b. Prečo Pán Ježiš preklial farizejov a aká bola podstata farizejov
Slová z Biblie
„Vtedy prišli za Ježišom znalci Písma a farizeji z Jeruzalema a povedali: ‚Prečo Tvoji učeníci porušujú tradíciu starších? Pri jedení chleba si neumývajú ruky.‘ On im však odpovedal: ‚Prečo aj vy porušujete Božie prikázanie na základe svojej tradície?‘ Veď Boh prikázal: ‚Cti otca svojho i matku svoju‘ a ‚Kto zošle kliatbu na svojho otca alebo svoju matku, nech zomrie smrťou‘. No vy hovoríte: ‚Kto povie svojmu otcovi alebo svojej matke: „Čímkoľvek by si mohol mať zo mňa úžitok, je dar; a kto nectí otca svojho alebo matku svoju, je slobodný.“‘ Tak ste svojou tradíciou zrušili platnosť Božieho prikázania. Pokrytci, dobre o vás prorokoval Izaiáš, keď povedal: ‚Tento ľud sa Mi približuje ústami a ctí Ma perami, ale jeho srdce je odo Mňa vzdialené. Márne Ma uctievajú a prikázania ľudí považujú za učenia.‘“ (Mt 15, 1-9)
„Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi, lebo ani sami nevchádzate, ani nedovoľujete vchádzať tým, čo vchádzajú. Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo vyžierate domy vdov a pre zámienku sa dlho modlíte; preto vás čaká väčšie zatratenie.
„Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo obchádzate more i zem, aby ste získali jedného prozelytu, a keď sa stane prozelytom, urobíte z neho dvojnásobne väčšie dieťa pekla, než ste vy sami.
„Beda vám, slepí vodcovia, ktorí hovoríte: ‚Kto prisahá na chrám, u toho o nič nejde, no každý, kto prisahá na chrámové zlato, je dlžník!‘ Blázni a slepci – čo je väčšie? Zlato, alebo chrám, ktorý toto zlato posväcuje? A: ‚Kto prisahá na oltár, u toho o nič nejde, no každý, kto prisahá na dar, čo na ňom spočíva, je vinný.‘ Blázni a slepci – čo je väčšie? Dar, alebo oltár, ktorý tento dar posväcuje? Kto teda prisahá na oltár, prisahá naň i na všetky veci na ňom. Kto prisahá na chrám, prisahá naň i na Toho, kto v ňom prebýva. A kto prisahá na nebo, prisahá na Boží trón i Toho, čo na ňom sedí.
„Nech je vám beda, znalci Písma a farizeji, pokrytci! Lebo platíte desiatok z mäty, anízu a rasce, no zanedbali ste ťažšie veci zákona, súd, milosrdenstvo a vieru; tie ste mali plniť, a nie nechať ostatné nevykonané. Vy, slepí vodcovia, ktorí komára neprehltnete, ale ťavie mäso áno.
„Nech je vám beda, znalci Písma a farizeji, pokrytci! Čistíte čašu a misu len zvonka, no vnútri sú plné vydieračstva a zhýralosti. Slepý farizej! Najprv tú času s misou vyčisti zvnútra, aby bol rovnako čistý ich zovňajšok.
„Nech je vám beda, znalci Písma a farizeji, pokrytci! Veď sa podobáte bieloskvúcim hrobkám, ktoré síce navonok vyzerajú krásne, ale vnútri sú plné kostí mŕtvych a všetkej nečistoty. Tak aj vy navonok pôsobíte na ľudí ako spravodliví, ale vo vnútri ste plní pokrytectva a bezprávia.
