Dielo vo Veku zákona

Dielom, ktoré Jahve uskutočnil na Izraelitoch, ustanovil v ľudstve Božie pozemské miesto pôvodu, ktoré bolo zároveň svätým miestom, kde bol Boh prítomný. Svoje dielo ohraničil na izraelský národ. Spočiatku nepôsobil mimo Izraela. Namiesto toho si vybral ľudí, ktorých považoval za vhodných, aby obmedzil rozsah svojho diela. Izrael je miesto, kde Boh stvoril Adama a Evu. Z prachu tohto miesta Jahve stvoril človeka. Toto miesto sa stalo základom Jeho diela na zemi. Izraeliti, ktorí boli potomkami Noema a tiež potomkami Adama, boli ľudským základom pre Jahveho dielo na zemi.

V tej dobe dôležitosť, účel a kroky Jahveho diela v Izraeli mali spočívať vo vykonaní Jeho diela na celej zemi, ktoré sa z Izraela ako centra postupne rozšírilo na pohanské národy. Podľa tohto princípu Boh pôsobí vo vesmíre – začína od určitého bodu, aby poháňal celok, a potom rozširuje Svoje dielo, pokým všetci ľudia vo vesmíre neprijmú Jeho evanjelium. Prví Izraeliti boli potomkovia Noema. Dostali dych od Jahveho. Vedeli, ako sa starať o základné životné potreby, ale nevedeli, aký je Boh Jahve alebo aké sú Jeho úmysly pre človeka. A už vôbec nevedeli, ako sa majú báť Stvoriteľa. Ak ide o otázku, či jestvovali pravidlá a zákony, ktoré bolo treba dodržiavať,^[a] alebo či existuje povinnosť, ktorú by stvorené bytosti mali konať pre Stvoriteľa, Adamovi potomkovia o tom nič nevedeli. Vedeli len to, že manžel sa má potiť a namáhať, aby sa postaral o svoju rodinu, a že manželka sa má podriadiť svojmu manželovi a rozmnožovať ľudské pokolenie, ktoré Jahve stvoril. Inými slovami, ľudia, ktorí mali len Jahveho dych a Jeho život, nevedeli nič o tom, ako majú dodržiavať Božie zákony alebo ako uspokojiť Stvoriteľa. Vedeli toho veľmi málo. A tak, hoci v ich srdciach nebolo nič pokriveného ani zákerného a zriedka bola medzi nimi žiarlivosť a sváry, predsa nepoznali Stvoriteľa Jahveho ani Mu nerozumeli. Títo predkovia človeka vedeli len jesť, čo dostali od Jahveho, tešiť sa z toho, ale nevedeli sa Jahveho báť. Nevedeli, že Jahve je ten, ktorému sa musia klaňať na zohnutých kolenách. Ako by sa teda mohli nazývať Jeho stvorenými bytosťami? Keby to tak bolo, neboli by slová „Jahve je Stvoriteľ“ a „On stvoril ľudstvo, aby Ho ľudstvo mohlo prejaviť, oslavovať Ho a reprezentovať“ vyslovené zbytočne? Ako by sa ľudia mohli stať prejavom Jeho slávy? Ako by mohli prejavovať Jeho slávu? Či Nby sa Jahveho slov: „Stvoril som ľudstvo na svoj obraz“ nezmocnil zloduch satan? Neboli by tieto slová znakom hanby pre Jahveho stvorenie ľudstva? Aby sa táto fáza diela dovŕšila, keď Jahve stvoril ľudí, od Adama až po Noema ich nijako nepoúčal ani neviedol. Až po potope, ktorá zničila svet, začal formálne viesť Izraelitov, ktorí boli potomkami Noema a tiež Adama. Jeho dielo a výroky v Izraeli viedli celý izraelský národ počas jeho života v izraelskej krajine, čím ľudstvu ukázal, že Jahve nielenže dokázal vdýchnuť dych do človeka, aby mohol mať od Neho život, povstať z prachu a stať sa stvoreným človekom, ale takisto dokázal ľudí spáliť a prekliať ľudstvo. Mohol použiť svoju palicu, aby vládol nad ľudstvom. A tak videli, že Jahve dokáže viesť život človeka na zemi a hovoriť a pôsobiť medzi ľuďmi podľa hodín dňa i noci. Pôsobil len preto, aby Jeho stvorené bytosti vedeli, že človek pochádza z prachu, ktorý On pozdvihol. Stvoril človeka. A nielen to. Najprv pôsobil v Izraeli, aby ostatné národy a ľudia (ktorí v skutočnosti neboli oddelení od Izraela, ale skôr sa od Izraelitov oddelili, avšak stále boli potomkami Adama a Evy) mohli prijať Jahveho evanjelium od Izraela, aby sa všetky stvorené bytosti vo vesmíre mohli báť Jahveho a ctiť si Ho ako veľkého. Keby Jahve nezačal pôsobiť v Izraeli, ale po stvorení ľudí by ich len nechal žiť bezstarostný život na zemi, v takom prípade by človek vzhľadom na svoju fyzickú prirodzenosť (prirodzenosť znamená, že človek nikdy nemôže poznať veci, ktoré nevidí, to znamená, že by nevedel, že Jahve stvoril ľudstvo a už vôbec by nevedel, prečo ho stvoril) nikdy nevedel, že Jahve stvoril ľudí alebo že je Pánom všetkého. Keby Jahve stvoril ľudstvo a umiestnil ho na zem, jednoducho si oprášil ruky a odišiel namiesto toho, aby bol medzi ľuďmi a nejaký čas im poskytoval vedenie, celé ľudstvo by sa rozplynulo v ničote. Aj nebesia a zem a všetky veci, ktoré stvoril, by sa rozplynuli v ničote, a navyše by ich pošliapal satan. V takom prípade by sa zmarilo Jahveho želanie: „Na zemi, čiže uprostred svojho stvorenstva môže mať miesto, kde bude stáť, posvätné miesto.“ A tak, keď stvoril ľudí, viedol ich v živote a hovoril k nim zo stredu ľudstva – to všetko preto, aby uskutočnil svoje želanie a naplnil svoj plán. Jeho dielo v Izraeli malo slúžiť len na uskutočnenie Jeho plánu, ktorý vytvoril pred stvorením všetkého, a preto Jeho pôsobenie najprv medzi Izraelitmi a Jeho stvorenie všetkého neboli vo vzájomnom rozpore, ale oboje sa uskutočnilo vďaka Jeho riadeniu, Jeho dielu a Jeho sláve. Uskutočnilo sa to preto, aby sa prehĺbil význam toho, že stvoril ľudí. Viedol život ľudí na zemi počas 2 000 rokov po Noemovi a pomáhal ľuďom porozumieť tomu, ako sa majú báť Jahveho, Pána všetkého, ako si majú v živote počínať a ako majú žiť. A predovšetkým, ako majú podávať svedectvo o Jahvem, podriadiť sa Mu a báť sa Ho, ba aj chváliť Ho hudbou ako Dávid a jeho kňazi.

