Siedmy bod: Sú podlí, zákerní a nečestní (Tretia časť)

Doplnok: Dary

Skôr ako prejdem k hlavnej téme tohto duchovného spoločenstva, rozpoviem vám jeden príbeh. Aký príbeh by som však mal vyrozprávať? Ak na ľudí nebude mať žiadny vplyv, ani nepovznáša tých, ktorí veria v Boha, ani im neosoží, pokiaľ ide o vstup do života a poznanie Boha, potom nemá zmysel ho rozprávať. Ak už mám porozprávať príbeh, musí byť sám osebe aspoň trochu povznášajúci – musí mať hodnotu a zmysel. Tak si dnes tento príbeh vypočujte a uvidíte, či v ňom pre seba nájdete ponaučenie a osoh. Niektoré príbehy sú pravdivé, iné sú vymyslené, avšak čerpajú zo skutočných udalostí; nie sú pravdivé, no v živote sa často odohrajú, takže nie sú odtrhnuté od reality. Nech už sú vymyslené, alebo sa naozaj odohrali, všetky úzko súvisia s ľudským životom. A prečo by som vám mal rozprávať takéto príbehy? (Aby sme mohli porozumieť pravde.) Presne tak: aby ste vďaka nim mohli porozumieť pravde – niektoré pravdy, ktoré ľudia v skutočnom živote spoznajú len ťažko. Použime teda rozprávanie príbehov na to, aby sme ľudské poznanie pravdy a Boha priblížili k realite a tým im porozumenie pravde a Bohu uľahčili. Keď som dlhodobo v intenzívnom kontakte s ľuďmi, nevyhnutne sa mi prihodia zvláštne aj zábavné príhody. Táto sa stala na jar tohto roku.

Zima ustúpila a postupne prichádzala jar. Počasie bolo čoraz teplejšie, všetky druhy rastlín začali klíčiť a každým dňom rásť na slnku a v daždi. Niektoré z týchto rastlín boli divé, iné pestované; boli medzi nimi tie, ktoré sa používajú ako krmivo pre zvieratá, tie pre ľudskú spotrebu a tie, ktoré sú vhodné pre zvieratá aj ľudí. Vonku bola jarná scenéria: zelená a žiarivá kam oko pozrelo. A práve tu sa príbeh začína. Jedného dňa ma prekvapil zvláštny dar. O aký dar išlo? O vrecúško divých bylín. Človek, od ktorého som ho dostal, povedal: „Toto je pastierska kapsička – je jedlá a zdraviu prospešná. Môžete si ju primiešať do praženice.“ Nuž, dobre teda. Následne som ju porovnal s pastierskou kapsičkou, ktorú som si kúpil predtým, a len čo som to urobil, nastal problém. Uhádnete, aký to bol problém? Narazil som na „záhadu“. Akú záhadu? Pastierska kapsička v zahraničí vyzerá inak ako pastierska kapsička v Číne. Niečo tu nesedí. (Áno, nesedí.) Keby to bolo to isté, byliny by mali vyzerať rovnako, takže čo je prvá vec, ktorá vám príde na um, keď zistíte, že vyzerá inak? Je to pastierska kapsička alebo nie je? Nemohol som si byť istý. Nemal som sa predsa len spýtať toho človeka, čo to má znamenať? Tak som za ním neskôr zašiel a spýtal som sa ho: „Si si istý, že je to pastierska kapsička?“ Zamyslel sa a odpovedal: „Och, nie som si istý, či je to pastierska kapsička alebo nie je.“ Ak si sám nebol istý, ako mi to vôbec mohol ponúknuť ako dar? Prečo by sa mi ju odvážil dať? Našťastie som ju hneď neskonzumoval. O dva dni som si bol už istý, že to naozaj nebola pastierska kapsička. Čo ten človek vlastne povedal? Povedal: „Ako si zistil, že to nebola pastierska kapsička? Nie som si istý, tak na to radšej zabudni – nejedz to.“ Dá sa niečo také ešte zjesť? (Nedá.) Nedá sa to zjesť. Ak by som povedal: „Nie si si istý, ale ja to predsa len risknem a zjem to, keďže si preukázal toľkú láskavosť,“ fungovalo by to? (Nefungovalo.) Aká je podstata takéhoto konania? Bolo by to nerozumné? (Áno, bolo.) Áno, bola by to pochabosť. Našťastie som to nezjedol, ani som sa tým ďalej nezaoberal, čím sa celá záležitosť uzavrela.

Po istom čase začali na poliach rásť divé rastliny všetkých druhov: vysoké aj nízke, kvitnúce, aj také, čo nekvitli, rastliny všetkých farieb a tvarov. Ich počet stúpal, rástli čoraz hustejšie a nadobúdali čoraz výraznejší tvar. Jedného dňa som dostal ďalšie darčekové vrecúško, no tentoraz v ňom nebola pastierska kapsička, ale palina čínska. Poslal mi ho ten istý človek a bol natoľko láskavý, že k nemu pridal aj návod na prípravu: „Vyskúšajte toto. Je to palina čínska – zaháňa chlad a môžete si ju primiešať do praženice.“ Pozrel som sa na to a pomyslel som si: nie je toto skôr palina ročná? Palina čínska sa síce na území Číny hojne vyskytuje a jej listy majú osobitú vôňu, ale to, čo mi poslal, nebola tá bylina. Ako by len toto mohla byť palina čínska? Listami sa jej síce trochu podobala, ale bola to tá bylina alebo nebola? Spýtal som sa na to muža, ktorý mi vrecúško poslal, no on povedal, že vlastne nevie. Tým sa celkom zbavil zodpovednosti. Dokonca sa ma opýtal: „Prečo ste z nej ešte neochutnali? Aj keď si nie som istý, čo to presne je, mali by ste si z nej dať. Ja som ju už ochutnal a je naozaj chutná.“ Sám si nebol istý, no napriek tomu ma nabádal, aby som z nej ochutnal. Čo si o tom myslíte vy? Čo som mal urobiť? Mal som sa prinútiť ju zjesť? (Nie.) Bylina sa určite nemala jesť, pretože človek, ktorý ju poslal, sám presne nevedel, čo to vlastne je. Ak by som riskoval a zjedol ju len preto, aby som vyskúšal niečo nové, možno by sa mi nič nestalo – veď aj ten človek, ktorý z nej ochutnal, tvrdil, že sa mu nič nestalo. Ale čo je to už len za konanie, keď človek predstiera, že čosi je jedlé, zje to, no pritom vlastne nevie, čo zjedol? Nie je to ako konať naslepo? Kto koná takto naslepo? Iba niekto ľahkovážny, niekto, kto si povie: „Nezáleží na tom, aj tak je to jedno; „možno“ mi stačí.“ Myslíte si, že by som to mal urobiť? (Nie.) Prečo nie? Je predsa toľko vecí, ktoré sa dajú zjesť, tak prečo riskovať konzumáciu neznámej byliny? V časoch hladomoru, keď naozaj niet čo jesť, človek môže natrhať rôzne divé byliny a vyskúšať ich – v takých prípadoch je isté riziko pochopiteľné. V takých situáciách možno zjesť aj neznámu rastlinu. Ale je toto taká situácia? (Nie.) Keď máme toľko jedla, prečo by mal človek chodiť a hľadať divé byliny? Je nevyhnutné riskovať kvôli nejakému malému úžitku, ktorý je neviditeľný, nehmotný, len domnelý? (Nie.) A tak som sa rozhodol, že to nezjem. Našťastie som to nezjedol, ani som sa tým ďalej nezaoberal, a aj táto záležitosť sa tým uzavrela.

Po istom čase mi ten istý človek dal ďalší, v poradí už tretí, dar. Tentoraz bol ten dar naozaj výnimočný: nevyrástol zo zeme, ani nedozrel na strome. Čo to bolo? Dve vtáčie vajcia, úhľadne zabalené v papierovom vrecku, na ktorom bolo napísané: „Vtáčie vajcia pre Boha.“ Dosť zvláštne, však? Keď som papierové vrecko otvoril, uvidel som, že škrupinky tých dvoch vajec mali krásne sfarbenie. Nikdy predtým som nič také nevidel, preto som nedokázal určiť, aký vták ich zniesol. Chcel som si o tom niečo vyhľadať na internete, ale ani tam som nenašiel žiadnu stopu – existuje totiž veľa vajec s podobným vzorom a farbou, takže sa podľa veľkosti a farby nedali jednoznačne určiť. Myslí si niekto z vás, že malo zmysel opýtať sa toho muža, od akého vtáka tie vajcia sú? (Nie.) Prečo nie? (Ani on by to nevedel.) Presne, ako vravíte – ani on by to nevedel. Preto som sa ho ani nepýtal. Keby som sa ho opýtal, zranil by som jeho city a on by si pomyslel: „Konám s takým dobrým úmyslom a úctou, a predsa mi neveríš. Prečo to musíš hľadať na internete? Keď ti ich dávam, aby si si na nich pochutnal, tak ich jednoducho zjedz!“ Myslíte si, že som mal tie vajcia zjesť, alebo nie? (Nemal.) A keby ich dal vám, zjedli by ste ich? (Nie.) Ani ja by som ich nezjedol. Tieto vajcia sú predsa určené na liahnutie a rozmnožovanie vtákov. Nebolo by kruté ich zjesť? (Áno, bolo.) To som nemohol urobiť. A tak sa záležitosť s vtáčími vajcami uzavrela, hoci podobné veci sa naďalej opakovali.

Jedného dňa som kdesi uvidel, ako sa na zábradlí suší palina ročná, ktorá vyzerala ako palina čínska. Spýtal som sa jednej sestry, na čo slúži. Odvetila mi: „Nie je to tá istá palina čínska, ktorú ti minule dal ten muž? Palina čínska odstraňuje vlhkosť a zaháňa chlad. Si predsa citlivý na chlad, však? Ten muž povedal, že keď sa dosuší, odloží ti ju, aby si si ju mohol pridať do horúceho kúpeľa nôh a zahnal tak chlad.“ Ako si myslíte, že som zareagoval, keď som to počul? Jedným slovom. (Onemeli ste.) Áno, bol som bez slov. Nemal by som sa v takejto situácii zamyslieť nad tým, aký bol ten človek len starostlivý a ústretový? Ako to, že som onemel? Bolo to preto, že tento človek bol pri týchto záležitostiach zopár krát nerozvážny, no potom zmenil prístup, akoby chcel povedať: „Dal som ti byliny a vajcia, ale ty si ich nezjedol, tak som ti z tej paliny čínskej nechal trocha usušiť, aby si si ju mohol pridať do kúpeľa nôh. Moje úsilie by tak nevyšlo nazmar.“ Pri pohľade na toto všetko som naozaj nemal čo dodať. Neskôr som niekomu hovoril, že dnes už mnohé lekárne predávajú palinu čínsku. Dá sa kúpiť v ľubovoľnom množstve, v rôznych baleniach, pochádza z rôznych krajín a je spracovaná hygienicky. Je oveľa lepšia než to, čo mi poslal ten muž. Nie je teda zbytočné zbierať ju pri cestách a rozvešiavať ju na zábradliach, aby sa na slnku usušila? Ak ju usuší a dá mi ju, myslíš si, že ju budem chcieť? (Nie.) Nechcem ju. Po istom čase už na zábradlí žiadna palina nebola, lebo to, čo som povedal, sa k nemu dostalo a prestal ju posielať. Neskôr, keď bolo na poliach viacero divých bylín, už azda neboli považované za takú vzácnosť, a tak mi ich už nikto neposielal. A pokiaľ ide o vtáčie vajcia, tie sa medzitým zrejme vyliahli, preto ich už nebolo možné pozbierať. A tak som do dnešného dňa už ďalšie vtáčie vajcia, ani divé byliny nedostal. A to bol môj príbeh.

V príbehu boli celkovo štyri udalosti, pričom všetky sa týkali vecí, ktoré Mi boli poslané: dve sa týkali poslania neznámej divej zeleniny, jedna poslania neznámych vtáčích vajec a ďalšia na slnku vysušenej „tradičnej čínskej medicíny“. Možno znie trochu smiešne hovoriť o týchto veciach, ale pokiaľ ide o samotné udalosti, aké máte po ich vypočutí dojmy, ak vôbec nejaké máte? Je v nich niečo, čomu by ste mali rozumieť alebo si z toho niečo odniesť, nejaké ponaučenia, ktoré by ste si mali osvojiť? Na čo ste pri počúvaní všetci mysleli? Boli veci, ktoré som rozprával, namierené proti nejakej konkrétnej osobe? Určite nie. Ale ak teda neboli namierené proti žiadnej konkrétnej osobe, prečo o nich hovorím? Má to zmysel? Alebo sú to len prázdne reči? (Nie.) Keďže to nepovažujete za prázdne reči, viete, prečo o tom hovorím? Prečo tento človek robil také veci? Aká bola prirodzenosť jeho správania? Aký bol jeho motív? Aké sú tu problémy? Treba ich zasadiť do kontextu? Pravde budete schopní porozumieť, ak v kontexte prezriete ľudí a prirodzenosť samotných udalostí. Myslíte si, že človek, ktorý robil tieto veci, mal dobré alebo zlé úmysly? (Dobré úmysly.) V prvom rade je istá jedna vec: mal dobré úmysly. Čo bolo na jeho dobrých úmysloch nesprávne? Znamená konanie vecí s dobrými úmyslami, že ste starostliví? (Nie nevyhnutne.) Ak sú motívom konania niekoho dobré úmysly, chýba tam potom nevyhnutne nečistota skazenej povahy? Nie. Potom sa vás všetkých pýtam: ak si úctivý a poslušný voči svojim rodičom, prečo by si im neposlal tieto veci na jedenie? Alebo ak máš rád svojich šéfov a vodcov a záleží ti na nich, prečo by si im nedal zjesť takéto veci? Prečo by si sa to neodvážil urobiť? Je to preto, že sa bojíš, že sa niečo pokazí. Bojíš sa, že ublížiš svojim rodičom, svojim vodcom a svojim šéfom, nebojíš sa teda, že ublížiš Bohu? Aké sú tvoje úmysly? Čo zahŕňa tvoja láskavosť? Snažíš sa oklamať Boha? Snažíš sa s Ním zahrávať? Odvážil by si sa robiť také veci Bohu ako duchovnej bytosti? Mal by si bohabojné srdce, keby si videl, že Božie telo má normálnu ľudskú prirodzenosť, a namiesto toho, aby si sa Ho desil, by si sa odvážil robiť také veci? Ak by si nemal bohabojné srdce, bolo by konanie takýchto vecí skutočne prejavom tvojej starostlivosti? To nie je starostlivosť: je to klamanie Boha a zahrávanie sa s Ním a je to od teba nesmierne opovážlivé! Ak si naozaj zodpovedný človek, prečo to najprv sám nezješ a neochutnáš, aby si sa uistil, že je to v poriadku, skôr než to prinesieš Bohu? Ak to prinesieš priamo Bohu bez toho, aby si to sám zjedol a ochutnal, nie je to zahrávanie sa s Bohom? Nemáš pocit, že tým urážaš Božiu povahu? Je to niečo, na čo môže Boh zabudnúť? Aj keby si na to zabudol ty, Boh nezabudne. Čo ti chodí po rozume, keď robíš niečo také? Neochutnal si to a nemáš žiadne vedecké dôkazy, a predsa sa odvážiš dať to Bohu. Je to zodpovedné správanie? Akú zodpovednosť by si niesol, ak by si Bohu ublížil? Aj keby ťa zákon nepostihol, Boh by ťa trestal naveky. Tento odpad by si nepovažoval za dosť dobrý ani na to, aby si ho dal neveriacim vodcom a úradníkom, považoval by si to za nedôstojné, tak aké úmysly by si mal, keby si to dával Bohu? Je Moja hodnota taká malá? Keby si dal svojmu šéfovi tašku divej zeleniny, čo by si pomyslel? „Mám len takúto hodnotu? Ľudia mi dávajú peniaze a značkové veci a ty mi dávaš za hrsť buriny?“ Bol by si schopný to urobiť? Určite nie. Keby si to však urobil, čoho by si sa obával? Prvá vec, na ktorú musíš myslieť, je: „Čo má šéf rád? Potrebuje túto vec? Ak ju nepotrebuje a ja mu ju aj tak dám, bude mi robiť problémy? Bude ma v práci šikanovať a trápiť? Ak to bude vážne, bude hľadať zámienku, nachytá ma a prepustí?“ Myslíš na niečo z toho? (Áno.) Ktorú prvú vec by si mal dať svojmu šéfovi, ak ho chceš potešiť? (Niečo, čo má rád.) Nestačí mu dať len niečo, čo má rád. Ak napríklad práve potrebuje pohár, môžeš minúť 10 alebo 20 jüanov, aby si mu ho kúpil a dal? (Nie.) Musíš mu dať niečo zlaté, niečo strieborné, niečo reprezentatívne. Prečo mu dávať niečo, čo by si sa zdráhal kúpiť aj sám sebe? (Aby som ho potešil.) Aký je účel toho, že ho chceš potešiť? V prvom rade ťa prinajmenšom môže vziať pod svoje ochranné krídla a s mocou, ktorou vládne, ťa môže brániť a zabezpečiť, aby si mal stabilnú a istú prácu a plat. Prinajmenšom ti nebude robiť problémy. Takže mu nikdy nedáš zväzok neznámej divej zeleniny. Nie je to tak? (Je.) Nemôžeš to urobiť ani svojmu šéfovi, tak prečo to ten človek, ktorý Mi dal tú burinu, urobil Mne? Myslel na následky? Určite nie. A prečo nie? Niektorí by povedali: „Pretože Ty nás nebudeš trápiť.“ Je to také jednoduché? Pretože mu nebudem robiť problémy, je to tak? Ako to, že sa odvážil dať takéto veci? (Myslel si, že jeho úmysly sú dobré.) To je správne – zakryl všetku svoju ohavnosť a podlosť dobrými úmyslami, čo znamená: „Mám voči Tebe dobré úmysly, ale iní nie! Pozri na všetku tú divú zeleninu. Kto ju pre Teba vykopal? Nebol som to ja?“ Aký je to postoj? Aká je to mentalita? Sú tieto dobré úmysly v zhode s ľudskou prirodzenosťou? Ak nie sú ani v zhode s ľudskou prirodzenosťou, môžu byť v zhode s pravdou? (Nemôžu.) Nemohli by byť ďalej od pravdy! Čo sú tieto dobré úmysly? Sú to skutočne dobré úmysly? (Nie sú.) Aký postoj teda zahŕňajú? Aké nečistoty a podstaty obsahujú? Dokonca aj vy mladí ľudia, ktorí ste zo sveta videli málo, chápete, že svojmu šéfovi nemôžete len tak hocijako dávať dary; musíte myslieť na následky. Takže ak Mi obzvlášť skúsený štyridsiatnik alebo päťdesiatnik dáva takéto veci, aká je podľa vás prirodzenosť tohto konania? Stojí to za to, aby sme tu o tom diskutovali? (Áno.) Takže aká je v konečnom dôsledku prirodzenosť tohto konania? Ten muž Mi nedbanlivo dal nejakú divú zeleninu a žiadal Ma, aby som ju zjedol, pričom sám ani nevedel, čo to je. Keď som povedal, že to nevyzerá ako ten druh divej zeleniny, nestrácal čas a povedal Mi, aby som ju nejedol – a to nie je všetko. Poslal Mi na zjedenie divú zeleninu iného druhu. Nezjedol som ju a on povedal: „Daj si, je vynikajúca. Vyskúšal som ju.“ Aký je to postoj? (Je neúctivý a nezodpovedný.) Správne. Cítite všetci tento postoj? (Áno.) Je to myslené dobre? Nič tu nie je myslené dobre! Zohnal niečo náhodne bez toho, aby to niečo stálo, a potom to vložil do igelitového vrecka a dal Mi to, pričom Ma žiadal, aby som to zjedol. Aj keby si nazbieral nejakú divú zeleninu na kŕmenie oviec a králikov, stále by si musel uvažovať: „Môžu sa zvieratá otráviť, ak to zjedia?“ Nie je to niečo, čo by si mal zvážiť? Ak by si nebol ochotný riskovať pri kŕmení dobytka, ako môžeš len tak vziať hocijaký zväzok divej zeleniny a dať ho zjesť Mne? Aká je to povaha? Aká je prirodzenosť tohto problému? Rozumiete? Ak sa takýto človek takto správa ku Mne, ako by sa podľa vás správal k svojim podriadeným alebo k niekomu, koho považuje za obyčajného človeka? Je to len ľahkovážne zahrávanie sa. Aká je to povaha? Je podlá a surová. Možno ho považovať za dobrého človeka? (Nie, nemožno.) Nie je považovaný za dobrého človeka. Nebrať vážne telá a životy ľudí, hazardovať s nimi a potom nič necítiť a v skutočnosti nemať absolútne žiadne výčitky svedomia, ale byť schopný robiť tú istú vec zas a znova: to je naozaj zvláštne.

Na začiatku príbehu som povedal pár slov, ktorým ste možno nevenovali veľkú pozornosť. Povedal som, že niečo z tej divej zeleniny bolo na ľudskú konzumáciu, niečo pre zvieratá a niečo pre ľudí aj zvieratá. Toto je „známy výrok“ a má svoj pôvod. Viete, odkiaľ pochádza? Je to narážka na jeden príbeh. Pochádza od muža, ktorý v tom príbehu dal tých pár darov. Tento muž bol zodpovedný za sejbu a dal zasiať tri druhy kukurice. Aké tri druhy? Takú, čo jedia ľudia, takú, čo jedia zvieratá, a takú, čo jedia ľudia aj zvieratá: tieto tri. Sú to celkom zaujímavé tri druhy kukurice. Počuli ste už o nich? Nepočuli a aj ja som o nich počul prvýkrát – keďže sú vzácnosťou. Pretože ľudia, ktorí ich siali, boli veľmi nezodpovední, tieto tri druhy kukurice sa nakoniec pomiešali: tá pre zvieratá sa dala jesť ľuďom, zatiaľ čo tá pre ľudí sa dala zvieratám. Keď ju všetci zjedli, sťažovali sa, že kukurica je nechutná, že nechutí ako obilie a že má trochu trávovú príchuť. Čo to tí ľudia, ktorí siali kukuricu, urobili? Kvôli svojej nezodpovednosti pri konaní svojej povinnosti pomiešali to, čo bolo na jedenie pre ľudí, s tým, čo bolo pre zvieratá, až kým to nikto nevedel rozoznať, a museli kúpiť ďalšie semená a zasiať všetko odznova. Ako bola podľa vás táto práca vykonaná? Nemajú títo ľudia pri svojom konaní žiadne princípy? (Nemajú.) Hľadajú pri svojom konaní pravdu? (Nehľadajú.) Čo si takíto ľudia myslia o viere v Boha s takýmto postojom k spôsobu svojho konania, keď sú voči všetkým takí neúctiví a nezodpovední? Aký je ich prístup k pravde? Akú váhu má v ich srdciach? Aká významná je Božia identita? Vedia to? (Nevedia.) Nemali by o takých dôležitých veciach vedieť? Prečo teda nevedia? Súvisí to s ich povahou. Aká je to povaha? (Je to podlosť.) Je to podlosť a odpor k pravde. Neuvedomujú si prirodzenosť toho, čo robia, a nikdy sa nesnažia uvažovať ani hľadať, ani sa po vykonaní vecí neskúmajú. Namiesto toho si robia, čo chcú, a myslia si, že pokiaľ majú dobré a správne úmysly, nepotrebujú nikoho, kto by na nich dohliadal alebo ich kritizoval; myslia si, že ich zodpovednosti a povinnosti boli splnené. Je to tak? Niektorí ľudia hovoria: „Rozumieme príbehu, ktorý si nám povedal, ale stále nerozumieme tej časti, ktorá nás najviac zaujíma, a to: Aký je Tvoj postoj k tomu, že sa takéto veci dejú? Aký je Tvoj postoj k človeku, ktorý takéto veci robí? Je to hnev, zavrhnutie a odpor? Alebo máš takýto typ človeka rád?“ (Je to opovrhnutie.) Nemalo by sa takouto vecou opovrhovať? (Malo.) Čo by ste si mysleli, keby sa niečo také stalo vám? Predpokladajme, že ti nejaký láskavý človek dáva znova a znova nejaké neznáme predmety a dáva si veľkú námahu, aby ťa presvedčil: „Zjedz to, je to dobré pre tvoje telo; zjedz to, pomôže ti to udržať si zdravie; zjedz to, zlepší to tvoj vzhľad a vitalitu. Urobíš dobre, ak ma poslúchneš!“ Čo by si si myslel, keby sa po overení ukázalo, že tie predmety nemajú žiadnu hodnotu? (Keby som to bol ja, asi by som sa s týmto typom človeka už nechcel zaoberať; bol by som na neho nahnevaný a nemal by som slov – pocity tohto druhu.) Človek by mal takýmito ľuďmi opovrhovať a pociťovať k nim odpor. Čo ešte? Mal by sa cítiť nahnevaný, smutný alebo zranený? (Nemá to zmysel.) Nemá to zmysel, však? Nie sú ľudia, ktorí hovoria: „Tento človek to asi urobil preto, lebo nerozumie pravde?“ Väčšina ľudí nerozumie pravde, a predsa koľkí z nich sú schopní robiť takéto veci? Nelíšia sa ľudia jeden od druhého? (Líšia.) Ľudia sa od seba líšia. Je to presne tak, ako keď ľudia medzi sebou obchodujú: keď dochádza k výmene materiálnych statkov, niektorí ľudia hľadajú spravodlivosť a rozumnosť. Aj keď sa nechajú druhou stranou trochu využiť, nevadí im to – takto ich vzťah pretrváva; majú ľudskú prirodzenosť a cítia, že byť v menšej nevýhode nie sú žiadne veľké útrapy. Iným ľuďom chýba ľudská prirodzenosť a vždy radi využívajú ostatných: ich obchodovanie s ostatnými slúži čisto na to, aby využili iných a obohatili sa na ich úkor. Ak z teba môžu získať nejaké výhody, budú sa ti snažiť zapáčiť a udržiavať s tebou vzťah, ale ak nemôžu, odkopnú ťa. Neprejavujú voči tebe žiadnu úprimnosť; takíto ľudia nemajú žiadnu ľudskú prirodzenosť.

Čo si myslíte o type ľudí, ktorí dávajú dary ako v príbehu, ktorý sme si dnes rozprávali? Prečo takíto ľudia dávajú veci ako dary? Je to náhoda? Keby sa to stalo raz za mnoho rokov, mohla by to byť náhoda, ale možno to stále považovať za náhodu, ak sa tá istá vec stane štyrikrát počas jedného ročného obdobia? (Nemožno.) Toto jeho správanie nebolo náhodné a ani povahu tohto druhu nemožno nazvať chvíľkovým odhalením a prejavom skazenosti. Aká bola teda prirodzenosť jeho správania? Ako sme už povedali, jeho správanie bolo neúctivé, nezodpovedné, bezohľadné, unáhlené a impulzívne a vychádzalo z nekultúrnej povahy. Tak prečo to urobil? Prečo tie veci nedal nikomu inému, ale len Mne? Moja odlišná identita a postavenie Ma robili spôsobilým na prijatie týchto darov. Je vďaka tomu zjavný úmysel muža, ktorý dal dary, a prirodzenosť toho, čo urobil? Aký bol jeho cieľ? (Votrieť sa do priazne.) Správne. Aké je najpresnejšie slovo na opis tohto jeho zaliečania sa? Je to lacný trik: zaliečanie sa a prospechárstvo. Je to šikovný spôsob, ako sa ti votrieť do priazne, nalákať ťa do jamy, ktorú vykopal, bez toho, aby si si to uvedomil, a vyvolať v tebe dobrý pocit z neho, hoci v skutočnosti nie je ani trochu úprimný – chce dosiahnuť svoje vlastné ciele bez toho, aby zaplatil akúkoľvek cenu. Urobil to bez akéhokoľvek podrobného zváženia následkov a jednoducho ti dal niečo, čo zobral zadarmo, aby si mal pocit, že je starostlivý, a ukolísal ťa, aby si mal pocit šťastia. Čo to v skutočnosti znamená? Znamená to, že bez toho, aby minul čo i len cent, v tebe vyvolal pocit, že si z neho mal veľký úžitok, čím ťa zjavne má za blázna. Neznamená to práve toto? Myslí si: „Neminiem ani cent a nebudem sa namáhať; nie som voči Tebe vôbec úprimný. Dám Ti len niečo, aby si si ma pamätal, aby si si o mne myslel, že som láskavý, starostlivý a verný a že k Tebe v srdci prechovávam lásku.“ To, že ťa prinúti mylne veriť, že je takýto, je lacný trik a je to aj prospechárstvo. Použitie tej najlacnejšej takzvanej láskavosti na získanie najväčšieho úžitku a najväčšej výhody bez zaplatenia akejkoľvek ceny alebo akejkoľvek úprimnosti je lacný trik. Urobil by to niekto z vás? Robí to každý – len ste neurobili to isté, čo on, ale keby ste mali príležitosť, urobili by ste to. Toto je prvá vec, ku ktorej som dospel pri zaobchádzaní s týmito typmi ľudí, a je to to, že sú veľmi dobrí v lacných trikoch. Neveria v Boha; nasledujú niekoho, o kom si myslia, že im prinesie úžitok, požehná ich a koho sa oplatí nasledovať. Táto jedna udalosť úplne odhalila vieru tohto typu človeka a pravdu o tom, aký v skutočnosti je. Chápanie lásky, vernosti a podriadenosti Bohu je u takýchto ľudí príliš zjednodušené a chcú použiť metódu lacného triku, aby získali Božie schválenie a dostali požehnania. Sú voči Bohu úprimní? Sú nejakým spôsobom bohabojní? (Nie sú.) Ostatné veci sú potom ešte viac vylúčené. To je prvá vec, ku ktorej som dospel. Mám podľa vás pravdu? (Máš.) Nálepkujem ho nespravodlivo? Robím z komára somára? Rozhodne nie. Súdiac podľa jeho podstaty je to oveľa vážnejšie. Prinajmenšom klame Boha a zahráva sa s Ním.

