Štvrtý bod: Povyšujú sa a svedčia o sebe

Doplnok: Lov na potkany

Nedávno som sa dozvedel o jednej novej veci. Počúvajte o nej a zamyslite sa nad tým, ako súvisí s ľudským správaním a povahou, o čom je tento príbeh a aký problém ilustruje. Keď niektorí Číňania prišli do Ameriky, okrem toho, že videli, že spoločenské prostredie a atmosféra sa tu podstatne líšia od Číny, našli aj niečo iné, čo považovali za veľmi zaujímavé. V tejto krajine boli slobodní nielen ľudia, veľmi slobodné boli aj všetky druhy živých tvorov a zvierat a nikto im neubližoval. Ľudská sloboda je, samozrejme, produktom spoločenských systémov, tak čo prináša slobodu všetkým druhom živých tvorov a zvierat? Má to súvis so spoločenskými systémami? (Áno.) Súvisí to s tým, ako spoločenské systémy a vládne politiky chránia a spravujú celé prírodné prostredie. Tu sú divé zvieratá všade a možno ich vidieť po celej krajine. Môžeme napríklad natrafiť na divé husi, ako sa pasú na lúke pri diaľnici, a v niektorých parkoch, na lúkach a v lesoch možno vidieť jelene, medvede alebo vlky, ako aj moriaky, bažanty a všetky druhy vtákov a iných divých zvierat. Aký prvý dojem majú ľudia, keď sa im naskytne takýto pohľad? (Majú pocit, že videli prírodu.) A aké pocity majú, keď vidia prírodu? Nepovedia: „Pozrite sa na túto ich krajinu. Nielenže sú tu ľudia slobodní, dokonca aj zvieratá sú tu slobodné. Byť reinkarnovaný ako zviera na tomto mieste by bolo lepšie ako žiť ako človek v Číne, pretože tu sú dokonca aj zvieratá slobodné a nikto ich netýra“? Nemajú takéto pocity? (Majú.) Pre tých, ktorí tu zostali dlhší čas, sa tieto veci stali bežnými a vôbec nie nezvyčajnými; myslia si, že tieto veci sú úplne normálne. Ale v hlavách niektorých ľudí sa po tom, čo sa zoznámili s takýmto prostredím, začnú vynárať nejaké aktívne myšlienky: „Tieto zvieratá sú všetky také slobodné a nikto na ne nedohliada ani ich nestráži, môžem ich teda chytiť a zjesť? Bolo by skvelé, keby som ich mohol zjesť, nemôžem to však robiť bez rozdielu, pre prípad, že by boli chránené zákonom. Musím si to overiť.“ Po overení informácií vidia, že zákon výslovne uvádza, že divé zvieratá sú plošne chránené štátnym zákonom a že ľudia ich nemôžu loviť a zabíjať, ako sa im zachce. Ak chcú ľudia loviť zvieratá, musia tak robiť v štátom určenom poľovnom revíri; potrebujú takisto povolenie a za ulovené zvieratá možno budú musieť zaplatiť poplatok. Môžeme to zhrnúť tak, že zákon tieto divé zvieratá chráni a má o nich jasné ustanovenia. Niektorí ľudia zákon o ochrane voľne žijúcich zvierat nedokážu pochopiť a uvažujú: „Je tu toľko divokých pochúťok, a predsa nám vláda nedovoľuje chytať a jesť ich, ako sa nám zachce. Je to taká škoda! V Číne sa o to nikto nestará: ‚Ak to nikto nenahlási, úrady to nebudú vyšetrovať.‘ Pokiaľ o tom nikto nevie, môžete zviera chytiť a zjesť. Ale v demokratickej krajine to urobiť nemôžete. Tu platia právne predpisy a ja nemôžem na cudzom pozemku robiť, čo chcem. Tieto zvieratá sú však všetko lovná zver; je taká škoda, že sa na ne môžeme len pozerať a nie ich jesť! Musím vymyslieť riešenie. Ako môžem jesť túto divinu bez toho, aby si to niekto všimol a bez porušenia zákona?“ Niektorí ľudia vymyslia trik a povedia si: „Ak urobím klietku a dám do nej nejaké chutné jedlo, aby som prilákal zvieratá, chytím niekoľko malých, napríklad divé zajace, a potom nájdem odľahlé miesto, kde ich zabijem a zjem, neporušoval by som zákon, však? Tieto malé zvieratá nie sú štátom chránené a zákon na ne nepamätá žiadnym konkrétnym ustanovením. Ak to urobím, môžem jesť divinu a zároveň si zabezpečiť, že neporušujem zákon. Je to to najlepšie z oboch svetov.“ Keď dostanú tento nápad, zhotovia klietku a začnú loviť. Neubehnú ani dva dni a do klietky vlezie potkan, oni ho chvatne zabijú a zjedia s pocitom, že toto je pravá divina! K akému záveru dospejú po tom, čo ho zjedia? „Divé zvieratá sú celkom chutné. Odteraz vymyslím ďalšie spôsoby, ako jesť iné druhy lovnej zveri. Nebojím sa ich jesť, pokiaľ neporušujem zákon.“ Tu sa príbeh končí.

Niektorí ľudia sa pýtajú: „Je tento príbeh pravdivý alebo vymyslený?“ Zatiaľ sa nestarajte o to, či je pravdivý alebo vymyslený, a či sa naozaj stal alebo nie. Len sa na základe tohto príbehu zamyslite nad tým, čo je zlé na ľuďoch, ktorí robia takéto veci. Je robenie takýchto vecí vážnou chybou? Považuje sa to za porušenie zákona? Býva to považované za konanie proti morálnej spravodlivosti? (Áno.) Ide to proti morálnej spravodlivosti, proti ľudskej prirodzenosti alebo proti niečomu inému? Najprv Mi povedzte: Je takéto správanie hodné chvály alebo odsúdenia? Na ktorú stranu sa prikláňate? (Na stranu odsúdenia.) Bez ohľadu na to, či ide proti morálnej spravodlivosti, proti zákonu alebo proti ľudskej prirodzenosti, je takéto správanie v každom prípade zlé a nie je to správanie ľudí, ktorí majú ľudskú prirodzenosť. Tak čo to je? Predstavuje takáto povaha alebo správanie vážny problém? Ako by ste túto záležitosť posúdili podľa svojich vlastných noriem? Je takéto správanie bežné v každodennom živote a medzi všetkými skupinami ľudí? (Áno.) Nejde o nejaký nesmierne prefíkaný alebo zlý skutok, je to však neslušné a nie je to prejav, ktorý by mal byť vlastný ľuďom s normálnou ľudskou prirodzenosťou. O aký prejav presne ide? Pokračujte a klasifikujte ho. O aký druh správania ide? Malo by sa podporovať? (Nie.) Nie je hodné podpory a ľudia ho nechvália, malo by teda byť odsúdené a malo by sa ním opovrhovať. Takéto správanie je bežné, často sa s ním stretávame medzi všetkými skupinami ľudí a v každodennom živote, často ho môžeme pozorovať a sú ľudia, ktorí často robia takéto veci. Nie je teda hodné, aby sme sa ním špeciálne zaoberali a diskutovali o ňom, čím by si každý mohol túto záležitosť presne definovať a podľa možnosti sa od takéhoto správania dištancovať? Nebolo by to dobré? (Áno.) Tak to teda definujme – o aký typ správania ide? Je arogantné? Je neoblomné? Je klamlivé? (Nie.) Je podlé? (Trochu.) Do istej miery sa tomu približuje. Sú medzi slovami, ktoré ste sa naučili a ktorým rozumiete, nejaké, ktoré dokážu definovať tento typ správania? (Podlé.) Podlé, má to trochu z tejto vlastnosti. V tomto slove je obsiahnutý tento typ správania a podstata, ale nezhŕňa to úplne a celistvo. Toto správanie sa nedá považovať za zlomyseľné, pretože ak by zabitie potkana bolo zlomyseľné, potom by hubenie potkanov bolo negatívnou vecou. Hubenie potkanov je pozitívna vec; potkany škodia ľuďom, takže je správne ich vyhubiť. Nie je však rozdiel medzi ich ničením a jedením? (Je.) Ako sa dá teda toto správanie zhrnúť? Ktoré slová súvisiace s takýmto správaním vám napadnú? (Špinavé.) (Nízky charakter.) Nízky charakter, podlé a špinavé. Aké slovo sa v každodennom živote používa na zhrnutie nízkeho správania a nevenovania sa svojej riadnej práci? (Darebácke.) Slovo „darebácke“ tento typ správania zhŕňa presne a prenikavo. Prečo je definované ako „darebácke“? Ak sa povie, že je podlé, sebecké alebo špinavé, je to len jeden druh prejavu, ktorý darebáci zjavujú. „Darebácke“ obsahuje mnoho významov – byť podlý, skazený, špinavý, sebecký, nemorálny, nesprávať sa slušne, nebyť otvorený alebo čestný vo svojich činoch a namiesto toho konať potajomky a robiť len neprístojné veci. Toto sú rôzne správania a prejavy darebákov. Napríklad, ak chce niečo urobiť normálny človek, pokiaľ je to správne, urobí to otvoreným spôsobom, a ak to porušuje zákon, upustí od toho a neurobí to. Darebáci takí nie sú; svoje ciele dosiahnu za každú cenu a majú stratégie na obchádzanie obmedzení zákona. Obchádzajú ho a hľadajú spôsoby, ako dosiahnuť svoje ciele, bez ohľadu na to, či je to v súlade s etikou, morálkou alebo ľudskou prirodzenosťou, a bez ohľadu na to, aké sú následky. O nič z toho sa nestarajú a hľadajú len dosiahnutie svojich cieľov akýmikoľvek možnými prostriedkami. Toto je „darebáctvo“. Majú darebáci nejakú integritu alebo dôstojnosť? (Nie.) Sú to vznešení alebo nízki ľudia? (Nízki.) V čom sú nízki? (V ich počínaní neexistuje žiadna morálna hranica.) Taká je pravda, tento druh človeka nemá vo svojom počínaní žiadnu hranicu ani princípy; neberie do úvahy následky a robí si, čo chce. Takíto ľudia sa nestarajú o zákon, o morálku, o to, či ich svedomie dokáže prijať ich činy, alebo či ich niekto odsudzuje, súdi alebo zatracuje. Je im to všetko ľahostajné a nevadí im to, pokiaľ získavajú výhody a užívajú si. Ich spôsob konania je zvrátený, ich myslenie je opovrhnutiahodné a oboje je hanebné. Toto znamená byť darebákom. Dá sa slovo „darebácky“ nahradiť prejavmi tých niekoľkých pováh, o ktorých sme hovorili predtým? To by naozaj nefungovalo. Slovo „darebácky“ je dosť špeciálne, sú teda darebáci špeciálnym druhom ľudí? Nie sú. Máte v sebe niečo darebácke? (Áno.) Aké to má konkrétne prejavy? (Niekedy, keď sa ľudia umyjú, nechajú všade okolo umývadla vodu a neutrú ju. A keď dojedia, neupracú zo stola zrnká ryže a zeleninovú polievku. Keď sa im zašpinia šaty, len ich niekam pohodia bez toho, aby ich poskladali. Myslím si, že aj toto sú prejavy darebáctva.) V skutočnosti tu máme do činenia so samými malými detailmi každodenného života a nedodržiavanie hygieny nie je skutočným darebáctvom, súvisí so žitím v ľudskej prirodzenosti. Ak človek v skupine nerobí veci, ktoré sú prospešné pre ostatných, a ak nie je správne vychovaný alebo sa nespráva dobre, lezie ľuďom na nervy a dotlačí ostatných k tomu, aby ním opovrhovali, nevie dodržiavať pravidlá alebo systémy akéhokoľvek miesta, kam príde, a chýba mu toto povedomie, nechýba potom jeho ľudskej prirodzenosti niečo? (Áno.) Čo jej chýba? Chýba jej rozum. Nechýba takýmto ľuďom dôstojnosť? (Áno.) Nemajú žiadnu dôstojnosť, žiadnu integritu a boli zle vychovaní. Súvisí to so základnou hranicou počínania si a so žitím normálnej ľudskej prirodzenosti. Ak človek nedokáže splniť ani tieto normy, ako by potom mohol praktizovať pravdu? Ako by mohol oslavovať Boha? Ako by mohol konať podľa pravdy-princípov? Od toho všetkého má veľmi ďaleko. Ľudia tohto druhu nemajú svedomie ani rozum – je ľahké ich riadiť? Je pre nich ľahké zmeniť sa? V žiadnom prípade to nie je ľahké. Ako sa teda môžu zmeniť? Bude to závisieť od toho, či sa všetci budú navzájom kontrolovať, obmedzovať a napomínať. V závažných prípadoch sa všetci musia postaviť a kritizovať ich. Aký je cieľ tejto kritiky? Je ním byť im na pomoci, pomôcť im správne si počínať a zabrániť im v konaní vecí, ktoré sú hanebné a nevkusné. Na čo presne sa teda vzťahuje pojem darebáctvo? Aké sú jeho hlavné príznaky a prejavy? Pozrite sa, či je Moje zhrnutie presné alebo nie. Čomu sa rovnajú darebáci? Rovnajú sa neskroteným, zle vychovaným, divým zvieratám a hlavnými prejavmi toho sú arogancia, surovosť, nedostatok zdržanlivosti, bezohľadné konanie, neprijímanie čo i len kúska pravdy, ako aj robenie si, čo sa komu zachce, nepočúvanie nikoho, nedovolenie nikomu, aby ich riadil, odvaha postaviť sa proti komukoľvek a nebrať na nikoho ohľad. Povedzte Mi, sú rôzne prejavy darebáctva vážne? (Sú.) Prinajmenšom táto povaha arogancie, nedostatku rozumu a bezohľadného konania je veľmi vážna. Aj keď sa zdá, že takíto ľudia nerobia veci, ktoré Boha súdia alebo Mu odolávajú, pre svoju arogantnú povahu, je extrémne pravdepodobné, že budú konať zlo a odolávať Mu. Všetky ich činy sú zjaveniami ich skazených pováh. Keď človek začne byť do určitej miery darebákom, stane sa z neho bandita a diabol a banditi a diabli nikdy neprijmú pravdu – môžu byť jedine zničení.

Má zmysel hovoriť o tomto príbehu? (Áno.) Hoci sa tento príbeh nedotýka prirodzenej podstaty ani povahy človeka, týka sa jeho správania, ktoré nie je až tak veľmi odlišné od podstaty človeka, ani od nej nemá ďaleko. Ako by sa mal tento príbeh volať? Dajme mu názov s určitým podtextom, a nech nie je príliš priamočiary. (Lov na potkany.) „Lov na potkany“ znie celkom dobre. Niekto chytil potkana „úplne prirodzeným a oprávneným“ spôsobom a povedal: „Čo môžem robiť? Vbehol sem a je mi ho ľúto. Navyše je zranený. Ak vybehne von, zahynie, a potom sa aj tak stane potravou pre iné zvieratá, tak prečo by som ho nemal zjesť ja? Nebolo by to dokonale oprávnené?“ Aby mohol zjesť toho potkana, vymyslel si všetky tie výhovorky a dôvody a potom ho s čistým svedomím zjedol. Toto je darebáctvo. Nie je to tak, že by ľudia v Amerike nemohli jesť mäso, neoplatí sa teda prechádzať všetkými tými problémami a vynakladať celé to úsilie na takéto niečo. Toto patrí medzi veci, ktoré robia darebáci. Robia takéto veci normálni ľudia? Robia takéto veci ľudia s ľudskosťou a integritou? (Nie.) Prečo to nerobia? Súvisí to s integritou. Tí, ktorí sú od prírody nenapraviteľní zlodeji, vždy kradnú a páchajú drobné krádeže a robia hanebné veci. Chýba im doma niečo? Nie nevyhnutne. Keďže sú darebákmi, musia kradnúť, spoliehajúc sa na krádež, aby uspokojili svoje vlastné záľuby a svoju nenásytne chamtivú povahu. Robenie týchto vecí prináša útechu ich srdciam. Keby takéto veci nerobili, cítili by sa rozrušení. Toto je darebáctvo. Teraz príbeh ukončím a prejdem k hlavnej téme.

Ešte predtým, ako budem hovoriť o hlavnej téme, pouvažujme o obsahu nášho posledného duchovného spoločenstva. Povinnosti, ktoré koná Boží vyvolený národ, možno rozdeliť do šiestich hlavných kategórií. Skončili sme diskusiu o prvej kategórii, ktorou sú ľudia, ktorí konajú povinnosť kázania evanjelia. Druhou kategóriou sú tí, ktorí konajú povinnosti vodcov a pracovníkov v cirkvi na rôznych úrovniach. Členovia tejto kategórie sa v podstate dajú rozdeliť na dva hlavné typy a minule sme hovorili o jednom z týchto typov, konkrétne o antikristoch. Ako antikristi pracujú, aké majú prejavy a aké veci robia, ktoré ich môžu charakterizovať ako antikristov – toto sú prejavy a povahy antikristov, ktoré sme klasifikovali. Ktoré konkrétne body to boli? (Prvý bod: Usilujú sa získať si ľudské srdcia; druhý bod: Útočia na odporcov a vylučujú ich; tretí bod: Vylučujú a napádajú tých, ktorí sa usilujú o pravdu; štvrtý bod: Povyšujú sa a svedčia o sebe; piaty bod: Zavádzajú, lákajú, vyhrážajú sa a ovládajú ľudí.) Minule bolo zhrnutých päť bodov a vy všetci ste si ich poznamenali. Teraz si poznamenajte ďalšie. Šiesty bod: Správajú sa úskočne, sú svojvoľní a diktátorskí, nikdy s ostatnými nehovoria v duchovnom spoločenstve a nútia ostatných, aby ich poslúchali; siedmy bod: Sú podlí, zákerní a nečestní; ôsmy bod: Chceli by, aby sa ostatní podriaďovali len im, nie pravde ani Bohu; deviaty bod: Svoju povinnosť konajú, len aby sa odlíšili a uspokojili svoje vlastné záujmy a ambície; nikdy neberú ohľad na záujmy Božieho domu a dokonca tieto záujmy zrádzajú, zamieňajúc ich za osobnú slávu; desiaty bod: Opovrhujú pravdou, bezostyšne porušujú princípy a ignorujú opatrenia Božieho domu; jedenásty bod: Neprijímajú, keď ich niekto orezáva, ani sa nekajajú, keď spáchajú niečo zlé, ale namiesto toho šíria predstavy a verejne súdia Boha; dvanásty bod: Keď nemajú postavenie ani nádej na získanie požehnaní, chcú sa stiahnuť; trinásty bod: Ovládajú cirkevné financie, ako aj srdcia ľudí; štrnásty bod: Zaobchádzajú s Božím domom ako so svojou osobnou doménou; pätnásty bod: Neveria v Božiu existenciu a popierajú Kristovu podstatu. Celkovo je to 15 bodov, ktoré všetky rozoberajú a odhaľujú rôzne prejavy antikristov. Týchto 15 bodov v podstate zhŕňa rôzne druhy správania, prejavov a pováh, ktoré majú antikristi. Niektoré z nich sa na povrchu javia ako správanie, za týmto správaním sa však skrýva základná prirodzenosť-podstata antikristov. Čo sa týka ich doslovného významu, týchto 15 bodov je predsa ľahké pochopiť, či nie? Všetky sú formulované jednoduchým jazykom a v istom pohľade sú ľahko pochopiteľné, a navyše to, čo každý z nich zhŕňa, sa týka prejavov, odhalení a podstaty človeka. Každý bod je typom povahy; nie je to pominuteľné správanie alebo myšlienka. Čo je to povaha? Ako možno vysvetliť, čo je to povaha? Povahou nazývame to, keď sa myšlienky, nápady, princípy konania, spôsoby fungovania a cieľ, o ktorý sa človek usiluje, nemenia so zmenami času a geografickej polohy, bez ohľadu na to, kam ide. Ak spôsob konania človeka zmizne, len čo sa zmení jeho prostredie, nejde o odhalenie skazenej povahy, ale skôr o pominuteľné správanie. Na čo sa vzťahuje skutočná povaha? (Môže ovládať človeka kedykoľvek a kdekoľvek.) Správne, môže ovládať slová a činy človeka bez ohľadu na čas a miesto, bez podmienených obmedzení alebo vplyvov; to je podstata. Podstata je to, na čo sa niekto spolieha, aby prežil; nezmení sa v závislosti od zmien času, miesta alebo iných vonkajších faktorov. To je podstata človeka. Niektorí ľudia hovoria: „Mám viac-menej všetky z týchto 15 prejavov antikristov, ktoré ste zhrnuli, ale neusilujem sa o postavenie a nenarodil som sa so žiadnymi ambíciami. Okrem toho teraz nenesiem žiadnu zodpovednosť. Nie som vodca ani pracovník a nerád sa ocitám v centre pozornosti, nie je teda pre mňa prirodzenosť-podstata antikristov nepodstatná? Ak je nepodstatná, nie je potom pravda, že nemusím počúvať tieto duchovné spoločenstvá ani sa s nimi porovnávať?“ Je to tak? (Nie.) Ako by teda mal človek pristupovať k týmto prejavom antikristov? Ako by mal človek pristupovať k pravdám o týchto prejavoch, ktoré sa preberajú v duchovnom spoločenstve? Človek musí v týchto duchovných spoločenstvách pochopiť pravdu a spoznať samého seba, potom nájsť správnu cestu a dospieť k tomu, že bude mať princípy pri konaní svojej povinnosti a službe Bohu. Len tak sa môžu odpútať od cesty antikristov a vydať sa na cestu zdokonalenia. Ak tieto prejavy antikristov spojiť so sebou, potom to pre vás bude varovaním, pripomienkou, odhalením a súdom. Ak ich so sebou spojiť nedokážete, ale cítite, že aj vy máte podobné stavy, mali by ste sa na vyriešenie týchto stavov snažiť viac uvažovať o sebe, spoznávať sa a hľadať pravdu. Takto môžete postupne odvrhnúť aj svoje skazené povahy a vyhnúť sa kráčaniu po ceste antikristov.

Rozbor toho, ako sa antikristi povyšujú sa a svedčia o sebe

Dnešné duchovné spoločenstvo je o štvrtom bode rôznych prejavov antikristov: povyšovanie sa a svedčenie o sebe. Povyšovať sa a svedčiť o sebe, predvádzať sa, snažiť sa, aby o nich mali ľudia vysokú mienku a uctievali ich – týchto vecí je schopné skazené ľudstvo. Ľudia takto inštinktívne reagujú, keď ich ovláda ich satanská prirodzenosť, a je to bežné v celom skazenom ľudstve. Ako sa ľudia obvykle povyšujú a svedčia o sebe? Ako dosiahnu cieľ, aby o nich mali ľudia vysokú mienku a uctievali ich? Svedčia o tom, ako veľa práce vykonali, ako veľa trpeli, ako veľmi sa vydávali a akú cenu zaplatili. Povyšujú sa tým, že rozprávajú o svojom kapitále, a vďaka tomu získavajú v ľudských mysliach vyššie, pevnejšie a bezpečnejšie miesto, aby ich viac ľudí ocenilo, malo o nich vysokú mienku a obdivovalo, ba dokonca ich uctievalo, vzhliadalo k nim a nasledovalo. Aby ľudia dosiahli tento cieľ, robia veľa vecí, ktoré zdanlivo svedčia o Bohu, ale v podstate sa povyšujú a svedčia sami o sebe. Je takéto správanie rozumné? Sú za hranicou rozumnosti a nemajú hanbu: to znamená, že nehanebne svedčia o tom, čo urobili pre Boha a koľko pre Neho trpeli. Dokonca predvádzajú svoje dary, talenty, skúsenosti, zvláštne zručnosti, šikovné techniky pre svetské záležitosti, prostriedky, ktoré používajú, aby sa s ľuďmi zahrávali a podobne. Ich metóda, ktorou sa povyšujú a svedčia o sebe, spočíva v vychvaľovaní seba a znevažovaní ostatných. Okrem toho sa maskujú a zahaľujú, skrývajú pred ľuďmi svoje slabosti, chyby a nedostatky, aby ľudia vždy videli len to, akí sú skvelí. Neodvážia sa dokonca povedať iným ľuďom ani to, že sa cítia negatívne; chýba im odvaha otvoriť sa a viesť s nimi duchovné spoločenstvo, a keď urobia niečo nesprávne, urobia všetko pre to, aby to zatajili a skryli. Nikdy nespomenú škodu, ktorú počas vykonávania svojej povinnosti spôsobili na práci cirkvi. No keď niečím malým prispejú alebo dosiahnu nejaký drobný úspech, rýchlo sa tým pochvália. Nevedia sa dočkať, aby dali celému svetu vedieť, akí sú schopní, akú majú veľkú kvalitu, akí sú výnimoční a o koľko sú lepší než normálni ľudia. Nie je to spôsob, ako sa povyšovať a svedčiť o sebe? Je povyšovanie sa a podávanie svedectva o sebe samom niečo, čo robí človek so svedomím a s rozumom? Nie je. Takže keď to ľudia robia, aká povaha je zvyčajne zjavená? Arogancia. To je jedna z hlavných zjavených pováh, po ktorej nasleduje klamlivosť, ktorá spočíva v tom, že človek robí všetko pre to, aby ho mali ostatní ľudia vo veľkej úcte. Ich slová sú nepriestrelné a zjavne obsahujú pohnútky a plány, predvádzajú sa, ale chcú túto skutočnosť zakryť. Výsledkom ich vyjadrení je, že ľudia si o nich prirodzene začnú myslieť, že sú lepší ako ostatní, že nikto sa im nevyrovná, že všetci ostatní sú horší ako oni. A nedosahuje sa tento výsledok podvodnými prostriedkami? Aká povaha sa skrýva za týmito prostriedkami? A sú v nej nejaké prvky podlosti? (Áno, sú.) Je to druh podlej povahy. Je vidno, že tieto prostriedky, ktoré používajú, sú riadené zradnou povahou – prečo teda hovorím, že je to podlé? Ako to súvisí s podlosťou? Čo myslíte? Dokážu otvorene hovoriť o svojich cieľoch, keď sa povyšujú a podávajú o sebe svedectvo? Nedokážu. V hĺbke srdca však majú vždy túžbu a to, čo hovoria a robia, podporuje túto túžbu, pričom ciele a pohnútky toho, čo hovoria a robia, si uchovávajú vo veľkej tajnosti. Na dosiahnutie týchto cieľov použijú napríklad zavádzanie alebo nejaké nečestné taktiky. Nie je takéto tajnostkárstvo v podstate prefíkané? Nemožno takúto prefíkanosť nazvať podlou? (Áno.) Skutočne ju možno nazvať podlou a siaha hlbšie ako zradnosť. Na dosiahnutie svojich cieľov používajú určitý spôsob alebo metódu. Táto povaha je klamlivosť. Avšak ambícia a túžba hlboko v ich srdciach, aby ich ľudia neustále nasledovali, vzhliadali k nim a uctievali ich, ich často vedie k tomu, aby sa povyšovali a svedčili o sebe a aby tieto veci robili bezohľadne a nehanebne. Aká je to povaha? Toto už dosahuje úroveň podlosti. Podlosť je viac než len bežná úzkoprsosť alebo nečestnosť a klamanie. Ak sa človek z bežnej skazenosti dostane na úroveň podlosti, neznamená to snáď, že je skazený do väčšej hĺbky? (Áno.) Opíšte potom úroveň podlosti – ako sa to dá vhodne vyjadriť? Prečo človek prejde z bežnej skazenosti k podlosti? Vidíte túto záležitosť jasne? Aký je rozdiel medzi nečestnosťou a podlosťou? Pokiaľ ide o to, ako sa prejavujú, podlosť a nečestnosť úzko súvisia, ale podlosť je závažnejšia – ide o nečestnosť dovedenú do extrému. Ak sa o niekom povie, že má podlú povahu, myslí sa tým, že tento človek nie je bežne nečestný, keďže bežná nečestnosť môže znamenať len to, že je notorickým klamárom alebo nie je vo svojom konaní veľmi čestný, zatiaľ čo podlosť je závažnejšia a je na hlbšej úrovni ako nečestnosť. Nečestnosť niekoho s podlou povahou je väčšia a závažnejšia ako u priemerného človeka a jeho prostriedky a metódy konania a intrigy za jeho činmi sú prefíkanejšie, tajnostkárskejšie a väčšina ľudí ich prekuknúť nedokáže. To je podlosť.

