Siedmy bod: Sú podlí, zákerní a nečestní (Druhá časť)

Doplnok: Riešenie nedorozumení ľudí týkajúcich sa riešenia cirkvi v Kanade

Pri našom poslednom stretnutí sa stalo niečo nezvyčajné. Čo to bolo? (Riešenie záležitosti kanadskej cirkvi.) Stalo sa to pred mesiacom. Máte to stále v živej pamäti? (Áno.) Zasiahla vás táto záležitosť hlboko? (Áno.) Keď sa v určitých cirkvách alebo u niektorých ľudí objavia problémy, prijímam rozhodnutie na základe okolností a riešim ich v súlade s princípmi; v podstate to bol aj tento prípad, keď som riešil záležitosť kanadskej cirkvi. Povedzte Mi teda, prečo keď sa v kanadskej cirkvi objavil antikrist a zavádzal ľudí, riešil som túto záležitosť tak, ako som ju riešil? Aké na to máte názory? Očividne to niektorých ľudí vydesilo. Prečo ich to vydesilo? Niektorí ľudia hovoria: „Bolo to riešené tak tvrdo. Bolo to až také vážne? Ako sa to mohlo riešiť takýmto spôsobom? Riešilo sa to v súlade s princípmi? Nebolo to riešené len z chvíľkového rozmaru? Aké bude mať takéto riešenie následky? Bolo to, čo títo ľudia urobili, naozaj také vážne? Na základe požiadaviek na tých ľudí a na základe ich postoja, vyjadrení a informácií, ktoré tam zazneli, sa zdá, že nemali byť riešení tak tvrdo, však?“ Takto zmýšľajú niektorí ľudia. Iní zas hovoria: „Možno mal Boh svoje dôvody a myšlienky, prečo to tak riešil.“ O aké myšlienky presne ide? Existoval nejaký pôvodný úmysel alebo dôvod na to, aby sa táto záležitosť riešila takýmto spôsobom? Bolo rozumné riešiť týchto ľudí takýmto spôsobom? (Áno.) Všetci hovoríte, že to bolo rozumné, tak dnes o tejto záležitosti diskutujme a pozrime sa, prečo presne bolo rozumné riešiť túto vec takto, čo si o tejto záležitosti presne myslíte, aký to má na vás následne vplyv, či sú vaše názory na to správne alebo nesprávne a či je na vašich myšlienkach niečo chybné alebo skreslené. Ak sa stále zdráhate, hryziete si do jazyka a nevyjadrujete sa, ak stále cítite vzdor, potom sa problémy nikdy nevyriešia tým najlepším spôsobom, a preto musíme dospieť k zhode. Aké sú princípy na dosiahnutie zhody? Čo by sme mali urobiť, ak nie ste schopní prijať toto rozhodnutie, ktoré som urobil, a máte o ňom myšlienky a predstavy, cítite voči nemu odpor a dokonca o ňom prechovávate nedorozumenia a vyvstávajú otázky alebo zlé myšlienky? Mali by sme o tej veci diskutovať. Ak máme odlišné názory, potom sa nezhodujeme. Ako potom môžeme dosiahnuť zhodu? Je v poriadku hľadať spoločnú reč a zároveň si zachovať rozdiely? Ak by sme urovnali akékoľvek rozdiely cestou kompromisu, ak Ja trochu ustúpim a vy trochu ustúpite, bolo by to v poriadku? Je jasné, že to nie je v poriadku. Toto nie je spôsob, ako dosiahnuť súlad. Takže, ak chceme dosiahnuť zhodu a dospieť v tejto veci k jednotnému porozumeniu a rozhodnutiu, ako to urobiť? Musíte hľadať pravdu, usilovať sa o pravdu a snažiť sa porozumieť pravde a je potrebné, aby som všetkým vysvetlil celú záležitosť a objasnil ju. Nikto by o tom nemal vo svojom srdci prechovávať žiadne nedorozumenia. Takto dosiahneme jednotný pohľad na vec, ktorá bude potom uzavretá a ukončená. Ak sa v budúcnosti stretnem s podobnou záležitosťou, možno ju budem riešiť úplne rovnako, alebo ju možno nebudem riešiť týmto spôsobom, ale použijem namiesto toho iný spôsob. Čo by ste teda mali z tejto záležitosti získať? (Mali by sme sa naučiť, ako hľadať pravdu a porozumieť tomu, prečo Boh riešil túto záležitosť takto.) Spomenuli ste dva aspekty, výborne. Sú ešte nejaké ďalšie? (Mali by sme sa snažiť porozumieť princípom Božieho konania, aby sme neurazili Božiu povahu. Je to pre nás varovanie.) To je ďalší aspekt.

Aby sme jasne vysvetlili riešenie záležitosti kanadskej cirkvi, musíme začať od začiatku. Čím by sme mali začať? Začneme od chvíle, keď títo ľudia odišli z Číny. Zašli by sme príliš ďaleko do minulosti? Možno si myslíte, že je to smiešne, ale v skutočnosti to nie je na smiech. Ide o vyťahovanie starých hriechov? Nie, nejde. Keď si vypočujete Moje dôvody, pochopíte, prečo začínam práve tam. Bez ohľadu na to, či každý, kto príde do zahraničia, prichádza s poverením, poslaním a zodpovednosťou, začneme menšou otázkou – je náhoda, že každý jeden človek dokáže odísť z Číny? (Nie.) Nedeje sa to náhodou. Od chvíle, keď si sa rozhodol a bol si ochotný odísť z Číny, aby si konal svoju povinnosť, až po tvoj príchod do zahraničia, povedz Mi, kto v celom tomto procese, okrem tvojej spolupráce, určuje, či môžeš z Číny odísť bez problémov? (Boh.) Správne. Nerozhoduje o tom to, aké máš známosti, ani to, koľko máš peňazí, alebo či máš vybavené všetky formality – všetci, ktorí prichádzajú do zahraničia, by mali mať spoločné poznanie a skúsenosť. Čo všetci zažívajú? Boh má zvrchovanosť nad tým, či niekto môže odísť z Číny bez problémov; nemá to nič spoločné s tým, aký je schopný alebo či má nejaké veľké schopnosti. Toto nie je prechod z jednej provincie do druhej v rámci nejakej krajiny; toto je odchod z krajiny a vyžaduje si to mnoho zložitých formalít. Najmä v tejto dobe, keď veľký červený drak šialene utláča a prenasleduje veriacich a každého jedného z nich prísne sleduje, nie je také ľahké vybaviť formality na odchod z Číny. Preto to, že títo ľudia bez problémov dorazili do zahraničia, bolo úplne pod Božou zvrchovanosťou a ukazuje to Božiu všemohúcnosť. Kto môže odísť z Číny, či sa formality vybavia hladko alebo nie a ako dlho to trvá, to všetko určuje Boh a je to Božia ruka, ktorá to všetko ovláda a zariaďuje. Nepôjde to, ak tomu nebudeš veriť, a nepôjde to ani vtedy, ak to neuznáš – také sú fakty. Vec sa uskutočnila vďaka spolupráci ľudí a vďaka Božej zvrchovanosti. Ak by sme mali urobiť záver o tvojom odchode z Číny, kto to umožnil? (Boh.) Urobil to Boh. Ľudia sa nemajú čím chváliť, namiesto toho by mali ďakovať Bohu. Čo by si teda mal robiť? (Snažiť sa konať svoju povinnosť.) Mal by si sa snažiť konať svoju povinnosť a mal by si ju konať so sústredenou mysľou. Keď sa na to pozrieme komplexne, môžeme urobiť konečný záver a povedať, že tvoj odchod z Číny s cieľom konať svoju povinnosť bol výsledkom Božích opatrení a vedenia, a nie tvojej vlastnej schopnosti? (Áno, môžeme.) Niektorí ľudia hovoria: „Ako to, že to nie je vďaka mojej schopnosti? Hoci ma Boh viedol, aj keby ma neviedol, odchod z Číny by ani tak nebol ťažký, keďže som postgraduálny študent s kvalifikáciou TEM8 v angličtine a zložiť skúšku TOEFL by nebol problém.“ Veľmi málo ľudí je v takejto pozícii. Niektorí sú napríklad bohatí a môžu emigrovať na základe investičných víz, ale takýchto okolností je málo a sú zriedkavé. Deje sa teda odchod týchto ľudí z Číny pod Božou zvrchovanosťou a s Jeho povolením? Áno, deje. Nebudeme rozoberať jednotlivé situácie; budeme hovoriť len o tých, ktorí môžu odísť z Číny a ktorí neskôr začnú úprimne konať svoju povinnosť. To nevychádza úplne z ich vlastných úmyslov. Jedným aspektom tvojho odchodu z Číny je to, že máš poslanie, zatiaľ čo druhým aspektom je to, že si odišiel z Číny pod Božím vedením. Keď sa na vec pozrieme z tohto hľadiska, kvôli čomu si odišiel z Číny? (Kvôli konaniu svojej povinnosti.) Bez ohľadu na to, ako dlho trvá vybavenie formalít v počiatočných fázach, koľko sa vydávaš alebo ako nad tou vecou vládne Boh svojou zvrchovanosťou, v každom prípade, keďže môžeš odísť z Číny a konať svoju povinnosť v Božom dome, môžeme s istotou povedať, že máš v zahraničí poslanie. Nesieš zodpovednosť a ťažké bremeno a tvoj cieľ príchodu do zahraničia by mal byť veľmi jasný. Po prvé, neemigroval si, aby si si užíval život; po druhé, neprišiel si do zahraničia hľadať zdroj obživy; po tretie, neprišiel si do zahraničia hľadať iný spôsob života; a po štvrté, neprišiel si do zahraničia viesť dobrý život. Nie je to tak? Neprišiel si do zahraničia usilovať sa o svet; prišiel si s poslaním a s Božím poverením konať svoju povinnosť. Keď sa na to pozrieme z tohto hľadiska, čo by malo byť po príchode do zahraničia tvojou najvyššou prioritou? (Konať svoju povinnosť.) Tvojou najvyššou prioritou je prísť do Božieho domu, nájsť si svoje miesto a konať svoju povinnosť poctivo a disciplinovane podľa opatrení Božieho domu. Je to tak? (Áno, je.) Správne. Okrem toho si neprišiel do zahraničia preto, že by sa ti niekto vyhrážal alebo ťa uniesol – prišiel si dobrovoľne. Nech sa na to pozrieš z akejkoľvek stránky, prišiel si do zahraničia, takže by si mal konať svoju povinnosť. Je to správne, však? Je to veľká požiadavka na ľudí? (Nie.) Nie je veľká ani prehnaná. Nie je to nerozumné. Ako by si mal na základe toho, čo som práve povedal, zaobchádzať so svojou povinnosťou a ako by si ju mal konať, aby si splnil poverenie, ktoré ti dal Boh? Mal by si o týchto veciach premýšľať? Prvá vec, ktorú by si si mal pomyslieť, je: „Už nie som obyčajný človek, teraz nesiem na pleciach bremeno. Aké bremeno? Je to poverenie, bremeno, ktoré mi dal Boh. Boh ma viedol, aby som prišiel do zahraničia, a ja by som mal pri šírení Božieho evanjelia plniť zodpovednosti a záväzky, ktoré by mala plniť stvorená bytosť – to je moja povinnosť. Po prvé, mal by som uvažovať o tom, akú povinnosť môžem konať, a po druhé, mal by som uvažovať o tom, ako túto povinnosť konať dobre, aby som nesklamal Božiu zvrchovanosť nado mnou a Jeho opatrenia pre mňa.“ Nemal by si takto uvažovať? Je toto uvažovanie prehnané? Je to falošnosť? Nie, nie je; je to niečo, o čom by mal uvažovať niekto s rozumom, s ľudskou prirodzenosťou a so svedomím. Ak niektorí ľudia povedia: „Keď som prišiel do zahraničia, zistil som, že to nie je také, ako som si myslel, a ľutujem, že som prišiel,“ čo sú to za ľudia? Takíto ľudia nemajú ľudskú prirodzenosť a sú vierolomní. Väčšina ľudí, ktorí prídu do zahraničia, je však ochotná vložiť sa do vykonávania svojej povinnosti. Toľko k tomu. Teraz si to spojme so záležitosťou kanadskej cirkvi. Ľudia v kanadskej cirkvi nie sú výnimkou. Bola náhoda, že išli do Kanady? Nebola to náhoda, bolo to nevyhnutné. Prečo hovorím, že to bolo nevyhnutné? Hovorím to preto, lebo Boh už dávno určil, ktorí ľudia majú ísť do ktorej krajiny, a to, čo bolo „nevyhnutné“, zvrchovane ovládal Boh. Keď Boh zvrchovane určí, že máš ísť do nejakej krajiny, tak sa to stane. Aj ľudia v kanadskej cirkvi mali poslanie a prišli do zahraničia vďaka Božej zvrchovanosti a opatreniu. Boh ich viedol do Kanady a na základe ich talentov, odborných zručností, silných stránok a tak ďalej ich cirkev pridelila na rôzne pracovné pozície a umožnila im konať svoju povinnosť. Spočiatku konali svoju povinnosť trochu strnulo. Tým „strnulo“ nemyslím, že by boli tupí alebo pomalí, ale skôr to, že hoci väčšina z nich prišla konať svoju povinnosť, neusilovali sa o pravdu. Prečo hovorím, že sa neusilovali o pravdu? Keď narazili na problémy, nehľadali pravdu a pri svojom konaní nehľadali princípy. Niekedy, keď pre nich Zhora urobili nejaké opatrenia alebo im povedali, aby niečo urobili, boli neochotní – s takýmto postojom konali svoju povinnosť. Pokračovali týmto povrchným spôsobom a vykonávanie ich povinnosti sa dostalo do hrozného stavu, bol v tom úplný chaos. Na cirkevnom živote týchto ľudí ani na ich vstupe do života nebolo nič dobré, účinok ich povinnosti bol zlý, v ich duchovnom spoločenstve o pravde nebola žiadna realita a nemali vôbec žiadnu schopnosť rozlíšiť falošných vodcov a antikristov – na ničom, čo robili, nebolo nič dobré. Ako čas plynul, objavil sa antikrist menom Yan a oni sa s ním spojili. Čo to znamená, že sa „spojili“? Tento antikrist bol len mladík, mal 26 rokov a v cirkvi pracoval dva a pol roka. Počas toho času pritiahol mnoho sestier, možno až desať. Niektoré z nich sa mu páčili a niektoré nie, a tie ignoroval, no všetci títo ľudia tohto antikrista zbožňovali. Pred dva a pol rokom ľudia v kanadskej cirkvi pri vykonávaní svojej povinnosti za veľa nestáli a boli v stave mŕtvolnej otupenosti. K akejkoľvek práci, ktorú pre nich Zhora zariadili, pristupovali povrchne a neochotne a realizácia práce si vyžadovala veľa namáhavého úsilia. Keď ich Zhora orezali, klesli na duchu, upadli do zlej nálady, zriedka komunikovali so Zhora a ich postoj k práci bol tiež veľmi skormútený. Keď sa antikrist menom Yan stal vodcom, ich situácia sa každým dňom zhoršovala a väčšina z nich sa deň čo deň len tak motala. Prečo sa dokázali dostať do tohto štádia, keď sa len tak motali? S čím to súviselo? Objektívnou príčinou mohla byť súvislosť s vodcami. Nemali žiadnych dobrých vodcov, nikto z ich vodcov sa neusiloval o pravdu, ale namiesto toho pestovali medziľudské vzťahy a zapájali sa do nekalých činností. A aká bola subjektívna príčina? To, že nikto z nich sa neusiloval o pravdu. Je pre gang ľudí, ktorí sa neusilujú o pravdu, ľahké konať svoju povinnosť verne a na požadovanej úrovni? (Nie.) Je však pre gang ľudí, ktorí sa jednoducho neusilujú o pravdu, a pre nejakých pochybovačov ľahké zapájať sa do nekalých činností, byť povrchní a odporovať Zhora? (Áno.) A je pre gang takýchto ľudí ľahké ísť dolu vodou a zvrhnúť sa ako neverci? Je to veľmi ľahké a toto bola cesta, ktorou kráčali. Pod zámienkou konania svojej povinnosti jedli jedlo Božieho domu, bývali v ubytovaní patriacom Božiemu domu a Boží dom ich podporoval. Podvodom získavali od Božieho domu jedlo a pitie, a predsa sa tešili na vstup do nebeského kráľovstva a prijatie odmien – takto žili a spoliehali sa na podvody. Keď antikrist vyrušoval prácu cirkvi, ani jeden z nich nenahlásil žiadny problém Zhora. Iba jedna žena nahlásila problém falošnému vodcovi a výsledkom toho bolo, že sa vec nevyriešila. Ostatní boli slepí, a hoci videli, že v cirkvi dochádza k toľkým problémom, nenahlásili ich. Pracovné opatrenia Božieho domu jasne stanovujú princípy na odvolávanie vodcov a pracovníkov, ale nikto im nevenoval pozornosť, namiesto toho sa spolu s tým antikristom len tak viezli. Medzi týmito pochybovačmi boli na jednej strane tí, ktorí verili v Boha viac ako 20 rokov, a na druhej strane tí, ktorí verili aspoň päť rokov, a nikto tieto problémy nenahlásil. Čo však bolo horšie? Bolo tam mnoho vedúcich skupín a zástupkýň vedúcich skupín, ktoré s týmto antikristom flirtovali a súperili medzi sebou o jeho priazeň. Keď spolu začnú chodiť muž a žena, dospelí a starší ľudia to ľahko vidia na prvý pohľad. Všetci ľudia sú citliví na záležitosť vzťahov medzi mužmi a ženami a stačí im jeden pohľad, aby vedeli, čo sa deje. Nikto to však nenahlásil, nikto sa nepostavil, aby ich pokarhal alebo odhalil, a nikto ich nedokázal rozlíšiť. Vystúpil niekto a keď videl, že sú gang vedený týmto antikristom, povedal si: „Nemôžem vás nasledovať. Musím to nahlásiť vyššiemu vedeniu a dať vás odvolať, alebo zorganizovať nejakých bratov a sestry so zmyslom pre spravodlivosť, aby vás zosadili?“ Nie, nikto to neurobil. Nikto to nenahlásil až do chvíle, kým nebola táto záležitosť odhalená. Čo to boli za ľudia? Boli to praví veriaci v Boha? Boli to tí, ktorí sa usilujú o pravdu? (Nie.) Keďže sa im priamo pod nosom stala taká veľká vec a nevedeli o tom, boli títo ľudia, ktorí sa neusilovali o pravdu, schopní dobre konať svoju povinnosť? Aký bol ich postoj k ich povinnosti? Je jasné, že to boli len príživníci, ktorí sa každý deň priživovali. Verili, že v Božom dome sa môžu ľahko premotať, že nikto by nemal povedať ani slovo, ak si všimne problém, nikto by nemal nikoho uraziť, a že keby urazili „šéfa“, bolo by to hrozné a malo by to pre nich zlé následky. Ak sa bojíš uraziť ľudí a neodvážiš sa to urobiť, odvážiš sa potom uraziť Boha? Ak urazíš Boha, bude to mať pre teba dobré následky? Ako s tebou Boh naloží? Nebude to mať následky? (Áno, bude.) Bude to mať následky. Samozrejme, to, že sa báli niekoho uraziť, nebol hlavný faktor. Hlavným faktorom bolo to, že to boli podlí ľudia, ktorí nemali lásku k pravde. Okrem toho, že sa neusilovali o pravdu, urobili aj veľa hlúpostí. V kanadskej cirkvi nebolo veľa ľudí, no mali veľa divokých ambícií. Vykonávanie ich povinností zjavne nemalo žiadny účinok, no napriek tomu chceli rozšíriť rozsah svojej práce a zamestnávali sa kúpou nehnuteľnosti, ale nakoniec zaplatili zálohu za nehnuteľnosť zbytočne. Teraz bola väčšina týchto ľudí izolovaná. Povedzte Mi, čo je táto skupina ľudí zač? Nie je to banda zvierat a darebákov? Je jasné, že nie sú ničím, a predsa takto premrhali obety. Nikto nechránil záujmy Božieho domu, nikto nemal zmysel pre spravodlivosť – je to len banda diablov! Je to naozaj poburujúce!

V kanadskej cirkvi nebolo veľa ľudí, len niekoľko stoviek. Nevynakladali veľa úsilia na svoju povinnosť, zanedbávali ju a vytvárali kliky, všetci sa celé dni len tak motali. Nie je to poburujúce? Boli neefektívni v práci a nerobili žiadny pokrok, všetci proti sebe intrigovali a nespolupracovali harmonicky. Vodcovia sa s niektorými ďalšími zapájali do nekalých činností a nikto nemal pocit naliehavosti, nikto sa nenahneval a nikto z toho nebol smutný. Nikto sa v tejto veci nemodlil, ani nehľadali u tých Zhora, ani tých Zhora nežiadali o pomoc. Nikto to neurobil a nikto nevystúpil, aby povedal: „Nie je správne, že konáme svoju povinnosť takýmto spôsobom. Táto povinnosť, ktorú konáme, je naše Bohom dané poverenie a my nemôžeme sklamať Boha!“ Nič im nechýbalo, mali dosť ľudí, mali dosť vybavenia. Čo im chýbalo? Chýbali im nejakí dobrí ľudia. Nikto nemal zmysel pre bremeno v práci cirkvi, ani nedokázal chrániť prácu Božieho domu, vystúpiť a prehovoriť, alebo mať duchovné spoločenstvo o pravde týkajúcej sa rozlišovania, aby všetci mohli povstať a rozlíšiť a odhaliť falošných vodcov a antikristov; nikto to neurobil. Bolo to preto, že títo darebáci boli slepí a nevideli, čo sa deje, alebo preto, že im chýbala kvalita a boli zmätení pre svoj pokročilý vek? (Ani jedno.) Nebolo to ani jedno. Aká bola teda skutočná situácia? Všetci boli spolu s tým antikristom, všetci sa navzájom chránili a lízali si päty, nikto nikoho neodhaľoval, všetci sa v tom brlohu démonov len poflakovali. Pomysleli niekedy na svoju povinnosť alebo na Božie poverenie? (Nie.) Chceli sa len takto viezť bez akýchkoľvek výčitiek svedomia. Čo je to za jav, keď nemali žiadne výčitky svedomia? Je to tým, že Duch Svätý na nich nekonal a Boh ich opustil. Existuje aj iné vysvetlenie, prečo ich Boh opustil, a to, že Boh bol nimi znechutený pre ich postoj k povinnosti a ich postoj k pravde a Bohu, ako aj pre ich myšlienky, a už si nezaslúžili konať túto povinnosť. Preto u nich nebolo vidieť žiadne výčitky ani disciplinovanie, žiadne prebudenie svedomia, a už vôbec nedostali žiadne osvietenie alebo osvetlenie, žiadne orezávanie, žiadny súd ani napomínanie. Tieto veci sa ich netýkali, boli úplne otupení a nelíšili sa od diablov. Roky počúvali kázne v Božom dome a počúvali aj kázne o rozlišovaní antikristov a o tom, ako konať svoju povinnosť na požadovanej úrovni, ale hľadali a prijímali počas tohto času pravdu? Rozlíšili antikristov? Viedli nejakú debatu o rôznych prejavoch antikristov? Nie, neviedli. Keby to naozaj urobili, určite by sa našla menšina ľudí, ktorí by dokázali povstať, odhaliť a nahlásiť antikrista, a veci by nezašli tak ďaleko, ako zašli. Bola to len banda popletených ľudí a naničhodníkov! V súlade s ich skutočnou situáciou, ich správaním a hodnotením, ktoré im bolo prisúdené, som ich zaradil do skupiny B na obdobie izolácie a uvažovania. Bolo odo Mňa prehnané riešiť túto záležitosť takýmto spôsobom? (Nie.) Nie, vôbec to nebolo prehnané. A ak to nebolo prehnané, nemôže sa to považovať za úplne náležité? Urobilo sa to preto, aby dostali nejakú možnosť. Akú možnosť? Ak majú skutočne nejakú ľudskú prirodzenosť a svedomie, ak sa dokážu kajať a zmeniť smer, potom budú mať možnosť vrátiť sa do cirkvi; ak nemajú ani túžbu kajať sa, potom zostanú po zvyšok svojho života izolovaní a cirkev ich dokonca vyčistí. Tak to je. Neboli okamžite vyčistení, aby dostali možnosť kajať sa. Môžu povedať: „Urobili sme túto zlú vec a Ty si sa nahneval a izoloval nás. Takže aj keď sme predtým pri konaní svojej povinnosti nemali žiadne úspechy, určite sme preto trpeli. Prečo to nevidíš?“ Ich izolácia je však v skutočnosti prejavom dostatočnej zhovievavosti a podľa ich činov a správania mali byť vyčistení. Pozrite sa na tento ich postoj – sú vo veľkom nebezpečenstve! Ako by sa teda mala táto záležitosť riešiť? Svoj prístup musím rozdeliť do dvoch fáz: Prvou fázou je izolovať ich a druhou je naložiť s nimi tak, ako uznám za vhodné na základe ich situácie počas obdobia izolácie a ich individuálneho správania, a rozhodnúť, či ich ponechám v cirkvi, alebo ich vyčistím. Nepreukazuje sa im tým dostatočná zhovievavosť?

Tí ľudia v kanadskej cirkvi urobili toľko zlých vecí a ich izolácia v súlade s ich správaním bola prejavom veľkej zhovievavosti, tak prečo majú niektorí ľudia stále vlastné predstavy o spôsobe riešenia tejto záležitosti? Niektorí ľudia hovoria: „Možno bolo správne, že si túto záležitosť riešil takýmto spôsobom, ale stále je tu malý problém. Tí ľudia v kanadskej cirkvi si to spôsobili sami a dostali to, čo si zaslúžili, ale netrestáš ich takýmto riešením prísne, aby si dal príklad ostatným?“ Je to správne porozumenie? (Nie.) Počul som niektorých ľudí hovoriť: „Toto je správny spôsob, ako to riešiť. Mal by si ich prísne potrestať, aby si dal príklad ostatným, urobil z nich varovanie pre ostatných a ukázal silu, aby si ostatným vyslal odkaz.“ Nepovedal by niečo takéto neverec? Takýto pohľad na veci by mal neverec. Možno ešte nie ste schopní prezrieť podstatu tohto problému, a preto stále dokážete vyjadriť názor neverca. Nemyslíte si, že je trochu nechutné, aby to niekto povedal? Ak túto záležitosť vysvetľujete pomocou takýchto slov, potom hovoríte veci, ktoré sú mimo témy, a takto to nie je. Ako by ste teda opísali spôsob, akým som túto záležitosť riešil? (Riešil si ju podľa princípov.) Správne, riešil som ju podľa princípov; to je praktické tvrdenie. Ešte niekto? Nespôsobili si to sami? (Áno.) A akým najjednoduchším spôsobom to možno opísať? (Dostali spravodlivú odplatu.) Správne, na základe toho, ako sa správali, dostali spravodlivú odplatu a spôsobili si to sami. Boh koná v súlade s pravdou-princípmi; odpláca sa ľuďom podľa ich správania. Ľudia by okrem toho mali niesť následky svojich činov, a keď robia veci, ktoré sú nesprávne, mali by byť potrestaní – to je primerané. Boh sa ľuďom odpláca podľa ich správania; toto je vykonanie odplaty na tých ľuďoch v kanadskej cirkvi a, aby sme použili súčasný slovník, sú riešení v súlade s princípmi. Povedzte Mi, ktoré z týchto vecí, ktoré som o nich odhalil, nie sú fakty? Ktoré z Mojich analýz a definícií týchto záležitostí, ktoré z Mojich charakterizovaní týchto ľudí nie sú fakty? Všetko sú to fakty. Preto dostali odplatu podľa týchto prejavov a podľa svojich činov a správania – čo je na tom nesprávne? Takže ukázať silu, aby sa ostatným vyslal odkaz, prísne potrestať ľudí, aby sa dal príklad ostatným, a urobiť z ľudí varovanie pre ostatných – je prirodzenosť týchto činov rovnaká ako spôsob, akým som riešil kanadskú cirkev? (Nie.) Tak prečo prísne trestať ľudí, aby sa dal príklad ostatným? Aká je prirodzenosť tohto konania? Prísne trestať ľudí, aby sa dal príklad ostatným, ukazovať silu, aby sa ostatným vyslal odkaz, a robiť z ľudí varovanie pre ostatných – prirodzenosť týchto troch činov je v podstate rovnaká. Aká je to prirodzenosť? Je to čin vládcu alebo mocného človeka, ktorý v konkrétnej situácii robí to, čo považuje za nevyhnutné, aby nastolil svoju autoritu, a používa to na zastrašovanie ostatných. Toto sa nazýva prísne potrestanie ľudí, aby sa dal príklad ostatným. Čo by bolo ich cieľom pri tomto konaní? Bolo by to prinútiť ostatných, aby ich poslúchali, báli sa ich a cítili sa nimi zastrašení, aby pred nimi nerobili nič unáhlené a aby pred nimi nerobili čokoľvek, čo sa im zachce. Bolo by ich konanie v súlade s princípmi? (Nie.) Prečo hovoríte, že by to nebolo v súlade s princípmi? Vládca by mal svoju motiváciu konať a jeho motiváciou by bolo upevniť svoj režim a chrániť svoju moc. Chcel by okolo tej záležitosti urobiť rozruch a to by bola prirodzenosť jeho konania. Záležitosť riešenia kanadskej cirkvi bola založená na pravde-princípoch, a nie na satanských filozofiách nevercov. Antikrist zavádzal ľudí, narúšal a vyrušoval prácu cirkvi, obrátil cirkev hore nohami a väčšina ľudí sa ho stále zastávala – prirodzenosť ich činov je naozaj veľmi odporná! Keď sa takto viezli, bolo by pre nich lepšie opustiť cirkev a ísť si žiť vlastné životy. Aspoň by sa vtedy neplytvalo zdrojmi Božieho domu a to by bola dobrá vec. Urobili to však? Ich svedomie nemalo toto povedomie a plytvali finančnými a materiálnymi zdrojmi Božieho domu, nevynakladali úsilie na konanie svojej povinnosti, spolčili sa s antikristom a páchali spolu s ním zlo – prirodzenosť týchto činov je veľmi vážna! Boží dom s nimi naložil takto, aby o sebe uvažovali a spoznali sami seba, aby dokázali zmeniť smer a kajať sa, a to je v ich prospech. Keby sa neriešili, potom by možno o rok všetci zradili Boha a vrátili sa do sveta. Našťastie boli včas izolovaní a riešení, a tým sa zabránilo tomu, aby zlo páchal ešte väčší počet ľudí a aby práca cirkvi utrpela ešte väčšiu stratu. Sú týmto konaním spasení alebo vyradení? (Sú spasení.) V skutočnosti sú spasení. Urobilo sa to preto, aby sa im pomohlo, aby boli varovaní, aby im zaznel varovný zvon, aby sa im povedalo, že ich konanie nebolo správne, že ak budú takto pokračovať, dostanú sa do záhuby, zahynú a stratia akúkoľvek nádej na dosiahnutie spásy. Ak dokážu pochopiť tento bod, potom majú stále nádej. Ak nedokážu pochopiť ani tento bod a naďalej sa cítia skormútení, zvrhávajú sa a upadajú do zúfalstva, odporujú Zhora a šíria svoje predstavy v negatívnej nálade, potom budú mať problémy. Čo im prajete? (Aby sa kajali.) Všetci im prajete, aby sa mali dobre a kajali sa. A čo im prajem Ja? Prajem si, aby sa nekajali, aby som ich mohol všetkých odstrániť, aby na tom bola cirkev bez týchto ľudí lepšie? Je toto to, čo chcem? (Nie.) Nie, toto nie je to, čo chcem. Prajem si, aby sa mali dobre a kajali sa, aby sa po pokání vrátili do Božieho domu a aby už nekonali svoju povinnosť tak ako predtým. Ako znie ten verš? „Nech sa každý odvráti od svojej zlej cesty a od násilia, ktoré je v jeho rukách“ (Jon 3, 8). Pokiaľ ide o nich, ak dokážu dosiahnuť tento účinok, potom to bude spomienka, ktorá sa nevymaže nikdy, kým budú žiť, a bude to pre nich mimoriadna skúsenosť, stane sa z toho úžasná udalosť. To závisí od toho, o čo sa individuálne usilujú.

