a. Prečo Boh stále potrebuje vykonať dielo súdu v posledných dňoch, hoci Pán Ježiš vykúpil ľudstvo
Slová z Biblie
„Bude súdiť medzi národmi a bude karhať mnohých ľudí.“ (Iz 2, 4)
„Lebo prichádza, lebo prichádza, aby súdil zem, bude súdiť svet spravodlivosťou a ľud svojou pravdou.“ (Ž 96, 13)
„Ak niekto počuje Moje slová a neuverí, Ja ho nesúdim, lebo som neprišiel súdiť svet, ale spasiť ho. Kto Mnou pohŕda a neprijíma Moje slová, bude postavený pred súd: slovo, ktoré som povedal, bude v posledný deň jeho sudcom.“ (Jn 12, 47-48)
„Mám vám ešte veľa čo povedať, ale teraz to neznesiete. Keď však príde On, Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy, lebo nebude hovoriť sám od seba, ale čokoľvek počuje, to bude hovoriť a ukáže vám, čo má prísť.“ (Jn 16, 12-13)
„Lebo nadišiel čas, aby sa súd začal od Božieho domu.“ (1 Pt 4, 17)
„A hovoril mohutným hlasom: Bojte sa Boha a vzdávajte Mu slávu, lebo nadišla hodina Jeho súdu.“ (Zj 14, 7)
Slová Všemohúceho Boha posledných dní
Hoci Ježiš prišiel medzi ľudí a vykonal veľké dielo, len dokončil dielo vykúpenia celého ľudstva a slúžil ako obeta za hriech človeka. Nezbavil človeka celej jeho skazenej povahy. Na to, aby človeka úplne spasil spod vplyvu satana, sa nevyžadovalo len to, aby sa stal obetou za hriech a niesol hriechy človeka. Boh okrem toho musel vykonať väčšie dielo, aby človeka úplne zbavil jeho satanom skazenej povahy. A tak potom, čo boli človeku odpustené jeho hriechy, sa Boh opäť stal telom, aby človeka priviedol do nového veku, a začal dielo napomínania a súdu. Toto dielo priviedlo človeka do vyššej sféry. Všetci, ktorí sa podriadia Jeho nadvláde, sa budú tešiť z vyššej pravdy a dostanú väčšie požehnania. Budú skutočne žiť vo svetle a získajú pravdu, cestu a život.
Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Predslov
Vieš len, že Ježiš zostúpi v posledných dňoch, ale ako presne zostúpi? Ako hriešnik, ktorý bol práve vykúpený a ešte nepodstúpil zmenu ani zdokonalenie Bohom – môžeš byť v súlade s Božími úmyslami? Je pravda, že teba, ktorý si ešte stále svojím starým ja, Ježiš spasil a pre Božiu spásu nepatríš hriechu, to však nedokazuje, že nemáš hriech alebo nečistoty. Ako môžeš byť posvätený, keď si nepodstúpil zmenu? V tvojom vnútri si plný nečistôt a si sebecký a podlý, no napriek tomu chceš stále zostúpiť s Ježišom – o tom môžeš len snívať! Vo svojej viere v Boha si vynechal jeden krok; bol si len vykúpený, ale nepodstúpil si zmenu. Aby si mohol byť v súlade s Božími úmyslami, Boh musí osobne vykonať dielo, aby ťa zmenil a očistil; inak si bol len vykúpený a rozhodne by si nemohol byť posvätený. V takom prípade nie si spôsobilý tešiť sa z nádherných požehnaní spolu s Bohom, pretože si v Božom diele riadenia človeka zaostal o jeden krok, ktorý je kľúčovým krokom zmeny a zdokonalenia človeka. Ako hriešnik, ktorý bol práve vykúpený, preto nie si schopný priamo prijímať Božie dedičstvo.
Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. O pomenovaniach a identite
Pred vykúpením človeka v ňom bolo zasiatych už mnoho satanových jedov a po tisícročiach, počas ktorých ho satan skazil, má v sebe prirodzenosť, ktorá odoláva Bohu. Keď bol teda človek vykúpený, nebolo to nič iné ako prípad vykúpenia. To znamená, že človek bol odkúpený za vysokú cenu, ale jeho jedovatá prirodzenosť z neho nebola odstránená. Takto špinavý človek musí podstúpiť zmenu skôr, než sa stane hodným slúžiť Bohu. Prostredníctvom tohto diela súdu a napomínania človek úplne spozná špinavú a skazenú podstatu vo svojom vnútri a bude sa môcť úplne zmeniť a stať sa očisteným. Iba tak sa človek môže stať hodným návratu pred Boží trón. Celé súčasné dielo sa vykonáva preto, aby človek mohol byť očistený a zmenený; je to preto, aby človek mohol odvrhnúť svoju skazenosť a byť očistený prostredníctvom súdu a napomínania slova a prostredníctvom zušľachtenia. Namiesto toho, aby sa táto etapa diela považovala za dielo spásy, by bolo vhodnejšie povedať, že ide o dielo očisťovania. V skutočnosti je táto etapa tiež dielom podmaňovania a zároveň druhou etapou v diele spásy. Skrze súd a napomínanie slovom Boh získa človeka a skrze zušľachťovanie, súd a odhaľovanie slovom sa úplne zjavia všetky nečistoty, predstavy, pohnútky a osobné nádeje v srdci človeka. Hoci človek bol vykúpený a boli mu odpustené hriechy, o tomto možno uvažovať len tak, že Boh si nepamätá priestupky človeka a nezaobchádza s ním podľa jeho priestupkov. Avšak, človek žije v tele bez toho, aby bol oslobodený od hriechu, a môže iba pokračovať v hrešení a donekonečna odhaľovať svoje satanské skazené povahy. Toto je život, aký človek vedie, nekonečný cyklus hriechov a odpustenia. Väčšina ľudí cez deň hreší a večer sa vyznáva zo svojich hriechov. A preto aj keď je obeta za hriech pre človeka navždy účinná, nedokáže ho spasiť z hriechu. Dokončila sa iba polovica diela spásy, lebo človek má stále skazené povahy. Napríklad keď ľudia zistili, že sú potomkami Moába, ponosovali sa, prestali sa usilovať o život a stali sa úplne negatívnymi. Nedokazuje to, že človek sa ešte stále nedokáže úplne podriadiť Božej nadvláde? Nie sú presne toto satanské skazené povahy človeka? Keď si nebol podrobený napomínaniu, zdvíhal si ruku vyššie ako všetci ostatní, dokonca vyššie ako Ježiš. A hlasno si kričal: „Buď milovaným synom Božím! Buď Božím dôverníkom! Radšej by sme zomreli ako sa klaňali satanovi! Vzdoruj starému satanovi! Vzdoruj veľkému červenému drakovi! Nech veľký červený drak raz a navždy príde o svoju moc! Nech nás Boh učiní úplnými!“ Vykríkol si hlasnejšie než všetci ostatní. Potom však nadišiel čas napomínania a tvoje skazené povahy boli opäť raz odhalené. Tvoje výkriky ustali a stratil si odhodlanie. To je skazenosť človeka; je to niečo, čo siaha hlbšie ako hriech, niečo, čo zasial satan a čo je v človeku hlboko zakorenené. Pre človeka nie je ľahké uvedomiť si svoje hriechy a nemá ako rozpoznať svoju vlastnú, hlboko zakorenenú prirodzenosť. Len prostredníctvom súdu slova možno tento výsledok dosiahnuť. Iba tak sa môže človek od tejto chvíle postupne meniť.
Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tajomstvo vtelenia (4)
Dielo posledných dní spočíva v hovorení slov. Prostredníctvom slov je možné u človeka dosiahnuť veľké zmeny. Tie, ktoré sa teraz v ľuďoch udiali po prijatí slov, sú oveľa väčšie ako tie, ktoré sa udiali v ľuďoch, keď prijali znamenia a zázraky Veku milosti. Lebo vo Veku milosti boli démoni vyháňaní z človeka prikladaním rúk a modlitbou, avšak skazené povahy v človeku naďalej pretrvali. Človek sa zo svojej choroby uzdravil a jeho hriechy mu boli odpustené, ale pokiaľ ide o to, ako by človek mohol odvrhnúť satanské skazené povahy, ktoré má v sebe, toto dielo sa na ňom ešte len malo vykonať. Človek bol iba spasený a vďaka viere mu boli odpustené jeho hriechy, avšak hriešna prirodzenosť človeka nebola odstránená a naďalej v ňom zostala. Prostredníctvom Božieho vtelenia boli človeku odpustené hriechy, ale to neznamenalo, že človek už v sebe žiadny hriech nemal. Skrze obetu za hriech mohli byť človeku odpustené hriechy, ale pokiaľ ide o to, ako dosiahnuť, aby viac nehrešil, ako by sa dali úplne odvrhnúť jeho skazené povahy a hriešna prirodzenosť a ako by sa do istej miery dala zmeniť jeho život-povaha, nemá žiadny spôsob, ako tento problém vyriešiť. Vďaka dielu Božieho ukrižovania boli človeku odpustené hriechy, ale on naďalej žije vo svojich starých satanských skazených povahách. Keďže je to tak, človeka je potrebné úplne spasiť z jeho satanských skazených pováh, jeho hriešna prirodzenosť musí byť úplne odvrhnutá, aby sa už nikdy viac nerozvinula, a jeho povaha musí prejsť premenou. To si vyžaduje, aby človek porozumel ceste rastu v živote, aby porozumel ceste života a ceste premeny svojej povahy. Okrem toho si to vyžaduje, aby praktizoval v súlade s touto cestou, aby sa jeho povaha mohla postupne meniť a mohol žiť pod žiarou svetla, aby všetko, čo robí, bolo v súlade s Božími úmyslami, aby mohol odvrhnúť svoje satanské skazené povahy a oslobodil sa od satanovho vplyvu temnoty, čím by sa úplne vymanil z hriechu. Iba vtedy človek dosiahne úplnú spásu. V čase, keď Ježiš konal svoje dielo, bolo poznanie človeka o Ňom ešte hmlisté a nejasné. Človek vždy veril, že je synom Dávida, a vyhlasoval Ho za veľkého proroka, dobrotivého Pána, ktorý vykúpil hriechy človeka. Niektorí sa uzdravili vďaka sile svojej viery len dotykom okraja Jeho rúcha. Slepým sa vrátil zrak a dokonca ožili aj mŕtvi. Človek však nebol schopný objaviť v sebe hlboko zakorenenú skazenú satanskú povahu, ani nevedel, ako ju odvrhnúť. Dostal veľa milosti, ako aj pokoj a šťastie tela, vieru jedného člena prinášajúcu požehnanie celej rodine, uzdravenie z choroby a tak ďalej. Zvyšok tvorili dobré skutky človeka a jeho zbožný vzhľad. Ak niekto mohol žiť na základe tohto, bol považovaný za veriaceho na požadovanej úrovni. Iba veriaci tohto druhu mohli po smrti vstúpiť do neba, čo znamenalo, že boli spasení. Počas svojho života však títo ľudia vôbec nepochopili životnú cestu. Dopúšťali sa hriechov a potom sa z nich vyznávali v neustálom kolobehu bez akejkoľvek možnosti zmeniť svoju povahu – taká bola situácia človeka vo Veku milosti. Dosiahol človek úplnú spásu? Nie! Preto aj po skončení tejto etapy diela, dielo súdu a napomínania naďalej pretrvalo. Táto etapa má človeka očistiť prostredníctvom slova a tým mu poskytnúť cestu, ktorú má nasledovať. Táto etapa by nebola plodná ani zmysluplná, ak by pokračovala vyháňaním démonov, pretože by sa nepodarilo vykoreniť hriešnu prirodzenosť človeka a človek by uviazol v slepej uličke pri odpúšťaní svojich hriechov. Človeku boli odpustené hriechy prostredníctvom obety za hriech, pretože dielo ukrižovania sa už ukončilo a Boh zvíťazil nad satanom. Skazená povaha v ňom však stále zostáva, človek môže naďalej hrešiť a odporovať Bohu, a tak Boh ľudstvo nezískal. Preto Boh v tejto etape diela používa slovo, aby odhalil skazenú povahu človeka a priviedol ho tým k praktizovaniu v súlade s vhodnou cestou. Dielo tejto etapy má väčší význam ako to predchádzajúce a je aj plodnejšie, pretože teraz je to slovo, ktoré bezprostredne zaopatruje život človeka a umožňuje mu úplné obnovenie jeho povahy – je to oveľa dôkladnejšia etapa diela. Preto vtelenie v posledných dňoch dovŕšilo význam Božieho vtelenia a úplne zavŕšilo Boží plán riadenia pre spásu človeka.
Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tajomstvo vtelenia (4)
V Jeho záverečnom diele, ktorým Boh uzatvára tento vek, Božia povaha je povahou napomínania a súdu, v ktorom Boh zjavuje všetko, čo je nespravodlivé, aby verejne súdil nespočetné množstvo ľudí a zdokonalil tých, ktorí Ho úprimne milujú. Iba takáto povaha môže ukončiť tento vek. Posledné dni už nastali. Všetky veci sú zatriedené podľa svojho druhu a rozdelené do rôznych kategórií na základe ich odlišných vlastností. Práve v tomto čase Boh zjavuje výsledky a konečné osudy ľudí. Ak ľudia nezažijú napomínanie a súd, potom nemôže byť odhalená ich vzdorovitosť a nespravodlivosť. Iba prostredníctvom napomínania a súdu možno zjaviť výsledky všetkých vecí. Ľudia ukážu svoju pravú tvár len vtedy, keď sú napomínaní a súdení. Zlo bude spojené so zlom, dobro s dobrom a všetci ľudia budú zatriedení podľa svojho druhu. Prostredníctvom napomínania a súdu sa zjavia výsledky všetkých vecí, takže zlo môže byť potrestané a dobro odmenené a nespočetné množstvo ľudí sa poddá Božej nadvláde. Celé toto dielo sa musí dosiahnuť prostredníctvom spravodlivého napomínania a súdu. Keďže skazenosť ľudí dosiahla svoj vrchol a ich vzdorovitosť je nesmierne vážna, iba spravodlivá Božia povaha, ktorá je zložená hlavne z napomínania a súdu a ktorá sa zjavuje počas posledných dní, môže ľudí úplne premeniť a urobiť úplnými a zjaviť zlo, a všetci nespravodliví tak budú prísne potrestaní. Preto je takáto povaha preniknutá významom veku. Božia povaha sa zjavuje a odhaľuje v záujme diela každého nového veku. Nie je to tak, že by Boh zjavoval svoju povahu svojvoľne a bez významu. Predpokladajme, že v posledných dňoch zjavovania výsledkov ľudí by Boh stále miloval ľudí s nekonečným milosrdenstvom a láskavosťou a naďalej by bol voči nim milujúci, nepodroboval by ich spravodlivému súdu, ale skôr by im prejavoval toleranciu, trpezlivosť a odpustenie a odpúšťal by im bez ohľadu na to, aké ťažké by boli ich hriechy, bez jediného náznaku spravodlivého súdu: Kedy by sa potom celé Božie riadenie vôbec skončilo? Kedy by takáto povaha dokázala priviesť ľudí ku vhodnému konečnému osudu ľudstva? Vezmime si napríklad sudcu, ktorý je k ľuďom vždy láskavý, milujúceho sudcu s láskavou tvárou a jemným srdcom. Miluje ľudí bez ohľadu na to, aké zločiny spáchali, a je k ľuďom láskavý a zhovievavý bez ohľadu na to, čo sú zač. V takom prípade, kedy bude vôbec schopný vyniesť spravodlivý rozsudok? Počas posledných dní môže len spravodlivý súd zatriediť ľudí podľa ich druhu a priviesť ich do novej sféry. Takto sa celý vek končí skrze spravodlivú Božiu povahu súdu a napomínania.
Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vízia Božieho diela (3)
Tí, ktorí sú schopní stáť pevne počas Božieho diela súdu a napomínania v posledných dňoch – teda počas záverečného diela očistenia –, budú tí, ktorí vstúpia do konečného odpočinku spolu s Bohom. A tak sa všetci, ktorí vstúpia do odpočinku, vymania spod vplyvu satana a budú získaní Bohom až po tom, čo podstúpia Jeho záverečné dielo očistenia. Títo ľudia, ktorí budú napokon získaní Bohom, vstúpia do konečného odpočinku. Boh v podstate koná dielo napomínania a súdu, aby očistil ľudstvo, a v záujme konečného dňa odpočinku. Inak by žiadni členovia ľudstva nemohli byť zatriedení podľa svojho druhu ani vstúpiť do odpočinku. Toto dielo je jedinou cestou ľudstva, ako vstúpiť do odpočinku. Len Božie dielo očistenia očistí ľudí od ich nespravodlivosti a len Jeho dielo napomínania a súdu odhalí v ľudstve všetko vzdorovité, čím rozlíši tých, ktorí môžu byť spasení, od tých, ktorí nemôžu, a tých, ktorí môžu zostať, od tých, ktorí nemôžu. Keď sa toto dielo skončí, všetci tí ľudia, ktorí môžu zostať, budú očistení a vstúpia do vyššej ríše ľudstva, v ktorej si budú vychutnávať úžasnejší druhý ľudský život na zemi. Inými slovami, vstúpia do dňa odpočinku ľudstva a budú žiť spolu s Bohom. Po napomenutí a súdení tých, ktorí nemôžu zostať, sa úplne prejaví ich pravá tvár. Všetci budú potom zničení a podobne ako satan, nebudú môcť prežiť na zemi. Ľudstvo budúcnosti už nebude zahŕňať žiadnych ľudí tohto druhu. Takíto ľudia nie sú spôsobilí na vstup do krajiny konečného odpočinku ani na vstup do dňa odpočinku, ktorý bude zdieľať Boh s ľudstvom, pretože ich neminie trest, sú zlí a nie sú to spravodliví ľudia. Kedysi boli vykúpení a boli tiež súdení a napomínaní. Kedysi tiež pracovali pre Boha. Keď však nadíde posledný deň, aj tak budú v dôsledku svojej zloby vyradení a zničení. Bude to tiež pre ich vzdorovitosť a neschopnosť byť vykúpení. Už nikdy sa v budúcom svete nevrátia do života a už nebudú žiť medzi budúcou ľudskou rasou. Či už ide o duchov mŕtvych alebo o ľudí, ktorí ešte žijú v tele, všetci zlosynovia a všetci tí, ktorí neboli spasení, budú zničení, keď posvätení spomedzi ľudí vstúpia do odpočinku. Čo sa týka týchto zlých duchov a ľudí, alebo duchov spravodlivých a tých, ktorí konajú spravodlivosť, budú nakoniec zničení všetci tí, ktorí sú zlí, bez ohľadu na to, v akom veku sa nachádzajú, a všetci spravodliví prežijú. O tom, či človek alebo duch získa spásu, sa úplne nerozhodne na základe diela posledného veku. Rozhodne sa o tom skôr na základe toho, či odporovali a vzdorovali Bohu. Určite neminie trest ľudí v predošlom veku, ktorí páchali zlo a nemohli dosiahnuť spásu. A trest neminie ani tých, ktorí páchajú zlo a nemôžu byť spasení v súčasnom veku. Ľudia sa rozdeľujú do kategórií na základe konania dobra a zla, nie podľa veku, v ktorom žijú. Po takomto rozdelení do kategórií nebudú potrestaní ani odmenení okamžite. Boh totiž vykoná svoje dielo potrestania zla a odmenenia dobra až po tom, čo dokončí svoje dielo podmanenia v posledných dňoch. V skutočnosti rozdeľuje ľudí na dobrých a zlých od momentu, keď začal konať svoje dielo spásy ľudstva. Akurát odmení spravodlivých a potrestá zlých až po tom, čo dokončí svoje dielo. Nie je to tak, že ich rozdelí do kategórií po dokončení svojho diela a potom sa okamžite pustí do úlohy trestania zla a odmeňovania dobra. Túto úlohu skôr vykoná až vtedy, keď bude Jeho dielo úplne dokončené. Jediným cieľom Božieho konečného diela trestania zla a odmeňovania dobra je dôkladne očistiť všetkých ľudí, aby mohol priviesť do večného odpočinku úplne sväté ľudstvo. Táto etapa Jeho diela je najzásadnejšia. Je to konečná etapa celého Jeho diela riadenia. Ak by Boh nezničil tých zlých, ale dovolil im zostať, potom by celé ľudstvo stále nebolo schopné vstúpiť do odpočinku a Boh by ho nemohol priviesť do lepšej ríše. Také dielo by nebolo úplne dokončené. Keď sa Jeho dielo dokončí, celé ľudstvo bude úplne posvätené. Iba takýmto spôsobom bude môcť Boh pokojne žiť v odpočinku.
Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh a človek vstúpia spolu do odpočinku
Súvisiace kázne
Pán Ježiš vykúpil ľudstvo, tak prečo by pri svojom návrate v posledných dňoch konal dielo súdu?
Naše hriechy sú nám odpustené – Keď sa Pán vráti, vezme nás rovno do Jeho kráľovstva?
