22. Po tom, čo ma zradil judáš

V apríli 2023 som v cirkvi vykonávala kazateľskú povinnosť. V tom čase viaceré cirkvi, za ktoré som zodpovedala, čelili jedna po druhej zatýkaniu zo strany ČKS. Mnohí vodcovia a pracovníci boli zatýkaní, a tak sme s mojím partnerom, bratom Wang Huiom, urýchlene kontaktovali našich bratov a sestry, aby sme presunuli knihy Božích slov. Práve sme dokončili riešenie následkov, keď zrazu prišla správa, že boli zatknutí ďalší dvaja nadriadení. Pre ohrozenie našej bezpečnosti sme sa začali neustále sťahovať. V tom čase boli neustále zatýkaní bratia a sestry zo všetkých cirkví a rôzne cirkevné práce nemohli normálne napredovať. Polícia zatknutých bratov a sestry mučila. Jedna sestra nedokázala vydržať policajné mučenie a bola dohnaná k samovražde skokom z budovy. Keď som počula tento príval správ, jednu za druhou, bola som veľmi nervózna a často som sa obávala o svoju vlastnú zložitú situáciu: „Som hľadaná osoba, a keď ma chytia a zistia, že som vodkyňa, určite ma budú mučiť ešte brutálnejšie. Ak ma umučia na smrť, neprídem vari o príležitosť byť spasená?“ Keď som na to pomyslela, každý deň som cítila, akoby mi niečo zvieralo srdce. V tom čase som sa pre dvojitý tlak z ohrozenia svojej bezpečnosti a z mojej práce cítila fyzicky aj psychicky vyčerpaná.

V septembri som sa dozvedela, že zatkli ďalšiu sestru, s ktorou sme spolupracovali – sestru Wen Xi. Mnohé roky sme spolu vykonávali povinnosti a nielenže veľmi dobre poznala Wang Huia a mňa, ale vedela aj veľa o cirkvi: poznala mnohých bratov, sestry a hostiteľské rodiny. Práve keď sme boli takí zaneprázdnení riešením následkov, že nám z toho išla prasknúť hlava, dostali sme ďalšiu správu od našich bratov a sestier. Povedali nám, že Wen Xi zradila Wang Huia a mňa, polícia nakreslila naše podobizne a že po nás pátrajú, aby nás zatkli. Pripomenuli nám, aby sme boli opatrní a mali sa na pozore. Keď som počula túto správu, okamžite som spanikárila. Keď veľký červený drak zatýka veriacich, sú prenasledovaní až na smrť; neušetrí ani sedemdesiatnikov či osemdesiatnikov. Keďže teraz vedeli, že Wang Hui a ja sme v cirkvi vodcami, nenechajú nás len tak odísť. Bezpečnostné kamery veľkého červeného draka sú na všetkých uliciach a v uličkách: Našli by nás cez kamery? Fyzicky som bola vždy trochu slabá. Ak by ma zatkli, dokázala by som vydržať to mučenie? Ak by ma umučili na smrť, nevidela by som krásu kráľovstva. Spomenula som si na viacerých spolupracovníkov, ktorých zatkli už predtým. Všetci boli odsúdení na viac ako desať rokov a ja som bola vodkyňou ešte dlhšie ako oni. Ak by ma zatkli, môj trest by bol určite dlhší. Mala som už vyše šesťdesiat, takže ak by ma zatkli a odsúdili na viac ako desať rokov, nevedela som, či by som z väzenia vyšla živá. Niekedy som si hovorila: „Bolo by lepšie, keby som nevykonávala povinnosť vodkyne. Aj keby ma zatkli, nečelila by som takému tvrdému trestu.