Keď sa záležitosť s antikristom v kanadskej cirkvi vyriešila, niektorí ľudia si pomysleli: „Títo ľudia konali svoju povinnosť mnoho rokov, a predsa boli izolovaní, pretože sa objavil antikrist a spôsobil vyrušenie.“ Vnímajú to ako krízu a myslia si: „Och, toto je prvýkrát, čo vidím Boha hnevať sa a preklínať ľudí. Dokonca ani spoločníci, komplici a nasledovníci antikrista neboli ušetrení. Boh naozaj neberie ohľad na pocity nikoho! Bežne sa hovorí, že Boh miluje človeka a je k nemu milosrdný, ale tentoraz je Jeho hnev naozaj neznesiteľný!“ Začínajú sa v srdci cítiť nepokojne. Povedzte Mi, je správne, aby ľudia takto zmýšľali? (Nie.) Prečo nie? Ako by mali ľudia pristupovať k tejto záležitosti? Koľko rokov už počúvate kázne? Nie je to aspoň päť rokov? A nemali by sme byť schopní dosiahnuť zhodu v mnohých záležitostiach, najmä v takých, v ktorých sú princípy relatívne jasné? (Áno.) Čo znamená „zhoda“? Znamená to druh tichého porozumenia. Ja niečo urobím bez toho, aby som vám povedal dôvod, a vy veľmi dobre viete prečo, dokážete tomu porozumieť, prijať to a pochopiť z pozitívneho uhla – to znamená mať tiché porozumenie. Ako toto tiché porozumenie vzniká? Povedzme, že ste si vypočuli mnoho kázní, dosiahli ste určitú úroveň porozumenia pravde a viac sme sa spoznali. Vysvetlil som vám mnoho vecí a povedal som vám svoje názory, svoje myšlienky, svoje princípy konania, ako aj veci, ktorým musíte rozumieť a ktoré musíte robiť. Povedal som vám všetky tieto veci a to, aké sú Moje názory, a vy ste potom Moje názory prijali a pristupovali ste k veciam, k svojej povinnosti, viere, životu a iným ľuďom v súlade s Mojimi názormi. Nebude potom tiché porozumenie medzi nami neustále rásť? (Áno.) Dosiahli sme teda tento druh tichého porozumenia, pokiaľ ide o riešenie kanadskej cirkvi? Čo by znamenalo naše tiché porozumenie, keby som túto záležitosť nevysvetlil tak, ako ju vysvetľujem? „Prísne potrestať ľudí, aby sa dal príklad ostatným“ a „urobiť z ľudí varovanie pre ostatných“ – je toto naše tiché porozumenie? (Nie.) Títo ľudia počúvali kázne mnoho rokov, tak ako mohlo to, že som podnikol tento krok, u nich vyvolať takúto reakciu? Povedzte Mi, ako som sa cítil, keď som ich počul vyjadrovať takéto názory? Cítil som, aké je tragické, že ľudia môžu hovoriť také veci! Pýtam sa ťa, mal som sa tak cítiť? (Áno.) Prečo to hovoríš? Ide o to, že tento druh vyjadrenia, tento druh pohľadu, tento druh porozumenia a chápania nemal existovať ani sa objaviť. Teraz sa objavili a vymykajú sa Mojim očakávaniam. Sú také vzdialené od Môjho hodnotenia a očakávaní, že sa za túto záležitosť hanbím! Niekto povie: „Je to až také vážne? Nerobíš len veľkú vedu z ničoho?“ Poviem vám, nie je to obrovská vec, ale nie je to ani maličkosť. Od chvíle, keď začneš veriť v Boha, keď uznáš, že Boh je tvoj Boh a tvoj Pán, keď chceš jesť a piť Božie slová, nasledovať Boha, prijímať Jeho ovládanie a opatrenia a podriadiť sa všetkému, čo od teba Boh žiada, od toho dňa si si vytvoril vzťah s Bohom. Keď si si vytvoril tento vzťah, medzi tebou a Bohom existuje jeden najzásadnejší problém. Aký je to problém? Ide o to, že ak nedokážeš prijať veci, ktoré Boh robí, a spôsoby, akými sa Boh správa, ak týmto veciam nedokážeš porozumieť a nedokážeš prevziať iniciatívu, aby si ich hľadal a chápal, potom bude tvoj vzťah s Bohom v každom okamihu v stave krízy. A čo tento stav krízy znamená? Bez ohľadu na to, koľko Božích slov ješ a piješ, bez ohľadu na to, ako sa plánuješ podriadiť Bohu, pokiaľ je tento stav krízy prítomný čo i len jeden deň, potom skutočnosť, že chceš nasledovať Boha, a tvoja túžba prijať Božiu spásu môžu byť zničené, môžu sa stať neudržateľnými a môžu sa stať len ilúziou. Prečo to hovorím? Pokiaľ tvoj vzťah s Bohom nie je normálny a pokiaľ tento stav krízy existuje, budeš schopný udržať si s Bohom normálny vzťah? Aký vzťah budeš mať potom s Bohom? Bude to vzťah súladu? Rodinný vzťah alebo vzťah medzi kolegami? Aký presne to bude vzťah? Pokiaľ je tvoj vzťah s Bohom v stave krízy, potom budeš schopný kedykoľvek a kdekoľvek súdiť a budeš nesprávne rozumieť Božím skutkom a správaniu a budeš dokonca schopný odporovať veciam, ktoré Boh robí, a odmietať ich prijať. Nebol by si potom v nebezpečenstve? Ako toto nebezpečenstvo vzniká? Vzniká preto, lebo nepoznáš Boha. Nebudeme hovoriť z pozitívnej stránky, ale skôr z negatívnej. Boha napríklad vždy vidíš určitým spôsobom a myslíš si, že Boh je kráľ na zemi, najdôležitejší hodnostár, najvyššia osoba, ktorá vládne mocou na zemi. Vo svojej mysli si vždy myslíš, že Boh je niekto v takomto postavení, aký pohľad teda na tomto základe zaujmeš na veci, ktoré robí a hovorí? Dovoľte Mi uviesť niekoľko príkladov a potom možno pochopíte, aký pohľad mám na mysli. Vo svete existuje príslovie: „Byť v blízkosti kráľa je rovnako nebezpečné ako žiť s tigrom.“ Sú teda ľudia, ktorí toto príslovie vzťahujú na svoj vzťah s Bohom? (Áno.) Sú takí ľudia a mnohí majú na Boha takýto pohľad. Potom je tu príslovie, ktoré sme spomenuli skôr: „Urobiť z ľudí varovanie pre ostatných.“ Nerobí to z Boha tiež kráľa na zemi alebo niekoho s vplyvom a postavením? (Áno, robí.) Majú toto porozumenie Bohu, pretože na Neho majú tento pohľad. A práve preto, že majú s Bohom takýto vzťah, že Ho vidia takto a takto chápu Jeho identitu a postavenie, považujú Ho za rovnakého, ako by považovali niekoho s postavením vo svete – to je prirodzené. Existuje ďalšie príslovie, ktoré hovorí: „Ako môže niekto tolerovať, že mu niekto narušuje jeho územie?“ Je to spôsob, ako opísať svetských kráľov a ľudí s postavením a vplyvom. Niektorí z vás možno poznajú takýchto ľudí alebo sa s nimi v minulosti stýkali a možno aj vy vzťahujete toto príslovie na Boha. To znamená, že keď Boh niečo urobí alebo povie, môžeš si tieto príslovia spájať s Ním a vnímať Boha týmto spôsobom. Aký presne bude tvoj vzťah s Bohom, ak Ho vnímaš týmto spôsobom a máš na Neho takýto pohľad? Bude to vzťah odporu. Bez ohľadu na to, ako veľmi vo svojej mysli boha obdivuješ a desíš sa ho, aký poslušný dokážeš byť a ako veľmi sa mu dokážeš poddať, a bez ohľadu na to, aký je tvoj postoj k nemu, tvoj vzťah s Bohom bude stále vzťahom odporu. Možno si myslíte, že keď takto hovorím, Moje slová znejú trochu abstraktne, ale ak o nich budete starostlivo uvažovať, neuvidíte potom, že veci sa majú takto? Keď som vyriešil záležitosť s antikristom v kanadskej cirkvi, nevysvetlil som vám veci dôkladne a podrobne a nepovedal som vám dôvody, prečo som tých ľudí riešil, a tak sa mnohí ľudia začali obávať o svoje vyhliadky a osud. Odkiaľ pramenili tieto obavy? Pramenili z toho, že ľudia Bohu nerozumeli správne a nepoznali Ho – to bola hlavná príčina! Ak je vaše porozumenie Bohu v súlade s Božou podstatou – napríklad, ak je tvoje porozumenie Božej spravodlivosti, autority a múdrosti v súlade s pravdou –, budeš potom Bohu rozumieť nesprávne bez ohľadu na to, čo urobí, aj keď nerozumieš dôvodom a nechápeš Božie úmysly? Nie, rozhodne nie. Keď som vyriešil problém s kanadskou cirkvou, niektorí ľudia povedali: „Urobilo sa to preto, aby sa z nich stalo varovanie a aby nás to vystrašilo.“ Aký majú problém? Je to, čo povedali, v súlade s pravdou? Ukazuje to správne porozumenie? (Nie.) Prečo nie? Dovoľte Mi, aby som vám povedal niečo veľmi jednoduché: Ich porozumenie bolo v rozpore so skutočnou situáciou, fakty také neboli a oni tomu porozumeli nesprávne. Nie je to jednoduché? (Áno.) Tak prečo sa tak namáhate s vysvetľovaním tohto problému? Nikdy som si to nemyslel a nikdy som nechcel nikoho vystrašiť. Väčšina ľudí sa v priebehu rokov neustále zlepšovala v efektivite svojej povinnosti, konajú teda teraz svoju povinnosť spôsobom, ktorý je na požadovanej úrovni? Nie, nekonajú, no títo ľudia sú v procese dosahovania požadovanej úrovne vo svojej povinnosti, a ak sa vyskytnú nejaké menšie problémy, tak ich neriešim. Niektorí ľudia môžu počas tohto procesu spôsobovať vyrušenia, niektorí môžu otáľať alebo sa u určitých ľudí môžu objaviť menšie problémy, ale celkovo sú celkom dobrí. Je tu však jedna vec, na ktorú by ste nemali zabúdať: Prišli ste konať svoju povinnosť. Bez ohľadu na to, ako tvrdo pracujete, ako veľmi trpíte alebo ako veľmi ste orezávaní, mali by ste ďakovať Bohu. Boh vám dal túto príležitosť, aby ste mohli zažiť najrôznejšie situácie a dospieť k najrôznejším osobným skúsenostiam. Je to dobrá vec a všetko sa to deje preto, aby ste mohli pochopiť pravdu. Čoho sa teda obávate? Pred kým sa chránite? Nie je potrebné, aby ste boli takíto. Len sa normálne usiluj o pravdu, nájdi si svoje správne miesto a dobre konaj svoju povinnosť a prácu, ktorá ti pripadne, a to stačí. Tým sa od vás nežiada veľa.

Od chvíle, keď sa ten antikrist objavil v kanadskej cirkvi a začal spôsobovať vyrušenia, až kým tí ľudia nedospeli do štádia, kde sú dnes, ako dlho som ich znášal? Nebolo to tak, že by som vôbec nevedel, čo sa s nimi deje, znášal som to dlhý čas. Koľko som toho zniesol? Dlhý čas neboli schopní vyprodukovať hotové diela, nedosahovali žiadny pokrok v práci a nikto z nich sa nevenoval svojim riadnym záležitostiam; všetci boli svojvoľní a bezohľadní, zhýralí a nespútaní, a mali byť riešení už dávno. Ak ste aj vy schopní byť svojvoľní, bezohľadní a nevenovať sa svojim riadnym záležitostiam, potom nečakajte, kým vás budem riešiť. Namiesto toho prevezmite iniciatívu a skončite; to by bolo dôstojnejšie. Bolo by to správne? Nie, ani to by nebolo správne. Nepremýšľaj o odchode, musíš tu cieľavedome zapustiť korene a dobre konať svoju povinnosť. Bez ohľadu na to, či dokážeš svoju povinnosť konať dobre alebo nie, aspoň do nej vlož svoje srdce a uisti sa, že si nakoniec splnil všetky svoje úlohy. Nebuď dezertér. Niektorí ľudia vravia: „Moja kvalita je slabá, nie som veľmi vzdelaný a nemám talent. Mám osobnostné chyby a vo svojej povinnosti sa vždy stretávam s ťažkosťami. Čo budem robiť, ak nedokážem dobre konať svoju povinnosť a prepustia ma?“ Čoho sa bojíš? Dokážeš túto prácu dokončiť sám? Prijal si iba rolu a nežiada sa od teba, aby si zobral celú vec na seba. Prevezmi len veci, ktoré by si mal urobiť, to stačí. Nebudú potom tvoje záväzky splnené? Je to také jednoduché; prečo si vždy taký podozrievavý? Bojíš sa, že ti padajúce lístie zasiahne hlavu a rozbije ti ju, a myslíš predovšetkým na vlastné núdzové plány – nie je to vari nanič? Čo znamená „nanič“? Znamená to, že sa nesnažíš o pokrok, nie si ochotný dať do toho všetko, vždy sa chceš len zviezť na cudzí účet a užívať si dobré veci – takíto ľudia sú odpad. Niektorí ľudia sú príliš malomyseľní. Ako môžeme takýchto ľudí opísať? (Sú mimoriadne malicherní.) Mimoriadne malicherný človek je odporný človek a každý odporný človek môže hodnotiť charakter džentlmena podľa svojich vlastných odporných noriem a považovať ostatných za rovnako sebeckých a opovrhnutiahodných, ako je on sám. Títo ľudia sú naničhodníci, a aj keď veria v Boha, nebude pre nich ľahké prijať pravdu. Čo spôsobuje, že človek má príliš málo viery? Je to spôsobené tým, že nechápe pravdu. Ak rozumieš príliš málo pravdám a tvoje chápanie je príliš povrchné a v dôsledku toho nedokážeš pochopiť každé dielo, ktoré Boh podniká, všetko, čo Boh robí, a každú požiadavku, ktorú Boh voči tebe má, ak nedokážeš dosiahnuť toto pochopenie, potom v tebe vzniknú najrôznejšie podozrenia, výmysly, nedorozumenia a predstavy o Bohu. Ak je tvoje srdce naplnené len týmito vecami, môžeš mať pravú vieru v Boha? Nemáš pravú vieru v Boha, a preto sa vždy cítiš nepokojne a robíš si starosti, že nevieš, kedy ťa prepustia. Pociťujete strach a myslíte si: „Boh by sem mohol kedykoľvek prísť a vykonať inšpekciu.“ Len sa uvoľnite. Pokiaľ budete dobre robiť prácu, ktorú vám zveril Boží dom, tak aj keď máte nejaké nedostatky vo svojom úsilí o pravdu a vstupe do života, nechám to tak. Pokiaľ ide o to, ako prebieha vaša účasť na zhromaždeniach a počúvanie kázní, váš cirkevný život a vaše jedenie a pitie Božích slov, nebudem tieto veci sledovať a nebudem vás vyrušovať, pokiaľ ide o vašu prácu. Prečo vás nebudem vyrušovať? Je na to niekoľko dôvodov. Jedným je, že lepšie než Ja poznáte rôzne odborné zručnosti. V procese práce za posledných pár rokov ste sa mali zlepšiť, pokiaľ ide o vaše skúsenosti alebo odborné zručnosti, a vytvoriť program pre svoju prácu. Mali ste písomne alebo ústne zhrnúť nejaké pravidlá a predpisy. Neviem, aký spôsob práce používate, a nechcem narušiť vaše pracovné plány a metódy práce. Môžete sa riadiť vlastnými štýlmi alebo vzormi, alebo pravidlami a predpismi, a robiť prácu akýmkoľvek spôsobom, ktorý je ľahký a pohodlný, vďaka ktorému sa všetci cítia slobodní a oslobodení, a ktorý vedie k vysokej úrovni efektivity. To znamená, že vám dávam vo vašej práci úplnú slobodu. Hoci niekedy chodím po cirkvách, držím sa bokom, aby ste Ma nevideli – robím, čo môžem, aby ste sa cítili slobodní a oslobodení. Prečo to robím? Nikto z vás nie je veľmi oboznámený s odbornými zručnosťami; v rámci procesu učenia sa musíte postupne zorientovať. Či sa ľudia učia odborné zručnosti alebo vstupujú do pravdy, všetci majú svoje vlastné tempo pokroku a úroveň efektivity. Nemôžeš tlačiť ľudí do toho, aby robili veci, ktoré sú nad ich schopnosti. Ľudia musia prejsť procesom, zažiť zlyhania, neúspechy alebo sa poučiť zo svojich chýb a potom si postupne nájsť cestu vpred a ovládnuť určité princípy vo všetkých oblastiach. Potom budú robiť pokroky. Máte svoje vlastné štýly práce a svoje vlastné metódy – bolo by nevhodné, aby som vás v týchto ohľadoch vyrušoval. Preto sa veľmi zriedka zapájam do diskusií týkajúcich sa týchto záležitostí súvisiacich s vašou prácou. Toto je dôvod, ktorý sa týka vás. Existuje aj hlavný dôvod, ktorý sa týka Mňa. Budem k vám úprimný, vaše myslenie a to, čo ste schopní vidieť, či už z hľadiska odborných zručností alebo umenia, alebo ešte viac z hľadiska pravdy, to všetko Mi pripadá veľmi plytké. Dokázali by ste zniesť, keby som sa vás snažil prinútiť k rýchlejšiemu pokroku? Nie, nedokázali. Keby som medzi vami konal tak, ako by som si želal, potom by Moje požiadavky na vás presahovali vašu súčasnú skutočnú úroveň odborných zručností a vaše skutočné duchovné postavenie týkajúce sa vstupu do života. Nechcem to robiť, pretože by to bolo pre Mňa veľmi únavné a pre vás veľmi namáhavé. Obaja by sme sa dostali do trápnej situácie, a to by nebolo dobré; toto nie je to, čo si želám vidieť. Toto sú Moje myšlienky o tejto veci a takto sa veci majú. Veci som riešil týmto spôsobom z dvoch dôvodov: jedného, ktorý sa týka vás, a jedného, ktorým je to, že mám o tejto veci svoje myšlienky. Riešenie vecí týmto spôsobom je vhodné pre váš postupný rast. Pokiaľ ide o vstup do života, máte knihy Božích slov, sú tu všetky druhy zhromaždení a kázní a sú tu aj vodcovia a pracovníci, ktorí vás polievajú a podporujú; je tu toľko vecí, ktoré môžete jesť, piť a prijímať z nich zaopatrenie. Ďalším aspektom je, že proces rastu života ľudí je podobný semenu, ktoré je zasiate do pôdy, je polievané a hnojené a potom postupne klíči a rastie, až kým nakoniec neprinesie ovocie. Je to veľmi pomalý proces. Samozrejme, pomalý proces, ktorým prechádzate, môže byť ešte pomalší ako rast semena od vyklíčenia po plodenie. Prečo je to tak? V ľuďoch je obsiahnutých mnoho praktických a objektívnych dôvodov. Jedným je, že majú skazené povahy, ale o tom nebudeme hovoriť. Ďalším je, že ľudia sú nečinní a často sa stávajú negatívnymi. Sú leniví, otupení a pomalí, pokiaľ ide o pravdu a pozitívne veci. Okrem toho ľudia nemajú radi pozitívne veci. Preto, keď sa snažia vstúpiť do pravdy a dosiahnuť vstup do života, majú pred sebou ťažký boj a plavia sa proti prúdu. Ísť s prúdom, priživovať sa, usilovať sa o svetské veci a nasledovať trendy pre ľudí znamená nechať sa unášať prúdom, čo je ľahké, a zo subjektívneho hľadiska naozaj chcú takto konať. Avšak usilovať sa o pravdu, robiť to, čo je spravodlivé, a byť ľuďmi so zmyslom pre spravodlivosť, ktorí sa dokážu venovať svojim riadnym úlohám, je pre nich veľmi namáhavé. Musia vzdorovať svojim subjektívnym túžbam, svojim vlastným pocitom, svojim vlastným predstavám a musia vzdorovať aj svojej lenivosti a iným takýmto negatívnym veciam. Keď čelia ľuďom, pracovným partnerom alebo prostrediam, ktoré nie sú také, ako si predstavovali, alebo dokonca keď počujú znepokojujúce alebo nepríjemné veci, musia sa spoliehať na modlitbu, aby to prekonali, a tak na ceste usilovania sa o pravdu vo svojej viere v Boha narážajú na obrovský odpor. Ak majú obzvlášť odhodlanie a usilujú sa o pravdu s neuveriteľnou energiou, po roku alebo dvoch rokoch skúseností uvidia určitý pokrok. Inak, ak konajú tak, ako sa im zachce, a nechajú veciam voľný priebeh, potom budú napredovať veľmi pomaly. Možno po nejakom čase narazia na zvláštnu udalosť, ktorá má pre nich mimoriadny význam, a poučia sa, budú orezaní a vo svojom najhlbšom srdci utrpia obrovskú ujmu a budú hlboko zasiahnutí, a až potom budú schopní urobiť malý obrat k lepšiemu, pokiaľ ide o ich vstup do života. Môže im tento obrat k lepšiemu umožniť dosiahnutie pokroku? Nie, nemôže. Ich pokrok závisí od toho, ako počas tohto obdobia hľadajú pravdu. Ak sú to ľudia, ktorí sa dokážu len vyhovárať, ktorí sa oddávajú telesnému pohodliu a ktorí v skutočnosti nemilujú pravdu, potom by z tejto udalosti nezískali nič viac než povrchnú lekciu a nedosiahli by porozumenie pravde. Vzhľadom na toto pomalé tempo životného pokroku, ktorý robíte, si vo svojom styku s vami udržiavam tento odstup a prijímam túto metódu. Myslíte si, že je to vhodné? (Áno.) Je to pre vás veľmi prospešné; prinajmenšom sa cítite uvoľnene. Nebudem vám nakladať žiadne ďalšie bremená tým, že by som vás celý deň sledoval a dával na vás pozor, celých 24 hodín denne vás nenechal oddýchnuť si a nútil vás usilovne a neúnavne pracovať. Nebudem to pripravovať, ale namiesto toho nechám veciam vo vašom prípade voľný priebeh. Znamená to, že môžete upadnúť do oddávania sa samým sebe? (Nie.) Ako teda môžem s istotou urobiť túto voľbu, že vás nebudem sledovať? Pretože je tu podrobné skúmanie zo strany Ducha Svätého. Navyše, ak sa niekto usiluje o pravdu, má túto potrebu a je ochotný usilovať sa o pravdu vo svojom najhlbšom srdci, potom aj keď ho nesleduješ, stále sa bude usilovať o pravdu – je to slušný človek, ktorý sa venuje svojim riadnym záležitostiam. Ak to nie je slušný človek, potom nebude nič platné, ani keď ho budeš sledovať. Keď ho sleduješ, navonok sa správa určitým spôsobom, aby ťa povrchne odbil, a keď chvíľu nedávaš pozor, správa sa tak, ako zvyčajne, a vráti sa k tomu, aký bol predtým. Usilovanie sa o pravdu nie je niečo, čo môžu ľudia monitorovať. Toto je niečo, čomu dôkladne rozumiem, a preto prijímam túto metódu, aby som sa s vami stýkal a komunikoval. Je úplne vhodné, aby som to robil.

Nebola záležitosť kanadskej cirkvi teraz jasne vysvetlená? A porozumeli ste z tejto záležitosti nejakým pravdám? Ak sa v budúcnosti opäť stretnete s takouto záležitosťou, budete stále hovoriť, že ide o prípad prísneho potrestania ľudí, aby sa dal príklad ostatným, a urobenia z nich varovania pre ostatných? Skôr než sa to stalo, mal si pocit, že nikto nemôže rozbiť tvoj vzťah s Bohom a že si s Ním už v súlade. Keď si sa však stretol s touto záležitosťou, odhalilo sa to malé duchovné postavenie, ktoré máš. Aké duchovné postavenie? Myslel si si, že dokážeš niesť ťažké bremená a trpieť, že tvoje odhodlanie a viera sú väčšie ako predtým a že budeš čoskoro zdokonalený; toto bola mylná predstava, ktorú si prechovával vo svojom srdci. A čo si myslíš teraz? Tvoje uvažovanie bolo trochu predčasné! Pozri sa na Mňa: navonok vyzerám takto, môžete sa Ma dotknúť a vidieť Ma – možno Moju osobnosť považovať za otvorenú a jasnú? Súdiac podľa Mojej osobnosti, nie som niekto, kto robí veci za vaším chrbtom, keď sa objaví problém, a nič vám nepovie, kto tajne koná a potom vás nechá hádať, aké sú Moje úmysly. Nie som taký človek. Bez ohľadu na to, aký problém sa objaví, vždy vám ho jasne vysvetlím, a predsa ste stále schopní zhrnúť taký súbor teórií a povedať: „Toto je moje najvyššie porozumenie Bohu.“ Čo si myslíte o tomto porozumení? Teraz ste dostali lekciu, však? Nedá sa povedať, že to bolo vaše najväčšie zlyhanie vo vašom porozumení Bohu? Môžete počuť slová, ktoré hovorím, a vidieť Môj zjav, a som osoba z mäsa a kostí, ktorej sa môžete dotknúť a vidieť ju. Podnikol som ten krok a nikto z vás ho nedokázal pochopiť a nedokázali sme dospieť k zhode – nemali sme ani len štipku tichého porozumenia. Si tak veľmi ďaleko od Boha! Ešte máš ďaleko k porozumeniu Bohu! Sú to pravdivé slová; toto je skutočná situácia. Nemysli si, že len preto, že dokážeš trochu konať svoju povinnosť, veríš v Boha už mnoho rokov a dokážeš hovoriť o nejakých učeniach, rozumieš Bohu. Poviem ti, tvoje uvažovanie je predčasné! Nemysli si, že naozaj niečo vieš. V skutočnosti máš k porozumeniu Bohu ešte ďaleko; ani si sa nedotkol okraja tohto porozumenia. Ľudia môžu byť odhalení v akejkoľvek záležitosti a niektorí ľudia boli odhalení touto záležitosťou riešenia kanadskej cirkvi. Musia neustále rásť a prostredníctvom týchto rôznych situácií a udalostí neustále spoznávať seba a Boha, aby sa dozvedeli o Božích skutkoch a povahe, pochopili svoju vzdorovitosť, pochopili, aký presne je ich vzťah s Bohom, a jasne videli, na akej úrovni je presne ich porozumenie pravde a jej poznanie a ich porozumenie Bohu. Prostredníctvom týchto záležitostí sa zmerajú tvoje skutočné duchovné postavenie a skutočný stav. Poučili ste sa tentoraz? Snažte sa, aby ste nabudúce nemali tento druh porozumenia. Je to veľmi zraňujúce, je to všetko také neuveriteľné! Myslíte si, že táto záležitosť stála za také dlhé vysvetľovanie? Nemalo to byť potrebné. Prečo hovorím, že to nemalo byť potrebné? Podľa slov a učení, ktoré ste pochopili, ste mali byť schopní prekonať prekážku tejto záležitosti; tým, že by ste o nej sami uvažovali a všetci by ste o nej spolu hovorili v duchovnom spoločenstve, mali ste byť schopní porozumieť jej relatívne čistým spôsobom bez toho, aby sa vaše porozumenie stalo takým extrémnym. Ale ako sa ukázalo, objavili sa extrémne porozumenia a bolo potrebné, aby som hovoril v duchovnom spoločenstve o určitých podrobnostiach. Nerozjasnilo sa vám teraz po vypočutí tohto duchovného spoločenstva v srdciach? Už by ste nemali mať o tejto veci žiadne ďalšie myšlienky, však? Považujete teda spôsob, akým som s tými ľuďmi naložil, za prehnaný? (Nie.) Ukončime diskusiu o tejto záležitosti tu a začnem hovoriť v duchovnom spoločenstve o hlavnej téme.

