Pätnásty bod: Neveria v Božiu existenciu a popierajú Kristovu podstatu (Prvá časť)

I. Antikristi neveria v existenciu Boha

Dnes budeme hovoriť v duchovnom spoločenstve o pätnástom bode rôznych prejavov antikristov – neveria v Božiu existenciu a popierajú Kristovu podstatu. Tento bod odhaľuje dva prejavy toho, ako antikristi zaobchádzajú s Bohom a Kristom, predstavujúce podstatu antikristov. Oba tieto prejavy sa týkajú Boha samotného, pričom v jednom ohľade zahŕňajú Božieho Ducha a v inom ohľade Božie vtelené telo. Antikristi neveria v Božiu existenciu, ani neuznávajú Jeho vtelené telo. Toto sú názory, ktoré antikristi prechovávajú voči Bohu, a sú to primárne prejavy toho, ako antikristi zaobchádzajú s Bohom. Zatiaľ nebudeme hovoriť v duchovnom spoločenstve o podstate týchto dvoch primárnych prejavov, namiesto toho najprv prediskutujme, ako sa prejavuje nevera antikristov v Božiu existenciu, to znamená, aké myšlienky, názory, postoje a konkrétne správanie, prejavy a prístupy majú antikristi voči Bohu, ktoré dokazujú, že neveria v Jeho existenciu. Existujú konkrétne prejavy tejto nevery? Niektorí môžu povedať: „Nevera antikristov v Božiu existenciu jednoducho znamená, že neuznávajú túto skutočnosť a popierajú Božiu existenciu. Vo svojom srdci veria, že Boh neexistuje a že Boží Duch, Boh samotný a Stvoriteľ sú neviditeľní a neexistujúci. Pre nich je titul ‚Boh‘ prázdny a je výplodom ľudskej predstavivosti. Nie je toto jednoduchá vec na vysvetlenie a hovorenie v duchovnom spoločenstve? Ako to súvisí s podstatou antikristov? Aké sú konkrétne prejavy tohto? Nie je to robenie somára z komára? Je to naozaj také zložité?“ Je tento spôsob myslenia správny? Keby vás požiadali, aby ste hovorili v duchovnom spoločenstve o téme antikristov, ktorí neveria v Božiu existenciu, ako by ste k tomu pristúpili a ako by ste to rozobrali? Uvažujte napríklad o obzvlášť nečestnom človeku. Dokážete hovoriť o konkrétnych prejavoch jeho nečestnosti? Ak len poviete: „Tento človek je veľmi nečestný a vždy klame bez toho, aby vyslovil jediné pravdivé slovo,“ skončíte potom duchovné spoločenstvo? Aké sú konkrétne stavy a prejavy nečestnosti? Ako môžete rozobrať nečestnosť toho človeka? Aké prístupy používa na svoje správanie a riešenie záležitostí vo svojom každodennom živote? Aké metódy používa pri fungovaní vo svete? Aký je jeho charakter? Aký je jeho pohľad na osoby, udalosti a veci? Ako možno dokázať, že tento človek je veľmi nečestný? Nie sú tu podrobnosti? Rozhodne tu sú podrobnosti. Nejde len o to povedať, čo je nečestnosť alebo aké činy sú nečestné, a nejde len o vysvetlenie tohto pojmu, namiesto toho musíte rozobrať jeho konkrétne prejavy, správanie, myšlienky, názory, jeho metódy riešenia záležitostí, jeho charakter a tak ďalej. Hlavnou vlastnosťou človeka, ktorý klame, je to, že nikdy neotvorí svoje srdce, aby bol s kýmkoľvek v duchovnom spoločenstve, a ani svojmu najlepšiemu priateľovi nepovie, čo má na srdci. Je mimoriadne nevyspytateľný. V skutočnosti takýto človek nemusí byť nevyhnutne starý alebo vidieť veľa sveta, ba dokonca môže mať málo skúseností, no napriek tomu je mimoriadne nevyspytateľný. Na svoj vek je veľmi prefíkaný. Nie je to od prírody človek, ktorý klame? Tak veľmi sa skrýva, že doňho nikto nevidí. Je jedno, koľko slov povie, je ťažké rozlíšiť, čo je pravda a čo klamstvo, a nikto nevie, kedy hovorí pravdu a kedy klame. Okrem toho vie veľmi šikovne predstierať a vedome používať úskoky. Často zakrýva pravdu tým, že v ľuďoch vyvoláva falošné dojmy, a ľudia tak vidia len jeho falošnú podobu. Prestiera, že je vznešený, dobrý, cnostný a nevinný, obľúbený a uznávaný, až ho nakoniec každý obdivuje a vzhliada k nemu. Je jedno, koľko času s takýmto človekom stráviš, nikdy nevieš, čo si myslí. Svoje názory a postoje k najrôznejším ľuďom, udalostiam a veciam ukrýva vo svojom srdci. Tieto veci nikdy nikomu nehovorí. Nikdy o nich nehovorí v duchovnom spoločenstve a ani svojmu najbližšiemu dôverníkovi. Dokonca aj keď sa modlí k Bohu, nemusí sa Mu ani zveriť s tým, čo má vo svojom srdci alebo s pravdou o sebe samom. A nielen to, snaží sa predstierať, že je človekom s dobrou ľudskou prirodzenosťou, ktorý je veľmi duchovný a oddaný usilovaniu sa o pravdu. Nikto nevie, akú má povahu a akým je človekom. Toto sú prejavy človeka, ktorý klame. Uvažujte napríklad o lenivom človeku. Aké sú konkrétne prejavy lenivosti? Niektorí by mohli povedať: „Lenivosť je nerobenie žiadnej práce, len celodenné vysedávanie, nechuť hýbať sa alebo sa o čokoľvek starať a nechuť rozprávať.“ Sú toto konkrétne, podstatné prejavy lenivosti? (Nie, sú to len niektoré povrchné javy.) Aké sú teda podstatné prejavy lenivosti? Primárne existujú dva hlavné prejavy: po prvé, neochota znášať akékoľvek ťažkosti, nenesenie bremena alebo zodpovednosti v čomkoľvek, čo robia, sťažovanie sa, kedykoľvek ich telo trpí malým nepohodlím alebo narazí na akúkoľvek malú ťažkosť či trochu únavy; po druhé, odpor k akejkoľvek práci, túžba po živote plnom potešenia, uprednostňovanie voľného času a nechuť k práci, lenivé márnenie času a unášanie sa dňami, ako aj nekonečné fňukanie a skrývanie sa tam, kde ich nikto nemôže nájsť, kedykoľvek musia pracovať. Toto sú dva hlavné prejavy lenivosti; nebudeme tu diskutovať o konkrétnych prejavoch. Vezmite si napríklad pažravého človeka. Aké sú konkrétne prejavy pažravosti? Toto je v rámci ľudskej prirodzenosti niečo, čo by malo byť ľahké rozobrať a rozlíšiť, však? (Neprestajné usilovanie sa o fyzické potešenia, neustála túžba jesť chutné jedlo, uspokojovanie svojich chutí.) (Mať neukojiteľný apetít, pokiaľ ide o chutné jedlo.) Toto sú prejavy pažravosti. Neexistujú vari ľudia, ktorí po tom, čo počujú, že na nejakom mieste majú chutné jedlo, vynaložia veľké úsilie, aby ho našli? Povedzme napríklad, že niekde otvoria novú reštaurácia, v ktorej ponúkajú rôzne chutné jedlá, ale je trochu pridrahá a ďaleko a cesta tam trvá hodinu autom. Väčšina ľudí by si pomyslela, že nestojí za to cestovať tak ďaleko len kvôli jedlu. Ale ľudia, ktorí radi jedia, by si po informácii o tejto reštaurácii pomysleli: „Hodina jazdy nie je veľa. Nie je život len o jedení, pití a zábave? Poďme jesť!“ Keby však toho istého človeka požiadali, aby šoféroval hodinu kvôli svojej riadnej práci, začal by uvažovať: „Neunavím sa cestou tam? Bude pre mňa prínosné stráviť toľko času cestou a prácou tam? Čo ak natrafím na zlých ľudí? Čo ak autu dôjde benzín? Čo tam budem jesť? Bude tam hotové jedlo? Čo ak sa nedokážem prispôsobiť miestnemu prostrediu? Čo ak v noci nebudem môcť spať?“ Keď ide o ich riadnu prácu, priveľmi premýšľajú a všade vidia ťažkosti. Ale keď ide o jedenie niečoho chutného, sú ochotní prekonať všetky prekážky; každá prekážka sa stáva nepodstatnou a prestanú priveľmi premýšľať. Toto sú konkrétne prejavy pažravosti. Len to tu stručne spomínam; nebudem to ďalej rozvádzať.

Vráťme sa k téme dnešného duchovného spoločenstva. Aké sú prejavy nevery antikristov v existenciu Boha? Aké konkrétne myšlienky, hľadiská a stavy zjavujú? Keď sa im niečo stane, aké majú postoje, názory a myšlienky, ktoré dokazujú, že skutočne neveria v existenciu Boha? Nestojí to za to, aby sme o tom hovorili v duchovnom spoločenstve? Antikristi neveria v Božiu existenciu; aké sú detaily a konkrétne prejavy tejto nevery? (Bez ohľadu na to, čo sa stane, neveria, že je to ovládané a usporiadané Bohom, a nedokážu to prijať od Boha.) (Neveria, že Boh odmeňuje dobro a trestá zlo, takže bezostyšne páchajú zlo.) Toto sú niektoré konkrétne prejavy. Antikristi neveria v existenciu Boha. Táto nevera v Božiu existenciu je popretím. Čo popierajú, čo dokazuje, že popierajú Božiu existenciu? (Popierajú identitu Boha ako Stvoriteľa.) (Popierajú, že Boh riadi všetko a má zvrchovanosť nad všetkými vecami.) (Popierajú, že Božie slová sú pravda, a popierajú, že Božie dielo súdu a napomínania môže očistiť skazenosť ľudí a spasiť ich pred satanom.) Ktorý z týchto výrokov je reprezentatívny a podstatnejší? Popieranie Božej identity a Jeho zvrchovanosti nad všetkými vecami – nie sú tieto tvrdenia reprezentatívne? Nie sú to zásadné problémy? (Sú.) Veriť v Božiu existenciu je v jednom ohľade uznanie Božej identity a podstaty. Okrem toho je to prijatie a uznanie skutočnosti, že Boh má zvrchovanosť nad všetkými vecami, na základe viery v Božiu identitu a podstatu. Nie je toto úplná viera v Božiu existenciu? Nie sú tieto dva body kľúčové? (Sú.) Tieto dva body sú najpodstatnejšie problémy. Preto, aby sme rozobrali neveru antikristov v Božiu existenciu, musíme najprv rozobrať dve veci: po prvé, antikristov odmietajúcich uznať Božiu identitu a podstatu; po druhé, antikristov odmietajúcich uznať Božiu zvrchovanosť nad všetkými vecami. Ostatné aspekty sú obsiahnuté v týchto dvoch bodoch. Predtým sme hovorili v duchovnom spoločenstve o tom, ako antikristi neuznávajú, že Boh je pravda, že Božie slová sú pravda alebo že Boh môže spasiť ľudí. To je takisto fakt. Tu však hovorím, že antikristi v zásade neveria, že existuje Boh, a v zásade neveria v Božiu existenciu. Rozobrať to z pohľadu toho, že antikristi neuznávajú Božiu identitu a podstatu a odmietajú uznať Božiu zvrchovanosť nad všetkými vecami, bude silnejšie a reprezentatívnejšie.

A. Odmietanie uznať Božiu identitu a podstatu

Začnime tým, že budeme hovoriť v duchovnom spoločenstve o prvom bode: Antikristi odmietajúci uznať Božiu identitu a podstatu. Čo je Božia identita? Pre všetky stvorené bytosti je Boh Stvoriteľom, aká je teda Jeho identita pre všetky veci? (Zvrchovaný nad všetkými vecami.) Tento titul je tiež presný, aká je však Božia skutočná identita? Keď oslovuješ Boha, môžeš Ho priamo nazvať „Zvrchovaným nad všetkými vecami“? Je to ako keď identita tvojej mamy je pre teba osoba, ktorá ťa porodila a vychovala, ale môžeš svoju mamu volať „tá, ktorá ma porodila a vychovala“? (Nie.) Ako ju voláš? (Mama.) To je tvoje oslovenie pre mamu. Preto titul Stvoriteľa, Zvrchovaného nad všetkými vecami, je Boh a iba Boh samotný môže byť nazývaný Bohom. Pre všetko stvorené i nestvorené je Boh Bohom; Jeho identita je Zvrchovaný nad všetkými vecami a Jeho titul je Boh. Ten, kto je nositeľom tohto titulu, je Boh samotný, On je Boh. Iba Ten, kto je hodný titulu Boh, má Božiu identitu a podstatu. Nehovorme zatiaľ o slove „podstata“ a hovorme radšej o identite. Boh samotný, ktorý má identitu Boha, koná Božie veci, vyjadruje Božiu povahu a vedie celé ľudstvo a má zvrchovanosť nad celým ľudstvom a nad všetkými vecami, používajúc Božie metódy. Pre tých, ktorí veria v Boha a uznávajú Božiu identitu, je ich pohľad na všetko, čo Boh koná, úplne odlišný od pohľadu antikristov. Tí, ktorí dokážu správne pochopiť všetko, čo Boh koná uprostred všetkých vecí, uvidia v tom metódy Jeho konania a ešte viac sa uistia o Jeho existencii medzi všetkými vecami. Naopak, hľadisko, spôsob a uhol pohľadu, z ktorého sa na všetky tieto veci pozerajú antikristi, sú úplne opačné ako u tých, ktorí veria v Božiu existenciu. Práve preto by antikristi radšej zomreli, ako by uverili v Božiu existenciu alebo v to, že Ten, kto je schopný robiť všetky tieto veci, je Ten, kto má identitu Boha, a že len On je hodný toho, aby bol nazývaný Bohom, a hodný toho, aby Ho ľudia oslovovali ako Boha.

