56. Zotrvanie v povinnostiach uprostred protivenstiev

Ráno 21. marca 2023 som dostala list od jednej sestry, v ktorom písala, že po ich zhromaždení bol pri vybavovaní nejakých záležitostí zatknutý vodca menom Zhao Jun, a požiadala nás, aby sme rýchlo vykonali následné práce. Keď som sa to dozvedela, zmocnila sa ma úzkosť a rozbúšilo sa mi srdce: „Zhao Jun pôsobí v našej cirkvi už vyše roka a navštívil mnoho hostiteľských domácností, takže tých, ktorí tam konajú svoje povinnosti, a knihy Božích slov, ktoré sa tam nachádzajú, treba premiestniť. Kam ich teraz môžeme presunúť? Ak polícia zistí, že Zhao Jun bol hlavným vodcom zodpovedným za tunajšiu prácu, pravdepodobne budú túto oblasť sledovať, aby pochytali ľudí. Len pred niekoľkými dňami bol Zhao Jun v hostiteľskej domácnosti, kde som bývala.“ Cítila som, že som vo veľkom nebezpečenstve a že ma môžu kedykoľvek zatknúť. V srdci som neustále volala k Bohu a prosila Ho, aby ochránil moje srdce. Po modlitbe som pocítila trochu väčší pokoj. Spomenula som si na tieto Božie slová: „Viera je ako most z jedného brvna: tí, ktorí lipnú na živote a boja sa smrti, budú mať ťažkosti cezeň prejsť, ale tí, čo sú pripravení položiť život, môžu prejsť istým krokom a bez obáv. Ak ľudia prechovávajú váhavé a bojazlivé myšlienky, je to preto, že ich podviedol satan, ktorý sa obáva, že prekročíme most viery, aby sme vstúpili do Boha.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 6. kapitola) Vďaka Božím slovám som porozumela, že táto situácia je pre mňa skúškou. Keby som bola zbabelá, nesplnila si svoju zodpovednosť a viedlo by to k tomu, že by knihy Božích slov padli do rúk polície, nebolo by to zanedbanie mojej povinnosti? Musela som chrániť záujmy cirkvi a zažívať Božie dielo s vierou. Toto uvedomenie mi dodalo istotu a ponáhľala som sa to prebrať s bratmi a sestrami, s ktorými som spolupracovala. Rozdelili sme sa, aby sme premiestnili knihy Božích slov a tých, ktorí konali svoje povinnosti.

Krátko po dokončení premiestňovania sme dostali list od vyšších vodcov, v ktorom sa uvádzalo, že sestru Liu Wei, ktorá so mnou spolupracovala, tiež zatkli. Tvárou v tvár týmto neustálym zatýkaniam som zrazu pocítila, ako mi zoslablo a ochablo celé telo, a pomyslela som si: „Ako mohli zatknúť aj Liu Wei? Spolupracovala som s ňou pri našich povinnostiach vyše roka. Znamená to, že aj mňa sleduje polícia? Ak ma sledujú, môžu ma kedykoľvek a kdekoľvek zatknúť! Ak ma polícia chytí, zmlátia ma na pokraj smrti. Čo ak ma nakoniec naozaj ubijú na smrť alebo ma zmrzačia?“ Myslela som aj na to, že Liu Wei pozná domáce adresy mnohých bratov a sestier, ktorí si konajú svoje povinnosti, takže som musela rýchlo premiestniť bratov a sestry a knihy Božích slov, ktoré boli v ohrození. Pri pomyslení na to všetko sa ma zmocnila obrovská úzkosť, takže som si rýchlo kľakla a modlila sa k Bohu: „Bože! Správa o zatknutí Liu Wei ma naplnila veľkou úzkosťou a strachom. Neviem, čo mám teraz robiť. Bože! Moje duchovné postavenie je príliš malé a neviem, ako túto situáciu zvládnuť. Prosím, osvieť ma, veď ma a daj mi vieru.“ Po modlitbe som si spomenula na tieto Božie slová: „Mal by si vedieť, že to Ja povoľujem a usporadúvam celé tvoje okolité prostredie. Ujasni si to a uspokoj Moje srdce v prostredí, ktoré som ti dal. Neboj sa toho ani onoho, Všemohúci Boh zástupov bude určite s tebou; On je vašou záložnou silou a On je vaším štítom.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 26. kapitola) Božie slová mi dodali vieru a odvahu. Boh mi je oporou a kým sa budem na neho spoliehať a vzhliadať k nemu, bude so mnou. Teraz, keď Liu Wei zatkli, musela som nájsť spôsob, ako premiestniť knihy Božích slov a tých, ktorí konajú svoje povinnosti. Bola to moja povinnosť a zodpovednosť. Vďaka tejto myšlienke som cítila menšiu úzkosť. Niečo po desiatej večer toho dňa sme si s jedným bratom tieto úlohy medzi sebou rozdelili.