Rozbor toho, ako sú antikristi podlí, zákerní a nečestní

Naposledy sme hovorili v duchovnom spoločenstve o siedmom prejave antikristov – sú podlí, zákerní a nečestní. O akom aspekte sme predovšetkým hovorili v duchovnom spoločenstve? Hovorili sme o tom, akí sú antikristi podlí. Prečo hovoríme, že sú podlí? Aké zvláštne povahy, prejavy a charakteristiky v rámci ich prirodzenosti-podstaty ich môžu charakterizovať ako podlých, zákerných a nečestných? Aké sú zjavné črty, ktoré dokazujú, že ich podlosť existuje a že zodpovedá ich skutočným okolnostiam? Aké sú hlavné charakteristiky ich prirodzenosti-podstaty, ktoré nám dávajú dôvod tvrdiť, že ľudia ako oni sú podlí? Prosím, podeľte sa so svojimi myšlienkami. (Mnohí antikristi rozumejú pravde, ale bezostyšne idú proti nej. Tvrdohlavo trvajú na tom, že pôjdu vlastnou cestou, aj keď jasne vedia, čo je správne. Podlosť antikristov sa prejavuje aj v ich bezdôvodnom nepriateľstve voči tým, ktorí sa skutočne usilujú o pravdu, a voči pozitívnym osobám.) (Antikristi nechcú vidieť, že sa iným darí dobre. Keď Boží dom zariadi, aby boli bratom a sestrám poskytnuté výhody, antikristi chcú, aby tieto výhody využívali len oni sami – nechcú, aby ich využívali bratia a sestry, a tak túto prácu nevykonávajú.) (Bože, Tvoje predchádzajúce duchovné spoločenstvo vo mne zanechalo silný dojem, pokiaľ ide o to, ako antikristi používajú Boha a pravdu ako nástroje na dosiahnutie postavenia; cítim, že to je obzvlášť podlé.) Väčšina z vás si pamätá niektoré veci, teda niekoľko príkladov, ktoré som uviedol, keď sme hovorili v duchovnom spoločenstve o podlej podstate antikristov. Pamätáte si len príklady, ale zabudli ste na obsah Môjho duchovného spoločenstva o rozbore podlej podstaty antikristov. Koľkým pravdám, ktorých som sa dotkol pri duchovnom spoločenstve o podlej prirodzenosti-podstaty antikristov a jej rozbore, teda dokážete porozumieť? Keďže si tieto veci nepamätáte, nenaznačuje to, že ste vtedy ničomu z toho neporozumeli? Keby vo vás Moje duchovné spoločenstvo zanechalo silný dojem, neboli by ste schopní si ich do určitej miery zapamätať? Nie sú veci, ktoré sa vám vybavia v pamäti, práve tie, ktorým rozumiete? Nie sú veci, na ktoré sa neviete rozpamätať, práve tie, ktorým je pre vás veľmi ťažké porozumieť alebo ktorým jednoducho nerozumiete? Keď ste vtedy počuli tie pravdy, mysleli ste si, že sú správne, a zapamätali ste si ich ako učenie, a stálo vás to veľké úsilie. Avšak po jednej noci spánku ste na ne zabudli. O mesiac neskôr sú úplne preč. Nie je to tak? Aby si videl do nejakej záležitosti alebo podstaty človeka, musíš rozumieť pravde. Ak stále lipneš na názoroch nevercov a na veci sa pozeráš a posudzuješ ich na základe výrokov nevercov, dokazuje to, že nerozumieš pravde. Ak si nič nezískal z tých niekoľkých rokov, ktoré si strávil počúvaním kázní a duchovného spoločenstva, a keď s tebou ľudia hovoria v duchovnom spoločenstve o pravde, nedokážeš ju pochopiť, nech ti ju vysvetľujú akokoľvek, naznačuje to tvoju neschopnosť chápať pravdu; nazýva sa to chabá kvalita. Nie je to tak? (Áno.) Pokiaľ ide o podlosť antikristov, nikto z vás nespomenul to najdôležitejšie vyjadrenie. Prečo ste ho nespomenuli? V jednom ohľade je to preto, že už prešiel dlhý čas a zabudli ste na to. V druhom je to preto, že ste si neuvedomili dôležitosť tohto vyjadrenia; nevedeli ste, že toto vyjadrenie je kľúčové a že obnažuje a odhaľuje podlú podstatu antikristov. Čo je to za vyjadrenie? To, že podlosť antikristov sa prejavuje predovšetkým v ich nepriateľstve a odpore voči všetkým pozitívnym veciam a všetkému, čo súvisí s pravdou. Prečo antikristi cítia nepriateľstvo a odpor voči týmto pozitívnym veciam? Ublížili im tieto pozitívne veci? Nie. Dotýkajú sa ich záujmov? Niekedy možno áno, niekedy vôbec nie. Prečo teda antikristi bezdôvodne cítia nepriateľstvo a odpor voči pozitívnym veciam? (Je to ich prirodzenosť.) Majú takýto druh prirodzenosti, cítia nepriateľstvo a odpor voči všetkým pozitívnym veciam a pravdám. To potvrdzuje podlú prirodzenosť antikristov. Je toto vyjadrenie dôležité alebo nie? Nepamätáte si takéto dôležité vyjadrenie; pamätáte si len veci, ktoré nie sú kľúčové. Prečo som vám kládol tie otázky? Aby ste hovorili a aby som tak ja videl, do akej miery tieto veci chápete, koľko si toho dokážete zapamätať vo svojich srdciach a koľkému ste vtedy dokázali porozumieť. Ako sa dalo čakať, pamätáte si len zopár nepodstatných vecí. Všetky tie, o ktorých som hovoril, považujete za bezduché táraniny. Neprišiel som sem tárať – prišiel som vám povedať, ako rozlišovať ľudí. Vyjadrenie, ktoré som vyslovil, je najvyšším pravda-princípom na rozlišovanie podlej prirodzenosti antikristov. Ak toto vyjadrenie nedokážeš uplatniť, nebudeš schopný rozlíšiť ani spoznať podlú prirodzenosť antikristov. Napríklad, keď je nejaký človek charakterizovaný ako antikrist, niektorí ľudia môžu povedať: „Je k nám dobrý, je láskavý a pomáha nám. Prečo takého dobrého človeka charakterizovať ako antikrista?“ Nerozumejú tomu, že hoci sa antikristi môžu navonok zdať voči ostatným láskaví, narúšajú a vyrušujú Božie dielo a konkrétne sa protivia Bohu. Túto ich zákernú a ľstivú stránku väčšina ľudí nevidí. Nedokážu to vôbec rozlíšiť a nesprávne chápu Boha, vytvárajú si o Ňom predstavy a dokonca kvôli tomu Boha odsudzujú a sťažujú sa na Neho. Takíto ľudia sú jednoducho darebáci a nemôžu prijať Božiu spásu. Je to preto, že vidia len povrchné záležitosti, napríklad to, ako antikristi dostávajú ľudí do osídel, lákajú ich a zaliečajú sa im, a nevšímajú si podlú podstatu antikristov, ani nevidia metódy, ktoré antikristi používajú na odporovanie Bohu a budovanie nezávislých kráľovstiev. Prečo tieto veci nevidia? Je to preto, že nerozumejú pravde a nedokážu rozlišovať ľudí. Vždy sa nechajú zviesť vonkajšími javmi a nedokážu vidieť do podstaty a následkov problému. Na meranie ľudí a vynášanie rozsudkov nad nimi takisto vždy používajú tradičné ľudské predstavy o morálke a svetské spôsoby. Výsledkom je, že sú zvedení antikristmi, stoja na ich strane a medzi nimi a Bohom vznikajú konflikty a strety. Čia je to chyba? Ako k tejto chybe došlo? Je to dôsledok toho, že nerozumejú pravde, nepoznajú Božie dielo a na ľudí a veci sa vždy pozerajú na základe svojich predstáv a fantázií.

II. Rozbor lásky antikristov k negatívnym veciam

Dnes budeme pokračovať v duchovnom spoločenstve o siedmom prejave antikristov: Sú podlí, zákerní a nečestní. Ťažiskom tohto prejavu je ich podlosť, pretože podlosť zahŕňa zákernosť aj nečestnosť. Podlosť predstavuje podstatu antikristov, zatiaľ čo zákernosť a nečestnosť sú druhoradé. Naposledy sme hovorili v duchovnom spoločenstve o podlej podstate antikristov a odhalili sme ju. Hovorili sme v duchovnom spoločenstve o niektorých širokých pojmoch a o nejakom pomerne definujúcom obsahu, pričom sme sa dotkli niektorých slov o odhaľovaní tohto aspektu podstaty antikristov. Dnes budeme pokračovať v našom duchovnom spoločenstve o tejto téme. Niektorí sa môžu pýtať: „Je o čom hovoriť v duchovnom spoločenstve, pokiaľ ide o túto tému?“ Je. Sú tu ešte nejaké podrobnosti, o ktorých treba hovoriť v duchovnom spoločenstve. Dnes budeme o tejto téme hovoriť v duchovnom spoločenstve iným spôsobom a z inej perspektívy. Aká bola hlavná charakteristika a prejav podlej prirodzenosti antikristov, o ktorej sme hovorili v duchovnom spoločenstve naposledy? Ľudia ako antikristi cítia nepriateľstvo a odpor voči všetkým pozitívnym veciam a pravde. Ich nepriateľstvo a odpor voči pravde a pozitívnym veciam si nevyžaduje dôvod, ani sa nedeje v dôsledku niečieho podnecovania, a určite nejde o výsledok toho, že by boli posadnutí zlým duchom. Namiesto toho tieto veci jednoducho vnútorne nemajú radi. Cítia voči nim nepriateľstvo a nenávidia ich; keď sa stretnú s pozitívnymi vecami, vo svojich životoch a kostiach cítia odpor. Ak podáš svedectvo o Bohu alebo s nimi budeš hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde, znenávidia ťa a môžu mať dokonca v úmysle na teba zaútočiť. Tento aspekt, že antikristi cítia nepriateľstvo a odpor voči pozitívnym veciam, sme prebrali v našom poslednom duchovnom spoločenstve, tentoraz teda o ňom už diskutovať nebudeme. V tomto duchovnom spoločenstve preskúmame iný aspekt. Aký je ten iný aspekt? Antikristi cítia nepriateľstvo a odpor voči pozitívnym veciam, čo teda majú radi? Dnes budeme podlú prirodzenosť antikristov analyzovať a rozoberať z tejto stránky a perspektívy. Je to potrebné? (Áno.) Je to potrebné. Mohli by ste si to uvedomiť sami? (Nie.) Nechuť antikristov k pozitívnym veciam a pravde je ich podlá prirodzenosť. Na tomto základe teda dôkladne zvážte, čo majú antikristi radi a aké veci radi robia, ako aj ich metódy a prostriedky konania vecí a druh ľudí, ktorých majú radi – nie je toto lepšia perspektíva a stránka, z ktorej sa dá pozerať na ich podlú prirodzenosť? Poskytuje to konkrétnejší a objektívnejší pohľad. Po prvé, antikristi nemajú radi pozitívne veci, čo znamená, že sú voči nim nepriateľskí a majú v obľube negatívne veci. Aké sú príklady negatívnych vecí? Klamstvá a podvody – nie sú to negatívne veci? Áno, klamstvá a podvody sú negatívne veci. Čo je teda pozitívnym náprotivkom klamstiev a podvodov? (Čestnosť.) Správne, je to čestnosť. Má satan rád čestnosť? (Nie.) Má rád podvody. Čo je prvá vec, ktorú Boh vyžaduje od ľudí? Boh hovorí: „Ak chceš vo Mňa veriť a nasledovať Ma, akým človekom by si mal byť v prvom rade a predovšetkým?“ (Čestným človekom.) Čo je teda prvá vec, ktorú satan učí ľudí robiť? Klamať. Čo je prvým dôkazom podlej prirodzenosti antikristov? (Podvody.) Áno, antikristi majú v obľube podvody, majú radi klamstvá a nenávidia a neznášajú čestnosť. Aj keď je čestnosť pozitívna vec, nemajú ju radi a namiesto toho voči nej cítia odpor a nenávisť. Naopak, majú radi podvody a klamstvá. Ak niekto pred antikristmi často hovorí pravdivo a povie niečo ako: „Rád vykonávaš prácu z pozície postavenia a niekedy si lenivý,“ ako to antikristi vnímajú? (Neprijímajú to.) Neprijatie je jedným z ich postojov, ale je to všetko? Aký je ich postoj k tomuto človeku, ktorý hovorí pravdivo? Cítia odpor a nemajú ho radi. Niektorí antikristi hovoria bratom a sestrám: „Už vás nejaký čas vediem. Prosím, povedzte mi všetci svoje názory na mňa.“ Všetci si myslia: „Keďže si taký úprimný, dáme ti spätnú väzbu.“ Niektorí hovoria: „Si dosť vážny a usilovný vo všetkom, čo robíš, a zniesol si veľa utrpenia. Len ťažko sa na to môžeme pozerať a trápi nás to aj za teba. Božiemu domu by sa zišlo viac takých vodcov, ako si ty! Keby sme mali poukázať na nejaký nedostatok, bolo by to to, že si príliš vážny a usilovný. Ak sa prepracuješ a vyhoríš, nebudeš môcť ďalej pracovať, a nebudeme potom s nami koniec? Kto nás povedie?“ Keď to antikristi počujú, cítia sa potešení. Vedia, že je to lož, že títo ľudia sa im zaliečajú, ale sú ochotní to počúvať. V skutočnosti ľudia, ktorí to hovoria, robia z týchto antikristov bláznov, títo antikristi však radšej budú hrať bláznov, než by zjavili pravú povahu týchto slov. Antikristi milujú ľudí, ktorí im takto podliezajú. Títo jednotlivci nespomínajú chyby, skazené povahy ani nedostatky antikristov. Namiesto toho ich skryto chvália a vyvyšujú. Aj keď je jasné, že ich slová sú klamstvá a lichôtky, antikristi tieto slová radi prijímajú a považujú ich za utešujúce a príjemné. Pre antikristov sú tieto slová lepšie ako vychutnávanie si tých najvyberanejších lahôdok. Po ich vypočutí sa cítia domýšľavo. Čo to ilustruje? Ukazuje to, že v antikristoch je určitá povaha, ktorá miluje klamstvá. Predpokladajme, že im niekto povie: „Si príliš arogantný a zaobchádzaš s ľuďmi nespravodlivo. Si dobrý k tým, ktorí ťa podporujú, ale ak si niekto od teba udržiava odstup alebo ti nepodlieza, znevažuješ ho a ignoruješ.“ Nie sú to pravdivé slová? (Áno.) Ako sa antikristi cítia po tom, čo to počujú? Začnú byť nespokojní. Nechcú to počuť a nemôžu to prijať. Usilujú sa nájsť výhovorky a dôvody, aby veci ospravedlnili a uhladili. Pokiaľ ide o tých, ktorí antikristom neustále osobne lichotia, ktorí vždy hovoria pekne znejúce slová, aby ich skryto chválili, a dokonca ich svojimi slovami jasne klamú, antikristi týchto ľudí nikdy nevyšetrujú. Namiesto toho ich využívajú ako dôležité postavy. Dokonca dosadzujú notorických klamárov na dôležité pozície a poverujú ich vykonávaním určitých významných a dôstojných povinností, zatiaľ čo tým, ktorí vždy hovoria úprimne a často nahlasujú problémy, zariaďujú vykonávanie povinností na menej nápadných pozíciách, čím im bránia v prístupe k vyššiemu vedeniu alebo v tom, aby ich väčšina ľudí poznala alebo im bola blízka. Nezáleží na tom, akí talentovaní títo ľudia sú alebo aké povinnosti môžu v Božom dome vykonávať – antikristi to všetko ignorujú. Zaujíma ich len to, kto sa dokáže zapojiť do podvodov a kto je pre nich výhodný; to sú jednotlivci, ktorých dosadzujú na dôležité pozície, bez toho, aby čo i len trochu brali ohľad na záujmy Božieho domu.

Antikristi majú v obľube podvody a klamstvá. Napríklad, predpokladajme, že cirkvi, za ktoré sú zodpovední, nevenujú žiadnu pozornosť práci na evanjeliu a nezameriavajú sa na školenie ľudí, aby kázali evanjelium, a v dôsledku toho má práca na evanjeliu slabé výsledky a je získaných málo ľudí. Antikristi sa však obávajú, že ľudia môžu nahlásiť skutočnú situáciu. Nenávidia každého, kto hovorí úprimne, a majú radi tých, ktorí dokážu klamať, zapojiť sa do podvodov a zamiesť všetky nevýhodné informácie pod koberec. Aké reči teda antikristi počúvajú najradšej? „Každý, kto v našej cirkvi káže evanjelium, je schopný svedčiť a každý z nich je odborníkom na kázanie evanjelia.“ Nie sú tieto slová určené na oklamanie ľudí? Antikristi však takéto veci počúvajú radi. Ako antikristi reagujú, keď to počujú? Hovoria: „Výborne, výsledky práce na evanjeliu v našej cirkvi sa stále zlepšujú, sú oveľa lepšie ako v iných cirkvách. Ľudia, ktorí v našej cirkvi kážu evanjelium, sú v tom všetci majstri.“ Antikristi a tí, ktorí im lichotia, sa takto navzájom chvália a antikristi neodhaľujú ich nehanebné lichôtky. Antikristi pracujú takto: Keď ich podriadení oklamú, ochotne im na to naletia. Antikristi takto len blafujú. Ak niekto pozná skutočnú situáciu a vystúpi, aby povedal: „Toto nie je presné. Pri desiatich jednotlivcoch, ktorým sme kázali evanjelium, sme zistili, že dvaja z nich neprijímajú pravdu a už prestali skúmať. Len traja z ostatných ôsmich naozaj veria v Boha. Urobme všetko, čo je v našich silách, aby sme tých troch priviedli.“ Keď je realita situácie odhalená, ako antikristi reagujú? Myslia si: „O týchto veciach som nevedel!“ Keď niekto hovorí pravdivo o skutočnej situácii vecí, o ktorých antikristi nevedeli, súhlasia s ním alebo nesúhlasia, sú šťastní alebo nespokojní? Sú nespokojní. Prečo sú nespokojní? Sú vodcami, a predsa nevedia o podrobnostiach a faktoch týkajúcich sa práce cirkvi a nemajú o nich prehľad – dokonca potrebujú niekoho, kto rozumie tomu, čo sa skutočne deje, aby im to všetko vysvetlil. Keď niekto, kto rozumie situácii a hovorí na rovinu, objasní tieto záležitosti, aký je prvotný pocit antikristov? Majú pocit, že úplne stratili tvár a že ich prestíž klesne. Čo urobia, vzhľadom na podlú prirodzenosť antikristov? Vzplanie v nich nenávisť a pomyslia si: „Ty máš ale podrezaný jazyk! Keby si sa neozval, prešlo by to bez toho, aby si to niekto všimol. Vďaka tebe o tom všetci vedia a možno namiesto mňa začnú obdivovať teba. Nevyzerám kvôli tomu neschopne, akoby som nerobil žiadnu skutočnú prácu? Zapamätám si ťa. Hovoríš pravdu, na každom kroku ma spochybňuješ a oponuješ mi. Ja ti ukážem!“ Zamyslite sa nad tým, ako sa pozerajú na tých, ktorí pracujú svedomito, hovoria úprimne a verne si plnia svoje povinnosti? Vnímajú ich ako odporcov. Nejde tu o prekrúcanie faktov? Nielenže nespolupracujú pohotovo a nenaprávajú chyby, ktorých sa dopustia pri práci, ale naďalej zanedbávajú svoje povinnosti. Dokonca prechovávajú nenávisť voči tým, ktorí hovoria pravdivo a sú pri svojej práci dôslední a zodpovední. Môžu sa ich dokonca snažiť trýzniť. Nie je toto správanie antikristov? (Áno.) Čo je to za povahu? To je podlosť. Takto sa odhaľuje podlosť antikristov. Kedykoľvek sa objaví čestný človek, kedykoľvek niekto hovorí úprimné, pravdivé slová a kedykoľvek sa niekto drží princípov a skúma pravú podstatu veci, antikristi voči nemu cítia odpor a nenávisť a ich podlá prirodzenosť prepukne a zjaví sa. Kedykoľvek dôjde k podvodom a kedykoľvek sa hovoria klamstvá, antikristi sú potešení, vyžívajú sa v tom a dokonca sa zabúdajú. Čítal niekto z vás „Cisárove nové šaty“? Správanie antikristov je svojou povahou trochu podobné. V tom príbehu sa cisár promenádoval nahý po uliciach a tisíce ľudí volali: „Cisárove nové šaty sú naozaj krásne! Cisár vyzerá tak úžasne! Cisár je taký veľký! Cisárove nové šaty sú vskutku čarovné!“ Všetci hovorili klamstvá. Vedel to cisár? Bol úplne nahý, ako si mohol neuvedomovať, že nemá na sebe žiadne šaty? To sa nazýva pochabosť. Takže týmto podlým antikristom, napriek tomu, že sú zákerní a nečestní, chýba múdrosť. Prečo hovorím, že im chýba múdrosť? Pretože sú ako ten nahý cisár. Nemal schopnosť rozlíšiť slová, ktoré ho mali oklamať. Bol dokonca schopný chodiť nahý a odhaľovať svoju škaredosť. Nie je to pochabosť? Čo teda podlosť antikristov často odhaľuje? Je to ich pochabosť.

Pretože antikristi majú podlú prirodzenosť, pretože obľubujú podvody a klamstvá, ale nemajú radi čestnosť, a pretože neznášajú pravdivú reč, v cirkvách, ktoré sú pod vládou antikristov, sú tí jednotlivci, ktorí sú buď čestní, alebo sa usilujú byť čestní, tí, ktorí praktizujú pravdu a nechcú podvádzať ani klamať, často vystavení trýzneniu. Nie je to tak? Čím viac hovoríš pravdivo, tým viac ťa bude antikrist trýzniť, a čím viac hovoríš pravdivo, tým viac ťa nebude mať rád. Naopak, tí, ktorí im lichotia a podvádzajú ich, získavajú priazeň a v ich očiach sú obľúbení. Nie sú antikristi podlí? Máte okolo seba takýchto podlých antikristov? Stretli ste sa s nimi niekedy? Nedovoľujú ľuďom hovoriť pravdivo; komukoľvek, kto hovorí pravdivo, zavrú ústa. Ak sa ti niekedy podarí klamať a prispôsobiť sa tomu, čo hovoria, a staneš sa ich komplicom, potom už nebudú tvojím protivníkom. Ak trváš na tom, že budeš hovoriť pravdivo a riešiť záležitosti podľa pravdy-princípov, skôr či neskôr ťa budú trýzniť. Bol niekto z vás trýznený? Len preto, že ste odhalili zlé skutky falošných vodcov a antikristov, boli ste trýznení a nakoniec vás trýznili do takej miery, že ste sa neodvážili nič povedať, aj keby ste chceli. Stalo sa to niekedy? To, že si hovoril pravdivo a nahlasoval problémy, viedlo k tomu, že ťa trýznili. Bol niekto z vás v rôznych cirkvách trýznený za nahlasovanie problémov? Ak je niekto, kto hovorí klamstvá a podvádza cirkev, orezávaný, je trýznený? (Nie.) Tu ide o normálne disciplinovanie; nie je to to isté ako trýznenie. Deje sa to preto, lebo zanedbávaš svoju zodpovednosť, porušuješ princípy a konáš s nesprávnymi úmyslami, klameš a podvádzaš, čo vedie k orezávaniu. V Božej prítomnosti teda nikdy neponesieš žiadne následky za to, že hovoríš pravdivo. V prítomnosti satana a antikristov však musíš byť opatrnejší. Odráža to príslovie: „Byť blízko kráľa je rovnako nebezpečné ako ležať s tigrom.“ Keď s nimi hovoríš, vždy musíš brať do úvahy ich náladu, odhadnúť, či sú šťastní a to, či je ich výraz pochmúrny alebo jasný, a potom sa rozhodnúť, čo povedať, aby to bolo v súlade s ich myšlienkami. Napríklad, ak antikrist povie: „Nebude dnes pršať?“, musíš povedať: „Predpoveď hovorí, že dnes bude pršať.“ V skutočnosti, keď antikrist povie, že dnes by mohlo pršať, je to preto, že nechce ísť von a konať svoju povinnosť. Ak povieš: „Predpoveď hovorí, že dnes bude slnečno,“ nahnevá sa. Budeš musieť rýchlo povedať: „Ach, pomýlil som sa. Dnes bude pršať.“ Antikrist povie: „Práve si povedal, že nebude pršať. Ako môžeš teraz povedať, že bude pršať?“ Budeš musieť odpovedať: „To, že je teraz slnečno, neznamená, že to tak bude aj ďalej. Ako hovorili starí: ‚Nebo má svoje nečakané búrky.‘ Predpovede počasia nie sú vždy presné, tvoj úsudok však presný je!“ Keď to antikrist počuje, poteší sa a pochváli ťa, že si rozumný. Správate sa niekedy takto? Správate, však? Ste schopní robiť to, čo často robia antikristi, nedovoliť ľuďom hovoriť pravdivo a trýzniť každého, kto tak robí? Nesledovali ste všetci palácové drámy? Aký je vzťah medzi cisárom a ministrami na jeho dvore? Ich vzťah sa možno nedá ľahko vyjadriť jednou vetou, existuje však medzi nimi jav, a to ten, že cisár neberie slová nikoho doslovne. Analyzuje a podrobne skúma všetko, čo jeho ministri hovoria, a nikdy to neberie ako pravdu. Toto je jeho princíp pri počúvaní reči jeho ministrov. Pokiaľ ide o ministrov, musia byť zbehlí v počúvaní nevyslovených náznakov. Napríklad, keď cisár povie: „Premiér Wang dnes niečo spomenul,“ a tak ďalej a tak ďalej, všetci to počúvajú a myslia si: „Zdá sa, že cisár chce povýšiť premiéra Wanga, ale najviac sa bojí ľudí vytvárajúcich frakcie, hľadajúcich súkromný zisk a búriacich sa, nemôžem teda otvorene podporiť premiéra Wanga. Musím stáť uprostred, ani sa mu nestavať proti, ani ho nepodporovať, aby cisár nemohol rozlíšiť moje skutočné úmysly – ale ani sa neprotivím cisárovej vôli.“ Vidíš, v ich mysliach už len jediné vyhlásenie zahŕňa toľko premýšľania, s kľučkami ešte zložitejšími ako cesta hada. Hlavný význam toho, čo hovoria, zostáva nepolapiteľný, zahalený v nejednoznačnosti. Analýza toho, ktoré vyhlásenia sú pravdivé alebo nepravdivé, si vyžaduje roky nahromadených skúseností a ich zamýšľaný význam musíš rozlúštiť na základe toho, ako sa zvyčajne správajú a rozprávajú. Stručne povedané, v ich reči nie je jediné pravdivé vyhlásenie a všetko, čo hovoria, sú klamstvá. Dialóg všetkých, či už tých s nižšou hodnosťou alebo tých vyššie postavených, obsahuje svoj vlastný spôsob rozprávania. Hovoria zo svojho vlastného stanoviska, ale to, čo hovoria, nie je nikdy doslovný význam, ktorý počuješ – sú to len klamstvá. Ako vznikajú klamstvá? Tak, že ľudia vnášajú do svojej reči a konania určité úmysly, ciele a motivácie, keď hovoria, dávajú si pozor na svoje slová a dôsledky svojich slov, nevyjadrujú sa priamo a majú svoju vlastnú metódu rozprávania. Keď už raz majú metódu, je to stále pravdivá reč? Nie, nie je. Ich slová obsahujú mnoho vrstiev významu, kombináciu pravdy a klamstva – niektoré pravdivé, niektoré nepravdivé – a niektoré majú za cieľ oklamať. V každom prípade nie sú pravdivé. Vezmime si príklad premiéra Wanga, ktorý bol práve spomenutý. Niekto na dvore otvorene oponuje premiérovi Wangovi. Jeho opozícia nie je okamžite zjavná ako pravdivá alebo nepravdivá. Musíš sa pozrieť ďalej. V ďalšej scéne pije v tajnom salóniku v dome premiéra Wanga. Ukáže sa, že tí dvaja spolupracujú. Ak len sleduješ scénu, kde tento človek oponuje premiérovi Wangovi, ako môžeš vidieť, že tí dvaja spolupracujú? Prečo sa mu postavil proti? Aby sa vyhol podozreniu a využil to na to, aby cisár poľavil v ostražitosti, čím mu zabráni podozrievať, že sú spolčení. Nie je to taktika? (Áno, je.) Títo ľudia žijú v tom kruhu, v ktorom sa neodvážia povedať jediné slovo pravdy. Ak je každodenné hovorenie klamstiev také vyčerpávajúce, prečo neodídu? Dokonca navštívia hrob protivníka, ktorý zomrel – čo to má znamenať? Jednoducho radi bojujú proti iným; bez boja majú pocit, že život je nudný. Ak neprebieha žiadny boj, myslia si, že tento život je príliš fádny. So všetkými týmito intrigami a sprisahaniami v mysli, ale bez miesta, kde by ich využili, potrebujú rivala, proti ktorému by bojovali, aby videli, kto je lepší. Vtedy cítia, že ich život má hodnotu. Ak ich protivník zomrie, majú pocit, že im v živote už nezostal žiadny zmysel. Povedzte Mi, môžu sa takíto ľudia zmeniť? (Nie, nemôžu.) Toto je ich prirodzenosť. Antikristi majú takýto druh prirodzenosti: Každý deň bojujú proti iným a s vodcami a pracovníkmi. Dokonca bojujú proti Bohu, každý deň hovoria klamstvá a podvádzajú, narúšajú a vyrušujú prácu Božieho domu. Neobsedia ani chvíľu. Nemôžu prijať pravdu, bez ohľadu na to, ako sa im o nej hovorí v duchovnom spoločenstve. Podobne ako veľký červený drak, nebudú odpočívať, kým nebudú úplne zničení.

Antikristi nemajú radi tých, ktorí hovoria pravdivo, nemajú radi čestných ľudí. Vychutnávajú si podvody a klamstvá. Aký je teda ich postoj k Bohu? Napríklad, aký je ich postoj k tomu, že Boh vyžaduje, aby boli ľudia čestní? Po prvé, touto pravdou opovrhujú. Ich schopnosť pohŕdať pozitívnymi vecami skutočne svedčí o ich probléme a už sama osebe dokazuje, že ich prirodzenosť je podlá. To však nie je úplný ani celkový obraz. Keď pôjdeme hlbšie, ako antikristi chápu Božiu požiadavku, aby boli ľudia čestní? Môžu povedať: „Byť čestným človekom, hovoriť bohu o všetkom, všetko mu povedať a o všetko sa otvorene podeliť s bratmi a sestrami – neznamená to stratu mojej dôstojnosti? Znamená to nemať žiadnu dôstojnosť, žiadne ja a určite žiadne súkromie. To je hrozné; čo je toto za pravdu?“ Nepozerajú sa na to takto? Antikristi nielenže hlboko vo svojom srdci opovrhujú Božími slovami a požiadavkou byť čestný, ale môžu to dokonca odsudzovať. Ak to môžu odsudzovať, môžu byť čestnými ľuďmi? Rozhodne nie, absolútne nemôžu byť čestní. Aká je reakcia antikristov, keď vidia, že niektorí ľudia priznávajú, že klamali? Z hĺbky srdca takýmto správaním pohŕdajú a vysmievajú sa mu. Veria, že ľudia, ktorí sa snažia byť čestní, sú príliš pochabí. Nie je podlé, že definujú čestných ľudí ako bláznov? (Áno, je.) To je podlé. Myslia si: „Kto v dnešnej spoločnosti hovorí pravdu? Boh od teba žiada, aby si bol čestný, a ty sa skutočne snažíš byť čestný – dokonca o takých veciach hovoríš pravdivo. Si naozaj neuveriteľne pochabý!“ Opovrhnutie, ktoré v hĺbke srdca cítia voči čestným ľuďom, dokazuje, že túto pravdu odsudzujú a nenávidia a že ju neprijímajú ani sa jej nepodriaďujú. Nie je to podlosť antikristov? Táto pravda je jasne pozitívna vec a aspekt žitia normálnej ľudskej prirodzenosti, ktorú by ľudia mali mať, pokiaľ ide o ich vlastné počínanie, ale antikristi ju odsudzujú. To je podlé. V cirkvi sú často ľudia, ktorí sú kvôli tomu, že nahlásili problémy alebo opísali skutočný stav vecí Zhora, nakoniec „orezávaní“ určitými vodcami – sú trýznení. Niekedy, keď sa Zhora pýtajú na situáciu v cirkvi, niektorí vodcovia hlásia len pozitívne veci a vynechávajú tie negatívne. Keď niektorí ľudia počujú, že správy týchto vodcov nie sú založené na faktoch, a žiadajú ich, aby povedali pravdu, títo vodcovia ich odstrčia nabok a zabránia im v povedaní pravdy. Niektorí ľudia neprijímajú spôsob, akým antikristi robia veci. Myslia si: „Keďže nebudeš hovoriť čestne, nebudem sa k tebe správať ako k vodcovi. Poviem pravdu Zhora. Nebojím sa, že ma orežú.“ A tak verne nahlásia skutočnú situáciu Zhora. Keď to urobia, v cirkvi sa to prevalí. Ako to? Pretože títo ľudia odhalili fakty o týchto antikristoch – odhalili skutočný stav vecí. Súhlasia s tým antikristi? Môžu to tolerovať? Rozhodne neušetria ľudí, ktorí problém nahlásili. Čo urobia? Čoskoro nato zvolajú stretnutie o tejto záležitosti, požiadajú ľudí, aby o nej diskutovali, a pozorujú ich reakcie. Väčšina ľudí, ktorí sú ľahko ovplyvniteľní, zvažuje túto záležitosť a myslí si: „Niekto nahlásil fakty a teraz je tento vodca v nebezpečenstve. My sme nenahlásili, čo sa dialo – ak sa Zhora rozhodnú potrestať tohto vodcu, nebudeme do toho zatiahnutí spolu s ním?“ Títo ľudia teda hľadajú spôsoby, ako obhájiť vodcov, a v dôsledku toho sa ľudia, ktorí nahlásili pravdu, ocitnú v izolácii. Takto si antikristi môžu robiť, čo sa im zachce, pretože bez ohľadu na to, aké zlé veci robia, nikto sa neodváži nahlásiť situáciu Zhora, a tým dosahujú svoje ciele. Preto pre niektorých ľudí predstavuje nahlásenie situácie Zhora mnoho skutočných ťažkostí. Poznajú fakty, ale antikristi ich chcú vždy umlčať. Zo strachu a bojazlivosti robia kompromisy, a nerobí z nich takéto konanie obete nátlaku antikristov? Nakoniec, keď sú títo antikristi odhalení a prepustení, ako sa podľa teba cítia ľudia, ktorí urobili kompromis? Ľutujú to? (Áno, ľutujú to.) Cítia sa potešení aj ľútostiví a myslia si: „Keby som vedel, že to takto dopadne, nevzdal by som to. Mal som ich naďalej odhaľovať a nahlasovať ich problémy, kým by neboli prepustení.“ To však väčšina ľudí nedokáže; sú príliš zbabelí.