Pokiaľ ide o mnohé záležitosti, ktoré existujú uprostred všetkých vecí a celého ľudstva, či už sú viditeľné voľným okom alebo nie, ak sa na ne ľudia pozerajú a rozumejú im prostredníctvom Božích slov a rozumnosti normálnej ľudskej prirodzenosti, zistia, že Boh vedie ľudstvo uprostred všetkého a že skutočne existuje. Zákony všetkých vecí a vývoj všetkých vecí sú ovládané a usporiadané v rámci neviditeľného, neopísateľného súboru pravidiel, takže kto je schopný toto všetko ovládať a usporiadať? Nie nejaký veľký človek, ani nejaký hrdina, a určite nejde o prirodzené sformovanie. Skôr je to Ten, kto je neviditeľný a nehmatateľný, ale človek Ho môže vnímať, kto má nad tým všetkým zvrchovanosť. Kto je to? Je to Boh. Nie je viera v Božiu existenciu tou najmenšou rozumnosťou, ktorú by mali ľudia mať? Nie je to ten najmenší, najzákladnejší pohľad a uhol, z ktorého by sa ľudia mali pozerať na veci? Antikristom však táto rozumnosť chýba, a preto sa na veci nepozerajú z takéhoto pohľadu a uhla. Takže pokiaľ ide o veci ovládané Bohom, ktoré ľudstvo môže len vnímať a ktoré Boh ľudstvu jasne neoznámil jasným jazykom, antikristi ich považujú za náhodné, vytvorené človekom, prirodzene sformované alebo dokonca vymyslené a zmanipulované ľuďmi. Bez ohľadu na to, ako podávaš svedectvo o Božej existencii, bez ohľadu na to, koľko faktov použiješ na dokázanie toho, že Boh je uprostred všetkých vecí, že Boh má identitu Boha a že len Ten, kto má Božiu identitu, môže robiť tieto veci a usporiadať všetky veci usporiadaným spôsobom, a že takýto Zvrchovaný je Ten, kto má identitu Boha, budú to antikristi vidieť takto? Pochopili by to antikristi takto? (Nie.) Bez ohľadu na to, koľko faktov predložíš na dôkaz, antikristi tomu neuveria ani to neuznajú. Aj keď navonok nič nepovedia a aj keď nemôžu predložiť žiadny dôkaz na vyvrátenie, v hĺbke duše stokrát nesúhlasia a odmietajú to uznať a kladú za to sériu otáznikov. Myslia si, že ľudia, ktorí veria v Božiu identitu, sú blázni a že boli zvedení a že je to niečo, čo by robili a mysleli si len tí, ktorým chýba zrelé myslenie. Podľa ich názoru by mala byť slobodná vôľa človeka kontrolovaná človekom samotným a slobodne vyjadrená. Myslia si, že ľudia by si mali vytvárať názory na udalosti, ktoré sa dejú uprostred všetkých vecí, akýmkoľvek spôsobom, ktorý si zvolia, a že na tieto udalosti by sa malo nazerať vedeckými metódami a z vedeckej perspektívy, že ľudia by nemali byť takí poverčiví, ani používať Božiu zvrchovanosť na vysvetlenie všetkého, ani pristupovať ku všetkému pomocou Božej zvrchovanosti. Napríklad v cirkvi mnohí bratia a sestry zažili od prijatia Jeho spásy početné znamenia a zázraky, ktoré vykonal Boh. Svedčia o tom, ako ich Boh v tom čase viedol, ako im Boh prostredníctvom týchto udalostí ukázal, že skutočne existuje a že ich skutočne vykonal On, ako aj o nesmiernych požehnaniach a milosti, ktoré prostredníctvom týchto udalostí dostali. Dôkazy sú tam, tak v svedectvách, ako aj vo fyzických dôkazoch. Viera tých, ktorí veria v Božiu existenciu, je posilnená týmito svedectvami a fyzickými dôkazmi, ale zmení sa pohľad antikristov, ktorí neveria v Božiu existenciu, po ich vypočutí? (Nie.) Ako to môžete povedať? Pretože bez ohľadu na to, ako pravdivo hovoríš alebo koľko ľudí je tam na to, aby osobne overili tvoje svedectvo, antikristi tomu neuveria. Povedia: „Pokiaľ to nezažijem sám, ak som to nevidel, potom to neexistuje. To, čo ste zažili, bola len náhoda, zhoda okolností. Nezažíva každý vo svojom živote nebezpečné alebo náhodné udalosti? Dokazuje výskyt týchto náhod a zhôd okolností, že sú Božím dielom? Ide o dôkaz toho, že ten, kto robí tieto veci, je Boh? Možno je to len tvoja predstavivosť, možno si mal len šťastie, že ti pomohol nejaký dobrodinec, alebo možno len nebol tvoj čas zomrieť a mal si šťastie, že si unikol.“ Vidíte, uznávajú veci, ktoré Boh vykonal na týchto ľuďoch? (Neuznávajú.) Neveria vo veci, ktoré Boh vykonal na bratoch a sestrách a neuznávajú ich, ani neveria, že Boh môže vykonať také skutky, alebo že veci, ktoré bratia a sestry zažili, sa skutočne stali. Myslia si: „Ako môžu také veci existovať vo svete? Ak existujú, sú len výplodom ľudskej predstavivosti. Ako sa hovorí: ‚O čom premýšľaš cez deň, o tom sa ti bude snívať v noci.‘ Tieto veci sú len ilúzie.“ Keď antikristi počujú o tom, ako bratia a sestry zažili nejaké znamenia a zázraky, nejakú špeciálnu Božiu milosť a požehnania a nejaké veci, ktoré sú mimo dosahu obyčajných ľudí, neveria tomu. Takže, môžu antikristi uveriť v osvietenie a vedenie, ktoré bratia a sestry získavajú pri zažívaní Božích slov? Neveria ani v to. Neveria, že Boh osvecuje, osvetľuje a vedie ľudí. Myslia si, že to všetko pochádza z ľudskej mysle, z ľudskej analýzy a porozumenia založeného na vedomostiach, a že toto vytvára tieto skúsenostné svedectvá. Veria: „Ak ľudia usilovne premýšľajú a usilovne sa snažia týmto smerom, nezískajú nejaké poznanie? Keby som aj ja vynaložil úsilie a usilovne premýšľal a usilovne uvažoval v tomto ohľade, potom by som, podobne ako pri písaní článku, mohol prísť s nejakým skúsenostným svedectvom.“ Preto, pokiaľ ide o skúsenostné svedectvá bratov a sestier, v ktorých svedčia o tom, ako ich Boh viedol, ako ich osvietil a osvetlil, ako ich súdil, napomínal, orezával a disciplinoval a ako Boh vytvoril situácie, aby ich skúšal a zušľachťoval, ako aj o tom, ako z toho pochopili Božie úmysly a tak ďalej, antikristi neveria v žiadny z týchto Božích skutkov ani ho neuznávajú. Myslia si, že všetky tieto veci sú nemožné. Antikristi neveria v tieto udalosti, ktoré sa dejú medzi bratmi a sestrami a ani ich neuznávajú. Potvrdzuje to antikristovskú podstatu úplného odmietania uznať Božiu identitu? V skutočnosti to nie je ten najsilnejší dôkaz na preukázanie antikristovskej podstaty odmietania uznať Božiu identitu.