Druhá vec, ku ktorej som dospel, je to, čo možno vidieť na takýchto ľuďoch. Ľudské srdce je hrozné! Povedzte Mi, v čom spočíva táto hrôza? Prečo hovorím, že ľudské srdce je hrozné? (Tento človek sa votrie do Božej priazne, aby uspokojil svoj úmysel a túžbu získať požehnania, a potom je nezodpovedný a nezvažuje, čo sa stane s Božím telom po tom, čo zje tieto veci, alebo aké to bude mať následky. Vždy zváži následky všetkého, čo dá jesť svojej vlastnej rodine, ale keď dáva niečo Bohu, vôbec nezvažuje následky. Robí to výlučne preto, aby dosiahol svoje vlastné ciele tým, že sa votrie do Božej priazne akýmikoľvek prostriedkami; vidno, že je obzvlášť sebecký a opovrhnutiahodný, že vo svojom srdci nemá miesto pre Boha a že s Bohom nezaobchádza ako s Bohom.) Neznamená to v podstate, že so Mnou nezaobchádza ako s ľudskou bytosťou? Dá sa to tak povedať? (Dá.) Aké hrozné úmysly! (Áno, neoklamal by Boha, ani keby s Ním mal zaobchádzať ako so svojím príbuzným.) To je naozaj hrozné. Keby bol niekto tvojím priateľom, správal by sa k tebe takto? Nesprával. Povedal by ti, čo je dobré jesť, a keby malo jedenie niečoho vedľajšie účinky, dôrazne by ťa od toho odhováral; to je niečo, čo dokážu urobiť aj priatelia. Ale dokáže to urobiť tento človek? Nie. Keďže urobil takú vec Mne, určite by ju urobil aj vám. Aké ďalšie hrôzy sa s ním spájajú? (Je hlboko vypočítavý. Zakrýva to povrchnou srdečnosťou, ale vo vnútri kuje plány a snaží sa získať čo najväčší úžitok z tej najlacnejšej veci, akú dokáže zohnať, a to je hrozný pocit.) Je dobré vidieť to takto. To, o čom ste hovorili predtým, je jeho sebecká stránka, zatiaľ čo toto sa týka jeho intrigovania. Odkiaľ na základe toho, čo ste všetci povedali, pochádzajú tieto veci, ktoré sú hlboko v človeku, tieto veci, ktoré sa odhaľujú z jeho ľudskej prirodzenosti, veci, ktorých je schopný alebo neschopný sa dotknúť a ktoré iní môžu byť schopní alebo neschopní vidieť alebo interpretovať? Učia ich rodičia? Učia sa v škole? Alebo ich pestuje spoločnosť? Ako vznikajú? Jedna vec je istá: sú niečím vrodeným. Prečo to hovorím? S čím súvisia vrodené veci? Súvisia s prirodzenosťou-podstatou človeka. Takže, keď takto uvažoval, bolo to dlhé premýšľanie alebo náhly rozmar? Inšpirovalo ho niečo, čo videl robiť niekoho iného, alebo to potreboval urobiť za určitých okolností? Alebo som mu dal pokyn, aby to urobil? Nič z toho. Hoci sa tieto malé veci môžu navonok zdať obyčajné, prirodzenosť, ktorá je základom každej z nich, je neobyčajná. Dokázal si človek, ktorý tieto veci urobil, uvedomiť následky svojho konania? Nedokázal. Prečo nie? Predpokladajme, že kúpiš lacnú vec v pouličnom stánku, aby si ju dal svojmu šéfovi. Nemusíš pred jej darovaním zhodnotiť záležitosti a spýtať sa sám seba: „Môže šéf nájsť túto vec v pouličnom stánku? Môže ísť na internet a zistiť, koľko stojí? Môže mu niekto prezradiť, koľko stojí? Čo si o mne pomyslí, keď ju uvidí?“ Nie sú to veci, ktoré by si musel posúdiť? Najprv by si to posúdil a až potom kúpil. Keby si mal po posúdení pocit, že darovanie tejto veci by malo nepriaznivé následky, daroval by si ju aj tak? Určite nie. Keby si si myslel, že ťa to vyjde lacno a šéfovi by to urobilo radosť, potom by si ju určite daroval. Ale tento muž v príbehu neposúdil žiadnu z týchto vecí, čo teda myslel? Myslel len na to, že toto je jediný spôsob, ako dosiahnuť svoje úmysly. Teraz, keď to analyzujeme, vynára sa prirodzenosť tejto záležitosti. Čo možno vnímať prostredníctvom jej prirodzenosti? Druhým výsledkom, ktorý možno vidieť na ľuďoch prostredníctvom kontaktu s nimi, je, že ich srdcia sú hrozné. Možno vyvodiť záver o skazenej povahe, ktorú takíto ľudia úmyselne alebo mimovoľne odhaľujú? Čo spôsobuje, že ľudské srdce je také hrozné? Je to tým, že je príliš necitlivé? Necitlivý človek je ten, komu chýba vnímavosť. Bolo by presné opísať ich ako necitlivých? (Nebolo.) Je to teda kvôli nevedomosti? (Nie je.) Čomu by sa teda mala nakoniec pripísať príčina? Mala by sa pripísať podlým povahám ľudí. Musím vám povedať, v čom spočíva hrôza ľudí: spočíva v tom, že v ich srdciach prebývajú démoni. Aký z toho máte všetci pocit? Prečo hovorím, že v srdciach ľudí prebývajú démoni? Ako tomu rozumiete? Nemyslíte si, že je to hrozné vyhlásenie? Nie ste vystrašení, keď to počujete? Predtým ste si nemysleli, že vo vašich srdciach prebývajú démoni; len ste si mysleli, že máte skazenú povahu, ale nevedeli ste, že vo vás prebývajú démoni. Teraz to viete. Nie je to vážny problém? Myslíte si, že som to vystihol správne? (Áno.) Nejde to k hlavnej príčine problému? (Ide.) Uvažujte o tom, prečo som povedal, že v srdciach ľudí prebývajú démoni. Zamyslite sa nad tým: oklamal by človek so svedomím a rozumom Boha takýmto spôsobom? Je toto podriadenosť Bohu? Toto znamená odporovať Bohu s otvorenými očami a vôbec s Ním nezaobchádzať ako s Bohom. Teraz, keď Boh prišiel na zem spasiť ľudstvo, aký je vzťah medzi človekom a Bohom? Je to vzťah nadriadeného a podriadeného? Priateľstvo? Príbuzenstvo? Aký vzťah to v skutočnosti je? Ako zaobchádzaš s týmto vzťahom a ako k nemu pristupuješ? Aké nastavenie mysle by si mal mať, keď sa stýkaš a vychádzaš s Bohom? Čo by si mal mať v srdci, aby si vychádzal s Bohom? (Strach.) Strach sa zdá byť pre každého nereálny. (Des.) Des sa nedá dosiahnuť. Ak so Mnou zaobchádzaš ako s obyčajným človekom – len ako so známym, pričom si navzájom príliš nerozumieme a nie sme si dosť blízki na to, aby sme boli priateľmi –, ako potom môže byť vzťah medzi nami harmonický a priateľský? Človek so zmyslom pre svedomie by mal vedieť, ako robiť takéto veci primerane. (Musí tam byť úcta.) To je úplné minimum, ktoré by si mal mať. Predpokladajme, že sa stretnú dvaja ľudia: ešte sa nepoznajú a nevedia, ako sa ten druhý volá. Ak jeden z nich vidí, že ten druhý je nevinný, a chce sa s ním zahrávať, nie je to šikanovanie? Ak tam nie je ani minimum úcty, zostala tam nejaká ľudská prirodzenosť? Aby ľudia spolu vychádzali, bez ohľadu na to, aké spory alebo konflikty môžu vzniknúť, musia sa aspoň navzájom rešpektovať. Úcta je elementárny zdravý rozum pri počínaní si a medzi všetkými ľudskými bytosťami existuje minimum úcty. Existuje teda táto úcta, keď sa ľudia stýkajú s Bohom? Ak sa nedokážeš dostať ani do tohto bodu, aký je potom v tvojej mysli v skutočnosti vzťah medzi Bohom a tebou? Potom neexistuje vôbec žiadny vzťah – ani vzťah cudzinca. Preto človek, ktorý dal dary, bol schopný zaobchádzať s Bohom takto: nielenže Boha nerešpektoval, ale Ho chcel aj oklamať. Vo svojom srdci necítil, že by mal Boha rešpektovať alebo že by mal starostlivo a dôkladne zvážiť Jeho zdravie a následky toho, že zje dary – tieto veci neboli v rozsahu jeho úvah. Stačilo mu len použiť triky, aby oklamal Boha a získal Jeho priazeň; najlepšie pre neho bolo, že bol schopný oklamať Boha. Také bolo jeho srdce. Nie je hrozné, že človek má také srdce? Je to hrozné!

Niektorí ľudia veria v Boha a navonok sa zdá, že Ho nasledujú. Uvažovali však niekedy hlboko vo svojom srdci nad cestou, ktorou sa vydali, a nad cenou, ktorú zaplatili? Skúmali a hľadali, či splnili povinnosti, ktoré im zveril Boh? Aký je vlastne postoj ľudí pri ich zaobchádzaní s Bohom? Súdiac podľa rôznych vecí, ktoré ľudia prejavujú a odhaľujú, a dokonca aj podľa ich najhlbšieho intrigovania, nehovoriac o všetkých povahách odhalených v týchto veciach, ktoré robia pri zaobchádzaní s Bohom – čo ľudia urobili pre Boha? Aké sú postoje ľudí k Bohu a čo Mu obetujú okrem toho, že platia cenu za veci, ktoré sú pre nich prospešné, a dôkladne ich zvažujú? Nič iné ako intrigovanie, vypočítavosť, ostražitosť a pohŕdavý postoj. Pohŕdanie je postoj a ako slovesom vyjadríme správanie, ktoré z tohto postoja vyplýva? „Zosmiešňovať.“ Počuli ste už toto slovo? (Počuli.) „Zosmiešňovať“ je trochu formálny výraz. Čo hovoríme v hovorovej reči? Hovoríme „uťahovať si“, „vystreliť si z niekoho“, „robiť si z niekoho žarty“. Pripadáš im nenápadný, zdáš sa byť nevinný; v ich očiach nie si ničím a oni sa odvážia otvorene ťa zosmiešňovať – aká je to povaha? Prebýva v srdci niekoho s takouto povahou anjel alebo démon? (Démon.) Je to démon. Ak dokáže takto zaobchádzať s Bohom, čím potom v skutočnosti je? Dokáže praktizovať Božie slová? Dokáže sa podriadiť Božím slovám? Napríklad niekto taký ako ten muž, ktorý Mi poslal dary – nehľadá pravdu ani nerozumie Božím úmyslom. Nemá ani najmenšie tušenie o tom, čo Boh od človeka požaduje, čo chce vidieť alebo čo chce od človeka získať. Je presne ako niekto, kto sa stýka so svojím šéfom, sústredí sa na to, ako sa mu podlizovať a oklamať ho, a zaobchádza s ním akýmkoľvek spôsobom, ktorý mu umožní dosiahnuť jeho ciele – čím takýto človek v skutočnosti žije? Žije pätolizačstvom, pretĺka sa opovrhnutiahodným životom tým, že sa podlizuje svojim vodcom. Prečo Mi preukázal takú „starostlivosť“ a „láskavosť“? Nemohol si pomôcť, však? Mohol predvídať, aký z toho budem mať pocit? (Nie.) Správne; nerozumel tomu. Úplne mu chýba myseľ normálneho človeka. Nevedel a ani ho nezaujímalo, ako by som mohol vnímať, definovať alebo hodnotiť jeho správanie a povahu. O čo sa stará? Stará sa o to, ako sa Mi podlizovať, aby dosiahol svoje ciele a zanechal vo Mne dobrý dojem. To je jeho úmysel pri konaní vecí. Aká je to ľudská prirodzenosť? Urobil by toto človek so skutočným svedomím a rozumom? Žil si už toľko rokov, takže by si mal rozumieť: Po prvé, nepotrebujem tvoje podlizovanie. Po druhé, nepotrebujem, aby si Mi niečo dával. Po tretie, a to je najdôležitejšie, mal by si rozumieť, že bez ohľadu na to, čo robíš, bez ohľadu na to, aké sú tvoje úmysly a ciele a aká je prirodzenosť toho, čo robíš, Ja to všetko definujem a robím o tom záver. Nejde o to, že niečo urobíš a tým to hasne; naopak, musím jasne vidieť, aké sú tvoje úmysly a motívy. Pozerám sa len na tvoju povahu. Niektorí asi povedia: „Si na ľudí taký prísny!“ Som? Vôbec si to nemyslím. Práve preto, že nie som vôbec prísny, sa niektorí ľudia snažia využiť situáciu. Nie je to tak? Len čo so Mnou niektorí ľudia prídu do kontaktu, uvažujú: „Vidím ťa len ako bežného človeka. Netreba si ťa veľmi všímať. Si taký istý ako ja: tiež ješ trikrát denne a nevidím, že by si mal nejakú autoritu alebo moc. Nebudeš mať čo povedať, bez ohľadu na to, ako s tebou budem zaobchádzať. Čo mi môžeš urobiť?“ Aký je to spôsob myslenia? Odkiaľ pochádza? Pochádza z povahy človeka. Prečo majú ľudia takú povahu? Je to preto, že v ich srdciach prebývajú démoni. Keďže v ich srdciach prebývajú démoni, bez ohľadu na to, aký veľký si myslia, že Boh je, bez ohľadu na to, aké vznešené si myslia, že je Božie postavenie, bez ohľadu na to, ako veria, že Boh vyjadruje pravdu, aby spasil ľudí, bez ohľadu na to, ako veľmi slovami vyjadrujú svoju vďačnosť, a bez ohľadu na to, ako dávajú najavo svoju ochotu trpieť a platiť cenu, keď príde čas konať ich povinnosť, v ich srdciach budú vládnuť démoni a práve títo démoni sa pustia do práce. Aký človek sa podľa vás odváži klamať a zosmiešňovať dokonca aj Boha? (Démon.) Je to démon; to je isté.

Z ktorého dialógu medzi satanom a Bohom v našom predchádzajúcom duchovnom spoločenstve môžeme vidieť satanovu povahu? Boh povedal: „Satan, odkiaľ prichádzaš?“ Čo odpovedal satan? („Chodím sem a tam po zemi, kráčam hore a dole po nej.“ [Jób 1, 7]) Čo sú to za reči? (Diabolské reči.) Sú to diabolské reči! Keby satan zaobchádzal s Bohom ako s Bohom, povedal by: „Boh sa ma spýtal, tak slušne poviem, odkiaľ prichádzam.“ Nie je to rozumná reč? (Je.) Je to veta v zhode s normálnym ľudským myslením: úplná veta, gramaticky správna a okamžite zrozumiteľná. Povedal to satan? (Nie.) Čo povedal? „Chodím sem a tam po zemi, kráčam hore a dole po nej.“ Rozumiete tejto vete? (Nie.) Ani doteraz nikto nerozumie, čo to znamená. Odkiaľ teda satan prichádzal? Kde chodil sem a tam? Odkiaľ prichádzal a ktorým smerom išiel? Existujú na tieto otázky nejaké presvedčivé odpovede? Tí, ktorí vykladajú Bibliu, nedokázali dodnes zistiť, odkiaľ satan skutočne prichádzal, ani ako dlho mu trvalo, kým prišiel pred Boha a prehovoril k Nemu; nič z toho nie je známe. Ako potom mohol satan odpovedať na Božiu otázku takým tónom a takým jazykom? Položil mu Boh otázku s vážnosťou? (Áno.) Odpovedal potom satan podobným spôsobom? (Nie.) Aký postoj zaujal pri odpovedi Bohu? Postoj zosmiešňovania. Je to, ako keď sa niekoho spýtaš: „Odkiaľ si?“ a on odpovie: „Hádaj.“ „Neviem uhádnuť.“ Vie, že to neuhádneš, ale aj tak ťa nechá hádať. Len si z teba robí žarty. Práve tento postoj sa označuje ako zahrávanie sa s niekým alebo zosmiešňovanie niekoho. Nie je úprimný a nechce, aby si to vedel; chce si z teba len vystreliť a robiť si z teba žarty. Satan má presne takúto povahu. Povedal som, že v srdciach niektorých ľudí prebývajú démoni; nezaobchádzajú takto s Bohom? Súdiac podľa ich vonkajšieho vzhľadu, keď pobehujú, robia veci a občas znášajú nejaké útrapy a platia malú cenu, by sa nezdalo, že sú takýmito ľuďmi; zdá sa, že majú Boha v srdci. Ale z ich postojov v spôsobe, akým zaobchádzajú s Bohom a pravdou, vidíte, že v ich srdciach prebýva démon, a to je všetko. Nedokážu ani priamo odpovedať na Božie otázky – sú to ľudia, ktorí chodia dookola ako hady, až kým nemôžeš nájsť odpoveď a nevieš sa vysomáriť z toho, čo hovoria. Čo sú to za ľudia? Môžu byť úprimní vo svojom zaobchádzaní s Bohom? Môžu takíto ľudia s postojom pohŕdania a opovrhovania, s akým zaobchádzajú s Bohom, praktizovať Božie slová ako pravdu? (Nie.) Prečo nie? Pretože v ich srdciach prebývajú démoni. Nie je to tak? (Áno, vôbec nezaobchádzajú s Bohom ako s Bohom.) V tom spočíva podlosť týchto ľudí. Ich podlosť spočíva v tom, že si myslia, že Božia integrita, pokora, normálnosť a praktickosť, ktoré vidia, nie sú tým, čo robí Boha milým – ale čím potom sú? Myslia si, že sú to Božie nedostatky; že sú to oblasti, v dôsledku ktorých sú ľudia náchylní vytvárať si predstavy; že sú to najväčšie nedokonalosti Boha, v ktorého veria; že sú to chyby, problémy a nedostatky. Ako by sa malo na takýchto ľudí pozerať? Toto je spôsob a postoj, s akým zaobchádzajú s Bohom; je to potupné pre Boha, ale čo pre nich samých? Majú z toho nejaký úžitok? Je to urážka aj pre nich samých. Prečo to hovorím? Keby ti ako obyčajnému človeku niekto len tak dal niečo na jedenie a ty by si to vzal a zjedol ako hlupák bez toho, aby si sa staral o fakty a bez toho, aby si sa vôbec spýtal, o čo ide, nenaznačovalo by to, že v tvojej ľudskej prirodzenosti niečo chýba? Je človek, ktorému niečo chýba v jeho ľudskej prirodzenosti, normálnym človekom? Nie. Keby vtelený Kristus nemal ani takúto normálnu ľudskú prirodzenosť, bol by ešte hoden niekoho viery? Nebol. Aké sú znaky ľudskej prirodzenosti vteleného Boha? Jeho rozumnosť, myslenie a svedomie sú tie najnormálnejšie. Má schopnosť súdiť? (Áno.) Keby som to nemal, keby som bol len popletený človek bez zdravého rozumu a hlbokého poznania, neschopný myslieť, keď Ma postihnú udalosti, mohol by som byť ešte považovaný za normálnu ľudskú bytosť? To by bola chybná ľudská prirodzenosť, nie normálna ľudská prirodzenosť. Mohol by sa taký človek nazývať Kristom? Keď sa Boh vtelil, vybral by si také telo? (Nie.) Určite nie. Keby som to bezhlavo urobil, bol by taký Boh, Ten, ktorý je známy ako vtelený Boh, hoden nasledovania? Nie a boli by ste na zlej ceste. Toto je z Môjho pohľadu jeden aspekt. Na druhej strane, z tvojho pohľadu, ak Ho považuješ za Boha, za predmet svojho nasledovania, a ako Jeho nasledovník s Ním zaobchádzaš takto – kam sa potom zaraďuješ? Nie je to pre teba potupné? (Je.) Ak je Boh, v ktorého veríš, v tvojich očiach taký nehodný tvojej úcty, a predsa v Neho veríš, čo to z teba robí? Si popletený? Si zmätený nasledovník? Nerobili by si si hanbu? (Robili.) Ale ak si myslíš, že On má všetky tieto aspekty normálnej ľudskej prirodzenosti, že je vteleným Bohom, a ty to aj tak robíš, nerobíš hanbu Bohu? Oba pohľady sú platné. Problém vidíš, či sa naň pozeráš z Božieho alebo z ľudského pohľadu – a problém je tu vážny! Nie je to tak? (Je.) Z ľudského pohľadu, ak Ho považuješ za Boha a potom s Ním takto zaobchádzaš, potom verejne robíš Bohu hanbu. Ak si myslíš, že nie je Boh, ale ľudská bytosť, ale stále Ho nasleduješ, nebol by to rozpor? Nerobil by si si hanbu? Uvažuj o týchto dvoch aspektoch; mám pravdu? Nie je to tak? Prečo ľudia nemôžu myslieť na tieto veci? Prečo sa stále takto správajú? Je to len preto, že nerozumejú pravde? Nezachádzajme do toho príliš hlboko; len pri pohľade z hľadiska kvality sú to nerozumní kreténi. Prečo hovorím, že sú nerozumní? O akom rozume hovorím? Ide o myslenie. Robiť niečo bez premýšľania, bez toho, aby si vedel zvážiť pre a proti, bez toho, aby si vedel zvážiť prirodzenosť toho, čo robíš, alebo či by si to mal urobiť alebo nie, znamená byť nerozumný. Aká vec nemá rozum? Zvieratá a šelmy nemajú rozum, ale ľudia by tieto veci zvažovali. Ľudia môžu robiť hlúpe veci v okamihu impulzu, ale ak robia tie isté hlúpe veci znova a znova, potom ich možno charakterizovať ako nerozumných. Nerozumný človek je niekto s narušeným rozumom alebo hovorovo niekto, kto má o koliesko menej. Ale jeho sebectvo je výrazné a vôbec mu nechýbajú prefíkané triky, preto hovorím, že v srdciach ľudí prebývajú démoni.

Čo si myslíte, robím z komára somára, keď vyťahujem otázku dávania darov, aby som o nej hovoril v duchovnom spoločenstve? Keby som o tom nehovoril v duchovnom spoločenstve a len by som to mimochodom spomenul, malo by to na vás po vypočutí taký účinok? (Nemalo.) Nanajvýš by ste po vypočutí uvažovali: „Ako mohol tento človek urobiť takú vec? Ja také veci nerobím; naozaj existujú všelijakí ľudia!“ Nanajvýš to by ste si mysleli. Možno by ste o tom trochu hovorili a to je všetko – ale rozumeli by ste tomu tak hlboko? (Nie.) Nerozumeli by ste tomu tak hlboko. Aký úžitok vám teda prinášajú Moje slová? Akú pravdu ste získali? V prvom rade vám musím pripomenúť: aký je najlepší vzťah, ktorý sa dá nadviazať medzi človekom a Bohom? Keď sa niekto priblíži k Bohu, ako by mal s Bohom vychádzať, keď je s Ním v úzkom kontakte? Nie je potrebné hľadať pre to princípy? (Áno.) Okrem toho, keďže veríte v Boha už toľko rokov, aké udalosti sa stali v každodennom živote ľudí, ktoré majú rovnakú prirodzenosť ako to, čo urobil muž v príbehu? Nestojí za to uvažovať o týchto otázkach? Mohol by sa niekto poučiť a povedať: „Boh netoleruje ani malé chyby, takže toto je zúfalo vážne. Radšej sa k Nemu nepribližujme, nemajme s Ním blízky kontakt ani sa Ním nezaoberajme – s Ním sa neradno zahrávať! Ak to pokazíš, problém nafúkne a dostaneš sa do vážnych problémov. Určite Mu nič nedám!“? Je prijateľné takto uvažovať? (Nie.) V skutočnosti sa nemusíte obávať: nemáme veľa príležitostí na blízky kontakt a máme ešte menej chvíľ, v ktorých by sme mohli navzájom prichádzať do styku, takže toto nie je záležitosť, ktorej by ste sa museli obávať. Ak s vami niekedy budem v styku, nebojte sa; prezradím ti tajomstvo. Či už so Mnou vychádzaš, alebo sa modlíš a hľadáš v súkromí, čo je tajomstvo číslo jeden? Čokoľvek robíš, nesúper so Mnou; ak si súťaživý typ, drž sa odo Mňa ďalej. Sú ľudia, ktorí hovoria veľmi prefíkane, v okamihu zosnujú niekoľko plánov a každá veta, ktorú vyslovia, je pretkaná nečistotou; ak budú hovoriť viac, nebudeš vedieť, ktoré slová sú pravdivé a ktoré falošné. Takíto ľudia sa ku Mne nesmú nikdy priblížiť. Čo je tá najdôležitejšia vec, ktorú by si mal urobiť, a ten najdôležitejší princíp, ktorým by si sa mal riadiť, keď prichádzaš do kontaktu s Bohom a si s Ním v styku? Maj vo svojom zaobchádzaní s Bohom úprimné srdce. Nauč sa tiež úctivosti. Úctivosť nie je zdvorilosť; nie je to podlizovanie sa ani snaha získať si priazeň, ani to nie je zaliečanie sa či pätolizačstvo. Čo to teda presne je? (Je to zaobchádzanie s Bohom ako s Bohom.) Zaobchádzať s Bohom ako s Bohom je hlavný princíp. A čo podrobnosti? (Naučiť sa počúvať Boha.) To je jeden aspekt praktizovania. Niektorí ľudia so Mnou prichádzajú do kontaktu a začnú Mi skákať do reči, tak ich nechám dohovoriť, až potom pokračujem. A ako so Mnou zaobchádzajú, keď hovorím Ja? Počúvajú so zatvorenými očami. Čo to naznačuje? Je to ako povedať: „To, čo hovoríš, je nezmysel. Čo Ty vieš?“ To je ich postoj. Možno neviem všetko, ale mám princípy a hovorím ti, čo som sa naučil, čo som videl a čomu dokážem rozumieť, ako aj princípy, ktoré poznám, a ty z toho môžeš celkom dosť získať. Ale ak sa na Mňa stále pozeráš a myslíš si, že nič neviem, a nepočúvaš Ma pozorne, potom nič nezískaš – budeš na to musieť prísť sám. Nie je to tak? Takže sa musíte naučiť počúvať Božie slová. Keď počúvate, obmedzujem vás vo vyjadrovaní vašich názorov? Nie. Keď dohovorím, spýtam sa vás všetkých, či máte nejaké otázky, a ak niekto má, hneď na ne odpoviem a poviem vám princípy, ktoré sa týchto otázok týkajú. Niekedy vám nepoviem len princípy, ale poviem vám priamo, čo by ste mali robiť, a podrobne opíšem každý aspekt. Hoci sú oblasti, ktorým nerozumiem, mám svoje vlastné princípy a mám svoje vlastné názory na takéto záležitosti a spôsoby ich riešenia, takže vás učím na základe toho, čo považujem za správne názory a princípy. Prečo vás dokážem učiť? Je to preto, že vy týmto veciam ani nerozumiete. Keď sú tieto otázky zodpovedané, znova sa spýtam, či sú ešte nejaké otázky; ak sú, znova na ne bezodkladne odpoviem. Nechcem len, aby si Ma počúval; dávam ti príležitosť hovoriť, ale to, čo hovoríš, musí byť rozumné – žiadne nezmysly a žiadne strácanie času. Niekedy niektorých ľudí z netrpezlivosti preruším. Za akých okolností? Je to vtedy, keď hovoria zdĺhavo a použijú desať viet na to, čo sa dá povedať piatimi. V skutočnosti im rozumiem hneď, ako ich počujem; viem, čo bude nasledovať, takže nemusia hovoriť nič viac. Buď stručný a vecný; nemrhaj časom iných. Keď dohovoríš, dám ti odpoveď a poviem ti, čo máš robiť a podľa akých princípov to máš robiť. Tým by sa to malo skončiť, nie? Ale niektorí ľudia to nedokážu pochopiť a hovoria: „Nie, musíš ma rešpektovať; naša úcta je vzájomná. Ty si dohovoril, ale ja som nedokončil vyjadrenie svojho názoru. Môj názor je takýto – musím začať znova od začiatku.“ Vždy chcú vyjadriť svoje názory v presvedčení, že si ich nie som vedomý, hoci v skutočnosti hneď, ako začnú hovoriť, viem, aké sú ich názory – je teda potrebné, aby pokračovali? Nie je to potrebné. Niektorí ľudia majú také nízke IQ, že potrebujú desať viet, aby povedali vec, ktorá si vyžaduje len dve, a ak ich nepreruším, budú hovoriť ďalej. Všetci ostatní to pochopili; Ja tomu stále nerozumiem? Ale oni sa stále chcú vyjadriť, takže to nie je len tým, že majú nízke IQ – aj ich rozum je slabý! Stretli ste sa niekedy s takými ľuďmi? (Áno.) Myslia si, že sú múdri, hoci majú slabý rozum a nízke IQ. Nie je to odporné? Je to hnusné a odporné. Keď ľudia prichádzajú do kontaktu s Bohom, prvou vecou je zaobchádzať s Ním s úprimným srdcom; druhou je, že sa musia naučiť úctivosti; a treťou a najdôležitejšou vecou je naučiť sa hľadať pravdu. Nie je to to najdôležitejšie? (Je.) Aký zmysel má veriť v Boha, ak nehľadáš pravdu? Akú hodnotu má viera v Neho? Kde je v tom zmysel? Tento bod je niečo, v čom väčšina ľudí môže zlyhávať, tak prečo ho vyťahovať? Je to príprava na budúcnosť; musíte sa naučiť takto praktizovať, keď sa vám v budúcnosti stanú takéto veci.

V cirkvi som prišiel do kontaktu s mnohými ľuďmi a niektorých z nich som poveril niekoľkými úlohami. O pár dní neskôr Mi dali spätnú väzbu a ukázali Mi, že si zapísali všetko, čo som im pridelil, a že teraz sú v procese uskutočňovania každej jednej veci. Keď sa so Mnou stretli, podali Mi správu o postupe uskutočňovania, o tom, ktoré otázky si vyžadujú hľadanie a ktoré ešte čakajú na výsledky, a poskytli Mi úplnú aktualizáciu. Veľmi jasne vysvetlili podrobnosti a hoci boli niekedy trochu triviálne, ich postoje ukázali, že sú vo svojom zaobchádzaní s Božími slovami seriózni a zodpovední a že vedia, aké sú ich zodpovednosti, povinnosti a záväzky. Niektorí ľudia boli iní: poveril som ich dvoma úlohami a oni si ich zapísali do zápisníkov, ale o týždeň neskôr, keď stále nič neuskutočnili, si spomenuli až vtedy, keď som sa ich na to spýtal – a potom si to všetko znova zapísali do zápisníkov. Po ďalšom týždni, keď som sa ich spýtal, prečo tá záležitosť stále nie je uzavretá, sa vyhovárali, uvádzali tú či onú ťažkosť a potom si všetko znova usilovne zapísali do zápisníkov. Kam si všetko zapísali? (Do zápisníkov.) Ale do mysle si nezapísali nič. Nie je to zverenie niečoho nesprávnej osobe? To nie sú ľudia. Čokoľvek som im zveril, išlo jedným uchom dnu a druhým von – vôbec to nebrali vážne. Všetky úlohy týkajúce sa určitej profesie alebo všeobecných záležitostí – spolu s niektorými záležitosťami týkajúcimi sa cirkevnej práce –, ktoré ľuďom prideľujem, sú v rozsahu toho, čo môžu dosiahnuť; žiadna z nich nie je určená na to, aby im sťažovala veci. Keď som poveril vodcov a pracovníkov, aby niečo urobili, väčšina z nich Mi však často po prevzatí poverenia nepodala správu a o stave práce som sa nič nedozvedel. Či bola zariadená, ako bola vykonaná, aké chyby sa vyskytli, aké sú súčasné výsledky – o ničom z toho nikdy nepodali správu ani sa nezaoberali hľadaním. Svoje poverenia jednoducho odložili bokom a Ja som sa ani nedozvedel o žiadnych výsledkoch. Niektorí ľudia mali ešte vážnejší problém v tom, že okrem toho, že neuskutočnili to, čo som im pridelil, prišli sa Mi aj podlizovať a klamať Ma, rozprávali Mi, kam včera išli a čo robili, čo robili predvčerom a čo robia teraz. Pozrite sa, akí boli dobrí v pretvárke a vykrúcaní sa – neurobili nič z toho, čo som im konkrétne pridelil, namiesto toho sa zamestnávali zbytočnými úlohami, zatiaľ čo dôležitá práca bola v úplnom neporiadku. Aké to bolo správanie? Úplne zanedbali svoje riadne úlohy a boli plní klamstiev a podvodov!

