55. Ako som sa oslobodila od pokušení peňazí, slávy a zisku
V mladosti bola naša rodina chudobná. Ľudia v mojom okolí ma často šikanovali a príbuzní i priatelia sa na mňa dívali zhora a správali sa ku mne chladne. Preto som si zaumienila, že keď vyrastiem, budem bohatá a slávna, aby si ma ľudia vážili a vzhliadali ku mne. V roku 2000 skrachovala farmaceutická firma, v ktorej sme s manželom pracovali, a tak sme si otvorili dve lekárne. Spočiatku sme podnikali poctivo. Keďže som bola licencovaná lekárnička s určitými znalosťami farmakológie, väčšina liekov, ktoré som pripravila, našim zákazníkom zaberala, a tak mi dôverovali. Po čase som si však všimla, že napriek každodennej tvrdej drine zarábame veľmi málo. Naši konkurenti zarábali čoraz viac a nielenže mali domy a autá, ale kupovali si aj obchodné priestory. Vedela som, že ich peniaze pochádzajú z nekalých praktík, ale nechcela som byť ako oni a zarábať neeticky. Postupne sme však, zlákaní peniazmi, začali našich konkurentov napodobňovať. Používali sme klamlivé metódy, napríklad sme miešali lacné liečivé zložky s drahými a predávali ich spolu, pričom zákazníci po ich užití videli isté účinky. Nielenže nám to udržiavalo zákazníkov, ale aj umožňovalo viac zarobiť. Občas ma trápilo svedomie, no keď som si spomenula, že to robia všetci, vravela som si, že ak budeme poctiví, nič nezarobíme. A tak sme jednoducho išli s prúdom. Myslela som si tiež, že ak zarobím viac peňazí, nebudem sa musieť obávať, ako synovi zaplatiť vysokú školu a svadbu. S manželom budeme v druhej polovici života zabezpečení a navyše ma budú považovať za úspešnú a slávnu. Po niekoľkých rokoch tvrdej driny začali obe naše lekárne pomaly prosperovať, kúpili sme si dom, auto a vytvorili si úspory. Ľudia v okolí, vrátane príbuzných a priateľov, ku mne začali vzhliadať a závidieť mi, čo nesmierne uspokojovalo moju márnivosť.
Práve keď som bola ponorená do snov o bohatstve, stalo sa niečo nečakané. V septembri 2012 sme boli s manželom a priateľkou pozvaní na narodeninovú oslavu. Cestou sme však nečakane mali autonehodu, ktorá si vyžiadala jedného mŕtveho a troch zranených. Nielenže bol môj manžel zranený a hospitalizovaný, ale keďže šoféroval, naša rodina musela zaplatiť vysoké odškodné. Toto náhle nešťastie mi spôsobilo obrovskú bolesť a takmer som sa psychicky zrútila. V tom čase sa so mnou niekto podelil o evanjelium Všemohúceho Boha posledných dní. Čítaním Božích slov som pochopila, že ľudí stvoril Boh a že náš osud ovláda a riadi On. Tiež som porozumela, že len ak človek predstúpi pred Boha a prijme Jeho spásu, môže získať skutočné šťastie a radosť. Bolesť v mojom srdci postupne ustúpila a bola som ochotná zveriť tieto ťažkosti do Božích rúk. Na moje prekvapenie manžela rýchlo prepustili z nemocnice a naša rodina nakoniec nemusela platiť vysoké odškodné. Bola som Bohu hlboko vďačná. Neskôr som si prečítala Božie slová: „Kristus posledných dní prináša život a trvalú a večnú cestu pravdy. Táto pravda je cesta, ktorou človek získa život, a je to jediná cesta, prostredníctvom ktorej človek spozná Boha a bude Bohom schválený.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len Kristus posledných dní môže dať človeku cestu večného života) V posledných dňoch Boh vyjadruje pravdu, aby očistil a spasil ľudstvo, aby ľudí oslobodil od temnej moci satana, dal im večný život a priviedol ich do Božieho kráľovstva. Je to jediná príležitosť, ako môžu byť ľudia spasení. Cítila som, že mám obrovské šťastie, že som v tomto živote mohla predstúpiť pred Boha a prijať Jeho spásu. Rozhodla som sa, že budem v tomto živote Boha riadne nasledovať.