Krátko nato sme dostali ďalší list od vyšších vodcov, v ktorom sa uvádzalo, že Zhao Jun sa priznal ku všetkým povinnostiam, ktoré konal, ale v tej chvíli sa ešte nevedelo, či zradil aj niečo iné, a tak nás varovali, aby sme boli opatrní. Pomyslela som si: „Ak Zhao Jun prezradí, že som vodkyňa, bude so mnou polícia zaobchádzať aspoň trochu mierne? Ak ma zatknú, dokážem zniesť mučenie týchto démonov ČKS? Čo ak ma ubijú na smrť?“ Čím viac som na to myslela, tým viac som sa bála a naozaj som chcela z tohto nebezpečného miesta čo najskôr odísť. Ale potom som si spomenula na to, že zatkli bratov a sestry, s ktorými som spolupracovala, a na to, že treba vykonať následné práce. Keby som si v tejto kritickej chvíli nesplnila svoju zodpovednosť, nebola by som len ako korytnačka, ktorá sa sťahuje späť do svojho panciera? Keby som sa tvárou v tvár nebezpečenstvu ukryla a nedbala by som na bezpečnosť kníh Božích slov a bratov a sestier, bolo by to úplne nezodpovedné a znamenalo by to vážnu zradu Boha! Ale bála som sa, že ak neodídem, zatknú ma. Modlila som sa k Bohu: „Bože, chcem sa vzdať svojej povinnosti a odísť z tohto miesta, ale viem, že to nie je v súlade s Tvojimi úmyslami. Bože, prosím, daj mi vieru a silu, aby som v tejto situácii dokázala pevne stáť.“

Neskôr som si prečítala úryvok z Božích slov: „Bez ohľadu na to, aký ‚nesmierne mocný‘ je satan, aký je trúfalý a ambiciózny, aká veľká je jeho schopnosť spôsobovať škodu, aké rozsiahle sú jeho schopnosti kaziť a lákať človeka, aké chytré sú triky a intrigy, ktorými zastrašuje človeka, alebo aké rozmanité sú formy jeho existencie, nikdy nedokázal stvoriť jedinú živú bytosť, stanoviť zákony alebo pravidlá pre existenciu všetkých vecí, ani vládnuť či mať zvrchovanosť nad akýmkoľvek predmetom, či už živým alebo neživým. Vo vesmíre a na oblohe neexistuje jediná osoba ani vec, ktorá ním bola privedená k bytiu alebo ktorá existuje vďaka nemu; neexistuje jediná osoba ani vec, ktorá je pod jeho zvrchovanosťou alebo ktorú ovláda. Naopak, nielenže musí existovať pod Božou nadvládou, ale musí aj poslúchať všetky Božie príkazy a nariadenia. Bez Božieho dovolenia sa satan nemôže len tak ľahko dotknúť ani kvapky vody či zrnka piesku na zemi; bez Božieho dovolenia sa satan nemôže zahrávať ani s mravcami na zemi, nieto ešte s ľudstvom, ktoré stvoril Boh. V Božích očiach je satan podradnejší ako ľalie na vrchu, ako vtáky lietajúce vo vzduchu, ako ryby v mori a ako červy na zemi. Jeho úlohou medzi všetkými vecami je slúžiť všetkým veciam, slúžiť ľudstvu a slúžiť Božiemu dielu a Jeho plánu riadenia. Bez ohľadu na to, aká zlomyseľná je jeho prirodzenosť a aká podlá je jeho podstata, jediné, čo môže robiť, je poslušne plniť svoju funkciu: poskytovať službu Bohu – dobre slúžiť ako protipól. Také je jadro a pôvodné postavenie satana. Jeho podstata nemá nič spoločné so životom, s mocou ani autoritou; je len hračkou v Božích rukách, len strojom, ktorý Boh používa na službu!