5. Predstava náboženského sveta, podľa ktorej: „Boh, v ktorého verí Cirkev Všemohúceho Boha, je normálnou ľudskou bytosťou“
Pastori a starší v náboženskom svete šíria klebetu o tom, že Cirkev Všemohúceho Boha verí v normálnu ľudskú bytosť, nie v Boha.
Slová z Biblie
„Ježiš mu povedal: ‚Už tak dlho som s vami, a ešte ste Ma nespoznali, Filip? Kto Ma videl, videl Otca. Prečo teda hovoríš: Ukáž nám Otca? Neveríš, že Ja som v Otcovi a Otec vo Mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím zo seba, ale Otec, ktorý prebýva vo Mne, ten koná skutky. Verte Mi, že Ja som v Otcovi a Otec vo Mne – ak nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte!‘“ (Jn 14, 9-11)
„Ja a Môj Otec sme jedno.“ (Jn 10, 30)
„Lebo ako blesk, ktorý sa rozžiari z jednej časti pod nebom, svieti na druhú časť pod nebom, tak bude aj Syn človeka v Jeho deň. Ale najprv musí mnoho vytrpieť a byť zavrhnutý od tohto pokolenia.“ (Lk 17, 24-25)
„Mám vám ešte veľa čo povedať, ale teraz to neznesiete. Keď však príde On, Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy.“ (Jn 16, 12-13)
„Kto má uši, ten nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám.“ (Zj 2, 7)
„Hľa, stojím pri dverách a klopem: ak bude nejaký človek počuť Môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu dnu a budem s ním večerať a on so Mnou.“ (Zj 3, 20)
Slová Všemohúceho Boha posledných dní
„Vtelenie“ je Božie zjavenie v tele. Boh koná dielo medzi stvoreným ľudstvom v podobe tela. Keďže je teda Božím vtelením, v prvom rade musí byť telom, telom s normálnou ľudskou prirodzenosťou. To je najzákladnejší predpoklad. Význam Božieho vtelenia v skutočnosti je, že Boh žije a pôsobí v tele, že Boh sa vo svojej samotnej podstate stáva telom, stáva sa osobou. Jeho vtelený život a dielo možno rozdeliť do dvoch etáp. Prvou je život, ktorý žije pred vykonávaním svojej služby. Žije v obyčajnej ľudskej rodine, v úplne normálnej ľudskej prirodzenosti, riadi sa bežnými zásadami morálky a zákonmi ľudského života, s normálnymi ľudskými potrebami (jedlo, oblečenie, spánok, prístrešie), normálnymi ľudskými slabosťami a normálnymi ľudskými emóciami. Inými slovami, počas tohto prvého štádia žije v nebožskej, úplne normálnej ľudskej prirodzenosti a zapája sa do všetkých normálnych ľudských činností. Druhou etapou je život, ktorý žije potom, čo začal vykonávať svoju službu. Stále prebýva v bežnej ľudskej prirodzenosti s normálnou ľudskou schránkou, ktorá nevykazuje žiadne vonkajšie znaky nadprirodzena. Žije však čisto pre svoju službu a v tomto čase Jeho normálna ľudská prirodzenosť existuje čisto preto, aby umožnila riadne dielo Jeho božskej prirodzenosti, pretože Jeho normálna ľudská prirodzenosť dozrievala do momentu, keď bola schopná vykonávať Jeho službu. Takže druhá etapa Jeho života predstavuje vykonávanie Jeho služby v Jeho normálnej ľudskej prirodzenosti, teda počas života normálnej ľudskej prirodzenosti a zároveň úplnej božskej prirodzenosti. Dôvod, prečo v prvej etape svojho života žije v úplne obyčajnej ľudskej prirodzenosti, je ten, že Jeho ľudská podstata ešte nie je schopná zvládať celé božské dielo, ešte nie je zrelá. Až