V tom čase som sa cez deň venovala podnikaniu, večer som chodila na zhromaždenia, a keď som mala čas, išla som aj kázať evanjelium. V roku 2014 som bola zvolená za diakonku pre polievanie. Vedela som, že táto povinnosť je dôležitá, a chcela som ju konať dobre, ale lekáreň sa otvárala každý deň skoro ráno a niekedy som bola taká zaneprázdnená, že som sa ani nedostala k duchovným pobožnostiam. Zvyčajne som mala sotva čas stíšiť sa pred Bohom a usilovne čítať Jeho slová. Na zhromaždeniach s bratmi a sestrami som len čítala Božie slová a hovorila v duchovnom spoločenstve o niektorých slovách a učeniach, no pre ostatných to nebolo veľmi nápomocné ani poučné. Niekedy som bola podnikaním taká zaneprázdnená, že som posúvala zhromaždenia, z čoho som vnútri cítila hlbokú vinu a nepokoj. Spomenula som si na Božie slová: „Keď máte srdcia naplnené radosťou a získate odmenu za svoju prácu, necítite sa sklamaní, že ste sa dostatočne nevystrojili pravdou?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Komu presne si verný?) Prečítala som si aj to, čo hovorí Božie slovo: „Nevenujete Mi každú jednu chvíľu v myšlienkach, ani Mojej pravde, ale myslíte len na svojho manžela, manželku, svojich synov, dcéry a na to, čo budete jesť a čo si oblečiete. Premýšľate o tom, ako získať stále lepší a väčší pôžitok. Ale ak si aj naplníte brucho hoci až po okraj, nie ste vari stále len mŕtvolou? A aj keď sa navonok ozdobíte nádherným odevom, nie ste vari stále len chodiace mŕtvoly bez života? Driete, až vám z toho vlasy šedivejú, aby ste si nasýtili bruchá, ale nikto z vás neobetuje ani jediný vlas pre Moje dielo. Neustále ste zaneprázdnení, fyzicky sa namáhate a lámete si hlavu len kvôli vlastnému telu a kvôli svojim synom a dcéram, ale nikto z vás neprejavuje žiadnu starosť ani záujem o Moje úmysly. Čo viac si odo Mňa ešte želáte získať?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Veľa je povolaných, ale málo vyvolených) Pri uvažovaní nad Božími slovami som sa cítila veľmi previnilo a mala som hlboké výčitky svedomia. Každý deň som bola zaneprázdnená zarábaním peňazí a moje duchovné pobožnosti aj účasť na zhromaždeniach bývali nepravidelné. Nedokázala som poriadne polievať svojich bratov a sestry. Nielenže to brzdilo moje vlastné usilovanie sa o pravdu, ale bránilo to aj životu-vstupu mojich bratov a sestier. Evanjelium Božieho kráľovstva sa teraz rýchlo šíri a treba viac ľudí, ktorí by kázali evanjelium a podávali svedectvo o Bohu. Mala by som zamerať svoje srdce na svoju povinnosť a vynaložiť určité úsilie na prácu na evanjeliu. Namiesto toho som si len užívala Božie polievanie a zaopatrenie a nekonala som svoju povinnosť. Stále som sa starala len o svoju budúcnosť, slávu a zisk. Vynaložila som toľko úsilia na zarábanie peňazí, ale vôbec som nebrala ohľad na Božie úmysly. Dlhovala som Bohu skutočne veľa! Po dlhom zvažovaní som sa rozhodla jednu z lekární odstúpiť. Hoci by sa mi znížil príjem, mala by som viac času usilovať sa o pravdu a konať svoju povinnosť. Môj manžel s tým však absolútne nesúhlasil. Navyše v tom čase Národný úrad pre farmaceutický dozor zaviedol nové predpisy, čo znamenalo, že lekárne mohli otvárať len licencovaní lekárnici. V našom okrese malo z viac ako sto lekární potrebnú kvalifikáciu na prevádzku len niekoľko a my sme vlastnili dve z nich. Znamenalo to, že s úbytkom konkurencie by sa nášmu podnikaniu darilo čoraz viac. Mnohí naši konkurenti nám závideli a môj manžel bol nadšený. Hovoril mi: „S dvoma lekárňami môžeme zarobiť minimálne 400 000 jüanov ročne!