Antikristi majú radi podvody a klamstvá a neznášajú čestnosť; toto je prvý zjavný prejav ich podlej prirodzenosti. Vidíš, niektorí ľudia vždy hovoria spôsobom, ktorý sťažuje ľuďom, aby sa v tom vyznali. Niekedy majú ich vety začiatok, ale nemajú koniec, inokedy majú koniec, ale nemajú začiatok. Vôbec nevieš rozoznať, čo chcú povedať, nič z toho, čo hovoria, ti nedáva zmysel, a ak ich požiadaš, aby to jasne vysvetlili, neurobia to. Vo svojej reči často používajú zámená. Napríklad niečo nahlasujú a hovoria: „Ten chlapík – hm, myslel si to, a potom bratia a sestry neboli veľmi...“ Mohli by pokračovať celé hodiny a stále by sa jasne nevyjadrili, koktali by a zajakávali sa, nedokončili by vety, len by vyslovovali jednotlivé, spolu nesúvisiace slová, a po vypočutí by si z toho nebol o nič múdrejší – a dokonca by v tebe vyvolali úzkosť. V skutočnosti absolvovali veľa štúdia a sú vzdelaní – tak prečo nie sú schopní vysloviť celú vetu? Toto je problém povahy. Sú takí klzkí, že ich stojí veľké úsilie povedať čo i len kúsok pravdy. Nič, čo antikristi hovoria, nie je na nič zamerané, vždy je tu začiatok, ale žiadny koniec; vyhŕknu polovicu vety a tú druhú prehltnú a vždy sondujú situáciu, pretože nechcú, aby si porozumel, čo majú na mysli, chcú, aby si hádal. Ak ti to povedia priamo, uvedomíš si, čo hovoria, a prekukneš ich, však? To nechcú. Čo chcú? Chcú, aby si to uhádol sám, a sú šťastní, keď ťa nechajú veriť, že to, čo si uhádol, je pravda – v tom prípade to nepovedali oni, takže nenesú žiadnu zodpovednosť. Okrem toho, čo získajú, keď im povieš svoj odhad toho, čo majú na mysli? To, čo si povedal, je presne to, čo sa z teba snažili vytiahnuť, a hovorí im to o tvojich myšlienkach a názoroch na vec. Odtiaľ budú hovoriť selektívne, vyberať si, čo povedať a ako to povedať a čo nepovedať, a potom urobia ďalší krok vo svojom pláne. Každá veta končí pascou, a ak stále dokončuješ ich vety, keď ich počúvaš, úplne si padol do pasce. Je pre nich únavné stále takto hovoriť? Ich povaha je podlá – necítia sa unavení. Je to pre nich úplne prirodzené. Prečo ti chcú nastražiť tieto pasce? Pretože nevidia jasne tvoje názory a boja sa, že ich prekukneš. Zároveň sa ti snažia zabrániť, aby si im porozumel, a snažia sa porozumieť tebe. Chcú z teba vymámiť tvoje názory, predstavy a metódy. Ak uspejú, potom ich pasce zafungovali. Niektorí ľudia zdržujú tým, že často hovoria „hm“ a „ha“; nevyjadrujú konkrétny uhol pohľadu. Iní zdržujú tým, že hovoria „akože“ a „no...“, čím zakrývajú to, čo si skutočne myslia, a používajú to namiesto toho, čo chcú v skutočnosti povedať. V každej ich vete je veľa zbytočných neplnovýznamových slov, prísloviek a pomocných slovies. Keby si nahral ich slová a vypísal ich, zistil by si, že žiadne z nich neodhaľuje ich názory alebo postoje k danej veci. Všetky ich slová obsahujú skryté pasce, pokušenia a vnadidlá. Čo je to za povahu? (Podlá.) Veľmi podlá! Je v tom podvod? Tieto pasce, pokušenia a vnadidlá, ktoré vytvárajú, sa nazývajú podvody. Toto je spoločná charakteristika ľudí s podlou podstatou antikristov. Ako sa táto spoločná charakteristika prejavuje? Hlásia dobré správy, ale tie zlé nie, hovoria výlučne v ľúbivých pojmoch, hovoria váhavo, čiastočne skrývajú to, čo majú v skutočnosti na mysli, hovoria zmätočne, hmlisto a ich slová nesú pokušenia. Všetky tieto veci sú pasce a všetky sú prostriedkami podvodu.

Väčšina antikristov vykazuje tieto prejavy a hovorí a koná týmto spôsobom. Mohol by si to rozlíšiť, keby si s nimi prišiel do kontaktu na dlhší čas? Mohol by si ich prekuknúť? Najprv musíš určiť, či sú to čestní ľudia. Bez ohľadu na to, ako veľmi od ostatných vyžadujú, aby boli čestní a hovorili pravdivo, musíš vidieť, či sú oni sami čestní ľudia, či sa usilujú byť čestní a aký je ich názor na čestných ľudí a ich postoj k nim. Pozri sa, či v hĺbke srdca cítia odpor k čestným ľuďom, či ich neznášajú a diskriminujú, alebo či aj oni v hĺbke duše chcú byť čestnými ľuďmi, no považujú to za ťažké a náročné, takže to nedokážu dosiahnuť. Musíš zistiť, v ktorej z týchto situácií sa ocitli. Mohol by si to rozlíšiť? V krátkom čase by si to možno nedokázal, pretože ak sú ich podvodné metódy šikovné, nemusíš ich prekuknúť. Časom ich však bude môcť prekuknúť každý; pravdu o sebe nemôžu skrývať navždy. Je to ako keď veľký červený drak často hovorí, že „slúži ľudu“ a „koná ako verejný služobník ľudu“. Ale kto dnes ešte verí, že je to strana ľudu? Kto ešte verí, že rozhoduje v mene ľudu? Tomu neverí už nikto, však? Spočiatku mali ľudia optimistické očakávania a mysleli si, že s komunistickou stranou môžu zmeniť svoj osud a stať sa pánmi, že bude slúžiť ľudu a konať ako jeho verejný služobník. Ale kto dnes ešte verí jej diabolským slovám? Ako ju ľudia hodnotia teraz? Stala sa verejným nepriateľom ľudu. Ako sa teda z verejného služobníka stala verejným nepriateľom? Na základe jej činov a porovnávaním jej činov s jej slovami ľudia zistili, že všetko, čo hovorila, boli len klamlivé lži, nepravdy a slová určené na to, aby sa prikrášlila. Hovorila tie najpríjemnejšie znejúce slová, robila však tie najhoršie veci. Takí sú aj antikristi. Napríklad hovoria bratom a sestrám: „Mali by ste verne konať svoje povinnosti – nedovoľte, aby boli poškvrnené osobnými nečistotami.“ Ale zamysli sa nad tým, konajú takto oni sami? Keď im niečo navrhneš, len čo prezradíš kúsok svojho názoru, nebudú s ním súhlasiť ani ho neprijmú. Keď sa ich osobné záujmy dostanú do konfliktu s ich povinnosťami alebo záujmami Božieho domu, bojujú o každý kúsok zisku a neustúpia ani o piaď. Zamysli sa nad ich správaním a potom ho porovnaj s tým, čo hovoria. Čo si všimneš? Ich slová znejú pekne, ale všetko sú to nepravdy určené na oklamanie ľudí. Keď intrigujú a bojujú o svoje záujmy, ich správanie, ako aj úmysly, prostriedky a metódy ich konania sú skutočné – nie sú falošné. Na základe týchto vecí môžeš získať určitú schopnosť rozlišovania antikristov.

Antikristi milujú klamstvá a podvody – čo ešte majú radi? Majú radi taktiky, intrigy a sprisahania. Konajú podľa satanovej filozofie, nikdy nehľadajú pravdu, úplne sa spoliehajú na klamstvá a podvody a využívajú intrigy a sprisahania. Bez ohľadu na to, ako jasne im hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde, aj keď prikývnu na znak súhlasu, nebudú konať podľa pravdy-princípov. Namiesto toho si budú lámať hlavu a konať pomocou intríg a sprisahaní. Nezáleží na tom, ako jasne im hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde, zdá sa, že jej nedokážu porozumieť; jednoducho robia veci tak, ako sú ochotní ich robiť, tak, ako ich chcú robiť, a akýmkoľvek spôsobom, ktorý je v ich vlastnom záujme. Hovoria uhladene, skrývajú svoju pravú tvár a pravé farby, blafujú a klamú ľudí, a keď im na to ostatní naletia, cítia sa potešení a ich ambície a túžby sú naplnené. Toto je dôsledná metóda a prístup antikristov. Pokiaľ ide o tých čestných ľudí, ktorí sú priamočiari v tom, ako hovoria, ktorí hovoria čestne a otvorene hovoria v duchovnom spoločenstve o svojej vlastnej negatívnosti, slabosti a stavoch vzdoru a ktorí hovoria zo srdca, antikristi k nim vnútorne cítia odpor a diskriminujú ich. Majú radi ľudí, ktorí tak ako oni hovoria nepoctivo a klamlivo a nepraktizujú pravdu. Keď stretnú takýchto ľudí, pocítia v srdci radosť, akoby našli niekoho takého, ako sú oni. Už sa viac netrápia pre to, že ostatní sú lepší ako oni alebo že ich dokážu rozlíšiť. Nie je to prejav podlej prirodzenosti antikristov? Nemôže to dokazovať, že sú podlí? (Áno, môže.) Prečo môžu tieto záležitosti ilustrovať, že antikristi sú podlí? Pozitívne veci a pravda sú to, čo by mala milovať každá rozumná stvorená bytosť so svedomím. Avšak pokiaľ ide o antikristov, považujú tieto pozitívne veci za príťaž a tŕň v boku. Každý, kto ich dodržiava alebo praktizuje, sa stáva ich nepriateľom a voči takýmto jednotlivcom sú nepriateľskí. Nepripomína to prirodzenosť satanovho nepriateľstva voči Jóbovi? (Áno.) Je to tá istá prirodzenosť, tá istá povaha ako satanova a tá istá podstata. Prirodzenosť antikristov pochádza od satana a patria do rovnakej kategórie ako satan. Preto sú antikristi spolčení so satanom. Je toto vyhlásenie prehnané? Vôbec nie; je úplne správne. Prečo? Pretože antikristi nemilujú pozitívne veci. S obľubou sa zapájajú do podvodov, majú radi klamstvá, iluzórne zdania a pretvárku. Ak niekto odhalí ich pravú tvár, môžu sa podriadiť a s radosťou to prijať? Nielenže by to nemohli prijať, ale odpovedali by spŕškou nadávok. Ľudia, ktorí hovoria pravdu alebo odhaľujú ich pravú tvár, by ich rozzúrili a priviedli do zúrivosti. Napríklad môže existovať antikrist, ktorý je veľmi zručný v pretvárke. Každý ho vníma ako dobrého človeka: milujúceho, schopného súcitiť s ľuďmi, schopného chápať ťažkosti iných a často podporujúceho a nápomocného tým, ktorí sú slabí a negatívni. Kedykoľvek majú iní nejaké ťažkosti, dokáže prejaviť ohľaduplnosť a ospravedlniť ich. V srdciach ľudí je tento antikrist väčší ako Boh. Pokiaľ ide o tohto človeka, ktorý sa vydáva za cnostného, ak odhalíš jeho pretvárku a faloš, ak mu povieš pravdu, môže to prijať? Nielenže to neprijme, ale začne stupňovať svoju pretvárku a faloš. Povedzte Mi, keby ste odhalili podvod farizejov, keď nosili svoje písma na rohy ulíc, aby sa modlili a čítali ich, aby ich ostatní počuli, a povedali by ste im, že to robia, aby sa ukázali, priznali by sa k tomu, čo ste povedali? Prijali by to s radosťou? Zamysleli by sa nad vašimi slovami? Mohli by priznať, že to, čo robili, bol podvod a klamstvo? Mohli by sa zamyslieť, kajať sa a už nikdy takto nekonať? Rozhodne nie. Keby ste pokračovali slovami: „Vaše činy zavádzajú ľudí a pôjdete do pekla a budete potrestaní,“ nebolo by to hovorenie pravdy? (Áno.) Je to hovorenie pravdy. Prijali by to? Nie, okamžite by sa rozzúrili a povedali by: „Čože? Hovoríš, že pôjdem do pekla a budem potrestaný? To je vrchol! Verím v Boha, nie v teba! Tvoje slová nič neznamenajú!“ Je to koniec? Čo by urobili ďalej? Pokračovali by slovami: „Cestoval som široko-ďaleko, kázal som evanjelium toľkým ľuďom, priniesol som toľko ovocia, niesol som toľko krížov a toľko som trpel vo väzení – ty sopliak, keď som začal veriť v pána, ty si bol ešte v matkinom lone!“ Ich prirodzenosť je odhalená, však? Nekážu trpezlivosť a toleranciu? Prečo potom nemôžu tolerovať túto malú záležitosť? Prečo ju nemôžu tolerovať? Pretože ste povedali pravdu, odhalili ste ich pravé ja a oni nemajú žiadny konečný osud. Môžu to ešte tolerovať? Ak nie sú antikristami, ak sú na ceste antikristov, ale dokážu prijať pravdu, a tiež ukazujú prejavy podvodu, čo urobia, ak odhalíš ich podvod? Možno sa nebudú okamžite zamýšľať nad sebou, a tvrdiť, že to urobia, môže znieť nereálne a prázdne. Avšak prvá reakcia väčšiny normálnych ľudí, keď to počujú, je, že pocítia pichľavú bolesť v srdci. Čo znamená táto pichľavá bolesť? Je znamením toho, že sú zasiahnutí tým, čo počujú; nečakali, že sa niekto odváži konať tak unáhlene, povie pravdu a takto ich pred nimi odsúdi – tieto slová sú niečo, čo nikdy nečakali a čo nikdy predtým nepočuli. Okrem toho majú zmysel pre hanbu a chcú si zachovať tvár. Keď premýšľajú o tom, že si im povedal, že státie na rohu ulice, modlenie sa a čítanie písma zavádza ľudí, po sebaspytovaní zistia, že to robili naozaj preto, aby sa pred ľuďmi ukázali, akí sú oddaní, ako veľmi milujú Pána a koľko dokážu trpieť, že je to podvod a to, čo si povedal, bola pravda. Zistia, že ak budú takto pokračovať, nebudú sa môcť ukázať iným ľuďom na oči. Majú zmysel pre hanbu a s týmto zmyslom pre hanbu by mohli byť schopní trochu sa krotiť a prestať so svojimi zlými skutkami alebo činmi, ktoré sú nehanebné a kvôli ktorým by stratili tvár. Čo to znamená, keď už v takomto konaní nepokračujú? Naznačuje to náznak pokánia. Nie je isté, že sa určite budú kajať, ale aspoň existuje možnosť pokánia, čo je oveľa lepšie ako u antikristov a farizejov. V čom je to lepšie? Pretože majú svedomie a zmysel pre hanbu, odhaľujúce slová iných ľudí ich pichajú pri srdci. Hoci sa môžu cítiť zahanbení a ich dôstojnosť bola zranená, môžu aspoň uznať, že tieto slová sú správne. Aj keď si nedokážu zachovať tvár, hlboko vo vnútri už uznali tieto slová a podriadili sa im, už ich prijali. V čom sú antikristi iní? Prečo hovoríme, že antikristi sú podlí? Ich podlosť spočíva v tom, že keď počujú niečo, čo je správne, nielenže to nedokážu prijať, ale naopak, nenávidia to. Okrem toho sa uchyľujú k vlastným spôsobom, hľadajú výhovorky, dôvody a rôzne objektívne faktory, aby sa obhájili a vysvetlili svoje konanie. Aký cieľ chcú dosiahnuť? Ich cieľom je zmeniť negatívne veci na pozitívne a tie pozitívne zase na negatívne – chcú obrátiť situáciu. Nie je to podlé? Myslia si: „Bez ohľadu na to, akú máš pravdu alebo ako veľmi sú tvoje slová v súlade s pravdou, dokážeš odolať mojej výrečnosti? Aj keď sú všetky slová, ktoré hovorím, jasne falošné, klamlivé a zavádzajúce, stále popriem a odsúdim to, čo hovoríš.“ Nie je to podlé? Isteže, je to podlé. Myslíš si, že antikristi, keď vidia dobrých ľudí, nepovažujú ich v srdci za čestných? Považujú ich za čestných ľudí a tých, ktorí sa usilujú o pravdu, ale aká je ich definícia čestnosti a usilovania sa o pravdu? Myslia si, že čestní ľudia sú pochabí. Voči usilovaniu sa o pravdu cítia odpor, nenávisť a nepriateľstvo. Veria, že je to falošné, že nikto nemôže byť taký pochabý, aby sa vzdal všetkého v úsilí o pravdu, aby komukoľvek čokoľvek povedal a všetko zveril Bohu. Nikto nie je taký pochabý. Majú pocit, že všetky tieto činy sú falošné, a neveria v žiadny z nich. Veria antikristi, že Boh je všemohúci a spravodlivý? (Neveria.) Takže si za všetky tieto veci vo svojej mysli kladú otázniky. Čo z toho vyplýva? Ako si vysvetlíme túto kopu otáznikov? Nielenže o tom pochybujú alebo to spochybňujú; nakoniec to aj popierajú a snažia sa obrátiť situáciu. Čo myslím tým obrátením situácie? Myslia si: „Načo je dobré byť taký spravodlivý? Ak sa lož zopakuje tisíckrát, stane sa pravdou. Ak nikto nehovorí pravdu, potom to nie je pravda a nemá žiadny úžitok – je to len lož!“ Nie je to zamieňanie čierneho za biele? Toto je satanova podlosť – prekrúcanie faktov a zamieňanie čierneho za biele – to je to, čo majú radi. Antikristi vynikajú v pretvárke a podvodoch. To, v čom vynikajú, je samozrejme vlastné ich podstate, a to, čo je vlastné ich podstate, je presne to, čo je v ich prirodzenosti-podstate. Ba čo viac, je to to, po čom túžia a čo milujú, a je to aj ich pravidlo, ako prežiť vo svete. Veria výrokom ako „Dobrí zomierajú mladí, kým zlí žijú aj tisíc rokov“, „Každý sám za seba a ostatných nech vezme čert“, „Svoj osud máš vo vlastných rukách“, „Človek zvíťazí nad prírodou“ a tak ďalej. Je niektoré z týchto vyhlásení v súlade s ľudskou prirodzenosťou alebo prírodnými zákonmi, ktoré môžu normálni ľudia pochopiť? Ani jediné. Ako teda môžu mať antikristi mať v takej obľube tieto satanove diabolské výroky a dokonca ich považovať za svoje motto? Dá sa povedať len to, že je to preto, lebo ich prirodzenosť je príliš podlá.

Bol istý cirkevný vodca, s ktorým som bol v kontakte párkrát počas asi jedného roka. Mali sme niekoľko príležitostí stretnúť sa, ale naše rozhovory boli obmedzené, pretože nebol z tých, ktorí hovoria slobodne. Čo to znamená – „nebol z tých, ktorí hovoria slobodne“? Znamená to, že toho veľa nepovedal, ani keď si sa ho na niečo spýtal. Bol taký aj pri svojich kontaktoch s ostatnými v cirkvi? Boli dve možné situácie. Keď bol s tými, ktorí boli rovnakej mysle, mal im veľa čo povedať. Avšak pred tými, ktorí neboli rovnakej mysle, si dával pozor a nehovoril tak slobodne. Neskôr som zhrnul, že počas Mojich interakcií s ním povedal celkovo päť „klasických“ fráz. Nehovoril slobodne, a keď niečo povedal, stala sa z toho „klasická“ fráza. Čo je to za človeka? Môžeme ho nazvať „významným človekom“? Je celkom normálne, že cirkevní vodcovia alebo pracovníci sú so Mnou v kontakte a preberajú záležitosti, no nie? Tento človek bol však unikátny. Povedal len päť fráz, päť neuveriteľne „klasických“ fráz. Počúvajte, čo robí tieto frázy takými „klasickými“. Každá z nich má svoj vlastný kontext a malý príbeh v pozadí. Začnime tým, odkiaľ pochádza jeho prvá fráza.

V cirkvi vedenej týmto vodcom bol jeden zlý človek, ktorý urobil niekoľko zlých vecí a vyrušoval prácu cirkvi. Všetci videli, že je to zlý človek, a tak o ňom začali hovoriť v duchovnom spoločenstve a diskutovať o ňom. Ak mal byť vypudený a poslaný preč, bolo by potrebné urobiť o ňom v cirkvi oznámenie, aby všetci vedeli, aké zlé veci urobil a prečo bol označený za zlého človeka a poslaný preč. Počas toho, ako boli niektoré zlé veci, ktoré ten zlý človek urobil, odhaľované, tento vodca, ktorý veľa nenarozprával, prehovoril a povedal: „Myslel to dobre.“ Ako sa pozeral na to, že ten zlý človek robil tie zlé veci a vyrušoval prácu cirkvi? „Ten chlapík to myslel dobre.“ Veril, že zlé veci, ktoré robí zlý človek, sú v súlade s pravdou, pokiaľ to ten človek myslí dobre. Pre neho, bez ohľadu na povahu jeho činov, či už dobrých alebo zlých, alebo na následky jeho činov, pokiaľ to myslí dobre, sú dokonca aj narušenia a vyrušenia, ktoré spôsobuje, v súlade s pravdou. „Myslel to dobre.“ To bola prvá fráza, ktorú tento vodca povedal. Počuli ste niekedy také reči? Zlý človek jasne pácha zlo, a predsa niekto povie, že ten človek prechovával pri konaní tých zlých vecí dobré úmysly. Má každý rozlišovanie, pokiaľ ide o túto frázu? Verím, že niektorí ľudia by mohli byť touto frázou zavedení, pretože väčšina ľudí si myslí, že pokiaľ to niekto myslí dobre, nemal by byť riešený, a že ak niekto urobí niečo zlé s dobrými úmyslami, nepácha zlo úmyselne. Po tom, čo ich tento vodca takto podnietil a zaviedol, bolo možné, že niektorí ľudia prešli na jeho stranu a začali sympatizovať so zlým človekom. Ak by ich tento vodca nezavádzal, väčšina ľudí by túto záležitosť pochopila správne a myslela by si, že ten zlý človek by mal byť za páchanie zla vypudený a poslaný preč. Avšak po tom, čo boli podnietení a zavedení týmto vodcom, si niektorí ľudia pomysleli: „Myslel to dobre, to dáva zmysel. Niekedy sme takí aj my. Takže, ak urobíme niečo zlé s dobrými úmyslami, budeme aj my vyčistení a poslaní preč?“ V dôsledku toho prešli na stranu tohto vodcu. Prečo? Rozmýšľali o svojej vlastnej budúcnosti. Nebolo pre ľudí ľahké prijať frázu, ktorú tento vodca povedal? Aké boli následky toho, že ju prijali? Nadobudli pochybnosti o Bohu, o Jeho spravodlivej povahe a o Jeho princípoch konania vecí. Rozvinuli sa u nich pochybnosti o princípoch, ktoré má Boží dom pre konanie vecí, kládli za ne otázniky a potom ich odsúdili. Prechovávali tieto pochybnosti vo svojich srdciach. V skutočnosti tento zlý človek nebol poslaný preč preto, že urobil jednu zlú vec. V Božom dome nie je nikto poslaný preč len preto, že príležitostne urobil chybu, bez ohľadu na to, či vykonáva manuálnu prácu, špeciálnu povinnosť alebo povinnosť zahŕňajúcu technické zručnosti. Všetci prechádzajú spoločným posúdením svojho ustavičného správania zo strany cirkevných vodcov a bratov a sestier a potom sa s nimi naloží. Napríklad, ak je niekto vždy lenivý, keď by mal pracovať, a hľadá výhovorky, aby sa vyhol práci, je vhodné ho na základe tohto správania poslať preč? (Áno, je.) Správne, je to vhodné. Napríklad, ak máš za úlohu upratovať a ty často lúskaš slnečnicové semienka, popíjaš čaj, čítaš noviny a nedbanlivo rozhadzuješ šupky zo slnečnicových semienok, nie je to zanedbanie povinnosti? Nielenže neupratuješ, ale aj robíš neporiadok, čo znamená, že zanedbávaš svoje povinnosti. Ak si vo svojej práci nespôsobilý, je úplne v súlade s princípmi poslať ťa preč a nemal by si proti tomu namietať. Tento cirkevný vodca však tvrdil, že ten človek to myslel dobre, čo ľudí zaviedlo. Po tom, čo vodca takto podnietil a zaviedol ľudí, ho niektorí z nich nasledovali a dosiahli zhodu. Kam však dali Boha a pravdu-princípy, keď takto konali? Stala sa z nich ako keby rodina, hovorili o „našej cirkvi“ a „našom Božom dome“. Ako sú definované „cirkev“ a „Boží dom“? Môže existovať Boží dom tam, kde nie je Boh? (Nie.) Ak na nejakom mieste nie je Boh, môže tam existovať alebo byť založená cirkev? (Nie, nemôže.) Čo teda znamenalo, keď hovorili „naša“? Znamenalo to, že sa oddelili od Boha. Cirkev sa stala cirkvou tohto popleteného vodcu, on sa stal pánom cirkvi, zatiaľ čo tí takzvaní bratia a sestry a popletení ľudia sa s ním spriahli a správali sa k nemu ako príbuzní. Vzdialili sa od Boha, a tak Boh prevzal úlohu mimo „Božieho domu“. Toto boli následky, ku ktorým došlo, keď tento vodca za týchto okolností vyslovil tú prvú frázu. Všetci ho obzvlášť schvaľovali, mysliac si: „Náš cirkevný vodca je spravodlivý, je k nám ohľaduplný, odpúšťa nám naše slabosti a dokonca sa nás zastáva. Keď robíme chyby, Boh nás vždy odhaľuje a orezáva. Ale náš vodca nás vždy chráni, tak ako kvočka chráni svoje kuriatka. S ním nablízku neutrpíme žiadnu krivdu.“ Všetci mu boli vďační. Toto boli následky prvej frázy, ktorú vyslovil tento vodca.

