Tretí bod: Vylučujú a napádajú tých, ktorí sa usilujú o pravdu

Tretia technika, ktorú antikristi používajú na ovládanie ľudí: vylučujú a útočia na tých, ktorí sa usilujú o pravdu. Niektorí ľudia milujú pozitívne veci, spravodlivosť a svetlo a duchovné spoločenstvo o pravde. Často vyhľadávajú bratov a sestry, ktorí sa usilujú o pravdu a hľadajú ju, aby s nimi hovorili v duchovnom spoločenstve. Antikristovi vrie krv, keď to vidí. Každý, kto sa usiluje o pravdu, je mu ihlou v oku, tŕňom v päte; všetkých, ktorí sa usilujú o pravdu, by chcel podrobovať svojim útokom, vylučovaniu a napádaniu. Samozrejme, antikrist nebude na týchto ľudí útočiť len brutálnou, drsnou taktikou, ktorá je dostatočne očividná na to, aby ju ľudia rozpoznali. Osvojí si spôsob duchovného spoločenstva o pravde a niekoľkými slovami a učeniami bude nad ľuďmi vynášať súdy a útočiť na nich. Vďaka tomu si ľudia myslia, že to, čo robí, je správne a rozumné, že je to užitočné – že na tom, čo robí, nie je nič zlé. Aké sú tieto jeho „správne a rozumné“ metódy? (Cituje Božie slová, aby nad ľuďmi vynášal súd a udrel na nich.) Správne – cituje Božie slová, aby ľudí odhalil a súdil. To je jeho najbežnejšia metóda. Navonok sa tento spôsob vyjadrovania zdá byť spravodlivý, rozumný a celkom správny, ale vo vnútri ich zámerom nie je pomôcť druhým v ich prospech, ale odhaliť ich, vyniesť nad nimi súd, odsúdiť ich a ponížiť. To je presne to, čo chcú dosiahnuť. Problém je teda v ich východisku. Tí, ktorí sú bystrozrakí, vidia, že to robia preto, lebo títo ľudia sa usilujú o pravdu, milujú ju a predstavujú pre antikrista hrozbu. A akú hrozbu? Akým spôsobom ich láska k pravde prekáža antikristovi? (Dokážu ho prekuknúť a rozpoznať.) Správne. Najväčšou hrozbou, ktorú títo milovníci pravdy pre antikrista predstavujú, je to, že dokážu rozpoznať akúkoľvek zlú vec, ktorú antikrist urobí, bez ohľadu na to, o čo ide; dokážu prekuknúť jeho podstatu a sú schopní ho kedykoľvek a kdekoľvek odhaliť, nahlásiť a vyniesť na svetlo, a potom ho odsúdiť, zavrhnúť a vyčistiť z cirkvi. Ak by sa to stalo, navždy by stratil svoje postavenie a moc a jeho vyhliadky na požehnanie by boli úplne zničené. Preto sú pre antikrista títo ľudia, ktorí sa usilujú o pravdu, okrem odporcov najväčšou hrozbou.

Okrem takých navonok zdanlivo správne vyzerajúcich metód, ako je používanie duchovného spoločenstva o Božích slovách na útok na ľudí, ktorí sa usilujú o pravdu, a na vynášanie súdu nad nimi, proti nim antikristi dokonca podniknú drastické opatrenia. Aké drastické opatrenia to sú? Napríklad sa chytia chvíľkového priestupku vodcu alebo pracovníka; bez ohľadu na kontext, na to, či sa z toho daná osoba poučila a mohla činiť pokánie, a na to, či ide o niekoho, kto sa usiluje o pravdu, zveličia jeho význam, aby nad tou osobou vyniesli súd, odsúdili ju a vyčistili ju. Antikristi si myslia, že ak sa chcete zbaviť trávy, musíte vytrhnúť koreň, a tak takýchto ľudí vyčisťujú z cirkvi, aby nepredstavovali hrozbu pre ich postavenie. Všetci zlí ľudia a antikristi sú dobrí v chytaní sa vecí, ktoré by sa dali použiť proti vodcom a pracovníkom, a keď pri tom uspejú, odsúdia ich ako falošných vodcov a antikristov. To nie je malé obvinenie! Vodcov a pracovníkov si vyberá Boží vyvolený národ; prečo sa vždy chytáš vecí, ktoré by si mohol použiť proti nim? Aký je tvoj cieľ pri získavaní tejto páky? Chceš ich nahradiť ako vodca? Keď zlý človek obviní vodcu alebo pracovníka z toho, že je falošným vodcom a antikristom, a ak potom dokáže uviesť živé príklady a presvedčiť Boží vyvolený národ, že to zodpovedá skutočnosti, znamená to problém. Takýto vodca alebo pracovník by mohol byť celkom ľahko vyčistený z cirkvi. Byť falošným vodcom alebo antikristom je taká veľká urážka, že len čo je dokázaná, obvinený je odsúdený a jeho čas ako veriaceho v Boha sa skončil. To ho jednoducho zničí, však? Aké je to zlé! A čo viac, ak antikrist potom využije príležitosť, aby sa nechal zvoliť za vodcu a prevzal kontrolu nad cirkvou, nedostane sa potom Boží vyvolený národ pod kontrolu antikrista? Nestane sa potom tá cirkev kráľovstvom antikrista? (Stane.) Je to vážne nebezpečenstvo! Majú zlí ľudia a antikristi nejaké iné techniky na útočenie a vylučovanie tých, ktorí sa usilujú o pravdu? Neposielajú niektorí (antikristi) bratov a sestry, ktorí sa usilujú o pravdu, pracovať na najnebezpečnejšie miesta, aby si uchmatli moc a upevnili svoje vlastné postavenie? Povedia: „Je tu novozaložená cirkev s mnohými bratmi a sestrami, ktorí sú noví vo viere. Nemajú žiadny základ a chýba im múdrosť. Potrebujú niekoho, kto rozumie pravde, aby ich polieval a zaopatril. Ty rozumieš pravde vízií; títo nováčikovia potrebujú niekoho ako ty, aby ich šiel polievať. Nikto iný na to nestačí.“ A s týmto antikrist pošle preč vážnu skrytú hrozbu. Robia to v skutočnosti naozaj preto, aby tá osoba tú cirkev viedla a zaopatrovala ju? (Nie.) Nie; robia to preto, lebo to miesto je nepriateľské a nebezpečné prostredie. Umiestnia tú osobu na nebezpečné miesto, aby vykonávala cirkevnú prácu, v dychtivom očakávaní, že ju uchváti veľký červený drak. Ak tú osobu chytia, nezostane nikto, kto by ohrozoval antikristovo postavenie, a on môže prevziať kontrolu nad cirkvou. Nie je to ich taktika? Pošlú tú osobu preč pod zámienkou, že sa dobre hodí na polievanie nováčikov, a tak nikto nevidí ich vlastné podlé úmysly. Nie je to z ich strany šikovné? A bratia a sestry si myslia, že antikrist je múdry a rozumný, keď robí takéto opatrenia, že je to človek v súlade s Božími úmyslami, ukáže sa však, že ich antikrist klamal a zaslepoval. Táto antikristova technika sa zdá byť celkom čestná; nikto nemôže jasne vidieť, čo sa v skutočnosti deje, a nakoniec sú všetci zvedení. Tí ľudia, ktorí sú zvedení, si myslia, že to, čo antikrist robí, je spravodlivé a rozumné, že to robí zo záujmu o dielo – ale nikto nedokáže prekuknúť jeho úmysel. Antikristi sú podlí, však? Kdekoľvek je nebezpečenstvo, tam ťa pošlú a hovoria si: „Neusiluješ sa o pravdu? A nejdeš proti mne? Nerozpoznávaš ma stále a nechytáš sa vecí, ktoré by si mohol použiť proti mne? Dobre teda: využijem túto príležitosť, aby som ťa odtiaľto odpratal. Bolo by najlepšie, keby ťa prichytili – už sa nikdy nepostavíš na nohy!“ Je isté, že väčšina ľudí, ktorých antikristi v cirkvi chytia do pasce a prenasledujú, sú tí, ktorí sa viac usilujú. Ako sa antikristi pozerajú na týchto ľudí, keď sú prenasledovaní a vylučovaní? Hovoria si: „Títo ľudia stále počúvajú kázne; rozumejú niektorým pravdám. Nemôžem im to predsa zakázať počúvať: kázne sa posielajú všetkým, aby ich počuli, takže nie je spôsob, ako ospravedlniť, že im bránim v počúvaní. Ale povedzme, že im dovolím počúvať, keďže však veľa z toho, čo sa v tých kázňach hovorí, odhaľuje falošných vodcov a antikristov, dopadne to pre mňa dobre, ak si toho vypočujú dosť a získajú porozumenie a schopnosť rozlišovať? Skôr či neskôr by som musel odstúpiť zo svojej pozície vodcu, však? To sa nesmie stať. Musím urobiť prvý krok.