“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný I) Pri uvažovaní nad Božími slovami som získala vieru a silu a uvedomila som si, že všetky veci a udalosti sú v Božích rukách. Bez ohľadu na to, aký zúrivý a podlý je veľký červený drak, je len pešiakom v Božej ruke a nástrojom, ktorý slúži Bohu na to, aby zdokonalil svoj vyvolený ľud. Bez Božieho dovolenia nám satan nemôže nič urobiť, nech by bol akokoľvek zúrivý. Spomenula som si na jednu decembrovú noc v roku 2012, keď počas zhromaždenia vtrhlo dnu sedem alebo osem policajtov. Kým nedávali pozor, chopila som sa príležitosti a vybehla som von. Keď som však prišla k bráne sídliska, zablokovali mi cestu dvaja policajti, ktorí tam strážili, tak som sa otočila a bežala späť. Polícia zmobilizovala tím, aby prehľadali každú domácnosť na sídlisku a chytili ma. Keď už sa chystali prehľadať druhé poschodie, kde som sa ukrývala, skryla som sa do kúta pri schodoch, a keď polícia prišla prehľadať túto stranu, unikla som cez hlavný vchod sídliska. Na moje prekvapenie ma tí dvaja strážnici ani nespoznali a ja som len o vlások unikla pohrome. A takisto aj tentoraz, keď boli zatknutí Zhao Jun a Liu Wei, sa podľa našich predstáv miesto, kde sme sa nachádzali, zdalo byť veľmi nebezpečné, a počas tohto obdobia som neustále vykonávala následné práce a vystavovala sa riziku, že ma môžu sledovať a kedykoľvek zatknúť. Ale bez Božieho dovolenia ma polícia nemohla zatknúť, bez ohľadu na to, akí boli zúriví. Z týchto skutočností som videla Božiu všemohúcnosť a zvrchovanosť a to, že všetko je v Božích rukách. Keby to Boh nedovolil, polícia by ma nemohla chytiť, nech by akokoľvek chcela, a ak by Boh dopustil, aby ma zatkli, nedokázala by som uniknúť, bez ohľadu na to, kam by som sa schovala. Keď som si to uvedomila, získala som vieru a silu a pokračovala som vo vykonávaní následných prác.

Ráno 16. mája som sa dozvedela, že zatkli aj ďalšiu sestru, s ktorou som spolupracovala, Xin Yi, a bolo mi veľmi ťažko na srdci. Vyšší vodcovia nám poslali list, v ktorom na nás naliehali, aby sme rýchlo upozornili bratov a sestry v hostiteľskej domácnosti Xin Yi, aby sa premiestnili. Pomyslela som si: „Ak ich pôjdem upozorniť a polícia tam bude číhať, nevbehnem rovno do pasce? Čo ak polícia vie, že pôsobím ako vodkyňa? Ešte viac by ma mučili. Aj keby ma nezabili, určite by ma zmrzačili! A čo ak zomriem? Mohla by som byť potom ešte spasená?“ Čím viac som na to myslela, tým viac som sa bála. Cítila som, že som vo veľkom nebezpečenstve. Podišla som k oknu, zhlboka som si povzdychla a premýšľala: „Mám ísť alebo nie? Ak nepôjdem, ostatní bratia a sestry nebudú môcť nájsť hostiteľskú domácnosť Xin Yi. Budem sa len prizerať, ako zatknú bratov a sestry, ktorí tam sú?“ Dlho a tuho som o tom premýšľala, cítila som bolesť a neistotu, čo urobiť. Kľakla som si a modlila sa k Bohu: „Bože, moja viera je príliš malá; zisťujem, že žijem v strachu a zbabelosti a nechcem ísť von upozorniť bratov a sestry. Som taká sebecká! Bože, som ochotná sa na Teba spoliehať a vzhliadať k Tebe. Prosím, daj mi vieru a silu, aby som s vierou prekonala túto situáciu, a prosím, veď ma, aby som porozumela svojej skazenosti.“