“ V tom čase som bola každý deň ako na ihlách. Nedokázala som sa upokojiť ani pri konaní svojej povinnosti. Zvlášť keď som počula, že ČKS často používa drony na sledovanie, vyhľadávanie a chytanie veriacich, začala som si dávať obzvlášť veľký pozor na to, čo sa deje vonku. Niekedy, keď som zvonku začula nejaké zvláštne zvuky, hneď som sa bežala pozrieť, či to nie je dron. Inokedy, keď som počula kroky na schodisku alebo keď správca budovy zaklopal na dvere, srdce mi začalo biť rýchlejšie a bála som sa, že nás prišla zatknúť polícia. V tom čase som nekonala svoju povinnosť celým srdcom a pri dohliadaní na prácu som už nevenovala takú pozornosť detailom. Ovplyvnilo to výsledky rôznych bodov práce a práca s textom, za ktorú som bola primárne zodpovedná, prinášala tiež horšie výsledky. Hoci som bola trochu znepokojená, informovala som sa o týchto veciach len písaním listov. Nikdy som sa na to nesnažila prísť ani hľadať, kde je problém alebo ako ho vyriešiť. Jedného dňa som dostala list, ktorý nahlásil vodcu cirkvi v Chengnane za to, že nekonal skutočnú prácu ani neriešil reálne problémy. Keď som si v liste prečítala o výkone tohto vodcu, bola som trochu prekvapená. Vždy som na prácu cirkvi v Chengnane dohliadala, ale neuvedomila som si, že cirkevný vodca nekoná skutočnú prácu. Až vtedy som predstúpila pred Boha, aby som sa pomodlila a uvažovala nad sebou. Uvedomila som si, že už pol roka som sa pre bezprostredné nebezpečenstvo neustále sťahovala, neustále ma zvierala úzkosť z toho, že ak by ma polícia zatkla a ubila na smrť, nebola by som spasená a nevstúpila by som do nebeského kráľovstva. Žila som v obavách a úzkosti a len zriedka som sa dokázala sústrediť na detaily svojej povinnosti. Teraz bolo v cirkvi v Chengnane toľko nevyriešených problémov a výsledky práce s textom sa neustále zhoršovali. To všetko preto, že som bola bojazlivá a vystrašená a nekonala som skutočnú prácu. Keď som na to pomyslela, cítila som sa nesmierne skľúčená a predstúpila som pred Boha s modlitbou: „Drahý Bože, celý tento čas som neustále žila v bojazlivosti a strachu a napriek tomu, že sa v mojej povinnosti objavilo toľko problémov, bola som otupená a nevšímavá. Drahý Bože, prosím Ťa, veď ma, aby som hľadala pravdu, opustila svoje nesprávne stavy a vykonávala svoju povinnosť celým srdcom.“

Neskôr som si prečítala jednu pasáž Božích slov: „Bez ohľadu na to, aký ‚nesmierne mocný‘ je satan, aký je trúfalý a ambiciózny, aká veľká je jeho schopnosť spôsobovať škodu, aké rozsiahle sú jeho schopnosti kaziť a lákať človeka, aké chytré sú triky a intrigy, ktorými zastrašuje človeka, alebo aké rozmanité sú formy jeho existencie, nikdy nedokázal stvoriť jedinú živú bytosť, stanoviť zákony alebo pravidlá pre existenciu všetkých vecí, ani vládnuť či mať zvrchovanosť nad akýmkoľvek predmetom, či už živým alebo neživým. Vo vesmíre a na oblohe neexistuje jediná osoba ani vec, ktorá ním bola privedená k bytiu alebo ktorá existuje vďaka nemu; neexistuje jediná osoba ani vec, ktorá je pod jeho zvrchovanosťou alebo ktorú ovláda. Naopak, nielenže musí existovať pod Božou nadvládou, ale musí aj poslúchať všetky Božie príkazy a nariadenia. Bez Božieho dovolenia sa satan nemôže len tak ľahko dotknúť