Dočasne vyjdime z rámca cirkvi a bratov a sestier a preskúmajme názory antikristov na rôzne záležitosti medzi skupinami ľudí a v reálnom živote. O aké záležitosti ide? (Narodenie, starnutie, choroba a smrť ľudí, ako aj spoločenské zmeny, politické posuny a výskyt katastrof. Antikristom sa v žiadnej z týchto vecí nepodarí spoznať Božiu zvrchovanosť.) (Antikristi neveria, že osudy ľudí sú v Božích rukách, namiesto toho si chcú vlastnými rukami vytvoriť krásnu domovinu.) Toto sú konkrétne prejavy, ktoré sa dotýkajú podstaty problému. Dokážu antikristi vidieť, že ľudský osud, život a smrť a všetky skúsenosti, ktorými každý človek v živote prechádza, sú pod Božou zvrchovanosťou? Nedokážu to vidieť. Napríklad v spoločnosti existuje populárne porekadlo: „Tí, ktorí stavajú mosty a opravujú cesty, skončia slepí, zatiaľ čo potomstvo vrahov a podpaľačov sa rozmnožuje.“ Je toto porekadlo podstatným pravidlom pre niečo? Je to pravda? Je to filozofická teória? (Nie.) Odkiaľ teda toto príslovie pochádza? Určite nie od tých, ktorí veria v Boha; je to povrchný jav v životných podmienkach rôznych ľudí v priebehu ľudského vývoja. Ľudia veria, že svetu chýba spravodlivosť, že čím viac dobrých skutkov človek vykoná, tým pravdepodobnejšie oslepne a tým viac čelí odplate, zatiaľ čo čím viac zla človek pácha, tým viac sa mu darí a dočká sa úspechu vo svete. Sú vývojové zákony rôznych vecí medzi ľudstvom v nejakom súlade s týmto príslovím? Poznáme aj príslovie: „Dobrí zomierajú mladí, zatiaľ čo zlí sa dožívajú vysokého veku.“ Ľudia akého druhu vytvorili toto porekadlo? Tieto typy porekadiel ľudia poznajú ako ľudové porekadlá; akí ľudia sú schopní vysloviť tieto porekadlá? Sú to veriaci v Boha? Sú to ľudia, ktorí veria v existenciu Boha? (Nie.) Existujú určité druhy cynikov, ktorí sú v spoločnosti a medzi ľuďmi neúspešní, všade narážajú na prekážky, majú ťažké osudy a nenaplnené túžby a nech idú kamkoľvek, nedarí sa im. Myslia si, že sú do istej miery kompetentní a schopní, a predsa si nedokázali urobiť meno, prekvitať, prekonať ostatných ani uctiť pamiatku svojich predkov. Kamkoľvek prídu, sú vylučovaní, šikanovaní a utláčaní a chýba im schopnosť vymaniť sa z toho všetkého. Nakoniec dospejú k záveru: „V spoločnosti ani v ľudstve neexistuje spravodlivosť, neexistuje nič také ako odmeňovanie dobra a trestanie zla alebo odplata. Zlí ľudia robia zlé veci bez toho, aby boli potrestaní, zatiaľ čo dobrí ľudia, ktorí urobili veľa dobrých vecí, ako napríklad dávanie milodarov a pomoc chudobným, odmenu nakoniec nedostanú. Takže nebuďte dobrí; je to zbytočné. Dobrí ľudia nakoniec oslepnú – človek namiesto toho musí byť zlý.“ Pretože sú vo svete a medzi skupinami ľudí neúspešní, sťažujú sa na nedostatok spravodlivosti a férovosti vo svete a na neprítomnosť spasiteľa vo svete. Myslia si, že im všetci krivdili, pretože nikto nevidí ich silné stránky ani odbornosť a nikto ich nedosadzuje do dôležitých funkcií. Vytvárajú teda tento druh prekrútenej teórie, aby sa sťažovali na ľudstvo a svet. Existujú v skutočnosti dôvody, prečo sa tieto rôzne veci dejú? Existujú príčinné súvislosti? Rozhodne áno! Antikristi zdieľajú rovnaký názor ako títo ľudia; neveria, že Boh je zvrchovaný nad všetkým, ani neveria, že všetko, nad čím má Boh – ktorý má identitu Boha – zvrchovanosť, je spravodlivé. Antikristi preto nielenže neuznávajú, že všetko, čo Boh robí, predstavuje Jeho identitu, ale veria aj prekrúteným teóriám a bludom, ktoré kolujú v spoločnosti. Veria, že tieto prekrútené teórie a bludy sú pravdivé a že len tí, ktorí dokážu v tomto svete prosperovať, ktorí sú uctievaní a nasledovaní, môžu byť nazývaní bohmi ich sŕdc a tými, ktorí v ich srdciach majú identitu bohov. Napríklad v čínskych legendách vystupujú postavy ako Kráľovná matka západu, Nefritový cisár, Osem nesmrteľných, Kuan-jin a Budha – to sú tí, ktorých antikristi vo svojich srdciach skutočne uctievajú. V týchto legendách je najväčší Nefritový cisár; má moc trestať hriešnikov v nebeskej ríši tým, že ich zvrhne do ríše smrteľníkov. Keď to antikristi počujú, cítia k nemu veľký obdiv a myslia si: „Nefritový cisár je skutočne boh! Má vystupovanie, správanie a schopnosti boha!“ Tieto legendy spolu s takzvanými nesmrteľnými, ktorým široká verejnosť prináša obety, zanechali v ľuďoch hlboký dojem. Veria: „Títo takzvaní nesmrteľní majú veľké zručnosti a moc. Zaslúžia si titul bohov. Sú schopní poskytnúť v nebeskej ríši vyhlásenie o riešení všetkých nespravodlivých a neuspokojivých vecí, ktoré sa dejú vo svete, a ak niekto hľadá spravodlivosť, môže u nich nájsť odpoveď. Napríklad historické postavy ako Pao Kung a Kuan Kung presadzujú spravodlivosť pre ľudstvo v duchovnej sfére. Keď sa človeku stane krivda a súdy sú nespravodlivé, ak prednesie svoj prípad Pao Kungovi alebo Kuan Kungovi, má zaručené, že sa dočká spravodlivosti.“ Ľudia veria, že tieto postavy z ľudových rozprávok dokážu vykonávať spravodlivosť pre ľudstvo, trestať zlých ľudí a naprávať všetku nespravodlivosť vo svete, čo umožní tým, ktorí trpia a zápasia, prestať roniť slzy. Myslia si, že chudobným ľuďom na dne spoločnosti, neschopným a šikanovaným, stačí prinášať obety týmto postavám, veriť v ne a nasledovať ich, aby unikli všetkému svojmu utrpeniu a vyriešili všetko týranie a útlak, ktorým čelia. Podobne aj antikristi vo svojich srdciach a mysliach veria, že bohovia by mali byť ako takzvaní Bódhisattva a Budha, riešiť všetko ľudské utrpenie a zachraňovať ľudí z mora biedy. Napríklad istý muž, ktorého matka bola nevyliečiteľne chorá a lekárska pomoc už nič nezmohla, bol veľmi oddaný syn a nechcel, aby jeho matka zomrela, a tak každý deň pálil tri vonné tyčinky a obetoval chutné jedlo a nápoje modle Bódhisattvu Kuan-jin. Potom zložil sľub: Ak by sa choroba jeho matky dala vyliečiť a mohla by žiť ďalších 30 rokov, ochotne by sa na výmenu vzdal 30 rokov vlastného života, po zvyšok svojich dní by sa stal vegetariánom a zdržal by sa toho, aby ešte niekedy vzal život živému tvorovi. Po zapálení vonných tyčiniek, klaňaní sa, zložení tohto sľubu a obetovaní svojho úprimného srdca sa jeho matka z choroby vyliečila. Znamenalo to, že jeho sľub Bódhisattva vypočul? Znamenalo to, že jeho matka bude žiť o 30 rokov dlhšie a on bude žiť o 30 rokov menej? Nie. Ale pretože veril, bol presvedčený, že je to pravda. Potom začal plniť svoj sľub tým, že sa stal vegetariánom. Jedného dňa sa zamyslel: „Matka sa uzdravila a o dlhovekosť má postarané, nemohol by som teda v budúcnosti porušiť svoj sľub? Nemohol by som si dať kuracie stehno? Ak mám na jedno chuť, tak si ho dám.“ Hneď po zjedení kuracieho stehna sa cítil veľmi príjemne a spokojne, aj na duši cítil pokoj, no na druhý deň začal zvracať a dostal hnačku. Bolo mu zle niekoľko dní a nelepšilo sa to. Na štvrtý deň mu napadlo: „Nie je to trest od Bódhisattvu? Nedovoľuje mi jesť mäso? Zdá sa, že slová, ktoré som predtým vyslovil, naozaj platia – nemôžem jesť mäso!“ Keď na to pomyslel, rýchlo opäť zapálil tri vonné tyčinky, obetoval množstvo chutného jedla a vyznal sa zo svojho hriechu. Na druhý deň sa uzdravil. Keď videl, že Bódhisattva je taký účinný, ešte viac sa utvrdil vo svojej viere: „Človek koná a Bódhisattva sa pozerá. Nesmiem klamať, keď som zložil sľub, musím ho dodržať, inak ma Bódhisattva potrestá!“ Odvtedy mal ešte silnejší pocit, že titul „Bódhisattva“ je svätý a nedotknuteľný. Každý deň pálil tri vonné tyčinky a počas slávností a sviatkov prinášal obety. Postupne sa viera v to, že modly, ktorým ľudia prinášajú obety, ako Nefritový cisár, Bódhisattva Kuan-jin, Kuan Kung a ďalší, sú bohovia, v srdci takéhoto človeka potvrdila. Ich postavenie v jeho srdci sa stalo ešte pevnejším, bez akýchkoľvek pochybností či podozrení. Aj keď antikristi tieto veci nezažili na vlastnej koži, ani doma neuctievali tieto modly či hlinené sošky, vo svojom spoločenskom okruhu o takýchto veciach občas počujú alebo sa s nimi stretávajú. Napríklad počujú o tom, ako Budha niekoho vyliečil alebo vykonal spravodlivosť tým, že zoslal odplatu na zlých ľudí; ako niekto zbohatol po tom, čo mu majster feng-šuej nanovo usporiadal nejaké veci v dome; alebo ako sa niekto poradil s majstrom feng-šuej či majstrom jin a jang ohľadom hrobiek a výberu cintorína, vďaka čomu sa z jeho potomkov stali vysokí úradníci alebo dosiahli vo svojej kariére obrovský úspech, a tak ďalej. Tieto veci zanechávajú v mysliach antikristov dojem, že bohovia by mali mať také schopnosti a moc ako títo takzvaní budhovia a cisári, s ktorými sa ľudia stretávajú a ktorých vidia v bežnom živote. Dokonca si myslia, že bohovia by mali byť ako tie modly, ktorým ľudia prinášajú obety, a mali by medzi ľuďmi predvádzať nejaké znamenia a zázraky, aby v nich vyvolali hrôzu a úžas. A ak to boh nerobí, potom by nemal byť považovaný za boha. Čím sa s takýmito názormi a chápaním bohov pre antikristov stáva pojem boha? V ich mysliach je skutočným bohom a tým, kto má identitu boha, bytosť ako Nefritový cisár, ktorý môže kedykoľvek a kdekoľvek poslať nebeských vojakov, aby zvrhli do ríše smrteľníkov tých, ktorí porušili nebeské zákony. Alebo modla, ktorej ľudia prinášajú obety a ktorá im umožní zbohatnúť a stať sa vysokými úradníkmi – aj takéto bytosti považujú antikristi za hodné identity boha. Toto je vnútorné vnímanie a chápanie identity Boha u antikristov. Čo si teda myslia antikristi, keď Boh koná dielo v krajine, kde leží veľký červený drak, a bratia a sestry sú zatýkaní, cirkev je ničená a Božie dielo je brzdené a vyrušované? „Ak je to Boh, prečo by sa cirkvi diali takéto veci? Keď sú bratia a sestry zatýkaní, Boh by mal na oblohe ukázať zjavenia, zoslať hromy a zúrivosť, aby tí zlí policajti, ktorí zatýkajú bratov a sestry, v hrôze utiekli ako vyplašené potkany. Prečo som však nikdy nepočul, že by sa niečo také stalo? Keďže títo ľudia nasledujú Boha a sú Božím vyvoleným ľudom, prečo ich Boh nezachráni a neochráni? Veľký červený drak tak šialene a kruto prenasleduje tých, ktorí nasledujú Boha. Prečo Boh nepríde na zem, aby pre ľudstvo vykonal spravodlivosť? Prečo Boh nezastaví veľkého červeného draka? Prečo veľkého červeného draka nepotrestá? Vari Boh, ktorý má identitu Boha, dokáže len hovoriť a poskytovať pravdu? V porovnaní s Nefritovým cisárom, Bódhisattvom Kuan-jinom a Budhom sa zdá, že Boh nemá veľké schopnosti a zručnosti. Hovorí sa, že Boh má moc a autoritu, ale kde je táto moc a autorita? Je ten, kto dokáže len poskytovať pravdu a chýba mu Božia moc a autorita, skutočne Bohom? Keď majú byť bratia a sestry zatknutí, Boh by mal pred zlými policajtmi postaviť múr, alebo spôsobiť, aby oslepli a ochrnuli, aby zošaleli alebo ohlúpli. Pred príchodom nebezpečenstva by mal Boh všetkým jasne oznámiť hroziace riziko, mali by počuť hlas, cítiť silný pocit a mať jasnú myšlienku. Prečo Boh také veci nerobí? Prečo neurobí ani náznak, keď sa blíži takáto situácia? Keď ľudia trpia zatýkaním, mučením a prenasledovaním, prečo Boh týchto diablov a zlých policajtov nezastaví alebo nepotrestá? Keď bratom a sestrám nasadzujú putá, keď na nich dopadajú obušky, prečo Boh nič nerobí? Keby to boli Nefritový cisár alebo Bódhisattva Kuan-jin, nikdy by nedovolili, aby ich veriaci takto trpeli. Určite by zasiahli a pomohli, spôsobili by, že zlí policajti oslepnú, skrivia sa im tváre, zošalejú, zhnijú im ruky a nohy, dostanú nevyliečiteľné choroby a donútili by ich pozabíjať sa navzájom. Prečo to Boh neurobí? Kde vlastne Boh je? Existuje vôbec? Keď prídu problémy, Boh ľudí nezachráni, ani keď sa k Nemu modlia, ani nenastaví okolnosti tak, aby unikli nebezpečenstvu. Keď týchto bezbranných ľudí zlí policajti mučia, zdravý rozum hovorí, že Boh by mal zasiahnuť, pomôcť a nie sa len nečinne prizerať, pretože bohovia neradi vidia nespravodlivosť vo svete a majú zachraňovať ľudí z biedy a vyslobodzovať všetky bytosti z utrpenia. Prečo tento Boh, v ktorého teraz verím, takéto veci vôbec nerobí? Naozaj existuje Boh, v ktorého verím?“ Po tom, čo zažili mnoho vecí, sú antikristi neustále zmätení a plní pochybností. Počas svojej viery v Boha dokonca chodia k veštcom a majstrom jin a jang, aby im vyveštili, aká ich čaká budúcnosť, aby zistili, či ich čaká väzenie, či im pôjde práca hladko, či sa im nejaký darebák nepokúsi pomstiť, alebo či existuje spôsob, ako sa vyhnúť väzeniu, ak ho majú v osude.

Počas procesu viery v Boha a nasledovania Boha v antikristoch vždy vznikajú predstavy o Božej identite a podstate a vždy spochybňujú, prečo Boh len hovorí a neukazuje žiadne znamenia ani nekoná žiadne zázraky. Hoci antikristi takisto čítajú Božie slová, ich úmyslom nie je hľadať alebo prijať pravdu, namiesto toho ich čítajú s postojom skúmania a hĺbania. Výsledkom je, že nielenže sa im nepodarí vybudovať si skutočnú vieru, ale miesto toho sa stávajú pochybovačnejšími a prechovávajú viac predstáv o vtelenom Bohu, tým viac skúmajú. Ich hlavnou predstavou je, že veria, že Kristus by mal mať nadprirodzenú ľudskú prirodzenosť. Myslia si: „Ak má Kristus normálnu ľudskú prirodzenosť a nekoná žiadne znamenia ani zázraky, ako sa dá dokázať, že je Boh?“ V srdciach antikristov je Bohom len Boží Duch a Bohom je len telo, ktoré dokáže ukazovať znamenia a konať zázraky. Ak má telo len normálnu ľudskú prirodzenosť, neukazuje znamenia a nekoná zázraky, potom aj keď dokáže vyjadriť pravdu, nepovažuje sa za Boha. Preto nie je prekvapujúce, že antikristi vždy pochybujú o podstate vteleného Boha. Nehľadiac na to, koľko vecí sa mu stane, typ človeka – antikrist – sa ich nikdy nesnaží riešiť hľadaním pravdy v Božích slovách, a už vôbec sa neusiluje vidieť ich cez optiku Božích slov – čo je tak úplne preto, lebo neverí, že každý riadok Božích slov je pravda. Bez ohľadu na to, ako Boží dom v duchovnom spoločenstve hovorí o pravde, antikristi zostávajú nevnímaví, a v dôsledku toho im chýba správny postoj, nehľadiac na to, akej situácii čelia; antikristi tvrdošijne odmietajú odložiť bokom svoje predstavy, hlavne ak ide o prístup k Bohu a pravde. Boh, v ktorého veria, je bohom, ktorý robí znamenia a zázraky, nadprirodzeným bohom. Bohom nazývajú každého, kto robí znamenia a zázraky – či už je to Bódhisattva Kuan-jin, Budha alebo bohyňa Ma-cu. Veria, že len tí, ktorí dokážu robiť znamenia a zázraky, sú bohmi, ktorí majú identitu bohov, a tí, ktorí to nedokážu, nemusia byť bohmi bez ohľadu na to, koľko právd vyjadrujú. Nechápu, že vyjadrovanie pravdy je veľkou mocou a všemohúcnosťou Boha; namiesto toho si myslia, že veľkou mocou a všemohúcnosťou bohov je len to, že robia znamenia a zázraky. Preto pokiaľ ide o praktické dielo vteleného Boha, ktorý vyjadruje pravdu, aby si podmanil ľudí a spasil ich, polieval, pásol a viedol Boží vyvolený ľud, umožnil mu skutočne zakúsiť Boží súd, napomínanie, skúšky a zušľachťovanie, dospieť k pochopeniu pravdy, odvrhnúť svoje skazené povahy a stať sa ľuďmi, ktorí sa podriaďujú Bohu a uctievajú Ho, a tak ďalej – antikristi to všetko považujú za dielo človeka, a nie Boha. Podľa predstáv antikristov by sa mali bohovia skrývať za oltárom a donútiť ľudí, aby im prinášali obety, požívať potravu, ktorú ľudia obetujú, vdychovať dym z kadidla, ktoré pália, podávať pomocnú ruku, keď sú ľudia v ťažkostiach, preukazovať svoju veľkú moc a okamžite pomáhať v rámci možností ich chápania, pričom majú uspokojovať potreby ľudí, keď prosia o pomoc a sú vo svojich prosbách úprimní. Len takýto boh je pre antikristov pravým bohom. Všetko, čo dnes Boh robí, sa zatiaľ stretáva s pohŕdaním antikristov. A prečo je to tak? Súdiac podľa prirodzenosti-podstaty antikristov, nežiadajú dielo polievania, pastierstva a spásy, ktoré Stvoriteľ uskutočňuje na stvorených bytostiach, ale prosperitu a naplnenie želaní vo všetkých veciach, aby neboli v tomto živote potrestaní a aby sa v budúcom svete dostali do neba. Ich názor a potreby potvrdzujú to, že ich podstatou je nenávisť voči pravde. Antikristi milujú podlosť, nadprirodzeno a zázraky a dokonca uctievajú činy a diabolské slová satana a zlých duchov – čo sú negatívne a podlé veci – ako božské a ako pravdu. Berú ich ako predmety svojho celoživotného uctievania a úsilia a ako veci, ktoré by sa mali vo svete vážiť a šíriť. V dôsledku toho sa ich predstavy a názory na Božiu identitu nikdy nezmenia, kým nasledujú Boha. Ak takíto ľudia nemôžu naplniť svoje ambície v Božom dome, ak nie sú povýšení alebo použití a nedosiahnu rýchly a veľký úspech, budú pripravení zradiť Boha kedykoľvek, v ktoromkoľvek okamihu a na ktoromkoľvek mieste. Niektorí z týchto ľudí veria desať rokov, niektorí dvadsať a mohol by si si myslieť, že majú základ a neopustia Boha, ale v skutočnosti sú pripravení Boha kedykoľvek zradiť a vrátiť sa do sveta. Aj keď neopustia cirkev, ich srdcia sa už od Boha vzdialili a zradili Ho. Kedykoľvek to okolnosti dovolia alebo sa naskytne príležitosť, pôjdu a uveria falošným bohom a zlým duchom. Ak majú šancu dosiahnuť závratný úspech, stať sa vysokopostaveným úradníkom, stať sa slávnym a užívať si slávu a bohatstvo, nebudú váhať opustiť cirkev a nasledovať trendy svetského sveta. Niektorí antikristi sa pýtajú: „Ak je to Boh, prečo trpí prenasledovaním a stíhaním zo strany veľkého červeného draka? Ak je to Boh, prečo neukáže znamenia a nevykoná zázraky, aby úplne zničil veľkého červeného draka? Toľkí z Božieho vyvoleného ľudu boli zajatí a prenasledovaní veľkým červeným drakom. Prečo ich Boh nechráni a nezachráni pred prenasledovaním satana?“ Je to presne tak, ako si mysleli farizeji v judaizme: „Ak je Ježiš Boh, prečo mohol byť ukrižovaný? Prečo sa nemohol zachrániť sám?“ Antikristi to nikdy nepochopia, pretože neprijímajú pravdu ani neveria, že Božie slová všetko uskutočnia. Veria len tomu, čo vidia, a neveria v hodnotu ani význam, ktoré preukázalo všetko dielo, ktoré Boh vykonal. Neveria, že každé slovo, ktoré Boh vyjadruje, je pravda a že každé Jeho slovo sa naplní a uskutoční; neveria, že Božia múdrosť sa uplatňuje na základe satanových úkladov, ani že Boh používa veľkého červeného draka, aby slúžil ako protipól, ktorý zjavuje Jeho všemohúcnosť a múdrosť. Neveria, že Boh je zvrchovaný nad všetkým a že Božie slová všetko uskutočňujú, sú teda antikristi stále veriacimi v Boha? Nie sú. Antikristi sú ľudia, ktorí popierajú Boha a odporujú Mu; sú to čistí pochybovači.

