Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (17)

Dvanásty bod: Pohotovo a presne identifikovať rôzne osoby, udalosti a veci, ktoré narušujú a vyrušujú Božie dielo a normálny poriadok cirkvi; zastaviť ich, obmedziť a zvrátiť situáciu; okrem toho hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby si Boží vyvolení prostredníctvom takýchto vecí rozvinuli schopnosť rozlišovať a poučili sa z nich (piata časť)

Rôzne osoby, udalosti a veci, ktoré narušujú a vyrušujú cirkevný život

IX. Ventilovanie negativity

Dnes pokračujeme v našom duchovnom spoločenstve o dvanástej zodpovednosti vodcov a pracovníkov: „Pohotovo a presne identifikovať rôzne osoby, udalosti a veci, ktoré narúšajú a vyrušujú Božie dielo a normálny poriadok cirkvi; zastaviť ich, obmedziť a zvrátiť situáciu; okrem toho hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, aby si Boží vyvolení prostredníctvom takýchto vecí rozvinuli schopnosť rozlišovať a poučili sa z nich.“ Pokiaľ ide o rôzne narušenia a vyrušenia, ktoré vznikajú v cirkevnom živote, minule sme si v duchovnom spoločenstve povedali o ôsmom probléme, teda o šírení predstáv, a dnes v ňom budeme hovoriť o deviatom, ktorým je ventilovanie negativity. Ventilovanie negativity je tiež niečo, čo často počuť v každodennom živote. A podobne by sa mali obmedziť a zastaviť aj skutky alebo výroky ventilujúce negativitu, ktoré sa objavia v cirkevnom živote, pretože ventilovanie negativity nikoho neobohacuje a skôr ľudí ovplyvňuje, vyrušuje a spôsobuje im stratu. Preto je ventilovanie negativity negatívna vec, ktorá sa svojou povahou podobá iným spôsobom správania, činom a výrokom, čo vyrušujú cirkevný život; môže tiež vyrušovať ľudí a mať nepriaznivé dopady. Nikto nemôže obohacovať ostatných ani im prinášať úžitok ventilovaním negativity; to prináša len škodlivé účinky a môže tiež u ľudí ovplyvniť ich normálne plnenie si povinností. Keď sa teda v cirkvi vyskytne ventilovanie negativity, malo by sa podobne zastaviť a obmedziť a nemalo by sa to tolerovať ani podporovať.

A. Čo je ventilovanie negativity

Najprv sa pozrime, ako treba ventilovanie negativity chápať a rozlišovať. Ako sa dá rozlíšiť ventilovanie negativity? Ktoré z výrokov a prejavov ľudí ním sú? Negativita, ktorú ľudia ventilujú, v prvom rade nie je pozitívna; je to negatívna vec, ktorá je v rozpore s pravdou, a je to niečo, čo vychádza z ich skazenej povahy. Skazená povaha vedie k ťažkostiam pri praktizovaní pravdy a podriaďovaní sa Bohu – a práve v dôsledku týchto ťažkostí sa v ľuďoch prejavujú negatívne myšlienky a iné negatívne veci. Tieto veci vznikajú v kontexte snahy ľudí praktizovať pravdu a sú to myšlienky a názory, ktoré ich ovplyvňujú, bránia im v praktizovaní pravdy a sú úplne negatívne. Bez ohľadu na to, ako veľmi sú tieto negatívne myšlienky a názory v súlade s ľudskými predstavami a ako rozumne znejú, nevychádzajú z chápania Božích slov, a už vôbec nie sú skúsenostným poznaním Jeho slov. Namiesto toho ich vytvára ľudská myseľ a vôbec nie sú v súlade s pravdou. Preto sú aspektmi negativity a negatívnymi vecami. Úmyslom ľudí, ktorí ventilujú negativitu, je nájsť mnoho objektívnych dôvodov pre svoje zlyhanie pri praktizovaní pravdy, aby si získali súcit a pochopenie ostatných. Tieto negatívne výroky v rôznej miere ovplyvňujú a podkopávajú iniciatívu ľudí pri praktizovaní pravdy a mnohým v tom dokonca môžu zabrániť. Tieto dôsledky a negatívne dosahy nás ešte viac oprávňujú charakterizovať tieto veci ako niečo negatívne, čo je v protiklade s Bohom a úplne nepriateľské voči pravde. Niektorí ľudia nedokážu preniknúť k podstate negativity a myslia si, že i častá negativita je normálna a nemá veľký vplyv na úsilie ľudí o pravdu. Tento spôsob myslenia je nesprávny; negativita má v skutočnosti veľmi veľký vplyv, a ak sa pre niekoho stane priveľkou záťažou na to, aby ju niesol sám, môže to ľahko viesť k zrade. Tento hrozný dôsledok nie je spôsobený ničím iným ako negativitou. Ako by sa teda malo ventilovanie negativity rozlišovať a chápať? Jednoducho povedané, ventilovať negativitu znamená zavádzať ľudí a brániť im v praktizovaní pravdy; ide o použitie mäkkých taktík a zdanlivo normálnych metód na zavádzanie ľudí a na to, aby sa potkli. Je to pre nich škodlivé? V skutočnosti im to nesmierne škodí. A tak je ventilovanie negativity niečo negatívne, čo Boh odsúdil – to je to najjednoduchšie vysvetlenie ventilovania negativity. Čo je teda negatívnou zložkou ventilovania negativity? Ktoré veci sú negatívne a môžu mať nepriaznivý dosah na ľudí aj spôsobiť vyrušenie a škodu v cirkevnom živote? Čo zahŕňa negativita? Ak ľudia číro chápu Božie slová, budú slová, o ktorých hovoria v duchovnom spoločenstve, obsahovať nejakú negativitu? Ak majú ľudia postoj skutočnej podriadenosti voči okolnostiam, ktoré im Boh pripravil, budú ich vedomosti o týchto okolnostiach obsahovať nejakú negativitu? Keď sa so všetkými podelia o svoje skúsenostné poznanie, bude toto poznanie obsahovať nejakú negativitu? Určite nie. A ak od Boha dokážu prijať čokoľvek, čo sa deje v cirkvi alebo okolo nich, a mať správny prístup a postoj hľadania a podriadenosti, bude ich poznanie, chápanie a skúsenosť s tým, čo sa deje, obsahovať nejakú negativitu? (Nie.) Rozhodne nebude. Keď sa na to pozrieme z týchto hľadísk, čo presne je negativita? Ako ju možno chápať? Neobsahuje negativita veci takej povahy, ako je neposlušnosť, nespokojnosť, rozhorčenie a zatrpknutosť ľudí? Závažnejšie prípady negativity zahŕňajú aj odpor, vzdor a dokonca hlasné dožadovanie sa. Aj vyjadrovanie poznámok, ktoré obsahujú tieto prvky, možno charakterizovať ako ventilovanie negativity. Súdiac podľa týchto prejavov, je v srdci človeka pri ventilovaní negativity nejaká podriadenosť Bohu? Určite nie. Je tam nejaká ochota vzdorovať telu a vyriešiť svoju negativitu? Nie – nie je tam nič iné ako odpor, vzdorovitosť a námietky. Ak sú srdcia ľudí naplnené týmito vecami – ak ich tieto negatívne veci ovládli –, vyvolá to odpor, vzdorovitosť a vzdor voči Bohu. A ak je to tak, budú ešte schopní praktizovať pravdu a podriadiť sa Mu? Nebudú; stane sa len to, že sa od Boha vzdialia a stanú sa negatívnejšími, a môžu o Ňom dokonca pochybovať, popierať Ho a zradiť Ho. Nie je to nebezpečné? Každý, kto je často negatívny, je schopný ventilovať negativitu a ventilovať negativitu znamená protiviť sa Bohu a popierať Ho; ľudia, ktorí často ventilujú negativitu, môžu ako takí kedykoľvek a kdekoľvek zradiť Boha a opustiť Ho.

Súdiac podľa významu slova „negativita“, keď sa človek stane negatívnym, jeho nálada upadne do veľmi skľúčeného stavu a on sa dostane do zlého duševného rozpoloženia. Jeho nálada je plná negatívnych prvkov, chýba mu postoj, s ktorým by aktívne napredoval a snažil sa ísť vpred, chýba mu pozitívna aktívna spolupráca a hľadanie, a už vôbec neprejavuje žiadnu ochotnú podriadenosť, no skôr neuveriteľne skormútenú náladu. Čo predstavuje skormútená nálada? Predstavuje pozitívne aspekty ľudskosti? Predstavuje svedomie a rozum? Predstavuje život s dôstojnosťou – život v rámci dôstojnosti ľudskej prirodzenosti? (Nie.) A ak nepredstavuje tieto pozitívne veci, čo teda predstavuje? Môže predstavovať nedostatok pravej viery v Boha, ako aj nedostatok odhodlania a rozhodnosti usilovať sa o pravdu a aktívne napredovať? Môže predstavovať silnú nespokojnosť so súčasnou situáciou, ťažkosti s jej pochopením a neochotu prijať fakty prítomnosti? Môže predstavovať situáciu, v ktorej je srdce človeka naplnené neposlušnosťou, túžbou vzdorovať a túžbou uniknúť a zmeniť súčasnú situáciu? (Áno.) Toto sú stavy, ktoré ľudia prejavujú, keď čelia súčasnej situácii s negativitou. Skrátka, nech je to akokoľvek, platí, že keď sú ľudia negatívni, ich nespokojnosť so súčasnou situáciou a s tým, čo Boh usporiadal, nie je to isté ako čosi také jednoduché ako len nedorozumenia, nechápanie, nepochopenie alebo neschopnosť zažiť. Nepochopenie môže byť otázkou kvality alebo času, čo je normálny prejav ľudskej prirodzenosti. Aj neschopnosť zažiť môžu spôsobiť niektoré objektívne dôvody, ktoré sa však nepovažujú za negatívne veci. Niektorí ľudia navyše nie sú schopní zažiť, ale keď čelia veciam, ktorým nerozumejú, do ktorých nevidia alebo ktoré nedokážu pochopiť či zažiť, budú sa modliť k Bohu a hľadať Jeho úmysly, čakať na Božie osvietenie a osvetlenie, aktívne hľadať u iných a byť s nimi v duchovnom spoločenstve. Niektorí ľudia sú však iní; nemajú tieto cesty praktizovania ani takýto postoj. Namiesto čakania, hľadania alebo nachádzania niekoho, s kým by boli v duchovnom spoločenstve, si v srdciach pestujú nedorozumenia a pocit, že udalosti a okolnosti, s ktorými sa stretávajú, nie sú v súlade s ich túžbami, preferenciami alebo domnienkami, čo vedie k neposlušnosti, nespokojnosti, odporu, sťažnostiam, vzdoru, hlasnému dožadovaniu sa a iným takýmto negatívnym veciam. Keď si v sebe vypestujú tieto negatívne veci, neprikladajú im veľkú váhu ani nepredstupujú pred Boha, aby sa modlili a uvažovali s cieľom získať poznanie o svojom vlastnom stave a skazenosti. Nečítajú Božie slová, aby hľadali Jeho úmysly, ani tieto slová nepoužívajú na riešenie problémov, a už vôbec nehľadajú u iných a nie sú s nimi v duchovnom spoločenstve. Namiesto toho trvajú na tom, že to, čomu veria, je správne a presné, prechovávajúc v srdci neposlušnosť a nespokojnosť a zostávajú lapení v negatívnych emóciách. Keď sú lapení v týchto emóciách, možno ich v sebe dokážu dusiť a vydržať deň alebo dva, ale po dlhšom čase v ich mysliach vznikne mnoho vecí vrátane ľudských predstáv a domnienok, ľudskej etiky a morálky, ľudskej kultúry, tradícií a poznania a tak ďalej. Používajú tieto veci na posudzovanie, riešenie a chápanie problémov, ktorým čelia, a sú úplne chytení v satanovej sieti, čo vedie k vzniku rôznych stavov nespokojnosti a neposlušnosti. Z týchto skazených stavov potom vznikajú rôzne mylné myšlienky a názory a v ich srdciach sa už tieto negatívne veci nedajú ovládať. Vtedy hľadajú príležitosti, ako si tieto veci vyliať a ventilovať, a keď sú ich srdcia plné negativity, povedia si: „Som vnútri plný negatívnych vecí; nemal by som hovoriť nerozvážne, aby som neublížil iným. Ak budem mať chuť hovoriť a nebudem to v sebe vedieť udržať, budem hovoriť k stene alebo sa rozprávať s niečím, čo nerozumie ľudskej reči“? Sú natoľko láskaví, aby to urobili? (Nie.) Čo teda urobia? Hľadajú príležitosti mať publikum, ktoré prijme ich negatívne názory, poznámky a emócie, a využívajú ho na vyliatie rôznych negatívnych pocitov, ako sú nespokojnosť, neposlušnosť a rozhorčenie, zo svojich sŕdc. Veria, že počas cirkevného života nastáva ten najlepší čas na ventilovanie a že je to dobrá príležitosť na vyliatie si negativity, nespokojnosti a neposlušnosti, pretože je tam veľa poslucháčov a ich slová môžu presvedčiť ostatných, aby sa stali negatívnymi, a priniesť nepriaznivé dôsledky pre prácu cirkvi. Samozrejme, tí, ktorí ventilujú negativitu, sa nedokážu zdržať ani v zákulisí; vždy si vylejú svoje negatívne reči. Keď ich ventilovanie nepočuje veľa ľudí, zdá sa im to nezaujímavé, no keď sa všetci zhromaždia, sú plní energie. Súdiac podľa emócií, stavov a iných aspektov tých, ktorí ventilujú negativitu, si nedávajú za cieľ pomôcť ľuďom porozumieť pravde, prezrieť, čo je pravdivé, vyjasniť si nedorozumenia alebo pochybnosti o Bohu, spoznať seba samých a svoju vlastnú skazenú podstatu alebo vyriešiť svoje problémy so vzdorovitosťou a skazenosťou, aby Bohu nevzdorovali ani sa Mu neprotivili, ale aby sa Mu podriadili. Ich ciele sú v podstate dvojaké: na jednej strane ventilujú negativitu, aby si vyliali vlastné emócie, a na druhej strane sa snažia vtiahnuť viac ľudí do negativity a do osídiel odporu a hlasného dožadovania sa od Boha spolu s nimi. Preto by sa čin ventilovania negativity mal v cirkevnom živote absolútne zastaviť.

B. Rôzne stavy a prejavy ľudí, ktorí ventilujú negativitu

1. Ventilovanie negativity pri pocite nespokojnosti s prepustením

Emócie a prejavy negativity sú v podstate tieto. Po tom, čo som o nich hovoril v duchovnom spoločenstve, by sa s nimi ľudia mali porovnať a vidieť, ktoré z ich spôsobov správania, poznámok a metód v reálnom živote sú ventilovaním negativity a aké situácie spôsobujú, že upadajú do negativity, čo vedie k jej ventilovaniu. Povedzte Mi, za akých typických okolností bývajú ľudia negatívni? Aké sú bežné formy negativity? (Keď je niekto prepustený alebo orezaný, v jeho srdci môže vzniknúť určitá negativita.) Prepustenie je jeden scenár a orezanie je ďalší. Prečo vedie prepustenie k negativite? (Niektorí ľudia po prepustení nemajú žiadne sebapoznanie a myslia si, že ich postavenie viedlo k ich pádu. Hovoria vtedy: „Čím vyššie vystúpiš, tým tvrdšie padneš,“ a vyjadrujú niektoré negatívne názory. Nemajú číre chápanie toho, že ich prepustili, a v srdci sú neposlušní.) V ich vnútri je neposlušnosť a nespokojnosť, čo sú negatívne emócie. Sťažujú sa? (Áno. Cítia, že znášali ťažkosti, zaplatili cenu, vždy namáhavo pracovali bez toho, aby za to dostali niečo dobré, a napriek tomu boli prepustení. Hovoria preto: „Je ťažké byť vodcom; ktokoľvek sa stane vodcom, má smolu. Nakoniec sú všetci prepustení.“) Šírenie týchto poznámok je ventilovaním negativity. Ak sú len neposlušní a nespokojní, ale nešíria to, ešte to ventilovanie negativity nepredstavuje. No ak sa z neposlušnosti a nespokojnosti postupne vyvinie nálada, pri ktorej sa sťažujú a neuznávajú skutočnosť, že majú slabú kvalitu a neboli schopní vykonávať prácu, a oni potom začnú argumentovať svojou pokrútenou logikou, pričom pri argumentácii vymýšľajú všelijaké vyhlásenia, názory, výhovorky, dôvody, vysvetlenia, ospravedlnenia a tak ďalej, tak sa vyjadrovanie týchto typov poznámok v postate rovná ventilovaniu negativity. Niektorí falošní vodcovia, ktorí sú prepustení za to, že nevykonávali skutočnú prácu, prechovávajú v srdci neposlušnosť a nespokojnosť, nemajúc vôbec žiadnu podriadenosť a vždy si myslia: „Uvidíme, kto môže zaujať moje miesto vodcu. Ostatní nie sú o nič lepší ako ja; a ak tú prácu nemôžem robiť ja, nemôžu ani oni!“ Čo ich robí neposlušnými? Myslia si, že ich kvalita nie je slabá a urobili veľa práce, tak prečo boli prepustení? Toto sú vnútorné myšlienky falošných vodcov. Neuvažujú o sebe, aby zistili, či naozaj vykonali nejakú skutočnú prácu, koľko skutočných problémov vyriešili, alebo či je alebo nie je fakt, že paralyzovali prácu cirkvi. Zriedka zvažujú tieto veci. Nemyslia si, že je problém v tom, že im chýba pravda-realita, nedokážu veci prezrieť a veria skôr tomu, že keďže urobili veľa práce, nemali by byť charakterizovaní ako falošní vodcovia. To je hlavný dôvod ich neposlušnosti a nespokojnosti. Vždy si myslia: „Pre koho som mnoho rokov konal svoje povinnosti, každý deň skoro vstával a zostával hore do noci? Po tom, čo som uveril v Boha, som opustil svoju rodinu, zanechal svoju kariéru a dokonca riskoval zatknutie a uväznenie, aby som konal svoje povinnosti. Koľko ťažkostí som zniesol! A teraz hovoria, že som nevykonal skutočnú prácu, a jednoducho ma prepustia – je to tak nespravodlivé! Aj keď som nemal žiadne úspechy, znášal som útrapy; ak nie útrapy, tak únavu! Ak ani mňa s mojou kvalitou a schopnosťou platiť cenu vo svojej práci stále nepovažujú za niekoho na požadovanej úrovni a prepustia ma, myslím si, že sotva existujú nejakí vodcovia, ktorí na tejto úrovni sú!“ Ventilujú negativitu tým, že hovoria tieto slová? Je medzi ich výrokmi jediná veta, ktorá vyjadruje podriadenosť? Je tam čo i len náznak túžby hľadať pravdu? Je tam nejaká sebareflexia, ako napríklad: „Hovoria, že moja práca nie je na požadovanej úrovni, tak čo presne mi chýba? Akú skutočnú prácu som nevykonal? Aké prejavy falošného vodcu vykazujem?“ Uvažovali o sebe takýmto spôsobom? (Nie.) Aká je teda povaha slov, ktoré hovoria? Sťažujú sa? Ospravedlňujú sa? Aký je ich zámer pri ospravedlňovaní sa? Nie je ním získať súcit a pochopenie ľudí? Nechcú, aby sa ich viac ľudí zastalo a nariekalo nad nespravodlivosťou, ktorú utrpeli? (Áno.) Proti komu sa teda búria? Nehádajú sa a neprotestujú proti Bohu? (Áno.) Ich reč je sťažovaním sa na Boha a protivením sa Mu a ich srdcia sú plné sťažností, odporu a vzdorovitosti. No nielen to. Ventilovaním negativity sa snažia prinútiť viac ľudí, aby im rozumeli a súcitili s nimi, aby si vypestovali negativitu ako oni a aby si rovnako ako oni vypestovali sťažnosti, odpor a vzdor voči Bohu alebo sa proti Nemu hlasno dožadovali. Ventilujú negativitu, aby dosiahli tento cieľ? Ich cieľom je jednoducho dať viac ľuďom vedieť o takzvanej pravde a prinútiť ostatných, aby verili, že im je krivdené, že to, čo urobili, bolo správne, že nemali byť prepustení a že ich prepustenie bolo chybou. Chcú, aby sa ich viac ľudí zastalo, a dúfajú, že tým obnovia svoje postavenie a povesť. Všetci falošní vodcovia a antikristi po prepustení ventilujú negativitu takto, aby si získali súcit ľudí. Ani jeden z nich o sebe nedokáže uvažovať a spoznať sa, priznať si svoje chyby alebo prejaviť skutočnú ľútosť a pokánie. Táto skutočnosť dokazuje, že všetci falošní vodcovia a antikristi sú ľudia, ktorí nemilujú pravdu a vôbec ju neprijímajú. Takže sa po svojom odhalení a vyradení nedokážu spoznať prostredníctvom pravdy a Božích slov. Nikto nevidel, že by prejavili ľútosť alebo že by o sebe mali skutočné poznanie, ani nikto nevidel, že by prejavili pravé pokánie. Zdá sa, že o sebe nikdy nezískajú poznanie ani si nepriznajú chyby. Súdiac podľa tejto skutočnosti je prepustenie falošných vodcov a antikristov úplne primerané a vôbec nie nespravodlivé. Na základe ich úplného nedostatku uvažovania a poznania o sebe samých, ako aj toho, že sú zbavení akejkoľvek ľútosti, je zrejmé, že ich antikristovská povaha je vážna a oni vôbec nemilujú pravdu.

