57. Dni, keď bola moja mama uväznená
V roku 2002 som mala 15 rokov a raz neskoro v noci mi mama zrazu pošepla, že ju ide zatknúť polícia pre jej vieru a že nemôžeme zostať doma a musíme okamžite odísť. V panike sme si zbalili pár vecí a v zhone sme odišli z domu. Odvtedy sme sa už nikdy nevrátili domov. Mama ma nechala u príbuzných a ona sa skrývala v inom meste. Keď ešte podnikala, veľmi našim príbuzným pomáhala, avšak teraz, keď sme boli v ťažkostiach, obávali sa, čo by sa mohlo stať a že by sa do toho zaplietli, takže ma nechceli prijať a dokonca do mamy rýpali a hovorili, že jej viera v Boha ju pripravila o domov a nedokáže sa ani postarať o svoje dieťa, a chceli, aby ma zobrala preč. Tak veľmi ma hnevalo, že mame nerozumeli. Zjavne za to mohla polícia. Nebola to mamina chyba. Naozaj som odtiaľ chcela okamžite odísť. Nechcela som tam zostať ani o minútu dlhšie. Dúfala som, že sa mama čoskoro vráti a vyzdvihne si ma. Keď odišla, zo začiatku to pre mňa bolo veľmi ťažké. Mala som pocit, že sa nemám o koho oprieť a veľmi som trpela. Pochádzam z neúplnej rodiny. Rodičia sa rozviedli, keď som mala len tri roky. S mamou sme držali spolu a nikdy sme sa neodlúčili. Vždy, keď som pomyslela na to, že sa o mňa mama už nebude môcť starať, rozplakala som sa. Keď som bola smutná a bezmocná, modlila som sa k Bohu: „Bože môj! Moja mama sa o mňa už nemôže starať. Prosím, pomôž mi byť silnejšou.“ Po modlitbe som narazila na úryvok z Božích slov: „Neboj sa toho ani onoho, Všemohúci Boh zástupov bude určite s tebou; On pôsobí ako vaša opora a je vám štítom.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 26. kapitola) „Statočne napreduj; som tvojou pevnou oporou, tak sa na Mňa spoľahni!“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Výroky Krista na začiatku, 10. kapitola) Božie slová mi to vyjasnili. Moja mama už nebola po mojom boku, Boh však stál za mnou a mohla som sa na Neho spoľahnúť. Nemohla som dovoliť, aby ma táto ťažkosť premohla, a už som sa viac nemohla spoliehať na mamu. Musela som sa naučiť byť silná – bez ohľadu na to, aké ťažké a náročné to bude, musela som sa spoliehať na Boha a vytrvať. Neskôr sa cirkev dozvedela o mojej situácii a zariadila, aby som bývala u sestry Zhang Yun. Išla som teda bývať k jej rodine. Všetci traja v ich rodine sú veriaci. Neboli sme pokrvní príbuzní, ale aj tak sa ku mne správali naozaj dobre. Dcéra sestry Zhang Yun mi často čítala Božie slová a hovorila so mnou v duchovnom spoločenstve o pravde. Hoci mama nebola po mojom boku, necítila som sa osamelá. Naozaj som bola rada so svojimi bratmi a sestrami.