Pokračujme druhou frázou, ktorú tento vodca vyslovil. V cirkvi sa vyskytla práca týkajúca sa vonkajších záležitostí, ktorú väčšina ľudí nedokázala vykonávať alebo boli príliš zaneprázdnení svojimi povinnosťami na to, aby sa o ňu postarali. Boli tam nejakí ľudia, ktorí veria len formálne a ktorí boli zbehlí vo vybavovaní vonkajších záležitostí, Boží dom teda pridelil trochu peňazí, aby niekoho takého získal na vykonanie týchto úloh, a niekedy Boží dom na neho minul o niečo viac, aby v jeho mene vybavil pomerne veľa úloh. Povedzte Mi, porušil Boží dom princípy, keď minul 200 jüanov navyše na vybavovanie takýchto záležitostí? Bol to jediný spôsob, ako ich vybaviť, a prinieslo to dobré výsledky, takže sa to riešilo takto. To, že sa tej osobe dalo 200 jüanov navyše, uľahčilo Božiemu domu vybavenie týchto záležitostí a vyriešilo sa mnoho problémov. Stálo to za to minúť tých 200 jüanov navyše? (Stálo to za to.) Rozhodne to stálo za to. Bolo vhodné urobiť to takto. Keby Boží dom dal tých 200 jüanov niekomu, kto by tie úlohy nedokázal zvládnuť, išlo by len o vyhodené peniaze. To, že sa tých 200 jüanov dalo jemu, znamenalo, že tie úlohy sa mohli urobiť dobre – bolo teda v súlade s princípmi, aby Boží dom riešil veci takýmto spôsobom? (Bolo to v súlade s princípmi.) Bolo teda v súlade s princípmi neprebrať to s bratmi a sestrami ani ich o tom neinformovať? (Bolo to v súlade s princípmi.) Má Zhora právo riešiť veci takto? (Áno.) Áno, to je isté. Tento cirkevný vodca však povedal: „Bratia a sestry hovorili, že tá osoba dostala ďalších 200 jüanov... Pýtam sa na túto záležitosť len v mene bratov a sestier. Nerozumejú tomuto princípu a my chceme hľadať spôsob, ako o tomto aspekte pravdy hovoriť v duchovnom spoločenstve.“ Hovoril len v polovičatých vetách. Toto bola jeho druhá fráza. Je zrejmé, že táto fráza bola otázkou v zmysle: „Hovoríš, že všetko, čo robíš, je v súlade s princípmi, ale táto vec v súlade s nimi nie je a niektorí bratia a sestry majú o tom svoje názory a predstavy, takže sa ťa na to musím v ich mene spýtať. Ako túto záležitosť vysvetlíš? Daj mi vysvetlenie.“ To je otázka, však? Teraz poďte a analyzujte, koľko informácií sa v tom skrývalo – aký je váš názor, keď počujete niečo takéto? Ako vnímate tohto človeka na základe tejto záležitosti? (Bože, v tejto jeho fráze bol spochybňujúci tón. Spochybňoval Boha. V skutočnosti mal v tejto veci svoje vlastné predstavy. Nevyjadril svoje vlastné skutočné myšlienky, namiesto toho povedal, že to boli bratia a sestry, ktorí nedokázali prijať rozhodnutie Zhora, že o tom mali svoje názory. Keď mali bratia a sestry predstavy, mal s nimi ako cirkevný vodca hovoriť o pravde v duchovnom spoločenstve, aby tento problém vyriešil, on ho však nielenže nevyriešil, ale prišiel s týmito predstavami spochybňovať Boha. Je v ňom nečestná a podlá povaha.) Boli spomenuté dva body: Jeden je, že spochybňoval Zhora, a druhý je skutočnosť, že už mal v sebe predstavy, a predsa povedal: „Bratia a sestry nerozumejú princípom a chcú ich hľadať.“ Je s touto frázou nejaký problém? Boli preňho bratia a sestry takí dôležití? Keďže považoval vstup bratov a sestier do života za taký dôležitý, keď sa u nich vyvinuli také silné predstavy, prečo ich neriešil? Nezanedbával svoju zodpovednosť? Zanedbával ju. Nevyriešil ten problém a dokonca so sebou bezostyšne priniesol predstavy bratov a sestier, aby spochybňoval Zhora. Takže, na čo tam bol? Čo mu dávalo právo pýtať sa? Nemal aj on predstavy? Nemal aj on myšlienky o rozhodnutí Zhora? Nemal aj on pocit, že sa táto vec riešila nevhodne? Tých 200 jüanov sa neminulo naňho, cítil sa teda ukrátený, však? Myslel si: „Ja som mal dostať tých 200 jüanov navyše, my si to zaslúžime. Ten chlap je pochybovač, on by to nemal dostať. My skutočne veríme v boha a sme ľudia z božieho domu, on nie.“ Nemyslel to tak? (Áno.) Presne tak to myslel. A nepovedal to priamo; zajakával sa. Keď ste to počuli, rozumiete tomu alebo nie? Aký je váš pohľad na túto záležitosť míňania peňazí? Väčšina ľudí dokáže túto maličkosť pochopiť. Zvážiac obrovskú prácu Božieho domu, musel si ten vodca naozaj všímať, že sa minulo 200 jüanov navyše? Okrem toho to nešlo z jeho vrecka, tak prečo ho to tak trápilo? Necítil len závisť, keď videl, že iní sú tí dobrí? Nemyslel to tak? Dokážete porozumieť tomu, čo som vám práve vysvetlil? Nájdu sa medzi vami takí, ktorí nesúhlasia a hovoria: „Nie! Minúť 200 jüanov navyše bez nášho vedomia – je hrozné, že nemáme právo o tom vedieť. Nie je to mrhanie obetami Božieho domu?“ Aký je koncept Božieho domu? Aký je koncept obiet? Dovoľ, aby som ti povedal, že obety nepatria všetkým, nepatria bratom a sestrám; keby boli len bratia a sestry a žiadny Boh, nevolalo by sa to Boží dom. Keď sa Boh zjaví a koná dielo, keď povolá ľudí pred seba a založí cirkev – to je Boží dom. Keď bratia a sestry dávajú desiatok, neobetujú ho Božiemu domu ani cirkvi a určite ho neobetujú žiadnemu jednotlivcovi. Tento desiatok obetujú Bohu. Jednoducho povedané, tie peniaze sa dávajú Bohu; je to Jeho súkromný majetok. Čo znamená Jeho súkromný majetok? Že Boh s ním môže disponovať, ako sa Mu páči, a že ten vodca nebol kompetentný sa do toho miešať. Klásť otázky a chcieť hľadať pravdu kvôli tejto veci, to, dovoľ, aby som ti to povedal, bolo trochu prehnané a zbytočné; to bola z jeho strany faloš a pretvárka! Bolo toľko významných záležitostí, v ktorých tento vodca nehľadal pravdu, a predsa sa rozhodol hľadať ju v tejto veci. Prečo neriešil toho zlého človeka? Prečo nehľadal, hovoriac: „Tento človek prejavil určité známky páchania zla; všetci bratia a sestry sú z neho znechutení. Nemal by som to riešiť?“ Vodca sa na to nepýtal; bol voči tomuto zlému človeku úplne slepý. Nie je to problém? Aká bola prvá fráza, ktorú tento vodca povedal? (Myslel to dobre.) „Myslel to dobre.“ Pozrite, aký bol tento chlapík „dobrotivý“; aký pokrytec! Bol podlý, no jeho slová boli plné dobrotivosti a morálky; mal med na jazyku, ale dýky v srdci a nesprával sa ako človek. Aká bola jeho druhá fráza? „Boží dom dal niekomu 200 jüanov navyše na dokončenie úlohy. Chcem v mene bratov a sestier hľadať, ako by sme mali porozumieť princípu v tejto veci a uchopiť ho.“ Uviedol som to ako celú vetu; on to tak samozrejme nepovedal. Hovoril váhavo, takže bolo ťažké pochopiť, čo tým myslel. Takto skrátka hovoril. Toto bola druhá fráza, ktorú ten vodca povedal.

Teraz si vypočujte tretiu frázu, ktorú ten vodca vyslovil. Všetci spolu pracovali a kopali. Každý mal za úlohu naplniť jeden kôš zeminou. Bol tam jeden človek, ktorý pracoval rýchlo a skončil prvý, potom tam sedel, pil vodu, oddychoval a čakal na ostatných. Potom sa niečo pokazilo. Čo sa pokazilo? Nastal tretí problém. Tento vodca sa opäť prišiel opýtať Zhora a povedal: „Máme tu niekoho, kto pracuje rýchlo a svižne sa hýbe, ale je s ním jedna vec v neporiadku. Po dokončení práce tam len sedí a nikomu inému nepomôže, takže všetci začínajú mať voči nemu výhrady.“ Brat Predstavený sa opýtal: „Je zvyčajne lenivý, keď pracuje?“ Tento vodca odpovedal: „Nie, nie je. Len pracuje rýchlo a keď skončí, iba tam sedí a čaká, nikomu nepomáha, takže bratia a sestry majú voči nemu výhrady, hovoria, že mu chýba súcit.“ Keď to bratia a sestry spomenuli, tohto vodcu to zarmútilo. Pomyslel si: „Ach jaj, pozrite sa, aký je ten človek krutý! Moji bratia a sestry sú unavení z práce, pracujú pomaly a nikto im nepomáha.“ Celá skupina bola rozrušená, aj on sa teda cítil rozrušený. Aké „empatické“ od neho! Priniesol toto „bremeno“ so sebou, aby to nahlásil Zhora. Prvá vec, ktorú sa opýtal, bola: „Môže byť niekto takýto potrestaný?“ Povedzte Mi, myslíte si, že niekto takýto môže byť potrestaný? (Nie.) Takže, aká je vaša reakcia po tom, čo ste si toto vypočuli? Máte z toho zmiešané pocity? Cítite sa rozrušení? (Áno.) Boží dom vždy hovoril v duchovnom spoločenstve, že ľudia musia rozumieť pravde a zaobchádzať s ostatnými spravodlivo, on však nedokázal urobiť ani túto malú vec. Veril, že potrestanie toho človeka by bolo spravodlivé. Nie je to podlé? (Áno, je.) Myslel si: „Moji bratia a sestry trpia a nahlásili mi, že tomuto človeku chýba súcit. Ako si môžem ako vodca získať týchto ľudí, upokojiť ich, ochrániť ich, zabrániť tomu, aby sa im krivdilo alebo aby sa cítili ukrivdení?“ Jeho prvou reakciou bolo potrestať toho človeka, mysliac si, že jeho potrestaním sa hnev všetkých zmierni a všetko bude férové a spravodlivé. Nechcel to urobiť? (Áno.) Myslel si: „Všetci jeme rovnaké jedlo, bývame na rovnakom mieste a s nami všetkými sa zaobchádza rovnako. Aké máš právo pracovať tak rýchlo? Ak pracuješ rýchlo, prečo nepomôžeš ostatným?“ Povedzte Mi, ako sa ľudia cítia po tom, čo si vypočujú toto? „Pracovať rýchlo je hriech. Zdá sa, že nikdy nesmieme pracovať rýchlo – v rukách tohto vodcu nám to neprinesie nič dobré. Pracovať rýchlo nie je dobré a nie je dobré ani byť proaktívny. Je ospravedlniteľné byť pomalý!“ Zhora sa opýtal vodcu: „A čo tí, ktorí pracujú pomaly? Odmeňuješ ich?“ Vodca bol zaskočený, ale nie popletený. Povedal: „Nie, nemôžem ich odmeniť. Avšak ten chlapík, ktorý pracuje rýchlo, by mal byť potrestaný. Všetci bratia a sestry hovoria, že musí byť potrestaný.“ To bola fráza, ktorú vyslovil. Povedzte Mi, predstavuje táto fráza skutočne bratov a sestry, alebo predstavuje samotného vodcu? (Predstavuje samotného vodcu.) Nechajme bokom bratov a sestry – medzi nimi sú všelijakí popletení ľudia: tí, ktorí nemilujú pravdu, tí, ktorí hovoria nečestne, tí, ktorí sú sebeckí a prospechárski, tí, ktorí podnecujú hádky, tí, ktorí hovoria bez princípov, a tí, ktorí konajú bez morálneho základu. Aký druh človeka by sa medzi nimi nenašiel? Takže, aká bola jeho zodpovednosť ako cirkevného vodcu? Bolo jeho zodpovednosťou hovoriť za vplyvných bratov a sestry, obhajovať tieto podlé trendy a zlé praktiky? (Nie.) Čo potom bolo jeho zodpovednosťou? Keď objavil problémy so skreslením a odchýlkami medzi bratmi a sestrami, bolo jeho zodpovednosťou vyriešiť tieto problémy pomocou pravdy, aby títo ľudia mohli porozumieť tomu, kde sú problémy, a problémy s ich stavmi, viesť ich k poznaniu seba samých a porozumeniu pravde a priviesť ich pred Boha. Nie je toto zodpovednosť cirkevného vodcu? (Je.) Splnil ju? Nielenže ju nesplnil, dokonca podporoval tie podlé trendy a zlé praktiky, chránil, podnecoval a schvaľoval ich množenie a šírenie v cirkvi. Nie je to podlé? (Je.) Povedzte Mi, po tom, čo Zhora oreže a odhalí človeka s takouto podlou povahou, bude tento človek vo svojom srdci vzdorovitý? (Áno.) Určite bude vzdorovitý. Bude zaobchádzať s ľuďmi spravodlivo podľa princípov, ktoré mu boli dané Zhora? Rozhodne nie. Zo slov, ktoré povedal, môžete vidieť, že bol skrz-naskrz úskočný. Neskôr som si pomyslel: „Ak budú potrestaní tí, ktorí pracujú rýchlo, kto sa odváži pracovať rýchlo? Všetci budú pomalí ako korytnačky, neschopné vyliezť na breh rieky ani po troch dňoch čvachtania sa.“ Nebude to tak? Okrem jeho neschopnosti zaobchádzať s ľuďmi spravodlivo, najfatálnejším a najzávažnejším aspektom tohto vodcu, a tým, ktorý by mohol ľudí najviac zaviesť, bolo to, že bez ohľadu na to, aké zlé veci bratia a sestry robili alebo aké mylné a absurdné názory šírili, nielenže ich nedokázal rozlíšiť a napraviť, ale im aj hovel, chránil ich a dokonca sa im snažil zapáčiť. Nebol to nebezpečný jedinec? (Bol.) Bol mimoriadne nebezpečný! Toto bola tretia fráza, ktorú vyslovil ten vodca.

Pokračujme štvrtou frázou. Často som navštevoval cirkev, ktorú mal ten vodca na starosti, a chovali tam nejaké sliepky. Zakaždým, keď som prišiel na návštevu, zabil sliepku. Jeden deň bola sliepka dusená v čistom vývare, na druhý deň bola sliepka dusená v sójovej omáčke, na tretí deň bola sliepka údená. Pomyslel som si, že keby som tam chodil každý deň, za pár dní by bolo po tok ten kŕdli sliepok. Prečo to tak bolo? Keď sa uvarila sliepka, niekedy som si dal kúsok a niekedy som žiadny nechcel, ale tí ľudia ju zjedli bez ohľadu na to a zakaždým sa skonzumovala celá sliepka. Neskôr som o tom uvažoval: Ak sa pri každej mojej návšteve zjedla celá sliepka, bez ohľadu na to, koľko sliepok mali, by takýmto tempom dlho nevydržali. Tak som tomu vodcovi povedal, že už nemôže zabíjať sliepky. Nebolo to správne? (Áno, bolo.) Toto ho naozaj dostalo do úzkych. Vyrukoval s otázkou: „Ak nemôžeme zabíjať sliepky, tak...“ Nemáš ani potuchy, čo sa opýtal potom. Čo zo seba nakoniec vysúkal? „Tak čo chceš jesť?“ Povedal som: „Nie je vari okrem sliepok na jedenie nič iného? Nie je záhrada plná zeleniny? Mne úplne vyhovuje zjesť čokoľvek z nej.“ Myslel tým, že aj keď sa nesmú zabíjať sliepky, musím dostať nejaké iné mäso. Aký „ohľaduplný“, však? Povedal som: „Aké mäso! Ak máš zeleninu, tak nebudem jesť mäso. Ak ti nepoviem, aby si zabíjal sliepky, tak ich nezabíjaj!“ Tomu malo byť ľahké porozumieť, nie? (Áno.) Ale v jeho prípade sa z toho stala dilema. To, že nemohol zabíjať sliepky, mu bolo naozaj nepríjemné; začal sa správať veľmi čudne, ako posadnutý. Keďže vtedy nemohol jesť kurča, keď som prišiel nabudúce, položil ďalšiu otázku, čím sa dostávame k piatej fráze. Počúvajte, ako sa jeho otázky stávali čoraz smiešnejšími. Aká to bola otázka? Povedal: „Keďže nemôžeme zabíjať sliepky a chováme aj králiky, jedol by si tie?“ To Ma naozaj nahnevalo. Povedal som: „Tie malé králiky, ktoré chováme, sú také milé, majú jasne červené očká a čisto bielu srsť. Tak veselo sa hrajú. Prečo stále myslíš na jedenie mäsa? Nemôžeš bez neho vyddržať?“ Nerozumel som tomu. V ich kuchyni nikdy nebola núdza o mäso; bolo tam nekonečne veľa kuracích stehien a bravčových kotliet. Nebolo to tak, že by pre neho nemali mäso na jedenie, tak prečo sa stále vypytoval na zabíjanie králikov a jedenie ich mäsa? Len som takto odvrkol: „Nesmieš ich zabíjať! Načo je všetko to zabíjanie?“ Keď videl, že som zareagoval takto, dostal strach z orezávania a neodvážil sa už klásť žiadne otázky. Aké jedlá pripravoval potom? Počas sezóny v júni a júli bolo v záhrade všeličo; listovej a plodovej zeleniny bola hojnosť. Jedného dňa ten vodca pripravil stôl plný jedál. Čo pripravil? Restované klíčky fazule mungo, polievku zo sójových klíčkov, tofu dusené s rybou, restovaný zelený hrášok s vajcami, restované judášovo ucho – na stole nebolo nič z listovej zeleniny. Pozrel som sa na všetky tie jedlá bez šťavy. Sezóna si žiadala niečo čerstvé, ale jedlá, ktoré pripravil, boli úplne mimo sezóny. Pomyslel som si: Nie je tento človek podlý? V záhrade bola všetka možná zelenina; prečo nepripravil nejakú listovú zeleninu? Nakoniec som povedal, že by ho mali rýchlo poslať preč. S niekým, ako je on, kto má na starosti varenie, by sa ľudia nikdy nedostali k sezónnym jedlám. Namiesto toho by vždy jedli také, ktoré sú mimo sezóny. Je to normálne? Rozhodne to nie je normálne!

Prostredníctvom otázok, ktoré tento vodca kládol, a jeho spôsobu varenia som videl, že po prvé, jeho charakter bol zlý; po druhé, že mal podlú a zákernú povahu; a po tretie, že sa neusiloval o pravdu. Avšak bola tu istá neočakávaná vec; bolo by možné nazvať ju až bizarnou. V minulosti, zakaždým, keď sa v tejto cirkvi konali voľby, získal najviac hlasov, a dokonca aj pri opakovaných voľbách získal stále najviac hlasov. Čo sa dialo, že takýto človek opakovane získaval najvyšší počet hlasov? Neboli na to dôvody na oboch stranách? (Áno.) Boli na to dôvody na oboch stranách. Aké boli hlavné dôvody? Na jednej strane sa väčšina bratov a sestier neusilovala o pravdu ani jej nerozumela a chýbalo im rozlišovanie ľudí. Na druhej strane, tento cirkevný vodca bol mimoriadne schopný v zavádzaní ľudí. Vy neviete, kto bol tento človek, nevideli ste, čo robil, a neviete, aký to bol človek za zatvorenými dverami. Ale čisto na základe záležitostí, o ktorých som hovoril, spolu s tými piatimi frázami, ktoré vyslovil, čo by ste povedali, aký to bol človek? Hodil sa na to, aby bol cirkevným vodcom? (Nie.) Prečo ho teda tí bratia a sestry stále volili? Je to preto, že mal svoje taktiky a týchto ľudí zavádzal. Rozhodne nebol taký nevinný a poctivý, ako sa javil navonok; určite mal svoje taktiky. Neskôr som povedal, že v tej cirkvi nie sú ľudia vhodní na to, aby pôsobili ako vodcovia, a že na túto pozíciu by mal byť vyslaný niekto iný. Niektorí ľudia tomu však nerozumeli; mali pocit, že tohto vodcu nevybrali bratia a sestry. „Ako by bratia a sestry“ mali byť definovaní? Predstavujú bratia a sestry pravdu? Sú takto definovaní? (Nie.) Keď bratia a sestry spoločne vytvoria požiadavku, predpis alebo názor a argument, sú tieto veci nevyhnutne v súlade s pravdou? Mal by Boh zvážiť ich problémy a postarať sa najprv o nich? Môže to Boh urobiť? (Nie.) Ako by sa s nimi teda malo zaobchádzať? Ako by títo bratia a sestry mali byť definovaní? Väčšina z nich je ochotná konať svoje povinnosti, slúžiť a pracovať, ale neusilujú sa o pravdu. Chýba im schopnosť a kvalita na pochopenie pravdy, sú pochabí, otupení a nasprostastí, nedokážu rozlišovať ľudí ani vidieť do záležitosti a sú sebeckí a prospechárski. Hoci majú nejaké dobré úmysly a sú ochotní zanechať veci, vydať sa a drieť pre Boha, aká je ich osudová chyba? Nerozumejú pravde ani ju neprijímajú. Riadia sa heslom: „Ktokoľvek ma živí, je mojou matkou, a ktokoľvek ma platí, je mojím otcom.“ Ktokoľvek je k nim dobrý alebo je im prospešný, ktokoľvek hovorí v ich mene a chráni ich, toho si vyberú. Keby sa takýmto ľuďom dovolilo vybrať si vlastného vodcu, mohli by zvoliť dobrého vodcu? Nemohli. Mohli by urobiť nejaký pokrok vo svojom vstupe do života? Keby im Zhora dovolil byť takí svojvoľní a naďalej sa správať tak ľahkovážne, nebolo by to nezodpovedné? (Áno.) Oni boli popletení, ale Zhora nie je, a vodca, ktorého si títo ľudia vybrali, bol odvolaný a nahradený niekým iným. Aj keď títo ľudia neboli ochotní prijať nového vodcu, pokiaľ ten človek dokázal robiť nejakú skutočnú prácu, bol oveľa lepší ako ten falošný vodca, ktorý zavádzal ľudí. Hoci títo bratia a sestry nerozumeli opatreniu Zhora, príde deň, keď pochopia niektoré pravdy a budú mať určité porozumenie vecí, a potom budú vedieť, kto bol dobrý a kto zlý. Tým, že Zhora konal takto, plne za nich preberal zodpovednosť. Bolo vhodné to urobiť? (Bolo to vhodné.) Aj keď tomu nerozumeli, nemohlo sa im dovoliť, aby si robili, čo sa im zachce, a volili, koho chceli. Chcú sa vzbúriť? Ak chcú páchať zlo, stať sa satanovými komplicmi, budú úplne zničení. Takže Zhora rozhodol za nich a vybral iného vodcu. Oni to však neprijali; trvali na tom, že osoba, ktorú si vybrali, je vhodná. Nie je to podlé? Prečo si vždy mysleli, že je dobrý? Čo na ňom bolo také dobré? Prečo boli takí odhodlaní si ho nechať? Tam bol problém: Boli zavedení a poškodení týmto falošným vodcom bez toho, aby si to uvedomovali. Bola to skutočne banda pochábľov. O tejto záležitosti som dohovoril. Ľudí, ako je tento falošný vodca, berieme ako typický prípad na rozbor a analýzu v rámci tejto témy – robiť to je správne. Koniec koncov, podlosť v ich povahách je sama osebe typická.

Pokiaľ ide o naše duchovné spoločenstvo o podlosti v rámci siedmeho prejavu antikristov, stala sa vám vďaka spojeniu týchto konkrétnych príkladov a ich analýze a porovnaniu táto téma jasnejšou? Či sa tento človek, o ktorom som práve hovoril, bude v budúcnosti schopný usilovať o pravdu, nemožno s určitosťou povedať, a zatiaľ sa zdržíme akýchkoľvek záverov. Jedna vec je však istá: jeho povaha, podstata a prirodzenosť boli podlé. Čo teda miloval? Miloval férovosť a spravodlivosť? Miloval rôzne pravdy, ktoré vyslovil Boh? Miloval byť čestným človekom, zaobchádzať s ostatnými férovo, konať podľa princípov a hľadať pravdu? Miloval tieto veci? Nemiloval žiadnu z nich – to je na sto percent isté. Prostredníctvom tých niekoľkých fráz, ktoré vyslovil, a tých niekoľkých otázok, ktoré položil, sa odhalili veci, ktoré miloval hlboko vo svojom srdci a do špiku kostí. Nebola medzi nimi ani jedna taká, ktorá by bola v súlade s pozitívnymi vecami. Kto boli ľudia, ktorých mal rád a ktorých bol ochotný chrániť? Chránil tých, ktorí páchali zlo, ktorí vyrušovali prácu cirkvi, ktorým úplne chýbala vernosť a ktorí sa pri vykonávaní svojich povinností dopúšťali mnohých zlých skutkov. Nepozeral sa na takýchto ľudí s hnevom ani nenávisťou; dokonca sa ich zastával a obhajoval ich. Čo to naznačuje? Že boli rovnakého druhu: Zdieľali spoločné záujmy a spoločnú podstatu. Prirodzene si navzájom rozumeli a boli rovnakého skazeného razenia. Keď niektorí bratia a sestry prechovávali predstavy a nedorozumenia o Božích slovách a činoch, ako sa tento vodca cítil? Niesol bremeno, pokiaľ išlo o riešenie týchto problémov? (Nie.) Neniesol toto bremeno; neriešil tieto problémy ani nevenoval pozornosť týmto záležitostiam – zatváral pred nimi oči. Keď niekto zneuctil Božie meno alebo narušil a vyrušil prácu Božieho domu, keď niekomu chýbala vernosť a bol pri konaní svojej povinnosti povrchný, alebo poškodil záujmy Božieho domu a spôsobil pri konaní svojej povinnosti vyrušenie a ničenie, alebo šíril negatívnosť a predstavy, dokázal niečo z toho identifikovať ako problém? Nedokázal ich identifikovať ako problémy; myslel si: „Je normálne, že tieto problémy existujú; u koho už len sa neodhaľuje skazenosť?“ Čo tým naznačoval? Naznačoval, že tí ľudia sa musia takto správať, pretože potom by on nevyzeral tak zle – mohol by sa „skryť“ a byť „chránený“. Nie je to podlé? Títo ľudia neustále spôsobovali narušenia a vyrušenia a on sa nimi nezaoberal. Na základe toho Mi povedzte, mal zmysel pre spravodlivosť? Miloval pravdu? Za aké miesto považoval Boží dom? Nechcel, aby bol Boží dom plný čestných ľudí, ľudí, ktorí sú verní Bohu, ľudí, ktorí nasledujú Božiu cestu a poznajú svoje miesto pri konaní svojich povinností. Nechcel, aby sa všetci otvorili a hovorili v duchovnom spoločenstve o Božích slovách, aby sa podriadili Bohu a svedčili o Ňom. Nepáčilo sa mu, ak boli všetci v Božom dome takí. Čo sa mu teda páčilo? Páčilo sa mu, keď všetci nadväzovali prospechárske vzťahy, chránili si navzájom záujmy, nikomu inému neubližovali ani neodhaľovali nikoho staré hriechy. Páčilo sa mu, keď sa všetci navzájom chránili a kryli, zatajovali pred cudzími akékoľvek zlé veci, ktoré urobili iní, a konali ako jednotný front. To sa mu páčilo. Keď niekto vyniesol na svetlo previnenia a skutočné okolnosti iného a zverejnil tieto veci, hovoril priamo a dal o nich všetkým vedieť, nenávidel takéto konanie a hnusilo sa mu. Páčilo sa mu, keď previnenia zostali skryté a zahalené, keď klamstvá zostali neodhalené a keď sa s tým, kto podvádzal alebo poškodzoval záujmy Božieho domu, nezaobchádzalo podľa princípov. Čo sa stalo s Božími slovami a správnymi ustanoveniami a pracovnými opatreniami Božieho domu v cirkvi, na ktorú dohliadal? Stali sa z nich prázdne slová a nemohli byť uskutočnené. Prečo nemohli byť uskutočnené? Pretože ich zablokoval; stal sa múrom, ktorý ich odrezal. Toto je podlá povaha, ktorú antikristi odhaľujú prekrúcaním faktov, používaním určitých taktík a zapájaním sa do určitých intríg a úskokov, aby oklamali a podviedli iných s cieľom dosiahnuť svoje vlastné ciele.

V cirkvách, kde je moc v rukách antikristov, sa pracovné opatrenia Božieho domu nedajú plniť. Zároveň v týchto cirkvách dochádza k zvláštnemu javu, keď sa vykonáva len práca, ktorá nemá nič spoločné s pracovnými opatreniami Božieho domu alebo je s nimi v rozpore, čo spôsobuje, že sa medzi bratmi a sestrami objavujú rôzne názory a tvrdenia, a do cirkvi to vnáša chaos. Ako konajú falošní vodcovia? Ich práca sa neriadi pracovnými opatreniami Božieho domu; je to, akoby nemali čo robiť, a na pracovné opatrenia vôbec nereagujú. Ľudia pod týmito vodcami sú bezradní; pripomínajú roztratené stádo, nikto ich neorganizuje – každý si robí, čo chce a ako chce. Falošní vodcovia nevyjadrujú žiadne stanoviská a neberú na seba túto zodpovednosť. Antikristi však konajú inak. Nielenže neplnia pracovné opatrenia, ale prichádzajú aj s vlastnými výkladmi a praktikami. Niektorí berú pracovné opatrenia Zhora a upravujú ich, menia ich na svoje vlastné výklady, ktoré potom vykonávajú, zatiaľ čo iní podľa pracovných opatrení Zhora nekonajú vôbec a robia si len svoje. Zadržiavajú pracovné opatrenia Zhora a neposielajú ich ďalej nadol, čím udržujú tých pod sebou v nevedomosti, zatiaľ čo si robia, čo sa im zachce, a dokonca si vymýšľajú vlastné teórie a vyhlásenia, aby zavádzali a klamali tých, ktorí sú im podriadení. Nepozerajte teda na to, koľko toho antikristi dokážu zanechať alebo aké utrpenie dokážu zniesť navonok. Odložte bokom ich povrchné činy a správanie a pozrite sa na podstatu týchto vecí, ktoré robia. Aký majú vzťah s Bohom? Odporujú všetkému, čo Boh povedal a urobil, všetkému, čo Boh vyžaduje, aby tomu bratia a sestry rozumeli, a všetkému, čo žiada, aby sa vykonalo dole v cirkvi – stavajú sa proti všetkým týmto veciam. Niektorí sa môžu pýtať: „Je neplnenie týchto vecí to isté ako odporovanie im?“ Prečo tieto veci neplnia? Pretože s nimi nesúhlasia. Keďže s nimi nesúhlasia, sú nadradení Božiemu domu? Keďže s týmito vecami nesúhlasia, majú lepší plán? Nie, nemajú. Prečo sa teda odvažujú neplniť ich len preto, že s nimi nesúhlasia? Pretože chcú ovládať a kontrolovať cirkev. Veria, že keby veci vykonávali plne v súlade s pracovnými opatreniami a požiadavkami Zhora, ich zásluhy by mohli zostať nepovšimnuté, nevynikli by a nikto by ich nevidel. Pre antikristov by to bola katastrofa. Keby všetci svedčili o Bohu a pravidelne hovorili v duchovnom spoločenstve o pravde, keby všetci dokázali rozumieť pravde, riešiť záležitosti podľa princípov, hľadať pravdu a modliť sa a vzývať Boha, keď čelia problémom, aká by bola ich funkcia? Antikristi sa neusilujú o pravdu, nemali by teda žiadnu funkciu; začali by byť iba ako na ozdobu. Keby sa z nich stali obyčajné ozdoby a nikto by im už nevenoval pozornosť, prijali by to? Nie, neprijali. Vymýšľali by spôsoby, ako situáciu zachrániť. Antikristi majú podlú povahu a podlú podstatu – dokážu predvídať, že by boli odhalení, keby sa všetci bratia a sestry usilovali o pravdu? Antikristi sú takí zlí a neusilujú sa o pravdu; sú podlí, nečestní, zákerní a nemilujú pozitívne veci. Keby všetci rozumeli pravde, mali by schopnosť rozlišovania antikristov. Vedia to antikristi? Áno, vedia. Cítia to vo svojom duchu. Je to, ako keď niekam ideš a stretneš zlého ducha. Keď sa na teba zlý duch pozrie, nepáčiš sa mu, a tebe stačí jeden pohľad a považuješ zlého ducha za odpudivého a nechceš sa s ním rozprávať. V skutočnosti ťa neurazil ani ti neurobil nič zlé, tebe sa však hnusí naňho pozerať a keď ho počúvaš hovoriť, cítiš ešte väčší odpor. V skutočnosti ťa nepozná a ty nepoznáš jeho. O čo tu ide? Vo svojom duchu cítiš, že vy dvaja nie ste rovnakého druhu. Antikristi sú nepriateľmi Božieho vyvoleného ľudu. Ak nemáš žiadne vnímanie ani uvedomenie, keď s nimi prichádzaš do styku, nie si potom dosť otupený? Povedzme, že keď antikrist veľa nehovorí a povie len pár slov, pričom vyjadruje nejaký argument, predkladá názor alebo prechováva určitý postoj vo svojich činoch, nedokážeš tieto veci vidieť jasne. Ak s ním prichádzaš do styku dlhý čas a stále nemáš toto uvedomenie, a jedného dňa ho Zhora označí za antikrista, a až potom ti to konečne dôjde a pocítiš strach, mysliac si: „Ako to, že som nerozlíšil takého zjavného antikrista! To bolo o chlp!“, aký nechápavý a otupený musíš byť!