Niektorí falošní vodcovia si po prepustení vôbec nepriznávajú svoje chyby ani nehľadajú pravdu, neuvažujú o sebe a nespoznávajú sa. Nemajú ani najmenší cit alebo postoj podriadenosti. Namiesto toho nechápu Boha, sťažujú sa, že sa k nim správa nespravodlivo, a lámu si hlavy, aby našli rôzne výhovorky a dôvody na svoje ospravedlnenie a obhajobu. Niektorí dokonca hovoria: „Ani predtým som nikdy nechcel byť vodcom, pretože som vedel, že je to ťažká práca. Ak to robíte dobre, nedostanete odmenu, a ak to nerobíte dobre, ste prepustení a stanete sa niekým neslávne známym, koho bratia a sestry odmietajú. Človek tak úplne stratí tvár. Ako by sa potom človek mohol ukázať pred ľuďmi? Teraz, keď som bol prepustený, som ešte viac presvedčený, že byť vodcom alebo pracovníkom nie je ľahké; je to namáhavá a nevďačná práca!“ Čo znamená výrok „byť vodcom alebo pracovníkom je namáhavá a nevďačná práca“? Je v tom nejaký úmysel hľadať pravdu? Nie je to tak, že začali nenávidieť skutočnosť, že im Boží dom opatril miesto vodcu alebo pracovníka, a teraz tento druh výroku používajú na zavádzanie ostatných? (Áno.) Aké dôsledky môže tento výrok priniesť? Mysle, myslenie a chápanie tejto záležitosti u väčšiny ľudí budú týmito slovami ovplyvnené a vyrušené. To je dôsledok, ktorý ventilovanie negativity prináša ľuďom. Napríklad ak nie si vodcom a počuješ to, zľakneš sa a pomyslíš si: „To je pravda! Nesmiem byť zvolený za vodcu. Ak budem, budem musieť rýchlo nájsť všelijaké dôvody a výhovorky, aby som to odmietol. Poviem, že mi chýba kvalita a že tú prácu robiť nemôžem.“ Aj niektorí, ktorí sú vodcami, sú ovplyvnení týmto výrokom a myslia si: „Aké desivé! Tiež budem v budúcnosti čeliť rovnakému osudu ako oni? Ak to takto dopadne, absolútne odmietam byť vodcom.“ Vyrušujú tieto negatívne emócie a tento negatívny výrok ľudí? Zjavne spôsobujú vyrušenie. Keď nejaká osoba počuje tieto slová, bez ohľadu na to, či má dobrú alebo slabú kvalitu, ich najprv nedobrovoľne prijme a tieto slová v jej mysli zaujmú dominantné postavenie a v rôznej miere ju ovplyvnia. Aké sú dôsledky toho, že je človek ovplyvnený? Väčšina ľudí nebude schopná správne pristupovať k záležitosti vodcovstva a prepustenia z vedenia a nebude mať postoj podriadenosti. Namiesto toho bude mať srdce, ktoré nikdy nechápe Boha a má sa pred ním na pozore, vypestuje si v tejto otázke negatívne emócie a bude obzvlášť citlivá a bojazlivá, keď sa tá otázka spomenie. Keď ľudia prejavujú toto správanie, nepodľahli satanovmu pokušeniu a zavádzaniu? Je zrejmé, že boli zavedení a vyrušení ľuďmi, ktorí ventilujú negativitu. Keďže veci ventilované ľuďmi, ktorí ventilujú negativitu, pramenia z ľudských skazených pováh a zo satana, a keďže nie sú chápaním pravdy ani skúsenostnými poznatkami získanými podriadením sa prostrediam, ktoré Boh pripravuje, tí, ktorí ich počujú, sú v rôznej miere vyrušení. Negativita, ktorú ľudia ventilujú, spôsobuje každému nejaké nepriaznivé rušivé účinky. Niektorí, ktorí aktívne hľadajú pravdu, budú menej poškodení. No ostatní bez akejkoľvek odolnosti sa nemôžu ubrániť vyrušeniu a hlbokému poškodeniu, ani keď vedia, že sú tieto slová nesprávne. Bez ohľadu na to, čo Boh hovorí, ako o tom hovorí v duchovnom spoločenstve alebo aké požiadavky má, to všetko ignorujú a namiesto toho si pamätajú slová tých, ktorí ventilujú negativitu, a vždy sa upozorňujú, aby nepoľavili vo svojej ostražitosti, akoby tieto negatívne výroky boli ich ochranným dáždnikom či štítom. Bez ohľadu na to, čo Boh hovorí, sa nedokážu vzdať svojej ostražitosti a nedorozumení. Títo ľudia, ktorí nemajú žiadny vstup do pravdy alebo Božích slov a ktorí nerozumejú pravde-realite, nemajú žiadnu schopnosť rozlišovať tieto negatívne výroky ani žiadnu odolnosť voči nim. Nakoniec týmito negatívnymi výrokmi skončia obmedzení a zviazaní a už nedokážu prijať Božie slová. Neboli tým poškodení? Do akej miery boli poškodení? Nedokážu prijať ani pochopiť Božie slová a namiesto toho považujú negatívne slová a slová nespokojnosti, neposlušnosti a sťažností, ktoré vyjadrili ľudia, za pozitívne veci. Považujú ich za svoje osobné mottá, ktoré si držia blízko pri srdci, a používajú ich na riadenie svojich životov, odporovanie Bohu a vzdorovanie Jeho slovám. Neupadli do satanovej siete? (Áno.) Títo ľudia sa nedobrovoľne chytia do satanovej siete a sú ním zajatí. No negatívne výroky, ktoré títo ľudia vyjadrujú o takej jednoduchej veci, ako je prepustenie z pozície, majú napriek tomu obrovský vplyv na ostatných. Má to hlbokú príčinu: Tí, ktorí prijímajú tieto negatívne výroky, už boli plní predstáv a domnienok a dokonca aj nejakých nedorozumení a ostražitosti v súvislosti s tým, že sú vodcami. Hoci tieto nedorozumenia a ostražitosť neboli v ich mysliach plne sformované, po vypočutí týchto negatívnych výrokov sú ešte presvedčenejší, že ich ostražitosť a nedorozumenia sú správne; cítia, že majú ešte viac dôvodov veriť, že byť vodcom so sebou prináša veľa nešťastia a málo dobrých vecí a že by sa rozhodne nemali stať vodcom ani pracovníkom, aby sa vyhli prepusteniu a odmietnutiu za robenie chýb. Neboli úplne zavedení a ovplyvnení tými, ktorí ventilujú negativitu? Už len negatívne výroky vyjadrené osobou, ktorá bola prepustená, ako aj jej pocity neposlušnosti a nespokojnosti, môžu mať taký významný vplyv a spôsobiť také škody ľuďom. Čo myslíte – je to vážny problém, že sú negatívne emócie, ktoré ľudia ventilujú, plné atmosféry smrti? (Áno, je to vážne.) Prečo je to také vážne? Ide o to, že to dokonale vyhovuje hlboko zakorenenej ostražitosti a nedorozumeniam ľudí voči Bohu a zároveň odráža ich stavy nepochopenia a pochybovania o Bohu, ako aj ich vnútorný postoj k Nemu. Preto výroky šírené tými, ktorí ventilujú negativitu, zasahujú priamo do slabých miest ľudí a ľudia ich plne prijímajú a upadajúc do satanovej siete až natoľko, že sa nedokážu oslobodiť. Je to dobrá alebo zlá vec? (Zlá vec.) Aké to má dôsledky? (Spôsobuje to, že ľudia zrádzajú Boha.) (Spôsobuje to, že ľudia sa pred Ním majú na pozore a nechápu Ho, v srdci sa od Neho vzďaľujú, pristupujú k svojim povinnostiam negatívne a boja sa prijať dôležité poverenia. Uspokoja sa s konaním bežných povinností a tak premeškajú mnoho príležitostí na zdokonalenie.) Môžu byť takíto ľudia spasení? (Nie.)

Pavol pred dvetisíc rokmi predložil mnoho názorov a napísal mnoho listov, v ktorých povedal veľa bludov. Keďže ľuďom chýba schopnosť rozlišovať, tí, ktorí za posledných dvetisíc rokov čítali Bibliu, prijímali prevažne Pavlove myšlienky a názory, zatiaľ čo slová Pána Ježiša dali bokom a neprijímali pravdy od Boha. Môžu tí, ktorí prijímajú Pavlove myšlienky a názory, predstúpiť pred Boha? Môžu prijať Jeho slová? (Nie.) A ak nemôžu prijať Božie slová, môžu sa k Bohu správať ako k Bohu? (Nie.) Keď Boh príde a postaví sa pred nich, môžu Ho spoznať? Môžu Ho prijať za svojho Boha a Pána? (Nie.) Prečo nemôžu? Pavlove bludné myšlienky a názory naplnili srdcia ľudí a vznikli z nich všelijaké teórie a výroky. Keď ľudia používajú tieto veci, aby merali Boha, Jeho dielo, Jeho slová, Jeho povahu a Jeho postoj k ľuďom, už nie sú obyčajnými a jednoduchými skazenými ľuďmi, no stavajú sa proti Bohu, podrobne Ho skúmajú a analyzujú a stávajú sa voči Nemu nepriateľskými. Môže Boh spasiť takýchto ľudí? (Nie.) A ak ich Boh nespasí, budú mať ešte príležitosť prijať spásu? Božie predurčenie a vyvolenie dalo ľuďom príležitosť, ale ak si po Božom predurčení a vyvolení zvolia cestu nasledovania Pavla, existuje táto príležitosť na spásu aj naďalej? Niektorí ľudia hovoria: „Bol som predurčený a vyvolený Bohom, takže už som v bezpečnej zóne. Určite budem spasený.“ Obstojí tento výrok? Čo znamená byť predurčený a vyvolený Bohom? Znamená to, že si sa stal kandidátom na spásu, no to, či budeš spasený, závisí od toho, ako dobre sa usiluješ a či si si vybral správnu cestu. Znamená to, že nakoniec budú vybraní a spasení všetci kandidáti? Nie. A podobne ani to, že ľudia prijmú pocity, ako sú neposlušnosť, nespokojnosť a sťažnosti, alebo poznámky, myšlienky a názory vyjadrené tými, ktorí ventilujú negativitu, a ich srdcia sú naplnené a ovládané týmito negatívnymi vecami, neznamená, že len trochu súhlasia – znamená to, že ich plne prijímajú a chcú podľa týchto vecí žiť. Keď ľudia žijú podľa týchto negatívnych vecí, akým sa stane ich vzťah s Bohom? Zmení sa na nepriateľský vzťah. Nie je to vzťah medzi Stvoriteľom a stvorenými bytosťami ani vzťah medzi Bohom a skazeným ľudstvom, a určite to nie je vzťah medzi Bohom a tými, ktorí prijímajú spásu. Namiesto toho sa zmení na vzťah medzi Bohom a satanom a vzťah medzi Bohom a Jeho nepriateľmi. To, či ľudia môžu prijať spásu, sa teda stáva otáznikom, neznámou. Negatívne výroky tých, ktorí boli prepustení, sú plné sťažností, nedorozumení, ospravedlňovania a obhajovania sa; dokonca hovoria niektoré veci, ktoré zavádzajú a priťahujú ľudí k nim. Ľudia si po vypočutí týchto výrokov vypestujú nedorozumenia a ostražitosť voči Bohu a dokonca sa od Neho v srdci vzdialia a odmietnu Ho. Preto keď takíto ľudia ventilujú negativitu, mali by byť pohotovo obmedzení a zastavení. Ich neschopnosť prijať od Boha situácie, ktoré zažívajú, a hľadať pravdu a podriadiť sa Mu je ich vlastný problém a nemalo by sa im dovoliť ovplyvňovať ostatných. Ak to nedokážu prijať, nech si to postupne strávia a vyriešia. Ale ak ventilujú negativitu a ovplyvňujú a vyrušujú normálny vstup ostatných ľudí, musia byť včas zastavení a obmedzení. A ak ich nemožno obmedziť a pokračujú vo ventilovaní negativity, aby ľudí zavádzali a priťahovali na svoju stranu, mali by byť pohotovo vyčistení. Nemalo by sa im dovoliť, aby naďalej vyrušovali cirkevný život.

2. Ventilovanie negativity pri odmietaní prijať orezávanie

Existuje aj ďalšia situácia, v ktorej ľudia pravdepodobne ventilujú negativitu: Keď čelia orezávaniu a nedokážu prijať niektoré orezávajúce slová, budú vo svojich srdciach pociťovať neposlušnosť, nespokojnosť a rozhorčenie a niekedy sa dokonca budú cítiť ukrivdení. Veria, že nastala nespravodlivosť: „Prečo mi nie je dovolené vysvetliť alebo objasniť svoje stanovisko? Prečo som neustále orezávaný?“ Aké druhy negativity títo ľudia zvyčajne ventilujú? Navyše hľadajú dôvody, aby sa ospravedlnili a obhájili. Namiesto toho, aby rozoberali, naprávali alebo odčiňovali svoje chyby, sa obhajujú a hovoria veci ako: prečo niečo neurobili dobre, aké to malo príčiny, aké boli objektívne faktory a podmienky a ako to neurobili úmyselne; tieto výhovorky používajú na to, aby sa ospravedlnili a obhájili a aby tak dosiahli svoj cieľ odmietnuť orezávanie. Títo ľudia neuznávajú, že orezávanie je správne, a analyzujú prípady, v ktorých k nemu dochádza, s mnohými ďalšími ľuďmi, pričom sa snažia záležitosť pred všetkými jasne vysvetliť. Dokonca šíria myšlienky ako: „Tento druh orezávania odradí ľudí od konania ich povinností. Nikto už nebude ochotný konať svoje povinnosti. Ľudia nebudú vedieť, ako postupovať, a nebudú vedieť, ako konať.“ Sú dokonca aj takí, ktorí na povrchu hovoria v duchovnom spoločenstve o tom, ako orezávanie prijímajú, ale v skutočnosti toto duchovné spoločenstvo používajú na to, aby sa ospravedlnili a obhájili. Nútia tak viac ľudí veriť, že Boží dom pri svojom zaobchádzaní s ľuďmi vôbec neberie ohľad na ich pocity a že aj malá chyba môže viesť k orezávaniu. Tí, ktorí majú sklon ventilovať negativitu, o sebe nikdy neuvažujú. Dokonca ani tvárou v tvár orezávaniu neuvažujú o povahe svojich chýb alebo o tom, čo ich spôsobilo. Tieto problémy nerozoberajú, no namiesto toho sa neustále hádajú, ospravedlňujú a obhajujú. Niektorí ľudia dokonca hovoria: „Predtým, ako som bol orezaný, som cítil, že existuje cesta, ktorou sa dá ísť. Ale keď ma orezali, bol som zmätený. Už neviem, ako praktizovať alebo veriť v Boha, a nevidím cestu vpred.“ Iným tiež hovoria: „Musíte si dávať veľký pozor, aby vás nikto neorezal; je to také bolestivé, ako keby vás sťahovali z kože. Nenasledujte moju starú cestu. Pozrite sa, čo sa so mnou po orezaní stalo. Som zaseknutý, neschopný pohnúť sa dopredu ani dozadu, a nič, čo urobím, nie je správne!“ Sú tieto slová správne? Je s nimi nejaký problém? (Áno. Ospravedlňujú sa, argumentujú a hovoria, že neurobili nič zlé.) Aký odkaz sa odovzdáva prostredníctvom tohto ospravedlnenia a tejto argumentácie? (Hovoria, že Boží dom sa pri orezávaní ľudí mýli.) Niektorí ľudia vravia: „Pred orezaním som mal pocit, že mám cestu, ktorú mám nasledovať, ale po orezaní neviem, čo mám robiť.“ Čím to je, že po orezaní nevedia, čo majú robiť? Aký to má dôvod? (Keď čelia orezávaniu, neprijímajú pravdu ani sa nepokúšajú spoznať samých seba. Prechovávajú nejaké predstavy a nehľadajú pravdu, aby ich vyriešili. Zostávajú preto bez cesty. Namiesto toho, aby našli príčinu v sebe, tvrdia opak – že práve orezávanie spôsobilo, že stratili cestu). Nie je to obviňovanie? Je to ako povedať: „To, čo som urobil, bolo v súlade s princípmi, ale to, že si ma orezal, mi dáva jasne najavo, že mi nedovoľuješ riešiť veci v súlade s princípmi. Tak ako mám v budúcnosti praktizovať?“ Takto to myslia ľudia, ktorí hovoria takéto veci. Prijímajú orezávanie? Prijímajú skutočnosť, že urobili chyby? (Nie.) Neznamená vlastne toto tvrdenie, že vedia bezohľadne páchať prehrešky, ale keď sú orezaní a požiadaní, aby konali podľa princípov, nevedia, čo majú robiť, a zostanú zmätení? (Áno.) Ako teda robili veci predtým? Keď niekto čelí orezávaniu, nie je to preto, lebo nekonal podľa princípov? (Áno.) Neuvážene páchajú zlé skutky, nehľadajú pravdu a nerobia veci podľa princípov alebo pravidiel Božieho domu, takže sa im dostane orezania. Účelom orezávania je umožniť ľuďom, aby hľadali pravdu a konali podľa princípov, a zabrániť im, aby sa opäť ľahkomyseľne dopúšťali prehreškov. Keď však títo ľudia čelia orezávaniu, hovoria, že už nevedia, ako majú konať alebo ako majú praktizovať – obsahujú tieto slová nejaký prvok sebapoznania? (Nie.) Nemajú v úmysle poznať samých seba ani hľadať pravdu. Namiesto toho naznačujú: „Kedysi som konal svoje povinnosti veľmi dobre, ale odkedy si ma orezal, uvrhol si moje myšlienky do zmätku a zmiatol si môj prístup k povinnostiam. Teraz moje myslenie nie je normálne a nie som taký rozhodný a odvážny ako predtým, nie som taký smelý, a to všetko preto, lebo som bol orezaný. Odkedy som bol orezaný, moje srdce je hlboko zranené. Preto musím ostatným povedať, aby boli pri konaní svojich povinností veľmi opatrní. Nesmú zjaviť svoje nedostatky ani sa pošmyknúť; ak sa pošmyknú, budú orezaní a potom sa stanú bojazlivými a stratia tú dravosť, ktorú kedysi mali. Ich odvážny duch sa výrazne otupí a ich mladícka odvaha a túžba dať do toho všetko sa vytratí, takže zostanú pokorne slabošskí, budú sa báť vlastného tieňa a budú mať pocit, že nič, čo robia, nie je správne. Už nebudú cítiť Božiu prítomnosť vo svojom srdci a budú sa cítiť od Neho čoraz vzdialenejší. Dokonca aj modlitby a volania k Bohu sa im budú zdať nezodpovedané. Budú mať pocit, že nemajú tú istú vitalitu, neviazanosť a roztomilosť, a dokonca sa začnú na seba pozerať zvrchu.“ Sú toto srdečné slová, ktoré hovorí v duchovnom spoločenstve niekto so skúsenosťami? Sú úprimné? Sú pre ľudí poučením alebo im prinášajú úžitok? Nie je to len prekrúcanie faktov? (Áno, tieto slová sú celkom nezmyselné.) Hovoria: „Nenasledujte moje kroky ani neopakujte moju starú cestu! Teraz ma vidíte ako celkom vychovaného, ale v skutočnosti som sa len zľakol po tom orezaní a nebol som taký slobodný a uvoľnený ako predtým.“ Aký vplyv majú tieto slová na poslucháčov? (Spôsobujú, že ľudia sú ostražitejší voči Bohu a konajú opatrne zo strachu, že budú orezaní.) Takýto negatívny vplyv majú. Keď to ľudia počujú, pomyslia si: „To mi hovor! Jedno malé nedopatrenie a skončíte orezaní – nedá sa tomu zabrániť! Prečo musí byť konanie povinností v Božom dome také ťažké? Stále len omieľajú niečo o pravde-princípoch – je to naozaj náročné! Nestačí len žiť jednoduchý stabilný život? To nie je veľká požiadavka ani prehnaná nádej, ale prečo je to také ťažké dosiahnuť? Naozaj dúfam, že ja orezaný nebudem. Som veľmi bojazlivý človek, a keď na mňa ľudia zazerajú a hovoria nahlas, zvyčajne mi začne búšiť srdce. Ak by som naozaj čelil orezávaniu a tie slová by boli takéto prísne a takto rozoberali fakty, ako by som to zvládol? Nemal by som z toho nočné mory? Všetci hovoria, že orezávanie je dobré, ale ja nevidím, v čom. Nebol z neho ten človek vystrašený? Keby orezali mňa, tiež by som sa bál.“ Nejde o vplyv spôsobený slovami tých, ktorí ventilujú negativitu? Je tento vplyv pozitívny alebo negatívny? (Negatívny.) Tieto negatívne vyhlásenia môžu spôsobiť obrovskú škodu tým, ktorí sú ochotní usilovať sa o pravdu! Takže Mi povedzte, sú tí, ktorí často ventilujú negativitu a šíria smrť, služobníkmi satana? Sú to ľudia, ktorí vyrušujú prácu cirkvi? (Áno.)