Ako sa povyšovanie sa a svedčenie o sebe u antikrista líši od toho, keď to robí priemerný človek? Priemerný človek sa často vychvaľuje a predvádza, aby si o ňom ľudia vytvorili vysokú mienku, a bude mať aj prejavy týchto pováh a stavov, v čom sa teda líši povyšovanie sa a svedčenie o sebe u antikrista od toho u bežných ľudí? V čom spočíva ten rozdiel? Musíš si v tom urobiť jasno – nezaraďuj všetky prejavy občasného povyšovania sa alebo vychvaľovania sa do kategórie antikristov. Nie je to pojmová chyba? (Je.) Ako teda možno túto záležitosť jasne rozlíšiť? V čom spočíva ten rozdiel? Ak to dokážeš povedať jasne, dokážeš dôkladne pochopiť, aká je podstata antikrista. Skús to. (Spôsob, akým antikrist koná, je úskočnejší; používa nejaké prostriedky, ktoré sa javia byť veľmi vhodné na zavedenie ľudí. Zdá sa, že hovorí o správnej veci, ale skôr ako si to uvedomíš, začne sa povyšovať a svedčiť o sebe bez toho, aby si to niekto uvedomil. Jeho prostriedky sú pomerne úskočné.) Pomerne úskočné prostriedky – to je rozlišovanie na základe spôsobu, akým sa povyšujú a svedčia o sebe. Je tu ešte niečo iné? Povedz mi, aký je rozdiel v podstate medzi vedomým povyšovaním sa a svedčením o sebe a nevedomým konaním toho istého? (Úmysly sú odlišné.) Nie je práve v tom ten rozdiel? (Áno.) Keď sa povyšuje a predvádza priemerný človek so skazenou povahou, je to len preto, aby sa ukázal. Keď sa ukáže, je koniec a nestará sa o to, či o ňom ostatní ľudia zmýšľajú vysoko alebo nízko. Jeho zámer nie je príliš jednoznačný, je to len povaha, ktorá ho ovláda, odhalenie povahy. To je všetko. Je ľahké zmeniť tento druh povahy? Ak sa dotyčná osoba usiluje o pravdu, bude sa môcť postupne zmeniť potom, ako zažije orezávanie, súd a napomínanie. Postupne nadobudne väčší zmysel pre hanbu a rozumnosť a tento druh správania bude prejavovať čoraz menej. Bude tento typ správania odsudzovať a bude sa ovládať a krotiť. To je nevedomé povyšovanie sa a svedčenie o sebe. Aj keď sú povahy obsiahnuté vo vedomom povyšovaní sa a svedčení o sebe a v nevedomom konaní toho istého rovnaké, podstata týchto dvoch je odlišná. V čom sa líšia vo svojej podstate? Vedomé povyšovanie sa a svedčenie o sebe sa robí so zámerom. Ľudia, ktorí to robia, nehovoria len tak náhodne – zakaždým, keď sa povyšujú a svedčia o sebe, prechovávajú určité úmysly a skryté ciele a veci tohto typu robia so satanskými ambíciami a túžbami. Na povrchu sa to javí ako rovnaký druh prejavu. V oboch prípadoch sa ľudia povyšujú a svedčia o sebe, ale ako nevedomé povyšovanie sa a svedčenie o sebe definuje Boh? Ako odhalenie skazenej povahy. A ako Boh definuje vedomé povyšovanie sa a svedčenie o sebe? Ako niekoho, kto chce zaviesť ľudí, so zámerom prinútiť ich, aby o ňom zmýšľali vysoko, uctievali ho, vzhliadali k nemu a potom ho nasledovali. Jeho konanie je vo svojej podstate zavádzajúce. Takže len čo má v úmysle zaviesť ľudí a zmocniť sa ich, aby ho nasledovali a uctievali, použije pri rozprávaní a konaní nejaké prostriedky a metódy, ktoré môžu ľahko zaviesť a pomýliť tých, ktorí nerozumejú pravde a chýba im hlboký základ. Takíto ľudia nielenže nemajú rozlišovaciu schopnosť, naopak, myslia si, že to, čo táto osoba hovorí, je správne, a môžu k nej vzhliadať, zmýšľať o nej vysoko, a časom ju budú uctievať a dokonca nasledovať. Najbežnejším javom v každodennom živote je, že niekto pôsobí dojmom, že po vypočutí kázne celkom dobre rozumie, ale neskôr, keď sa mu niečo stane, nevie, ako to vyriešiť. Vydá sa hľadať pred Boha, to však neprináša ovocie, a nakoniec musí ísť za svojím vodcom, aby sa ho na túto záležitosť spýtal a požiadal ho o riešenie. Zakaždým, keď sa mu niečo stane, chce požiadať svojho vodcu, aby to vyriešil. Je to ako keď sa z fajčenia ópia stane pre niektorých ľudí závislosť a zvyk a časom bez neho nebudú môcť ďalej žiť. Antikristi, ktorí sa nenápadne vyvyšujú a svedčia o sebe, sa teda stávajú akousi drogou pre tých, ktorí majú malé duchovné postavenie, chýba im rozlišovacia schopnosť a sú pochabí a nevedomí. Kedykoľvek ich niečo postretne, pôjdu sa na to spýtať antikrista, a ak ten nevydá príkaz, neodvážia sa nič vykonať, aj keď sa už všetci o veci porozprávali a dosiahli zhodu. Boja sa ísť proti vôli antikrista a byť potlačení, takže pri každej záležitosti sa odvážia konať až potom, čo prehovoril antikrist. Dokonca aj keď jasne pochopili pravdu-princípy, neodvážia sa rozhodnúť alebo záležitosť riešiť, namiesto toho čakajú na „pána“, ku ktorému vzhliadajú, na konečný verdikt a rozhodnutie. Ak ich pán nič nepovie, ktokoľvek, kto záležitosť rieši, sa bude cítiť neistý v tom, čo by mal robiť. Neboli títo ľudia otrávení? (Boli.) Toto znamená byť otrávený. Aby boli tak hlboko otrávení, koľko práce musí antikrist vynaložiť a koľko jedu im musí podstrčiť? Ak by sa antikrist často rozoberal a spoznával sám seba a často by svoje slabosti, chyby a priestupky odhaľoval pred ľuďmi, uctieval by ho stále takto každý? Rozhodne nie. Zdá sa, že antikrist vynakladá na povyšovanie sa a svedčenie o sebe značné úsilie, a preto dosiahol takýto „úspech“. To je výsledok, ktorý chce. Bez neho by nikto nevedel, ako primerane konať svoje povinnosti, a všetci by boli úplne stratení. Je zrejmé, že kým ovládal týchto ľudí, antikrist im tajne podstrčil mnoho jedov a vynaložil veľké úsilie! Keby povedal len pár slov, boli by ním títo ľudia stále takto obmedzovaní? Rozhodne nie. Keď sa antikristovi podarí dosiahnuť svoj cieľ, aby ho ľudia uctievali a v každej veci k nemu vzhliadali a počúvali ho, neurobil snáď mnoho vecí a nepovedal mnoho slov, ktorými sa povyšuje a svedčí o sebe? Aký je výsledok, ktorý týmto konaním dosahuje? Výsledkom je to to, že ľudia by bez neho nemali cestu a nemohli by ďalej žiť – je to, akoby sa bez neho mohlo zrútiť nebo, zem by sa prestala otáčať, viera v Boha by nemala žiadnu hodnotu ani zmysel a počúvanie kázní by bolo zbytočné. Je ním aj to, že keď je antikrist nablízku, ľudia cítia, že vo svojom živote majú nejakú nádej, a stratili by ju všetku, keby antikrist zomrel. Neboli títo ľudia zajatí satanom? (Boli.) A nezaslúžia si to takíto ľudia? (Zaslúžia.) Prečo hovoríme, že si to zaslúžia? Boh je Ten, v koho veríš, tak prečo uctievaš a nasleduješ antikristov a nechávaš sa nimi na každom kroku obmedzovať a ovládať? Okrem toho, bez ohľadu na to, akú povinnosť človek koná, Boží dom poskytol ľuďom jasné princípy a pravidlá. Ak existuje ťažkosť, ktorú človek nedokáže vyriešiť sám, mal by hľadať u niekoho, kto rozumie pravde, a v závažnejších záležitostiach hľadať u Predstavených. Ty však nielenže nehľadáš pravdu, ale naopak, uctievaš ľudí a vzhliadaš k nim a veríš tomu, čo títo antikristi hovoria. Stal si sa teda satanovým lokajom, a nemôžeš si za to snáď sám? Nezaslúžiš si to? Povyšovanie sa a svedčenie o sebe je správanie a prejav, ktoré majú antikristi spoločné a je to jeden z najbežnejších prejavov. Aká je hlavná charakteristika toho, ako sa antikristi povyšujú a svedčia o sebe? V čom sa to líši od toho, ako sa povyšuje a svedčí o sebe priemerný človek? V tom, že antikristi majú za týmto konaním svoj vlastný zámer a rozhodne to nerobia nevedome. Skôr prechovávajú zámery, túžby a ambície a dôsledky toho, že o sebe takto svedčia, sú príliš hrozné na to, aby si ich človek dokázal predstaviť – môžu zaviesť a ovládať ľudí.

Dám vám príklad. Môžete sa zamyslieť, či tento druh prejavu a povahy súvisí s povyšovaním sa a svedčením o sebe. Kedysi bol jeden vodca, ktorý dva alebo tri roky konal prácu cirkvi na istom mieste. Chodieval po cirkvách a nakoniec tam zapustil korene. Čo to znamená, že zapustil korene? Znamená to, že ho väčšina ľudí poznala a mala o ňom vysokú mienku a že bol na tom mieste pomerne známy. Len čo ho ľudia uvideli, privítali ho, ponúkli mu svoje miesta na sedenie a dali mu niečo dobré na jedenie. Nezazneli tam žiadne nesúhlasné hlasy, neboli tam žiadni ľudia, ktorí by mu odporovali; každý tohto vodcu dosť dobre poznal a hlboko vnútri všetci celkom schvaľovali, ako robí veci, a prijímali jeho vedenie. Nie je isté, koľko práce tam ten vodca vykonal, koľko alebo o čom hovoril; tieto podrobnosti známe nie sú, ale skrátka, väčšina ľudí celkom schvaľovala jeho vedenie. Po nejakom čase vodca povedal: „Tunajší bratia a sestry sú všetci poslušní a podriadení a v cirkvi sa vo všetkých ohľadoch darí dobre. Bohužiaľ, je tu jedna vec, ktorá nie je úplne uspokojivá, a to, že tunajšie prostredie je hrozné. Keby bolo prostredie vhodné, našli by sme si pekný, slnečný deň, aby sme išli do rozsiahleho parku na veľké zhromaždenie s tisíckami ľudí, a pomocou mikrofónu a súpravy veľkých reproduktorov by sme uvoľnili pravdu a priviedli by sme viac ľudí k viere v Boha. Nepriniesla by potom naša práca ovocie?“ Keď to všetci počuli, povedali „Amen“ a schválili to. Povedzte mi, je nejaký problém s frázou „uvoľnili by sme pravdu“? (Áno.) V čom je problém? (Ten vodca sa považoval za Boha.) Vy všetci ste spoznali, že s frázou je problém, ale tí popletení ľudia, ktorí tam boli, nie. Dokonca na túto vetu odpovedali „Amen“! Uvoľňuje tento vodca pravdu? Kto je on? Je to obyčajný vodca; odpracoval pár rokov a potom si začal myslieť, že je nadradený všetkým ostatným, zabudol, kým je, dokonca chcel vyjadriť pravdu – a to by pre neho bola náročná úloha. Čo to dokazuje? Dokazuje to, že nevedel, kým je, a nevedel, akú povinnosť koná. Keďže má takúto povahu, je nejaká časť jeho bežnej práce alebo reči v súlade s pravdou? Jeho bežná práca a reč sú určite plné popletených slov a diabolských slov a v žiadnom prípade nemôžu dosiahnuť výsledok, ktorým je zaopatrenie a polievanie cirkvi. Nevie, čo je pravda, a už vôbec nevie, čo znamená vyjadriť pravdu. Potom, čo niekde pracoval len dva alebo tri roky, cítil, že má trochu prestíže a kapitálu, a nato zabudol, kým je, cítil sa celkom dobre a chcel vyjadriť pravdu. Nie je nechutné mať takúto mylnú predstavu? Odkiaľ táto mylná predstava pochádza? Mal duševnú poruchu alebo išlo o chvíľkový impulz? Urobil trochu práce, nikto v miestnej cirkvi mu neodporoval a zdalo sa mu, že všetko ide hladko, veril teda, že všetko je výsledkom práce, ktorú vykonal, a zrazu mal pocit, že si za to môže pripísať zásluhu. Pomyslel si: „Ak dokážem vykonávať takú významnú prácu, nie som snáď Boh? A ak som Boh, potom som teraz strašne pridúšaný – keby bolo vonkajšie prostredie lepšie, mohol by som vyjadriť pravdu!“ Táto myšlienka mu napadla z ničoho nič. Nie je s jeho hlavou niečo v neporiadku? (Je.) S jeho hlavou je niečo v neporiadku. Nechýba mu rozum? Môžu byť v činoch a slovách satanov a antikristov rozum normálnej ľudskej prirodzenosti? V žiadnom prípade nemôžu. Tento vodca vykonal trochu práce a dosiahol nejaké výsledky, a potom zrazu zabudol, že je človek. Nesúvisí to, že dokázal vyhŕknuť také nerozumné slová, s jeho povahou? (Súvisí.) Ako to súvisí? Je v rámci svojej povahy ochotný byť nasledovníkom? Vie, že je len obyčajným nasledovníkom Boha? Absolútne nie. Verí, že jeho postavenie a identita sú mimoriadne úctyhodné a nadradené všetkým ostatným. Nie je vám snáď tento druh správania a jeho podstata známy? Prečo bol satan zvrhnutý dole vysoko nad zemou? (Chcel byť na rovnakej úrovni s Bohom.) Je to preto, že chcel byť na rovnakej úrovni s Bohom. Pretože satan nepoznal svoje miesto na svete, nevedel, kým je, a nepoznal svoju vlastnú mieru, keď mu Boh dovolil chodiť v rovnakom priestore ako On, satan si začal myslieť, že je Boh. Chcel robiť veci, ktoré robil Boh, chcel Ho zastupovať, nahradiť Ho a poprieť Jeho existenciu, a v dôsledku toho bol zvrhnutý dole vysoko nad zemou. Antikristi robia to isté, podstata ich konania je rovnaká a sú jedného pôvodu so satanom. Pre antikrista takýto prejav nie je občasným odhalením ani výsledkom rozmaru – ide o absolútne prevládanie jeho satanskej prirodzenosti a prirodzené odhalenie jeho satanskej povahy. Aká je podstata prejavu vodcu, o ktorom som práve hovoril? (Je to podstata antikrista.) Prečo o tomto prejave diskutujeme v rámci bodu o povyšovaní sa a svedčení o sebe? Ako podstata tohto prejavu súvisí s povyšovaním sa a svedčením o sebe? Aká bola podstata slov „uvoľniť pravdu“, ktoré vyslovil? Prečo hovorím, že tieto slová súvisia s povyšovaním sa a svedčením o sebe? (Ten vodca veril, že môže ľuďom poskytnúť pravdu.) To mal na mysli. Keď povedal takéto veci, ľudia, ktorí ich počuli, si pomysleli: „Máš také pôsobivé vystupovanie a dokážeš hovoriť takým tónom – nie je to ten druh tónu, ktorým by mal hovoriť Boh? Nie je to ten druh pôsobivého vystupovania a šírky mysle, akým by sa vyznačoval Boh?“ Nedosiahol tento vodca cieľ povýšenia sa a svedčenia o sebe? Spôsobil, že v ľuďoch sa voči nemu nevedomky vyvinuli pocity úcty, uctievania a obdivu. Nebolo to tak? (Áno.) Toto je ohavný zjav antikrista; toto je antikrist, ktorý sa skryto povyšuje a svedčí o sebe.

Existujú nejaké ďalšie prejavy povyšovania sa a svedčenia o sebe? Všetci by ste v súvislosti s touto vecou mali uvažovať o sebe. Urobili by ste niečo také, ako svedčiť o sebe? Dokážeš sa nechať ovládať svojím svedomím a rozumom a zabrániť si v urobení takej hanebnej veci? Ak sa dokážeš ovládať, dokazuje to, že máš rozumnosť, že si iný ako antikristi. Ak túto rozumnosť nemáš a máš takéto ambície a túžby a si tiež schopný urobiť niečo také, ako svedčiť o sebe, potom si rovnaký ako antikrist. Ako je to teda s vami? Dokážete sa ovládať? Ak máš bohabojné srdce, zmysel pre hanbu a rozumnosť, potom, hoci si želáš robiť tieto veci, budeš si myslieť, že urazia Boha a On ich bude nenávidieť, a ty sa potom dokážeš ovládať a neodvážiš sa svedčiť o sebe. Ak sa ovládneš raz a potom druhýkrát, po chvíli sa tieto myšlienky, tieto úmysly a nápady začnú pomaly, kúsok po kúsku, zmenšovať. Budeš mať schopnosť rozpoznať tieto myšlienky a budeš cítiť, že sú opovrhnutiahodné a nechutné, tvoje impulzy a túžby robiť takéto veci sa zmenšia a postupne sa budeš vedieť krotiť a ovládať až do takej miery, že tieto myšlienky sa budú objavovať čoraz zriedkavejšie. Ak si ich uvedomuješ, ale nedokážeš sa ovládať, a prechovávaš obzvlášť silné zámery, len chceš, aby ťa ľudia uctievali, a cítiš sa nespokojný, ak ťa nikto neuctieva alebo nenasleduje, a naplní ťa nenávisť a chceš niečo urobiť a dokážeš bezškrupulózne svedčiť o sebe a predvádzať sa – potom si antikrist. Aký je váš prípad? (Keď si ich uvedomujem, dokážem sa ovládať.) Na čo sa spoliehate, aby ste sa ovládali? (Spolieham sa na to, že mám nejaké poznanie o Bohu a že mám bohabojné srdce.) Ak má človek bohabojné srdce, dokáže sa ovládať. Ovládanie sa nedosahuje zdržiavaním sa alebo zabraňovaním si, ide skôr o výsledok dosiahnutý pochopením pravdy a strachom z Boha. Človek sa ovláda prostredníctvom rozumnosti a poznania a zároveň sa ovláda, pretože má v srdci trochu bohabojnosti a bojí sa Ho uraziť. Ak ťa tvoja rozumnosť nedokáže ovládať a nemáš ani bohabojné srdce, a ak necítiš hanbu, keď svedčíš o sebe, a chceš v tom vytrvať a nevzdať sa, kým nedosiahneš svoj cieľ, potom je podstata toho iná – si antikrist.

