8. Ponaučenia z rozdeľovania cirkví
Začiatkom roka 2021, keď bolo založených niekoľko nových cirkví, sa vodkyňa rozhodla prerozdeliť cirkvi medzi spolupracovníkov a mňa. Spočiatku som na to nemala žiadny názor, ale keď som sa o situácii dozvedela viac, videla som, že budem dohliadať na niektoré z problematickejších cirkví, kde členovia ešte neboli upevnení vo viere a vodcovia a diakoni sa ešte len vyberali. Cirkvám, ktoré preberala sestra Lilly, sa však darilo oveľa lepšie ako mojim. Mali nových veriacich s dobrou kvalitou, ktorí boli celkom dobre upevnení, a mali zodpovedných vodcov a diakonov. Neubránila som sa závisti. Zaujímalo ma, prečo tie lepšie cirkvi pripadli jej, zatiaľ čo moje boli plné problémov. Bude ma to stáť toľko úsilia! Keby sa mi nepodarilo dať veci do chodu, čo by si o mne pomyslela vodkyňa? Povedala by, že nemám žiadnu pracovnú schopnosť a nedokážem nič urobiť? Určite by o mne nemala vysokú mienku. Bola som z toho naozaj znechutená. Neskôr, kedykoľvek som sa zúčastnila na zhromaždeniach týchto cirkví, vyskytlo sa tam množstvo problémov a ich riešenie zabralo veľa času. To znamenalo, že som nemala veľa času na oddych a trápila som sa vo svojej povinnosti. Premýšľala som nad tým, že úloha, o ktorú by sa Lilly postarala za hodinu, mi trvala dve alebo tri hodiny. Moja vlastná kvalita a pracovná schopnosť boli už aj tak obmedzené, ale tieto cirkvi mali toľko problémov. Ak neurobím viditeľný pokrok napriek všetkému času a úsiliu, ktoré som do toho vložila, potom, keď vodkyňa príde porovnať moje výsledky s tými, ktoré dosiahla Lilly, určite bude mať pocit, že som priemerná a že sa mi nedarí a nevyrovnám sa Lilly. V tých dňoch som bola v dosť zlom stave a vždy keď sa vyskytli problémy, cítila som sa otrávená a ukrivdená. Bola som unavená, fyzicky aj emocionálne. A tak som predstúpila pred Boha, aby som sa modlila a hľadala, a povedala som: „Bože, viem, že si dovolil toto rozdelenie pracovných zodpovedností a mala by som sa podriadiť Tvojmu ovládaniu, ale stále v sebe cítim odolávanie. Prosím, osvieť ma, aby som porozumela Tvojim úmyslom a svojej vlastnej skazenosti.“
Neskôr som uvidela Božie slová: „Ak si sa veľa naučil a Boh ti veľa dal, mal by si dostať ťažšie bremeno – nie preto, aby ti sťažili život, ale preto, lebo je to pre teba presne vhodné. Je to tvoja povinnosť, tak sa nesnaž vyberať si, nehovor nie a nesnaž sa z toho vykrútiť. Prečo si myslíš, že je to ťažké? Skutočnosť je taká, že keby si do toho vložil trochu srdca, úlohu by si úplne zvládol. Tvoj pohľad, že je to ťažké, že je to zaujaté zaobchádzanie, že si na teba zámerne zasadli – to je odhalenie skazenej povahy. Je to odmietnutie konať svoju povinnosť, neprijatie od Boha. To nie je praktizovanie pravdy. Keď si pri vykonávaní svojej povinnosti vyberáš, robíš len to, čo je ľahké a jednoduché, robíš len to, vďaka čomu vyzeráš dobre, je to skazená satanská povaha. To, že nedokážeš prijať svoju povinnosť alebo sa podriadiť, dokazuje, že stále vzdoruješ Bohu, že Mu odporuješ a odmietaš Jeho opatrenia a požiadavky a vyhýbaš sa im. To je skazená povaha. Čo by si mal urobiť, keď si uvedomíš, že ide o skazenú povahu? Ak máš pocit, že úlohy zadané iným sa dajú ľahko splniť, zatiaľ čo tými, ktoré sú zadané tebe, sa zaoberáš dlhý čas a vyžadujú si od teba úsilie pri štúdiu, a si preto nespokojný, je správne, že sa cítiš nešťastný? Určite nie. Čo by si teda mal robiť, keď cítiš, že to nie je správne? Ak odolávaš a hovoríš: ‚Zakaždým, keď rozdeľujú prácu, dajú mi tú, ktorá je ťažká, špinavá a náročná, a iným dajú tú, ktorá je ľahká, jednoduchá a je na očiach. Myslia si, že som len niekto, koho môžu komandovať? To nie je spravodlivý spôsob rozdeľovania práce!