Bol jeden muž zodpovedný za sejbu. Spýtal som sa ho: „Je tu nejaká zelenina, ktorá tento rok vyzerá dobre. Odložil si nejaké semená?“ „Odložil,“ odpovedal. Povedal som: „Počul som, že pred časom všetku zeleninu pozbierali a neodložili žiadne semeno.“ Povedal: „Ešte nedokončili zber. Ešte nejaká zostala!“ Potom som sa spýtal: „Kde je tá zvyšná zelenina? Nech sa pozriem.“ Povedal: „Och? No... najprv sa pôjdem pozrieť.“ Odložil vlastne nejaké semeno alebo nie? Neodložil. Bolo z tých pár slov, ktoré povedal, jeho prvé vyhlásenie „Odložil“ klamstvom? (Áno.) A jeho druhé vyhlásenie: „Ešte nedokončili zber. Ešte nejaká zostala!“ – nebolo to klamstvo? Nevedel, či nechali nejaké semeno, a povedal: „Najprv sa pôjdem pozrieť.“ Takže tretie vyhlásenie bolo ďalším klamstvom. Klamstvá boli s každým vyhlásením vážnejšie; vrstvil klamstvo na klamstvo, postupne sa dostával hlbšie a hlbšie – ústa plné klamstiev! Boli by ste všetci ochotní byť v styku s niekým, koho ústa sú plné klamstiev? (Nie.) Ako sa cítiš, keď hovoríš a pracuješ s ľuďmi, ktorí sú plní klamstiev? Nahneváš sa? Mal tú drzosť oklamať kohokoľvek; mýlil sa, ak si myslel, že o tom neviem! Môže tá záležitosť stáť za tú nečestnosť? Čo mohol získať tým, že bol taký nečestný? Ako by si sa cítil, keby si videl tento postoj v tom, ako koná, keby s tebou takto zaobchádzal? Ak je v podstate 99 percent toho, čo človek povie, klamstvo, bez ohľadu na to, či klebetí, alebo hovorí o práci či vážnych veciach, alebo hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde, potom je tento človek beznádejný. Dokáže oklamať kohokoľvek; čo to z neho robí? Ako dlho verí v Boha? Niektorí neverci vždy hovoria: „Pokiaľ viem“ alebo „Hovorím zo srdca“ a s týmto predpokladom hovoria niečo pravdivé. Ten muž veril v Boha toľko rokov a vypočul si toľko kázní, ale nedokázal povedať ani slovo pravdy; všetko, čo povedal, bolo klamstvo. Čo je to teda za stvorenie? Nie je to odporné a hnusné? Je veľa takýchto ľudí? Ste takíto? Keď so Mnou prichádzate do kontaktu, za akých okolností by ste Mi klamali? Ak ste spôsobili nejakú pohromu a viete, že následky sú vážne a že môžete byť vypudení, potom hneď ako to iní spomenú, klamete, aby ste to zakryli. O takej veci môže klamať každý. O čom inom môžu ľudia klamať? Klamú, aby si vylepšili imidž a aby si ich ostatní vážili. Potom sú tu tí, ktorí vedia, že sú vo svojej práci neschopní, ale nepovedia to výslovne tým Zhora zo strachu, že ak to urobia, budú prepustení. Keď podávajú správu o svojej práci tým Zhora, predstierajú, že hľadajú spôsoby, ako problém vyriešiť, čím v ostatných vyvolávajú falošný dojem. Všetko, čo hovoria, je lož a v zásade nie sú schopní vykonávať prácu. Ak nepoložia nejaké otázky, boja sa, že tí Zhora si všimnú nezrovnalosti a prepustia ich, tak sa narýchlo pretvarujú. Takáto je mentalita falošných vodcov a antikristov.

Uvažujte o troch princípoch interakcie s Bohom, o ktorých som práve hovoril v duchovnom spoločenstve. Ktorý z nich nedokážete vykonať a ktorý je pre vás ľahké dosiahnuť? Vlastne nie je ľahké skutočne zrealizovať žiadny z nich, pretože v srdciach ľudí prebývajú démoni. Nebudeš ich môcť dosiahnuť, kým nevyženieš démona zo svojho srdca. Musíš bojovať s démonom vo svojom srdci a ak ho dokážeš zakaždým premôcť, potom ich môžeš dosiahnuť. Ak zakaždým zlyháš a on ťa zajme, potom ich nebudeš môcť splniť; nebudeš môcť uskutočniť žiadny z princípov. Ak dokážete splniť všetky tri, nielen pri vychádzaní alebo interakcii so Mnou, ale aj pri vašich bežných interakciách s bratmi a sestrami, a budete tieto princípy dodržiavať, nebudú z toho mať úžitok všetci? (Áno.) Teraz, keď sa príbeh skončil, prejdime k hlavnej téme.

A Rozbor toho, ako sú antikristi podlí, zákerní a nečestní

Minule sme v duchovnom spoločenstve hovorili o siedmom prejave antikristov – sú podlí, zákerní a nečestní. O tomto bode sme hovorili v duchovnom spoločenstve dvakrát. Prvá diskusia bola o podlej prirodzenosti antikristov – na čo sa v tej diskusii kládol dôraz? (Na nepriateľstvo a nenávisť voči pravde.) Antikristi sú nepriateľskí voči pravde a nenávidia ju, nenávidia všetky pozitívne veci, ktoré sú v súlade s pravdou a s Bohom, čo je prvý a hlavný prejav ich podlosti. Prvá diskusia bola o tom, čo antikristi nenávidia. Obyčajní ľudia nenávidia negatívne veci a podlé sily; nenávidia veci, ktoré sú špinavé, temné a podlé. V rozpore s tým však nie je najsilnejším dôkazom prvého prejavu podlej prirodzenosti antikrista to, že nenávidí negatívne veci, ale že nenávidí všetky pozitívne veci súvisiace s pravdou a s Bohom, čo je prvý silný dôkaz týkajúci sa jeho podlosti. Naša druhá diskusia bola o druhom silnom dôkaze týkajúcom sa prejavov podlosti antikrista. Ak nenávidí pozitívne veci, čo miluje? (Negatívne veci.) Čo milujú ľudia s normálnou ľudskou prirodzenosťou? Milujú spravodlivosť, láskavosť a krásu spolu s láskou, trpezlivosťou a toleranciou súvisiacou s ľudskou prirodzenosťou, ako aj zdravý rozum a vedomosti, ktoré sú pozitívne a prospešné pre ľudí, a všetky pozitívne veci od Boha vrátane zákonov a pravidiel, ktoré Boh ustanovil pre všetko, Božie zákony a správne ustanovenia a všetky pravdy a spôsoby života vyjadrené Bohom, ako aj iné veci súvisiace s Bohom. Podlá prirodzenosť antikrista je s tým v rozpore; nemá rád tieto veci – čo má rád? (Klamstvá a ľsti.) Správne, má rád klamstvá a ľsti spolu so sprisahaniami a intrigami, rôzne prostriedky pre svetské záležitosti, lichotenie ľuďom, pätolizačstvo, ako aj sváry, postavenie a autoritu. Miluje všetky tieto negatívne veci, ktoré idú proti pravde a pozitívnym veciam, čo presne dokazuje podlú prirodzenosť antikristov. Nie sú tieto dôkazy presvedčivé? (Áno.) Hoci sú všetky tieto dôkazy presvedčivé, sú to len dve časti, ktoré ešte nemožno považovať za úplné. Dnes budeme pokračovať v diskusii o tretej časti toho, akí sú antikristi podlí, zákerní a nečestní. Táto tretia časť je určite odlišná od prvej a druhej časti, ale súvisí s nimi. Ako súvisí? Všetky tri časti rozoberajú túto podstatu – podlú prirodzenosť antikrista. V čom je táto časť odlišná? V tejto časti sa to, čo ich podlá prirodzenosť miluje a potrebuje, ako aj to, aké veci nenávidia, líši od toho, o čom sa diskutovalo v predchádzajúcich dvoch častiach – obsah je iný. Tento rozdiel neznamená, že antikristi majú radi aj určité pozitívne veci alebo že tiež nenávidia niektoré negatívne veci; skôr spočíva v ďalšej časti, ktorá nie je len o tom, čo milujú alebo potrebujú, ale je povýšená na to, čo si táto podlá sila antikristov váži – inými slovami, čo uctievajú alebo obdivujú. Niektorí ľudia môžu povedať: „Pojmy ako ‚vážiť si‘, ‚uctievať‘ a ‚obdivovať‘ by sa mali používať na označenie pozitívnych vecí, tak ako sa môžu vzťahovať na antikristov? Sú tieto pojmy vhodné?“ Tieto pojmy nie sú ani pochvalné, ani hanlivé – sú neutrálne. Preto ich použitie tu neporušuje žiadne princípy a je prípustné.

III. Rozbor vecí, ktoré antikristi uctievajú a obdivujú

Čo antikristi uctievajú a obdivujú? Predovšetkým je isté, že neuctievajú pravdu, Boha ani nič krásne či dobré, čo súvisí s Bohom. Čo teda presne uctievajú? Napadá vám niečo? Dám vám pomôcku. Ako upadli do kresťanstva tí ľudia v náboženstve, ktorí veria v Pána? Prečo sú teraz charakterizovaní ako náboženstvo, ako denominácia, a nie ako Božia cirkev, Boží dom alebo predmet Božieho diela? Majú náboženské učenia; dielo, ktoré Boh kedysi vykonal, a slová, ktoré Boh kedysi vyriekol, spisujú do knihy, do učebných materiálov, a potom otvárajú školy a prijímajú a školia rôznych teológov. Čo títo teológovia študujú? Je to pravda? (Nie.) Čo teda študujú? (Teologické vedomosti.) Študujú teologické vedomosti a teórie, ktoré nemajú nič spoločné s Božím dielom ani s pravdou, ktorú Boh vyriekol. Nahrádzajú Božie slová a dielo Ducha Svätého teologickými vedomosťami, a tak upadajú do kresťanstva alebo katolicizmu. Čo je v náboženstve vážené? Ak prídeš do cirkvi a niekto sa ťa opýta, ako dlho veríš v Boha, a ty povieš, že si práve začal veriť, nebude si ťa všímať. Ale ak vojdeš s Bibliou a povieš: „Práve som vyštudoval ten a ten teologický seminár,“ pozve ťa, aby si sa posadil na čestné miesto. Ak si radový veriaci, nebude sa s tebou zaoberať, pokiaľ nemáš významné spoločenské postavenie. Toto je kresťanstvo a taký je náboženský svet. Tí v cirkvách, ktorí kážu a majú postavenie, pozíciu a prestíž, sú skupina ľudí vzdelávaných v teologických seminároch, aby mali teologické vedomosti a teórie, a v podstate tvoria hlavnú oporu kresťanstva. Kresťanstvo vychováva takýchto ľudí, aby vystúpili na pódium a kázali, aby evanjelizovali a všade pracovali. Veria, že vďaka talentom, ako sú títo študenti teológie, kážuci pastori a teológovia, je existencia kresťanstva zaručená až dodnes a títo ľudia sa stávajú hodnotou a kapitálom existencie kresťanstva. Ak je pastor cirkvi absolventom teologického seminára, dobre vykladá Bibliu, prečítal nejaké duchovné knihy a má určité vedomosti a výrečnosť, potom bude návštevnosť tejto cirkvi prekvitať a stane sa oveľa slávnejšou ako ostatné cirkvi. Čo si títo ľudia v kresťanstve vážia? Vedomosti, teologické znalosti. Odkiaľ tieto vedomosti pochádzajú? Neodovzdávajú sa od dávnych čias? Písma existujú od dávnych čias, odovzdávajú sa z generácie na generáciu, a tak ich všetci čítajú a učia sa z nich až dodnes. Ľudia delia Bibliu na rôzne časti, zostavujú rôzne verzie a podporujú štúdium a učenie, ale ich štúdium Biblie nie je zamerané na pochopenie pravdy, aby poznali Boha, ani na pochopenie Božích úmyslov, aby sa báli Boha a vyhýbali sa zlu; je skôr zamerané na štúdium vedomostí a tajomstiev Biblie, na zisťovanie, ktoré udalosti v ktorých časoch naplnili ktoré proroctvo Zjavenia a kedy prídu veľké kataklizmy a tisícročie – práve toto študujú. Súvisí ich štúdium s pravdou? (Nie, nesúvisí.) Prečo študujú veci, ktoré nemajú nič spoločné s pravdou? Je to preto, lebo čím viac študujú, tým viac majú pocit, že rozumejú, a čím viac slov a učení majú, tým sú kvalifikovanejší. Čím vyššia je ich kvalifikácia, tým majú pocit, že ich schopnosti sú väčšie a tým viac veria, že vo svojej viere budú konečne požehnaní, že po smrti pôjdu do neba alebo že živí budú pozdvihnutí do vzduchu, aby sa stretli s Pánom. Toto sú ich náboženské predstavy, ktoré nie sú vôbec v súlade s Božími slovami.

Pastori a starší náboženského sveta sú všetci ľudia, ktorí študujú biblické poznanie a teológiu; sú to pokryteckí farizeji, ktorí odolávajú Bohu. V čom sa teda líšia od antikristov ukrytých v cirkvi? Ďalej si povedzme o spojitosti medzi nimi dvoma. Sú tí v kresťanstve a katolicizme, ktorí študujú Bibliu, teológiu a dokonca históriu Božieho diela, skutočne veriacimi? Líšia sa od veriacich a nasledovníkov Boha, o ktorých On hovorí? Sú v Božích očiach veriaci? Nie, oni študujú teológiu, študujú Boha, ale nenasledujú Boha ani o Ňom nesvedčia. Ich štúdium Boha je rovnaké ako u tých, ktorí študujú históriu, filozofiu, právo, biológiu alebo astronómiu. Ide len o to, že nemajú radi vedu ani iné predmety – oni obľubujú konkrétne štúdium teológie. Aký je výsledok toho, že vyhľadávajú útržky a kúsky Božieho diela, aby študovali Boha? Môžu objaviť Božiu existenciu? Nie, nikdy. Môžu pochopiť Božie úmysly? (Nie.) Prečo? Pretože žijú v slovách, v poznaní, vo filozofii, v ľudskej mysli a myšlienkach; nikdy neuvidia Boha ani nebudú osvietení Duchom Svätým. Ako ich Boh charakterizuje? Ako pochybovačov, ako nevercov. Títo neverci a pochybovači sa miešajú v takzvanom kresťanskom spoločenstve, správajú sa ako veriaci v Boha, ako kresťania, ale majú v skutočnosti voči Bohu pravé uctievanie? Majú pravú podriadenosť? (Nie.) Prečo je to tak? Jedna vec je istá: značná časť z nich vo svojom srdci neverí v Božiu existenciu; neveria, že Boh stvoril svet a je zvrchovaný nad všetkými vecami, a ešte menej veria, že Boh sa môže stať telom. Čo znamená táto nevera? Znamená to pochybovať a popierať. Dokonca ani nedúfajú, že proroctvá, ktoré Boh vyslovil, najmä tie, ktoré sa týkajú katakliziem, sa naplnia alebo stanú skutočnosťou. Toto je ich postoj k viere v Boha a je to podstata a pravá tvár ich takzvanej viery. Títo ľudia študujú Boha, pretože sa obzvlášť zaujímajú o predmet a poznanie teológie a o historické fakty Božieho diela; sú rýdzou skupinou intelektuálov, ktorí študujú teológiu. Títo intelektuáli neveria v existenciu Boha, ako teda reagujú, keď Boh prichádza konať dielo, keď sa Božie slová napĺňajú? Aká je ich prvá reakcia, keď počujú, že Boh sa stal telom a začal nové dielo? „Nemožné!“ Odsudzujú každého, kto káže Božie nové meno a Božie nové dielo, a dokonca ho chcú zabiť alebo vyradiť. Aký je to prejav? Nie je to prejav typického antikrista? Aký je rozdiel medzi nimi a vtedajšími farizejmi, veľkňazmi a zákonníkmi? Sú nepriateľskí voči Božiemu dielu, Jeho súdu v posledných dňoch, že sa Boh stane telom a najmä voči naplneniu Božích proroctiev. Veria: „Ak sa nestaneš telom, ak si v podobe duchovného tela, potom si boh; ak si vtelený a staneš sa človekom, potom nie si boh a my ťa neuznávame.“ Čo z toho vyplýva? Znamená to, že pokiaľ sú tu oni, nedovolia Bohu stať sa telom. Nie je to typický antikrist? To je rýdzi antikrist. Vedie sa v náboženskom svete tento druh debaty? Hlas tohto argumentu je veľmi hlučný a veľmi silný a znie: „To, že sa Boh stáva telom, je nesprávne a nemožné! Ak je vtelený, potom musí byť falošný!“ Sú aj ľudia, ktorí hovoria: „Oni jasne veria v ľudskú bytosť; sú len zavádzaní!“ Ak dokážu povedať toto, potom keby boli prítomní v čase, keď sa pred dvetisíc rokmi zjavil a konal dielo Pán Ježiš, neverili by v Neho. Teraz veria v Pána Ježiša, ale v skutočnosti veria len v meno Pána Ježiša, v dve slová „Pán Ježiš“, a veria v hmlistého boha v nebi. Preto to nie sú veriaci v Boha, sú to pochybovači. Neveria v existenciu Boha, vo vtelenie Boha, v stvoriteľské dielo Boha a ešte menej v dielo Božieho vykúpenia pre celé ľudstvo prostredníctvom ukrižovania na kríži. Teológia, ktorú študujú, je druh náboženskej teórie alebo tézy, nič viac než zdanlivo vierohodné mylné predstavy, ktoré zavádzajú ľudí. Akú nevyhnutnú spojitosť majú títo takzvaní teologickí intelektuáli v kresťanstve s antikristami v našej cirkvi? Aká je spojitosť medzi ich rôznymi formami správania a prirodzenosťou-podstatou antikristov, o ktorých diskutujeme? Prečo o nich hovoriť? Nechajme zatiaľ tak ľudí v kresťanstve; namiesto toho sa pozrime na to, ako tí, ktorí sú charakterizovaní ako antikristi, zaobchádzajú s pravdou, a z ich postoja k pravde zistime, čo si v skutočnosti vážia. V prvom rade, ako rozumejú pravdám, ktoré pochopia? Ako s týmito pravdami zaobchádzajú? Aký je ich postoj k nim? Prijímajú tieto slová ako svoju cestu praktizovania, alebo sa nimi vyzbroja ako druhom teórie a potom ich idú kázať iným? (Zaobchádzajú s nimi ako s druhom teórie na kázanie.) Zaobchádzajú s nimi ako s druhom teórie, ktorú sa treba naučiť, analyzovať a študovať, a po naštudovaní si ich osvoja v mysli a v myšlienkach; pamätajú si ich, vedia o nich diskutovať a plynule ich hovoriť, a potom sa nimi všade predvádzajú. Bez ohľadu na to, ako dlho hovoria, je jedna vec, ktorú nevidíš: bez ohľadu na to, koľko učenia hovoria, bez ohľadu na to, ako dobre vedia hovoriť, bez ohľadu na to, ku koľkým ľuďom hovoria, ako plynule, koľko obsahu alebo či je to v súlade s pravdou, nevidíš u nich žiadne výsledky – nevidíš ich praktizovanie. Čo to naznačuje? Že neprijímajú pravdu. Za čo považujú pravdu? Za nástroj na predvádzanie sa. Boh napríklad hovorí ľuďom, aby boli čestní, a vysvetľuje, aké prejavy má čestný človek, ako by mal čestný človek hovoriť, správať sa a konať svoju povinnosť. Aká je ich reakcia, keď si to vypočujú? Aký vplyv majú na nich tieto slová? Po prvé, nikdy tieto slová neprijímajú. Aký je ich postoj? „Chápem: Čestní ľudia neklamú, čestní ľudia hovoria iným pravdu a dokážu otvoriť svoje srdcia, čestní ľudia konajú svoje povinnosti verne, nie povrchne.“ Uchovávajú si tieto slová v srdci ako teóriu. Môže ich tento druh teórie zmeniť, keď sa zakorení v ich srdciach? (Nie.) Prečo si to teda stále pamätajú? Páči sa im správnosť týchto slov a používajú tieto správne teórie na to, aby sa prikrášlili a dosiahli väčšie uznanie zo strany ostatných. Čo si ľudia vysoko cenia? Je to ich schopnosť hovoriť správne slová plynule a obšírne – to je to, čo títo ľudia chcú. Vzali tieto slová vážne po tom, čo ich počuli? (Nie, nevzali.) Prečo nie? Ako sa to dá poznať? (Nepraktizujú ich.) Prečo ich nepraktizujú? V srdci si myslia: „Takže toto sú božie slová? Jednoduché, pamätám si ich, keď som ich raz počul. Viem odrecitovať, ako by mal konať čestný človek, keď som to raz počul; vy si všetci ešte musíte robiť poznámky a uvažovať o tom, ale ja nie!“ Považujú Božie slová za druh teórie alebo vedomostí; v srdci neuvažujú o tom, ako byť čestným človekom, neporovnávajú sa s tým, neskúmajú svoje činy, aby videli, v čom zaostávajú za čestným človekom alebo aké činy v rozpore s princípmi čestného človeka robia a nikdy si nemyslia: „Toto sú Božie slová, takže je to pravda. Ľudia by mali byť čestní, takže ako by mal človek konať, aby bol čestným človekom? Ako môžem konať tak, aby sa to páčilo Bohu? Čo nečestné som urobil? Ktoré správanie nie je správaním čestného človeka?“ Rozmýšľajú takto? (Nie, nerozmýšľajú.) Čo si teda myslia? Myslia si: „Takže toto je čestný človek? Toto je pravda? Nie je to len teória, heslo? Stačí hovoriť veľmi morálnym tónom, netreba to uvádzať do praxe.“ Prečo to neuvádzajú do praxe? Cítia: „Keby som iným povedal čokoľvek, čo mám v srdci, neodhaľoval by som sa? Ak sa odhalím a ostatní ma prezrú, budú si ma stále vážiť? Ak budem hovoriť, budú ma ostatní stále počúvať? Význam božích slov je, že čestný človek nemôže klamať; keby sa neklamalo, zostalo by v srdciach ľudí nejaké súkromie? Neumožnilo by to ostatným vidieť priamo do nich? Nebolo by hlúpe takto žiť?“ Toto je ich pohľad. Znamená to, že keď prijmú teóriu, ktorú považujú za správnu, v srdci sa im objavia myšlienky. Aké sú to myšlienky? Prečo hovorím, že sú podlé? Najprv analyzujú účinky, ktoré na nich tieto slová môžu mať, výhody a nevýhody, ktoré pre nich predstavujú. Keď po analýze slov zistia, že nie sú v ich prospech, pomyslia si: „Nemôžem takto praktizovať, nebudem to robiť, nie som taký hlúpy, nebudem taký hlúpy a prostý ako vy! Za každých okolností sa musím vždy držať vlastných myšlienok a zachovať si vlastné názory. Môžeš mať tisíc plánov, ale ja mám jedno pravidlo; nemôžem odhaliť intrigy vo svojom srdci – byť čestným človekom je pre hlupákov!“ V jednom ohľade popierajú, že Božie slová sú pravda; v druhom si pamätajú niektoré pomerne podstatné frázy, aby sa prikrášlili, vďaka čomu ich ľudia vnímajú viac ako skutočných veriacich v Boha, viac ako duchovných ľudí. O tomto v srdci kalkulujú.

Antikristi tiež často počúvajú kázne, ako aj duchovné spoločenstvo iných o pravde, ale zdá sa, že na pravdu vôbec nereagujú. Bez ohľadu na to, koľko kázní si vypočujú, je to, akoby ich nikdy nepočúvali, a naďalej bezohľadne páchajú zlé skutky podľa vlastných rozmarov ako predtým. To dokazuje, že sa o pravdu nezaujímajú a nemilujú ju. Čo milujú? Milujú správne, nové a o niečo vycibrenejšie teoretické vedomosti, ktoré ich dokážu dokonalejšie a ctihodnejšie prikrášliť, dodať im väčšiu dôstojnosť a spôsobiť, že ich ľudia budú viac uctievať. Nie je to podlé? (Áno.) Čo je na tom podlé? Bez ohľadu na to, o ktorom aspekte pravdy antikrist hovorí v duchovnom spoločenstve, vždy dokáže vymyslieť súbor zdanlivo hodnoverných teórií alebo správnych slov, aby zavádzal ľudí a prinútil ich nasledovať ho, čo je rovnako podlé ako satan. Podlosť antikrista sa prejavuje v jeho podlých intrigách, úkladoch a kompletnom súbore plánov, pričom chce obhajovať čítanie Božích slov, aby našiel teoretický základ na prejavovanie svojej podlosti; to je podlosť antikrista. Cituje Božie slová vytrhnuté z kontextu výlučne preto, aby zavádzal ľudí a predvádzal sa. Keď počúva duchovné spoločenstvá a kázne a započuje novú frázu, ktorú môže využiť, okamžite si ju poznačí. Hlúpi ľudia vidia takéto správanie a myslia si: „Aký je hladný a smädný po spravodlivosti, robí si poznámky, kedykoľvek počuje kázeň, a aké veľké duchovné porozumenie musí mať, keď si poznačí každý dôležitý bod!“ Robí si poznámky rovnako ako iní ľudia? Nie, nerobí. Niektorí ľudia si robia poznámky, pretože si myslia: „Toto je dobrý výrok. Nerozumiem mu, takže si ho musím poznačiť a neskôr ho uplatniť v praxi, aby som mal vo svojom praktizovaní cestu a princípy.“ Myslí takto antikrist? Aká je jeho motivácia? Myslí si: „Dnes som si poznačil jednu pravdu, ktorú nikto z vás nepočul, a nikomu to nepoviem ani o tom nebudem hovoriť v duchovnom spoločenstve s ostatnými – mám to a jedného dňa o tom budem hovoriť vám všetkým a predvediem sa, aby som vám dal vedieť, že naozaj rozumiem pravde, a všetci prejavia svoje schválenie.“ Možno si myslíš, že antikristi milujú pravdu a žíznia po nej, pretože si takto robia poznámky a ich poznámky sú celkom presné, ale čo sa stane, keď tie poznámky dopíšu? Zavrú zápisník a to je všetko. Keď sa jedného dňa stanú kazateľmi a nevedia, o čom majú kázať, rýchlo prelistujú svoj zápisník, usporiadajú obsah svojej kázne, prečítajú si ho, naučia sa ho naspamäť a napíšu ho spamäti, kým ho nebudú mať v mysli úplne jasný. Až potom sa cítia „istí sami sebou“ a myslia si, že konečne majú „pravdu“ a môžu kdekoľvek tárať. Jednou z charakteristík toho, čo títo ľudia hovoria, je, že sú to všetko prázdne učenia, argumenty a predpisy. Keď máš konkrétne ťažkosti alebo objavíš problémy a hľadáš u nich riešenia, vždy ti dajú len kopu učení, pričom hovoria jasne a logicky. Ak sa ich opýtaš, ako to uviesť do praxe, nevedia, čo povedať. Ak to nedokážu vyjadriť, potom je tu vážny problém a dokazuje to, že nerozumejú pravde. Ľudia, ktorí nerozumejú pravde a nemilujú pravdu, s ňou často zaobchádzajú len ako s druhom výroku alebo teórie. A čo sa stane nakoniec? Keď ich po mnohých rokoch viery v Boha niečo postihne, nedokážu to prezrieť, nedokážu sa podriadiť a nevedia, ako hľadať pravdu. Keď s nimi niekto hovorí v duchovnom spoločenstve, majú „slávny výrok“, ktorým odpovedajú: „Nič mi nehovor, všetkému rozumiem. Keď som ja kázal, ty si ešte ani nevedel chodiť!“ Toto je ich „slávny výrok“. Tvrdia, že všetkému rozumejú, tak prečo sa zaseknú, vždy keď sa objavia problémy? Prečo ako niekto, kto rozumie, nemôžeš konať? Prečo ťa táto záležitosť brzdí a mätie? Rozumieš pravde alebo nie? Ak jej rozumieš, prečo ju nedokážeš prijať? Ak jej rozumieš, prečo sa nedokážeš podriadiť? Čo je prvá vec, ktorú by mali ľudia urobiť, keď porozumejú pravde? Mali by sa podriadiť; nič iné neexistuje. Niektorí ľudia hovoria: „Všetkému rozumiem – nehovor so mnou v duchovnom spoločenstve, nepotrebujem pomoc od iných.“ Je v poriadku, ak nepotrebujú, aby im ľudia pomáhali, ale škoda je, že keď sú slabí, tie učenia, ktorým rozumejú, nie sú vôbec na nič. Nechcú ani konať svoje povinnosti a objavuje sa v nich aj zlá túžba zanechať svoju vieru. Po toľkých rokoch kázania teologických teórií len tak prestanú veriť a len tak odídu – majú nejaké duchovné postavenie? (Nie, nemajú.) Bez duchovného postavenia niet života. Ak máš život, prečo nedokážeš prekonať takú maličkosť? Si celkom výrečný, však? Tak presvedč sám seba. Ak nedokážeš presvedčiť ani sám seba, čomu potom vlastne rozumieš? Je to pravda? Pravda dokáže vyriešiť skutočné ťažkosti ľudí a dokáže vyriešiť aj skazené povahy ľudí. Prečo tie „pravdy“, ktorým rozumieš, nedokážu vyriešiť ani tvoje vlastné ťažkosti? Čomu vlastne rozumieš? Sú to len učenia.

Pokiaľ ide o siedmy prejav antikristov – že sú podlí, zákerní a nečestní – práve som hovoril o tretej časti tohto prejavu: Vážia si vedomosti a učenosť. Antikristi si vážia vedomosti a učenosť – čo na tom môže ilustrovať ich podlú povahu? Prečo sa hovorí, že to, že si vážia vedomosti a učenosť, znamená, že majú podlú podstatu? Musíme tu určite hovoriť o faktoch, lebo keby sme diskutovali len o prázdnych slovách alebo teóriách, ľudia by si mohli osvojiť jednostranné a menej dôkladné porozumenie tejto veci. Najprv začnime niečím z dávnejšej minulosti. Kým hovorím, porovnávajte Moje slová s činmi a správaním antikristov a porovnávajte ich s prejavmi a podstatou antikristov. Povedzme si najprv o farizejoch spred dvetisíc rokov. V tom čase boli farizeji pokryteckí ľudia. Keď sa Boh stal telom, zjavil sa a konal dielo po prvýkrát, farizeji nielenže neprijali ani štipku pravdy, ale dokonca vášnivo odsudzovali Pána Ježiša a odporovali Mu, a tak boli Bohom prekliati. To môže potvrdiť, že farizeji sú klasickým predstaviteľom antikristov. Slovo „antikristi“ sa stalo iným pomenovaním pre farizejov a farizeji sú v podstate rovnakým typom ľudí ako antikristi. Začať farizejmi pri rozoberaní podlej prirodzenosti antikristov je preto skratkou. Aké konanie farizejov teda ľuďom ukázalo, že majú podlú prirodzenosť antikrista? Práve som spomenul, že antikristi si vážia vedomosti a učenosť; s ktorými ľuďmi vedomosti a učenosť úzko súvisia? Kto je ich zosobnením? Vzťahujú sa na študentov magisterského a doktorandského štúdia? Nie, to by sme zachádzali príliš ďaleko – vzťahujú sa na farizejov. Dôvod, prečo sú farizeji pokryteckí, prečo sú podlí, je ten, že majú odpor k pravde, ale milujú poznanie, takže študujú len Písmo a usilujú sa o poznanie Písma, ale nikdy neprijímajú pravdu ani Božie slová. Keď čítajú Božie slová, nemodlia sa k Bohu, ani nehľadajú pravdu či nehovoria o nej v duchovnom spoločenstve. Namiesto toho študujú Božie slová, študujú, čo Boh povedal a urobil, a tak menia Božie slová na teóriu, na učenie, ktorým vyučujú ostatných, a tomu sa hovorí akademické štúdium. Prečo sa venujú akademickému štúdiu? Čo študujú? V ich očiach to nie sú Božie slová ani Boží výraz, a už vôbec nie pravda. Je to skôr druh učenosti, alebo by sa dalo povedať, že je to teologické poznanie. Podľa ich názoru šíriť toto poznanie, túto učenosť, znamená šíriť Božiu cestu, šíriť evanjelium – to je to, čo nazývajú kázaním, ale kážu len teologické poznanie.