Techniky a prejavy, ktoré antikristi používajú na povyšovanie sa a svedčenie o sebe, sú rozmanité. Niektoré zahŕňajú antikristov priame povyšujúcich sa a svedčiacich o sebe a hovoriacich o všetkých svojich zásluhách, zatiaľ čo iné zahŕňajú ich hľadanie spôsobov, ako použiť nepriame frázy alebo metódy na nenápadné dosiahnutie toho, aby o nich ľudia zmýšľali vysoko, a dosiahnutie svojho cieľa, aby k nim ľudia vzhliadali, uctievali ich a nasledovali, a dokonca aby zaujali miesto v srdciach ľudí – to je podstata takéhoto správania. Povaha povyšovania sa a svedčenia o sebe antikristov sa líši od povahy obyčajných ľudí, pokiaľ ide o jej podstatu, výsledky, ktoré prináša, ako aj spôsoby, akými sa prejavuje, a jej základné úmysly a ciele. Okrem toho, hovoria ľudia, ktorí sa povyšujú a svedčia o sebe, len o všetkých svojich zásluhách? Niekedy hovoria aj o svojich zlých stránkach, ale naozaj sa pri tom rozoberajú a snažia sa spoznať? (Nie.) Ako teda zistiť, že ich sebapoznanie nie je skutočné a že je namiesto toho poškvrnené a skrýva sa za ním nejaký zámer? Ako možno túto záležitosť dôkladne pochopiť? Ústredným bodom je, že zároveň s tým, ako sa snažia spoznať samých seba a odhaliť svoje slabosti, chyby, nedostatky a skazené sklony, hľadajú aj výhovorky a dôvody, ako sa zbaviť viny. Potajomky ľuďom hovoria: „Každý je schopný robiť chyby, nielen ja. Aj vy všetci ste schopní robiť chyby. Chyba, ktorú som urobil, je ospravedlniteľná; je to malá chyba. Keby ste vy urobili tú istú chybu, išlo by o oveľa závažnejší prípad ako ten môj, pretože by ste o sebe neuvažovali a nerozoberali sa. Aj keď robím chyby, som lepší ako vy a mám viac rozumnosti a integrity.“ Keď to všetci počujú, myslia si: „Máš úplnú pravdu. Ty tak veľmi rozumieš pravde a naozaj máš duchovné postavenie. Keď urobíš chybu, dokážeš o sebe uvažovať a rozoberať sa; si oveľa lepší ako my. Ak urobíme chybu my, neuvažujeme o sebe a nesnažíme sa spoznať, a zo strachu pred zahanbením sa neodvážime rozoberať. Ty máš väčšie duchovné postavenie a odvahu ako my.“ Títo ľudia urobili chyby, a napriek tomu si získali úctu ostatných a spievali chválospevy na samých seba – aká je to povaha? Niektorí antikristi sú obzvlášť zdatní v predstieraní, podvádzaní ľudí a vytváraní fasády. Keď stretnú ľudí, ktorí rozumejú pravde, začnú hovoriť o svojom sebapoznaní a takisto hovoria, že sú diabol a satan, že ich ľudská prirodzenosť je zlá a že si zaslúžia byť prekliati. Predpokladajme, že sa ich spýtaš: „Keďže hovoríš, že si diabol a satan, aké zlé skutky si spáchal?“ Povedia: „Neurobil som Nič, ale som diabol. A nie som len diabol; som aj satan!“ Potom sa ich spýtaš: „Keďže hovoríš, že si diabol a satan, ktoré zlé skutky diabla a satana si spáchal a ako si sa vzoprel Bohu? Môžeš povedať pravdu o zlých veciach, ktoré si urobil?“ Povedia: „Nič zlé som neurobil!“ Nato naliehaš ďalej a spýtaš sa: „Ak si neurobil nič zlé, prečo teda hovoríš, že si diabol a satan? Čo sa týmto snažíš povedať?“ Keď sa s nimi rozprávaš takto vážne, nebudú mať čo povedať. V skutočnosti urobili veľa zlých vecí, ale v žiadnom prípade sa s tebou o faktoch nepodelia. Budú len hovoriť veľké reči a chrliť nejaké učenia, aby o svojom sebapoznaní rozprávali prázdnym spôsobom. Pokiaľ ide o to, ako konkrétne lákali ľudí, podvádzali ľudí, využívali ľudí na základe svojich vlastných pocitov, nebrali vážne záujmy Božieho domu, išli proti pracovným opatreniam, podvádzali Predstavených, zatajovali veci pred bratmi a sestrami a o to, ako veľmi poškodili záujmy Božieho domu, o týchto faktoch nepovedia ani slovo. Je to skutočné poznanie seba samého? (Nie.) Nepredstierajú sebapoznanie tým, že hovoria, že sú diabol a satan, aby sa povyšovali a svedčili o sebe? Nie je to metóda, ktorú používajú? (Je.) Priemerný človek túto metódu nedokáže prekuknúť. Keď sú niektorí vodcovia prepustení, čoskoro sú zvolení znovu, a keď sa spýtaš na dôvod, niektorí ľudia povedia: „Toto je vodca s dobrou kvalitou. Vie, že je diabol a satan. Kto iný má takú úroveň poznania? Takéto poznanie majú len ľudia, ktorí sa skutočne usilujú o pravdu. Nikto z nás nie je schopný získať také poznanie o sebe; priemerný človek nemá také duchovné postavenie. Z tohto dôvodu ho všetci znovu zvolili.“ Čo sa tu deje? Títo ľudia boli zavedení. Tento vodca vedel, že je diabol a satan, ale napriek tomu ho všetci zvolili, aký účinok a dôsledok má teda na ľudí to, že hovorí, že je diabol a satan? (Spôsobuje to, že o ňom ľudia zmýšľajú vysoko.) Správne, spôsobuje to, že o ňom ľudia zmýšľajú ešte vyššie. Neveriaci túto metódu nazývajú „ústup v záujme postupu“. To znamená, že aby o nich ľudia zmýšľali ešte vyššie, najprv o sebe hovoria zlé veci, nech ostatní uveria, že sa dokážu otvoriť a spoznať, že majú hĺbku a vhľad a hlboké porozumenie, a preto ich všetci viac uctievajú. A aký je výsledok toho, že ich všetci viac uctievajú? Keď je opäť čas voliť vodcov, naďalej sú považovaní za dokonalú osobu pre túto úlohu. Nie je táto metóda celkom šikovná? Keby o svojom sebapoznaní nehovorili takto a nepriznávali sa, že sú diabol a satan, a namiesto toho boli len negatívni, keď by to videli ostatní, povedali by: „Len čo si bol prepustený a stratil si svoje postavenie, stal si sa negatívnym. Učieval si, aby sme neboli negatívni, a teraz je tvoja negatívnosť ešte závažnejšia ako tá naša. Nezvolíme ťa.“ Nikto by o tomto vodcovi nemal vysokú mienku. Hoci by ani teraz všetci nemali schopnosť rozpoznať ho, aspoň by ho znovu nezvolili za vodcu a táto osoba by nedosiahla svoj cieľ, aby o nej ostatní zmýšľali vysoko. Tento vodca však preberá iniciatívu a hovorí: „Som diabol a satan; nech ma Boh prekľaje a pošle ma na osemnástu úroveň pekla a na celú večnosť mi nedovolí, aby som sa reinkarnoval!“ Niektorí ľudia ich po vypočutí tohto ľutujú a hovoria: „Náš vodca toľko trpel. Ó, ako mu bolo ukrivdené! Ak mu Boh nedovolí byť vodcom, potom ho zvolíme my.“ Všetci tohto vodcu podporujú do takej miery, neboli teda zavedení? Pôvodný zámer ich slov sa potvrdil, čo dokazuje, že skutočne takto zavádzajú ľudí. Satan niekedy zavádza ľudí tým, že sa povyšuje a svedčí o sebe, a niekedy, keď nemá inú možnosť, dokáže priznať svoje chyby okľukou, ale všetko je to fasáda a jeho cieľom je získať súcit a pochopenie ľudí. Dokonca povie: „Nikto nie je dokonalý. Každý má skazené povahy a každý je schopný robiť chyby. Pokiaľ človek dokáže svoje chyby napraviť, je dobrým človekom.“ Keď to ľudia počujú, cítia, že je to správne, a pokračujú v uctievaní a nasledovaní satana. Satanova metóda je proaktívne uznávať svoje chyby a nenápadne sa povyšovať a zvyšovať svoje postavenie v srdciach ľudí, a tí tak prijímajú všetko o ňom – dokonca aj jeho omyly – a potom tieto omyly odpúšťajú, postupne na ne zabúdajú a nakoniec satana úplne prijímajú, stávajú sa mu vernými až do smrti, nikdy ho neopustia a nasledujú ho až do konca. Nie je to satanova metóda konania? Takto koná satan a antikristi tento druh metódy používajú tiež, keď konajú s cieľom naplniť svoje ambície a ciele, aby ich ľudia uctievali a nasledovali. Dôsledky, ku ktorým to vedie, sú rovnaké a vôbec sa nelíšia od dôsledkov toho, keď ľudí zavádza a kazí satan.

Keď niektorí ľudia hovoria o svojom sebapoznaní, vykresľujú sa ako úplný chaos a naničhodníci, dokonca hovoria, že sú diabol a satan, že si zaslúžia byť prekliati a že by sa nesťažovali, keby ich Boh vyradil. Títo ľudia však nemajú skutočné pochopenie svojej prirodzenosti-podstaty ani svojich skazených pováh a o svojom skutočnom stave nedokážu povedať nič. Namiesto toho sa snažia použiť pretvárku, aby zaviedli ostatných, a zvolia si metódu a techniku proaktívneho priznávania si chýb a „ústupu v záujme postupu“, aby ľudí zaslepili a oklamali, a potom dosiahnuť, aby si ľudia o nich vytvorili dobrú mienku. Toto je praktika antikristov. Ako by ste sa mali nabudúce zachovať, keď stretnete niekoho takého? (Pátrať po podrobnostiach.) Správne, musíte sa naučiť problém preskúmať a pátrať po podrobnostiach. A do akej hĺbky by ste mali pátrať? Robte to, kým nebudú prosiť o milosť a nepovedia: „Už vás nikdy nebudem zavádzať. Aj keby ste si ma zvolili za vodcu, neprijmem túto úlohu.“ Povedzte im: „Už sa tebou nikdy nenecháme zaviesť ani si ťa nezvolíme za vodcu, tak prestaň snívať!“ Ako to znie? Všetci tí, ktorí veľmi prehnane hovoria o svojom sebapoznaní a dokonca sa preklínajú, pričom nič z toho neznie nijako pravdivo, sú falošne duchovní a pokryteckí ľudia a všetky ich slová sú zavádzajúce. Reč takýchto ľudí sa vyznačuje jednou charakteristikou a niekoľkými detailmi, ktoré musíte vedieť rozlíšiť. Napríklad, povedzte mi, ak niekoho požiadajú, aby napísal prísahu o úschove obiet, čo by mala obsahovať jej prvá veta? Čo by napísal niekto s rozumnosťou a ľudskou prirodzenosťou? Aký tón a slovné spojenia by použil, aby stál na svojom správnom mieste a dal najavo svoj postoj? Keď hovoria bežní ľudia, každý cíti, že hovoria normálne, ale ctižiadostiví jedinci, ktorí sú zlými ľuďmi alebo antikristmi, majú pri rozprávaní zvláštny tón, ktorý sa líši od tónu priemerného človeka. Napríklad hovoria: „Ak ja, ten a ten, spreneverím z Božích obiet jediný cent, nech zomriem úbohou smrťou – nech ma prejde auto!“ Aký je to tón? Začínajú slovom „ja“, pričom používajú velikášsky tón – motiváciu ich tónu a spôsobu reči možno vybadať v doslovných slovách, ktoré používajú. Prvé slovo je „ja“ – používajú pompézny tón a takú vysokú polohu hlasu – nie je to velikášska prísaha? Ako sa takáto prísaha nazýva? Nazýva sa velikášska a pokrytecká. Napísať prísahu s takou agresívnosťou – aká je to povaha? Toto je prísaha, tak komu ju skladáš? Túto prísahu skladáš Bohu, ako by teda mal v tomto prípade hovoriť normálny človek? Mal by hovoriť pokorne, stáť na svojom správnom mieste, modliť sa k Bohu a hovoriť od srdca. Nemal by sa uchyľovať k velikášskym slovám ani byť agresívny. Takíto ľudia sú takí agresívni, ešte aj keď skladajú prísahu – ich satanská povaha je taká vážna! Ťažko povedať, či je ich prísaha pravdivá alebo falošná. Myslia tým: „Ty mi neveríš? Bojíš sa, že zneužívam boží dom, že kradnem obety? Využívaš ma, ale neveríš mi a žiadaš ma, aby som zložil prísahu – no tak ja ju zložím, len pozeraj, či sa odvážim zložiť túto prísahu! Neverím, že by som niečo také mohol urobiť.“ Čo je toto za postoj? Je to agresívnosť a bezohľadnosť. Dokonca majú tú opovážlivosť kričať proti Bohu a použiť prísahu, aby sa obhájili a zaviedli ľudí. Je toto strach z Boha? V tomto nie je vôbec žiadna zbožnosť. Takýto človek je satan a antikrist; takto hovoria antikristi. Skladanie prísahy s podtónom kriku – aká je toto povaha? Dá sa takýto človek ešte spasiť? Stretli ste sa už s niekým takýmto? Neviete, ako rozpoznať tieto prejavy, odhalenia alebo povahy, ktoré prejavuje, však? Niektorí ľudia si dokonca myslia, že takýto človek má jasnú myseľ a duchovné porozumenie, je čestný a verný Bohu. Nie je to hlúposť? Nie je to nedostatok rozlišovacej schopnosti? Toto hrozné správanie a povahu možno vidieť v doslovných slovách a vo formulácii ich prísahy, ale ľudia si aj tak myslia, že tento antikrist je celkom dobrý. Rozumejú títo ľudia pravde? Zdá sa, že všetko, čomu rozumiete, sú učenia, že viete rozprávať len o učeniach a hovoriť prázdne slová a že pri konkrétnych záležitostiach a problémoch nemáte rozlišovaciu schopnosť. Budete v budúcnosti, ak sa stretnete s takýmito záležitosťami, vedieť rozlišovať? (Áno, budeme.) Všetci ľudia, ktorí píšu takéto prísahy, sú beštie a všetkým chýba ľudská prirodzenosť. Videli ste už takúto prísahu? Napísali ste už niekedy takúto prísahu? (Áno.) Mala rovnaký tón a rovnaký začiatok ako táto? (Nebola taká priama.) Bola teda jej podstata rovnaká? (Áno.) Jej podstata bola rovnaká. Skladanie prísahy nie je ako vstup na bojisko, ktorý si vyžaduje ducha hrdinskej sebaobetavosti. Nevyžaduje si takého ducha. Keď skladáš prísahu Bohu, musíš si to dôkladne premyslieť a pochopiť, prečo musíš túto prísahu napísať a komu ju skladáš a komu dávaš tento sľub. To, čo Boh chce, je postoj človeka, nie niečo ako duch. Ten tvoj duch je agresívny a krikľúnsky; je to prejav satanovej arogantnej povahy. Nejde tu o zbožnosť a nie je to prejav, ktorý by mali mať stvorené bytosti, a už vôbec to nie je postavenie, ktoré by stvorené bytosti mali zaujať. Neboli ľudia, ktorí prejavujú tento prejav, ovplyvnení národným hrdinstvom? Súvisí to s tým? Ľudia boli otrávení príliš hlboko – len čo napíšu prísahu alebo sľub, myslia na všetky slávne postavy v priebehu vekov, ktoré boli verné svojim krajinám a ľuďom. Tieto slávne postavy boli súčasťou satanovej bandy a konali bezohľadne, aby sa odlíšili a svedčili o sebe a aby si zaujali miesto v srdciach ľudí a zanechali o sebe dobrú povesť, aby sa mohli zapísať do dejín a získať si dobré meno, ktoré pretrvá naveky. Neskoršie generácie to hodnotili ako slepú oddanosť svojim krajinám; myslíš si, že boli naozaj slepí? Čo je vlastne táto slepota? Ide o najzradnejšiu, najpodlejšiu praktika a je v nej osobný úmysel. Nie je to slepota a určite to nie je oddanosť – je to podlosť.

Už sme mali veľa duchovného spoločenstva na tému antikristov, ktorí svedčia o sebe. Sú tu nejaké ďalšie problémy súvisiace s touto témou, ktorým stále dôkladne nerozumiete? Niektorí ľudia o sebe svedčia pomocou reči a vravia určité slová, ktorými sa predvádzajú, zatiaľ čo iní ľudia používajú správanie. Aké sú prejavy toho, keď človek používa správanie, aby o sebe svedčil? Navonok sa správa spôsobom, ktorý sa skôr zhoduje s predstavami ľudí a priťahuje ich pozornosť. Ľudia považujú toto správanie za celkom ušľachtilé a skôr v súlade s morálnymi normami. Vyvoláva v nich dojem, že daný človek je čestný a má integritu, naozaj miluje Boha, je veľmi zbožný, má skutočne bohabojné srdce a je to niekto, kto sa usiluje o pravdu. Navonok často vykazuje nejaké dobré správanie, aby ľudí zavádzal – nezaváňa to aj vyvyšovaním sa a svedčením o sebe? Ľudia sa zvyčajne vyvyšujú a svedčia o sebe prostredníctvom slov a pomocou zrozumiteľnej reči, aby vyjadrili, ako sa líšia od masy a že majú múdrejšie názory než ostatní, aby si ich ľudia vážili a vzhliadali k nim. Existujú však aj metódy, ktoré nezahŕňajú explicitnú reč, pričom ľudia namiesto toho používajú vonkajšie praktiky, aby svedčili, že sú lepší než ostatní. Tieto druhy praktizovania sú dobre premyslené, nesú so sebou motív a určitý zámer a sú dosť účelné. Boli zabalené a spracované tak, aby ľudia videli niektoré správania a praktiky, ktoré sú v súlade s ľudskými predstavami, ktoré sú ušľachtilé, zbožné a zodpovedajú svätej slušnosti, a ktoré dokonca milujú Boha, sú bohabojné a v zhode s pravdou. Tak sa dosahuje rovnaký cieľ vyvyšovania sa a svedčenia o sebe samom a nútenia ľudí, aby o nich mali vysokú mienku a uctievali ich. Stretli ste sa niekedy s niečím takým alebo videli ste niečo také? Máte takéto prejavy? Sú tieto veci a táto téma, o ktorej diskutujem, oddelené od skutočného života? V skutočnosti nie sú. Uvediem veľmi jednoduchý príklad. Keď niektorí ľudia konajú svoje povinnosti, na povrchu pôsobia mimoriadne zaneprázdnene; zámerne pokračujú v práci v čase, keď ostatní jedia alebo spia, a keď ostatní začnú konať svoje povinnosti, oni idú jesť alebo spať. Čo tým sledujú? Chcú upútať pozornosť a ukázať všetkým, že sú takí zaneprázdnení konaním svojich povinností, že nemajú čas na jedlo ani spánok. Myslia si: „Vy v skutočnosti nenesiete bremeno. Ako to, že ste takí iniciatívni, pokiaľ ide o jedlo a spánok? Vy naničhodníci! Pozrite sa na mňa: ja pracujem, kým vy všetci jete, a pracujem aj v noci, keď vy spíte. Dokázali by ste takto trpieť? Ja toto utrpenie dokážem znášať; svojím správaním idem príkladom.“ Čo si myslíte o takomto správaní a prejavoch? Nerobia to títo ľudia zámerne? Niektorí ľudia robia tieto veci zámerne. Čo je to za správanie? Títo ľudia chcú byť nekonformní; chcú sa odlíšiť od masy a ukázať ľuďom, že celú noc usilovne konajú svoje povinnosti a že sú obzvlášť schopní znášať utrpenie. Takto ich budú všetci obzvlášť ľutovať a prejavovať im osobitný súcit, pretože si budú myslieť, že majú na pleciach ťažké bremeno, a to do takej miery, že sú až po krk v práci a príliš zaneprázdnení, aby sa najedli alebo vyspali. A ak nemôžu byť spasení, každý bude za nich prosiť Boha, orodovať za nich u Boha a modliť sa za nich. Títo ľudia pritom využívajú dobré správanie a praktiky, ktoré sú v súlade s ľudskými predstavami, ako napríklad znášanie ťažkostí a platenie ceny, aby oklamali iných ľudí a podvodne získali ich sympatie a pochvalu. A aký to má konečný výsledok? Všetci, čo s nimi prišli do styku a videli, ako zaplatili cenu, jednohlasne povedia: „Náš vodca je najspôsobilejší a najschopnejší znášať utrpenie a zaplatiť cenu!“ Nedosiahli potom svoj cieľ zavádzať ľudí? Jedného dňa potom Boží dom povie: „Váš vodca nevykonáva skutočnú prácu. Je zaneprázdnený a pracuje bezúčelne; koná bezohľadne a je svojvoľný a panovačný. V cirkevnej práci narobil neporiadok, nerobil žiadnu prácu, ktorú mal robiť, nevykonával evanjelizačnú prácu ani prácu na výrobe filmov a cirkevný život je takisto v rozklade. Bratia a sestry nerozumejú pravde, nemajú vstup do života a nedokážu písať články o svedectvách. Najžalostnejšie je, že nedokážu rozoznať ani falošných vodcov a antikristov. Takýto vodca je príliš nekompetentný; je to falošný vodca, ktorý by mal byť prepustený!“ Bude za týchto okolností ľahké ho prepustiť? Mohlo by to byť ťažké. Keďže všetci bratia a sestry ho schvaľujú a podporujú, ak sa niekto pokúsi tohto vodcu odvolať, bratia a sestry podajú protest a predložia žiadosť, aby ho Zhora podržali. Prečo to bude mať takýto výsledok? Pretože tento falošný vodca a antikrist využíva vonkajšie dobré správanie, ako je znášanie ťažkostí a platenie ceny, ako aj pekne znejúce slová, aby ľudí dojímal, kupoval si ich a zavádzal. Keď raz použije tieto falošné prejavy na zavádzanie ľudí, každý bude hovoriť za neho a nikto ho nedokáže opustiť. Ľudia jasne vedia, že tento vodca nevykonal veľa skutočnej práce a že neviedol Božích vyvolených k tomu, aby porozumeli pravde a získali vstup do života, ale aj tak ho podporujú, schvaľujú a nasledujú, a dokonca im nezáleží ani na tom, či to znamená, že nezískajú pravdu a život. Okrem toho, v dôsledku toho, že ich tento vodca zaviedol, ho všetci títo ľudia uctievajú, neprijímajú žiadnych iných vodcov okrem neho a už nechcú ani Boha. Nezaobchádzajú s týmto vodcom ako s Bohom? Ak Boží dom povie, že tento človek nevykonáva skutočnú prácu a že je falošným vodcom a antikristom, ľudia v jeho cirkvi budú protestovať a vzbúria sa. Povedzte mi, do akej miery tento antikrist tých ľudí zaviedol? Ak je to dielo Ducha Svätého, potom sa stav ľudí bude len zlepšovať, budú viac rozumieť pravde, stávať sa podriadenejšími Bohu, mať v srdci viac miesta pre Boha a budú lepšie rozlišovať falošných vodcov a antikristov. Z tohto pohľadu situácia, o ktorej sme práve hovorili, v žiadnom prípade nie je dielom Ducha Svätého – len antikristi a zlí duchovia dokážu ľudí po určitom čase práce zaviesť do takej miery. Mnohí ľudia boli týmito antikristmi zavedení a ovládaní a vo svojich srdciach majú miesto len pre antikristov a žiadne miesto pre Boha. Toto je konečný výsledok, ktorý antikristi dosiahli vyvyšovaním a svedčením o sebe prostredníctvom vonkajšieho dobrého správania. Navonok dobré správanie, ako je znášanie útrap a platenie ceny, používajú na to, aby sa vyvyšovali a svedčili o sebe, čo je jeden z prostriedkov, ktoré antikristi používajú na zavádzanie a ovládanie ľudí. Teraz to už vidíte jasne, však? Nie je antikrist používajúci vonkajšie dobré správanie v podobe znášania útrap a platenia ceny na zavádzanie ľudí veľmi prefíkaný a zákerný? A nerobíte tieto veci niekedy aj vy? Niektorí ľudia pijú kávu, aby si večer zvýšili energiu a pripravili sa na ponocovanie pri konaní svojich povinností. Bratia a sestry sa obávajú o ich zdravie a varia im kuraciu polievku. Keď dojedia polievku, títo ľudia povedia: „Vďaka Bohu! Zažil som Božiu milosť. Nezaslúžim si to. Teraz, keď som dojedol túto kuraciu polievku, musím byť efektívnejší pri konaní svojich povinností!“ V skutočnosti pokračujú v konaní svojich povinností rovnakým spôsobom ako zvyčajne, bez akéhokoľvek zvýšenia efektivity. Nepredstierajú? Predstierajú a tento typ správania ich tiež skryto vyvyšuje a svedčí o nich samotných; výsledkom je to, že ľudia ich schvaľujú, majú o nich vysokú mienku a stávajú sa ich oddanými nasledovníkmi. Ak majú ľudia takúto mentalitu, nezabudli na Boha? Už viac nemajú Boha v srdci, tak na koho myslia deň a noc? Je to ich „dobrý vodca“, ich „milovaný“. Niektorí antikristi sú na povrchu k väčšine ľudí veľmi láskaví a pri rozprávaní používajú techniky, aby ľudia videli, že sú láskaví, a boli ochotní sa k nim priblížiť. Žiarivo sa usmievajú na každého, kto sa k nim priblíži a začne sa s nimi baviť, a s týmito ľuďmi hovoria veľmi jemným tónom. Aj keď vidia, že niektorí bratia a sestry konali bez princípov, čím poškodili záujmy cirkvi, ani najmenej ich neorezávajú, len ich nabádajú, utešujú a lichotia im, keď konajú svoje povinnosti – lichotia a lichotia ľuďom, až kým neprivedú všetkých pred seba. Ľudia sú postupne týmito antikristmi dojatí; každý veľmi schvaľuje ich milujúce srdce a nazýva ich ľuďmi, ktorí milujú Boha. Nakoniec ich všetci uctievajú a vyhľadávajú ich duchovné spoločenstvo vo všetkých záležitostiach, hovoria týmto antikristom všetky svoje najvnútornejšie myšlienky a pocity, až do tej miery, že sa už ani nemodlia k Bohu ani nehľadajú pravdu v Božích slovách. Nezaviedli antikristi týchto ľudí? To je ďalší spôsob, ktorý antikristi používajú na zavádzanie ľudí. Keď sa zapájate do týchto správaní a praktík alebo prechovávate tieto úmysly, uvedomujete si, že v tom je problém? A keď si to uvedomíš, môžeš zmeniť smer svojich činov? Ak dokážeš nad sebou uvažovať a cítiť pravú ľútosť, keď si uvedomíš a preskúmaš, že tvoje správanie, praktizovanie alebo úmysly sú problematické, dokazuje to, že si zmenil svoj smer. Ak si uvedomuješ svoje problémy, ale necháš ich tak a konáš podľa vlastných úmyslov, pričom padáš stále hlbšie, až kým nedosiahneš bod, z ktorého sa už nedokážeš vymaniť, potom si sa neobrátil a úmyselne sa staviaš proti Bohu, vyvyšuješ sa a svedčíš o sebe a odkláňaš sa od pravej cesty. Aká je to povaha? Je to povaha antikrista. Je to vážne? (Áno.) Ako veľmi je to vážne? Výsledok toho, keď si človek osvojí zákernejšie a klamlivejšie prostriedky, keď používa znášanie útrap a platenie ceny na zavádzanie ľudí, aby ich prinútil uctievať a nasledovať ho, je rovnaký, ako keď sa človek otvorene vyvyšuje a svedčí o sebe – je to rovnakej podstaty. Bez ohľadu na to, aké prostriedky používaš na to, aby si sa vyvyšoval a svedčil o sebe, či už je to jasná reč alebo nejaké dosť zjavné dobré správanie, všetko je to rovnakej podstaty. Má to antikristovskú povahu a ide v podstate o boj s Bohom o Jeho vyvolených. Nech už tvoje prejavy nadobúdajú akúkoľvek formu alebo nech už používaš akékoľvek prostriedky, pokiaľ sa tvoj úmysel nemení a následky sú rovnaké, potom je to všetko rovnakej podstaty. Je teda zrejmé, že antikristi sú veľmi prefíkaní. Nemilujú pravdu ani sa o ňu neusilujú, ale dokážu použiť znášanie útrap a platenie ceny ako prostriedok na zavádzanie ľudí – to je podlosť antikristov.