‘ – ak takto zmýšľaš, je to nesprávne. Bez ohľadu na to, či existujú nejaké odchýlky v rozdeľovaní práce, alebo či je rozdelená rozumne alebo nie, čo je to, čo Boh podrobne skúma? To, čo podrobne skúma, je srdce človeka. Pozerá sa na to, či má niekto v srdci podriadenosť, či dokáže na seba vziať nejaké bremená pre Boha a či Boha miluje. Merané podľa Božích požiadaviek sú tvoje výhovorky neplatné, tvoje vykonávanie povinnosti nie je na požadovanej úrovni a chýba ti pravda-realita. Nemáš vôbec žiadnu podriadenosť a sťažuješ sa, keď robíš zopár náročných alebo špinavých úloh. V čom je tu problém? Po prvé, tvoj spôsob myslenia je nesprávny. Čo to znamená? Znamená to, že tvoj postoj k tvojej povinnosti je nesprávny. Ak stále myslíš na svoju vlastnú tvár a záujmy, neberieš ohľad na Božie úmysly a nemáš vôbec žiadnu podriadenosť, potom to nie je správny postoj, ktorý by si mal mať k svojej povinnosti. Keby si sa úprimne vydal Bohu a mal srdce milujúce Boha, ako by si pristupoval k úlohám, ktoré sú špinavé, náročné alebo ťažké? Tvoj spôsob myslenia by bol iný: Rozhodol by si sa robiť všetko, čo je ťažké, a vyhľadával by si ťažké bremená, ktoré by si niesol. Vzal by si na seba to, čo iní ľudia nie sú ochotní robiť, a robil by si to výlučne z lásky k Bohu a aby si Ho uspokojil. Robil by si to s radosťou, bez náznaku sťažností.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Pri čítaní Božích slov som uvažovala o tom, čo sa u mňa prejavilo počas predchádzajúcich niekoľkých dní. Keď som videla, že členovia cirkví, ktoré som prevzala, nemali pevné základy, a len málo z nich bolo pripravených vykonávať povinnosť, cítila som vnútri skutočné odolávanie. Ešte neboli vybratí vodcovia a diakoni na všetky posty a bolo náročné riadiť rôzne projekty. Vyžadovalo si čas a energiu, aby sa všetko dobre vyriešilo, ale aj tak to nemuselo dopadnúť dobre, čo by na mňa nevrhalo dobré svetlo. Chcela som jednoducho riadiť dobré cirkvi, kde by som sa nemusela toľko trápiť a mohla by som ľahšie dosiahnuť výsledky, aby si ma ostatní vážili. Neustále som si myslela, že práca sa nerozdeľovala spravodlivým spôsobom; že Lilly dostala ľahkú prácu, vďaka ktorej sa ukáže v dobrom svetle, zatiaľ čo ja som dostala prácu, ktorá je ťažká a únavná a v ktorej nemôžem vyniknúť. Cítila som voči tomu odolávanie a nechcela som sa jednoducho podriadiť. Prostredníctvom zjavenia Božích slov som videla, že som prieberčivá a namietam voči povinnosti, z ktorej nemám prospech. Odmietala som povinnosť a nebola som ani zďaleka podriadená. Vždy som si myslela, že som vo svojej povinnosti svedomitá a zodpovedná, a nikdy som nečakala, že budem takto úplne odhalená. Videla som, že si do svojej povinnosti vnášam nesprávne úmysly a perspektívy. Namiesto toho, aby som sa podriadila Bohu a odplatila Mu Jeho lásku, chcela som obdiv a chválu od iných. Bohu bolo odporné, že som takto pristupovala k svojej povinnosti.