Ako sa prejavujú podlé stránky farizejov? Začnime našu diskusiu o tom, ako sa farizeji správali k vtelenému Bohu, a potom to možno trochu lepšie pochopíte. Keď hovoríme o vtelenom Bohu, musíme najprv hovoriť o tom, do akej rodiny a zázemia sa vtelený Boh narodil pred dvetisíc rokmi. Po prvé, Pán Ježiš sa vôbec nenarodil do bohatej rodiny – Jeho pôvod nebol taký vznešený. Jeho pestún Jozef bol tesár a Jeho matka Mária bola obyčajná veriaca. Identita a spoločenské postavenie Jeho rodičov predstavujú rodinné zázemie, do ktorého sa Pán Ježiš narodil, a je zrejmé, že sa narodil do bežnej rodiny. Čo znamená „bežný“? Vzťahuje sa to na obyčajné masy, na priemernú domácnosť na spodnej priečke spoločnosti, ktorá nemá nič spoločné so vznešenými rodinami, nie je ani v najmenšom spojená s významným postavením a určite nie je aristokratická. Keďže Pán Ježiš bol narodený do obyčajnej rodiny, s obyčajnými rodičmi, bez akéhokoľvek slávneho spoločenského postavenia alebo významného rodinného zázemia, je jasné, že zázemie a rodina, do ktorej sa narodil, boli úplne obyčajné. Zaznamenáva Biblia, že Pán Ježiš dostal nejaké špeciálne vzdelanie? Dostal vzdelanie v seminári? Školil Ho veľkňaz? Čítal veľa kníh ako Pavol? Mal blízky kontakt alebo styky so spoločenskou elitou alebo veľkňazmi judaizmu? Nie, nemal. Pri pohľade na spoločenské postavenie rodiny, do ktorej sa Pán Ježiš narodil, je jasné, že by neprišiel do kontaktu s vyššou vrstvou židovských zákonníkov a farizejov; v podstate sa obmedzoval na život medzi obyčajnými Židmi. Príležitostne chodil do synagógy a ľudia, ktorých stretával, boli všetko prostí ľudia. Čo to ukazuje? Keď Pán Ježiš dospieval, predtým, ako sa formálne ujal svojho diela, zostalo zázemie, v ktorom bol vychovávaný, nezmenené. Po dvanástom roku života Jeho domácnosť nezačala prosperovať a On nezbohatol, nieto ešte aby mal možnosť stýkať sa s ľuďmi vo vyšších vrstvách spoločnosti alebo náboženského sveta, a počas svojej výchovy tiež nedostal príležitosť získať vyššie vzdelanie. Aký odkaz to dáva neskorším generáciám? Tento obyčajný a normálny človek, ktorý bol vteleným Bohom, nemal ani príležitosť, ani podmienky na získanie vyššieho vzdelania. Bol rovnaký ako obyčajní ľudia, žil v bežnom spoločenskom prostredí, v obyčajnej rodine a nič na Ňom nebolo zvláštne. Práve preto sa tí zákonníci a farizeji po tom, čo počuli o kázňach a skutkoch Pána Ježiša, odvážili vstať a otvorene Ho súdiť, rúhať sa Mu a odsúdiť Ho. Na akom základe Ho odsudzovali? Nepochybne to bolo na základe zákonov a predpisov Starého zákona. Po prvé, Pán Ježiš viedol svojich učeníkov k tomu, aby nedodržiavali sabat – On stále pracoval aj počassabatu. Okrem toho nedodržiaval zákony a predpisy a nechodil do chrámu, a keď stretol hriešnikov, niektorí ľudia sa Ho pýtali, ako s nimi naložiť, ale On s nimi nenakladal podľa zákona, namiesto toho im preukázal milosrdenstvo. Žiaden z týchto aspektov konania Pána Ježiša nebol v súlade s náboženskými predstavami farizejov. Pretože nemilovali pravdu, a tak nenávideli Pána Ježiša, chytili sa zámienky, že Pán Ježiš porušuje zákon, aby Ho horlivo odsúdili, a boli odhodlaní Ho usmrtiť. Keby sa Pán Ježiš narodil vo významnej a vznešenej rodine, keby bol vysoko vzdelaný a keby mal blízke vzťahy s týmito zákonníkmi a farizejmi, vtedajšia situácia by pre Neho nebola taká, aká nastala neskôr – mohla sa zmeniť. Práve pre Jeho obyčajnosť, Jeho normálnosť a zázemie Jeho narodenia Ho farizeji odsúdili. Na základe čoho odsúdili Pána Ježiša? Boli to tie predpisy a zákony, ktorých sa držali a o ktorých verili, že sa naveky nezmenia. Farizeji považovali teologické teórie, ktorých sa držali, za vedomosti a nástroj, ktorým posudzovali a odsudzovali ľudí, a dokonca ho použili na Pána Ježiša. Takto bol Pán Ježiš odsúdený. Spôsob, akým posudzovali alebo zaobchádzali s človekom, nikdy nezávisel od podstaty človeka, ani od toho, či to, čo kázal, bola pravda, a už vôbec nie od zdroja slov, ktoré povedal – spôsob, akým farizeji posudzovali alebo odsudzovali človeka, závisel len od predpisov, slov a učenia, ktorých sa držali v Starom zákone Biblie. Hoci farizeji v srdci vedeli, že to, čo Pán Ježiš povedal a urobil, nebol hriech ani porušenie zákona, stále Ho odsudzovali, pretože pravdy, ktoré vyjadril, a znamenia a zázraky, ktoré vykonal, spôsobili, že Ho mnohí ľudia nasledovali a chválili. Farizeji voči Nemu prechovávali čoraz väčšiu nenávisť a dokonca sa Ho chceli zbaviť. Neuznali, že Pán Ježiš je Mesiáš, ktorý má prísť, ani neuznali, že Jeho slová obsahujú pravdu, a už vôbec nie, že Jeho dielo je v súlade s pravdou. Odsúdili Pána Ježiša za to, že hovorí trúfalé slová a vyháňa démonov Belzebubom, kniežaťom démonov. To, že dokázali pripísať tieto hriechy Pánovi Ježišovi, ukazuje, akú veľkú nenávisť k Nemu prechovávali. Preto sa horlivo snažili poprieť, že Pán Ježiš bol poslaný Bohom, že bol Synom Božím a Mesiášom. Chceli tým povedať: „Robil by boh veci takýmto spôsobom? Keby sa boh vtelil, narodil by sa v rodine s významným postavením. A musel by prijať výchovu od zákonníkov a farizejov. Musel by systematicky študovať Písmo, ovládať poznanie Písma a byť vybavený všetkým poznaním v Písme, aby si mohol zaslúžiť označenie ‚vtelený Boh‘.“ Ale Pán Ježiš nebol vybavený týmto poznaním, a tak Ho odsúdili slovami: „Po prvé, nemáš na to kvalifikáciu, takže nemôžeš byť boh; po druhé, bez tohto poznania Písma nemôžeš konať dielo boha, a už vôbec nemôžeš byť boh; po tretie, nesmieš konať dielo mimo chrámu – teraz nekonáš dielo v chráme, ale si stále medzi hriešnikmi, takže dielo, ktoré konáš, je mimo rámca Písma, čo ešte viac znemožňuje, aby si bol bohom.“ Odkiaľ pochádzal základ ich odsúdenia? Z Písma, z mysle človeka a z teologického vzdelania, ktoré dostali. Pretože farizeji boli preplnení predstavami, domnienkami a poznaním, verili, že toto poznanie je správne, že je to pravda, že je to platný základ a že Boh nikdy nemôže konať v rozpore s týmito vecami. Hľadali pravdu? Nehľadali. Čo hľadali? Nadprirodzeného boha, ktorý by sa zjavil v podobe duchovného tela. Preto určili parametre Božieho diela, popreli Jeho dielo a posudzovali, či Boh koná správne alebo nie podľa predstáv, domnienok a vedomostí človeka. A aký bol konečný výsledok tohto konania? Nielenže odsúdili Božie dielo, ale pribili vteleného Boha na kríž. Toto je výsledok toho, že na posudzovanie Boha použili svoje predstavy, domnienky a vedomosti, a v tom spočíva ich podlosť.

Súdiac podľa úcty farizejov k vedomostiam a učenosti, v čom spočíva ich podlosť? Ako sa prejavuje? Ako môžeme preniknúť do podlej prirodzenosti takýchto ľudí a rozobrať ju? Úcta farizejov k vedomostiam a učenosti je známa a nie je potrebné zachádzať do podrobností. Čo je teda presne tá podlá prirodzenosť, ktorá sa tu odhaľuje? Ako môžeme rozobrať a prezrieť podlú prirodzenosť takýchto ľudí? Ozvite sa niekto. (Používajú teoretické vedomosti na to, aby odporovali Božej podstate; to je jeden z prejavov ich podlosti.) Odpor je čin, tak prečo odporovali? Odpor má v sebe trochu surovej povahy, ale stále ste sa nedotkli podlosti. Prečo odporovali? Išlo o to, či sa im Boh páčil alebo nepáčil? Nepáčil sa im tento druh Boha, verili: „Boh by mal byť v nebi, a to v treťom nebi, obdivovaný všetkými, nedosiahnuteľný pre ľudí, nevyspytateľný pre nich, ten, ku ktorému by malo vzhliadať celé ľudstvo, všetky stvorené bytosti a dokonca všetko živé vo vesmíre – to je boh! Boh teraz prišiel, ale ty si sa narodil v tesárovom dome, tvoji rodičia sú len obyčajní ľudia a ty si sa dokonca narodil v stajni. Pôvod tvojho narodenia nie je len obyčajný, je o stupeň nižší ako obyčajný a nižší ako bežný – ako by to mohli ľudia prijať? Keby naozaj prišiel boh, nemohol by prísť takto!“ Nevymedzujú ľudia Boha práve takto? Každý takto vymedzuje Boha. V skutočnosti v hĺbke duše tiež nejasne cítili, že Pán Ježiš nie je obyčajný človek, že to, čo Pán Ježiš hovoril, bolo správne a že tých niekoľko hriechov, z ktorých Ho ľudia obviňovali, v skutočnosti nezodpovedalo faktom. Pán Ježiš dokázal uzdravovať chorých a vyháňať démonov a oni nemohli nájsť žiadnu chybu ani sa ničoho chytiť v slovách a kázňach, ktoré hovoril a prednášal, stále to však nedokázali prijať a v srdci stále pochybovali: „Je boh naozaj takýto? Boh je v nebi taký veľký, takže ak sa stane telom a príde na zem, mal by byť ešte väčší, obdivovaný všetkými ľuďmi, mal by sa pohybovať medzi vznešenými rodinami, hovoriť výrečne a nikdy nezjaviť ani jedinú ľudskú chybu či slabosť. Okrem toho by mal najprv použiť svoje vedomosti, svoju učenosť a svoje zručnosti na to, aby si podrobil duchovenstvo v chráme. Mal by si najprv získať týchto ľudí; to by bol boží úmysel.“ Pokiaľ ide o to, čo robil Pán Ježiš, neverili tomu, ani túto skutočnosť nechceli prijať či uznať. Nechcieť uznať túto skutočnosť nie je veľký problém; hlboko vnútri mali niečo ešte smrteľnejšie: Ak by bol takýto človek bohom, potom by všetci duchovní mohli byť bohmi, všetci by sa viac podobali na boha ako samotný Boh a všetci by boli spôsobilejší byť kristom než Pán Ježiš. Nie je to problém? (Áno.) Zatiaľ čo odsudzovali Pána Ježiša, zároveň odporovali každému aspektu pôvodu súvisiaceho s telom, ktoré si Boh tentoraz zvolil pre svoje vtelenie, a pohŕdali ním. Ešte sme nehovorili o tom, v čom spočíva podlosť farizejov – pokračujme v našom duchovnom spoločenstve.

Boh sa stáva telom ako obyčajný človek, čo znamená, že Boh sa pokoruje zo vznešeného obrazu, identity a postavenia nad všetkými vecami, aby sa stal úplne obyčajným človekom. Keď sa stáva obyčajným človekom, nevyberá si, že sa narodí do významnej, bohatej rodiny; prostredie Jeho narodenia je veľmi bežné, dokonca úbohé. Ak sa na túto záležitosť pozrieme z pohľadu obyčajného človeka, niekoho so svedomím, rozumnosťou a ľudskou prirodzenosťou, všetko, čo Boh robí, je hodné úcty a lásky ľudí. Ako by sa k tomu mali ľudia správať? (S úctou.) Obyčajný a normálny človek, ktorý nasleduje Boha, by mal chváliť Božiu milotu za to, že sa Boh pokoruje zo vznešeného postavenia na mimoriadne obyčajného človeka – Božia pokora a skrytosť je taká milá! To je niečo, čo nedokáže dosiahnuť žiadny skazený človek ani diabli a satan. Je to pozitívna alebo negatívna vec? (Pozitívna vec.) Čo presne ilustrujú táto pozitívna vec, tento jav a táto skutočnosť? Božiu pokoru a skrytosť, Božiu milotu a ľúbeznosť. Ďalšou skutočnosťou je, že Boh miluje ľudí; Božia láska je skutočná, nie je falošná. Božia láska nie sú prázdne reči, nie je to heslo ani ilúzia, ale je reálna a faktická. Samotný Boh sa stáva telom a znáša nedorozumenia ľudstva, ako aj ich posmech, ohováranie a rúhanie. Pokoruje sa a stáva sa obyčajným človekom, nie vznešeného vzhľadu, bez zvláštnych talentov a určite bez hlbokých vedomostí alebo vzdelania – za akým účelom? Je to preto, aby sa s touto identitou a ľudským vzhľadom, ktorý im bude najľahšie prístupný, priblížil k ľuďom, ktorých si vyvolil a ktorých má v úmysle spasiť. Nie je všetko toto, čo Boh robí, cenou, ktorú zaplatil? (Áno.) Dokáže to niekto iný? Nikto to nedokáže. Napríklad niektoré ženy, ktoré obzvlášť milujú krásu, vždy nosia mejkap a nevyjdú bez neho von. Keby si takú ženu požiadal, aby išla von nenalíčená alebo aby sa objavila na pódiu bez mejkapu, dokázala by to? Nedokázala. V tomto prípade nebola ani ponížená; len ísť von bez mejkapu je pre ňu nemožné, nedokáže sa vzdať ani tej štipky márnivosti, tej štipky telesného prospechu. A čo potom Boh? Keď sa Boh pokorí, aby sa narodil medzi najnižšími vrstvami spoločnosti ako úplne obyčajný človek, čoho sa vzdáva? Vzdáva sa svojej dôstojnosti. Prečo sa Boh dokáže vzdať svojej dôstojnosti? (Aby miloval a spasil ľudí.) Je to preto, aby miloval ľudí a spasil ich, čo zjavuje Božiu povahu. Ako to teda zahŕňa stratu dôstojnosti? Ako by sa na túto záležitosť malo nazerať? Niektorí ľudia hovoria: „Akú dôstojnosť Boh stráca? Nemáš aj po tom, čo si sa stal telom, stále identitu Boha? Nemáš stále ľudí, ktorí Ťa nasledujú a počúvajú Tvoje kázanie? Nekonáš stále Božie vlastné dielo – akú dôstojnosť strácaš?“ Táto „strata dôstojnosti“ zahŕňa niekoľko aspektov. V jednom ohľade je Božia motivácia robiť toto všetko kvôli ľuďom, dokážu tomu však ľudia porozumieť? Dokonca ani ľudia, ktorí Ho nasledujú, tomu nedokážu porozumieť. Čo je súčasťou tohto neporozumenia? Je v tom nesprávne porozumenie, nesprávny výklad a zvláštne pohľady alebo pohľady opovrhnutia od určitých ľudí. Boh je v duchovnej sfére, uprostred všetkého, a celé ľudstvo leží pod Božími nohami, ale teraz, keď sa Boh stal telom, rovná sa to tomu, že žije v rovnakom prostredí s ľuďmi ako rovný s rovným. Musí čeliť výsmechu, ohováraniu, nepochopeniu a sarkazmu ľudstva, ako aj jeho predstavám, nepriateľstvu a súdeniu – tomuto musí čeliť. Myslíte si, že keď čelí týmto veciam, má nejakú dôstojnosť? Podľa Božej identity by nemal trpieť týmito vecami, ľudia by nemali s Bohom takto zaobchádzať a On by nemal znášať tieto veci; toto nie sú veci, ktoré by mal Boh znášať, ale keď sa Boh stane telom, musí ich prijať, musí toto všetko znášať a nič nie je vynechané. Skazené ľudstvo dokáže povedať Bohu v nebi mnoho ľúbivých slov, ale na vteleného Boha neberie ohľad. Myslí si: „Boh sa stáva telom? Si taký obyčajný a normálny, s ničím výnimočným; zdá sa, že mi nemôžeš nič urobiť!“ Odváži sa povedať čokoľvek! Keď ide o jeho vlastný prospech alebo jeho povesť, odváži sa vysloviť akýkoľvek súd alebo odsúdenie. Preto keď sa Boh stane telom, hoci má toto postavenie a teší sa tejto identite, keď sa stýka s ľuďmi a žije spolu so skazeným ľudstvom, zároveň musí v skutočnosti znášať každý druh poníženia, ktoré Mu prináša Jeho identita. Stráca všetku svoju dôstojnosť – to je prvá vec, ktorú musí Boh znášať, čeliac všetkému zmätku, nepochopeniu, pochybnostiam, skúšaniu, vzbure, súdeniu, falošnosti atď, ktoré voči Nemu prejavuje skazené ľudstvo. Toto všetko musí znášať – to je Jeho strata dôstojnosti. Čo ešte? V podstate nie je žiadny rozdiel medzi vtelením a Duchom – je to správne? (Áno.) V podstate medzi nimi nie je žiadny rozdiel, ale je tu jeden aspekt: Telo nikdy nemôže nahradiť Ducha. To znamená, že telo je vo svojich mnohých funkciách obmedzené. Duch napríklad môže prechádzať priestorom, nie je ovplyvnený časom, podnebím ani rôznymi prostrediami a je všadeprítomný, zatiaľ čo telo podlieha týmto obmedzeniam. Aká strata bola spôsobená Božej dôstojnosti? V čom spočíva ťažkosť v tejto veci? Boh sám má túto schopnosť, ale pretože je obmedzený telom, počas obdobia svojho diela sa musí svedomito, ticho a poslušne držať diela tela, kým sa dielo nedokončí. V čase, keď Boh koná dielo v tele, to, čo ľudia môžu vidieť z Boha a čo z Neho môžu pochopiť v rámci svojich predstáv, je toto telo, ktoré môžu vidieť ich oči. Takže nie sú v ich výmysloch a predstavách Božia veľkosť, všemohúcnosť, múdrosť a dokonca autorita vystavené určitým obmedzeniam? (Áno.) Tieto veci do veľkej miery podliehajú určitým obmedzeniam. Čo spôsobuje tieto obmedzenia? (Vtelenie.) Tieto obmedzenia sú spôsobené tým, že je vtelený. Dá sa povedať, že vtelenie spôsobuje samotnému Bohu istý druh ťažkostí. Samozrejme, slovo „ťažkosti“ je tu trochu nepresné, ale je vhodné to takto povedať – dá sa to povedať len takto. Majú tieto ťažkosti určitý vplyv na porozumenie ľudí Bohu a na skutočné spojenie a interakciu ľudí s Bohom, aby Boha milovali a podriadili sa Mu? (Áno.) Majú určitý účinok. Pokiaľ človek videl Božie telo, pokiaľ mal do činenia s Božím telom, pokiaľ počul Božie telo hovoriť, je možné, že počas jeho života Boží obraz, Božia múdrosť, Božia podstata a Božia povaha navždy zostanú v tom, čo spoznáva, vidí a chápe v tomto tele. To je voči Bohu nespravodlivé. Nie je to tak? (Áno, je.) Je to voči Bohu nespravodlivé. Prečo to teda Boh stále robí? Pretože len prostredníctvom toho, že sa Boh stane telom, možno dosiahnuť najlepšie výsledky Božieho očisťovania a spásy ľudí – Boh si vyberá túto cestu. Boh sa stáva telom a žije tvárou v tvár medzi ľuďmi, čo ľuďom umožňuje počuť Jeho slová, vidieť každý Jeho pohyb a vidieť Jeho povahu, dokonca aj Jeho osobnosť a Jeho radosti a starosti. Hoci keď ľudia vidia túto povahu a tieto radosti a starosti, môže to vyvolať predstavy, čo ovplyvňuje chápanie Božej podstaty ľuďmi a obmedzuje ich chápanie, Boh je radšej ľuďmi nesprávne pochopený a stále si volí túto metódu, ktorou dosiahne najlepšie výsledky pri spáse ľudí. Preto z hľadiska toho, ako ľudia chápu Božiu pôvodnú tvár a Božiu skutočnú identitu, postavenie a podstatu, obetoval svoju dôstojnosť. Nedalo by sa to povedať? To je z tohto uhla pohľadu. Dôkladne o tom uvažujte: Je v rôznych aspektoch toho, čo Boh zaplatil a vykonal, podľa porozumenia ľudí niečo rovnocenné tým teóriám a heslám farizejov a antikristov? Nie je tam nič. Keď napríklad farizeji hovorili: „Boh je ctihodný,“ ako chápali túto ctihodnosť? Ako sa mala Božia ctihodnosť v ich očiach realizovať? Len tak, že je vznešený. Nie je to učenie, že „Boh je ctihodný, boh je taký ctihodný“? (Áno.) Čo považujú za Božiu ctihodnosť? To, že keby Boh prišiel na svet, mal by významné postavenie, špičkové vedomosti a talent, špičkové schopnosti, prvotriednu výrečnosť a prvotriedny a vyberaný vzhľad. Čo je tá ctihodnosť, v ktorú verili? Je to to, čo ľudia môžu vidieť. Nie je tento druh ctihodnosti niečo, čo robí satan? (Áno.) Boh to nerobí! Pozrite sa, akých ľudí si Boh vybral za tento Boží vyvolený ľud, a pozrite sa, akí ľudia sú vynikajúcimi elitami satanovho sveta. Keď ich takto porovnáš, budeš vedieť, aký druh človeka Boh spasí a aký druh človeka nemôže byť spasený. Tí, ktorí sú obzvlášť arogantní, samospravodliví, nadaní a talentovaní, prijmú pravdu s najmenšou pravdepodobnosťou. Ich reč je plná vedomostí, mimoriadne výrečná a vedie ľudí k tomu, aby ich uctievali a obdivovali, ale ich životnou slabosťou je neprijímanie pravdy, majú k nej odpor a nenávidia ju, čo určuje, že sa vydajú na cestu zničenia. A zasa, nikto z Božieho vyvoleného ľudu nemá žiadne zvláštne dary ani talenty, ale dokážu prijať pravdu, podriadiť sa Bohu, vzdať sa svojej slávy, zisku a postavenia, aby nasledovali Boha, a sú ochotní konať svoju povinnosť. Toto sú druhy ľudí, ktorí sú spasení Bohom. Koho uctievajú neverci? Všetci uctievajú vysoko postavených intelektuálov a ľudí s významným rodinným postavením. Pokiaľ ide o dary, špeciálne schopnosti a rodinné postavenie, my nič z toho nemáme – sme na tom rovnako. Čo si o tom myslíte? Boh také veci nerobí – je to také jednoduché? Prečo to Boh takto neusporiadal? Je v tom Boží úmysel. Pre Boha je až príliš ľahké zariadiť, v akej rodine sa človek narodí a aké vedomosti si môže osvojiť. Môže Boh takto konať? (Áno.) Skutočne môže! Prečo teda Boh nezariadil, aby sme sa narodili do bohatých, významných rodín? To je Božia milota, to je zjavenie Božej podstaty a len tí, ktorí rozumejú pravde, môžu túto vec prezrieť. Po tom, čo sa Boh stane telom, bez ohľadu na to, aké veľké môžu byť predstavy ľudí, aké veľké ťažkosti Boh stretáva pri svojom diele, akým veľkým prekážkam čelí, aký veľký výsmech a ohováranie prijíma, a bez ohľadu na to, koľko zo svojej dôstojnosti stratí po tom, čo sa takto stane telom, záleží Mu na tom? Nezáleží Mu na tom. Na čom Mu teda záleží? Ak dokážete pochopiť tento bod, potom naozaj viete, že Boh je milý. Na čom Bohu záleží? Aký je Boží starostlivý úmysel pri platení tejto ceny a vynakladaní takého veľkého úsilia? Kvôli čomu presne to urobil? (Aby táto skupina, ktorú si Boh vyvolil, mohla lepšie porozumieť Bohu, aby mala lepší kontakt s Bohom prostredníctvom Jeho vteleného tela a potom mala skutočné porozumenie Bohu.) Mať porozumenie Bohu – je to teda pre Boha stále dosť prospešné? Zaplatil Boh tak veľa za tento jediný cieľ? Áno alebo nie? Konal Boh dielo namáhavo 6 000 rokov len preto, aby Mu ľudia porozumeli? Povedzte Mi, po tom, čo Boh stvoril ľudí, po tom, čo sa ľudstvo vzdialilo od Boha a nasledovalo satana a každá ľudská bytosť začala tráviť svoj život ako živý démon – kto je najšťastnejší? (Satan.) Kto je obeť? (Ľudia.) Kto je potom najsmutnejší? (Boh.) Ste najsmutnejší vy? (Nie.) V skutočnosti nikto nedokáže tieto veci prezrieť. Nikto tieto veci sám nevie: Prijíma čokoľvek, čím sa v živote stane. Keď ho požiadaš, aby praktizoval pravdu, nemyslí si, že to môže priniesť niečo dobré. Vytrvalo žije podľa svojich predstáv a výmyslov a vždy vzdoroval Bohu. Ten najsmutnejší a najviac zdrvený je v skutočnosti Boh. Boh stvoril ľudstvo; myslíte si, že Bohu záleží na okamžitom stave ľudskej existencie alebo na tom, či je ich život dobrý alebo nie? (Záleží Mu na tom.) Boh je ten, kto má najväčšie obavy, a možno to zúčastnení ľudia necítia a sami tomu v skutočnosti nerozumejú. Žijúc v tomto svete, ľudstvo bolo takéto pred sto rokmi a teraz je stále takéto, množí sa generáciu za generáciou a žije takto generáciu za generáciou, niektorým ľuďom sa darí dobre, niektorí sú chudobní – život je plný vzostupov a pádov. Ľudia prichádzajú generácia za generáciou, nosia iné oblečenie, jedia rovnaké jedlo, ale sociálna štruktúra a systémy sa menia kúsok po kúsku; ľudia nevedomky prichádzajú do prítomnosti – sú si toho vedomí? Nie sú si toho vedomí. Kto si je teda najviac vedomý? (Boh.) Je to Boh, komu na tejto veci najviac záleží. Jednou z vecí, na ktoré Boh nezabúda, je to, ako žijú ľudia, ktorých stvoril, aký je súčasný stav života ľudí, či žijú dobre, čo jedia a nosia, aká bude ich budúcnosť a o čom každý deň premýšľajú vo svojich srdciach. Ak všetko, o čom ľudia každý deň premýšľajú, je zlo, všetko o tom, ako zmeniť zákony prírody a ako proti nim ísť, ako bojovať proti Nebu, ako nasledovať zlý trend sveta, pozerá sa na to Boh a má z toho dobrý pocit? (Nie, nemá.) Takže Boh nemá dobrý pocit a to je všetko? Nemusí s tým niečo urobiť? (Áno, musí.) Musí nájsť spôsob, ako prinútiť týchto ľudí žiť dobre, aby pochopili princípy počínania si, aby vedeli uctievať Boha, podriadiť sa všetkým zákonom prírody, Božiemu ovládaniu a usporiadaniu, aby ľudia mohli žiť s ľudskou podobou a Bohu sa uľaví. Aj keby Boh týchto ľudí opustil, stále môžu v takomto prostredí žiť normálne, bez toho, aby od satana čokoľvek utrpeli – to je Boží úmysel. Keď satan vidí, že sa ľudia dokážu podriadiť Bohu a žiť ľudskú podobu, je úplne zahanbený a zlyháva, takže týchto ľudí úplne opúšťa a už im nikdy nevenuje pozornosť. O koho sa teda satan zaujíma? Zaujíma sa len o tých, ktorí veria v Boha, ale neusilujú sa o pravdu, o tých, ktorí nečítajú Božie slová a nemodlia sa k Bohu, o tých, ktorí konajú svoju povinnosť polovičato, a o tých, ktorí si chcú vždy niekoho nájsť, aby sa oženili, založili si rodinu a vybudovali kariéru. Chce zviesť týchto ľudí, zaviesť ich, aby sa vzdialili od Boha, nekonali svoju povinnosť a zradili Boha, kým ich On nevyradí – potom je úplne šťastný. Čím viac sa neusiluješ o pravdu, tým je šťastnejší, čím viac sa usiluješ o slávu, zisk a postavenie a čím viac si povrchný pri konaní svojej povinnosti, tým je šťastnejší. Ak sa vzdiališ a zradíš Boha, bude ešte šťastnejší – nie je toto mentalita satana? Nie je mentalita antikristov takáto? Tí zo satanovho druhu majú všetci túto mentalitu. Chcú zviesť každého, pri kom vidia, že neverí v Boha úprimne, každého, kto venuje pozornosť osvojovaniu si vedomostí a usilovaniu sa o slávu, zisk a postavenie, a každého, kto sa pri konaní svojej povinnosti nevenuje svojej riadnej úlohe. Keď stretnú takýchto ľudí, nájdu s nimi spoločnú reč, majú si veľa čo povedať, keď sú spolu, a hovoria slobodne, čo si myslia, bez zábran. Ako sa cíti Boh, keď vidí týchto ľudí, ako sa neusilujú o pravdu? Cíti úzkosť! Čo je preto príčinou všetkej tejto ceny, ktorú Boh zaplatil? Je to kvôli Jeho záujmu, starostlivosti a obavám o ľudstvo. Boh nosí tieto záujmy, starostlivosť a obavy o ľudí vo svojom srdci, a pretože Boh má takýto postoj k ľuďom, Jeho dielo sa potom vytvára krok za krokom. Bez ohľadu na to, či je v očiach ľudí Boh pokorný a skrytý, či skutočne miluje ľudí, či je verný alebo či je veľký, Boh verí, že všetky tieto náklady stoja za to a môžu byť odmenené. Čo znamená táto odmena? Znamená to, že veci, ktorých sa obáva vo svojom srdci, sa už nebudú opakovať a ľudia, o ktorých sa vo svojom srdci zaujíma, môžu žiť podľa Jeho úmyslov, podľa spôsobu, ktorý ich naučil, a smeru, ktorým ich viedol, a títo ľudia už nebudú kazení satanom – už nebudú žiť v utrpení a Božie obavy zmiznú a Bohu sa uľaví. Takže, pokiaľ ide o všetko, čo Boh urobil – bez ohľadu na to, aká je Jeho hlavná motivácia, bez ohľadu na to, aký veľký alebo malý je Jeho plán – nie je to všetko niečo pozitívne? (Áno, je.) Všetko sú to pozitívne veci. Bez ohľadu na to, či je spôsob, akým Boh koná, pre ľudí nenápadný, či stojí za zmienku alebo nie, bez ohľadu na to, ako ľudia vynášajú súd nad spôsobom, akým Boh koná, aby súdil a spasil ľudí, súdiac podľa všetkých vecí, ktoré Boh urobil, a všetkej ceny, ktorú dokáže zaplatiť, nie je Boh hoden chvály? (Áno, je.) Takže, je Boh veľký alebo malý? (Je veľký.) Taký veľký! Nikto z ľudstva nedokáže zaplatiť takú cenu. Niektorí ľudia hovoria, že „materská láska je medzi ľudstvom tá najväčšia“. Je materská láska taká veľká ako táto? Vo všeobecnosti, keď deti žijú svoje vlastné životy nezávisle, ich matky si o ne jednoducho nerobia starosti, pokiaľ dokážu vyžiť. V skutočnosti si o svoje deti nemôžu robiť starosti, ani keby chceli. Ako teda Boh zaobchádza s týmto ľudstvom? Koľko tisíc rokov to znášal? Boh to znášal šesťtisíc rokov a ani teraz sa nevzdal. Len pre ten trošku obáv a záujmu zaplatil takú veľkú cenu. Ako vyzerá taká obrovská cena v očiach farizejov a tých antikristov? Je nimi odsudzovaná, súdená, dokonca sa jej rúhajú. Nie sú tí antikristi z tohto hľadiska vo svojej prirodzenosti podlí? (Áno, sú.) Boh urobil také chvályhodné veci a Božia podstata a to, čo On má a čím je, sú také hodné chvály ľudí. Nielenže Ho nechvália, ale dokonca používajú rôzne výhovorky a teórie, aby Ho odsudzovali a súdili, a dokonca odmietajú uznať, že je Kristus. Nie sú títo ľudia nenávideniahodní? (Áno, sú.) Nie sú podlí? Súdiac podľa ich podlého správania, neuctievajú vedomosti a vzdelanie? Neuctievajú moc a postavenie? (Áno, uctievajú.) Čím je niečo pozitívnejšie a čím viac je to hodné chvály, pripomínania a šírenia ľuďmi, tým viac to budú antikristi odsudzovať. Toto je jedno odhalenie podlej prirodzenosti antikristov. Musí sa povedať, že miera podlosti antikristov presahuje bežných ľudí so skazenými povahami.