potom, čo Jeho ľudská prirodzenosť dospeje, stane sa schopnou prevziať svoju službu a môže začať vykonávať službu, ktorú vykonávať má. Keďže je telom, potrebuje rásť a dozrievať. Prvá etapa Jeho života je preto životom v normálnej ľudskej prirodzenosti, pričom v druhej etape je Jeho ľudská prirodzenosť schopná vykonávať Jeho dielo a službu, takže život, ktorý vtelený Boh žije počas vykonávania svojej služby, je životom v ľudskej aj v úplne božskej prirodzenosti. Ak by vtelený Boh začal formálne svoju službu už od svojho narodenia, robil by nadprirodzené znamenia a zázraky, potom by nevykazoval žiadnu telesnú podstatu. Jeho ľudská prirodzenosť preto existuje kvôli Jeho telesnej podstate. Telo nemôže existovať bez ľudskej prirodzenosti a človek bez ľudskej prirodzenosti nie je ľudskou bytosťou. Týmto spôsobom je ľudská prirodzenosť Božieho tela prirodzenou vlastnosťou vteleného Božieho tela. Tvrdenie, že „keď sa Boh stane telom, má len božskú prirodzenosť a žiadnu ľudskú prirodzenosť“, je rúhanie, pretože takéto výroky jednoducho neexistujú a porušujú princíp vtelenia. Dokonca aj keď začne vykonávať svoju službu, stále žije vo svojej božskej prirodzenosti s ľudskou vonkajšou schránkou, keď koná svoje dielo. Ide len o to, že v tom čase Jeho ľudská prirodzenosť slúži jedinému účelu, a to umožniť Jeho božskej prirodzenosti vykonávať dielo v normálnom tele. Čiže činiteľom diela je božská prirodzenosť obývajúca Jeho ľudskú prirodzenosť. Jeho božská prirodzenosť, nie Jeho ľudská prirodzenosť, pôsobí, no táto božská prirodzenosť je skrytá v Jeho ľudskej prirodzenosti. Jeho dielo v podstate vykonáva Jeho úplná božská prirodzenosť, nie Jeho ľudská prirodzenosť. Vykonávateľom diela je však Jeho telo. Dalo by sa povedať, že je ľudskou bytosťou a aj Bohom, lebo Boh sa stáva Bohom žijúcim v tele; má ľudskú schránku a ľudskú podstatu a ešte viac má podstatu Boha. Pretože je ľudskou bytosťou s podstatou Boha, je nad všetkými stvorenými ľuďmi, nad každou osobou, ktorá môže vykonávať Božie dielo. A tak medzi všetkými, ktorí majú ľudskú schránku, ako je tá Jeho, medzi všetkými, ktorí majú ľudskú prirodzenosť, je iba On samotným vteleným Bohom – všetci ostatní sú stvorení ľudia. Hoci všetci majú ľudskú prirodzenosť, stvorení ľudia nemajú nič okrem ľudskej prirodzenosti, zatiaľ čo vtelený Boh je iný: vo svojom tele má nielen ľudskú prirodzenosť, ale čo je najdôležitejšie, má božskú prirodzenosť. Jeho ľudskú prirodzenosť možno vidieť na vonkajšom vzhľade Jeho tela a v Jeho každodennom živote, ale Jeho božskú prirodzenosť je ťažké vnímať. Vzhľadom na to, že Jeho božská prirodzenosť je vyjadrovaná iba vtedy, keď má ľudskú prirodzenosť, a nie je taká nadprirodzená, ako si ju ľudia predstavujú, je pre nich mimoriadne ťažké ju vnímať. Ešte aj dnes majú ľudia veľké problémy pochopiť pravú podstatu vteleného Boha. Aj keď som o tom už veľakrát hovoril, predpokladám, že je to pre väčšinu z vás stále záhadou. V skutočnosti je tento problém veľmi jednoduchý: keďže sa Boh stáva telom, Jeho podstata je kombináciou ľudskej a božskej prirodzenosti. Táto kombinácia sa nazýva samotný Boh, samotný Boh na zemi.
Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Podstata tela obývaného Bohom
Ten, kto je vtelený Boh, má Božiu podstatu a Ten, kto je vtelený Boh, má Božie vyjadrenie. Keďže Boh sa stal telom, prináša dielo, ktoré zamýšľa vykonať, a keďže je vteleným Bohom, vyjadruje to, čím je, a môže človeku priniesť pravdu, darovať mu život a ukázať mu cestu. Telo, ktoré nemá Božiu podstatu, rozhodne nie je vtelený Boh; o tom niet pochýb. Ak chce človek skúmať, či ide o vtelené Božie telo, musí to určiť na základe povahy, ktorú On vyjadruje, a slov, ktoré hovorí. To znamená, že na určenie toho, či ide alebo nejde o vtelené Božie telo a či ide alebo nejde o pravú cestu, treba rozlišovať na základe Jeho podstaty. A tak kľúč k tomu, či ide o telo vteleného Boha alebo nie, spočíva v Jeho podstate (Jeho diele, Jeho výrokoch, Jeho povahe a mnohých ďalších aspektoch), a nie vo vonkajšom vzhľade. Ak človek skúma len Jeho vonkajší vzhľad a v dôsledku toho prehliadne Jeho podstatu, svedčí to o tom, že je hlúpy a neznalý. Vonkajší vzhľad nemôže určovať podstatu a Božie dielo navyše nikdy nemôže byť v súlade s predstavami človeka. Nebol vonkajší vzhľad Ježiša v rozpore s predstavami človeka? Neboli Jeho výzor a oblečenie neschopné preukázať Jeho pravú identitu? Nepostavili sa farizeji v tom čase proti Ježišovi práve preto, lebo sa zameriavali len na Jeho vonkajší vzhľad a svedomito neprijali slová z Jeho úst? Dúfam, že žiadny brat ani sestra, ktorí hľadajú Božie zjavenie, nezopakuje tragédiu z minulosti. Nesmú sa z vás stať moderní farizeji a nesmiete Boha opäť pribiť na kríž. Mali by ste starostlivo zvážiť, ako privítať Boží návrat a mali by ste mať jasnú myseľ v tom, ako byť niekým, kto sa podriadi pravde. Je to zodpovednosť každého, kto očakáva návrat Ježiša na oblaku. Mali by sme si pretrieť naše duchovné oči, aby boli čisté a aby sme neuviazli v slovách prehnanej fantázie. Mali by sme uvažovať o realistickom Božom diele a pozrieť sa na Jeho praktickú stránku. Nenechajte sa uniesť ani sa nestraťte vo fantáziách, túžiac po dni, keď Pán Ježiš príde na oblaku, náhle medzi vás zostúpi a vezme vás, ktorí ste Ho nikdy nepoznali ani nevideli a ktorí neviete, ako nasledovať Jeho vôľu. Lepšie je rozmýšľať o praktickejších záležitostiach!
Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Predslov
Význam vtelenia spočíva v tom, že obyčajný, normálny človek vykonáva dielo samotného Boha. Teda že Boh koná svoje božské dielo v ľudskej prirodzenosti a tým porazí satana. Vtelenie znamená, že Boží Duch sa stáva telom, teda že Boh sa stáva telom. Dielo, ktoré telo koná, je dielom Ducha, ktoré sa uskutočňuje v tele, a je vyjadrené telom. Nikto okrem Božieho tela nemôže vykonávať službu vteleného Boha. To znamená, že iba Božie vtelené telo, táto normálna ľudská prirodzenosť, a nikto iný, nemôže vyjadriť božské dielo. Keby Boh pri svojom prvom príchode pred dvadsiatym deviatym rokom nemal normálnu ľudskú prirodzenosť, keby hneď po narodení mohol robiť zázraky, keby hneď, ako by sa naučil hovoriť, vedel hovoriť nebeským jazykom, keby vo chvíli, keď prvýkrát stúpil na zem, vedel pochopiť všetky svetské záležitosti, rozlíšiť myšlienky a zámery každého človeka – taký človek by sa nemohol nazývať normálnym človekom a také telo by sa nedalo nazvať ľudským telom. Ak by to bolo tak v prípade Krista, potom by sa stratil zmysel a podstata Božieho vtelenia. To, že má normálnu ľudskú prirodzenosť, dokazuje, že je Bohom vteleným v tele. Skutočnosť, že prechádza normálnym ľudským procesom rastu ďalej dokazuje, že je normálnym telom. Jeho dielo je navyše dostatočným dôkazom, že je Božím Slovom, Božím Duchom, ktorý sa stal telom. Boh sa stáva telom pre potreby svojho diela. Inými slovami, táto fáza diela sa musí vykonať v tele, musí sa vykonať v normálnej ľudskej prirodzenosti. Je to predpokladom na to, aby „sa Slovo stalo telom“, predpokladom na „zjavenie Slova v tele“, a je to skutočný príbeh dvoch Božích vtelení.
Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Podstata tela obývaného Bohom
Hoci navonok vyzerá vtelený Boh úplne rovnako ako človek, hoci si osvojuje poznatky človeka a hovorí jeho jazykom a niekedy dokonca vyjadruje svoje myšlienky prostredníctvom metód ľudstva alebo pomocou jeho spôsobu reči, Jeho spôsob vnímania ľudí a podstaty vecí vôbec nie je rovnaký ako spôsob, akým vnímajú ľudstvo a podstatu vecí skazení ľudia. Jeho pohľad a vznešenosť, ktorú má, je niečo, čo skazený človek nemôže dosiahnuť. Je to preto, lebo Boh je pravda, lebo telo, ktoré nosí, má aj podstatu Boha, a Jeho myšlienky a to, čo vyjadruje Jeho ľudská prirodzenosť, sú tiež pravda. Pre skazených ľudí je to, čo vyjadruje v tele, zabezpečením pravdy a života, a to nielen pre jednu osobu, ale pre celé ľudstvo. V srdci ktoréhokoľvek skazeného človeka je len tých pár ľudí, s ktorými má vzťah. Stará a zaujíma sa len o túto hŕstku ľudí. Keď je na obzore nejaké nešťastie, najprv myslí na svoje deti, manžela alebo manželku či rodičov. Súcitný človek by prinajlepšom pomyslel na nejakého príbuzného alebo dobrého priateľa, no siahajú myšlienky takéhoto súcitného človeka ďalej? Nie, nikdy! Ľudia sú napokon ľudia a na všetko sa dokážu dívať len z výšky a perspektívy ľudskej bytosti. Vtelený Boh je však úplne iný ako skazený človek. Nezáleží na tom, aký je vtelený Boh obyčajný, normálny a skromný a dokonca ani na tom, s akou neúctou sa na Neho ľudia zvysoka pozerajú, Jeho myšlienky a postoj voči ľudstvu sú veci, ktoré by žiadny človek nemohol mať ani ich napodobniť. Ľudstvo bude vždy pozorovať z pohľadu božskosti, zo vznešenosti svojej pozície Stvoriteľa. Vždy ho bude vidieť prostredníctvom podstaty a postoja Boha. V žiadnom prípade ho nemôže vidieť z postavenia priemerného človeka alebo z pohľadu skazeného človeka. Ľudia sa pozerajú na ľudstvo očami človeka a ako meradlo používajú ľudské poznatky, pravidlá a teórie. Je to v medziach toho, čo ľudia vidia svojimi očami, a je to rozsah, ktorý sú schopní dosiahnuť skazení ľudia. Keď sa na ľudstvo pozerá Boh, díva sa božskými očami a ako meradlo používa svoju podstatu a to, čo má a čím je. Do týchto medzí patria veci, ktoré ľudia nevidia, a práve v tomto sú vtelený Boh a skazení ľudia úplne rozdielni. Tento rozdiel je daný odlišnou podstatou ľudí a Boha – práve tieto odlišné podstaty určujú ich identitu a postavenie, ako aj perspektívu a výšku, z ktorej vidia veci.
Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh III
Je potrebné vedieť rozlíšiť Božie a ľudské dielo. Čo vidíš v ľudskom diele? Je v ňom mnoho prvkov ľudskej skúsenosti. To, čo človek vyjadruje, je to, čím je. Aj Božie dielo vyjadruje to, čím Boh je, ale Jeho bytie sa od ľudského líši. Ľudské bytie odráža skúsenosť a život človeka (to, čo človek vo svojom živote zažíva, s čím sa stretáva, či jeho filozofie pre svetské záležitosti) a ľudia žijúci v rôznych prostrediach tak vyjadrujú rôzne bytia. To, či máš skúsenosti so spoločnosťou, ako naozaj žiješ vo svojej rodine a čo v nej prežívaš, možno vidieť v tom, ako sa prejavuješ, zatiaľ čo na diele vteleného Boha nemožno vidieť, či má sociálne skúsenosti. On dobre pozná jadro človeka a môže odhaliť všetky druhy praktizovania vzťahujúce sa na všetky druhy ľudí. Ešte lepšie dokáže odhaliť skazené povahy a vzdorovité správanie ľudí. Nežije medzi svetskými ľuďmi, ale pozná prirodzenosť smrteľníkov a všetku skazenosť svetských ľudí. Také je Jeho bytie. Aj keď sa svetom nezapodieva, vie, ako s ním zaobchádzať, pretože plne rozumie ľudskej prirodzenosti. Vie o pôsobení Ducha, ktoré ľudské oči nevidia a uši