55. Prečo je tak ťažké hovoriť pravdu?
V januári 2022 som v cirkvi začala výcvik na diakonku pre evanjelium. Spočiatku som členov cirkvi veľmi nepoznala, mnohým problémom som nerozumela a nevedela som ich vyriešiť a výsledky mojej povinnosti neboli veľmi dobré. Keď som videla, že cirkevná práca na evanjeliu neprináša výsledky, veľmi som sa znepokojila. Bála som sa, že si vodca pomyslí, že mám slabú kvalitu a žiadne pracovné schopnosti a potom ma preradí na inú povinnosť. Takže vždy, keď sa vyskytol nejaký problém, vždy som to chcela ututlať, aby si vodca nevšimol moje problémy.
Jedného dňa, počas zhromaždenia, na ktorom sme hodnotili našu prácu, sa nás vodca, brat Thomas, opýtal: „Prečo sú výsledky vašej práce také slabé? Aký je dôvod?“ Keď prišiel rad na mňa, spanikárila som a nevedela som, ako odpovedať. Ešte som si ani nestihla zhodnotiť odchýlky vo svojej práci, tak som premýšľala: „Ak budem hovoriť úprimne, nepomyslí si vodca, že mám slabú kvalitu a nedokážem konať skutočnú prácu?“ V tej chvíli som si spomenula, že pred pár dňami boli traja evanjelizační pracovníci preradení na iné povinnosti, a tak som rýchlo povedala: „Niekoľkých evanjelizačných pracovníkov preradili, preto sa výsledky zhoršili.“ V srdci som však jasne vedela, že tí pracovníci neboli vo svojich povinnostiach efektívni a že ich preradenie neovplyvní celkové výsledky práce. Potom sa ma vodca opýtal: „Prečo na zhromaždenia chodí tak málo nováčikov?“ Vedela som, že niektorí bratia a sestry jasne nehovorili v duchovnom spoločenstve o pravde, ako svedčiť o Božom diele, čo viedlo k tomu, že problémy nováčikov neboli pohotovo vyriešené a časom prestali chodiť na zhromaždenia. Navyše mi chýbali skúsenosti s kázaním evanjelia a nedokázala som sledovať podrobností práce. Tieto skutočné problémy a ťažkosti som nevyriešila a v dôsledku toho boli výsledky práce naozaj slabé. Keď som o tom premýšľala, uvedomila som si, že som nerobila žiadnu skutočnú prácu. Obávala som sa však, že ak by sa to vodca dozvedel, pomyslel by si, že nemám pracovné schopnosti, že sa na túto povinnosť nehodím a že ma potom prepustí. Tak som rýchlo povedala: „Títo evanjelizační pracovníci ešte len začali výcvik a v mnohých oblastiach majú nedostatky a predstavy mnohých potenciálnych prijímateľov evanjelia sa nedali vyriešiť, preto výsledky neboli veľmi dobré.“ Keď to vodca počul, už nič viac nepovedal.