Pokračujme v diskusii o Pavlovi. Do akej rodiny sa Pavol narodil? Narodil sa do intelektuálnej, vzdelanej rodiny. Narodil sa do takejto rodiny a jeho pôvod sa považoval za dobrý. Bol veľmi vzdelaný. Podľa súčasných štandardov by mohol byť typom, ktorý študuje teológiu alebo chodí na univerzitu. Boli teda jeho vedomosti a vzdelanie na vyššej úrovni ako u väčšiny ľudí? (Áno.) Bolo by pre Pavla, súdiac podľa jeho vedomostí a vzdelania, ľahké rozpoznať, že Pán Ježiš je Kristus? (Áno, bolo.) Veľmi ľahké. Ale prečo nerozpoznal Pána Ježiša ako Krista? (Uctieval vedomosti a mal pocit, že Pán Ježiš nie je taký vzdelaný ako on, takže Ho neuznal.) Povedať to takto je príliš jednoduché. Keby Pán Ježiš nebol taký vzdelaný ako on, nedokázal by Ho rozpoznať. Keby naozaj mal vedomosti, možno by Ho dokázal rozpoznať. To je tak trochu polovičná dedukcia. Teraz hovoríme len to, že antikristi uctievajú vedomosti; to znamená, že keď počúvajú ľudí a zaoberajú sa ľuďmi a vecami, majú taký uhol pohľadu, ktorý ostatným umožňuje vidieť, že uctievajú vedomosti a vzdelanie. Ak sú napríklad tvoje slová veľmi logické, na vysokej úrovni, chytré, nepochopiteľné a abstraktné, presne to sa mu páči. Abstraktné a v súlade s logikou, filozofiou a dokonca s určitou vzdelanosťou – presne to chce. Pán Ježiš je vtelením Boha a všetko, čo hovorí, sú Božie slová a pravdy. Keď sa teda na tieto slová a pravdy pozerajú ľudia s vedomosťami a vzdelaním, ako ich hodnotia? „Slová, ktoré hovoríš, sú príliš prízemné a povrchné. Všetko sú to triviálne veci o viere v boha. Nie sú ani hlboké, ani nepochopiteľné. Nie sú v nich žiadne tajomstvá. A predsa hovoríš, že sú pravdou. Čo je na pravde také vznešené? Aj ja môžem hovoriť tieto veci!“ Neveria tomu antikristi? (Áno.) Takto to zvažujú a myslia si: „Nech vidím, či sú veci, o ktorých hovoríš, nakoniec vyššie alebo nižšie ako moje vedomosti.“ Len čo ich počujú, spochybňujú ich a hovoria: „Znieš ako žiak základnej školy. Ja som vysokoškolák, takže nie si taký dobrý ako ja!“ Potom nájdu na Božích slovách nejakú chybu a povedia: „Zdá sa, že nerozumieš gramatike a slová, ktoré používaš pri rozprávaní, niekedy nie sú vhodné. Nepripadáš mi ako boh.“ Pozerajú sa na Jeho vzhľad, aby videli, či je alebo nie je Boh; nepočúvajú obsah Jeho slov, nepočúvajú, či to, čo je vyjadrené, je pravda, alebo či tie slová pochádzajú od Boha. Nie je to nedostatok duchovného porozumenia? (Áno, je.) Preto majú antikristi aj ďalšiu charakteristiku: Nemajú duchovné porozumenie. Pretože si cenia vedomosti a vzdelanie, nerozumejú pravde. Nikdy jej nebudú schopní porozumieť. Títo ľudia sú predurčení byť typmi, ktoré nemajú duchovné porozumenie. Používajú svoje vedomosti na to, aby zvážili každú vetu, ktorú Boh povie. Môžu porozumieť pravde? Môžu vedieť, že toto je pravda? Dokážu nakoniec dospieť k záveru a povedať, že všetky tieto slová, ktoré Boh hovorí, sú pravda? Dokážu to rozpoznať? Nedokážu to rozpoznať. Ako sa teda vo svojich očiach pozerajú na vteleného Boha? Myslia si: „Nech sa na to pozerám akokoľvek, je to ľudská bytosť. Nech sa na to pozerám akokoľvek, nevidím kvalitu boha. Nech počúvam akokoľvek, neviem rozoznať, ktoré z jeho slov sú v zhode s pravdou a ktoré z nich sú pravdou.“ Preto si hlboko vo svojich srdciach myslia: „Ak máš niečo nové a čerstvé a môžem od teba získať nejakú teóriu a vyťažiť nejaký kapitál, tak ťa zatiaľ budem nasledovať a uvidím, aký bude výsledok.“ Dokážu však prijať Pána Ježiša hlboko vo svojich srdciach? (Nie, nedokážu.) Rozhodne Ho neprijmú. Prečo Ho neprijímajú? Čo je toho príčinou? Je to tým, že majú príliš radi vedomosti. Ich záľuba a vedomosti, ktorými sú vybavení a ktoré sa naučili, im zaslepujú oči a myseľ a bránia im vidieť všetko, čo Boh vykonal. Aj keď to, čo Boh hovorí, je zjavne pravda, aj keď dielo vykonané Bohom jasne vyjadruje Božiu identitu a podstatu, oni to nevidia. Prečo to nemôžu vidieť? Pretože ich vedomosti a vzdelanie ich napĺňajú predstavami, výmyslami a rozsudkami o Bohu. Nakoniec bez ohľadu na to, ako počúvajú kázne alebo prichádzajú do kontaktu s Bohom, nedokážu pochopiť, čo Boh hovorí, nieto ešte prijať, že to, čo tento človek povedal, môže zmeniť ľudí alebo že je to pravda, cesta a život. To je niečo, čo nikdy nedokážu prijať. Nikdy to nedokážu prijať, čo ich predurčuje k tomu, aby rovnako ako Pavol neboli spasení. Priznal Pavol, že Pán Ježiš bol Kristus? Nepriznal to ani na konci. Niektorí ľudia hovoria: „Nevolal na Pána, keď bol zrazený na ceste do Damašku? Mal sa priznať. Ako sa dá povedať, že sa nepriznal?“ Jeden fakt dokazuje, že Pavol nikdy neuznal Pána Ježiša Krista za svojho Spasiteľa. Totiž, aj po tom, čo bol zrazený, sa stále usiloval o to, aby bol Kristom. Je Kristus niekto, kým sa ľudia môžu len tak stať? Kristus je Boh vtelený do človeka. On je Boh a nikto sa Ním nemôže stať len preto, že chce. Kto nechce byť Kristom, ale je to niečo, čo môžu ľudia urobiť? Toto nie je záležitosť toho, že to ľudia chcú urobiť. Pavol dokonca chcel byť Kristom. Mohol, súdiac podľa jeho usilovania sa, uznať, že Pán Ježiš je Kristus a Pán? (Nie, nemohol.) Kam potom umiestnil identitu a postavenie Pána Ježiša? Ako Božieho Syna. Čo je Boží Syn? Je to: „Ty nie si boh, ty si boží syn, si menší ako boh, si rovnaký ako my; my sme synovia boží a ty si tiež syn boží, ale boh ti dal iné poverenie a vykonal si inú prácu. Keby mi boh dal túto prácu, tiež by som ju dokázal urobiť a uniesť.“ Neznamená to, že Pavol neuznal skutočnosť, že Pán Ježiš Kristus je Boh? (Áno, znamená.) Veril, že boh jeho viery je v nebi, že tento Kristus nie je boh a že božia identita a postavenie nemajú s týmto Kristom nič spoločné. Ako sa vyvinulo jeho chápanie a postoj k Pánu Ježišovi? Boli odvodené z jeho vedomostí a výmyslov. Ako ich odvodil? V ktorej vete ich videl? Pán Ježiš povedal: „Môj Otec je taký alebo onaký“ a „Robím to alebo ono skrze Môjho Otca v nebi,“ a on to počul a pomyslel si: „Ty tiež hovoríš o bohu ako o bohu? Ty tiež hovoríš o bohu v nebi ako o otcovi? V tom prípade si syn boží?“ Nie je to výmysel ľudského mozgu? Toto je záver, ktorý vyvodili vzdelaní ľudia: „Ak ty nazývaš boha v nebi otcom a my ho tiež nazývame otcom, potom sme bratia. Ty si najstarší syn, my sme druhí synovia a boh v nebi je náš spoločný boh. Takže ty nie si boh a my všetci sme si rovní. Preto to nie je pán Ježiš kristus, kto nakoniec rozhoduje o tom, kto bude odmenený, kto potrestaný a aký bude ich výsledok – je to boh v nebi.“ Tieto Pavlove závery a absurdné názory boli všetky získané tým, že po štúdiu teológie a vedomostí používal na súdenie a analyzovanie svoju myseľ. Toto bol výsledok.

Pavol považoval vedomosti za záchranné steblo, za svoj kapitál a ešte viac za cieľ svojho úsilia. Keby neuctieval vedomosti, ale dokázal by sa vzdať tých, ktoré si osvojil predtým, keby považoval Pána Ježiša za Pána, za Toho, koho možno nasledovať, za Toho, kto dokáže vyjadriť pravdu, a slová Pána Ježiša by považoval za pravdu, ktorej sa treba podriadiť a ktorú treba praktizovať – výsledok by bol iný. To, že Peter dokázal trikrát zaprieť Pána, bolo v jednom ohľade preto, lebo sa bál, a v druhom preto, lebo videl, že Pán Ježiš je obyčajný človek, ktorého zatkli a ktorý trpel. Mal v srdci slabosť – to nebola osudová chyba. Osudová chyba nebolo ani to, že Ho dokázal na chvíľu zaprieť. Toto nie je dôkaz, ktorý môže s konečnou platnosťou určiť výsledok človeka. Čo s konečnou platnosťou určuje jeho výsledok? Je to to, či s Božími slovami zaobchádza ako s Božími slovami, či dokáže prijať Božie slová, podriadiť sa im a praktizovať ich ako pravdu. Pavol a Peter sú dva úplne odlišné príklady. Peter bol kedysi slabý, kedysi zaprel Pána a pochyboval o Ňom, ale konečným výsledkom bolo, že Peter bol zdokonalený. Pavol mnoho rokov pracoval pre Pána a trpel. Dalo by sa očakávať, že by mal byť schopný získať korunu, ale prečo bol nakoniec Bohom potrestaný? Prečo boli jeho a Petrove výsledky odlišné? Závisí to od prirodzenosti-podstaty človeka a od cesty, o ktorú sa usiluje. Aká bola prirodzenosť-podstata Pavla? Prinajmenšom je tam prvok podlosti. Horúčkovito sa usiloval o vedomosti a postavenie, usiloval sa o odmeny a korunu a bol zaneprázdnený, pracoval a platil cenu za tú korunu, pričom sa vôbec neusiloval o pravdu. Navyše, v priebehu svojej práce nikdy nesvedčil o slovách Pána Ježiša ani o tom, že Pán Ježiš je Kristus, že je Boh alebo vtelený Boh, že Pán Ježiš zastupuje Boha a že všetky slová, ktoré hovorí, sú slová vypovedané Bohom. Pavol tieto veci nedokázal pochopiť. Aká teda bola cesta, ktorou sa Pavol vydal? Tvrdohlavo sa usiloval o vedomosti a teológiu, odporoval pravde, odmietal ju prijať a využíval svoje dary a vedomosti na vykonávanie práce, aby riadil, udržiaval a upevňoval svoje postavenie. Aký bol jeho konečný výsledok? Možno zvonku nevidíš, aký trest dostal pred smrťou, alebo či mal nejaký abnormálny prejav, ale jeho konečný výsledok bol iný ako Petrov. Od čoho závisel tento „rozdiel“? Jednou vecou je prirodzenosť-podstata človeka a druhou je cesta, ktorou sa uberá. Pokiaľ ide o Pavlov postoj a názor na Pána Ježiša, v čom sa jeho odpor líšil od odporu normálnych ľudí? Aký je tiež rozdiel medzi tým, že Pavol zaprel a odmietol Pána, a tým, že Peter zo slabosti a strachu zaprel Božie meno a trikrát sa nepriznal k Pánovi? Pavol pri svojej práci využíval vedomosti, učenosť a svoje dary. Vôbec nepraktizoval pravdu ani nenasledoval Božiu cestu. Mohol si teda vidieť jeho slabosť v období, keď bol zaneprázdnený a pracoval, alebo v jeho listoch? Nemohol, však? Neustále učil ľudí, čo majú robiť, a nabádal ich, aby sa usilovali o získanie odmien, korún a dobrého konečného osudu. Nemal žiadne skúsenostné poznanie ani skúsenosti s praktizovaním pravdy. Peter bol však vo svojom konaní veľmi nenápadný. Nemal tie hlboké teórie ani listy, ktoré by boli príliš slávne. Mal určité skutočné chápanie a praktizovanie pravdy. Hoci vo svojom živote zažil slabosť a skazenosť, po mnohých skúškach bol vzťah, ktorý si vytvoril s Bohom, vzťahom medzi človekom a Bohom, čo bolo úplne odlišné od Pavlovho prípadu. Pavol síce pracoval, nič z toho, čo robil, však nemalo nič spoločné s Bohom. Nesvedčil o Božích slovách, Jeho diele, Jeho láske ani o Jeho spáse ľudstva a už vôbec nie o Božích úmysloch vo vzťahu k ľuďom alebo o Jeho požiadavkách. Dokonca ľuďom často hovoril, že Pán Ježiš je Boží Syn, v dôsledku čoho ľudia nakoniec vnímali Boha ako Trojicu. Termín „Trojica“ pochádza od Pavla. Ak neexistuje nič také ako „Otec a Syn“, môže existovať „Trojica“? Nemôže. Ľudské domnienky sú jednoducho príliš „bohaté“. Ak nedokážeš porozumieť Božiemu vteleniu, nevynášaj slepo rozsudky ani nerob slepé súdy. Len počúvaj slová Pána Ježiša a zaobchádzaj s Ním ako s Bohom, ako s Bohom, ktorý sa zjavuje v tele a stáva sa človekom. Je objektívnejšie pristupovať k tomu takto.

Keď sa prvýkrát podalo svedectvo o tom, že sa Boh v tejto etape svojho diela vtelil ako žena, mnohí ľudia to nedokázali prijať a zasekli sa na tom. Cítili: „Slová, ktoré sú vyjadrované, sú všetko pravdy, dielo, ktoré sa koná, je súd slovami – tieto veci vyzerajú ako Božie dielo a môžem uznať, že táto osoba je vtelený Boh – len to pohlavie nie je ľahké prijať.“ Ale pretože tieto slová sú všetko pravda, stále Ho neochotne prijímajú a v srdci si myslia: „Najprv budem nasledovať a uvidím, či je On naozaj Boh“ – mnohí ľudia nasledovali týmto spôsobom. Boh stvoril ľudstvo v dvoch pohlaviach, mužskom a ženskom, a Božie vtelenie nie je výnimkou, buď je to muž, alebo žena. Zrazu sa Ma jedného dňa niekto opýtal: „Ako možno rozumieť tomu, že tentoraz je vtelenie ženského rodu?“ Odpovedal som: „Nuž, ako sa na to pozeráš ty? Boh nekoná v súlade s ľudskými predstavami: Ak si si istý, že toto robí Boh, potom by si nemal skúmať, čo Boh robí, a ak tomu nerozumieš, mal by si počkať. Ak hľadáš a stále nedosahuješ výsledky, tak sa len pozri, či sa dokážeš podriadiť. Ak sa dokážeš podriadiť, potom si rozumný, ale ak sa kvôli tomuto zasekneš a poprieš všetko, čo Boh vykonal, potom nie si rozumný, nie si skutočný veriaci v Boha. Boh urobí desať vecí, ktoré považuješ za správne a v súlade s tvojimi predstavami, ale ak jedna vec nie je v zhode s tvojimi predstavami, všetkých desať vecí pre teba bude neplatných – čo je to za úbožiaka? Nie je to diabol?“ Keď som takto hovoril v duchovnom spoločenstve, povedali: „Áno, potom by som to mal teraz prijať.“ Keď som skončil svoje duchovné spoločenstvo, okamžite to pochopili a prijali – nie je ich kvalita celkom dobrá? Povedzme, že je. Ďalej povedali: „boh stvoril muža a ženu a keď sa boh prvýkrát stal telom, bol to muž, boží syn. Tentoraz sa stal telom ako žena – nebola by to božia dcéra? Povedz mi, či je môj spôsob chápania správny. Keď majú ľudia deti, želajú si mať syna aj dcéru – chce mať aj boh oboje?“ Ako som im mal odpovedať a vysvetliť túto záležitosť? Nemala by sa táto záležitosť brať vážne? Netreba ju napraviť? Je problém v tom, čo hovorili? Je v tom problém. Povedali: „boh má syna, pána Ježiša, a tentoraz je vtelenie ženského rodu, takže v tom prípade je to Jeho dcéra. Takže boh má syna a dcéru, má oboje, takže nie je potrebný duch svätý. Je tu svätý otec, svätý syn a svätá dcéra, táto Trojica – aké je to vhodné a dôstojné! Bez dcéry by to nebolo úplné.“ Ako sa cítiš po tom, čo si to vypočul? Nevieš, či sa máš smiať, alebo plakať. Povedz Mi, nie je to vtip? (Áno, je.) Je nejaký rozdiel medzi ich porozumením vteleniu a Pavlovým? (Nie.) Nie je v tom žiadny rozdiel. Ak sa ľudia vždy spoliehajú na svoju chytrosť, výmysly a predstavy, aby robili závery a dedukcie o záležitostiach porozumenia Bohu, najmä ak pristupujú k záležitostiam Božej identity a podstaty a uplatňujú ich s určitými názormi, bude to problémové a budú robiť chyby a narážať na problémy. Aký je teda najvhodnejší spôsob, ako riešiť túto záležitosť? Niektoré záležitosti sú hlbšie a abstraktnejšie, pre ľudí nie je ľahké im porozumieť a nie je ľahké prezrieť podstatu a koreň tohto problému; čo by si mal urobiť, ak sa tieto veci netýkajú pravdy alebo neovplyvňujú tvoje usilovanie sa o pravdu? Najprv ich nechaj tak. Načo je dobré ich skúmať? Nie je na tebe, aby si ich skúmal. Všetko, čo musíš urobiť, je zamerať sa na vstup do života a byť schopný dobre konať svoju povinnosť. Jedného dňa týmto záležitostiam prirodzene porozumieš. Niektorí ľudia hovoria, že ich nemôžu nechať tak a chcú ich skúmať, čo je problémové. Nesmieš ich skúmať. Ľudia nesmú pristupovať k záležitostiam týkajúcim sa Božej identity, Božej podstaty a Božieho postavenia s postojom skúmania. Ak budeš pokračovať v skúmaní, spôsobí to vážne následky. Vo vážnych prípadoch sa budeš rúhať Bohu. Ako by mali ľudia riešiť záležitosti týkajúce sa Božej identity a podstaty? Buď prostý, a aj keď ti táto záležitosť nie je celkom jasná, jedna vec je istá: On dokáže zastupovať Boha, On je zjavením Boha, to, čo vyjadruje, je pravda, to, čo by mali ľudia prijať, je pravda, a stačí získať pravdu.

Čo antikristovia pri pohľade na ich prirodzenosť-podstatu antikristov uctievajú najviac? Vznešené, prázdne, abstraktné takzvané teologické teórie. Pre nich sú tieto teórie nesmierne cenné. Tak veľmi si tieto veci cenia, milujú ich a vymýšľajú všemožné spôsoby, ako ich získať, aby vynikli z davu. Všímajú si tieto veci vo svojom srdci a považujú ich za kapitál, za odrazové mostíky na uskutočnenie svojich vlastných životných cieľov, pričom nevedia, že tieto veci v podstate vôbec nie sú pravdou. Radi sa však vyzbrojujú týmito teologickými teóriami, ktoré sa stávajú ich predpojatými myšlienkami, a považujú ich za pravdu. Tieto teologické vedomosti používajú na štúdium Božích slov a právd, ktoré Boh vyjadruje. Keď vidia, že Božie slová a pravdy, ktoré Boh vyjadruje, nie sú v súlade s teologickými teóriami, ktoré obhajujú, nedokážu si pomôcť a Božie slová súdia a odsudzujú. V srdci nepociťujú žiadny strach, pretože veria, že na to majú biblický podklad. Niektorí z nich dokonca odsudzujú Božie slová a hovoria: „božie slová sú príliš zdĺhavé. Niektoré nie sú logické, niektoré nie sú gramaticky správne a dokonca ani niektoré slová, ktoré používa, nie sú celkom vhodné.“ Žijú len vo svojej hlave a myšlienkach a využívajú vedomosti a učenosť, ktoré majú, na analyzovanie a štúdium Božích slov. Mnohí z nich dokonca využívajú svoje výmysly a súd, aby v Božích slovách našli, ako Boh definuje určitých ľudí alebo o akých konečných osudoch pre určitých ľudí rozhoduje, a potom tieto veci analyzujú a odsudzujú podľa toho, čo hovorí Biblia, čím začínajú popierať Božie slová. Kým analyzujú a odsudzujú Božie slová, deje sa niečo hrozné. Viete, čo to je? Keď ľudia analyzujú a študujú Boha a keď v ľuďoch vznikne postoj odsudzovania, Duch Svätý týchto ľudí zavrhne a nekoná v nich dielo. Nie je to hrozná vec? A viete, čoho predzvesťou je to, keď Duch Svätý nekoná dielo. Keď Duch Svätý nekoná dielo a vyhýba sa týmto ľuďom, čo sa rovná tomu, že sú opustení. Inými slovami, Boh ich nespasí. Môžeme analyzovať dôvod. Odkiaľ pochádzajú tieto teologické teórie, ktorými sa vyzbrojovali polovicu svojho života? Koho zastupujú? V srdci v tom nemajú jasno. V skutočnosti tieto veci vôbec nepochádzajú od Boha a nie sú ani čistým ľudským porozumením. Sú to mylné ľudské výklady a možno povedať, že ako také pochádzajú od satana a úplne zastupujú satana. Čo ešte tieto teologické vedomosti zahŕňajú? Okrem mylných výkladov Biblie zahŕňajú ľudskú logiku a uvažovanie, ľudské predstavy a výmysly, ako aj ľudské skúsenosti, etiku, morálku a filozofické myšlienky. Keď tieto veci používajú na posudzovanie toho, čo Boh hovorí, a na posudzovanie Jeho diela, je zrejmé, že v tom, ako pristupujú k Bohu, stoja na strane satana. Preto pred nimi Boh skrýva svoju tvár a Duch Svätý ich opúšťa. Zažili ste to niekedy? V minulosti niektorí ľudia hovorili o svojich skúsenostiach v tomto ohľade a povedali: „Keď som začal veriť v Boha, dychtivo som študoval Boha; študoval som, čo hovorí, ako používa slová, ako zaobchádza s ľuďmi, ku komu je dobrý a aký druh človeka má rád alebo nenávidí. Výsledkom všetkého tohto študovania bolo, že moje srdce potemnelo, v modlitbách som nedokázal cítiť Boha, stav slobody a oslobodenia v mojom srdci zmizol a už som necítil pokoj ani radosť. Bolo to, akoby mi na srdci ležal kameň.“ Mali ste niekedy takú skúsenosť? (Áno.) Tí, ktorí neustále študujú Boha, nezískavajú od Ducha Svätého žiadne osvietenie ani osvetlenie. Ani čítanie Božích slov neprináša žiadne svetlo. Antikristi sú zbehlí v študovaní Boha, ale pravdu vôbec neprijímajú. V cirkvi nemajú žiadne normálne medziľudské vzťahy, vždy sa stavajú nad ostatných, aby ich poučovali. Často sa chvália svojimi vedomosťami a na obyčajných bratov a sestry sa pozerajú zvrchu. Ak s tebou príde do styku antikrist a zistí, že nie si veľmi vzdelaný, nebude sa s tebou zaoberať. Aj keď spĺňaš kritériá na to, aby si bol cirkevným vodcom alebo vedúcim tímu, nepoužijú ťa. Aký druh ľudí používajú? Hľadajú ľudí so spoločenským postavením, mocou, vedomosťami a darmi, ktorí dokážu výrečne rozprávať – na takýchto ľudí sa zameriavajú a snažia sa ich využiť. Ak je na nich, aby vyberali a používali ľudí, vyberajú si len takých, ktorí sú výreční, vysoko vzdelaní, majú vedomosti a postavenie v spoločnosti. Aj keď sa takíto ľudia neusilujú o pravdu alebo nedokážu vykonávať žiadnu prácu, stále ich majú radi. Čo to naznačuje? Že patria do rovnakej kategórie. Koniec koncov, vrana k vrane sadá. Niektorí antikristi rozumejú určitým slovám a učeniam a potom vymýšľajú všetky možné spôsoby, ako môžu praktizovať kázanie kázní. Do akej miery to praktizujú? Do takej miery, že dokážu hovoriť výrečne a obšírne, vystúpia na pódium bez poznámok a hovoria naraz celé hodiny. Myslia si, že toto je vykonávanie práce, že je to ich najslávnejšia chvíľa, čas, keď sa môžu najlepšie predviesť. Chopia sa takýchto príležitostí a nikdy ich nepustia z rúk. Pokiaľ však ide o témy, o ktorých Boh často hovorí v duchovnom spoločenstve, o veci týkajúce sa normálnej ľudskej prirodzenosti, svedomia a rozumu ľudí a o veci, ktoré najužšie súvisia s ľudskou prirodzenosťou v reálnom živote normálnych ľudí – hoci sa ľuďom tieto veci môžu zdať ako malé a bezvýznamné detaily, v skutočnosti úzko súvisia so vstupom do pravdy-reality. Ako sa na tieto veci pozerajú antikristi? Zo srdca nimi pohŕdajú, neberú tieto slová vážne a v srdci tieto záležitosti odsudzujú, pričom majú pocit, že sú bezvýznamné. Bez ohľadu na to, ako hovoríš v duchovnom spoločenstve o pravde-realite, napríklad o tom, ako byť čestným človekom, verným človekom alebo človekom, ktorý stojí nohami pevne na zemi a plní si povinnosti, bez ohľadu na to, ako o tom hovoríš v duchovnom spoločenstve, ich názor zostáva nezmenený. Chcú byť niekým, kto dokáže výrečne rozprávať, kto sa javí ako človek oplývajúci talentom a má zvláštne schopnosti, alebo dokonca niekým s nadprirodzenými schopnosťami, ako sú hovorenie jazykmi, schopnosť mimoriadne rýchlo čítať, fotografická pamäť a tak ďalej. Keby aj oni mali tieto schopnosti, ich srdcia by boli naplnené radosťou. V hĺbke srdca sa o tieto veci usilujú a vážia si ich. Napríklad niečo dopoviem a o chvíľu na to zabudnem. Keď sa všetkých opýtam, ani nikto iný si to nepamätá. Vidíš, naše pamäte sú si celkom podobné, však? (Áno.) Ale keď to vidia antikristi, povedia: „Ani tvoja pamäť nie je dobrá! Pozri sa na toho a toho duchovného človeka; dokáže rýchlo čítať a má fotografickú pamäť. Ty si kristus – koľko riadkov dokážeš prečítať na jeden pohľad?“ Hovorím: „Nemám tú nadprirodzenú schopnosť. Niekedy si po prečítaní nepamätám vetu a musím si ju prečítať znova.“ Hovoria: „Nemá byť boh všemohúci?“ Takto si začínajú vytvárať predstavy. Ako v hĺbke srdca vnímajú vteleného Boha? „Vtelený boh je len úplne obyčajný a celkom normálny človek. Jeho pamäť nie je dobrá, jeho telesná konštitúcia nie je nič moc; v žiadnom ohľade nevyzerá ako boh.“ Preto keď počujú niekoho kázať o láske k Bohu, myslia si: „Keby bol bohom ten a ten duchovný človek alebo ten a ten slávny človek, potom by som ho mohol prijať a milovať. Ale ak je bohom tento súčasný kristus, nemôžem ho milovať, pretože vôbec nevyzerá ako boh.“ V ich srdciach platí, že ak má byť niekto bohom, musí pôsobiť ako boh; musí hovoriť, konať a vyzerať ako boh, aby ľudia nemali vôbec žiadne predstavy, keď ho uvidia – toto si myslia. Prečo? Myslia si: „Po prvé, nemáš nadprirodzené schopnosti. Po druhé, nemáš zvláštne talenty. Po tretie, nemáš dary tých ľudí vo svete, ktorí dokázali veľké veci. V ničom nie si výnimočný, tak prečo by som mal počúvať, čo hovoríš? Prečo by som ťa mal rešpektovať? Prečo by som sa ti mal podriadiť? Nedokážem sa podriadiť.“ Čo je to za problém? Čo je to za povahu? Aj keď nerozumejú pravde, stále by mali mať svedomie a rozum normálneho človeka. Ľudia majú predstavy a Boh ich za to neodsudzuje, ale keď prechovávajú predstavy a potom svojvoľne odporujú Bohu a odsudzujú Ho, ľahko tým urazia Božiu povahu. To, že antikristi dokážu otvorene odsudzovať Boha a odporovať Mu, je spôsobené ich podlou prirodzenosťou. Po nadobudnutí vedomostí majú bohatšie, rozsiahlejšie a komplexnejšie výmysly o Bohu a Jeho vznešenosti, podstate, autorite a všemohúcnosti. Tieto výmysly sa potom snažia zosúladiť s Bohom, ktorého môžu vidieť a s ktorým prichádzajú do styku. Môžu sa zhodovať? Nikdy sa nebudú zhodovať. Čím viac študujú Boha, tým viac Ho v srdci popierajú a dokážu Ho odsudzovať a odporovať Mu; je to nevyhnutné.

