84. Už viac nedbám na svoj dobrý imidž
Môj otec zomrel na chorobu ešte pred mojím narodením a zanechal moju matku, aby sama vychovávala päť detí a bojovala o prežitie. V dedine si nás nikto nevážil. Odkedy si pamätám, mama nás neustále učila: „Človek musí mať dôstojnosť. Hoci sme chudobní, nesmieme stratiť svojho ducha.“ „‚Človek zanecháva svoje meno všade, kde sa zdržiava, tak ako vták zanecháva svoje volanie všade, kde lieta.‘ V živote musíš zanechať dobré meno. Ak nemáš dobrú povesť, načo potom žiješ? Kamkoľvek pôjdeš, musíš na ľudí urobiť dobrý dojem. Nech robíš čokoľvek, nedovoľ, aby o tebe ľudia hovorili v zlom, ale aby na teba spomínali v dobrom.“ Vďaka dlhodobému a úprimnému vedeniu mojej mamy sa mi porekadlo „človek zanecháva svoje meno všade, kde sa zdržiava, tak ako vták zanecháva svoje volanie všade, kde lieta“ hlboko zakorenilo v srdci. Stalo sa smerovaním môjho správania a vystupovania, a vo všetkom, čo som robila, som veľmi dbala na svoj imidž v očiach druhých. Pamätám si, že keď som bola tínedžerka, náhodou som počula, ako sa moja švagriná sťažuje, že moja mama a staršia sestra jej nepomáhajú s deťmi. Pomyslela som si, že nemôžem dovoliť, aby o mne za chrbtom hovorila zle, preto som sa iniciatívne ponúkla, že jej postrážim deti, operiem im a nakŕmim ich. Neskôr ma švagriná často pred ostatnými chválila, že som z rodiny najlepšia. Aj dedinčania ma chválili. Keď som to všetko počula, veľmi ma to potešilo. Keď som sa vydala, moja svokra zostala pripútaná na lôžko, a po nejakej dobe starostlivosti o ňu som bola fyzicky vyčerpaná. Keď som navštívila mamu, posťažovala som sa jej. Poradila mi: „K svokre musíš byť dobrá, nemôžeš si pokaziť povesť.“ Keď som premýšľala nad maminými slovami, súhlasila som s ňou. V živote ide naozaj o to, aby človek zanechal dobré meno a vyhol sa zlej povesti. Pôvodne sme sa mali o svokru starať na striedačku s mojimi dvoma švagrinami, ale aby som si v dedine vybudovala dobrú povesť, starala som sa o ňu sama desať rokov, až kým nezomrela. A dočkala som sa pochvaly od dedinčanov a dobrej povesti, po ktorej som túžila.
Keď som začala veriť v Boha, naďalej som pamätala na mamine učenia. Veľmi mi záležalo na hodnotení bratov a sestier z cirkvi a bála som sa, že akákoľvek moja chyba by v nich mohla vyvolať zlý dojem. V tom čase som sa horlivo usilovala o vieru, usilovne som čítala Božie slovo a aktívne som sa zúčastňovala na duchovnom spoločenstve počas zhromaždení. Čoskoro som začala konať povinnosť cirkevnej vodkyne. Aby som si udržala dobrý imidž v srdciach bratov a sestier, ešte viac som sa zamerala na jedenie a pitie Božieho slova, aby ma vnímali ako niekoho, kto vie mať duchovné spoločenstvo o pravde a je schopnou vodkyňou. Tiež som sa snažila udržiavať dobré vzťahy so svojimi spolupracovníkmi. Kedykoľvek ma požiadali o pomoc, urobila som všetko pre to, aby som im pomohla. Niekedy vynechávali skupinové stretnutia z osobných dôvodov, a keď mali nejaký problém, neriešili ho sami, ale prišli za mnou, aby som s nimi mala duchovné spoločenstvo a pomohla im vyriešiť ich problémy. Aj o toto som sa postarala. Pre zvýšenú pracovnú záťaž som každý deň odchádzala z domu skoro ráno a vracala sa neskoro večer. V skutočnosti som nechcela byť každý deň taká zaneprázdnená. Okrem toho mi manžel bránil v konaní mojich povinností a často ma po návrate domov karhal. Napriek tomu, že som sa cítila zatrpknutá a vyčerpaná, vždy som spolupracovníkom sľúbila pomoc, bez ohľadu na to, aké to bolo ťažké, len aby som si udržala ich dobrú mienku. Kedykoľvek mali bratia a sestry v živote nejaké krivdy alebo ťažkosti vo svojich povinnostiach, prišli za mnou a ja som ich utešovala a našla som nejaké Božie slová, aby som s nimi mala duchovné spoločenstvo. V cirkvi som si vyslúžila jednomyseľnú chválu od bratov a sestier.