Pred 2 000 rokmi, počas ktorých Jahve pôsobil, človek nič nevedel a takmer celé ľudstvo sa skazilo a pred zničením sveta potopou sa dostalo do stavu hlbokej promiskuity a skazenosti. Ľudia vôbec nemali Jahveho v srdci, a už vôbec nie Jeho cestu. Nikdy nepochopili dielo, ktoré sa Jahve chystal vykonať. Nemali rozum. Ešte menej mali poznatkov. Boli len ako dýchajúce stroje. Vôbec nepoznali človeka, Boha, všetky veci, život a tak ďalej. Na zemi sa správali zvodne, rovnako ako had. Hovorili veľa vecí, ktoré boli urážkami Jahveho, ale pretože nemali poznanie, Jahve ich nenapomínal ani nedisciplinoval. Až po potope, keď mal Noe 601 rokov, sa Jahve formálne zjavil Noemovi a viedol ho i s jeho rodinou, pričom spolu s Noemom a jeho potomkami riadil vtáky a zvieratá, ktoré potopu prežili, až do konca Veku zákona, ktorý trval celkom 2 500 rokov. Jeho formálne pôsobenie v Izraeli trvalo spolu 2 000 rokov. Zároveň pôsobil v Izraeli aj mimo neho 500 rokov, čo spolu tvorí 2 500 rokov. Počas tejto doby dal Izraelitom inštrukcie, že keď chcú slúžiť Jahvemu, majú postaviť Jahveho chrám, obliecť si kňazské rúcha a na úsvite vstúpiť do chrámu bosí, aby obuvou nezašpinili chrám a aby na nich nebol zoslaný oheň z vrcholu chrámu a nespálil ich na smrť. Oni konali svoje povinnosti a podriadili sa Jahveho usporiadaniam. Modlili sa k Jahvemu v chráme. Keď prijali Jahveho zjavenie, teda keď Jahve prehovoril, viedli zástupy a učili ich, že sa majú báť Jahveho – svojho Boha. Jahve im povedal, že majú postaviť chrám a oltár. V Jahveho čase, teda na Paschu, mali pripraviť prvorodené teľatá a baránky, ktoré mali položiť na oltár ako obety, aby slúžili Jahvemu. Takto si ich Jahve udržiaval pod kontrolou a vkladal im do srdca strach z Neho. To, či tento zákon dodržiavali, sa stalo meradlom ich vernosti Jahvemu. Jahve pre nich ustanovil aj sobotný deň, siedmy deň svojho stvorenia. Z dňa po sobote urobil prvý deň. Je to deň, keď mali chváliť Jahveho, prinášať Mu obety a hrať Mu hudbu. V tento deň Jahve zvolal všetkých kňazov, aby rozdelili obety na oltári, aby ich ľudia mohli jesť a aby sa mohli tešiť z obetí na Jahveho oltári. Jahve povedal, že sú požehnaní, že majú s Ním podiel a že sú Jeho vyvolený národ (čo bola Jahveho zmluva s Izraelitmi). Preto izraelský národ dodnes hovorí, že Jahve je len ich Boh, a nie Boh pohanov.