Aké sú hlavné dôvody, prečo antikristi odmietajú uznať Božiu identitu? Jedným z nich je, že Boh nenapráva všetku nespravodlivosť vo svete, nevykonáva spravodlivosť pre ľudstvo ani okamžite netrestá tých, ktorí páchajú zlo, ako si to antikristi predstavujú vo svojich predstavách; medzi všetkými vecami, nad ktorými má Boh zvrchovanosť, každý deň dochádza k mnohým nespravodlivým udalostiam, a predsa sa zdá, že Boh je voči tomu ľahostajný a v reakcii nepovie jediné slovo ani neurobí jedinú vec. V očiach antikristov všetko, čo vidia, že sa deje vo svete v rámci vecí, s ktorými sa stretávajú, nie je v súlade s ich predstavami a nemalo by sa to stávať. Prečo si myslia, že by sa tieto veci nemali stávať? Myslia si: „Ak Boh existuje, prečo sa o tieto veci nestará? Ak Boh existuje, prečo si toľko zlých ľudí stále žije dobre? Prečo bohatí bohatnú a chudobní chudobnejú? Prečo bohatí ľudia jedávajú každý deň okázalé jedlá a tak veľmi si užívajú, zatiaľ čo toľkí musia stále žobrať o jedlo? Prečo sú nevinní ľudia šikanovaní, utláčaní a vykorisťovaní? Prečo niektorí ľudia drú a potia sa, pracujú viac ako osem hodín denne za takú malú mzdu, zatiaľ čo iní zarobia za hodinu viac, ako by človek zarobil za celý život? Prečo boh nerieši tieto spoločenské a svetské nespravodlivosti? Prečo sa niektorí rodia v bavlnke, zatiaľ čo iní sa rodia do chudoby a vyčerpania? Prečo si niektorí ľudia môžu užívať slávu a bohatstvo a bezhraničnú lásku svojich rodín po celý život, zatiaľ čo iní nemôžu, hoci sa narodili v rovnakom spoločenskom prostredí?“ Toto sú v srdciach antikristov večne neriešiteľné záhady. Myslia si, že keďže veria v Boha, mali by odovzdať Bohu všetky veci, do ktorých nedokážu vidieť a ktorým nerozumejú, a všetky tie záhady, ktoré nevedia vyriešiť, a nechať Ho, aby poskytol riešenia, a že by na ne mali nájsť odpovede v Božích slovách. Avšak po troch až piatich rokoch viery v Boha tieto odpovede nedokážu nájsť a ani po ôsmich až desiatich rokoch viery ich stále nevedia nájsť. Keď veria už dvadsať rokov, čudujú sa: „Prečo som stále nedostal žiadne odpovede? Prečo Boh tieto problémy nevyriešil? Prečo sa Boh nespráva ako Bódhisattva Kuan-jin alebo Nefritový cisár? Veď Boh má autoritu a moc a identitu Boha, mal by teda robiť tieto veci! Prečo sa najmä v cirkvi často objavujú zlí ľudia a spôsobujú narušenia a vyrušenia, pričom niektorí dokonca kradnú obety bez toho, aby utrpeli akékoľvek následky? Niektorí ľudia často klamú a niektorí šíria predstavy a nepodložené fámy bez toho, aby vytrpeli Božie disciplinovanie alebo trest; iní zrazu prestanú veriť v Boha a idú pracovať do spoločnosti a po niekoľkých rokoch zbohatnú bez toho, aby vôbec niekedy zažili ťažké časy. Niektorí veriaci žijú horšie životy ako ľudia, ktorí v Boha neveria. V skutočnosti veriaci v Boha trpia a mnohí z nich sú prenasledovaní, nemôžu sa vrátiť do svojich domovov a žijú v chudobe a biede. Určite toto nie je zmysel viery v Boha? Určite toto nie je hodnota nasledovania Boha? Určite toto nie je každodenný život, ktorý chce Boh dať ľuďom? Keď sa ľudia stretnú s vecami, ktoré nedokážu uskutočniť, prečo Boh neurobí niečo mimoriadne, aby tomu porozumeli a okamžite im to došlo? Je veľa vecí, ktorým ľudia nerozumejú a nevedia, prečo Boh koná tak, ako koná. Prečo Boh nezažne lampu, aby rozjasnil ľudské srdcia? Prečo nedá ľuďom inšpiráciu? Keď ľudia páchajú zlo a spôsobujú narušenia a vyrušenia, Boh sa nepostaví a neprekľaje týchto zlých ľudí priamo a neprinúti ich čeliť odplate. Nevidel som veľa prípadov, že by Boh robil také veci. Niekedy ľudia potrebujú Božie osvietenie, osvetlenie a zaopatrenie, tak prečo Boha nemôžu cítiť ani vidieť? Kde je Boh?“ Všetky takéto „prečo“ zostávajú v srdciach antikristov nezodpovedané. Nerozumejú tomu, prečo sa tieto veci a javy nikdy nemenia, nezvrátia a už vôbec sa nezlepšujú. Myslia si, že viera v Boha by mala ľudí úplne premeniť a že celý ich život, vystupovanie, myšlienky a najmä kvalita ich života, ako aj ich schopnosti a zručnosti, by sa mali rozvíjať pozitívnym smerom. Prečo tieto zmeny nevidia ani po desiatich či dvadsiatich rokoch pozorovania? Veci, o ktorých ľudia fantazírujú alebo snívajú vo svojich predstavách, sa nikdy nevyriešia ani neuskutočnia po tom, čo uveria v Boha. Aký je teda zmysel viery v Boha? Aká je hodnota viery v Boha a Jeho nasledovania? Tieto otázky zostávajú v srdciach antikristov nevyriešené a nezodpovedané a neuskutočňujú sa ani nenapĺňajú tak, ako si to antikristi predstavujú, takže Boh, ktorého majú antikristi na mysli, nikdy neexistuje. A prirodzene, Ten, kto má identitu Boha, je v mysliach antikristov navždy popretý.