“ Keď má antikrist takýto úmysel, pustí sa do akcie. Málokto by dokázal identifikovať antikrista, ak by nerozumel pravde. Prečo je to tak, že antikristom to prejde, zatiaľ čo ľudia, ktorí sa usilujú o pravdu, sa stávajú obeťami? Jeden dôvod určite existuje: títo ľudia môžu v srdci prechovávať určitú lásku k pravde a k pozitívnym veciam a môžu cítiť určitú túžbu usilovať sa o pravdu, ale sú príliš zbabelí. Nerozumejú pravde, chýba im schopnosť rozlišovať a sú takí hlúpi; nedokážu prekuknúť podstatu antikrista a nikdy sa neodhodlajú ho odhaliť, čo antikristovi umožňuje urobiť prvý krok a ublížiť im. Ak je to výsledok, ktorý dosiahnu, alebo to, k čomu dospejú, ako sa to stane? Nebudú zničujúco napadnutí antikristom? (Budú.) Aké ponaučenie by si z toho mali vziať ľudia, ktorí sa usilujú o pravdu? Aký postoj by mali mať ľudia, pokiaľ ide o to, ako pristupovať k vodcovi alebo pracovníkovi? Ak je to, čo robí vodca alebo pracovník, správne a v zhode s pravdou, potom ho môžeš poslúchať; ak je to, čo robí, nesprávne a nie je to v zhode s pravdou, potom by si ho nemal poslúchať a môžeš ho odhaliť, oponovať mu a vyjadriť iný názor. Ak nie je schopný konať skutočnú prácu alebo robí zlé skutky, ktoré spôsobujú vyrušenie cirkevnej práce, a je zjavený ako falošný vodca, falošný pracovník alebo antikrist, potom ho môžeš rozlíšiť, odhaliť a nahlásiť. Niektorí z Božieho vyvoleného národa však nechápu pravdu a sú mimoriadne zbabelí; boja sa, že falošní vodcovia a antikristi ich budú utláčať a trápiť, a preto sa neodvážia dodržiavať princípy. Vravia: „Ak ma vodca vyhodí, je so mnou koniec; ak spôsobí, že ma všetci odhalia alebo zanechajú, potom už nebudem schopný veriť v Boha. Ak ma vypudia z cirkvi, potom ma Boh nebude chcieť a nespasí ma. A nebude potom moja viera zbytočná?“ Nie je takéto uvažovanie smiešne? Majú takíto ľudia pravú vieru v Boha? Predstavoval by falošný vodca alebo antikrist Boha, keď by ťa vypudil? Keď ťa trápi a vypudzuje falošný vodca alebo antikrist, je to dielo satana a nemá to nič spoločné s Bohom; keď sú ľudia vyčistení alebo vypudení z cirkvi, je to v zhode s Božími úmyslami len vtedy, keď je to spoločné rozhodnutie cirkvi a celého Božieho vyvoleného národa a keď je vyčistenie alebo vypudenie úplne v zhode s pracovnými opatreniami Božieho domu a s pravdou-princípmi Božích slov. Ako by mohlo vypudenie falošným vodcom alebo antikristom znamenať, že nemôžeš byť spasený? Je to prenasledovanie satanom a antikristom a neznamená to, že Boh ťa nespasí. To, či môžeš byť spasený alebo nie, závisí od Boha. Žiadna ľudská bytosť nie je spôsobilá rozhodnúť, či ťa Boh môže spasiť. Musíš v tom mať jasno. A považovať svoje vypudenie falošným vodcom alebo antikristom za vypudenie Bohom – nie je to nesprávny výklad Boha? Áno, je. A je to nielen nesprávny výklad Boha, ale aj vzdorovanie proti Bohu. Je to aj istý druh rúhania sa voči Bohu. A nie je takýto nesprávny výklad Boha nevedomý a hlúpy? Keď ťa falošný vodca alebo antikrist vypudí, prečo nehľadáš pravdu? Prečo nevyhľadáš niekoho, kto rozumie pravde, aby si získal trochu rozlišovacej schopnosti? A prečo to nenahlásiš vyššie postaveným? Dokazuje to, že neveríš, že v Božom dome vládne pravda, dokazuje to, že nemáš pravú vieru v Boha, že nie si niekto, kto skutočne verí v Boha. Ak dôveruješ Božej všemohúcnosti, prečo sa bojíš odvety falošného vodcu alebo antikrista? Môže určovať tvoj osud? Ak si schopný rozlišovania a zistíš, že jeho konanie je v rozpore s pravdou, prečo sa neporozprávaš v duchovnom spoločenstve s Božím vyvoleným národom, ktorý chápe pravdu? Máš ústa, tak prečo sa neodvažuješ prehovoriť? Prečo sa tak bojíš falošného vodcu alebo antikrista? Dokazuje to, že si zbabelec, ničomník, satanov poskok. Ak ti falošný vodca alebo antikrist hrozí a ty sa neodvážiš nahlásiť ho nadriadeným, ukazuje to, že ťa už spútal satan a že si s ním zajedno; nie je to nasledovanie satana? Ako by takýto človek mohol byť jedným z Božieho vyvoleného národa? Je to spodina, čistá a prostá. Všetci, ktorí sú zajedno s falošnými vodcami a antikristmi, nikdy nemôžu byť ničím dobrým; sú to zloduchovia. Takíto ľudia sa rodia ako diablovi prisluhovači – sú to satanovi poskokovia a sú nenapraviteľní. Všetci, ktorí sa neodvážia odhaliť antikristov, keď ich vidia páchať zlo, ktorí sa boja uraziť antikristov, ktorí ich dokonca chránia a poslúchajú – nie sú to hlúpi, nevedomí ľudia? Ak si plne uvedomuješ pravdy-princípy a napriek tomu ich porušuješ a dokonca vytváraš spojenectvá a kliky so zlými ľuďmi a antikristmi, nekonáš ako spolupáchateľ a prisluhovač satana? Nezaslúžiš si potom, aby sa s tebou nakoniec zaobchádzalo ako so zlým človekom a spolupáchateľom antikristov? Ak veríš v Boha, ale namiesto nasledovania Boha nasleduješ antikristov a konáš ako jeden z ich prisluhovačov alebo spolupáchateľov, nekopeš si vlastný hrob a nepodpisuješ si vlastný rozsudok smrti? Ak veríš v Boha, ale namiesto podriadenia sa Bohu sa poddávaš a hľadáš útočisko u Božích nepriateľov – antikristov – a výsledkom je, že ťa títo antikristi manipulujú a zneužívajú, potom si si to privodil sám. Nezaslúžiš si to? Ak považuješ antikrista za svojho pána, za svojho vodcu, za rameno, o ktoré sa môžeš oprieť, potom sa utiekaš k satanovi, nasleduješ satana, čo znamená, že si zišiel z cesty, vykročil si zlou cestou a nastúpil si na cestu bez návratu. Aký postoj by si mal mať k antikristom? Mal by si ich odhaliť a bojovať s nimi. Ak ste len jeden alebo dvaja a ste príliš slabí na to, aby ste sa antikristom postavili sami, mali by ste spojiť sily s niekoľkými ľuďmi, ktorí rozumejú pravde, aby ste týchto antikristov nahlasovali a odhaľovali, a mali by ste v tom pokračovať, až kým nebudú vyčistení. Počul som, že za posledné dva roky sa Boží vyvolený národ v niektorých pastoračných oblastiach v pevninskej Číne zjednotil, aby odvolal falošných vodcov a antikristov z funkcie; niektorí falošní vodcovia a antikristi boli dokonca vedúcimi rozhodovacích skupín, a napriek tomu ich Boží vyvolený národ odvolal. Boží vyvolený národ nemusel čakať na schválenie Zhora; na základe pravdy-princípov dokázali týchto falošných vodcov a antikristov, ktorí nevykonávali skutočnú prácu a vždy mučili bratov a sestry, ktorí konali divoko a narúšali prácu Božieho domu, identifikovať a pohotovo sa s nimi vysporiadali. Niektorí boli vytlačení z rozhodovacích skupín, ďalší boli vyčistení z cirkvi – čo je skvelé! To ukazuje, že Boží vyvolený národ už nastúpil na správnu cestu viery v Boha. Niektorí príslušníci Božieho vyvoleného národa už pochopili pravdu a teraz majú malé duchovné postavenie, už nie sú ovládaní a klamaní satanom, odvážia sa postaviť a bojovať so satanovými zlými silami. To takisto ukazuje, že sily falošných vodcov a antikristov v cirkvi už nemajú prevahu. Neodvážia sa už teda byť takí nápadní vo svojich slovách a skutkoch. Len čo sa prezradia, bude tam niekto, kto na nich bude dohliadať, rozpoznávať a zavrhovať ich. To znamená, že v srdciach tých, ktorí skutočne rozumejú pravde, nemá postavenie, povesť a moc človeka dominantné postavenie. Takíto ľudia neprikladajú týmto veciam váhu. Keď niekto dokáže proaktívne hľadať pravdu a hovoriť o nej v duchovnom spoločenstve a keď začne prehodnocovať a uvažovať o ceste, ktorou by mali kráčať ľudia, ktorí veria v Boha, a o tom, ako by sa mali správať k vodcom a pracovníkom, a pustí sa do premýšľania o tom, koho by mali ľudia nasledovať, ktoré správanie je nasledovaním človeka a ktoré nasledovaním Boha, a potom, keď po niekoľkých rokoch tápania po týchto pravdách a ich zažívania, bez toho, aby o tom vedel, pochopí niektoré pravdy a bude vedieť rozlišovať – vtedy získaj kúsok duchovného postavenia. Byť schopný hľadať pravdu vo všetkých veciach znamená vstúpiť na správnu cestu viery v Boha.