“ Keď som ho to počula hovoriť, srdce sa mi zachvelo a pomyslela som si: „Celé tie roky sme tvrdo pracovali, aby sme trochu zarobili, a teraz máme skvelú príležitosť zarobiť veľké peniaze. Ak v tom budeme pokračovať ešte niekoľko rokov, zarobíme majetok. Možno by som mala ešte chvíľu počkať a zarobiť viac peňazí, kým sa naplno začnem venovať svojej povinnosti.“ A tak som pokračovala vo vedení lekárne a popritom konala svoju povinnosť. Ale v našich lekárňach sme mali čoraz viac práce. Niekedy práve vo chvíli, keď som sa chystala na zhromaždenie, nejaký zákazník trval na tom, aby som mu pripravila lieky, a kvôli tomu som na zhromaždenie meškala. Dokonca aj keď som zostala doma a nešla do lekárne, zákazníci mi stále volali alebo ma kontaktovali kvôli liekom či lekárskej rade. Vyrušovali ma, vnášali mi do myšlienok zmätok a bránili mi v tichosti si čítať Božie slová. Inokedy som sa dohodla, že pôjdem kázať evanjelium s bratmi a sestrami, no nemohla som ísť, pretože v lekárni sa vyskytla naliehavá záležitosť. Zakaždým, keď som zmeškala zhromaždenie alebo nevykonala svoju povinnosť, cítila som sa veľmi previnilo. Každý deň som bola zaneprázdnená podnikaním a nemala som čas usilovať sa o pravdu ani konať svoju povinnosť. Keby to takto pokračovalo, moje srdce by sa Bohu čoraz viac vzďaľovalo. Stále som chcela jednu z lekární odstúpiť, môj manžel však nesúhlasil a začal mi brániť vo viere, dokonca sa vyhrážal rozvodom, ak budem naďalej veriť v Boha. Bola som z toho veľmi rozpoltená. Práve vtedy sa stalo niečo nečakané, čo ma konečne prinútilo začať uvažovať.
Môj manžel bol pre svoje uctievanie zlých duchov náhle na niekoľko dní posadnutý démonom. Keď som videla jeho nenormálny stav, bola som vydesená. Prečítala som si Božie slová: „Všelijakí zlí duchovia si na zemi večne hľadajú miesto na odpočinok; donekonečna hľadajú mŕtvoly tých, ktorých by mohli pohltiť. Môj ľud! Musíte zostať pod Mojou starostlivosťou a ochranou. Nikdy nebuďte zhýralí! Nikdy sa nesprávajte bezohľadne! Mal by si venovať svoju vernosť v Mojom dome, lebo len s vernosťou dokážeš podniknúť protiútok proti úkladom diablov. V žiadnom prípade sa nesmiete správať tak, ako ste sa správali v minulosti, keď ste robili jedno predo Mnou a druhé za Mojím chrbtom. Ak sa takto správate, potom už pre vás niet spásy. Nevyslovil som takýchto slov viac než dosť?