O nejaký čas neskôr boli výsledky práce na evanjeliu v našej cirkvi stále slabé. Vodca opäť prišiel skontrolovať našu prácu a opýtal sa na odchýlky v našej práci. Obávala som sa, že vodca povie, že moja kvalita je príliš slabá a že ani po takom dlhom čase sa naša práca stále nezlepšila, a že teda nie som vhodnou kandidátkou na rozvíjnie, preto som uviedla dlhý zoznam objektívnych zdôvodnení pre tieto odchýlky. Keď to vodca počul, nahneval sa a prísne ma orezal slovami: „Vždy, keď prídem skontrolovať tvoju prácu, len prídeš s kopou pochybných zdôvodnení a stále hovoríš len o problémoch druhých, akoby si ty sama žiadne nemala. Ako diakonka pre evanjelium, keď sú výsledky práce na evanjeliu slabé, neuvažuješ nad sebou, ale namiesto toho vždy zvaľuješ vinu na druhých. Nesnažíš sa len zakryť svoje vlastné problémy?“ Keď som to počula, cítila som sa tak ukrivdená, že som sa rozplakala a premýšľala som: „Tak prísne si ma orezal pred niekoľkými spolupracovníkmi. Ako si mám pred nimi zachovať tvár? Nebudú si aj oni myslieť, že som prefíkaná a nečestná?“ Čím viac som o tom premýšľala, tým viac som sa cítila ukrivdená. Vo svojej bolesti som sa modlila k Bohu: „Ó, Bože, neviem, ako mám zažiť toto orezávanie, ktoré na mňa vodca tak náhle uvalil. Prosím, osvieť ma, aby som spoznala samu seba a poučila sa.“
Počas svojich duchovných pobožností som si prečítala úryvok z Božích slov. Boh hovorí: „Skazené ľudské bytosti sa dokážu dobre maskovať. Bez ohľadu na to, čo urobia alebo akú skazenosť zjavia, vždy sa musia maskovať. Ak sa niečo pokazí alebo urobia niečo zlé, chcú zvaliť vinu na iných. Chcú, aby sa zásluhy za dobré veci pripisovali im a aby sa vina za zlé veci hodila na iných. Nie je v reálnom živote veľa takéhoto maskovania? Až príliš veľa. Robiť chyby alebo sa maskovať: čo z toho sa týka povahy? Maskovanie sa týka povahy, zahŕňa arogantnú povahu, podlosť a nečestnosť; Boh ho obzvlášť neznáša. Keď sa maskuješ, v skutočnosti každý chápe, o čo ide, ale ty si myslíš, že ostatní to nevidia, a snažíš sa všemožne hádať a ospravedlňovať sa v snahe zachovať si tvár a presvedčiť všetkých, že si neurobil nič zlé. Nie je to hlúpe? Čo si o tom myslia ostatní? Ako sa cítia? Znechutení a zhnusení. Ak urobíš chybu, no dokážeš k nej pristupovať správne, dovolíš všetkým ostatným, aby o nej hovorili, pripustíš, aby ju komentovali a rozlíšili, a dokážeš byť k tomu otvorený a rozobrať to, aký názor budú mať na teba všetci ostatní? Povedia, že si čestný človek, pretože tvoje srdce je otvorené Bohu. Prostredníctvom tvojich činov a správania budú môcť uvidieť tvoje srdce. No ak sa pokúsiš zamaskovať a všetkých oklamať, ľudia o tebe nebudú mať dobrú mienku a povedia, že si hlupák a nemúdry človek. Ak sa nebudeš snažiť predstierať alebo ospravedlňovať sa a ak si dokážeš priznať svoje chyby, každý povie, že si čestný a múdry. A čo ťa robí múdrym? Každý robí chyby. Každý má chyby a nedostatky. A vlastne každý má rovnakú skazenú povahu. Nemysli si o sebe, že si ušľachtilejší, dokonalejší a láskavejší ako ostatní; to je vonkoncom nerozumné. Len čo ti budú skazené povahy ľudí a podstata a pravá tvár ich skazenosti jasné, nebudeš sa snažiť zakrývať svoje vlastné chyby a ani iným ľuďom nebudeš vyčítať ich chyby – dokážeš správne čeliť obom. Len vtedy sa staneš prezieravým a nebudeš robiť hlúpe veci, vďaka čomu sa staneš múdrym. Tí, ktorí nie sú múdri, sú hlúpi ľudia a vždy sa zaoberajú svojimi malými chybami, zatiaľ čo sa zakrádajú v zákulisí. Je nechutné byť toho svedkom. To, čo robíš, je ostatným ľuďom v skutočnosti okamžite zrejmé, no napriek tomu sa stále nehanebne pretvaruješ. Pre ostatných to vyzerá ako klauniáda. Nie je to hlúpe? To naozaj je. Hlúpi ľudia nemajú žiadnu múdrosť. Bez ohľadu na to, koľko kázní si vypočujú, stále nechápu pravdu a nič nevidia tak, ako to v skutočnosti je. Nikdy sa neprestanú správať arogantne a myslia si, že sú iní ako ostatní a že sú váženejší – to je arogancia a samospravodlivosť, to je hlúposť. Hlupáci nemajú duchovné porozumenie, však? Záležitosti, v ktorých si hlúpy a nerozumný, sú záležitosti, v ktorých nemáš duchovné porozumenie a nemôžeš ľahko pochopiť pravdu. To je realita tejto záležitosti.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Princípy, podľa ktorých by si mal človek počínať) Z Božích slov som si uvedomila, že nikto nie je dokonalý, že každý má nedostatky a nedokonalosti a vo svojich povinnostiach robí chyby, a že je to úplne normálne. V Božích očiach nezáleží na tom, či sú ľudia nerozumní alebo robia chyby, ale ak si svoje chyby nepriznajú, vždy si nasadia masku a úmyselne skrývajú pravdu, potom sa v tom skrýva arogantná, nečestná a podlá satanská povaha, a to je pre Boha absolútne nechutné a ohavné. Pomyslela som na seba. Keď nás vodca požiadal, aby sme zhrnuli našu prácu, odhalilo to mnohé problémy v mojich povinnostiach, a bála som sa, že na vodcu zanechám zlý dojem. Ešte viac som sa bála, že stratím svoje postavenie diakonky pre evanjelium a príležitosť na rozvíjanie. Aby som si ochránila svoju hrdosť a postavenie, úmyselne som sa vyhýbala svojim problémom a len som vytiahla nejaké objektívne zdôvodnenia, aby som sa pokúsila vodcu oblafnúť, hovorila som veci ako to, že evanjelizační pracovníci nedokázali jasne hovoriť v duchovnom spoločenstve o pravde a nedokázali riešiť problémy nováčikov a že niektorých evanjelizačných pracovníkov preradili. To všetko sa stalo výhovorkami pre pokles výsledkov v mojej povinnosti, výhovorkami, ktorými som zakrývala svoje slabé pracovné schopnosti a skutočnosť, že som nekonala skutočnú prácu, a to všetko, aby som si zachovala dojem, ktorý o mne vodca mal. V skutočnosti sa vodca zaoberal podrobnosťami našich povinností, pretože mi chcel prakticky pomôcť vyriešiť problémy, ktoré som mala, aby som mohla túto povinnosť konať lepšie, ale ja som nebola ochotná prijať to pozitívne a odmietla som sa podeliť o svoje nedostatky. Namiesto toho som si lámala hlavu, aby som našla výhovorky a oklamala ľudí, a predstierala som, že som človek s dobrou kvalitou a pracovnými schopnosťami. Bola som naozaj pokrytecká a nečestná! Boh všetko podrobne skúma a prísne orezávanie od vodcu ma prebudilo. Musela som rýchlo preskúmať samú seba.
Neskôr mi jedna sestra poslala úryvok Božích slov a ja som začala svoje problémy vidieť jasnejšie. Všemohúci Boh hovorí: „Satanove slová majú určitú charakteristiku – po jeho slovách si škrabeš hlavu a nie si schopný vnímať ich pôvod. Satan má niekedy svoje motívy a hovorí zámerne, a niekedy ho vedie jeho prirodzenosť a slová vychádzajú rovno z jeho úst spontánne. Satan tieto slová dlho nezvažuje, vyslovuje ich bez rozmýšľania. Keď sa ho Boh opýtal, odkiaľ prichádza, odpovedal niekoľkými nejednoznačnými slovami. Si veľmi zaskočený a nikdy sa presne nedozvieš, odkiaľ satan prichádza. Je medzi vami niekto, kto takto rozpráva? Čo je to za reč? (Je nejednoznačná a nedáva určitú odpoveď.) Akými slovami by sme mali opísať takúto reč? Odpútava pozornosť a je zavádzajúca. Povedzme, že niekto nechce, aby ostatní vedeli, čo včera robil. Opýtaš sa ho: ‚Včera som ťa videl. Kam si šiel?