V roku 2003 moja mama kázala evanjelium v inom meste. Jedného dňa mi poslala list, že by sa chcela stretnúť, a povedala mi, aby som ju čakala na určenom mieste a v určenom čase. Keď som dostala jej list, bola som taká šťastná a nadšená, že som niekoľko nocí takmer nespala. V deň stretnutia som dorazila na dohodnuté miesto načas, ale po viac ako hodine čakania po nej stále nebolo ani stopy. Niekoľkokrát som jej zavolala na pager, ale neodpovedala. Nakoniec som na ňu čakala od obeda do ôsmej večer, no neprišla. Bola som taká sklamaná a stále som mala pocit, že niečo nie je v poriadku. Na druhý deň ma vyhľadal môj vodca a povedal mi, že predchádzajúci deň bolo pri kázaní evanjelia zatknutých osem bratov a sestier a že jednou z nich bola moja mama. Prikázal mi, aby som pager, ktorý som používala na kontaktovanie mamy, okamžite zničila, aby ma polícia nevystopovala a nenašla. Keď som počula túto správu, mala som naozaj veľké obavy. Znova a znova som sa modlila k Bohu a prosila Ho, aby ju ochránil a pomohol jej pevne vytrvať v jej svedectve. V tom čase, kedykoľvek som si na mamu spomenula, neubránila som sa slzám. Často som sa obávala, či ju polícia nebude biť alebo mučiť. Vo väzení musela veľmi trpieť. Kedy ju prepustia? Tak veľmi som sa trápila, až som jedného dňa zrazu omdlela. Keď som sa konečne prebrala, pomaly som dokrivkala späť do svojej izby a opierala sa o stenu, potom som si ľahla do postele, plakala a myslela na to, aká som osamelá a bezmocná. V tej najbolestivejšej chvíli som si spomenula na verš z jedného chválospevu: „Počas zušľachťovania Ťa srdce kvôli mne bolí. Tvoje slová mi dávajú to, čo mi chýba; prinášajú mi útechu, keď smútim.“ (Nasledujme Baránka a spievajme nové piesne, Božia láska mi roztopila srdce) Jasne som si uvedomila, že to bolo Božie vedenie. Okamžite mi bolo jasné, že nie som sama – Boh je so mnou. Pre prenasledovanie veľkým červeným drakom nemohla byť moja matka so mnou. Nemohla sa o mňa starať a utešovať ma, ale Boh ma neopustil. V mojom najbolestivejšom období tu Boh bol, aby ma sprevádzal a utešoval. Cítila som, že je tak blízko: On je ten jediný, na koho sa môžem skutočne spoľahnúť. Pomyslela som si: „Ak ma Boh dokáže takto viesť, som si istá, že dokáže pomôcť aj mojej mame prekonať jej ťažkosti.“ Keď som si to uvedomila, trochu som pookriala a moje obavy a trápenie pre situáciu mojej mamy boli menšie. Neskôr som sa s mamou mohla vidieť. Vo väzení bola štyri mesiace a dostala sa von až vtedy, keď využila známosti, aby si zabezpečila prepustenie. Keď sme sa stretli, bola plná obáv o mňa a dala mi veľa rád. Hovorili sme spolu v duchovnom spoločenstve, povzbudzovali sme sa a dohodli sme sa, že bez ohľadu na to, čo sa nám stane, vždy budeme náležite nasledovať Boha a plniť si svoje povinnosti.
V septembri 2008 moja mama stále kázala evanjelium v inom meste. Počula som, že jedna sestra, ktorá mala dôležitú povinnosť, bola zatknutá a mnohí z bratov a sestier, ktorí s ňou prišli do kontaktu, boli v nebezpečenstve a museli sa presťahovať. Práve som premýšľala o tom, kto by táto sestra mohla byť, keď prišiel môj vodca a povedal mi, že musím zničiť svoju SIM kartu, ktorú som používala na kontaktovanie mamy. Hneď som si uvedomila, že zatknutá bola moja mama. Vedela som, že tentoraz ju zatkli za tlačenie kníh Božích slov a že môže byť vystavená brutálnemu bitiu a mučeniu. Nasledujúcich pár dní som mala veľké obavy a v noci som nemohla spať. Netrvalo dlho a dozvedela som sa, že už bolo postupne zatknutých viac ako dvadsať bratov a sestier a všetci boli mučení. Keď som sa to dopočula, mala som ešte väčšie obavy. Bola moja mama práve v tej chvíli mučená? Bola nažive alebo mŕtva? Moja mama bola vo vážnom nebezpečenstve, ale jediné, čo som vedela, bolo báť sa a panikáriť – nemohla som urobiť vôbec nič. Cítila som sa naozaj hrozne. Neubránila som sa myšlienke, že keby na seba mama nebola vzala takú nebezpečnú povinnosť, možno by nebola zatknutá a mučená. Veriť v Boha v Číne je také ťažké a nebezpečné! V tom období som bola veľmi slabá, akoby som stratila dušu a nemala som chuť nič robiť. Bola som bez energie a chýbala mi motivácia v mojej povinnosti. Každý deň som sa len modlila k Bohu a prosila Ho, aby moju mamu ochránil.