Niektorí ľudia konajú podľa vlastných predstáv a idú proti princípom. Keď sú orezaní, majú pocit, že to bolo napriek tomu, že tak tvrdo pracovali a zaplatili cenu, a ich srdcia sa preto naplnia neposlušnosťou. Neprijímajú odhalenie ani rozbor a veria, že Boh je nespravodlivý a Boží dom k nim nie je férový, lebo taký užitočný a talentovaný človek ako oni, ktorý znáša toľko utrpenia a platí takú vysokú cenu, zostáva v Božom dome bez pochvaly a dokonca je orezaný. Z ich neposlušnosti pramenia sťažnosti a oni potom ventilujú svoju negativitu: „Podľa mňa nie je nič ťažšie ako veriť v boha; je naozaj ťažké dostať nejaké požehnania a tešiť sa z trochy milosti. Zaplatil som takú vysokú cenu, ale za jednu zle urobenú vec ma orezali. Ak na túto úlohu nestačí niekto ako ja, kto by mohol? Vari boh nie je spravodlivý? Prečo nedokážem uznať jeho spravodlivosť? Ako to, že je božia spravodlivosť v takom rozpore s predstavami ľudí?“ Nerozoberajú, v čom ich činy idú proti princípom ani aké skazené povahy odhalili. Nielenže im chýba čo i len náznak výčitiek svedomia alebo podriadenosti – dokonca otvorene súdia a vzdorujú. Keď väčšina ľudí počuje takéto ich reči, začne s nimi trochu súcitiť a nechá sa nimi ovplyvniť: „Je to pravda, však? Verili v Boha dvadsať rokov a predsa čelili takémuto orezávaniu. Ak človek, ktorý veril dvadsať rokov, nemusí byť nevyhnutne spasený, ľudia ako my majú ešte menšiu nádej.“ Neboli otrávení? Len čo sa negativita vyventiluje, jed už je v srdciach ľudí zasiaty ako semienko, ktoré sa v ich mysliach zakorení, vyklíči, rozkvitne a prinesie ovocie. Skôr ako si to ľudia uvedomia, sú otrávení, vzniká v nich odpor a objavujú sa u nich sťažnosti na Boha. Keď sú títo ľudia orezaní, stávajú sa neposlušnými voči Bohu a nespokojnými s tým, ako s nimi Boží dom zaobchádzal. No namiesto toho, aby zaujali postoj pokánia a priznania, sa hádajú, ospravedlňujú a obhajujú. Všade rozširujú, koľko útrap zažili, akú prácu vykonali, aké povinnosti konali počas svojich mnohých rokov viery a že namiesto toho, aby teraz dostali odmenu, čelia orezávaniu. Nielenže pri orezávaní nedokážu spoznať svoju vlastnú skazenosť a chyby, ktoré urobili, ale ešte aj šíria myšlienku, že s nimi Boží dom zaobchádzal nespravodlivo a nerozumne, že by sa s nimi takto nemalo zaobchádzať, a že ak sa tak deje, tak Boh nie je spravodlivý. Dôvodom, prečo ventilujú túto negativitu, je, že nedokážu prijať orezávanie ani skutočnosť, že urobili chyby, a už vôbec neprijímajú ani neuznávajú fakt, že uškodili vstupu bratov a sestier do života či práci cirkvi. Veria, že konali správne a Boží dom sa pri ich orezaní mýlil. Ventilovaním negativity chcú ľuďom povedať, že Boží dom nespravodlivo zaobchádza s ľuďmi: „Len čo niekto urobí chybu, Boží dom to proti nemu použije ako zbraň, chytí sa tohto problému a nemilosrdne ho orezáva. Robí až to do bodu, v ktorom sa tento človek stane poslušným, v ktorom si pomyslí, že nemá žiadne zásluhy, v ktorom ho všetci prestanú zbožňovať a v ktorom sa sám prestane oceňovať a neodváži sa od Boha žiadať odmenu. Až vtedy Boží dom dosiahne svoj cieľ.“ Ich cieľom pri ventilovaní tejto negativity je prinútiť viac ľudí, aby sa ich zastali, aby pochopili „aká je pravda“ a aby videli, koľko utrpenia zažili počas ich mnohých rokov viery v Boha, ako významne prispeli, akí sú schopní a akými skúsenými veriacimi sú. Chcú tým dosiahnuť, aby sa ostatní postavili na ich stranu v spoločnom odpore proti predpisom Božieho domu a orezávaniu, ktorému ich Boží dom podrobil. Nie je to v podstate priťahovanie ľudí na svoju stranu? (Áno.) Ich cieľom pri takomto ventilovaní negativity je pritiahnuť ľudí na svoju stranu a zavádzať ich, pričom vyrušujú prácu cirkvi, aby si vyliali svoju zlosť. Bez ohľadu na to, ako to nakoniec na ľudí zapôsobí, keď ventilujú svoju negativitu, je účinok a dôsledok ten, že to ľudí zavádza, vyrušuje a zraňuje. Nie je to poučné. Je to negatívny účinok.

Keď ľudia čelia orezávaniu, v podstate ventilujú tieto druhy negativity. Nedokážu prijať orezávanie, sú vo svojich srdciach nespokojní a neposlušní a nie sú to od Boha schopní prijať. Ich prvou reakciou nie je hľadať pravdu ohľadom orezávania, uvažovať o sebe a spoznávať a rozoberať sa, aby zistili, čo presne urobili zle, či ich konanie bolo v súlade s princípmi, prečo ich Boží dom orezal a či toto zaobchádzanie s nimi spôsobila osobná zatrpknutosť, alebo bolo spravodlivé a rozumné. Ich prvou reakciou nie je hľadať tieto veci a radšej sa spoliehajú na svoje zásluhy, prežité útrapy a vynaložené úsilie, aby sa proti orezávaniu postavili. Týmto spôsobom musí byť všetko, čo vzniká v ich srdciach, negatívne a bez štipky pozitivity. Takže keď hovoria v duchovnom spoločenstve o svojich pocitoch a pochopení po orezaní, určite ventilujú negativitu a šíria predstavy. Ventilovanie negativity a šírenie predstáv by sa malo okamžite zastaviť a obmedziť, nie tolerovať a ignorovať. Tieto negatívne veci budú brzdiť, vyrušovať a poškodzovať vstup každého človeka do života. Nemôžu zohrávať pozitívnu úlohu, a už vôbec nemôžu inšpirovať ľudí k vernosti Bohu alebo k vernému konaniu ich povinností. Keď teda takíto ľudia ventilujú negativitu, vyrušujú cirkevný život a malo by sa im v tom zamedziť.

3. Ventilovanie negativity, keď sú poškodené povesť, postavenie a záujmy človeka

Mimo ventilovania negativity po prepustení alebo orezaní, v akých ďalších situáciách ľudia ventilujú negativitu? (Keď sú poškodené ich záujmy a majú pocit, že utrpeli stratu.) (Niektorí ľudia konali svoje povinnosti mnoho rokov, ale keď ochorejú alebo keď ich rodiny postihnú pohromy, hovoria: „Čo som získal z toľkých rokov viery v Boha?“) Bežná „chytľavá fráza“ negatívnych ľudí je: „Čo som získal?“ Aké sú ďalšie situácie? (Niektorí ľudia nielenže nedosahujú výsledky vo svojich povinnostiach, ale aj často robia chyby, a tak hovoria: „Prečo Boh osvecuje iných, ale mňa nie? Prečo im Boh dal takú dobrú kvalitu, keď je moja taká slabá?“ Namiesto toho, aby uvažovali o svojich vlastných problémoch, zvaľujú zodpovednosť na Boha, hovoria, že ich neosvietil ani neviedol, a potom sa na Neho neustále sťažujú.) Tvrdia, že Boh je nespravodlivý, pýtajú sa, prečo osvecuje iných a udeľuje milosť iným, ale nie im, a sťažujú sa, prečo nedosahujú výsledky vo svojich povinnostiach – sťažujú sa. Príklady, ktoré ste uviedli, sú dobré. Máte ešte nejaké? (Niektorí ľudia sú plní zlosti, keď im niekto upraví pridelenie povinnosti, pýtajú sa, prečo sa to stalo, a majú podozrenie, že sa na nich vodcovia a pracovníci zamerali a robia im problémy.) Majú pocit, že Boží dom sa na nich pozerá zvrchu? (Áno.) Niektorí ľudia, ktorí nevykonávajú skutočnú prácu, sú prepustení a vyradení a majú pocit, že im to poškodilo povesť a postavenie. Aby si vyliali svoju nespokojnosť, vždy v súkromí šomrú: „Verím v boha krátko, nemám dobrú schopnosť chápania a mám slabú kvalitu. Nevyrovnám sa ostatným. Ak hovoria, že nie som schopný, tak asi nie som!“ Navonok síce uznávajú svoje nedostatky, ale v skutočnosti sa snažia znovu získať výhody, o ktoré prišli, neustále šomrú a hovoria veci, aby si získali súcit ľudí a vyvolali v nich pocit, že Boží dom je nespravodlivý. Len čo sú ich záujmy poškodené, stávajú sa neochotnými a stále dúfajú, že svoje straty nahradia a dostanú odškodnenie. A ak sa tak nestane, strácajú vieru v Boha, nevedia, ako v Neho ďalej veriť, a hovoria veci ako: „Kedysi som si myslel, že veriť v boha je skvelé a pôsobenie v úlohe vodcu či pracovníka v cirkvi mi určite prinesie veľké požehnania. Nikdy som nečakal, že budem prepustený a vyradený a že ma ostatní odmietnu. Kto by si len pomyslel, že by sa niečo také mohlo stať v božom dome! Nie každý, kto verí v boha, je nevyhnutne dobrý človek a nie všetko, čo boží dom robí, predstavuje boha alebo spravodlivosť.“ Akej povahy sú takéto vyhlásenia? Ich slová v sebe explicitne aj implicitne nesú útok. Nesú v sebe súd a odpor. Navonok sa zdá, že sa zameriavajú na určitého vodcu alebo cirkev, ale v skutočnosti sú v ich srdciach namierené proti Bohu, Jeho slovám a správnym predpisom a ustanoveniam Jeho domu. Je to čisté ventilovanie osobnej zlosti. Prečo si ventilujú zlosť? Cítia, že utrpeli stratu; cíti v srdciach nespravodlivosť a nespokojnosť a chcú si niečo nárokovať a dostať odškodnenie. Hoci negativita, ktorú takíto ľudia ventilujú, pre väčšinu nepredstavuje významnú hrozbu, tieto odporné slová sú ako otravné muchy alebo ploštice, ktoré mierne vyrušia mysle ľudí. Väčšina ľudí cíti odpor a averziu, keď tieto slová počuje, ale nevyhnutne sa nájdu aj ľudia rovnakého druhu s rovnakými povahami, podstatami a sklonmi, ktorí sú z toho istého skazeného cesta a ktorí nimi budú ovplyvnení a vyrušení. Je to nevyhnutné. Ba čo viac, niektorých ľudí malého duchovného postavenia, ktorým chýba schopnosť rozlišovať, môžu tieto negatívne poznámky vyrušiť a môže to ovplyvniť ich vieru v Boha. Títo ľudia už aj tak presne nevedia, na čo je viera v Boha, sú zmätení z právd o víziách a aj ich schopnosť chápať pravdu je slabá. Keď začujú tieto negatívne vyhlásenia, je veľmi pravdepodobné, že ich nedobrovoľne prijmú a doplatia tým na ich vplyv. Tieto slová sú jed. Ľahko ich možno zasadiť do sŕdc ľudí. Len čo ľudia prijmú tieto negatívne poznámky, reagujú ľahostajne, keď od nich Boží dom žiada, aby konali povinnosť. Keď Boží dom žiada o ich spoluprácu na nejakej úlohe, sú vlažní. Prijmú ju, len ak sa im chce; inak nie, a vždy na to majú všelijaké dôvody a výhovorky. Predtým, ako počuli tieto negatívne poznámky, bolo v ich viere v Boha trocha úprimnosti a pri konaní svojich povinností mali istý pozitívny aktívny postoj. No po vypočutí týchto negatívnych poznámok sa stávajú ľahostajnými a sú chladní aj voči svojim bratom a sestrám. Sú voči nim ostražití. Keď cirkev zariadi, aby konali istú povinnosť, stále sa jej vyhýbajú, opakovane ju odkladajú a prejavujú veľkú pasivitu. Predtým sa zhromaždení zúčastňovali načas, ale po vypočutí týchto poznámok sa ich účasť stáva sporadickou – prídu, keď majú dobrú náladu, a neprídu, keď ju nemajú. Ak sa doma stane niečo nepríjemné, obávajú sa, že by sa mohla prihodiť nejaká pohroma, takže sa viac zúčastňujú zhromaždení a viac čítajú Božie slová. A ak sú po čítaní Božích slov nadšení, šťastní a dojatí, dokonca obetujú nejaké peniaze. Ale len čo je doma pokoj, opäť prestanú chodiť na zhromaždenia. Keď sa s nimi bratia a sestry pokúsia hovoriť v duchovnom spoločenstve v nádeji, že ich podporia, nájdu si výhovorky, aby odmietli; a keď ich bratia a sestry idú navštíviť, neotvoria dvere, aj keď sú zjavne doma. Čo sa tu deje? Boli ovplyvnení týmito negatívnymi poznámkami – boli otrávení a veria, že veriaci v Boha sú nespoľahliví. Spočiatku týmto ľuďom dosť dôverovali a pri čítaní Božích slov si mysleli: „Toto sú Božie slová, títo ľudia sú moji bratia a sestry a toto je Boží dom – aké úžasné!“ Keď však počuli negatívne poznámky šírené určitými ľuďmi, zmenili sa. Neboli ovplyvnení? Nebol poškodený ich vstup do života? (Áno.) Kto ich ovplyvnil? Boli to ľudia, ktorí ventilujú negativitu a ktorí vyslovili tieto poznámky. Ak si ešte niekto nevytvoril pevný základ na pravej ceste alebo nejedol a nepil Božie slová do tej miery, že by rozumel pravde, môžu ho ľahko ovplyvniť negatívne vecami. A tí, ktorí nemajú schopnosť chápať pravdu, ale len sledujú trendy, pozorujú situáciu a pozerajú sa na povrchné javy, sú ešte ľahšie ovplyvnení negatívnymi slovami. Zvlášť keď ľudí počujú hovoriť mylné názory, ako: „Boží dom nie je nutne spravodlivý a nie všetko, čo boží dom robí, je pozitívne,“ ich ostražitosť ešte vzrastie. Vyhlásenie, ktoré je v súlade s pravdou, sa nie vždy prijíma ľahko, ale negatívne vyhlásenia, absurdné vyhlásenia a vyhlásenia, ktoré sú v rozpore s pravdou, sa môžu príliš ľahko zakoreniť v srdciach ľudí a nedajú sa ľahko odstrániť. Pre ľudí je tak ťažké prijať pravdu a také ľahké prijať bludy!

Niektorí ľudia so zlou ľudskou prirodzenosťou prikladajú veľkú dôležitosť vlastnej prestíži, sláve, telesnému pôžitku a osobným majetkom a záujmom. Keď ich povesť, postavenie a priame záujmy utrpia straty, neprijímajú to od Boha, neprijímajú ani prostredie, ktoré pre nich Boh pripravil, a nedokážu sa týchto vecí vzdať a nedbať na svoj osobný zisk a stratu. Namiesto toho využívajú rôzne príležitosti na ventilovanie svojej nespokojnosti a neposlušnosti a ventilujú svoje negatívne emócie, v dôsledku čoho niektorí ľudia veľmi trpia. Preto keď takíto ľudia ventilujú negativitu, cirkevní vodcovia musia najprv pohotovo pochopiť situáciu a včas ich zastaviť a obmedziť. Samozrejme, cirkevní vodcovia by týchto ľudí mali aj iniciatívne odhaliť a mať s bratmi a sestrami duchovné spoločenstvo o tom, ako ich rozlíšiť, prečo hovoria tieto negatívne a absurdné veci a ako s týmito slovami zaobchádzať a rozlíšiť ich, aby sa predišlo tomu, že nimi budú zavedení a vážne poškodení. Je nevyhnutné vedieť takýchto ľudí rozlíšiť, rozobrať, a tým sa im aj vyhnúť, odmietnuť ich a už sa nimi nenechať zavádzať. Toto je práca, ktorú by mali cirkevní vodcovia robiť. Samozrejme, ak bežní bratia a sestry objavia takýchto ľudí a rozlíšia podstatu ich ľudskej prirodzenosti, tiež by sa od nich mali držať ďalej. Ak nemáš dostatočnú schopnosť odolávať alebo dostatočné duchovné postavenie na to, aby si ich podporil, pomohol im a zmenil ich, a cítiš, že nedokážeš odolať ich negatívnym poznámkam a slovám nespokojnosti a neposlušnosti, najlepším prístupom je držať sa ďalej. A ak cítiš, že si veľmi silný, máš nejaké duchovné postavenie a dokážeš rozlišovať a zostať neovplyvnený bez ohľadu na to, čo kto povie; že to bez ohľadu na závažnosť negativity, ktorú ventilujú, nezmení tvoju vieru v Boha, že takýchto ľudí dokážeš rozlíšiť a že ich pri ich ventilovaní negativity dokážeš aj odhaliť a zastaviť – potom sa takýmto ľuďom nemusíš vyhýbať ani sa pred nimi mať na pozore. Ale ak cítiš, že takéto duchovné postavenie nemáš, spôsob a princíp, ako s takýmito ľuďmi zaobchádzať, je držať sa od nich ďalej. Dá sa to dosiahnuť ľahko? (Áno.) Niektorí ľudia hovoria: „Môžem ich tolerovať, znášať a odpustiť im?“ Aj to je v poriadku a nie je to zlé, ale nie je to tá najdôležitejšia ani najlepšia prax. Povedzme, že ich znášaš, toleruješ a si voči nim zhovievavý, no nakoniec ťa zavedú a pritiahnu na svoju stranu. A predpokladajme, že bez ohľadu na to, ako ťa Boží dom zaopatruje a podporuje, to necítiš alebo že pri čítaní Božích slov bývaš často ovplyvnený ich myšlienkami a poznámkami, a len čo si spomenieš na niečo, čo povedali, máš ovplyvnenú myseľ a nedokážeš pokračovať v čítaní. Aj keď bratia a sestry hovoria v duchovnom spoločenstve o svojom chápaní pravdy – najmä keď hovoria v duchovnom spoločenstve o rozlišovaní poznámok takýchto ľudí –, si opäť ovplyvnený ich slovami, čo spôsobuje, že je v tvojej mysli chaos. Ak je to tak, mal by si sa od takýchto ľudí držať ďalej. Tvoja tolerancia a trpezlivosť budú neúčinné a nie sú najlepším spôsobom, ako sa brániť proti takýmto ľuďom. Povedzme, že tvoja tolerancia a trpezlivosť nie sú predstieraným vonkajším správaním, ale že máš naozaj dostatočné duchovné postavenie na to, aby si takýmto ľuďom čelil. Bez ohľadu na to, čo hovoria, a aj keď nič nepovieš, ich v srdci stále dokážeš rozlíšiť; dokážeš im preukázať zhovievavosť a ignorovať ich, ale akékoľvek negatívne slová alebo slová nepochopenia a sťažností na Boha, ktoré povedia, ani v najmenšom neovplyvnia tvoju vieru v Boha a neovplyvnia tvoju vernosť pri konaní tvojej povinnosti ani tvoju podriadenosť Bohu. V takom prípade ich môžeš tolerovať a znášať. Aký je princíp praktizovania tolerancie a trpezlivosti? Nebyť poškodený. Ignoruj ich, nech si hovoria, čo chcú – napokon, takíto ľudia sú len nerozumní ľudia, čo robia problémy, a sú tvrdohlaví ako mulice. Bez ohľadu na to, ako s nimi hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde, ju neprijmú; sú od diablov a satana a hovoriť s nimi v duchovnom spoločenstve je zbytočné. Predtým ako ich Boží dom odstráni a ako si s nimi poradí, je to teda v prípade, že máš duchovné postavenie na to, aby si ich toleroval a znášal bez vlastnej ujmy, to najlepšie. Zvyknete prijímať tento princíp tolerancie a trpezlivosti? Znášaš všelijakých ľudí, ale niekedy nie si opatrný a trochu sa necháš zaviesť, no potom si to uvedomíš, cítiš sa Bohu zadlžený, pár dní sa modlíš, tvoj stav sa obráti a ty si bližšie k Bohu. Väčšinou jasne vidíš, že takíto ľudia nie sú dobrí a že sú od diablov. Hoci s nimi dokážeš normálne komunikovať, vnútorne si od nich vzdialený a odpudzujú ťa. Bez ohľadu na to, čo hovoria alebo aké negatívne poznámky a názory vyjadrujú, to prepočuješ, ignoruješ a myslíš si: „Nech si hovoria, čo chcú. Dokážem ich rozlíšiť. Jednoducho sa s ľuďmi ako oni nestýkam.“ Je toto princíp, ktorým sa väčšinou riadite pri riešení takýchto záležitostí? Dosiahnuť to tiež nie je zlé; nie je to ľahké a vyžaduje si to pochopenie niektorých právd a určité duchovné postavenie. Ak nemáš ani takúto úroveň duchovného postavenia, nedokážeš pevne stáť a nebudeš dobre konať svoju povinnosť.

