a. Ako rozpoznať pokryteckých farizejov

Slová Všemohúceho Boha posledných dní

Viete, čo je to vlastne farizej? Sú okolo vás nejakí farizeji? Prečo sa títo ľudia nazývajú „farizeji“? Ako sa opisujú farizeji? Sú to ľudia, ktorí sú pokryteckí, úplne falošní a pretvarujú sa vo všetkom, čo robia. Na čo sa hrajú? Predstierajú, že sú dobrí, láskaví a pozitívni. Sú takí aj naozaj? Rozhodne nie. Keďže sú to pokrytci, všetko, čo sa v nich prejavuje a zjavuje, je falošné a je to všetko len pretvárka – nie ich pravá tvár. Kde sa skrýva ich pravá tvár? Skrýva sa hlboko v ich srdciach, kde ju nikto iný nikdy neuvidí. Navonok všetko len hrajú a všetko je falošné, no oklamať môžu len ľudí; Boha neoklamú. Ak sa ľudia neusilujú o pravdu a nepraktizujú ani nezažívajú Božie slová, nemôžu skutočne pochopiť pravdu, a tak bez ohľadu na to, ako milo ich slová znejú, nie sú pravdou-realitou, ale len slovami a učeniami. Niektorí ľudia za zameriavajú len na omieľanie slov a učení a opičia sa po každom, kto káže tie najvznešenejšie kázne, takže ich prednes slov a učení sa len v priebehu niekoľkých rokoch stáva čoraz pokročilejším, mnohí k nim majú obdiv a úctu a oni sa potom začnú maskovať a dávať si veľký pozor na to, čo hovoria a robia, čím sa javia ako mimoriadne zbožní a duchovní. Používajú tieto takzvané duchovné teórie, aby sa zamaskovali. Je to to jediné, o čom hovoria, kamkoľvek prídu – o falošných veciach, ktoré vyhovujú ľudským predstavám, no nemajú žiadnu pravdu-realitu. A pomocou kázania týchto vecí, ktoré sú v zhode s ľudskými predstavami a vkusom, zavádzajú mnohých ľudí. Iným sa takíto ľudia môžu zdať zbožní a pokorní, no je to vlastne faloš; hoci sa javia ako tolerantní, trpezliví a milujúci, v skutočnosti je to pretvárka, a hoci tvrdia, že milujú Boha, v skutočnosti to iba hrajú. Ostatní si o takýchto ľuďoch myslia, že sú svätí, no oni sú vlastne falošní. Kde možno nájsť človeka, ktorý je skutočne svätý? Ľudská svätosť – samá faloš. Je to všetko len hra, pretvárka. Navonok sa zdajú verní Bohu, no v skutočnosti to len hrajú, aby to videli ostatní. Keď sa nik nepozerá, nie sú ani trochu verní a všetko, čo robia, je povrchné. Naoko sa vydávajú Bohu a zanechali svoje rodiny aj kariéry. Čo ale robia v skrytosti? V cirkvi si vedú svoj vlastný podnik a prevádzku, profitujú z nej a pod zámienkou práce pre Boha tajne kradnú milodary… Títo ľudia sú novodobí pokryteckí farizeji. Odkiaľ pochádzajú farizeji? Vynárajú sa spomedzi neveriacich? Nie, všetci sa vynárajú spomedzi veriacich. Prečo sa títo ľudia stávajú farizejmi? Urobil ich snáď niekto takými? Zjavne nie. Aký je teda dôvod? Dôvodom je ich prirodzenosť-podstata a cesta, ktorou sa vydali. Používajú Božie slová len ako nástroj na kázanie a na to, aby profitovali z cirkvi. Božími slovami si vyzbrojujú myseľ a ústa, kážu falošné duchovné teórie, štylizujú sa do pozície svätých a potom to používajú ako kapitál na dosiahnutie cieľa profitovať z cirkvi. Iba kážu učenia, no predsa nikdy neuviedli pravdu do praxe. Akí sú to ľudia, ktorí napriek tomu, že nikdy nenasledovali Božiu cestu, naďalej kážu slová a učenia? Sú to pokryteckí farizeji. Ich úbohé „dobré“ správanie a konanie a to málo, čoho sa vzdali a čo vynaložili, dosiahli v plnej miere len vďaka sebaovládaniu a pretvárke z vlastnej vôle. Tieto činy sú úplne falošné a všetko je to len pretvárka. V srdciach týchto ľudí nie je ani najmenšia bázeň pred Bohom a nemajú ani žiadnu skutočnú vieru v Boha. Ba čo viac, sú to pochybovači. Ak sa ľudia neusilujú o pravdu, vydajú sa na takúto cestu a stanú sa farizejmi. Nie je to desivé? Náboženské miesto, na ktorom sa farizeji zhromažďujú, sa stáva trhoviskom. V Božích očiach je to náboženstvo; nie je to Božia cirkev ani miesto, kde Ho uctievajú. Ak sa teda ľudia neusilujú o pravdu, bude to márne bez ohľadu na to, koľkými doslovnými slovami a povrchnými učeniami o Božích výrokoch sa vybavia.

Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Šesť ukazovateľov rastu života

Dôvod, prečo sú farizeji pokryteckí, prečo sú podlí, je ten, že majú odpor k pravde, ale milujú poznanie, takže študujú len Písmo a usilujú sa o poznanie Písma, ale nikdy neprijímajú pravdu ani Božie slová. Keď čítajú Božie slová, nemodlia sa k Bohu, ani nehľadajú pravdu či nehovoria o nej v duchovnom spoločenstve. Namiesto toho študujú Božie slová, študujú, čo Boh povedal a urobil, a tak menia Božie slová na teóriu, na učenie, ktorým vyučujú ostatných, a tomu sa hovorí akademické štúdium. Prečo sa venujú akademickému štúdiu? Čo študujú? V ich očiach to nie sú Božie slová ani Boží výraz, a už vôbec nie pravda. Je to skôr druh učenosti, alebo by sa dalo povedať, že je to teologické poznanie. Podľa ich názoru šíriť toto poznanie, túto učenosť, znamená šíriť Božiu cestu, šíriť evanjelium – to je to, čo nazývajú kázaním, ale kážu len teologické poznanie.

… Farizeji považovali teologické teórie, ktorých sa držali, za vedomosti a nástroj, ktorým posudzovali a odsudzovali ľudí, a dokonca ho použili na Pána Ježiša. Takto bol Pán Ježiš odsúdený. Spôsob, akým posudzovali alebo zaobchádzali s človekom, nikdy nezávisel od podstaty človeka, ani od toho, či to, čo kázal, bola pravda, a už vôbec nie od zdroja slov, ktoré povedal – spôsob, akým farizeji posudzovali alebo odsudzovali človeka, závisel len od predpisov, slov a učenia, ktorých sa držali v Starom zákone Biblie. Hoci farizeji v srdci vedeli, že to, čo Pán Ježiš povedal a urobil, nebol hriech ani porušenie zákona, stále Ho odsudzovali, pretože pravdy, ktoré vyjadril, a znamenia a zázraky, ktoré vykonal, spôsobili, že Ho mnohí ľudia nasledovali a chválili. Farizeji voči Nemu prechovávali čoraz väčšiu nenávisť a dokonca sa Ho chceli zbaviť. Neuznali, že Pán Ježiš je Mesiáš, ktorý má prísť, ani neuznali, že Jeho slová obsahujú pravdu, a už vôbec nie, že Jeho dielo je v súlade s pravdou. Odsúdili Pána Ježiša za to, že hovorí trúfalé slová a vyháňa démonov Belzebubom, kniežaťom démonov. To, že dokázali pripísať tieto hriechy Pánovi Ježišovi, ukazuje, akú veľkú nenávisť k Nemu prechovávali. Preto sa horlivo snažili poprieť, že Pán Ježiš bol poslaný Bohom, že bol Synom Božím a Mesiášom. Chceli tým povedať: „Robil by boh veci takýmto spôsobom? Keby sa boh vtelil, narodil by sa v rodine s významným postavením. A musel by prijať výchovu od zákonníkov a farizejov. Musel by systematicky študovať Písmo, ovládať poznanie Písma a byť vybavený všetkým poznaním v Písme, aby si mohol zaslúžiť označenie ‚vtelený Boh‘.“ Ale Pán Ježiš nebol vybavený týmto poznaním, a tak Ho odsúdili slovami: „Po prvé, nemáš na to kvalifikáciu, takže nemôžeš byť boh; po druhé, bez tohto poznania Písma nemôžeš konať dielo boha, a už vôbec nemôžeš byť boh; po tretie, nesmieš konať dielo mimo chrámu – teraz nekonáš dielo v chráme, ale si stále medzi hriešnikmi, takže dielo, ktoré konáš, je mimo rámca Písma, čo ešte viac znemožňuje, aby si bol bohom.