Jedného dňa som si prečítala úryvok z Božích slov: „Keď Mojžiš udrel na skalu a vyvrela voda udelená Jahvem, bolo to pre jeho vieru. Keď Dávid hral na harfe a lýre na chválu Mňa, Jahveho, so srdcom plným radosti, bolo to pre jeho vieru. Keď Jób stratil svoj dobytok, ktorého bolo plné hory, a nevýslovné bohatstvo a jeho telo pokryli vredy, bolo to pre jeho vieru. Keď mohol počuť Môj hlas, Jahveho, a vidieť Moju slávu, Jahveho, bolo to kvôli jeho viere. To, že Peter mohol nasledovať Ježiša Krista, bolo vďaka jeho viere. To, že sa pre Mňa nechal pribiť na kríž a vydal slávne svedectvo, bolo tiež vďaka jeho viere. Keď Ján videl slávny obraz Syna človeka, bolo to vďaka jeho viere. Keď uvidel víziu posledných dní, bolo to o to viac pre jeho vieru. Aj dôvodom, prečo takzvané zástupy pohanských národov prijali Moje zjavenie a dozvedeli sa, že som sa vrátil v tele, aby som konal Svoje dielo medzi ľuďmi, bola viera. Neurobili tak pre svoju vieru všetci tí, ktorých zasiahli Moje drsné slová, a ktorí z toho napriek tomu získavajú útechu a spásu? Práve vďaka svojej viere dostali ľudia tak veľa a nešlo vždy nevyhnutne o požehnania. Možno sa im nedostane takého šťastia a radosti, aké pociťoval Dávid, alebo im Jahve nedaruje vodu, ako to urobil Mojžiš. Jahve, napríklad, požehnal Jóbovi kvôli jeho viere, Jób však zakúsil aj nepriazeň osudu. Či už zakúsiš požehnania alebo nepriazeň osudu, v obidvoch prípadoch sú to požehnané udalosti. Keby nebolo tvojej viery, nemohol by si získať toto dielo podmanenia a už vôbec by si nebol schopný vidieť Jahveho skutky, ktoré sa ti dnes odohrávajú pred očami – nevidel by si to a už vôbec by si to nemohol získať.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Skutočný príbeh o diele podmanenia (1)) Pomyslela som si: „Je to tak. Je to všetko v Božích rukách, či sme požehnaní alebo utrpíme pohromu. Ťažkosti a skúšky, ktorými prechádzame v našej viere, sú Božím spôsobom, ako nás povýšiť a vyskúšať.“ Presne ako Jób – satan sa s Bohom v duchovnej sfére stavil, že by mohol Jóba pokúšať tým, že ho pripraví o deti a dobytok a spôsobí, že sa mu telo pokryje hnisavými vredmi a ranami, aby zaprel Boha a opustil Ho. Boh takisto využil túto ťažkú skúšku na to, aby Jóba vyskúšal a zdokonalil jeho vieru. Jób sa nielenže na Boha nesťažoval, ale dokonca Ho chválil a povedal: „Vari máme prijímať z Božej ruky len dobro a nemáme prijímať nepriazeň?“ (Jób 2, 3) „Jahve dal a Jahve vzal; nech je požehnané Jahveho meno.“ (Jób 1, 21) Jób vydal svedectvo pre Boha a získal Jeho schválenie a dokonca počul Boží hlas vo víchrici. Vďaka tomu získal ešte skutočnejšiu vieru v Boha, a to je od Neho ešte väčšie požehnanie. Pomyslela som si, že na prvý pohľad sa to, že mojej mame ubližuje veľký červený drak, zdalo byť pohroma, Boh to však v skutočnosti využíval, aby nás vyskúšal a zdokonalil našu vieru. Toto bolo Božie povýšenie. Zrazu som si uvedomila, že satan ma sleduje a Boh podrobne skúma vnútro môjho srdca, aby zistil, či stratím svoju vieru v Boha, či Ho zapriem a zradím preto, lebo moju matku zatkli. Keď som si to uvedomila, bola som ochotná stáť na Božej strane, nesťažovať sa na Neho ani Ho nezradiť a plniť si svoju povinnosť, aby som Ho uspokojila. Porozumela som, že Božím úmyslom bolo využiť prenasledovanie veľkým červeným drakom na to, aby nás zdokonalil. A tak som si prestala o mamu robiť také obavy a starosti a bola som ochotná podriadiť sa Božiemu ovládaniu a usporiadaniu.