Raz, keď som sa so sestrou Zheng Lu rozprávala o svojom stave, spomenula, že niekoľko bratov a sestier povedalo, že som arogantná a mám prísny tón hlasu. Zostala som ako obarená a snažila som sa uhádnuť, kto si o mne myslí niečo také. Keď som uvažovala o každom jednom kontakte s bratmi a sestrami, spomenula som si, že pri nedávnom riešení udania som bez overenia podrobností unáhlene dospela k určitej charakteristike na základe vlastných predstáv a domnienok a donútila som ostatných, aby s tým súhlasili. Naozaj som bola arogantná a namyslená. Ale zistenie, že bratia a sestry mali o mne takúto mienku, bolo trochu ťažké prijať. Cítila som sa veľmi skleslo a pomyslela som si: „Vždy som si myslela, že mám v srdciach bratov a sestier celkom dobrý imidž. Ale ukázalo sa, že je to také hrozné. Je to naozaj ponižujúce! Ako sa im v budúcnosti pozriem do očí?“ V okamihu mi nálada klesla na úplné dno, cítila som sa veľmi frustrovaná a moju myseľ napĺňali myšlienky na ich negatívne názory o mne. V tú noc som sa prehadzovala v posteli, nemohla som spať a potichu som plakala. Dokonca som uvažovala o tom, že sa vzdám svojej povinnosti. Cítila som sa úplne prázdna, akoby mi zobrali vietor z plachiet. Aby som si napravila imidž v srdciach bratov a sestier, pri ďalšej účasti na zhromaždeniach som si dávala osobitný pozor na tón hlasu a výrazy tváre. Keď som sa s nimi rozprávala, snažila som sa používať jemný a nežný tón. Keď som si všimla problémy v ich povinnostiach, vyhýbala som sa priamemu poukazovaniu na problémy alebo ich odhaľovaniu. Namiesto toho som ich prehovárala, aby veci urobili, v nádeji, že budú mať pocit, že som prístupná, a nie arogantná a namyslená. Raz, počas zhromaždenia na realizáciu práce, prišla jedna vodkyňa skupiny veľmi neskoro kvôli domácim záležitostiam, čím zdržala zhromaždenie. Niektorí bratia a sestry hlásili, že vo svojej povinnosti nemala bremeno a že na zhromaždenia zvyčajne chodila neskoro. Chcela som na to poukázať a orezať ju, ale potom som si pomyslela: „Ak ju orežem, bude o mne zle hovoriť bratom a sestrám, že som prísna a ako som ju orezala? Ak áno, nezanechá to zlý dojem o mne v srdciach viacerých bratov a sestier?“ Aby som si udržala hrdosť a postavenie, ovládla som sa a priateľsky som vodkyni skupiny povedala: „Nabudúce, prosím, nemeškaj, lebo to zdrží prácu.“ Keď som to povedala, uvedomila som si, že ak budem takto naďalej nepoukazovať na jej problémy, mohlo by to mať vplyv na život v cirkvi. Bála som sa však, že si o mne urobí zlý dojem, a tak som na ne nepoukázala. Po zhromaždení som sa cítila vyčerpaná z takejto pretvárky. Tá vodkyňa skupiny zostala bez zmeny aj potom. Naďalej sa vliekla vo svojej povinnosti a chýbal jej zmysel pre bremeno. Cítila som sa skľúčená a trápila som sa až do takej miery, že som si myslela, že už nemôžem pokračovať v tejto povinnosti, pretože je príliš vyčerpávajúca.