“ Odkiaľ pochádzal základ ich odsúdenia? Z Písma, z mysle človeka a z teologického vzdelania, ktoré dostali. Pretože farizeji boli preplnení predstavami, domnienkami a poznaním, verili, že toto poznanie je správne, že je to pravda, že je to platný základ a že Boh nikdy nemôže konať v rozpore s týmito vecami. Hľadali pravdu? Nehľadali. Čo hľadali? Nadprirodzeného boha, ktorý by sa zjavil v podobe duchovného tela. Preto určili parametre Božieho diela, popreli Jeho dielo a posudzovali, či Boh koná správne alebo nie podľa predstáv, domnienok a vedomostí človeka. A aký bol konečný výsledok tohto konania? Nielenže odsúdili Božie dielo, ale pribili vteleného Boha na kríž. Toto je výsledok toho, že na posudzovanie Boha použili svoje predstavy, domnienky a vedomosti, a v tom spočíva ich podlosť.

Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Siedmy bod: Sú podlí, zákerní a nečestní (Tretia časť)

Farizeji boli najlepší v kázaní učenia a skandovaní hesiel. Často stáli na rohoch ulíc a volali: „Ó, mocný Bože!“ alebo „Úctyhodný Bože!“ Pre ostatných vyzerali obzvlášť zbožne a nerobili nič, čo by sa priečilo zákonu, ale schválil ich Boh? Neschválil. Ako ich odsúdil? Tým, že im dal titul „pokryteckí farizeji“. V minulosti boli farizeji v Izraeli rešpektovanou vrstvou, tak prečo sa z tohto mena stala nálepka? Je to preto, lebo farizeji sa stali predstaviteľmi istého typu ľudí. Aké sú charakteristiky tohto typu ľudí? Sú zruční v predstieraní, prikrášľovaní a pretvárke, predstierajú veľkú ušľachtilosť, svätosť, čestnosť a priehľadnú slušnosť a kričia dobre znejúce heslá, ale ako sa ukazuje, pravdu vôbec nepraktizujú. V čom sa dobre správajú? Čítajú Písmo a kážu, pričom učia ostatných dodržiavať zákon a predpisy a neodporovať Bohu. To všetko je dobré správanie. Všetko, čo hovoria, znie dobre, ale keď sa im ostatní otočia chrbtom, tajne kradnú obety. Pán Ježiš povedal, že „cedia komára a prehĺtajú ťavu“ (Matúš 23, 24). To znamená, že všetko ich správanie sa na povrchu zdá byť dobré – okázalo skandujú heslá, hovoria vznešené teórie a ich slová znejú príjemne, ale ich skutky sú jeden veľký neporiadok a úplne odolávajú Bohu. Ich vonkajšie správanie je všetko len podvod a pretvárka a oni nemajú v srdci ani najmenšiu lásku k pravde či pozitívnym veciam. Majú odpor k pravde, k pozitívnym veciam a ku všetkému, čo pochádza od Boha. Čo milujú? Milujú férovosť a spravodlivosť? (Nie.) Ako môžeš vedieť, že tieto veci nemilujú? (Pán Ježiš šíril evanjelium o nebeskom kráľovstve, ktoré nielenže odmietli prijať, ale aj odsúdili.) Ak by ho neodsúdili, dalo by sa to zistiť? Nie. Zjavenie a dielo Pána Ježiša zjavilo všetkých farizejov a len vďaka ich odsúdeniu a odolávaniu voči Pánovi Ježišovi mohli ostatní vidieť ich pokrytectvo. Nebyť zjavenia a diela Pána Ježiša, nikto by farizejov nedokázal rozlišovať, a ak by sa ľudia