a výčitky, cíti, že Bohu dlží priveľa a nedokáže dosiahnuť Božie úmysly. Niekedy ťa Duch Svätý v tvojom vnútri pokarhá, a toto pokarhanie pochádza z Božieho súdu. Niekedy ťa Boh napomína a skryje svoju tvár pred tebou, keď ti nevenuje žiadnu pozornosť a nekoná na tebe dielo, nehlučne ťa trestá, aby ťa zušľachtil. Božie dielo na človeku má predovšetkým zjaviť Jeho spravodlivú povahu. Aké svedectvo napokon človek vydá pre Boha? Človek podáva svedectvo o tom, že Boh je spravodlivý Boh, že Jeho povahou je spravodlivosť, hnev, napomínanie a súd. Človek podáva svedectvo o spravodlivej povahe Boha. Boh súdi, aby človeka zdokonalil, miloval človeka a zachránil ho. Ale čo vlastne obsahuje Jeho láska? Je v nej súd, majestát, hnev a kliatba. Hoci Boh v minulosti človeka preklial, úplne ho neuvrhol do bezodnej jamy, ale takto zušľachťoval vieru človeka. Nedostal človeka do smrteľného zovretia, ale konal tak, aby ho zdokonalil. Podstata tela patrí satanovi – Boh to povedal celkom presne – ale skutky vykonané Bohom podľa Jeho slov nie sú uskutočnené. Uvalí na teba kliatbu preto, aby si Ho mohol milovať a aby si spoznal podstatu tela. Trestá ťa, aby si sa mohol prebrať, aby ti dovolil spoznať nedostatky vo svojom vnútri a aby si poznal úbohosť a nehodnosť človeka. A tak Božie kliatby, Jeho súd, Jeho majestát a hnev – to všetko má človeka priviesť k dokonalosti. Každý skutok, ktorý Boh dnes koná, a Jeho spravodlivá povaha, ktorú prostredníctvom vás zjavuje – účelom toho všetkého je, aby človeka zdokonalil. Taká je Božia láska.
Podľa tradičných predstáv človeka je Božia láska milosť, milosrdenstvo a súcit pre slabosť človeka. Aj tieto veci tvoria Božiu lásku, ale takáto predstava je príliš jednostranná, a nevystihuje hlavný spôsob, ktorým Boh človeka zdokonaľuje. Niektorí ľudia začnú veriť v Boha kvôli chorobe. Táto choroba je pre vás Božou milosťou. Bez nej by ste neverili v Boha. A ak by ste neverili v Boha, potom by ste nezašli takto ďaleko, a tak aj táto milosť je láskou Boha. V čase viery v Ježiša človek činil mnoho, čo Boh nepovažoval za poteľujúce, pretože nerozumel pravde, ale i tak má Boh milosrdenstvo a láskavosť a On doviedol človeka takto ďaleko. A hoci človek nerozumie ničomu, Boh napriek tomu dovoľuje, aby Ho uctieval, a navyše, práve On priviedol človeka do dnešného dňa. Vari toto nie je Božou láskou? To, čo sa prejavuje v Božej povahe je láska Boha – to je celkom správne. Keď sa budovanie cirkvi zavŕšilo, Boh vykonal etapu svojho diela venovanú služobníkom a vhodil človeka do bezodnej jamy. Slová z čias služobníkov boli všetko kliatby: preklínali tvoje telo, preklínali tvoju satanskú skazenú povahu, a preklínali to, čo na tebe neuspokojuje Božie úmysly. Čo Boh vyjadril v tejto etape Svojho diela, bol majestát, a krátko po tom vykonal etapu diela zameranú na napomínanie a nastala skúška smrťou. V takomto diele človek videl Boží hnev, majestát, súd a napomínanie, jednako však videl Božiu milosť, Jeho láskavosť a Jeho milosrdenstvo. Všetko, čo Boh vykonal, a povaha, ktorú prejavil, bola Božia láska k človeku, a všetko to, čo Boh vykonal, dokázalo naplniť potreby človeka. Urobil to, aby človeka zdokonalil a staral sa o človeka podľa jeho veľkosti. Ak by to Boh neurobil, človek by naďalej nedokázal prísť pred Neho a nemal by ako spoznať Jeho pravú tvár. Od čias, keď človek začal veriť v Boha, až doposiaľ sa Boh postupne staral o človeka v súlade s jeho významom, a to preto, aby Ho človek postupne vo svojom vnútri