93. Prebudenie otroka peňazí
Keď som bola malá, moja rodina bývala v odľahlej horskej oblasti. Moji rodičia sa živili poľnohospodárstvom a život bol dosť ťažký. Od ľudí, ktorí sa vrátili z prác v iných miestach, som počula, že v meste je veľa príležitostí zarobiť si peniaze, a že život je tam oveľa lepší. A tak som túžila po živote vo veľkomeste a dúfala som, že jedného dňa opustím hory a presťahujem sa do veľkého mesta, aby som zarobila peniaze a zlepšila životné podmienky našej rodiny, a aby nám ľudia v dedine závideli. Usilovne som študovala a moje známky boli vždy dobré, ale keď som bola v siedmom ročníku, moja rodina si nemohla dovoliť, aby som naďalej chodila do školy, a tak som musela odísť. Moja túžba opustiť hory sa však nezmenila a stále som dúfala, že v meste zarobím veľa peňazí, aby som mala lepší život a aby mi všetci závideli.
V roku 2007 ma zoznámili s možným partnerom, ktorý bol z mesta. Myslela som si, že svadba s ním povedie k lepšiemu životu, ale po svadbe som zistila, že jeho rodina je v oblasti najchudobnejšia. Môj manžel a svokrovci nemali žiadne vzdelanie a na živobytie si mohli zarábať len ťažkou prácou. Ich vlastnoručne postavený dom nemal ani poriadnu strechu. Steny a podlahy boli z cementu a vždy, keď silno pršalo, do domu kvapkala voda. Najviac ma zarmútilo, že niektorí naši susedia si nás pre naše zlé životné podmienky nevšímali, čo viedlo k tomu, že som ľutovala svoje hlúpe rozhodnutie. Ale keď som sa zamyslela nad tým, že som sa vydala do veľkého mesta, kde bolo viac príležitostí zarobiť si ako na vidieku, verila som, že pokiaľ budeme s manželom tvrdo pracovať, náš život sa bude určite zlepšovať, a že keď zarobíme peniaze, susedia nám budú závidieť.
O rok neskôr si môj manžel našiel ťažkú prácu v železiarskom závode, a krátko po pôrode nášho syna som si našla prácu v oblasti ručného tkania. Aby som zarobila viac peňazí, často som pracovala do druhej alebo tretej ráno a časom som bola vyčerpaná. Niekedy ma tak boleli ruky, že som ich ani nedokázala zdvihnúť, a obe zápästia som mala opuchnuté. Ale keď som pomyslela na to, že len jedna úloha navyše mi môže zarobiť pár centov, cítila som, že tieto ťažkosti za to stoja. Najmä keď som peniaze, ktoré som si zarobila tvrdou prácou, použila na nákup potravín a potrieb na zlepšenie nášho života, mala som pocit, že tieto ťažkosti za to stoja. Takže som bola ešte viac presvedčená, že pokiaľ budeme s manželom znášať ťažkosti, náš život určite nebude horší ako život kohokoľvek iného.
Jedného dňa mi prišla manželova teta kázať evanjelium a povedala: „Prišiel Spasiteľ, je to Všemohúci Boh, ktorý vykonáva dielo spásy ľudí v posledných dňoch. Len prijatím Božej spásy a oslobodením sa od hriechu môžu byť ľudia chránení Bohom a prežiť veľkú kataklizmu…“ V srdci som v Boha verila, ale potom som si pomyslela: „Stále bývam v dome, do ktorého zateká, moje dieťa je také malé a na všeličo potrebujeme peniaze. Ak budem veriť v Boha, oddiali to moje zarábanie peňazí. To nemôžem dopustiť. Teraz je pre mňa najdôležitejšie zarábať peniaze a čo sa týka viery v Boha, budem to musieť odložiť, kým sa mi nezlepšia životné podmienky.“ A tak som odmietla.