Niektorí ľudia hovoria o absurdných teóriách a abstraktných argumentoch, aby si tí ostatní mysleli, že sú intelektuálni a vzdelaní a že ich konanie má veľkú hĺbku, a tým dosahujú svoj cieľ, aby ich ľudia uctievali. To znamená, že sa vždy chcú do všetkého zapájať a ponúkať svoj názor, a aj keď už všetci dospeli ku konečnému rozhodnutiu, ak s ním oni nie sú spokojní, chrlia nejaké velikášske nápady, aby sa predviedli. Nie je to spôsob, ako sa vyvyšovať a svedčiť o sebe? V niektorých záležitostiach už v skutočnosti všetci všetko prediskutovali, poradili sa, našli princípy a rozhodli o postupe, oni však toto rozhodnutie neprijmú a nerozumne veci blokujú, hovoriac: „To nepôjde. Nezvážili ste to komplexne. Okrem tých niekoľkých aspektov, o ktorých sme hovorili, som myslel aj na ďalší.“ V skutočnosti je tým aspektom, na ktorý mysleli, len nejaká absurdná teória; je to len puntičkárstvo. Sú si plne vedomí, že ide len o puntičkárstvo a že ostatným sťažujú situáciu, ale aj tak to robia. Aký je ich cieľ? Ukázať ľuďom, že sú iní, že sú múdrejší ako ostatní. Myslia si: „Takže toto je úroveň, na ktorej vy všetci ste? Musím vám ukázať, že ja som na vyššej.“ Zvyčajne ignorujú všetko, čo hovoria ostatní, ale len čo sa objaví niečo dôležité, začnú veci narúšať. Ako sa nazýva takýto človek? Hovorovo sa nazýva puntičkár a všivák. Aké sú bežné prístupy puntičkára? S obľubou chrlí velikášske nápady a zapája sa do odporných a nečestných praktík. Ak ho požiadate, aby predložil správny plán postupu, nedokáže ho vytvoriť, a ak ho požiadate, aby vybavil niečo vážne, nie je toho schopný. Robí len odporné veci a vždy chce mať pre ľudí „prekvapenie“ a predviesť svoje schopnosti. Na zopakovanie, ako znie tá fráza? „Stará dáma si dá rúž – aby si sa mal na čo pozerať.“ To znamená, že sa vždy chcú predviesť, a bez ohľadu na to, či im to vyjde dobre alebo nie, chcú dať ľuďom vedieť: „Som výnimočnejší ako vy. Vy všetci ste nanič, ste len obyčajní smrteľníci, bežní ľudia. Ja som mimoriadny a transcendentný. Podelím sa o svoje nápady, aby som vás prekvapil, a potom uvidíte, či som lepší alebo nie.“ Nejde tu o narúšanie vecí? Úmyselne narúšajú veci. Aké je to správanie? Spôsobujú narušenia a vyrušenia. Myslia si: V tejto veci som ešte neukázal, aký som múdry, takže bez ohľadu na to, čie záujmy sú poškodené a čie úsilie je zmarené, budem to sabotovať, kým všetci neuveria, že som lepší, schopný a zdatný. Až potom nechám túto záležitosť bez prekážok prejsť. Existujú takíto zlí ľudia? Robili ste už takéto veci? (Áno. Niekedy iní prediskutovali záležitosť a prišli na vhodný plán, ale keďže ma počas rozhodovacieho procesu neinformovali, úmyselne som v ňom našiel nejaké chyby.) Keď ste to robili, vedeli ste vo svojom srdci, či je to správne alebo nesprávne? Vedeli ste, že podstata tohto problému je vážna, že spôsobuje narušenie a vyrušenie? (Vtedy som si to neuvedomoval, ale vďaka prísnemu orezávaniu od mojich bratov a sestier a jedeniu a pitiu Božích slov súdu a napomínania som videl, že tento problém je vo svojej podstate vážny, že narúša a vyrušuje prácu cirkvi a ide o druh satanského správania.) Keďže ste si uvedomili, aké je to vážne, keď vás potom postretli podobné veci, dokázali ste sa trochu zmeniť a mať nejaký vstup, pokiaľ ide o váš prístup? (Áno. Keď som odhalil takéto myšlienky a nápady, uvedomil som si, že je to satanská povaha, že takto nemôžem konať, a dokázal som sa vedome modliť k Bohu a vzdorovať tým nesprávnym myšlienkam a nápadom.) Dokázali ste sa trochu zmeniť. Keď máte takéto problémy skazenosti, musíte hľadať pravdu, aby ste ich vyriešili, musíte sa ovládať a modliť sa k Bohu. Keď si myslíte, že sa na vás ostatní pozerajú s pohŕdaním, že si vás veľmi nevážia alebo vás neberú vážne, a následne chcete spôsobiť vyrušenie, keď máte túto myšlienku, musíte si uvedomiť, že nepochádza z normálnej ľudskej prirodzenosti, ale skôr zo satanskej povahy, a že ak takto budete pokračovať, budú problémy a pravdepodobne urazíte Božiu povahu. Najprv sa musíte naučiť ovládať a potom prísť pred Boha, modliť sa k Nemu a obrátiť sa. Keď ľudia žijú vo svojich vlastných myšlienkach, vo svojich skazených povahách, nič, čo robia, nie je v súlade s pravdou ani nedokáže uspokojiť Boha; všetko, čo robia, je v protiklade s Ním. Túto skutočnosť už teraz dokážete rozpoznať, však? Najzjavnejšími prejavmi antikristov sú neustála túžba bojovať za slávu a zisk a neváhanie narúšať a rušiť prácu cirkvi s cieľom získať reputáciu a postavenie. V skutočnosti majú tieto prejavy všetci ľudia, ale ak to dokážeš rozpoznať a priznať si to a potom sa obrátiť, zaujať postoj skutočného pokánia pred Bohom a zmeniť svoj prístup, správanie a povahy, potom si niekto, kto sa usiluje o pravdu. Ak si tieto skutočné problémy nepriznáš, určite nezastávaš postoj pokánia a nie si človekom, ktorý sa usiluje o pravdu. Ak sa budeš tvrdohlavo držať cesty antikrista a nasledovať túto cestu až do samého konca a stále si budeš myslieť, že to nie je problém, a nebudeš ochotný činiť pokánie, budeš v tom pokračovať a súťažiť o slávu a zisk s pracovníkmi a vodcami, trvať na tom, aby si vynikal viac ako ostatní, vyčnieval z davu a bol lepší ako ostatní bez ohľadu na to, v akej skupine si, potom máš problém! Ak sa budeš naďalej usilovať o povesť a postavenie a tvrdohlavo sa odmietaš kajať, potom si antikrist a si odsúdený na trest. Božie slová, pravda, svedomie a rozum na teba nemajú vplyv a určite ťa stretne koniec antikristov. Nemôžeš byť spasený a si nenapraviteľný! To, či ľudia môžu dosiahnuť spásu a vydať sa na cestu bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu, závisí od toho, či po spoznaní samých seba prejavia známky skutočného pokánia, a od postoja, s akým pristupujú k pravde, ako aj od cesty, ktorú si zvolia. Ak neopustíš cestu antikrista a namiesto toho si zvolíš uspokojenie vlastných ambícií a túžob, nehanblivo sa postavíš proti pravde a proti Bohu, potom si nenapraviteľný. Ak niekto nevie, že sa má báť bez ohľadu na veľkosť svojich chýb alebo na to, koľko zlých skutkov urobí, a necíti sa vinný a stále sa ospravedlňuje bez toho, aby pocítil čo i len štipku výčitiek, potom je to pravý antikrist a diabol. Ak má niekto len rôzne prejavy antikristov, ale dokáže si priznať chyby, obrátiť sa a má srdce plné výčitiek, potom je to čo do podstaty iné ako u antikristov a ide o úplne inú vec. Kľúč k tomu, či niekto môže dosiahnuť spásu, teda spočíva v tom, či dokáže uvažovať o sebe, či má srdce plné pokánia a či sa dokáže vydať na cestu usilovania sa o pravdu.

Štvrtý bod, vyvyšovanie sa a svedčenie o sebe, je bežnou praktikou antikristov. Dokážete rozoznať zjavné prostriedky, spôsoby a metódy, ktorými sa antikristi vyvyšujú a svedčia o sebe, dokážete však rozoznať aj tie skrytejšie prejavy správania? Pokiaľ ide o zjavné veci, ako je používanie reči na vyvyšovanie sa a svedčenie o sebe, tieto veci odhaľujete, videli ste ich odhaľovať aj u iných a dokážete ich rozpoznať. Ak sa však nepoužije žiadna reč a sú tu len prejavy správania, budete ich stále schopní rozoznať? Dá sa povedať, že väčšina ľudí to nedokáže. Aké sú teda charakteristiky správania, ktorým sa antikristi vyvyšujú a svedčia o sebe? Ich správanie je určite v súlade s ľudskými predstavami, fantáziami, morálkou, svedomím a pocitmi. Čo ešte? (Získava si súhlas a uctievanie ľudí.) Získava si súhlas a uctievanie; to je výsledok, ktorý prináša. Ak sa na to pozrieme z hľadiska výsledku, toto správanie má skutočne zavádzajúcu povahu. Z hľadiska povahy tohto konania je veľmi cieľavedomé. Napríklad, keď niekto ochorie, ak chce zavádzať ľudí a prinútiť ich, aby si o ňom urobili vysokú mienku, užije svoj liek pred ľuďmi, alebo keď nikto nie je nablízku? (Pred ľuďmi.) Nie je za tým úmysel? To znamená, že sú veľmi cieľavedomí. Aký je ich skutočný cieľ, keď lieky užívajú takto? Chcú si za to pripísať zásluhy a povedať ti: „Pozri, som taký unavený z konania svojej povinnosti, až som ochorel, a predsa som sa nesťažoval ani nevyronil jedinú slzu. Liečim sa, ale aj počas užívania liekov dokážem vytrvať v konaní svojej povinnosti.“ V skutočnosti túto chorobu nemuseli dostať z vyčerpania pri konaní svojej povinnosti alebo po tom, čo uverili v Boha. Len sa snažia použiť všemožné správanie, aby ľuďom odovzdali odkaz, že znášajú utrpenie a platia cenu, že v tomto prostredí toľko trpeli, ale ani raz sa nesťažovali, a stále tak aktívne konajú svoju povinnosť, a že majú odhodlanie znášať utrpenie. Čo to ľuďom nebadane hovorí? Že ich vernosť Bohu je nepochybná. Chcú vyjadriť, že sú verní a ochotní platiť cenu. Nie je to forma skrytého vyvyšovania sa? Keby mali rozum, túto záležitosť by nespomínali, modlili by sa k Bohu, keď nikto nie je nablízku, vyjadrovali by svoje odhodlanie a snažili by sa spoznať samých seba, alebo by jednoducho normálne užili svoj liek. Skrátka, nepoužívali by tieto vonkajšie prejavy správania, aby ľuďom hovorili, že trpia, že verne konajú svoje povinnosti a že by mali byť odmenení. Neprechovávali by takéto úmysly. Ak však konajú obzvlášť okázalo a chcú, aby si ich ľudia vysoko vážili a chválili ich, potom je to veľmi cieľavedomé. A aký je ich cieľ? Je to dosiahnutie výsledku vyvyšovania sa a svedčenia o sebe prostredníctvom odkazu, ktorý odovzdávajú ľuďom. Ak sú verní, Boh to bude vedieť, tak prečo sa tým musia chváliť pred ostatnými a dávať im to na známosť? Aký je ich cieľ v tom, aby to všetci vedeli? Ide im o to, aby o nich ľudia mali vysokú mienku. Keby tento cieľ nemali, konali by bez úmyslov a ostatní by ich tieto veci robiť nevideli. Ak sú veľmi cieľavedomí, budú merať rozsah svojich činov a budú robiť rozruch a premýšľať si čas a miesto, čakajúc, kým budú všetci nablízku, aby niekoho požiadali, aby im priniesol liek, a zverejnia to verejne a s veľkou pompou. Je v tom veľmi jasný účel. Keby tento cieľ nemali, počkali by, kým nikto nebude nablízku, aby si vzali liek. Tvoja ochota znášať utrpenie a platiť cenu sa týka tvojho vzťahu s Bohom; nemusíš to objasňovať a dávať na známosť ostatným. Ak to objasníš ostatným, čo ti môžu dať? Okrem toho, že získaš ich súcit a chválu, môžeš od nich získať ešte niečo iné? Nie, nič. Keď pri výkone svojej povinnosti znášaš nejaké utrpenie a platíš nejakú cenu, v jednom ohľade sú to veci, ktoré by si mal robiť a ktoré si ochotný robiť, a konáš svoju vlastnú povinnosť. A v druhom sú to prejavy, ktoré by si mal ako stvorená bytosť prejavovať voči Stvoriteľovi, tak prečo by si ich mal zverejňovať? Keď ich zverejníš, stanú sa nechutnými; akou sa stane povaha takého správania? Stane sa z nej vyvyšovanie sa, svedčenie o sebe a zavádzanie ostatných – povaha sa mení. Napríklad, niektorí ľudia sa pred ostatnými stále škriabu na pokožke hlavy, a keď sa ich na to niekto opýta, povedia: „Neumyl som si vlasy viac ako 10 dní – stretával som sa s jedným potenciálnym prijímateľom evanjelia za druhým. Minule som si skúsil nájsť čas na umytie vlasov, potom sa však prišiel informovať potenciálny prijímateľ evanjelia a nemohol som odísť.“ V skutočnosti si vlasy neumývajú úmyselne, aby v ľuďoch vyvolali dojem, že sú veľmi zaneprázdnení konaním svojich povinností. Tomu sa hovorí robenie divadla. Aký je ich cieľ pri robení divadla? Je ním to, aby si ich ľudia vysoko vážili, a povaha tohto správania je vyvyšovanie sa a svedčenie o sebe. Ani takú malú záležitosť, ako je táto, nenechajú len tak, stále z nej chcú urobiť veľkú vec a premeniť ju na akýsi cenný zdroj, ktorý môžu použiť na predvádzanie sa, uspokojenie svojich ambícií a túžob a dosiahnutie svojho cieľa, aby o nich ľudia mali vysokú mienku a uctievali ich. Nie je to hanebné? Je to hanebné a nechutné. Odkiaľ všetky tieto veci pochádzajú? Pochádzajú zo satanovej skazenej povahy, v ktorej sa skrýva pretvárka, nečestnosť, podlosť a ambície. Takíto ľudia neustále myslia na svoj imidž, postavenie a povesť. Nič nenechajú len tak, vždy hľadajú spôsoby, ako tieto veci premeniť na kapitál, na zdroje, ktoré môžu použiť, aby o nich ľudia mali vysokú mienku a uctievali ich. Nakoniec, keď dosiahnu svoj cieľ, tvária sa, že im na tom nezáleží. Aj to je istý druh pretvárky a vo svojom vnútri v skutočnosti potajomky oslavujú a sú so sebou spokojní. Nie je to ešte nechutnejšie? Je jasné, že už majú veľmi vysoké postavenie, že si ich všetci vážia, vzhliadajú k nim, poslúchajú ich a nasledujú ich, navonok však stále predstierajú, že nemajú radi postavenie. To je ešte pokryteckejšie. Nakoniec sú nimi všetci zavedení a hovoria, že sa narodili bez akýchkoľvek ambícií, že sú ľudmi činu. V skutočnosti to dokáže zjaviť malá skúška: ak ich zbavia postavenia, okamžite prestanú konať svoje povinnosti. Bude to takéto rýchle; jedna malá vec zjaví ich ambície. Toto je správanie a prístupy, ktoré v ľuďoch vyvoláva satanova skazená povaha, ako aj rôzne ohavné stavy ľudí. Z týchto prejavov vidieť, že ľudia majú radi postavenie a chcú zaujať miesto v srdciach iných. Chcú vlastniť srdcia iných, získať si ich a primäť ich, aby ich uctievali, vzhliadali k nim a dokonca ich nasledovali, a tak nahradiť Božie postavenie v srdciach iných ľudí. Je to túžba, ktorú má každý človek od narodenia. A čo to dokazuje? Že v živote ľudí je to, čo ich ovláda, satanova povaha. Medzi skazeným ľudstvom niet jediného človeka, ktorý by nemal rád postavenie – aj hlupáci sa chcú stať úradníkmi a aj tí tupí chcú riadiť iných. Každý má rád postavenie, každý robí veci kvôli postaveniu a súťaží s Bohom o postavenie. Každý má takéto správanie a prístupy, ako aj takúto povahu. Takže keď odhaľujeme, ako sa antikristi vyvyšujú a svedčia o sebe, odhaľujeme aj skazené povahy každého človeka. Aký je cieľ tohto odhaľovania? Je to preto, aby ľudia pochopili, že toto správanie a prejavy vyvyšovania sa a svedčenia o sebe nie sú tým, čo by v normálnej ľudskej prirodzenosti malo byť, ale namiesto toho sú zjaveniami skazených pováh a negatívnymi, ohavnými vecami. Bez ohľadu na to, aké inteligentné sú tvoje metódy vyvyšovania sa a svedčenia o sebe a bez ohľadu na to, aké skryté sú tvoje činy, nič z toho nie je to, čo by mala mať normálna ľudská prirodzenosť, a Boh to všetko nenávidí, odsudzuje a preklína. Ľudia by teda mali všetky tieto prístupy zanechať. Vyvyšovanie sa a svedčenie o sebe nie je inštinkt, ktorý Boh stvoril pre človeka – je to skôr jedno z najtypickejších zjavení satanovej skazenej povahy, ba čo viac, ide o jednu z najtypickejších a najšpecifickejších pováh a prístupov satanovej skazenej podstaty.

Je hovorenie v duchovnom spoločenstve o niektorých konkrétnych príkladoch pre vás nápomocné pre pochopenie rôznych prejavov vyvyšovania sa a svedčenia o sebe, či už ide o zjavné, alebo skrytejšie spôsoby reči a konania? (Áno, je.) V čom to pomáha? Pomáha to ľuďom rozpoznať samých seba aj ostatných. Tieto stavy, prejavy a zjavenia, o ktorých hovorím, sú všetko veci, ktoré často prejavujete, a mali by ste si s nimi porovnávať svoje vlastné stavy, aby ste pochopili, čím presne ste, čím presne je život, od ktorého závisíte a na ktorý sa spoliehate, aby ste prežili, čo presne sa v tomto živote nachádza, čo presne tieto povahy nútia ľudí robiť a čo ich nútia žiť. Pochopením týchto konkrétnych spôsobov správania, prejavov, prístupov a pováh môžu ľudia postupne rozobrať a spoznať samých seba, svoju vlastnú podstatu a svoju prirodzenosť, ktorá je v nepriateľstve voči Bohu, a tak zanechať tieto prístupy, prísť pred Boha a skutočne sa obrátiť, praktizovať v súlade s pravdou a žiť ju. Niektorí ľudia hovoria: „Keďže vyvyšovanie sa a svedčenie o sebe je prístup, ktorý nie je v súlade s pravdou a je od satana a antikristov, ak nič nehovorím ani nerobím, neznamená to potom, že sa nevyvyšujem ani o sebe nesvedčím?“ To nie je správne. Aký spôsob konania teda nie je vyvyšovaním a svedčením o sebe? Ak sa v určitej veci predvádzaš a svedčíš o sebe, dosiahneš výsledok, že si ťa niektorí ľudia budú vysoko vážiť a uctievať. Ale ak sa v tej istej veci obnažíš a budeš hovoriť o svojom sebapoznaní, má to inú prirodzenosť. Nie je to tak? Obnažiť sa a hovoriť o svojom sebapoznaní je niečo, čo patrí k normálnej ľudskej prirodzenosti. Je to pozitívna vec. Ak sa naozaj poznáte a hovoríte o svojom stave presne, úprimne a precízne, ak hovoríte o poznaní, ktoré je úplne založené na Božích slovách, ak sú tí, ktorí vás počúvajú, duchovne budovaní a majú z toho úžitok; a ak svedčíte o Božom diele a oslavujete Ho, potom to znamená svedčiť o Bohu. Ak tým, že sa obnažíš, budeš veľa rozprávať o svojich silných stránkach, o tom, ako si trpel a zaplatil cenu a pevne si stál za svojím svedectvom, a v dôsledku toho si o tebe ľudia vytvoria vysokú mienku a uctievajú ťa, potom svedčíš o sebe samom. Musíš byť schopný rozlíšiť medzi týmito dvoma druhmi správania. Napríklad, vysvetľovanie, aký si bol slabý a negatívny, keď si čelil skúškam, a ako si po modlitbe a hľadaní pravdy konečne pochopil Boží úmysel, získal vieru a pevne si stál za svojím svedectvom, je vyvyšovaním a svedectvom o Bohu. Absolútne to nie je predvádzanie sa a svedectvo o sebe samom. Preto to, či sa predvádzaš a svedčíš o sebe, alebo nie, závisí hlavne od toho, či hovoríš o svojich skutočných skúsenostiach a či dosiahneš účinok svedectva o Bohu; je tiež potrebné pozrieť sa na to, aké sú tvoje úmysly a ciele, keď hovoríš o svojom skúsenostnom svedectve. Takto bude ľahké rozoznať, aký druh správania prejavuješ. Ak máš správny úmysel, keď zdieľaš svedectvo, potom aj keď si o tebe ľudia vytvoria vysokú mienku a uctievajú ťa, nie je to v skutočnosti problém. Ak máš nesprávny úmysel, potom aj keď si o tebe nikto nevytvorí vysokú mienku ani ťa neuctieva, stále je to problém – a ak si o tebe ľudia vytvoria vysokú mienku a uctievajú ťa, potom je to ešte väčší problém. Preto sa nemôžeš pozerať len na výsledky, aby si určil, či sa človek vyvyšuje a svedčí o sebe. Musíš sa pozerať hlavne na jeho úmysel; správny spôsob, ako rozlíšiť medzi týmito dvoma druhmi správania, je založený na úmysloch. Ak sa to pokúsiš rozoznať len na základe výsledkov, je pravdepodobné, že falošne obviníš dobrých ľudí. Niektorí ľudia zdieľajú obzvlášť skutočné svedectvo a niektorí iní si o nich následne vytvoria vysokú mienku a uctievajú ich – môžeš povedať, že títo ľudia svedčia o sebe? Nie, nemôžeš. S týmito ľuďmi nie je žiadny problém, svedectvo, ktoré zdieľajú, a povinnosť, ktorú konajú, sú na úžitok ostatným, a len hlúpi a nevedomí ľudia, ktorí majú skreslené chápanie, uctievajú iných ľudí. Kľúčom k rozoznaniu, či sa ľudia vyvyšujú a svedčia o sebe, alebo nie, je pozrieť sa na úmysel hovoriaceho. Ak je tvojím úmyslom ukázať všetkým, ako bola odhalená tvoja skazenosť a ako si sa zmenil, a umožniť ostatným, aby z toho mali úžitok, potom sú tvoje slová úprimné a pravdivé a v súlade s faktami. Takéto úmysly sú správne a nepredvádzaš sa ani nesvedčíš o sebe. Ak je tvojím úmyslom ukázať všetkým, že máš skutočné skúsenosti a že si sa zmenil a vlastníš pravdu-realitu, aby o tebe mali vysokú mienku a uctievali ťa, potom sú tieto úmysly nesprávne. To je predvádzanie sa a svedectvo o sebe samom. Ak je skúsenostné svedectvo, o ktorom hovoríš, falošné, znehodnotené a určené na oklamanie ľudí, aby nevideli tvoj pravý stav a aby sa tvoje úmysly, skazenosť, slabosť alebo negativita nezjavili ostatným, potom sú takéto slová klamlivé a zavádzajúce. Toto je falošné svedectvo, je to klamanie Boha a prinášanie hanby Bohu, a to Boh nenávidí najviac zo všetkého. Medzi týmito stavmi sú jasné rozdiely a všetky sa dajú rozoznať na základe úmyslu. Ak dokážeš rozpoznať ostatných, budeš schopný vidieť do ich stavov, a potom budeš schopný rozpoznať aj sám seba a vidieť do svojich vlastných stavov.

Po vypočutí všetkých týchto kázní sa niektorí ľudia naďalej vyvyšujú a svedčia o sebe ako predtým. Ako by ste s takými ľuďmi mali zaobchádzať? Rozpoznajte ich, odhaľte ich a držte si od nich odstup. Ak majú ich slová referenčnú hodnotu, môžete ich prijať, ale ak nemajú vôbec žiadnu referenčnú hodnotu, mali by ste ich zanechať a nenechať sa nimi ovplyvniť. Ak sú dotyční ľudia vodcovia, potom ich odhaľte, nahláste ich, zanechajte ich a neprijímajte ich vedenie. Povedzte toto: „Ty sa vždy vyvyšuješ a svedčíš o sebe, vždy nás otupuješ a ovládaš a zavádzaš nás. Všetci sme sa vzdialili od Boha a v srdciach Ho ani nemáme – máme tam len teba. Teraz sa postavíme a zanecháme ťa.“ Musíte konať takto, musíte na seba navzájom dohliadať, dohliadať na seba aj na ostatných. Neškriabete sa často pred ostatnými na pokožke hlavy alebo nehovoríte ľuďom, že ste vynechali niekoľko jedál, zatiaľ čo v skutočnosti ste za ich chrbtom jedli veľa občerstvenia? Keď to z času na čas prostredie nedovoľuje, je normálne, že sa ľudia mesiac nesprchujú alebo sprchu či umytie vlasov vynechajú, pretože sú príliš zaneprázdnení prácou. To všetko sú bežné udalosti a predstavujú ceny, ktoré by ľudia mali platiť. Nie je to nič veľké – nerobte z komára somára. Ak niekto naozaj robí takéto veci väčšími, než v skutočnosti sú, úmyselne sa škriabe na pokožke hlavy pred ostatnými a hovorí, že si niekoľko dní neumyl vlasy, úmyselne užíva lieky pred zrakmi ostatných alebo predstiera, že je vyčerpaný a vo veľmi zlom fyzickom stave, potom by sa mali všetci postaviť, aby ho odhalili a vyjadrili voči nemu nespokojnosť. Takto môže byť táto nehanebná osoba obmedzená. Je pokrytecká, hrá divadlo pred ostatnými, a predsa sa snaží, aby ľudia vyjadrili súhlas s jej správaním, aby na ňu hľadeli so závisťou, obdivom a uznaním. Neopantáva ľudí klamstvom? Tieto prístupy sú také isté, ako keď farizeji držali Písmo a modlili sa k Bohu na rohoch ulíc. V ničom sa nelíšia. Len čo niekto spomenie farizejov, ako držia Písmo a stoja na rohoch ulíc, čítajú z Písma alebo sa modlia, títo ľudia si myslia: „To je príliš hanebné. Ja by som niečo také neurobil.“ A predsa úmyselne užívajú lieky alebo sa škriabu na pokožke hlavy pred ostatnými, neuvedomujúc si, že to, čo robia, má rovnakú povahu. Nedokážu to prezrieť. Neskôr, keď sa stretnete s takýmito záležitosťami, musíte sa naučiť takýchto ľudí rozpoznávať a odhaľovať, odhaliť všetko ich pokrytectvo – potom sa nebudú odvažovať takto konať. Musíte na nich vyvinúť trochu tlaku a prinútiť ich, aby si mysleli, že takéto prístupy, správanie a povahy sú hanebné a všetkými veľmi nenávidené. Ak ich tak veľmi nenávidia ľudia, nenávidí ich aj Boh? Nenávidí ich ešte viac. V podstate nie si nič. Už tak si dosť úbohý, aj keď sa nevyvyšuješ a nesvedčíš o sebe, takže ak si taký úbohý a stále sa vyvyšuješ a svedčíš o sebe, nebude to ľudí znechucovať? Nikdy si verne nekonal svoju povinnosť, nikdy si nekonal podľa princípov a v žiadnom ohľade si nesplnil Božie požiadavky. Už tak si v problémoch, takže ak sa ešte aj vyvyšuješ a svedčíš o sebe, nebude to pre teba ešte ťažšie? Budeš ešte ďalej od Božích požiadaviek a ešte viac vzdialený od dosiahnutia štandardu pre získanie spásy.