Po modlitbe som si prečítala tieto Božie slová: „Antikristi sú mimoriadne sebeckí a hodní opovrhnutia. Nemajú pravú vieru v Boha a už vôbec nie sú Bohu verní; keď sa stretnú s nejakým problémom, chránia a ochraňujú len sami seba. Nič pre nich nie je dôležitejšie než vlastná bezpečnosť. Nestarajú sa o to, aké škody utrpí dielo cirkvi – pokiaľ môžu žiť a nezatknú ich, na ničom inom nezáleží. Títo ľudia sú mimoriadne sebeckí, vôbec nemyslia na bratov a sestry či na dielo cirkvi, myslia len na svoju vlastnú bezpečnosť. Sú to antikristi. Keď takéto veci postihnú tých, ktorí sú verní Bohu a majú pravú vieru v Boha, ako to zvládnu? V čom sa ich konanie líši od konania antikristov? (Keď takéto veci postihnú tých, ktorí sú verní Bohu, vymyslia spôsob, ako ochrániť záujmy Božieho domu, ako zabrániť stratám na obetách Bohu a prijmú potrebné opatrenia pre vodcov a pracovníkov a bratov a sestry, aby minimalizovali straty. Antikristi sa zatiaľ uistia, či sú ochránení ako prví. Nezaujímajú sa o dielo cirkvi ani o bezpečnosť Bohom vyvoleného ľudu a keď cirkev čelí zatýkaniam, vedie to k stratám na cirkevnom diele.) Antikristi opustia dielo cirkvi a Božie obety a nezariadia, aby sa ľudia vyrovnali s následkami. Je to rovnaké, ako dovoliť veľkému červenému drakovi, aby sa zmocnil Božích obiet a Božieho vyvoleného národa. Nie je to tajná zrada Božích obiet a Božieho vyvoleného národa? Keď tí, ktorí sú verní Bohu, jednoznačne vedia, že prostredie je nebezpečné, aj tak pred svojím odchodom čelia riziku konania práce spojenej s odstraňovaním následkov a straty Božieho domu udržia na minime. Ich prioritou nie je vlastná bezpečnosť. Povedz Mi, kto by v tejto podlej krajine veľkého červeného draka mohol zabezpečiť, že viera v Boha a konanie svojej povinnosti nebudú spojené so žiadnym nebezpečenstvom? Nech človek prijme akúkoľvek povinnosť, vždy zahŕňa nejaké riziko – no vykonávanie povinnosti je poverením od Boha a počas Jeho nasledovania musí človek prijať riziko súvisiace s jej konaním. Mal by postupovať múdro a má potrebu prijať opatrenia na zaistenie vlastnej bezpečnosti, jeho osobná bezpečnosť by však pre neho nemala byť na prvom mieste. Mal by zohľadniť Božie úmysly a uprednostniť dielo Jeho domu a šírenie evanjelia. Najviac záleží na tom, aby naplnil Božie poverenie, to je na prvom mieste. Pre antikristov je najdôležitejšia ich osobná bezpečnosť; myslia si, že s ničím iným nemajú nič spoločné. Je im jedno, keď sa niečo stane niekomu inému, nech je to ktokoľvek. Pokiaľ sa nič zlé nestane im samým, cítia sa spokojne. Nemajú ani kúsok vernosti, čo je dané prirodzenosťou-podstatou antikristov.