spoznával. Až dnes si človek uvedomuje, aký úžasný je Boží súd. Táto etapa diela venovaná služobníkom bola od stvorenia prvým prípadom Božej kliatby. Boh preklial človeka, aby bol uvrhnutý do bezodnej jamy. Ak by to Boh neurobil, človek by dodnes nezískal pravé poznanie Boha. Len skrze túto kliatbu od Boha prišiel človek riadne do kontaktu s Jeho povahou. Človek bol odhalený skrze skúšku služobníkov. Videl, že mu chýba lojalita, že jeho duchovný vzrast bol príliš nízky, že nedokázal uspokojiť Božie úmysly, a že vždy len slovami rozprával, že musí uspokojiť Boha. Hoci Boh človeka preklial v etape diela venovanej služobníkom, pri spätnom pohľade bol tento krok Božieho diela úžasný: priniesol veľký zvrat pre človeka a spôsobil veľkú zmenu v charaktere jeho života. Pred érou služobníkov človek vôbec nevedel, ako pristupovať k životu, nerozumel, čo to znamená veriť v Boha, nepoznal múdrosť Božieho diela, ani nerozumel, že Boh môže vo Svojom diele skúšať človeka. Od čias služobníkov dodnes človek vidí, aké je Božie dielo podivuhodné, považuje ho za nepochopiteľné a vidí, že si s použitím svojho rozumu nedokáže predstaviť, ako Boh koná. Taktiež vidí, aké nízky je jeho duchovný vzrast, a že priveľa v ňom je vzdorovitého. Keď Boh preklial človeka, bolo to preto, aby niečo dosiahol, a nevzal mu život. Hoci na človeka uvalil kliatbu, urobil tak skrze slová, človeka v skutočnosti nič nepostihlo, pretože to, čo Boh preklial, bola ľudská vzdorovitosť, a tak slová Jeho kliatob boli vyslovené aj preto, aby človeka zdokonalil. Či už Boh človeka súdi alebo preklína, jedno i druhé zdokonaľuje ľudí: jedno i druhé Boh koná, aby sa to, čo je v človeku nečisté, zdokonalilo. Týmto spôsobom je človek zušľachťovaný a to, čo je nedostatočné, sa skrze Jeho slov a diela zdokonaľuje. Každý krok Božieho diela – či už sú to ostré slová alebo súd alebo napomínanie – človeka zdokonaľuje a je úplne primeraný. Boh nikdy po celé veky a pokolenia nekonal takéto dielo; dnes na vás koná dielo a dáva vám oceniť Svoju múdrosť. Hoci ste vnútorne pretrpeli nejakú bolesť, vaše srdcia sa vždy cítia vyvážené a v pokoji; skutočnosť, že si dokážete užívať túto etapu Božieho diela, je vaším šťastím. Bez ohľadu na to, čo dokážete získať v budúcnosti, vidíte, že všetko Božie dielo na vás je dnes láska. Ak človek nezažije Boží súd a zušľachtenie, len vždy robí veci navonok a prejavuje vonkajšiu horlivosť, zatiaľ čo jeho povaha sa nikdy nezmení, považuje sa to za to, že bol získaný Bohom? Hoci je v človeku ešte stále veľa povýšeneckého, jeho povaha je oveľa stabilnejšia ako predtým. Boh ťa orezáva preto, aby ťa spasil, a hoci v tom čase môžeš cítiť nejakú bolesť, keď príde deň, keď sa tvoja povaha zmení, obzrieš sa späť a uvidíš, aké múdre je Božie dielo, a v tom čase budeš schopný skutočne porozumieť Božiemu úmyslu. Dnes sú niektorí ľudia, ktorí hovoria, že rozumejú Božiemu úmyslu, ale to nie je príliš reálne. Hovoria klamstvá. Je to preto, lebo v súčasnosti ešte len musia oceniť, či je Božím úmyslom človeka spasiť, alebo prekliať. Možno to teraz nedokážeš jasne vidieť, ale keď príde deň, keď uvidíš, že nastal deň, keď Boh získal slávu, a uvidíš, aké zmysluplné je milovať Boha – keďže ti to umožňuje poznať ľudský život a umožňuje to tvojmu telu žiť vo svete milovania Boha, pričom tvoj duch nachádza oslobodenie, tvoj život je plný radosti a ty sa vždy približuješ k Bohu a spoliehaš sa na Neho – potom skutočne spoznáš nesmiernu hodnotu diela, ktoré Boh teraz koná.