„Nech je vám beda, znalci Písma a farizeji, pokrytci! Lebo staviate hroby prorokom, zdobíte hrobky spravodlivých a hovoríte: ‚Keby sme žili v dňoch našich otcov, nepodieľali by sme sa na prelievaní krvi prorokov.‘ Sami tak svedčíte, že ste deťmi tých, ktorí týchto prorokov povraždili, čím potom dovŕšite mieru svojich otcov. Vy hady, vy pokolenie zmijí, ako môžete uniknúť pekelnému zatrateniu? Hľa, posielam k vám prorokov, mudrcov a zákonníkov, no vy niektorých z nich zabijete a ukrižujete, ďalších zbičujete vo svojich synagógach a z mesta do mesta ich budete prenasledovať, aby na vás doľahla všetka spravodlivá krv preliata na zemi, od krvi spravodlivého Ábela až po krv Zachariáša, syna Barachiášovho, ktorého ste zavraždili medzi chrámom a oltárom. Naozaj vám vravím: To všetko postihne toto pokolenie.“ (Mt 23, 13-36)
Slová Všemohúceho Boha posledných dní
Chcete prísť na koreň tomu, prečo sa farizeji postavili proti Ježišovi? Chcete poznať podstatu farizejov? Boli plní fantázií o Mesiášovi. A čo viac, verili len tomu, že Mesiáš príde, no neusilovali sa o život-pravdu. A tak ešte aj dnes stále očakávajú Mesiáša, lebo nepoznajú cestu života a nevedia, čo je cesta pravdy. Povedzte, ako mohli takíto nerozumní, tvrdohlaví a nevedomí ľudia získať Božie požehnanie? Mohli by uvidieť Mesiáša? Postavili sa proti Ježišovi, pretože nepoznali smerovanie diela Ducha Svätého, pretože nepoznali cestu pravdy, ktorú vyslovil Ježiš, a ešte väčšmi preto, že nepochopili Mesiáša. A keďže nikdy nevideli Mesiáša a nikdy sa s Ním nestýkali, urobili chybu, že sa pridŕžali samotného mena Mesiáša, pričom sa všemožným spôsobom stavali proti podstate Mesiáša. Títo farizeji boli v podstate tvrdohlaví, arogantní a neposlúchali pravdu. Princíp ich viery v Boha bol takýto: Bez ohľadu na to, aká hlboká je tvoja kázeň, bez ohľadu na to, akú máš vysokú autoritu, nie si Kristom, pokiaľ sa nevoláš Mesiáš. Nie je tento názor absurdný a smiešny?
Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Kým uzrieš Ježišovo duchovné telo, Boh už bude mať nebo a zem stvorené nanovo
Ako sa prejavujú podlé stránky farizejov? Začnime našu diskusiu o tom, ako sa farizeji správali k vtelenému Bohu, a potom to možno trochu lepšie pochopíte. Keď hovoríme o vtelenom Bohu, musíme najprv hovoriť o tom, do akej rodiny a zázemia sa vtelený Boh narodil pred dvetisíc rokmi. Po prvé, Pán Ježiš sa vôbec nenarodil do bohatej rodiny – Jeho pôvod nebol taký vznešený. Jeho pestún Jozef bol tesár a Jeho matka Mária bola obyčajná veriaca. Identita a spoločenské postavenie Jeho rodičov predstavujú rodinné zázemie, do ktorého sa Pán Ježiš narodil, a je zrejmé, že sa narodil do bežnej rodiny. … Aký odkaz to dáva neskorším generáciám? Tento obyčajný a normálny človek, ktorý bol vteleným Bohom, nemal ani príležitosť, ani podmienky na získanie vyššieho vzdelania. Bol rovnaký ako obyčajní ľudia, žil v bežnom spoločenskom prostredí, v obyčajnej rodine a nič na Ňom nebolo zvláštne. Práve preto sa tí zákonníci a farizeji po tom, čo počuli o kázňach a skutkoch Pána Ježiša, odvážili vstať a otvorene Ho súdiť, rúhať sa Mu a odsúdiť Ho. Na akom základe Ho odsudzovali? Nepochybne to bolo na základe zákonov a predpisov Starého zákona. Po prvé, Pán Ježiš viedol svojich učeníkov k tomu, aby nedodržiavali sabat – On stále pracoval aj počassabatu. Okrem toho nedodržiaval zákony a predpisy a nechodil do chrámu, a keď stretol hriešnikov, niektorí ľudia sa Ho pýtali, ako s nimi naložiť, ale On s nimi nenakladal podľa zákona, namiesto toho im preukázal milosrdenstvo. Žiaden