Podlosť antikristov má jednu zjavnú vlastnosť a Ja sa s vami podelím o tajomstvo, ako ju rozpoznať: ide o to, že skrze ich reč ani konanie nemôžeš pochopiť ich hĺbku ani nahliadnuť do ich sŕdc. Keď sa s tebou rozprávajú, očami blúdia kade-tade a nedokážeš povedať, aké plány spriadajú. Niekedy v tebe vyvolajú pocit, že sú verní alebo celkom úprimní, ale nie je to tak – nikdy ich neprekukneš. V srdci máš osobitný pocit, že ich myšlienky sa vyznačujú hlbokou rafinovanosťou a nepochopiteľnou hĺbkou a že sú ľstivé. Toto je prvá charakteristika podlosti antikristov a naznačuje, že antikristi majú vlastnosť podlosti. Aká je druhá charakteristika podlosti antikristov? Je to to, že všetko, čo hovoria a robia, je vysoko zavádzajúce. Kde sa to prejavuje? V ich mimoriadnej obratnosti pri vycítení psychiky ľudí, pri hovorení vecí, ktoré zapadajú do ľudských predstáv a fantázií a sú ľahko prijateľné. Je tu však jedna vec, ktorú by si mal rozlíšiť: Nikdy nestelesňujú tie pekné veci, ktoré hovoria. Napríklad kážu učenie iným a hovoria im, ako byť čestnými ľuďmi a ako sa modliť a nechať Boha, aby bol ich Pánom, keď ich niečo postihne, ale keď sa niečo stane samotným antikristom, nepraktizujú pravdu. Robia len to, že konajú podľa svojej vlastnej vôle a vymýšľajú všemožné spôsoby, ako získať prospech pre seba, pričom nútia všetkých ostatných, aby im slúžili a starali sa o ich záležitosti. Nikdy sa nemodlia k Bohu ani Ho nenechajú, aby bol ich Pánom. Hovoria veci, ktoré znejú príjemne ušiam, ale ich činy sa nezhodujú s tým, čo hovoria. Prvá vec, ktorú pri konaní zvažujú, je ich vlastný prospech; neprijímajú Božie ovládania a opatrenia. Ľudia vidia, že pri konaní vecí nie sú poslušní, že vždy hľadajú spôsob, ako dosiahnuť vlastný prospech, a cestu vpred. Toto je tá nečestná a podlá stránka antikristov, ktorú ľudia môžu vidieť. Pri práci antikristi niekedy dokážu znášať útrapy a platiť cenu, dokonca sa stáva, že si odopierajú spánok a jedlo, robia to však len preto, aby získali postavenie alebo si urobili meno. Trpia útrapy kvôli svojim ambíciám a cieľom, sú však povrchní pri dôležitej práci, ktorú pre nich Boží dom zariaďuje, a ktorú vôbec nevykonávajú. Sú teda vo všetkom, čo robia, podriadení Božím opatreniam? Konajú svoje povinnosti? Tu je problém. Existuje aj iný druh správania, a to keď bratia a sestry predkladajú odlišné názory, antikristi ich okľukou odmietnu, chodia dookola a nútia ľudí, aby si mysleli, že antikristi s nimi hovorili v duchovnom spoločenstve a diskutovali o veciach – keď však príde na lámanie chleba, všetci musia robiť tak, ako povedia oni. Vždy hľadajú spôsoby, ako zamietnuť návrhy iných ľudí, aby sa ľudia riadili ich myšlienkami a robili tak, ako hovoria oni. Je toto hľadanie pravdy-princípov? Určite nie. Aký je teda princíp ich práce? Spočíva v tom, že všetci ich musia počúvať a poslúchať ich, že niet nikoho lepšieho, koho by mali počúvať, a že ich myšlienky sú tie najlepšie a najvznešenejšie. Antikristi by chceli, aby každý cítil, že to, čo hovoria, je správne, že oni sú pravda. Nie je to podlé? Toto je druhá charakteristika podlosti antikristov. Tou treťou je, že keď svedčia o sebe, často svedčia o svojich zásluhách, o útrapách, ktoré vytrpeli, a o prospešných veciach, ktoré urobili pre všetkých, a vtĺkajú to ľuďom do hláv, aby si títo ľudia pamätali, že sa vyhrievajú vo svetle antikristov. Ak niekto antikrista pochváli alebo mu poďakuje, ten dokonca môže povedať veľmi duchovné slová, ako napríklad: „Vďaka bohu. Toto všetko je božie dielo. Božia milosť nám stačí,“ aby všetci videli, že je dosť duchovný a že je dobrým Božím služobníkom. V skutočnosti vyvyšujú seba a svedčia o sebe a v ich srdci nie je vôbec žiadne miesto pre Boha. V mysliach všetkých ostatných už postavenie antikrista ďaleko prevýšilo postavenie Boha. Nie je to skutočný dôkaz toho, že antikristi svedčia o sebe? V cirkvách, kde má antikrist moc a ktoré ovláda, zastáva v srdciach ľudí najvyššie postavenie. Boh sa dostane len na druhé alebo tretie miesto. Ak Boh príde do cirkvi, kde má moc antikrist, a niečo povie, prenikne to, čo hovorí, k tamojším ľuďom? Prijmú to zo srdca? Ťažko povedať. Toto stačí ako dôkaz toho, koľko úsilia antikristi vkladajú do svedčenia o sebe. Vôbec nesvedčia o Bohu, ale využívajú všetky svoje príležitosti svedčiť o Bohu na to, aby namiesto toho svedčili o sebe. Nie je táto taktika, ktorú antikristi používajú, zákerná? Nie je to neuveriteľne podlé? Pomocou týchto troch charakteristík, o ktorých sa tu hovorilo v duchovnom spoločenstve, je ľahké rozlíšiť antikristov.

Antikristi majú ešte jednu charakteristiku a tá je zároveň hlavným prejavom ich podlej povahy. Spočíva v tom, že bez ohľadu na to, ako Boží dom hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde, ako Boží vyvolený ľud hovorí v duchovnom spoločenstve o svojom sebapoznaní alebo prijíma súd, napomínanie a orezávanie, antikristi to neberú na vedomie. Stále sa usilujú o slávu, zisk a postavenie a nikdy sa nevzdávajú svojho úmyslu a túžby získať požehnania. Pokiaľ si niekto dokáže splniť povinnosť, zaplatiť cenu a zniesť isté útrapy, podľa antikristov by ho mal Boh požehnať. Po určitom čase vykonávania cirkevného diela preto začne bilancovať, akú prácu pre cirkev vykonal, ako prospel Božiemu domu a čo urobil pre bratov a sestry. Dobre si na to všetko pamätá a čaká, aké Božie milosti a požehnania mu to prinesie, aby mohol zistiť, či to, čo robí, stojí za to. Prečo sa stále zaoberá takýmito vecami? O čo sa v hĺbke srdca usiluje? Čo je cieľom jeho viery v Boha? Jeho viera v Boha sa od začiatku zameriava na získavanie požehnaní. A bez ohľadu na to, koľko rokov počúva kázne, bez ohľadu na to, koľko Božích slov je a pije, a bez ohľadu na to, koľko učení chápe, nikdy sa nevzdá svojej túžby a úmyslu byť požehnaný. Ak ho požiadate, aby bol poslušnou stvorenou bytosťou a prijal Božiu zvrchovanosť a opatrenia, odvetí: „To sa ma nijako netýka. Nie je to niečo, o čo by som sa mal usilovať. Mal by som sa usilovať o toto: keď vybojujem boj, vynaložím nutné úsilie a znesiem nutné útrapy – keď to urobím tak, ako Boh vyžaduje –, Boh by ma mal odmeniť a dovoliť mi zostať, byť korunovaný v kráľovstve a zaujať vyššie postavenie ako Boží ľud. Mal by som mať na starosti aspoň dve či tri mestá.“ Na tom antikristom záleží najviac. Bez ohľadu na to, ako Boží dom zdieľa pravdu v duchovnom spoločenstve, ich úmysel a túžbu získať požehnania nemožno rozptýliť; ide o rovnaký typ ľudí ako Pavol. Vari v sebe takáto prostá transakcia neskrýva akúsi zlú a zlomyseľnú povahu? Niektorí nábožní ľudia vravia: „Naša generácia nasleduje Boha na krížovej ceste. Boh si nás vyvolil, preto máme právo na požehnanie. Trpeli sme, zaplatili sme cenu a vypili kalich horkosti. Niektorých z nás dokonca zatkli a poslali do väzenia. Ak po tom, čo sme zniesli všetky tieto útrapy, vypočuli si toľko kázní a naučili sa tak veľa o Biblii, nebudeme jedného dňa požehnaní, pôjdeme do tretieho neba a budeme sa dohadovať s bohom.“ Počuli ste už niekedy niečo podobné? Hovoria, že pôjdu do tretieho neba a budú sa dohadovať s Bohom – no nie je to trúfalé? Nevyvoláva vo vás strach už len zmienka o tom? Kto sa opovažuje dohadovať sa s Bohom? … Nie sú títo ľudia archanjeli? Nie sú to satani? Dohadovať sa môžeš s kýmkoľvek, ale nie s Bohom. Niečo také by si nemal robiť ani na to pomýšľať. Požehnania pochádzajú od Boha – udeľuje ich, komu chce. Dokonca aj keď splníš podmienky na získanie požehnaní a Boh ti ich neudelí, aj tak by si sa s Ním nemal dohadovať. Boh vládne nad celým vesmírom a celým ľudstvom; On je ten, kto rozhoduje. Ako sa ty, maličká ľudská bytosť, opovažuješ dohadovať sa s Bohom? Ako môžeš tak preceňovať svoje schopnosti? Prečo sa nepozrieš do zrkadla, aby si videl, kým si? Keď sa opovažuješ takto vzpierať Stvoriteľovi a sporiť sa s Ním, nekoketuješ so smrťou? „Ak jedného dňa nebudeme požehnaní, pôjdeme do tretieho neba a budeme sa dohadovať s Bohom“ je výrok, ktorý sa otvorene vzpiera Bohu. Čo je tretie nebo za miesto? Je to miesto, kde prebýva Boh. Opovážiť sa ísť do tretieho neba a dohadovať sa s Bohom sa rovná pokusu „zvrhnúť“ Boha! Nie je to tak? Niektorí by sa mohli spýtať: „Čo to má spoločné s antikristmi?“ Má to s nimi veľa spoločného, pretože všetci, ktorí chcú ísť do tretieho neba a dohadovať sa s Bohom, sú antikristi. Iba antikristi môžu vysloviť niečo také. Takéto slová sú hlasom, ktorý antikristi ukrývajú hlboko vo svojom srdci. To je ich podlosť. Aj keď antikristi možno tieto slová otvorene nevyslovia, v skutočnosti tieto veci prechovávajú vo svojom srdci, len sa ich neodvážia zjaviť a nikomu o nich nedajú vedieť. Avšak túžby a ambície v hĺbke ich sŕdc horia ako neuhasiteľný oheň. Prečo je to tak? Pretože antikristi nemilujú pravdu. Nemilujú Božiu férovosť a spravodlivosť, Boží súd a napomínanie a rozhodne nemilujú Božiu všemohúcnosť, múdrosť a Jeho zvrchovanosť nad všetkými vecami. Nemilujú žiadnu z týchto vecí – nenávidia ich. Čo teda milujú? Milujú postavenie a záleží im na odmenách. Hovoria: „Mám dary, talenty a schopnosti. Pracoval som pre cirkev, Boh mi to teda musí splatiť a dať mi odmeny!“ Nie sú v problémoch? Nie je to koledovanie si o smrť? Nie je to priama výzva Bohu? Nie je to vyzývanie Stvoriteľa? Odvážiť sa namieriť hrot svojho oštepu priamo na Boha, Stvoriteľa – to je niečo, čoho je schopný len archanjel, satan. Ak skutočne existujú ľudia s takýmito názormi, ktorí sú schopní takýchto činov, potom niet pochýb o tom, že sú to antikristi. Na zemi sa len antikristi odvážia takto otvorene odporovať Bohu a súdiť Ho. Niektorí môžu povedať: „Antikristi, ktorých sme videli, neboli takí trúfalí ani bezočiví.“ Na to sa treba pozerať podľa kontextu a prostredia, v ktorom sa antikristi nachádzajú. Ako by sa mohli odvážiť ukázať svoje ostré hrany, keď ešte plne nezískali moc a neetablovali sa? Antikristi si vedia počkať na svoj čas a čakajú na vhodnú chvíľu, aby povstali. Keď sa plne prejavia, ich ostré hrany sa úplne odhalia. Hoci niektorí antikristi celkom dobre skrývajú svoju pravú tvár, kým nemajú postavenie, a navonok na nich nevidno žiadne problémy, len čo získajú postavenie a etablujú sa, ich podlosť a ohavnosť sa úplne odhalia. Je to ako s určitými ľuďmi, ktorým chýba pravda-realita. Keď nemajú žiadne postavenie, dokážu sa len neochotne podriadiť orezávaniu a v srdci nie sú vzdorovití. Avšak ak sa stanú vodcami alebo pracovníkmi a získajú určitú prestíž medzi Božím vyvoleným ľudom, pri ich orezávaní je vysoko pravdepodobné, že odhalia svoje pravé ja a začnú sa hádať s Bohom a brojiť proti Nemu. Je to podobné, ako keď niektorí ľudia za normálnych okolností dobre konajú svoje povinnosti a nemajú žiadne sťažnosti, ale ak čelia rakovine a rýchlo sa blížiacej smrti, je veľmi pravdepodobné, že odhalia svoje pravé ja. Začnú sa sťažovať na Boha, hádať sa s Ním a brojiť proti Nemu. Antikristi, táto skupina ľudí, majú odpor k pravde a nenávidia ju a nikdy nepraktizujú pravdu. Prečo sú aj potom, čo boli odhalení a zjavení, stále ochotní pracovať v cirkvi a byť dokonca tými najmenšími z nasledovníkov? O čo ide? Majú cieľ: Nikdy sa nevzdali svojho úmyslu získať požehnania. Ich zmýšľanie je takéto: „Chytím sa tohto posledného záchranného lana. Ak nemôžem získať požehnania, nikdy nenechám boha na pokoji. Ak nemôžem získať požehnania, potom boh nie je bohom!“ Čo je to za povahu? Odvážiť sa bezočivo poprieť Boha a brojiť proti Nemu – to je podlosť. Pokiaľ majú hoci len najmenšiu nádej na získanie požehnaní, zostanú v Božom dome a budú na tie požehnania čakať. Ako to možno pozorovať? Sú ako farizeji, vždy predstierajú, že sú dobrí – nie je úmysel a cieľ za tým zrejmý? Bez ohľadu na to, aké dobré sa môže zdať ich vonkajšie správanie, bez ohľadu na to, ako veľmi môžu navonok trpieť, nikdy nepraktizujú pravdu, pri konaní nehľadajú pravdu ani sa nemodlia k Bohu a nehľadajú Jeho úmysly. Nikdy nerobia veci, ktoré sa Bohu páčia. Namiesto toho robia to, čo sú ochotní robiť a čo sa im páči, pričom sa usilujú len o uspokojenie svojich vlastných ambícií a túžby po požehnaniach. Nedostane ich to do problémov? Neodhaľuje to podstatu antikristov? To, čo antikristi milujú a o čo sa usilujú, len predstavuje ich satanskú povahu. To, čo milujú a o čo sa usilujú, považujú za pozitívne veci, ktoré sú Bohu milé, a snažia sa dosiahnuť, aby ich prijal a požehnal. Je to v súlade s pravdou-princípmi? Nie je to odporovanie Bohu a stavanie sa proti Nemu? Antikristi sa snažia uzatvárať obchody s Bohom na každom kroku. Využívajú svoje vlastné utrpenie a platenie ceny na to, aby od Boha žiadali odmeny a koruny, aby ich vymenili za dobrý konečný osud. Neprepočítali sa však? Keď takto odporujú Bohu, ako by sa mohli nestretnúť s Božím trestom? Toto si zaslúžia za svoje hriechy. Toto je odplata.

Bol raz jeden antikrist, ktorý mal trochu vedomostí o remeselných aspektoch spevu a tanca, a v tom čase mu zariadili, aby viedol bratov a sestry v zbore s cieľom naučiť ich tomuto remeslu. Tí bratia a sestry boli mladí a väčšina z nich neverila v Boha veľmi dlho; boli jednoducho nadšení a ochotní konať svoje povinnosti, to bolo všetko, nerozumeli však pravde a niektorí z nich nemali ani základ. Kým ten antikrist pracoval, viedol ich k tomu, aby zažívali pocit diela Ducha Svätého, a viedol ich k tomu, aby zažívali rozdiel medzi pocitom Božej prítomnosti a pocitom Jeho neprítomnosti – vždy ich nútil k tomu, aby sa spoliehali na svoje pocity. Nerozumel pravde ani nemal žiadne skutočné skúsenosti, ale takto zavádzal a scestne viedol bratov a sestry na základe svojich predstáv a fantázií. Zhora vedel, nemá pravdu-realitu, a len ho požiadal, aby ich učil a vysvetľoval im remeslo. Splnenie tejto stránky jeho povinnosti by sa už považovalo za splnenie požadovanej úrovne a za splnenie jeho zodpovedností. On však stále chcel „hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde“ a viesť ľudí k tomu, aby chápali svoje pocity a spoliehali sa na ne. Keď takto konal, nebolo by pre neho ľahké priviesť ľudí k nadprirodzenému pocitu práce zlého ducha? To je príliš nebezpečné! Len čo zlý duch využije takúto príležitosť a posadne človeka, ten človek je zničený. Počas obdobia nácviku nechal týchto ľudí modliť sa a po modlitbe ich nútil sledovať, ako Duch Svätý pôsobil, a či sa potili, plakali alebo zažívali v tele nejaké iné pocity. Zdôrazňoval tieto veci, tie však v skutočnosti už boli vysvetlené dostatočne jasne. Je toľko právd, ale on o nich nehovoril v duchovnom spoločenstve, ani neviedol tých ľudí jesť a piť Božie slová a nevenoval sa svojej náležitej práci. Nedovolil bratom a sestrám vytvárať choreografie tancov, a namiesto toho ich nechal všetkých tancovať na pódiu, ako sa im zachcelo, improvizovať podľa ľubovôle, a dokonca hovoril: „To je v poriadku, Boh nás vedie, takže sa nebojíme, Duch Svätý pôsobí!“ Tento antikrist nerozumel pravde, a tak vždy robil hlúposti. Bratia a sestry nemali žiadne rozlišovanie, takže ho počúvali a začali sa modliť: „Bože, prosím, konaj, Bože, prosím, konaj...“ Snažili sa modliť „z celého srdca“, po modlitbe dokonca plakali, a potom išli na pódium a predvádzali tanečné improvizácie. Tí, ktorí to sledovali spod pódia, cítili, že atmosféra je skvelá a že Duch Svätý koná mocné dielo! Plakali, keď sledovali ostatných pri tanci, akoby cítili dielo Ducha Svätého. Nakoniec títo ľudia všetky tieto veci nahrali a odfotili, aby som ich mohol vidieť. Niektorí ľudia na fotkách plakali so zavretými očami a uprostred zimy mali tváre celé sčervenené od horúčosti. Videl som, že je zarobené na problémy a že títo ľudia ním budú zničení. Bol požiadaný iba o to, aby vyučoval to remeslo, a nerozumel žiadnej pravde. Len slepo konal na základe svojich fantázií a chcel nájsť pocit diela Ducha Svätého. Je dielo Ducha Svätého záležitosťou pocitov? Musíš rozumieť pravde – to je skutočné. Samotné pocity sú prázdne a zbytočné. Môžeš na základe svojich pocitov porozumieť pravde a Božím úmyslom? Rozhodne nie. Nemusíš hľadať pocit, musíš iba hľadať princípy a Božie úmysly na základe Božích slov a potom ich porovnávať s vecami, ktoré ťa postihnú – to je veľmi praktické a pomaly porozumieš pravde. Keď praktizuješ podľa Božích slov, Duch Svätý začne prirodzene pôsobiť. Aj keď Duch Svätý nepôsobí, keďže si praktizoval podľa Božích slov, Boh ťa rozpozná ako svojho nasledovníka – to je také praktické, to je tá najpravdivejšia vec. Ten antikrist nehovoril v duchovnom spoločenstve takto, ale neustále týchto ľudí povzbudzoval, aby hľadali pocity, veci ako znamenia a zázraky a sny. Bol to laik, ktorému chýbalo duchovné porozumenie a ktorý viedol skupinu pochabých a nevedomých detí k tomu, aby robili absurdné veci. Ľudia na fotkách plakali a nariekali. Čo to predstavuje? Nepredstavuje to nič, je tu však niečo, čo vysvetľuje povahu toho, čo robil. Tento antikrist všetky tieto veci odfotil a označil ich ako „detaily Božieho diela“. Čo boli tieto „detaily“? Tí ľudia nerozumeli pravde, hľadali pocit diela Ducha Svätého a bezdôvodne improvizovali, a zakaždým, keď tancovali, bolo to iné, pretože zakaždým bol iný ten pocit a Božie „vedenie“ bolo iné – to boli tie „detaily“. Čo ešte tieto „detaily“ zahŕňali? Antikrist takisto povedal, že to boli výsledky diela Ducha Svätého. Keď to povedal, bratia a sestry boli nadšení, akoby ich viera a duchovné postavenie zrazu výrazne vzrástli. Prečo povedal „detaily“? Odkiaľ sa vzalo slovo „detaily“? Raz som spomenul detaily Božieho diela. Na čo sa tieto detaily vzťahujú? Sú to výsledky Božieho diela na ľuďoch, ktoré môže človek vidieť a uchopiť, a nie sú ani nadprirodzené, ani hmlisté. Sú niečím, čo môžeš cítiť. Objavia sa vtedy, keď na tebe Boh vykonal veľa práce, povedal ti veľa slov, vynaložil všetku svoju námahu, a tým zmenil tvoj spôsob existencie, tvoje pohľady na veci, postoj, ktorý prechovávaš pri konaní vecí, tvoj postoj k Bohu, ako aj iné tvoje časti. To znamená, že ide o výsledky a ovocie Božieho diela – to sa myslí pod detailmi. Ten antikrist tiež nazýval tieto veci, ktoré robil, „detaily“. Ak nateraz necháme bokom povahu týchto vecí, čo môžete vidieť len z analýzy tejto frázy? Boh pracuje na ľuďoch a povedal, že ľudia uvidia detaily diela, ktoré na nich koná, tento antikrist však viedol všetkých k tomu, aby konali bezhlavo, a narobil vo všetkom zmätok, a aj tak to tiež nazýval „detaily“ – o čo sa snažil? (Chcel byť rovný Bohu.) Správne. Odkiaľ pochádzalo jeho používanie termínu „detaily“? Pochádzalo z jeho túžby byť rovný Bohu a napodobňovať Ho. Použitím tohto termínu myslel toto: „Boh koná v detailoch a to, k čomu vediem túto skupinu ľudí ja, je tiež v detailoch.“ Prívlastkom slova „detaily“ je „Božieho diela“, v skutočnosti však vo svojom srdci pripisoval výsledky detailov diela Ducha Svätého sebe, čo je to, čo robia antikristi. Kedykoľvek je šanca dostať sa do centra pozornosti, kedykoľvek sa objaví záblesk príležitosti, nepustia ju; budú súperiť s Bohom o ľudí. O akých ľudí súperia? Niektorí z nich nerozumejú pravde, nedokážu rozlišovať ľudí podľa pravdy-princípov a sú pochabí a nevedomí; niektorí sa neusilujú o pravdu a radi idú s davom a navonok konajú slepo; a sú aj takí, ktorí sú noví veriaci a majú plytký základ – ešte nerozumejú, o čom je viera v Boha, a sú zavedení antikristami. Toto správanie bolo neskôr zastavené, a to práve včas. Skutočnosť, že to bolo zastavené, nie je ničím mimoriadna, znamenalo to však, že pochabosti, ktoré ten antikrist robil, boli odhalené, a to všetky naraz. Keď všetci hovorili v duchovnom spoločenstve a spomínali, povedali: „Predtým, ako prišiel tento antikrist, hoci sme sa niekedy nevedeli zorientovať, pokiaľ ide o profesionálne a technické aspekty spevu, keď sme spievali, cítili sme, že to môžeme precítiť a že môžeme spievať každé slovo srdcom. Keď prišiel a hovoril o nejakých profesionálnych teóriách, všetci sme sa cítili vyprahnutí a už sme nechceli spievať, pretože sme si nemohli vychutnávať to, čo Boh hovoril v každom slove – nemohli sme cítiť Boha.“ Neboli títo ľudia v problémoch? Len čo antikristi natiahnu ruky, aby konali, následky, ktoré spôsobia, sú také, že ľudia už nemôžu cítiť, kde je Boh, a nevedia, ako vhodne konať. Strácajú orientáciu. Keď ľudia nie sú schopní cítiť Boha, dokážu ešte plniť svoje povinnosti? Dokážu stále robiť veci s vernosťou, aby svedčili o Bohu? Po tom, čo boli ľudia skazení satanom, vyvinul sa u nich istý rys, ktorým je záľuba ísť s davom. Sú ako muchy: Nemusí existovať jasný cieľ, pokiaľ je tam vodca, ostatní ľudia sa k nemu pridajú v slepom jašení, pretože je to tak živšie, a keď tak konajú, nemusia sa obmedzovať, ich konanie nemá žiadne základy a nikto nekoná podľa princípov. Nemusia sa modliť ani hľadať, nemusia byť zbožní ani tichí; pokiaľ majú hlavy a dokážu dýchať, môžu tak konať. Nie je to viac-menej to isté ako u zvierat? Pretože skazení ľudia majú tento rys, ľahko sa dajú zaviesť, ale ak rozumieš pravde a dokážeš tieto veci rozlíšiť, nebudeš zavedený tak ľahko. Po tom, čo bol tento antikrist odhalený, všetci rozobrali zavádzajúce veci, ktoré hovoril, a taktiky, ktoré používal na to, aby takto konal, a porovnávali ich s Božími slovami. Uvedomili si, že tento chlapík bol naozaj dobrý v zavádzaní ľudí, že uvrhol veci do neporiadku a že hoci to, k čomu ich viedol, vyzeralo celkom pôsobivo a zdalo sa, že cítia mocné dielo Ducha Svätého, v skutočnosti vôbec neboli schopní pocítiť Boha. Navonok to vyzeralo, akoby boli všetci posadnutí veľkou horlivosťou a akoby ich viera a duchovné postavenie zrazu vzrástli; ale v skutočnosti to bola ilúzia, účinkovanie zlého ducha. Objavili sa tieto nadprirodzené okolnosti, takže Duch Svätý nepôsobil. Po uplynutí určitého času boli všetci prostredníctvom hovorenia v duchovnom spoločenstve o pravde schopní rozlíšiť antikrista a ich stavy sa krôčik po krôčiku vrátili do normálu. Títo ľudia boli zavedení antikristom a vzdialili sa odo Mňa. Keď som hovoril, títo ľudia sa na Mňa pozerali ako na neznámeho človeka, nechceli odpovedať na Moje otázky a okamžite sme sa navzájom stali akoby cudzincami. Predtým, ako čokoľvek poslúchli, čakali, kým prehovorí antikrist; počúvali všetko, čo antikrist povedal, a čokoľvek povedal, ich reprezentovalo. Títo ľudia teda nemali v ničom žiadne slovo, boli však ochotní nemať žiadne slovo; čakali, kým prehovorí on, a boli ním ovládaní. Zlí duchovia a antikristi robia také veci, aby zavádzali ľudí.

Niektoré podlé veci sa dajú jasne vyjadriť slovami a rozobrať, ale o iných sa dá povedať len to, že v nich pôsobia zlí duchovia, a nedajú sa jasne vyjadriť slovami; dajú sa rozlíšiť len na základe tvojich pocitov alebo na základe právd, ktorým rozumieš, a tvojich skúseností. Tento antikrist bol rýchlo rozpoznaný a vysporiadali sa s ním, a cirkevný život sa vrátil do normálu. Potom, keď o tomto incidente hovorili v duchovnom spoločenstve, všetci cítili pretrvávajúci strach. Povedali: „To bolo naozaj nebezpečné! Takzvané ‚detaily‘ toho antikrista nám ublížili tak veľmi, že nás takmer zničil.“ Preto sa musíte naučiť rozlišovať antikristov. Ak nikdy nebudeš brať rozlišovanie antikristov vážne, budeš v nebezpečenstve a ktovie, kedy alebo pri akej príležitosti ťa budú zavádzať. Môžeš dokonca bezhlavo nasledovať antikrista bez toho, aby si vedel, čo sa deje. V tom čase nebudeš mať pocit, že je na tom niečo zlé, a dokonca budeš mať pocit, že to, čo tento antikrist hovorí, je správne – takto budeš zavádzaný bez toho, aby si si to uvedomil. Skutočnosť, že si bol zavádzaný, ukazuje, že si zradil Boha, a potom ťa Boh nebude môcť spasiť. Sú niektorí ľudia, ktorí sa zvyčajne správajú dobre, ale na nejaký čas sú oklamaní antikristmi a cirkev ich nakoniec privedie späť prostredníctvom odhovárania a duchovného spoločenstva. Sú však aj takí, ktorí sa nevrátia bez ohľadu na to, ako sa s nimi v duchovnom spoločenstve hovorí o pravde, a neoblomne sa rozhodnú ísť s antikristmi – nie sú potom úplne zničení? Pevne sa odmietajú obrátiť a Boh na nich už viac nekoná svoje dielo. Niektorí ľudia nemajú schopnosť rozlišovať, je im takýchto ľudí ľúto a hovoria: „Ten človek je celkom slušný: veril v Boha mnoho rokov, zanechal veci a vydal sa; predtým konal svoju povinnosť celkom verne, jeho viera v Boha bola veľká a bol to pravý veriaci – nemali by sme mu dať ešte jednu šancu?“ Je tento názor správny? Je v súlade s pravdou? Ľudia vidia len zovňajšok iného človeka, ale nevidia jeho srdce; nedokážu jasne vidieť, aký je to v skutočnosti človek alebo aký má druh podstaty. Musia s ním byť v kontakte alebo ho nejaký čas pozorovať a ten človek sa musí stretnúť s udalosťami, ktoré ho zjavia, aby ho ľudia mohli prekuknúť. Navyše, ak sa snažíš týmto ľuďom pomôcť z dobroty srdca, ale oni sa neobrátia bez ohľadu na to, ako s nimi hovoríš v duchovnom spoločenstve, nebudeš vedieť, aký je za tým všetkým dôvod. V skutočnosti Boh už týchto ľudí prekukol a vyradil ich. Prečo ich Boh vyradil? Najpriamejším dôvodom je, že niektorí antikristi sú očividne zlí duchovia a môžu byť charakterizovaní ako antikristi, v ktorých pôsobia zlí duchovia. Ak ich ľudia nejaký čas nasledujú, ich srdcia stemnejú a tak veľmi zoslabnú, že sa zrútia, čo dokazuje, že Boh sa ich už dávno vzdal. Boh má spravodlivú povahu a nenávidí satana. Keďže títo ľudia nasledujú satana a zlých duchov, môže ich Boh ešte stále uznávať za svojich nasledovníkov? Boh je svätý a neznáša zlo. Nechce tých, ktorí nasledovali zlých duchov; aj keď si ostatní myslia, že sú to dobrí ľudia, On ich nechce. Čo to znamená, že Boh nenávidí zlo? Čo naznačuje „nenávidieť zlo“? Počúvajte, čo teraz poviem, a pochopíte. Od chvíle, keď si Boh človeka vyberie, až kým ten človek neuzná, že Boh je pravda, spravodlivosť, múdrosť a všemohúcnosť, že je jeden a jediný – keď raz porozumie týmto veciam veci a po tom, čo bude mať nejaké skúsenosti, bude mať hlboko vo svojom srdci základné porozumenie Božej povahy, podstaty a toho, čo Boh má a čím je, a toto základné porozumenie sa stane jeho vierou. Bude ho to tiež motivovať, aby nasledoval Boha, vydal sa Bohu a konal svoju povinnosť. Keď raz bude mať skúsenosti, porozumie pravde a jeho porozumenie Božej povahe a jeho poznanie Boha sa zakorenia v jeho srdci – keď bude mať toto duchovné postavenie – Boha nezaprie. Ale ak nemá pravé poznanie Krista, praktického Boha, a ak je náchylný uctievať a nasledovať antikrista, potom je stále v nebezpečenstve. Stále sa môže obrátiť chrbtom ku Kristovi v tele, aby nasledoval podlého antikrista. To by bolo otvorené zapretie Krista a prerušenie vzťahov s Bohom. V podstate to znamená: „Už viac nenasledujem Boha – nasledujem satana. Milujem satana a som ochotný mu slúžiť; som ochotný nasledovať satana. Bez ohľadu na to, ako sa ku mne správa, ako ma ničí, šliape po mne a kazí ma, som viac než ochotný. Bez ohľadu na to, aký spravodlivý a svätý je Boh, bez ohľadu na to, koľko pravdy vyjadruje, nie som ochotný Ho nasledovať. Nepáči sa mi pravda. Páči sa mi sláva, postavenie, odmeny a koruny; aj keď ich nemôžem získať, páčia sa mi.“ Len tak nasledujú človeka, ktorý s nimi nemá nič spoločné, utekajú s antikristom, ktorý je proti Bohu. Chcel by Boh ešte takého človeka? Určite nie. Je rozumné, že ich Boh nechce? Mimoriadne. Z učenia viete, že Boh je Bohom, ktorý nenávidí zlo, a že je svätý. Rozumieš tomuto učeniu, ale vieš, ako Boh zaobchádza s takýmito ľuďmi? Ak Boh niekoho zavrhne, bez váhania sa ho vzdá. Vari to, čo hovorím, nie je tak? (Je.) Tak to je. Keď sa Boh teda vzdá takéhoto človeka, znamená to, že má kruté srdce? (Nie.) Boh sa vo svojom konaní drží princípov. Ak vieš, kto je Boh, ale nechceš Ho nasledovať – ak vieš, kto je satan, a napriek tomu trváš na tom, že ho budeš nasledovať – potom ťa Boh nebude nútiť. Pokojne nasleduj satana navždy. Nevracaj sa; Boh sa ťa vzdal. Ako možno porozumieť Božej povahe? Božia povaha je spravodlivá a svätá a v Jeho povahe je prvok, ktorý nenávidí zlo. Inými slovami, ak si ako stvorená bytosť ochotný byť skazený, čo iné môže Boh povedať? Boh nikdy nenúti ľudí robiť veci, ktoré robiť nechcú. Nikdy nenúti ľudí prijať pravdu. Ak si praješ byť skazený, je to tvoja osobná voľba – nakoniec sito ty, kto ponesie následky, a môžeš za to viniť len sám seba. Božie princípy zaobchádzania s ľuďmi sú nemenné, takže ak si spokojný so skazenosťou, potom je tvojím nevyhnutným koncom byť potrestaný. Nezáleží na tom, koľko rokov si možno nasledoval Boha; ak si praješ byť skazený, Boh ťa nebude nútiť k pokániu. Si to ty, kto je ochotný nasledovať satana, byť zavádzaný a zničený satanom, a tak si to nakoniec ty, kto musí niesť následky. Nájdu sa takí, čo takýchto ľudí ľutujú a plytvajú láskavosťou na to, aby im pomohli, oni sa však neobrátia bez ohľadu na to, ako ich títo ľudia napomínajú. O čo tu ide? Faktom je, že Boh takého človeka nespasí; nechce ho. Čo s tým človek môže urobiť? To je ten základný dôvod. Keď však ľudia nevidia situáciu jasne, mali by robiť to, čo majú, a plniť si záväzky a zodpovednosti, ktoré majú. Pokiaľ ide o to, aké výsledky prinesie vykonávanie týchto úloh, musia sa spoliehať na Božie vedenie. Nedospeli ste prostredníctvom týchto detailov, o ktorých som hovoril, k určitému porozumeniu frázy „Boh je Boh, ktorý neznáša zlo“? To je jeden aspekt toho, že Boh nechce tých, ktorí sú poškvrnení zlými duchmi. Aký je dôvod, prečo ich Boh nechce? Ak si si vybral satana, ako by ťa Boh mohol stále chcieť? Ak si si vybral satana, ako by mohol mať Boh stále milosrdenstvo a pohnúť tvojím srdcom, aby ťa primäl vrátiť sa? Je toho Boh schopný? Je toho viac než schopný, rozhodol sa však nevykonať toto dielo, pretože Jeho povaha je spravodlivá a pretože je Bohom, ktorý neznáša zlo.