Je to dobrá vec, dobrý jav, keď Boží vyvolený národ dokáže rozpoznať a zavrhnúť falošných vodcov a antikristov. Niektorí vodcovia nie sú schopní konať skutočnú prácu; všetko, čo robia, je spôsobiť narušenie a vyrušenie, takže v živote cirkvi niet pokoja. Všetkým bratom a sestrám sú nesympatickí a nakoniec ich zavrhnú. Je správne, že to robia? (Je.) Sú aj iní, ktorí sú zvolení za vodcov, a bratia a sestry spočiatku hovoria: „Tohto sme si zvolili, takže s ním musíme spolupracovať.“ Po chvíli sa ukáže, že to bola zlá voľba: Sú nadšení vo svojej viere v Boha, ale nemajú duchovné porozumenie. Majú sklon k skresleniam a sú arogantní a samospravodliví; nediskutujú o záležitostiach s ostatnými a nič nerobia podľa princípov, ale konajú nerozvážne. To vedie k narušeniu bezpečnosti; bratia a sestry v cirkvi sú neustále zatýkaní a práca cirkvi utrpí ťažké straty. Vodca nielenže nad sebou nereflektuje, ale ospravedlňuje sa, obhajuje a zbavuje sa zodpovednosti. Nakoniec ho skupina odvolá z funkcie. Myslíš si, že tú situáciu zvládli správne? (Áno.) Áno, vskutku! A hneď po tom, čo sa o tú osobu postarali, zvolia niekoho iného a po chvíli je každému zrejmé, že táto osoba je oveľa lepšia ako ten falošný vodca, čo dokazuje, že skupina má rozlišovaciu schopnosť a vyrástla. Toto je proces, ktorým Boží vyvolený národ rastie v živote. Je to celkom normálne. Myslel si si, že keď ľudia počúvajú toľko rokov kázní, všetci získajú schopnosť rozlišovať a urobia správnu voľbu pre každého vodcu a pracovníka – že kohokoľvek si zvolia, ten bude zastávať funkciu? Takto to chodí? (Nie.) Keď ľudia nerozumejú pravda-princípom, pri výbere vodcu sa vždy zameriavajú na výber niekoho s bystrou mysľou, niekoho, kto je dobrý rečník, niekoho nadaného. Až keď sa po čase vo funkcii ukáže, že tá osoba je falošný vodca alebo antikrist, ľudia začnú rozvíjať schopnosť rozpoznávať; potom už takú osobu nikdy nezvolia. Koho presne teda treba zvoliť pri výbere vodcov a pracovníkov? Na to neexistujú žiadne pevné pravidlá. Najviac záleží na tom, či je niekto tým správnym človekom a či sa usiluje o pravdu. V každom prípade, ak je niekto zlý človek alebo antikrist, nesmieš ho zvoliť, nech je ako osoba akýkoľvek. Ak to urobíš, sám sebe kopeš jamu. Nie je to tak? (Je.)

Vráťme sa k téme, o ktorej sme práve hovorili, teda k tomu, ako antikristi útočia na tých, ktorí sa usilujú o pravdu, a vylučujú ich: V podstate sme o tom povedali všetko, čo sa dalo, však? Ako antikristi vylučujú tých, ktorí sa usilujú o pravdu, a ako na nich útočia? Často používajú metódy, ktoré iní považujú za rozumné a správne, dokonca využívajú diskusie o pravde na získanie vplyvu, aby útočili na iných ľudí, odsudzovali ich a zavádzali. Antikrist si napríklad myslí, že ak sú jeho partnermi ľudia, ktorí sa usilujú o pravdu, môžu ohroziť jeho postavenie, a preto bude prednášať vznešené kázne a diskutovať o duchovných teóriách, aby zavádzal ľudí a presvedčil ich, aby o ňom mali vysokú mienku. Týmto spôsobom môže znevažovať a potláčať svojich partnerov a spolupracovníkov a vzbudzovať v ľuďoch pocit, že hoci partneri ich vodcu sú ľudia, ktorí sa usilujú o pravdu, nie sú rovní ich vodcovi, pokiaľ ide o kvalitu a schopnosti. Niektorí ľudia dokonca hovoria: „Kázne nášho vodcu sú vznešené a nikto sa mu nemôže vyrovnať.“ Keď antikrist počuje takýto komentár, nesmierne ho to uspokojuje. Myslí si: „Si môj partner, nemáš nejaké pravdy-reality? Prečo nevieš hovoriť s takou výrečnosťou a vznešenosťou ako ja? Teraz si úplne ponížený. Nemáš na to schopnosti, a predsa sa odvažuješ bojovať so mnou!“ Takto rozmýšľa antikrist. Čo je cieľom antikrista? Všetkými možnými prostriedkami sa snaží potlačiť a znevážiť ostatných ľudí a vyvýšiť sa nad nich. Takto antikrist zaobchádza s každým, kto sa usiluje o pravdu alebo s nimi spolupracuje. Čokoľvek antikrist robí, sústreďuje sa to na jeho vlastnú moc a postavenie a má mu to získať úctu a obdiv ostatných. Nedovolí, aby ho niekto prekonal; každého, kto je lepší ako on, nevyhnutne čaká jeho znevažovanie, vylúčenie a potlačenie. Antikristi majú motívy a ciele za všetkými prostriedkami, ktoré používajú proti tým, ktorí sa usilujú o pravdu. Namiesto toho, aby sa snažili chrániť prácu Božieho domu, je ich cieľom chrániť si vlastnú moc a postavenie, ako aj svoju pozíciu a obraz v srdciach Božieho vyvoleného národa. Ich metódy a správanie sú narušením a vyrušením pre prácu Božieho domu a majú takisto deštruktívny vplyv na život cirkvi. Nie je to najčastejší prejav antikristových zlých skutkov? Okrem týchto zlých skutkov robia antikristi niečo ešte opovrhnutiahodnejšie, a to je, že sa vždy snažia prísť na to, ako získať vplyv na tých, ktorí sa usilujú o pravdu. Napríklad, ak niektorí ľudia smilnili alebo spáchali nejaký iný priestupok, antikristi sa toho chytia ako páky, aby na nich zaútočili, hľadajú príležitosti, aby ich urazili, odhalili a ohovorili, a nálepkujú ich, aby potlačili ich nadšenie pre vykonávanie povinností, aby upadli do negativity a pasivity. Antikristi takisto spôsobujú, že Boží vyvolený národ týchto ľudí diskriminuje, vyhýba sa im a zavrhuje ich, aby tí, ktorí sa usilujú o pravdu, boli izolovaní. Nakoniec, keď sa všetci tí, ktorí sa usilujú o pravdu, cítia negatívni a slabí, už aktívne nevykonávajú svoje povinnosti a nechcú sa zúčastňovať na zhromaždeniach, je cieľ antikristov dosiahnutý. Keďže tí, ktorí sa usilujú o pravdu, už nepredstavujú hrozbu pre ich postavenie a moc a nikto sa už neodváži ich nahlásiť alebo odhaliť, antikristi sa môžu cítiť pokojne. Antikrist v cirkvi najviac nenávidí ľudí, ktorí sa usilujú o pravdu, najmä tých so zmyslom pre spravodlivosť, ktorí by sa odvážili odhaliť a nahlásiť falošného vodcu a antikrista. Antikrist vníma takýchto ľudí ako tŕne v oku, ako kamene v topánke. Ak zbadá niekoho, kto sa usiluje o pravdu a ochotne vykonáva svoju povinnosť, v jeho srdci sa objaví zlomyseľnosť a nepriateľstvo bez štipky lásky. Antikrist nielenže nebude pomáhať ľuďom, ktorí sa usilujú o pravdu, alebo ich nepodporovať, bez ohľadu na ich ťažkosti alebo na to, akí sú možno slabí a negatívni – nebude to len tak ignorovať. Namiesto toho ho to bude tajne tešiť. A ak by ho niekto obvinil alebo odhalil, využije príležitosť, aby do neho kopol, keď je na dne, a obviní ho z najrôznejších prečinov, aby mu dal lekciu, odsúdil ho, nechal ho v bezvýchodiskovej situácii a nakoniec ho urobil natoľko negatívnym, že nebude môcť vykonávať svoju