Z toho, čo ste videli v Biblii a vo všetkých súčasných Božích výrokoch, zastáva sa Boh darov, učenosti a vedomostí? (Nie.) Naopak, Boh rozoberá ľudské vedomosti a učenosť. Ako Boh definuje dary? Ako definuje nadprirodzené schopnosti a zvláštne talenty? Mali by ste porozumieť tomu, že dary, nadprirodzené schopnosti a zvláštne talenty vôbec nepredstavujú život. Čo to znamená, že nepredstavujú život? Znamená to, že tieto veci nie sú výsledkom toho, že ľudia získali pravdu. Odkiaľ tieto veci v skutočnosti pochádzajú? Pochádzajú od Boha? Nie, Boh ľuďom nedáva vedomosti ani učenosť a určite im nedáva viac darov, aby sa mohli usilovať o pravdu. Boh takto nekoná. Teraz, keď som to takto povedal, tomu rozumiete, však? Kde sa teda prejavuje podlosť antikristov? Ako vnímajú dary, učenosť a vedomosti? Vážia si tieto veci, nasledujú ich a dokonca po nich túžia, najmä po daroch a nadprirodzených schopnostiach. Ak povieš antikristovi: „Ak máš nadprirodzené schopnosti, pritiahneš zlých duchov,“ odvetí: „Nebojím sa!“ Odpovieš: „Potom v budúcnosti nebudeš mať nádej na spásu, budeš uvrhnutý do osemnástej úrovne pekla, do jazera ohňa a síry,“ a on aj tak povie: „Nebojím sa!“ Keby si im umožnil hovoriť desiatimi rôznymi jazykmi a predvádzať sa, aby k nim ostatní vzhliadali, súhlasili by a boli by ochotní. Boh hovorí tak obyčajne a pôsobí tak prakticky v rámci normálnej ľudskej prirodzenosti, a oni neprijímajú metódu, formu a obsah tohto diela – opovrhujú ním. Ako by mali ľudia rozlišovať tieto záležitosti? Niektorí ľudia napríklad dokážu hovoriť rôznymi jazykmi. Dokážeš prijať túto skutočnosť? Myslíš si, že je to normálne alebo čudné? (Čudné.) Preto je to v racionálnom rámci normálnej ľudskej prirodzenosti neprijateľné. Niekto, kto si pamätá všetko, napríklad farby, tvary, tváre a mená, a po prečítaní si dokáže vybaviť stovky strán knihy a prerozprávať ju od začiatku do konca – nemal by si po styku s takýmto človekom pocit, že si sa stretol s niečím nenormálnym? (Áno.) Antikristi však majú tieto veci radi. Povedz Mi, keď prichádzaš do kontaktu s ľuďmi v náboženskom svete, s takzvanými evanjelistami, kazateľmi a pastormi, spoločne známymi ako farizeji, máš pocit, že títo ľudia sú to, čo tvoje srdce potrebuje, alebo je tým, čo tvoje srdce potrebuje, praktický Boh? (Kontakt s Bohom je to, čo potrebujú naše srdcia.) Normálny a praktický Boh je bližšie k tvojim vnútorným potrebám, však? Takže hovorte o tom, ako sa cítite, keď prichádzate do styku s farizejmi, o kladoch a záporoch a či to prináša nejaký úžitok. (Keď prichádzam do styku s farizejmi, pôsobí to falošne a odťažito. Veci, o ktorých hovoria, sú príliš prázdne a falošné; keď to človek počúva príliš dlho, je mu z toho zle a už s nimi nechcem prichádzať do styku.) Sú názory vyjadrené farizejmi správne alebo absurdné? (Absurdné.) Prirodzenosť ich názorov je absurdná. Taktiež, sú veci, ktoré hovoria, väčšinou praktické alebo prázdne? (Prázdne.) Hnusí sa väčšine ľudí počúvať tie absurdné a prázdne veci, ako aj veci založené na výmysloch a predstavách, ktoré hovoria, alebo to počúvajú radi? (Väčšine ľudí sa hnusí počúvať tieto veci.) Väčšina ľudí ich nemá rada a nie je ochotná počúvať. Čo cítiš v srdci po vypočutí ich názorov a slov a po pozorovaní ich povahy a ich falošného a pokryteckého správania? Si ochotný vypočuť si viac? Si ochotný sa k nim priblížiť, mať s nimi hlbšie interakcie a viac im porozumieť? (Nie.) Nie si ochotný s nimi prichádzať do styku. Kľúčovým problémom je, že ich slová sú príliš prázdne, plné teórií a hesiel; po dlhom počúvaní stále netušíš, o čom hovoria. Okrem toho je ich povaha falošná a dvojtvárna; predstierajú, že sú pokorní, trpezliví a milujúci, že majú vystupovanie skúseného veriaceho, niekoho, kto je obzvlášť „zbožný“. Keď nakoniec uvidíš ich pravú tvár, cítiš sa znechutený. Nemali ste so Mnou veľa hlbokých interakcií; ako vnímate kázne, ktoré som predniesol? Je rozdiel medzi nimi a tým, o čom hovoria farizeji? (Áno.) Aký je rozdiel? (Božie kázne sú praktické.) To je základný bod. Navyše to, o čom hovorím, sa týka vášho praktizovania, skúseností a rôznych aspektov záležitostí, s ktorými sa stretávate v procese konania svojich povinností a v reálnom živote. Nie je to nepraktické a hmlisté. Je prázdna a nepraktická aj každá pravda, o ktorej diskutujem, alebo každý názor, ktorý zaujímam k záležitostiam? (Sú praktické.) Prečo hovoríte, že sú praktické? Pretože sa neodkláňajú od reálneho života, nie je to o chrlení prázdnych teórií nad rámec reálneho života. Všetko to súvisí s rozlišovaním, porozumením a praktizovaním ľudí v reálnom živote a so stavmi, ktoré v nich vznikajú, keď pri konaní svojich povinností narážajú na rôzne problémy. Stručne povedané, zahŕňa to témy týkajúce sa toho, ako ľudia praktizujú svoju vieru v Boha, ich života viery v Boha a ich rôznych stavov pri konaní svojich povinností. Nevyťahujeme Bibliu, aby sme naprázdno vykladali Genezis alebo Izaiáša, ani nehovoríme prázdne reči o Zjavení Jána. Najneradšej čítam Zjavenie Jána a nechcem o ňom hovoriť. Načo je dobré o tom hovoriť? Keby som ti povedal, ktorá pohroma sa naplnila, čo by to malo s tebou spoločné? To je Božie dielo. Aj keby sa Božie dielo naplnilo, ako by ťa to ovplyvnilo? Nebol by si stále sám sebou? Keby som ti povedal, ktorá pohroma sa naplnila, dokázal by si potom odvrhnúť svoju skazenú povahu? Bolo by to také zázračné? Nie. Preto keď ľudia nasledujú až do konca, každý bude roztriedený podľa svojho druhu. Tí, ktorí dokážu prijať pravdu, radi čítajú Božie slová a dokážu praktizovať pravdu, budú stáť pevne. Tí, ktorí nie sú ochotní čítať Božie slová ani počúvať kázne, ktorí vytrvalo odmietajú prijať pravdu a nie sú ochotní konať svoje povinnosti, budú nakoniec odhalení a vyradení. Hoci chodia na zhromaždenia a počúvajú kázne, nikdy nepraktizujú pravdu, zostávajú nezmenení a majú odpor k počúvaniu kázní – nie sú ochotní ich počúvať. Takže aj keď konajú svoje povinnosti, je to povrchným spôsobom, nikdy sa nemenia. Títo ľudia sú jednoducho pochybovači. Ako by sa cítili ľudia, ktorí úprimne veria v Boha, často sa stýkajú s pochybovačmi a žijú spolu s nimi? Nielenže by z toho nemali úžitok ani by neboli povznesení, ale v srdci by k nim cítili čoraz väčší odpor. Predpokladajme, že prídeš do styku s farizejmi a počuješ ich hovoriť, a zistíš, že hovoria jasne a logicky, že zrozumiteľne vysvetľujú všetky rôzne pravidlá a predpisy a že ich slová zdanlivo obsahujú hlboké teórie, ale po dôkladnej analýze nič z toho nie je pravda-realita a všetko sa to rovná prázdnej teórii. Napríklad diskutujú o teórii Trojice, teológii, teóriách o Bohu, aký je Boh v nebi s anjelmi, o situácii s vtelením Boha a Pánom Ježišom. Ako by si sa cítil po vypočutí všetkých týchto rečí? Výsledok by bol podobný počúvaniu mytologických príbehov. Prečo potom antikristi radi počúvajú a diskutujú o týchto záležitostiach a prečo sú ochotní stýkať sa s takýmito jedincami? Nie je to ich podlosť? (Áno.) Čo možno pozorovať na ich podlosti? V hĺbke duše majú určitú potrebu, ktorá ich vedie k tomu, aby uctievali tieto vedomosti a učenosť a uctievali tieto veci, ktoré majú farizeji. Aká je teda ich potreba? (Aby si ich ostatní vysoko vážili.) Nielenže potrebujú, aby si ich ostatní vysoko vážili, ale v hĺbke srdca chcú byť vždy nadľuďmi, byť nadradenými jedincami alebo znalými celebritami – jednoducho nechcú byť obyčajnými ľuďmi. Čo naznačuje ich túžba byť nadľuďmi? Hovorovo povedané, znamená to, že sú odtrhnutí od reality. Väčšina ľudí si napríklad môže nanajvýš želať: „Keby som tak mohol letieť vysoko na oblohe v lietadle.“ Môžu mať také želanie, však? Aké však je želanie antikristov? „Jedného dňa mi narastú krídla a vzlietnem na ďaleké miesto!“ Majú takéto túžby – máš ich aj ty? (Nie.) Prečo ich nemáš? Pretože to nie je reálne. Aj keby ti pripevnili dve veľké krídla, dokázal by si lietať? Nie si ten druh stvorenia, však? (Správne.) Ľudia ako antikristi sa vždy spoliehajú na svoje výmysly a neustále sa usilujú o svoje túžby. Môžu byť spasení? (Nie.) Toto nie je typ ľudí, ktorých Boh spasí. Boh spasí tých, ktorí milujú pravdu, zameriavajú sa na realitu a usilujú sa o pravdu s nohami pevne na zemi. Tí, ktorí neustále túžia byť nadľuďmi alebo nadradenými jedincami, sú chorí na hlavu, nie sú to normálni ľudia a Boh ich nespasí.

Keď antikristi prídu do kontaktu s vteleným Bohom, majú sklon klásť zvláštne otázky. To, že dokážu položiť takéto otázky, predstavuje ich hlboko zakorenené potreby a to, čo uctievajú vo svojom srdci. Keď sa spočiatku svedčilo o vtelenom Bohu, niektorí ľudia sa vždy pýtali: „Číta boh doma Bibliu? Nie že by som sa pýtal kvôli sebe, v skutočnosti nie som na túto záležitosť zvedavý; pýtam sa len v mene bratov a sestier. Mnohí z nich o tom tiež rozmýšľajú. V srdci uvažujú, že ak boh naozaj často číta Bibliu, potom je celkom normálne, že dokáže hovoriť o Biblii a vyjadrovať pravdu. Ak však boh nečíta Bibliu a aj tak ju dokáže vysvetliť, bol by to zázrak, potom by bol skutočne bohom!“ Samozrejme, nepovedali to presne takto; priamo sa opýtali: „Číta boh doma Bibliu?“ Čo si myslíte? Mal by som ju čítať alebo nie? Vy ju čítate? Ak ste nikdy neverili v Ježiša, bolo by celkom normálne nečítať ju. Čítajú ju ľudia, ktorí uverili? (Áno, čítajú.) Tí, ktorí uverili, ju určite čítajú. Ja som začínal vierou v Ježiša, tak ako by som mohol nečítať Bibliu? Čo keby som ju nečítal? (To je tiež normálne.) Čítať Bibliu je normálne, nečítať ju je, samozrejme, tiež normálne. Čo určuje to, či ju čítam alebo nečítam? Keby som nebol v tomto postavení, zaujímalo by niekoho, či som čítal Bibliu alebo nie? (Nie.) Nikto by sa nepýtal na to, čo som čítal. Keďže som v tomto špeciálnom postavení, niektorí ľudia túto záležitosť skúmajú. Stále do toho rýpu a pýtajú sa: „Čítal Bibliu, keď bol mladý?“ Čo presne chcú vedieť? V závislosti od toho, či som ju čítal alebo nie, existujú dve možné vysvetlenia. Ak som ju čítal, majú pocit, že byť schopný vysvetliť Bibliu nie je žiadna veda. Ak som však Bibliu nečítal a aj tak ju dokážem vysvetliť, to je tak trochu podobné Bohu. Toto je výsledok, po ktorom túžia. Chcú tomu prísť na koreň; myslia si: „Ak si nečítal Bibliu a v takom mladom veku o nej aj tak dokážeš diskutovať, potom to stojí za preskúmanie. Toto je boh!“ To je ich pohľad a takýmto spôsobom skúmajú Boha. Teraz pouvažujte o tých farizejoch, ktorí boli zbehlí v Písme. Skutočne chápali slová Písma? Objavili v Písme pravdu? (Nie.) Zamyslel sa nad tým niekto z tých, ktorí sa Ma pýtali, či som čítal Bibliu? Keby o tom uvažovali, neustále by túto záležitosť neskúmali, nerobili by niečo také hlúpe. Ľudia, ktorí nechápu pravdu ani nemajú duchovné porozumenie a nedokážu pochopiť Božiu podstatu a identitu, sa nakoniec uchyľujú k takejto metóde, aby to vyriešili. Môže táto metóda vyriešiť tento problém? Nie, nemôže. Môže to vyriešiť len otázku malej zvedavosti. V skutočnosti aj Ja čítam Bibliu. Kto z veriacich nečíta Bibliu? Čítam ju zbežne. Prečítam si prinajmenšom štyri evanjeliá Nového zákona, prelistujem Zjavenie Jána a Genezis a pozriem sa na Izaiáša. Čo myslíte, čo čítam najradšej? (Knihu Jóbovu.) Presne tak. Príbeh v Jóbovi je úplný a konkrétny, slová sú ľahko zrozumiteľné a tento príbeh je navyše cenný a pre dnešných ľudí môže byť nápomocný a povznášajúci. Fakty teraz ukázali, že Jóbov príbeh mal naozaj obrovský vplyv na neskoršie generácie. Prostredníctvom Jóba pochopili mnohé pravdy – z jeho postoja k Bohu, ako aj z Božieho postoja k nemu a jeho definície pochopili Boží úmysel a to, po akej ceste by mali kráčať po tom, čo uverili v Boha. Knihu Jóbovu používam ako kontext, aby som hovoril v duchovnom spoločenstve o ceste, ako sa báť Boha a vyhýbať sa zlu, ako aj o ceste podriadenia sa Bohu – tento príbeh je skutočne cenný. Je to niečo, čo by si mal človek prečítať vo voľnom čase. Keď niektorí ľudia vidia, ako sa Boh stáva telom, a sú svedkami Božej praktickosti a normálnosti, možno nedokážu úplne prísť na to, či je skutočne Bohom, alebo čo sa stane v budúcnosti. Keď však porozumejú nejakým pravdám, nechajú tieto otázky tak. Prestanú tieto záležitosti skúmať alebo sa o ne zaujímať a sústredia sa na to, aby dobre konali svoje povinnosti, na to, aby riadne kráčali po ceste, po ktorej by mali kráčať, a aby dobre vykonávali prácu, ktorú majú robiť. Ale niektorí ľudia to nikdy nenechajú tak; trvajú na tom, že to budú študovať. Čo si myslíte, mal by som sa touto záležitosťou zaoberať? Mal by som jej venovať nejakú pozornosť? Nie je potrebné venovať jej pozornosť. Tí, ktorí prijímajú pravdu, to prirodzene prestanú skúmať, zatiaľ čo tí, ktorí pravdu neprijímajú, v tom pokračujú. Čo toto skúmanie naznačuje? Skúmanie je forma odporu. V Božích slovách je jeden výrok. Aký je výsledok odporu? (Smrť.) Odpor vedie k smrti.

Niektorí antikristi, hoci prijali túto etapu diela, sa často zaujímajú o to, či slová, ktoré hovorí, a dielo, ktoré koná vtelený Boh, majú nejaký nadprirodzený prvok, či existujú prvky presahujúce rámec normálnej ľudskej prirodzenosti a či existujú prvky, ktoré možno vytiahnuť na dôkaz Jeho identity ako Boha. Často tieto veci skúmajú, neúnavne študujú, ako hovorím, Môj spôsob a výzor, keď hovorím, ako aj princípy Môjho konania. Čo na tento výskum používajú? Merajú a študujú to podľa obrazu alebo štandardu významných a veľkých ľudí, ktorý si osvojili. Niektorí sa dokonca pýtajú: „Keďže si vtelený boh, tvoja identita a podstata sa určite musia líšiť od obyčajných ľudí. V čom si teda dobrý? Aké máš špeciálne vlastnosti, ktoré by stačili na to, aby sme ťa nasledovali a poslúchali a aby sme ťa prijali ako nášho boha?“ Táto otázka Ma naozaj zarazila. Úprimne, nie som dobrý v ničom. Nemám oči, ktoré vidia na všetky strany, ani uši, ktoré počujú zo všetkých strán. Pokiaľ ide o čítanie textov, nedokážem prečítať desať riadkov jedným pohľadom a chvíľu po prečítaní zabudnem, čo som čítal. Vyznám sa trochu v hudbe, ale neviem čítať noty. Ak niekto iný párkrát zaspieva nejakú pieseň, dokážem spievať s ním, ale počíta sa to ako byť v tom dobrý? Mám nejaké špeciálne talenty, ako napríklad plynule hovoriť po anglicky alebo hovoriť určitým jazykom? Nič z toho nedokážem. V čom som teda dobrý? Vyznám sa trochu v hudbe, výtvarnom umení, tanci, literatúre, filme a dizajne. Týmto oblastiam povrchne rozumiem. Keď sa diskutuje o teóriách s odborníkmi, je to pre Mňa samý žargón, ale keď to vidím, rozumiem tomu. Ak napríklad v architektonickom dizajne ide o odborné a technické údaje, nerozumiem tomu. Ak však ide o farebné tóny a súlad štýlov, trochu sa v tom vyznám a vidím do toho. Ťažko však povedať, či by som mohol študovať, aby som sa stal odborníkom alebo talentom v tejto oblasti, pretože som to neštudoval. Vzhľadom na to, k čomu majú ľudia v súčasnosti prístup – k hudbe, literatúre, tancu a filmu, veciam v rámci odbornej práce našej cirkvi –, keď sa trochu poučím, môže Mi to dať základné porozumenie. Niektorí môžu povedať: „Teraz poznám tvoje pozadie; máš len základné porozumenie.“ Nehovorím nepravdu; naozaj mám len základné porozumenie. Je tu však jedna vec, ktorú možno nechápete, a to môže byť Moja odbornosť. Aká je to odbornosť? Rozumiem tomu, čo je profesia súvisiaca s určitou oblasťou, ako sa vyjadruje určité umenie a aké sú rozsah a princípy, ktoré s tým súvisia. Po zvládnutí týchto vecí viem, ako tieto užitočné veci aplikovať na prácu cirkvi, aby slúžili práci na evanjeliu a dosiahli efektívnosť pri hlásaní Božieho evanjelia posledných dní. Je toto odbornosť? (Áno.) Pokiaľ ide o to, čo ľudstvu v súčasnosti najviac chýba, najefektívnejšie je, ak niekto dokáže použiť správne metódy a potom odovzdať príslušnú pravdu, vďaka čomu ju ľudia môžu vidieť a prijať. Ak si osvojíš metódu, ktorú ľudia dokážu prijať a ktorá dokáže jasne prezentovať pravdu a vysvetliť Božie dielo, a to všetko spôsobom, ktorý normálne ľudské myslenie dokáže prijať a dosiahnuť – je to pre ľudí nesmierne prospešné. Ak použijeme povrchné vedomosti, ktoré máme, a aplikujeme všetky tieto užitočné veci, potom stačí vlastniť tento druh odbornosti. Vynikám v jednej veci, prišli ste na to? (Boh vyniká v tom, že hovorí v duchovnom spoločenstve o pravde.) Počíta sa hovorenie v duchovnom spoločenstve o pravde ako zručnosť? Nie je to odbornosť? V čom som teda dobrý? Vynikám v odhaľovaní skazenej podstaty vo vás všetkých. Povedzte Mi, keby som v tom nebol dobrý, ako by som mohol konať dielo kedykoľvek u vás nastanú problémy a pritom by som nevedel, akú skazenú povahu alebo prirodzenosť-podstatu tieto problémy odhaľujú? Bolo by to nemožné. Dá sa povedať, že som najlepší v odhaľovaní vašej skazenej podstaty? (Áno.) Malo by to byť to, v čom som najlepší. Som najlepší v identifikovaní skazenej povahy jednotlivcov a ich prirodzenosti-podstaty. Vynikám v rozlišovaní cesty, po ktorej niekto kráča, a jeho postoja k Bohu na základe jeho prirodzenosti-podstaty. Potom mu prostredníctvom jeho prejavov, správania a podstaty hovorím v duchovnom spoločenstve o pravde, riešim konkrétne záležitosti a pomáham im vyriešiť mu problémy a dostať sa z nich. V skutočnosti to nie je zručnosť; je to Moja služba, je to dielo, ktoré spadá do rozsahu Mojej zodpovednosti. Ste v tom zruční vy? (Nie, nie sme.) Tak v čom ste zruční? (V prejavovaní skazenosti.) Nie je presné, že ste zruční v prejavovaní skazenosti. Ste zruční v tom, že keď si vypočujete pravdu, ostanete ňou nepohnutí, beriete ju na ľahkú váhu a pri konaní svojej povinnosti ste zbehlí v povrchnom konaní bez toho, aby ste pravdu brali vážne. Nie je to tak? (Áno.) Hovorím vám tieto veci otvorene; dokážu s vami takto hovoriť farizeji a antikristi? (Nie, nedokážu.) Oni takto rozhodne nehovoria. Prečo nie? Považujú to za hanebné, za nedostatok v ľudskej prirodzenosti, za vec súkromia a vlastného pozadia. Hovoria: „Ako by som mohol dovoliť, aby sa ostatní dozvedeli o mojom pozadí? Keby sa to stalo, nestratil by som všetku tvár, dôstojnosť a postavenie? Ako by som si potom mohol počínať?“ Podľa nich by mohli rovno prestať žiť! Takže, po tom, čo som sa s vami tak otvorene podelil o Moju situáciu, ovplyvňuje to vašu vieru v Boha? (Nie, neovplyvňuje.) Aj keď máte o tom nejaké myšlienky, nebojím sa. Prečo sa nebojím? Mať nejaké myšlienky je normálne; je to dočasné. Ľudia môžu z času na čas zažívať zrakové a sluchové ilúzie. Vždy existuje možnosť dočasného, skresleného porozumenia alebo chvíľkového nedorozumenia. Znamená to, že si ľudia preto zbalia kufre alebo ostanú negatívni a slabí? Ale ak si skutočne niekto, kto sa usiluje o pravdu, môžeš poprieť Boha alebo Ho opustiť pre chvíľkové predstavy? Nie, nemôžeš odísť. Ľudia, ktorí sa skutočne usilujú o pravdu, dokážu k týmto veciam pristupovať a chápať ich správne, dokážu tieto fakty nevedomky normálne prijať a postupne ich premeniť na pravé poznanie Boha, objektívne a presné poznanie – to je skutočné porozumenie pravde. Jedného dňa môže niekto povedať: „Vtelený boh je taký úbohý; nevie robiť nič, len hovoriť pravdu.“ Aký je to tón? Toto je tón antikrista. Súhlasíte s ním? (Nesúhlasím.) Prečo nesúhlasíte? (To, čo hovoria, nie je faktické.) To, čo hovoria, je faktické. Vtelený Boh okrem toho, že je schopný vo svojej reči vyjadrovať pravdu, nevie robiť nič iné; nemá žiadnu konkrétnu zručnosť. Je to úbohé? Myslíte si to? (Nie.) Tak čo si myslíte? Niektorí ľudia hovoria: „Práve preto, že je Boh obyčajný a normálny a koná praktické dielo, máme my ako skazené ľudstvo príležitosť dosiahnuť spásu. Inak by sme všetci skončili v pekle. Teraz získavame veľkú výhodu, tak sa z toho tajne tešme!“ Máte tento pocit? (Áno.) Niektorí ľudia sú však iní. Majú pocit, že „Boh len rozpráva; nie je na ňom nič nadprirodzené. Čo získavam? Mám o bohu vlastné predstavy a myšlienky a súdim ho za jeho chrbtom, ale boh ma nedisciplinoval. Netrpel som ani som nebol potrestaný.“ Ich odvaha postupne rastie a odvážia sa povedať čokoľvek. Niektorí ľudia hovoria: „Takto by ste mali poznať vteleného boha: Keď hovorí, koná dielo a vyjadruje pravdu, je to duch boží, ktorý koná dielo vnútri, a telo je len schránka, nástroj. Skutočnou podstatou je duch boží; je to duch boží, kto hovorí. Keby nebolo ducha božieho, dokázalo by telo hovoriť tie slová?“ Keď tieto slová počujete, zdajú sa byť správne, ale aký majú význam? (Rúhanie.) Správne, sú rúhaním – aká surová povaha! Čo sa snažia povedať? „Ty si taký nevýrazný človek. Nemáš vznešený vzhľad, nevyzeráš veľmi pôsobivo. Tvoja reč nie je výrečná ani teoreticky sofistikovaná – kým niečo povieš, musíš si to premyslieť. Ako by si ty mohol byť vteleným bohom? Prečo si taký požehnaný a máš také šťastie? Prečo nie som ja vteleným bohom?“ Nakoniec povedia: „To všetko koná a hovorí duch boží; telo je len výstupom ducha, je to nástroj.“ Keď to povedia, cítia zadosťučinenie. Je to žiarlivosť, ktorá vedie k nenávisti. Znamená to: „Ako to, že ty si vtelený boh? Prečo máš také šťastie? Ako si získal túto výhodu? Prečo som ju nezískal ja? Nemyslím si, že si o niečo lepší ako ja. Nie si dosť výrečný, nie si veľmi vzdelaný, nevyzeráš tak dobre ako ja a nie si taký vysoký ako ja. V čom si lepší než ja? Ako to, že ty si vtelený boh? Prečo nie ja? Ak si ty vtelený boh, potom je ním aj veľa iných ľudí. Aj ja o to musím bojovať. Všetci hovoria, že si boh; s tým nič nenarobím, ale aj tak ťa budem takto súdiť. Keď takto hovorím, zmierňuje to moju nenávisť!“ Nie je to surové? (Áno.) Odvážia sa povedať čokoľvek, aby bojovali o postavenie – nie je to hľadanie smrti? Ak nechceš prijať, že On je Boh, kto ťa núti? Nútil som ťa? Nenútil som ťa, však? Po prvé, neprosil som ťa, aby si to prijal. Po druhé, nepoužil som extrémne prostriedky, aby som ťa prinútil prijať to. Po tretie, Duch Boží nezasiahol a nepovedal ti, že to musíš prijať, inak budeš potrestaný. Urobil to Boh? Nie. Máš právo slobodne si vybrať; môžeš si vybrať, že to neprijmeš. Ak to nechceš prijať, tak prečo to nakoniec aj tak prijímaš? Nehľadáš len požehnania? Túžia po požehnaniach, ale nedokážu to prijať ani sa podriadiť, alebo sa stále cítia neochotní, tak čo robia? Hovoria také zlomyseľné slová. Počuli ste už predtým takéto slová? Počul som ich medzi niektorými ľuďmi viac než len raz alebo dvakrát. Niektorí ľudia si myslia: „Začali sme veriť v boha spolu s tebou. Vtedy si bol mladý, často si zapisoval božie slová. Neskôr si začal kázať. Si len obyčajný človek; poznáme tvoje pozadie.“ Aké mám pozadie? Som len obyčajný človek; to je pravda o Mne. Nie si neochotný len preto, že som obyčajný a normálny a dnes Ma môže nasledovať toľko ľudí? Ak si neochotný, tak never. Toto je Božie dielo; nemôžem sa vyhýbať svojej zodpovednosti, nemám žiadnu výhovorku a neurobil som nič zraňujúce ani škodlivé. Tak prečo so Mnou zaobchádzaš s týmto názorom? Ak si neochotný, tak never. Ver tomu, komu chceš veriť; nenasleduj Ma. Nenútil som ťa. Prečo Ma nasleduješ? Niektorí dokonca prišli ku Mne domov, aby vyzvedali. Čo vyzvedali? Pýtali sa Ma: „Chodievaš domov? Aká je teraz doma tvoja ekonomická situácia? Čo robia členovia tvojej rodiny? Kde sú? Aké sú ich životy?“ Niektorí ľudia dokonca podrobne skúmali prikrývku alebo deku navyše v Mojom dome. Títo ľudia vôbec nie sú ochotní veriť v Boha! Prečo nie sú ochotní? Pretože si myslia: „Boh by nemal byť takýto. Boh by nemal byť taký malý, taký normálny a praktický a taký bežný a obyčajný. Je príliš bežný, bežný do takej miery, že ho nemôžeme uznať za boha.“ Dokážu tvoje oči, ktorým chýba duchovné porozumenie, rozpoznať Boha? Aj keby Boh zostúpil z neba, aby ti to povedal, stále by si Ho nedokázal rozpoznať. Si hoden vidieť skutočnú osobu Boha? Aj keby ti Boh jasne povedal, že On je Boh, neprijal by si to. Dokázal by si Ho rozpoznať? Čo sú to za ľudia? Aká je ich prirodzenosť? (Podlosť.) Títo ľudia Mi naozaj „rozširujú obzory“.

Odkedy som sa ujal Božieho diela a konám svoje dielo s touto identitou a postavením, prišiel som do kontaktu s určitými jednotlivcami. Tvárou v tvár tomuto rozmanitému zástupu „talentovaných ľudí“ som si všimol, že dve slová sú neoddeliteľné od skazenej povahy ľudí: „zlý“ a „podlý“ – obe ju vystihujú. Prečo Ma každý deň skúmajú? Prečo nie sú ochotní uznať Moju identitu? Nie je to preto, že som veľmi obyčajný a normálny človek? Keby som bol vo forme duchovného tela, odvážili by sa? Neodvážili by sa Ma takto skúmať. Keby som mal určité spoločenské postavenie spojené so špeciálnymi schopnosťami, imidž a výzor velikána a tak trochu zlú, panovačnú a bezohľadnú povahu, odvážili by sa títo ľudia prísť ku Mne domov, aby o Mne vyzvedali a skúmali Ma? Rozhodne by sa neodvážili; vyhýbali by sa Mi, skryli by sa, keď by Ma videli prichádzať, a určite by sa neodvážili Ma skúmať, však? Prečo sú teda schopní Ma takto skúmať? Vidia vo Mne ľahký terč. Čo to znamená byť ľahkým terčom? Znamená to, že som príliš obyčajný. Čo naznačuje slovo „obyčajný“? „Ty si len človek; ako by si mohol byť bohom? Úplne ti chýbajú vedomosti, vzdelanie, dary, talenty a schopnosti, ktoré by boh mal mať. V čom si ako boh? Nie si ako on! Preto je pre mňa ťažké prijať, že si boh, nasledovať ťa, počúvať tvoje slová a podriadiť sa ti. Musím ťa dôkladne preveriť: musím ťa sledovať, dávať na teba pozor a nedovoliť ti urobiť nič nevhodné.“ O čo sa snažia? Keby som mal spoločenské postavenie a slávu určitej úrovne, napríklad keby som bol prvotriedny spevák a jedného dňa by som svedčil, že som Boh, Kristus, neboli by aspoň niektorí ľudia presvedčení? Počet ľudí, ktorí by Ma skúmali, by bol relatívne menší. Práve skutočnosť, že som obyčajný, normálny, praktický a príliš bežný, mnohých ľudí odhaľuje. Čo to v nich odhaľuje? Odhaľuje to ich podlosť. Kam až táto podlosť siaha? Siaha až tam, že keď okolo nich prejdem, dlho Ma skúmajú, hľadajú na Mojom chrbte podobu Boha a kontrolujú, či Moju reč sprevádzajú nejaké zázraky. Často v srdci špekulujú: „Odkiaľ sa berú tieto slová? Sú naučené? Nezdá sa to pravdepodobné: nezdá sa, že by mal čas študovať. V posledných rokoch sa veľmi zmenil; nezdá sa, že by to bolo niečo naučené. Tak odkiaľ sa tieto slová berú? Je ťažké to pochopiť; musím byť opatrný,“ a ďalej skúmajú. Tí, ktorí neustále skúmajú, so Mnou nenadväzujú kontakt, nestýkajú sa so Mnou ani sa so Mnou nerozprávajú tvárou v tvár; vždy uvažujú za Mojím chrbtom, vždy chcú nájsť chyby v Mojich slovách a získať niečo, čoho by sa mohli chytiť. Dokážu celé dni skúmať vetu, ktorá nie je v súlade s ich predstavami, a mierne prísna poznámka v nich môže vytvoriť predstavu. Odkiaľ tieto veci pochádzajú? Pochádzajú z myslí a vedomostí ľudí. Čo sú to za ľudia, ktorí dokážu skúmať Boha, ktorí dokážu neustále používať svoje myšlienky na špekulovanie o Bohu? Možno ich označiť za ľudí s podlou povahou? Rozhodne! Keďže vidím, že máš čas a energiu, bolo by skvelé, keby si uvažoval o pravde! Ktorá pravda by ti nezabrala nejaký čas, aby si o nej hovoril v duchovnom spoločenstve a uvažoval o nej? Je toľko právd, že by si o nich možno nedokázal uvažovať za celý tento život. Je príliš veľa právd, ktorým človek potrebuje porozumieť. Necítia v tejto záležitosti žiadne bremeno, no nikdy nezabúdajú na tie vonkajšie a povrchné záležitosti a neustále ich skúmajú. Len čo prehovorím, žmurkajú očami, zízajú na Môj výzor, podrobne skúmajú Moje činy a výrazy a v srdci špekulujú: „Podobá sa v tomto aspekte na boha? Jeho reč sa nepodobá na boha, jeho výzor celkom nesedí. Ako ho môžem pochopiť? Ako môžem zistiť, čo si o mne myslí v hĺbke svojho srdca? Čo si myslí o tejto a tamtej záležitosti? Ako ma definuje?“ Vždy prechovávajú tieto myšlienky. Nie je to podlé? (Áno.) Tomuto niet pomoci – je to príliš podlé!