z týchto aspektov konania Pána Ježiša nebol v súlade s náboženskými predstavami farizejov. Pretože nemilovali pravdu, a tak nenávideli Pána Ježiša, chytili sa zámienky, že Pán Ježiš porušuje zákon, aby Ho horlivo odsúdili, a boli odhodlaní Ho usmrtiť. Keby sa Pán Ježiš narodil vo významnej a vznešenej rodine, keby bol vysoko vzdelaný a keby mal blízke vzťahy s týmito zákonníkmi a farizejmi, vtedajšia situácia by pre Neho nebola taká, aká nastala neskôr – mohla sa zmeniť. Práve pre Jeho obyčajnosť, Jeho normálnosť a zázemie Jeho narodenia Ho farizeji odsúdili. Na základe čoho odsúdili Pána Ježiša? Boli to tie predpisy a zákony, ktorých sa držali a o ktorých verili, že sa naveky nezmenia. Farizeji považovali teologické teórie, ktorých sa držali, za vedomosti a nástroj, ktorým posudzovali a odsudzovali ľudí, a dokonca ho použili na Pána Ježiša. Takto bol Pán Ježiš odsúdený. Spôsob, akým posudzovali alebo zaobchádzali s človekom, nikdy nezávisel od podstaty človeka, ani od toho, či to, čo kázal, bola pravda, a už vôbec nie od zdroja slov, ktoré povedal – spôsob, akým farizeji posudzovali alebo odsudzovali človeka, závisel len od predpisov, slov a učenia, ktorých sa držali v Starom zákone Biblie. Hoci farizeji v srdci vedeli, že to, čo Pán Ježiš povedal a urobil, nebol hriech ani porušenie zákona, stále Ho odsudzovali, pretože pravdy, ktoré vyjadril, a znamenia a zázraky, ktoré vykonal, spôsobili, že Ho mnohí ľudia nasledovali a chválili. Farizeji voči Nemu prechovávali čoraz väčšiu nenávisť a dokonca sa Ho chceli zbaviť. Neuznali, že Pán Ježiš je Mesiáš, ktorý má prísť, ani neuznali, že Jeho slová obsahujú pravdu, a už vôbec nie, že Jeho dielo je v súlade s pravdou. Odsúdili Pána Ježiša za to, že hovorí trúfalé slová a vyháňa démonov Belzebubom, kniežaťom démonov. To, že dokázali pripísať tieto hriechy Pánovi Ježišovi, ukazuje, akú veľkú nenávisť k Nemu prechovávali. Preto sa horlivo snažili poprieť, že Pán Ježiš bol poslaný Bohom, že bol Synom Božím a Mesiášom. Chceli tým povedať: „Robil by boh veci takýmto spôsobom? Keby sa boh vtelil, narodil by sa v rodine s významným postavením. A musel by prijať výchovu od zákonníkov a farizejov. Musel by systematicky študovať Písmo, ovládať poznanie Písma a byť vybavený všetkým poznaním v Písme, aby si mohol zaslúžiť označenie ‚vtelený Boh‘.“ Ale Pán Ježiš nebol vybavený týmto poznaním, a tak Ho odsúdili slovami: „Po prvé, nemáš na to kvalifikáciu, takže nemôžeš byť boh; po druhé, bez tohto poznania Písma nemôžeš konať dielo boha, a už vôbec nemôžeš byť boh; po tretie, nesmieš konať dielo mimo chrámu – teraz nekonáš dielo v chráme, ale si stále medzi hriešnikmi, takže dielo, ktoré konáš, je mimo rámca Písma, čo ešte viac znemožňuje, aby si bol bohom.“ Odkiaľ pochádzal základ ich odsúdenia? Z Písma, z mysle človeka a z teologického vzdelania, ktoré dostali. Pretože farizeji boli preplnení predstavami, domnienkami a poznaním, verili, že toto poznanie je správne, že je to pravda, že je to platný základ a že Boh nikdy nemôže konať v rozpore s týmito vecami. Hľadali pravdu? Nehľadali. Čo hľadali? Nadprirodzeného boha, ktorý by sa zjavil v podobe duchovného tela. Preto určili parametre Božieho diela, popreli Jeho dielo a posudzovali, či Boh koná správne alebo nie podľa predstáv, domnienok a vedomostí človeka. A aký bol konečný výsledok tohto konania? Nielenže odsúdili Božie dielo, ale pribili vteleného Boha na kríž. Toto je výsledok toho, že na posudzovanie Boha použili svoje predstavy, domnienky a vedomosti, a v tom spočíva ich podlosť.
Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Siedmy bod: Sú podlí, zákerní a nečestní (Tretia časť)
Farizeji boli najlepší v kázaní učenia a skandovaní hesiel. Často stáli na rohoch ulíc a volali: „Ó, mocný Bože!“ alebo „Úctyhodný Bože!“ Pre ostatných vyzerali obzvlášť zbožne a nerobili nič, čo by sa priečilo zákonu, ale schválil ich Boh? Neschválil. Ako ich odsúdil? Tým, že im dal titul „pokryteckí farizeji“. V minulosti boli farizeji v Izraeli rešpektovanou vrstvou, tak prečo sa z tohto mena stala nálepka? Je to preto, lebo farizeji sa stali predstaviteľmi istého typu ľudí. Aké sú charakteristiky tohto typu ľudí? Sú zruční v predstieraní, prikrášľovaní a pretvárke, predstierajú veľkú ušľachtilosť, svätosť, čestnosť a priehľadnú slušnosť a kričia dobre znejúce heslá, ale ako sa ukazuje, pravdu vôbec nepraktizujú. V čom sa dobre správajú? Čítajú Písmo a kážu, pričom učia ostatných dodržiavať zákon a predpisy a neodporovať Bohu. To všetko je dobré správanie. Všetko, čo hovoria, znie dobre, ale keď sa im ostatní otočia chrbtom, tajne kradnú obety. Pán Ježiš povedal, že „cedia komára a prehĺtajú ťavu“ (Matúš 23, 24). To znamená, že všetko ich správanie sa na povrchu zdá byť dobré – okázalo skandujú heslá, hovoria vznešené teórie a ich slová znejú príjemne, ale ich skutky sú jeden veľký neporiadok a úplne odolávajú Bohu. Ich vonkajšie správanie je všetko len podvod a pretvárka a oni nemajú v srdci ani najmenšiu lásku k pravde či pozitívnym veciam. Majú odpor k pravde, k pozitívnym veciam a ku všetkému, čo pochádza od Boha. Čo milujú? Milujú férovosť a spravodlivosť? (Nie.) Ako môžeš vedieť, že tieto veci nemilujú? (Pán Ježiš šíril evanjelium o nebeskom kráľovstve, ktoré nielenže odmietli prijať, ale aj odsúdili.) Ak by ho neodsúdili, dalo by sa to zistiť? Nie. Zjavenie a dielo Pána Ježiša zjavilo všetkých farizejov a len vďaka ich odsúdeniu a odolávaniu voči Pánovi Ježišovi mohli ostatní vidieť ich pokrytectvo. Nebyť zjavenia a diela Pána Ježiša, nikto by farizejov nedokázal rozlišovať, a ak by sa ľudia pozerali len na ich vonkajšie počínanie, dokonca by im závideli. Nebolo od farizejov neúprimné a nečestné používať falošné dobré správanie, aby si získali dôveru ľudí? Môžu takíto nečestní ľudia milovať pravdu? Určite nemôžu. Aký bol účel ich prejavov dobrého správania? Po prvé to slúžilo na oklamanie ľudí, po druhé na ich zavádzanie a získanie, aby si ich ľudia vysoko vážili a uctievali, a po tretie chceli byť odmenení. Aký to bol