Jedného dňa som si prečítala úryvok Božích slov: „Rodina nás neformuje iba jedným či dvoma prísloviami, ale celým radom známych citátov a aforizmov. Nespomínajú napríklad starší členovia tvojej rodiny alebo tvoji rodičia často príslovie ‚človek zanecháva svoje meno všade, kde sa zdržiava, tak ako húska vydáva svoje volanie všade, kadiaľ letí‘? (Áno.) Vravia ti tým: ‚Ľudia musia žiť pre svoju povesť. Ľudia vo svojom živote nehľadajú nič iné, než aby si medzi inými vytvorili dobrú povesť a spravili dobrý dojem. Kamkoľvek sa pohneš, buď štedrejší vo svojom rozdávaní pozdravov, zdvorilostí a komplimentov a hovor viac milých slov. Neurážaj ľudí, no rob namiesto toho viacej dobrých skutkov a láskavých činov.‘ Tento špecifický následok formovania rodinou má určitý vplyv na správanie ľudí alebo princípov správania, čo nevyhnutne vedie k tomu, že pripisujú veľký význam sláve a zisku. Znamená to, že pripisujú veľký význam svojej vlastnej povesti, prestíži, dojmu, ktorý v mysliach ľudí vytvárajú, a tomu, ako druhí hodnotia každý ich čin a názor, ktorý vyjadrujú. Kladením veľkého dôrazu na slávu a zisk však nevedomky kladieš malý dôraz na to, či je povinnosť, ktorú konáš, v súlade s pravdou a princípmi, či uspokojuješ Boha a či si svoju povinnosť plníš primerane. Vnímaš tieto veci ako menej významné a druhoradejšie, zatiaľ čo príslovie ‚človek zanecháva svoje meno všade, kde sa zdržiava, tak ako húska vydáva svoje volanie všade, kadiaľ letí‘, ktoré ti vštepila rodina, sa pre teba stáva mimoriadne dôležitým. To ťa núti venovať veľkú pozornosť tomu, ako každý tvoj detail pôsobí v mysliach ľudí. Niektorí ľudia venujú osobitnú pozornosť tomu, čo si o nich ostatní ľudia skutočne myslia za ich chrbtom, a to až do takej miery, že odpočúvajú cez steny, načúvajú cez privreté dvere a dokonca sa kradmo pozerajú na to, čo o nich iní ľudia píšu. Len čo niekto vysloví ich meno, pomyslia si: ‚Musím sa ponáhľať a počúvať, čo o mne hovoria a či majú o mne dobrú mienku. No teda! Povedali, že som lenivý a že mám rád dobré jedlo. Potom sa teda musím zmeniť, v budúcnosti nemôžem byť lenivý, musím byť usilovný.‘ Potom sú chvíľu usilovní a po čase si pomyslia: ‚Počúval som, či všetci hovoria, že som lenivý, a zdá sa, že v poslednom čase to nepovedal nikto.‘ Ale aj tak sa cítia nepríjemne, a tak to náhodne nadhodia v rozhovoroch so svojím okolím a hovoria: ‚Som trochu lenivý.‘ A ostatní odpovedajú: ‚Nie si lenivý, teraz si oveľa usilovnejší ako si býval.‘ Vtedy okamžite pocítia pokoj, nadšenie a úľavu. ‚Pozrite sa na to, všetci na mňa zmenili názor. Zdá sa, že všetci si všimli zlepšenie môjho správania.‘ Všetko, čo robíš, nerobíš kvôli praktizovaniu pravdy ani preto, aby si uspokojil Boha, ale kvôli vlastnej povesti. Čím sa tak vlastne stalo všetko, čo robíš? Prakticky sa to stalo náboženským činom. Čo sa stalo s tvojou podstatou? Stal si sa typickým príkladom farizeja. Čo sa stalo s tvojou cestou? Stala sa cestou antikristov. Takto to definuje Boh. Podstata všetkého, čo robíš, sa teda poškvrnila a už viac nie je tá istá; nepraktizuješ pravdu ani sa o ňu neusiluješ, no namiesto toho sa usiluješ o slávu a zisk. A pokiaľ ide o Boha, vykonávanie tvojej povinnosti je nakoniec jedným slovom nedostatočné. Prečo je to tak? Pretože sa venuješ len vlastnej povesti a nie tomu, čo ti Boh zveril, ani svojej povinnosti ako stvorenej bytosti. Čo cítiš vo svojom srdci, keď s takou definíciou príde Boh? Že tvoja viera v Boha po celé tie roky bola márna? Znamená to teda, že si sa vôbec neusiloval o pravdu?