Skutočný človek miluje a usiluje sa o veci, ktoré sú v súlade s ľudskou prirodzenosťou, svedomím, normálnym ľudským myslením a skutočným životom, ktoré sú normálne a praktické, bez skreslenia alebo čudáctva, nie sú abstraktné, prázdne ani nadprirodzené. Pokiaľ ide o tieto veci, normálny človek by si ich mal vedieť vážiť, správne s nimi zaobchádzať, bežne ich prijímať a zaobchádzať s nimi ako s pozitívnymi vecami. Naopak, niektorí jednotlivci, keď sú konfrontovaní s týmito pravdami, ktoré úzko súvisia s rôznymi aspektmi skutočného života, ako sú jedlo, oblečenie, bývanie, doprava, správanie a osobné počínanie, znevažujú ich, ignorujú a neberú na ne ohľad. V čom je tu problém? Je to problém s ich preferenciami a prirodzenosťou-podstatou. Čím je niečo pozitívnejšie, čím viac je to niečo, čo Boh miluje, čo chce a niečo, čo robí, a čím viac to zodpovedá tomu, čo Boh vo svojich úmysloch dúfa, že ľudia dosiahnu a prijmú, tým viac to títo ľudia spochybňujú, skúmajú, oponujú tomu a odsudzujú to – nie je to podlé? Je to nesmierne podlé! Antikristi sú medzi nevercami celkom obľúbení. Keby som bol medzi nevercami, koho by neverci ochotnejšie prijali – antikristov alebo vteleného Boha? (Antikristov.) Prečo? Uprednostňujú neverci čestných ľudí alebo podlých ľudí? (Podlých ľudí.) Uprednostňujú tých, ktorí lichotia a podlizujú sa, alebo tých, ktorí sú čestní? (Tých, ktorí lichotia a podlizujú sa.) Presne tak, uprednostňujú takýchto jednotlivcov. Ak nevieš používať taktiky na riadenie rôznych medziľudských vzťahov v skupine a nevieš manipulovať s rôznymi ľuďmi ani ich ovládať pomocou stratégií, môže ťa tá skupina prijať? Ak si príliš čestný, vždy hovoríš pravdu, dokážeš prezrieť podstatu mnohých problémov a potom vyslovíš pravdy, ktoré si prezrel a pochopil, dokáže to niekto prijať? Nie, nikto na tomto svete to nedokáže prijať. Na tomto svete neočakávaj, že budeš hovoriť pravdu – prinesie to problémy alebo to povedie k pohrome. Neočakávaj, že budeš čestným človekom; nemá to budúcnosť. A čo antikristi? Vynikajú v klamaní, obratne sa maskujú a prezentujú, prezentujú sa ako vznešení, dôstojní a cnostní, čím vedú ľudí k tomu, aby ich uctievali. Vynikajú v týchto veciach a to, čo sa im páči, je podobné – radi diskutujú o prázdnych vedomostiach a vzdelaní a tiež porovnávajú dary a stratégie. Vo firme alebo v skupine ľudí napríklad nie sú tým hlavným najvyššie vzdelanie a vedomosti a nie je to ani hlavný faktor pri určovaní postavenia človeka v tejto firme. Čo je hlavným faktorom? (Stratégie a talent.) Presne tak, sú to stratégie a talent. Bez nich je mať obsiahle vzdelanie nanič. Predpokladajme napríklad, že si sa vrátil zo zahraničia a vôbec nepoznáš pravidlá hry v tejto skupine ľudí doma. Ak uplatníš pravidlá, predpisy a princípy počínania si sa zahraničných firiem, narazíš. Nie je to tak? (Áno.) Je to tak. Musíš mať stratégie a musíš byť zlý a podlý, aby si sa dostal na vyššiu pozíciu. Je to presne ako u niektorých žien: hoci majú manžela, ktorý ich zabezpečuje, nie sú spokojné. Aby vynikli a získali slávu, zisk a postavenie, uchýlia sa k akýmkoľvek prostriedkom. Dokonca sa uchyľujú k lichoteniu a v prípade potreby robia spoločníčky, a to všetko bez následného náznaku rozpakov alebo pocitu viny či zaviazanosti voči svojim manželom alebo rodinám. Dokázal by si to urobiť? Znie ti to odporne a nedokážeš to urobiť. Tak ako sa medzi nimi môžeš dostať na vyššiu pozíciu? Neexistuje spôsob. Všetko sa to dosahuje zapredaním duše a používaním rôznych podlých metód. Páči sa ti takýto spôsob konania? (Nie.) Teraz hovoríš, že sa ti to nepáči, ale keď budeš jedného dňa dotlačený na určitú hranicu, zapáči sa ti to. Ak ťa ľudia celé dni šikanujú a trýznia, robia ti ťažkosti, hľadajú na tebe chyby a chcú ťa vyhodiť, možno budeš musieť predať svoje telo, aby si si udržal prácu. Budeš sa musieť naučiť akékoľvek podlé triky, ktoré používajú, a nakoniec budeš presne ako oni. Práve teraz rázne vyhlasuješ: „Nepáčia sa mi takéto spôsoby. Nechcem byť takým človekom. Nie som taký podlý. Nechcem predať svoje telo. Nemám rád peniaze; stačí mi, keď mám čo jesť a čo si obliecť.“ Aký si človek? Nie si nič. Si tým, na čo ťa skazil satan. Myslíš si, že môžeš byť sám sebe pánom? Ľudia sa menia s prostredím, majú skazenú povahu a ty jednoducho nedokážeš prekonať slávu, zisk, postavenie, peniaze a všetky druhy pokušení. Keby si bol v tom prostredí, rovnako by si sa nedokázal ovládať. Svet nevercov je teraz ako mlynček na mäso. Keď sa tam človek dostane, neexistuje spôsob, ako prežiť. Teraz, keď konáš svoju povinnosť v Božom dome, s Božou ochranou a bez toho, aby ťa niekto šikanoval, môžeš pokojne žiť v Božej prítomnosti. Si veľmi požehnaný, tak si to v tichosti užívaj! Ak si poriadne nekonáš svoju povinnosť a čelíš malému orezávaniu, nemal by si sa cítiť ukrivdený. Získal si veľké požehnania; nevieš to? (Áno.) Povedz Mi, aké je to pre nevercov byť v „mlynčeku na mäso“? Je pre nich lepšie byť mŕtvi. Tá troška utrpenia, ktoré znášaš v Božom dome, je to, čo by ľudia mali znášať; nie je to vôbec príliš bolestivé. Ľudia však nie sú spokojní a nie sú ochotní sa kajať, bez ohľadu na to, ako sú orezávaní. Ale keď ich pošlú domov, nie sú ochotní vrátiť sa k nevercom, pretože majú pocit, že tí sú príliš zlí a skazení. Keď ľudia skutočne čelia smrti, nechcú zomrieť; každý si váži život a riadi sa princípom „zlý život je lepší ako dobrá smrť“. Len čo uvidia svoj hrob, rozplačú sa. Ľudia teraz vedia, že nie je ľahké prežiť medzi nevercami. Ak chceš žiť dôstojne a zarábať si na živobytie na základe svojich schopností, neexistuje spôsob, ako to urobiť. Mať len schopnosti nestačí; aby si bol úspešný, musíš byť aj dostatočne podlý, zlý a zlomyseľný. Čo máš ty? Niektorí hovoria: „Mám teraz trochu podlosti, ale nie dosť zla.“ To je ľahké. Daj sa do „mlynčeka na mäso“ a za menej ako mesiac sa staneš zlým. Ak si dobrý človek, budú ťa chcieť zabiť; ty ich ušetríš, ale oni ťa neušetria, takže sa musíš brániť, aby si prežil. Keď sa staneš zlým, niet cesty späť a aj ty sa staneš diablom. Podlosť sa formuje takto. Svet nevercov je veľmi temný a podlý. Ako sa môžu ľudia vymaniť spod satanského vplyvu temnoty a podlosti? Musia porozumieť pravde, aby dosiahli spásu. Teraz, keď veríš v Boha, ak chceš byť spasený a oslobodený od satanovho vplyvu, nie je to jednoduchá záležitosť. Musíš sa naučiť podriadiť sa Bohu, mať bohabojné srdce, prezrieť veľa vecí a navyše, tvoje princípy správania si musia byť v jednom ohľade múdre a v druhom nesmú urážať Boha. Taktiež sa neusiluj vždy o slávu a zisk, ani neustále nehľadaj, ako si užívať výhody postavenia. Stačí mať čo jesť a nezomrieť od hladu. Musíš sa modliť k Bohu a prosiť, aby ti bola milosť udelená týmto spôsobom, aby ti bola poskytnutá ochrana. Ak vždy prechovávaš prehnané túžby, nie je to rozumné a Boh nevypočuje tvoje modlitby.

Pokiaľ ide o podlú prirodzenosť antikristov, dnes hovoríme v duchovnom spoločenstve hlavne o treťom prejave, ktorým je to, čo antikristi uctievajú. Čo uctievajú antikristi? (Vedomosti a vzdelanie.) Vedomosti a vzdelanie a ešte jednu vec – dary. Čo je súčasťou vedomostí a vzdelania? Ich súčasťou je to, čo sa nachádza v knihách, ktoré sa študujú vo svete, skúsenosti získané prácou v odvetviach založených na vedomostiach, ako aj rôzne obmedzenia, pravidlá a predpisy, ktoré sa kážuv spoločnosti v súvislosti s morálkou, ľudskou prirodzenosťou, správaním a tak ďalej. Okrem toho sú ich súčasťou poznatky z rôznych vedných odborov. Niektorí ľudia napríklad neveria v reinkarnáciu spomínanú v Božích slovách. Ak sa však jedného dňa vedeckým výskumom zistí, že ľudia majú dušu, pretože po smrti niečo opustí telo a hmotnosť človeka sa o niečo zníži, čo by mohla byť hmotnosť duše, potom by tomu mohli uveriť. Bez ohľadu na to, ako Boh hovorí, neveria tomu, ale len čo vedci niečo zmerajú na základe hmotnosti, uveria tomu. Dôverujú len vede. Niektorí ľudia veria len národu, vláde a interpretáciám súvisiacich informácií, teóriám a známym osobnostiam. Dôverujú len im. Neberú vážne Božie slová, učenie, vedenie ani výroky. Ale len čo počujú hovoriť nejakú známu osobnosť, okamžite to prijmú a dokonca ju uctievajú a šíria jej slová. Boh napríklad povedal, že manna, ktorú každý deň zosielal ľuďom, sa nemôže skladovať a nemala by sa jesť na druhý deň, pretože by nebola čerstvá, ale oni Božím slovám neverili. Mysleli si: „Čo ak Boh nepošle mannu a my budeme hladní?“ Tak našli spôsob, ako ju nazbierať a uskladniť. Boh poslal mannu na druhý deň a oni ju ďalej zbierali. Boh poslal mannu na tretí deň a oni stále zbierali. Boh hovoril každý deň tie isté slová a oni neustále konali spôsobom, ktorý bol v rozpore s tým, čo im Boh prikázal. Nikdy neverili Božím slovám ani ich nepočúvali. Jedného dňa istý vedec urobil výskum a povedal: „Ak sa manna nezje v ten istý deň a nechá sa na ďalší deň, aj keď zvonku vyzerá čerstvá, obsahuje baktérie, ktoré môžu pri konzumácii spôsobiť žalúdočné ťažkosti.“ Od toho dňa ju prestali zbierať. Jedno vyhlásenie vedca má pre nich väčšiu váhu ako desať vyhlásení Boha. Nie je to podlé? (Áno, je.) Verbálne uznali, že Božie slová sú pravda, a uznali Boha, nasledovali Ho a chceli od Neho získať požehnania. Zároveň sa tešili z milosti a požehnaní, ktoré im Boh dával, a užívali si Božiu starostlivosť a ochranu, ale okrem toho nepočúvali ani vetu z toho, čo Boh povedal, čo im nariadil, prikázal alebo čím ich poveril. Ak nejaký vzdelaný a sčítaný človek s autoritou a postavením niečo povedal alebo vyslovil blud, okamžite to prijali bez ohľadu na to, či to bolo správne alebo nesprávne. Čo sa to tu deje? To je podlé, príliš podlé! Niektorým ľuďom som napríklad povedal, aby nejedli sladké zemiaky spolu s vajcami, pretože to môže spôsobiť otravu jedlom. Na čom je založené Moje vyhlásenie? Nevymýšľam si; vyskytli sa prípady, keď sa ľudia otrávili jedlom, pretože jedli oboje súčasne. Aká by bola reakcia normálneho človeka po tom, čo by to počul? Pomyslel by si: „V budúcnosti nebudem jesť vajcia, keď budem mať sladké zemiaky, aspoň nie v najbližších dvoch až troch hodinách.“ Vzal by to vážne a zmenil by svoje stravovacie návyky. Niektorí ľudia by tomu však neverili. Povedali by: „Otrava jedlom z jedenia vajec so sladkými zemiakmi? To je nemožné. Budem ich jesť spolu a uvidíš, či sa otrávim alebo nie!“ Čo je to za človeka? (Podlý.) Považujem tohto človeka za trochu odporného! Ja poviem túto jednu vec a on trvá na tom, že ich bude jesť spolu; nie je to odporné? Vyslovene odporuje, spochybňuje a bojuje proti tomu, čo je správne, korektné a pozitívne – to je podlé. Skazené ľudstvo si váži podlosť a moc. Bez ohľadu na to, aký mylný názor predložia diabli a satani, ľudia ho dokážu bez otázok prijať, zatiaľ čo Boh vyjadruje mnoho právd, ale ľudia nie sú ochotní ich prijať a dokonca si vytvárajú mnoho predstáv. Tu je ďalší príklad. V mnohých vidieckych oblastiach v Spojených štátoch sú pralesy, kde sa často potulujú divé zvieratá. Je vhodné vychádzať von v sprievode inej osoby a v noci je najlepšie nevychádzať, pokiaľ to nie je nevyhnutné. Ak musíte ísť von, musíte urobiť preventívne opatrenia, ísť s niekým alebo nosiť zbrane na sebaobranu – je lepšie byť opatrný, ako neskôr ľutovať. Niektorí ľudia hovoria: „Nič sa nestane; Boh ma ochráni.“ Nie je to skúšanie Boha? Ľudia by mali prijať tieto preventívne opatrenia. Máš hlavu, srdce a ducha, tak prečo trváš na Božej ochrane? Neskúšaj Boha. Rob to, čo by si mal robiť. Ak náhodou narazíš na zúrivé divé zviera, s ktorým si neporadí ani skupina štyroch či piatich ľudí, možno predsa len prežiješ – to je Božia ochrana. Niektorí ľudia skutočne videli vlkov a počuli vyť vlkov a medvede, čím potvrdili existenciu týchto divých zvierat. Takže keď hovorím, aby ste nechodili von v noci, pretože môžete ľahko stretnúť divé zvieratá, len si to vymýšľam? (Nie.) Nesnažím sa ľudí strašiť. Niektorí ľudia po tom, čo si to vypočujú, povedia: „Mal by som byť opatrnejší. Nájdem si niekoho, kto ma bude sprevádzať, keď pôjdem von, alebo budem nosiť zbraň na sebaobranu pre prípad, že by som stretol divé zvieratá.“ Niektorí ľudia to po vypočutí berú vážne, uveria tomu a prijmú to a potom pristúpia k praktizovaniu toho, čo som povedal. To je jednoduché prijatie; nemohlo by to byť jednoduchšie. Existuje však určitý typ človeka, ktorý odmieta počúvať. Hovorí: „Prečo som nikdy nevidel divé zviera? Kde sú? Nech nejaké vyjde; postavím sa mu a uvidíme, kto je zúrivejší. Čo je na divých zvieratách také strašidelné? Vy všetci ste len bojazliví a máte malú vieru. Pozrite sa na moju vieru; ja sa medveďov nebojím!“ Zámerne chodí von sám, len sa bezdôvodne potuluje. Po jedle sa musí ísť prejsť von a trvá na tom, že pôjde sám. Keď ostatní navrhnú, aby si našiel spoločníka, ktorý pôjde s ním, odpovie: „V žiadnom prípade, načo mi je spoločník? Keby som mal spoločníka, vyzeral by som neschopne! Pôjdem sám!“ Musí si to vyskúšať. Čo je to za človeka? Nebavme sa ani o tom, či stretne divé zvieratá alebo nie; nie je jeho postoj k takýmto veciam problematický? (Áno, je.) V čom je problém? (Povaha takéhoto človeka je podlá.) Snažíš sa s ním hovoriť o vážnych veciach a on to berie ako vtip. Má zmysel hovoriť s takýmito ľuďmi? Takíto ľudia sú horší ako zvieratá; netreba sa nimi zaoberať.

Práve sme hovorili o tom, že ľudia s podlou povahou antikristov sú obzvlášť citliví na vedomosti, vzdelanie, dary a určité špeciálne talenty; obzvlášť obdivujú a vážia si tých, ktorí majú špeciálne talenty, a sú úplne v úžase a poslušní voči tomu, čo takíto ľudia hovoria. Aký je ich postoj k bežným vedomostiam, poznatkom a skutočnému vzdelaniu, ktoré sú pre ľudí prospešné a ktoré musia mať tí s normálnou ľudskou prirodzenosťou, alebo k praktickým a pozitívnym veciam, ktoré sú pochopiteľné v rámci normálneho ľudského myslenia? Pohŕdajú nimi a nevenujú im pozornosť. Čo robia, vždy, keď sa na zhromaždeniach hovorí v duchovnom spoločenstve? Škrabú si hlavu, niektorí majú privreté oči, vyzerajú otupene a prihlúplo a niektorí sa zdajú byť stratení v myšlienkach. Čím viac Boží dom diskutuje o vážnych záležitostiach, tým menej ich to zaujíma. Čím viac sa hovorí o pravde v duchovnom spoločenstve, tým viac driemu a cítia sa ospalo. Je zrejmé, že títo ľudia nemajú o pravdu vôbec žiadny záujem. Nie sú to nenapraviteľní pochybovači? Keď boli niektorí ľudia v náboženstve, radi počúvali iných hovoriť jazykmi alebo boli svedkami zvláštnych vecí, a keď videli neuveriteľné veci, okamžite im to zdvihlo náladu. Niektorí ľudia, keď Ma vidia, radi hovoria: „Získal som bakalársky titul a vyštudoval som filozofiu. Čo si študoval ty?“ Poviem: „Neštudoval som žiadny konkrétny odbor; len rozumiem pár znakom a viem čítať knihy.“ Povedia: „No, tak to na to nemáš.“ Odpoviem: „Porovnávať toto je zbytočné, ale hovorme chvíľu v duchovnom spoločenstve – máš teraz nejaké ťažkosti?“ Ako zareagujú? „Pche, aké ťažkosti by som mal? Nemám žiadne ťažkosti. Svoje povinnosti konám veľmi dobre!“ Keď sa s nimi hovorí o pravde v duchovnom spoločenstve, strácajú záujem, zívajú a tečú im slzy, akoby boli posadnutí duchom. Ak začnem odhaľovať ich skazenú povahu, jednoducho si vezmú svoj pohár a odídu, nechcú už viac počúvať. Čím viac sa snažím vychádzať s nimi a rozprávať sa ako rovný s rovným, tým viac na Mňa pozerajú zvrchu. Nie je to neváženie si dobrej vôle? Bol tam niekto, kto vedel šoférovať. Opýtal som sa: „Koľko rokov už šoféruješ?“ Povedal: „Kúpil som si auto po odpracovaní dvoch rokov po skončení vysokej školy.“ Povedal som: „Takže šoféruješ už pekných pár rokov. Ja stále neviem šoférovať.“ Nie je toto vyjadrením rovnocenného zaobchádzania? Nie je to rozhovor ľudí s normálnou ľudskou prirodzenosťou? (Áno, je.) Keď to počul, povedal: „Hm? Ty stále nevieš šoférovať? Tak čo potom vieš robiť?“ Povedal som: „Veľa toho neviem. Viem sa len voziť v aute.“ Opýtal som sa ho: „Akú povinnosť momentálne konáš?“ Povedal: „Pracujem vo financiách a účtovníctve. Mám hlavu plnú čísel. Na vysokej škole som vynikal v matematike a bol som najlepší v prírodných vedách. Mal som potenciál ísť na univerzitu Tsinghua alebo Pekinskú univerzitu.“ Povedal som: „Mne matematika nejde. Z čísel Ma bolí hlava. Radšej študujem slová, osvojujem si slovnú zásobu a podobné veci.“ Povedal: „To je zbytočné sa učiť. Ľudia, ktorí študujú humanitné vedy, vo všeobecnosti nemajú budúcnosť.“ Pozrite sa na to, čo povedal. Má to nejaký normálny ľudský rozum? (Nie, nemá.) Keď som s ním hovoril a komunikoval takýmto pokojným a priateľským spôsobom, nedokázal k tej veci pristupovať správne. Namiesto toho na Mňa pozeral zvrchu a znevažoval Ma. Keby stretol niekoho s postavením alebo vedomosťami, mohlo by to byť iné. Po určitom spoločne strávenom čase by začal mať pocit: „Zoznámil som sa s bohom, pokecal som si s ním a dohováral som sa s ním.“ Myslel by si, že má teraz nejaký kapitál. Jeho tón by sa v dôsledku toho zmenil. Raz som sa ho opýtal: „Počul som, že niekto už nechcel konať svoje povinnosti a chcel ísť domov. Išiel ten človek domov?“ Odpovedal: „Ach, ten človek? Ten nikdy nemal v úmysle ísť domov!“ Čo je to za tón? Zmenil sa? Keď som ho prvýkrát stretol, cítil, že Ma nevie odhadnúť: bol úctivý a správal sa slušne, držal sa v úzadí. Teraz, keď Ma viac pozná, dvíha nos. Čo je to za tón? Keď so Mnou hovorí, má v sebe trocha vzdoru, ľahostajnosti, neúcty a znevažujúceho a povýšeneckého postoja. Čo je to za povahu? Je to podlosť. Je to niekto s normálnou ľudskou prirodzenosťou? (Nie, nie je.) Obyčajný, normálny človek s tebou dokáže normálne komunikovať a rozprávať sa – je to tá najnormálnejšia vec. Ak ťa šikanuje, potláča alebo znevažuje, aký je to pocit? Prejavuje sa v ňom nejaká normálna ľudská prirodzenosť, keď s tebou takto zaobchádza? Povedzte Mi, ak niekto takýto stretne svetoznámu osobnosť, niekoho s postavením a povesťou, alebo svojho šéfa či nadriadeného, odváži sa k nim pristupovať takýmto spôsobom? Neodvážil by sa. Horlivo by sa klaňal a musel by na seba vziať roly ako podriadený, poskok, sluha, pokorný človek, prostý občan alebo plebejec, aby sa za takých označil a hovoril s týmito ľuďmi. Medzi nevercami najvyšší úradníci utláčajú ľudí pod sebou, a keďže si nula, akou si, kto by sa s tebou rozprával pokojným a priateľským spôsobom? Aj keď sa s tebou občas rozprávajú, keď sú šťastní, neberú na teba žiadny ohľad; zaobchádzajú s tebou ako s niečím menej než ľudským, bezdôvodne do teba kopú. Keď s tým človekom hovorím a rozprávam sa pokojným a priateľským spôsobom, nielenže sa nedočkám pozitívnej reakcie, ale čelím aj pohŕdaniu, znevažovaniu, výsmechu a posmeškom. Je to preto, lebo je niečo zlé na Mojom spôsobe interakcie s tým človekom, alebo je problém v jeho povahe? (Je to preto, lebo povaha toho človeka je príliš arogantná.) Správne, uvažoval som v tomto zmysle. Ku každému sa správam rovnako, tak prečo niektorí reagujú správne, zatiaľ čo iní nie? Ľudí možno vo všeobecnosti rozdeliť do dvoch kategórií: na tých s ľudskou prirodzenosťou, ktorí vedia rešpektovať druhých, rozumejú svojmu vzťahu s Bohom a vedia, kým sú, a na tých, ktorí sú podlí a arogantní a chýba im sebapoznanie. Povedzte Mi, ako nazvete niečo, čo nosí ľudskú kožu, ale ani nevie, čím je? Je to zviera bez rozumnosti. Inokedy som sa ho opýtal: „Ako dopadla tá záležitosť, ktorú som ti pred pár dňami kázal vybaviť? Vybavil si tie veci?“ Odpovedal: „O čom to hovoríš?“ Povedal som: „Tých pár vecí, postarali ste sa o ne? Boli vybavené?“ Dvakrát som mu to pripomenul a on si nakoniec spomenul: „Ach, ty hovoríš o tých veciach? Tie boli vybavené už dávno.“ Aký tón vyjadruje to prvé slovo „Ach“? Opäť je to tón pohŕdania, znovu sa vynára jeho diabolská prirodzenosť. Jeho prirodzenosť zostala nezmenená; presne taký je to úbožiak. Ďalej som sa ho pýtal, ako to vybavil, a on odpovedal: „Nejakí ľudia sa na to pozreli a vybavili to tak,“ bez ďalších podrobností. Keby som sa snažil pýtať na ďalšie podrobnosti, žiadne by som nedostal, ani keby som do toho vŕtal. Prikázal som mu vybaviť úlohu; nemám právo byť informovaný? (Áno.) Takže, aká bola jeho zodpovednosť? Po tom, čo odo Mňa prijal úlohu, nemusel podať správu o tom, ako ju vybavil? (Áno.) Ale on nepodal správu a Ja som sa po celý čas nemohol dozvedieť žiadne novinky. Mohol som len niekoho poslať, aby sa informoval, ako sa táto vec vybavila, ale stále neprišla žiadna odpoveď. V srdci som si pomyslel: „Dobre, budem si ťa pamätať. Nie si dôveryhodný. Nemôžem ti nič zveriť. Príliš ti chýba dôveryhodnosť!“ Čo je to za diabla? Aká je povaha takéhoto človeka? Podlosť. Ako vníma to, keď sa k nemu správaš ako k rovnému, slušne s ním diskutuješ o veciach a snažíš sa byť priateľský? Vidí to ako tvoju neschopnosť a slabosť, ako to, že si mäkkýš. Nie je to podlosť? (Áno, je.) Je to čistá podlosť. Hoci tento druh podlého človeka nie je veľmi rozšírený, existuje v každej cirkvi. Jeho srdce je zatvrdnuté, arogantné, má odpor k pravde a jeho povahy sú surové. Práve tieto povahy a správanie potvrdzujú, že takíto ľudia sú podlí. Nielenže nemajú radi pozitívne aspekty normálnej ľudskej prirodzenosti, ako sú láskavosť, tolerancia, trpezlivosť a láska, ale naopak, v srdci prechovávajú diskrimináciu a pohŕdanie. Čo sa skrýva hlboko v srdciach takýchto ľudí? Podlosť. Sú extrémne podlí! Toto je ďalší prejav podlosti antikristov.

Dnes je obsah nášho duchovného spoločenstva o podlých prejavoch antikristov trochu iný ako predchádzajúce dve duchovné spoločenstvá a každé zdôrazňuje jeden aspekt. Antikristi si hlboko vo svojich srdciach vážia vedomosti, vzdelanie, dary a špeciálne talenty – cítia k týmto veciam hlbokú úctu – majú teda skutočnú vieru v Boha? (Nie, nemajú.) Niektorí môžu povedať, že časom sa možno zmenia. Zmenia sa? Nie, nezmenia, nedokážu to. Je v ich prirodzenosti pohŕdať Božou pokorou a skrytosťou, Jeho skutočnou láskou, Jeho vernosťou a Jeho milosrdenstvom a starostlivosťou o ľudstvo. Čo ešte? Pohŕdajú normálnosťou a praktickosťou Boha žijúceho medzi ľuďmi, ba čo viac, opovrhujú všetkými pravdami, ktoré nemajú žiadnu súvislosť s vedomosťami, vzdelaním, vedou a darmi. Môžu byť takíto ľudia spasení? (Nie, nemôžu.) Prečo nemôžu byť spasení? Pretože toto nie je chvíľkové odhalenie nejakej skazenej povahy; je to odhalenie ich prirodzenosti-podstaty. Bez ohľadu na to, ako im iní radia alebo koľko pravdy sa im hovorí v duchovnom spoločenstve, nič z toho ich nedokáže zmeniť. Toto nie je dočasná záľuba, ale hlboko zakorenená potreba týchto vecí v ich vnútri. Práve to, že potrebujú vedomosti, vzdelanie, dary a špeciálne talenty, im umožňuje vážiť si tieto veci. Čo znamená vážiť si? Znamená to byť ochotný nasledovať a získať tieto veci za každú cenu, v tom spočíva váženie si niečoho. Aby získali tieto veci, sú ochotní znášať utrpenie a zaplatiť akúkoľvek cenu, aby ich dostali, pretože toto sú veci, ktoré si vážia. Niektorí dokonca hovoria: „Čokoľvek boh žiada, aby som urobil, je to v poriadku. Môžem uspokojiť boha, pokiaľ odo mňa nepožaduje, aby som sa usiloval o pravdu.“ V toto dúfajú. Títo ľudia nikdy neprijmú Božie slová ako pravdu; aj keď tam pokojne sedia, počúvajú kázne a čítajú Božie slová, to, čo z nich získajú, nie je pravda. Je to preto, lebo vždy merajú Božie slová podľa ľudských predstáv a výmyslov, študujú Božie slová pomocou teologických vedomostí, čo im znemožňuje získať pravdu. Dúfajú, že z Božích slov získajú vedomosti, vzdelanie a nejaký druh informácií alebo tajomstva – nejaký druh učenia, po ktorom túžia a ktoré hľadajú a ktoré je masám neznáme. Po získaní tohto učenia, ktoré je ľuďom neznáme, chodia a predvádzajú sa ním, pričom márne dúfajú, že sa týmto učením a vedomosťami vyzbroja a prikrášlia, aby mohli žiť váženejší a naplnenejší život, mať medzi ľuďmi väčšiu prestíž a vyššie postavenie a aby im ľudia viac verili a viac ich uctievali. Preto sa neúnavne chvália určitými významnými vecami, ktoré urobili, vecami, ktoré považujú za slávne, ako aj vecami, o ktorých si myslia, že sú pôsobivé, ktorými sa môžu vystatovať a použiť ich na predvádzanie vlastnej spôsobilosti a jedinečnosti. Všade, kam prídu, kážu ten istý súbor teórií. Je jedno, ako títo ľudia čítajú Božie slová alebo sa zúčastňujú na zhromaždeniach a počúvajú kázne, nedokážu porozumie pravde. Aj keby pochopili štipku pravdy, absolútne ju nebudú praktizovať. Toto je podstata takýchto ľudí a je to niečo, čo nikto nemôže zmeniť. Je to preto, lebo sú od prírody obdarení niečím, čo iní nemajú, a to, čo milujú, súvisí s ich podlou podstatou – to je ich osudová chyba. Sú predurčení neprijať pravdu, predurčení nasledovať Pavlovu cestu a predurčení odporovať pravde a Bohu až do konca. Prečo je to tak? Pretože nemilujú pravdu; nikdy ju neprijmú.