Vo viere antikristov v Boha je príliš veľa prímesí. Skutočnosť je taká, že antikristi v Boha neveria naozaj; je to všetko len pretvárka. Veria v Neho rovnako, ako neveriaci uctievajú diablov a modly. Všetko, čo Boh robí, považujú za ťažko prijateľné a neustále v nich hlodajú pochybnosti a otázky. Tieto pochybnosti a otázky skrývajú vo svojich srdciach a neodvažujú sa ich vysloviť, a sú tiež zruční v pretvárke, a tak bez ohľadu na to, koľko rokov veria v Boha, zostávajú skutočnými pochybovačmi. Boha a všetky Jeho činy merajú svojimi fantáziami a všelijakými svojimi rôznymi predstavami o Bohu, ako aj niektorými tradičnými ľudskými vedomosťami a morálnymi predstavami. Používajú tieto veci na meranie Božej identity a toho, či existuje alebo nie. A aký je konečný výsledok? Popierajú existenciu Boha a neuznávajú identitu a podstatu vteleného Boha. Nie je štandard, podľa ktorého antikristi merajú, či vtelený Boh má identitu a podstatu Boha, nesprávny? Jednoducho povedané, antikristi uctievajú vedomosti a slávne, veľké osobnosti, nikdy teda nemajú námietky ani necítia žiadny odpor voči veciam, ktoré od týchto slávnych, veľkých osobností pochádzajú. Prečo teda pohŕdajú Kristom, keď vidia, že je to normálny a bežný človek, a začínajú pociťovať odpor a nenávisť, keď vidia, že Kristus vyjadruje toľko právd? Je to preto, že to, čo uctievajú a zbožňujú, nie je vôbec pozitívne, nie je taký ani len kúsok z toho. Čo majú antikristi radi? Obľubujú bizarnosť, podlosť, zázraky a nadprirodzené veci, zatiaľ čo Božia normálnosť a praktickosť, Božia skutočná láska k človeku, Božia múdrosť, vernosť, svätosť a spravodlivosť sú v očiach antikristov odsúdené. Napríklad, Boh pripravil situáciu, aby si bratia a sestry vybudovali schopnosť rozlišovať a prakticky sa poučili. O akú situáciu išlo? Zariadil, aby medzi nimi žil niekto, kto bol posadnutý démonom. Spočiatku bol spôsob reči a konania tohto človeka normálny, rovnako ako jeho rozum; vôbec sa nezdal byť problematický. Po určitom čase kontaktu s ním však bratia a sestry zistili, že nič z toho, čo hovoril, nedávalo zmysel a chýbala tomu náležitá štruktúra a poriadok. Neskôr došlo k určitým nadprirodzeným veciam: Vždy bratom a sestrám hovoril, že mal tú či onú víziu a získal také a také zjavenie. Napríklad jedného dňa mu bolo zjavené, že musí urobiť parené buchty – musel to urobiť – a na druhý deň zhodou okolností potreboval ísť von, tak si tie buchty vzal so sebou. Neskôr mu bolo v sne zjavené, že sa musí vydať na juh; šesť míľ odtiaľ na neho niekto čakal. Išiel sa tam pozrieť a priamo na tom mieste našiel človeka, ktorý sa stratil; svedčil tomuto človeku o Božom diele posledných dní a on ho prijal. Neustále získaval zjavenia, neustále počul hlas, neustále sa mu diali nadprirodzené veci. Každý deň, keď prišlo na to, čo jesť, kam ísť, čo robiť, s kým sa stýkať, neriadil sa zákonmi života normálnej ľudskej prirodzenosti, ani nehľadal Božie slová ako základ či princíp, ani nevyhľadával ľudí, s ktorými by bol v duchovnom spoločenstve. Vždy sa spoliehal na svoje pocity a čakal na hlas, zjavenie alebo sen. Bol tento človek normálny? (Nie.) Zdalo sa, že v troch jedlách, ktoré denne zjedol, a v jeho dennom režime bol pravidelný poriadok, a napriek tomu stále počul hlasy. Niektorí ľudia ho prekukli a povedali, že sú to prejavy posadnutia zlým duchom. Bratia a sestry postupne získavali schopnosť rozlíšiť jeho stav, až kým sa ho jedného dňa nezmocnil záchvat duševnej choroby, nezačal hovoriť bláznivé veci a neutiekol preč nahý a s rozstrapatenými vlasmi, v úplne psychotickom stave. Tým sa celá záležitosť konečne uzavrela. Nemajú teraz bratia a sestry vhľad do konkrétnych prejavov účinkovania zlého ducha a démonického posadnutia a nedokážu ich rozlíšiť? Samozrejme, niektorí z nich sa s takýmito vecami stretli už predtým a už mali schopnosť ich rozlíšiť, zatiaľ čo iní neverili v Boha dlho a ničím takým neprešli, bolo preto pravdepodobné, že budú zavedení. Ale bez ohľadu na to, či boli zavedení alebo mali schopnosť rozlišovať, ak by Boh nepripravil toto prostredie, mohli by mať skutočnú schopnosť rozlíšiť posadnutie zlým duchom alebo jeho účinkovanie? (Nie.) Aký účel a význam bol teda v tom, že Boh pripravil toto prostredie a vykonal tieto veci? Bolo to preto, aby im umožnil prakticky získať schopnosť rozlišovať a poučiť sa a aby vedeli, ako rozpoznať tých, v ktorých pôsobia zlí duchovia alebo ktorí sú posadnutí démonmi. Ak ľuďom iba povedia, čo je účinkovanie zlého ducha – ako keď učiteľ učí z knihy a hovorí len o učebnicových teóriách bez toho, aby študentov priviedol k nejakým skutočným cvičeniam alebo výcviku –, ľudia porozumejú len niektorým učeniam a výrokom. Jasne vysvetliť, čo presne je účinkovanie zlého ducha a aké sú jeho konkrétne prejavy, môžeš len vtedy, keď si bol toho osobným svedkom, videl si to na vlastné oči a počul na vlastné uši. A keď sa potom s takýmito ľuďmi stretneš opäť, budeš ich vedieť rozlíšiť a odmietnuť; budeš vedieť takéto záležitosti správne riešiť a vysporiadať sa s nimi. Nie je teda to, čo získaš v takomto prostredí, oveľa praktickejšie ako to, čo získaš celodennou účasťou na zhromaždeniach a počúvaním kázní? Ľudia, ktorí majú normálne myslenie a rozumnosť a usilujú sa o pravdu, budú vedieť správne porozumieť spôsobom, akými Boh robí tieto veci. Nebudú sa sťažovať a hovoriť: „Prečo Boh dovoľuje, aby sa v cirkvi objavili zlí duchovia? Prečo ma Boh vopred nevaroval? Prečo zlých duchov neodstráni?“ Nebudú sa na tieto veci sťažovať, miesto toho budú vďační, budú chváliť Boha za Jeho vynikajúce a múdre dielo a hovoriť, že Boh tak veľmi miluje človeka! Antikristi však neprijímajú pravdu a zároveň sú ich srdcia plné predstáv a fantázií o Bohu, navyše vo svojich srdciach v skutočnosti uctievajú diablov a modly a všetko, čo robí pravý Boh, porovnávajú a pomeriavajú so svojimi modlami. Keď sa teda stretnú s takýmito situáciami, najprv sa čudujú: „Je toto dielo boha? Ako môžete byť takí hlúpi? Ako mohol boh dovoliť, aby sa v cirkvi objavili zlí duchovia?“ Nie je to mylné porozumenie? Po prvé, popierajú, že je to Božie dielo, a myslia si aj: „Boh by toto určite neurobil. Bohovia nechcú, aby ľudia trpeli. Keď Bódhisattva Kuan-jin vidí ľudí trpieť, jej sochy ronia slzy; praje si vyslobodiť všetky bytosti z múk, priviesť každého človeka pod Budhovo meno a zbaviť ho všetkého utrpenia ľudského sveta. Bohovia by mali byť súcitní, starať sa o svoj vyvolený ľud a nedovoliť, aby sa v cirkvi objavili zlí duchovia. Toto určite nemôže byť božie dielo.“ Len čo k takýmto veciam dôjde, vo svojich srdciach antikristi najprv ešte viac zapochybujú o Božej identite a zároveň stokrát, tisíckrát nie sú ochotní prijať Božie skutky a dokonca ich súdia a odsudzujú. Taktiež sa vysmievajú bratom a sestrám, ktorí túto záležitosť od Boha prijímajú, a hovoria: „Vy pochábli stále veríte, že všetko je božie dielo. Boh by sa takto nesprával! Boh by mal chrániť svoje ovečky a starať sa o ne a vlastnoručne ich chrániť. Bohovia sú útočiskami pre ľudí; ľudia by nemali trpieť všetkými týmito útrapami. Žiadne negatívne a zlé veci by sa ľuďom nemali diať, takto konajú bohovia.“ Srdcia antikristov sú plné pochybností, popieraní, predstáv a odsudzovania Boha. V dôsledku toho je všetko, čo Boh robí, v ich očiach nesprávne a nie je to to, čo by mal Boh robiť, a je to pre nich dôkaz a páka na odsúdenie a popretie Boha. V tomto sa úplne odhaľuje prirodzenosť-podstata antikristov, ktorá spočíva v odpore voči Bohu. Napríklad, keď bratia a sestry znášajú mučenie a prenasledovanie zo strany ČKS, polícia do červena rozžeraví elektrické značkovacie železá a pritláča ich na ich telá, čo im spôsobuje takú bolesť, že omdlievajú, a všetkým prítomným z toho tuhne krv v žilách. Čo si pri pohľade na túto scénu myslia antikristi? „Títo satani a diabli sú príliš krutí! Nemajú žiadnu ľudskosť, nijakú ľútosť ani žiadny súcit. Ich metódy sú príliš zverské, nemôžem sa na to pozerať! Keby som tam bol ja, schladil by som tie značkovacie železá, premenil by som ich na vatu a nechal by som ich, aby sa ľudských tiel dotýkali jemne, teplo a mäkko, ako ruka boha, ktorá hladí svoje ovečky, nech ľudia cítia jeho súcitné srdce, jeho lásku a teplo a nech to v nich vzbudí väčšiu vieru a odhodlanie nasledovať ho. Ale ľudské bytosti sú len ľudské bytosti – sme bezmocní čokoľvek urobiť, keď sa pozeráme na to, ako naši bratia a sestry a blížni tak veľmi trpia. A kde je boh? Prečo boh v tejto chvíli nezastaví ruky týchto satanov a diablov? Prečo neschladí tie rozžeravené značkovacie železá? Keď sa značkovacie železá dotknú bratov a sestier, prečo boh nespôsobí, aby necítili bolesť? Keby to bola Bódhisattva Kuan-jin, určite by to urobila; nechce vidieť, ako sa živé bytosti navzájom týrajú a zabíjajú, nechce vidieť, ako niektorá z nich trpí čo i len troškou šikanovania alebo bolesti. Pamätá na všetky bytosti, jej srdce je širšie ako obloha a jej láska je bezhraničná. To je skutočne boh! Prečo sa boh nespráva takto? Ja nie som boh, nemám túto schopnosť. Keby som bol bohom, nedovolil by som, aby moji ľudia takto trpeli.“ Bez ohľadu na to, čo ich postihne, antikristi majú svoje vlastné názory, tvrdenia, mienky a dokonca „skvelé nápady“. Nech sa im stane čokoľvek, nikdy to nespájajú s Božími slovami, nikdy nehľadajú pravdu, aby porozumeli Bohu, aby vydali svedectvo o Ňom, aby potvrdili Božiu identitu, aby potvrdili, kde a ako sa prejavuje podstata Boha, ktorý má identitu Boha – antikristi takto nepraktizujú. Namiesto toho na každom kroku Boha merajú a súperia s Ním z pohľadu satana, rôznych zlých duchov alebo Bódhisattvy Kuan-jin a Budhu. Aký je konečný výsledok tohto všetkého? Antikristi na každom kroku popierajú Boha, popierajú Jeho činy a podstatu, význam a hodnotu všetkého, čo robí, a to, ako to ľudí buduje. Popierajú účinok, ktorý chce Boh dosiahnuť na ľuďoch tým, že takto koná, a existenciu Božích úmyslov. Nepopierajú antikristi Božiu identitu tým, že popierajú význam a hodnotu všetkého, čo Boh robí? (Popierajú.) Tieto prejavy a podstata antikristov, myšlienky, ktoré odhaľujú, a hnev, požiadavky, nespokojnosť a otázky, s ktorými sa obracajú na Boha, keď ich postihnú rôzne veci, a tak ďalej, to všetko sú konkrétne prejavy toho, že antikristi neuznávajú Božiu identitu. Také sú fakty.

Akú podstatu antikristov ste spozorovali prostredníctvom duchovného spoločenstva a rozboru, prejavov a zdrojov toho, ako antikristi popierajú Božiu identitu, ktorý sme práve urobili? Všímate si, že antikristi sú cynickí voči tomuto svetu a milujú spravodlivosť a férovosť? Sú antikristi ľudia, ktorí majú láskavú ľudskú prirodzenosť, súcit, milosrdenstvo, veľkú lásku a nenávisť k podlosti? (Nie.) Akí ľudia sú teda antikristi? (Sú to zlí ľudia, ktorí nenávidia pravdu a majú k nej odpor, takí, ktorí sa na každom kroku protivia Bohu.) To je jeden aspekt. Čo ešte? Neschvaľujú antikristi celkom spoločenské porekadlo: „Tí, ktorí stavajú mosty a opravujú cesty, skončia slepí, zatiaľ čo potomstvo vrahov a podpaľačov sa rozmnožuje?“ Neznamená to, že lamentujú nad stavom sveta a ľutujú ľudstvo? Aká je povaha ich súhlasu s týmto porekadlom? Nie je v tomto porekadle obsiahnuté niečo ako sťažnosť na nespravodlivosť Nebies? Hoci s tým nemôžu nič urobiť, antikristi prechovávajú takúto nevraživosť a emócie a sťažujú sa, že Nebesá sú nespravodlivé: „Nehovorí sa, že nebesá sú spravodlivé a že majú oči? Prečo potom tí, ktorí konajú dobro v tomto svete, nezožínajú odmenu, zatiaľ čo zlým ľuďom sa darí? Kde je v tomto svete spravodlivosť? Ako došlo k vzniku nespravodlivých záležitostí v tomto svete? Je to preto, že nebesá sú slepé a nespravodlivé!“ Skrytý význam toho je, že u Boha nie je žiadna spravodlivosť a že spravodliví sú len Budha a Kuan-jin. Preto sú srdcia antikristov naplnené nevraživosťou, sťažnosťami, popieraním a odsudzovaním vecí, ktoré robí skutočný Boh. Čo to všetko spôsobuje? Aký je na to dôvod? Je to spôsobené podstatou antikristov. O akú podstatu ide? Konkrétne povedané, srdcia antikristov sú plné predstáv a fantázií o definícii boha; nevedia alebo nechápu, ako presne skutočný Boh koná a zachraňuje ľudí. Ich hodnotenie všetkého, čo Boh robí, je založené na ich vlastných predstavách a fantáziách. A na čom sú založené tie? Sú úplne založené na rôznych kacírstvach a bludoch, ktoré ľudstvu vštepil satan a diabolskí králi. Bez ohľadu na to, aké podlé alebo zaujaté sú tieto kacírstva a bludy, sú v súlade s predstavami ľudí, ich psychologickými požiadavkami a citovými potrebami, a práve tieto veci sa pre antikristov stávajú normami pre ich správanie a meranie všetkých vecí, ako aj ich štandardom pre meranie Boha; antikristi sa mýlia v samotnom koreni. Ďalším dôležitejším dôvodom je, že antikristi majú v obľube moc a veľkolepé veci. Povedzme napríklad, že sa človek narodí v paláci a každý deň si užíva špičkové zaobchádzanie, jedáva to najlepšie jedlo a oblieka sa do toho najlepšieho oblečenia, nemusí nič robiť a dostane všetko, čo chce. Usilujú sa ľudia, ktorí veria v Boha, o takýto život? Normálny človek pocíti trošku závisti alebo žiarlivosti, ale potom si pomyslí: „Toto všetko je ustanovené Bohom. Kde nás Boh umiestni, tam žijeme. Takýto život nám nemusí nevyhnutne vyhovovať. Dá sa v takom prostredí veriť v Boha? Dá sa porozumieť pravde a byť spasený? To by bolo ťažké. To, čo nám Boh dal, stačí; pokiaľ môžeme veriť v Boha a máme tie správne podmienky na čítanie Božích slov, konanie svojej povinnosti a nakoniec dosiahnutie spásy, to je tá najradostnejšia vec.“ Mysleli by však takto antikristi? (Nie.) Mysleli by si: „Prečo môj otec nebol cisárom? Keby bol môj otec boháčom alebo cisárom, môj život by naozaj stál za to, aby som ho žil. Prečo je jeho otec cisárom? Prečo žije bezstarostný život, netrápi sa kvôli jedlu ani oblečeniu, dostane všetko, čo chce, a má vždy k dispozícii peniaze a moc? Nebesá sú nespravodlivé! Nie je až taký schopný a nemá žiadny talent, vzdelanie ani rozum. Na základe čoho získal všetky tieto veci? Prečo ich nemôžem získať ja? Ak ja tie veci získať nemôžem a iní môžu, budem ich nenávidieť! A ak ich nemôžem nenávidieť, budem nenávidieť nebesá za to, že sú nespravodlivé a že mi pripravili zlý osud, a budem nenávidieť to, že sa mi nedarí, aj toho podliaka, čo mi stojí v ceste, a budem nenávidieť aj zlé feng-šuej môjho domu!“ Čo im to chodí po rozume? Len čo v srdciach antikristov vznikne nenávisť, z úst im môžu vychádzať všelijaké bludárske argumenty.