Povedzte mi, aká je povaha problému vyvyšovania sa a svedčenia o sebe? Satan skazil ľudí do takejto miery; nie sú ich ľudská prirodzenosť a rozum už nenormálne? Vyskytli sa u vás pri výkone svojich povinností prejavy vyvyšovania sa a svedčenia o sebe? Kto o tom môže hovoriť? (Ja som taký prejav ukázal. Keď vykonávam svoju povinnosť do neskorej noci, pošlem správu do skupiny zhromaždenia, aby ostatní vedeli, že v túto hodinu ešte nespím, a aby si mysleli, že dokážem znášať utrpenie a platiť cenu. Sám som to urobil a často som to videl robiť aj ostatných.) Zdá sa, že takýchto ľudí je veľa a nie sú v menšine. Nie je robenie takej veci neprimerané? Aké je to hlúpe! Kto ešte chce niečo povedať? (Ja som taký prejav ukázal. Keď vidím, že v práci cirkvi existujú nejaké problémy, pustím sa do ich riešenia, čím falošne vyvolávam v ľuďoch dojem, že som veľmi nadšený, ale väčšinou po tom, čo sa ozvem, v skutočnosti nič neurobím. Moje konanie nepostupuje a je neefektívne a nakoniec problém zostane nevyriešený a záležitosť sa nechá tak ako bola. Svoje povrchné nadšenie používam na klamanie ľudí a zakrývanie skutočnosti, že nepraktizujem pravdu.) Hovoríte prázdne slová, prednášate veľké reči a nekonáte žiadne skutočné činy. Nechávate ľudí, aby videli vaše nadšenie, akoby ste praktizovali pravdu, ale keď príde čas niečo urobiť, nerobíte to s nohami pevne na zemi a len vykrikujete heslá. Nakoniec začnete s treskom a skončíte s fňukaním, nechávajúc záležitosť nedokončenú. Takýto prejav je tiež zavádzajúci. A v budúcnosti, keď vás postihne niečo podobné, budete v tejto veci rozvážni? (Teraz to už trochu rozpoznám.) Máte teda smer, ktorým by ste zvrátili svoj kurz? Ak ťa takáto vec postihne znova, môžeš postupovať v dvoch krokoch: Prvým krokom je posúdiť, či sa o túto záležitosť dokážeš skutočne postarať. Ak áno, mal by si k tomu pristúpiť vážne a prakticky. Druhým krokom je modliť sa pred Bohom a prosiť Ho, aby ťa v tejto veci viedol, a keď budeš konať, musíš takisto prijať dohľad všetkých a zároveň mať odhodlanie urobiť svoj diel a spolupracovať so všetkými na dokončení tejto úlohy. Ak sa naučíš robiť veci krok za krokom a pracovať praktickým spôsobom, potom tento problém vyriešiš. Ak vždy hovoríš prázdne slová, veľké reči, strieľaš od boku, len povrchne prejdeš cez veci, keď niečo robíš, a vôbec nie si praktický a úprimný, potom si ničomný. Vzhľadom na to, že dokážeš vidieť, že v práci cirkvi je problém, a dokážeš navrhnúť, ako by sa mal vyriešiť, dokazuje to, že môžeš mať potenciál a pracovnú schopnosť dať túto záležitosť do poriadku. Jediný problém je v tvojej povahe – konáš impulzívne, nie si ochotný platiť cenu a sústreďuješ sa len na vykrikovanie prázdnych hesiel. Keď objavíš problém, najprv sa pozri, či ho dokážeš vyriešiť, a ak áno, potom sa tejto úlohy ujmi a dotiahni ju do konca, vyrieš problém, vykonaj a splň svoju zodpovednosť a zlož z toho účet Bohu. Toto znamená vykonávať svoje povinnosti a konať a správať sa realisticky. Ak tento problém nedokážeš vyriešiť, potom ho nahlás svojmu vodcovi a uvidíš, kto je na riešenie tejto záležitosti najvhodnejší. Najprv musíš splniť svoju zodpovednosť; takto si sa udržíš vo svojej povinnosti a budeš stáť na správnom mieste. Keď objavíš problém, ak ho nedokážeš vyriešiť, ale dokážeš ho nahlásiť, potom si splnil svoju prvú zodpovednosť. Ak cítiš, že je to povinnosť, ktorú by si mal vykonať a že na to máš, potom by si mal hľadať pomoc svojich bratov a sestier, najprv hovoriť v duchovnom spoločenstve o princípoch a stanoviť si plán a potom harmonicky spolupracovať na dokončení tejto záležitosti. To je tvoja druhá zodpovednosť. Ak dokážeš prevziať obe tieto zodpovednosti, potom si dobre vykonal svoje povinnosti a budeš stvorenou bytosťou, ktorá je na požadovanej úrovni. Povinnosti ľudí sa neskladajú z ničoho iného ako z týchto dvoch aspektov. Ak dokážeš prevziať veci, ktoré vidíš a ktoré dokážeš urobiť, a dobre vykonávať svoje povinnosti, potom si v súlade s Božími úmyslami.

Existujú nejaké ďalšie prejavy vyvyšovania sa a svedčenia o sebe? (Nedávno som mal taký prejav. Keď som vykonával svoje povinnosti, bol som celý deň niečím zaneprázdnený a v cirkvi boli nejaké problémy, ktoré som prakticky nevyriešil, ale namiesto toho som sa nimi zaoberal len povrchne. Niektorí ľudia však videli, že som každý deň zaneprázdnený vykonávaním svojej povinnosti, a tak si ma vysoko vážili a obdivovali ma. Neobsahuje toto správanie aj prvky vyvyšovania sa a svedčenia o sebe? Nevidím túto záležitosť jasne a vždy sa cítim trochu obmedzený.) Je to svedčenie o sebe? Ak si zaneprázdnený vykonávaním svojich povinností, dokážeš znášať utrpenie a nesťažuješ sa a Boží vyvolení si ťa vysoko vážia a obdivujú ťa, je to normálne a nie je to spôsobené svedčením o sebe. Si len zaneprázdnený vykonávaním svojich povinností, nepredvádzaš sa ani sa nevychvaľuješ a neustále nehovoríš o svojich skúsenostiach s utrpením, nemá to teda súvis so svedčením o sebe. Mnohí ľudia sa však pri vykonávaní svojich povinností navonok javia ako zaneprázdnení, hoci v skutočnosti ich práca nepriniesla žiadne výsledky a nevyriešili žiadne problémy. Schvaľuje Boh ľudí, ktorí sú takto zaneprázdnení? Ak si celý deň zaneprázdnený jednoduchými problémami, ktoré by ľudia, ktorí rozumejú pravde a chápu princípy, mohli vyriešiť za dve hodiny, a cítiš sa dosť unavený a tak, že si veľa trpel, nie si potom len zbytočne zaneprázdnený, nepobehuješ len tak bezcieľne? Môžeš získať Božie schválenie vykonávaním svojich povinností týmto spôsobom? (Nie.) Pracuješ príliš neefektívne! V tejto veci musíš hľadať pravda-princípy. Niekedy majú ľudia veľa práce a sú skutočne zaneprázdnení, čo je normálne, niekedy však veľa práce nemajú, a predsa sú stále zaneprázdnení. Čo to spôsobuje? Jedným z dôvodov je, že tvoja práca nebola naplánovaná a usporiadaná rozumne. Musíš sa chopiť kľúčových pracovných povinností, rozumne ich naplánovať a usporiadať a vykonávať svoje povinnosti s väčšou efektivitou. Bezcieľne pobehovanie a zbytočné zaneprázdňovanie sa Boh neschváli. Ďalšou situáciou je, keď je tvojím úmyslom, aby si ľudia mysleli, že si zaneprázdnený, a používaš tento prostriedok a falošný dojem na klamanie ostatných. Niektorí vodcovia a pracovníci pri každom zhromaždení neriešia skutočné problémy, namiesto toho vedú zbytočné reči, neustále odbiehajú od témy a jednostaj len hovoria bez toho, aby sa dostali k jadru veci. Tento spôsob zaneprázdnenosti – bez snahy o efektivitu alebo pokrok – sa nazýva zbytočné zaneprázdňovanie sa. A aký je to postoj? Je to len formálne vykonávanie práce, povrchnosť, zabíjanie času a nakoniec si ešte myslíš: „Nezáleží na tom, čo si myslia ostatní alebo čo si myslí Boh, pokiaľ mám čisté svedomie, budem v poriadku. Aspoň nečinne nesedím, aspoň nedostávam obed zadarmo.“ Navonok sa môže zdať, že nečinne nesedíš, že nemáš obed zadarmo, že každý deň buď navštevuješ zhromaždenia, alebo vykonávaš svoju povinnosť a že všetko, čo robíš, súvisí s prácou cirkvi, ale v skutočnosti, hlboko vo vnútri, vieš, že veci, ktoré robíš, nie sú vôbec užitočné ani hodnotné a že ich robíš len formálne. To je problematické. Takže, ako dobre vykonávaš svoju povinnosť? Veľmi dobre vieš, že máš problém, ale nehľadáš pravdu, aby si ho vyriešil – to je povrchnosť, otupenosť a zatvrdnutosť. Aký je dôsledok povrchnosti a odkladania pri vykonávaní tvojich povinností? Určite nezískaš Božie schválenie, pretože nekonáš podľa princípov ani efektívne a vykonávanie tvojej povinnosti takýmto spôsobom je čisté lopotenie. Ak si orezávaný a pomáha sa ti, ale stále sa nekajáš, a dokonca sa sťažuješ, si negatívny a flákaš sa pri práci, potom môžeš byť len vyradený. Ak sa teda neusiluješ o pravdu, aby si vyriešil problém povrchnosti, nezáleží na tom, ako dlho vykonávaš svoje povinnosti, nebude to vôbec na úžitok a nedosiahneš štandardy pre verné vykonávanie svojich povinností. Stojí za to zamyslieť sa nad týmto problémom. Boh vyžaduje, aby ľudia konali podľa princípov, aby praktizovali pravdu a aby boli čestní. Ak človek dokáže vstúpiť do týchto právd, potom dosiahne výsledky pri výkone svojich povinností a prinajmenšom bude schopný konať podľa princípov. V tom spočíva základ a kľúč k zvýšeniu efektivity. Ak človek nemá pravda-princípy, potom nezáleží na tom, ako zaneprázdnene vykonáva svoje povinnosti a ako dlho každý deň pracuje, neuvidí skutočné výsledky. Keď Boh posudzuje, či ľudia vykonávajú svoje povinnosti verne, nepozerá sa na to, ako dlho ich vykonávajú, ale skôr na ich praktické výsledky a efektivitu práce a na to, či konajú podľa princípov a v súlade s pravdou. Jednoducho povedané, pozerá sa na to, či ľudia majú pri výkone svojich povinností skutočné skúsenostné svedectvo a vstup do života. Ak ľudia nemajú žiadnu pravdu-realitu, potom sú len Robotníkmi, ak však dokážu praktizovať pravdu a konať podľa princípov, potom je to znak toho, že vykonávajú svoje povinnosti ako Boží ľud. Prostredníctvom tohto porovnania možno pochopiť, že len tí, ktorí sú na požadovanej úrovni pri vykonávaní svojich povinností, sú Boží ľud. Tí, ktorí vo svojich povinnostiach nie sú na požadovanej úrovni, ktorí sú vždy povrchní, sú Robotníkmi. Ak človek dokáže pochopiť pravdu a konať podľa princípov, potom vykonávanie akejkoľvek povinnosti pre neho nebude problémom, a pokiaľ bude chvíľu hľadať cestu, nakoniec bude vykonávať svoje povinnosti spôsobom, ktorý je na požadovanej úrovni. Pokiaľ ide o tých, ktorí majú príliš nízku kvalitu alebo sú vždy povrchní, bude pre nich ťažké splniť požiadavky a výkon ich povinností nie je ničím iným ako lopotením. Pokiaľ ide o popletených ľudí, hlupákov a ľudí so zlou ľudskou prirodzenosťou, ktorí nerobia poriadnu prácu, neprijímajú pravdu bez ohľadu na to, ako sa s nimi hovorí v duchovnom spoločenstve, a naďalej konajú bezohľadne, môžu byť len vyradení a ponechaní, aby verili v Boha, ako chcú. Takže ak človek nevykonáva svoju povinnosť podľa princípov a každý deň bezcieľne pobehuje a zbytočne sa zaneprázdňuje, potom musí rýchlo hľadať pravdu, aby to vyriešil a konal podľa princípov. Mali by byť schopní normálne vykonávať svoju povinnosť každý deň a nebyť spokojní iba s tým, že dlho pracovali, ale klásť dôraz na efektivitu a vytvárať hotový produkt – len takí ľudia sú ľudia, ktorých Boh schvaľuje a ktorí verne vykonávajú svoje povinnosti.

V súčasnosti je veľa ľudí, ktorí nasledujú Boha a plnia si svoje povinnosti, ale časť z nich sa nikdy neusilovala o pravdu a pri plnení svojich povinností vždy konajú nerozvážne a na základe vlastných želaní, robia si, čo chcú. Nerobia veľké chyby, neustále sa však dopúšťajú malých, najmä navonok vyzerajú každý deň zaneprázdnení, hoci v skutočnosti sa takmer nevenovali žiadnym poriadnym záležitostiam a len márnia čas. Dalo by sa tiež povedať, že svoju prácu robia len tak, aby ju mali z krku. Nie sú takíto ľudia v nebezpečenstve? Ak človek k svojim povinnostiam a k Božiemu povereniu vždy pristupuje s takým neúctivým postojom, aké budú následky? Neefektívna práca a odvolanie z povinností je ľahký následok – ak človek robí rôzne zlé skutky, mal by byť vyčistený a Boh takého človeka odovzdá satanovi. Čo znamená byť odovzdaný satanovi? Znamená to, že Boh sa o neho už nebude starať, že ho nespasí a že on začne kráčať po zlej ceste a potom bude potrestaný. Rozumiete tomu, však? Teraz je čas, keď Boh odhaľuje ľudí, a ak dočasne nenasleduješ správnu cestu, Boh využije praktické prostredie, aby ti dal príležitosť rozpoznať tvoje problémy. Keď však vieš, že ti Boh dal nejaký čas na zamyslenie, že ti dáva poslednú príležitosť, ak sa aj tak neobrátiš a tvrdohlavo pokračuješ v povrchnom konaní svojej povinnosti, potom bude Boh konať. Keď Boh zamýšľal zničiť mesto Ninive, urobil to hneď? Neurobil. Aký bol Jeho prvý krok, keď konal? Najprv to oznámil Jonášovi a výslovne mu povedal, ako celý proces prebehne a aké boli Jeho úmysly. Potom Jonáš odišiel do Ninive a prešiel celé mesto, pričom oznamoval: „Ešte štyridsať dní a Ninive bude zvrhnuté.“ (Jon 3, 4) Táto správa sa dostala do uší každého; počuli o tom muži a ženy, mladí i starí a ľudia zo všetkých spoločenských vrstiev – vedela o tom každá domácnosť a dokonca aj ich kráľ počul túto novinu. Prečo Boh konal takto? Pri pohľade na túto záležitosť možno vidieť, že či už ľudí zachraňuje, odhaľuje alebo trestá, spôsoby, akými s nimi zaobchádza, majú svoje postupy a princípy. Nekoná z náhleho popudu, že by niekoho okamžite zničil, keď sa Mu nepáči jeho vzhľad. Namiesto toho nechá uplynúť nejaký čas. Aký je Jeho účel v tom, že nechá tento čas uplynúť? (Aby sa ľudia mohli kajať.) Je to preto, aby obyvatelia Ninive vedeli, čo sa chystá urobiť, aby im umožnil zamyslieť sa, pochopiť Jeho úmysly a postupne sa začať obracať. Uznanie tejto skutočnosti je pre ľudí proces a týchto 40 dní je čas, ktorý Boh dal ľuďom na obrátenie. Ak sa ani po 40 dňoch neobrátia a nevyznajú Mu svoje hriechy, potom Boh vykoná túto záležitosť podľa toho, čo povedal, že urobí. Je to preto, lebo Boh myslí vážne, čo hovorí, a čo povie, to sa stane – v týchto slovách niet žiadnej lži. Aká bola teda reakcia obyvateľov Ninive, keď dostali túto správu? Okamžite sa odeli do vrecoviny a popola? Nie, bol to proces. Na začiatku mohli ľudia pochybovať: „Boh nás zničí; naozaj to povedal? Čo sme urobili?“ Potom sa všetky domácnosti navzájom informovali o tejto záležitosti a spoločne o nej diskutovali. Cítili, že prišla kríza a že sú na križovatke života a smrti. Čo teda mali robiť? Mali sa vyznať a kajať, alebo byť skeptickí a vzdorovať? Ak by sa skutočne rozhodli byť skeptickí a vzdorovať, následkom by bolo, že by boli po 40 dňoch zničení, ak by však vyznali svoje hriechy a obrátili sa, stále by mali záchranné lano. Po mnohých dňoch diskusií o tejto záležitosti na všetkých úrovniach bola len malá menšina občanov schopná zaujať postoj vyznania svojich hriechov a obrátenia. Boli schopní pokloniť sa v uctievaní, prinášať obete alebo preukazovať nejaké dobré správanie a prejavy. Bola tu však jedna najdôležitejšia osobnosť, ktorá zachránila toto mesto – kto to bol? Bol to kráľ Ninive. Nariadil celej krajine, od kráľa až po najnižšieho prostého človeka, aby sa všetci odeli do vrecoviny a popola, vyznali svoje hriechy a kajali sa pred Bohom Jahvem. Potom, čo vyšiel takýto príkaz, odvážil by sa niekto v meste neurobiť to? Kráľ má takúto moc. Keby použil moc, ktorú mal, na zlé veci, potom by ľudí v krajine zasiahla veľká katastrofa, on však namiesto toho použil túto moc na dobré veci, na uctievanie Boha a obrátenie sa k Nemu, a mesto bolo zachované, ľudia celej krajiny boli zachránení a mali nádej na zmilovanie. Nebolo to celé rozhodnuté jedinou myšlienkou tohto kráľa? Keby povedal: „Bez ohľadu na to, či ste ochotní činiť pokánie, ja to neurobím; ste v tom sami. Ja v také veci neverím a neurobil som nič zlé. Navyše mám postavenie, tak čo mi môže Boh urobiť? Môže ma zosadiť z trónu? Ak bude mesto zničené, nech je. Bez týchto prostých ľudí budem stále kráľom, tak ako predtým!“ Čo keby mal takýto nápad, takýto spôsob myslenia? Potom by sa zachránilo oveľa menej prostých ľudí a Boh by si nakoniec možno vybral a vyviedol ľudí, ktorí boli ochotní činiť pokánie. Potom, čo by ich vyviedol, by tí, ktorí by radšej zomreli, ako by sa kajali, boli zničení spolu s mestom a kráľ by samozrejme bol medzi nimi. A pokiaľ ide o tých, ktorí boli ochotní činiť pokánie, mohli by ďalej žiť potom, čo by ich Boh vyviedol z mesta. Ale najlepšie na tom bolo, že kráľ Ninive bol schopný ísť príkladom, odieť sa do vrecoviny a popola a tiež povedať prostým ľuďom mesta, či už to boli ženy alebo muži, mladí alebo starí – bez ohľadu na to, kto boli, bez ohľadu na to, aký je to vysokopostavený úradník alebo roľník s nízkym postavením – od aristokratov po bežných občanov, že sa všetci musia odieť do vrecoviny a popola a pokľaknúť pred Bohom Jahvem v uctievaní, padnúť na tvár a vyznať svoje hriechy, vyjadriť svoj postoj obrátenia, odvrátiť sa od svojej zlej cesty a zanechať zlo vo svojich rukách, kajať sa Bohu a modliť sa, aby ich nezničil. Kráľ Ninive išiel príkladom tým, že sa kajal a vyznal svoje hriechy Bohu, a tým zachránil všetkých obyvateľov mesta, pričom mnohí ľudia z toho mali úžitok spolu s ním. Tým, že išiel príkladom, sa jeho moc stala cennou. To, že tento kráľ viedol svoj ľud k obráteniu sa pred Bohom, je niečo, čo si Boh pamätá.

Má pre vás nejaký úžitok takéto podrobné duchovné spoločenstvo o tom, ako sa antikristi vyvyšujú a svedčia o sebe? Keď o tom v duchovnom spoločenstve takto opakovane hovoríme, uvádzame príklady, rozprávame príbehy, používame rôzne prostriedky a výrazy na opis a definovanie – ak to ľudia aj tak nechápu, potom im skutočne chýba duchovné porozumenie a takíto ľudia sú nenapraviteľní. Čo je cieľom takého podrobného duchovného spoločenstva? Je ním, aby ľudia po vypočutí týchto slov pochopili a prijali nie učenia, nie doslovný význam ani určitý výraz, ale skôr pravdu o skutočnom stave vecí a niektoré pravdy a princípy, ktoré súvisia s podstatou človeka, jeho existenciou a životom. Ak si tieto výroky alebo príklady, o ktorých som hovoril, dokážete porovnať s vaším skutočným stavom alebo s tým, čo odhaľujete vo svojom živote, potom dokážete pochopiť pravdu a ste človekom s duchovným porozumením. Porovnať si to znamená prepojiť si každý príklad a každú záležitosť, o ktorej sa diskutuje, so svojím stavom a prepojiť si každý aspekt pravdy, o ktorom sa hovorí v duchovnom spoločenstve, so svojím vlastným stavom a svojimi vlastnými odhaleniami. Ak vieš, ako si tieto veci prepojiť a uplatniť to, potom máš duchovné porozumenie, máš nádej na vstup do pravdy-reality a dokážeš pochopiť pravdu. Ak nechápeš bez ohľadu na to, čo sa hovorí, ak si tieto záležitosti nedokážeš prepojiť so sebou samým, ak máš pocit, že bez ohľadu na to, čo počuješ, to nemá nič spoločné s tým, čo odhaľuješ, a s tvojou vlastnou prirodzenosťou-podstatou, a ak nedokážeš nájsť súvislosť, potom si úplne nechápavý a nič ti nejde do hlavy; chýba ti duchovné porozumenie. Takíto ľudia, ktorým chýba duchovné porozumenie, sú dobrí len na lopotenie a nemôžu vstúpiť do pravdy-reality. Ľudia, ktorí chcú dosiahnuť spásu, musia vstúpiť do pravdy-reality a na to, aby vstúpili do pravdy-reality, musí človek rozumieť týmto slovám a chápať tieto príbehy a okolnosti, o ktorých som hovoril, ako aj to, čo je každá záležitosť, každý typ odhalenia a podstata každého typu človeka a jeho prejavov a stavov, a stať sa schopným si toto všetko vzťahovať na seba. Len tak môže pochopiť pravdu; ak tento bod nedosiahne, potom ju nemôže pochopiť. Je to podobné, ako keď ľudia chovajú sliepky – ak niekto chová sliepku pol roka a ona ešte nezniesla vajce, možno povedať, že táto sliepka neznáša vajcia? (Nie.) Ak majiteľ túto sliepku chová tri roky a kŕmi ju zrnom a zeleným krmivom, tá však bez ohľadu na to, čo žerie, stále neznáša vajcia, možno potom povedať, že táto sliepka neznáša vajcia? (Áno.) Takže pokiaľ ide o ľudí, niektorí z nich nerozumejú bez ohľadu na to, aké kázne počúvajú a bez ohľadu na to, ako im v duchovnom spoločenstve hovoríš o pravde. To je človek bez duchovného porozumenia. Existuje aj iný typ človeka, taký, ktorý dokáže pochopiť, čo počul, ale neuvádza to do praxe, neobráti sa. S takýmto človekom je koniec a je taký istý ako ľudia z mesta Sodoma – odsúdený na zničenie. Antikristi patria do tejto kategórie ľudí; neobrátia sa bez ohľadu na to, ako im v duchovnom spoločenstve hovoríš o pravde. Je za tým len neústupčivá povaha? (Nie.) Majú prirodzenosť-podstatu, ktorá odporuje Bohu a je nepriateľská voči pravde, a u takého človeka neprichádza do úvahy, aby pochopil pravdu. Robí si z pravdy nepriateľa, odporuje pravde a Bohu a je nepriateľský voči pozitívnym veciam, keď mu teda hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde, nepovažuje ju za pravdu, ale skôr za akúsi teóriu, učenosť alebo učenie. Keď si vypočuje duchovné spoločenstvo, vyzbrojí tým svoje srdce, takže sa potom môže predvádzať a získavať si vlastné záujmy, postavenie, slávu a zisk. To je jeho cieľ. Bez ohľadu na to, ako hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde a bez ohľadu na to, o akých príkladoch diskutuješ, nemôžeš ho napraviť a nemôžeš zvrátiť jeho úmysly ani zmeniť spôsob, akým robí veci. To je niekto, kto sa neusiluje o pravdu. Ľudí, ktorí pravdu po jej vypočutí neprijímajú a nepraktizujú ju, pravda nemôže zmeniť a Boh takýchto ľudí nespasí. Ľudí tohto druhu možno v podstate označiť za tých, ktorí sú nepriateľskí voči pravde, a presnejšie povedané, sú to antikristi. To je rozdiel medzi antikristmi a obyčajnými ľuďmi.