Minule sa naše duchovné spoločenstvo zameralo na to, ako je hlavným prejavom podlej podstaty antikristov ich nepriateľstvo a odpor voči všetkým pozitívnym veciam a pravdám. Dnes hovorím v duchovnom spoločenstve z inej perspektívy, a to z tej, že antikristi milujú všetko, čo je v rozpore s pozitívnymi vecami. A to je čo? (Negatívne veci.) Áno, sú to negatívne veci, teda všetko, čo ide proti pravde, protirečí jej a nezhoduje sa s ňou. Antikristi nemajú radi pozitívne veci, takže musí existovať niečo, čo majú radi, však? A čo majú radi? Majú radi ľsti a klamstvá, ako aj intrigy, sprisahania a taktiky. Existujú antikristi, ktorí vo svojom voľnom čase čítajú Tridsaťšesť stratégií? Predpokladám, že áno. Myslíš si, že Ja čítam Tridsaťšesť stratégií? Nečítam ich. Neštudujem ich. Načo je dobré ich čítať? Z ich čítania je Mi nevoľno a dvíha sa Mi z toho žalúdok. Ako sa cítite vy po prečítaní Tridsiatich šiestich stratégií? Necítite sa ešte znechutenejší z podlého ľudstva? Zažívate tento pocit? Čím viac to čítate, tým viac ste znechutení. Cítite, že tento človek je jednoducho príliš zlý! Stojí to za to, musieť používať stratégie na každú maličkosť, zájsť do takých krajností, nemôcť v noci spať ani cez deň jesť a lámať si hlavu nad tým, ako bojovať? Niektorí antikristi možno vo svojom voľnom čase študujú Tridsaťšesť stratégií a merajú si svoj dôvtip s iným človekom a s Bohom. Majú potešenie z klamstiev, ľstí, sprisahaní, intríg, ako aj taktík a stratégií – majú však radi Božiu férovosť a spravodlivosť? Aký je opak férovosti a spravodlivosti? (Podlosť a škaredosť.) Podlosť a škaredosť. Majú radi škaredé veci, všetko, čo je hriešne a neférové, všetko, čo je nespravodlivé a nevhodné. Napríklad to, že sa ľudia usilujú o pravdu, je spravodlivá vec – ako to definujú antikristi? Hovoria: „Tí, ktorí sa usilujú o pravdu, sú blázni! Akú hodnotu má žitie života, ak ho človek nežije tak, ako chce? Ľudia musia žiť pre seba, a čo sa týka tých, ktorí žijú pre pravdu a spravodlivosť, tí všetci sú blázni!“ To je ich uhol pohľadu. Sú teda schopní robiť spravodlivé veci? Nie sú. Dokážu sa postaviť a ozvať, keď sa v cirkvi objavia veci, ktoré vyrušujú a narúšajú jej prácu? Nielenže sa nepostavia, ale v skrytosti sa bavia a majú z tohto nešťastia radosť – sú to skazení ľudia. Nikdy si nerobia starosti o záležitosti týkajúce sa práce Božieho domu, ani sa nikdy nepostavia a neurobia nič na ochranu Božieho vyvoleného ľudu. Tí, ktorí sa potajomky bavia a robia si žarty z Božieho domu, keď vidia zlých ľudí konať zlo a skazených ľudí tyranizovať cirkev – čo sú to za ľudia? Sú to podlí jedinci. Čo sú potom za ľudia vodcovia, ktorí sú schopní kryť týchto zlých ľudí? Sú to antikristi. Nedovolia, aby boli utrpeli škodu ich vlastné záujmy, ale ani nemihnú okom, keď sú poškodené záujmy cirkvi, a vôbec z toho nie sú smutní. Za zatvorenými dverami sú dokonca radi, že o nič neprišli. To je podlosť antikristov.

Práve sme hovorili o tom, že antikristi majú odpor k pravde, že sa im páčia nespravodlivé a podlé veci, že sa usilujú o záujmy a požehnania, že sa nikdy nevzdávajú svojho úmyslu a túžby získať požehnania a že sa vždy snažia uzatvárať s Bohom obchody. Ako by sa teda mala táto záležitosť rozlíšiť a klasifikovať? Keby sme to nazvali uprednostňovaním zisku pred všetkým ostatným, bolo by to príliš mierne. Je to ako keď Pavol uznal, že má tŕň v tele a že by mal pracovať, aby odčinil svoje hriechy, ale nakoniec si predsa len želal získať korunu spravodlivosti. Akú to má prirodzenosť? (Zlomyseľnosť.) Je to istý druh zlomyseľnej povahy. No akú to má prirodzenosť? (Uzatváranie obchodov s Bohom.) Má to túto prirodzenosť. Hľadal zisk vo všetkom, čo robil, a všetko považoval za obchod. Medzi nevercami koluje príslovie: „Obed zadarmo neexistuje.“ Antikristi sa tiež riadia touto logikou a myslia si: „Ak budem pre teba pracovať, čo mi za to dáš? Aké výhody môžem získať?“ Ako by sa dala táto prirodzenosť zhrnúť? Je to byť poháňaný ziskom, klásť zisk pred všetko ostatné a byť sebecký a opovrhnutiahodný. To je prirodzenosť-podstata antikristov. Veria v Boha len preto, aby získali zisk a požehnania. Aj keď znášajú nejaké utrpenie alebo platia nejakú cenu, všetko je to preto, aby uzavreli s Bohom obchod. Ich úmysel a túžba získať požehnania a odmeny je obrovská a pevne sa ich držia. Neprijímajú žiadnu z mnohých právd, ktoré Boh vyjadril, v srdci si vždy myslia, že viera v Boha je len o získaní požehnaní a zabezpečení dobrého konečného osudu, že to je najvyšší princíp a že ho nič nemôže prekonať. Myslia si, že ľudia by nemali veriť v Boha, iba ak kvôli získaniu požehnaní, a že keby to nebolo kvôli požehnaniam, viera v Boha by nemala zmysel ani hodnotu a že by stratila svoj význam a hodnotu. Vštepil tieto myšlienky antikristom niekto iný? Vychádzajú zo vzdelanosti alebo z vplyvu niekoho iného? Nie, sú dané vrodenou prirodzenosťou-podstatou antikristov, čo je niečo, čo nikto nemôže zmeniť. Napriek tomu, že vtelený Boh dnes hovorí toľko slov, antikristi žiadne z nich neprijímajú a namiesto toho odolávajú a odsudzujú ich. Prirodzenosť ich odporu k pravde a nenávisti k pravde sa nikdy nemôže zmeniť. Ak sa nemôžu zmeniť, čo to naznačuje? Naznačuje to, že ich prirodzenosť je podlá. Nie je to otázka usilovania alebo neusilovania sa o pravdu; je to podlá povaha, je to otvorené vykrikovanie proti Bohu a znepriatelenie si Boha. To je prirodzenosť-podstata antikristov; to je ich pravá tvár. Keďže antikristi dokážu bezostyšne robiť krik proti Bohu a oponovať Mu, aká je ich povaha? Je podlá. Prečo hovorím, že je podlá? Antikristi sa odvažujú odporovať Bohu a robiť proti Nemu krik kvôli získaniu požehnaní a pre slávu, zisk a postavenie. Prečo sa to odvažujú robiť? Hlboko v ich srdciach je sila, podlá povaha, ktorá ich ovláda, takže sú schopní konať bez zábran, hádať sa s Bohom a vykrikovať proti Nemu. Ešte predtým, ako Boh povie, že im nedá korunu, ešte predtým, ako im Boh odoberie ich konečný osud, im zo sŕdc vytryskne ich podlá povaha a povedia: „Ak mi nedáš korunu a konečný osud, pôjdem do tretieho neba a budem sa s tebou hádať!“ Keby nebolo ich podlej povahy, kde by vzali takú energiu? Dokáže väčšina ľudí nazhromaždiť takú energiu? Prečo antikristi neveria, že Božie slová sú pravda? Prečo sa tak húževnato držia svojej túžby po požehnaniach? Nie je to znova ich podlosť? (Je.) Práve tie požehnania, ktorých udelenie Boh sľubuje ľuďom, sa stali ambíciou a túžbou antikristov. Sú odhodlaní ich získať, nechcú však nasledovať Božiu cestu a nemilujú pravdu. Namiesto toho sa usilujú o požehnania, odmeny a koruny. Ešte predtým, ako Boh povie, že im tieto veci neudelí, chcú s Ním súperiť. Aká je ich logika? „Ak nemôžem získať požehnania a odmeny, budem sa s tebou hádať, budem ti oponovať a poviem, že nie si boh!“ Nevyhrážajú sa Bohu tým, že hovoria také veci? Nesnažia sa Ho zvrhnúť? Dokonca majú odvahu popierať Božiu zvrchovanosť nad všetkým. Pokiaľ sa Božie činy nezhodujú s ich vôľou, odvažujú sa popierať, že Boh je Stvoriteľ, jediný pravý Boh. Nie je to satanova povaha? Nie je to jeho podlosť? Je nejaký rozdiel medzi tým, ako konajú antikristi, a satanovým postojom k Bohu? Tieto dva prístupy možno úplne stotožniť. Antikristi odmietajú uznať Božiu zvrchovanosť nad všetkým a chcú Bohu z rúk vyrvať požehnania, odmeny a koruny. Čo je to za povahu? Na akom základe chcú takto konať a zmocňovať sa vecí? Ako môžu nazhromaždiť takú energiu? Dôvod toho teraz možno zhrnúť: Je to podlosť antikristov. Antikristi nemilujú pravdu, a predsa chcú získať požehnania a koruny a vyrvať tieto odmeny z Božích rúk. Nie je to koledovanie si o smrť? Uvedomujú si, že si koledujú o smrť? (Neuvedomujú si to.) Možno majú aj nejasný pocit, že získať odmeny je nemožné, a tak najprv vyslovia výrok ako: „Ak nemôžem získať požehnania, pôjdem do tretieho neba a budem sa hádať s bohom!“ Už predvídajú, že pre nich bude nemožné získať požehnania. Koniec koncov, satan mnoho rokov vykrikoval proti Bohu vo vzduchu, a čo na to Boh? Jediným Božím výrokom pre neho je: „Keď sa dielo dokončí, hodím ťa do bezodnej jamy. Patríš do bezodnej jamy!“ Toto je jediný Boží „sľub“ satanovi. Nie je zvrátené, že stále túži po odmenách? To je podlosť. Vrodená podstata antikristov je nepriateľská voči Bohu a samotní antikristi ani nevedia, prečo to tak je. Ich srdcia sú zamerané výlučne na získanie požehnaní a korún. Kedykoľvek sa niečo týka pravdy alebo Boha, dvíha sa v nich odpor a hnev. To je podlosť. Normálni ľudia pravdepodobne nedokážu porozumieť vnútorným pocitom antikristov; antikristi to majú dosť ťažké. Majú také obrovské ambície, prechovávajú v sebe takú obrovskú podlú energiu a takú veľkú túžbu po požehnaniach. Možno ich opísať ako horiacich túžbou. Boží dom však neustále hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde – musí byť pre nich veľmi bolestivé a ťažké to počúvať. Tak veľmi sa premáhajú a pretvarujú, aby to vydržali. Nejde tu o druh podlej energie? Keby obyčajní ľudia nemilovali pravdu, cirkevný život by sa im zdal nezaujímavý a dokonca by k nemu cítili odpor. Čítanie Božích slov a hovorenie o pravde v duchovnom spoločenstve by pre nich bolo skôr utrpením ako potešením. Ako to teda môžu antikristi vydržať? Je to preto, že ich túžba po požehnaniach je taká obrovská, že ich núti premáhať sa a neochotne to vydržať. Navyše sa vkrádajú do Božieho domu, aby pôsobili ako satanovi služobníci, a venujú sa spôsobovaniu narušení a vyrušení v práci cirkvi. Veria, že toto je ich poslanie, a kým nedokončia svoju úlohu vzdorovania Bohu, necítia sa vo svojej koži a majú pocit, že sklamali satana. To je určené prirodzenosťou antikristov.

Antikristi majú zjavnú záľubu v postavení a všetci to vedia. Do akej miery majú radi postavenie? Aké to má prejavy? V prvom rade sa chopia každej príležitosti, aby sa vyšplhali nahor, či už prostredníctvom vtierania sa alebo ľstivých metód, alebo konaním dobrých vecí, aby si získali ľudské srdcia. V každom prípade, kedykoľvek sa naskytne príležitosť stúpať nahor, využijú ju. Keď dosiahnu postavenie, vážia si ho ešte viac ako predtým. Keď postavenie dosiahnu normálni ľudia, majú zmysel pre hanbu a trochu sa krotia. Navyše, pozícia vodcu alebo pracovníka v Božom dome je povinnosť. Nejde o postavenie ani úradný titul, je to povinnosť. Niekedy môžu títo normálni ľudia prejaviť trochu zo svojej skazenej povahy tým, že sa predvádzajú, mysliac si, že teraz sú v úradnej funkcii. Normálni ľudia považujú občasné takéto správanie za do istej miery prijateľné, ale ak to robia pravidelne, budú znechutení sami zo seba a budú sa báť, že si to ich bratia a sestry všimnú. Majú dôstojnosť a zmysel pre hanbu, takže sa trochu krotia. Po porozumení pravde postupne prikladajú postaveniu menší význam. Aký pozitívny vplyv to bude mať a aké dobré výsledky to prinesie? Umožní im to konať svoju povinnosť s pokojom v duši. Bez ohľadu na svoju súčasnú úlohu to budú považovať za povinnosť. Keďže boli vybraní, aby viedli, a vedenie je pre človeka zároveň bremenom aj povinnosťou, musia najprv porozumieť tomu, aké veci spadajú do rozsahu tejto povinnosti. Keď nie si vo vodcovskej úlohe, určitými záležitosťami sa nemusíš zaoberať a v skutočnosti nemáš žiadne bremená. Keď však prevezmeš vodcovskú úlohu, musíš prísť na to, ako dobre vykonávať svoje úlohy a ako konať svoju povinnosť v súlade s princípmi a pracovnými opatreniami Božieho domu. Tí, ktorí sa usilujú o pravdu, môžu takto napredovať pozitívnym smerom. Aký je teda rozdiel medzi antikristami a tými, ktorí sa usilujú o pravdu, pokiaľ ide o to, ako pristupujú k postaveniu? Antikristi sú zanietení pre svoje postavenie, usilujú sa oň, pestujú si ho a spravujú ho. Myslia naň na každom kroku. Postavenie je pre nich ako život. Ak si ich ostatní nevážia alebo ak nechtiac povedia niečo zlé a ostatní sa na nich pozerajú zvrchu a oni stratia svoje miesto v srdciach iných ľudí, budú sa neustále úzkostne obávať o svoje postavenie a stanú sa mimoriadne opatrnými v tom, ako konajú a hovoria. Bez ohľadu na to, ako hovoríš v duchovnom spoločenstve o usilovaní sa o pravdu, nebudú to schopní pochopiť. Čomu jedinému dokážu porozumieť? „Ako môžem dobre vykonávať tento ‚úrad‘ a správať sa ako úradník?“ Sú známe určité konkrétne prejavy tohto správania. Napríklad, keď sa cirkevný vodca fotí v skupine s viac ako 20 bratmi a sestrami, kam by si sadol niekto, kto má dôstojnosť a zmysel pre hanbu? Našiel by si nejaký kút na boku, kam by si sadol. Kde zvyčajne sedia antikristi? (V strede.) Je to, že sedia v strede, to, čo chcú všetci, alebo je to ich osobná túžba? (Je to ich osobná túžba.) Niekedy sa môže stať, že im všetci ostatní nechajú miesto v strede, čím ich dotlačia do centrálnej pozície, a oni sú v srdci so sebou veľmi spokojní: „Pozrite sa, akú mám od všetkých podporu! Musím sedieť tu. Z toho vidím, že mám miesto v srdci každého. Bezo mňa by sa nezaobišli!“ Cítia sa celkom šťastní a spokojní. Keby sa im nepáčila myšlienka, že im všetci nechajú miesto v strede, prečo by si tam išli sadnúť? Je zrejmé, že si v tom konkrétnom okamihu dôkladne užívajú svoje postavenie a pocit, ktorý to prináša. Naozaj potrebujú a cenia si pocit daného okamihu a preto tú pozíciu neodmietnu. Tento vodca sedí priamo v strede, obklopený desiatkami ďalších ľudí, a dokonca si podloží vankúš, aby vynikol. Myslí si: „Byť v rovnakej výške ako všetci ostatní, to by nešlo. Ako toto môže ukázať moju výnimočnosť ako vodcu? Musím sa trochu vyvýšiť, sadnúť si do stredu, potom budem ma bude dobre vidno. Ide o to, vedieť, kam si sadnúť. Keď sa ľudia pozrú na fotku, prvé, čo uvidia, budem ja. Povedia: ‚Toto je náš vodca ten a ten.‘ Aké úžasné! Táto fotka vydrží toľko rokov. Ak ma ľudia nevidia a pomaly na mňa zabúdajú, aký má potom zmysel, že som vodcom?“ Takto vysoko si vážia svoje postavenie.

Raz som vyhľadal nejakých ľudí z cirkvi, aby som sa dozvedel o tamojšej situácii. Keď zapli video, všetci si sadli pred kameru a nechali v strede miesto. Nerozumel som prečo a navrhol som, nech sa posunú bližšie k stredu, pretože záber kamery nebol až taký veľký a vyzerali čudne, keď im bolo vidieť len polovicu tváre. Potom sa trochu posunuli do stredu, aj tak však nechali v strede prázdne sedadlo. Zamrmlal som si pre seba: „Prečo nikto nesedí v strede? Je to, akoby tam bol nejaký posvätný Budha – prečo sa tam nikto neodváži ísť?“ Nato prišiel dosť tučný muž a usalašil sa priamo v strede, vyzeral presne ako posvätný „Budha“, celý guľatý a kyprý. Ukázalo sa, že stredné sedadlo bolo rezervované pre neho. Uhádnete, kto to bol? (Vodca.) Správne, sedel presne v strede. To je symbol postavenia. Keď tento diabol prišiel, so svojím výzorom Budhu, a sadol si tam, zaujal to miesto celkom prirodzene, akoby to bolo jeho právoplatné miesto. Všetci boli viac než šťastní, že sa mohli posadiť po oboch stranách, a pozerali na neho s osobitnou náklonnosťou, akoby mu nesmierne „rozumeli“. Pripadalo mi to, akoby to bola banda pätolizačov, ktorí hovoria: „Ach, konečne si prišiel. Tak dlho sme na teba čakali.“ Kým som hovoril, nikto nič z toho nevnímal; čakali na vodcu. Tento posvätný „Budha“ musel vyjsť prvý. Ak by nevyšiel, nemohol by som ďalej hovoriť. Ako tam mohol sedieť, a sedieť tam tak prirodzene? Má to niečo spoločné s jeho obvyklými preferenciami, prioritami a tým, o čo sa usiluje? (Áno.) Akú scénu by títo ľudia zvyčajne predvádzali? Použite svoju predstavivosť a zamyslite sa nad tým. Keď tento vodca vedie zhromaždenie alebo vstúpi do miestnosti, kde ľudia konajú svoje povinnosti, ako sa k nemu správajú? Je to, akoby bol predok alebo Budha: Rýchlo mu ponúknu miesto a hlavné miesto musí byť rezervované pre neho. Bolo by v poriadku, keby mu ho nerezervovali? Na základe javu, ktorý som v tej chvíli videl na kamere, by asi nebolo v poriadku, keby mu nenechali hlavné miesto – stalo sa z toho pravidlo, nepísané pravidlo. Keď „Budha“ príde, musí mu by okamžite odovzdané hlavné miesto. Ak tam „Budha“ nie je, hlavné miesto musí zostať prázdne. To sa nazýva postavenie. Správa sa niekto z vás takto a považuje postavenie za vyššie od všetkého ostatného? Čo si môžete všimnúť na scéne, ktorú som práve opísal? Rôzni ľudia pristupujú k postaveniu rôzne. Tí, ktorí milujú pravdu, považujú svoje postavenie za povinnosť a v srdci si vážia Božie poverenie. Prijímajú svoju povinnosť, nepresadzujú však svoje postavenie. Niektorí ľudia vnímajú postavenie ako príťaž, veria, že je to dodatočné bremeno, ktoré im prináša tlak, obmedzenia a dokonca problémy. Avšak tí, ktorí postavenie uctievajú, k nemu pristupujú ako k úradu a vždy si užívajú jeho výhody. Bez postavenia nemôžu žiť. Keď ho dosiahnu, sú ochotní obetovať preň všetko vrátane svojho života a sebaúcty – sú preň dokonca ochotní predať svoje telo. Nie je to podlé? (Je.) Toto sa nazýva podlosť. Čím je postavenie v ich očiach? Je cestou a prostriedkom, ako vyniknúť, a metódou na zmenu ich identity, osudu a postavenia medzi ľuďmi. Preto si postavenie veľmi cenia. Keď ho dosiahnu a ľudia ich počúvajú, poslúchajú ich, hovejú im a vo všetkom sa im vtierajú do priazne, namiesto toho, aby boli z toho všetkého znechutení, nachádzajú v tom extrémne potešenie. Presne ako ten vodca, ktorý si sadol do stredu – mal také uvoľnené a nenútené držanie tela a vyžarovalo z neho také nesmierne potešenie a pôžitok. Nie je to podlé? Ak si človek obzvlášť užíva všetky pocity nadradenosti a všetky výhody, ktoré postavenie prináša, a obzvlášť sa o tieto veci usiluje a pestuje si ich, pričom sa ich nechce vzdať, potom je ten človek extrémne podlý. Prečo hovorím, že je extrémne podlý? Pokiaľ ide o tých, ktorí sa zaliečajú, hovoria príjemné slová a skladajú komplimenty ľuďom s postavením, čo vlastne hovoria? Vyslovujú falošné slová, nehanebné slová, odporné a nechutné slová a slová klamstva, a dokonca aj veci, ktoré sú urážajúce pre uši. Povedzme napríklad, že niekto s postavením má syna, ktorý je skutočne dosť škaredý, má špicatú tvár a opičie líca – povedia o ňom títo lichotníci, že je škaredý? Čo povedia? (Je naozaj fešák.) Stačí im povedať len to, že „je naozaj fešák“? Musia povedať niečo ohavné, napríklad: „Má plné čelo a širokú, okrúhlu čeľusť. Jeho tvár je tvárou niekoho, kto bude v budúcnosti bohatý a dosiahne vysoké postavenie!“ Aj keď je jasné, že to tak nie je, stále sa odvažujú otvorene vyslovovať tieto klamstvá. Keď to ten úradník počuje, cíti sa povznesene, rád počúva tieto veci – užíva si ich počúvanie. Ako veľmi ich rád počúva? Keby pred ním nikto nehovoril tieto pokrytecké slová, zaliečavé slová a slová klamstva, keby nikto nehovoril žiadne falošné a nechutné slová, aby ho potešil a ulahodil mu, život by mu pripadal nezaujímavý. Nie je to podlé? (Je.) To je extrémne podlé. Keď sami klamú, už z toho dosť napína, ale tiež si užívajú, keď sa okolo nich ako roj smradľavých múch točia iní klamári, a nikdy ich to neomrzí. Milujú každého, kto to vie so slovami, kto je dobrý v lichotení a vtieraní sa do priazne a kto hovorí okľukou – držia si týchto ľudí blízko pri sebe a dosadzujú ich na dôležité pozície. Nie sú takíto vodcovia v nebezpečenstve? Akú prácu môžu urobiť? Neskončila by cirkev, keby sa ocitla pod ich kontrolou? Mohla by mať ešte dielo Ducha Svätého?