“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (12)) Z Božích slov som pochopila, že ľudia sú ovplyvnení porekadlom „človek zanecháva svoje meno všade, kde sa zdržiava, tak ako vták zanecháva svoje volanie všade, kde lieta“. Obzvlášť im záleží na tom, ako ich hodnotia ostatní. Sústredia sa na svoje postavenie a imidž v srdciach druhých a svojimi slovami a činmi sa vždy snažia zanechať na ostatných dobrý dojem a získať si dobrú povesť. Nemohla som sa ubrániť uvažovaniu nad svojím neustálym usilovaním sa o dobrý imidž v srdciach druhých a uvedomila som si, že to bolo ovplyvnené práve týmto druhom myslenia a uhla pohľadu. Keď som bola mladá, náhodou som začula, ako moja švagriná zle hovorí o mojej mame a staršej sestre. Aby som zabránila tomu, že bude o mne hovoriť zle, z vlastnej iniciatívy som jej deťom prala a kŕmila ich. Po svadbe som sa desať rokov dobrovoľne starala o svoju svokru pripútanú na lôžko, aby som si medzi ľuďmi vytvorila dobrú povesť. Hoci som bola vyčerpaná a neochotná, znášala som tieto utrpenia, nech boli akokoľvek ťažké. Keď som začala veriť v Boha, aby som zanechala dobrý dojem na bratov a sestry, horlivo som sa usilovala o vieru a aktívne som konala svoju povinnosť. Keď moji spolupracovníci zdržiavali svoju povinnosť kvôli osobným záležitostiam, nepoukázala som na to, ale namiesto toho som im s tým pomohla. Keď som počula chválu od ostatných, nesmierne ma to tešilo a motivovalo konať svoju povinnosť a bola som ochotná znášať akékoľvek ťažkosti. Keď som počula negatívne hodnotenia od bratov a sestier, bola som taká rozrušená, že som dokonca chcela opustiť svoju povinnosť. Sústredila som sa na nápravu svojho imidžu v ich srdciach. Keď som sa stretla s bratmi a sestrami, rozprávala som sa s nimi opatrne, snažila som sa, aby môj tón bol čo najjemnejší, a vítala som ich s úsmevom, aby ma vnímali ako prístupnú. Keď som videla, že vodkyňa skupiny často chodí neskoro na zhromaždenia a je nezodpovedná, mala som poukázať na jej problémy a odhaliť ich. Bála som sa však, že ak ju budem orezávať, zanechá to o mne negatívny dojem v srdciach ostatných. Tak som zatvárala oči, zľahčovala to a vyjadrovala som sa mierne a nežne, aby mal zo mňa každý dobrý dojem. Ako cirkevná vodkyňa, keď som videla, že bratia a sestry konajú povinnosť povrchne a zdržiavajú prácu, mala som s nimi mať duchovné spoločenstvo a pomôcť im, poukázať na ich problémy a orezať ich, aby spoznali svoje problémy a pohotovo ich napravili. Aby si však všetci o mne urobili dobrú mienku a aby som si udržala dobrú povesť, neváhala som porušiť Božie požiadavky, aby som im ustúpila a prehliadla to. Vôbec som nebrala ohľad na cirkevnú prácu. Ako by konanie mojej povinnosti takýmto spôsobom mohlo byť v súlade s Božími úmyslami? Keď som uvažovala o svojom konaní, napadlo mi, že bolo naozaj nechutné!