povinnosť. Vtedy je antikrist na seba pyšný a z nešťastia takého človeka sa začne radovať. Takéto veci idú antikristom najlepšie; ich najväčšou kvalifikáciou je vylučovanie, napádanie a odsudzovanie tých, ktorí sa usilujú o pravdu. Čo si antikristi myslia, že sú schopní takého zla? „Ak tí, ktorí sa usilujú o pravdu, často počúvajú kázne, jedného dňa môžu prekuknúť moje konanie a potom ma určite odhalia a nahradia. Kým oni vykonávajú svoje povinnosti, moje postavenie, prestíž a povesť sú ohrozené. Je lepšie udrieť prvý, nájsť príležitosti, ako sa chytiť páky, aby som ich vyrušil a odsúdil, a spôsobiť, aby upadli do pasivity, aby stratili akúkoľvek túžbu vykonávať svoje povinnosti. Vyvolám aj konflikty medzi vodcami a pracovníkmi a tými, ktorí sa usilujú o pravdu, aby ich vodcovia a pracovníci nenávideli, dištancovali sa od nich a už si ich nevážili ani ich nepodporovali. Takto už nebudú mať žiadnu túžbu usilovať sa o pravdu alebo vykonávať svoje povinnosti. Najlepšie je, ak tí, ktorí sa usilujú o pravdu, zostanú v negativite.“ Toto je cieľ, ktorý chcú antikristi dosiahnuť. Keď ťa antikrist alebo zlý človek chytí do pasce, odsúdi ťa a poníži ťa svojimi úskokmi, dokážeš rozpoznať, čo sa deje? Budeš schopný prekuknúť satanove úskoky? Musíš sa naučiť rozlišovať: „To, čo povedal, znelo celkom správne, ale prečo som po tom upadol do negativity? Prečo už nechcem vykonávať svoju povinnosť? Prečo mám pochybnosti o Bohu? Bol problém v tom, čo povedal? Prečo to malo negatívny účinok? Prečo som odtiaľ odišiel s nepochopením a predstavami o Bohu a už sa nechcem podriadiť? Prečo už nemám to svoje predchádzajúce nadšenie a odhodlanie vynaložiť sa pre Boha? A z ničoho nič mám akési pochybnosti o Božom diele – mám pocit, že moje vízie nie sú jasné. Neviem, na čo je dobré takto vykonávať svoju povinnosť, a mám pocit, že za tých niekoľko rokov, čo verím v Boha, a za útrapy, ktorými som prešiel, nemám čo ukázať. V srdci mám teraz nejakú temnotu.“ To je trochu nenormálne. Prečo by vypočutie slov, ktoré sa na povrchu zdajú správne, malo viesť k takýmto následkom? Nemyslíš si, že s tými slovami je niečo v neporiadku? Aké sú to teda slová, ktoré v tebe vyvolávajú takéto reakcie, keď ich počuješ? Aké slová v tebe zanechávajú nedôveru voči Bohu, keď ich počuješ? Po prvé, jedna vec je istá: všetky slová antikristov sú zavádzajúce; ako had, všetky zvádzajú ľudí k hriechu a k tomu, aby sa vzdialili od Boha a zavrhli Ho. Ani jedno ich slovo ľudí nezaopatruje ani im nepomáha. Odkiaľ ich slová pochádzajú? Od satana a diablov. Dokážete rozpoznať slová, ktoré antikristi používajú na útok a odsúdenie tých, ktorí sa usilujú o pravdu? Tým jediným, čoho sa antikristi boja, sú ľudia usilujúci sa o pravdu. Majú strach z ľudí podriaďujúcich sa Bohu, z ľudí, ktorí sa postavia, aby nasledovali Boha a prijali povinnosť stvorených bytostí; boja sa, že ľudia prídu pred Boha a budú hľadať pravdu. Z toho majú najväčší strach. Je to preto, lebo len čo Boží vyvolený národ nastúpi na cestu usilovania sa o pravdu, jeho rast v živote sa zrýchli, a ako sa to deje, jeho duchovné postavenie rastie a rastie – a keď pravda zavládne v srdciach ľudí a stane sa ich životom, bude to posledný deň antikristov: budú potom čeliť tomu, že budú odsúdení, odhalení, vyradení a úplne opustení. Preto antikristi najviac nenávidia tých, ktorí sa usilujú o pravdu. V očiach antikrista sú tí, ktorí sa usilujú o pravdu, nenávidenými nepriateľmi, cieľmi ich útokov a nátlaku, ako aj ich nenávisti a opustenia, ich ubližovania a zneužívania, a ešte viac sú cieľmi, ktoré treba zviesť z cesty. Antikristi nemajú spôsob, ako zviesť z cesty, ovládať alebo chytiť do pasce srdcia tých, ktorí sa usilujú o pravdu, a nemôžu ich otvorene vylúčiť a napadnúť len tak náhodne, takže im zostáva len hovoriť správne a príjemné veci, používajúc mäkké taktiky, aby ľudí stiahli na svoju úroveň. A ak ich títo ľudia nenasledujú a nemôžu im byť na úžitok, použijú všetky druhy podlých taktík, aby ich vylúčili, aby ich urobili negatívnymi a slabými, a dokonca aby ich prinútili k tomu, aby už neboli ochotní vykonávať svoju povinnosť – a nakoniec, aby opustili Boha. Toto je jeden z hlavných zlých skutkov antikristov a je to ďalšia charakteristická črta ich prirodzenosti-podstaty. O akú črtu ich prirodzenosti ide? O ich zákernosť, ich prefíkanosť, ich zlomyseľnosť. Aby antikristi dosiahli svoju ambíciu a cieľ vládnuť v cirkvi, neustále sa uchyľujú k zavádzaniu, vylučovaniu a napádaniu tých, ktorí sa usilujú o pravdu. Robia to, aby dosiahli svoj nevysloviteľný cieľ, zanechávajúc každého, kto sa usiluje o pravdu, negatívneho a slabého, vlažného vo viere, s vyvolanými nepochopeniami Boha. Lebo len čo v týchto ľuďoch povstanú nepochopenia Boha a sťažnosti na Neho, už sa nebudú usilovať o pravdu, ani nebudú ochotne vykonávať svoju povinnosť – a tak sa vzdialia od Boha. A čo to znamená pre antikrista? Po prvé, znamená to, že nikto nebude ohrozovať jeho postavenie; po druhé, len čo sú tieto pozitívne postavy negatívne a slabé a vzdialia sa od Boha, môže mať antikrist v cirkvi voľnú ruku, aby zavádzal a obmedzoval ľudí a ovládal Boží vyvolený národ, aby ho nasledoval, podporoval a klaňal sa mu v poddanstve. Tak je antikristov cieľ dosiahnutý. Vykonávajú antikristi pri tom svoju povinnosť? (Nie.) Aký je teda charakter všetkého, čo robia? (Páchajú zlo.) „Páchať zlo“ je tak trochu všeobecný výraz; konkrétne ide o to, že vyrušujú a bránia ľuďom, aby kráčali po ceste usilovania sa o pravdu a boli spasení Bohom. Keď antikrist vidí niekoho, kto sa usiluje o pravdu, vidí na červeno; nenávidí ho. Ako ďaleko siaha táto nenávisť? Keď vidí niekoho, kto sa usiluje o pravdu a nasleduje Krista, nenasleduje alebo neuctieva jeho a nejde rovnakou cestou ako on, bude napádať, vylučovať a potláčať túto osobu, s túžbou, aby zmizla. Až tak ďaleko siaha jeho nenávisť. Skrátka, na základe týchto prejavov antikristov môžeme určiť, že nevykonávajú vodcovskú povinnosť, pretože nevedú ľudí v jedení a pití Božích slov ani v duchovnom spoločenstve o pravde, nepolievajú a nevyživujú ich a neumožňujú im získať pravdu. Namiesto toho narúšajú a vyrušujú cirkevný život, rozoberajú a ničia prácu cirkvi a bránia ľuďom na ceste usilovania sa o pravdu a získania spásy. Chcú zviesť Boží vyvolený národ na scestie a zapríčiniť, že stratí príležitosť získať spásu. To je konečný cieľ, ktorý chcú antikristi dosiahnuť narúšaním a vyrušovaním práce cirkvi.

Ako by mal Boží vyvolený národ zaobchádzať s antikristmi? Musí ich rozlíšiť, odhaliť, nahlásiť a zavrhnúť. Len tak sa dá zaručiť, že budú Boha nasledovať až do samého konca a vstúpia na správnu cestu viery v Boha. Antikristi nie sú tvoji vodcovia, nech už ostatných akokoľvek zviedli, aby si ich zvolili za vodcu. Neuznávaj ich a neprijímaj ich vedenie – musíš ich rozlíšiť a zavrhnúť, pretože ti nemôžu pomôcť pochopiť pravdu ani ťa podporiť či zaopatriť. To sú fakty. Ak ťa nemôžu viesť do pravdy-reality, nie sú spôsobilí byť vodcami alebo pracovníkmi. A ak ťa nemôžu viesť k pochopeniu pravdy a zažívaniu Božieho diela, sú to tí, ktorí odporujú Bohu, a ty by si ich mal rozlíšiť, odhaliť a zavrhnúť. Všetko, čo robia, slúži na to, aby ťa zviedli k ich nasledovaniu a aby si sa pridal k ich klike s cieľom podkopať a narušiť dielo cirkvi, aby ťa vtiahli do kráčania cestou antikristov, ako to robia oni. Chcú ťa zavliecť do pekla! Ak ich nedokážeš rozpoznať a veríš, že by si ich mal poslúchať a robiť im ústupky, pretože sú tvojimi vodcami, potom si niekým, kto zrádza pravdu aj Boha – a takí ľudia nemôžu byť spasení. Ak chcete byť spasení, musíte nielen prekonať prekážku veľkého červeného draka, byť schopní ho rozlíšiť, prekuknúť jeho ohavnú tvár a úplne sa proti nemu vzbúriť – musíte prekonať aj prekážku antikristov. V cirkvi je antikrist nielen nepriateľom Boha, ale aj nepriateľom Božieho vyvoleného národa. Ak ho nedokážete rozlíšiť, ľahko sa môžete nechať zviesť a získať na jeho stranu, kráčať cestou antikrista a byť Bohom prekliati a potrestaní. Ak sa to stane, vaša viera v Boha úplne zlyhala. Čo musia ľudia mať, aby im bola udelená spása? Po prvé musia rozumieť mnohým pravdám a byť schopní rozlíšiť podstatu, povahu a cestu antikrista. To je ten jediný spôsob, ako zaručiť, že pri viere v Boha nebudú uctievať ani nasledovať ľudí, a jediný spôsob, ako nasledovať Boha až do samého konca. Len ľudia, ktorí dokážu rozlíšiť antikrista, môžu skutočne veriť v Boha, nasledovať Ho a svedčiť o Ňom. Niektorí potom povedia: „Čo mám robiť, ak mi v tejto veci chýba pravda?“ Musíš sa čo najrýchlejšie vybaviť pravdou a naučiť sa vidieť do ľudí a vecí. Rozlíšiť antikrista nie je jednoduchá záležitosť a vyžaduje si to schopnosť jasne vidieť ich podstatu a prehliadnuť intrigy, triky, úmysly a ciele za všetkým, čo robia. Takto nimi nebudeš zvedený ani ovládaný a môžeš pevne stáť, bezpečne sa usilovať o pravdu a vytrvať na ceste usilovania sa o pravdu a dosiahnutia spásy. Ak túto prekážku antikristov nedokážeš prekonať, potom sa dá povedať, že si vo veľkom nebezpečenstve a ľahko sa môžeš nechať zviesť a zajať antikristom a žiť pod vplyvom satana. Je možné, že niektorí z vás prekážajú a hádžu polená pod nohy ľuďom, ktorí sa usilujú o pravdu, a sú ich nepriateľmi. Prijímate to? Niektorí sa tejto skutočnosti neodvážia čeliť ani ju prijať ako fakt. Ale zavádzanie ľudí antikristmi sa v cirkvách skutočne deje a deje sa často; ide len o to, že ľudia to nedokážu rozlíšiť. Ak neprejdeš touto skúškou – skúškou antikristov, potom si nimi buď zvedený a ovládaný, alebo ťa nútia trpieť, mučia, vytláčajú, potláčajú a zneužívajú. Nakoniec tvoj úbohý malý život dlho nevydrží a schradne a ty stratíš vieru v Boha a povieš si: „Boh ani nie je spravodlivý! Kde je boh? Na tomto svete neexistuje žiadna spravodlivosť ani svetlo a neexistuje nič také ako božia spása ľudstva. To už radšej budem chodiť do práce a zarábať peniaze!“ Popieraš Boha, odchádzaš od Neho a už neveríš, že existuje; akákoľvek nádej, že dosiahneš spásu, je úplne preč. Takže ak sa chceš dostať tam, kde ti môže byť udelená spása, prvou skúškou, ktorou si musíš prejsť, je skúška schopnosti vnímať a prekuknúť satana, a musíš mať aj odvahu vstať, odhaliť a zanechať ho. Kde je teda satan? Satan je po tvojom boku a všade okolo teba; možno dokonca žije v tvojom srdci. Ak žiješ v satanovej povahe, dá sa povedať, že si zo Satana. Zlých duchov z duchovnej sféry nemôžeš vidieť ani sa ich dotknúť, ale satani a živí diabli, ktorí existujú v skutočnom živote, sú všade. Každý človek, ktorý má odpor k pravde, je zlý, a každý vodca alebo pracovník, ktorý neprijíma pravdu, je antikrist alebo falošný vodca. Nie sú takíto ľudia satani a živí diabli? Títo ľudia môžu byť práve tí, ktorých uctievaš a ku ktorým vzhliadaš; môžu to byť ľudia, ktorí ťa vedú, alebo ľudia, ktorých si dlho obdivoval, ktorým si dôveroval, na ktorých si sa spoliehal a v ktorých si v srdci dúfal. V skutočnosti sú to však prekážky a kamene úrazu, ktoré ti stoja v ceste a bránia v usilovaní sa o pravdu a dosiahnutí spásy; sú to falošní vodcovia a antikristi. Môžu prevziať kontrolu nad tvojím životom a cestou, ktorou kráčaš, a môžu zničiť tvoju šancu na udelenie spásy. Ak ich nedokážeš rozlíšiť a prehliadnuť, potom v ktoromkoľvek okamihu môžeš byť zvedený a zajatý, takže si vo veľkom nebezpečenstve. A ak sa z tohto nebezpečenstva nedokážeš vymaniť, si satanovou obeťou. Každopádne, ľudia, ktorí sú zvedení a ovládaní a stanú sa nasledovníkmi antikrista, nikdy nemôžu dosiahnuť spásu. Pretože nemilujú pravdu ani sa o ňu neusilujú, nemožno predísť výsledku, v ktorom sú zvedení a nasledujú antikrista.

Niektorí ľudia si o sebe myslia, že sa usilujú o pravdu, a hovoria, že dokážu rozlíšiť antikristov. Preceňujú sa, však? Ak stretneš zjavného antikrista, ktorý ukazuje tesáky, má slabú ľudskú prirodzenosť a spáchal nejaké zlé skutky, prirodzene ho dokážeš rozpoznať. Ale ak stretneš antikrista, ktorý sa zdá zbožný, hovorí veľmi jemne a vyzerá ako milý človek – antikrista, ktorý zodpovedá predstavám ľudí –, máš ešte dosť odvahy tvrdiť, že ho dokážeš rozpoznať? Odvážiš sa ho charakterizovať ako antikrista? Ak ho nedokážeš rozlíšiť, určite ho budeš obdivovať a budeš mu naklonený, pričom v takom prípade určite budeš ovplyvnený jeho správaním, jeho názormi a pohľadmi, jeho skutkami a dokonca aj jeho chápaním pravdy. Do akej miery ťa tieto veci ovplyvnia? Budeš antikristovi závidieť, napodobňovať ho, snažiť sa mu vyrovnať a nasledovať ho, čo ovplyvní tvoj vstup do života; ovplyvní to tvoje usilovanie sa o pravdu a vstup do reality, ovplyvní to tvoj postoj k Bohu a ovplyvní to, či sa skutočne podriadiš Bohu a budeš Ho nasledovať až do samého konca. Nakoniec sa antikrist stane tvojou modlou, bude mať miesto v tvojom srdci a ty mu nebudeš môcť uniknúť. Keď si zvedený do takejto miery, máš len veľmi malú nádej na spásu, pretože tvoj vzťah s Bohom bol zničený, stratil si normálny vzťah s Bohom a si na pokraji nebezpečenstva. Je to pre teba pohroma, alebo požehnanie? Samozrejme, že je to pohroma; rozhodne to nie je požehnanie. Hoci ti v malých veciach niektorí antikristi dokážu pomôcť a byť na úžitok alebo dokážu kázať slová a učenia, aby ťa osvietili, len čo sa nimi necháš zviesť, uctievaš ich a nasleduješ ich, máš problém. Priviedol si na seba skazu a stratil si šancu na spásu. Niektorí ľudia hovoria: „Nie je satanom ani zlým človekom. Vyzerá ako niekto duchovný, niekto, kto sa usiluje o pravdu.“ Platí to? (Nie.) Prečo nie? Vplyv alebo úžitok z vedenia, pomoci a zaopatrenia každého, kto sa skutočne usiluje o pravdu, slúži na to, aby ťa priviedol pred Boha a aby si mohol hľadať Jeho slová a pravdu. Prichádzaš tak pred Boha, učíš sa na Neho spoliehať a hľadať Ho a tvoj vzťah s Ním je čoraz bližší. Čo sa však naopak stane, ak sa tvoj vzťah s antikristom stáva čoraz bližším, až kým si mu na zavolanie? Zídeš na zlú cestu a privedieš na seba skazu. Keď máš blízky vzťah s antikristom, tvoj vzťah s Bohom sa stáva vzdialeným. A aký je toho dôsledok? Privedú ťa pred seba a ty sa vzdiališ od Boha. Ak máš v srdci modlu, len čo začneš mať predstavy o slovách a diele Boha alebo keď Božie slová odhalia tvoju modlu, okamžite sa vzbúriš proti Bohu a možno sa Mu dokonca postavíš na odpor a zradíš Ho; postavíš sa na stranu svojej modly a budeš odporovať Bohu. To sa stáva často. Keď sú niektorí falošní vodcovia a antikristi prepustení alebo vypudení, ich spolupáchatelia a prisluhovači sa ich začnú zastávať a sťažovať sa. Niektorí sa dokonca stanú negatívnymi a prestanú veriť v Boha. Je to bežné, však? A prečo prestanú veriť? Hovoria: „Náš vodca bol prepustený a vypudený, tak akú nádej mám ja, obyčajný veriaci?“ Nie je to nezmysel? Ich slová naznačujú, že nasledujú antikrista a že ním boli úplne zvedení. A aký je dôsledok toho, že boli zvedení? Antikrist sa stal modlou, ktorú uctievajú; stal sa pre nich čímsi, ako ich predkom: Ako by nemohli odísť, keď ich predok bol vypudený? Počúvajú len antikrista a sú pod jeho úplnou kontrolou. Myslia si, že všetko, čo antikrist hovorí a robí, je správne a treba to prijímať a podriaďovať sa tomu ako pravde, a tak netolerujú, aby ho niekto v Božom dome odhaľoval a odsudzoval. Len čo je antikrist vypudený Božím domom, tí, ktorí ho nasledujú, sa sami rozhodnú opustiť cirkev. Ako sa hovorí: „Keď padne strom, opice sa rozpŕchnu.“ Takéto veci dokazujú, že antikristi a ich nasledovníci sú služobníci satana, ktorí prišli narušiť a vyrušiť Božie dielo. Len čo ich Boží vyvolený národ odkryje, odhalí a zavrhne, ich viera v Boha sa končí. Nasledovníci antikristov majú všetci jeden jasne rozpoznateľný znak: Slová nikoho iného k nim nepreniknú a oni počúvajú len antikristov. Len čo ich antikristi zvedú, prestanú počúvať slová Boha a ako svojho pána uznávajú len antikrista. Neboli tým zvedení? Nie sú ovládaní? Len nasledovníci antikristov by sa snažili zastávať antikristov. Keď sú antikristi odhalení, ľudia, ktorí ich nasledujú, sa o nich začnú báť, ronia pre nich slzy, sťažujú sa v ich mene a snažia sa ich obhajovať. V takých chvíľach zabudli na Boha a už sa k Nemu nemodlia ani nehľadajú pravdu; jediné, čo robia, je, že obhajujú antikristov, lámu si pre nich hlavy a dokonca už ani neuznávajú Boha. Veria skutočne v Boha? V koho vlastne veria? To je už úplne zrejmé. Bez ohľadu na to, čo hovoria alebo robia, majú antikristi len jeden cieľ: viesť ľudí, byť ich pánom, a chcú, aby ich všetci otrocky nasledovali a poslúchali a aby sa k nim nakoniec správali ako k Bohu. Ako sa to líši od cesty, ktorou kráčal Pavol? Keď Pavlovo dielo dospelo do svojho konca, vyslovil slová, ktoré mal v srdci; Pavol povedal, že pre neho život znamená Kristus, a jeho cieľom pri týchto slovách bolo, aby ho všetci, ktorí verili v Pána, napodobňovali, nasledovali a zaobchádzali s ním ako s Bohom. Toto bol Pavlov cieľ, keď povedal tieto slová, však? A ak dielo antikristov skutočne dosiahne bod, kedy ich ľudia uctievajú a poslúchajú, Boh už nebude mať v srdciach týchto ľudí miesto; ich srdcia už budú ovládnuté antikristmi. Toto je dôsledok. Hovoríš, že sa neobávaš, že ťa zvedie antikrist a že sa ho nebojíš nasledovať, ale toto tvrdenie nemá zmysel. Je to popletená poznámka a je to preto, lebo ak sa neusiluješ o pravdu a vždy uctievaš a nasleduješ ľudí, bez toho, aby si si to uvedomoval, vykročíš na cestu antikristov. Veriť v Boha niekoľko rokov, ale byť bez skúsenostného svedectva, a nielenže nezískať pravdu a život, ale aj stať sa niekým, kto odporuje Bohu: toto je konečný dôsledok nasledovania antikristov a je to niečo, čoho sa nemôžeš zbaviť, je to nezmeniteľný fakt. Je to ako keď sa niekto dotkne elektrického prúdu: určite dostane šok. Niekto môže povedať: „Neverím tomu; nebojím sa“ – ale je to azda o tom, či tomu veríš alebo sa bojíš? Dotkni sa prúdu a prásk! Dostaneš šok. Nepomôže tomu neveriť. Neveriť tomu je nevedomosť; je to nezodpovedné tvrdenie. A preto či už si ochotný nasledovať antikrista alebo nie, ak sa neusiluješ o pravdu a tvoje úsilie je vždy zamerané na slávu, zisk a postavenie, už si sa vydal na cestu antikristov. Tento dôsledok sa ukáže kúsok po kúsku, ako keď sa na hladinu vyplavujú trosky. Je to nevyhnutné. To, čo antikristi robia, je, že vedú ľudí pred seba a nútia ich prijať ich kontrolu a manipuláciu namiesto toho, aby prijali Božie ovládanie a opatrenia alebo sa podriadili zvrchovanosti Boha. Antikristi chcú získať ľudí na svoju stranu, chcú ich získať, a ich cieľom je ovládať všetkých Božích vyvolených vo svojich rukách; sú to priekupníci. A čo používajú antikristi na dosiahnutie svojho cieľa ovládania ľudí? Používajú duchovné učenie, ktoré ľudia uctievajú, používajú zdanlivo vierohodné teórie a využívajú skazenú mentalitu ľudí uctievať teóriu, aby tárali a prikrášľovali a aby tak ľudí zviedli. Stručne povedané, všetko, čo hovoria, sú len slová a učenia, prázdne teórie a veci, ktoré sú zdanlivo vierohodné a v rozpore s pravdou. Ak ľudia nerozumejú pravde, určite budú zvedení; prinajmenšom na nejaký čas, kým prídu k rozumu. A keď prídu k rozumu, je to vtedy, keď sú antikristi odhalení, a vtedy cítia najväčšiu ľútosť. Ľudia, ktorí nasledujú antikristov, už dávno stratili dielo Ducha Svätého. Je to preto, lebo vo svojich srdciach uctievajú modly a nasledujú ľudí a Boh ich zavrhol a odložil bokom, aby ich zjavil. Takže je mimoriadne nebezpečné nasledovať antikristov; podobne ako antikristi, aj ľudia, ktorí nasledujú antikristov, sú Bohom najviac nenávidení. A aký je Boží cieľ, keď týchto ľudí odsúva nabok? Je to čakanie na to, aby sa Boží vyvolený národ spamätal, aby dokázal rozpoznať a odhaliť antikristov a aby ich dôkladne zavrhol, vtedy nastanú posledné dni antikristov. Nie je všetko, čo antikristi robia, pre ľudí škodlivé? Neusilujú sa o pravdu a snažia sa zavádzať a ovládať Boží vyvolený národ, nedovolia ľuďom usilovať sa o pravdu, nepodriaďujú sa Božiemu dielu a snažia sa zaviesť Boží vyvolený národ, aby ich nasledoval – to všetko ukazuje, že antikristi vôbec nemajú srdce, ktoré by sa bálo Boha a podriaďovalo sa Mu, ani žiadnu lásku k pravde. Namiesto toho vymýšľajú všemožné spôsoby, ako si pre seba uchmatnúť postavenie a moc, aby sa postavili proti Bohu a súperili s Bohom o Jeho vyvolený národ, a nakoniec si vytvárajú vlastné kráľovstvo, aby sa postavili proti Bohu – čo všetko ukazuje, že antikristi sú smrteľnými nepriateľmi vteleného Boha a samotnými predmetmi Božieho zničenia. Vo viere ľudí v Boha nie je nič nebezpečnejšie, ako keď sú zavedení a ovládaní antikristmi. Ak ľudia už začali nasledovať antikristov, ak sú už úplne na ich strane, potom sú to ľudia, ktorí zradili Boha a sú v opozícii voči Bohu, v takom prípade je samozrejmé, ako dopadnú.