Vo Veku zákona dal Jahve Mojžišovi mnoho prikázaní, aby ich odovzdal Izraelitom, ktorí ho nasledovali z Egypta. Tieto prikázania udelil Jahve Izraelitom a neboli nijako určené Egypťanom. Mali Izraelitov udržiavať pod kontrolou. V týchto prikázaniach im predložil svoje požiadavky. To, či dodržiavajú sobotu, či si ctia svojich rodičov, či sa klaňajú modlám a podobne, to boli zásady, podľa ktorých ich súdil, či sú hriešni alebo spravodliví. Boli medzi nimi takí, ktorých zasiahol Jahveho oheň. Takí, čo boli ukameňovaní, i takí, čo dostali Jahveho požehnanie. To sa posudzovalo podľa toho, či tieto prikázania dodržiavali alebo nie. Tí, čo nedodržiavali sobotu, boli ukameňovaní. Kňazov, ktorí nedodržiavali sobotu, zasiahol Jahveho oheň. Tí, ktorí si nectili svojich rodičov, boli tiež ukameňovaní. Jahve to všetko schvaľoval. Jahve ustanovil svoje prikázania a zákony, aby ľudia, ktorých viedol v živote, počúvali Jeho slovo, podriadili sa a nevzdorovali Mu. Tieto zákony používal na to, aby mal novonarodené ľudstvo pod kontrolou, aby tým položil základy pre svoje budúce pôsobenie. Teda podľa diela, ktoré Jahve uskutočnil, sa prvý vek nazýva Vekom zákona. Hoci Jahve vyslovil veľa výrokov a vykonal veľké dielo, ľudí viedol len pozitívne. Učil týchto nevzdelaných ľudí, ako si majú počínať, ako majú žiť a ako majú pochopiť Jahveho cestu. Jeho dielo prevažne spočívalo v tom, že pobádal ľudí, aby šli Jeho cestou a riadili sa Jeho zákonmi. Pôsobil na ľudí, ktorí boli mierne skazení. Jeho pôsobenie nesiahalo tak ďaleko, aby zmenil ich povahu alebo napredovanie v živote. Iba obmedzoval a kontroloval ľudí tak, že ich prinútil dodržiavať zákony. Pre vtedajších Izraelitov bol Jahve len Bohom v chráme, Bohom na nebi. Bol oblačným a ohnivým stĺpom. Všetko, čo od nich Jahve požadoval, bolo poslúchať to, čo dnes ľudia poznajú ako zákony a prikázania – mohli by sme dokonca povedať predpisy –, lebo Jahve ich nechcel premeniť, ale udeliť im viac vecí, ktoré by človek mal mať, a osobne im tieto veci odovzdať, lebo po stvorení človek nemal nič z toho, čím by mal disponovať. A tak Jahve udelil ľuďom to, čo potrebovali pre svoj život na zemi. Spôsobil to, že ľudstvo, ktoré viedol, prekonalo svojich predkov, Adama a Evu, lebo to, čo mu Jahve udelil, prekonalo to, čo udelil Adamovi a Eve na začiatku. Nech už Jahve vykonal v Izraeli čokoľvek, cieľom bolo to, aby viedol človeka a aby človek uznal Stvoriteľa. Nepodmanil si ho ani ho nepremenil. Len ho viedol. Toto je súhrn Jahveho diela vo Veku zákona. Je to pozadie, skutočný príbeh, podstata Jeho diela v celej izraelskej krajine a začiatok Jeho 6 000 ročného diela – udržať človeka pod kontrolou Jahveho ruky. Z toho sa zrodilo ďalšie dielo v Jeho 6 000 ročnom pláne riadenia.

Poznámky pod čiarou:

a. Pôvodný text neobsahuje slovné spojenie „ktoré bolo treba dodržiavať“.