V tom čase moje dieťa práve začalo chodiť a počula som ľudí hovoriť, že pracovné zaťaženie v potravinárskom závode je veľké, ale plat bol trikrát až štyrikrát vyšší, než som zarábala vtedy. Trochu ma to zlákalo a pomyslela som si: „Pokiaľ sa nebudem báť ťažkostí ani únavy, v potravinárskom závode si budem môcť zarobiť viac peňazí. Nebude to viesť k lepšiemu životu?“ Zverila som teda dieťa svokre a išla som pracovať do potravinárskeho závodu. Počas toho obdobia môj manžel občas hovoril, že ho veľmi bolí chrbát, ale ja som to vôbec nebrala vážne a v duchu som si hovorila: „Ako môžeš zarobiť viac peňazí bez tvrdej práce? Či ja často nepracujem nadčas do druhej alebo tretej ráno? Len vytrvalosťou dokážeme zarobiť viac peňazí.“ A tak sme s manželom zaťali zuby a vytrvalo sme spoločne zarábali viac peňazí. Onedlho som si našla ďalšiu prácu v železiarskom závode, kde som obsluhovala brúsky. Každý deň som musela pri leštení náradia ponárať ruky do vody s pridanými rôznymi chemikáliami, aby sa zabránilo hrdzaveniu kovu. Keďže som pri mnohých nástrojoch nemohla nosiť rukavice, celý deň som mala ruky ponorené v tejto vode. Jednému z mojich kolegov z tejto práce zlyhali obličky, no ja som v tejto práci zostala pracovať osem alebo deväť rokov. S manželom sme tvrdo pracovali a zarobili nejaké peniaze, a množstvo jedla a ošatenia, ktoré sme si mohli dovoliť, sa v porovnaní s minulosťou veľmi zlepšilo, a dokonca sme si našetrili na akontáciu na dom. Naši susedia, ktorí si nás pre chudobu nevšímali, sa s nami začali zbližovať, zdravili nás s úsmevom, keď prechádzali okolo, a dokonca o nás hovorili so závisťou, že my, ako pár, sme pracovití a vďaka nášmu úsiliu sa nám žije lepšie. Keď som to počula, bola som trochu hrdá a mala som pocit, že sa moje roky tvrdej práce konečne vyplácajú, a bola som nesmierne šťastná. Ale jedného rána, keď sme sa s manželom chystali do práce, zrazu v posteli vykríkol od bolesti a zúfalo ma požiadal, aby som ho vzala do nemocnice. Lekár ho vyšetril a povedal, že má viacsegmentové vysunutie platničky v driekovej chrbtici. Lekár odporučil operáciu, inak by mu hrozilo ochrnutie. Povedal, že operácia bude stáť viac ako stotisíc jüanov. Bola som ohromená, „Viac ako stotisíc jüanov? To je všetko, na čom sme s manželom za tie roky pracovali od svitu do mrku, ale všetko sa stratí len pre chorobu. Neboli by všetky tie roky utrpenia zbytočné? Ale ak sa nebude liečiť a ochrnie, kto mi pomôže udržať túto rodinu pokope? Nebude náš život len ťažší?“ Aj môj manžel vyzeral rovnako zúfalo a nedokázal sa zmieriť s tým, že jeho ťažko zarobené peniaze jednoducho zmiznú, a tak sa rozhodol ísť domov a zotavovať sa. V tom období som bola jediná v rodine, kto nosil domov peniaze, tak som pracovala ešte tvrdšie a aj keď som sa necítila dobre, zaťala som zuby a vytrvala.