Niektorí ľudia majú povahu antikrista a často odhaľujú určité skazené povahy, ale zároveň s tým, ako sa takto odhaľujú, o sebe aj uvažujú a spoznávajú sa, dokážu prijať a praktizovať pravdu a po nejakom čase na nich možno vidieť zmenu. Sú to ľudia, ktorých je možné spasiť. Sú aj takí, ktorí sa navonok zdajú byť schopní zriekať sa vecí, obetovať sa, trpieť útrapy a platiť cenu, ale vo svojej prirodzenosti-podstate majú odpor k pravde a nenávidia ju. Keď im v duchovnom spoločenstve hovoríš o pravde, majú k nej odpor a vzdorujú. Počas zhromaždení a kázní driemu a zaspávajú. Považujú ich za nudné, a aj keď rozumejú tomu, čo počujú, neuvádzajú to do praxe. Sú aj ďalší, ktorí sa zdajú, že pozorne počúvajú kázne, ale ich srdcia netúžia po pravde a ich postoj k Božím slovám je taký, že ich hodnotia ako druh duchovného poznania alebo teórie. A tak bez ohľadu na to, koľko rokov sú veriaci, koľko Božích slov prečítali alebo koľko kázní si vypočuli, v ich názore na usilovanie sa o postavenie a uctievanie moci, ani v ich postoji odporu k pravde, nenávisti voči pravde a vzdorovaniu Bohu, nedochádza k žiadnej zmene. Sú to typickí antikristi. Ak ich odhalíš tým, že povieš: „To, čo robíš, je snaha získať si ľudí, a keď sa vyvyšuješ a svedčíš o sebe, zavádzaš ľudí a súperíš s Bohom o postavenie. To sú skutky satana a antikristov,“ dokážu prijať takéto odsúdenie? Určite nie. Čo si myslia? „Je správne, že takto konám, takže takto aj konám. Bez ohľadu na to, ako ma odsudzuješ, bez ohľadu na to, čo hovoríš a akokoľvek správne sa to môže zdať, nevzdám sa tohto spôsobu konania, tejto túžby, tohto úsilia.“ Potom je to jasné: sú to antikristi. Nič, čo povieš, nemôže zmeniť ich názory, úmysly, agendu, ambície ani túžby. To je typická prirodzenosť-podstata antikristov; nikto ich nemôže zmeniť. Bez ohľadu na to, ako s nimi ľudia hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde, aký jazyk alebo slová používajú, bez ohľadu na čas, priestor alebo kontext, nič ich nemôže zmeniť. Bez ohľadu na to, ako sa mení ich prostredie, ako sa menia ľudia, udalosti a veci okolo nich, a bez ohľadu na to, ako sa menia časy, aké veľké znamenia a zázraky Boh ukáže, koľko milosti im Boh udelí, alebo dokonca ako ich Boh potrestá, na spôsobe, akým vidia veci, a ich zámeroch sa nezmení nikdy nič a ich ambícia a túžba uchvátiť moc sa nikdy nezmenia. To, ako sa správajú a zaobchádzajú s ostatnými sa nikdy nezmení, a ani ich nenávistný postoj voči pravde a Bohu. Keď ostatní poukážu na to, že to, čo robia, je vyvyšovanie sa a svedčenie o sebe a snaha zavádzať ľudí, zmenia svoj spôsob reči na taký, na ktorom ostatní nenájdu chybu ani ho nedokážu rozlíšiť. Používajú ešte rafinovanejšie prostriedky, aby pokračovali v realizovaní svojich vlastných plánov a dosiahli svoj cieľ vládnuť Božiemu vyvolenému národu a ovládať ho. To je to, čo sa prejavuje v antikristovi, a je to spôsobené podstatou antikrista. Aj keby im Boh povedal, že budú potrestaní, že prišiel ich koniec, že sú prekliati, mohlo by to zmeniť ich podstatu? Mohlo by to zmeniť ich postoj k pravde? Mohlo by to zmeniť ich lásku k postaveniu, sláve a zisku? Nemohlo. Zmeniť ľudí, ktorí boli skazení satanom, na ľudí s normálnou ľudskou prirodzenosťou, ktorí uctievajú Boha, je Božie dielo; to sa dá dosiahnuť. Je ale možné zmeniť démonov, ľudí, ktorí sú odetí v ľudskej koži, ale ktorých podstata je satanská a ktorí sú nepriateľskí voči Bohu, na normálnych ľudí? To by bolo nemožné. Boh takúto prácu nerobí; títo ľudia nie sú zahrnutí medzi tými, ktorých Boh zachraňuje. Ako teda Boh vynesie rozsudok nad takýmito ľuďmi? Sú zo satana. Nie sú predmetom Božieho výberu ani spásy; Boh takýchto ľudí nechce. Bez ohľadu na to, ako dlho verili v Boha, koľko trpeli alebo čo dosiahli, ich zámery sa nezmenia. Nevzdajú sa svojich ambícií ani túžob, a už vôbec sa nevzdajú svojej motivácie a túžby súperiť s Bohom o postavenie a o ľudí. Takíto ľudia sú skutoční antikristi.

Niektorí ľudia hovoria: „Nekonajú antikristi zlo a nevzdorujú Bohu kvôli chvíľkovej popletenosti? Keby Boh ukázal nejaké znamenia a zázraky alebo ich trochu potrestal, aby mohli vidieť Boha, neboli by potom schopní uznať Boha a podriadiť sa Mu? Neboli by potom schopní prijať a uznať, že Boh je pravda, a už by nesúperili s Bohom o postavenie? Nie je to tak, že nemajú vieru, pretože neboli svedkami toho, že by Boh ukázal nejaké znamenia a zázraky ani nevideli Božie duchovné telo, a tak sú veľmi slabí a potom ich obalamutil satan?“ Nie, nie je to tak. Ambície, túžby a podstata antikristov sa úplne líšia od toho, keď je niekto dočasne oklamaný a hlúpy a nerozumie pravde. Antikristi majú vo svojej podstate satanskú prirodzenosť a od narodenia majú odpor k pravde a nenávidia ju. Sú to satani, ktorí sú nezmieriteľní s Bohom, ktorí vzdorujú Bohu a súperia s Ním až do konca, a sú to živí satani, ktorí sú oblečení do ľudskej kože. Takíto ľudia sú podľa svojej prirodzenosti-podstaty charakterizovaní ako antikristi, a teda akú úlohu môžu zohrávať a čo môžu robiť v Božom dome? Narušujú, vyrušujú, búrajú a ničia Božie dielo. Títo ľudia nemôžu inak, len robiť tieto veci v Božom dome. Sú to takíto ľudia, majú satanskú prirodzenosť a je to presne ako keď vlci vnikajú do stáda s úmyslom zožrať ovce – to je ich jediný cieľ. Z iného uhla pohľadu, prečo Boh dovoľuje, aby sa títo ľudia objavili v Jeho dome? Je to preto, aby sa Boží vyvolený národ naučil rozlišovať. Sú ľudia schopní jasne vidieť, čo je diabol satan, aká je podstata jeho slov a skutkov, aké povahy odhaľuje alebo ako zavádza ľudí a stavia sa proti Bohu vo svete? Keď sa spomenie diabol satan, ľudia nedokážu jasne povedať, či ide presne o diabla alebo satana; považujú to za abstraktné a prázdne, za niečo, čo nie je dosť konkrétne. „Kde je satan?“ pýtajú sa. „Vo vzduchu,“ znie odpoveď. „Tak aký veľký je satan? Aké zázraky konkrétne robí? Ako konkrétne sa stavia proti Bohu? Aká je jeho prirodzenosť-podstata?“ Považujú to všetko za veľmi abstraktné, vágne a prázdne. Avšak prostredníctvom prejavov a odhalení antikristov si môžu tieto veci spojiť s tým, čo robí satan a s jeho prirodzenosťou-podstatou, a potom sa to všetko stane konkrétnym a už to viac nie je abstraktné ani prázdne. Keď sa to všetko stane konkrétnym, ľudia ho potom môžu počuť hovoriť, vidieť jeho správanie a pozorne rozlišovať jeho prirodzenosť-podstatu. Necítia potom, že podstata diabla satana, o ktorej hovorí Boh, sa stáva konkrétnejšou a skutočnejšou a že ju môžu prakticky spojiť so skutočnými prejavmi? Niektorí ľudia majú nezrelé duchovné postavenie a nerozumejú pravde a tak sa kvôli chvíľkovej hlúposti nechajú oklamať a zviesť antikristmi, a tak odídu na rok alebo tak nejako. Keď sa vrátia do Božieho domu, uvedomia si, že nasledovať satana nie je dobrý pocit. Keď títo ľudia prvýkrát začnú nasledovať antikristov, cítia, že majú dostatočný dôvod a veľkú sebadôveru, a hovoria: „Zhora nechcú, aby sme nasledovali antikristov, my ich však aj tak budeme nasledovať a jedného dňa sa ukáže, že sme mali pravdu!“ Výsledkom toho je, že po nejakom čase cítia, že stratili dielo Ducha Svätého, nedokážu vo svojich srdciach cítiť žiadne potvrdenie. Pripadá im to, akoby Boh už nebol s nimi, akoby ich viera stratila zmysel a smer, a postupne začínajú mať čoraz väčšiu schopnosť rozlišovať antikristov. Predtým si mysleli, že antikristi skutočne rozumejú pravde a že ich nasledovaním nemôžu vo svojej viere urobiť chybu, ale teraz vidia, že antikristi majú vážne problémy, že hovoria, akoby rozumeli pravde, ale nikdy pravdu nepraktizujú – toto je fakt. Vidia, že nasledovali antikristov tak dlho a nezískali žiadnu pravdu a že je naozaj veľmi nebezpečné pokračovať v nasledovaní antikristov, a tak cítia ľútosť, odmietajú antikristov a sú ochotní vrátiť sa do Božieho domu. Keď Boží dom takýchto ľudí prijme späť, požiadajú ich, aby porozprávali o svojej skúsenosti, a oni hovoria: „Ten antikrist bol taký dobrý v zavádzaní ľudí. Vtedy sa zdal byť správny, bez ohľadu na to, ako som o ňom premýšľal, ale výsledkom bolo, že po tom, čo som ho nasledoval viac ako rok, som nič nezískal, neporozumel žiadnej pravde a nezískal ani náznak pravdy-reality. Premárnil som drahocenný čas. Naozaj som utrpel takú veľkú stratu!“ Táto skúsenosť zlyhania sa stáva ich najhlbšou spomienkou. Potom, čo sa vrátia do Božieho domu, čím viac počúvajú kázne, tým viac rozumejú pravde a tým majú v srdci jasnejšie. Keď si spomenú na čas, ktorý strávili nasledovaním tých antikristov, a vidia, akú stratu utrpeli, začnú cítiť, že antikristi sú skutočne satani a v podstate nemajú žiadnu pravdu, že len Boh je pravda, a neodvážia sa znovu nasledovať inú ľudskú bytosť. Keď príde čas znovu voliť vodcu, hlasujú veľmi opatrne a myslia si: „Ak dám svoj hlas takej a takej osobe, možno pomôžem zvoliť antikrista. Ak za ňu nebudem hlasovať, možno zvoleniu antikrista zabránim. Musím byť opatrný a hodnotiť ľudí podľa princípov.“ Nie sú ich skutky teraz založené na princípoch a normách? (Áno, sú.) To je dobrá vec. Niektorí ľudia sú zvedení antikristmi a hovoria: „Prečo sa to stalo nám? Odložil nás Boh bokom? Už sa o nás nestará?“ Ak by si bol v takejto situácii, poslúchol by si, keby ti Boh povedal, aby si nenasledoval antikristov? Nie, nesúhlasil by si. Naďalej by si trval na tom, že ich budeš nasledovať, a Bohu by neostalo nič iné, len ti to dovoliť a potom ťa naučiť lekciu pomocou faktov. Po nejakom čase nasledovania antikristov zrazu prídeš k rozumu a uvidíš, že si vo svojom živote utrpel stratu, a až vtedy pocítiš výčitky svedomia a budeš ochotný odmietnuť antikristov a znovu sa vrátiť pred Boha. Našťastie pre teba, Boh je tolerantný a milosrdný a stále ťa chce. Keby ťa nechcel, bol by s tebou úplný koniec, už by si nemal žiadnu šancu na spásu – nasledovanie antikristov nikdy nedopadne dobre.

Antikristov musíte jasne vidieť a správne ich rozpoznať. Musíte vedieť, ako rozlíšiť rôzne prejavy antikristov, a zároveň by ste mali jasne vedieť, že vaša vlastná prirodzenosť-podstata má s antikristi mnoho spoločného. Je to preto, lebo všetci patríte k ľudstvu, ktoré bolo skazené satanom, a jediný rozdiel je v tom, že antikristi sú úplne pod kontrolou satana a stali sa jeho komplicmi a hovoria v jeho mene. Aj ty patríš k skazenému ľudstvu, si však schopný prijať pravdu a máš nádej na dosiahnutie spásy. Avšak v podstate máte s antikristmi mnoho spoločného a vaše metódy a zámery sú rovnaké. Rozdiel je len v tom, že keď si vypočuješ pravdu a kázne, si schopný zmeniť smer, a schopnosť zmeniť smer určuje, že máš nádej na dosiahnutie spásy – to je rozdiel medzi tebou a antikristmi. Preto, keď odhaľujem antikristov, mal by si si to tiež porovnať a rozpoznať, čo máte s antikristmi spoločné a ktoré prejavy, povahy a aspekty podstaty s nimi zdieľaš. Keď to budeš robiť, nebudeš tak schopný lepšie spoznať samého seba? Ak sa vždy cítiš vzdorujúco, veríš, že nie si antikrist, cítiš intenzívnu nenávisť voči antikristom a nie si ochotný si to porovnať alebo uvažovať o sebe a pochopiť, akou cestou kráčaš, aký bude následok? So satanskou povahou je veľmi pravdepodobné, že sa staneš antikristom. Je to preto, lebo žiadny antikrist sa vedome nesnaží stať antikristom a potom sa ním stane; je to preto, lebo sa neusiluje o pravdu a prirodzene skončí na ceste antikrista. Nie sú všetci v náboženskom svete, ktorí nemilujú pravdu, antikristi? Každý jeden človek, ktorý neuvažuje o svojej vlastnej prirodzenosti-podstate a nerozumie jej a ktorý verí v Boha podľa svojich predstáv a výmyslov, je antikrist. Keď sa raz vydáš na cestu antikrista, získaš postavenie, a v kombinácii s tým, že máš nejaké dary a vzdelanie a všetci ťa obdivujú, potom, ako sa predlžuje čas, ktorý tráviš prácou, získaš miesto v srdciach ľudí. Ako sa rozširuje rozsah práce, za ktorú si zodpovedný, vedieš čoraz viac ľudí, získavaš čoraz viac kapitálu a potom sa stávaš skutočným Pavlom. Bolo to tvojím zámerom? Nemal si v pláne ísť touto cestou, ale ako to, že si sa nevedomky vydal na cestu antikrista? Jedným dôležitým dôvodom je, že ak sa neusiluješ o pravdu, určite sa budeš usilovať o postavenie a prestíž, budeš sa venovať budovaniu vlastného kráľovstva, až nakoniec, bez toho, aby si si to uvedomoval, budeš kráčať po ceste antikrista. Ak ľudia, ktorí kráčajú po ceste antikrista, včas nezmenia kurz, je dosť možné, že potom, keď získajú postavenie, sa stanú antikristmi – tento výsledok je nevyhnutný. Ak túto záležitosť nevidia jasne, potom sú v nebezpečenstve, pretože každý má skazenú povahu a každý miluje povesť a postavenie; ak nemilujú pravdu, potom sú veľmi náchylní padnúť kvôli povesti a postaveniu. Bez Božieho súdu a napomínania by každý kráčal po ceste antikrista a padol by kvôli povesti a postaveniu, a to je niečo, čo nikto nemôže poprieť. Hovoríš: „Tieto odhalenia mám len občas, ide len o dočasné prejavy. Hoci keď mám rovnakú podstatu ako antikristi, aj tak sa od nich líšim, pretože nemám také veľké ambície ako oni. Takisto, keď konám svoju povinnosť, neustále o sebe uvažujem, cítim výčitky svedomia a hľadám pravdu a konám v súlade s pravdou-princípmi. Súdiac podľa môjho správania, nie som antikrist a nechcem ním byť, preto sa ním nemôžem stať.“ Možno práve teraz nie si antikrist, ale môžeš zaručiť, že nebudeš kráčať po ceste antikrista a nestaneš sa ním? Môžeš poskytnúť takúto záruku? Nie, nemôžeš. Ako teda môžeš dať takúto záruku? Jediný spôsob, ako to urobiť, je usilovať sa o pravdu. Ako by si sa teda mal usilovať o pravdu? Máš na to nejaký spôsob? Po prvé, musíš uznať skutočnosť, že zdieľaš rovnakú povahu-podstatu ako antikristi. Aj keď práve teraz antikrist nie si, čo je pre teba najsmrteľnejšie a najnebezpečnejšie? Je to to, že máš rovnakú prirodzenosť-podstatu ako antikristi. Je to pre teba dobrá vec? (Nie.) Určite nie. Je to pre teba smrteľné. Preto, keď počúvaš tieto kázne odhaľujúce rôzne prejavy antikristov, nemysli si, že tieto veci s tebou nemajú nič spoločné; to je nesprávny postoj. Aký postoj by si teda mal zaujať, aby si prijal tieto fakty a prejavy? Porovnaj sa s nimi, uznaj, že máš prirodzenosť-podstatu antikrista, a potom sa skúmaj, aby si zistil, ktoré z tvojich prejavov a odhalení sú totožné s prejavmi antikristov. Po prvé, uznaj túto skutočnosť – nesnaž sa maskovať alebo zahaľovať. Cesta, po ktorej kráčaš, je cesta antikrista, takže je v súlade s faktmi povedať, že si antikrist; ide len o to, že Boží dom ťa ešte takto necharakterizoval a dáva ti šancu na pokánie, to je všetko. Rozumieš? Po prvé, prijmi a uznaj túto skutočnosť, a čo musíš urobiť potom je prísť pred Boha a požiadať Ho, aby ťa disciplinoval a držal na uzde. Neodchádzaj od svetla Božej prítomnosti ani neopúšťaj Jeho ochranu, a takto ťa bude pri konaní vecí držať na uzde tvoje svedomie a rozum a budeš mať aj Božie slová, ktoré ťa budú osvecovať, viesť a držať na uzde. Navyše budeš mať dielo Ducha Svätého, ktoré ťa povedie, usporiada ľudí, udalosti a veci okolo teba, aby ti slúžili ako varovania a aby ťa disciplinovali. Ako ťa Boh varuje? Boh koná mnohými spôsobmi. Niekedy Boh spôsobí, že budeš mať v srdci jasný pocit, ktorý ti umožní jasne si uvedomiť, že musíš byť držaný na uzde, že nemôžeš konať svojvoľne, že ak budeš konať nesprávne, prinesieš hanbu Bohu a urobíš zo seba blázna, a tak sa ovládaš. Nie je to Boh, ktorý ťa chráni? To je jeden spôsob. Niekedy ti to bude Boh vnútorne vyčítať a predloží ti jasné slová, aby ti povedal, že takéto konanie je hanebné, že sa Mu to hnusí, že je to prekliate, to znamená, že použije jasné slová, aby ti to vyčítal, aby si si to porovnal so sebou. Aký je Boží cieľ v tom, že ti to takto vyčíta? Robí to preto, aby tvoje svedomie niečo pocítilo, a keď niečo pocítiš, budeš zvažovať vplyv, následky a svoj vlastný pocit hanby a vo svojich skutkoch a konaní budeš zdržanlivejší. Keď budeš mať mnoho takýchto skúseností, zistíš, že hoci sú tieto skazené povahy v ľuďoch zakorenené, keď sú ľudia schopní prijať pravdu a jasne vidieť pravdu o svojich vlastných skazených povahách, môžu vedome vzdorovať svojmu telu; keď sú ľudia schopní uvádzať pravdu do praxe, ich satanská povaha je očistená a zmenená. Satanská povaha človeka nie je nezničiteľná ani nezmeniteľná – keď si schopný prijať pravdu a uvádzať ju do praxe, tvoja satanská povaha bude prirodzene zlomená a nahradená. Keď okúsiš, aké sladké je uvádzať pravdu do praxe, pomyslíš si: „Predtým som bol taký nehanebný. Bez ohľadu na to, aké drzé boli moje slová alebo ako som sa vyvyšoval, aby ma ostatní uctievali, necítil som žiadnu hanbu a potom som si to ani neuvedomoval. Teraz cítim, že také konanie bolo nesprávne a stratil som tvár, a cítim sa, akoby sa na mňa pozeralo mnoho očí.“ To je Božie dielo. Dáva ti pocit a ty by si mal mať pocit, akoby si si to vyčítal sám, a potom nebudeš páchať zlo ani sa držať svojej vlastnej cesty. Tvoje spôsoby vyvyšovania sa a svedčenia o sebe budú nevedomky čoraz zriedkavejšie, budeš sa čoraz viac ovládať a čoraz viac budeš cítiť, že pri takomto konaní je tvoje srdce pokojné a tvoje svedomie je v mieri – to je život vo svetle – a už viac nemusíš byť v napätí ani používať lži či príjemné slová na maskovanie sa. V minulosti si každý deň klamal a živil svoje lži, aby si si chránil povesť. Zakaždým, keď si povedal lož, musel si ju potom udržiavať, tak si sa bál, že by si sa mohol prezradiť. Výsledkom bolo, že si klamal čoraz viac a neskôr si musel vynaložiť veľké úsilie a lámať si hlavu, aby si svoje lži udržal; žil si život, ktorý sa nepodobal ani ľudskému, ani démonskému, a bolo to také vyčerpávajúce! Teraz sa usiluješ byť čestným človekom a môžeš otvoriť svoje srdce a hovoriť slová, ktoré sú skutočné. Nemusíš každý deň klamať a udržiavať svoje lži, už nie si obmedzovaný lžami, trpíš oveľa menej, žiješ čoraz uvoľnenejší, slobodnejší a oslobodenejší život, v hĺbke svojho srdca si užívaš pocity pokoja a radosti – ochutnávaš sladkosť tohto života. A zatiaľ čo ochutnávaš sladkosť tohto života, tvoj vnútorný svet už nie je klamlivý, podlý ani falošný. Namiesto toho si teraz ochotný prísť pred Boha, modlíš sa k Bohu a hľadáš pravdu, keď máš nejaký problém, si schopný o tom diskutovať s ostatnými, keď máš nejaký problém, a už nekonáš jednostranne ani svojvoľne. Čoraz viac cítiš, že spôsob, akým si predtým robil veci, bol úbohý a už takto konať nechceš. Namiesto toho konáš tak, ako je to v súlade s pravdou, s rozumom a s Božími úmyslami; spôsob, akým konáš, sa zmenil. Keď si schopný dosiahnuť tieto veci, neznamená to, že si opustil cestu antikrista? A keď si opustil cestu antikrista, neznamená to, že si sa vydal na cestu spásy? Keď si sa vydal na cestu spásy a často prichádzaš pred Boha, tvoj postoj, úmysel, pohľad, tvoje životné ciele a smer v živote už nie sú v rozpore s Bohom, začínaš milovať pozitívne veci a začínaš milovať férovosť, spravodlivosť a pravdu. Keď sa to stane, tvoje najvnútornejšie srdce a myšlienky sa začali premieňať. Keď si sa vydal na cestu spásy, môžeš sa ešte stať antikristom? Môžeš ešte vedome vzdorovať Bohu? Nie, nemôžeš, a teraz si mimo nebezpečenstva. Len vstupom do tohto stavu sa ľudia dostanú na správnu cestu viery v Boha a len takýmto hľadaním a prijímaním pravdy môžu odvrhnúť problémy, obmedzenie a vyrušovanie spôsobené ich satanskou prirodzenosťou a prirodzenosťou antikrista. Vydal si sa už na správnu životnú cestu usilovania sa o pravdu? Ak nie, ponáhľaj sa a usilovne sa snaž na ňu dostať. Ak sa nemôžeš dostať na cestu usilovania sa o pravdu, stále budeš žiť v nebezpečenstve – všetkým tým, ktorí kráčajú po ceste antikristov, hrozí nebezpečenstvo, že budú kedykoľvek vyradení.