4. Ventilovanie negativity, keď je zničená túžba človeka získať požehnania

Ventilovanie negativity má aj ďalší prejav. Niektorí ľudia hovoria: „Verím v Boha toľko rokov, a čo som tým získal?“ Keď takíto ľudia ventilujú negativitu, hovoria hlavne: „Čo som získal?“, čo znamená, že nezískali nič. Veria, že je obzvlášť ťažké získať nejaké výhody alebo požehnania od Boha či Jeho domu, keď v Neho veria, a že ľudia musia preukazovať obrovskú lásku, mať neuveriteľnú vytrvalosť a nebyť dychtiví po rýchlych výsledkoch. A čo sa týka Božích slov, ktoré ľudí odhaľujú, orezávajú, zušľachťujú a očisťujú od skazenosti, veria, že je to len povrchná a vznešene znejúca rétorika, ktorej sa rozhodne nedá veriť. Myslia si, že ak budú praktizovať podľa Božích slov, utrpia naozaj veľkú stratu. A domnievajú sa, že získavanie výhod a napĺňanie ich túžob a prianí je vždy to najdôležitejšie, zatiaľ čo to, či praktizujú pravdu alebo nie, nie je dôležité vôbec – veria, že pokiaľ nepáchajú zlo, stačí to a cirkev ich nevyradí. Ako sa cíti väčšina ľudí, keď počuje tieto negatívne slová? Súhlasia s nimi vo vnútri a schvaľujú ich, alebo voči nim cítia isté pohŕdanie, považujú týchto ľudí za sebeckých, opovrhnutiahodných, podlých a špinavých a dokážu ich rozlíšiť, odhaliť a obmedziť, čím im zabránia v ďalšom šírení negativity a smrti? Cíti väčšina ľudí voči takýmto negatívnym slovám odpor a odsudzuje ich, alebo sa nimi dá zaviesť a stane sa negatívnou? Keď niektorí ľudia počujú tieto slová a vidia, že majú prázdne ruky, myslia si: „Je to pravda! Ani ja som nič nezískal. V Božom dome dostávam len tri jedlá denne, som stále zaneprázdnený a naozaj som nič iné nezískal.“ Mávate takéto myšlienky? Cítite to rovnako? Tí, ktorí rozumejú pravde, povedia: „Ako to myslíte, že ste nič nezískali? Získali sme od Boha tak veľa! Pochopili sme toľko právd!“ Niektorí ľudia však s nimi možno nebudú súhlasiť a povedia: „Povedať, že sme získali ‚tak veľa‘, sa nezdá veľmi realistické. Dostali sme len trochu milosti a nejaké príležitosti konať svoje povinnosti, pochopili sme nejaké učenia o tom, ako sa správať, stretli a spoznali sme veľa bratov a sestier z rôznych miest a veľmi sme si rozšírili obzory. To sa dá považovať len za získanie mála.“ Do ktorej z týchto kategórií patríte? Sú tu ľudia zo všetkých týchto kategórií, však? (Áno.) Budeme o tom diskutovať z dvoch uhlov pohľadu. Najprv si pohovorme o tom, čo sa deje s tými, ktorí vždy veria v Boha preto, aby získali milosť – veria v Boha, aby sa usilovali získať pravdu a mohli dosiahnuť spásu? (Nie, veria preto, aby získali požehnania.) A dal im Boh málo milosti, ochrany, láskavosti, osvietenia a osvetlenia? (Boh im dal veľa z týchto vecí.) Dá sa povedať, že každý človek, ktorý verí v Boha, prijal Božiu ochranu. Je Božia ochrana konkrétna? Existujú nejaké príklady z reálneho života? Aké druhy ochrany ľudia dostali? (Pomerne zjavným druhom je, že po tom, čo uveríme v Boha, už nie sme ovplyvňovaní podlými svetovými trendmi. Neupadáme do dekadencie ani sa neusilujeme o podlé veci, ako je chodenie do nočných klubov, fajčenie, pitie a podobne. Prinajmenšom sa do týchto vecí nezapájame a verím, že sme v tomto ohľade dosť chránení.) Toto je veľmi hmatateľný aspekt, ktorý ľudia môžu vidieť a osobne zažiť. Nebyť ovplyvňovaný a zavádzaný podlými trendmi sveta, žiť ako človek a žiť v normálnej ľudskej prirodzenosti s podobou ľudskej bytosti – to je praktický príklad a dôkaz Božej ochrany. Sú aj ďalšie? (To, že nie sme vyrušovaní zlými duchmi a môžeme žiť pod Božou ochranou.) Aj toto je praktický príklad. Zažila to väčšina ľudí? Dokážete pochopiť význam, ktorý sa v tom skrýva? Niektorí ľudia hovoria: „Ani neverci nie sú vyrušovaní zlými duchmi. Koľkí neverci sú nimi vyrušovaní?“ Je toto tvrdenie správne? Máte pocit, že je toto tvrdenie v súlade s faktami? (Pomerne dosť mojich spolužiakov už vyrušili zlí duchovia. Niektorí zažívajú spánkovú paralýzu a iní počujú hlasy. Neveria v Boha a nevedia, čo sa deje. Všade hľadajú liečbu, ale nedokážu sa z toho vyliečiť a žijú v strachu a hrôze; je to mučivé. Pretože však verím v Boha od detstva, nikdy som vyrušovaný nebol ani som týmto spôsobom netrpel. Väčšinu času sa moje srdce cíti relatívne vyrovnane a pokojne.) Praví veriaci v Boha nemajú túto starosť. Nemáme obavy z toho, že by sme trpeli konverznou poruchou alebo že by nás vyrušovali či posadli zlí duchovia; nebojíme sa, pretože máme Boha. Okrem toho, v reálnom živote neverci neustále hovoria o čítaní z tváre, feng šuej a veštení – na Západe dokonca existuje astrológia. Niektorí ľudia uctievajú slávne sochy Budhu, zlých duchov a modly a niektorí nie, ale či už to robia, alebo nie, všetci sú týmito vecami do istej miery ovplyvňovaní a obmedzovaní. Napríklad si predtým, ako odídu z domu, musia dať vyveštiť, aby zistili, ktorý smer je priaznivý a ktorý nepriaznivý. Keď si otvárajú obchod, určujú, ktorá poloha pultu prinesie peniaze a ktorá nie, aké veci doň umiestniť a ktoré modly uctievať, aby prilákali bohatstvo, a kam umiestniť určité veci, aby nenarušili feng šuej. Pri sťahovaní musia zistiť priaznivý čas na sťahovanie, aby zabezpečili budúcu prosperitu rodiny a vyhli sa nešťastiam, a určiť, ktoré časy sú nepriaznivé. Dokonca aj študenti sú ovplyvnení týmito presvedčeniami, keď robia prijímacie skúšky. V deň skúšky sa vyhýbajú slovám, ktoré naznačujú neúspech, a musia hovoriť slová ako „vyniknúť“ a „úspech“. Každý jeden aspekt života – od chodenia detí do školy cez každodenný život rodičov až po zarábanie peňazí, sťahovanie, hľadanie zamestnania, manželstvá detí a tak ďalej – je mimo iných predstáv ovplyvnený takzvaným feng šuej a osudom. Keď sú teda ľudia ovplyvnení týmito vecami, čo ich obmedzuje? Obmedzujú ich zlí duchovia; všetky tieto veci ovládajú zlí duchovia. Prečo potom ľudia uctievajú týchto zlých duchov? Prečo ich tieto veci ovplyvňujú? Prečo musia ľudia pri takej jednoduchej záležitosti, ako je sťahovanie, vždy premýšľať o tom, ktorý čas je na to priaznivý a ktorý nie a čo je priaznivé presťahovať ako prvé a čo nie? Prečo vždy musia brať do úvahy tieto veci? Musia ich brať do úvahy, pretože ak to neurobia, zlí duchovia budú konať, trápiť ich a mučiť. Čo vidíte z týchto záležitostí? Celé ľudstvo žije pod kontrolou zlých. Kto sú tí zlí? Tými mocnejšími sú satan a diabli a tými menej významnými sú zlí duchovia na rôznych miestach a tí, ktorí ovládajú rôzne ľudské rasy. Každý aspekt ľudského života je obmedzovaný a ovládaný týmito zlými duchmi. Dokonca aj pri stavbe domu naň ľudia počas osádzania hlavného trámu vešajú červenú látku a odpaľujú petardy pre trochu šťastia, pričom všetci stavební robotníci nosia červené oblečenie, aby si zabezpečili finančnú prosperitu a vyhli sa nehodám. Pri všetkých týchto veciach existujú určité osobitné požiadavky a porekadlá, ako aj tabu, a ľudia sa tým tabu musia vyhýbať a dodržiavať tieto porekadlá. Napríklad niektorí ľudia často čelia ťažkostiam a nič im nevychádza – stratia prácu, opustia ich manželky a doma im nič nezostane. Nemôžu ani splatiť hypotéku na dom a zdá sa, že nič sa im nedarí. Neurobili nič zlé, tak prečo sa im dejú tieto veci? Keďže im neostáva iná možnosť, uchyľujú sa k uctievaniu falošných bohov a zlých duchov alebo naliehavo hľadajú niekoho, kto by im skontroloval feng šuej, aby sa im obrátila karta, a potom sa im veci postupne začnú dariť. Predtým v tieto veci neverili, ale teraz, keď nastali problémy, úprimne uctievajú falošných bohov a zlých duchov a pred každým počinom si musia dať vyveštiť alebo sa poradiť s veštbou. Je takýto život vyčerpávajúci? (Áno.) Je to priam únavné! Hoci chcú, nemôžu žiť slobodne ani v pokoji uniknúť obmedzeniam týchto porekadiel a pravidiel. Ak tieto pravidlá porušia, zlí duchovia začnú konať a vyrušujú ich a oni sú nimi násilne podmanení a musia ich denne uctievať, aby ich život prebiehal hladko. Tých, ktorí veria v Boha, však neobmedzujú tieto feudálne povery ani pôsobenie zlých duchov. Môžu sa sťahovať alebo ísť, kam sa im zachce, a nemusia sa pri tom vyhýbať nejakým tabu. Komunistická strana v pevninskej Číne stále utláča a prenasleduje náboženské presvedčenie. Ak už istý veriaci nemôže žiť na nejakom mieste, musí sa rýchlo presťahovať – potrebuje si na to vybrať priaznivý deň alebo hodinu alebo niečo uctievať? Nie. Modlí sa k Bohu a Boh ho chráni. Všetko je v Božích rukách – nie je viazaný týmito vecami. Potrebuje sa pozrieť do kalendára alebo zistiť, či neporušuje nejaké tabu, kedykoľvek chce niečo zjesť alebo odísť z domu? Nie, modlí sa k Bohu a všetko je v Božích rukách. Keď ľudia žijú pod Božou nadvládou a zvrchovanosťou a s Božou ochranou a Jeho vedením, veľkí aj malí zlí duchovia a nečistí démoni sa držia bokom; neodvážia sa konať proti tým, ktorí veria v Boha. Nie sú títo ľudia chránení? Nemajú ľahký a slobodný život? (Áno.) Je táto milosť veľká? (Áno.) Nezáleží na tom, či už si získal pravdu, alebo nie. Pokiaľ si človekom, ktorý úprimne verí v Boha, si niekým, koho Boh predurčil a vyvolil, a keď pred Neho predstupuješ, On ťa takto chráni a dovoľuje ti tešiť sa z takejto milosti. Aká nesmierna milosť to je! Tvoja osobná bezpečnosť a všetky tvoje cesty sú chránené a zabezpečené. Boh za tieto veci preberá zodpovednosť a chráni ich, takže sa nemusíš báť. Väčšinu času sa ľudia ani nemodlia, ani si vedome nemyslia: „Pomodlím sa k Bohu a požiadam Ho, aby ma ochránil. Dúfam, že všetko bude v poriadku a nič zlé sa nestane.“ Ani sa nemusíš modliť. Pokiaľ máš vo svojom srdci jednoduché presvedčenie, ako „Verím v Boha a všetko je v Božích rukách,“ Boh bude konať. Ľudia sa tešia takej nesmiernej milosti od Boha – je to snáď málo? (Je to dosť veľa.) Boh je ten jediný Zvrchovaný na svete. Tvoj život a všetko, čo vlastníš, je v Božích rukách – v rukách tohto Zvrchovaného –, tvoje srdce cíti pokoj, istotu a kľud a ty sa o nič nemusíš báť. Nezáleží na tom, koľko poznania máš o Bohu alebo koľkým pravdám rozumieš, v tomto si môžeš byť v srdci absolútne istý. Všetko je v Božích rukách. Ak majú veriaci v Boha miesto pre Boha vo svojich srdciach a rozumejú pravde, zlí duchovia sa ich neodvážia vyrušovať, škodiť im alebo sa k nim priblížiť. V dôsledku toho sa veriaci nemusia zaoberať týmito zbytočnými procesmi. Je to taká nesmierna milosť – ako ešte môžeš hovoriť, že si vierou v Boha nič nezískal? Nechýba ti svedomie? Bez ohľadu na čokoľvek iné, už len tvrdenie, že človek nič nezískal, dokazuje jeho úplný nedostatok svedomia a to, že jeho svedomie je úplne skazené; o ostatnom netreba viac hovoriť.

Boh ľuďom slobodne dáva pravdu a život a poskytuje im svoje slová bez toho, aby za to niečo žiadal. Hoci ľudia môžu mať pocit, že ich duchovné postavenie ešte stále nedozrelo, že nepochopili veľa pravdy a že to málo, čo chápu, nedokážu jasne vyjadriť, už len tieto veci, ktoré im Boh dal, táto náklonnosť a láska, sú taká nesmierna milosť! Boh dal ľuďom to najdrahocennejšie; ľudia od Boha dostali tie najcennejšie veci na svete. Či už si to pocítil, alebo nie, Boh to už ľuďom dal. Na čo sa ľudia ešte majú sťažovať? Sú hodní toho, aby to dostali? Tí, ktorých si Boh vyvolil, sú najšťastnejšími ľuďmi na svete. Boh si ťa vyvolil a vybral; si jeden z najšťastnejších ľudí na svete. Ako môžeš povedať, že si nič nezískal? Stal si sa jedným z najšťastnejších ľudí, pretože si ťa Boh vyvolil a vybral, a preto sa k tebe zlí duchovia a nečistí démoni neodvážia priblížiť. Niektorí ľudia sa pýtajú: „Znamená to, že sa moje postavenie a identita stali úctyhodnými?“ Dá sa to tak povedať? Nedá, pretože to všetko je vďaka Božej láske a Jeho skutkom. Ľudia získali tak veľa! Len v tomto živote získali tak veľa; ako sú vôbec ľudia hodní toto všetko prijať? Niektorí, ktorí veria v Boha, sa vôbec neusilujú o pravdu a stále hovoria: „Čo som za tie roky viery v Boha získal?“ Nevieš si to spočítať sám? Vo svojom srdci vieš, či rozumieš pravde, o koľko menej zla si spáchal, a predovšetkým, koľkej milosti sa ti dostalo. Ak by si v týchto veciach mal vo svojom srdci jasno, nehovoril by si také nesvedomité veci. Niektorí tiež hovoria: „Boží dom mi poskytuje aj jedlo, odev a prístrešie.“ Nie je to v porovnaní s Božou milosťou a ochranou veľmi nepodstatné? Stojí to vôbec za zmienku? Tí, čo majú svedomie, však cítia, že hoci to nestojí za zmienku, stále je to súčasťou Božej milosti. Božia milosť je nesmierna; Boh dal ľuďom tak veľa! A čo sa týka tých materiálnych vecí, Boh ich zo svojho pohľadu ani nepočíta.