Počul som, že niektorí vodcovia si radi zajedia. Keď bývali s bratmi a sestrami, ktorí nevedeli dobre variť a nepripravovali dobré jedlá, našli si hostiteľa, ktorý sa im vedel podlizovať a lichotiť im a ktorý každý deň špeciálne pre nich pripravoval chutné jedlá. Každý deň títo vodcovia jedli a pili do sýtosti a hovorili: „Vďaka bohu, každý deň si môžeme užívať božiu hostinu. Toto je skutočne božia milosť!“ Takíto ľudia sú v nebezpečenstve. Aj keď ešte nie sú antikristami, ich správanie už odhalilo, že majú prirodzenosť-podstatu antikrista a podlú povahu, ako aj to, že momentálne kráčajú po ceste antikrista. To, či sa môžu stať antikristami, alebo či sú antikristami, závisí od cesty, ktorú si neskôr zvolia. Je celkom zrejmé, že v tejto chvíli kráčajú po ceste antikrista a že ich povaha-podstata sa zhoduje s povahou-podstatou antikrista, a to preto, lebo majú radi negatívne veci a nemajú radi tie, ktoré sú pozitívne. Opovrhujú pozitívnymi vecami, v srdci ich odsudzujú a odmietajú. Čo prijímajú? Dvojakosť, klamstvá a všetko, čo súvisí s negatívnymi vecami. Keď prídem na určité miesto, niektorí ľudia hovoria: „Nevyzeráš dobre; odpočiň si na chvíľu.“ Či sa cítim dobre, alebo nie a kedy si potrebujem odpočinúť, to viem Ja Sám. Nemusíš sa hrať na múdreho a nemusíš sa predvádzať, aký si bystrý. Neprijímam to; bridí sa Mi to. Akých ľudí mám rád? Takých, ktorí dokážu pohotovo hovoriť v duchovnom spoločenstve, keď sa niečo stane, a povedať Mi, čo si myslia. Ja s tebou hovorím v duchovnom spoločenstve, aby som vyriešil tvoje ťažkosti, a ty sa Mi tak môžeš viac priblížiť. Nezaoberaj sa vtieraním sa do Mojej priazne a snahou zapáčiť sa Mi – to je strašne odporné! Takíto ľudia by sa mali odo Mňa držať ďalej, pretože ich považujem za odporných. Charakterizujem ťa ako otravnú muchu alebo škodcu. Drž sa ďalej! Niektorí ľudia hovoria: „Nepotrebuješ mať po svojom boku niekoho, kto by Ti slúžil?“ Podľa tvojho názoru by v súlade s Mojou identitou a postavením malo existovať nejaké zodpovedajúce zaobchádzanie a služba. Ale Ja to nepotrebujem. Nesmieš robiť tieto veci, rozumieš? Cítim voči nim znechutenie a odpor. Ak máš v srdci úprimnú túžbu brať na Mňa ohľad a starať sa o Mňa, existuje veľa vhodných spôsobov, ako to robiť. Napríklad, ak ti poviem, aby si niečo urobil, poslušne to vykonáš, a keď narazíš na ťažkosti, môžeš ich so Mnou pohotovo prediskutovať. Nech však robíš čokoľvek, nenapodobňuj spôsob, akým sa neverci vtierajú do priazne ľuďom, ktorí zastávajú úrad, a vyslovujú množstvo pekne znejúcich lichôtok – Ja ich počúvam nerád. Je jasné, že nie som vysoký, a predsa silou-mocou tvrdíš: „Možno nie si vysoký, ale si vyšší ako my.“ Nerád to počúvam, takže čokoľvek robíš, nehovor Mi to; hovoríš to nesprávnej osobe. Antikristi radi počúvajú slová tohto druhu. Napríklad sa pýtajú bratov a sestier pod sebou: „Vyzerám byť tučný?“ A niektorí ľudia povedia: „Aj keď si tučný, vyzeráš lepšie ako my.“ „Som teda chudý?“ „Aj keď si chudý, vyzeráš úžasne. Či tak alebo tak, si ako model; všetko ti pristane.“ Keď to antikristi počujú, sú nadšení a považujú ťa za svojho druha a spojenca. Všetky tieto veci, ktoré majú antikristi radi, sú odporné a podlé – ako inak by ich bolo možné nazvať, ak nie podlými? Milujú antikristi prvky normálnej ľudskej prirodzenosti, ako je svedomie, rozum, zmysel pre hanbu a dôstojnosť, ako aj rozlišovanie medzi dobrom a zlom, čiernym a bielym a správnym a nesprávnym, popri iných veciach v normálnej ľudskej prirodzenosti? Milujú antikristi ľudí so zmyslom pre hanbu? Milujú ľudí s dôstojnosťou? Milujú tých, ktorí sú nepoznajú hanbu, ktorí dokážu hovoriť presladeným spôsobom bez akejkoľvek sebareflexie a bez toho, aby sa cítili zahanbene. Nechýba im zmysel pre hanbu? Čím sú tvoje slová presladenejšie, tým sú šťastnejší. Keď sa pozrieme na to, čo antikristi uprednostňujú a na ich postoje k rôznym veciam, ako aj na ich voľby a orientácie, je zrejmé, že ich podlosť nepozná hraníc. Zabudnite na tých, ktorí rozumejú pravde – dokonca ani ľudia s čo i len štipkou zmyslu pre spravodlivosť v spoločnosti neuznávajú takéto správanie. Vidíš, niektorí ľudia v úradníckych kruhoch sa zúfalo vtierajú do priazne tým, ktorí zastávajú úrad. Dajú tým v úrade všetko, čo potrebujú, dokonca sa vzdajú vlastných manželiek – nechýba im vari dôstojnosť? (Chýba.) Okrem toho niektorí úradníci nadväzujú vzťahy s osobami rovnakého pohlavia a niektorí ľudia rovnakého pohlavia ako títo úradníci sa s nimi intímne zblížia, aj keď to osobne nechcú. Mohli by ste vy robiť také veci? (Nie, nemohli.) Oni by ich však robiť mohli. Nemajú žiadne morálne zábrany, žiadny zmysel pre hanbu, žiadne svedomie ani rozumnosť – preto robia tieto veci. Ty by si nedokázal ani len vysloviť to, čo hovoria oni, ak by si to mal predniesť ako repliky v hre; títo ľudia sú ešte presladenejší ako herci na javisku. Čo myslím pod pojmom herci na javisku? Myslím tých, ktorým neprekáža a ani brvou nepohnú, keď ich niekto vidí alebo za nimi príde, keď sú úplne nahí. Takíto ľudia sa nazývajú herci na javisku. Títo pochlebovači so svojimi nechutnými a odpudzujúcimi slovami a záľubou v podlých veciach sú teda ešte horší ako tí herci na javisku. Tí druhí predávajú len svoje telá, ale čo predáva táto banda podlých ľudí známych ako antikristi? Predávajú svoje duše. Je to tlupa zlých démonov, ktorých nemožno vykúpiť. Preto hovoriť pravdu týmto ľuďom je ako hádzať perly sviniam – je nemožné, aby milovali pravdu. Takto pristupujú k postaveniu, užívajúc si rôzne pocity nadradenosti a iné dobré pocity, ktoré s ním prichádzajú. Aké sú tie rôzne pocity, ktoré pramenia z tohto pôžitku? Sú to pozitívne alebo negatívne veci? Všetko sú to negatívne veci. Keď získajú postavenie, očakávajú, že si budú užívať, ako im ľudia lichotia, uspokojujú ich potreby a nadbiehajú ich záujmom. Chcú si tiež užívať špeciálne zaobchádzanie – ich jedlo, ubytovanie a veci, ktoré používajú, musia byť výnimočné a vo všetkom sa musia líšiť od ostatných. Naozaj sa tvoje fyzické telo nejako líši od tiel ostatných? Len čo si antikristi zabezpečia postavenie, veria, že sú vznešení a výnimoční, akoby už na zemi nebolo miesta, kam by sa zmestili – musia sedieť na tróne a ľudia im musia prinášať obety. Nie je to tak? Povedz Mi, sú toto myšlienky, ktorým sa zvyčajne zaoberajú normálni ľudia? Bez ohľadu na to, či majú postavenie alebo nie, normálni ľudia môžu po ňom do určitej miery túžiť a dychtiť, ale pretože majú zmysel pre hanbu, svedomie a rozumnosť a navyše teraz už trochu rozumejú pravde, ich lipnutie na postavení sa zmenšuje a vytráca. Okrem toho môžu prikladať menší význam výhodám, ktoré s postavením prichádzajú, a ak dokážu tieto výhody považovať za nepodstatné, môžu tiež cítiť odpor k lichoteniu a sladkým rečiam iných ľudí, k pätolizačstvu a inému podobnému správaniu a môžu sa od takýchto vecí dištancovať alebo sa im dokonca obrátiť chrbtom a zanechať ich. Môžu však tieto veci zanechať alebo sa ich vzdať antikristi? Rozhodne nie. Ak ich požiadaš, aby sa ich vzdali, je to, akoby si im siahol na život. Prečo by inak niektorí ľudia hovorili: „Už nebudem veriť, nebudem ďalej žiť, život nestojí za nič,“ len čo prídu o svoje postavenie? Nie je v tom niečo? Prečo je pre nich postavenie také dôležité? Nemôžu žiť pokojný a obyčajný život; musia mať postavenie, musia stáť nad masami a vyhrievať sa v úcte, uctievaní a vyvyšovaní zo strany iných, ako aj v klamstvách určených na to, aby im nadbiehali, zavádzali ich a lichotili im. Chcú si v týchto veciach hovieť. Hovejú si ľudia s normálnou ľudskou prirodzenosťou ochotne v takýchto veciach? Určite nie; necítia sa z nich vo svojej koži. Prečo si antikristi radi užívajú tieto veci? Je to preto, lebo majú v sebe satanské povahy. Iba tí, ktorí sú satanovho druhu, sa usilujú o tieto veci a majú takéto požiadavky. Normálni ľudia si možno tieto veci chvíľu užívajú, ale časom zistia, že sú nezmyselné a dokonca otravné, a potom sa od nich všetkých držia ďalej. Niektorí ľudia sa ich však tvrdohlavo odmietajú vzdať. Prečo sa napríklad niektoré filmové hviezdy nikdy nestiahnu z filmového sveta, hoci už majú svoje roky? Je to preto, že bez tej žiary, bez ľudí, ktorí ich obklopujú, im život pripadá fádny. Cítia, že obloha nie je taká modrá, že ich život nemá smer a že sa stal nezmyselným a bezcenným. Cítia, že celý ich život sa stáva pochmúrnym, a tak sa musia vrátiť do filmového priemyslu, aby znovu prežili pocit, že sú hviezdami. Antikristi majú rovnakú vlastnosť ako oni: majú rovnako podlú povahu a podstatu. Keď antikristi získajú postavenie, všade sa ním vystatujú, dokonca preberajú autoritársku úlohu vo svojich domovoch a nútia členov rodiny, aby ich poslúchali. Antikristi majú podlú povahu a podstatu a k postaveniu pristupujú s osobitnou náklonnosťou, pričom robia všetko pre to, aby ho vystavili na obdiv a vystatovali sa ním. Čo nám to ukazuje? Majú títo ľudia zmysel pre hanbu? Nemajú. Získajú postavenie a myslia si, že ich identita sa zmenila a že sa zmenil dokonca aj ich vzťah s rodičmi. Nie je tu nejaký problém? Je to zvrátené! To, že môžu mať takýto postoj k postaveniu, je jedným z dôkazov, ktoré odhaľujú ich podlú podstatu.

Boh je Stvoriteľ a Jeho identita a postavenie sú najvyššie. Boh má autoritu, múdrosť a moc a má svoju vlastnú povahu a svoje statky a bytie. Vie niekto, koľko rokov Boh konal dielo uprostred ľudstva a celého stvorenia? Konkrétny počet rokov, počas ktorých Boh konal dielo a riadil celé ľudstvo, nie je známy; nikto nemôže uviesť presné číslo a Boh o týchto veciach ľudstvo neinformuje. Keby však niečo také urobil satan, pochválil by sa tým? Rozhodne áno. Chce sa predvádzať, aby zavádzal viac ľudí a aby si viac ľudí uvedomilo jeho zásluhy. Prečo Boh o týchto veciach nehovorí? V Jeho podstate je aspekt pokory a skrytosti. Čo je opakom toho byť pokorný a skrytý? Je to byť arogantný a predvádzať sa. Bez ohľadu na to, aké veľké dielo Boh koná, hovorí ľuďom len to, čo dokážu pochopiť a čomu dokážu porozumieť, a uspokojí sa s tým, že im umožní získať poznanie, spoznať Jeho podstatu prostredníctvom diela, ktoré koná. Aký úžitok to ľuďom prináša? Aký výsledok sa tým dosahuje? Je to tak, že ľudia musia vedieť tieto veci, aby mohli uctievať Boha? V skutočnosti to tak nie je. To, že ľudia sú schopní uctievať Boha, je konečný objektívny výsledok, ale aký je Boží pôvodný úmysel v tom, že dáva ľuďom vedieť tieto veci? Je to preto, aby sa po tom, čo o nich získajú poznanie, po tom, čo porozumejú tomu, ako Boh riadi ľudstvo a ako má nad ľudstvom zvrchovanosť a usporadúva ho, dokázali podriadiť Božej zvrchovanosti, aby už nekládli márny odpor a nezišli z cesty – takto budú ľudia trpieť oveľa menej. Tým, že budeš žiť prirodzene a existovať v súlade s cestami a zákonmi, ktoré Boh poskytuje, a podľa Jeho požiadaviek a princípov, ktoré dáva, už viac nepadneš do satanových pazúrov, ani nebudeš druhýkrát skazený a pošliapaný. Namiesto toho budeš žiť navždy v rámci pravidiel stanovených Bohom, žiť s ľudskou podobou a ako stvorená bytosť a prijímať Božiu starostlivosť a ochranu. Toto je pôvodný úmysel a účel Božieho diela. Takže, ak sa pozrieme na nesmierne dielo, ktoré Boh vykonal, vystatoval sa ním niekedy? Povedal niekedy ľuďom, čo urobil? Nikdy. Mnohí ľudia nevedia, čo Boh urobil, ani aké veci Boh urobil a aké nie. V skutočnosti Boh urobil veľmi veľa, nikdy však tieto veci ľudstvu neoznámil. Boh ich ľudstvu neoznamuje; všetko, čo musíš urobiť, je mať jasno v tom, čo by si mal vedieť. V budúcnosti bude ľudstvo schopné normálne existovať na zemi a prijímať Božie vedenie, a keď Boh príde medzi ľudstvo, ľudia budú môcť mať s Bohom normálny kontakt, budú Ho môcť prijať, uctievať Ho, počúvať Jeho slová a už nebudú kráčať so satanom. Takto sa na zemi objaví Božie kráľovstvo a na zemi bude skupina ľudí schopných uctievať Ho, skupina ľudí, ktorí dokážu počúvať Jeho slová a uvádzať ich do praxe. Božie dielo tak bude dokončené; stačí dosiahnuť tento výsledok. Keď teda Boh robí čokoľvek, ak tomu nerozumieš alebo si to neuvedomuješ, Boh ti to nebude vysvetľovať. Prečo to nevysvetľuje? Nie je to potrebné. Je veľa vecí, ktorým nerozumieš, a Boh ti neodhalí určité tajomstvá, aby ti dal spoznať tieto veci alebo porozumieť Jeho identite a podstate či porozumieť Jeho moci. Boh túto prácu nerobí. Na čo sa Boh momentálne zameriava? Zameriava sa na to, aby ľudia porozumeli pravde. Len čo porozumieš pravde, spoznáš Boha, budeš mať základ pre svoj život a budeš sa môcť v budúcnosti podriadiť Bohu a uctievať Ho, a takisto budeš schopný rozlíšiť a zanechať satana, pričom ťa už nebude zavádzať ani s ním nebudeš kráčať – vtedy je Jeho dielo dokončené. Čo sa týka tých tajomstiev, ľudstvo bude mať v budúcnosti príležitosť im porozumieť, tajomstvá Božích činov sú však neuveriteľne rozsiahle, a aj keby ti ich Boh odhalil, neznamená to nevyhnutne, že im porozumieš. Aj keby si s nimi prišiel do kontaktu, možno ich nebudeš schopný pochopiť alebo uchopiť. Prečo je to tak? Je to preto, že existuje vzdialenosť medzi stvorenými bytosťami a Bohom, medzi ľudskými myšlienkami a Božími ideami. Napríklad možno vieš, že dúha je znakom zmluvy medzi Bohom a ľudstvom, vieš však, ako dúha vzniká? Keby ti Boh toto tajomstvo vysvetlil, rozumel by si tomu? Nerozumel, takže ti to Boh nehovorí. Bolo by pre teba zaťažujúce, keby to urobil, pretože by si to musel študovať a analyzovať, čo by ti spôsobilo problémy. Preto Boh o tajomstvách veľa nehovorí. Ale môže človek, ktorý je zo satana, mlčať, ak o týchto tajomstvách vie? Rozhodne nie. V tom sa ich podstata líši. Vysvetľuje Boh tie mnohé veci, ktoré roky zjavuje ľudstvu, ale ktorým ľudia nikdy nemôžu porozumieť? Robí nadprirodzené veci? Nie, nerobí. Ľudstvo je stvorené Bohom a On vie, koľko toho ľudia dokážu pochopiť a do akej miery tomu dokážu porozumieť. Ľudia majú tieto veci priamo pred očami, ale ak nie je potrebné, aby im rozumeli, nie je potrebné ich osvecovať ani im tieto veci vnucovať a spôsobiť, aby sa pre nich stali bremenom, takže Boh takto nekoná. Preto existujú princípy Božieho konania. Jeho prístup k ľudstvu je založený na opatrovaní, ohľaduplnosti a láske. Boh chce pre ľudí to najlepšie – to je zdroj a pôvodný úmysel všetkých Božích činov. Na druhej strane sa satan predvádza, vnucuje ľuďom veci, núti ich, aby ho uctievali a nechali sa ním zavádzať, a vedie ich k tomu, aby sa stali skazenými, takže sa postupne menia na živých diablov a smerujú k zničeniu. Ak však veríš v Boha, ak rozumieš pravde a získaš ju, potom môžeš uniknúť spod satanovho vplyvu a dosiahnuť spásu – nebudeš čeliť výsledku, ktorým je zničenie. Satan neznesie, keď vidí, že sa ľudia majú dobre, a je mu jedno, či ľudia žijú alebo zomierajú; záleží mu len na sebe, na vlastnom prospechu a vlastnom potešení a chýba mu láska, milosrdenstvo, zhovievavosť a odpustenie. Satan tieto vlastnosti nemá; iba Boh vlastní tieto pozitívne veci. Boh vykonal na ľuďoch značné množstvo diela, ale hovoril o tom niekedy? Vysvetľoval to niekedy? Vyhlasoval to niekedy? Nie, nevyhlasoval. Bez ohľadu na to, ako nesprávne ľudia Boha chápu, On nič nevysvetľuje. Z Božieho pohľadu, či máš šesťdesiat alebo osemdesiat rokov, tvoje chápanie Boha je veľmi obmedzené a na základe toho, ako málo vieš, si stále dieťa. Boh ti to nezazlieva; si stále nezrelé dieťa. Nezáleží na tom, že niektorí ľudia možno žijú už mnoho rokov a ich telo vykazuje známky starnutia, ich chápanie Boha je stále veľmi detinské a povrchné. Boh ti to nezazlieva – ak nerozumieš, tak nerozumieš. To je tvoja kvalita a tvoja kapacita a nedá sa to zmeniť. Boh ti nebude nič vnucovať. Boh vyžaduje, aby ľudia o Ňom svedčili, ale svedčil On sám o sebe? (Nie.) Na druhej strane sa satan bojí, že ľudia sa nedozvedia ani o tej najmenšej veci, ktorú urobí. Antikristi sú takí istí: Vychvaľujú sa pred všetkými každou maličkosťou, ktorú urobia. Keď ich počúvaš, zdá sa, že svedčia o Bohu – ale ak počúvaš pozorne, zistíš, že nesvedčia o Bohu, ale sa predvádzajú a vyvyšujú. Úmysel a podstata toho, čo hovoria, je súperenie s Bohom o Jeho vyvolený ľud a o postavenie. Boh je pokorný a skrytý a satan sa vystatuje. Je v tom rozdiel? Predvádzanie sa verzus pokora a skrytosť: čo z toho sú pozitívne veci? (Pokora a skrytosť.) Dal by sa satan opísať ako pokorný? (Nie.) Prečo? Súdiac podľa jeho podlej prirodzenosti-podstaty je to bezcenný odpad; pre satana by bolo nenormálne, keby sa nevystatoval. Ako by mohol byť satan nazvaný „pokorným“? Slovo „pokora“ sa vzťahuje na Boha. Božia identita, podstata a povaha sú vznešené a ctihodné, ale On sa nikdy nepredvádza. Boh je pokorný a skrytý, takže ľudia nevidia, čo urobil, ale zatiaľ čo koná dielo v takej skrytosti, ľudstvo je neustále zaopatrované, vyživované a vedené – a to všetko zariaďuje Boh. Nie je to skrytosť a pokora, že Boh tieto veci nikdy nevyhlasuje, nikdy ich nespomína? Boh je pokorný práve preto, že je schopný robiť tieto veci, ale nikdy ich nespomína ani nevyhlasuje a neháda sa o nich s ľuďmi. Aké máš právo hovoriť o pokore, keď nie si schopný takých vecí? Neurobil si žiadnu z tých vecí, a predsa trváš na tom, že si za ne budeš pripisovať zásluhy – to sa nazýva bezostyšnosť. Tým, že vedie ľudstvo, Boh vykonáva veľké dielo a vládne nad celým vesmírom. Jeho autorita a moc sú také obrovské, a predsa nikdy nepovedal: „Moja moc je mimoriadna.“ Zostáva skrytý medzi všetkým, vládne nad všetkým, vyživuje a zaopatruje ľudstvo, čím umožňuje celému ľudstvu pretrvať z generácie na generáciu. Vezmi si napríklad vzduch a slnečné svetlo alebo všetky materiálne veci potrebné pre ľudskú existenciu na zemi – všetky prúdia bez prestania. Niet pochýb o tom, že Boh zaopatruje človeka. Keby satan urobil niečo dobré, mlčal by o tom a zostal by neospievaným hrdinom? Nikdy. Je to ako s niektorými antikristami v cirkvi, ktorí predtým vykonávali nebezpečnú prácu, ktorí zanechali veci a znášali utrpenie, ktorí možno dokonca išli do väzenia; sú aj takí, ktorí kedysi prispeli k jednej stránke práce Božieho domu. Nikdy na tieto veci nezabúdajú, myslia si, že si za ne zaslúžia celoživotné zásluhy, myslia si, že toto je ich celoživotný kapitál. Práve to ukazuje, akí sú ľudia malí! Ľudia sú naozaj malí a satan je bezostyšný.

Povedzte Mi, keby mali antikristi rovnaké postavenie ako Boh, čo by museli jedávať a nosiť? Museli by jedávať najlepšie jedlá a nosiť najlepšie značky, však? Takže, pokiaľ ide o ich požiadavky na materiálne veci, povedzte Mi, nemajú určité nároky? Keď niekam idú, musia letieť lietadlom. Keď tam dorazia, môžu ich radoví bratia a sestry ubytovať u seba doma? Aj keby mohli, tí antikristi u nich nezostanú – musia bývať v luxusnom hoteli. Nie sú antikristi veľmi nároční, pokiaľ ide o ich požiadavky? Čo sa týka pocty, pôžitku a márnivosti, ktoré by im postavenie prinieslo, dokážu sa týchto vecí vzdať? Pokiaľ majú vhodné podmienky a príležitosti, berú tieto veci plnými hrsťami a užívajú si ich. Aké sú ich princípy? Pokiaľ majú postavenie, môžu sa dostať k peniazom a nosiť značkové oblečenie a doplnky. Nechcú nosiť obyčajné veci; musia sa obliekať do známych značiek. Ich kravaty, obleky, košele, manžetové gombíky, zlaté náhrdelníky a opasky – všetko je značkové. To nie je dobré znamenie a netrpia kvôli tomu bratia a sestry? Peniaze, ktoré bratia a sestry obetujú, používajú títo antikristi na nákup značkového tovaru. Nie je toto veľké zlo, ktoré spáchali? Nie je to spôsobené ich podlosťou? Toto sú veci, ktoré dokážu robiť. Bol jeden človek, ktorý, keď prvýkrát prevzal vodcovskú úlohu, sa obliekal skromne a mal len tri až päť súprav oblečenia, ktoré nebolo značkové ani luxusné. Po niekoľkých rokoch vo vedení bol prepustený, pretože nevykonával žiadnu skutočnú prácu. Keď odchádzal, odviezol si plné auto vecí: značkové oblečenie, tašky, všelijaké pekné veci. Ako vodca nezarábal žiadne peniaze, tak odkiaľ sa to všetko vzalo? Prinieslo mu ich jeho postavenie. Keby odmietol, keď mu ostatní kupovali tieto veci, trvali by bratia a sestry stále na tom, že mu ich kúpia? Došlo by k niečomu takému? Keby tieto veci nechcel, bratia a sestry by mu ich nekúpili. V čom je tu problém? Násilne a chamtivo sa týchto statkov zmocňoval. V istom ohľade vydieral bratov a sestry a na v inom si tie veci aktívne kupoval sám. Navyše nechal bratov a sestry, aby mu ich kupovali, a ak niekto odmietol, trýznil ho a robil mu problémy. Všetky tieto dôvody zohrávajú úlohu. Nakoniec získal „bohatú úrodu“ a zbohatol. Závidíte takémuto vodcovi? Keby ste mali príležitosť, mohli by ste aj vy získať takéto bohatstvo? Dovoľ Mi povedať ti, že nie je dobré takto zbohatnúť – má to následky! Keď sa niektorí ľudia stanú vodcami, obávajú sa, že sa im tieto veci stanú. Myslia si, že pokušenia by boli príliš veľké, že by bolo ťažké sa im vyhnúť alebo ich zvládnuť a že by bolo ľahké im podľahnúť. Niektorým ľuďom je to však jedno a myslia si: „To je normálne. Kto nastúpi do funkcie bez toho, aby si užíval takéto veci? Prečo inak vôbec vziať funkciu? O to predsa ide!“ Aký je to hlas? Je to hlas antikristov a títo ľudia sú v nebezpečenstve.

Pracujem už takmer tridsať rokov. Vymohol som niekedy od niekoho niečo? Napríklad, ak som videl, že niekto nosí pekné šperky, vymohol som ich od neho tým, že som mu poslal odkaz ako: „Daj Mi svoje šperky; nepristanú ti. Zlaté a strieborné šperky sú určené pre ľudí s postavením a tí bez postavenia by ich nosiť nemali?“ Stalo sa to niekedy? Nestalo. Dokonca aj keď mali niektorí bratia a sestry trochu peňazí a kúpili Mi koženú bundu alebo niečo podobné, vždy som to vrátil. Nebolo to preto, že by sa Mi to nepáčilo; jednoducho som pre také veci nemal využitie. Neskôr som o tom premýšľal: „Ako by som mal s týmito vecami vhodne naložiť? Čo mám urobiť, aby sa ľudia, ktorí ich kúpili, necítili dotknutí?“ Vzal som tieto veci do cirkvi, aby ich bratia a sestry mohli rozdeliť podľa princípov. Ak bol niekto ochotný kúpiť cenné predmety, cirkev ich predala za zľavnenú cenu. Nešlo o zarábanie peňazí; išlo o to, aby sa veci riešili spôsobom, ktorý by vyhovoval obom stranám. Nikto by tieto veci nemal dostať zadarmo, pretože pôvodne neboli určené pre teba. Počet týchto položiek bol obmedzený a nedali sa rozdeliť rovnomerne medzi všetkých a nebolo vhodné, aby ich niekto dostal ako dar. Preto jedinou možnosťou bolo, aby si ich tí, ktorí mali peniaze a boli ochotní ich kúpiť, jednoducho kúpili. Boli určite lacnejšie ako to, čo sa predávalo na trhu, takže to bola láskavosť od Božieho domu. Mal som právo robiť veci takýmto spôsobom. To preto, že keď Mi bolo niečo dané, stalo sa to Mojím a mal som právo naložiť s tým, ako som uznal za vhodné. Už to nemalo nič spoločné s osobou, ktorá to pôvodne kúpila. Tým, že som záležitosti riešil takto, som už bral ohľad na hrdosť tej osoby. Nemali byť žiadne námietky, keďže tento prístup bol úplne primeraný. Mnohí bratia a sestry Mi kúpili veci. Nepoveril som ich, aby Mi kupovali veci, nieto ešte aby som od nich vyžadoval, aby to robili. Robili to zo srdca, čo som ocenil, bolo však veľa vecí, ktoré som nemohol prijať, pretože som ich nepotreboval. Toto je praktická záležitosť. Je to, čo som povedal, primerané? (Áno.) Bolo aj Moje riešenie primerané? (Áno.) Našli aj bratia a sestry, ktorí vedeli, že som citlivý na chlad a nejedávam studené jedlá, tak Mi kúpili nejaké lieky na „studený žalúdok“. Po ich užití som sa však necítil príliš dobre – Moje telo takéto experimenty neznesie, existuje teda veľa liekov, pri ktorých musím byť opatrný. Musíte to pochopiť. Niektorí bratia a sestry kúpili aj nejaké výživové doplnky, ako napríklad horský ženšen, červený ženšen a iné druhy posilňujúcich prostriedkov. Nemohol som užiť žiadny z nich. Prečo? Pretože Mi nevyhovovali. Nebolo to tak, že by som pohŕdal tým, čo Mi bratia a sestry kúpili, alebo tým, odkiaľ to kúpili; jednoducho som ich nemohol užívať; nebol som schopný ich užívať. Nie všetky dobré veci sú vhodné pre každého. Existuje veľa dobrých vecí, a ak si vezmeš niečo dobré a spôsobí to nepriaznivú alebo alergickú reakciu, potom to pre teba nie je dobrá vec. Ako by sa to teda malo riešiť? Najlepšie je nechať to užívať tým, pre ktorých je to vhodné. Preto Mi dovoľte povedať vám, že bez ohľadu na to, kto míňa peniaze na to, aby Mi kúpil veci, pamätajte na tieto slová – nekupujte ich. Ak budem niečo potrebovať, poviem ti to priamo a nebudem pritom taký zdvorilý. Rozumieš? Ale keď Mi prinesiete tieto veci a Ja poviem, že ich nepotrebujem alebo že sa nehodia, nerobím to len zo slušnosti. Nie je to falošné ani pokrytecké. Všetko, čo hovorím, je skutočné; všetko je to pravda. Prosím, nečítajte medzi riadkami, keď hovorím. Keď vravím, že to nepotrebujem, znamená to, že to nepotrebujem. Keď hovorím, že to nemôžem užívať, znamená to, že to nemôžem užívať. Čokoľvek robíte, nemárnite čas premýšľaním o kúpe vecí ani nemíňajte zbytočne peniaze. Nemysli si, že všetky dobré veci by sa mali dávať Bohu – vieš vôbec, či ich potrebujem alebo nepotrebujem? Ak mi ich netreba, nekúpil si ich zbytočne? Ak si Mi naozaj chcel niečo kúpiť, tak Mi dovoľ povedať ti – nekupuj Mi nič. Ak povieš, že si to pre Mňa kúpil na to, aby som sa podelil so všetkými, tak dobre, môžem to posunúť ďalej. Pokiaľ ide o to, ako zaobchádzam s takýmito vecami a ako zaobchádzam s materiálnymi statkami, ktoré prináša postavenie a pozícia, toto je Môj postoj. Zaobchádzajú antikristi s týmito záležitosťami rovnako? (Nie.) Po prvé, určite nič neodmietnu – čím viac, tým lepšie. Bez ohľadu na to, kto im posiela dary alebo o aké dary ide, prijímajú ich. Po druhé, nepochybne od ľudí vymáhajú určité veci, a nakoniec, niektoré veci si berú pre seba. Toto je to, čo hľadajú a čo chcú; je to to, čo im prináša postavenie, o ktoré sa usilujú.

Pokiaľ ide o podlú podstatu antikristov, dokážete na základe nášho duchovného spoločenstva minule aj dnes jednou vetou zhrnúť to, čo túto podlú podstatu odhaľuje? Najväčšou charakteristikou podlosti antikristov je toto: odsudzujú všetko pozitívne, všetko spravodlivé a v súlade s pravdou a všetko, čo sa medzi ľudstvom považuje za krásne. Tieto veci nenávidia a majú k nim odpor. Naopak, všetko negatívne a všetko, čo ľudia so svedomím, rozumom a zmyslom pre spravodlivosť odsudzujú a čím pohŕdajú, je presne to, z čoho majú antikristi potešenie. To sú veci, o ktoré sa usilujú a ktoré si pestujú. Existuje aj ďalšia veta, ktorá to môže zhrnúť: antikristi nenávidia všetko pozitívne, čo pochádza od Boha, a nenávidia to, čo Boh miluje, miesto toho milujú presne tie veci, ktoré sa Bohu hnusia a ktoré odsudzuje. To je podlosť antikristov. Aká je hlavná charakteristika tejto podlosti? Spočíva v tom, že majú zvláštnu záľubu vo všetkom škaredom a negatívnom, pričom cítia odpor ku všetkému, čo je krásne, pozitívne a v súlade s pravdou a prejavujú voči tomu nepriateľstvo. To je podlosť. Rozumiete, však? Dnešné duchovné spoločenstvo sa týkalo témy „čo antikristi milujú“. Uviedli sme aj niekoľko príkladov, z ktorých niektoré boli typickejšie ako iné, všetky však môžu slúžiť ako dôkaz na vysvetlenie podlej prirodzenosti-podstaty antikristov. Ďalej potom musíte uvažovať a hovoriť v duchovnom spoločenstve o tom, ktoré podlé alebo pozitívne veci vidíte a rozumiete im, ktoré negatívne veci antikristi milujú, ktoré pozitívne veci nenávidia a čomu dokážete porozumieť, ako aj o tom, čo vidíte a zažívate. Antikristi a obyčajní skazení ľudia zdieľajú určité spoločné problémy, čo sa týka ich pováh a podstát, a hoci sa závažnosť týchto spoločných čŕt môže líšiť, podstaty ich pováh sú rovnaké. Cesty, ktorými kráčajú, a ciele, o ktoré sa usilujú, sa takisto môžu líšiť, odhaľujú však mnohé rovnaké podstaty skazenej povahy. Preto je odhaľovanie rôznych aspektov podstaty antikristov užitočné pre každého skazeného človeka. Ak Boží vyvolený ľud dokáže rozlíšiť podstatu antikristov, má zaručené, že sa nimi nenechá zaviesť a nebude ich ani uctievať či nasledovať.

7. augusta 2019