Zažili ste podlosť antikristov? Máte okolo seba takýchto ľudí? Boli ste v kontakte s takýmito ľuďmi? Prečo sme na viacerých zhromaždeniach venovali čas diskusii o tejto téme? Zvyčajne, keď ľudia hovoria o poznaní samých seba, často ich počujem spomínať povahy arogancie, samospravodlivosti a nečestnosti. Je však zriedkavé počuť ľudí hovoriť o podlosti. Teraz, keď hovoríme v duchovnom spoločenstve o podlej povahe, často počujem ľudí hovoriť, že povaha niekoho je podlá. Zdá sa, že ste získali určité porozumenie. Keď ľudia v minulosti hovorili o poznaní samých seba, vždy spomínali aroganciu. Keď sa na to pozeráme teraz, ktorá povaha je závažnejšia, arogancia alebo podlosť? (Podlosť.) Správne. V minulosti ľudia nerozpoznali závažnosť problému podlosti. Povaha a podstata podlosti sú v skutočnosti závažnejšie ako arogancia. Ak sú povaha a prirodzenosť-podstata človeka prudko podlé, dovoľ Mi povedať ti, že sa musíš vyhýbať kontaktu s ním – drž sa od neho ďalej. Takíto ľudia nebudú kráčať po správnej ceste. Aké výhody môžeš získať zo stýkania sa a udržiavania kontaktu s podlými ľuďmi? Ak to nemá žiadne výhody, ale máš „protilátky“, aby si odporoval ich podlosti, potom sa s nimi môžeš stýkať. Máš túto istotu? (Nie.) Ak túto istotu nemáš, prečo by si sa mal vyhýbať interakcii s takýmito ľuďmi? Pretože za podlosťou sú dve ďalšie veci – zákernosť a nečestnosť. Väčšina ľudí, ktorým chýba porozumenie pravde a nemajú skúsenosti a prehľad, sa dá ľahko zaviesť. Môžu si ťa len podriadiť a nakoniec sa staneš ich zajatcom. To, že sa staneš ich zajatcom, sa môže stať dvoma spôsobmi: Buď ich nedokážeš poraziť a v srdci sa cítiš nepresvedčený, ale z nutnosti sa im musíš slovne podriadiť; alebo existuje iný spôsob, ktorým si ťa úplne podriadia. Je to preto, lebo v podlej prirodzenosti antikristov je niečo ľuďom neznáme: Dokážu použiť rôzne prostriedky, reči, metódy, stratégie, spôsoby a bludy, aby ťa presvedčili, že ich máš počúvať, aby ťa prinútili uveriť, že sú v práve, že sú korektní a pozitívni, a aj keď páchajú zlo, porušujú pravdu-princípy a odhaľujú skazené povahy, nakoniec veci obrátia a dosiahnu, aby si ľudia mysleli, že majú pravdu. Majú túto schopnosť. Čo je to za schopnosť? Je to schopnosť byť veľmi zavádzajúci. To je ich podlosť, že sú veľmi zavádzajúci. V ich srdciach sú veci, ktoré majú radi, ktoré nemajú radi, ku ktorým majú odpor a ktoré si vážia a uctievajú, formované určitými skreslenými názormi. Tieto názory v sebe nesú súbor teórií, pričom všetky sú uveriteľnými bludmi, ktoré je pre bežných ľudí ťažké vyvrátiť, pretože vôbec neprijímajú pravdu a dokonca dokážu ponúknuť sofistikované argumenty pre svoje vlastné chyby. Bez pravdy-reality ich nedokážeš presvedčiť tým, že s nimi budeš hovoriť o pravde v duchovnom spoločenstve. Konečným výsledkom je, že použijú svoje prázdne teórie, aby vyvrátili tvoje argumenty, pričom ťa nechajú bez slov a postupne im podľahneš. Podlosť takýchto ľudí spočíva v tom, že sú veľmi zavádzajúci. Je jasné, že nie sú ničím a pokazia každú povinnosť, ktorú konajú; a predsa nakoniec dokážu niektorých ľudí zaviesť, aby ich uctievali, „kľačali“ im pri nohách a prinútia ľudí, aby ich poslúchali. Tento druh človeka dokáže zmeniť nesprávne na správne, čierne na biele. Dokáže obrátiť pravdu a lož, pripísať chyby, ktoré urobil, iným a pripísať si zásluhy za dobré skutky iných, akoby boli jeho vlastné. Časom budeš zmätený a nebudeš vedieť, kým v skutočnosti je. Súdiac podľa jeho slov, činov a vzhľadu si možno pomyslíš: „Tento človek je výnimočný; nemôžeme sa s ním porovnávať!“ Nie je to zavedenie? Deň, keď budeš zavedený, je dňom, keď upadneš do nebezpečenstva. Nie je tento druh človeka, ktorý zavádza iných, jednoducho príliš podlý? Ktokoľvek počúva jeho slová, môže byť zavedený a vyrušený, pričom sa z toho bude nejaký čas ťažko spamätávať. Niektorí bratia a sestry ho dokážu rozlíšiť a vidia, že je to niekto, kto zavádza, dokážu ho odhaliť a odmietnuť, ale iní, ktorí sú zavedení, ho môžu dokonca brániť a hovoriť: „Nie, boží dom je voči nemu nespravodlivý; musím sa ho zastať.“ V čom je tu problém? Je jasné, že sú zavedení, a predsa bránia a ospravedlňujú toho, kto ich zaviedol. Nie sú to ľudia, ktorí veria v Boha, ale nasledujú človeka? Tvrdia, že veria v Boha, ale prečo takto uctievajú tohto človeka a obzvlášť ho bránia? Ak nedokážu zbadať takú zrejmú vec, neboli do určitej miery zavedení? Antikrist zaviedol ľudí do bodu, keď sa už nepodobajú na ľudí ani nemajú myseľ na nasledovanie Boha; namiesto toho uctievajú a nasledujú antikrista. Nezrádzajú títo ľudia Boha? Ak veríš v Boha, ale On ťa nezískal a tvoje srdce získal antikrist a ty ho celým srdcom nasleduješ, dokazuje to, že ťa odviedol z Božieho domu. Len čo odídeš spod Božej starostlivosti a ochrany, z Božieho domu, antikrist tebou môže manipulovať a zahrávať sa s tebou, ako sa mu zachce. Keď sa s tebou dohrá, nebude ťa už chcieť a prejde k zavádzaniu iných. Ak budeš naďalej počúvať jeho slová a budeš mať pre neho hodnotu, ktorú môže využiť, možno ťa nechá ešte chvíľu nasledovať. Ak však v tebe už nebude vidieť žiadnu hodnotu, ktorú by využil, ak na teba už nebude brať žiadny ohľad, potom ťa odhodí. Dokážeš sa ešte vrátiť k viere v Boha? (Nie.) Prečo už nedokážeš veriť? Pretože tvoja pôvodná viera je preč; rozplynula sa. Takto antikristi zavádzajú a poškodzujú ľudí. Používajú vedomosti a vzdelanie, ktoré ľudia uctievajú, spolu so svojimi darmi, aby zavádzali a ovládali ľudí, rovnako ako satan zaviedol Adama a Evu. Bez ohľadu na prirodzenosť-podstatu antikristov, bez ohľadu na to, čo majú radi, čo sa im hnusí a čo si vážia vo svojej prirodzenosti-podstate, jedna vec je istá: To, čo majú radi a čo používajú na zavádzanie ľudí, je v rozpore s pravdou, nemá to nič spoločné s pravdou a je to nepriateľské voči Bohu – to je isté. Pamätajte si toto: Antikristi nikdy nemôžu byť v súlade s Bohom.

Povedzte Mi, aký druh ľudí vykazuje znaky a znamenia podlosti antikristov? (Ľudia s darmi.) Kto ešte? (Tí, ktorí sa radi predvádzajú.) Tí, ktorí sa radi predvádzajú, to nie je dosť podlé. Hoci sa možno radi predvádzajú, nemajú túžbu ovládať druhých, tak ďaleko nezašli – to je skazená povaha. Zamysli sa nad tým podrobne: Ktorí ľudia vykazujú znaky a znamenia, vďaka ktorým môžeš z ich rôznych foriem správania a náznakov skoro zistiť, že tento ničomník je antikrist? (Arogantní ľudia, ktorí milujú postavenie.) Arogancia a láska k postaveniu majú určitú súvislosť, ale to nestačí. Dovoľte Mi o niečom hovoriť a vy počúvajte a uvidíte, či je tento bod kľúčový alebo nie. Niektorí ľudia neustále prichádzajú s názormi, ktoré sa líšia od pravdy a pozitívnych vecí. Zvonku sa môže zdať, že sa chcú vždy predvádzať pred ostatnými a odlíšiť sa od zvyšku, ale nemusí to tak byť. Môže to byť tak, že k takému vonkajšiemu správaniu vedú ich názor. Ak naozaj zastávajú také názory, v skutočnosti to bude vážny problém. Keď napríklad všetci spolu hovoria v duchovnom spoločenstve a vravia: „Musíme túto záležitosť od Boha prijať. Ak nerozumieme, mali by sme sa najprv podriadiť,“ a všetci s tým súhlasia, je tento názor správny? (Áno, je.) Je tento princíp praktizovania odchýlkou? (Nie, nie je.) Aké teda ľudia hovoria slová, ktoré ukazujú, že majú znaky a znamenia podlej povahy antikrista? „Podriadenosť je jedna vec, ale musíš pochopiť, o čo ide, nie? Brať všetko vážne, však? Nemôžeš sa podriaďovať popletene; boh od nás nežiada, aby sme sa podriaďovali len tak.“ Nie je to istý druh argumentu? (Áno, je.) Niektorí ľudia hovoria: „Ak niečomu nerozumieme, môžeme trpezlivo čakať a hľadať duchovné spoločenstvo s niekým, kto tomu rozumie. Práve teraz tomu nikto z nás nerozumie a nedokážeme nájsť nikoho, kto by tomu rozumel, s kým by sme mohli hovoriť v duchovnom spoločenstve. Takže sa najprv podriaďme.“ Aký je názor antikristov? „Vy banda slabochov, podriaďujete sa všetkému a vo všetkom počúvate boha. Počúvajte mňa! Prečo ma nikto nespomenul? Dovoľ, aby som ti predložil hlboký názor!“ Chcú sa podeliť o svoje vznešené názory. Sú proti tomu, aby ľudia praktizovali pravdu, proti tomu, aby dodržiavali pravdu-princípy. Vždy sa chcú vyvyšovať, vyvolávať spory, uchyľovať sa k zlým trikom, deliť sa o vznešené názory a dosiahnuť, aby sa ľudia na nich pozerali inak. Nie je to znak podlej povahy antikristov? Nie je to ich znamenie? Prečo je nesprávne, aby sa všetci podriadili? Aj keď sa podriadia hlúpo – je to nesprávne? Odsúdil by to Boh? (Nie, neodsúdil.) Boh by to neodsúdil. Aké majú právo robiť prieky a rozruch? Keď vidia ľudí podriaďovať sa Bohu, cítia v srdci hnev? Keď sú svedkami toho, ako sa ľudia podriaďujú Bohu, v srdci cítia odpor, sú nespokojní, že z toho nemajú žiadne výhody, že ich ľudia neposlúchajú, nepočúvajú ich, nepýtajú si od nich radu, a stávajú sa nešťastnými – v srdci odporujú a myslia si: „Komu sa podriaďuješ? Podriaďuješ sa pravde? Podriadiť sa pravde je fajn, musíme to však preskúmať. Čo je teda pravda? Podriaďuješ sa správnym spôsobom? Nemal by si aspoň rozumieť súvislostiam?“ Nie je toto ich argument? O čo sa snažia? Chcú robiť rozruch, zavádzať ľudí. Niektorí otupení, tupí a hlúpi ľudia sú po vypočutí tohto zavedení, zatiaľ čo tí, ktorí majú schopnosť rozlišovať, im oponujú a hovoria: „Čo to robíš? Žiarliš a závidíš, že sa podriaďujem Bohu? Si nešťastný, keď sa podriaďujem Bohu, ale potešený, keď poslúcham teba? Je správne len to, že ťa všetci poslúchajú, počúvajú ťa a robia všetko, čo povieš? Je to, čo hovoríš, v súlade s pravdou?“ Pri pohľade na to si pomyslia: „Niektorí ľudia majú rozlišovaciu schopnosť – zatiaľ počkám.“ Skrátka, keď všetci praktizujú v súlade s pravdou-princípmi, nevedia sa dočkať, kedy vystúpia. Čím viac každý poslúcha Boha, podriaďuje sa opatreniam Božieho domu, praktizuje v súlade s Božími slovami, vybavuje záležitosti podľa pracovných opatrení a princípov, tým viac sú nepokojní, rozrušení a nesvoji. Toto je znak podlej podstaty antikristov. Pokiaľ všetci počúvajú Božie slová, praktizujú pravdu a vybavujú záležitosti podľa princípov, cítia sa nepohodlne a nepokojne. Nie je to problém? (Áno, je.) Ak nikto nečíta Božie slová, alebo ak ich čítajú a nehovoria o nich v duchovnom spoločenstve, ak len počúvajú antikristov, potom sú potešení. Aký problém to ilustruje? Nikdy nehovoria v duchovnom spoločenstve o Božích slovách. Pokiaľ všetci pokojne hovoria v duchovnom spoločenstve o Božích slovách a antikristi vidia, že im nikto nevenuje pozornosť, že ich nikto nepočúva, že nedosiahnu, aby ich niekto uctieval, ich postavenie je ohrozené a sú v nebezpečenstve – vtedy podkúria, aby urobili rozruch, a predložia herézu alebo blud, aby ťa zaviedli a vyrušili, čím ťa zneistia v tom, či je to, o čom ste práve diskutovali, správne alebo nesprávne. Práve keď všetci prostredníctvom duchovného spoločenstva konečne niečomu porozumeli, povedia pár diabolských slov, aby narobili zmätok. Nie je to podlá povaha antikristov? Ktorému prejavu zodpovedá táto podlá povaha? (Nepriateľstvu voči pravde.) Presne tak. Čím viac všetci rozumejú pravde, tým sú rozrušenejší. Nie je to nepriateľstvo voči pravde? Nezhoduje sa to? (Áno, zhoduje.) Stretli ste sa s takýmito ľuďmi? Zatiaľ čo všetci o niečom hovoria v duchovnom spoločenstve, oni zostávajú na dlhý čas ticho. Nakoniec, keď je v duchovnom spoločenstve trochu jasno, vynoria sa a po vynorení predložia náročnú otázku, aby týmto ľuďom sťažili situáciu. Ich zámerom je povedať: „Dovoľte mi niečo vám ukázať, uvidíte, čo dokážem! Vy hovoríte v duchovnom spoločenstve o pravde, nepočúvate ma, ignorujete ma, nezaujímate sa o mňa a nevenujete mi pozornosť, tak vám položím ťažkú otázku, o ktorej budete hovoriť v duchovnom spoločenstve, a všetkých vás popletiem!“ Nie je to diabol? (Áno, je.) Toto je diabol, skutočný antikrist.

Niektorí ľudia, kedykoľvek počujú, že je niekto negatívny alebo slabý, cítia sa obzvlášť šťastní. Najmä keď vidia, ako niekto vyrušuje cirkevný život, ako niekto robí zlé veci, aby uvrhol prácu cirkvi do chaosu, alebo sú svedkami toho, ako niekto slepo robí rozruch – cítia sa obzvlášť potešení, celí dychtiví odpaľovať ohňostroje a oslavovať. Čo je s takýmito ľuďmi? Prečo sa tak tešia z nešťastia iných? Prečo sa v tejto rozhodujúcej chvíli nedokážu postaviť na Božiu stranu a brániť záujmy Božieho domu? Nie sú takíto ľudia pochybovači? Nie sú to sluhovia satana? Vy všetci by ste mali uvažovať o tom, či prejavujete takéto správanie, a tiež skontrolovať, či sú okolo vás takíto ľudia, a zistiť, ako takýchto jednotlivcov rozlíšiť, najmä keď vidíte zlých ľudí páchať zlé skutky – aký je váš postoj? Ste len prizerajúci sa, ktorí si užívajú divadlo, alebo by ste sa aj vy mohli vydať touto cestou? Ste takým človekom? Niektorí ľudia o sebe takto neuvažujú. Neradi vidia na ľuďoch to dobré; uprednostňujú, keď sú všetci horší ako oni – vtedy cítia radosť. Keď napríklad vidia niekoho, kto sa vydáva Bohu, ako je orezávaný, alebo keď sa niekto, kto úprimne verí v Boha, dopustí priestupku, tajne sa radujú a hovoria: „Pche, aj na teba došlo. Vydával si sa bohu – a ako to s tebou dopadlo? Bolo ti ukrivdené, však? Utrpel si stratu, však? Aký zmysel má vydávať sa? Vždy hovoríš pravdivo a teraz ťa orezávajú, pravda? Zaslúžiš si to!“ Prečo sú takí potešení? Netešia sa z nešťastia iných? Nemajú takíto ľudia srdce na nesprávnom mieste? Keď vidia, že niekto spôsobuje vyrušenia v diele Božieho domu, sú šťastní. Keď vidia, že dielo Božieho domu utrpelo stratu, sú šťastní. Čo ich robí šťastnými? Myslia si: „Konečne niekto, kto rovnako ako ja nemiluje pravdu, spôsobil stratu záujmom božieho domu a necíti vôbec žiadne sebaobviňovanie.“ To ich robí šťastnými. Nie je to podlé? (Áno, je.) Je to mimoriadne podlé! Sú medzi vami takíto ľudia? Sú ľudia, ktorí si väčšinou nepospevujú, len čo však vidia, že niekto urobil chybu, zrazu začnú spievať, knísať sa a vyzerajú nesmierne potešene, pričom si myslia: „Dnes mám konečne dobré správy. Som taký šťastný, že si dám o pár misiek ryže viac!“ Čo je to za povahu? Podlosť. Nevyronia ani jednu slzu, ani sa nebudú ani sekundu cítiť smutní preto, lebo záujmy Božieho domu utrpeli straty. Necítia žiadne sebaobviňovanie, žiadny zármutok ani bolesť. Namiesto toho sa cítia šťastní a spokojní, pretože niečia chyba viedla k stratám na záujmoch Božieho domu a priniesla hanbu Božiemu menu. Nie je to podlosť? Nie je to znak toho, že majú podlú prirodzenosť antikristov? Aj toto je znak.

Hovorí sa, že niektorí v tímoch pre evanjelium sú výreční rečníci. Roky počúvali kázne a zhrnuli súbor učení, kamkoľvek prídu, sú plní prázdnych rečí, pri kázaní nikdy nestratia reč, čím plne preukazujú svoje dary a výrečnosť. Niektorí ľudia považujú takýchto jednotlivcov za celkom spôsobilých a rozhodnú sa ich nasledovať. Čo nakoniec povedia? „Počúvame duchovné spoločenstvo toho človeka, takže nepotrebujeme počúvať kázne Zhora; nepotrebujeme počúvať ani božie slová. Duchovné spoločenstvo toho človeka ich nahrádza.“ Nie sú títo ľudia v nebezpečenstve? (Áno.) Títo ľudia sú vo veľkom nebezpečenstve. Milujú činy a správanie antikristov, ako aj ich drzosť, barbarstvo a podlosť. Milujú to, čo milujú antikristi, a majú odpor k tomu, k čomu majú odpor antikristi. Milujú vedomosti, vzdelanie, učenia a rôzne teologické teórie, herézy a bludy, ktoré antikristi kážu. Tieto veci uctievajú. Do akej miery ich uctievajú? Ešte aj v noci v snoch hovoria tieto slová. Je to vážne? Keď ich uctievanie dosiahne túto úroveň, môžu títo ľudia stále nasledovať Boha? Niektorí môžu povedať: „To je nesprávne. Stále sú v cirkvi, stále veria v Boha.“ Ešte nemali príležitosť. Len čo nájdu osobu alebo objekt, ktorý chcú uctievať, môžu Boha kedykoľvek opustiť. Nie je to znak toho, že majú podlú podstatu antikristov? (Áno.) Keď týchto ľudí vidíte, dokážete ich rozlíšiť? (Áno, dokážeme.) V minulosti ste možno nepoznali závažnú prirodzenosť takýchto vecí. Teraz, keď sa s takýmito ľuďmi stretnete znova, budete mať o nich v mysli stále otázky? Budete ich ignorovať? (Nie, nebudeme.) Získali ste teda určitú rozlišovaciu schopnosť, pokiaľ ide o takýchto ľudí? (Áno, získal som.) Toto sú niektoré zo znakov a informácií, ktoré odhaľujú. To znamená, že len čo majú títo ľudia príležitosť alebo postavenie, alebo ich niekto zavedie, dokážu kedykoľvek a kdekoľvek zradiť Boha. Dokážu ľudia vidieť ich odhalenia a ich podlú podstatu? Existujú nejaké stopy, ktoré ľudia dokážu vidieť? (Áno, existujú.) Mali by existovať. Keby som to nespomenul, možno by ste si mysleli: „Kto vykazuje tieto znaky? Kto odhaľuje tieto znamenia? Nikto, nikoho som nevidel.“ Nezistili ste prostredníctvom Mojej diskusie o týchto znakoch, že takíto ľudia existujú? Niektorí z nich sú nasledovníci a niektorí sú vodcovia a pracovníci. Toto je tretí znak toho, že majú podlú podstatu antikristov.

Ľudia, ktorí majú podlú podstatu antikristov, majú ďalší charakteristický znak, niečo, čo majú všetci spoločné. Títo ľudia prichádzajú pod zámienkou lásky k pravde a túžby po pravej ceste počúvať kázne, osvojovať si rôzne vedomosti a obsah súvisiaci s pravdou a vyzbrojovať sa teologickými teóriami a vedomosťami, pričom potom tieto teórie a vedomosti používajú na to, aby sa púšťali do slovných súbojov s vodcami a pracovníkmi, používajú ich na odsudzovanie určitých jednotlivcov, na zavádzanie a presviedčanie iných a dokonca na poskytovanie takzvaného zaopatrenia, pomoci a polievania určitým ľuďom. Jeden bod však jasne ukazuje, že nie sú milovníkmi pravdy. Aký je to bod? Je to to, že bez ohľadu na to, ako sa títo ľudia vyzbrojujú a kážu, len rozprávajú a hovoria veci, len sa vyzbrojujú, nikdy však nezaobchádzajú so záležitosťami podľa pravdy-princípov. Čo znamená „nikdy“? Znamená to, že nedokážu vysloviť jediné pravdivé slovo, nikdy neboli čestní a nikdy nezaplatili cenu v podobe vzdania sa výhod postavenia. Keď hovori a konajú, bez ohľadu na príležitosť vždy vynakladajú maximálne úsilie v záujme vlastnej slávy, zisku a postavenia. Hoci sa navonok zdá, že platia cenu a milujú pravdu, ich podlá podstata zostáva nezmenená. V čom je tu problém? V jednom ohľade títo ľudia pri svojom konaní nikdy nehľadajú pravdu-princípy. V druhom ohľade, aj keď poznajú pravdu-princípy a cestu praktizovania, nepraktizujú ich. Toto je znak toho, že majú podlú podstatu antikristov. Bez ohľadu na to, či majú postavenie alebo nie a či konajú svoju povinnosť kázania evanjelia, alebo sú vodcami a pracovníkmi, aká je ich charakteristika? Dokážu len formulovať správne učenia, ale nikdy nerobia správne veci. To je ich charakteristika. Učenia hovoria jasnejšie než ktokoľvek iný, ale veci robia horšie než ktokoľvek iný – nie je to podlé? Toto je štvrtý znak toho, že majú podlú podstatu antikristov. Sami si to overte a zhodnoťte, či je okolo vás veľa ľudí s podlou podstatou antikristov. Po tom, čo som ich vymenoval, môžete zhodnotiť, či je okolo vás dosť takýchto ľudí alebo nie. Aké percento tvoria? Je viac vodcov alebo obyčajných veriacich? Nemysleli si niektorí z vás predtým, že len vodcovia majú príležitosť stať sa antikristami? (Tak to bolo predtým.) Zmenil sa teda teraz tento názor? Antikristi sa nestávajú antikristami preto, lebo majú postavenie; týmito ničomníkmi boli, aj keď postavenie nemali. Ide len o to, že zhodou okolností skončia vo vodcovskej pozícii a ich pravá tvár antikristov sa rýchlo odhalí, podobne ako huba, ktorá pri správnej teplote a pôde rýchlo kvasí a odhaľuje svoju pravú tvár. Ak nie je vhodné prostredie, môže trvať o niečo dlhšie, kým sa odhalí ich prirodzenosť-podstata, ale toto pomalšie odhalenie neznamená, že im táto prirodzenosť chýba. S takouto prirodzenosťou budú ľudia nevyhnutne konať a odhaľovať veci a tieto odhalené formy správania sú znakmi a znameniami podlej podstaty antikristov. Len čo majú tieto znaky a znamenia, možno ich charakterizovať ako antikristov.

Povedzte Mi, vyžaduje si praktizovanie pravdy a zaobchádzanie so záležitosťami podľa pravdy-princípov rôzne výhovorky a ospravedlnenia? (Nie, nevyžaduje.) Pokiaľ má človek úprimné srdce, môže pravdu uviesť do praxe. Vymýšľajú si ľudia, ktorí nepraktizujú pravdu, rôzne výhovorky? Keď napríklad urobia niečo zlé, idú proti princípom a niekto ich napomenie, dokážu počúvať? Nepočúvajú. Ide len o to, že nepočúvajú? Ako sú podlí? (Nájdu si výhovorku, aby ťa presvedčili, a prinútia ťa myslieť si, že majú pravdu.) Nájdu výklad, ktorý je v súlade s tvojimi predstavami a výmyslami, potom použijú súbor duchovných teórií, ktoré dokážeš uznať a prijať a ktoré sú v súlade s pravdou, aby ťa presvedčili, dosiahli, že s nimi budeš súhlasiť a že budeš úprimne veriť, že majú pravdu, a to všetko preto, aby dosiahli svoj cieľ zavádzať a ovládať ľudí. Nie je to podlosť? (Áno.) Toto je skutočne podlosť. Je jasné, že urobili niečo zlé, vo svojom konaní išli proti princípom a pravde a nepraktizovali pravdu, a predsa prídu so súborom teoretických ospravedlnení. To je skutočne podlé. Je to ako vlk, ktorý žerie ovcu; pôvodne bolo v prirodzenosti vlka žrať ovce a Boh stvoril tento druh zvieraťa, aby žral ovce – ovce sú jeho potravou. Ale keď ju vlk zožerie, aj tak si nájde rôzne výhovorky. Máš o tom nejaké myšlienky? Myslíš si: „Zožral si moju ovcu a teraz chceš, aby som si myslel, že si ju mal zožrať, že bolo rozumné a vhodné, aby si ju zožral, a dokonca by som ti mal poďakovať.“ Necítiš hnev? (Áno, cítim.) Aké máš myšlienky, keď si nahnevaný? Myslíš si: „Tento chlapík je príliš podlý! Ak ju chceš zožrať, tak do toho, taký jednoducho si; zožrať moju ovcu je jedna vec, ale ty dokonca prídeš s kopou dôvodov a výhovoriek a žiadaš ma, aby som ti bol za to vďačný. Nie je to zamieňanie správneho a nesprávneho?“ Toto je podlosť. Keď chce vlk zožrať ovcu, aké výhovorky si nájde? Vlk hovorí: „Malé jahniatko, dnes ťa musím zožrať, pretože sa ti musím pomstiť za to, že si ma minulý rok urazilo.“ Jahniatko s pocitom krivdy hovorí: „Minulý rok som ešte ani nebolo na svete.“ Keď si vlk uvedomí, že sa preriekol a zle si vyrátal vek jahniatka, povie: „No tak to nebudeme počítať, ale aj tak ťa musím zožrať, pretože minule, keď som pil vodu z tejto rieky, zakalilo si ju, takže sa ti musím pomstiť.“ Jahniatko hovorí: „Ja som po prúde rieky a ty si proti prúdu. Ako by som mohlo znečistiť vodu proti prúdu? Ak ma chceš zožrať, tak ma jednoducho zožer. Nehľadaj rôzne výhovorky.“ To je prirodzenosť vlka. Nie je to podlosť? (Áno, je.) Je podlosť vlka rovnaká ako podlosť veľkého červeného draka? (Áno.) Tento opis najlepšie sedí na veľkého červeného draka. Veľký červený drak chce zatýkať ľudí, ktorí veria v Boha; chce týchto ľudí obviniť zo zločinov. Najprv teda vytvorí určité zásterky, vymyslí určité fámy a potom ich vysiela do sveta, aby celý svet povstal a odsúdil ťa. Tým, ktorí veria v Boha, pripisuje viaceré obvinenia, ako napríklad „vyrušovanie verejného poriadku“, „vyzradenie štátneho tajomstva“ a „podvracanie štátnej moci“. Šíri tiež fámy, že si spáchal rôzne trestné činy, a pripisuje ti tieto obvinenia. Je v poriadku, ak sa k nim odmietneš priznať? Ide o to, či sa k nim priznáš alebo nie? Nie, nejde. Len čo je rozhodnutý ťa zatknúť, potom rovnako ako vlk rozhodnutý zožrať ovcu hľadá rôzne výhovorky. Veľký červený drak vytvára určité zásterky a tvrdí, že sme urobili niečo zlé, hoci v skutočnosti to urobili iní ľudia. Zvaľuje vinu na iných a falošne obviňuje cirkev. Môžeš s ním rozumne diskutovať? (Nie.) Prečo s ním nemôžeš rozumne diskutovať? Môžeš mu to jasne vysvetliť? Myslíš si, že keď s ním budeš diskutovať a vysvetlíš mu situáciu, nezatkne ťa? Máš o ňom príliš vysokú mienku. Skôr než stihneš dohovoriť, chytí ťa za vlasy, tresne ti hlavou o stenu a potom sa ťa opýta: „Vieš, kto som? Ja som diabol!“ Potom bude nasledovať krutá bitka a dni a noci striedavého vypočúvania a mučenia a potom začneš poslúchať. V tomto bode si uvedomíš: „Tu nie je priestor na rozumnú diskusiu; toto je pasca!“ Veľký červený drak s tebou nediskutuje rozumne – myslíš si, že tie zásterky vytvára neúmyselne, náhodou? Má za tým sprisahanie a má naplánovaný ďalší krok. Toto je len predohra k jeho činom. Niektorí ľudia si stále môžu myslieť: „Nerozumejú záležitostiam súvisiacim s vierou v Boha; ak im to vysvetlím, všetko bude v poriadku.“ Dokážeš to jasne vysvetliť? Falošne ťa obvinil z niečoho, čo si neurobil – dokážeš ešte veci jasne vysvetliť? Keď ťa falošne obvinil, nevedel, že si to neurobil? Nevedel, kto to urobil? Vie to veľmi dobre! Tak prečo zvaľuje vinu na teba? Ty si ten, koho chytá. Myslíš si, že keď na teba zvaľuje vinu, nevie, že sa s tebou zaobchádza nespravodlivo? Chce s tebou zaobchádzať nespravodlivo, zatknúť ťa a prenasledovať. To je podlosť.

Každý, kto má podlú podstatu antikristov, má vo svojej podstate odpor k pravde a nenávidí ju. Vo svojom srdci ani v najmenšom neprijíma pravdu a nemá v úmysle ju praktizovať. Ak si myslíš, že mu chýba porozumenie pravde, a pokúsiš sa s ním o nej hovoriť v duchovnom spoločenstve, čo sa stane? Narazíš na stenu – našiel si nesprávnu osobu. Nie je niekým, kto prijíma pravdu, a nemal by si s ním hovoriť v duchovnom spoločenstve; namiesto toho by si mu mal dať príučku, byť naňho prísny a povedať: „Ako dlho už konáš svoju povinnosť? Ako si mohol považovať svoju povinnosť za bezvýznamnú záležitosť? Je to tvoja vlastná práca? Koho provokuješ? Nie si proti mne; si proti Bohu a pravde!“ Nepotrebuješ mu dať príučku? Je užitočné hovoriť s ním v duchovnom spoločenstve o pravde? Nie, nie je. Prečo to nie je užitočné? Sú to vlci, nie stratené alebo zatúlané ovce. Dokáže vlk praktizovať pravdu? Nie. Aká je prirodzenosť vlka? (Podlosť.) Len čo uvidí ovcu, začne slintať, oči sa mu naplnia obrazmi chutného jedla a ovca je predurčená byť jeho potravou. To je jeho prirodzenosť; to je podlosť. Ak mu povieš: „Ovce sú také úbohé a mierne; prosím, nežer ich. Vyber si na žranie iné dravé zviera, dobre?“ Dokáže tomu porozumieť? Nedokáže. To je jeho prirodzenosť. Niektorí ľudia nepraktizujú pravdu a nachádzajú si rôzne výhovorky – to je ich prirodzenosť. Čo je táto prirodzenosť? Je to podlosť. Bez ohľadu na to, aké podlé, vzdorovité alebo očividne proti princípom sú ich činy, stále si chcú zachovať tvár; aj keď idú proti pravde, chcú to robiť veľkolepým, dôstojným spôsobom. Nie je to podlosť? Je porušovanie pravdy pozitívna alebo negatívna vec? (Negatívna.) Ako sa dá niečo negatívne robiť veľkolepým, dôstojným a čestným spôsobom? Nie je trochu trápne snažiť sa spojiť tieto dva aspekty? Toto je podlosť: Toto je správanie a prejav tých, ktorí majú podlú podstatu antikristov. Môže to znieť rozporuplne, ale presne tak fungujú, taká je ich povaha a to, čo odhaľujú. Prechovávajú nenávisť k pravde, nikdy ju neprijímajú – toto sú antikristi, toto je podlá prirodzenosť-podstata antikristov. Koľko bodov má podlá podstata antikristov? (Štyri body.) Celkovo sú štyri. Nestačia vám tieto štyri znaky na rozlišovanie? Podlosť vo svojej podstate obsahuje zákerné a nečestné prvky, a keď zákerné a nečestné prvky dosiahnu svoj extrém, charakterizujú sa ako podlá povaha. Antikristi stelesňujú tento druh podlej povahy.

3. septembra 2019