Jedným aspektom Božieho konania je chrániť ľudí a druhým je viesť ich na cestu spásy, aby mohli byť spasení. Ľudia sa tešili z tohto Božieho úmyslu a Jeho lásky k nim a Boh ich obdaroval hojnou milosťou! Okrem toho je tu niečo, čo je najdôležitejšie: pravda, ktorou Boh obdaroval ľudí, a to slová, ktoré v žiadnej dobe v ľudských dejinách nikto nikdy nepočul ani neprijal. Bez ohľadu na to, koľkokrát Boh stvoril ľudstvo, nikdy nekonal toto dielo ani nehovoril tieto slová. Všetky tie tajomstvá týkajúce sa ľudstva, ktoré ľudia dokážu uniesť a pochopiť a ktorým dokážu porozumieť – to všetko vám Boh povedal. Dajú sa tieto tajomstvá, tieto pravdy, zmerať nejakou hodnotou? Nedajú sa zmerať a pôžitok, ktorý z nich ľudia majú, sa nedá vyčerpať ani za mnoho životov. Prečo to hovorím? Pretože tieto Božie slová sú základom ľudskej existencie a môžu existovať naveky. Ak budeš mať to šťastie prežiť a žiť naveky, tieto Božie slová a pravdy ťa budú môcť zaopatrovať naveky. Čo znamená večnosť? Znamená to nebyť obmedzený časom a nemať hranice. Ak to interpretujeme doslovne, znamená to nemať koniec – žiť večne, presne ako sám Boh. Tieto Božie slová a pravdy môžu existovať až do toho času. „Do toho času“ je predstava a definícia času vyjadrená ľudským jazykom, ale v skutočnosti to znamená na neurčito. Povedzte Mi, je hodnota týchto Božích slov veľká? Je neuveriteľne veľká! Ak sa o ne neusiluješ, je to tvoja strata a hlúposť. Ale ak sa o ne usiluješ, tieto slová pre teba majú hodnotu, ktorá ďaleko presahuje len tento život; siaha až do večnosti. Vždy pre teba budú účinné a užitočné, navždy budú mať hodnotu a význam a naveky ťa budú zaopatrovať. Ak týmto slovám porozumieš, získaš ich a budeš podľa nich žiť, budeš môcť žiť večne. Jednoducho budeš žiť naveky a neokúsiš smrť. Nie je to niečo, o čom ľudia snívajú? Prejdú nespočetné veky, zomrie nespočetné množstvo ľudí, ale ty zostaneš nažive. Vďaka čomu zostaneš nažive? Vďaka Božím slovám, čiže pravde, budeš mať predpoklady, aby si takto žil ďalej. Čo budeš robiť s týmto nepretržitým životom? Máš Božie poverenie, máš Božie vedenie a máš aj poslanie. Aké je tvoje poslanie? Boh chce, aby si Ho prostredníctvom prežívania Jeho slov oslávil a bol Jeho svedectvom. Toto je hodnota Božích slov. Hodnota a význam pravdy a slov, ktoré ľudia v tejto dobe počujú, s ktorými prichádzajú do kontaktu a ktoré zažívajú, budú existovať naveky. Prečo budú existovať naveky? Tieto Božie slová nie sú teológiou, teóriou, heslom ani druhom poznania, ale slovami života. Pokiaľ tieto slová získaš a budeš podľa nich žiť a prežívať, Boh ti dovolí žiť ďalej a nenechá ťa zomrieť. Znamená to, že ťa nezničí ani ti nevezme život – nechá ťa žiť ďalej. Nie je to veľké požehnanie? (Áno, je to veľké požehnanie.) Boh chce, aby si prostredníctvom týchto slov okúsil toto požehnanie v tomto živote a získal ho vo svete, ktorý príde. Toto je Boží sľub. Dostali ľudia vzhľadom na nesmierny sľub, ktorý Boh dal ľudstvu, veľa? (Áno.) Boh dal ľudstvu taký veľký sľub a všetkým ho oznámil. Povedal ti o ňom a dovolil ti prísť a vziať si ho zadarmo. Nemusíš obetovať svoj život ani odovzdať všetok svoj majetok; stačí, ak budeš počúvať Božie slová a konať podľa Jeho požiadaviek a túžob, a môžeš tento Boží sľub prijať. Nedal Boh ľudstvu veľa? Momentálne si na ceste k tomu, aby si tento sľub získal: Hoci si ho ešte úplne neprijal, dostal si málo? Pri pohľade na sľub, ktorý Boh udelil ľudstvu, ľudia dostali dosť veľa. Získali veľkú výhodu a vôbec na tom neprerobili ani neutrpeli žiadne straty. Investovali len trochu času a ich telo možno znieslo nejakú námahu. Možno obetovali nejaké osobné domáce blaho a osobné telesné záľuby a túžby, vzdali sa niektorých vlastných ašpirácií, záujmov a prianí a tak ďalej. V porovnaní s porozumením pravde, dosiahnutím spásy a prijatím Božieho sľubu však všetky tieto osobné vyhliadky, ciele a ašpirácie nestoja za zmienku, pretože ťa môžu len priviesť do pekla a Boh ti za tieto veci svoj sľub nedá. Naopak, keď ľudia vynaložia trochu času a zaplatia cenu, ktorú sú ochotní a schopní zaplatiť, nakoniec porozumejú pravde a pochopia niektoré tajomstvá, princípy správania, určité podstaty a základné príčiny všetkých udalostí a vecí a tak ďalej, ktorým ľudstvo od stvorenia Bohom nerozumelo. A ešte dôležitejšie je, že získajú nejaké poznanie o Bohu a sú schopní sa Ho báť. Keď toto všetko získali, nestojí za to zaplatiť takú cenu? Na čo sa ľudia sťažujú? Prečo hovoria, že vierou v Boha nič nezískali? Nie je ich svedomie úplne skazené? Získal si tak veľa a stále nie si spokojný. Čo viac chceš? Bol by si spokojný, keby sa z teba stal prezident alebo miliardár? Ak by ti Boh dal tieto veci, nevyvolil by si ťa. Boh nechce získať takýchto ľudí.

Ľudia stále hovoria, že vierou v Boha nič nezískali, čo ukazuje, že im chýba svedomie, nemajú žiadnu schopnosť chápať pravdu ani sa o ňu neusilujú a majú výnimočne prízemný charakter. Takíto ľudia nemajú jasné pochopenie toho, čo Boh robí, čo od ľudí vyžaduje, čo im dal, a ďalších vecí. Keď sa nakoniec stane niečo, čo ich trochu znepokojí, nahromadený hnev, ktorý v sebe dusili, okamžite vybuchne: „Čo som získal vierou v Boha? Moje telo tak veľmi trpelo. Robil som akékoľvek povinnosti, ktoré mi cirkev pridelila. Bez ohľadu na to, aké to bolo ťažké alebo únavné, som sa nikdy nesťažoval a bez ohľadu na to, aké veľké boli ťažkosti, som nikdy nič nepovedal. Nikdy som na Boží dom nekládol žiadne požiadavky. Čo som so svojou veľkou láskou a veľkou vernosťou získal? Ak ani ja nič nezískam, ostatní na to majú ešte menšiu nádej!“ Z toho vyplýva: „Neobetovali ste toľko ako ja a nezaplatili ste takú cenu ako ja. Ak som nič nezískal ani ja, čo môžete získať vy? Všetci musíte byť opatrní; nebuďte hlúpi!“ Nechýba takýmto ľuďom svedomie? Človek bez svedomia vždy hovorí hlúpo a tvrdohlavo. Nedokáže pochopiť ani jednu z mnohých právd, ktoré Boh vyslovil, alebo z mnohých čistých a pozitívnych vecí a výrokov a namiesto toho sa tvrdohlavo drží svojich vlastných názorov: „Znášam ťažkosti a platím pre Boha cenu, takže ma musí požehnať a musí mi dovoliť získať viac ako ostatným. Ak nie, budem ventilovať, vybuchnem a budem nadávať! Boh mi musí dať, čokoľvek chcem, a ak to nedostanem, tak Boh nie je spravodlivý a poviem, že som nič nezískal – to je holá pravda!“ Nechýba im ľudskosť? Slová niekoho, komu chýba ľudská prirodzenosť, určite nemôžu obstáť, nehovoriac o ich súlade s pravdou – žiadať od nich to druhé je už trochu priveľa. Slová, ktoré človek hovorí, musia byť oprávnenými požiadavkami a rozumnými vyhláseniami, nie prekrútenými argumentmi; musia obstáť bez ohľadu na to, kto ich počúva alebo posudzuje. Slová a činy ľudí so zlou ľudskou prirodzenosťou však nemôžu obstáť. Keď ich pochytia záchvaty hnevu a ventilujú svoje sťažnosti, niektorí ľudia si myslia: „Prečo hovoria, že nič nezískali? Žeby im Boží dom nejako ukrivdil? Ide o to, že niektoré činy Božieho domu nie sú v súlade s princípmi a nemôžu vyjsť na svetlo? Ten človek sa zvyčajne zdá dosť schopný znášať ťažkosti a platiť cenu, ale dnes tak prudko vybuchol a hovorí, že nič nezískal. Zdá sa, že naozaj nič nezískal. Nevzbudzuje to v slušnom človeku hnev? Radšej budem opatrný; nemal by som znášať také ťažkosti ani platiť takú cenu, ako som predtým robil pri konaní svojich povinností!“ Takto sa ovplyvnia niektorí popletení ľudia, ktorým chýba schopnosť rozlišovať.

Ak majú ľudia, ktorí často ventilujú negativitu, naozaj nejaké názory alebo myšlienky, ktoré chcú vyjadriť, najprv ich nechajte hovoriť a odhaliť svoje názory. Keď to urobia, všetci pochopia: „Majú pocit, že cena, ktorú zaplatili, nezodpovedá tomu, čo získali. Cítia, že nezískali žiadne výhody a utrpeli straty, takže sa stali neochotnými. Sťažujú sa na Boha, dúfajú, že s Ním budú vyjednávať, a žiadajú milosť a výhody!“ Dokáže priemerný človek rozlíšiť takúto osobu, keď ju počuje hovoriť? Keď už ho všetci dokážu rozlíšiť, povedzte mu: „Už si dohovoril? Ak už nemáš čo povedať, tak zmĺkni, lebo sa strápniš. Ak ihneď neskrotíš svoju podlú prirodzenosť, keď sa pred všetkými prejaví, vyvolá to verejné pobúrenie. Keď ťa všetci odhalia a odmietnu, bude už neskoro na ľútosť.“ Takto ho varujte a týmto spôsobom ho obmedzíte. Alebo im môžeš povedať aj toto: „Ak máš pocit, že si prerobil, nemusíš veriť v Boha. Cítiš, že si nič nezískal, tak čo presne chceš získať? Ak chceš zbohatnúť a stať sa boháčom alebo zastávať vysoký úrad, tak prepáč, ale to nie sú veci, ktoré človek môže získať len preto, že chce; o týchto veciach rozhoduje Boh. Božie zjavenie a Jeho dielo spásy človeka nie sú o tom, že by ľuďom dával tieto veci. Choď tam, kde ich môžeš dostať; Boží dom nie je svet a nemôže uspokojiť diablov a satanov. Radšej takéto veci od Božieho domu ani od bratov a sestier nežiadaj. Ak sa ich od Boha odvážiš žiadať, urazíš Jeho povahu a vyprovokuješ Jeho hnev. Je to preto, že Boh dal ľuďom hojnosť milosti a ešte viac právd, aby boli ich životmi. To, že toto získanie pravdy nepovažuješ za cenné, je tvoja hlúposť a nevedomosť.“ Všetci ho takto karhajú a orezávajú. Čo si o tomto postupe myslíte? Alebo môžete povedať: „Boží dom ti nič nedlhuje. To, čo si vynaložil pre Boha, a to, že si si plnil svoje povinnosti, bolo dobrovoľné. Vieš, koľko milosti si od Boha okúsil, odkedy si v Neho začal veriť a konať povinnosti? Ak máš aspoň trochu svedomia, nemal by si Bohu hovoriť, že si nič nezískal; mal by si pred Neho predstúpiť a uznať svoje vlastné problémy. A ak naozaj veríš, že Boh je pravda, všetko, čo Boh robí, je pravda a Jeho slová sú pravda, nemal by si to hovoriť a nemal by si sa sťažovať. Tvoj súčasný postoj nie je taký, aký by mal mať niekto, kto verí v Boha, ani aký by mal mať niekto, kto hľadá pravdu. Snažíš sa búriť a chceš s Bohom znovu otvárať staré problémy! Snažíš sa s Ním rozísť a vyrovnať si s ním účty! Ale Boh ani Boží dom ti nič nedlhujú. Ak sa chystáš vyrovnávať si účty s Božím domom, tak sa poponáhľaj a opusti ho. Neobťažuj Boží dom, lebo vyprovokuješ Jeho hnev a On ťa zničí. To by nebol dobrý následok. Ak máš aspoň trochu svedomia alebo rozumu, mal by si sa upokojiť, modliť a hľadať, aby si zistil, či na tvojom pohľade na vieru v Boha nie je niečo zlé a či kráčaš po ceste, ktorú od teba vyžaduje. Máš voči Bohu toľko nerozumných požiadaviek a takú veľkú zlosť; naznačuje to, že s tvojím úsilím niečo nie je v poriadku. Takú hlbokú zlosť si si nevybudoval za deň alebo dva; budovala sa dlho. Alebo si možno od začiatku svojej viery predstupoval pred Boha s nesprávnym názorom a bol si necitlivý ku všetkému, čo povedal, v dôsledku čoho necítiš žiadnu ľútosť ani zadlženosť. Možno práve to viedlo k dnešnej situácii. Radšej sa rýchlo priznaj a kajaj; ešte je čas na pokánie. Ak to neurobíš a budeš ďalej páchať zlo a ventilovať negativitu, staneš sa diablom a antikristom. A keď ťa Boží dom vyčistí, nebudeš mať už žiadnu šancu na spásu – čo je odsúdené Božím domom, je odsúdené aj Bohom. Dávame ti toto varovanie s ohľadom na tvoju schopnosť znášať ťažkosti a platiť cenu počas mnohých rokov, čo veríš v Boha. Dávame ti šancu. Ak budeš trvať na svojom, odmietneš počúvnuť radu a Boží dom sa ťa rozhodne vyčistiť, nebudeš už bratom ani sestrou. Budeš mať nulovú nádej na spásu. Keď príde ten čas, naozaj nič nezískaš. Neľutuj potom. Najdôležitejšie je, aby si teraz zmenil svoje myšlienky, názory a smerovanie svojho úsilia. Už sa nesnaž stále niečo získavať. Počúvaj Božie slová a pozri sa, o koľkých z vecí, čo Boh odhaľuje o skazených povahách ľudí, dokážeš uvažovať a koľko z nich na sebe dokážeš spoznať. Vyriešil si problémy, ktoré na sebe dokážeš rozoznať a ktoré vidíš jasne? Rozpoznal si svoju vzburu proti Bohu? Vyriešil si ju? Najväčší problém, ktorému teraz čelíš, je, že sa s Bohom stále chceš vyrovnávať – čo je to za problém? Nie je to problém, ktorý treba vyriešiť? Vždy veríš v Boha s nejakým úmyslom a myslíš na nejakú transakciu; vždy túžiš po požehnaniach a dúfaš, že vymeníš úsilie, vydávanie sa a telesné utrpenie za požehnania nebeského kráľovstva – nie je to logika banditu? Prečo sa nepozrieš na to, akým ľuďom Boh udeľuje požehnania, aké sú Božie požiadavky na ľudí, čo im Boh povedal a čo musia ľudia dosiahnuť, aby prijali Božie sľuby? Ak naozaj veríš v Boha a naozaj chceš byť spasený, nesnaž sa od Neho stále niečo získať. Musíš sa pozrieť na to, koľko z Božích slov si uviedol do praxe a či si človek, ktorý ich nasleduje. Nasledovať Božie slová znamená praktizovať a žiť podľa Božích požiadaviek a pravdy-princípov, nielen trochu fyzicky trpieť a zaplatiť malú cenu. Tvoja skazená povaha je nevyriešená a všetky ceny, ktoré platíš, aj všetky ťažkosti, ktorými si prechádzaš, majú svoj účel. Boh to neschvaľuje; On takúto cenu nechce. Ak trváš na tom, aby si si s Bohom vyrovnával účty a aby si sa s Ním hádal a súperil, urážaš Jeho povahu a On ťa nechá ísť tvojou cestou až do pekla, aby si bol potrestaný. Toto je odplata za páchanie zla. Okúsil si od Boha mnoho požehnaní a milostí a dal ti aj nejaké špeciálne materiálne zaobchádzanie. Už si dostal, čo si mal dostať – čo viac od Boha chceš?“ Ak mu v duchovnom spoločenstve povieš toto, neprešla by človeka s trochou svedomia a rozumu chuť sťažovať sa? Sú to slová čistého pochopenia, ktoré sú v súlade s pravdou? (Áno.) Ak má istý človek ľudskú prirodzenosť a rozum, dokáže ich pochopiť a prijať. Len tí bez ľudskej prirodzenosti, svedomia a rozumu by si mysleli, že sa ich tieto slová snažia oklamať, že sú to vznešene znejúce reči, ktoré nie sú hodné viery, a že nie sú také hmatateľne prospešné ako viditeľná milosť alebo materiálne požehnania. Takže kým neuvidia tie hmatateľné výhody, čokoľvek, čo povieš, je zbytočné; neprijmú to. Možno ti nebudú odporovať do očí, ale za tvojím chrbtom budú v srdciach stále odolávať a z času na čas budú ventilovať negativitu, predvádzať svoje vlastné zásluhy, počítať ťažkosti, ktoré prekonali, ako aj to, ako sa k nim Boží dom správa a ako ho znášajú – tieto veci si vždy uchovávajú vo svojich srdciach. Čokoľvek sa im stane, pokiaľ nedostanú to, po čom túžia, prebudí sa ich zvieracia povaha, vybuchnú hnevom, odhalia svoje hanebné správanie a budú ventilovať negativitu. Mali by ste sa ešte snažiť takéhoto človeka presvedčiť? Čo treba urobiť, ak aj po jednoduchom naliehaní stále prejavuje rovnaký charakter, vracajú sa jeho staré problémy a opäť vzplanie jeho diabolskosť? Vtedy je čas ho obmedziť. Nenechajte mu šancu na pokánie. Je ako zhnité drevo a je to hlúpy a tvrdohlavý úbožiak. V akom zmysle je to „hlúpy a tvrdohlavý úbožiak“? V tom zmysle, že neprijíma čistú cestu ani pozitívne veci. Namiesto toho prijímajú prekrútené argumenty, herézy a omyly a držia sa svojich vlastných názorov, aby získali hmatateľné výhody, využívali ich a neutrpeli straty. Bez ohľadu na to, ako Boží dom hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde, vždy hovoria: „Všetko sú to pekne znejúce slová. Kto by nevedel povedať pár pekných vecí? Keby si prerobil ty, nehovoril by si to.“ Tvrdohlavo sa držia takýchto názorov, a keď sa stane niečo nepríjemné alebo utrpia stratu, majú pocit, že vierou v Boha nič nezískali, a opäť budú ventilovať negativitu. Mali by ešte dostať šancu? Už žiadne šance. Ak si dobre nekonajú svoje povinnosti a namiesto toho vyrušujú ostatných, okamžite ich zastavte a obmedzte. Nedovoľte im slobodne hovoriť. Ak budú naďalej šíriť negativitu a vyrušovať ostatných, neprejavujte im už žiadnu zdvorilosť. Rýchlo ich odstráňte. To nie je nedostatok lásky, však? (Nie.) Pravda im bola v duchovnom spoločenstve predkladaná ako na tácke, ale bez ohľadu na to, ako sa o nej hovorí, ju nedokážu prijať – čo to naznačuje? Na povrchu sa tento človek javí ako pochybovač, ale v podstate je to diabol. Prišiel do Božieho domu žiadať od Neho milosť a požehnania a získať výhody a neodpočinie si, kým ich nezíska. Ak po nejakej dobe viery nezíska žiadne výhody, jeho satanské povahy vybublú na povrch a on si vyleje svoju nespokojnosť s Bohom, spácha zlo a spôsobí vyrušenia. Toto je diabol. To málo utrpenia a vydávania sa, ktoré podstúpil, v podstate nie je praktizovaním Božích slov. Je to čisto o uzatváraní obchodu, získavaní výhod a požehnaní pre samého seba. Keď sa niečo prihodí tým, ktorí svojou vierou v Boha vždy chcú niečo získať, a sú negatívni a slabí, vždy hovoria: „Nič som vierou v Boha nezískal.“ Potom sa vzdajú a začnú konať bezohľadne, snažia sa o odvetu a často ventilujú negativitu, aby si vyliali svoje pocity nespokojnosti. Už sme v duchovnom spoločenstve hovorili o tom, ako zaobchádzať s takýmito ľuďmi: Mali by sme si s nimi poradiť podľa princípov. Ak dokážu prijať pravdu a zaručia, že už v budúcnosti nebudú spôsobovať ďalšie vyrušenia, môžu dostať ďalšiu šancu zostať v cirkvi. No ak sa neustále snažia vyrušovať a poškodzovať prácu a život cirkvi, odstráňte ich. Je to na ochranu práce cirkvi a na zabezpečenie toho, aby Boží vyvolený národ mohol žiť cirkevný život nerušene. Rozhodli sme sa tak a postupujeme tak na základe tohto princípu. A je to tak správne.