Antikristi sa navonok zdajú byť takí dobrotiví, v skutočnosti však nič z toho, čo uctievajú a o čo sa usilujú, nie je pozitívne. Príslovia a porekadlá, ktoré hlásajú, môžu znieť tak, akoby nariekali nad stavom sveta a ľutovali ľudstvo a akoby v srdci prechovávali dobrú vôľu, v skutočnosti však ide o skutočných diablov a satanov. Ak v tomto svete získajú moc a povstanú, sú schopní páchať zlo? Sú schopní byť dobrými ľuďmi? Sú to darebáci plní ohavných hriechov. Pretože nemôžu získať moc a vo svete sa im veľmi nedarí, cítia sa trochu ukrivdení, a potom začnú veriť v Boha a nasledovať Ho. V podstate sa však vôbec nechcú usilovať o pravdu a predovšetkým nemilujú pozitívne veci; namiesto toho k nim majú odpor a milujú zlé sily, moc, luxusný život a zlé trendy sveta. Preto pohŕdajú všetkým, čo Boh, ktorý má Božiu identitu a podstatu, vyjadruje a robí, a tieto veci odsudzujú, súdia a ohovárajú. Bez ohľadu na to, aké cenné alebo zmysluplné je Božie dielo pre ľudí, neuznávajú ho ani ho neprijímajú. Nielenže neprijímajú Božiu identitu a podstatu, ale chcú sa vydávať za boha, predstierajúc, že sú spasiteľom, ktorý dokáže vyslobodiť všetky bytosti z utrpenia, ktorý dokáže zabezpečiť, aby tí, čo stavajú mosty a opravujú cesty, neoslepli, aby vrahovia a podpaľači boli potrestaní a nemohli mať potomstvo, ktoré sa rozmnožuje, a aby ľudia na najnižšom stupni spoločnosti, ktorí znášajú utrpenie, už viac netrpeli a mali kde napraviť svoje krivdy. Chcú svet zbaviť všetkej bolesti a zachrániť ľudí z biedy. Antikristi v hĺbke svojho srdca skutočne prechovávajú „všeobecnú lásku“ a nekonečnú „veľkú lásku“! Keď je všetko povedané a urobené, aký je presne dôvod toho, že antikristi odmietajú uznať Božiu identitu a podstatu? Hovoria: „Nech boh robí čokoľvek, nie je ako boh. Ja som najviac ako boh; ja som najviac kvalifikovaný byť bohom. Je to preto, že to, čo robí boh, nevyhovuje môjmu vkusu ani to nie je v súlade s vkusom a potrebami más; iba ja dokážem pochopiť ich potreby a myslenie, iba ja dokážem vyslobodiť všetky bytosti z utrpenia a iba ja môžem byť spasiteľom ľudstva.“ Ich ambície a podstata boli odhalené, však? Aká je presne pravá podoba antikristov, ktorí majú takéto ambície a podstatu? Je to archanjel, diabol satan. Popierajú Božiu identitu a neveria v Božiu existenciu, pretože sami chcú byť bohom. Veria, že ich myšlienky sú tým, čo by si mal myslieť boh, a že ich prejavy, povaha a podstata veľkej lásky sú tým, čo by mal mať boh. Myslia si, že len ten, koho zmýšľanie nariekaj nad stavom sveta a ľutuje ľudstvo pri pohľade na všetky nespravodlivosti vo svete, je boh. Myslia si, že Boh, v ktorého veria, tieto vlastnosti nemá, že iba oni majú takú myseľ a také veľké srdce, že majú takúto cnosť a veľkú lásku. Toto je podstata antikristov, rôzne prejavy a podstata ich odmietania uznať Božiu identitu. Preto ak si ctíš antikristov ako bohov a klaniaš sa im, nebudú voči tebe cítiť nevraživosť. Ak ich nasleduješ a hovoríš, že ich identita s ich podstatou sú identitou a podstatou bohov, že majú rovnakú myseľ a veľkú lásku ako Budha a že sú bohmi, budú šťastní a úplne spokojní s tebou. Toto je podstata antikristov. Nie je táto podstata, ktorú antikristi prejavujú, podlá? Bez ohľadu na to, ako velebíš Božie meno a Jeho úžasné skutky a svedčíš o všetkom, čo Boh urobil, a o cenách, ktoré zaplatil za spásu človeka, budú v srdci vzdorovití a povedia: „Toto nemôžem pochváliť. Ja to tak nevidím; je to všetko len ľudské zbožné želanie a fantázia.“ Keď svedčíš o Bohu, Jeho múdrosti, Jeho všemohúcnosti, Jeho starostlivom úmysle zachrániť ľudstvo a cenách, ktoré zaplatil, a svedčíš o Jeho podstate, Jeho identite a všetkom, čo Stvoriteľ vykonal na ľudstve, len ľudia jedného druhu sa cítia nepohodlne, a to sú antikristi. A čo si myslia? „Prečo stále hovoríš o bohu? Aj ja som ťa veľa polieval a podporoval. Miloval som ťa, pomáhal som ti, kupoval som ti lieky, keď si bol chorý, a podporoval som ťa, hovoril som s tebou v duchovnom spoločenstve a robil som ti spoločnosť, keď ťa ostatní opustili. Prečo nechváliš mňa?“ Len čo niekto svedčí o Bohu alebo Ho chváli, antikristi sa cítia rozrušení a zo závisti svedčiaceho nenávidia. Čo cítia normálni veriaci v Boha, keď počujú, ako niekto chváli Boha? Najprv povedia „Amen“ na to, čo ten človek povedal, a na skúsenostné svedectvo, o ktorom hovoril v duchovnom spoločenstve. Okrem toho budú pozorne počúvať a myslieť si: „Boh na neho takto pôsobil – Boh je taký veľký, skutočne miluje človeka! Aj ja budem hľadať pravdu, ak sa v budúcnosti stretnem s podobnými situáciami. Ublížili Bohu tým, že konali takto; aj ja som tak v minulosti konal, len som si to neuvedomoval. Som Bohu dlžníkom! To, že Boh koná takto, je pre ľudí prospešné a ja som si to neuvedomil. Zdá sa, že moje duchovné postavenie je menšie ako u tohto človeka, moje porozumenie nie je čisté a moja kvalita je slabá. Modlím sa, aby ma, človeka s malým duchovným postavením, akým som, Boh osvietil a viedol. Ako to, že nezoslabol, keď čelil skúškam? Mal vedenie Božích slov. Keby som ja čelil takým okolnostiam, zoslabol by som a možno by som aj zlyhal. Boh mi prejavil láskavosť tým, že si zohľadnil moje malé duchovné postavenie a zatiaľ ma takej situácii nevystavil. Všetko, čo Boh robí, je dobré!“ Ale antikristi sú nešťastní, keď to počujú: „Čože? Všetko, čo boh robí, je dobré? Kde je tá dobrota? Ak je všetko, čo boh robí, také dobré, prečo sú ľudia negatívni a slabí? Ak je všetko, čo boh robí, dobré, prečo sú niektorí ľudia vypudení? Ak je všetko, čo boh robí, dobré, prečo sa v priebehu kázania evanjelia a konania povinností vždy vyskytujú narušenia a vyrušenia? Urobil som toľko dobrých skutkov; drel som, prinášal som obety a získal som ľudí pri kázaní evanjelia. Prečo ma nikto nechváli? Prečo mi boh nedal niečo na oplátku, nejakú odmenu? Ak sa ľudia cítia trápne, keď ma majú chváliť do očí, je v poriadku, ak to robia len za mojím chrbtom. Prečo ma nikto nechváli ani neoceňuje? Nemám žiadne zásluhy?“ Začnú byť rozrušení. Ak niekto chváli obyčajného človeka, antikristi veľa necítia. Len čo však niekto svedčí o Božej veľkej moci, veľkej láske a múdrosti alebo o Božej identite, antikristi cítia nenávisť a žiarlivosť. Kedykoľvek je niekto ochotný podriadiť sa Bohu, byť riadnou stvorenou bytosťou a človekom, ktorý neprekračuje svoje hranice a podriaďuje sa nadvláde Stvoriteľa, antikristom sa to nepáči a hovoria: „Prečo sa tak ochotne a aktívne podriaďuješ bohu? Prečo je pre teba také ťažké počúvať čokoľvek, čo hovorím? To, čo hovorím, nie je nesprávne!“ Majú radi, keď sú ľudia ich nasledovníkmi, keď ich na každom kroku chvália, majú ich mená na perách, nosia ich v srdci, dokonca snívajú o ich dobrote a silných stránkach a chvália ich pred každým, koho stretnú. Ak ochorejú a neukážu sa, ľudia povedia: „Čo si bez teba počneme? Bez teba sme roztrúsení; nedokážeme ďalej veriť ani žiť!“ Keby to antikristi počuli, boli by nesmierne šťastní, a aby to počuli, boli by ochotní znášať akékoľvek utrpenie alebo celé dni nejesť či nespať. Ak ich však nikto nechváli, neberie si ich za vzor, neuctieva ich ani ich neberie vážne, cítia sa rozrušení a v srdci prechovávajú nenávisť – to je typický antikrist. V krátkosti, antikristi nikdy neuznajú Božiu identitu. Neprijímajú Božiu identitu a podstatu, a už vôbec nie dielo vykonané na nich Tým, kto má Božiu identitu a podstatu, ani neuznávajú a neprijímajú všetko dielo, ktoré Boh vykonal medzi ľudstvom.

B. Odmietanie uznať Božiu zvrchovanosť nad všetkým

Ďalej budeme hovoriť v duchovnom spoločenstve o druhom prejave toho, že „Neveria v Božiu existenciu a popierajú Kristovu podstatu“: antikristi odmietajúci uznať Božiu zvrchovanosť nad všetkými vecami. Pre antikristov Stvoriteľ, ktorý má identitu Boha, jednoducho neexistuje, je to len mýtus. Môžu teda antikristi uznať skutočnosť, že Stvoriteľ má zvrchovanosť nad všetkými vecami? Je samozrejmé, že túto skutočnosť neuznávajú. Neuznávajú ju, a to je podložené aj faktami. Viera antikristov v Boha, ich poznanie a chápanie Boha sú založené na ľudských predstavách a fantáziách, na určitom ľudskom vnímaní a chápaní modiel a takisto na kacírstvach a bludoch, ktoré tieto modly používajú na zavádzanie ľudí. Sú predstavy, fantázie, kacírstva, bludy a iné veci v srdciach antikristov v súlade so skutočnosťou, že Boh je zvrchovaný nad všetkými vecami, alebo sú s ňou v rozpore? Samozrejme, sú s touto skutočnosťou v rozpore. Modly, ktorým ľudia prinášajú obety, ich zavádzajú tým, že predkladajú rôzne kacírstva a bludy, ktoré sú v zhode s ľudskými predstavami, fantáziami a vkusom, aby získali pevné postavenie medzi ľudstvom, ako napríklad: „Budha je dobrotivý“, „Nebesá si cenia všetko živé“, „Záchrana jedného života je viac ako postavenie sedemposchodovej pagody“, a „Čo je určené, to sa stane a čo nie je určené, to netreba siliť“. Čo ešte? (Boh je tri stopy nad tebou.) Kde je to „tri stopy nad tebou“? To je vo vzduchu, kde prebýva satan. Čo je tento „boh“? (Je to satan.) A aké porekadlo často používajú budhisti? (Dobro sa odpláca dobrom a zlo zlom; tieto veci budú nakoniec odplatené; len ešte nenastal čas) Ľudia považujú tieto relatívne pozitívne príslovia a filozofické teórie, ktoré vo svete často počuť, za pravdu, sú však v skutočnosti tieto slová pravdou? Majú nejaký súvis s pravdou? (Nie.) Napríklad: „Dobro sa odpláca dobrom a zlo zlom; tieto veci budú nakoniec odplatené; len ešte nenastal čas“ – čo znamená „dobro sa odpláca dobrom“? Na čo sa vzťahuje „dobro“? Je to spravodlivosť, pravda alebo tá trocha ľudskej dobrej vôle? (Je to ľudská dobrá vôľa.) Je tá trocha ľudskej dobrej vôle naozaj odplatená dobrom? Nie nevyhnutne. „Tí, čo stavajú mosty a opravujú cesty, skončia slepí“ – stavanie mostov a opravovanie ciest sú skutky láskavosti, tak prečo títo ľudia skončia slepí? Existuje za tieto skutky odmena? (Nie.) „Zlo zlom“ – vraždenie a podpaľačstvo sú zlo, sú teda odplatené zlom? (Nie.) Prečo nie? „Zatiaľ čo potomstvo vrahov a podpaľačov sa rozmnožuje“ – tieto slová vyvracajú „zlo zlom“. „Tieto veci budú nakoniec odplatené; len ešte nenastal čas“ – čo znamená „len ešte nenastal čas“? Čo to znamená, že ten čas nastane? Keď ľudia nerozumejú pravde, považujú tieto slová a výroky za pozitívne veci a pravdy. Ľudia prázdneho srdca, ktorí nemajú žiadny zdroj duchovnej opory, berú tieto takzvane správne slová ako svoju duchovnú oporu, ako druh duchovnej útechy, aby sa utešili: „To je v poriadku, v živote je nádej, na tomto svete je stále férovosť a spravodlivosť a stále tu je niekto, kto sa zastane spravodlivosti. Stále je možné dosiahnuť spravodlivý výsledok a o tom všetkom nakoniec bude vynesené rozhodnutie.“ Sú tieto výroky skutočným pochopením Božej zvrchovanosti nad všetkými vecami? Ide o skutočný prejav toho, že ľudia uznávajú skutočnosť, že Boh je zvrchovaný nad všetkými vecami? (Nie.) Súvisia porekadlá alebo príslovia, ktoré ľudia hovoria, so skutočnosťou, že Boh je zvrchovaný nad všetkými vecami? (Nie.) Prečo nie? (Tieto slová nie sú pravdou.) Vaša odpoveď to potvrdzuje na teoretickej úrovni, čo je však základnou príčinou? Základná príčina zďaleka nie je taká jednoduchá ako toto učenie, zďaleka ju nie je možné vysvetliť len touto jednou vetou. Keďže záležitosť Božej zvrchovanosti nad všetkými vecami nie je taká jednoduchá, ako by sa jej malo porozumieť? Ako sme už preberali v duchovnom spoločenstve, antikristi neuznávajú, že Boh je zvrchovaný nad všetkými vecami. Bez ohľadu na to, na čo sa antikristi pozerajú, vždy to podrobne skúmajú a analyzujú z pohľadu pozorovateľa a materialistu, ktorý za život považuje peniaze a moc. Ak sa človek na čokoľvek pozerá z takejto perspektívy a stanoviska, nezmení sa podstata problému? Nebude to iné? Aký bude konečný výsledok, ak sa niekto pozerá na zákony a pravidlá vývoja všetkých vecí z pohľadu materialistu? Nevytvorí materialistický pohľad na svet ľudské filozofie, stratégie, metódy a prístupy pre svetské záležitosti? Nevytvorí to pravidlá hry? (Áno.) To je výsledok a tu spočíva podstata problému.