Našla som jeden úryvok z Božích slov: „Ak chceš byť vo všetkom oddaný a uspokojiť Božie úmysly, nepodarí sa ti to len vykonávaním jednej povinnosti; musíš prijať akékoľvek poverenie, ktoré ti Boh dá. Či už je to podľa tvojho vkusu a zhoduje sa to s tvojimi záujmami, alebo je to niečo, čo ťa nebaví, alebo si to nikdy predtým nerobil a považuješ to za ťažké, mal by si to prijať a podriadiť sa. Nielenže to musíš prijať, ale musíš aj proaktívne spolupracovať, učiť sa odborné zručnosti a získavať skúsenosti a vstup. Aj keď znášaš ťažkosti alebo únavu, poníženie či vylúčenie, stále to musíš vykonávať s oddanosťou. Len ak budeš takto praktizovať, dokážeš byť vo všetkom oddaný a uspokojiť Božie úmysly. Musíš to vykonávať ako svoju povinnosť, nie ako svoj vlastný podnik. Ako by si mal chápať povinnosť? Povinnosť je niečo, čo Stvoriteľ – Boh – dáva niekomu robiť; tak vzniká povinnosť človeka. Poverenie, ktoré ti dáva Boh, je tvojou povinnosťou a je úplne prirodzené a oprávnené, aby si svoju povinnosť vykonával tak, ako to žiada Boh. Ak ti je jasné, že táto povinnosť je Božím poverením a že toto je Božia láska a Božie požehnanie, ktoré na teba zostupujú, potom dokážeš prijať svoju povinnosť so srdcom milujúcim Boha, dokážeš byť ohľaduplný k Božím úmyslom pri vykonávaní svojej povinnosti a dokážeš prekonať všetky ťažkosti, aby si uspokojil Boha. Tí, ktorí sa skutočne vydávajú Bohu, nikdy nesmú odmietnuť Božie poverenie; nikdy nesmú odmietnuť žiadnu povinnosť. Nehľadiac na to, akú povinnosť ti Boh zverí, bez ohľadu na to, aké ťažkosti sú s tým spojené, nemal by si ju odmietnuť, ale prijať. Toto je cesta praktizovania, čo znamená praktizovať pravdu a byť vo všetkom oddaný, aby si uspokojil Boha. V čom je tu kľúčový bod? Je v slovách ‚vo všetkom‘. ‚Všetky veci‘ nemusia byť v súlade s tvojimi prianiami a nemusia to byť vždy veci, ktoré rád robíš alebo ktoré s radosťou prijímaš. Sú niektoré úlohy, v ktorých nie si zbehlý a musíš sa ich naučiť; niektoré sú ťažké; iné si vyžadujú, aby si trpel. Ale bez ohľadu na to, o čo ide, pokiaľ je to niečo, čo ti zveril Boh, mal by si to od Boha prijať; mal by si prevziať túto povinnosť a vložiť srdce do jej plnenia, aby si mohol prejaviť svoju oddanosť a uspokojiť Božie úmysly. Toto je cesta praktizovania. Bez ohľadu na to, čo sa stane, musíš vždy hľadať pravdu. A keď si si už istý, aký druh praktizovania je v súlade s Božími úmyslami, presne podľa toho by si mal praktizovať. Len takto praktizuješ pravdu a len takto môžeš vstúpiť do pravdy-reality.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Povinnosť je pre nás poverením od Boha a je to naša zodpovednosť a náš záväzok. Bez ohľadu na to, aké je to ťažké, alebo či to prináša nejakú slávu, sme povinní to prijať. Takto by sme mali pristupovať k svojej povinnosti a takýto rozum by mala mať stvorená bytosť pred Bohom. Cirkvi, ktoré som teraz riadila, neboli to, čo som chcela, a moja túžba po postavení by sa nenaplnila, ale musela som prijať toto poverenie od Boha a prestať pristupovať k svojej povinnosti s nesprávnou perspektívou, ktorá stála za mojím úsilím. A tak som predstúpila pred Boha, aby som sa modlila, chcela som sa podriadiť Jeho ovládaniu, urobiť vo svojej povinnosti všetko, čo som mohla, náležite polievať nových veriacich a pomôcť im čoskoro zapustiť korene na pravej ceste. Po modlitbe som sa cítila vyrovnanejšia a už ma tak netrápili problémy s prerozdeľovaním práce.