Kto ďalší je v cirkevnom živote náchylný na ventilovanie negativity? Niektorí ľudia konajú svoju povinnosť bez výsledkov a stále robia chyby; neuvažujú nad sebou, no vždy majú pocit, že Boh nie je spravodlivý ani férový, že s ostatnými vždy zaobchádza milostivo, no s nimi nie, že sa na nich pozerá zhora a že ich nikdy neosvieti, takže z ich konania povinnosti nikdy nevzídu žiadne výsledky a nikdy nedokážu dosiahnuť svoj cieľ vyniknúť a byť vážení. V srdci začnú prechovávať sťažnosti na Boha a zároveň v nich vznikne žiarlivosť, odpor a nenávisť voči tým, ktorí verne konajú svoje povinnosti. Aký charakter majú takíto ľudia? Nie sú malicherní? A okrem toho, nerozumejú vari, ako sa vo svojej viere v Boha usilovať o pravdu? Nechápu, čo je viera v Boha. Myslia si, že veriť v Boha a konať povinnosť je ako robiť prijímacie skúšky na univerzitu, kde si treba neustále porovnávať skóre a poradie. Preto týmto veciam pripisujú veľkú dôležitosť. Nie je to stav, v ktorom sú? Majú takíto ľudia pohľadu chápania pravdy v prvom rade nejaké duchovné porozumenie? Nemajú a nechápu, čo znamená veriť v Boha a usilovať sa o pravdu. Na jednej strane pripisujú veľkú dôležitosť svojmu poradiu medzi ostatnými a na druhej strane vždy používajú bodovací systém na hodnotenie toho, ako dobre si ostatní konajú svoje povinnosti a ako dobre ich konajú oni sami, akoby hodnotili študentov v škole, čím merajú vieru ľudí v Boha a ich konanie povinností. Nie je na tom niečo zlé? A nie je navyše spôsob, akým sa pri konaní svojich povinností namáhajú, nesprávny? Nekonajú svoje povinnosti s námahou ako pri štúdiu a skúškach? (Áno.) Prečo to hovoríme? Chápu takíto ľudia, ako vo viere v Boha a pri konaní svojich povinností hľadať princípy? Dokážu hľadať princípy? Z jedného hľadiska nevedia, ako hľadať princípy. Nerozumejú záležitostiam ako: ako by mali ľudia čítať Božie slová, ako hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde a ako správne konať svoje povinnosti – ani sa o ne nezaujímajú. Vedia len to, že musia nájsť princípy a konať podľa nich, ale nerozumejú tomu, čo tieto princípy stanovujú, čo Boh vyžaduje alebo ako ostatní konajú podľa princípov. Jednoducho to nechápu. A sú na druhej strane schopní hodnotiť konanie povinnosti na základe Božích kritérií merania toho, či je ľudské konanie povinnosti na požadovanej úrovni a na základe princípov, ktoré Boh od ľudí pri konaní ich povinnosti vyžaduje? Dokážu tieto záležitosti vyrozumieť z Božích slov a z duchovného spoločenstva bratov a sestier? Po prvé nerozumejú Božím slovám ani záležitostiam konania povinnosti. Keď začnú veriť v Boha a konať povinnosti, premýšľajú: „Keď som chodil do školy, objavil som jedno pravidlo: Pokiaľ je človek ochotný tvrdo pracovať a viac sa učiť, môže dosiahnuť vysoké skóre. Takže to isté urobím aj vo svojej viere v boha. Budem viac čítať jeho slová a viac sa modliť. A kým sa ostatní budú rozprávať alebo jesť, ja sa budem učiť chválospevy a memorovať božie slová. S takýmto úsilím ma boh vzhľadom na moju tvrdú prácu, usilovnosť a pracovitosť určite požehná a moje konanie povinnosti bude určite plodné. Určite medzi ostatnými získam vysoké skóre a budem cenený a povýšený.“ Napriek tomu, že tak robia, však stále nedokážu dosiahnuť svoje želania: „Prečo som pri konaní svojej povinnosti ešte stále menej efektívny ako ostatní? Ako budem niekedy povýšený alebo poverený dôležitými úlohami? Neznamená to, že niet nádeje? Som od prírody súťaživý a nechcem zaostávať za ostatnými. Bol som taký v škole a som taký stále aj vo svojej viere v boha. Každého, kto ma predbehne, som odhodlaný prekonať, a nedám si pokoj, kým sa mi to nepodarí!“ Verí, že so správnou metódou a prístupom – s tým, že na čítanie ďalších božích slov a učenie sa ďalších chválospevov iba vynaloží rovnaké úsilie ako na usilovné štúdium; nebude sa zapájať do planých rečí ani sústreďovať na obliekanie; bude menej spať a menej si užívať; podrobí si svoje telo a nebude sa oddávať telesným pohodlnostiam –, bude schopný získať božie požehnania a pri konaní svojej povinnosti určite dosiahne výsledky. Veci sa však vždy vyvinú inak, ako očakával: „Prečo pri konaní svojej povinnosti stále robím chyby a stále ju nedokážem konať tak dobre ako ostatní? Ostatní robia veci rýchlo a dobre a vodca ich vždy chváli a vysoko si ich cení. Zniesol som toľko utrpenia a ťažkostí. Prečo stále nedosahujem výsledky?“ Ako o tom premýšľa, konečne urobí významný objav: „Ukázalo sa, že boh je nespravodlivý. Tak dlho som v neho veril a až teraz to vidím! Boh je milostivý, ku komu chce. Tak prečo nechce byť milostivý ku mne? Je to preto, lebo som hlúpy, neviem lichotiť a nie som výrečný ani pohotový? Alebo je to preto, lebo vyzerám príliš obyčajne a nemám vysoké vzdelanie? Boh ma týmto zjavuje, však? Prečítal som toľko božích slov – prečo ku mne boh nie je milostivý, ale namiesto toho ma zjavuje?“ Ako o tom premýšľa, stáva sa negatívnym: „Už nechcem konať svoju povinnosť. Boh ma pri jej konaní nepožehnal, a hoci som prečítal viac božích slov, stále ma neosvietil. V božích slovách sa hovorí, že boh je milostivý, ku komu chce, a zmilúva sa, nad kým chce. Nie som niekým, nad kým sa boh zmilúva alebo ku komu je milostivý. Prečo by som mal znášať toto trápenie?“ Čím viac premýšľa, tým je negatívnejší a tým menej cíti, že pozná cestu vpred. Cíti sa dusený svojimi krivdami, nechce ďalej konať svoju povinnosť, a keď ju aj koná, robí to len mechanicky. Akokoľvek ostatní hovoria v duchovnom spoločenstve o princípoch, k nemu to neprenikne. Vnútri na to nijak nereaguje. Má v takomto stave nejaký vstup do života? Má nejakú vernosť pri konaní svojej povinnosti? Teraz už nie, a aj to málo úsilia a usilovnosti, ktoré kedysi mal, je preč. Čo mu teda zostalo v srdci? „Budem si robiť plány za pochodu a brať veci tak, ako prídu. Boh ma môže každý deň zjaviť, vyradiť a vzdať sa ma. Keď príde deň, keď mi nebude dovolené konať moju povinnosť, nebudem ju konať. Viem, že nie som dosť dobrý. Boh ma možno ešte nevyradil, ale viem, že ma nemá rád. Je len otázkou času, kedy ma vyradí.“ V srdci mu vznikajú takéto myšlienky a názory, a keď komunikuje s ostatnými, občas mu vykĺznu takéto poznámky: „Len si všetci usilovne verte. Boh vašu vieru a vaše konanie povinností určite požehná. No ja som beznádejný. Som na konci svojej cesty. Bez ohľadu na to, aký som usilovný alebo pracovitý, je to zbytočné. Ak boh niekoho nemá rád, akékoľvek množstvo úsilia, ktoré vynaloží, bude nanič. Svoju povinnosť konám tak, že sa snažím, ako viem, no ak moje úsilie nemá kam smerovať, nedá sa s tým nič robiť. Môže boh nútiť ľudí robiť to, čo je nad ich sily? Nemôže nútiť rybu liezť na strom!“ Čo sa tu hovorí? Vyplýva z toho: „Takýto jednoducho som. Bez ohľadu na to, ako so mnou boh zaobchádza, sa k tomu budem stavať takto.“ Povedzte Mi teda, prečo by mal niekto s takýmto postojom a úmyslom stále chcieť získať Božie požehnania? Môže tento stav a tento postoj, ktorý si vypestoval, ovplyvniť ostatných? Môžu mať ľahko negatívny a nepriaznivý vplyv a viesť ostatných k negativite a slabosti. Nie je to zavádzanie a ubližovanie ostatným? Ľudia s takou mierou negativity sú diabli, však? Diabli nikdy nemilujú pravdu.

Niektorí svoju negativitu nešíria v dlhých prejavoch; jednoducho vyslovia zopár fráz: „Všetci ste lepší ako ja. Všetci ste veľmi požehnaní, a ja som beznádejný. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažím, je to zbytočné. Nemám nádej, že dostanem Božie požehnania.“ Hoci sú tieto slová jednoduché, zdajú sa bezproblémové a znejú, akoby sa skúmali, rozoberali a prijímali fakty ako vlastnú slabú kvalitu a nedostatky, v skutočnosti šíria istý druh neviditeľnej negativity. Tieto slová v sebe nesú sarkazmus a výsmech, ako aj odpor a ešte viac v sebe, samozrejme, nesú nespokojnosť s Bohom a negatívnu a skľúčenú náladu. Možno je týchto negatívnych slov málo, ale táto nálada môže ako nákazlivá choroba ovplyvniť ostatných. Hoci výslovne nehovoria: „Už si nechcem konať svoje povinnosti, nemám nádej na spásu a vy všetci ste takisto v nebezpečenstve,“ vysielajú signál, ktorý v ľuďoch vyvoláva pocit, že ak tento jednotlivec napriek svojmu úsiliu nemá nádej na spásu, tí, ktorí sa nesnažia, majú túto nádej ešte menšiu. Vysielaním tohto signálu všetkým hovoria: „Nádej je dôležitá. Ak ti boh nedá nádej a nepožehná ťa, bez ohľadu na to, koľko úsilia vynaložíš, je to všetko márne.“ Keď väčšina ľudí prijme tento signál, viere v Boha v hĺbke ich duše nezostáva nič iné, než aby slabla, a vernosť a úprimnosť, ktorú by mali prejavovať pri konaní svojich povinností, sa výrazne zmenší. Hoci túto negativitu šíria bez jasného úmyslu zavádzať alebo priťahovať ľudí na svoju stranu, táto negatívna nálada rýchlo ovplyvní ostatných a vyvolá v nich pocit krízy a dojem, že ich úsilie je ľahko premárnené. Núti ľudí žiť vo svojich pocitoch, špekulovať na ich základe o Bohu a analyzovať a skúmať Jeho postoj a úprimnosť k ľuďom na základe povrchných javov. Keď sa táto negatívna nálada prenesie na ostatných, nemôžu sa ubrániť vzďaľovaniu sa od Boha, nesprávne chápu to, čo Boh povedal, a pochybujú o tom a už neveria v Jeho slová. Zároveň už nie sú úprimní voči svojim povinnostiam; nie sú ochotní zaplatiť cenu ani prejaviť žiadnu vernosť. To je vplyv týchto negatívnych poznámok na ľudí. Aký je dôsledok tohto vplyvu? Keď si ľudia vypočujú tieto slová, nezískajú poučenie, a už vôbec nedosiahnu sebapoznanie, neobjavia svoje nedostatky ani sa nestanú schopnými praktizovať pravdu a konať svoje povinnosti podľa princípov – nezískajú žiadne z týchto pozitívnych výsledkov. Namiesto toho ich tento vplyv robí negatívnejšími, uvažujú o tom, že sa vzdajú úsilia o pravdu, a nemajú ďalšie odhodlanie vo svojich povinnostiach. Prečo stratili vieru? (Cítia, že nemajú žiadnu nádej na spásu.) Správne, prijal si túto správu a cítiš, že nemáš žiadnu nádej na spásu, takže už nie si ochotný snažiť sa o konanie svojej povinnosti. Toto správanie ukazuje, že sa úprimne neusiluješ o pravdu, no na základe pocitov, nálad a dohadov vždy posudzuješ, či je Boh s tebou spokojný, či máš nádej na spásu a či Boh schvaľuje tvoje konanie povinnosti. Ľudia, ktorí tieto veci posudzujú na základe dohadov, nemajú veľkú motiváciu praktizovať pravdu. Prečo je to tak? Môžu ľudia presne posúdiť Boha, keď Ho posudzujú na základe dohadov? Môžu robiť presné dohady o každej myšlienke a nápade, ktoré Boh má? (Nie.) Ľudské mysle sú plné klamlivosti, transakcií, filozofií pre svetské záležitosti, satanovej logiky a tak ďalej. Aké sú dôsledky toho, keď ľudia robia dohady o Bohu na základe týchto vecí? Vedie to k tomu, že o Ňom pochybujú a vzďaľujú sa od Neho, a dokonca aj k úplnej strate viery v Boha. Keď človek úplne stratí vieru v Boha, v jeho srdci sa nevyhnutne objaví veľký otáznik o tom, či Boh existuje, a vtedy sa jeho obdobie ako veriaceho v Boha skončí – je úplne zničený. Je navyše správne, aby ľudia robili dohady o Bohu? Je to postoj, ktorý by mala mať stvorená bytosť voči Stvoriteľovi? Zjavne nie. Ľudia by nemali robiť dohady o Bohu a nemali by ani špekulovať o Jeho zmýšľaní alebo Jeho názoroch na ľudí. Už len to samo osebe je nesprávne; ľudia zaujali nesprávnu perspektívu a pozíciu.

Ľudia by k Bohu nemali pristupovať s dohadmi, špekuláciami, pochybnosťami alebo podozrením a nemali by Ho ani posudzovať na základe ľudských myšlienok, názorov, filozofií pre svetské záležitosti alebo akademických vedomostí. Ako by teda mali ľudia pristupovať k Bohu? Po prvé by ľudia mali veriť, že Boh je pravda. Božie požiadavky na ľudí, Jeho úmysly s nimi, láska a nenávisť, ktorú k nim má, Jeho opatrenia, myšlienky a nápady pre rôzne druhy ľudí a tak ďalej si nevyžadujú tvoje špekulácie; tieto záležitosti majú v Božích slovách jasné vysvetlenia a jasný význam. Stačí len veriť, hľadať a potom konať podľa Božích slov – je to také jednoduché. Boh od teba nežiada, aby si na základe pocitov posudzoval, aké sú Jeho úmysly s tebou alebo ako sa na teba pozerá. Myslíš si, že nemáš nádej na spásu – je to pocit alebo fakt? Povedalo sa to v Božích slovách? (Nie.) Čo sa teda hovorí v Božích slovách? Boh ľuďom hovorí, ako hľadaním pravdy nachádzať riešenia a ako nájsť cestu k praktizovaniu pravdy, kedykoľvek čelia nejakému problému alebo zjavia skazené povahy. Potvrdzuje to jednu vec: Je pravda, že Boh chce spasiť ľudí a premeniť ich skazené povahy; Boh ťa neklame a nie sú to prázdne reči. Myslíš si, že nemáš nádej na spásu, ale to je len dočasná nálada – pocit, ktorý vznikol v určitom prostredí. Tvoje pocity nevyjadrujú Božie túžby ani úmysly, a už vôbec nevyjadrujú Jeho myšlienky ani pravdu. Ak teda žiješ podľa tohto pocitu, robíš si na jeho základe dohady o Bohu a používaš svoj pocit na nahradenie Božích túžob, veľmi sa mýliš a padol si do satanovej pasce. Čo by mal človek v tejto situácii robiť? Nespoliehať sa na pocity. Niektorí ľudia hovoria: „Ak sa nemáme spoliehať na pocity, na čo sa máme spoliehať?“ Spoliehať sa na čokoľvek tvoje je zbytočné; ľudské pocity nevyjadrujú pravdu. Ktovie, ako tvoj pocit vznikol a odkiaľ skutočne pochádza – ak vznikol tým, že ťa satan zviedol, tak je to problematické. V každom prípade ten pocit nevyjadruje pravdu, nech už vznikol akokoľvek. Čím intenzívnejšie sú ľudské pocity a intuície, tým viac človek potrebuje hľadať pravdu, prísť pred Boha a uvažovať nad sebou. Ľudské pocity a fakty či pravda sú dve odlišné veci. Môžu ti pocity poskytnúť pravdu? Môžu ti priniesť cestu praktizovania? Nemôžu. Iba Božie slová, a teda pravda, ti môžu priniesť cestu praktizovania, zabezpečiť obrat k lepšiemu a otvoriť východisko. Preto by si nemal praktizovať hľadanie vlastných pocitov – tvoje pocity nie sú dôležité. To, čo by si mal urobiť, je prísť pred Boha hľadať pravdu a porozumieť Božím úmyslom prostredníctvom Jeho slov. Čím viac sa spoliehaš na pocity, tým viac sa ocitáš bez cesty vpred, tým hlbšie upadáš do negativity a tým viac veríš, že Boh je nespravodlivý a nepožehnal ťa. No ak naopak odložíš tieto pocity a budeš hľadať pravdu-princípy, aby si zistil, ktorými činmi si pri konaní svojej povinnosti porušil pravdu-princípy a ktoré boli vykonané z tvojej vlastnej vôle a vôbec s pravdou-princípmi nesúvisia, v procese hľadania zistíš, že máš až priveľa vlastnej vôle a priveľa predstáv. Len s trochou tejto serióznosti odhalíš mnoho problémov: „Som príliš vzdorovitý, svojvoľný a arogantný! Nie je to tak, že nemám nádej na spásu; moje pocity sú nepresné. Je to tak, že som nebral vážne Božie slová a nekonal som podľa pravdy-princípov. Neustále sa sťažujem, že ma Boh nepožehnáva, nevedie a je stranícky, ale v skutočnosti som si neuvedomil, že si svoju povinnosť vykonávam povrchne, svojvoľne a nerozvážne – to je moja chyba. Teraz som si uvedomil, že Boh nie je stranícky. Keď ľudia nehľadajú pravdu ani neprichádzajú pred Boha, Boh je k nim už aj tak dobrý, že im neodoberie oprávnenie vykonávať povinnosť; Boh je v tomto ohľade až veľmi zhovievavý. A ja som bol stále plný pocitu krivdy a dokonca som sa s Bohom hádal a dohadoval. Predtým som si myslel, že som celkom dobrý, ale teraz vidím, že to vôbec nie je pravda. Nič z toho, čo som robil, sa nezakladalo na princípoch a to, že ma Boh nedisciplinoval, bola Jeho milosť – videl moje malé duchovné postavenie!“ Prostredníctvom takéhoto hľadania porozumieš niektorým pravdám a budeš schopný prevziať iniciatívu a aktívne konať podľa pravdy-princípov. Kúsok po kúsku budeš cítiť, že v tom, ako si počínaš a konáš svoju povinnosť, máš nejaké princípy. Nebudeš mať vtedy oveľa pokojnejšie svedomie? „Predtým som cítil, že nemám nádej na spásu, ale prečo teraz tento pocit a toto vedomie čoraz viac slabne? Ako to, že sa tento stav zmenil? Predtým som si myslel, že nemám nádej, no nebola to len negativita a odpor a boj proti Bohu? Bol som príliš vzdorovitý!“ Keď sa podriadiš, v procese konania svojej povinnosti nevedomky začneš rozumieť niektorým princípom a už sa ďalej nebudeš porovnávať s ostatnými; budeš sa sústreďovať len na to, ako sa vyhnúť povrchnosti a ako svoje povinnosti konať podľa princípov. V podvedomí už nebudeš cítiť, že nemôžeš byť spasený, a nebudeš už uväznený v tom negatívnom stave. Budeš svoje povinnosti konať podľa princípov, budeš cítiť, že sa tvoj vzťah s Bohom stal normálnym, a s týmto pocitom si pomyslíš: „Boh ma neopustil; cítim Jeho prítomnosť a cítim Jeho vedenie a požehnania, keď Ho pri konaní povinností hľadám. Konečne cítim, že Boh žehná ostatným a žehná aj mne a že nie je stranícky; zdá sa, že mám stále nádej na spásu. Ukázalo sa, že cesta, po ktorej som predtým kráčal, bola nesprávna; vždy som si svoju povinnosť konal len mechanicky a páchal nerozvážne prečiny a dokonca som si myslel, že som v poriadku, žil som vo svojom malom svete a obdivoval som sa. Teraz vidím, že robiť to bola veľká chyba! Žiť v totálnom stave reptania a vzdoru voči Bohu – niet divu, že som nedostal Božie osvietenie. Ako by som mohol dostať Božie osvietenie, ak nekonám podľa princípov?“ Vidíš, dva úplne odlišné spôsoby praktizovania a úplne odlišné spôsoby zaobchádzania s vlastnými myšlienkami nakoniec vedú k odlišným výsledkom.