To je viac-menej všetko, čo sa dá v duchovnom spoločenstve povedať o tom, ako antikristi vylučujú a napádajú ľudí, ktorí sa usilujú o pravdu. Ich účel a zámer pri vylučovaní a napádaní ľudí, ktorí sa usilujú o pravdu, a postoj, metódy a techniky, pomocou ktorých zaobchádzajú s ľuďmi usilujúcimi sa o pravdu, ako aj spôsoby konania voči antikristom, ktoré by mali mať ľudia, ktorí sa usilujú o pravdu – o každom z týchto bodov sme v duchovnom spoločenstve trochu pohovorili, hoci ešte nie vyčerpávajúco. Budúce duchovné spoločenstvo sa ešte môže dotknúť pravdy v týchto oblastiach, ako sa to bude hodiť pre konkrétne okolnosti a konkrétne prípady. Aký postoj musia mať poslucháči kázne pri duchovnom spoločenstve o takýchto konkrétnych témach? Musia sa sústrediť, stíšiť sa pred Bohom a nenechať sa rozptyľovať, pretože každý aspekt pravdy obsahuje špecifické výroky a definície a každý má špecifický obsah a princípy praktizovania. Navyše budeme z rôznych uhlov a rôznymi spôsobmi hovoriť o koncepčných veciach, ktoré zahŕňajú pravdu v každej obsahovej oblasti, ako aj o pravdách, ktoré by ľudia mali pochopiť, a o ceste, na ktorej by mali praktizovať. O tom všetkom treba hovoriť v duchovnom spoločenstve a premýšľať o tom až do bodu jasnosti, kým to prinesie výsledky. Teraz prostredníctvom nášho podrobného duchovného spoločenstva vidíme, že pravda-princípy spojené s vykonávaním povinnosti nie sú také jednoduché, ako si ľudia myslia. Pre tých, ktorí nemajú schopnosť chápania, je pochopenie pravdy skutočne ťažké. Pochopenie pravdy, podobne ako štúdium na univerzite, so sebou prináša určitý stupeň obťažnosti, ale ak má človek schopnosť chápania, nebude mať pocit, že je to ťažké. Pokiaľ človek dokáže pochopiť pravdu po jej vypočutí, prirodzene bude mať cestu, na ktorej ju môže praktizovať, a čím viac sa bude cvičiť v praktizovaní pravdy, tým širšia bude jeho cesta pri jej praktizovaní a získa presnejšie pochopenie princípov. Na druhej strane, ak nepočúvaš takéto podrobné duchovné spoločenstvo a rozumieš len všeobecným a koncepčným veciam, budeš mať pri praktizovaní zviazané ruky. Keď budeš hľadať pravdu-princípy, bude sa ti zdať, že kamkoľvek sa obrátiš, je to nesprávne, a budeš mať pocit, že nech robíš čokoľvek, nedokážeš ich presne uchopiť. No teraz, s takými konkrétnymi definíciami a špecifikáciami, keď sa rozsah zúžil a pravda sa stala konkrétnou, budeš oveľa slobodnejší, keď začneš znova praktizovať pravdu, pretože je podrobná. Povedzme napríklad, že by som ťa požiadal, aby si kúpil zošit. Ak by som ti dal len také základné požiadavky ako jeho veľkosť, hrúbku a cenu, mohlo by si to, aby si tieto princípy pochopil a uviedol ich do praxe, vyžadovať určité úsilie. No ak by som ti povedal také veci ako konkrétnu farbu zošita, jeho veľkosť, počet strán, špecifické formátovanie a kvalitu papiera – potom, ako by si dostal takéto podrobnosti, neboli by princípy, ktoré by si pochopil, konkrétnejšie? A ak by som bol ešte konkrétnejší a dal by som ti list papiera a požiadal by som ťa, aby si kúpil zošit, ktorého papier má rovnakú kvalitu, hrúbku, farbu a veľkosť a hustotu mriežky, alebo ak by som ti dal špecifikácie tolerancií pre každú vlastnosť, nezúžil by sa rozsah možností, keď by si ho išiel kúpiť? (Zúžil.) Neboli by príslušné princípy pre teba konkrétnejšie a jednoduchšie, keď by si ich praktizoval? Pomohlo by ti to alebo by ti to pri tvojom praktizovaní prekážalo? (Bolo by to nápomocné.) V skutočnosti by to malo byť nápomocné, pretože rôzne aspekty pravdy boli povedané konkrétnejšie a podrobnejšie, až po špecifiká toho, ako zaobchádzať s konkrétnymi záležitosťami, špecifickými prejavmi, a špecifiká, ako praktizovať – to všetko ti bolo podrobne povedané. Ak to aj tak nedokážeš uviesť do praxe, potom nemáš vôbec žiadnu schopnosť chápať pravdu.

To, či teraz máte schopnosť chápať pravdu, je kľúčové pre to, či dokážete získať pravdu a byť zdokonalení. Teraz som dospel tak ďaleko, že som pravdy súvisiace s vykonávaním povinnosti na požadovanej úrovni rozdelil do šiestich typov podľa osôb vykonávajúcich každú povinnosť; každý z týchto typov je ďalej rozdelený do špecifických kategórií a v rámci každej kategórie sú podsekcie podrobného duchovného spoločenstva. Vedie vás vo vašom prípade tento druh kázania a duchovné spoločenstvo o takýchto pravdách k lepšiemu pochopeniu pravdy a dáva vám viac princípov, podľa ktorých môžete praktizovať, alebo vám to sťažuje hľadanie princípov? (Vďaka tomu máme viac princípov.) Malo by vás to viesť k väčšiemu pochopeniu, a keďže je to tak, Moja podrobná kázeň by vám mala byť nápomocná. Mala by vám dať väčšiu jasnosť, nie väčší zmätok. Záleží na tom, či má niekto schopnosť chápať pravdu. Ak je niekto skutočne človek dobrej kvality, ktorý má duchovné porozumenie, bude mať pocit, že chápe čoraz zreteľnejšie; ak je niekto slabej kvality a chýba mu duchovné porozumenie, bude to menej schopný pochopiť a bude len čoraz zmätenejší. Niekto môže povedať: „Kedysi som mal pocit, že trochu rozumiem, ale teraz, čím viac počúvam, tým som zmätenejší, akoby v mojom vnútri už nič nebolo. Čo sa to deje?“ Ak sa o vstupe do života hovorí príliš podrobne, je pre ľudí ťažké to pochopiť, ak im chýbajú skúsenosti a ich kvalita je slabá. Čím podrobnejšie sa hovorí, tým je pravdepodobnejšie, že ľudia slabej kvality sa v tom zamotajú. Prečo je pravdepodobné, že sa zamotajú? Je tu niekoľko podmienok. Jednou je, že takýmto ľuďom chýba duchovné porozumenie. Nerozumejú pravde – to znamená, že nerozumejú, čo je pravda alebo čo je konkrétny stav. Tieto veci nechápu. Tento stav znamená nedostatok schopnosti chápať pravdu. V prípade takýchto ľudí existuje len jedno, konečné opatrenie, ktoré treba prijať: povedať im konkrétne, čo by mali robiť, keď sa im niečo stane, presne ako naprogramovať robota, aby vykonával príkazy podľa požiadaviek. Stačí, ak budú dodržiavať predpisy. Táto metóda môže mať u takýchto ľudí výsledky; iná cesta s nimi nie je. Teraz používam toto konečné opatrenie, hovorím do najväčších podrobností, až po najkonkrétnejšie veci – prepracúvam sa až po najkonkrétnejšie veci. Niektorí ľudia hovoria, že stále nerozumejú, tak im poviem konkrétne, ako zvládať a riešiť čokoľvek, čo ich stretne. Nechávam ich dodržiavať predpisy; to je všetko, čo môžem urobiť, pretože nemajú schopnosť chápať pravdu. Nie každý má úplne rovnaký stav, rozdiely sú však malé. Ak by ste chceli, aby som s vami hovoril konkrétne a jasne o každom z nich, jeden po druhom, mal by som problém sa k nim všetkým dostať, pretože je vás príliš veľa takých, ktorých kvalita je slabá. Je potrebné, aby túto časť práce vykonali tí z vás, ktorí majú duchovné porozumenie a schopnosť chápať pravdu. Ja som svoju prácu už dôkladne vykonal. To je všetko, čo sa dá vynaložiť; urobil som všetko, čo som mohol. Všetko dielo vykonané a všetky slová povedané vteleným Bohom sú pre obyčajného človeka zrozumiteľné a dostupné. To je rozsah toho, čo sa dá urobiť s ľuďmi, ktorí majú myslenie a reakcie normálnej ľudskej prirodzenosti. Niektorí sa pýtajú: „Neurobí Boh zázraky?