‘ Nepovie ti priamo, kam šiel. Namiesto toho povie: ‚To bol včera deň. Unavil som sa ako kôň!‘ Odpovedal na tvoju otázku? Áno, nedal ti však odpoveď, ktorú si chcel. V tomto spočíva ‚geniálnosť‘ ľstivej ľudskej reči. Nikdy nezistíš, čo mal na mysli, ani nepostrehneš zdroj či zámer jeho slov. Nevieš, čomu sa chce vyhnúť, pretože vo svojom srdci má svoj vlastný príbeh – toto je zákerné konanie. Je medzi vami niekto, kto tiež často takto rozpráva? (Áno.) Aký je váš zámer? Ide vám občas o to, aby ste chránili svoje vlastné záujmy, zachovali si hrdosť, postavenie a imidž, ochránili tajomstvá zo svojho súkromného života? Nech je váš zámer akýkoľvek, nemožno ho oddeliť od vašich záujmov – je s nimi spojený. Nie je toto prirodzenosť človeka? Všetci, ktorí majú takúto prirodzenosť, sú v blízkom vzťahu so satanom alebo sú dokonca jeho rodina. Môžeme to takto povedať, či nie? Keď to zovšeobecníme, takýto prejav je odporný a odpudivý.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný IV) Boh odhaľuje, že satan hovorí skutočne prefíkane a nečestne, vždy chodí okolo horúcej kaše a mätie ľudí. Jeho obvyklou taktikou je odvádzať pozornosť a zmiasť, zavádza ľudí až do bodu, keď nedokážu rozlíšiť pravdu o veciach. Pozrela som sa na seba vo svetle odhalenia Božích slov. Spomenula som si, že zakaždým, keď sa vodca pýtal na dôvod slabých výsledkov našej práce, vždy som sa zdráhala odpovedať na jeho otázky priamo. Dobre som vedela, že som nekonala žiadnu skutočnú prácu, ale bála som sa, že ak poviem pravdu, ovplyvní to dojem, ktorý o mne vodca mal, takže pri každej otázke som si lámala hlavu, aby som našla spôsob, ako zvaliť vinu na druhých a použiť objektívne zdôvodnenia, aby som vodcu oklamala. Dokonca som prekrúcala fakty a snažila sa zvaliť vinu na evanjelizačných pracovníkov, aby som odvrátila pozornosť vodcu. Znova a znova som používala klamstvo, aby som ho zaviedla a lži mi išli z úst ľahko. Moja prirodzenosť bola rovnaká ako satanova – skutočne podlá! Tiež som si spomenula, ako som v minulosti, keď som dosahovala dobré výsledky vo svojich povinnostiach, aktívne zdieľala svoje úspešné skúsenosti, aby som všetkým ukázala, že mám pracovné schopnosti a cieľ vo svojej práci. Keď však slabé výsledky odhalili moje problémy, mlčala som zo strachu, že ľudia uvidia moje problémy a odchýlky. Keď som sa pozrela späť na tieto chvíle, cítila som sa úplne znechutená sama sebou. Vo svojich povinnostiach som myslela len na svoju vlastnú slávu, zisk a postavenie a kedykoľvek som sa mohla ukázať v dobrom svetle, neustále som sa predvádzala. Ale teraz, pretože som nekonala svoju povinnosť dobre a uškodila som práci, stala som sa ako korytnačka, ktorá skrýva hlavu do panciera. Každý, kto má čo i len trochu svedomia a rozumu, by sa cítil zaviazaný Bohu, ak by nekonal svoju povinnosť dobre, a snažil by sa nájsť spôsob, ako vyriešiť problémy vo svojej povinnosti. Ale nielenže som nekonala žiadnu skutočnú prácu, zakrývala som svoje problémy a vyhýbala sa zodpovednosti, aby som si ochránila svoje postavenie, v dôsledku čoho vodca nepoznal pravý stav práce a nemohol včas riešiť problémy. Nebránila som tým práci na evanjeliu? Keď som o tom premýšľala, trochu som sa zľakla, tak som sa modlila k Bohu, ochotná kajať sa.