Ľudia vo svojej viere v Boha nemôžu žiť podľa pocitov. Pocity ľudí sú len prechodné nálady – majú niečo spoločné s ich výsledkami alebo faktami? (Nie.) Keď sa ľudia vzdialia od Boha a žijú v duševnom stave, v ktorom Boha nesprávne chápu alebo Mu vzdorujú, bojujú proti Nemu a búria sa proti Nemu, úplne opustili Božiu starostlivosť a ochranu a v srdciach už pre Neho nemajú miesto. Keď ľudia žijú v takomto stave, nemôžu si pomôcť a žijú podľa vlastných pocitov. Nejaká drobná myšlienka ich môže tak veľmi rozrušiť, že nemôžu jesť ani spať, niekoho neopatrná poznámka ich môže uvrhnúť do dohadov a zmätku a dokonca aj jediná nočná mora v ich môže vyvolať negativitu a spôsobiť, že nesprávne pochopia Boha. Keď sa ľudia ocitnú v tomto začarovanom kruhu, dospejú k záveru, že je to ich koniec, že stratili všetku nádej na spásu a že Boh ich opustil a nespasí ich. Čím viac takto rozmýšľajú a čím viac podobných pocitov majú, tým viac prepadajú negativite. Skutočným dôvodom, prečo ľudia majú tieto pocity, je, že nehľadajú pravdu ani nepraktizujú podľa pravdy-princípov. Keď sa ľuďom niečo prihodí, namiesto hľadania a praktizovania pravdy zakaždým idú vlastnou cestou a žijú vo vlastnej bystrosti. Trávia každý deň porovnávaním sa a súťažením s ostatnými, nenávidia a žiarlia na každého, koho považujú za lepšieho ako oni, znevažujú a zosmiešňujú každého, kto je podľa nich pod ich úroveň, žijú v povahe satana, nerobia veci podľa pravdy-princípov a odmietajú prijať rady, nech už sú od hocikoho. To ich nakoniec vedie k tomu, že si v mysli vytvárajú všelijaké bludy, špekulácie a úsudky a neustále sa znepokojujú. No nezaslúžia si to? Takéto horké ovocie môžu jesť len oni sami – a naozaj si ho zaslúžia. Čo je príčinou toho všetkého? Je to spôsobené tým, že ľudia nehľadajú pravdu, sú príliš arogantní a samospravodliví, neustále konajú v súlade s vlastnými názormi, neustále sa predvádzajú a porovnávajú s ostatnými, vždy sa snažia odlíšiť, vždy kladú na Boha neprimerané nároky a tak ďalej – všetky tieto veci spôsobujú, že ľudia sa postupne vzďaľujú od Boha, odolávajú Mu a dokola zneucťujú pravdu. Napokon upadnú do temnoty a negativity. V takých chvíľach ľudia skutočne nechápu svoj vzdor a odpor, a už vôbec k týmto veciam nedokážu pristupovať so správnym postojom. Namiesto toho sa sťažujú na Boha, nerozumejú Mu a špekulujú o Ňom. Vtedy však ľudia konečne rozpoznajú, ako hlboko skazení sú a koľko problémov spôsobujú. Uvedomia si, že patria k typu ľudí, ktorí odolávajú Bohu, čo ich nevyhnutne vedie do negativity, z ktorej sa nevedia vyhrabať. Uvažujú takto: „Boh ma zavrhuje, Boh ma nechce. Som príliš vzdorovitý, zaslúžim si to, Boh ma už iste nespasí.“ Veria, že to všetko sú fakty. Usúdia, že dohady v ich srdciach sú fakty. Bez ohľadu na to, kto s nimi v duchovnom spoločenstve hovorí o pravde, je to márne a neprijímajú ju. Navrávajú si: „Boh ma nepožehná a nespasí, tak aký zmysel má viera v Boha?“ Keď sa cesta ich viery v Boha dostane do tohto bodu, sú ľudia ešte schopní veriť? Nie. Prečo už nemôžu pokračovať? Faktom je, že negativita ľudí dosiahne určitý bod, srdce im prekypuje odporom a sťažnosťami a chcú prerušiť svoj vzťah s Bohom a už to raz a navždy nie je také jednoduché, ako keď sa len neboja Boha, nepodriaďujú sa Mu alebo nemilujú a neprijímajú pravdu. Čo to namiesto toho je? V srdci sa aktívne rozhodujú vzdať sa viery v Boha. Nazdávajú sa, že pasívne čakať na vyradenie je hanebné a dôstojnejšie je, ak sa rozhodnú vzdať, a tak sa chopia iniciatívy, stratia svoju šancu a ukončia veci sami od seba. Odsudzujú vieru v Boha ako zlú, odsudzujú pravdu ako neschopnú zmeniť ľudí, odsudzujú Boha ako nespravodlivého a sťažujú sa, že ich nespasí: „Som taký usilovný, trpím oveľa viac ako ostatní, platím oveľa vyššiu cenu ako všetci ostatní a konám si svoju povinnosť úprimne, no Boh ma aj tak nepožehnal. Teraz jasne vidím, že Boh ma nemá rád a zaobchádza s ľuďmi neférovo.“ Sú natoľko trúfalí, že nielenže pochybujú o Bohu, ale navyše Ho aj odsudzujú a rúhajú sa Mu. Keď sa táto skutočnosť stane realitou, môžu pokračovať v ceste viery v Boha? Keďže vzdorujú Bohu, stavajú sa proti Nemu, neprijímajú pravdu a vôbec nie sú schopní sebareflexie, Boh sa ich zriekol. Nie je nerozumné, keď niekto z vlastnej iniciatívy opustí Boha a potom sa sťažuje, že mu Boh nežehná ani nepreukazuje milosť? Každý si vyberá svoju vlastnú cestu a kráča po nej sám; nikto to za neho nemôže urobiť. To ty si si vybral slepú uličku a ty si opustil Boha a odmietol si Ho. Od začiatku až do konca Boh nikdy nepovedal, že ťa nechce, že sa ťa vzdal alebo že ťa odmieta spasiť; to ty si si Ho vymedzil na základe svojich dohadov. Ak by si skutočne veril v Boha, veril by si v Neho, aj keby ťa nechcel, a stále by si v Neho veril, naďalej čítal Jeho slová a ďalej prijímal pravdu a normálne konal svoje povinnosti, aj keby ťa nenávidel, kto by ťa mohol obmedziť alebo zastaviť? Nie je to všetko o tvojich vlastných voľbách a úsilí? Sám nemáš vieru, a predsa sa obrátiš a sťažuješ na Boha; to je nerozumné. Neudržiavaš si vzťah s Bohom a trváš na jeho zničení; keď už raz vznikne trhlina, dá sa obnoviť? Rozbité zrkadlo sa ťažko skladá naspäť, a aj keď sa zloží, prasklina na ňom stále bude. Keď už sa vzťah narušil, nikdy sa nemôže obnoviť do pôvodného stavu. Ľudia by sa teda bez ohľadu na to, s akým prostredím sa vo viere v Boha stretnú, mali naučiť podriadiť sa a hľadať pravdu – len tak môžu pevne stáť. Ak chceš nasledovať Boha až na koniec cesty, kľúčové je usilovať sa o pravdu. Či už pri konaní svojich povinností, alebo pri čomkoľvek inom, treba hlavne rozumieť pravde-princípom a treba ich praktizovať a uplatňovať, pretože práve prostredníctvom procesu chápania pravdy a praktizovania v súlade s pravdou-princípmi spoznávaš Boha, chápeš Ho, rozumieš Mu a chápeš Jeho úmysly. Umožňuje ti to byť s Ním v súlade, porozumieť Jeho podstate a prijať ju. Ak neuvádzaš pravdu-princípy do praxe a jednoducho konáš alebo si svoje povinnosti plníš podľa vlastnej vôle, nikdy neprídeš do kontaktu s pravdou. Čo znamená nikdy neprísť do kontaktu s pravdou? Znamená to, že sa nikdy nestretneš s Božím postojom ku všetkým veciam ani s Jeho požiadavkami alebo s myšlienkami; a je ešte menej pravdepodobné, že sa stretneš s Božou povahou a podstatou, ako sa zjavujú v Jeho diele. Ak sa ti nepodarí stretnúť s týmito skutočnosťami Božieho diela, tvoje chápanie Boha bude navždy obmedzené na ľudské domnienky a predstavy. Zostane v ríši predstáv a domnienok a nikdy sa nezhodne s podstatou a pravou povahou Boha. Týmto spôsobom nebudeš môcť dosiahnuť skutočné porozumenie Boha.

Ľudia počas konania svojich povinností často zažívajú negatívne a vzdorovité stavy. Ak dokážu hľadať pravdu a používať pravdu-princípy, aby tieto problémy vyriešili, ich negatívne emócie sa nezmenia na sťažnosti, odpor, vzdor, reptanie alebo dokonca rúhanie. Ak sa však ľudia pri riešení týchto vecí spoliehajú len na svoju vlastnú malichernú chytrosť, ľudské sebaovládanie a úsilie, usilovnosť, disciplinovanie svojho tela a iné podobné prístupy, tieto ľudské predstavy, úsudky a dohady sa skôr či neskôr zmenia na sťažnosti, vzdor, odpor, reptanie a dokonca rúhanie sa Bohu. Keď sú ľudia chytení v pasci takýchto negatívnych emócií, majú sklon k neposlušnosti, nespokojnosti, sťažnostiam voči Bohu a iným podobným pocitom a myšlienkam. A keď sa v nich tieto myšlienky časom nahromadia a oni stále nehľadajú pravdu alebo ju nepoužívajú, aby svoje myšlienky vyriešili, ich neposlušnosť, nespokojnosť a sťažnosti sa zmenia na vzdor a oni sa začnú zapájať do vzdorovitého správania, ako je povrchné konanie svojich povinností, úmyselné vyrušovanie a sabotovanie práce cirkvi a iné negatívne správanie, aby vyjadrili svoju neposlušnosť a nespokojnosť a dosiahli tak svoj cieľ vzdorovať Bohu. Niektorí ľudia ničia a vyrušujú ostatných pri ich vykonávaní povinnosti. Zmysel ich konania je: „Ak si nemôžem konať svoju povinnosť alebo ak ma v nej Boh nepožehná, postarám sa o to, aby sa nikomu z vás vo vašich povinnostiach nedarilo!“ a potom začnú spôsobovať vyrušenia. Niektorí ľudia to robia slovami, zatiaľ čo iní používajú isté činy. Čo môžu urobiť tí, ktorí ostatných vyrušujú svojimi činmi? Napríklad môžu úmyselne vymazať súbory z počítača niekoho iného, aby ovplyvnili výsledky jeho povinnosti, alebo môžu úmyselne vyrušovať online zhromaždenia. Sú to diabli a satani, ktorí vyrušujú ľudí, a ľudia nechápu: „Ako môže niekto v takom veku robiť také ohavné veci? Veď to nie je tínedžer; ako môže ešte stále robiť také zlomyseľné kúsky?“ V skutočnosti môžu tieto veci robiť aj ľudia po tridsiatke, štyridsiatke, päťdesiatke či šesťdesiatke. Tieto rôzne spôsoby správania sú nepochopiteľné; nie sú to činy človeka so svedomím a rozumom, ale činy diablov a satanov. Keď takýto človek vidí, že neovplyvnil ostatných a nedosiahol svoje ciele, ventiluje negativitu a spôsobuje vyrušenia v čase, keď je v prítomnosti viacerých ľudí, alebo počas zhromaždení. Keď si svoju nespokojnosť začne vylievať činmi, situáciu možno ovládať už len ťažko; je veľmi ťažké udržať ho na uzde, a ak sa situácia bude vyvíjať ďalej, môže sa len stupňovať a stávať čoraz vážnejšou. Tento človek nielenže spôsobuje vyrušenia svojimi činmi, ale aj používa rôzne prostriedky a metódy a využíva agresívne a odsudzujúce reči, aby ostatných vyrušil pri ich konaní povinností. Bez ohľadu na to, či dosiahne svoje ciele, sa potom v srdci vzpiera Bohu; nečíta Božie slová ani sa neučí chválospevy a odmieta čítať akékoľvek knihy súvisiace s Božími slovami alebo pravdou. A čo robí doma? Číta romány, pozerá televízne seriály, učí sa kuchárske postupy, študuje líčenie a úpravu vlasov a tak ďalej. Počas zhromaždení nemá duchové spoločenstvo o svojom chápaní Božích slov ani o tom, ako riešiť skazené povahy a odhalenia skazenosti, a pri duchovnom spoločenstve ostatných úmyselne strháva konverzáciu na seba, prerušuje toho, kto hovorí, zámerne mení tému a tak ďalej. Vždy hovorí veci, ktoré podkopávajú a vyrušujú. Prečo sa takto správa? Dôvod spočíva v jeho presvedčení, že nemá nádej na spásu, čo ho vedie k tomu, že sa vzdá a začne konať bezohľadne; hľadá si niekoľko spoločníkov, než bude z cirkvi vyčistený alebo vypudený, lebo ak nemôže byť požehnaný, postará sa o to, aby nemohli byť ani ostatní. Prečo takto zmýšľa? Verí, že Boh, v ktorého verí, nie je taký ako boh, ktorého si pôvodne predstavoval; nemiluje ľudí tak veľmi, ako si predstavoval, nie je ani taký spravodlivý a určite k ľuďom nie je taký úprimne láskavý, ako si predstavoval. Boh miluje ostatných, no nie jeho, a spasí ostatných, no nie jeho. Keď pre seba teraz nevidí žiadnu nádej a cíti, že nemôže byť spasený, vzdá sa a začne konať bezohľadne. Ale to nie je všetko; chce tiež, aby ostatní videli, že keďže pre neho neexistuje nádej, neexistuje ani pre ostatných, a uspokojí sa až vtedy, keď všetkých prinúti, aby sa vzdali viery v Boha a odstúpili od nej. Cieľom jeho konania je: „Ak nemôžem získať požehnania nebeského kráľovstva, vy o tom ani nesnívajte!“ Čo je to za úbožiaka? Nie je to diabol? Je to diabol, ktorý mieri do pekla a ešte aj bráni ostatným veriť v Boha a vstúpiť do nebeského kráľovstva; kráča priamo do slepej uličky! Ktokoľvek, kto má aspoň trochu svedomia a bázne pred Bohom, by takto nekonal; ak naozaj cíti, že už nemá nádej, lebo spáchal veľké zlo a odhalili ho, stále sa bude usilovať o to, aby to ostatní zvládli, a nechá ich úprimne veriť v Boha a nenasledovať jeho príklad. Mohol by povedať: „Som príliš slabý, mám silné telesné túžby a príliš milujem svet. Je to moja vlastná chyba a zaslúžim si to! No vy len úprimne verte ďalej; nenechajte sa mnou ovplyvniť. Počas zhromaždení budem dávať pozor, a ak do dediny vstúpi polícia veľkého červeného draka, upozorním vás.“ Ktokoľvek, kto má čo i len kúsok ľudskej prirodzenosti, by mal urobiť aspoň toto a nemal by vyrušovať ostatných v ich úsilí o pravdu. Keď sa však ľuďom bez ľudskej prirodzenosti nedarí alebo vidia, že sa na nich bratia a sestry pozerajú zvrchu a dištancujú sa od nich, cítia, že ich Boh odhalil a vyradil a nemajú nádej na spásu. A keď v sebe prechovávajú takéto myšlienky, vzdajú sa, začnú konať bezohľadne a bez zábran ventilujú negativitu a vyrušujú cirkevný život. Čo sú to za ľudia? Nie sú to diabli? (Áno.) Mal by sa človek k ľuďom, ktorí sú diabli, správať zdvorilo? (Nie.) Ako by sa to teda malo riešiť? Povieš: „Prichádzaš na zhromaždenia, no nečítaš Božie slová ani neprijímaš pravdu. Načo si tu teda? Na to, aby si vyrušoval, však? Myslíš si, že nemáš nádej na spásu; v skutočnosti ani my nemáme pocit, že by sme mali veľkú nádej, ale usilujeme sa. Veríme, že Boh nie je zaujatý, že je dôveryhodný a že Jeho srdce je pri spáse ľudí úprimné a nemení sa. Pokiaľ existuje čo i len iskierka nádeje, nevzdáme sa. Nebudeme Boha chápať mylne ako ty. Ani nesnívaj o tom, že nás môžeš vyrušovať alebo brzdiť! Ak budeš tvrdohlavo zotrvávať, naďalej takto veriť a so zlým úmyslom nás chcieť vyrušovať, nečuduj sa, ak už k tebe nebudeme zdvorilí. Od dnešného dňa si vyčistený a v cirkvi už pre teba nemáme miesto. A teraz vypadni!“ Nie je tým problém vyriešený? Je to jednoduché. Stačí len pár slov a ten človek je odstránený. Je to taká ľahká vec! Prečo to riešiť takto? Pretože prirodzenosť-podstata takýchto ľudí sa nemôže zmeniť; neprijmú pravdu. Myslia si, že nemajú nádej na spásu, a hoci to Boh ani bratia a sestry nepovedali, oni takto páchajú zlo a spôsobujú vyrušenia. Čo urobia, ak jedného dňa budú naozaj vypudení za páchanie zla a vyrušovanie práce cirkvi alebo ak ich Boh bude disciplinovať, pretože sa neusilujú o pravdu? Mohli by sa stať Božími nepriateľmi a chcieť sa pomstiť? Je to veľmi pravdepodobné! Je dobré, že takíto ľudia bývajú odhalení ešte predtým, ako stihnú vykonať nejaké zlé skutky alebo spáchať nejaké veľké zlo. Ide o Božie dielo; to Boh ich zjavil. Najlepší čas na ich odstránenie je práve teraz, keď ešte ostatní ľudia neutrpeli žiadnu stratu. Riešiť to takto je včasné a vhodné; každý získa schopnosť rozlišovať a so zlými ľuďmi je naložené. Ich úloha protipólu sa primerane naplnila.

V podstate ide o rôzne stavy a prejavy ľudí, ktorí ventilujú negativitu. Keď sa nenaplní ich túžba usilovať sa o postavenie, slávu a zisk, keď Boh robí veci, ktoré sú v rozpore s ich predstavami a domnienkami, veci, ktoré sa týkajú ich záujmov, dostávajú sa do pasce pocitov odporu a neposlušnosti. A keď majú tieto pocity, ich myseľ začne vymýšľať výhovorky, zámienky, ospravedlnenia, obhajoby a iné myšlienky týkajúce sa sťažností. Vtedy nechvália Boha ani sa Mu nepodriaďujú, a už vôbec nehľadajú pravdu, aby poznali samých seba; namiesto toho bojujú proti Bohu pomocou svojich predstáv, domnienok, myšlienok a pohľadov alebo impulzívnosti. A ako bojujú proti Bohu? Šíria svoje pocity neposlušnosti a nespokojnosti a využívajú ich na to, aby dali Bohu najavo svoje myšlienky a pohľady, snažia sa prinútiť Ho, aby konal podľa ich vôle a požiadaviek, aby uspokojil ich želania; až potom sa ich pocity upokoja. Boh vyjadruje mnohé pravdy najmä preto, aby ľudí súdil a napomínal, aby očistil ich skazené povahy, aby ich ochránil pred vplyvom satana, a ktovie, koľkým ľuďom tieto pravdy zničili ich sny o požehnaní a zmarili ich fantáziu o pozdvihnutí do nebeského kráľovstva, v čo dúfali dňom i nocou. Chcú urobiť všetko, čo je v ich silách, aby veci zvrátili – sú však bezmocní, skrze negatívnosť a roztrpčenie môžu byť len uvrhnutí do pohromy. Sú neposlušní voči všetkému, čo Boh zariadil, pretože to, čo Boh robí, je v rozpore s ich predstavami, záujmami a myslením. Najmä keď cirkev koná dielo odstránenia a vyraďuje mnohých ľudí, títo ľudia si myslia, že Boh ich nespasí, že ich zavrhol, že sa s nimi zaobchádza nespravodlivo, a tak sa zjednotia, aby Bohu vzdorovali, poprú, že Boh je pravda, poprieť Božiu identitu a podstatu a spravodlivú Božiu povahu. Samozrejme, poprú aj skutočnosť Božej zvrchovanosti nad všetkými vecami. A akým spôsobom to všetko popierajú? Prostredníctvom vzdoru a odolávania. Z toho vyplýva: „To, čo boh robí, je v rozpore s mojimi predstavami, a preto sa nepodriaďujem a neverím, že ty si pravda. Budem proti tebe hlasno namietať a budem tieto veci šíriť v cirkvi a medzi ľuďmi! Budem hovoriť, čo chcem, a je mi jedno, aké to bude mať následky. Mám slobodu slova, nemôžeš ma umlčať – poviem, čo chcem. Čo s tým urobíš?“ Keď títo ľudia trvajú na vyjadrovaní svojich nesprávnych myšlienok a pohľadov, hovoria o svojom vlastnom porozumení? Hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde? Rozhodne nie. Šíria negativitu a dávajú hlas kacírskym myšlienkam a bludom. Nesnažia sa spoznať ani odhaliť svoju vlastnú skazenosť; neodhaľujú veci, ktoré urobili a sú v rozpore s pravdou, ani chyby, ktorých sa dopustili. Namiesto toho robia všetko pre to, aby svoje chyby odôvodňovali a obhajovali, aby dokázali, že majú pravdu, a zároveň tiež robia absurdné závery a vyjadrujú negatívne a skreslené názory, ako aj prekrútené argumenty a kacírske myšlienky. Na Boží vyvolený národ v cirkvi to pôsobí zavádzajúco a rušivo; niektorých ľudí to dokonca môže uvrhnúť do stavu negatívnosti a zmätku. Toto všetko sú nepriaznivé účinky a narušenia, ktoré spôsobujú ľudia, čo ventilujú negativitu. Tí, ktorí ventilujú negativitu, by teda mali byť obmedzení – a to aj v reči a správaní. Nemalo by sa im ustupovať a povoľovať im to. Cirkev by mala mať vhodné metódy a princípy, ako si s týmito ľuďmi poradiť. Na jednej strane by bratia a sestry mali týchto ľudí aj ich negatívne poznámky rozlišovať. A na druhej strane platí, že keď bude mať Boží vyvolený národ schopnosť rozlišovať, cirkev by týchto jednotlivcov mala pohotovo odstrániť alebo vypudiť podľa pravdy-princípov, aby neovplyvnili a nevyrušili ďalších ľudí. Týmto sa končí naše duchovné spoločenstvo o rôznych aspektoch ventilovania negativity.