O tri mesiace neskôr, jedného dňa, keď som sa chystala do práce, ma zrazu strašne rozbolel krk, až tak, že som nedokázala zdvihnúť hlavu, všetko, na čo som sa pozrela, bolo rozmazané a nejasné a napínalo ma na zvracanie. Manžel nástojil, aby som šla okamžite do nemocnice. Lekár povedal, že mám tri vážne vysunutia platničiek v krčnej a driekovej chrbtici a že vysunutie driekovej platničky mi už tlačí na nervy v ľavej nohe. Operácia by stála viac ako 200 000 jüanov a moja choroba aj tak možno nebude vyliečiteľná. Ale ak zostanem bez liečby, mohla by som ochrnuť. Keď som to počula, mala som pocit, že skolabujem, a pomyslela som si: „Môj manžel je ešte stále chorý a teraz môžem ochrnúť aj ja. Peniaze, ktoré sme s manželom tak tvrdo zarobili, nestačia ani na to, aby sme obaja išli k lekárovi! Všetky tie roky sme tak tvrdo pracovali, aby sme zarobili peniaze, ale nakoniec sme si nič neužili a obaja sme skončili s množstvom chorôb. Naozaj sme pracovali pre všetky tie peniaze zbytočne? A navyše, aj keď peniaze minieme, nie je zaručené, že sa vyliečim, a keď príde ten čas, peniaze budú preč a ja prídem o život. Pre čo som celý život žila?“ Cítila som sa naozaj stratená a celé dni som trávila v skľúčenej nálade. Neskôr sme si s manželom na odporúčanie jedného príbuzného našli ľahšiu prácu. Dostali sme tiež nejaké peniaze za demoláciu nášho domu a zdalo sa, že sa náš život začína zlepšovať. Bolesť v mojom tele mi však často dávala zlú predtuchu a premýšľala som: „Mohla by som zrazu ochrnúť? Čo ak sa môj život skráti?“ Čím viac som o tom premýšľala, tým viac som sa bála a často som ľutovala, aká som bola po všetky tie roky hlúpa, že som si vôbec nevážila svoje telo len preto, aby som zarobila peniaze, a teraz, aj keď som mala trochu peňazí, žiadna suma peňazí by moju chorobu nevyliečila. Mala som obavy: „Ako mám takto pokračovať ďalej?“
V mojej bolesti a zmätku mi teta opäť kázala evanjelium. Pustila mi chválospev Božích slov s názvom „Osud človeka je ovládaný rukami Boha“. Počula som, ako sa v chválospeve spieva: „Osud človeka ovládajú Božie ruky. Nedokážeš sa sám ovládať: Aj keď sa človek kvôli sebe vždy náhli a je zaneprázdnený, nie je schopný ovládať seba samého. Ak by si poznal svoje vlastné vyhliadky, ak by si mohol ovládať svoj vlastný osud, bol by si naďalej nazývaný stvorenou bytosťou?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Obnoviť normálny život človeka a priviesť ho do nádherného konečného osudu) Táto pieseň ma okamžite chytila za srdce. Všetky tie roky som neúnavne pracovala, aby som zarobila peniaze, a znášala som veľa ťažkostí, len aby som žila život, ktorý by mi ostatní závideli, ale nakoniec sme s manželom obaja ochoreli a hrozilo nám ochrnutie. Ak by sme prišli o život, na čo by nám boli všetky tie peniaze, ktoré sme zarobili? Keď som nad tým premýšľala, uvedomila som si, že osud človeka naozaj nie je v jeho vlastných rukách. V nasledujúcich dňoch ma navštevovala teta, aby sme spolu jedli a pili Božie slová, viedla so mnou duchovné spoločenstvo o pôvode ľudstva, o tajomstvách troch etáp Božieho diela a o Božom úmysle spasiť ľudstvo. Videla som, že Boh vyjadril toľko právd, že Božie slová majú autoritu a moc a uistila som sa, že Všemohúci Boh je pravý Boh a môže spasiť ľudstvo. Kázala som evanjelium aj svojmu manželovi a spoločne sme prijali dielo Všemohúceho Boha posledných dní.