nepočujú, a to tak dnes, ako aj v minulosti. Súčasťou toho je múdrosť, ktorá nie je filozofiou pre svetské záležitosti, a zázraky, ktoré ľudia len ťažko chápu. Je to Jeho bytie, otvorené a zároveň pred ľuďmi skryté. To, čo vyjadruje, nie je bytie nejakej neobyčajnej osoby, ale vrodené vlastnosti a bytie Ducha. Boh necestuje po svete, ale vie o ňom všetko. Stýka sa s „antropoidmi“, ktorí nemajú nijaké poznanie ani rozhľad, ale vyjadruje slová, ktoré sú vyššie ako poznanie a prevyšujú veľkých ľudí. Žije v skupine nechápavých a otupených ľudí, ktorí nemajú ľudskú prirodzenosť a nechápu konvencie a život ľudstva, ale môže od ľudstva požadovať, aby žilo normálnou ľudskou prirodzenosťou, a zároveň odhaľuje prízemnú a nízku ľudskú prirodzenosť človeka. To všetko je Jeho bytie, ktoré je vyššie ako bytie akéhokoľvek človeka z mäsa a kostí. Boh nemusí prežiť komplikovaný, ťažkopádny a nečistý spoločenský život, aby mohol konať dielo, ktoré musí, a aby úplne odhalil jadro skazeného ľudstva. Špinavý spoločenský život neformuje Jeho telo. Jeho dielo a slová len odhaľujú vzdorovitosť človeka a neposkytujú mu skúsenosti a poučenia, ako zaobchádzať so svetom. Boh nemusí skúmať spoločnosť alebo rodinu človeka, keď mu dáva život. Odhalenie a súdenie človeka nie je vyjadrením skúseností Jeho tela. Zjavuje tým ľudskú nespravodlivosť po tom, čo už dlho pozná vzdorovitosť človeka a opovrhuje skazenosťou ľudstva. Celé dielo, ktoré koná, má zjaviť Jeho postoj k človeku a vyjadriť Jeho bytie. Toto dielo môže vykonávať iba On a nie je to niečo, čo by mohol dosiahnuť človek z mäsa a kostí. Z Jeho diela človek nevie vyčítať, akou osobou Boh je. Človek Ho tiež na základe Jeho diela nedokáže zaradiť medzi stvorené osoby. Jeho bytie Ho tiež robí neklasifikovateľným ako stvorenú osobu. Človek Ho môže považovať len za nečloveka, ale nevie, do ktorej kategórie Ho zaradiť, a tak je nútený zaradiť Ho do kategórie Boha. Od človeka to nie je nerozumné, pretože Boh vykonal medzi ľuďmi veľa skutkov, ktoré človek nedokáže vykonať.
Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a dielo človeka
Kristovo dielo a Jeho vyjadrenie určujú Jeho podstatu. Dokáže pravým srdcom dokončiť to, čo mu bolo zverené. Dokáže uctievať Boha v nebi pravým srdcom a pravým srdcom hľadať vôľu Boha Otca. Toto všetko určuje Jeho podstata. A tak aj Jeho prirodzené zjavenie určuje Jeho podstata. Dôvod, prečo to nazývam Jeho „prirodzeným zjavením“, je ten, že Jeho vyjadrenie nie je napodobenina ani výsledok výchovy človeka, ani výsledok dlhoročnej kultivácie človeka. On sa to nenaučil ani sa tým neskrášlil; je Mu to vlastné. Človek môže popierať Jeho dielo, Jeho vyjadrenie, Jeho ľudskú prirodzenosť a celý život Jeho normálnej ľudskej prirodzenosti, ale nik nemôže poprieť, že Kristus uctieva Boha v nebi pravým srdcom. Nik nemôže poprieť, že prišiel splniť vôľu nebeského Otca. Nik nemôže poprieť úprimnosť, s akou hľadá Boha Otca. Hoci Jeho obraz nie je príjemný zmyslom, Jeho reč nemá mimoriadnu atmosféru a Jeho dielo tak neotrasie zemou alebo nebom, ako si to človek predstavuje, je to skutočne Kristus, ktorý plní vôľu nebeského Otca s pravým srdcom, úplne sa podriaďuje nebeskému Otcovi a je podriadený až do smrti. A to preto, lebo Jeho podstata je Kristova podstata. Tejto pravde človek ťažko uverí, ale je to fakt. Keď sa Kristova služba úplne naplní, človek dokáže z Jeho diela vidieť, že Jeho povaha a Jeho bytie predstavujú povahu a bytie Boha v nebi. Vtedy súhrn celého Jeho diela môže potvrdiť, že On je skutočne telom, ktoré sa stáva Slovom, a nemá telo, aké má človek z mäsa a kostí.
Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Kristovou podstatou je podriadenosť vôli nebeského Otca
Tentoraz Boh neprichádza vykonať dielo v duchovnom tele, ale vo veľmi obyčajnom. Okrem toho je to telo druhého Božieho vtelenia a je to tiež telo, cez ktoré sa Boh vracia do tela. Je to veľmi obyčajné telo. Pri pohľade na Neho neuvidíš nič, čo by Ho odlišovalo od ostatných, no môžeš od Neho získať pravdy, ktoré predtým nikto nepočul. Práve toto bezvýznamné telo je stelesnením všetkých Božích slov pravdy, nositeľom Božieho diela v posledných dňoch a výrazom, ktorým človek chápe celú Božiu povahu. Či veľmi netúžiš uvidieť Boha v nebi? Či veľmi netúžiš rozumieť Bohu v nebi? Či veľmi netúžiš vidieť konečný osud ľudstva? Prezradí ti všetky tieto tajomstvá – tajomstvá, ktoré ti žiadny človek nikdy nedokázal povedať – a povie ti aj pravdy, ktorým nerozumieš. Je tvojou bránou do kráľovstva a tvojím sprievodcom do nového veku. Toto obyčajné telo v sebe ukrýva mnoho tajomstiev, ktoré sú pre človeka nepochopiteľné. Jeho skutky sú pre teba nepochopiteľné, ale celý cieľ diela, ktoré vykonáva, stačí na to, aby ti umožnil vidieť, že nie je jednoduchým telom, ako ľudia veria, pretože predstavuje Božie úmysly v posledných dňoch a Božiu starostlivosť o ľudstvo v posledných dňoch. Aj keď nedokážeš počuť Jeho slová, ktoré akoby otriasali nebom a zemou, aj keď nedokážeš vidieť Jeho oči ako blčiaci plameň, a aj keď nedokážeš prijať disciplinovanie Jeho železnej berly, aj tak môžeš z Jeho slov počuť, že Boh je nahnevaný, poznať, že Boh prejavuje ľudstvu milosrdenstvo, a vidieť spravodlivú povahu Boha a Jeho múdrosť, ba čo viac, budeš hlboko chápať Božiu starosť o celé ľudstvo. V posledných dňoch má Božie dielo umožniť človeku uvidieť Boha na nebesiach žijúceho medzi ľuďmi na zemi a umožniť mu poznať Boha, podriadiť sa Mu, mať pred Ním bázeň a milovať Ho. Pre toto sa druhýkrát vrátil do tela. Aj keď človek dnes vidí Boha rovnakého ako je on sám, Boha s nosom a dvoma očami, veľmi všedného Boha, nakoniec vám Boh ukáže, že ak by táto osoba neexistovala, nebo a zem by prešli obrovskou zmenou. Ak by táto osoba neexistovala, nebo by potemnelo, zem by sa ponorila do chaosu a celé ľudstvo by zasiahli hlad a epidémie. Ukáže vám, že ak by vás v posledných dňoch vtelený Boh posledných dní neprišiel spasiť, Boh by už dávno zničil celé ľudstvo v pekle. Ak by toto telo neexistovalo, potom by ste boli naveky arcihriešnikmi a večnými mŕtvolami. Mali by ste vedieť, že ak by toto telo neexistovalo, pre celé ľudstvo by bolo nemožné uniknúť veľkej katastrofe a bolo by preň nemožné uniknúť ešte prísnejšiemu trestu, ktorý Boh vymeriava ľudstvu v posledných dňoch. Keby sa toto obyčajné telo nenarodilo, všetci by ste prosili o život, ale nemohli by ste ho žiť a prosili by ste o smrť, no nemohli by ste zomrieť. Keby toto telo neexistovalo, nezískali by ste pravdu a neprišli by ste dnes pred Boží trón, no Boh by vás za vaše ťažké hriechy potrestal. Vedeli ste, že ak by sa Boh nenavrátil do tela, nikto by nemal šancu na spásu, a keby do tohto tela neprišiel, Boh by už dávno ukončil starý vek? Ak je to tak, budete stále odmietať druhé Božie vtelenie? Keďže môžete od tejto obyčajnej osoby získať také veľké dobrodenia, prečo Ho s radosťou neprijmete?
Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vedel si o tom? Boh vykonal medzi ľuďmi veľkolepú vec
Súvisiace kázne
Čo je vtelenie?