C. Princípy a cesty na vyriešenie negativity

Ľudia majú satanskú prirodzenosť; keď žijú podľa satanskej povahy, je ťažké sa vyhnúť negatívnym stavom. Negativita sa stáva bežnou záležitosťou, najmä keď človek nerozumie pravde. Každý má chvíle negativity; niektorí ich mávajú častejšie, iní menej často, a kým u niekoho trvajú dlhšie, u iného bývajú kratšie. Duchovné postavenie ľudí sa líši a líšia sa aj ich negatívne stavy. Tí s väčším duchovným postavením upadnú do negativity len vtedy, keď čelia skúškam, zatiaľ čo tí s menším duchovným postavením, ktorí ešte nerozumejú pravde, nedokážu rozlíšiť, keď ostatní šíria isté predstavy alebo hovoria nezmysly, takže môžu byť vyrušení, ovplyvnení a upadnúť do negativity. Môže ich do nej priviesť akýkoľvek problém, ktorý sa vyskytne, a dokonca aj triviálne záležitosti, ktoré nestoja za reč. Ako by sa mal tento problém častej negativity riešiť? Ak niekto nevie, ako hľadať pravdu ani ako jesť a piť Božie slová alebo sa modliť k Bohu, tak je to veľký problém; môže sa spoliehať len na podporu a pomoc bratov a sestier. Ak mu nikto nedokáže pomôcť alebo ak neprijíma pomoc, môže zostať taký negatívny, že sa nedokáže zotaviť, a dokonca aj prestať veriť. Pozrite, je veľmi nebezpečné, keď má niekto stále isté predstavy a ľahko upadne do negativity. Nech už si akokoľvek negatívny, mal by si v srdci chápať, že mať predstavy neznamená, že sú v súlade s pravdou; znamená to, že máš problém s chápaním. Ak máš nejaký rozum, nemal by si tieto predstavy šíriť; to je to najmenej, čoho by sa mal človek držať. Ak máš aspoň trochu bohabojné srdce a dokážeš priznať, že si nasledovníkom Boha, mal by si hľadať pravdu, aby si svoje predstavy vyriešil a aby si sa podriadil pravde a nespôsoboval narušenia a vyrušenia. A ak to nedokážeš a trváš na šírení predstáv, stratil si rozum a nemáš to v hlave v poriadku. Si posadnutý démonmi a neovládaš sa. A takto ovládaný démonmi za každú cenu hovoríš a šíriš tieto predstavy – nedá sa tomu pomôcť, je to dielo zlých duchov. Ak máš nejaké svedomie a rozum, mal by si byť schopný urobiť toto: nešíriť predstavy a nevyrušovať bratov a sestry. Ani po upadnutí do negativity by si nemal robiť veci, ktoré ubližujú bratom a sestrám; mal by si jednoducho dobre konať svoju povinnosť, robiť poriadne to, čo máš, a zabezpečiť, že si nebudeš mať čo vyčítať – to je minimálny štandard slušného správania sa. Aj keď si niekedy negatívny, ale neurobil si nič, čím by si prekročil hranice, Boh ti tvoju negativitu nebude vyčítať. Pokiaľ máš svedomie a rozum a dokážeš sa modliť k Bohu, spoliehať sa na Neho a hľadať pravdu, nakoniec porozumieš pravde a napravíš sa. Ak čelíš významným udalostiam – napríklad ak ťa prepustia a vyradia, pretože si ako vodca nekonal skutočnú prácu –, a ty cítiš, že nemáš nádej na spásu, upadneš do takej negativity, že sa nedokážeš zotaviť, cítiš sa, akoby si bol odsúdený a prekliaty, a vypestuješ si nedorozumenia a sťažnosti voči Bohu, čo by si mal urobiť? Toto sa dá zvládnuť veľmi ľahko: Nájdi si ľudí, ktorí rozumejú pravde, aby si s nimi mal duchovné spoločenstvo a hľadal, a povedz im, čo máš na srdci. No hlavne príď pred Boha a pravdivo sa postupne modli o svojej negativite a slabosti, ako aj o niektorých veciach, ktorým nerozumieš a nedokážeš ich prekonať – buď v duchovnom spoločenstve s Bohom a nič neskrývaj. Ak existujú nevysloviteľné veci, ktoré nemôžeš povedať ostatným, je ešte nevyhnutnejšie, aby si prišiel pred Boha a modlil sa. Niektorí ľudia sa pýtajú: „Nevedie rozhovor s Bohom o týchto veciach k odsúdeniu?“ Neurobil si už veľa vecí, ktoré sa protivia Bohu a zaslúžia si Jeho odsúdenie? Prečo sa trápiť nad touto jednou ďalšou vecou? Myslíš si, že ak o tom nebudeš hovoriť, Boh to nebude vedieť? Boh pozná všetko, čo si myslíš. Mal by si s Ním byť v otvorenom duchovnom spoločenstve, hovoriť Mu, čo máš na srdci, a pravdivo Mu predkladať svoje problémy a stavy. Môžeš Mu povedať o svojej slabosti, vzdorovitosti a dokonca aj svojich sťažnostiach; a aj keď sa potrebuješ vyventilovať, je to v poriadku – Boh to neodsúdi. Prečo to neodsúdi? Boh pozná duchovné postavenie človeka; aj keď s Ním nehovoríš, On tvoje duchovné postavenie pozná. Tým, že s Ním hovoríš, je to na jednej strane tvoja príležitosť odhaliť sa a byť k Nemu otvorený. A na druhej strane to tiež ukazuje tvoj postoj podriadenosti Bohu. Prinajmenšom Ho nechávaš vidieť, že voči Nemu nemáš uzavreté srdce a že si len slabý a nemáš dostatočné duchovné postavenie na to, aby si túto záležitosť prekonal – to je všetko. Nemáš v úmysle vzdorovať; máš postoj podriadenosti a ide len o to, že máš príliš malé duchovné postavenie a nedokážeš to uniesť. Keď sa v srdci úplne otvoríš Bohu a dokážeš sa s Ním podeliť o svoje najhlbšie myšlienky, hoci tvoje slová môžu obsahovať slabosť, sťažnosti a najmä veľa negatívnych vecí, je v tom jedna vec, ktorá je správna: Uznávaš, že máš skazenú povahu, uznávaš, že si stvorená bytosť, nepopieraš identitu Boha ako Stvoriteľa a nepopieraš ani to, že vzťah medzi tebou a Bohom je vzťahom stvorenej bytosti a Stvoriteľa. Zveríš Bohu veci, ktoré sa ti prekonávajú najťažšie a ktoré ťa robia najslabším, a povieš Mu všetky svoje najvnútornejšie pocity – to ukazuje tvoj postoj. Niektorí ľudia hovoria: „Raz som sa modlil k Bohu a moju negativitu to nevyriešilo. Stále to nedokážem prekonať.“ To nevadí; stačí, ak budeš úprimne hľadať pravdu. Bez ohľadu na to, ako veľmi rozumieš, ťa Boh postupne posilní a ty už nebudeš taký slabý ako na začiatku. Bez ohľadu na to, koľko máš slabosti a negativity alebo koľko sťažností a negatívnych emócií, hovor s Bohom; nesprávaj sa k Nemu ako k cudzincovi. Veci môžeš skrývať pred kýmkoľvek, no pred Bohom nič neskrývaj, pretože je tvojou jedinou oporou a tiež tvojou jedinou spásou. Len príchodom pred Boha možno tieto problémy vyriešiť; spoliehať sa na ľudí je zbytočné. Preto tí, ktorí zoči-voči negativite a slabosti a prichádzajú pred Boha a spoliehajú sa na Neho, sú najmúdrejší. Len hlúpi a tvrdohlaví ľudia sa ešte viac vzďaľujú od Boha, vyhýbajú sa Mu a spriadajú v mysli plány, keď si pred Ním zoči-voči významným a kritickým udalostiam potrebujú vyliať srdce. A aký je výsledok všetkého tohto plánovania? Ich negativita a sťažnosti sa zmenia na vzdor a vzdor sa zas zmení na odporovanie a reptanie proti Bohu; títo ľudia sa vo vzťahu k Bohu stanú úplne nezmieriteľnými a vzťah, ktorý s Bohom majú, sa úplne rozbije. Ak si však tvárou v tvár takejto negativite a slabosti dokážeš zvoliť, že stále prídeš pred Boha hľadať pravdu, dokážeš si zvoliť podriadiť sa Jeho ovládaniu a opatreniam a zaujmeš skutočne podriadený postoj, Boh bude vidieť, že sa Mu napriek negativite a slabosti stále chceš úprimne podriadiť, a bude tak vedieť, ako ťa viesť a vyviesť z tvojej negativity a slabosti. Po týchto skúsenostiach získaš pravú vieru v Boha. Budeš cítiť, že pokiaľ bez ohľadu na to, akým ťažkostiam čelíš, stále hľadáš Boha a čakáš na Neho, On ti bez toho, aby si o tom vedel, zariadi východisko. Umožní ti vidieť, že ani si si to nevšimol, a situácia zmenila, vďaka čomu už nie si slabý, ale silný, a tvoja viera v Boha sa posilní. Keď o týchto udalostiach budeš uvažovať, budeš cítiť, aká detinská bola vtedy tvoja slabosť. V skutočnosti sú ľudia presne takíto detinskí a bez Božej podpory by zo svojej detinskosti a nevedomosti nikdy nedospeli. Len postupným prijímaním a podriaďovaním sa Božej zvrchovanosti pri zažívaní týchto vecí, pozitívnym a aktívnym stavaním sa týmto skutočnostiam, hľadaním princípov a Božích úmyslov a tým, že sa už človek nevyhýba Bohu, nevzďaľuje sa od Neho a nie je voči Nemu vzdorovitý, no stáva sa čoraz podriadenejším, čoraz menej vzdorovitým, čoraz bližším k Bohu a čoraz schopnejším podriadiť sa Mu – len takýmto zažívaním život človeka postupne rastie a dospieva, až kým nedosiahne plnú duchovnú dospelosť.

Ako by mal človek zaobchádzať s negatívnymi stavmi a riešiť ich? Negativity sa netreba báť; kľúčové je mať rozum. Vari nie je ľahké konať hlúpo, keď je človek neustále negatívny? Keď je človek negatívny, buď sa len sťažuje, alebo sa vzdáva, a hovorí a koná bez akéhokoľvek rozumu – neovplyvňuje to jeho plnenie povinnosti? Ak sa človek dokáže poddať zúfalstvu a v negativite sa flákať, nejde o zradu Boha? Vážna negativita je ako duševná choroba. Je trochu podobná posadnutosti démonmi a poukazuje na nedostatok rozumu. Nehľadať pravdu, aby sa našli riešenia, je naozaj nebezpečné. Keď sú ľudia negatívni a celkom im chýba bohabojné srdce, ľahko stratia rozum a budú všade šíriť svoju negativitu, nespokojnosť a predstavy. Ide o úmyselné odporovanie Bohu a môže to príliš ľahko narušiť a vyrušiť prácu cirkvi a mať nepredstaviteľné následky. Je veľmi pravdepodobné, že ich Boh zavrhne. Ak je však človek vo svojej negativite schopný hľadať pravdu, zachováva si bohabojné srdce, nehovorí negatívne ani svoju negativitu a predstavy nešíri, zachováva si vieru v Boha a prechováva k Nemu podriadený postoj, môže sa z negativity ľahko dostať. Každý má chvíle negativity; líšia sa len intenzitou, trvaním a dôvodmi. Niektorí ľudia vo všeobecnosti nie sú negatívni, ale stanú sa takými, keď čelia zlyhaniu alebo pádu; iní môžu upadnúť do negativity pre triviálne záležitosti, hoci je to len niečo, čo niekto povie a čo im zraní hrdosť; a ďalší do nej upadnú pre mierne nepriaznivé okolnosti. Rozumejú takíto ľudia, ako žiť život? Vedia preniknúť do podstaty? Majú veľkorysosť a nadhľad normálneho človeka? Nie. Pokiaľ človek žije vo svojej skazenej povahe, bude bez ohľadu na okolnosti často upadať do istých negatívnych stavov. Samozrejme, ak človek rozumie pravde a dokáže vidieť do vecí, jeho negatívne stavy budú čoraz zriedkavejšie a jeho negativita bude zarovno s rastom jeho duchovného postavenia postupne miznúť, až nakoniec zmizne úplne. Tí, ktorí nemilujú pravdu a ktorí ju vôbec neprijímajú, budú mať čoraz viac negatívnych emócií, negatívnych stavov a negatívnych myšlienok a postojov. Čím viac sa tieto veci budú hromadiť, tým budú vážnejšie, a keď už ich raz premôžu, nebudú sa môcť zotaviť, čo je veľmi nebezpečné. Preto je kľúčové riešiť negativitu pohotovo. Na vyriešenie negativity musí človek proaktívne hľadať pravdu; tiché čítanie a premýšľanie o Božích slovách v Jeho prítomnosti povedie k získaniu osvietenia a osvetlenia, čo človeku umožní porozumieť pravde, prekuknúť podstatu negativity a vyriešiť tak problém, ktorý predstavuje. Ak sa stále držíš svojich vlastných predstáv a dôvodov, si mimoriadne hlúpy a na svoju hlúposť a nevedomosť aj zomrieš. V každom prípade by riešenie negativity malo byť aktívne, a nie pasívne. Niektorí ľudia si myslia, že keď sa u nich objaví negativita, mali by ju jednoducho ignorovať, a keď sa opäť budú cítiť šťastní, ich negativita sa prirodzene zmení na radosť. To je fantázia; bez hľadania alebo prijímania pravdy sa negativita sama od seba neodstráni. Aj keď na ňu zabudneš a v srdci nič necítiš, neznamená to, že príčina tvojej negativity sa už vyriešila. Keď nastanú správne okolnosti, negativita znovu prepukne, čo je bežná záležitosť. A ak je človek múdry a má rozum, mal by po vzniku negativity okamžite hľadať pravdu, použiť metódu prijatia pravdy na jej vyriešenie a vyriešiť tak problém negativity od koreňa. Všetci, ktorí sú často negatívni, sú takí, pretože nedokážu prijať pravdu. Ak neprijmeš pravdu, negativita sa ťa bude držať ako diabol, spraví ťa trvale negatívnym a spôsobí, že voči Bohu budeš pociťovať neposlušnosť, nespokojnosť a krivdu, až kým sa neocitneš v situácii, v ktorej Mu budeš odporovať, bojovať s Ním a reptať proti Nemu – vtedy už budeš na konci a odhalí sa tvoja škaredá tvár. Ľudia ťa začnú odhaľovať, rozoberať a určovať, čo si zač, a až vtedy, tvárou v tvár tvrdej realite, ti začnú tiecť slzy, zrútiš sa a začneš sa biť do pŕs v zúfalstve – len počkaj, kým prijmeš Boží trest! Negativita ľudí nielenže oslabuje, ale aj spôsobuje, že sa sťažujú na Boha, súdia Ho, popierajú Ho a dokonca proti Nemu priamo bojujú a reptajú. Ak teda niekto odkladá riešenie svojej negativity, stihnú ho veľmi náhle následky, len čo odhalí rúhavé slová a urazí Božiu povahu. Ak upadneš do negativity a prechovávaš sťažnosti pre jedinú udalosť, frázu alebo myšlienku či názor, ukazuje to, že tej veci rozumieš skreslene a máš o nej predstavy a domnienky; tvoje názory na túto vec určite nie sú v súlade s pravdou. V tomto bode musíš hľadať pravdu a postaviť sa k jej správne, usilovať sa čo najskôr napraviť tieto mylné predstavy a myšlienky a nedovoliť, aby ťa tvoje predstavy zviazali a zviedli do stavu neposlušnosti, nespokojnosti a pocity krivdy voči Bohu. Pohotové riešenie negativity je kľúčové a aj jej úplné vyriešenie je veľmi dôležité. Samozrejme, najlepší spôsob, ako vyriešiť negativitu, je hľadať pravdu, viac čítať Božie slová a prichádzať pred Boha, aby sme hľadali Jeho osvietenie. Niekedy možno dočasne nedokážeš zvrátiť svoje myšlienky a názory, no mal by si aspoň vedieť, že sa mýliš a tieto tvoje myšlienky sú skreslené. Výsledok bude prinajmenšom ten, že tieto mylné myšlienky a názory neovplyvnia tvoju vernosť pri konaní povinnosti, tvoj vzťah s Bohom ani to, že pred Neho prichádzaš, aby si Mu otvoril srdce a modlil sa. Prinajmenšom toto je výsledok, ktorý sa musí dosiahnuť. Keď si pohltený negativitou, si neposlušný a nespokojný a prechovávaš voči Bohu sťažnosti, ale nechceš hľadať pravdu, aby si to vyriešil, a pokladáš svoj vzťah s Bohom za normálny, hoci je tvoje srdce vlastne ďaleko od Boha a ty už nechceš čítať Jeho slová ani sa modliť, nestal sa problém vážnym? Povieš: „Bez ohľadu na to, aký som negatívny, som nezanedbal som svoju povinnosť a nezanechal svoju prácu. Som verný!“ Obstojí to? Ak si často negatívny, nejde len o skazenú povahu; sú tu aj vážnejšie problémy: Máš predstavy o Bohu, mylne Ho chápeš a vytvoril si medzi sebou a Ním bariéry. Ak to nebudeš riešiť hľadaním pravdy, je to veľmi nebezpečné. Ako môže niekto zaručiť, že si svoju povinnosť až do konca bude konať verne a bez povrchnosti, ak je často negatívny? Môže negativita jednoducho ustúpiť alebo zmiznúť sama od seba, ak sa nerieši? Ak človek včas nehľadá pravdu, aby ju vyriešil, negativita sa bude ďalej vyvíjať, bude sa len zhoršovať a následky, ktoré spôsobí, sa stanú iba škodlivejšími. Rozhodne sa nebudú vyvíjať pozitívnym smerom, ale len nepriaznivým smerom. Keď sa teda objaví negativita, musíš rýchlo hľadať pravdu, aby si ju vyriešil; len to zaručí, že budeš schopný dobre konať svoje povinnosti. Riešenie negativity je kľúčové a nedá sa odkladať!

26. júna 2021