Po prijatí Božieho diela posledných dní som si prečítala mnoho úryvkov z Božích slov. Jedného dňa som si prečítala tieto Božie slová: „Keď ľudia nevedia, o čom je osud, alebo nechápu Božiu zvrchovanosť, len sa trápia a potácajú v hmle na základe vlastnej vôle, a táto cesta je príliš namáhavá a spôsobuje priveľký zármutok. Keď si teda ľudia uvedomia, že Boh je zvrchovaný nad ľudským osudom, tí múdri sa rozhodnú spoznať a prijať Božiu zvrchovanosť a dajú zbohom bolestným dňom ‚snahy vybudovať si dobrý život vlastnými rukami‘ namiesto toho, aby ďalej bojovali proti osudu a usilovali sa o svoje takzvané životné ciele po svojom. Keď je človek bez Boha, keď Ho nevidí a keď nedokáže skutočne a jasne spoznať Božiu zvrchovanosť, každý deň je bezvýznamný, bezcenný a neopísateľne bolestný. Bez ohľadu na to, kde sa človek nachádza a akú má prácu, tak jeho prostriedky na prežitie a ciele, o ktoré sa usiluje, mu neprinášajú nič iné ako nekonečný zármutok a bolesť, ktoré je ťažké prekonať, takže neznesie pohľad späť na svoju minulosť. Iba prijatím Stvoriteľovej zvrchovanosti, podriadením sa Jeho ovládaniam a usporiadaniam a usilovaním sa o dosiahnutie pravého ľudského života sa človek môže postupne oslobodiť od všetkého zármutku a bolesti a postupne sa zbaviť všetkej prázdnoty ľudského života.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný III) Z Božích slov som videla, že ak ľudia neprídu pred Boha, môžu žiť iba pod satanovým klamom a usilovať sa o peniaze, slávu a zisk. Iba ak predstúpia pred Boha, podriadia sa Jeho zvrchovanosti a usporiadaniam a budú sa usilovať v súlade s cestou, ktorou ich Boh viedol, môžeme byť chránení Bohom a uniknúť satanovej skaze. Keď som nad tým premýšľala, uvedomila som si, že som človek, ktorý si od satana veľmi vytrpel. Predtým som neuznávala Božiu zvrchovanosť a vždy som sa chcela spoliehať na seba, že sa dostanem z hôr a budem žiť vo veľkomeste závideniahodný život. Ale pomery v manželovej rodine nespĺňali moje túžby, a tak som chcela prácou a zarábaním peňazí zmeniť svoj chudobný osud, vlastnými rukami si vytvoriť lepší život a stať sa bohatou, aby mi ostatní závideli. Driela som do úmoru, aby som zarobila peniaze, a aj keď mi tá práca vážne poškodzovala telo, nezastavilo to moje úsilie za bohatstvom. Nakoniec som nielenže nezarobila veľa peňazí, ale vyčerpala som sa a ochorela, a dokonca mi hrozilo ochrnutie. Vďaka týmto bolestným spomienkam som skutočne pocítila, že ľudia vôbec nemôžu ovládať svoj vlastný osud. Vždy som sa chcela spoliehať na seba, aby som zmenila svoj osud, ale nakoniec ma trápil satanov klam.
Neskôr som sa pýtala sama seba: „Prečo som bola v minulosti ochotná trpieť a drieť pre peniaze, ale neochotná veriť v Boha a prísť pred Neho?“ S manželom sme si spolu prečítali úryvok z Božích slov: „‚Peniaze točia svetom‘ je filozofia satana. Prevláda medzi celým ľudstvom, v každej ľudskej spoločnosti. Dalo by sa povedať, že je to trend. Je to preto, že to bolo vštepené do srdca každého jedného človeka, ktorý toto príslovie spočiatku neprijal, no keď prišiel do kontaktu so skutočným životom, ticho ho akceptoval a začal mať pocit, že tieto slová sú skutočne pravdivé. Nie je to proces, v ktorom satan kazí človeka? Možno ľudia nemajú rovnakú mieru skúsenostných poznaní tohto príslovia, ale každý si ho vykladá a uznáva ho inak na základe vecí, ktoré sa dejú v jeho okolí, a na základe svojich vlastných osobných skúseností. Nie je to tak? Bez ohľadu na to, koľko skúseností má niekto s týmto príslovím, aký negatívny vplyv to môže mať na srdce človeka? Niečo sa odhaľuje cez ľudskú povahu ľudí na tomto svete vrátane každého jedného z vás. Čo je to? Je to uctievanie peňazí. Je ťažké odstrániť to zo srdca človeka? Je to veľmi ťažké! Zdá sa, že skazenosť človeka spôsobená satanom je skutočne hlboká! Satan využíva peniaze, aby pokúšal ľudí, a kazí ich, aby uctievali peniaze a obdivovali materiálne veci. A ako sa toto uctievanie peňazí prejavuje v ľuďoch? Máte pocit, že by ste na tomto svete nemohli prežiť bez peňazí a že ani jeden deň bez peňazí by nebol možný? Postavenie ľudí je založené na tom, koľko majú peňazí, rovnako ako rešpekt, ktorý vzbudzujú. Chrbty chudobných sa ohýbajú hanbou, zatiaľ čo bohatí si užívajú svoje vysoké postavenie. Stoja pyšne a so vztýčenou hlavou, hovoria nahlas a žijú arogantne. Čo toto príslovie a trend prináša ľuďom? Nie je pravda, že mnohí ľudia prinášajú hocijaké obete, aby získali peniaze? Nestráca mnoho ľudí svoju dôstojnosť a integritu v úsilí o to, aby mali viac peňazí? Neprichádzajú mnohí ľudia kvôli peniazom o príležitosť splniť si svoju povinnosť a nasledovať Boha? Nie je strata šance získať pravdu a byť spasený pre ľudí najväčšou zo všetkých strát? Nie je satan zákerný, keď používa túto metódu a toto príslovie, aby človeka skazil až do takej miery? Nie je to zlomyseľný trik? Keď spočiatku namietaš proti tomuto populárnemu prísloviu, no nakoniec ho akceptuješ ako pravdu, tvoje srdce úplne padne do satanovho zovretia, a preto nechtiac začneš žiť podľa tohto príslovia.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný V) Po prečítaní Božích slov som pochopila, že ľudia sa vzďaľujú od Boha a pravdy, pretože sú ovplyvnení a otrávení rôznymi pomýlenými názormi, ktoré im vštepil satan. Satan používa výroky ako „peniaze hýbu svetom“ a „človek umiera pre bohatstvo tak, ako vtáci pre zrno“, aby ľudí zlákal k honbe za peniazmi, čo ich vedie k tomu, že celý život drú a žijú len preto, aby zarobili peniaze. Tak veľmi som tým trpela! Verila som, že len zarábaním peňazí si môžem zlepšiť život, užívať si kvalitný materiálny život, získať rešpekt od ostatných a aby mi ostatní závideli. Pri ručnej práci som každý deň zostávala hore do druhej alebo tretej ráno, len aby som zarobila o pár centov viac. Keď som pracovala v potravinárskom závode, nemala som dostatok spánku, no aj tak som si nenechala ujsť žiadnu príležitosť pracovať nadčas za viac peňazí. Chemikálie používané pri brúsení boli vážne škodlivé pre ľudské zdravie, ale pretože plat bol dobrý, bola som ochotná to robiť. Všetky tie roky som myslela len na to, ako zarobiť viac peňazí. Aj keď všetka táto vysoko intenzívna práca viedla k zdravotným problémom u mňa aj u môjho manžela, stále som nebola ochotná odložiť prácu kvôli odpočinku a neustále som si hovorila: „Ak chcem dobrý život, musím zaťať zuby a vydržať.“ Nakoniec sme vďaka našej tvrdej práci zarobili nejaké peniaze a získali sme si rešpekt susedov, ale obaja s manželom sme si zničili telá a, žiaľ, peniaze, ktoré sme zarobili, nestačili ani na naše operácie. Žila som podľa satanovho jedu „peniaze hýbu svetom“ a takmer som ochrnula. Ešte viac som ľutovala, že keď mi teta priniesla Božie evanjelium posledných dní, odmietla som ho, aby som zarobila peniaze. Keby nebolo Boha, ktorý použil moju tetu, aby mi opäť kázala evanjelium, takmer by som stratila príležitosť nasledovať Boha, získať pravdu a byť spasená. Bola som naozaj hlúpa! Až v tomto momente som si uvedomila, že satan používal peniaze na ovládanie mojich myšlienok a nadvládu nad mojím životom, čo spôsobilo, že sa moje srdce stále viac vzďaľovalo od Boha. Satanove taktiky na zavádzanie ľudí sú skutočne opovrhnutiahodné a podlé!
O šesť mesiacov neskôr som začala konať svoje povinnosti v cirkvi. Spočiatku boli moje povinnosti pomerne ľahké a neovplyvňovali moje zarábanie peňazí v práci, ale neskôr, keď som sa stala vodkyňou, moja pracovná záťaž v cirkvi sa zvýšila a zistila som, že mám málo času. Niekoľkokrát mi počas zhromaždení volal šéf a obávala som sa, že ak to takto pôjde ďalej, ovplyvní to moju prácu a príjem. Koniec koncov, táto práca nebola vyčerpávajúca a keby som o ňu prišla, nemohla by som si zarobiť žiadne peniaze! Vedela som však, že snaha zosúladiť prácu a povinnosti by oddialila prácu cirkvi. Cítila som sa veľmi rozpoltene, a tak som sa modlila k Bohu: „Bože, prosím, veď ma, aby ma neobmedzovali peniaze, a aby som nestratila príležitosť konať svoje povinnosti.“
Jedného dňa kazateľ pochopil môj stav a jedol a pil so mnou jeden úryvok z Božích slov: „Ak by som pred vás hneď teraz položil peniaze a dal vám slobodu vybrať si, pričom by som vás nesúdil za vašu voľbu, väčšina z vás by si vybrala peniaze a zanechala by pravdu. Tí lepší spomedzi vás by sa neochotne vzdali peňazí a vybrali si pravdu, zatiaľ čo tí nerozhodní by schmatli peniaze do jednej ruky a pravdu do druhej. Neukázali by ste sa vari takto v pravom svetle? Ak by ste sa mali rozhodnúť medzi pravdou a čímkoľvek, čomu ste verní, všetci by ste si vybrali týmto spôsobom a váš postoj by sa nezmenil. Nie je to tak? Nie je medzi vami veľa takých, ktorí váhali medzi správnym a nesprávnym? Vo všetkých zápasoch medzi pozitívnym a negatívnym, čiernym a bielym – medzi rodinou a Bohom, deťmi a Bohom, harmóniou a rozkolom, bohatstvom a chudobou, postavením a obyčajnosťou, podporou a odvrhnutím a tak ďalej – určite ste si vedomí rozhodnutí, ktoré ste urobili! Ak si máte vybrať medzi harmonickou a rozvrátenou rodinou, bez váhania si vyberiete tú šťastnú. Ak si máte vybrať medzi bohatstvom a povinnosťou, znova si vyberiete prvú možnosť, dokonca vám chýba vôľa vrátiť sa na breh. Ak si máte vybrať medzi prepychom a chudobou, vyberiete si prepych. Ak si máte vybrať medzi svojimi synmi, dcérami, manželkami a manželmi, a Mnou, vyberiete si rodinu. A ak si máte vybrať medzi vlastnými predstavami a pravdou, aj tak si vyberiete prvú možnosť. Zoči-voči všetkým vašim zlým skutkom som jednoducho stratil vieru vo vás, som jednoducho ohromený. Vaše srdcia sú nečakane také neschopné obmäkčenia. Krv srdca, ktorú som po mnoho rokov vylieval, mi prekvapivo nepriniesla nič viac ako vaše opustenie a rezignáciu, no každým dňom vo Mne rastie nádej pre vás, pretože som pred všetkými úplne jasne odhalil Môj deň. Vy sa však stále usilujete o temné a zlé veci, pričom sa ich odmietate vzdať. Aký bude váš výsledok? Zamysleli ste sa niekedy poriadne nad tým? Ak by ste si raz mali vybrať opäť, ako by ste sa zachovali? Stále by ste trvali na prvej možnosti? Stále by ste Mi prinášali sklamanie a hlboký zármutok? Našlo by sa vo vašich srdciach stále iba trochu vrúcnosti? Stále by ste netušili, čo robiť, aby ste potešili Moje srdce?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Komu si verný?) Z toho, čo odhaľujú Božie slová, som videla, že po tom, čo nás satan skazil, keď si máme vybrať medzi peniazmi a pravdou, bez váhania si vyberieme peniaze a vzdáme sa príležitosti usilovať sa o pravdu. Hoci som prišla do Božieho domu a vďaka polievaniu Božích slov som pochopila niektoré pravdy, keď bola práca cirkvi v rozpore s mojimi osobnymi finančnými záujmami, váhala som a považovala som peniaze za dôležitejšie ako pravdu. Nenásledovala som stále satana? Keď som to zistila, uvedomila som si, že mi Boh dáva šancu znova si vybrať, aby videl, či budem nasledovať satana a usilovať sa o peniaze, alebo nasledovať Boha a usilovať sa o pravdu. Keď som sa pozrela na bratov a sestry okolo seba, videla som, že pri cvičení vo svojich povinnostiach v cirkvi chápali čoraz viac právd, a videla som, že ma cirkev rozvíja, aby som konala svoje povinnosti vodkyne, v nádeji, že keď prispejem svojou časťou, mohla by som získať aj viac právd. Nemohla som stratiť príležitosť získať pravdu, aby som zarobila peniaze, a nemohla som sklamať úporný Boží úmysel. Tiež som sa vždy obávala, že ak sa vzdám svojej práce a prestanem zarábať peniaze, potom budú naše životné podmienky horšie ako ostatných. Ale v skutočnosti, aj keď som teraz mala dom a nejaké peniaze navyše, nič z toho som si nezarobila sama, ale poskytol mi to Boh prostredníctvom okolností, ako napríklad zbúranie nášho domu. Skutočne som si uvedomila, že to, koľko bohatstva môže človek mať, nezávisí od toho, čo si sám zvolí, ale podlieha Božiemu ustanoveniu. Videla som, že bez ohľadu na to, ako veľmi som sa snažila spoliehať na seba, nedokázala by som zarobiť viac peňazí, ako mi bolo súdené. Ale stále som sa obávala, že ak nebudem môcť zarobiť peniaze, môj život bude chudobný a ostatní si ma nebudú vážiť, a tak som váhala medzi peniazmi a svojimi povinnosťami. Nebola som vari v rovnakom stave ako vtedy, keď som odmietla Božie evanjelium posledných dní pre peniaze? Už som nemohla viac mrhať časom na usilovanie sa o peniaze a pôžitky, pretože by ma to pripravilo o príležitosť získať pravdu a priviedlo by ma to do záhuby.
Neskôr som si prečítala ďalší úryvok z Božích slov: „Za pravdu musíš znášať ťažkosti, musíš sa pravde obetovať, musíš pre pravdu strpieť poníženie a musíš podstúpiť viac utrpenia, aby si získal viac pravdy. Toto by si mal urobiť. Pravdu nesmieš odhodiť pre potešenie z rodinnej harmónie a nesmieš stratiť celoživotnú dôstojnosť a integritu pre dočasný pôžitok. Mal by si sa usilovať o všetko, čo je krásne a dobré, a mal by si sa usilovať o cestu života, ktorá je zmysluplnejšia. Ak vedieš takýto všedný a svetský život a nemáš žiadny cieľ, o ktorý by si sa usiloval, nie je to mrhanie tvojím životom? Čo môžeš z takého života získať? Mal by si zanechať všetky telesné pôžitky kvôli jednej pravde a nemal by si odhodiť všetky pravdy kvôli malému pôžitku. Takíto ľudia nemajú integritu ani dôstojnosť. Ich existencia nemá zmysel!“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skúsenosti Petra: Jeho poznatky o napomínaní a súde) Božie slová sa dotkli môjho srdca a pochopila som, že len prísť pred Boha a usilovať sa o získanie pravdy je skutočne zmysluplné a hodnotné. Keď sa obzriem späť, teta mi kázala Božie evanjelium už pred pätnástimi rokmi, ale ja som ho odmietla, aby som zarábala peniaze, a tak som na pätnásť rokov prišla o Božiu spásu! Všetky tie roky som pracovala ako robot, ťažko som drela deň čo deň, nedovolila som si ani na chvíľu zastaviť a nadýchnuť sa, a v dôsledku toho som mala z vyčerpania všelijaké choroby. Pätnásť rokov boja o peniaze ma nakoniec zanechalo úplne prázdnu a pochopila som, že takýto život je úplne bez zmyslu. Spomenula som si na jedného svojho príbuzného, ktorý zarobil veľa peňazí, stal sa majiteľom firmy a ktorému závidel každý v dedine, ale často sa stretával a pil s obchodnými partnermi a to nakoniec viedlo k ochoreniu pečene v dôsledku otravy alkoholom. Lekár ho nabádal, aby už nepil, ale aby zarobil viac peňazí, neváhal si poškodiť telo tým, že pokračoval v pití a stretávaní sa s obchodnými partnermi, a nakoniec sa u neho vyvinula rakovina pečene a zomrel v mladom veku. Spomenula som si, čo povedal Pán Ježiš: „Čo je dobré človeku, ak získa celý svet, ale príde o svoju dušu, alebo čo človek vymení za svoju dušu?“ (Mt 16, 26) Božie slová mi hovoria, že peniazmi, slávou a ziskom si nemožno kúpiť život a môžu viesť len k zničeniu. Ak by som si poriadne nekonala svoje povinnosti a pokračovala po ceste usilovania sa o peniaze, moje telo by sa určite zrútilo a nielenže by som si zničila život, ale stratila by som aj šancu na spásu. Hoci som teraz zarábala menej peňazí ako predtým, mohla som často jesť a piť Božie slová a v duchovnom spoločenstve sa deliť o skúsenosti s bratmi a sestrami, čo bola milosť od Boha! Tiež som pochopila, že mi Boh dovolil cvičiť sa vo svojich povinnostiach v cirkvi, aby som sa mohla vybaviť väčším množstvom pravdy, rozlíšiť prostriedky, ktorými satan ubližuje ľuďom, spoznať svoju skazenú satanskú povahu a v Božích slovách nájsť správny smer v živote Pravda, ktorú človek získa od Boha, je večný život, niečo, čo nikto nemôže vziať. Je to neporovnateľné s peniazmi a je to najcennejšia vec v živote. Keď som si to uvedomila, modlila som sa k Bohu, že som ochotná vzdať sa svojej práce, a v nastávajúcich dňoch poriadne veriť v Boha a konať svoje povinnosti.
Neskôr som sa vzdala svojej práce a naplno som sa venovala svojim povinnostiam. Teraz sme s manželom obaja zdraví, a príznaky závratov, bolestí chrbta a nepohodlia, ktoré sme kedysi pociťovali, úplne zmizli. Ešte šťastnejšou ma robí to, že cvičením vo svojich povinnostiach som získala určité pochopenie svojej skazenej povahy. Som taká vďačná Bohu za to, že ma zachránil z pút peňazí, slávy a zisku, a za to, že ma priviedol pred Neho a dal mi viac príležitostí získať pravdu.