“ (Slovo, zv. IV: Odhaľovanie antikristov. Deviaty bod (Druhá časť)) Boh odhaľuje, že antikristi sú naozaj sebeckí a opovrhnutiahodní. Keď sa niečo stane, myslia len na svoju vlastnú bezpečnosť a uprednostňujú vlastné záujmy, pričom nedbajú na životy bratov a sestier a záujmy Božieho domu. Nemajú voči Bohu vôbec žiadnu vernosť. Nesprávala som sa presne ako antikrist? Tvárou v tvár nebezpečenstvu som myslela v prvom rade na svoju bezpečnosť. Keď zatkli Xin Yi, vedela som, že by som mala ísť von a upozorniť bratov a sestry, ktorí s ňou žili, aby sa premiestnili, inak by ich mohla zatknúť polícia. Ale ja som sa bála, že ma zatknú, zmrzačia alebo ubijú na smrť, takže som nechcela ísť, aby som si zachránila život. Keď sa niečo stalo, myslela som len na seba, pričom som nedbala na bezpečnosť svojich bratov a sestier. Bola som skutočne sebecká, opovrhnutiahodná a chýbala mi ľudská prirodzenosť! Človek, ktorý skutočne má ľudskú prirodzenosť a je verný Bohu, dokáže tvárou v tvár nebezpečenstvu odložiť svoje záujmy bokom, aby ochránil prácu cirkvi. Ale keď som nebezpečenstvu čelila ja, stiahla som sa ako korytnačka do panciera a snažila som sa len predĺžiť svoju úbohú existenciu. Vôbec som nedbala na záujmy Božieho domu ani na bezpečnosť svojich bratov a sestier. V čom som sa líšila od hanebného Judáša? Myslela som na to, ako svätci v priebehu dejín obetovali svoju mladosť a životy, aby kázali evanjelium. Uprostred prenasledovania a súženia podali Bohu krásne svedectvo. Ja som prijala Božie dielo posledných dní a užívala som si pravdy, ktoré vyjadril. Boh nám dal viac, ako mali apoštoli a proroci v minulosti. S príchodom prenasledovania a súženia boli vodcovia a bratia a sestry v mojom okolí, s ktorými som spolupracovala, jeden po druhom zatýkaní, zatiaľ čo mňa Boh pred zatknutím chránil. Keby som mala aspoň nejaké svedomie, mala by som sa postaviť na ochranu záujmov cirkvi a chrániť bezpečnosť svojich bratov a sestier. Ja som však neustále myslela len na svoje záujmy a vôbec som nebrala ohľad na Božie úmysly. Bola som verná menej než strážny pes svojmu pánovi. Bola som skutočne nehodná nazývať sa človekom! Keď som si to uvedomila, nenávidela som sa za to, že som taká sebecká a opovrhnutiahodná.

Neskôr som sa opäť zamyslela a pýtala sa samej seba: „Veľmi lipnem na svojom živote a mám neustály strach, že ma zatknú alebo umučia na smrť. Ako sa dá tento problém vyriešiť?“ Prečítala som si úryvok z Božích slov: „Ako zomreli učeníci Pána Ježiša? Niektorých z nich ukameňovali, iných vliekli za koňom, ukrižovali dolu hlavou alebo ich rozštvrtilo päť koní – postretli ich rôzne formy smrti. Aký bol dôvod ich smrti? Bolo to to, že spáchali nejaký zločin a boli potom popravení podľa zákona? Nie. Hlásali Pánovo evanjelium, ale ľudia vo svete ho neprijali a namiesto toho ich odsudzovali, a bili, osočovali ich, ba dokonca ich usmrcovali – takto boli umučení. Nehovorme o konečnom výsledku týchto mučeníkov ani o Božej definícii ich správania, ale položme si túto otázku: Keď prišli na koniec, zodpovedalo to, ako dospeli ku koncu svojho života, ľudským predstavám? (Nie, nezodpovedalo.) Z pohľadu ľudských predstáv zaplatili takú veľkú cenu, aby šírili Božie dielo, no napokon ich zabil satan. To nezodpovedá ľudským predstavám, ale