pozerali len na ich vonkajšie počínanie, dokonca by im závideli. Nebolo od farizejov neúprimné a nečestné používať falošné dobré správanie, aby si získali dôveru ľudí? Môžu takíto nečestní ľudia milovať pravdu? Určite nemôžu. Aký bol účel ich prejavov dobrého správania? Po prvé to slúžilo na oklamanie ľudí, po druhé na ich zavádzanie a získanie, aby si ich ľudia vysoko vážili a uctievali, a po tretie chceli byť odmenení. Aký to bol podvod! Boli to zručné triky? Milovali takíto ľudia férovosť a spravodlivosť? Určite nie. To, čo milovali, bolo postavenie, sláva a zisk, a to, čo chceli, bola odmena a koruna. Nikdy nepraktizovali slová, ktoré Boh učil ľudí, a ani v najmenšom nežili pravdu-reality. Všetko to bolo o tom, aby sa zamaskovali dobrým počínaním si, oklamali a získali si ľudí svojimi pokryteckými spôsobmi a zabezpečili si tým vlastné postavenie a povesť, ktoré potom použili na ryžovanie kapitálu a na živobytie. Nie je to opovrhnutiahodné? Zo všetkého tohto ich počínania môžeš vidieť, že vo svojej podstate nemilovali pravdu, pretože ju nikdy nepraktizovali. Čo ukazuje, že nepraktizovali pravdu? Najväčšia vec zo všetkých je táto: Pán Ježiš prišiel vykonať dielo vykúpenia a všetky slová, ktoré povedal, sú pravda a majú autoritu, no ako na to reagovali farizeji? Hoci uznali, že slová Pána Ježiša majú autoritu a moc, nielenže ich neprijali, ale ich aj odsúdili a rúhali sa im. O čo tu išlo? Bolo to preto, lebo nemilovali pravdu a v srdci k nej mali odpor a nenávideli ju. Uznali, že Pán Ježiš mal pravdu vo všetkom, čo povedal, že Jeho slová mali autoritu a moc, že sa v ničom nemýlil a že proti Nemu nemali žiadnu páku. No chceli Pána Ježiša odsúdiť, a tak sa radili, sprisahali a povedali: „Ukrižujte ho. Buď on, alebo my.“ Takto farizeji vzdorovali Pánovi Ježišovi. V tom čase nikto nerozumel pravde a nikto nedokázal rozpoznať Pána Ježiša ako vteleného Boha. Z ľudského hľadiska však Pán Ježiš vyjadril mnohé pravdy, vyháňal démonov a uzdravoval chorých. Vykonal mnoho zázrakov, nasýtil 5 000 ľudí piatimi bochníkmi chleba a dvoma rybami, urobil mnoho dobrých skutkov a udelil ľuďom toľko milosti. Je tak málo ľudí, ktorí sú takí dobrí a spravodliví ako On, tak prečo Ho chceli farizeji odsúdiť? Prečo boli tak odhodlaní Ho ukrižovať? To, že radšej prepustili zločinca ako Pána Ježiša, ukazuje, akí zlí a zlomyseľní boli farizeji z náboženského sveta. Boli takí podlí! Rozdiel medzi zlými tvárami, ktoré farizeji ukázali, a ich predstieranou vonkajšou dobrotivosťou bol taký veľký, že mnohí ľudia nedokázali rozlíšiť, čo je pravda a čo lož, ale zjavenie a dielo Pána Ježiša ich všetkých zjavilo. Farizeji sa zvyčajne tak dobre maskovali a navonok vyzerali tak zbožne, že by si nikto nebol pomyslel, že by mohli tak kruto odolávať Pánovi Ježišovi a prenasledovať Ho. Keby neboli zjavené fakty, nikto by ich nebol schopný prekuknúť. To, ako vtelený Boh vyjadruje pravdu, tak zjavuje človeka!

Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť

Sú aj takí, ktorí dokážu prijať nové svetlo, ale ich spôsoby praktizovania sa nemenia. Dnešné Božie slová chápu v rámci starých náboženských predstáv, takže stále chápu len náuku podfarbenú náboženskými predstavami; neprijímajú svetlo dneška jednoducho. Ich spôsoby praktizovania sú teda poškvrnené. Sú to totiž tie isté staré spôsoby, len v novom šate. Akokoľvek dobre budú svoju vieru praktizovať, sú to pokrytci. Boh vedie ľudí k tomu, aby každý deň robili nové veci, a žiada, aby každý deň spoznali a pochopili niečo nové, aby neboli staromódni a nerobili stále to isté. Ak veríš v Boha mnoho rokov, ale tvoje spôsoby praktizovania sa vôbec nezmenili, a ak sa stále horlivo zaoberáš vonkajšími záležitosťami, ale nemáš pokojné srdce, s ktorým by si prišiel k Bohu, aby si sa tešil z Jeho slov, potom nič nezískaš. Ak neprijmeš nové Božie dielo inak, ak nebudeš konať a uvádzať Božie dielo do života novým spôsobom, ak sa nebudeš usilovať o nové pochopenie, ale budeš len lipnúť na všetkom starom a prijímať len obmedzené nové svetlo, bez toho, aby si zmenil spôsob praktizovania, ty a ľudia ako ty vediete duchovný život len naoko. V skutočnosti sú to náboženskí farizeji mimo prúdu Ducha Svätého.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. O normálnom duchovnom živote

Niektorí ľudia majú záľubu v pútaní pozornosti. Pred svojimi bratmi a sestrami rozprávajú, ako sú Bohu zaviazaní, ale za ich chrbtom nepraktizujú pravdu a konajú úplne inak. Nie sú to potom náboženskí farizeji? Človek, ktorý skutočne miluje Boha a prechováva v sebe pravdu, je verný Bohu, ale nevystavuje sa ako taký navonok. Takýto človek je ochotný praktizovať pravdu, keď to vyžaduje situácia, a nehovorí ani nekoná spôsobom, ktorý by bol v rozpore s jeho svedomím. Takýto človek preukazuje múdrosť, keď je to potrebné, a je zásadový vo svojich skutkoch bez ohľadu na okolnosti. Takýto človek dokáže poskytnúť skutočnú službu. Niektorí majú často prázdne reči o tom, ako sú Bohu zaviazaní; trávia svoje dni s obočím zvrašteným v obavách, predstierajú starosť a tvária sa žalostne. Veď je to odporné! Ak by ste sa ich opýtali: „Môžeš mi povedať, čím si Bohu zaviazaný?“, onemeli by. Ak si verný Bohu, nehovor to navonok, ale preukazuj svoju lásku k Bohu skutočným praktizovaním a modli sa k Nemu s úprimným srdcom. Tí, ktorí k Bohu pristupujú len slovami a povrchne, sú všetci pokrytci! Niektorí pri každej modlitbe hovoria o svojej zaviazanosti voči Bohu a zakaždým sa rozplačú aj bez toho, aby boli pohnutí Duchom Svätým. Takíto ľudia sú posadnutí náboženskými rituálmi a predstavami; žijú z týchto rituálov a predstáv, stále veria, že takéto konanie sa Bohu páči a že Jeho teší povrchná zbožnosť alebo žalostné slzy. Čo dobrého môžu priniesť takíto absurdní ľudia? Niektorí predstierajú vľúdnosť, keď hovoria pred druhými, aby všetci videli, akí sú pokorní. Niektorí sú pred druhými úmyselne úslužní a správajú sa ako jahňatá