Väčšina ľudí počas konania svojej povinnosti bojuje s vlastnou antikristovskou povahou, je vyčerpaná z boja o povesť, postavenie, peniaze a záujmy, unavená na mysli i na tele. Kedy sa teda dá tento problém vyriešiť? Iba ak sa budeš usilovať o pravdu a budeš schopný ju prijať, môžeš postupne odvrhnúť obmedzenia a putá svojej antikristovskej prirodzenosti-podstaty a spôsobiť, že tvoja satanská povaha postupne zoslabne a zmizne, a tak budeš mať nádej oslobodiť sa od satanovej moci. Plakali ste v súkromí pre tieto veci s pocitom, že sa nikdy nemôžete zmeniť, nikdy nebudete milovať pravdu a nikdy nebudete riešiť veci podľa pravdy-princípov, a nenávideli ste sa tak veľmi, že ste sa fackovali a plakali horkými slzami? Robili ste to často? Ak to niekto nerobil často, nerobí ho to potom otupeným? Taký človek nikdy nedokáže vnímať, že je skazený, a napriek tomu verí, že pracuje dobre, že má kvalitu a talent, že rozumie mnohým pravdám a že mnohé veci dokáže riešiť podľa princípov, pričom sa cíti veľmi sebaisto – taký človek je otupený, myslí si, že je skvelý, a to je pre neho veľmi nebezpečné! Dokážete teraz skutočne vnímať, že vaše duchovné postavenie je príliš malé, že máte ďaleko k odvrhnutiu svojich skazených pováh a že ste stále v nebezpečnej zóne? Ľudia, ktorí sa neusilujú o pravdu, toto vnímanie nemajú, rovnako ako ľudia, ktorí sú bez diela Ducha Svätého. Väčšina ľudí je omámená a zmätená, myslia si, že pokiaľ riadne konajú svoju povinnosť a nekonajú zlo, nenasledujú cestu antikristov, a že pokiaľ nekonajú všemožné zlo, nie sú antikristi. Z tohto dôvodu sú väčšinu času v stave otupenosti, často sú so sebou spokojní, myslia si, že sú skvelí a že čoskoro dosiahnu spásu a že cesta antikristov sa ich netýka. Podľa vašich každodenných modlitieb sa dá zistiť, či sa v tomto stave nachádzaš. Za čo sa modlíte, keď každý deň prichádzate pred Boha? Ak každý deň hovoríš: „Ó, Bože, milujem Ťa! Ó, Bože, som ochotný sa Ti podriadiť! Ó, Bože, som ochotný splniť poverenie, ktoré si mi dal! Dokážem verne konať svoju povinnosť a mám odhodlanie uspokojiť Ťa a byť Tebou zdokonalený. Bez ohľadu na to, aké antikristovské prejavy mám alebo ako málo sa poznám, Ty ma stále miluješ a chceš ma spasiť,“ aký je to prejav? To je otupenosť, vyjadruješ len odhodlanie a vôbec nerozumieš svojej vlastnej prirodzenosti-podstate. Si vo fáze nadšenia a máš veľmi ďaleko k tomu, aby si mal pravdu-realitu. Koľko času uplynie, kým sa dokážete pomodliť jednu skutočnú modlitbu, povedať Bohu, čo máte na srdci, povedať Mu o svojej skutočnej situácii, pocítiť v srdci pokoj a radosť a cítiť, že skutočne žijete pred Bohom? Povedzte mi, koľko času uplynie, kým to dokážete urobiť jedenkrát? Mesiac, dva mesiace, šesť mesiacov alebo rok? Ak ste sa nikdy nepomodlili jednu skutočnú modlitbu a stále sa modlíte tak, ako ľudia v náboženskom svete, vždy hovoríte, že milujete Boha, vždy vyjadrujete svoje odhodlanie, vždy hovoríte tie isté otrepané frázy, potom vám toho chýba príliš veľa a nemáte vôbec žiadnu pravdu-realitu. Ľudia, ktorí veria v Boha tri alebo päť rokov, obyčajne nehovoria také detinské a nevedomé veci, keď prichádzajú pred Boha, pretože sú si istí, že budú nasledovať Boha, a takisto majú vieru a už jasne rozumejú pravdám vízií o Božom diele, Božích úmysloch, Božom pláne riadenia a cieli Božieho diela. Za čo sa väčšinou modlia, keď prichádzajú pred Boha? Jedna vec je poznať samých seba a druhá je povedať nejaké pravdivé slová: Ó, Bože, dnes mám nejaké ťažkosti, urobil som niečo, čím som sa Ti zadlžil, v nejakej veci mám nedostatky a prosím Ťa, aby si ma chránil a viedol, osvecoval a osvetľoval ma. Takýto človek začína hovoriť nejaké celkom pravdivé veci, ktoré súvisia s pravdou-realitou, a už nehovorí tie prejavy odhodlania a heslá, ktoré hovoria tí nadšení ľudia, ktorí práve začali veriť. Prečo tieto veci nehovoria? Cítia, že nemá zmysel hovoriť ich, že také veci nemôžu uspokojiť ich vnútornú potrebu pravdy ani ich potrebu vstupu do života. Bez ohľadu na to, koľko rokov veríš, bez ohľadu na to, či to robíš len povrchne, alebo úprimne prichádzaš pred Boha, keď sa k Nemu modlíš, koľko dní z desiatich hovoríš tie prázdne slová a frázy? Niekto môže povedať, že jeden deň, za čo sa teda modlí ostatných deväť dní? Ak sa ich modlitby týkajú ich povinnosti a vstupu do života, potom je to v poriadku a ukazuje to, že nesú nejaké bremeno voči pravde, voči Božím slovám a voči svojej vlastnej povinnosti a že už nie sú takí otupení. Čo mám na mysli tým, že „už nie sú takí otupení“? Myslím tým, že keď sa spomenú záležitosti súvisiace so skazenými povahami ľudí a rôznymi stavmi, niečo cítia, uvedomujú si to a dokážu to aj pochopiť. Sú schopní dosiahnuť porozumenie a pochopenie, rozumejú týmto záležitostiam bez ohľadu na to, ako sú vysvetlené, a sú s nimi takmer v súlade – to ukazuje, že získali nejaké duchovné postavenie. Aké prejavy majú otupení ľudia? Každý deň žijú rovnako, nesnažia sa a nerobia pokroky, a preto zakaždým, keď sa modlia k Bohu, hovoria tie isté staré veci. Vôbec nerozumejú vstupu do života, nemajú duchovné porozumenie, nič necítia, nereagujú bez ohľadu na to, koľko kázní si vypočujú, a bez ohľadu na to, ako sa hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde, majú pocit, že je to všetko monotónne a znamená to to isté. Majú teda čo povedať Bohu? To, za čo sa ľudia budú modliť a čo povedia, keď prídu pred Boha, závisí od slov v ich srdciach, ktoré chcú povedať Bohu, a cítia, že tieto veci Bohu bezpodmienečne povedať musia. Vo svojom srdci musíš mať prinajmenšom svoje chápanie Božích požiadaviek, ťažkosti, ktorým čelíš, a to, ako by si mal splniť Božie požiadavky. Ak vo svojom srdci nemáš nič a všetko, čo dokážeš povedať, sú nejaké pekne znejúce slová a nejaké heslá a učenia a len to formálne odbaviť, potom to nie je modlitba. Ak si celé tie roky sľuboval vernosť, ale neurobil si vôbec nič praktické a nakoniec si stále náchylný kedykoľvek zradiť Boha, zaprieť Boha a odpadnúť, potom to ukazuje, že si bez duchovného postavenia. Ak teraz, keď prichádzate pred Boha, aby ste sa modlili, dokážete väčšinou udržať svoj vzťah s Bohom v súlade s Božími požiadavkami a zmenou svojej vlastnej povahy, potom sa tvoj vzťah s Bohom vytvoril, nebudeš nasledovať cestu antikrista, a to znamená, že si nastúpil na správnu cestu viery v Boha.

Máte už jasno v rôznych prejavoch antikristov, ktorí sa vyvyšujú a svedčia o sebe, ako aj v definíciách podstaty takého správania? Je nejaký rozdiel medzi prejavmi antikristov a prejavmi skazených pováh obyčajných ľudí? Keď sa skutočne stretnete s nejakým problémom, dokážete si ich porovnať? Môže sa stať, že budete považovať prejavy antikristov za prejavy obyčajných skazených ľudí a naopak? Ako by ste mali tieto dve veci rozlíšiť? Presný spôsob, ako človeka charakterizovať je posudzovať jeho povahu prostredníctvom sústavných prejavov a odhalení, a posudzovať jeho podstatu na základe povahy. Antikristi neprijímajú pravdu ani nevyvyšujú Boha; len sa vyvyšujú a svedčia o sebe. Tento prejav je mimoriadne zjavný a výrazný a úplne podlieha ich satanskej prirodzenosti. Hoci sa aj obyčajní ľudia vyvyšujú a svedčia o sebe, keď s nimi hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde, dokážu ju prijať a uznať, že Boh je pravda. Dokážu prijať pravdu, hoci sa zmena u nich nedeje veľmi rýchlo ani ľahko – to je rozdiel medzi antikristmi a obyčajnými ľuďmi. Možno ich po tomto vysvetlení ľahšie rozlíšiť? Antikristi majú jednu charakteristickú črtu: keď nemilujú pravdu alebo ju popierajú, popierajú ju priamo? (Nie.) Akou metódou popierajú pravdu, aby si videl, že ju neuznávajú? Budú mudrovať, aby ti oponovali, a povedia, že nie je pravda to, o čom v duchovnom spoločenstve hovoríš ty, a pravda je len to, o čom v duchovnom spoločenstve hovoria oni. Napríklad svedčia o sebe a niekto ich odhalí. Aké prejavy potom umožňujú ostatným potvrdiť, že nemilujú ani neprijímajú pravdu? Jedným z nich je mudrovanie a snaha obhájiť sa, ďalej je tu zatajovanie skutočnej pravdy, a práve táto pravda je ich agendou. Ich skutočným úmyslom je svedčiť o sebe, aby si ich ostatní vysoko vážili. Nedovolia ti poznať svoj úmysel; budú len hovoriť falošné a ľúbivé veci, mudrovať, balamutiť ťa, miasť ťa, aby si nakoniec povedal, že nesvedčia o sebe. Tak dosiahnu svoj cieľ. Hovoria falošné a ľúbivé veci, mudrujú, balamutia ľudí, nepriznávajú, že svedčia o sebe, neprijímajú tvoje odhalenie ani výčitky, a už vôbec neprijímajú toto charakterizovanie na základe faktov. Nijako to neprijímajú, dokonca si vymýšľajú výhovorky a hovoria: „Ja predsa nesvedčím o sebe. Na to, čo hovorím, mám dôvod a kontext. Povedať pár nevhodných vecí v takej situácii je úplne normálne a nie je to žiadny problém. Dá sa to považovať za svedčenie o sebe? Navyše som urobil všetku túto prácu a aj keď som nedosiahol žiadne úspechy, znášal som útrapy. Nie je na tom nič zvláštne, ak si ma niektorí ľudia vysoko vážia a uctievajú ma.“ Nepovažujú takéto hanebné správanie, takýto nechutný čin, za nič zvláštne – je toto postoj prijímania pravdy? Necítia za tieto zlé skutky žiadnu hanbu a dokonca si myslia, že sú skvelí – to je podstata zlých ľudí. Antikristi veria, že keď sa vyvyšujú a svedčia o sebe, je to úplne primerané a presne to majú robiť. Myslia si: „Robím to, pretože mám túto schopnosť – sú toho ostatní ľudia hodní? Zaslúžil som si podporu všetkých, vynaložil som toľko úsilia pri konaní cirkevnej práce, tak významne som prispel k Božiemu domu a niesol som toľko rizika! Je spravodlivé, ak mi nedáš žiadnu odmenu a žiadnu výhodu? Nie je snáď Boh spravodlivý? Neodpláca každému podľa jeho skutkov? Takže si potom nezaslúžim podporu všetkých za všetky tieto príspevky a všetko to podstúpené riziko?“ Myslia si, že za konanie svojej povinnosti musia niečo dostať na oplátku a že odmenou by mala byť prinajmenšom podpora všetkých a možnosť tešiť sa z oddanosti, cti a výhod, ktoré si zaslúžia. Je to postoj prijímania pravdy? (Nie.) Čo je tu teda pravda? Povieš im napríklad: „Bez ohľadu na to, koľko ľudia trpia, sú to stvorené bytosti a mali by trpieť, pretože majú skazené povahy. Utrpenie človeka pri konaní povinnosti je len jedným zo spôsobov, akým ľudia trpia. Bez ohľadu na to, akí sme schopní alebo aké dary máme, nemali by sme očakávať žiadnu odmenu ani sa snažiť uzatvárať s Bohom dohody.“ Nie je to pravda? Toto je najzákladnejšia pravda, ktorú by stvorené bytosti mali pochopiť. Možno však túto pravdu nájsť v ich filozofiách svetských záležitostí a v ich myšlienkach a názoroch? (Nie.) Prijímajú túto pravdu, keď ju počujú? Nie, neprijímajú. Aký je ich postoj? Veria, že byť v Božom dome je ako byť vo svete, že musia byť odmenení podľa svojej práce, že za vykonávanie povinnosti musia niečo dostať a že ak nesú nejaké riziko, mali by dostať výhody a milosť, aké si zaslúžia. Vykonávanie povinnosti je zodpovednosťou a záväzkom každého jedného človeka a odmena v tom zahrnutá nie je. Prijímajú antikristi túto pravdu? Aký je ich postoj? Sú pohŕdaví a vzdorovití, hovoria: „Vy idioti, vy to dokonca prijímate! Toto je pravda? To nie je pravda, to je len klamanie ľudí. Spravodlivosť a rovnosť medzi ľuďmi – to je pravda!“ Čo je to za reč? To je satanova logika, kacírstvo a blud. Môžu tieto veci zaviesť tých, ktorí nerozumejú pravde? Môžu ich zaviesť naozaj ľahko! Niektorí ľudia sú slabí, nerozumejú pravdám súvisiacim s vykonávaním povinnosti, navyše majú slabú kvalitu a schopnosť chápania a nemajú veľa viery. Keď počujú takéto veci, majú pocit, že dávajú dokonalý zmysel, a myslia si: „Áno, presne tak. Ako som mohol byť taký hlúpy? Dnes som konečne stretol niekoho, kto tomu rozumie. To, čo hovorí, je správne!“ Títo ľudia len počúvajú a prijímajú veci, ktoré znejú rozumne a sú v súlade s ich predstavami. Nepristupujú k Božím slovám podľa princípu, že Božie slová sú pravda. Či už sú Božie slová v súlade s pocitmi ľudí, s ich myslením a logikou, ich zvykmi a tradíciami alebo s tradičnou kultúrou, Božie slová sú konečné a každé jedno slovo, od začiatku do konca, je pravda. Božie slová nepotrebujú, aby ich niekto spochybňoval alebo analyzoval, a bez ohľadu na to, či ich celé ľudstvo považuje za správne alebo nesprávne, alebo či ich niekto dokáže prijať, sú Božie slová navždy pravda. Božie slová nemusia obstáť v skúške času, ani nepotrebujú, aby si ich ľudstvo overovalo skúsenosťami – Božie slová sú pravda. Myslia si to antikristi? Myslia si: „Boh musí byť rozumný! Čo znamená božia spravodlivosť? Neplatí snáď, že tí, ktorí veľa trpia a sú veľmi schopní, dostanú veľké odmeny, a tí, ktorí trpia málo, nie sú veľmi schopní a neprispievajú, dostanú malú odmenu?“ Hovorí to snáď Boh? (Nie.) Boh to nehovorí. Čo hovorí Boh? Boh hovorí, že vykonávanie povinnosti je povolaním každého jedného človeka, že vykonávanie povinnosti má svoje vlastné princípy, že každý by mal svoju povinnosť vykonávať v súlade s pravdou-princípmi a presne to majú stvorené bytosti robiť. Spomína sa tu nejaká odplata? Spomína sa tu nejaká odmena? (Nie.) Nie je tu reč o žiadnej odplate ani odmene – je to záväzok. Čo znamená „záväzok“? Záväzok je niečo, čo majú ľudia robiť, niečo, na čo sa nevzťahuje odmeňovanie podľa práce. Boh nikdy nestanovil, že ten, kto koná svoju povinnosť veľa, by mal dostať veľkú odmenu, a ten, kto koná svoju povinnosť málo alebo ju koná zle, by mal dostať malú odmenu – Boh nikdy nič také nepovedal. Čo teda hovoria Božie slová? Boh hovorí, že konanie povinnosti je povolaním každého jedného človeka a že ide o niečo, čo majú stvorené bytosti robiť – to je pravda. Chápu to takto antikristi? Ako zaobchádzajú s týmito Božími slovami? Budú s nimi zaobchádzať iným spôsobom. Z hľadiska vlastných záujmov budú vykladať Božie slová skreslene. Presnejšie povedané, pozmeňujú Božie slová. Na pretvorenie Božích slov a pravdy na iný výklad používajú svoje vlastné prostriedky a chápanie. A aká je podstata takéhoto výkladu? Je v ich prospech, môže zaviesť ľudí a môže ich provokovať a lákať. Pretvárajú Božie slová na svoj spôsob reči, akoby vyjadrovali pravdy. A keď Boh niečo povie, musia zmeniť spôsob, akým to hovorí Boh, ako aj princípy Božích slov, na svoj vlastný spôsob. Keď to zmenia na svoj vlastný spôsob, je to ešte pravda? Nie, nie je – je to blud a kacírstvo. Dokážete túto záležitosť rozlíšiť? (Áno, do určitej miery.) Po vypočutí toľkých kázní niektorí ľudia získali určitú schopnosť rozlišovať. A aká je podstata odporu a popierania pravdy zo strany antikristov? (Je to pozmeňovanie a skreslený výklad Božích slov.) A aký je ich úmysel pri pozmeňovaní a skreslenom výklade Božích slov? Ide im o to, aby ľudia neprijímali pravdu a namiesto toho prijímali ich bludy a kacírstva. Prekrúcajú pravdu podľa svojho myslenia a logiky, svojich záujmov a názorov, a svojich predstáv. Majú z toho potom prospech a môžu tiež provokovať a zavádzať niektorých ľudí, ktorí sú hlúpi a nevedomí, a nerozumejú pravde. Ich slová sa ti môžu zdať správne, keď ich počuješ prvýkrát, ale ak ich pozorne analyzuješ, nájdeš v nich skryté ambície a úklady satana. Aký je účel ich ambícií a úkladov? Je ním získať prospech pre seba, urobiť svoje vlastné spôsoby konania a správanie obhájiteľnými, prinútiť ľudí, aby ich dobre hodnotili, zmeniť svoje zlé a podlé správanie na správne správanie a spôsoby konania, ktoré sú v súlade s pravdou. Veria, že takto ich ľudia neodmietnu a Boh ich neodsúdi. Možno dokážu zaviesť ostatných, aby ich ľudia neodmietli, ale môžu dosiahnuť, aby ich neodsúdil Boh? Môže človek zmeniť podstatu Boha? (Nie.) V tomto sú antikristi najhlúpejší. Chcú použiť svoju výrečnosť a svoje „chytré mozgy“, aby pozmenili pravdu nejakým bludom a kacírstvom, aby ich tvrdenie bolo obhájiteľné, a tým zavrhli Božie výroky a popreli existenciu pravdy – nie je to z ich strany pomýlené? Môžu dosiahnuť svoj cieľ? (Nie.) Niektorí ľudia sa pýtajú, čo sa dá robiť, keď antikrist niekoho zavedie. Ak takí ľudia boli skutočne zavedení a nedokážu zmeniť kurz, znamená to, že sú odhalení a vyradení, a to zaslúžene. Sú odsúdení a nemôžu uniknúť; sú odsúdení na smrť a Boh takých ľudí nikdy neplánoval zachrániť. Pod falošnou zámienkou sa dostanú do cirkvi, vykonajú nejakú prácu a tešia sa z určitej milosti, a keď ich Boh už nechce, dá ich satanovi. Stáva sa, že počujú kacírstvo a blud, a keď to počujú, zatlieskajú a súhlasia s ním. Potom odídu a nasledujú satana. Čo je to? To je využívanie satana, aby slúžil. V knihe Zjavení je verš, ktorý hovorí: „Kto škodí, nech škodí ďalej, kto je špinavý, nech sa špiní ďalej, spravodlivý nech ďalej koná spravodlivo a svätý nech sa ďalej posväcuje.“ (Zj 22, 11) To znamená, že ľudia sa triedia podľa svojho druhu. Pokiaľ ide o tých, ktorí nasledujú antikristov, ide z ich strany len o chvíľkovú nepozornosť? Bolo to preto, že Boh nedával pozor? Je to ich odsúdenie na smrť! Po nejakom čase strávenom s takými ľuďmi uvidíš, že si nezaslúžia byť spasení – sú príliš úbohí! Súdiac podľa ich charakteru a úsilia o pravdu, ich prirodzenosť je podlá, majú odpor k pravde a nezaslúžia si byť spasení, nezaslúžia si zdediť takú obrovskú milosť od Boha. Ak im Boh túto milosť nedá, jednoducho ju nedostanú, a tak najpresnejší spôsob, ako ich zhrnúť tromi slovami, je „odsúdení na smrť“.

Vyvyšovanie sa a svedčenie o sebe je hlavným prejavom antikristov a charakterizovanie ich podstaty podľa tohto prejavu je veľmi vhodné a konkrétne – nejde tu o prázdnu charakteristiku. Pri pohľade na ich úmysly, ambície, odhalenia ich podstaty a stále ciele ich konania možno vidieť, že vyvyšovanie sa a svedčenie o sebe je charakteristickým prejavom antikristov. Existujú nejakí antikristi, ktorí sa nikdy nevyvyšujú a nesvedčia o sebe? (Nie.) Prečo nie? Pretože ich ambície a túžby sú také obrovské a nedokážu ich ovládať. Bez ohľadu na to, v akej skupine ľudí žijú, ak ich nikto nevyvyšuje a neuctieva, majú pocit, že život nemá žiadnu hodnotu ani zmysel, a preto sú takí dychtiví vyvyšovať sa a svedčiť o sebe, aby dosiahli svoje ciele. Žijú preto, aby vynikli nad ostatnými, a potrebujú, aby ich ľudia uctievali a nasledovali, a aj keby tí ľudia boli ako otravné, nechutné muchy alebo bandy žobrákov, nevadí im to. Pokiaľ existujú ľudia, ktorí ich uctievajú a nasledujú, cítia sa spokojní. Keby sa im mohlo dostávať šialeného potlesku od fanúšikov ako slávnym spevákom, boli by v siedmom nebi, milujú, keď si to užívajú – to je prirodzenosť antikristov. Bez ohľadu na to, akí ľudia ich nasledujú alebo uctievajú, antikristom sa páčia všetci. Aj keby tí, ktorí ich nasledujú, boli tí najúbohejší a najnechutnejší ľudia, aj keby to boli zvieratá, pokiaľ ich vyvyšujú a uspokojujú ich ambície a túžby po postavení, antikristom to nevadí. Môžu sa teda antikristi zdržať vyvyšovania sa a svedčenia o sebe a predvádzania sa všade, kam idú? (Nie.) To je ich podstata. Povedzte mi, akí ľudia sú tí, ktorí skutočne nasledujú Boha? Medzi ľudstvom existuje typ človeka, ktorého Boh chce vybrať a spasiť, a títo ľudia majú ledva minimálne svedomie, rozum a hanbu. Tí, ktorí sú o niečo lepší, sú schopní milovať pravdu, milovať pozitívne veci a milovať Božiu čestnosť a spravodlivosť; sú schopní nenávidieť podlosť, cítia rozhorčenie, keď vidia nespravodlivé alebo podlé veci, a aj keď s nimi nedokážu nič urobiť, stále ich nenávidia – to sú ľudia, ktorých Boh chce, prinajmenšom. Pokiaľ ide o tých, ktorí túto ľudskú prirodzenosť a podstatu nemajú, Boh ich nechce, bez ohľadu na to, koľko hovoria o Božej dobrote alebo o tom, aký je Boh veľký. Napríklad farizeji v náboženstve vyvyšujú Boha a svedčia o Bohu s tými istými starými prázdnymi teóriami a povrchnými slovami a ani po dvoch tisícročiach ich to neomrzelo. Teraz Boh vyjadruje toľko právd, oni ich však nevidia, ignorujú ich a niektorí ich dokonca odsudzujú a rúhajú sa im. To ich úplne odhaľuje a Boh ich už dávno charakterizoval ako pokryteckých farizejov, ktorí sú všetci súčasťou satanovej bandy; Boh ich charakterizoval ako démonov a satanov, svine a psov. Keď antikristi prídu do takejto skupiny ľudí a vidia, že len veľmi málo z nich dokáže pochopiť pravdu, že nikto z nich nemá žiadnu schopnosť rozlišovať ani talent, poponáhľajú sa využiť túto príležitosť na predvádzanie sa. Niektorí sa chvália, že boli kedysi prijatí na dve univerzity svetovej úrovne naraz a nakoniec nešli, pretože uverili v Boha a prijali Jeho poverenie. Keď ich to počujú hovoriť, niektorí ľudia si ich začnú veľmi vážiť. Ak nerozumieš pravde a ak veci, ktoré miluješ, a tvoj svetonázor sú rovnaké ako u svetských ľudí, budeš takýchto ľudí uctievať, a preto keď antikristi hovoria takéto veci, budeš nimi zvedený a oklamaný. Antikristi sa takto skryto vyvyšujú a tí hlúpi ľudia bez schopnosti rozlišovať sú nimi zvedení. Antikristi sa nakoniec cítia veľmi šťastní a myslia si, že nikto, kto je im podriadený, nie je obyčajný, hoci v skutočnosti sú tí ľudia len banda popletených ľudí a naničhodníkov. Tí, ktorí nemajú schopnosť pochopiť pravdu, môžu byť všetci zvedení satanmi a antikristmi. Keď počujú satanov a antikristov hovoriť, majú pocit, že to naozaj zodpovedá ich vlastným myšlienkam a vkusu, a tak to radi počúvajú. Na posúdenie toho, čo počúvajú, nie sú schopní použiť normálne myslenie ani si nenájdu niekoho, kto rozumie pravde, aby im pomohol takéto veci rozlíšiť; pokiaľ majú pocit, že to, čo počúvajú, znie rozumne, budú ochotní to prijať, a tak sú zvedení bez toho, aby si to vôbec uvedomili. Ak tí, ktorí majú schopnosť pochopiť pravdu a majú schopnosť rozlišovať, počujú hovoriť antikristov, budú vedieť, že títo ľudia sa snažia zviesť ostatných, a odmietnu ich. Tí popletení ľudia, ktorým chýba schopnosť rozlišovať, uveria, že antikristi sú vzdelaní, majú dobrú kvalitu a majú vyhliadky. Uvidia veci takto a budú zvedení nejakým povrchným javom; nebudú vedieť, čo sú pravda-princípy, a odídu a budú nasledovať satanov. Nespôsobujú si takíto ľudia kvôli svojej hlúposti a nevedomosti vlastnú skazu? Je to tak. Ak máš schopnosť rozlišovať rôzne prejavy antikristov, ktorí sa často vyvyšujú a svedčia o sebe, alebo ich rôzne spôsoby, ako to robia, a dokážeš posúdiť účel a úmysel za ich slovami, potom bude pre teba ľahké prehliadnuť podstatu antikristov a budeš ich môcť hneď odmietnuť a prekliať a už ich nikdy nevidieť. Prečo to urobíš? Pretože keď uvidíš antikristov hovoriť a konať, budú sa ti hnusiť a budeš ich nenávidieť, budeš sa cítiť znechutený, akoby si sa pozeral na muchy, a budeš ich musieť čo najskôr odohnať. Preto, keď máš schopnosť rozlišovať konanie a správanie antikristov, mal by si ich hneď odhaliť, aby ich ostatní mohli rozlíšiť, a potom ich vylúčiť z cirkvi v súlade s princípmi. Trúfate si to urobiť? Ak to Boží vyvolený národ dokáže, ukazuje to, že vyrástol v duchovnom postavení a že dokáže brať ohľad na Božie úmysly a chrániť dielo Božieho domu. Keď Boží vyvolený národ pochopí pravdu a bude mať schopnosť rozlišovať, antikristi už nebudú mať v cirkvi ani v Božom dome oporu.