Ako sa materialista pozerá na moc? Verí, že ak ju chce človek získať, po prvé, musí mať stratégie, po druhé, musí byť schopný manipulovať rôznymi ľuďmi, po tretie, musí byť krutý, a po štvrté, musí byť premenlivý. Nie je toto pohľad materialistu? Je v tom nejaký náznak podriadenosti Božej zvrchovanosti? (Nie.) Ako materialisti prišli k týmto názorom na moc? Nevyprodukovala tieto názory podstata antikristov? (Áno.) Aká podstata antikristov? Povedzte Mi, keby antikristi nemali podlú podstatu, prišli by so slovami „byť schopný manipulovať ľuďmi“? Mysleli by si, že „musia mať stratégie“? Povedali by, že „musia byť premenliví“? Keby nemali surovú podstatu, povedali by, že „musia byť krutí“? (Nie.) Je to určené podstatou antikristov. Sú rôzne myšlienky, ktoré produkuje ich podstata, len nápadmi, ktoré existujú v ich mysliach, alebo sú ich princípy pre svetské záležitosti a ich počínanie v každodennom živote rovnaké? (Ich princípy pre svetské záležitosti sú rovnaké.) V každodennom živote a v skupinách neustále robia zhrnutia, ich stratégie sú teda čoraz zrelšie a ostrieľanejšie a nakoniec sa stávajú diabolskými. Čo znamená diabolský? Znamená to byť dostatočne krutý, dostatočne bezohľadný a dostatočne zákerný. Môžu ich prejavy krutosti, bezohľadnosti a zákernosti spôsobiť, že sa podriadia Božej zvrchovanosti a usporiadaniam? Rozhodne nie. Preto bez ohľadu na to, či sú mladí alebo starí, antikristi všetko robia na základe svojich vlastných filozofií, zákonov, pravidiel hry, stratégií a skúseností. Je to všetko v súlade, alebo v rozpore so skutočnosťou, že Boh je zvrchovaný nad všetkými vecami? (V rozpore.) Keď antikristi uplatňujú všetky tieto zákony, ktoré vytvorili prostredníctvom svojich zhrnutí, aký je ich princíp a cieľ? Aká je ich motivácia? Hovoria: „Ak chceš získať to, čo chceš, musíš sa naučiť robiť čokoľvek, čo je potrebné, a zájsť akokoľvek ďaleko, byť dostatočne krutý, dostatočne bezohľadný a dostatočne zákerný, v duchu porekadla: ‚Malá myseľ nerobí džentlmena, skutočný muž musí byť bezohľadný.‘“ Čo to znamená? Znamená to: „Aká božia zvrchovanosť? Aké čakanie na nebeské usporiadania? Nič také neexistuje! Ktorý z úradníkov alebo panovníkov sa nedostal tam, kde je, pomocou krutých a brutálnych prostriedkov? Nie sú tieto pozície získané bojom a zabíjaním?“ Keď sa pozrieme na tento ich názor, uznávajú antikristi skutočnosť, že Boh je zvrchovaný nad všetkými vecami? (Nie.) V neveriacom svete majú antikristi takýto pohľad na tento zákon prežitia. Pokým sú teda v cirkvi, budú pri svojom konaní používať tie isté stratégie? Budú sa riadiť rovnakými životnými pravidlami? To sa ani v najmenšom nezmení. Aj keď antikristi prídu do cirkvi, nikdy sa neobmedzujú ani sa nenapravia, rozhodne to nerobia. Hovoria: „Ak chceš vyniknúť nad ostatnými, musíš sa naučiť mať stratégie. Keď sú všetci okolo, najmä keď sú tam ľudia s postavením, musíš sa čo najviac usilovať predvádzať sa a nechať tých, ktorí sú na čele, vodcov a Zhora, nech to vidia. Potom budeš mať šancu byť povýšený a dosadený na dôležité pozície a budeš mať príležitosť vyniknúť nad ostatnými. Okrem toho sa musíš naučiť správať sa inak, keď si medzi ľuďmi, v porovnaní s tým, keď medzi nimi nie si, musíš sa naučiť používať klamstvo. Dobré veci rob pred ľuďmi a hrozné, zlé, temné veci a také, ktoré sa ľuďom nepáčia, rob v tajnosti. Nikdy nedopusť, aby ťa niekto prekukol. Musíš ľuďom ukazovať svoju najlepšiu stránku a musíš sa dobre maskovať. Bez ohľadu na to, aký si v skutočnosti zlý, musíš to dobre zakryť. Nestrať podporu ľudí. Keď ju stratíš, je príliš neskoro – potom už nebudeš mať šancu.“ Antikristi žijú podľa takýchto stratégií a zákonov prežitia aj v cirkvi.

Ako sa antikristi pozerajú na svedectvá všetkých bratov a sestier, ktorí zažili a spoznali Božiu zvrchovanosť nad všetkými vecami? Antikristi hovoria: „Ľudia disponujú mozgom, myslením a vzdelaním a prostredníctvom úprav a zostavovania vytvorili tieto skúsenostné svedectvá. V skutočnosti sú tieto skúsenostné svedectvá len vymyslené ľuďmi, všetky sú falošné a sú nemožné. Aj ja by som mohol vytvoriť skúsenostné svedectvo, keby som si ho vymyslel. Mohol by som vytvoriť desať alebo dvadsať článkov o skúsenostnom svedectve. Len sa mi s tým nechce babrať. Myslíte si, že nedokážem prekuknúť vaše malé úklady? Nerobíte to len preto, aby ste sa predvádzali? Dávate tomu pekné meno svedčenie o bohu, svedčenie o mene boha a svedčenie o tom, že boh je zvrchovaný nad všetkými vecami, a hovoríte, že vydávate svedectvo o bohu, v skutočnosti to však robíte len preto, aby ste svedčili o sebe a vynikli nad ostatnými.“ Neuznávajú pravdivosť všetkých svedectiev o diele, ktoré Boh vykonal na ľuďoch. Pokiaľ ide o rôzne prostredia a situácie vo vonkajšom svete a podmienky v jednotlivých krajinách, antikristi nedokážu pochopiť, ako Boh koná, a pokiaľ ide o to, že Boh udržiava, mení alebo nastavuje prostredia vonkajšieho sveta, nedokážu pochopiť, aký význam má to, že to všetko robí. Veria, že slová „‚Boh je zvrchovaný nad všetkými vecami‘ sú len prázdne, honosné vyhlásenie. V skutočnosti, bez ohľadu na to, do ktorej krajiny ideš, musíš poslúchať vládu tej krajiny, však? Podliehaš obmedzeniam vlády a zákonov tej krajiny, nie? Neznamená to, že výrok, že boh je zvrchovaný nad všetkými vecami, vychádza naprázdno? Bez ohľadu na to, ako uplatňuje svoju zvrchovanosť, môže to prekonať vládu a zákony akejkoľvek krajiny?“ Preto len čo sú prostredie a situácia vo vonkajšom svete nepriaznivé pre cirkev a pre jej prácu, antikristi sa v tajnosti tešia a smejú sa na tom, čím zjavujú svoje diabolské tváre. Keď práca cirkvi prebieha hladko a Boh ju požehnáva a vedie a všetko je na správnej ceste, keď nedochádza k žiadnemu zasahovaniu z prostredia vonkajšieho sveta a stavy bratov a sestier sa stále zlepšujú, srdcia antikristov sú nepokojné a netrpezlivé, cítia extrémnu závisť, nepohodlie a nenávisť. Prečo cítia nenávisť? Neveria, že Boh môže byť zvrchovaný nad tým všetkým. Cirkev je Boží dom, je to miesto, kde Boh koná svoje dielo riadenia, kde Boh zachraňuje ľudstvo, kde Božia vôľa prechádza bez prekážok a kde sa Božie slová môžu v ľuďoch uskutočniť a potvrdiť. Keď sa cirkvi darí, dokazuje to realitu Božej autority a zároveň potvrdzuje, že skutočnosť Božej zvrchovanosti nad všetkými vecami existuje a je pravdivá. Keď táto skutočnosť existuje a je overená, je to pre antikristov facka. Pociťujú antikristi po tom, čo dostali facku, vo svojich srdciach radosť, pokoj a útechu, alebo sa cítia vzdorovití a rozhorčení? (Cítia sa vzdorovití a rozhorčení.) O čom premýšľajú vo svojich srdciach? Nenávidia Boha a popierajú Boha. Ak sa na povrchu javí, že situácia cirkvi a bratov a sestier nie je veľmi dobrá, keďže títo ľudia sú prenasledovaní, utláčaní a vylučovaní a v spoločnosti nemajú žiadne postavenie, antikristi sa vo svojich srdciach cítia celkom šťastní a potešení, ale keď Božie dielo a cirkevný život prekvitajú a neustále sa rozvíjajú, antikristi sa necítia šťastní. Prečo sa necítia šťastní? Pretože je to príliš v rozpore s ich predstavami, je to niečo, čo nečakali. Božia zvrchovanosť a Božie slová sa naplnili a uskutočnili, čím vyvrátili ich názory, a tak pociťujú smútok. Na základe myšlienok a názorov, ktoré antikristi prejavujú, ako aj ich pocitov nespokojnosti, nie je ich pohľad rovnaký pohľad ako pohľad veľkého červeného draka? Nie je ich prirodzenosť-podstata rovnaká ako u veľkého červeného draka? Je úplne rovnaká.