“ Boh nerobí zázraky; všetky tieto veci je potrebné robiť skutočným, praktickým spôsobom. Je to presne ako s Božím dielom v troch etapách: počnúc Jeho vyhlásením zákonov ľudstvu, aby ich viedli v ich životoch, potom ukrižovaním a vykonaním diela vykúpenia, a odtiaľ až po posledné dni, v ktorých Božie vtelenie vyjadruje všetky pravdy, ktoré spasia ľudstvo – každá etapa sa vykonáva skutočným, praktickým spôsobom, hovorením a prácou, tvárou v tvár človeku. Nie sú v tom žiadne zázraky. Najväčším zázrakom je, že Boh sám osobne hovorí a pracuje, a že nech použije akékoľvek metódy, nakoniec jednu skupinu ľudí urobí úplnými a získa ich. To sa určite uskutoční; je to len otázka času. Toto je najväčšie zo znamení a divov a Boh nepoužije žiadnu inú nadprirodzenú metódu, aby zapracoval pravdu do srdca človeka. Teraz, keď sa o týchto pravdách hovorilo v duchovnom spoločenstve tak podrobne, ak máš schopnosť chápania a si skutočne niekto, kto sa usiluje o pravdu, potom ak budeš skutočne dávať pozor a vynaložíš trochu úsilia, bude nemožné, aby si nerozumel pravde alebo princípom praktizovania. Niektorí hovoria, že milujú pravdu, ale prečo jej po toľkých rokoch počúvania kázní stále nerozumejú? Sú dve možnosti. Jedna je, že im úplne chýba duchovné porozumenie a nie sú schopní chápať pravdu; druhá je, že v skutočnosti pravdu nemilujú a nikdy sa nesnažili o ňu usilovať. Toto sú dva možné dôvody. Niektorí iní ľudia hovoria, že nerozumejú pravde, pretože neveria v Boha dlho, nepočuli veľa kázní a nemajú veľa skúseností. To je ďalší dôvod. No ak si človek, ktorý skutočne miluje pravdu, potom s pribúdajúcimi rokmi tvojej viery v Boha bude tvoje chápanie pravdy rásť a tým viac budeš rásť v duchovnom postavení.

Pri duchovnom spoločenstve o akomkoľvek aspekte pravdy nestačí len pár slov, aby sa to úplne vysvetlilo spôsobom, ktorý dokáže vyriešiť problémy. Pre dnešných ľudí sú všeobecnosti len učením, len teóriou. Ako teda môžem dosiahnuť, aby ľudia pochopili a aby boli schopní, keď niečo prijmú, premeniť to na princípy svojho praktizovania? Musím hovoriť konkrétnejšie a podrobnejšie. Nezáleží na tom, či rozprávam príbeh, hovorím v duchovnom spoločenstve o pravde alebo o praktizovaní, celkovo to musí byť podrobnejšie a konkrétnejšie. Konkrétna reč je pre vás prospešná. Takže si musím zakaždým lámať hlavu, aby som pre vás vymyslel príbehy a príklady, ktoré vám pomôžu viac rozumieť. Všetky tieto pravdy zhmotňujem v jednej udalosti za druhou a spájam pravdy, o ktorých hovorím v duchovnom spoločenstve, s každou udalosťou, ktorú rozprávam, aby ste mali v mysli obraz, s ktorým sa môžete porovnať, aby ste videli, či ste niekedy konali takýmto spôsobom, alebo či budete konať ako taký človek, alebo či ste niekedy premýšľali takto, alebo či ste niekedy boli uväznení v takomto stave. Keď počúvate tieto pravdy, robím to tak, aby ste o nich mali neustále obrazový vnem, akoby ste boli do nich ponorení. To je dôvod, prečo rozprávam príbehy a dávam príklady. Niektorí začnú byť netrpezliví, len čo počujú, že sa začína príbeh. „Ďalší príbeh? Čo som, trojročné dieťa?“ Možno nemáš málo rokov, ale na ceste viery v Boha a usilovania sa o pravdu môžeš byť dokonca mladší ako trojročný – taká je skutočnosť. Takže zaobchádzať s vami ako s deťmi mladšími ako tri roky nie je pre vás urážka a vôbec to nie je prehnané; podľa Mňa vás preceňujem. Keď trojročné dieťa počuje dospelého povedať, že nožnice sú ostré a nemá sa ich dotýkať, zapamätá si to ako princíp. Nebude sa ich dotýkať a dokonca sa nebude dotýkať ani nástrojov alebo čepelí, ktoré sa im podobajú. Vie, že všetky sú ostré; vie, že musí ovládať tento princíp. Dokážu teda ľudia nájsť princípy v niečom, čo zažili niekoľkokrát za sebou vo svojom praktizovaní? Teda dokážeš pochopiť úmysly za Božími skutkami, Jeho požiadavky na teba a aké sú Jeho požadované štandardy v nejakej záležitosti? Vychádzajúc z inteligencie normálneho človeka by si mal byť schopný tieto veci pochopiť. Aké sú teda okolnosti, za ktorých ich ľudia nechápu, bez ohľadu na to, čo poviem? Hlavným dôvodom, prečo sa to stáva, je po prvé to, že to súvisí s hlučným prostredím, v ktorom ľudia žijú, s toľkými triviálnymi a zaťažujúcimi vecami, ktoré musia riešiť, že nemajú sklon starostlivo čítať a modliť sa Božie slovo; nevynakladajú žiadne úsilie na pravdu. To je jeden aspekt dôvodu; druhou stranou je, že smäd a láska ľudí po pravde je taká malá, že keby desiatka bola dokonalé skóre, súčasný rozsah vašej lásky k pravde by dosiahol nanajvýš tri alebo päť. Väčšia časť dôvodu, prečo ľudia nerozumejú pravde a nakoniec ju nezískali, teda je, že sa nesnažili, a tiež že do toho nevložili svoje srdce a v srdci pravdu vôbec nemilujú až tak veľmi. Láska ľudí k pravde nie je dostatočne intenzívna. Ide len o trochu záujmu; k láske to nedosahuje. Je to len preto, lebo ľudia utrpeli vo svete toľko neúspechov a trápení, že nemohli ďalej žiť, a pretože videli Boha pri konaní diela, aby spasil ľudí a každý deň hovoril v duchovnom spoločenstve o pravde, a hojnosť všetkého, čím Boh zaopatruje človeka, že cítia, že je to Boh, kto je dobrý, a stávajú sa ochotnými čítať Jeho slová a snažiť sa o pravdu. To je ten kúsok záujmu, ktorý majú. Čomu ľudské srdcia venujú viac času? Všetky sú zapletené do mnohých malicherných záležitostí, zaneprázdnené všelijakými otázkami citových vzťahov, medziľudských vzťahov, postavenia a márnivosti a spoločenských trendov. Existujú dokonca niektorí ľudia, ktorí venujú viac času a energie svojmu jedlu, oblečeniu, vzhľadu a telesným pôžitkom. Márnia skutočne vzácne dni na tieto veci a oslavujú to: „Vydávam sa pre Boha!“ Dopadne to tak, že sa na konci obzrú a vidia, že Boh povedal toľko slov a tak dlho pracoval, no oni napriek tomu nezískali pravdu. Nie je to preto, že by im ju Boh nedal, ale preto, lebo neprijali pravdu svojim srdcom ani sa o pravdu nesnažili, hoci videli, že Boh jej vyjadruje tak veľa. To je to, čo spôsobilo, že počas svojich mnohých rokov viery v Boha nezískali pravdu a život a nakoniec boli vyradení.

22. januára 2019