Pokračovala som v čítaní Božích slov a hlbšie som pochopila svoje správanie. Všemohúci Boh hovorí: „Neusiloval si sa o pravdu, namiesto toho si venoval osobitnú pozornosť svojej vlastnej povesti a pramení to z podmieňujúcich účinkov, ktoré pochádzajú z tvojej rodiny. Ktoré je najdominantnejšie príslovie, ktoré ťa ovplyvnilo? Úslovie ‚Človek zanecháva svoje meno všade, kde sa zdržiava, tak ako hus zanecháva svoj gagot všade, kde lieta,‘ sa hlboko zakorenilo v tvojom srdci a stalo sa tvojím heslom. Toto úslovie ťa ovplyvňovalo a formovalo od detstva a aj po tom, čo si vyrástol, si ho často opakuješ, aby si ovplyvnil ďalšie generácie svojej rodiny a ľudí okolo seba. Ešte závažnejšie je samozrejme to, že si si ho osvojil ako svoju metódu a princíp, podľa ktorých sa správaš a zaoberáš vecami, a dokonca ako cieľ a smer, o ktoré sa v živote usiluješ. Tvoj cieľ a smer sú nesprávne, a preto bude konečný výsledok určite negatívny. Pretože podstata všetkého, čo robíš, je výlučne v záujme tvojej povesti a výlučne preto, aby si do praxe uviedol úslovie: ‚Človek zanecháva svoje meno všade, kde sa zdržiava, tak ako hus zanecháva svoj gagot všade, kde lieta.‘ Neusiluješ sa o pravdu, ale ani ty sám o tom nevieš. Myslíš si, že na tomto úsloví nie je nič zlé; vari by ľudia nemali žiť pre svoju povesť? Ako sa hovorí: ‚Človek zanecháva svoje meno všade, kde sa zdržiava, tak ako hus zanecháva svoj gagot všade, kde lieta.‘ Toto úslovie pôsobí ako veľmi pozitívne a opodstatnené, takže podvedome prijímaš jeho podmieňujúci účinok a považuješ ho za pozitívnu vec. Keď raz toto úslovie považuješ za pozitívnu vec, podvedome sa oň usiluješ a uvádzaš ho do praxe. Zároveň si ho však nevedomky a zmätene vysvetľuješ ako pravdu a kritérium pravdy. Keď ho považuješ za kritérium pravdy, už viac nepočúvaš, čo hovorí Boh, ani tomu nemôžeš rozumieť. Slepo uvádzaš do praxe toto heslo: ‚Človek zanecháva svoje meno všade, kde sa zdržiava, tak ako hus zanecháva svoj gagot všade, kde lieta,‘ a konáš v súlade s ním, a to, čo z toho nakoniec získaš, je dobrá povesť. Získal si to, čo si získať chcel, ale tým si zneuctil a opustil pravdu a stratil možnosť byť spasený. Vzhľadom na to, že toto je konečný výsledok, mal by si zanechať a opustiť myšlienku, že ‚Človek zanecháva svoje meno všade, kde sa zdržiava, tak ako hus zanecháva svoj gagot všade, kde lieta,‘ ktorú ti vštepila rodina. Nie je to niečo, na čom by si mal lipnúť, a nie je to ani úslovie či myšlienka, ktorej uvádzaniu do praxe by si mal venovať celoživotné úsilie a energiu. Táto myšlienka a názor, ktoré ti sú vštepované a ktoré ťa formujú, sú nesprávne, takže by si sa ich mal vzdať. Dôvod, prečo by si sa ich mal vzdať, nie je len ten, že nie sú pravdivé, ale aj to, že ťa zvedú z cesty a nakoniec povedú k tvojmu zničeniu, takže dôsledky sú veľmi vážne. Pre teba to nie je len obyčajné úslovie, ale rakovina – prostriedok a metóda, ktorá ľudí kazí. Pretože podľa Božích slov Boh v žiadnej zo svojich požiadaviek na ľudí od nich nechcel, aby sa usilovali o dobrú povesť, aby hľadali prestíž, aby robili dobrý dojem na iných, aby získali ich schválenie alebo aby od nich dostali palec hore, ani nikdy nenútil ľudí žiť pre slávu alebo preto, aby po sebe zanechali dobrú povesť. Boh iba chce, aby ľudia dobre vykonávali svoju povinnosť a podriaďovali sa Jemu a pravde. Preto pokiaľ ide o teba, toto úslovie je typom ovplyvňovania zo strany tvojej rodiny, ktoré by si mal zanechať.