ani kvapky vody či zrnka piesku na zemi; bez Božieho dovolenia sa satan nemôže zahrávať ani s mravcami na zemi, nieto ešte s ľudstvom, ktoré stvoril Boh. V Božích očiach je satan podradnejší ako ľalie na vrchu, ako vtáky lietajúce vo vzduchu, ako ryby v mori a ako červy na zemi. Jeho úlohou medzi všetkými vecami je slúžiť všetkým veciam, slúžiť ľudstvu a slúžiť Božiemu dielu a Jeho plánu riadenia. Bez ohľadu na to, aká zlomyseľná je jeho prirodzenosť a aká podlá je jeho podstata, jediné, čo môže robiť, je poslušne plniť svoju funkciu: poskytovať službu Bohu – dobre slúžiť ako protipól. Také je jadro a pôvodné postavenie satana. Jeho podstata nemá nič spoločné so životom, s mocou ani autoritou; je len hračkou v Božích rukách, len strojom, ktorý Boh používa na službu!“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný I) Z Božích slov som si uvedomila, že Boh je zvrchovaný nad všetkým a satan je len pešiakom v Božej ruke. Akokoľvek nespútaný a opovážlivý by mohol byť, neodváži sa bez Božieho dovolenia dotknúť ani kvapky vody či zrnka piesku na zemi. Keď som si to uvedomila, mala som vieru, že to, či ma zatknú alebo nie, je v Božích rukách. Bez Božieho dovolenia by ma veľký červený drak nemohol zatknúť, bez ohľadu na to, aké sofistikované sledovacie zariadenia by použil. Spomenula som si na rok 2018, keď ma niekoľkokrát zradili judáši. V tom čase polícia požiadala známeho umelca, aby ma nakreslil a oni tak na mňa mohli vydať zatykač. Dodnes ma však nezatkli. Okrem toho sme boli s Wang Huiom obaja v bezprostrednom nebezpečenstve a po celý ten čas sme sa často sťahovali. Niekoľkokrát sme boli veľmi blízko k zatknutiu, ale s Božou ochranou sme mali to šťastie, že sme unikli. Potom som si spomenula na to, ako Daniel vytrvalo uctieval Boha a bol hodený do jamy levovej. Veril, že jeho život je v Božích rukách, a že levy ho bez Božieho dovolenia neuhryznú. Danielova viera v Boha mu priniesla ochranu, a hoci bol v jame s hladujúcimi levmi, neskrivil sa mu ani vlas na hlave. Navyše, Danielovi traja priatelia mali skutočnú vieru v Boha. Radšej by zomreli, ako by mali uctievať modly alebo zradiť Boha. Boli hodení do pece, ale vyšli z nej nezranení. Mala by som nasledovať ich príklad a musím mať vieru v Boha. Keď som na to pomyslela, už som sa tak nebála a nestrachovala. Modlila som sa k Bohu, nech upokojí moje srdce, aby som sa mohla plne oddať svojej povinnosti.

Jedného dňa so mnou jedna sestra zdieľala video so skúsenostným svedectvom. Boli v ňom dve pasáže Božích slov, ktoré ma skutočne dojali. Všemohúci Boh hovorí: „Antikristi veria v Boha, aby získali požehnania. Nikdy sa nezaoberajú ničím, čo súvisí s Božím domom alebo Božími záujmami. Čokoľvek robia, musí sa to točiť okolo ich osobných záujmov. Ak práca Božieho domu nezahŕňa ich osobné záujmy, jednoducho sa o ňu nestarajú a nepýtajú sa na ňu. Musia byť takí sebeckí!