Pokiaľ ide o celý svet, všetky veci a zákony a pravidlá, ktorými sa riadia všetky stvorené bytosti, antikristi si myslia: „Príroda a ročné obdobia boli sformované už dávno. Ak je dlho zima, oteplí sa; ak je dlho teplo, ochladí sa. Keď príde čas, aby opadlo lístie, opadne, keď zafúka vietor. Nie je to všetko úplne normálne? Ako je toto božia zvrchovanosť? Ako je toto zákon stanovený bohom? Čo zmôžu božie zákony? Ľudia zabili toľko zvierat bez väčších následkov; ľudstvo si stále žije tak ako predtým, nie? Hovoria, že boh je zvrchovaný nad všetkými vecami, tak ako to, že nevidím, ako nad tým má zvrchovanosť? Hovoria, že boh je zvrchovaný nad všetkými vecami, ale prečo sa zlým ľuďom vždy darí, zatiaľ čo dobrí nikdy nemajú navrch?“ Nakoniec dospejú k záveru, že: „Na tomto svete niet spasiteľa; je to ľudstvo, kto manipuluje svetom. Sú to veľké osobnosti a vodcovia krajín sveta, ktorí vládnu tomuto svetu, a sú to títo ľudia, ktorí menia podobu tohto sveta. Bez týchto veľkých a schopných ľudí by bol svet odsúdený na zánik. Pokiaľ ide o to, že boh je zvrchovaný nad všetkými vecami, ja to nevidím. Ako je nad nimi boh zvrchovaný? Prečo to necítim? Prečo tomu nemôžem porozumieť? Prečo božia zvrchovanosť nad všetkými vecami obsahuje veľa takých, ktoré sú v rozpore s ľudskými predstavami?“ Nemôžu to uznať ani prijať. Pokiaľ ide o Božiu zvrchovanosť nad všetkými vecami, spôsob, akým je Boh nad nimi zvrchovaný, povahu, ktorú Boh zjavuje vo svojej zvrchovanosti nad všetkými vecami, Božie princípy konania, Božiu podstatu a tak ďalej, ľudia, ktorí sa usilujú o pravdu, môžu počas svojho života pochopiť len zlomok z toho. Aj tak to stačí na to, aby sa podriadili Stvoriteľovej zvrchovanosti a usporiadaniam, podriadili sa všetkým slovám, ktoré Stvoriteľ vyslovil, a uznali Stvoriteľa za Boha. Aj keď niektorí ľudia dokážu porozumieť zlomku z toho, nie je možné, aby tomu porozumeli úplne, pretože mnohé Božie diela sú vykonávané z Jeho postavenia a identity a medzi týmito dielami a myslením a poznaním stvorených ľudských bytostí bude vždy existovať rozpor. A to málo, ktorému ľudia môžu porozumieť prostredníctvom vecí, ktoré zažijú počas svojho života, môžu pochopiť len tí, ktorí sa usilujú o pravdu, tí, ktorí majú vhľad a schopnosť chápať pravdu. Pre tých, ktorí majú slabú kvalitu, ktorým chýba vhľad a vôbec nemilujú pravdu, je ešte aj tento zlomok porozumenia nedosiahnuteľný. Často sa hovorí, že Božie myšlienky sú vyššie ako myšlienky človeka. To znamená, že ľudia vždy zaostávajú za myšlienkami Stvoriteľa a to, že získajú zlomok porozumenia, je Božia milosť. Pokiaľ ide o tých, ktorí sa usilujú o pravdu, môžu to dosiahnuť iba tí, ktorí prijmú poslednú etapu Božieho diela po tom, čo si vypočujú mnoho Božích slov a porozumejú mnohým pravdám a zažijú ich – vyžaduje si to celoživotné úsilie. Pre antikristov, ktorí zásadne popierajú Božiu identitu, pokiaľ ide o ich podstatu, platí, že nemilujú pravdu ani pozitívne veci a ešte menej milujú čokoľvek, čo súvisí s Božou identitou a podstatou, takže nikdy nedospejú do bodu, keď uznajú skutočnosť Božej zvrchovanosti nad všetkými vecami. Uznanie tejto skutočnosti je postavené na základe porozumenia pravde a usilovania sa o ňu, antikristi popierajú pravdu, majú k nej odpor, nenávidia Boha a ešte viac nenávidia Božiu identitu a podstatu. Pre nich teda skutočnosť Božej zvrchovanosti nad všetkými vecami nikdy nebude existovať. Čo znamená „nebude existovať“? Znamená to, že títo tupci nikdy neuvidia skutočnosť Božej zvrchovanosti nad všetkými vecami ani jej neporozumejú. Preto ju nedokážu pochopiť. Skutočnosť Božej zvrchovanosti nad všetkými vecami obsahuje mnohé veci a dotýka sa mnohých právd, ako aj Božej múdrosti a Božej identity a podstaty. Ako Boh ovláda všetky veci uprostred všetkého, nad čím je zvrchovaný? Pokiaľ ide o metódy, načasovanie a Božie úvahy o tejto záležitosti, ako to Jeho myseľ plánuje a nasadzuje? Súdiac na základe týchto aspektov, Božia zvrchovanosť nad všetkými vecami nie je jednoduchá záležitosť; sú v nej zahrnuté pomerne zložité vzťahy. Tupci ako antikristi, ktorí jednoducho nemajú duchovné porozumenie a neprijímajú pravdu, nikdy neporozumejú spôsobu, akým má Boh zvrchovanosť nad všetkými vecami. Nikdy tomu neporozumejú, môžu to teda uznať? (Nemôžu.) Niektorí hovoria: „Neuznávajú to, pretože tomu nemôžu porozumieť. Keby tomu mohli porozumieť, neuznali by to?“ To je len domnienka; domnienky sú len v súlade s logikou, nemusia byť nevyhnutne v súlade s faktami. Aká je teda pravda faktov? Antikristi nikdy neuznajú skutočnosť Božej zvrchovanosti nad všetkými vecami. Zatiaľ nezaoberajme antikristmi a namiesto toho hovorme o archanjelovi, satanovi, diablovi, veľkom červenom drakovi. Prenasleduje Božích vyvolených, poškodzuje cirkev a narušuje Božie dielo. Keď naňho Boh zošle pohromy, spôsobí, že v panike pobehuje, zmätkuje a je v koncoch, nedokáže to zvládnuť a nakoniec vysloví prosbu o milosť: „Nikdy viac nebudem bojovať proti nebesiam.“ Aké informácie možno vyčítať z tohto vyhlásenia? Veľký červený drak uznáva existenciu Nebies a Boha, jeho prirodzenosť sa však nemení; hoci uznáva Božiu existenciu, stále ide proti Bohu a vzdoruje Mu. Keď nemôže poraziť Boha, žobroní o milosť a hovorí, že už nebude bojovať s Nebesami. Podvolil sa však skutočne a prosí o milosť? Nie, keď sa zotaví, bude pokračovať v boji; to je jeho prirodzenosť a tá sa nemení. Antikristi majú tú istú prirodzenosť.

Ako sa antikristi pozerajú na Božiu zvrchovanosť nad osudom ľudstva v rámci Jeho zvrchovanosti nad všetkými vecami? Je v tom zahrnutá veľmi mikroskopická záležitosť. Pokiaľ ide o Božiu zvrchovanosť nad všetkými vecami, pojem „všetky veci“ je makroskopický a príliš rozsiahly; antikristi to nemôžu prijať, sú voči tomu slepí a nedokážu do toho vidieť. Podriaďujú sa teda antikristi tomu, ako má Boh zvrchovanosť nad ich vlastnými osudmi? Chápu to? Rozumejú tomu? Dokážu to uznať? Ešte menej. Antikristi veria, že všetky dobré veci vo svojom reálnom živote si zabezpečili vlastným úsilím. Napríklad, ak sa dostanú na univerzitu, pripisujú to tomu, že sa dobre učili, a veria, že sa narodili pre to, aby chodili na prestížnu univerzitu. Ak si žijú dobrý život a zarobili peniaze, považujú sa za stvorených na to, aby zbohatli, keďže veštci im povedali, že povedú prosperujúci život a budú mať to šťastie, že sa stanú úradníkmi a bude sa im po finančnej stránke dariť. Keď sa veci kazia alebo nejdú tak, ako dúfali, a oni trpia, začnú sa sťažovať: „Prečo sa mi tak veľmi nedarí? Prečo je môj osud taký zlý? Mám hroznú smolu!“ Tieto veci si vysvetľujú a pozerajú sa na ne z ľudskej perspektívy. Ak ide všetko hladko, stanú sa povýšeneckými a mocnými, na každom kroku sa predvádzajú, zaujímajú zúrivú a hrozivú pózu a správajú sa drzo a arogantne; ale keď sa veci nedejú podľa ich predstáv, obviňujú Boha a iných ľudí a snažia sa prísť na spôsob, ako to zvrátiť a uniknúť zo situácie. Hovoria, že všetko, čo Boh určuje a robí, je dobré, v súkromí si však lámu hlavu a snažia sa použiť všetky prostriedky na to, aby veci zvrátili a unikli zo situácie alebo ju zmenili, pričom hovoria: „Odmietam uveriť, že môj osud je taký zlý, že mám takú hroznú smolu. Odmietam uveriť, že svet je taký nespravodlivý, že schopný človek ako ja sa nakoniec nepresadí, že môj čas zažiariť nikdy nepríde. V skutočnosti je osud len prázdna škrupina, je to len porekadlo; všetko závisí od vlastného úsilia a boja. Ako sa hovorí: ‚Cez prekážky ku hviezdam.‘ Toto je najvyššie krédo; nikdy by som naň nemal zabúdať, musím ho používať na to, aby som sám seba motivoval.“ Znova a znova hovoria, že všetko, čo Boh robí, je dobré, že Boh je zvrchovaný nad všetkým a že sa podriaďujú Božím ovládaniam a ustanoveniam, ale nakoniec povedia: „Cez prekážky ku hviezdam.“ Navonok hovoria duchovné slová, v tajnosti sú však princípy, ktoré uplatňujú, praktizujú a ktorými sa riadia, satanovými filozofiami pre svetské záležitosti, logikou a myslením. Je v tom nejaká podriadenosť? (Nie.) Takto sa antikristi pozerajú na skutočnosť Božej zvrchovanosti nad všetkými vecami, takto ju chápu a pristupujú k nej. Uznávajú antikristi na základe týchto prejavov a príkladov skutočnosť Božej zvrchovanosti nad všetkými vecami a veria v ňu, alebo o nej pochybujú a odsudzujú ju? (Pochybujú o nej a odsudzujú ju.) Bez ohľadu na to, čo hovoria, na základe ich skutočných prejavov antikristi zásadne opovrhujú skutočnosťou Božej zvrchovanosti nad všetkými vecami a neveria v ňu. Niektorí antikristi dokonca vyslovujú absurdné výroky: „Ako sa môžeš o nič neusilovať a len pasívne čakať na božiu zvrchovanosť? Nemusíš si vari variť vlastné jedlo? Môžeš len čakať s otvorenými ústami, kým ti padnú pečené holuby do huby? Bez ohľadu na to, ako je boh zvrchovaný, ľudia musia aj tak tvrdo pracovať a konať, však?“ Antikristi nielenže odmietajú uznať skutočnosť Božej zvrchovanosti nad všetkými vecami, ale taktiež ju popierajú a prekrúcajú. Čo je ich cieľom pri jej prekrúcaní? Hľadajú základ a výhovorku na to, aby bezškrupulózne bojovali o všetky výhody, po ktorých túžia. Aký je na základe rôznych prejavov antikristov ich skutočný pohľad na skutočnosť Božej zvrchovanosti nad všetkými vecami? Neviera, popieranie a odsudzovanie – to je ich skutočný pohľad.

V dvoch bodoch, o ktorých sme dnes hovorili v duchovnom spoločenstve, sme v prvom rade rozobrali prejav toho, že antikristi neveria v existenciu Boha. Získali ste po vypočutí tohto duchovného spoločenstva nejaké porozumenie? Ktorí ľudia majú tieto problémy? Aký človek má povahu antikristov, ale nie ich podstatu, a môže sa zmeniť? Ktorí ľudia majú tie isté problémy, ale majú podstatu antikristov, nemôžu sa zmeniť, sú navždy nepriateľmi Boha a nie sú tými, ktorí majú byť spasení, ale tými, ktorí majú byť zničení? Máte aj vy tieto prejavy? Cítite, že sa môžete zmeniť? Dokážete prijať pravdu a použiť ju na zmenu a nahradenie týchto myšlienok? (Áno.) Ktorí ľudia sa nemôžu zmeniť? Existuje druh človeka, ktorý keď vidí nevercov, ako žijú luxusným životom, bývajú vo veľkých domoch s interiérmi zariadenými ako paláce a majú niekoľko luxusných áut, pociťuje pokušenie a lamentuje: „Je skvelé byť bohatý, byť úradníkom, byť schopný! Prečo je taký schopný? Prečo má také šťastie? Ako si zarobil peniaze?“ Kedykoľvek vidia, že má niekto spoločenské postavenie, obzvlášť mu lichotia, podliezajú mu a snažia sa získať si jeho priazeň, ochotní urobiť pre neho čokoľvek, stať sa akokoľvek servilnými. Obzvlášť milujú zlé trendy v spoločnosti a často si želajú byť ich súčasťou, pričom sa pociťujú skľúčenosť, keď im v tom ich viera v Boha bráni. Ba čo viac, majú pocit, že svet ich nechal pozadu; cítia sa osamelí, bezmocní, preniká nimi pocit, že nemajú žiadnu oporu, že nemôžu nájsť útechu, a často sa cítia zdrvení. Ďalší typ človeka cíti veľký obdiv, keď vidí tých, ktorí majú peniaze a moc, ako sa tešia úspechu pri vybavovaní svojich záležitostí v spoločnosti, a často to vychvaľuje slovami: „Zabil človeka, ale pretože má peniaze a konexie, strávil vo väzení len symbolických pár dní a potom sa dostal von. Tomuto sa povie skutočná schopnosť!“ V spoločnosti si takýchto ľudí vysoko váži a vzhliada k nim. Ešte ďalší typ človeka venuje osobitnú pozornosť citlivým politickým témam v spoločnosti a hlboko sa o ne zaujíma, a dokonca sa naozaj chce zapojiť a vrhnúť do niektorých záležitostí, ktoré sa týkajú politiky. Ľudia tohto a iných podobných typov zastávajú v hĺbke duše rovnaký postoj k Bohu ako antikristi: neveria v Božiu existenciu, neuznávajú Božiu identitu ani skutočnosť, že Boh má zvrchovanosť nad všetkými vecami. Títo ľudia patria k rovnakej bande ako antikristi. Nepatria do cirkvi ani do Božieho domu a nakoniec budú odstránení. Nedokážu vychádzať s tými, ktorí veria v Boha, a cesta, ktorou kráčajú, je v rozpore s Božími požiadavkami. Všetci títo ľudia sú nebezpeční; aj keď zatiaľ nespáchali žiadne zlo a ešte otvorene nepopreli, nesúdili ani neodsudzovali Boha, ani otvorene nezavádzali ľudí a nebojovali o postavenie v cirkvi, majú podstatu antikristov, pretože zásadne neuznávajú Božiu identitu a ešte menej uznávajú skutočnosť, že Boh má zvrchovanosť nad všetkými vecami. Sú súčasťou podlých síl a súčasťou satanovej bandy. Uctievajú podlosť a akékoľvek kacírstvo alebo blud, ktoré presadzujú diabli a satan, ako aj akýkoľvek zlý trend, ktorý vzniká, je populárny alebo sa šíri vo svete. Nepatria do Božieho domu ani do cirkvi a nie sú predmetmi Božej spásy. Títo ľudia sú skutočnými nepriateľmi Boha, sú to antikristi.

14. novembra 2020