“ (Slovo, zv. VI: O usilovaní sa o pravdu. Ako sa usilovať o pravdu (12)) Keď som premýšľala nad Božími slovami, bola som hlboko dojatá. Porekadlo „človek zanecháva svoje meno všade, kde sa zdržiava, tak ako vták zanecháva svoje volanie všade, kde lieta“ naozaj veľmi škodí ľuďom. Uvažovala som o tom, ako som od detstva nasávala učenia svojej mamy, a tak som sa usilovala riadiť porekadlom „človek zanecháva svoje meno všade, kde sa zdržiava, tak ako vták zanecháva svoje volanie všade, kde lieta“. Aby som si medzi ľuďmi vytvorila dobrú povesť, aj keď som čelila veciam, ktoré som jasne nechcela robiť alebo som ich nemala robiť, pristúpila som na kompromis a urobila som ich. Keď som začala veriť v Boha, stále som toto porekadlo považovala za múdrosť a vždy som uprednostňovala svoj imidž v srdciach ostatných pred svojimi povinnosťami. Keď sestra poukázala na moju arogantnú povahu a prísny tón, chcela mi pomôcť, aby som nad sebou uvažovala a praktizovaním pravdy odvrhla svoju skazenú povahu. No ja som sa namiesto toho, aby som nad sebou uvažovala, zakrývala a predstierala a zavádzala som bratov a sestry svojím falošným vonkajším zjavom. Keď som si všimla, že niektorí bratia a sestry sú nezodpovední pri konaní svojej povinnosti a zdržiavajú cirkevnú prácu, nepoukázala som na to ani som im nepomohla, ale stále som ich prehovárala a tvárila som sa, že som láskavá a trpezlivá, aby si o mne bratia a sestry vytvorili vysokú mienku. V skutočnosti bolo celé moje konanie len povrchným sebaovládaním a pretvárkou, bolo to pokrytectvo. Zavádzala som bratov a sestry, a čo je dôležitejšie, klamala som Boha. Pripomenulo mi to farizejov, ktorí navonok pôsobili zbožne, pokorne a láskavo. Úmyselne sa modlili na križovatkách a každý deň učili písma v chrámoch, aby ukázali svoju zbožnosť a vernosť Bohu, aby ich všetci podporovali. No nenasledovali tým Božie slová, ale svojím vonkajším dobrým správaním sa len pretvarovali, aby klamali a zavádzali ostatných. Uvedomila som si, že moje správanie bolo podobné správaniu farizejov. Ak by som sa neusilovala o zmenu povahy a nepraktizovala pravdu vo svojich povinnostiach, bez ohľadu na to, ako dobre by som sa maskovala alebo koľko obdivu by som dostala od ostatných, skončila by som ako farizeji – prekliata a potrestaná Bohom. Boh mi preukázal milosť, keď mi dal príležitosť cvičiť sa ako vodkyňa, aby som mohla dobre konať svoje povinnosti a udržiavať prácu cirkvi. Keď som videla problémy s povinnosťami bratov a sestier, mala som na ne poukázať, mať s nimi duchovné spoločenstvo a vyriešiť ich. Toto je moja zodpovednosť a Božia požiadavka voči mne. Ja som sa však usilovala len o vlastnú slávu a zisk a žila som bez akéhokoľvek charakteru a dôstojnosti. Už som nechcela, aby ma satan naďalej balamutil. Musím si dobre konať svoju povinnosť.
Neskôr som si prečítala ďalší úryvok Božích slov, ktorý mi ukázal cestu praktizovania. Všemohúci Boh hovorí: „Boží vyvolený národ by mal mať prinajmenšom svedomie a rozum a mal by komunikovať, združovať sa a spolupracovať s ostatnými podľa princípov a noriem, ktoré Boh od ľudí vyžaduje. To je najlepší prístup. To dokáže uspokojiť Boha. Aké sú teda pravdy-princípy, ktoré požaduje Boh? Aby mali ľudia pochopenie pre iných ľudí, keď sú slabí a negatívni, aby boli ohľaduplní k ich bolesti a ťažkostiam a potom sa o tieto veci zaujímali, ponúkali ľuďom pomoc a podporu a čítali im Božie slová, ktoré im pomôžu vyriešiť ich problémy, čím im umožnia, aby pochopili Božie úmysly a už viac neboli slabí, a privedú ich pred Boha. Nie je tento spôsob praktizovania v súlade s princípmi? Praktizovanie týmto spôsobom je v súlade s pravdou-princípmi. Prirodzene, vzťahy tohto druhu sú ešte viac v súlade s pravdou-princípmi. Keď ľudia úmyselne spôsobujú vyrušenia a narušenia, alebo sú pri vykonávaní svojej povinnosti úmyselne povrchní, ak to vidíš a dokážeš ich na tieto veci upozorniť, pokarhať ich a pomôcť im v súlade s princípmi, potom je to v súlade s pravdou-princípmi. Ak zatváraš oči alebo schvaľuješ ich správanie a kryješ ich, a dokonca zachádzaš tak ďaleko, že hovoríš pekné veci, aby si ich pochválil a zatlieskal im, takéto spôsoby kontaktu s ľuďmi, zaoberania sa záležitosťami a riešenia problémov jednoznačne v rozpore s pravdou-princípmi a nemá žiaden základ v Božích slovách. Takéto spôsoby kontaktu s ľuďmi a zaoberania sa záležitosťami sú teda jednoznačne nevhodné a skutočne sa ťažko odhaľujú, ak sa nerozoberú a nerozlíšia podľa Božích slov.