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie slová celému vesmíru, 10. kapitola) Môj manžel neveril v pravého Boha a uctieval zlých duchov ako bohov. Následkom toho bol trýznený satanom a zlými duchmi. Hoci som verila v pravého Boha, stále som žila v moci satana. Usilovala som sa o svetské veci a žila som spútaná peniazmi. Nečítala som riadne Božie slová a nedokázala som si plniť povinnosť. Keby som takto pokračovala, Bohu by som sa vzďaľovala čoraz viac, a keby som stratila Božiu ochranu, satan by sa ma mohol kedykoľvek zmocniť. Situácia môjho manžela mi slúžila ako varovanie; už som viac nemohla byť tak tvrdohlavo zaslepená. V tom období jednému zástupcovi riaditeľa daňového úradu, ktorého som poznala, diagnostikovali v mladom veku rakovinu. Mal veľa peňazí a mnohí si ho veľmi vážili, no tvárou v tvár smrti mu žiadne peniaze ani sláva nepomohli. V tej chvíli som sa sama seba pýtala: „Čo je vlastne zmyslom života? Je to len život pre peniaze? Načo sú peniaze a sláva zoči-voči smrti? Nezostaneme vari nakoniec všetci s prázdnymi rukami, keď tento svet opustíme?“
Neskôr som si prečítala ďalšie Božie slová a získala som jasnejšie porozumenie koreňu usilovania sa o peniaze, slávu a zisk. Všemohúci Boh hovorí: „‚Peniaze hýbu svetom‘ je filozofia satana. Medzi ľuďmi, v každej spoločnosti je to veľmi prevládajúce. Dalo by sa povedať, že je to trend. Je to preto, že to bolo vštepené do srdca každého jedného človeka, ktorý toto príslovie spočiatku neprijal, no keď prišiel do kontaktu so skutočným životom, mlčky ho akceptoval a začal mať pocit, že tieto slová sú skutočne pravdivé. Nie je to proces, v ktorom satan kazí človeka? … Satan používa peniaze na to, aby zvádzal ľudí, a všetkých ich kazí tak, že sa z nich stávajú bytosti uctievajúce peniaze a materiálne túžby. A ako sa toto uctievanie peňazí u ľudí prejavuje? Nemyslíte si, že v tomto svete by ste bez peňazí neprežili a že by ste bez nich nevydržali ani deň? To, koľko majú ľudia peňazí, určuje, aké vysoké je ich postavenie a akí sú vážení. Chudobní nemajú pocit, že môžu chodiť so vztýčenou hlavou, zatiaľ čo bohatí majú vysoké postavenie, chodia so vztýčenou hlavou, môžu hovoriť nahlas a žiť arogantne a nespútane. Čo tento výrok a trend prinášajú ľuďom? Nie je pravda, že mnohí ľudia sú ochotní priniesť akúkoľvek obetu, aby zarobili peniaze? Nestráca mnoho ľudí svoju dôstojnosť a integritu v usilovaní sa o väčšie množstvo peňazí? Nestráca mnoho ľudí pre peniaze príležitosť konať svoju povinnosť a nasledovať Boha? Nie je strata možnosti získať pravdu a byť spasení pre ľudí tou najväčšou zo všetkých strát? Len použitím tejto metódy a tohto výroku kazí satan človeka do takejto miery. Nie je satanov úmysel zlovestný? Nie je to zlomyseľný trik?“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný V) „Ľudia sa celý život naháňajú za peniazmi, slávou a ziskom; považujú tieto veci za záchranné lano, za svoju jedinú oporu, akoby to, že ich majú, znamenalo, že by mohli ďalej žiť a uniknúť smrti. Ale až keď sa blíži ich smrť, uvedomia si, ako sú im peniaze, sláva a zisk vzdialené a tvárou v tvár smrti, akí sú slabí a bezmocní, akí sú zraniteľní a akí sú osamelí a bezradní a nemajú sa kam obrátiť. Uvedomujú si, že peniaze alebo slávu a zisk nemožno vymeniť za život, a že bez ohľadu na to, aký je človek bohatý, bez ohľadu na to, aké má vysoké postavenie, tvárou v tvár smrti sú všetci rovnako chudobní a bezvýznamní. Uvedomujú si, že život si nemožno kúpiť za peniaze, že sláva a zisk nemôžu umožniť človeku, aby unikol smrti, a že ani peniaze, ani sláva a zisk nemôžu predĺžiť život človeka ani o jedinú minútu či sekundu.