Neskôr som sa dozvedela, že mama bola odsúdená na dva roky prevýchovy prácou. Keď som sa to dozvedela, bola som v šoku. Dva roky sú veľmi dlhý čas! Životné podmienky a jedlo vo väzení sú otrasné a každý deň musíte pracovať. Ako moja mama prežije takéto pekelné podmienky a brutálne zlé zaobchádzanie? Mala už vyše 50 rokov – naozaj by jej telo zvládlo ešte viac tohto trýznenia? Jedného dňa som si prečítala úryvok z Božích slov: „Odkedy prídeš s plačom na tento svet, začneš si plniť svoje povinnosti. V záujme Božieho plánu a Jeho predurčenia zohrávaš svoju úlohu a začínaš svoju životnú cestu. Bez ohľadu na tvoj pôvod a cestu, ktorú máš pred sebou, v každom prípade nikto nemôže uniknúť ovládaniam a usporiadaniam nebies a nikto nemôže riadiť svoj vlastný osud, pretože len On, ktorý je zvrchovaný nad všetkými vecami, je schopný takéhoto diela.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh je zdrojom života človeka) Božie slová mi pomohli porozumieť, že každý človek má vo svojom živote úlohu a poslanie, a životný kurz každého človeka bol už dávno vopred ustanovený Bohom. Moja mama mala zohrať úlohu a dokončiť poslanie. Dva roky vo väzení boli dlhý čas, ale toto bolo niečo, čím musela prejsť. To, ako na tom bude jej telo a koľko utrpenia podstúpi, záležalo na Bohu. Boh dopustil, aby mojej mame ublížil veľký červený drak, aby ju zatkli a uväznili, a týmto ju Boh skúšal a dával jej príležitosť vydať pre Neho svedectvo. Mala by som sa kvôli nej cítiť poctená. Aj ja som si z tejto situácie mala vziať ponaučenie. Nesmela som sa sťažovať na Boha, keď som čelila ťažkostiam, ale musela som sa podriadiť a plniť si svoju povinnosť. Keď som porozumela Božiemu úmyslu, modlila som sa k Bohu, zverila som mamu do Jeho rúk a prosila Ho, aby ju vo väzení ochraňoval, aby mohla pevne vytrvať vo svojom svedectve.