práve to sa im prihodilo. Boh to dovolil. Akú pravdu v tom možno hľadať? Dovolil im Boh takto zomrieť v dôsledku Jeho kliatby a odsúdenia alebo to bol Jeho plán a požehnanie? Ani jedno z toho. Čo to bolo? Ľudia teraz vnímajú svoju smrť veľmi bolestivo, no veci sa mali takto. Tak zomreli tí, ktorí verili v Boha, ako sa to dá vysvetliť? Keď spomíname túto tému, pasujete sa do ich pozície, sú teda vaše srdcia zarmútené a pociťujete skrytú bolesť? Pomyslíte si: ‚Títo ľudia plnili svoju povinnosť šírenia Božieho evanjelia a mali by sa pokladať za dobrých ľudí, ako ich teda mohol postretnúť taký koniec a výsledok?‘ Takto v skutočnosti zomreli a odišli ich telá. Bol to spôsob ich odchodu z ľudského sveta, čo však neznamenalo, že ich výsledok bol rovnaký. Bez ohľadu na spôsob ich smrti a odchodu alebo ako to prebehlo, Boh takto neurčil konečné výsledky týchto životov, týchto stvorených bytostí. To je niečo, čo ti musí byť jasné. Naopak, bol to presne spôsob, ktorým odsúdili tento svet a podali svedectvo o Božích skutkoch. Tieto stvorené bytosti použili svoje najcennejšie životy – posledný okamih svojich životov –, aby podali svedectvo o Božích skutkoch, aby podali svedectvo o veľkej Božej moci a aby vyhlásili satanovi a svetu, že Božie skutky sú správne, že Pán Ježiš je Boh, že On je Pán a Božie vtelené telo. Ani do poslednej chvíle svojho života nikdy nezapreli meno Pána Ježiša. Nebola to forma súdu nad týmto svetom? Použili svoje životy, aby vyhlásili svetu a dokázali ľuďom, že Pán Ježiš je Pán, že Pán Ježiš je Kristus, Božie vtelené telo, že dielo vykúpenia celého ľudstva, ktoré vykonal, umožňuje tomuto ľudstvu žiť ďalej – táto skutočnosť je naveky nemenná. Do akej miery si vykonali svoju povinnosť tí, ktorí boli umučení za hlásanie evanjelia Pána Ježiša? Bolo to do najväčšej možnej miery? Ako sa táto najväčšia možná miera prejavila? (Obetovali svoje životy.) Správne, zaplatili svojimi životmi. Rodina, bohatstvo a materiálne statky tohto života sú všetko vonkajšie veci. Jediná vec, ktorá súvisí s vlastným ja, je život. Pre každého živého človeka je život to najhodnotnejšie a najvzácnejšie a práve títo ľudia dokázali obetovať to najvzácnejšie, čo mali, aby potvrdili Božiu lásku k ľudstvu a svedčili o nej. Až do samého konca, pokým nezomreli, nezapreli Božie meno ani Božie dielo a posledné chvíle svojho života využili na to, aby podávali svedectvo o existencii tejto skutočnosti – nie je to najvyššia forma svedectva? Toto je najlepší spôsob, ako vykonávať svoju povinnosť; toto znamená splniť zodpovednosť človeka. Svoju zodpovednosť nezanechali, ani keď sa im satan vyhrážal, zastrašoval ich a napokon ich prinútil zaplatiť svojimi životmi. Toto je splnenie povinnosti v najvyššej možnej miere. Čo tým chcem povedať? Chcem povedať, aby ste o Bohu podávali svedectvo a hlásali Jeho evanjelium rovnakou metódou? Nemusíš to nevyhnutne urobiť, musíš však porozumieť tomu, že je to tvoja zodpovednosť a že ak to Boh bude od teba potrebovať, mal by si to prijať ako niečo, čo je tvojou povinnosťou urobiť.