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný III) Z Božích slov som porozumela, že od útleho veku mi vštepovali množstvo satanských jedov, ako napríklad „peniaze hýbu svetom“, „človek umiera pre bohatstvo tak, ako vtáci pre zrno“ a „človek musí prestáť tie najväčšie útrapy, aby sa stal najväčším z ľudí“. Myslela som si, že kto má peniaze, má všetko, že si môže získať obdiv a rešpekt ostatných a žiť šťastný a spokojný život. Myslela som si, že práve takýto život má zmysel a hodnotu, a tak som chcela zbohatnúť a stať sa bohatou a slávnou. Peniaze, slávu a zisk som považovala za svoju životnú silu, oporu a istotu v živote. Ale čo mi peniaze, sláva a zisk skutočne priniesli? Boli naozaj mojou oporou a istotou? Priniesli mi skutočnú radosť a pokoj? V priebehu rokov som robila, čo som mohla, len aby som zarobila. Dokonca som sa uchýlila k podvádzaniu zákazníkov, aby som navzdory svojmu svedomiu zarábala nepoctivé peniaze. Ale keď som zarobila peniaze a moja márnivosť bola uspokojená, konečne som si uvedomila, že to nezmiernilo prázdnotu a bolesť hlboko v mojom srdci, a už vôbec mi to nepomohlo dosiahnuť šťastie a radosť, po ktorých som túžila. Miesto toho ma ťažilo svedomie. Najmä pri tej autonehode – nebyť Božej ochrany, naša rodina by nevedela, ako žiť ďalej, a obávam sa, že by som náhle a predčasne zomrela. Uvedomila som si, že peniaze, sláva a zisk si život nekúpia, ani nemôžu priniesť pokoj a istotu, a že nie sú mojou skutočnou oporou. Mojou skutočnou oporou je iba Boh. Stále som však pevne lipla na peniazoch, sláve a zisku. Peniaze, sláva a zisk boli ako okovy, ktoré ma zväzovali. Jasne som videla Božiu spásu a trochu som rozumela hodnote a zmyslu usilovania sa o pravdu. Napriek tomu som chcela veriť v Boha a zároveň sa usilovať o bohatstvo. Bola som naozaj hlúpa! Spomenula som si na to, čo povedal Pán Ježiš: „Žiadny človek nemôže slúžiť dvom pánom: lebo buď bude jedného nenávidieť a druhého milovať, alebo sa inak primkne k jednému a tým druhým opovrhne. Nemôžete slúžiť Bohu a zároveň mamone.“ (Mt 6, 24) „Načo je dobré človeku, ak získa celý svet, ale príde o svoju dušu, alebo čo človek vymení za svoju dušu?“ (Mt 16, 26) Keď som v uplynulých rokoch verila v Boha, veľa času a energie som trávila zarábaním peňazí, a až do tejto chvíle som toho z pravdy veľa nerozumela a nemala som žiadny život-vstup. Keby som takto pokračovala, bez ohľadu na to, koľko peňazí by som zarobila, aké veľké telesné potešenie by som si užívala alebo akú povesť by som získala, ak by som nezískala pravdu, nakoniec by som nezískala nič. Keby som pre svoju túžbu zarábať peniaze prišla o príležitosť byť spasená Bohom a zničila si život, nebola by som krátkozraká a neobetovala by som svoju budúcnosť pre bezvýznamné krátkodobé zisky? Videla som, že takzvané slová múdrosti ako „peniaze na prvom mieste“ a „peniaze hýbu svetom“ sú satanove lži a diabolské slová, ktoré ľudí zavádzajú a kazia. Sú to pasce, ktoré ľudí lákajú, aby sa vzdialili od Boha a zradili Ho, a vedú ich do pekla. Sú to satanove úklady na pohltenie ľudských duší! Satanove úmysly sú také zákerné a zlomyseľné!