O rok a pol neskôr som sa dozvedela, že mamu predčasne prepustili z väzenia, a tak som premýšľala, ako sa s ňou spojiť. Aby sme sa vyhli tomu, že nás bude sledovať a monitorovať polícia, rozhodli sme sa stretnúť v saune. V ten deň som prišla o hodinu skôr. Srdce mi v očakávaní prudko bilo: bola som taká nadšená, že uvidím mamu. Nespúšťala som oči z vchodu a potom som cez okno uvidela, ako sa blíži vychudnutá žena v strednom veku. Keď vošla, povedala zamestnancovi, že vnútri na ňu čaká jej dcéra. Keď som ju počula prehovoriť, pomyslela som si: „Nie je to mamin hlas?“ Chvíľu mi trvalo, kým som si to uvedomila. Keby neprehovorila, vôbec by som ju nespoznala. Moja mama mala kedysi vysoké, vzpriamené držanie tela a vycibrenú eleganciu, ale veľmi schudla a zdala sa zhrbená. Vôbec nebola taká ako predtým. Rozbehla som sa priamo k nej a zavolala: „Mami!“ Otočila sa ku mne a tvár mala takú strhanú, že som ju nespoznávala. Pleť mala nažltlú a vyzerala chudá a vyčerpaná. V očiach mala matný pohľad ako niekto, kto prežil traumu. Keď som ju takú videla, takmer som sa zrútila. Nevedela som si predstaviť, čím všetkým si musela vo väzení prejsť – nezniesla som na to pomyslenie. Do očí sa mi začali tlačiť slzy. Mama, ktorá sedela vedľa mňa, mi pevne stisla ruku a opýtala sa ma, ako som sa mala tieto uplynulé roky. Povedala, že kým bola vo väzení, najviac sa obávala o mňa a často sa za mňa modlila. Bála sa, že tú traumu nezvládnem a odvrátim sa od Boha. Keď počula, že v Boha stále verím a konám svoju povinnosť, bola veľmi šťastná. Srdce ma bolelo, keď som si v šatni všimla, aká je vychudnutá. Keď sa otočila, uvidela som, že má na ľavej kľúčnej kosti jazvu. Jazva bola čierna a kosť bola uprostred prepadnutá, akoby bola zlomená. Nezniesla som ju vidieť v takom stave. Potlačila som slzy a opýtala som sa jej: „Z čoho máš túto jazvu? Bili ťa policajti? Stále to bolí?“ Mama sa bála, že by som si robila starosti, takže odvetila, že je to v poriadku a už sa to zahojilo. Až po rokoch som sa dozvedela, že mama bola po vtedajšom zatknutí brutálne mučená a že ju profesionálne vycvičený policajt tridsaťkrát udrel do ramena, čím jej zlomil a naštiepil mnoho kostí v tele, vykĺbil jej rameno a posunul mnoho stavcov. Takmer ju zabili. S Božou ochranou sa mama zázračne úplne zotavila a všetky jej zlomeniny sa úplne zahojili. Dokonca aj väzenskí lekári boli prekvapení, ako rýchlo sa zotavila. Bola som Bohu veľmi vďačná!
Keďže ju len nedávno prepustili, polícia ju pravdepodobne stále sledovala. Pre moju bezpečnosť sme sa museli na chvíľu rozdeliť. V tom čase to bolo pre mňa veľmi ťažké. Naozaj som chcela zostať po jej boku a dobre sa o ňu starať. Avšak pre prenasledovanie veľkým červeným drakom som si nemohla plniť ani svoju dcérsku zodpovednosť. V srdci som cítila hlbokú bolesť. Cestou domov sa mi mamine krehké telo a jazva na jej kľúčnej kosti neustále premietali v hlave ako dva obrázky. Zakaždým, keď sa obrázok objavil, prinieslo mi to ďalšiu vlnu utrpenia. Jednoducho som si nevedela predstaviť, ako ju tí policajti museli mučiť a týrať. Bola som taká pobúrená. Veľký červený drak je taký surový a podlý! Na myseľ mi prišiel úryvok z Božích slov: „Niet sa čo diviť, že vtelený Boh zostáva úplne skrytý: ako by v tejto temnej spoločnosti, kde sú démoni nemilosrdní a neľudskí, mohol kráľ diablov, ktorý zabíja ľudí bez mihnutia oka, tolerovať existenciu Boha, ktorý je milý, láskavý a tiež svätý? Ako by mohol tlieskať a jasať nad Jeho príchodom? Títo lokaji! Odplácajú láskavosť nenávisťou, už dávno sa začali správať k Bohu ako k nepriateľovi, zneužívajú Ho, sú nanajvýš barbarskí, nemajú k Bohu najmenšiu úctu, útočia a plienia, stratili všetko svedomie, idú proti nemu a balamutia nevinné ľudstvo do omámenia. Akí nasledovníci starovekých mudrcov? Akí milovaní vodcovia? Všetci sú to darebáci, ktorí sa stavajú proti Bohu! Ich zásahy zanechali všetko pod nebom v temnote a chaose! Aká náboženská sloboda? Aké legitímne práva a záujmy občanov? Všetko sú to triky, ktoré majú zamaskovať zlo!