“ (Slovo, zv. III: Rozpravy Krista posledných dní. Kázanie evanjelia je povinnosť, ktorú musia plniť všetci veriaci) Po prečítaní Božích slov som tomu porozumela. Ak dokážem skutočne vidieť hodnotu života a smrti a porozumieť zmyslu života, nenechám sa obmedzovať smrťou tvárou v tvár prenasledovaniu a súženiu a dokážem si zastať svoju povinnosť a byť ochotná obetovať svoj život, aby som si pevne stála za svojím svedectvom. Spomenula som si na svätcov v priebehu vekov, ktorí obetovali svoje životy a preliali svoju krv, aby kázali evanjelium Pána Ježiša. Nespočetné množstvo z nich podstúpilo pre Boha mučenícku smrť. Niektorých ukameňovali na smrť, iných utýrali na smrť ťahaním za koňmi. Zaplatili vlastným životom, aby Bohu podali silné a zvučné svedectvo. Ich smrť mala zmysel, pretože trpeli prenasledovanie pre spravodlivosť a získali Božie schválenie. Hoci ich telá zomreli, ich duše nezahynuli. Niektorí ľudia po zatknutí zo strachu pred mučením zradia Boha a zapredajú svojich bratov a sestry a stávajú sa z nich hanební Judášovia. Vážne tým urážajú Božiu povahu a prichádzajú o Božiu spásu. Hoci ich telá žijú, sú ako chodiace mŕtvoly, a nakoniec zostúpia do pekla, aby boli potrestaní, a tam budú trpieť naveky! Presne ako povedal Pán Ježiš: „Lebo každý, kto si chce zachrániť život, oň príde, no ten, kto príde o život pre Mňa, ho nájde.“ (Mt 16, 25) V tej chvíli som konečne porozumela významu tohto verša Božích slov. Predtým som otázku smrti nevidela jasne. Bála som sa, že ma polícia zatkne a zabije, a myslela som si, že ak zomriem, nebudem môcť byť spasená. Teraz som si uvedomila, že smrť tela nie je skutočná smrť, a hoci telo môže zomrieť, duša je u Boha. Toho, kto dokáže tvárou v tvár prenasledovaniu zomrieť pre spravodlivosť, Boh schvaľuje a pamätá naňho. Teraz, keď boli bratia a sestry v nebezpečenstve, v tejto kritickej chvíli som už nemohla myslieť na svoju bezpečnosť. Musela som rýchlo vymyslieť spôsob, ako bratov a sestry informovať, aby sa premiestnili. Aj keby ma polícia nakoniec chytila a umučila na smrť, takáto smrť by mala zmysel. Keď som si to uvedomila, cítila som pokoj a úľavu. V tú noc som išla do hostiteľskej domácnosti, kde bývala Xin Yi, a po ceste som sa neustále modlila k Bohu. Keď som prechádzala pod bezpečnostnou kamerou s vysokým rozlíšením, opäť som bola trochu vystrašená, takže som to obišla cez odľahlú zadnú uličku. Keď som prišla na prízemie budovy, opäť som znervóznela a veľmi som sa obávala, že tam možno číha polícia a sleduje to. V srdci som neustále volala k Bohu. Spomenula som si na tieto Božie slová: „Zo všetkého, čo sa vo vesmíre deje, neexistuje nič, v čom by som nemal posledné slovo. Existuje niečo, čo nie je v Mojich rukách?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie slová celému vesmíru, 1. kapitola) Božie slová mi dodali vieru a už som necítila taký strach. Nakoniec boli všetci bratia a sestry úspešne premiestnení a moje ustarostené srdce sa konečne upokojilo.