Potom som si prečítala Božie slová: „Je svet skutočne tvojím miestom odpočinku? Naozaj dokážeš dosiahnuť i ten najslabší náznak potešenia sveta a vyhnúť sa Môjmu napomínaniu? Môžeš skutočne využiť svoje prchavé potešenie, aby si zaplnil prázdnotu vo svojom srdci, prázdnotu, ktorú nemožno skryť? Môžeš oklamať každého v svojej rodine, no Mňa nedokážeš oklamať nikdy. Keďže tvoja viera je príliš chatrná, dodnes nemáš silu nájsť akékoľvek potešenie, ktoré život ponúka. Nabádam ťa, aby si radšej strávil polovicu svojho života pre Mňa ako celý život v priemernosti a strácaním času pre telo, znášajúc všetko utrpenie, ktoré človek sotva znesie. Z akého dôvodu si tak veľmi vážiš sám seba a utekáš pred Mojím napomínaním? Aký má zmysel skrývať sa pred Mojím chvíľkovým napomínaním, len aby si zožal večnosť zahanbenia, večnosť napomínania?“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Čo znamená byť skutočným človekom) „Boh hľadá tých, ktorí túžia po Jeho zjavení, hľadá tých, ktorí venujú pozornosť Jeho slovám, hľadá tých, ktorí nezabúdajú na Jeho poverenie a odovzdávajú Mu svoje srdce a telo, a hľadá tých, ktorí sú pred Ním podriadení a bez odporu ako malé deti. Ak sa zasvätíš Bohu a nezabráni ti v tom žiadna sila, Boh sa na teba bude pozerať priaznivo a požehná ti. Ak máš vysoké postavenie, skvelú povesť, bohaté vedomosti, množstvo majetku a podporu mnohých ľudí, no tieto veci ťa naďalej netrápia a stále prichádzaš pred Boha, aby si prijal Jeho volanie a poverenie a robil, čo od teba žiada, potom to, čo urobíš, bude mať najväčší význam na zemi a bude to to najspravodlivejšie počínanie ľudstva. Ak volanie Boha odmietneš kvôli svojmu postaveniu alebo vlastným cieľom, všetko, čo urobíš, bude prekliate Bohom a Boh k tomu bude mať ešte viac odpor.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dodatok 2: Boh má zvrchovanosť nad osudom celého ľudstva) Božie slová ma hlboko dojali a povzbudili. Boh ma predurčil, aby som sa narodila v posledných dňoch nielen na to, aby som zaopatrila svoju rodinu alebo rodila deti, ale na to, aby som predstúpila pred Boha a prijala Jeho spásu. Aby som poznala Božiu zvrchovanosť a podriadila sa Mu, plnila si zodpovednosti a vykonávala povinnosti stvorenej bytosti. A tiež aby som sa usilovala o pravdu a žila zmysluplný a hodnotný život. Toto je cieľ a smer môjho života. Božie dielo je teraz takmer dokončené a Boh dúfa, že pred Neho predstúpi viac ľudí, aby prijali Jeho spásu. Preto by som sa mala vzdať svojich svetských snáh a konať svoju povinnosť, a pri tom sa usilovať o pravdu, aby som dosiahla spásu od Boha. Toto je ten najzmysluplnejší život. Keď som na to myslela, rozhodla som sa vzdať svojho podnikania a naplno sa venovať svojej povinnosti. Už sa viac nebudem drieť do úmoru pre peniaze, slávu či zisk.