So šírením evanjelia sa zakladalo čoraz viac cirkví, a tak vodkyňa prerozdelila naše zodpovednosti. Z cirkví v mojej pôsobnosti bola jedna, ktorej sa darilo o niečo lepšie než ostatným, a tak isto sestra, ktorá sa dobre osvedčila v práci na polievaní, pridelené iným spolupracovníkom. Bola som z toho rozrušená a nespokojná. Mala som pocit, že dobre rozumejú mojej situácii, že som prevzala cirkvi s najväčšími problémami a už som sa s prácou trápila. Konečne som mala sestru na polievanie, ktorej sa darilo, a teraz mi ju brali. Ako som vôbec mohla preukázať nejaké výsledky svojej práce? Čo by si o mne všetci pomysleli, keby som mala neustále zlé výsledky? Mysleli by si, že som neschopná a nedokážem nič urobiť. To by bolo hrozné! Ako by som sa potom mohla ukázať na stretnutiach spolupracovníkov? Keď som nad tým premýšľala, bolo mi do plaču. Uvedomila som si, že sa opäť cítim znechutená a neposlušná voči prerozdeľovaniu práce. Hneď som sa pomodlila k Bohu a uvažovala som o sebe. Potom som si prečítala úryvok z Božích slov: „Bez ohľadu na to, za akú prácu sú zodpovední, antikristi nikdy nemyslia na záujmy Božieho domu. Zvažujú len, či to ovplyvní ich vlastné záujmy, a myslia len na tú trošku práce, ktorú majú pred sebou a z ktorej majú prospech. Hlavná práca cirkvi je pre nich len niečo, čo robia vo svojom voľnom čase. Vôbec to neberú vážne. Pohnú sa len vtedy, keď ich niekto postrčí k činnosti, robia len to, čo sa im zachce, a konajú len prácu, ktorá je v záujme zachovania ich vlastnej moci a postavenia. V ich očiach nie je dôležitá žiadna práca zorganizovaná Božím domom, dielo šírenia evanjelia ani vstup do života Božieho vyvoleného ľudu. … bez ohľadu na to, akú povinnosť antikristi konajú, vždy zvažujú, či sa môžu dostať do centra pozornosti; pokiaľ im povinnosť môže vylepšiť povesť, budú si lámať hlavu a snažiť sa vymyslieť všetky možné spôsoby, ako sa ju naučiť robiť a ako ju uskutočniť. Pokiaľ sa môžu povýšiť nad ostatných, sú spokojní. Bez ohľadu na to, čo robia alebo na čo myslia, na každom kroku myslia len na svoju vlastnú slávu, zisk a postavenie. Bez ohľadu na to, akú povinnosť konajú, súťažia len o to, kto je nadradený, kto vyhrá a kto má väčšiu prestíž. Zaujíma ich len to, koľko ľudí ich zbožňuje a vzhliada k nim, koľko ľudí ich počúva a nasleduje. Nikdy nehovoria v duchovnom spoločenstve o pravde ani neriešia skutočné problémy. Nikdy neuvažujú o tom, ako konať svoju povinnosť tak, aby veci riešili podľa princípov, ani neuvažujú o tom, či majú oddanosť, či si splnili svoje zodpovednosti, či sa v ich práci nevyskytujú nejaké odchýlky, nedopatrenia alebo problémy, a už vôbec neuvažujú o tom, aké sú Božie požiadavky a Božie úmysly. Žiadnej z týchto vecí nevenujú ani najmenšiu pozornosť. Len sa ponárajú do svojej práce kvôli sláve, zisku a postaveniu a aby uspokojili svoje vlastné ambície a túžby. Nie je to prejav sebectva a odpornosti? Úplne to odhaľuje skutočnosť, že majú srdcia plné ambícií, túžob a nerozumných požiadaviek a že každý ich čin je ovládaný ambíciami a túžbami. Bez ohľadu na to, čo robia, motivácia a zdroj ich činov pochádzajú z ich vlastných ambícií, túžob a nerozumných požiadaviek. Toto je typický prejav sebectva a odpornosti.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Exkurz štvrtý: Zhrnutie charakteru antikristov a ich povahy-podstaty (Prvá časť)) Božie slová hovoria o tom, akí sebeckí a opovrhnutiahodní sú antikristi, že vo svojej povinnosti majú svoje vlastné ambície a túžby, a že ich prvoradou starosťou je vždy chrániť svoje vlastné záujmy. Bez ohľadu na to, akú povinnosť vykonávajú, nikdy nemyslia na to, ako brať ohľad na Božie úmysly, alebo ako si dobre konať povinnosť, či ako zabezpečiť, aby neutrpela práca cirkvi. Myslia len na slávu a zisk a neberú ohľad na záujmy cirkvi. Pokiaľ ide o to, čo sa u mňa prejavilo, prvé, na čo som myslela, keď som videla, koľko problémov majú cirkvi v mojej starostlivosti, bolo to, aké hrozné by bolo, keby na mňa ostatní pozerali zvrchu pre zlé výsledky, namiesto toho, aby som premýšľala, ako sa spoliehať na Boha a urobiť na podporu týchto cirkví všetko, čo je v mojich silách. Bola som odolávajúca a rozhorčená z prerozdelenia práce a dokonca som poľavila v konaní svojej povinnosti. Keď som sa dozvedela, že schopnú sestru z mojej pracovnej oblasti presúvajú do inej cirkvi, moja prvá reakcia bola, že mi teraz chýba silný partner a výsledky sa zhoršia, v dôsledku čoho by si vodkyňa myslela, že na prácu nestačím. Myslela som len na ochranu svojej vlastnej slávy, zisku a postavenia, na to, ako by som mohla preplávať bez väčšej námahy a zároveň urobiť dobrý dojem a získať obdiv. Nepozerala som sa na prácu cirkvi z celkovej perspektívy. Bola som sebecká a odporná a to vo mne prezrádzalo povahu antikrista. Keď som o tom skutočne premýšľala, vedela som, že za mojím poverením náročnejšími cirkvami bol Boží úmysel. Tieto ťažkosti – cirkvi s mnohými problémami a nováčikovia, ktorí ešte neboli upevnení – si vyžadovali, aby som sa viac spoliehala na Boha a hľadala pravdu na ich vyriešenie. Tiež som musela zaplatiť väčšiu cenu za podporu a polievanie nováčikov, aby rýchlo spoznali pravdu o Božom diele a získali základ na pravej ceste. Bola to pre mňa dobrá prax. A čím boli veci ťažšie, tým viac ma to nútilo hľadať pravdu a nachádzať riešenia, a takto som mohla nakoniec pochytiť mnoho právd. Bolo to dobré pre môj život-vstup. Potom som si uvedomila, že táto povinnosť neznamenala, že by sa mi niekto snažil sťažiť situáciu. Mala Božie schválenie a bola prospešná. Musela som ju prijať a podriadiť sa, a vložiť do nej svoje srdce. Toto uvedomenie mi pomohlo zmeniť postoj a už som sa pre to necítila tak zle.
Potom som si prečítala ďalšiu pasáž z Božích slov, ktorá mi pomohla lepšie porozumieť môjmu problému. Všemohúci Boh hovorí: „Ak niekto hovorí, že miluje pravdu a že sa usiluje o pravdu, ale v podstate sa usiluje o to, aby sa odlíšil, predviedol, aby o ňom mali ľudia vysokú mienku a aby dosiahol svoje vlastné záujmy, a svoju povinnosť nevykonáva preto, aby sa podriadil Bohu alebo Ho uspokojil, ale namiesto toho ju vykonáva v snahe o dosiahnutie slávy, zisku a postavenia, potom je jeho úsilie nelegitímne. Pokiaľ ide o prácu cirkvi, je v takom prípade jeho konanie prekážkou alebo ju pomáha posúvať dopredu? Jednoznačne je prekážkou, neposúva ju dopredu. Niektorí ľudia sa oháňajú tým, že konajú prácu cirkvi, no usilujú sa o svoju osobnú slávu, zisk a postavenie, venujú sa vlastnému podniku, vytvárajú si svoju vlastnú malú skupinu, svoje vlastné malé kráľovstvo – koná takýto človek svoju povinnosť? Všetka práca, ktorú konajú, v podstate narúša, vyrušuje a ničí prácu cirkvi. Aký je dôsledok ich úsilia o slávu, zisk a postavenie? Po prvé, má to vplyv na to, ako Boží vyvolený ľud normálne je a pije Božie slovo a chápe pravdu, bráni mu to v živote-vstupe, nedovoľuje mu to vstúpiť na správnu cestu viery v Boha a privádza ho to na nesprávnu cestu – a to škodí Božiemu vyvolenému ľudu a privádza ho do záhuby. A čo to v konečnom dôsledku robí s prácou cirkvi? Je to vyrušovanie, zničenie a rozvracanie. Toto je dôsledok, ktorý prináša úsilie ľudí o slávu, zisk a postavenie. Keď takto konajú svoju povinnosť, nemožno to nazvať kráčaním po ceste antikrista? Keď Boh žiada, aby ľudia zanechali slávu, zisk a postavenie, neznamená to, že odoberá ľuďom právo slobodne si vybrať; je to skôr preto, lebo ľudia pri úsilí o slávu, zisk a postavenie narúšajú a vyrušujú prácu cirkvi a život-vstup Božieho vyvoleného ľudu, a dokonca to môže ešte viac ľudí ovplyvniť v tom, ako jedia a pijú Božie slová, rozumejú pravde, a tak dosahujú Božiu spásu. To je nespochybniteľný fakt. Keď sa ľudia usilujú o vlastnú slávu, zisk a postavenie, je isté, že sa nebudú usilovať o pravdu a nebudú oddane plniť svoju povinnosť. Budú hovoriť a konať len pre slávu, zisk a postavenie a všetka práca, ktorú konajú, je bez najmenšej výnimky pre tieto veci. Správať sa a konať takýmto spôsobom bezpochyby znamená kráčať po ceste antikristov; je to narúšanie a vyrušovanie Božieho diela a všetky rôzne dôsledky takéhoto správania a konania bránia šíreniu evanjelia o kráľovstve a vykonávaniu Božej vôle v cirkvi. S istotou sa teda dá povedať, že tí, čo sa usilujú o slávu, zisk a postavenie, kráčajú cestou odolávania Bohu; úmyselne odolávajú Bohu a odmietajú Ho, spolupracujú so satanom pri odolávaní Bohu a stavanie sa Mu na odpor. Taký je charakter ľudského úsilia o slávu, zisk a postavenie. Chyba u ľudí, ktorí sa usilujú o svoje vlastné záujmy, je tá, že ciele, o ktoré sa usilujú, sú satanskými cieľmi a sú to podlé a nespravodlivé ciele. Keď sa ľudia usilujú o osobné záujmy, ako sú sláva, zisk a postavenie, nevedomky sa stávajú nástrojmi satana, ventilmi pre satana a navyše stelesnením satana. V cirkvi zohrávajú negatívnu úlohu; voči práci cirkvi, normálnemu cirkevnému životu a normálnemu úsiliu Božieho vyvoleného ľudu je ich účinok vyrušujúci a škodlivý; majú nepriaznivý a negatívny účinok. Keď sa ľudia usilujú o pravdu, dokážu brať ohľad na Božie úmysly a Jeho bremeno. Keď konajú svoju povinnosť, v každom ohľade zastávajú prácu cirkvi. Dokážu velebiť Boha a podávať o Ňom svedectvo. To prináša úžitok bratom a sestrám, umožňuje im to získavať podporu a zaopatrenie, a Boh získavať slávu a svedectvo. To prináša hanbu satanovi. Výsledkom ich úsilia je, že Boh získava stvorenú bytosť, ktorá je skutočne schopná báť sa Ho, uctievať Ho a vyhýbať sa zlu. A ďalším výsledkom ich úsilia je to, že sa vykonáva Božia vôľa a Božie dielo môže napredovať. V Božích očiach je takéto úsilie pozitívne a plné svetla. Takéto úsilie je nesmierne prospešné pre Boží vyvolený ľud a plne prospešné pre prácu cirkvi. Pomáha to posúvať veci dopredu a Boh to schvaľuje.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Prvá časť)) Božie slová mi pomohli lepšie porozumieť môjmu usilovaniu sa o vlastný záujem. Uvedomila som si, že keď sa ľudia usilujú o vlastný záujem, konajú v mene satana a stávajú sa preňho nástrojom na narušenie práce cirkvi. Predtým som si myslela, že len konaním zjavne zlých vecí, ako je jasné marenie práce a života cirkvi, by človek konal ako služobník satana. Teraz som však videla, že len usilovanie sa o sebecké záujmy v našej povinnosti a ignorovanie záujmov cirkvi negatívne vplýva na prácu cirkvi tým, že jej bráni a narúša ju. Premýšľala som o tom, čo sa u mňa odhalilo pri vykonávaní mojej povinnosti. Hoci sa zdalo, že som nikdy nepoľavila, že som dokázala zniesť utrpenie a pracovať v akúkoľvek hodinu, a že som nikdy neurobila nič zjavne narúšajúce, môj úmysel bol nesprávny. Nerobila som dobrú prácu, aby som uspokojila Boha, ale skôr preto, aby som vynikla a bola obdivovaná. Keď som bola nespokojná s cirkvami, ktoré mi pridelili, začala som byť negatívna a poľavila som. Nedokázala som sa jednoducho podriadiť a premýšľať o tom, ako najlepšie pokračovať vo vykonávaní svojej povinnosti, alebo ako by som mohla rýchlo podporiť bratov a sestry. Nevedomky som už zabrzdila našu prácu na polievaní. Pravdou bolo, že som mala viac skúseností ako moji spolupracovníci. Niektoré z ostatných sestier boli v tejto práci nové a nepoznali dobre prácu cirkvi, takže bolo správne – z celkovej perspektívy cirkvi – prideliť lepšie cirkvi a personál im. Ja som však bola sebecká, chcela som, aby tie lepšie cirkvi a personál zostali v mojej pôsobnosti. Keby sa veci robili tak, ako som chcela, teda že by sa problematické cirkvi pridelili novším spolupracovníkom, ovplyvnilo by to našu prácu a znížilo efektivitu, a to by bolo celkovo na škodu cirkvi. Moje cirkvi mali viac problémov, ale bol to pre mňa vlastne dobrý výcvik. Keby som do toho vložila len o trochu viac úsilia a premýšľania, stále by som mohla urobiť nejakú prácu a naša celková efektivita v našich povinnostiach by sa mohla zlepšiť. Nebolo to to najlepšie opatrenie? Pri tomto som si uvedomila, ako sa v tejto záležitosti prerozdeľovania cirkví odhalilo moje sebecké a opovrhnutiahodné zmýšľanie. Videla som, že vnášanie vlastného záujmu do mojej povinnosti by mohlo len narušiť prácu cirkvi. Spomenula som si, ako som v minulosti spáchala priestupok tým, že som sa hnala za prestížou a postavením, a tým, že som chránila svoje osobné záujmy. Keby som neurobila zmenu a tvrdohlavo by som naďalej slúžila vlastným záujmom, vedela som, že by som opäť narušila prácu cirkvi a bola by som Bohom zavrhnutá. Toto uvedomenie ma vydesilo. Modlila som sa k Bohu a robila pokánie: „Bože, vo svojej povinnosti som nerobila nič iné, len chránila svoje vlastné záujmy, bez toho, aby som myslela na celkovú prácu cirkvi alebo brala ohľad na Tvoje úmysly. S ľudskou prirodzenosťou, ako je tá moja, nie som hodná prevziať povinnosť. Bože, chcem sa skutočne kajať.“
Potom som v Božích slovách našla cestu praktizovania: „Pre všetkých, ktorí vykonávajú povinnosť, bez ohľadu na to, aké hlboké alebo povrchné je ich chápanie pravdy, je najjednoduchšou praxou pre vstup do pravdy-reality na každom kroku myslieť na záujmy Božieho domu, vzdať sa svojich sebeckých túžob, osobných úmyslov, motívov, pýchy a postavenia a klásť záujmy Božieho domu na prvé miesto – to je to najmenej, čo by mali urobiť. Ak niekto, kto vykonáva povinnosť, nedokáže urobiť ani toľko, ako sa o ňom dá povedať, že vykonáva svoju povinnosť? To nie je vykonávanie povinnosti. Mal by si najprv myslieť na záujmy Božieho domu, brať ohľad na Božie úmysly a zohľadňovať prácu cirkvi. Daj tieto veci na prvé miesto; až potom môžeš premýšľať o stabilite svojho postavenia alebo o tom, ako ťa vnímajú ostatní. Rozdeľte si to na dva kroky, urobte drobný kompromis – nemáte pocit, že to veci trochu uľahčuje? Ak budeš takto chvíľu praktizovať, pocítiš, že uspokojiť Boha nie je ťažká vec. Okrem toho, ak si dokážeš plniť svoje zodpovednosti, plniť si svoje záväzky a povinnosť, odložiť bokom svoje sebecké túžby, úmysly a motívy, brať ohľad na Božie úmysly a klásť záujmy Božieho domu, prácu cirkvi a povinnosť, ktorú máš vykonávať, na prvé miesto. Keď to budeš chvíľu takto zažívať, pocítiš, že je dobré počínať si takto, že ľudia by mali žiť čestne a priamo a nemali by viesť bezcharakterný, špinavý, podlý život. Mali by byť čestní a spravodliví. Pocítiš, že toto je podoba, ktorú by mal človek žiť. Tvoja túžba uspokojiť vlastné záujmy sa postupne zmenší.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Slobodu a oslobodenie možno získať len odvrhnutím svojich skazených pováh) Čítanie Božích slov ma naučilo, že záujmy cirkvi, nie osobný prospech, musia byť vo všetkom na prvom mieste. Sláva, zisk a postavenie sú dočasné a usilovať sa o tieto veci je nezmyselné. Jediný spôsob, ako si vyslúžiť Božie schválenie, je nežiť so skazenou povahou, praktizovať pravdu a uspokojovať Božie úmysly. To, že som tomu porozumela, bolo pre mňa osvietením. Bez ohľadu na to, ako boli zodpovednosti rozdelené, nemohla som naďalej brať ohľad na svoje osobné záujmy a chrániť svoju povesť a postavenie. Musela som sa podriadiť a dobre konať svoju povinnosť. Musela som sa sústrediť na to, aby som žila pred Bohom a prijala Jeho podrobné skúmanie. Bez ohľadu na to, čo by si o mne mohli myslieť ostatní, mala by som vložiť srdce do svojej povinnosti a plniť si svoje zodpovednosti. To bolo v zhode s Božími úmyslami.
V nasledujúcich dňoch som sa vrhla do svojej povinnosti a nemyslela som na vlastné záujmy. Vďaka tomu som mala pocit, že už nie som taká obmedzená a ovplyvňovaná svojou skazenou povahou. Jedného dňa, keď so mnou istá sestra preberala prácu, povedala, že jej hovorová angličtina nie je až taká dobrá a že keď išla skontrolovať jednu zo svojich cirkví, potrebovala tlmočníka, takže sa trápila a ovplyvňovalo to prácu. Keďže moja angličtina bola celkom dobrá, pomyslela som si, že by sme si to možno mohli vymeniť a ja by som si mohla vziať na starosť tú cirkev. Hneď mi však napadlo, že jej cirkev má množstvo problémov, a že jej prevzatie by si pravdepodobne vyžiadalo veľa úsilia, no prinieslo by to len malý pokrok. A čo by si potom o mne pomysleli ľudia? Radšej si to nevymieňať, pomyslela som si. Potom som si však uvedomila, že opäť kalkulujem a myslím na svoju vlastnú hrdosť a postavenie, a tak som sa pomodlila k Bohu, pripravená vzdorovať sebe samej. Vedela som, že nemôžem naďalej žiť vo svojej skazenej povahe a myslieť len na vlastné záujmy tak ako predtým. Ak by táto zmena prospela práci cirkvi, musím to urobiť. Neskôr som sa zamyslela nad pôsobnosťami ostatných spolupracovníkov a dospela som k záveru, že naozaj bude najlepšie, ak si to s tou sestrou vymením. Podelila som sa o svoje myšlienky s vodkyňou a po zvážení tejto záležitosti s tým ona i ostatní spolupracovníci súhlasili. Po vykonaní potrebných zmien som cítila úľavu a pocítila som neopísateľnú radosť. Presne ako hovorí Boh: „Máš byť schopný plniť si svoje zodpovednosti, plniť si svoje záväzky a povinnosť, odložiť bokom svoje sebecké túžby, úmysly a motívy, brať ohľad na Božie úmysly a klásť záujmy Božieho domu, prácu cirkvi a povinnosť, ktorú máš vykonávať, na prvé miesto. Keď to budeš chvíľu takto zažívať, pocítiš, že je dobré počínať si takto, že ľudia by mali žiť čestne a priamo a nemali by viesť bezcharakterný, špinavý, podlý život. Mali by byť čestní a spravodliví. Pocítiš, že toto je podoba, ktorú by mal človek žiť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Slobodu a oslobodenie možno získať len odvrhnutím svojich skazených pováh)
Potom som prestala byť negatívna ohľadom cirkví, ktoré som mala na starosti, a robila som, čo bolo v mojich silách, aby som sa postarala o prácu každej cirkvi. Keď sa polievači sťažovali na ťažkosti vo svojej práci, hovorila som s nimi v duchovnom spoločenstve o Božích slovách, aby som napravila ich nesprávne perspektívy, pričom sme sa spoločne spoliehali na Boha a hľadali pravdu na prekonanie týchto ťažkostí. Keď som videla, že s nováčikmi je množstvo problémov a že niektorí z nich nechodili na zhromaždenia normálne, prestala som sa sťažovať na prácu a namiesto toho som si dala záležať na tom, aby som sa osobne porozprávala s bratmi a sestrami s cieľom pochopiť ich ťažkosti, a aby som s nimi hovorila v duchovnom spoločenstve o Božích slovách. Pokiaľ išlo o nedostatok vodcov a diakonov, venovala som viac práce rozvíjaniu talentovaných jednotlivcov. S bratmi a sestrami, ktorí mali dobrú kvalitu a boli vhodní na to, aby boli rozvíjaní na prevzatie týchto úloh, som v duchovnom spoločenstve hovorila o význame a princípoch vykonávania povinnosti a trávila som čas prácou po ich boku. Keď som si všimla, že niektoré dosť zložité úlohy v cirkvách boli zanedbávané, podujala som sa, že ich prevezmem. V tej chvíli som nevedela, či by som si s tými úlohami dokázala dobre poradiť, ale v srdci som vedela, že nemôžem nechať veci tak, ako sú. Namiesto toho, aby som len sebecky zvažovala svoju vlastnú pôsobnosť, musela som byť ohľaduplná k Božiemu úmyslu a podporovať celkovú prácu cirkvi. Po nejakom čase nastal v práci pokrok a pre všetky cirkvi, ktoré som riadila, boli vybratí vodcovia a diakoni. Povinnosť prevzalo dvakrát toľko ľudí ako predtým a niektorí z novšie rozvíjaných členov dokázali zvládnuť vlastnú pôsobnosť. V cirkvách, ktorým sa predtým príliš nedarilo, sa situácia zlepšovala v každom aspekte práce. Skutočne som mohla vidieť Božiu ruku pri diele. Tiež som skutočne zažila, že to, čo Boh od ľudí chce, je srdce a poslušnosť, takže ak dokážeme brať ohľad na Jeho úmysly a myslieť len na prácu cirkvi, a nie na naše vlastné záujmy, potom môžeme získať Božie vedenie. Porozumením tejto veci sa moja viera v Boha posilnila. Vďaka Všemohúcemu Bohu!