“ (Slovo, zv. V: Zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (14)) Z Božích slov som pochopila, že Boh vyžaduje, aby sa ľudia k sebe správali podľa pravdy-princípov. Keď vidíme, že bratia a sestry sú negatívni, slabí alebo majú nedostatky, mali by sme s nimi mať duchovné spoločenstvo a s láskou im pomáhať, aby pochopili Božie úmysly, uvažovali o svojich problémoch a spoznali ich a urobili pokrok vo vstupe do života. Ak má niekto problematický postoj k svojim povinnostiam a spôsobuje tým narušenia, vyrušenia alebo zdržania v práci, musíme ho podľa princípov odhaliť a orezať. Nemôžeme zatvárať oči, len aby sme si udržali svoju hrdosť a postavenie. Napríklad, keď vodkyňa skupiny často meškala na zhromaždenia a ovplyvňovalo to cirkevný život, mala som ju orezať, odhaliť a rozobrať. Okrem toho, keď bratia a sestry poukázali na moje problémy, mala som ich prijať, úprimne uvažovať o svojej arogantnej povahe a praktizovať pravdu, aby som odvrhla svoju skazenosť, a nie sa maskovať, aby som si udržala dobrý imidž v ich srdciach. Keď som pochopila tieto princípy praktizovania, cítila som sa uvoľnená a odľahčená.
Neskôr, keď som išla do inej cirkvi sledovať prácu na evanjeliu, dozvedela som sa, že diakonka pre evanjelium bola nezodpovedná a nemala bremeno vo svojej povinnosti. Bola dokonca vzdorovitá, keď vodcovia dohliadali a sledovali jej prácu. Vzhľadom na túto situáciu som mala na to poukázať, odhaliť ju a orezať, aby som jej pomohla Pomyslela som si však, že je to prvýkrát, čo som sa tam zúčastnila na zhromaždení. Ako by si o mne všetci mysleli, keby som hneď po príchode odhalila jej problémy? Ako by som s nimi mohla v budúcnosti spolupracovať, keby som na nich pri prvom stretnutí neurobila dobrý dojem? Keď som mala tieto myšlienky, uvedomila som si, že mi opäť raz ide o moju povesť a postavenie. Spomenula som si na Božie slová: „Najprv by si mal myslieť na záujmy Božieho domu, byť ohľaduplný k Božím úmyslom a brať do úvahy prácu cirkvi. Daj tieto veci na prvé miesto; až potom môžeš premýšľať o stabilite svojho postavenia alebo o tom, ako ťa vnímajú ostatní.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Slobodu a oslobodenie možno získať len odvrhnutím svojej skazenej povahy) Keď som premýšľala nad Božími slovami, pochopila som, že bez ohľadu na okolnosti musím uprednostniť záujmy cirkvi. Diakonka pre evanjelium bola vo svojej povinnosti nezodpovedná a spomaľovala postup práce na evanjeliu. Navyše odmietala prijať dohľad. Ak by som na jej problémy nepoukázala, zdržalo by to prácu na evanjeliu a neprinieslo by to žiadny úžitok pre jej vlastný vstup do života. Už som si viac nemohla udržiavať svoj imidž a postavenie v srdciach ostatných. Bez ohľadu na to, ako by ma sestra vnímala, musela som praktizovať pravdu a chrániť záujmy cirkvi. Následne som poukázala na problémy v povinnosti sestry a v duchovnom spoločenstve som hovorila o význame dohľadu a sledovania práce vodcami a pracovníkmi, o zodpovednostiach diakonky pre evanjelium a o tom, ako si zodpovedne plniť povinnosti. Po našom duchovnom spoločenstve sestra spoznala, že bola pri konaní svojej povinnosti povrchná. Otvorila sa o svojom stave a vyjadrila ochotu zmeniť sa. Neskôr sa stala vo svojej povinnosti iniciatívnejšou a práca na evanjeliu začala napredovať.
Prostredníctvom týchto skúseností som si uvedomila, že je kľúčové praktizovať pravdu a konať svoju povinnosť podľa princípov. Ak si pri konaní svojej povinnosti vždy chránim osobné záujmy a udržiavam si hrdosť a postavenie, nielenže ubližujem práci cirkvi, ale aj bratom a sestrám a sebe samej. Boli to Božie slová, ktoré mi pomohli dospieť k tomuto uvedomeniu a premene. Bohu vďaka!