bez toho, aby prejavili čo i len štipku sily. Je to spôsob hodný ľudí kráľovstva? Ľudia kráľovstva by mali byť živí a slobodní, nevinní a otvorení, čestní a milí a majú žiť v stave slobody. Mali by mať charakter a dôstojnosť a mali by byť schopní stáť si za svedectvom všade, kam idú; takíto ľudia sú milí Bohu aj ľuďom. Tí, ktorí sú nováčikmi vo viere, majú príliš veľa vonkajších praktík; najprv musia prejsť obdobím orezávania a porušenia. Ľudia, ktorí majú vieru v Boha hlboko vnútri, nie sú zvonka odlíšiteľní od ostatných, ale ich činy a skutky sú chvályhodné. Iba takých možno považovať za ľudí žijúcich podľa Božieho slova. Ak každý deň kážeš ľuďom evanjelium a snažíš sa ich priviesť k spáse, ale v konečnom dôsledku stále žiješ podľa pravidiel a učenia, potom nemôžeš prinášať slávu Bohu. Takíto ľudia sú len náboženské figúry a zároveň pokrytci. Keď sa takíto nábožní ľudia zhromaždia, niekto sa opýta: „Sestra, ako sa máš v poslednom čase?“ Ona odpovie: „Cítim, že mám dlh voči Bohu a nedokážem uspokojiť Jeho úmysly.“ Iný povie: „Aj ja mám pocit, že som Božím dlžníkom a nedokážem Ho uspokojiť.“ Už z týchto pár viet a slov je jasné, že hlboko vo svojom vnútri majú všeličo nepekné; takéto slová sú úplne odporné a nechutné. Prirodzenosť týchto ľudí je v protiklade s Bohom. Tí, ktorí sa zameriavajú na realitu, komunikujú o všetkom, čo majú na mysli, a otvárajú svoje srdcia v duchovnom spoločenstve. Nezúčastňujú sa na falošných a prázdnych prejavoch zdvorilosti a úslužnosti. Sú vždy priamočiari a nedodržiavajú žiadne svetské pravidlá. Niektorí ľudia majú takú záľubu vo vonkajších skutkoch, že im úplne uniká ich zmysel. Keď niekto spieva, začne tancovať a ani si nevšimne, že mu prihára ryža v hrnci. Takíto ľudia nie sú zbožní ani počestní a sú príliš ľahkovážni. Všetky tieto veci sú prejavom nedostatku reality. Keď niektorí ľudia vykonávajú duchovné spoločenstvo, možno nehovoria o tom, ako sa cítia Bohu zaviazaní, ale hlboko vnútri si zachovávajú pravú lásku k Nemu. To, že cítiš zaviazanosť voči Bohu, nemá nič spoločné s inými ľuďmi; si dlžníkom Boha, nie ľudstva. Aký má zmysel, aby si o tom neustále hovoril ostatným? Musíš klásť dôraz na vstup do reality, nie na vonkajšiu horlivosť alebo prejavy. Čoho prejavom sú povrchné dobré skutky ľudí? Sú vyjadrením tela a ani tie najlepšie vonkajšie praktiky nepredstavujú život; sú nanajvýš prejavom tvojej individuálnej povahy. Vonkajšie praktiky ľudstva nemôžu uspokojiť Božie úmysly. Neustále hovoríš o svojom dlhu voči Bohu, ale nie si schopný zaopatrovať život iných ani podnecovať ich srdcia milujúce Boha. Myslíš si, že takýmito skutkami uspokojíš Boha? Máš pocit, že je Božím úmyslom, aby si takto konal, a že tvoje konanie je duchovné, ale v skutočnosti je úplne absurdné! Veríš, že to, čo sa páči tebe a čo si ochotný urobiť ty, je presne to, čo sa páči aj Bohu. Môžu veci, ktoré sa páčia tebe, odzrkadľovať Boha? Môže osobnosť človeka odzrkadľovať Boha? Práve to, čo sa tebe páči, sa Bohu