Neskôr som si prečítala úryvok z Božích slov, ktorý mi pomohol porozumieť významu toho, že Boh využíva veľkého červeného draka na svoju službu. Boh hovorí: „Všetci, ktorí skutočne Boha nasledujú, sú schopní obstáť v skúške svojej práce, zatiaľ čo tí, ktorí Boha skutočne nenasledujú, nie sú schopní obstáť v žiadnej z Božích skúšok. Skôr či neskôr budú vypudení, zatiaľ čo tí, čo zvíťazia, zotrvajú v kráľovstve. O tom, či človek skutočne hľadá, alebo nehľadá Boha, rozhoduje skúška jeho práce, čiže Božie skúšky, a rozhodnutie samotného človeka s tým nemá nič spoločné. Boh nikoho neodmieta len tak z rozmaru a všetko, čo robí, môže človeka úplne presvedčiť. Nerobí nič, čo by bolo pred človekom neviditeľné, ani nekoná žiadne dielo, ktoré by človeka nedokázalo presvedčiť. To, či je viera človeka skutočná, alebo nie, dokazujú fakty – človek o tom nerozhoduje. O tom, že ‚z pšenice sa nemôže stať kúkoľ a z kúkoľa pšenica‘ niet žiadnych pochýb. Všetci, ktorí Boha skutočne milujú, nakoniec zotrvajú v kráľovstve a Boh nebude zle zaobchádzať s nikým, kto Ho skutočne miluje.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a praktizovanie človeka) Boh dovoľuje veľkému červenému drakovi prenasledovať a zatýkať kresťanov, aby prostredníctvom služby veľkého červeného draka preskúšal našu prácu a zistil, či máme skutočnú vieru v Neho a vernosť k Nemu. Toto je skúška pre každého, kto verí v Boha. Niektorí ľudia zo zbabelosti nemajú odvahu pokračovať vo svojej viere v Boha, iní sa zo strachu pred zatknutím skrývajú a nemajú odvahu konať svoje povinnosti a ďalší, ktorí po zatknutí nedokážu zniesť mučenie, zradia Boha a stanú sa z nich Judášovia. Títo ľudia sú kúkoľ a pochybovači, ktorých zjavilo Božie dielo, a nakoniec budú vyradení. Avšak niektorí, bez ohľadu na to, aká zúfalá je situácia, dokážu zotrvať vo svojich povinnostiach a chrániť prácu cirkvi, a aj keby ich zatkli a mučili, radšej by išli do väzenia, ako by sa mali stať Judášmi. Podávajú pre Boha silné svedectvo. To sú ľudia, ktorí skutočne veria v Boha a sú Mu verní. Prostredníctvom služby veľkého červeného draka sú zjavení praví a falošní veriaci, ako aj pšenica a kúkoľ v cirkvi. Ľudia sú nevedomky zatriedení podľa svojho druhu. Božie dielo je také múdre! Zároveň som pri zatýkaní a prenasledovaní zo strany ČKS videla, aká malá je moja viera. Zvyčajne, keď som nebola v nebezpečnej situácii, som sa pred Bohom modlila, že som ochotná všetko zanechať, vydať sa Mu a odplatiť Jeho lásku. Ale tvárou v tvár nebezpečenstvu som myslela len na seba a v kritických chvíľach som nedbala na bezpečnosť svojich bratov a sestier a kníh Božích slov. Neklamala som tým Boha? Keby nebolo odhalenia týchto skutočností a súdu a napomínania Božích slov, nemala by som žiadne poznanie o svojej sebeckej a opovrhnutiahodnej satanskej povahe, stále by som si myslela, že dokážem opustiť svoju rodinu a kariéru a byť verná Bohu a že si určite vyslúžim Jeho schválenie, a stále by som si myslela, že po dokončení Božieho diela budem spasená a vstúpim do nebeského kráľovstva. Bolo skutočne úbohé, že som nepoznala samu seba!

Počas tohto obdobia prenasledovanie a zatýkanie zo strany veľkého červeného draka odhalilo moju skazenosť. Videla som, že mi chýbajú pravdy-reality, a že to je veľmi nebezpečné, čo ma tiež podnietilo k tomu, aby som sa usilovala o pravdu a snažila sa napredovať, aby som v budúcnosti dokázala obstáť v skúškach, keď budem čeliť nepriaznivejším situáciám, a nakoniec zvíťazila nad satanom a podala svedectvo pre Boha. Zažívanie týchto situácií bolo pre môj život veľmi prospešné. Toto bola pre mňa Božia spása! Keď som si týmto prešla, moje srdce sa naplnilo vďačnosťou voči Bohu. Práve vďaka vedeniu Božích slov som získala určité porozumenie o Božej autorite, všemohúcnosti a zvrchovanosti, čo posilnilo moju vieru. Bohu vďaka!