Potom som si prečítala jeden úryvok Božích slov: „Ak ste vodcami alebo pracovníkmi, bojíte sa, že sa Boží dom bude pýtať na vašu prácu a dohliadať na ňu? Bojíte sa, že Boží dom objaví nedostatky a odchýlky vo vašej práci a oreže vás? Bojíte sa, že keď Zhora spozná vašu skutočnú kvalitu a duchovné postavenie, bude vás vidieť v inom svetle a nebude vás brať do úvahy pri povyšovaní? Ak máš tieto obavy, dokazuje to, že tvoje motivácie nie sú v záujme cirkevnej práce, pracuješ pre povesť a postavenie, čo dokazuje, že máš povahu antikrista. Ak máš povahu antikrista, máš tendenciu kráčať po ceste antikristov a páchať všetko zlo spôsobované antikristami. Ak v srdci nemáš strach z toho, že Boží dom dohliada na tvoju prácu, a ak si schopný poskytnúť reálne odpovede na otázky a dopytovanie Zhora bez toho, aby si čokoľvek skrýval, a hovoríš toľko, koľko vieš, potom bez ohľadu na to, či to, čo hovoríš, je správne alebo nie, bez ohľadu na skazenosť, ktorú si odhalil – dokonca aj keby si zjavil povahu antikrista – v žiadnom prípade nebudeš charakterizovaný ako antikrist. Kľúčové je, či si schopný spoznať svoju vlastnú povahu antikrista a či si schopný hľadať pravdu, aby si ten problém vyriešil. Ak si niekým, kto prijíma pravdu, tvoja povaha antikrista sa dá napraviť. Ak veľmi dobre vieš, že máš povahu antikrista, a napriek tomu nehľadáš pravdu, aby si to vyriešil, ak sa dokonca snažíš zatajovať problémy, ktoré sa vyskytnú, alebo o nich klamať a vyhýbaš sa zodpovednosti a ak neprijímaš pravdu, keď si podrobený orezávaniu, potom to je vážny problém a neodlišuješ sa od antikrista. Keď vieš, že máš povahu antikrista, prečo sa jej neodvážiš čeliť? Prečo k tomu nemôžeš pristupovať úprimne a povedať: ‚Ak sa Zhora opýta na moju prácu, poviem všetko, čo viem, a aj keď vyjdú na svetlo zlé veci, ktoré som urobil, a Zhora ma už nebude využívať, keď sa to dozvie, a ja stratím svoje postavenie, aj tak jasne poviem, čo musím?‘ Tvoj strach z dohľadu nad tvojou prácou a z dopytovania ohľadom nej zo strany Božieho domu dokazuje, že svoje postavenie si ceníš viac ako pravdu. Nie je to vari povaha antikrista? Vážiť si postavenie nadovšetko je povaha antikrista. Prečo si tak ceníš postavenie? Aké výhody môžeš vďaka postaveniu získať? Ak by ti postavenie prinieslo katastrofu, ťažkosti, rozpaky a bolesť, stále by si si ho cenil? (Nie.) Z postavenia plynie množstvo výhod, sú to veci ako závisť, rešpekt, úcta a lichôtky od iných ľudí, rovnako ako ich obdiv a uznanie. Tvoje postavenie ti prináša aj pocit nadradenosti a privilegovanosti, čo ti dáva hrdosť a pocit vlastnej hodnoty. Navyše si môžeš užívať aj veci, ktoré iní nemôžu, napríklad výhody postavenia a osobitné zaobchádzanie. Sú to veci, na ktoré sa neodvažuješ ani pomyslieť, také, po ktorých túžiš vo svojich snoch. Ceníš si tieto veci? Ak je postavenie len prázdne, bez reálneho významu a jeho obhajoba neslúži žiadnemu reálnemu zmyslu, nie je vari hlúpe ceniť si ho? Ak sa dokážeš vzdať vecí ako sú záujmy a pôžitky tela, potom ťa sláva, zisk a postavenie nebudú viac zväzovať. Čo teda treba vyriešiť ako prvé, aby sa vyriešili problémy súvisiace s cenením si postavenia a usilovaním sa oň? V prvom rade prenikni do prirodzenosti problému páchania zla a zapájania sa do úskokov, zatajovania a zakrývania ako aj odmietania dohľadu, skúmania a vyšetrovania Božieho domu s cieľom využívať výhody postavenia. Nie je to do očí bijúce odolávanie a odporovanie Bohu? Ak dokážeš preniknúť do prirodzenosti a dôsledkov túžby po výhodách postavenia, problém usilovania sa o postavenie sa vyrieši. Ak nedokážete prezrieť podstatu baženia po výhodách postavenia, tento problém sa nikdy nevyrieši.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Ôsmy bod: Chceli by, aby sa ostatní podriaďovali len im, nie pravde ani Bohu (Druhá časť)) Boh odhalil presne môj stav. Bála som sa, že vodca pri kontrole práce odhalí moje nedostatky a chyby v povinnostiach, a ešte viac som sa bála, že uvidí moju slabú kvalitu a nedostatok pracovných schopností a prepustí ma. Aby som si udržala svoje postavenie, zo všetkých síl som sa skrývala a maskovala, konala som podvodne, prekrúcala fakty a lámala si hlavu, ako sa vyhnúť zodpovednosti. Hoci moje triky a klamstvo na chvíľu ochránili moje postavenie, uškodili cirkevnej práci. Kráčala som po ceste antikrista! Pomyslela som na mnohých antikristov a zlých ľudí okolo seba, ktorí boli vyradení. Kedysi mali postavenie a ostatní ich obdivovali, ale vo svojej prirodzenosti nemilovali pravdu. Zastávali pozície, ale nekonali žiadnu skutočnú prácu a dokonca narúšali a vyrušovali prácu cirkvi, aby si ochránili svoje postavenie, a nakoniec boli vypudení pre mnohé zlo, ktoré napáchali. Tieto príklady z minulosti mi slúžili ako varovanie a pripomienka, a ak nebudem činiť pokánie, Boh ma vyradí presne ako ich. Tiež som pochopila, že vodcovia a pracovníci sa pýtajú na prácu a kontrolujú ju, aby odhalili a vyriešili problémy a zlepšili postup a výsledky práce. Ale bola som naozaj nečestná a neustále som bola voči vodcom a pracovníkom podozrievavá. Myslela som si, že keď dohliadajú na prácu a kontrolujú ju, ak nájdu čo i len malý problém alebo odchýlku, ľudí prepustia. Tento môj pohľad bol úplne nezmyselný!
Neskôr som si prečítala ďalší úryvok Božích slov, ktorý mi objasnil cestu praktizovania. Všemohúci Boh hovorí: „Ak chcete dosiahnuť rýchly pokrok, pokiaľ ide o pravdu, musíte sa naučiť spolupracovať v harmónii s ostatnými, klásť viac otázok a viac hľadať. Len potom bude váš život rýchlo rásť a problémy budete schopní riešiť pohotovo bez akéhokoľvek zdržania. Keďže si bol práve povýšený a stále si v skúšobnej dobe a pravde ešte skutočne nerozumieš ani nemáš pravdu-realitu – keďže ti ešte stále chýba toto duchovné postavenie – nemysli si, že tvoje povýšenie znamená, že máš pravdu-realitu; nie je to tak. Na povýšenie a rozvíjanie ťa vybrali iba preto, lebo máš zmysel pre bremeno voči práci a máš kvalitu vodcu. Takýto rozum by si mal mať. Ak po povýšení a po tom, čo sa staneš vodcom alebo pracovníkom, začneš presadzovať svoje postavenie a veriť, že si niekým, kto sa usiluje o pravdu, a že máš pravdu-realitu – a ak sa tváriš, že rozumieš a že si duchovný bez ohľadu na to, aké problémy majú bratia a sestry –, potom je to hlúpy spôsob bytia, rovnaký ako u pokryteckých farizejov. Musíš hovoriť a konať pravdivo. Keď nerozumieš, môžeš sa opýtať iných alebo hľadať duchovné spoločenstvo u Zhora – na tom nie je nič zahanbujúce. Dokonca aj keď sa nepýtaš, Zhora bude stále poznať tvoje pravé duchovné postavenie a bude vedieť, že ti chýba pravda-realita. Hľadanie a duchovné spoločenstvo je to, čo by si mal robiť; to je rozum, ktorý by sa mal nachádzať v normálnej ľudskej prirodzenosti, a princíp, ktorého by sa mali držať vodcovia a pracovníci. Nie je to niečo, za čo sa treba hanbiť. Ak si myslíš, že keď si raz vodcom, je trápne nerozumieť princípom alebo neustále klásť iným ľuďom alebo Zhora otázky a bojíš sa, že sa na teba ostatní budú pozerať zvrchu, a potom sa v dôsledku toho pretvaruješ a predstieraš, že všetkému rozumieš, že všetko vieš, že máš pracovnú schopnosť, že môžeš vykonávať akúkoľvek cirkevnú prácu a nepotrebuješ nikoho, kto by ti pripomínal alebo bol s tebou v duchovnom spoločenstve, ani nikoho, aby ťa zaopatroval alebo ťa podporoval, potom je to nebezpečné a si príliš arogantný a samospravodlivý, príliš ti chýba rozum.“ (Slovo, zv. V: Zodpovednosti vodcov a pracovníkov. Zodpovednosti vodcov a pracovníkov (5)) Z Božích slov som pochopila, že ľudia nie sú povýšení a rozvíjaní preto, lebo dokážu dobre vykonávať každú úlohu alebo majú vynikajúce pracovné schopnosti, ale skôr preto, lebo dostávajú príležitosť dostať výcvik sa na základe svojich silných stránok. V skutočnosti, keď niekto začne mať výcvik v nejakej povinnosti, je normálne, že má veľa nedostatkov a chýb. Ľudia, ktorí majú skutočne ľudskú prirodzenosť a rozum, sa budú učiť od druhých a hľadať vedenie s úprimným a pokorným srdcom, a budú otvorene hovoriť o ťažkostiach alebo odchýlkach vo svojej práci, aby mohli dostať vedenie a pomoc od druhých, pochopiť princípy a čo najrýchlejšie vyriešiť problémy, ktoré sa vyskytujú v ich povinnostiach. Naopak, ľudia s arogantnou povahou sa snažia skrývať a maskovať, keď sa stretnú s vecami, ktorým nerozumejú, a odmietajú dovoliť, aby ostatní videli ich problémy a nedostatky. To im nielen bráni v získaní praktického výcviku a pokroku v akejkoľvek oblasti, ale čo je vážnejšie, zdržiava to prácu cirkvi. V tej chvíli som cítila, že som bola naozaj nerozumná. Tým, že som neustále zakrývala svoje problémy, nielenže som žila v bolesti, ale aj som uškodila práci cirkvi. Keď som si to uvedomila, v tichosti som sa v pokání modlila k Bohu, rozhodnutá praktizovať pravdu a usilovať sa o to, aby som bola čestným človekom, prijímať dohľad, kontroly, duchovné spoločenstvo a vedenie vodcov a pracovníkov a dobre konať svoje povinnosti.
Neskôr, keď vodca opäť kontroloval našu prácu, praktizovala som, ako byť čestným človekom, a keď sa v mojich povinnostiach vyskytli problémy, otvorene som sa o ne podelila s vodcom. Raz sa Thomas opýtal, prečo práca na evanjeliu v poslednom čase nepreukázala výrazný pokrok. Keď som to počula, opäť som znervóznela a pomyslela som si: „Už je to tak dlho a stále som neurobila žiadny skutočný pokrok. Nebudú si všetci myslieť, že sa na túto povinnosť nehodím, pretože mám slabú kvalitu?“ V tej chvíli som si spomenula na úryvok Božích slov, ktorý som čítala. Všemohúci Boh hovorí: „Bez ohľadu na to, s akými problémami sa stretneš, musíš hľadať pravdu, aby si ich vyriešil; v žiadnom prípade sa nesmieš pretvarovať ani iným ukazovať falošný obraz. Či už ide o tvoje nedostatky, nedokonalosti, chyby alebo skazené povahy, musíš sa otvoriť a hovoriť o všetkých týchto veciach v duchovnom spoločenstve. Nezakrývaj ich. Naučiť sa otvoriť je prvým krokom k vstupu do života a je to prvá prekážka, ktorú je najťažšie zdolať. Keď túto prekážku zdoláš, vstúpiť do pravdy bude ľahké. Keď urobíš tento krok, čo to bude znamenať? Bude to znamenať, že otváraš svoje srdce, úplne sa odhaľuješ a otváraš o každej svojej časti – či už dobrej alebo zlej, pozitívnej alebo negatívnej – a vynášaš to na svetlo, aby to videli ostatní ľudia aj Boh, pričom pred Bohom nič neskrývaš ani nezatajuješ, nepoužívaš voči Bohu žiadnu pretvárku, zradnosť ani klamstvo a rovnako úprimný si aj k iným ľuďom. Takto budeš žiť vo svetle; nielenže ťa Boh bude podrobne skúmať, ale aj ostatní ľudia uvidia, že tvoje konanie má princípy a transparentnosť. Nemusíš používať žiadne prostriedky na ochranu svojej povesti, obrazu a postavenia a nemusíš svoje chyby nijako zatajovať ani zakrývať. Nemusíš vynakladať toto zbytočné úsilie. Ak sa dokážeš týchto vecí vzdať, tvoj život bude veľmi uvoľnený, bez obmedzení a bolesti a budeš žiť úplne vo svetle.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Tretia časť) Božie slová mi dali motiváciu praktizovať pravdu. Boh miluje čestných ľudí a tých, ktorí si svoje povinnosti konajú pragmaticky. Takí ľudia sa neskrývajú ani sa nepretvarujú; bez ohľadu na to, akú skazenosť alebo nedostatky majú, sú schopní jednoducho a otvorene byť v duchovnom spoločenstve s každým a hľadať pravdu, aby tieto problémy vyriešili. Toto je správna cesta a len tak môže človek žiť slobodne a cítiť sa oslobodený. Už som sa nemohla viac pretvarovať. Musela som byť čestným človekom. Musela som všetkým zjaviť svoje pravé ja bez ohľadu na to, ako sa na mňa budú ostatní pozerať. Musela som uprednostniť prácu cirkvi a praktizovať podľa Božích slov. S touto myšlienkou som otvorene hovorila o svojich skutočných ťažkostiach. Každý mi na základe mojich problémov poskytol niekoľko návrhov na ďalšiu prácu a vodca mal so mnou duchovné spoločenstvo aj o tom, ako zlepšiť efektivitu práce a o princípoch dohľadu nad prácou na evanjeliu. Neskôr som istý čas praktizovala podľa cesty, ktorú mi všetci navrhli, a výsledky práce na evanjeliu sa postupne zlepšovali, a bratia a sestry boli vo svojich povinnostiach motivovanejší. V srdci som bola Bohu naozaj vďačná! Zároveň som sa však cítila zahanbená a plná ľútosti, pretože som sa vo svojich povinnostiach spoliehala na svoju skazenú povahu a neustále som sa snažila chrániť si svoju hrdosť a postavenie, čím som zdržiavala prácu cirkvi. Teraz si už nelámem hlavu hľadaním výhovoriek a pretvarovaním sa a cítim sa oveľa uvoľnenejšie a pokojnejšie. Viem, že od skutočne čestného človeka mám ešte ďaleko, ale som ochotná v budúcnosti pri konaní svojich povinností zveriť svoje srdce Bohu a usilovať sa byť čestným človekom, ktorý prijíma podrobné skúmanie Boha a dohľad ostatných.