hnusí, a tvoje zvyky zavrhne. Ak sa cítiš zaviazaný, choď a modli sa pred Bohom; nie je potrebné o tom hovoriť iným. Ak sa nemodlíš pred Bohom a namiesto toho pred druhými neustále upriamuješ pozornosť na seba, môže to uspokojiť Božie úmysly? Ak svoje skutky robíš vždy len navonok, potom to znamená, že si mimoriadne márnivý. Čo sú to za ľudia, ktorí vykonávajú iba povrchné dobré skutky a sú zbavení reality? Sú to len pokryteckí farizeji a náboženské figúry. Ak sa nezbavíte svojich vonkajších praktík a nezmeníte sa, potom pokrytectvo vo vás bude rásť ešte viac. Čím väčšie je vaše pokrytectvo, tým väčší odpor kladiete voči Bohu. Takýchto ľudí nakoniec od seba určite vyradí.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vo viere sa treba sústrediť na realitu – účasť na náboženských rituáloch nie je viera

Niektorí ľudia sa vyzbrojujú pravdami len preto, aby pracovali a kázali a aby zaopatrovali druhých, nie aby riešili svoje vlastné problémy, nieto ich uvádzali do praxe. To, čo hovoria, znie správne a zdá sa, že je to v zhode s pravdou, ale jednoducho to nevzťahujú na seba, ani neuvažujú o svojom vlastnom stave ani ho nerozoberajú, a už vôbec sa nevinným spôsobom neotvoria ostatným. V čom je tu problém? Prijali skutočne pravdu za svoj život? Nie, neprijali. Akokoľvek čisté môže byť učenie, ktoré človek káže, neznamená, že človek vlastní pravdu-realitu. Keď sa človek vybaví pravdou, musí do nej najprv sám vstúpiť a musí ju uviesť do praxe, keď jej porozumie. Ak sa človek nesústredí na svoj vlastný vstup, ale chce sa predvádzať kázaním pravdy druhým, jeho úmysel je nesprávny. Je mnoho falošných vodcov, ktorí takto pracujú, v duchovnom spoločenstve s druhými neustále hovoria o pravdách, ktorým rozumejú, zaopatrujú nových veriacich a učia ľudí, ako praktizovať pravdu, dobre vykonávať svoje povinnosti a nebyť negatívni. Tieto slová sú všetky dobré a správne – dokonca láskavé –, ale prečo ich autori nepraktizujú pravdu? Prečo nemajú vstup do života? O čo tu vlastne ide? Miluje takýto človek skutočne pravdu? Ťažko povedať. Farizeji v Izraeli takto vykladali Bibliu druhým, no sami nedokázali dodržiavať Božie prikázania. Keď sa Pán Ježiš zjavil a konal dielo, počuli Boží hlas, ale vzdorovali Pánovi, ukrižovali Pána Ježiša a Boh ich preklial. Preto všetci ľudia, ktorí neprijímajú ani nepraktizujú pravdu, budú Bohom odsúdení. Akí sú len úbohí! Ak slová a učenia, ktoré kážu, môžu pomôcť druhým, prečo nemôžu pomôcť im? Takého človeka by sme mali nazvať pokrytcom, ktorý nemá žiadnu realitu. Poskytujú druhým slová pravdy a nechávajú ich praktizovať ju, ale sami z nej nepraktizujú ani kúsok. Nie je takýto človek nehanebný? Nemá pravdu-realitu, no stále káže druhým slová a učenia, aby predstieral, že je človekom, ktorý vlastní pravdu-realitu. Nie je to úmyselné zavádzanie a poškodzovanie ľudí? Ak by takýto človek bol zjavený a vyradený, mohol by si za to sám. Nebol by hoden ľútosti.

Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť