32. Vytrvalosť v plnení povinnosti v časoch ťažkostí
23. júla 2023, po tom, čo som práve skončila s polievaním niekoľkých nováčikov a vrátila sa domov, za mnou v zhone prišla vyššia vodkyňa Li Qing a povedala mi: „Polícia zatkla mnoho nováčikov v cirkvi Shu Guang a dostali dokonca aj cirkevných vodcov a diakonov. Zatkli aj mnoho bratov a sestier z dvoch neďalekých cirkví. Teraz títo nováčikovia naliehavo potrebujú polievanie a podporu, inak pre nich bude ťažké v tomto hroznom prostredí pevne vytrvať. Keďže si ich už predtým polievala, chceme, aby si ich podporila.“ Keď mi to vodkyňa povedala, uvedomila som si, že je táto práca veľmi dôležitá. Ale potom som si pomyslela: „Len pred dvoma dňami som sa vrátila z cirkvi Shu Guang a na druhý deň potom zatkli veľa bratov a sestier. Navyše ma všetci poznajú, takže ísť teraz polievať nováčikov by bolo mimoriadne nebezpečné! Všade sú bezpečnostné kamery. Čo ak ma niekto zapredá a polícia použije kamerové záznamy, aby ma chytila? Už predtým ma dvakrát zatkli, a ak ma zatknú znova, je takmer isté, že ma polícia umučí na smrť. Ak ma ubijú na smrť, moja šanca na spásu bude úplne preč.“ Bola som trochu nesvoja, a tak som premýšľala, že by som najprv požiadala jednu z predchádzajúcich polievačiek, ktorá bola prepustená, aby podporila týchto nováčikov. Tejto sestre však pri konaní povinnosti chýbal zmysel pre bremeno a neriešila skutočné problémy, takže som nemala dobrý pocit z toho, že by tam mala ísť. Ako som sa tak trápila a váhala, pomyslela som si: „Nie je aj polícia v Božích rukách? O tom, či ma zatknú alebo nie, nerozhoduje polícia. Ak sa nechám zastrašiť, skôr než vôbec pôjdem do cirkvi, aké tým podám svedectvo?“ Pomodlila som sa k Bohu, aby ma chránil a dodal mi vieru a silu, a potom som išla polievať nováčikov.
O niečo neskôr som sa však dozvedela, že zatkli ďalších nováčikov a že polícia používa fotografie z bezpečnostných kamier, na ktorých som spolu s dvoma ďalšími sestrami, aby nás nováčikovia identifikovali. Začala som sa báť ešte viac a pomyslela som si: „Pred niekoľkými rokmi ma zatkli a policajti z Brigády národnej bezpečnosti ma všetci poznajú. Ak ma znova zatknú, určite ma len tak nepustia.“ Pri pomyslení na to, ako polícia brutálne ubila na smrť niektorých bratov a sestry, a ako ma už raz predtým mučili až na pokraj smrti, som uvažovala: „Ak ma zatknú a naozaj ma ubijú na smrť, neskončia sa tým moje roky viery?“ Čím viac som o tom premýšľala, tým viac som sa obávala a v noci som nemohla spať. Chcela som len, aby vodkyňa našla niekoho iného, kto by išiel polievať nováčikov. Väčšinu cirkevných vodcov, pracovníkov a polievačov však polícia zatkla, takže momentálne neboli k dispozícii žiadni iní vhodní ľudia. Hoci som potom naďalej pokračovala v polievaní nováčikov, žila som v strachu a obavách. Zhromaždenia som viedla len povrchne a zakaždým, keď som prečítala pár Božích slov, chcela som čo najskôr odísť, pretože som sa bála, že čím dlhšie bude zhromaždenie trvať, tým to bude nebezpečnejšie. V tom čase sa niektorí nováčikovia báli zatknutia a ich stav bol zlý, no ja som vždy len krátko prehovorila a potom som zhromaždenia unáhlene ukončila. Keď som neskôr premýšľala nad tým, že problémy nováčikov neboli vyriešené, cítila som sa previnilo a bála som sa, že nováčikovia sa stanú negatívnymi, zoslabnú alebo sa nechajú zavádzať nepodloženými fámami ČKS a nakoniec odídu. Myslela som však aj na to, že hoci polícia získala kamerové záznamy a fotografie s mojou tvárou, doposiaľ som si nevšimla, že by ma sledovali nejaké podozrivé osoby, a pokiaľ si budem dávať pozor na bezpečnosť a zamaskujem sa, stále budem môcť chodiť na zhromaždenia. Ak by som v tejto kritickej chvíli myslela len na vlastnú bezpečnosť a nebrala ohľad na to, či nováčikovia dokážu pevne vytrvať, mala by som v sebe ešte nejakú ľudskú prirodzenosť? Prečítala som si úryvok z Božích slov, ktorý znie takto: „Zo všetkého, čo sa vo vesmíre deje, neexistuje nič, v čom by som nemal posledné slovo. Existuje niečo, čo nie je v Mojich rukách?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie slová celému vesmíru, 1. kapitola) Bola to pravda, Boh je všemohúci, a bez ohľadu na to, aký zlý a nekontrolovateľný je veľký červený drak, nemôže prekročiť Božiu zvrchovanosť. Bez Božieho povolenia ma polícia nemohla chytiť. Božie slová mi dodali vieru a silu, a tak som pokračovala v polievaní nováčikov.
Neskôr som pre potreby práce odišla do cirkvi Xin Sheng, kde som zodpovedala za prácu na polievaní. Nečakala som však, že krátko po mojom príchode do cirkvi Xin Sheng polícia zatkne jej cirkevných vodcov. Keď som videla, že polícia začína zatýkať ľudí aj v tejto cirkvi, naplnili ma obavy a strach a nechcela som ísť polievať nováčikov. Ale nováčikovia v tejto cirkvi sa práve začali normálne zhromažďovať a cirkevných vodcov zatkli. Nemohla som sa len prizerať, ako nováčikovia zostali bez polievania a ich životy tým trpeli. V srdci som mala zmätok, a tak som si kľakla pred Boha a modlila sa: „Všemohúci Bože! Mnoho nováčikov potrebuje polievanie a podporu, ale bojím sa zatknutia a nemám odvahu tam ísť. Prosím, dodaj mi vieru a odvahu.“ Po modlitbe som si pozrela video so skúsenostným svedectvom, ktoré ma hlboko zasiahlo. Hoci sa sestra zoči-voči policajnému prenasledovaniu aj nekontrolovateľnej epidémii cítila slabá a negatívna, dokázala sa spoliehať na Boha, aby sa náležite postarala o následnú prácu v cirkvi, a bezpečne premiestnila knihy Božích slov. Keď som videla, že táto sestra dokázala plniť svoju povinnosť uprostred prenasledovania a útrap, veľmi som sa hanbila, najmä keď ma inšpirovali Božie slová, ktoré sa objavili vo videu. Všemohúci Boh hovorí: „Teraz žiadam tvoju vernosť a podriadenosť, tvoju lásku a svedectvo. Aj keď v tejto chvíli nevieš, čo je svedectvo alebo láska, mal by si Mi priniesť svoje všetko a dať Mi jediné poklady, ktoré máš – svoju vernosť a podriadenosť. Mal by si vedieť, že svedectvo o Mojej porážke satana spočíva vo vernosti a podriadenosti človeka, rovnako ako svedectvo o Mojom úplnom podmanení človeka. Povinnosťou tvojej viery vo Mňa je svedčiť o Mne, byť verný Mne a nikomu inému a byť podriadený až do konca. Skôr než začnem vykonávať ďalší krok svojho diela, ako budeš o Mne svedčiť? Ako Mi budeš verný a ako sa Mi podriadiš? Preukážeš oddanosť svojej úlohe alebo sa jednoducho vzdáš? Podriadil by si sa radšej každému Môjmu opatreniu (aj keby to bola smrť alebo zničenie), alebo by si utiekol v polovici cesty, aby si sa vyhol Môjmu napomínaniu? Napomínam ťa, aby si o Mne svedčil, bol Mi verný a podriadený. Ba čo viac, súčasné napomínanie má odhaliť ďalší krok Môjho diela a umožniť, aby prebiehal nerušene. Preto ťa vyzývam, aby si bol múdry a nezaobchádzal so svojím životom ani so zmyslom svojej existencie ako s bezcenným pieskom. Vieš presne, aké bude Moje ďalšie dielo? Vieš, ako budem v ďalších dňoch konať a ako sa bude Moje dielo vyvíjať? Mal by si poznať význam svojich skúseností s Mojím dielom aj význam svojej viery vo Mňa. … Preto ti ešte musím povedať: Mal by si zasvätiť svoj život Môjmu dielu a obetovať sa Mojej sláve. Už dávno si želám, aby si bol Mojím svedkom, a ešte viac si želám, aby si šíril Moje evanjelium. Mal by si pochopiť, čo je v Mojom srdci.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Čo vieš o viere?) Keď som si prečítala Božie slová, hlboko ma to zasiahlo, a to najmä keď Boh povedal „Podriadil by si sa radšej každému Môjmu opatreniu (aj keby to bola smrť alebo zničenie), alebo by si utiekol v polovici cesty, aby si sa vyhol Môjmu napomínaniu?“ Cítila som, že mi obzvlášť chýba svedomie a že som skutočne sebecká a opovrhnutiahodná! Cirkev bola vystavená nekontrolovateľnému zatýkaniu a prenasledovaniu zo strany ČKS a jasne som vedela, že týmto nováčikom chýba pravda týkajúca sa vízií a že tvárou v tvár tomuto hroznému prostrediu a nepodloženým fámam ČKS bude pre nich ľahké stať sa negatívnymi, zoslabnúť alebo sa nechať zavádzať, a dokonca od viery odstúpiť. Musela som na seba vziať prácu na polievaní nováčikov, aby mohli porozumieť pravde a pevne vytrvať. Ale zo strachu pred zatknutím som sa chcela vyhnúť práci na polievaní nováčikov a v tejto kritickej chvíli utiecť, a keď som sa dozvedela, že polícia má konkrétne moju fotografiu, začala som sa báť ešte viac. Bála som sa, že ma polícia zatkne a ubije na smrť a že v budúcnosti nebudem mať dobrý výsledok a konečný osud. Hoci mi teda bolo jasné, že nováčikovia nemajú nikoho, kto by ich podporil, stále som ich nechcela ísť polievať. Neskôr som síce šla, no bola som povrchná a robila to len mechanicky a zhromaždenie som chcela iba rýchlo ukončiť a odísť. Keď som uvažovala o svojom správaní, uvedomila som si, že nemám skutočnú vieru v Boha ani podriadenosť voči Nemu a že mi ide len o vlastnú bezpečnosť. Chcela som opustiť svoju povinnosť a pri najmenšom náznaku nebezpečenstva zutekať. Akú som to vôbec mala vieru v Boha? Kde boli moja vernosť a podriadenosť? Kde bolo moje svedectvo? Bol to prejav zrady Boha. Cítila som sa utrápene a previnilo, nenávidela som sa za to, že som taká sebecká a opovrhnutiahodná a že nemám vôbec žiadnu vernosť! Zároveň som rozumela tomu, že tvárou v tvár zatýkaniu a prenasledovaniu sa musím spoliehať na Boha, aby som pevne vytrvala vo svojom svedectve, poddať svoje srdce a podriadiť sa Božej zvrchovanosti a usporiadaniam, a aj keby to znamenalo obetovať svoj život, musela som svoju povinnosť konať dobre. Keď som si to uvedomila, pocítila som prílev sily a už som sa viac nebála zatknutia. Rýchlo som potom išla za nováčikmi, hovorila s nimi v duchovnom spoločenstve o Božích slovách a pomohla im porozumieť Božej všemohúcnosti a múdrosti, aby mohli mať vieru zažívať toto prostredie.
Neskôr som si pomyslela: „Prečo vždy, keď počujem o zatýkaní bratov a sestier, vyvolá to vo mne strach a chcem sa chrániť? Čo je za tým?“ Hľadala som Božie slová na túto tému a prečítala som si ich. Všemohúci Boh hovorí: „V pevninskej Číne znamená viera v Boha život v nebezpečnom prostredí. Každý človek, ktorý nasleduje Boha, čelí každodennému riziku zatknutia, odsúdenia a krutého prenasledovania veľkým červeným drakom, a antikristi nie sú výnimkou. Hoci v Božom dome môžu byť označení za antikristov, veľký červený drak v spojení s náboženským svetom neustále robí všetko pre to, aby potlačil a prenasledoval Božiu cirkev a Jeho vyvolený ľud, a aj antikristi sa, samozrejme, nachádzajú v takomto prostredí, v ktorom nie sú vyňatí spod hrozby zatknutia. Často teda musia čeliť otázke svojej vlastnej bezpečnosti, čo sa dotýka otázky, ako s touto bezpečnosťou zaobchádzajú. V tomto podbode je naše duchovné spoločenstvo hlavne o postoji, ktorý majú antikristi k svojej vlastnej bezpečnosti. Nuž, aký je to postoj? (Robia všetko pre to, aby túto bezpečnosť chránili.) Antikristi robia všetko pre to, aby chránili svoju bezpečnosť. Myslia si: ‚Rozhodne musím zaručiť svoju bezpečnosť. Nech už chytia kohokoľvek, nesmiem to byť ja.‘ … Ak je nejaké miesto bezpečné, antikristi si vyberú, že budú pracovať tam, a skutočne budú pôsobiť veľmi iniciatívne a pozitívne a predvádzať svoj veľký ‚zmysel pre zodpovednosť‘ a svoju ‚vernosť‘. Ak však konanie nejakej práce znamená, že musia podstúpiť riziko, a je pravdepodobné, že narazia na nebezpečenstvo a že ich odhalí veľký červený drak, vyhovárajú sa, odmietajú ju a hľadajú príležitosť, ako pred ňou utiecť. Len čo hrozí nebezpečenstvo alebo nejaký jeho náznak, vymýšľajú všetky možné spôsoby, ako sa z toho vyvliecť a zanechať svoju povinnosť, pričom neberú ohľad na bratov a sestry a ide im len o to, ako sa z tohto nebezpečenstva dostať. Možno sa už v duchu pripravili: Len čo sa objaví nebezpečenstvo, okamžite zanechajú všetku prácu, ktorú robia, a nebudú sa starať o to, ako prebieha práca cirkvi alebo akú škodu to môže spôsobiť záujmom Božieho domu, ani o bezpečnosť bratov a sestier – dôležitý je pre nich útek. Dokonca majú v rukáve jedno ‚eso‘, ktorým je plán na ich ochranu: Len čo im pohrozí nebezpečenstvo alebo len čo ich zatknú, povedia všetko, čo vedia, očistia svoje meno a zbavia sa akejkoľvek zodpovednosti, aby si zachovali vlastnú bezpečnosť. Toto je plán, ktorý majú pripravený. Títo ľudia nie sú ochotní trpieť prenasledovaním pre vieru v Boha a boja sa zatknutia, mučenia a odsúdenia. Faktom je, že vo svojich srdciach už dávno podľahli satanovi. Sú vydesení z moci satanského režimu a ešte viac sa boja toho, že ich postihnú veci ako mučenie a krutý výsluch. Ak sa teda u antikristov všetko vyvíja hladko, vôbec nič neohrozuje ich bezpečnosť ani s ňou nie je žiadny problém a nehrozí žiadne nebezpečenstvo, môžu ponúknuť svoju horlivosť a ‚vernosť‘ a dokonca aj svoj majetok. Ale ak sú okolnosti zlé, ak môžu byť kedykoľvek zatknutí za vieru v Boha a konanie svojej povinnosti a ak ich viera v Boha môže pripraviť o úradné postavenie alebo spôsobiť, že ich opustia blízki, budú mimoriadne opatrní a nebudú kázať evanjelium, svedčiť o Bohu ani konať svoju povinnosť. Pri nepatrnom náznaku problémov sa stiahnu ako korytnačka, ktorá sa skrýva vo svojom pancieri; a pri nepatrnom náznaku problémov chcú cirkvi okamžite vrátiť knihy Božích slov a všetko, čo súvisí s vierou v Boha, aby sa udržali v bezpečí a bez ujmy. Nie sú nebezpeční? Keby ich zatkli, nestali by sa Judášom? Antikristi sú takí nebezpeční, že sa môžu kedykoľvek stať Judášom; vždy existuje možnosť, že zradia Boha. Okrem toho sú extrémne sebeckí a opovrhnutiahodní. To je určené ich prirodzenosťou-podstatou.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Druhá časť)) Boh odhaľuje, že prirodzenosť antikristov je obzvlášť sebecká a opovrhnutiahodná. Ak je na miestach, kde konajú povinnosti, bezpečne a nehrozí tam žiadne nebezpečenstvo, antikristi sú veľmi proaktívni a zdajú sa byť veľmi zodpovední, ale len čo sa prostredie stane drsným, záleží im len na vlastnej ochrane, a vôbec sa nestarajú o prácu cirkvi ani o bezpečnosť bratov a sestier. Presne takto som sa správala aj ja. Kým cirkev nečelila zatýkaniu, bola som veľmi energická a proaktívna, a keď bolo veľa práce, išla som polievať nováčikov aj bez jedla. Keď však cirkev čelila rozsiahlemu zatýkaniu a všetkých vodcov a polievačov chytili a bolo nevyhnutné, aby som nováčikov išla polievať ja, stiahla som sa a cúvla som v obave, že ma polícia zatkne a umučí na smrť a že mi nezostane žiadny dobrý výsledok ani konečný osud. A tak som nechcela ísť polievať nováčikov, a hoci mi bolo jasné, že prepustená polievačka bola nezodpovedná, stále som chcela nováčikov presunúť na ňu a v tejto kritickej chvíli uniknúť. Svoju vlastnú bezpečnosť som si cenila nadovšetko, a vôbec ma nezaujímalo, či práca cirkvi utrpí škodu, alebo či nováčikovia dokážu pevne vytrvať. Videla som, že mi skutočne chýba ľudská prirodzenosť a svedomie a že povaha, ktorú som prejavila, bola presne taká ako u antikrista – prehnane sebecká a opovrhnutiahodná! Ak by som sa nekajala a naďalej by som opúšťala svoju povinnosť a v kritických chvíľach sa správala ako dezertérka, nakoniec by som bola vyradená.
Neskôr som si prečítala úryvok z Božích slov a do istej miery som porozumela problému strachu zo smrti a vedela som, ako k nemu pristupovať. Všemohúci Boh hovorí: „Ako zomreli učeníci Pána Ježiša? Niektorých z nich ukameňovali, iných vliekli za koňom, ukrižovali dolu hlavou alebo ich rozštvrtilo päť koní – postretli ich rôzne formy smrti. Aký bol dôvod ich smrti? Bolo to to, že spáchali nejaký zločin a boli potom popravení podľa zákona? Nie. Hlásali Pánovo evanjelium, ale ľudia vo svete ho neprijali a namiesto toho ich odsudzovali, a bili, osočovali ich, ba dokonca ich usmrcovali – takto boli umučení. Nehovorme o konečnom výsledku týchto mučeníkov ani o Božej definícii ich správania, ale položme si túto otázku: Keď prišli na koniec, zodpovedalo to, ako dospeli ku koncu svojho života, ľudským predstavám? (Nie, nezodpovedalo.) Z pohľadu ľudských predstáv zaplatili takú veľkú cenu, aby šírili Božie dielo, no napokon ich zabil satan. To nezodpovedá ľudským predstavám, ale práve to sa im prihodilo. Boh to dovolil. … Takto v skutočnosti zomreli a odišli ich telá. Bol to spôsob ich odchodu z ľudského sveta, čo však neznamenalo, že ich výsledok bol rovnaký. Bez ohľadu na spôsob ich smrti a odchodu alebo ako to prebehlo, Boh takto neurčil konečné výsledky týchto životov, týchto stvorených bytostí. To je niečo, čo ti musí byť jasné. Naopak, bol to presne spôsob, ktorým odsúdili tento svet a podali svedectvo o Božích skutkoch. Tieto stvorené bytosti použili svoje najcennejšie životy – posledný okamih svojich životov –, aby podali svedectvo o Božích skutkoch, aby podali svedectvo o veľkej Božej moci a aby vyhlásili satanovi a svetu, že Božie skutky sú správne, že Pán Ježiš je Boh, že On je Pán a Božie vtelené telo. Ani do poslednej chvíle svojho života nikdy nezapreli meno Pána Ježiša. Nebola to forma súdu nad týmto svetom? Použili svoje životy, aby vyhlásili svetu a dokázali ľuďom, že Pán Ježiš je Pán, že Pán Ježiš je Kristus, Božie vtelené telo, že dielo vykúpenia celého ľudstva, ktoré vykonal, umožňuje tomuto ľudstvu žiť ďalej – táto skutočnosť je naveky nemenná. Do akej miery si vykonali svoju povinnosť tí, ktorí boli umučení za hlásanie evanjelia Pána Ježiša? Bolo to do najväčšej možnej miery? Ako sa táto najväčšia možná miera prejavila? (Obetovali svoje životy.) Správne, zaplatili svojimi životmi. Rodina, bohatstvo a materiálne statky tohto života sú všetko vonkajšie veci. Jediná vec, ktorá súvisí s vlastným ja, je život. Pre každého živého človeka je život to najhodnotnejšie a najvzácnejšie a práve títo ľudia dokázali obetovať to najvzácnejšie, čo mali, aby potvrdili Božiu lásku k ľudstvu a svedčili o nej. Až do samého konca, pokým nezomreli, nezapreli Božie meno ani Božie dielo a posledné chvíle svojho života využili na to, aby podávali svedectvo o existencii tejto skutočnosti – nie je to najvyššia forma svedectva? Toto je najlepší spôsob, ako vykonávať svoju povinnosť; toto znamená splniť zodpovednosť človeka. Svoju zodpovednosť nezanechali, ani keď sa im satan vyhrážal, zastrašoval ich a napokon ich prinútil zaplatiť svojimi životmi. Toto je splnenie povinnosti v najvyššej možnej miere.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Kázanie evanjelia je povinnosť, ktorú musia plniť všetci veriaci) Keď som uvažovala nad Božími slovami, bola som hlboko dojatá. Videla som, že v priebehu vekov čelili svätí, ktorí hlásali Božie evanjelium, prenasledovaniu zo strany tých, ktorí boli pri moci. Niektorých na smrť uvláčili kone, iných ukameňovali a ďalších ukrižovali dole hlavou, ale tvárou v tvár hrozbe smrti neboli obmedzení vplyvom temnoty a držali sa svojej povinnosti až do smrti, nezapreli Božie meno ani Ho nezradili a svojimi životmi podávali krásne a zvučné svedectvo o Bohu. Ich smrť bola hodnotná a zmysluplná. Hoci v ľudských očiach fyzicky zomreli, boli prenasledovaní pre spravodlivosť a Boh ich schvaľuje a pamätá na nich. Premýšľala som nad tým, ako som dokázala prijať Božie dielo v posledných dňoch a konať svoju povinnosť ako stvorená bytosť, a že to bola Božia milosť. Ako stvorená bytosť som musela odplatiť Božiu lásku a dobre konať svoju povinnosť. Ak by Boh dovolil polícii, aby ma zatkla, bola by to pre mňa aj príležitosť podať svedectvo o Bohu. Aj keby ma polícia skutočne prenasledovala na smrť, bolo by to s Božím povolením. Musela som pevne vytrvať vo svojom svedectve o Bohu, pretože môj život mi dal Boh, a či už budem žiť, alebo zomriem, mala by som sa nechať ovládať Bohom a podriadiť sa Jeho zvrchovanosti a usporiadaniam. Naopak, ak by som si cenila svoj život a chránila sa a v kritických chvíľach by som nekonala svoju povinnosť, ani nepodporovala a nepolievala nováčikov, potom by som pred Bohom spáchala priestupok a na ľútosť by už bolo neskoro. Hoci moje telo by možno nezomrelo, Boh by ma vnímal ako niekoho, kto stratil svoje svedectvo a zradil Ho, a žila by som ďalej ako chodiaca mŕtvola. Keď som tomu porozumela, moje srdce už nebolo obmedzované strachom zo smrti.
Jedného večera som si prečítala ďalší úryvok z Božích slov, ktorý znie: „Satan sa nikdy neodvážil prekonať Božiu autoritu, ba čo viac, vždy pozorne počúval a poslúchal Božie rozkazy a konkrétne príkazy. Nikdy sa neodvážil vzdorovať im a, samozrejme, neodvážil sa ani svojvoľne zmeniť niektoré z Božích nariadení. To sú hranice, ktoré Boh stanovil satanovi, a preto sa ich satan nikdy neodvážil prekročiť. Nie je toto sila Božej autority? Nie je to svedectvo o Božej autorite? Satan oveľa lepšie ako ľudia chápe, ako sa má správať k Bohu a ako sa má na Boha pozerať, a preto v duchovnej sfére satan veľmi jasne vidí Božie postavenie a autoritu a hlboko si uvedomuje moc Božej autority a princípy, ktoré stoja za uplatňovaním Jeho autority. Vôbec sa ich neodvažuje prehliadať, ani ich nijakým spôsobom porušovať, ani robiť nič, čo prestupuje Božiu autoritu, a už vôbec sa neodvažuje akokoľvek napadnúť Boží hnev. Hoci je satan vo svojej prirodzenosti zlý a arogantný, nikdy sa neodvážil prekročiť hranice a obmedzenia, ktoré mu určil Boh. Milióny rokov tieto hranice striktne dodržiaval, riadil sa každým príkazom a rozkazom, ktorý mu dal Boh, a nikdy sa neodvážil prekročiť ich. Hoci je satan zlomyseľný, je oveľa múdrejší ako skazené ľudstvo; pozná identitu Stvoriteľa aj svoje vlastné hranice. Zo satanových ‚podriadených‘ činov vidno, že Božia autorita a moc sú nebeské nariadenia, ktoré satan nemôže prekonať, a že práve vďaka Božej jedinečnosti a autorite sa všetko mení a rozmnožuje usporiadane a že ľudstvo môže žiť a rozmnožovať sa v súlade so smerovaním, ktoré stanovil Boh. Pritom žiadna osoba ani predmet nemôže tento poriadok narušiť a žiadna osoba ani predmet nemôže tento zákon zmeniť – všetko totiž pochádza z rúk Stvoriteľa a z Jeho nariadení a autority.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný I) Z Božích slov som videla Božiu autoritu a veľkú moc. Všetky veci a udalosti sú pod Božou kontrolou a bez ohľadu na to, ako nekontrolovateľne veľký červený drak vyčíňa, neodvážil by sa nás svojvoľne zajať bez Božieho povolenia, pretože nemôže prekročiť hranice a limity stanovené Bohom. Toto je Božia jedinečná autorita. Spomenula som si, ako Mojžiš vyviedol Izraelitov z Egypta, s Červeným morom pred sebou a faraónovou armádou za sebou. V ľudských predstavách sa zdalo nemožné, aby Izraeliti unikli, ale keď boli Izraeliti v zúfalej situácii, Boh rozdelil Červené more a premenil ho na suchú zem a Izraeliti bezpečne prešli, zatiaľ čo celá egyptská armáda sa utopila. Videla som Božiu autoritu a veľkú moc a tiež som videla, že to bol Boh, kto dal Izraelitom únikovú cestu a že pre Neho nie je nič ťažké. Tvárou v tvár prenasledovaniu a ťažkostiam Boh tiež používal veľkého červeného draka ako predmet služby na zdokonalenie mojej viery a bez ohľadu na to, aká nebezpečná bola situácia, musela som sa spoliehať na Boha a dobre konať svoju povinnosť.
O dva mesiace neskôr sa kvôli Judášovej zrade prostredie stalo čoraz hrozivejším a takmer sto ľudí bolo zatknutých. Od tých, ktorých zatkli a následne prepustili som sa dozvedela, že polícia sa niekoľkokrát pýtala, kde sa nachádzam. Pomyslela som si, že keďže som bola vybraná za cirkevnú vodkyňu, ak by ma skutočne zatkli, polícia by ma určite mučila. Premýšľala som, že ak by som to nevydržala a ubili by ma na smrť, neskončili by sa tým moje roky viery v Boha? Keď som nad tým premýšľala, uvedomila som si, že stále lipnem na svojom živote. A tak som sa modlila k Bohu a prosila Ho, aby chránil moje srdce. Spomenula som si na film s názvom Môj príbeh, náš príbeh a rýchlo som si ho pustila. Videla som, že polícia mučila bratov za odovzdávanie Božích slov, ale radšej si vybrali smrť, ako by sa mali pokloniť satanovi. Najmä na konci, keď radšej zomreli, akoby mali podpísať „Tri vyhlásenia“ a zradiť Boha, podali silné a hlasné svedectvo. Hlboko ma to inšpirovalo a rozhodla som sa, že ak by ma jedného dňa polícia skutočne zatkla, potom by som rovnako ako bratia a sestry vo filme odmietla robiť kompromisy so satanom, aj keby to znamenalo smrť, aby som podala krásne svedectvo a potešila Božie srdce. Potom som s nováčikmi hovorila v duchovnom spoločenstve o pravde, pomáhala som im prehliadnuť satanove úklady a postupne sa niektorí nováčikovia mohli začať normálne zúčastňovať na zhromaždeniach.
Zažívanie zatýkania a prenasledovania veľkým červeným drakom odhalilo môj skutočný duchovný vzrast, ako aj moju sebeckú a opovrhnutiahodnú satanskú povahu. To mi umožnilo lepšie porozumieť sebe samej a pochopila som, že zatýkanie a prenasledovanie sú dovolené Bohom a že Boh tieto veci používa na zdokonalenie našej viery a lásky. Viem, že v budúcnosti podstúpim ešte väčšie prenasledovanie a ťažkosti, ale verím, že všetko je v Božích rukách, a bez ohľadu na to, čo sa stane, budem dobre konať svoju povinnosť ako stvorená bytosť a podávať svedectvo o Bohu.