“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dielo a vstup (8)) Jasne som videla démonskú podstatu veľkého červeného draka, ktorá spočíva v protivení sa Bohu a ubližovaní ľuďom. Títo policajti bezcitne mučili moju mamu, bezbrannú ženu v strednom veku, len preto, že verí v Boha, a bolo im jedno, či prežije alebo zomrie. Tak veľmi ma to nahnevalo. Boh stvoril ľudstvo, takže by sme, samozrejme, mali veriť v Boha a uctievať Ho, ale veľký červený drak sa nezastaví pred ničím, aby nás mučil a týral, a núti nás zaprieť a zradiť Boha. Je taký opovrhnutiahodný, podlý a krutý! Kedysi som si myslela, že vládni úradníci a policajti sú všetci dobrí ľudia. Až po tom, čo som bola prenasledovaná veľkým červeným drakom, som si uvedomila, že tvrdenia ČKS o tom, že občania majú zákonné práva a náboženskú slobodu, nie sú nič iné ako klamlivá fasáda. Zbesilo zatýkajú, prenasledujú, mučia a bijú veriacich a najradšej by ich všetkých vyvraždili. Nie sú nič iné ako svorka démonov, ktorí sa protivia Bohu! Z hĺbky srdca som ich všetkých nenávidela a chcela som svoje srdce odovzdať Bohu, oddane Ho nasledovať a plniť si svoju povinnosť.
V roku 2013 bola moja mama opäť zatknutá. Spočiatku som mala trochu obavy. Pomyslela som si: „Budú moju mamu znova mučiť? Odsúdia ju opäť na väzenie? Zvládne jej telo ďalších pár rokov vo väzení?“ Hneď ako som na to pomyslela, okamžite som si uvedomila, že moja mama bola zatknutá s Božím dovolením. Mala by som sa podriadiť a hľadať Boží úmysel. Spomenula som si na Božie slová: „Prijali ste niekedy požehnania, ktoré pre vás boli pripravené? Usilovali ste sa niekedy o prisľúbenia, ktoré boli pre vás určené? Pod vedením Môjho svetla určite prelomíte zovretie síl temnoty. Uprostred temnoty určite nestratíte vedenie svetla. Určite budete pánmi všetkého. Budete víťazmi pred satanom. Pri páde krajiny veľkého červeného draka budete určite stáť uprostred nespočetného množstva ľudí na dôkaz Môjho víťazstva. Budete určite stáť pevne a neochvejne v krajine Siním. Skrze utrpenie, ktoré znášate, zdedíte Moje požehnania a budete určite vyžarovať Moje svetlo slávy v rámci celého vesmíru.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie slová celému vesmíru, 19. kapitola) Božie slová mi pomohli uvedomiť si, že moja mama bola tentoraz zatknutá s Božím dovolením. Boh využíva prenasledovanie veľkým červeným drakom na to, aby zdokonalil našu vieru a umožnil nám získať pravdu a vydať pre Neho víťazné svedectvo. Spomenula som si aj na to, ako bratia a sestry hovorili v duchovnom spoločenstve o veriacich, ktorí boli niekoľkokrát zatknutí a nakoniec už neboli obmedzovaní satanovým temným vplyvom. Bez ohľadu na to, koľkokrát ich zatkli, po prepustení stále verili v Boha a konali svoje povinnosti, a cítili sa oslobodení a voľní. Toto bola Božia spása. Keď som porozumela Božiemu úmyslu, cítila som sa oveľa pokojnejšie. Modlila som sa za mamu a prosila som Boha, aby ju ochraňoval, aby sa nebála temného vplyvu veľkého červeného draka a podala pre Neho zvučné svedectvo. Nevedela som, ako dlho budem od mamy tentoraz odlúčená, ale v srdci som cítila pokoj. Zbavila som sa obáv o mamu a naplno som sa vrhla do konania svojej povinnosti.