podvod! Boli to zručné triky? Milovali takíto ľudia férovosť a spravodlivosť? Určite nie. To, čo milovali, bolo postavenie, sláva a zisk, a to, čo chceli, bola odmena a koruna. Nikdy nepraktizovali slová, ktoré Boh učil ľudí, a ani v najmenšom nežili pravdu-reality. Všetko to bolo o tom, aby sa zamaskovali dobrým počínaním si, oklamali a získali si ľudí svojimi pokryteckými spôsobmi a zabezpečili si tým vlastné postavenie a povesť, ktoré potom použili na ryžovanie kapitálu a na živobytie. Nie je to opovrhnutiahodné? Zo všetkého tohto ich počínania môžeš vidieť, že vo svojej podstate nemilovali pravdu, pretože ju nikdy nepraktizovali. Čo ukazuje, že nepraktizovali pravdu? Najväčšia vec zo všetkých je táto: Pán Ježiš prišiel vykonať dielo vykúpenia a všetky slová, ktoré povedal, sú pravda a majú autoritu, no ako na to reagovali farizeji? Hoci uznali, že slová Pána Ježiša majú autoritu a moc, nielenže ich neprijali, ale ich aj odsúdili a rúhali sa im. O čo tu išlo? Bolo to preto, lebo nemilovali pravdu a v srdci k nej mali odpor a nenávideli ju. Uznali, že Pán Ježiš mal pravdu vo všetkom, čo povedal, že Jeho slová mali autoritu a moc, že sa v ničom nemýlil a že proti Nemu nemali žiadnu páku. No chceli Pána Ježiša odsúdiť, a tak sa radili, sprisahali a povedali: „Ukrižujte ho. Buď on, alebo my.“ Takto farizeji vzdorovali Pánovi Ježišovi. V tom čase nikto nerozumel pravde a nikto nedokázal rozpoznať Pána Ježiša ako vteleného Boha. Z ľudského hľadiska však Pán Ježiš vyjadril mnohé pravdy, vyháňal démonov a uzdravoval chorých. Vykonal mnoho zázrakov, nasýtil 5 000 ľudí piatimi bochníkmi chleba a dvoma rybami, urobil mnoho dobrých skutkov a udelil ľuďom toľko milosti. Je tak málo ľudí, ktorí sú takí dobrí a spravodliví ako On, tak prečo Ho chceli farizeji odsúdiť? Prečo boli tak odhodlaní Ho ukrižovať? To, že radšej prepustili zločinca ako Pána Ježiša, ukazuje, akí zlí a zlomyseľní boli farizeji z náboženského sveta. Boli takí podlí! Rozdiel medzi zlými tvárami, ktoré farizeji ukázali, a ich predstieranou vonkajšou dobrotivosťou bol taký veľký, že mnohí ľudia nedokázali rozlíšiť, čo je pravda a čo lož, ale zjavenie a dielo Pána Ježiša ich všetkých zjavilo. Farizeji sa zvyčajne tak dobre maskovali a navonok vyzerali tak zbožne, že by si nikto nebol pomyslel, že by mohli tak kruto odolávať Pánovi Ježišovi a prenasledovať Ho. Keby neboli zjavené fakty, nikto by ich nebol schopný prekuknúť. To, ako vtelený Boh vyjadruje pravdu, tak zjavuje človeka!
Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť
V Biblii farizeji posudzovali samotného Ježiša a veci, ktoré vykonal, takto: „… hovorili: ‚Pomiatol sa.‘ … ‚Posadol Ho Belzebub a s kniežaťom démonov vyháňa démonov.‘“ (Mk 3, 21-22) Keď zákonníci a farizeji súdili Pána Ježiša, neopakovali len slová iných ľudí a nebola to ani nepodložená domnienka – bol to záver, ktorý si o Pánovi Ježišovi vyvodili z toho, čo videli a počuli o Jeho skutkoch. Hoci k svojmu záveru naoko dospeli v mene spravodlivosti a ľuďom sa zdalo, že bol dobre podložený, aroganciu, s ktorou súdili Pána Ježiša, bolo ešte aj pre nich ťažké prijať. Šialená energia ich nenávisti k Pánovi Ježišovi odhalila ich vlastné divoké ambície a ich zlé satanské tváre, ako aj ich nežičlivú prirodzenosť, s ktorou odporovali Bohu. To, čo povedali, keď Pána Ježiša súdili, spôsobili ich divoké ambície, žiarlivosť a škaredá a zlomyseľná prirodzenosť ich nepriateľstva k Bohu a pravde. Neskúmali pôvod skutkov Pána Ježiša ani podstatu toho, čo povedal či vykonal. Namiesto toho slepo, v stave poblázneného vzrušenia a s úmyselnou zlovôľou napadli a zneuctili to, čo vykonal. Zašli až tak ďaleko, že zámerne zneuctili Jeho Ducha, teda Ducha Svätého, čo je Boží Duch. Toto mali na mysli, keď povedali: „Pomiatol sa“, „Belzebub“ a „knieža démonov“. Povedali tým, že Duch Boží je Belzebub a knieža démonov. Dielo vteleného Božieho Ducha, ktorý sa zaodel do tela, charakterizovali ako šialenstvo. Rúhali sa, keď označili Božieho Ducha za Belzebuba a knieža démonov, a navyše odsúdili Božie dielo a Pána Ježiša Krista, ktorému sa tiež rúhali. Podstata ich odporu a rúhania sa Bohu bola úplne rovnaká ako podstata odporu a rúhania sa Bohu zo strany satana a démonov. Nezastupovali len skazených ľudí, ale boli stelesnením satana. Pre satana predstavovali spojencov medzi ľuďmi. Boli jeho komplicmi a lokajmi. Podstatou ich rúhania a pošpiňovania Pána Ježiša Krista bol ich boj s Bohom o postavenie, ich zápas s Bohom a nekonečné skúšanie Boha. Podstata ich odporu a nepriateľského postoja k Bohu, ako aj ich slov a myšlienok, bola priamym rúhaním a nahnevala Božieho Ducha. Boh preto na základe toho, čo povedali a urobili, vyniesol primeraný súd a rozhodol, že ich skutky sú hriechom rúhania sa Duchu Svätému. Tento hriech je neodpustiteľný tak v tomto svete, ako aj vo svete, ktorý príde, a potvrdzuje ho nasledujúca pasáž z Písma: „Rúhanie proti Duchu Svätému sa ľuďom neodpustí“ a „kto by hovoril proti Duchu Svätému, neodpustí sa mu ani na tomto svete, ani na budúcom“.
Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh III
Židovskí farizeji použili Mojžišov zákon na odsúdenie Ježiša. Nehľadali súlad s Ježišom toho obdobia, ale ku každému článku zákona pristupovali s takou vážnosťou, že po tom, čo Ho obvinili za to, že nedodržiava Starý zákon a nie je Mesiáš, nakoniec nevinného Ježiša pribili na kríž. Aké bolo ich jadro? Nebolo o tom, že nehľadali spôsob dosiahnutia súladu s pravdou? Len venovali pozornosť každému jednému slovu Písma, pričom nebrali ohľad na Moje úmysly ani na kroky a metódy Môjho diela. Neboli to ľudia, ktorí hľadali pravdu, ale ľudia, ktorí sa strnulo držali slov. Neboli to ľudia, ktorí verili v Boha, ale ľudia, ktorí verili v Bibliu. Výstižnejšie povedané, boli to strážni psi Biblie. Aby ochránili záujmy Biblie, zachovali jej dôstojnosť a ochránili jej povesť, zašli tak ďaleko, že pribili milosrdného Ježiša na kríž. Urobili to len preto, aby obhájili Bibliu a zachovali postavenie každého jedného jej slova v srdciach ľudí. A tak sa radšej vzdali svojej budúcnosti a obety za hriech a odsúdili Ježiša, ktorý nebol v súlade s ustanoveniami Písma, na smrť. Neboli to azda všetko prisluhovači každého jedného slova Písma?
Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Mal by si hľadať cestu súladu s Kristom