Bez ohľadu na príležitosť, pokiaľ majú antikristi možnosť, budú sa predvádzať a svedčiť o sebe, a pokiaľ existujú ľudia, ktorí ich uctievajú a pozerajú na nich s obdivnými, závistlivými a úctivými očami, budú šťastní – je im jedno, kto sú tí ľudia. Majú nejaké štandardy, ktoré vyžadujú od tých, ktorí ich nasledujú, uctievajú a vzhliadajú k nim? (Nie.) Bez ohľadu na to, či sú to hlupáci, mentálne nespôsobilí, zlí ľudia alebo pochybovači, bez ohľadu na to, akí sú to ľudia, dokonca vrátane takých, ktorí by mali byť vyčistení a vyradení, pokiaľ ich títo ľudia môžu nasledovať, uctievať a vyvyšovať, potom ich antikristi prijímajú, veľmi sa im páčia, získavajú si týchto ľudí na svoju stranu a chránia ich. Antikristi považujú týchto ľudí za svoje ovečky, za svoj osobný majetok, a nedovolia nikomu inému, aby ich preložil, odhalil alebo s nimi narábal. Bez ohľadu na to, ako sa títo ľudia antikristom podlizujú a vtierajú do priazne, bez ohľadu na to, aké nechutné a odporné veci hovoria, antikristi si to všetko budú užívať; antikristom je to všetko jedno, pokiaľ im títo ľudia lichotia. Cieľom všetkého, čo antikristi hovoria a robia, je to, aby si ich ostatní ľudia vysoko vážili, mali ich radi a nasledovali ich, a bez ohľadu na to, koľko zlých vecí urobia ľudia, ktorí ich nasledujú, antikristi ich nebudú vyšetrovať a nebude im vadiť, aká zákerná a zlomyseľná je ich ľudská prirodzenosť. Pokiaľ ich títo ľudia nasledujú a uctievajú, antikristom sa budú páčiť, a pokiaľ títo ľudia dokážu udržať moc a postavenie antikristov a nepostavia sa proti nim ani im nebudú odporovať, potom sa antikristi budú cítiť mimoriadne spokojní – takí sú antikristi. Naopak, ako sa antikristi správajú k tým ľuďom, ktorí ich neustále odhaľujú a bránia im vo vyvyšovaní sa a svedčení o sebe, ktorí nimi za to pohŕdajú, ako aj k tým, ktorí s nimi hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde, dokážu prehliadnuť podstatu ich problémov a ktorí sú schopní skutočne ich rozlíšiť? Okamžite sa nahnevajú od hanby a majú sa pred nimi na pozore, vylučujú týchto ľudí, útočia na nich a nakoniec sa snažia všetkými možnými prostriedkami izolovať tých, ktorí ich dokážu rozlíšiť a odporovať im. Aký je dôvod, prečo to robia? Je to preto, že keď sa vyvyšujú a svedčia o sebe, vždy si myslia, že títo ľudia sú im tŕňom v oku a že ich títo ľudia rozlíšia a odmietnu, odhalia ich a prekazia im ich dobrú vec. V okamihu, keď týchto ľudí uvidia, sa antikristi budú cítiť v srdci nepokojne a vždy sa budú chcieť s týmito ľuďmi vysporiadať, mysliac si, že pokiaľ si s týmito ľuďmi dokážu poradiť, potom, keď sa znova budú vyvyšovať a svedčiť o sebe, nebude nikto, kto by ich odhalil alebo im bránil, a budú môcť bezuzdne páchať zlo. Toto je princíp, podľa ktorého antikristi konajú. Bez ohľadu na to, akí ľudia im lichotia, chvália ich alebo ich vyvyšujú, bez ohľadu na to, či to, čo títo ľudia hovoria, zodpovedá skutočnosti, aj keď hovoria lži, antikristi budú ochotní prijať ich, radi si ich vypočujú a budú sa im páčiť z celého srdca. Nezaujíma ich, aké problémy títo ľudia majú, a aj keď objavia problémy s týmito ľuďmi, zataja ich, zakryjú ich a nepovedia o nich ani slovo. Pokiaľ majú antikristi po svojom boku týchto ľudí, ktorí ich nasledujú a lichotia im, budú si to užívať. Takto konajú antikristi. Ste schopní robiť tieto veci, ktoré robia antikristi? Povedzme napríklad, že ste vodcovia a pracovníci v cirkvi, ľudia s postavením a reputáciou medzi Božím vyvoleným národom. Keby si ťa bratia a sestry vysoko vážili, lichotili ti, podlizovali sa ti a často ťa chválili, hovorili, že dobre kážeš, že dobre vyzeráš a že pre nich si najlepší vodca, ako by si sa cítil? Dokázal by si rozlíšiť úmysel za ich slovami? Dokázal by si odmietnuť takýchto ľudí a vyhýbať sa im? Ak nie, potom si v nebezpečenstve. Jasne vieš, že nevyzeráš až tak dobre, že nedokážeš hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde-realite, a napriek tomu sa stále cítiš šťastný, keď počuješ, ako ti ľudia takto lichotia, a zakaždým sa chceš k takým ľuďom priblížiť a povýšiť ich, neznamená to, že si v problémoch? To znamená, že si v nebezpečenstve.

Keď vodcovia a pracovníci pracujú, sú niekedy osvietení a osvetlení Duchom Svätým, dokážu hovoriť o nejakých skutočných skúsenostiach a prirodzene sa nájdu ľudia, ktorí si ich budú vysoko vážiť a uctievať ich, prirodzene ich budú nasledovať ľudia, ktorí od nich budú neoddeliteľní ako ich vlastný tieň – ako by v takýchto chvíľach mali k týmto veciam pristupovať? Každý má svoje vlastné záľuby, každý je márnivý; ak ľudia počujú, ako o nich niekto hovorí schvaľujúco a lichotivo, budú si to veľmi užívať. Je normálne sa tak cítiť a nie je to veľký problém. Avšak ak povýšia niekoho, kto ich dokáže zasypávať chválou a lichotiť im, a poveria takého človeka nejakou dôležitou úlohou, potom je to nebezpečné. A to preto, že ľudia, ktorí radi lichotia a zasypávajú ostatných chválou, sú všetci mimoriadne ľstiví a zradní a nie sú čestní ani pravdovravní. Len čo takíto ľudia získajú postavenie, nie sú žiadnym prínosom pre vstup Božieho vyvoleného národa do života ani pre cirkevnú prácu. Títo ľudia sú prefíkaní a majú najväčšiu schopnosť všetko pokaziť. Tí ľudia, ktorí sú pomerne čestní, nikdy nezasypávajú ostatných chválou. Aj keď s tebou v srdci súhlasia, nepovedia to nahlas, a ak objavia, že máš nedostatky alebo že si urobil niečo zlé, potom ťa na to upozornia. Niektorí ľudia však nemajú radi tých, ktorí sú priami, a keď niekto poukáže na ich nedostatky alebo ich pokarhá, budú túto osobu utláčať a vylučovať a dokonca sa zadrapia do jej nedostatkov a slabostí, aby ju neustále súdili a odsudzovali. Neubližujú týmto konaním dobrým ľuďom a neutláčajú ich? Konať takto a prenasledovať takýchto dobrých ľudí, to sú veci, ktoré Boh nenávidí najviac. Prenasledovať dobrých ľudí je podlé! A ak niekto prenasleduje veľa dobrých ľudí, potom je diabol. Vodcovia a pracovníci by mali s každým zaobchádzať spravodlivo a s láskou a záležitosti by mali riešiť podľa princípu. Predovšetkým keď máš ľudí, ktorí ti lichotia a podlizujú sa ti, točia sa okolo teba, musíš s nimi zaobchádzať správne, s láskou im pomôcť a viesť ich k tomu, aby si plnili svoje riadne úlohy a nelichotili ľuďom tak, ako to robia ako neverci; jasne vyjadri svoj postoj a pohľad, aby sa cítili ponížení a zahanbení, a tak to už nikdy viac neurobili. Ak sa dokážeš držať princípov a zaobchádzať s ľuďmi spravodlivo, necítili by sa potom títo opovrhnutiahodní šašovia, ktorí sú satanského druhu, zahanbení? Satan by sa tým cítil zahanbený a Boha by to uspokojilo. Tí, ktorí radi lichotia ostatným, veria, že všetci vodcovia a pracovníci milujú ľudí, ktorí im lichotia, a kedykoľvek im niekto povie niečo lichotivé alebo podliezavé, ich márnivosť a túžba po postavení sú uspokojené. Ľudia, ktorí milujú pravdu, toto všetko nemajú radi, veľmi to všetko nenávidia a sú z toho znechutení. Len falošní vodcovia si užívajú lichotenie. Boží dom im možno netlieska ani ich nechváli, ale ak im tlieska a chváli ich Boží vyvolený národ, cítia sa naozaj potešení a veľmi si to užívajú a nakoniec z toho čerpajú nejaké uspokojenie. Antikristi si lichotenie užívajú ešte viac a najviac si užívajú, keď sa k nim takíto ľudia približujú a točia sa okolo nich. Nie je to problematické? Takí sú antikristi; majú radi, keď ich ľudia chvália a tlieskajú im, uctievajú ich a nasledujú ich, zatiaľ čo tí, ktorí sa usilujú o pravdu a ktorí sú relatívne čestní, nemajú radi nič z toho. Musíš sa zblížiť s ľuďmi, ktorí k tebe dokážu hovoriť pravdivo; mať po boku takýchto ľudí je pre teba veľkým prínosom. Najmä keď máš okolo seba takých dobrých ľudí, ktorí po zistení, že s tebou nie je niečo v poriadku, majú odvahu ti to vytknúť a odhaliť ťa, môže to zabrániť tomu, aby si zblúdil. Nezáleží im na tom, aké je tvoje postavenie, a hneď ako zistia, že si nejakým svojím konaním porušil pravdu-princípy, v prípade potreby ti to vytknú a odhalia ťa. Iba takíto ľudia sú bezúhonnými ľuďmi, ľuďmi so zmyslom pre spravodlivosť. Bez ohľadu na to, ako ťa odhalia a vytknú ti to, ti tým všetkým pomáhajú, dohliadajú takto nad tebou a posúvajú ťa vpred. S takýmito ľuďmi sa musíš zblížiť; keď máš po boku takýchto ľudí, ktorí ti pomáhajú, dostávaš sa do relatívne väčšieho bezpečia – práve to znamená mať Božiu ochranu. Mať po svojom boku ľudí, ktorí chápu pravdu a dodržiavajú princípy, pričom na teba každý deň dohliadajú, je veľmi prospešné pre to, aby si dobre konal svoju povinnosť a prácu. V žiadnom prípade si neber za pomocníkov tých prefíkaných, zradných ľudí, ktorí sa ti podlizujú a zaliečajú; mať takýchto ľudí nalepených na sebe je ako mať na sebe smradľavé muchy; prenesú na teba toľko baktérií a vírusov! Takíto ľudia ťa môžu ľahko vyrušovať a ovplyvniť tvoju prácu, môžu ťa priviesť do pokušenia a spôsobiť, že zídeš z cesty, a môžu ti privodiť pohromu a nešťastie. Musíš sa od nich držať ďalej, čím ďalej, tým lepšie, a ak dokážeš rozlíšiť, že majú podstatu nevercov, a vyčistiť ich z cirkvi, bude to ešte lepšie. Keď čestný človek, ktorý sa usiluje o pravdu, uvidí, že máš problém, povie ti pravdu bez ohľadu na tvoje postavenie, bez ohľadu na to, ako s ním budeš zaobchádzať, dokonca aj keby si ho mal prepustiť. Nikdy sa to nebude snažiť zatajiť ani sa vyhovárať. Je naozaj veľmi prospešné mať okolo seba viac takýchto ľudí ! Keď urobíš niečo, čo je v rozpore s princípmi, odhalia ťa, povedia ti svoj názor na tvoje problémy a úprimne a čestne poukážu na tvoje problémy a chyby; nebudú sa ti snažiť pomôcť nestratiť tvár a nedajú ti ani šancu vyhnúť sa strápneniu pred množstvom ľudí. Ako by si sa mal správať k takýmto ľuďom? Mal by si ich trápiť, alebo sa s nimi zblížiť? (Zblížiť sa s nimi.) To je správne. Mal by si si otvoriť srdce, spojiť sa s nimi v duchovnom spoločenstve a povedať: „Keď ste ma upozornili na ten problém, mali ste pravdu. V tom čase som bol plný márnivosti a myšlienok na postavenie. Mal som pocit, že hoci som bol toľko rokov vodcom, nielenže si sa mi nesnažil pomôcť nestratiť tvár, ale ešte si aj poukázal na moje problémy pred toľkými ľuďmi, a tak som to nemohol prijať. Teraz však vidím, že to, čo som urobil, bolo naozaj v rozpore s princípmi a pravdou a že som to nemal robiť. Čo znamená zastávať pozíciu vodcu? Nie je to jednoducho moja povinnosť? Všetci konáme svoje povinnosti a všetci máme rovnaké postavenie. Jediný rozdiel je v tom, že na mojich pleciach leží trochu viac zodpovednosti, to je všetko. Ak v budúcnosti narazíš na nejaký problém, úprimne mi o tom povedz a medzi nami nebude žiadna osobná zášť. Ak sa líšime v našom chápaní pravdy, potom môžeme byť spolu v duchovnom spoločenstve. V Božom dome a pred Bohom a pravdou budeme zjednotení, nie odcudzení.“ To je postoj praktizovania a milovania pravdy. Čo by si mal robiť, ak sa chceš zďaleka vyhnúť ceste antikrista? Mal by si sa z vlastnej iniciatívy zblížiť s ľuďmi, ktorí milujú pravdu, sú bezúhonní, môžu poukázať na tvoje problémy, dokážu hovoriť pravdivo a vytknúť ti, keď objavia tvoje problémy, a najmä s takými ľuďmi, ktorí ťa môžu orezávať, keď objavia tvoje problémy – títo ľudia sú pre teba najprospešnejší a mal by si si ich vážiť. Ak takýchto dobrých ľudí vylúčiš a zbavíš sa ich, prídeš o Božiu ochranu a postupne ťa postihne nešťastie. Ak sa zblížiš s dobrými ľuďmi a s ľuďmi, ktorí chápu pravdu, budeš mať pokoj a radosť a budeš môcť predísť nešťastiu; ak sa zblížiš s odpornými ľuďmi, nehanebnými ľuďmi a ľuďmi, ktorí ti lichotia, ocitneš sa v nebezpečenstve. Nielenže ťa ľahko oklamú a podvedú, ale kedykoľvek ťa môže postihnúť nešťastie. Musíš vedieť, akí ľudia ti môžu priniesť najväčší úžitok – sú to takí, ktorí ťa môžu varovať, keď urobíš niečo nesprávne alebo keď sa budeš vyvyšovať a svedčiť o sebe a zavádzať iných. Priblížiť sa k takýmto ľuďom je správna cesta, ktorou sa treba vydať. Ste toho schopní? Ak niekto povie niečo, čo poškodí tvoju povesť, a ty voči nemu budeš do konca života prechovávať zášť a povieš si: „Prečo si ma odhalil? Nikdy som s tebou nezaobchádzal zle. Prečo mi musíš vždy robiť problémy?“, a v srdci prechovávaš zášť, otvára sa trhlina a stále si myslíš: „Som vodca, mám túto identitu a postavenie a nedovolím ti takto hovoriť,“ aký je to potom prejav? Je to neprijímanie pravdy a stavanie sa proti ostatným; znamená to byť tak trochu hluchý voči rozumu. Nie sú tvoje myšlienky na postavenie tým, čo vyvoláva problémy? To ukazuje, že tvoje skazené povahy sú príliš vážne. Tí, ktorí stále prechovávajú myšlienky na postavenie, sú ľudia s vážnou antikristovskou povahou. Ak páchajú aj zlo, potom budú veľmi rýchlo odhalení a vyradení. Je také nebezpečné, keď ľudia odmietajú a neprijímajú pravdu! Neustála túžba súťažiť o postavenie a chcieť si užívať výhody postavenia sú známkami nebezpečenstva. Keď je srdce človeka neustále obmedzované postavením, môže ešte praktizovať pravdu a riešiť veci podľa princípu? Ak človek nedokáže uviesť pravdu do praxe, zakaždým koná kvôli sláve, zisku a postaveniu a vždy používa svoju moc na konanie vecí, nie je to potom zjavný antikrist, ktorý ukazuje svoju pravú tvár?

Takéto prejavy ako vyvyšovanie sa a svedčenie o sebe sú najbežnejšími prejavmi antikristov. Či už v každodennom živote, alebo v spôsobe, akým sa správajú k ostatným a riešia veci, alebo takisto v cirkevnom živote, tieto prejavy vždy vidno, pretože sú odhaleniami skazených pováh. Napríklad pravdy súvisiace s tým, ako človek pristupuje k svojej povinnosti, ako zaobchádza s ostatnými a ako ostatných rozlišuje, sú pravdy, ktorým sme sa venovali v duchovnom spoločenstve. Je to tak, že poznáte konkrétne prejavy týchto vecí vo svojich bežných životoch, ale nedokážete ich vnímať ako problémy? Alebo je to tak, že ste nezačali vstupovať na základe týchto konkrétnych problémov? Ak nezačnete s povahami, alebo sa u vás niekedy vyskytnú tieto prejavy, ale neviete, či je to problém povahy, a tak ich ignorujete, potom ste ďaleko od dosiahnutia zmeny v povahe. Ak zlyháš v uvedomení si, že tieto prejavy sú vyvyšovaním sa a svedčením o sebe, ak nevieš, že tieto prejavy sú ovládané tvojou skazenou povahou, a berieš ich ako druh črty osobnosti alebo vrodený spôsob konania či vnímania a zľahčuješ ich a nepovažuješ ich za odhalenia svojej skazenej povahy a skazenej podstaty, potom pre teba bude ťažké zmeniť príslušnú skazenú povahu. To, čo si ľudia môžu uvedomiť v súvislosti s povahami, či už ide o spôsob konania alebo stav, v ktorom sa nachádzajú, či už ide o vonkajšie správanie alebo ich reč a vyhlásenia, či už ide o ich myšlienky a názory alebo ich chápanie určitej veci, pokiaľ to súvisí s podstatou dispozície, mali by to vždy považovať za stelesnenie alebo odhalenie podstaty ľudskej prirodzenosti, a nerozšíri sa takto ich chápanie? Nemali by chápať len veľké veci, ako napríklad to, že človek odporuje Bohu, nemiluje pravdu, je chtivý postavenia alebo že klame ľudí tým, čo hovorí, ale skôr by mali chápať všetko od malých vecí, ako sú konkrétne myšlienky a úmysly, až po veľké veci, ako je argument alebo výrok. Práve som spomenul celkovo šesť vecí, medzi ktorými boli myšlienky a názory, ako aj chápanie určitej záležitosti. Myšlienky a názory sú veci, ktoré existujú vo vedomí a myslení človeka; chápanie je niečo, čo už bolo rozpoznané a o čom je možné sformovať konkrétne slová a výroky; potom je tu správanie a jazyk. Celkovo tu máme štyri veci. Sú tu aj výroky a argumenty. S čím sú výroky a argumenty v kontraste? (S úmyslami a myšlienkami.) Myšlienky sú dosť nejasné veci, ktoré sa nevedome objavujú v mysli. Ešte nie sú definované ako správne alebo nesprávne, len si ich myslíš a ešte sa v tebe nesformovali, zatiaľ čo vyslovené argumenty sú sformované. Celkovo sú to tri skupiny a šesť vecí. Vezmite si týchto šesť vecí ako cestu k rozboru podstaty vašich skazených pováh a dosiahnutiu zmeny v povahe, odteraz z týchto šiestich vecí začnite spoznávať svoje vlastné skazené povahy a skazenú podstatu, a tak skutočne spoznáte samých seba.

Potrebujete po vypočutí dnešného duchovného spoločenstva nejaký čas, aby ste strávili to, čo ste počuli? Keď sa stretnete, dokážete na tomto základe hovoriť v duchovnom spoločenstve o nejakom svetle alebo sa porovnať so sebou samými? Toto je kľúčové a je to pre vás najprospešnejšie. Keď sa zhromaždíte, musíte hovoriť v duchovnom spoločenstve, vymieňať si nápady a diskutovať o svojich skúsenostiach a uvedomeniach – to je najúčinnejšie. Predtým sme vždy používali slovo „uvažovať“; hovorovo hovoríme „prežúvať“. Teda viac čítať, viac čítať a modliť sa, viac premýšľať a viac hľadať, vziať to, čo ste vtedy pochopili, ako aj to, čo ste nepochopili a považovali za učenie, dôležité body, body, ktoré všetci zle pochopili, a body, ktorým ste neporozumeli, a zamerať sa na to všetko v duchovnom spoločenstve – to znamená „prežúvať“. Takto sa vaše chápanie detailov týchto právd, rôznych rozdielov medzi pravdami a definícií každej pravdy stane čoraz jasnejším a presnejším. Myslíte si, že rôzne pravdy, ktoré ste v posledných rokoch pochopili a uviedli do praxe, sa v porovnaní s minulosťou stali viacvýznamovejšími alebo jasnejšími? (Jasnejšími.) A došlo v priebehu týchto rokov k nejakej veľkej zmene na vašej ceste viery v Boha, v smere, ktorým sa pri správaní uberáte, a v úmysle, motivácii a pôvodnom podnete za konaním vašej povinnosti? (Po podstúpení nejakého karhania a disciplinovania od Boha a jedení a pití Božích slov cítim, že došlo k nejakej zmene.) To, že došlo k zmene, je správne a je to to, čo sa má stať. Niektorí ľudia boli celý čas ľahostajní a aj keď si vypočuli toľko kázní, ani trochu sa nezmenili. V najhlbšom vnútri svojho srdca nie sú pohnutí, to znamená, že smer, ktorým idú, nemôže zmeniť žiadne stretnutie ani duchovné spoločenstvo – sú takí otupení a tupí! Cesta k dosiahnutiu spásy by sa teraz mala stávať čoraz jasnejšou a tí, ktorí majú skúsenosti, vidia jasne a zreteľne spôsoby, akými Boh zachraňuje človeka, a Jeho účel v tom. Ak po všetkých tých rokoch viery v Boha stále nevieš, ako Boh zachraňuje ľudí a ako ich očisťuje od skazenosti, potom to ukazuje, že nemáš vôbec žiadne pochopenie pravdy a ani najmenšie chápanie Božieho diela. Nie sú takíto ľudia vo svojej viere úplne zmätení?

20.marca 2019