Neskôr mi mama povedala, že keď polícia hľadala jej spis, aby zistila, či má nejaký predchádzajúci záznam, zázračne nemohli nič nájsť. Mama povedala, že pri svojich dvoch predchádzajúcich zatknutiach na vlastnej koži zažila, ako ju Boh viedol cez súženie, a videla Božie zázračné skutky. Získala tiež lepšie porozumenie Božej všemohúcnosti a zvrchovanosti a jej viera v Boha zosilnela. Keď sa jej policajti pýtali, ako kázala evanjelium, mama pred nimi odvážne vydala svedectvo o Božom diele. Prostredníctvom jej skúsenosti som videla, aký je Boh múdry. Využil prenasledovanie veľkým červeným drakom na to, aby nám dal viac odvahy a múdrosti a zväčšil našu vieru v Boha. Získali sme aj rozlišovanie a prehliadli sme démonskú podstatu veľkého červeného draka a z hĺbky srdca sme ho znenávideli a zavrhli. Veľký červený drak je len pešiakom v Božích rukách. Využíva všetky možné spôsoby, aby vyrušil a zmaril Božie dielo, jeho snahy však slúžia len na zdokonalenie Božieho vyvoleného ľudu. Je to papierový tiger! Po tom, čo som bola svedkom Božej všemohúcnosti a múdrosti, mala som ešte väčšiu vieru nasledovať Boha. Spomenula som si na Božie slová: „Keď formálne začínam svoje dielo, všetci ľudia sa pohybujú tak, ako sa pohybujem Ja, takže ľudia vo vesmíre sú zaneprázdnení spolu so Mnou, celý vesmír je v stave ‚jasotu‘ a človeka poháňam dopredu. V dôsledku toho je aj samotný veľký červený drak Mnou uvrhnutý do stavu chaosu a nervóznej neistoty. Slúži Môjmu dielu a napriek svojej neochote nie je schopný nasledovať svoje vlastné túžby, pričom mu neostáva nič iné, len Ma nechať ovládať, ako sa Mi zachce. Vo všetkých Mojich plánoch je veľký červený drak Mojím protipólom, Mojím nepriateľom, a predsa je aj Mojím služobníkom, a preto som nikdy nezľavil zo svojich ‚požiadaviek‘ voči nemu. Preto sa posledná etapa Môjho diela, diela Môjho vtelenia ukončí v jeho dome – to je prínosnejšie na to, aby Mi veľký červený drak mohol riadne poskytovať službu, prostredníctvom ktorej si ho podmaním a zavŕšim svoj plán.“ (Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie slová celému vesmíru, 29. kapitola) Prenasledovanie veľkým červeným drakom možno spôsobilo, že som trpela viac ako iné deti, no napriek bolesti a chvíľam slabosti som zosilnela. Tieto skúsenosti boli pre mňa veľmi cenné. Pomohli mi získať hlboké presvedčenie, že len Boh je vždy pri mne, aby mi pomohol a ponúkol mi skutočnú oporu. Pokiaľ nestratíme vieru v Boha, On nás prevedie cez ťažkosti a súženie a my budeme môcť byť svedkami Jeho skutkov. Som ochotná spoliehať sa na Boha, s vierou Ho vytrvalo nasledovať, náležite konať svoju povinnosť a odplatiť Jeho lásku!