“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Druhá časť)) „Na čo ešte myslia niektorí antikristi okrem toho, že berú ohľad na vlastnú bezpečnosť? Vravia: ‚Práve teraz je naše prostredie nepriaznivé, takže menej ukazujme tvár a menej kážme evanjelium. Tak je menej pravdepodobné, že nás chytia, a práca cirkvi nebude zničená. Ak sa vyhneme chyteniu, nestaneme sa Judášom a potom budeme môcť zotrvať aj v budúcnosti, však?‘ Neexistujú vari antikristi, ktorí používajú takéto výhovorky na zavádzanie svojich bratov a sestier? … Keď slúžia ako vodcovia, oddávajú sa len svojmu telesnému pôžitku a nezapájajú sa do skutočnej práce. Okrem toho, že si kde-tu dopisujú s rôznymi cirkvami, nerobia nič iné. Skrývajú sa na nejakom mieste, s nikým sa nestretávajú, držia sa v ústraní a bratia a sestry nevedia, kto je ich vodca – až natoľko sa boja. Nie je teda správne povedať, že sú vodcami len z titulu? (Áno.) Ako vodcovia sa nevenujú žiadnej skutočnej práci a starajú sa len o to, aby sa skryli. Keď sa ich ostatní pýtajú: ‚Aké je to byť vodcom?‘, povedia: ‚Som neuveriteľne zaneprázdnený a kvôli bezpečnosti sa musím neustále sťahovať. Toto prostredie je také znepokojujúce, že sa nemôžem sústrediť na svoju prácu.‘ Neustále majú pocit, že ich sleduje množstvo očí, a nevedia, kde sa bezpečne ukryť. Okrem toho, že sa prestrojujú, skrývajú na rôznych miestach a nezostávajú na jednom mieste, denne nerobia žiadnu skutočnú prácu. Existujú takí vodcovia? (Áno.) Aké princípy nasledujú? Títo ľudia hovoria: ‚Prešibaný zajac má tri nory. Aby sa zajac ochránil pred útokom predátora, musí si pripraviť tri nory, do ktorých sa môže ukryť. Ak človek narazí na nebezpečenstvo a musí utiecť, no nemá sa kde ukryť, je to prijateľné? Musíme sa učiť od zajacov! Bohom stvorené zvieratá majú túto schopnosť prežitia a ľudia by sa od nich mali učiť.‘ Odkedy prevzali vodcovské úlohy, uvedomili si toto učenie a dokonca veria, že pochopili pravdu. V skutočnosti sú hrozne vystrašení. Len čo sa dopočujú o vodcovi, ktorý bol nahlásený polícii, pretože miesto, kde býval, bolo nebezpečné, alebo o vodcovi, ktorý bol cieľom špiónov veľkého červeného draka, pretože príliš často chodieval von konať svoju povinnosť a stýkal sa s príliš mnohými ľuďmi, a ako títo ľudia nakoniec skončili zatknutí a odsúdení, okamžite sa zľaknú. Pomyslia si: ‚Ó nie, budem ja ten ďalší, kto bude zatknutý? Musím sa z toho poučiť. Nemal by som byť príliš aktívny. Ak sa môžem vyhnúť vykonávaniu niektorých prác cirkvi, nebudem ich robiť. Ak sa môžem vyhnúť ukazovaniu tváre, nebudem ju ukazovať. Čo najviac obmedzím svoju prácu, nebudem chodiť von, nebudem sa s nikým stýkať a zabezpečím, aby nikto nevedel, že som vodca. Kto si dnes môže dovoliť starať sa o niekoho iného? Už len zostať nažive je výzva!‘ Odkedy prevzali úlohu vodcu, nevykonávajú žiadnu prácu, len nosia tašku a skrývajú sa. Žijú v napätí, v neustálom strachu, že ich chytia a odsúdia. Predpokladajme, že začujú niekoho povedať: ‚Ak ťa chytia, zabijú ťa! Keby si nebol vodca, ale len obyčajný veriaci, mohli by ťa prepustiť po zaplatení malej pokuty, ale keďže si vodca, ťažko povedať. Je to príliš nebezpečné! Niektorí vodcovia alebo pracovníci, ktorých chytili, uprednostnili smrť, než by mali poskytnúť akékoľvek informácie, a polícia ich ubila na smrť.‘ Len čo sa dozvedia o tom, že niekoho ubili na smrť, ich strach ešte zosilnie a začnú sa ešte viac báť pracovať. Každý deň myslia len na to, ako sa vyhnúť dolapeniu, ako sa vyhnúť ukazovaniu svojej tváre, ako sa vyhnúť sledovaniu a ako sa vyhnúť kontaktu so svojimi bratmi a sestrami. Lámu si hlavy premýšľaním o týchto veciach a úplne zabúdajú na svoje povinnosti. Sú títo ľudia verní? Dokážu takíto ľudia zvládnuť nejakú prácu? (Nie, nedokážu.)“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Druhá časť)) Boh odhalil, že antikristi veria v Boha preto, aby získali požehnania. Svoje vlastné záujmy a bezpečnosť považujú za dôležitejšie než čokoľvek iné. Hneď ako antikristi čelia nebezpečnej situácii, utekajú a skrývajú sa, aby si zaistili vlastnú bezpečnosť, a môžu odhodiť svoje povinnosti bokom a zanedbávať ich. Keď som videla, ako Boh odhalil tieto prejavy antikrista, spomenula som si na svoj vlastný stav počas tohto obdobia. Na začiatku, keď situácia nebola taká nebezpečná, som ešte dokázala aktívne viesť bratov a sestry v kázaní evanjelia a moja práca tiež dosahovala určité výsledky. Keď však cirkev čelila rozsiahlemu zatýkaniu a mňa zradil judáš, bála som sa, že ak ma zatknú a ubijú na smrť, nebudem mať dobrý výsledok ani konečný osud. Chcela som sa ochrániť, a tak som celé dni premýšľala o tom, ako zostať v bezpečí, a nebola som už taká usilovná v dohliadaní na prácu. Práca s textom nepriniesla žiadne výsledky už niekoľko mesiacov a ja som sa nesnažila dôkladne prísť na to, kde sú problémy, ani na to, ako ich vyriešiť. Okrem toho som nebola svedomitá pri dohliadaní na prácu cirkvi v Chengnane. Neuvedomila som si, že falošný vodca nevykonáva skutočnú prácu, a včas som ho neprepustila. To spôsobilo, že rôzne body cirkevnej práce boli brzdené. Dokonca som začala pociťovať ľútosť nad tým, že som vodkyňou, zo strachu pred zatknutím a prísnym trestom. Keď som na to všetko pomyslela, konečne som si uvedomila, že všetky moje roky vykonávania povinnosti, znášania útrap a vydávania sa boli postavené na základe získavania požehnaní a výhod. Teraz, keď mnohé cirkvi čelili zatýkaniu, cirkevná práca si vyžadovala, aby ľudia spolupracovali. Najmä cirkev v Chengnane, za ktorú som zodpovedala, mala mnoho nových členov, ktorí ešte nemali pevný základ na pravej ceste. Boli bojazliví a báli sa zhromažďovať pre hrozbu prenasledovania a zatknutia veľkým červeným drakom a naliehavo potrebovali podporu a polievanie. Niektorí cirkevní vodcovia a pracovníci boli zatknutí a nebol nikto, kto by na práci spolupracoval. Naliehavo bolo tiež potrebné usporiadať nové voľby. Ako kazateľka by som v tomto čase mala prevziať zodpovednosť a brať ohľad na Božie úmysly. Presne ako hovorí Boh: „Jeho dôverní priatelia Mu dokážu priamo slúžiť, pretože od Neho dostali veľké poverenie a bremeno, dokážu prijať Božie srdce a Božie bremeno za svoje vlastné a neberú ohľad na svoje budúce vyhliadky – aj keď nemajú žiadne vyhliadky a nič nezískajú, vždy budú s milujúcim srdcom veriť v Boha. Takýto človek je teda dôverným priateľom Boha.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Ako slúžiť v súlade s Božími úmyslami) Z Božích slov som videla, že tí, ktorí sú Bohu skutočne verní, neberú ohľad na vlastnú bezpečnosť ani vyhliadky. Namiesto toho, to, čo Boh považuje za naliehavé, považujú za naliehavé aj oni, a čím nebezpečnejšia je situácia, tým viac sa snažia prísť na to, ako dobre vykonávať svoju povinnosť, ako podporovať slabších bratov a sestry a náležite chrániť prácu cirkvi. Avšak, keď som sa ocitla v nebezpečnom prostredí, ktoré ovplyvňovalo môj život, výsledok a konečný osud, odhodila som svoju povinnosť bokom a dokonca som ľutovala, že konám povinnosť vodkyne. Hoci to navonok nevyzeralo, že som to vzdala, jednoducho som sa svojej povinnosti nevenovala ani mysľou ani srdcom. V práci sa objavilo mnoho nedostatkov, ale ja som si to nevšimla. Nekonala som skutočnú prácu! Dnes ma Boh pozdvihol, aby som vykonávala povinnosti vodkyne, v nádeji, že dokážem prevziať túto zodpovednosť a robiť prácu cirkvi dobre, a aby mi prostredníctvom vykonávania tejto povinnosti odovzdal rôzne aspekty právd. No ja som v záujme svojej vlastnej ochrany nielenže nepreukázala vernosť vo svojej povinnosti, ale tiež som prácu brzdila. Kde v tom bola aspoň štipka svedomia? V minulosti som mala pocit, že keďže verím v Boha už toľko rokov a dokázala som zanechať svoju rodinu, vzdať sa telesných pôžitkov a tiež znášať útrapy a zaplatiť cenu pri vykonávaní svojej povinnosti, môžem byť považovaná za niekoho, kto skutočne verí v Boha a usiluje sa o pravdu. Teraz mi zjavenie vyvolané touto situáciou konečne umožnilo jasne vidieť moje skutočné duchovné postavenie. Predstúpila som pred Boha a modlila sa: „Drahý Bože, keď som zistila, že ma zradil judáš, žila som v stave, keď som chránila len samu seba. Nebola som svedomitá vo svojej povinnosti a brzdila som prácu. Cítim sa veľmi previnilo a mám výčitky svedomia. Drahý Bože, uvedomila som si, že som sebecká a opovrhnutiahodná, a už viac nechcem žiť v tomto stave. Odteraz chcem upraviť svoj stav a robiť svoju prácu dobre. Prosím Ťa, veď ma.“ Po modlitbe bolo moje srdce o niečo pokojnejšie. Rýchlo som s Wang Huiom prediskutovala, ako vyriešiť problémy v našej práci. Najprv sme preverili list s nahlásením z cirkvi v Chengnane a v súlade s princípmi sme falošného vodcu prepustili. Pokiaľ ide o prácu s textom, zistila som, že neprinášala dobré výsledky, pretože pracovníci s textom boli nedisciplinovaní, neniesli bremeno za vykonávanie svojich povinností a tiež spolu nepracovali harmonicky. Neskôr som o tomto probléme hovorila v duchovnom spoločenstve s nadriadeným a vyriešila som ho. Po období dohľadu a sledovania sa výsledky práce s textom začali zlepšovať. Keď som to videla, nemohla som sa ubrániť myšlienke, že keby som bola predtým vo svojej povinnosti svedomitejšia, práca by sa tak dlho nezdržala, takže som sa cítila ešte viac previnilo a mala som ešte väčšie výčitky svedomia, a vnútorne som sa rozhodla, že v budúcnosti budem svoju povinnosť vykonávať náležite.

Jedného dňa vo februári 2024 som dostala správu od bratov a sestier, že Wen Xi bola opäť zatknutá a zradila o mne nejaké detaily, a veľký červený drak opäť nakreslil moju podobizeň. O niekoľko dní neskôr som sa dozvedela, že sestru Yang Shuo, ktorá bola chvíľu predtým našou šoférkou, zatkla polícia. Keď som sa dozvedela všetky tieto správy v rýchlom slede, bola som zase ako na ihlách. Zvyčajnou taktikou veľkého červeného draka je človeka pred zatknutím nejaký čas sledovať a vyšetrovať, a zatkne ho až vtedy, keď si potvrdí cieľ. Nedlho predtým nás Yang Shuo dvakrát zviezla. Ak ju polícia pred zatknutím sledovala, prebehlo potom našich posledných pár sťahovaní priamo pred očami polície? Ak by ma teraz zatkli po tom, čo zatkli Yang Shuo a Wen Xi o mne zradila nejaké detaily, polícia by ma určite mučila. V prípade, že by ma ubili na smrť, neznamenalo by to, že by sa moje nádeje na spásu určite rozplynuli? Čím viac som o tom premýšľala, tým viac som sa bála, a tak som sa modlila k Bohu a prosila Ho, aby ma viedol k tomu, aby som si v tejto situácii pevne stála za svojím svedectvom. Po modlitbe bolo moje srdce o niečo pokojnejšie. Spomenula som si na niektoré Božie slová, ktoré som v tom čase čítala, vyhľadala som ich a prečítala si ich. Všemohúci Boh hovorí: „Ako zomreli učeníci Pána Ježiša? Niektorých z nich ukameňovali, iných vliekli za koňom, ukrižovali dolu hlavou alebo ich rozštvrtilo päť koní – postretli ich rôzne formy smrti. Aký bol dôvod ich smrti? Bolo to to, že spáchali nejaký zločin a boli potom popravení podľa zákona? Nie. Hlásali Pánovo evanjelium, ale ľudia vo svete ho neprijali a namiesto toho ich odsudzovali, a bili, osočovali ich, ba dokonca ich usmrcovali – takto boli umučení. … Takto v skutočnosti zomreli a odišli ich telá. Bol to spôsob ich odchodu z ľudského sveta, čo však neznamenalo, že ich výsledok bol rovnaký. Bez ohľadu na spôsob ich smrti a odchodu alebo ako to prebehlo, Boh takto neurčil konečné výsledky týchto životov, týchto stvorených bytostí. To je niečo, čo ti musí byť jasné. Naopak, bol to presne spôsob, ktorým odsúdili tento svet a podali svedectvo o Božích skutkoch. Tieto stvorené bytosti použili svoje najcennejšie životy – posledný okamih svojich životov –, aby podali svedectvo o Božích skutkoch, aby podali svedectvo o veľkej Božej moci a aby vyhlásili satanovi a svetu, že Božie skutky sú správne, že Pán Ježiš je Boh, že On je Pán a Božie vtelené telo. Ani do poslednej chvíle svojho života nikdy nezapreli meno Pána Ježiša. Nebola to forma súdu nad týmto svetom? Použili svoje životy, aby vyhlásili svetu a dokázali ľuďom, že Pán Ježiš je Pán, že Pán Ježiš je Kristus, Božie vtelené telo, že dielo vykúpenia celého ľudstva, ktoré vykonal, umožňuje tomuto ľudstvu žiť ďalej – táto skutočnosť je naveky nemenná. Do akej miery si vykonali svoju povinnosť tí, ktorí boli umučení za hlásanie evanjelia Pána Ježiša? Bolo to do najväčšej možnej miery? Ako sa táto najväčšia možná miera prejavila? (Obetovali svoje životy.) Správne, zaplatili svojimi životmi. Rodina, bohatstvo a materiálne statky tohto života sú všetko vonkajšie veci. Jediná vec, ktorá súvisí s vlastným ja, je život. Pre každého živého človeka je život to najhodnotnejšie a najvzácnejšie a práve títo ľudia dokázali obetovať to najvzácnejšie, čo mali, aby potvrdili Božiu lásku k ľudstvu a svedčili o nej. Až do samého konca, pokým nezomreli, nezapreli Božie meno ani Božie dielo a posledné chvíle svojho života využili na to, aby podávali svedectvo o existencii tejto skutočnosti – nie je to najvyššia forma svedectva? Toto je najlepší spôsob, ako vykonávať svoju povinnosť; toto znamená splniť zodpovednosť človeka. Svoju zodpovednosť nezanechali, ani keď sa im satan vyhrážal, zastrašoval ich a napokon ich prinútil zaplatiť svojimi životmi. Toto je splnenie povinnosti v najvyššej možnej miere. Čo tým chcem povedať? Chcem povedať, aby ste o Bohu podávali svedectvo a hlásali Jeho evanjelium rovnakou metódou? Nemusíš to nevyhnutne urobiť, musíš však porozumieť tomu, že je to tvoja zodpovednosť a že ak to Boh bude od teba potrebovať, mal by si to prijať ako niečo, čo je tvojou povinnosťou urobiť. Dnešní ľudia majú v sebe strach a obavy, ale na čo slúžia tieto pocity? Ak Boh nepotrebuje, aby si to robil, aký má zmysel trápiť sa nad tým? Ak Boh potrebuje, aby si to robil, nemal by si sa tejto zodpovednosti vyhýbať ani ju odmietať. Mal by si aktívne spolupracovať a prijať ju bez obáv. Bez ohľadu na to, ako človek zomrie, nemal by zomrieť pred satanom a v jeho rukách. Ak má človek zomrieť, mal by zomrieť v Božích rukách. Ľudia pochádzajú od Boha a k Bohu sa vracajú – takýto rozum a postoj by mala mať stvorená bytosť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Kázanie evanjelia je povinnosť, ktorú musia plniť všetci veriaci) Po prečítaní Božích slov som pocítila uvoľnenie. Učeníci Pána Ježiša boli prenasledovaní za hlásanie Božieho evanjelia. Niektorí boli rozštvrtení piatimi koňmi, niektorí boli ukameňovaní, iní sťatí a niektorí boli ukrižovaní dole hlavou. Kázanie evanjelia nikdy pre prenasledovanie nezanechali a až do smrti nikdy nezapreli Božie meno: svoje životy využili na to, aby podali hlasné svedectvo o Bohu. Hoci pre človeka ich telá zomreli, ich duše sa vrátili pred ich Stvoriteľa. Spomenula som si na slová Pána Ježiša: „Kto nájde svoj život, ten ho stratí, a kto stratí svoj život pre Mňa, ten ho nájde.“ (Mt 10, 39) Slová Pána Ježiša sú veľmi jasné. Ak prídete o život kvôli viere v Boha alebo pre vykonávanie svojej povinnosti, hoci vaše telo zomrie, v Bohu bude vaša duša spasená a vy získate skutočný život. Ako stvorená bytosť by som sa mala bezpodmienečne podriadiť prostrediu, ktoré usporiadal Boh. Ak by Boh dopustil, aby ma zatkol veľký červený drak, mala by som obetovať svoj život, aby som si pevne stála za svojím svedectvom o Bohu, a splniť si svoje zodpovednosti ako stvorená bytosť. Aj keby ma veľký červený drak skutočne umučil na smrť, bolo by to svedectvo, ktoré by zahanbilo satana. Bolo by to hodnotné a významné. Ak by som pokračovala ako predtým, viedla by som potupnú existenciu a myslela len na záchranu vlastnej kože, potom aj keby som si ochránila telo, nesplnila by som zodpovednosť stvorenej bytosti a nepodala by som svedectvo o Bohu. To by znamenalo skutočnú stratu príležitosti byť spasená. Keď som to pochopila, už som nebola bojazlivá ani vystrašená. Veľký červený drak ma ešte nezatkol a stále som mala príležitosti konať svoju povinnosť, takže by som mala povinnosti, ktoré mi prináležia, náležite vykonávať. Najmä pre tieto dni plné zatýkania sa práca niektorých cirkví ešte úplne neobnovila. Niektorí bratia a sestry stále žili v negativite a slabosti a veľký červený drak stále neúnavne zatýkal bratov a sestry. Mala by som vynaložiť všetko svoje úsilie a hovoriť v duchovnom spoločenstve s mojimi bratmi a sestrami o Božích úmysloch, aby sa každý mohol spoliehať na Boha, dobre vykonávať svoje povinnosti a stáť si pevne za svojím svedectvom. Keď som na to pomyslela, cítila som sa osvietená. Potom som sa modlila k Bohu a vedome som do svojich povinností vkladala celé srdce. Pokiaľ išlo o problémy v cirkevnej práci, prediskutovala som ich a hovorila o nich v duchovnom spoločenstve s Wang Huiom, aby sme ich vyriešili, a napísala som listy, aby som individuálne bola v duchovnom spoločenstve s cirkvami, ktorých práca nedosahovala dobré výsledky. Po nejakom čase rôzne body práce zaznamenali určité zlepšenie a ja som sa cítila veľmi naplnená. Bohu vďaka!