Dnes väčšine ľudí také poznanie chýba. Nazdávajú sa, že utrpenie nemá žiadnu hodnotu a že svet ich odmieta, že ich domáci život sužujú problémy, Bohu sa nepáčia a ich vyhliadky sú pochmúrne. Niektorí ľudia chcú dokonca zomrieť, keď dosiahnu určitú mieru utrpenia. To nie je skutočná láska k Bohu. Takí ľudia sú zbabelci, nemajú žiadnu vytrvalosť, sú slabosi a neschopní! Boh prahne po tom, aby Ho človek miloval, ale čím viac Ho človek miluje, tým väčšie je jeho utrpenie, a čím viac Ho človek miluje, tým väčším skúškam čelí. Ak Ho miluješ, potom ťa postretne všemožné utrpenie. A ak Ho nemiluješ, potom možno všetko v tvojom živote pôjde hladko a všetko naokolo teba bude pokojné. Keď miluješ Boha, vždy budeš cítiť, že mnohé z toho, čo ťa obklopuje, je neprekonateľné. A keďže je tvoje duchovné postavenie primalé, budeš zušľachtený a navyše nebudeš schopný uspokojiť Boha, vždy budeš cítiť, že Božie úmysly sú príliš vznešené, že sú mimo dosahu človeka. Preto budeš zušľachtený – lebo sa v tebe skrýva veľa slabosti a v mnohých ohľadoch nedokážeš uspokojiť Božie úmysly, a tak budeš zušľachťovaný vnútorne. Musíte jasne vidieť, že očistenie možno dosiahnuť len zušľachťovaním. A tak počas týchto posledných dní musíte podávať svedectvo o Bohu. Nehľadiac na veľkosť vášho utrpenia, mali by ste kráčať až do úplného konca a aj pri poslednom nádychu musíte byť verní Bohu a vydať sa na milosť Božiemu ovládaniu. Iba to znamená skutočne milovať Boha a iba to je silné a hlasné svedectvo. Keď ťa pokúša satan, mal by si povedať: „Moje srdce patrí Bohu a Boh si ma už získal. Nemôžem ťa uspokojiť – musím poriadne uspokojiť Boha.“ Čím viac uspokojuješ Boha, tým viac ťa Boh požehná a tým väčšia bude tvoja motivácia milovať Boha; budeš mať aj vieru a odhodlanie a budeš cítiť, že život strávený milovaním Boha je ten najhodnotnejší a najzmysluplnejší život. Dá sa povedať, že len čo budeš milovať Boha, budeš bez smútku. Hoci sú chvíle, keď je tvoje telo slabé a máš veľa skutočných ťažkostí, ak sa v týchto chvíľach skutočne spoliehaš na Boha, budeš utešený a vo svojom duchu sa budeš cítiť pokojne a podporovaný. Takýmto spôsobom budeš schopný prekonať mnohé situácie a nebudeš sa sťažovať na Boha kvôli utrpeniu, ktoré znášaš. Namiesto toho budeš chcieť spievať chválospevy, tancovať a modliť sa, zhromažďovať sa a byť v duchovnom spoločenstve a myslieť na Boha a budeš cítiť, že všetky osoby, udalosti a veci okolo teba, ktoré Boh usporiadal, sú primerané. Ak nemiluješ Boha, nič, na čo sa pozrieš, nebude podľa tvojho vkusu a nič nebude lahodiť tvojim očiam; nebudeš mať žiadne uvoľnenie, vo svojom duchu budeš potlačený, vždy budeš prechovávať sťažnosti na Boha a vždy budeš cítiť, že utrpenie, ktoré znášaš, je príliš veľké a že ti bolo veľmi ukrivdené. Ak sa neusiluješ kvôli šťastiu, ale preto, aby si uspokojil Boha a nebol obvinený satanom, potom ti takéto úsilie dodá veľkú motiváciu milovať Boha. Keď si schopný praktizovať všetko, čo Boh hovorí, a všetko, čo robíš, dokáže uspokojiť Boha, to sa nazýva vlastniť realitu. Usilovať sa o uspokojenie Boha znamená používať svoje srdce milujúce Boha na to, aby si Jeho slová uviedol do praxe. Bez ohľadu na to kedy, vždy máš v sebe srdce milujúce Boha, dokonca aj vtedy, keď sú iní bez sily, a ty z hĺbky vnútra túžiš po Bohu a myslíš na Neho. To je skutočné duchovné postavenie človeka. Veľkosť tvojho duchovného postavenia závisí od veľkosti tvojho srdca milujúceho Boha, od toho, či si počas skúšok schopný stáť pevne, či si slabý, keď ťa postretnú rôzne okolnosti a či dokážeš trvať na svojom, keď ťa odmietnu tvoji bratia a sestry. Keď nastanú tieto skutočnosti, ukáže sa, aké je tvoje srdce milujúce Boha. Z veľkej časti Božieho diela vidieť, že Boh skutočne tak veľmi miluje človeka. Ide len o to, že duchovné oči človeka sa ešte stále úplne neotvorili a on veľkú časť Božieho diela a Jeho úmyslov, ani mnoho vecí, ktoré sú na Bohu milé, nedokáže vidieť jasne. Človek prechováva len málo skutočnej lásky k Bohu. Ty si veril v Boha po celý tento čas a Boh dnes odrezal všetky únikové cesty. Úprimne povedané, nemáš inú možnosť, iba vykročiť správnou cestou a je to prísny súd a nesmierna Božia spása, ktorá ťa vedie na túto správnu cestu. Len potom, ako človek okúsi utrpenie a zušľachťovanie, spozná, že Boh je milý. Po doterajšej skúsenosti možno povedať, že človek spoznal časť Božej miloty, ale to stále nestačí, lebo človeku toho chýba priveľa. Človek musí zažiť viac úžasného Božieho diela a viac húževnatého zušľachťovania, ktoré preňho Boh pripravuje. Len potom sa môže zmeniť život-povaha človeka.