Keď sa môj manžel dopočul, že plánujem odstúpiť lekáreň, rozzúril sa. Vyhrážal sa mi rozvodom a dokonca povedal, že ma udá za vieru v Boha. Myslela som na to, ako ČKS beztrestne mučí a dokonca zabíja tých, ktorí veria v Boha, a cítila som trochu strach a slabosť. V srdci som sa modlila k Bohu a prosila Ho, aby mi dal vieru a silu. Po modlitbe som premýšľala o tom, ako má Boh zvrchovanosť nad všetkým a že to, či ma manžel udá, alebo či si po mňa príde polícia, je všetko v Božích rukách. Keďže Boh bol mojou oporou, už som sa nebála. Keď manžel videl, že odmietam urobiť kompromis, zavolal mojim rodičom a požiadal ich, aby ma presvedčili. Otec mi nahnevane povedal: „Prečo sa chceš vzdať dobrého podnikania a ľahko zarobených peňazí len kvôli viere v Boha? Zbláznila si sa?“ Mama so slzami v očiach povedala: „Ak prestaneš zarábať peniaze, čo bude s tvojím synom? Nezáleží ti na peniazoch, na ktoré sa budeme spoliehať v starobe?“ Manžel začal používať metódu cukru a biča a povedal: „Ak nemyslíš na seba, ber ohľad aspoň na nášho syna. Je ešte mladý a v budúcnosti bude potrebovať peniaze na vysokú školu, svadbu a dom. Budeme potrebovať peniaze na všeličo možné. Pokiaľ zarobíme peniaze na synovo vzdelanie, svadbu a dom, nebudem ti brániť vo viere v Boha.“ Keď som počula ich slová, trochu to mnou otriaslo a pomyslela som si: „Majú pravdu. Svet je drsný a konkurencia je čoraz ostrejšia. Môj syn bude potrebovať veľa peňazí na vzdelanie, svadbu a dom. Mala by som poslúchnuť manžela a pokračovať v podnikaní ešte rok alebo dva, aby som pre syna zarobila viac peňazí?“ Bola som sa naozaj utrápená a rozpoltená, a tak som volala k Bohu a prosila Ho, aby ochránil moje srdce.
Jedného dňa som si prečítala Božie slová: „Ak si odhodlaný úplne skoncovať so satanom, ale nemáš účinné zbrane na porazenie satana, potom budeš stále v ohrození. Ak ťa bude satan postupom času mučiť natoľko, že už v tebe nezostane ani štipka sily, no ty stále nedokážeš vydať svedectvo a úplne sa nezbavíš satanových obvinení a útokov proti tebe, potom bude tvoja nádej na spásu veľmi malá. Nakoniec, keď sa vyhlási ukončenie Božieho diela, budeš stále v zovretí satana, neschopný sa oslobodiť, a tak nikdy nebudeš mať šancu ani nádej. Z toho vyplýva, že takíto ľudia budú úplne v satanovom zajatí.“ (Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh II) Božie slová ma včas prebudili. Satan chcel využiť moju starosť o syna, aby ma udržal v pasci usilovania sa o peniaze. Chcel, aby som sa stala otrokom peňazí a nedokázala z tohto víru uniknúť. Keby som takto pokračovala, po skončení Božieho diela by som nezískala žiadnu pravdu a skončila by som v pekle spolu so satanom. Takmer som padla do satanovej pasce! Manžel sa mi vyhrážal rozvodom, aby mi zabránil konať moju povinnosť, a dokonca ma chcel udať. Jeho cieľom bolo udržať ma doma, aby som zarábala peniaze, a keby som ich pre neho nemohla zarábať, chcel ma vydať napospas prenasledovaniu ČKS. Kde v tom bola manželská láska? Jednoducho so mnou zaobchádzal ako s nástrojom na zarábanie peňazí. Uvedomila som si, že s manželom nie sme z rovnakého druhu a ani nekráčame po rovnakej ceste. Ak by sa so mnou chcel rozviesť, bolo by to pre mňa vlastne dobré, pretože keby som sa oslobodila od rodinných obmedzení, mohla by som slobodne veriť v Boha. Potom som si pomyslela: „Chcem pre syna zarobiť viac peňazí, aby mal v budúcnosti dobrý život, ale tým neverím, že osud človeka je v Božích rukách. Boh už budúcnosť môjho syna predurčil a bez ohľadu na to, koľko peňazí zarobím, nemôžem jeho osud zmeniť. Môžem len zveriť svojich rodičov a syna do Božích rúk a podriadiť sa všetkým Jeho usporiadaniam. To je tá najmúdrejšia voľba.“ Keď som si to uvedomila, bola som rozhodnutá. Bez ohľadu na to, ako ma bude manžel prenasledovať alebo mi brániť, pevne vytrvám vo svojom svedectve.
Neskôr som si prečítala ďalšie Božie slová: „Všetci ľudia sa musia snažiť žiť život, ktorý má zmysel, a nemali by sa uspokojiť so svojou aktuálnou situáciou. Musia žiť Petrov obraz a musia mať jeho poznanie a skúsenosti. Musia sa usilovať o veci, ktoré sú vyššie a hlbšie. Musia sa usilovať o hlbšiu, čistejšiu lásku k Bohu a život, ktorý má hodnotu a zmysel. Len toto je život, len potom budú ľudia rovnakí ako Peter. … Za pravdu musíš znášať ťažkosti, musíš sa pravde obetovať, musíš pre pravdu strpieť poníženie a musíš podstúpiť viac utrpenia, aby si získal viac pravdy. Toto by si mal urobiť. Pravdu nesmieš odhodiť pre potešenie z rodinnej harmónie a nesmieš stratiť celoživotnú dôstojnosť a integritu pre dočasný pôžitok. Mal by si sa usilovať o všetko, čo je krásne a dobré, a mal by si sa usilovať o cestu života, ktorá je zmysluplnejšia. Ak vedieš takýto všedný a svetský život a nemáš žiadny cieľ, o ktorý by si sa usiloval, nie je to mrhanie tvojím životom? Čo môžeš z takého života získať? Mal by si zanechať všetky telesné pôžitky kvôli jednej pravde a nemal by si odhodiť všetky pravdy kvôli malému pôžitku. Takíto ľudia nemajú integritu ani dôstojnosť. Ich existencia nemá zmysel!“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skúsenosti Petra: Jeho poznanie o napomínaní a súde) Po prečítaní tohto úryvku z Božích slov som bola hlboko dojatá. V posledných dňoch Boh vyjadril všetku pravdu, ktorá spasí ľudí. Len tí, ktorí získajú pravdu, môžu prijať Božiu starostlivosť a ochranu a prežiť veľké kataklizmy. Ak by som zostala uväznená v bahne peňazí, slávy a zisku a nedokázala by som uniknúť, prišla by som o šancu byť spasená! Musela som sa úprimne usilovať o pravdu, snažiť sa o zmenu svojej povahy a plniť si povinnosť stvorenej bytosti. Hoci som za tieto roky neporozumela veľkému množstvu pravdy, vďaka odhaleniu Božími slovami som získala určité porozumenie svojej skazenej povahe. Videla som aj následky usilovania sa o peniaze, slávu a zisk. To, čo som získala, sa za žiadne peniaze kúpiť nedá. Zmena povahy nie je niečo, čo sa môže stať zo dňa na deň, a na jej dosiahnutie treba zažiť veľa Božieho súdu a napomínania. Musela som využiť tento čas a usilovať sa, aby som mohla získať pravdu a život. A tak som manželovi a rodičom oznámila svoje stanovisko. Povedala som: „Boh je Pán stvorenstva a my všetci sme stvorené bytosti. Veriť v Boha a uctievať Ho je úplne prirodzené a oprávnené. Ak v Neho neveríte, je to vaša voľba, ale nesmiete mi brániť vo viere v Boha a v konaní mojej povinnosti.“ Keď moja rodina videla môj pevný postoj, už nepovedala nič. Vďaka nádherným Božím usporiadaniam sa mi čoskoro podarilo lekáreň úspešne odstúpiť a ja som sa konečne mohla naplno venovať vykonávaniu svojej povinnosti. Bohu vďaka!
